{"guid": "2970ea51-43e3-4f33-b1f9-45295ed54311:442957f1-f6fa-4c3d-a1f4-4c9ee0ebe92a", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124208767.3", "spisova_znacka": "11Csp/153/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/153/2024 z 10. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 10. decembra 2025, sp. zn. 11Csp/153/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124208767.3", "identifikacne_cislo": "8124208767", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Dominika Vitteková PhD.", "sudca_id": 2749, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dominika-vittekova-phd-2749", "datum_vydania": "2025-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/442957f1-f6fa-4c3d-a1f4-4c9ee0ebe92a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124208767.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124208767.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124208767.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n11Csp/153/2024\n8124208767\n10. 12. 2025\nJUDr. Dominika Vitteková PhD.\nECLI:SK:OSPO:2025:8124208767.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: Miroslav Dziak,\nnar. 21.7.1974, bytom 080 05 Prešov, Levočská 4699/63, zastúpený: Mgr. Matúš Macko, advokát,\nso sídlom 089 01 Svidník, Karpatská 804/10, IČO: 50424777, proti žalovanému: PROFI CREDIT\nSlovakia, s.r.o., 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária\nJUDr. Andrea Cviková, s.r.o., 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o určenie bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných\npodmienok a prísl. takto\nrozhodol:\nI. U r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143, z\n26.05.2017, je bezúročný a bez poplatkov.\nII. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 360,76 eur, spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 360,76 eur, od 24.10.2025 do zaplatenia, to\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nIII. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143, z 26.05.2017,\nuvedená v článku 11. Sankcie, v bode 11.1., 11.2. a 11.5., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka s\núhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú\npokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu\nomeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace\nstali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa\ntejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý\ndeň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10.1. tejto Zmluvy.“ „Okrem\nzmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania\nurčený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.\nz., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu\nomeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so\nzmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 11.3. tejto\nZmluvy.“ „Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej\npokuty podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej\nporušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo\nvýške neuhradenej zmluvnej pokuty.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIV. Žalobcovia sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,\no výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobca žalobou zo dňa 14.10.2024 žiadal určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorý mu bol\nposkytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143 z 26.5.2017 a zároveň titulom\nvydania bezdôvodného obohatenia sa domáhal zaplatenia sumy 360,76 Eur s úrokmi z omeškania\n8,65% ročne od 2. dňa po doručení žaloby žalovanému. V žalobe uviedol, že v zmluve chýbajú jej\npovinné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to doba trvania zmluvy\na predpoklady použité na výpočet RPMN. Uviedol tiež, že v zmluve je nesprávna výška RPMN 19,39%\na ako dôkaz predložil výpočet kalkulačkou z portálu NBS, podľa ktorej RPMN pri úvere 3.000 Eur dátumu\njeho čerpania 30.6.2024, prvej splátky 1.7.2024, počtu splátok 47 a výšky splátky 88,18 Eur je 20,61%.\nŽalobca tiež mal za to, že žalovaný nekonal pri uzatváraní zmluvy v súlade s § 7 ods. 1 zákona č.\n129/2010 Z.z., pričom poukázal na žiadosť o poskytnutie úveru, v ktorej bolo uvedené, že nespláca iný\núver, hoci v skutočnosti mal uzavretú zmluvu o poskytnutí úveru s VÚB a.s. z 27.5.2013, ktorú aj doložil.\nPreto podľa jeho názoru nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nielen podľa § 11 ods. 1\npísm. b/ citovaného zákona, ale aj podľa § 11 ods. 2. Napokon považoval ročnú úrokovú sadzbu v zmluve\n18,04% p.a. za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, keďže pri obdobnom type úveru bola\npriemerná úroková sadzba z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny len 6,84% p.a. Žalobu o vydanie\nbezdôvodného obohatenia odôvodnil tým, že žalovanému zaplatil za poskytnutý úver 3.000 Eur sumu\n3.360,76 Eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného preto predstavuje rozdiel týchto súm.\n2. Zároveň sa žalobca domáhal vyslovenia neprijateľnosti troch zmluvných podmienok uvedených\nvo výroku tohto rozsudku, ale aj zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty s poukazom na\n§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex\noffo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a bez toho, aby došlo k posúdeniu zákonnosti vymáhanej\npohľadávky. Citoval aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove 19Co/30/219 z 26.9.2019, ktorý rozhodol\no neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky. Aj pri ostatných zmluvných podmienkach poukázal\nna rozsudky, ktorými podľa neho totožná alebo obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za\nneprijateľnú.\n3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil popierajúc tvrdenie žalobcu o chýbajúcich povinných náležitostiach\nzmluvy. Doba trvania zmluvy je uvedená v jej článku 5 spolu s termínom konečnej splatnosti. Predpoklady\npoužité na výpočet RPMN sa nachádzajú na prvej strane zmluvy a vyplývajú tiež z článku 7 a poukázal\npritom na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Cdo/183/2020 publikovaného pod\nR 86/21. Nesúhlasil ani s tým, aby výška RPMN v zmluve bola uvedená nesprávne v neprospech\nspotrebiteľa a poukázal na to, že žalobca pri ním predloženom výpočte RPMN kalkulačkou zadal\nnesprávne vstupné údaje nezodpovedajúce zmluve. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu o tom, že by\nkonal v rozpore s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práve naopak práve žalobca porušil povinnosť\nuvedenú v § 7 ods. 2 citovaného zákona, nakoľko uviedol nepravdivé informácie v žiadosti o úver.\nŽalovaný si pritom vyžiadal pred rozhodnutím o žiadosti žalobcu výpis z registra NRKI, z ktorého však\nžiadny záväzok žalobcu z úverovej zmluvy nevyplýval. Žalovaný si preveril aj príjem žalobcu dopytom\nod Sociálnej poisťovne. Vychádzal preto z príjmu žalobcu 592,60 Eur, rodinných prídavkov na 2 deti\n47,04 Eur a do príjmu započítal aj sumu 138,19 Eur ako vyživovaciu povinnosť, čo však žiadnym\nspôsobom nevysvetlil. Pri výdavkoch zohľadnil sumu 336,28 Eur za žiadateľa a partnerku a za deti\nzo sumy 180,84 Eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami vyčíslil na 260,71 Eur, takže táto suma by\npostačovala aj na úhradu deklarovanej splátky z ďalšieho úveru 141,90 Eur a nielen na splátku úveru od\nžalovaného. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o neplatnej dohode o úrokoch, čo je v rozpore\ns § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1, § 1a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého\nnesmie odplata pri spotrebiteľských zmluvách o poskytnutí peňažných prostriedkov presiahnuť najvyššiu\nprípustnú odplatu podľa vykonávacieho predpisu, podľa ktorého týmto limitom je dvojnásobok priemernej\nhodnoty RPMN. V tomto prípade je potrebné vychádzať zo štatistických údajov za prvý štvrťrok 2017\nvzhľadom na dátum zverejnenia a pri danom type spotrebiteľských úverov bola priemerná RPMN 9,81%,\ndvojnásobok je teda 19,62% a keďže jedinou zložkou odplaty v tomto prípade bol úrok, uvedený zákonný\nlimit pri ňom nebol prekročený.\n4. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobou o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, avšak vyjadril sa\nlen k dvom zmluvným podmienkam a to zmluvnej pokute a inkorporačnej doložke. K zmluvnej pokute\ncitoval § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995\nZ.z. Poukázal na to, že zmluvná pokuta 0,04% denne predstavuje ročne 14,6% a teda nepresahuje\ntrojnásobok úrokovej sadzby úrokov z omeškania (3 x 5% ročne). Navyše jej výška je závislá od doby\nomeškania a teda nie je stanovená paušálne. Žalobca podľa neho opomenul obmedzenie v článku\n\n11 ods. 1.3, ktorý korešponduje so zákonnou úpravou a uviedol, že aj Najvyšší súd SR v uznesení\n3Obdo/11/19 zo dňa 17.07.2019 uviedol, že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná\npokuta vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, ale ani zmluvná pokuta vo výške\n0,67% a 0,23% denne. K inkorporačnej doložke žalovaný uviedol, že je štandardná, spotrebiteľovi\nz nej nevyplývajú žiadne práva alebo povinnosti a žalobca neoznačil jedinú situáciu, ktorá by mala\npredstavovať zhoršenie jeho postavenia\n5. Žalobca právo na repliku nevyužil.\n6. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobcu, zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere zo dňa 26.05.2017, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa\n26.05.2017, zmluvou o poskytnutí úveru HypoPôžička zo dňa 27.05.2013, výpisom z registra klientskych\ninformácií, reportom Sociálnej poisťovne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:\n7. Dňa 26.05.2017 požiadal žalobca žalovaného vyplnením jeho formulára o poskytnutie\nspotrebiteľského úveru. V žiadosti uviedol svoj príjem 592,60 Eur zo zamestnania a ako iný príjem\nuviedol sumu 47 Eur. V žiadosti sa uvádza, že má 2 deti a v časti výdavkov je uvedené, že nespláca\nžiadne úvery, pôžičky, leasing výživné a podobne. V žiadosti je uvedený aj jeho zamestnávateľ. V ten\nistý deň uzavreli strany sporu písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143, ktorým žalovaný\nako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver 3000 Eur. V článku 5 zmluvy sú uvedené\núdaje o spotrebiteľskom úvere, okrem výšky úveru 3.000 Eur je uvedená doba trvania zmluvy - na\ndobu určitú do termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý bol stanovený na 01.06.2021. Úroková sadzba\nbola vo výške 18,04% ročne, v tej istej hodnote je aj odplata. RPMN bolo uvedené vo výške 19,39% a\npriemerná hodnota RPMN vo výške 14,84%. Celková čiastka na zaplatenie bola vyčíslená na 4232,64\nEur a celkové náklady spotrebiteľa na 1232,64 Eur. Dohodnutých bolo 48 splátok po 88,18 Eur, z toho\nna istinu 62,50 Eur a na úrok 25,68 Eur. Splatnosť bola stanovená na prvý deň v kalendárnom mesiaci\na pri prvej splátke na 01.07.2017.\n8. V článku 7 s názvom \"predpoklady na výpočet RPMN\" bolo uvedené, že pri výpočte RPMN sa\nvychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume a že táto zmluva zostane\nplatná dohodnutý čas, pričom veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách\nustanovených v zmluve a nedôjde k zmene splátkového kalendára.\n9. Článok 11 zmluvy je označený ako \"sankcie“. V bode 11.1 sa uvádza: „V prípade omeškania Dlžníka\ns úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi\nzmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu\nomeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace\nstali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa\ntejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý\ndeň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10.1. tejto Zmluvy.“\n10. Podľa bodu 11.2 „Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť\nVeriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej\nnariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka\nv platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania\nbude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala\nmaximálnu výšku podľa ods. 11.3. tejto Zmluvy.“\n11. Podľa bodu 11.3 zmluvy zmluvná pokuta podľa článku 11.11.1 tejto zmluvy spolu s úrokom z\nomeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy\nzverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z.pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov\nročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995\nZ.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského\núveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné\nsankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania\npodľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..\n\n12. Bod 11.5 zmluvy obsahuje tento text: „Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve\na zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany\npožadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným\nporušením tejto Zmluvy, a to vo výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“\n13. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. 8500191143 vyplýva, že príjem zo zamestnania\nu žalobcu činí sumu 592,60 eur, ďalšie príjmu sú vo výške 47 eur, spolu 639 eur. Životné výdavky má vo\nvýške 5 eur mesačne. Žalobca má ukončené stredoškolské vzdelanie, je ženatý, počet nezaopatrených\ndetí uviedol 2.\n14. Žalovaný si kladne overil príjem žalobcu z vymeriavacieho základu 663 eur zo Sociálnej poisťovne\nza obdobie posledných troch mesiacov.\n15. Z výpisu úverového registra plynie, že žalobca v čase poskytnutia úveru nemal žiadne finančné\nnáklady. Plynie z neho aj to, že žalobca má 13 odmietnutých žiadostí o úver, 6 odvolaných žiadostí o úver\na 10 ukončených úverov. Tiež z neho plynie, že žalobca bol s dvomi poskytnutými úvermi v delikvencii.\n16. Zistený skutkový stav takto právne posúdil\n17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na\nochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.\n18. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených\nzákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany\nsvojho práva.\n19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na\nprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky\niné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to\nna prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých\nobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých\núčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by\nsa inak mali použiť normy obchodného práva.\n21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa\nnepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol\novplyvniť ich obsah.\n25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia\ndohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n\n27. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v\nspotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah\nzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za\nneplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu\ntakejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s\nrovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,\nak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť\nškodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca\ndodávateľa.\n28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou\nsa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred\nvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,\nalebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\n29. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu\nvysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných\nzmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd\nuvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej\nzmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.\n30. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\n31. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez\nprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n32. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.\nAk toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\n33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy\n26.5.2017 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie\npeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej\nplatby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa\ntohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet\nspotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ\nalebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné\nposkytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru\nbezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver\npodľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver\npodľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a\nnezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na\nbývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú\ndotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.\n34. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje\nposkytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky\nvrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.\n35. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred\nzmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou\nstarostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,\nna ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne\naj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné\na pravdivé údaje potrebné na posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie\nje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok\nustanovených osobitným zákonom.\n\n36. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a\npobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských\núveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa\nodsekov 16 a 17.\n37. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na\nzáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery\na) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a\nb) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne\npreukázať.\n38. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ\na) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,\nb) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o\nspotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na\núdaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet\nsa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú\nzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v\nčase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\n39. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a\npobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.\n40. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver\nsa použijú tieto položky:\na) čistý príjem spotrebiteľa,\nb) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ\nvyživovaciu povinnosť,17ta)\nc) výška splátky spotrebiteľského úveru a\nd) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.\n41. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a\npobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri\nvýpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané\na aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa\na osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta)peňažných záväzkoch spotrebiteľa a\nďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety\nje potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých\nzdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb\nspotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať\ns ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.\n42. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá\nzmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom\nmédiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.\n43. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí\npodľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:\na) druh spotrebiteľského úveru,\nb) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;\nak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom\nfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u\nveriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,\n\nc) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,\nd) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,\ne) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa\nokamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva\nk tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,\nf) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\ng) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\nh) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo\nslužby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo\nak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,\ni) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo\nreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\nj) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)\nk) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\nl) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom\nsa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nm) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa\namortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek\npočas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nn) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a\nnepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,\no) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú\nplatobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie\nplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,\np) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej\núpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nq) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\nr) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\ns) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,\nt) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,\nu) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení\nspotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti podľa § 16,\nv) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nw) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nx) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo\nuplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť\nčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej\nvýpočtu,\ny) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,\nz) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu\npodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;\nplatnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver\npri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej\nhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota\nročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny\nštvrťrok.\naa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.\n\n44. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie\nustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n45. Vo veci tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 11Csp 153/2024 – 96 z 31.1.2025, ktorým rozhodol\no žalobe žalobcu nasledovne cit:\nI. Určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143 z 26.05.2017\nje bezúročný a bez poplatkov.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 360,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40% ročne\nzo sumy 360,76 Eur od 24.10.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nIII. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143 z 26.05.2017\nuvedená v článku 10, porušenie zmluvy a upozornenie na následky nesplácania úveru v bode 10.3 v\nznení: \"V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru alebo akéhokoľvek\npeňažného záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka,\nRučiteľa 1 a Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky\nzrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne\nvymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu o zrážkach\nzo mzdy predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru alebo\nakéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v termínoch\nich splatnosti priamo zrážkami zo mzdy). Veriteľ je v súlade so zákonom oprávnený postúpiť pohľadávku\nz tejto Zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe.\" je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou.\nIV. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143\nz 26.05.2017 v článku 13, vyhlásenie o Všeobecných obchodných podmienkach a o Sadzobníku\npoplatkov, bode 13.1 v znení: \"Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými\nobchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú\njej súčasťou. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Ručiteľ 1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými obchodnými\npodmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že sú súčasťou uzavretej Zmluvy.“ je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nV. Žalobu v prevyšujúce časti ohľadom výšky úrokov z omeškania a o určenie neprijateľnej zmluvnej\npodmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamieta.\nI. Za konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd nepriznáva žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania.\nVII. Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%.\nVIII. Za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok má žalobca voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 1/3.\n46. Na podklade podaných odvolaní zo strany žalobcu i žalovaného Krajský súd v Prešove ako odvolací\nsúd rozhodol tak, že:\nI. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III. a IV.\nII. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I., II., V., VI., VII. a VIII. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\n47. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku, ktorým súd zrušil v časti rozsudok prvoinštančného súdu\nvo výroku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti a vydaní bezdôvodného obohatenia, uviedol cit:\n„25. Súd prvej inštancie pri posudzovaní obligatórnych náležitostí Zmluvy skúmal, či výška RPMN je v\nZmluve uvedená správne. Opomenul však, že v Zmluve je veriteľ povinný uviesť nielen RPMN v správnej\nvýške, ale aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN, a to jednoznačným, zrozumiteľným\na transparentným spôsobom (nemôže ísť o akýsi návod k identifikácii jednotlivých predpokladov\npre výpočet RPMN). Uvedenou náležitosťou a jej prípadnou absenciou sa však súd prvej inštancie\nnevysporiadal. 26. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení\nsúdu prvej inštancie ohľadom skúmania bonity žalobcu zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie v\ntomto smere nevzhliadol žiadne nedostatky na strane žalovaného. K otázke skúmania bonity žalovaný\nuviedol, že žalobca ako svoje mesačné výdavky uviedol sumu 5,- EUR. Žalovaný preto vychádzal zo\nsumy výdavkov, ktorá je objektívne možná a ktorá je obsahom aj záväzného opatrenia NBS č. 10/2017,\nktoré určuje, že pri posudzovaní schopnosti splácať úver sa vychádza zo sumy životného minima, pokiaľ\nspotrebiteľ neuvedie inú čiastku. V nadväznosti na uvedené tvrdenia odvolací súd pripomína, že v\nzmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne\nzistiť bonitu klienta, teda, či klient bude schopný splácať úver. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti\nklienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi\nzostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.\nCieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne\nuhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa\no tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so\nžiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie\nvyhodnotiť a overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať\nobjektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca\njasne zadefinoval s tým súvisiace následky v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru.\n27. Zo Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru (č. l. 15) vyplýva, že žalobca poberá daňový bonus\nna dve deti, z čoho je zrejmé, že žalobca je otcom dvoch maloletých detí. Aj napriek skutočnosti, že\nžalobca má dve maloleté deti, ku ktorým má zo zákona danú vyživovaciu povinnosť a ktorej neplnenie za\nistých okolností môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu zanedbanie povinnej výživy, sa žalovaný\nuspokojil s výškou mesačných nákladov, ktoré žalobca ustálil na sumu 5,- EUR. Praktickým pohľadom\nna vec sa odvolaciemu súdu daný mesačný výdavok štvorčlennej rodiny (žalobca v žiadosti o úver\nuviedol, že je ženatý) javí vskutku bezpochyby nereálny. 28. Žalovaný tvrdí, že bonitu žalobcu preveril\naj lustráciou v úverovom registri (č. l. 67). Z uvedenej lustrácie vyplýva, že žalobca je evidovaný ako\nžiadateľ o 1 úver, 12 žiadostí o úver mu bolo odmietnutých, 5 žiadostí bolo odvolaných a 10 úverov\nuž bolo ukončených. Súd prvej inštancie pri posudzovaní, či žalovaný konal s odbornou starostlivosťou\nprihliadol len na skutočnosť, že vo vzťahu k žalobcovi nebol evidovaný žiadny neukončený úver, ktorý by\nžalobca v tom čase splácal ako aj na skutočnosť, že bolo konkretizovaných 10 úverových zmlúv, ktoré\nvšak všetky boli ukončené (bod 37 napadnutého rozsudku). Ako sa však súd prvej inštancie vysporiadal\ns tým, že žalobcovi bolo odmietnutých celkovo 12 žiadostí o úver z napadnutého rozsudku nie je zrejmé,\nčo vzbudzuje pochybnosti o tom, či túto zásadnú skutočnosť súd prvej inštancie vôbec zohľadnil. 29. Z\nuvedených dôvodov závery provinštančného súdu o dostatočnom skúmaní bonity žalobcu žalovaným\nmožno považovať za predčasné a s ohľadom na vyššie zmienené mesačné výdavky žalobcu ustálené\nna sumu 5,- EUR aj za prekvapivé. Odvolaciemu súdu sa, so zreteľom na všetky skutočnosti, javí, že\nkonanie žalovaného pri vyhodnocovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie úveru nemožno považovať za\nkonanie s odbornou starostlivosťou tak ako to vyžaduje zákona č. 129/2010 Z. z. Aktuálna rozhodovacia\nprax Krajského súdu v Prešove (napr. rozsudok sp. zn. 18CoCsp/24/2023 zo dňa 19.12.2023) sa voči\nsplneniu povinnosti veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa stavia kritickejšie, keď už za hrubé porušenie\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje aj neúplne zisťovanie jedného\nz kritérií podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. 30. V nadväznosti na tieto skutočnosti\nodvolací súd dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,\npovažuje za nesprávne a nesúladné s aktuálnou rozhodovacou praxou tunajšieho odvolacieho súdu ako\naj praxou Najvyššieho súdu SR. Je potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedenými skutočnosťami odvolací\nsúd nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkosti úveru ako taký, ale\nvýhradne spochybňuje len dôvody, na ktorých ich prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia\nzaložil. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd v zmysle § 389 CSP napadnutý rozsudok vo\nvýroku I. zrušil a postupom podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. 32. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v\n\nintenciách naznačených odvolacím súdom vyššie - dôsledne posúdiť, či sú v spornej Zmluve uvedené\npredpoklady pre výpočet RPMN a opätovne posúdiť, či žalovaný pri poskytovaní úveru žalobcovi konal s\nodbornou starostlivosťou, najmä s ohľadom na žalobcom ustálené mesačné výdavky na sumu 5,- EUR\nako aj s ohľadom na 12 odmietnutých žiadostí žalobcu o poskytnutie úveru, následne vo veci znova\nrozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.\n33. Žalovaný ďalej namietal závery súdu prvej inštancie týkajúce sa výšky bezdôvodného obohatenia.\nK tomu odvolací súd uvádza, že žalobca jasne uviedol akú sumu žalovanému zaplatil (3.360,76 EUR),\nčo žalovaný nespochybnil, a preto súd prvej inštancie správne ustálil, že toto skutkové tvrdenie (akú\nsumu žalobca žalovanému celkovo uhradil) je potrebné považovať v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP\nza nesporné. Za situácie, keď však odvolací súd zrušil výrok I., v ktorom súd určil predmetný úver\nza bezúročný a bezpoplatkový, je potrebné zrušiť aj výrok II. ako závislý výrok a v rozsahu zrušenia\nvrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 34. Úlohou súdu prvej inštancie,\npotom, čo sa vysporiada s tým, či predmetný úver možno považovať za bezúročný a bezpoplatkový, v\nkontexte prijatých záverov ustáliť, či žaloba v časti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia\nje dôvodná alebo nie.“\n48. Tiež odvolací súd v odôvodnení rozsudku, ktorým súd zrušil v časti rozsudok prvoinštančného\nsúdu vo výroku zamietnutí návrhu na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, uviedol cit: „48. Pri\nposudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné\nvychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských\nzmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej\npozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom\nakceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Súd prvej inštancie síce\nzohľadnil, že sa jedná o zmluvnú pokutu, ktoré nie je stanovená paušálne, ale už neposudzoval, či\nje možné túto zmluvnú podmienku považovať za individuálne vyjednanú, a či žalobca mal možnosť\ntakto naformulovanú zmluvnú podmienku nejako ovplyvniť, najmä s ohľadom na skutočnosť, že zmluva\no spotrebiteľskom úvere je typickou štandardnou formulárovou listinou podliehajúcou súdnej kontrole.\nObčiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Je preto nevyhnutné, aby sa súd\ndôsledne posúdil a vyhodnotil, či si spotrebiteľ dané zmluvné dojednanie vymienil, či mohol ovplyvniť\njeho obsah, čo v konečnom dôsledku má vplyv na posúdenie individuálnosti dojednania. 49. Odvolací\nsúd v tomto ohľade poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, ktorý sa\ndôsledne posudzuje, či zmluvné podmienky s takýmto a obdobným znením sú spôsobilé vyvolať značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä s ohľadom\nna možnosť veriteľa uplatňovať si zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku omeškania, napr. aj pri omeškaní\nv trvaní jedného dňa, kedy by spotrebiteľ okrem omeškanej splátky musel uhradiť naviac aj zmluvnú\npokutu (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 17Csp/154/2024-117 zo dňa 11.02.2025, ktorý\nbol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/10/2025 zo dňa 19.06.2025).\n50. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky súdu prvej inštancie, odvolací súd v zmysle § 389 CSP\nnapadnutý rozsudok vo výroku V. zrušil a postupom podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 51. Úlohou súdu prvej inštancie bude\npreto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom vyššie - posúdiť, či sa jedná\no individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, či žalobca mal možnosť takto naformulovanú zmluvnú\npodmienky ovplyvniť, a či takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade s Chartou základných práv\nEurópskej únie (článok 98).“\n49. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa,\nčo plynie aj zo Zmluvy, kde ako druh je uvedený spotrebiteľský úver. Žalovaný vystupoval ako osoba\nkonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako fyzická\nosoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej\nčinnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\n50. Vo vzťahu k uvedeniu predpokladov pre výpočet RPMN súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia,\nod ktorého nemá dôvod na odklon, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp 16/2024\nz 8.4.2025 cit: „27. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších\núdajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,\na preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa\nmusia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.\n\n28.Odvolací súd uvádza, že je si vedomý, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 7/2021 bolo zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n7Cdo/183/2020 z 24.02.2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor, podľa\nktorého z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ v znení do 31.03.2015 nevyplýva, že by jednou z\nnáležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej\nmiery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet. 29. Napriek tomu odvolací súd zdôrazňuje, že v čase\nvyhlásenia tohto rozsudku odvolacieho súdu už Súdny dvor EÚ dňa 23.01.2025 rozhodol rozsudkom\nvo veci C-677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu\nv Prešove z 12.10.2023, ktorý súvisí s konaním A.B, F.B proti B. B., G.. Z bodov tohto rozsudku\nvyplýva : ,,58.\nPokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade\ns článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku\nvyplýva, že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami\na povinnosťami. 59.\nToto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne\nvypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku\n14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade\nporušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených\nvo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. 60.\nV tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere\nnajmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 09.\n11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70) 61.\nNa základe tejto judikatúry\ntreba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež,\nnajmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. 62.\nKeďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť\nrozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo\nvnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48\n(pozri v tomto zmysle rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod\n71). 63.\nVzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité\nna výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve\no úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých\nustanovení tejto zmluvy nepostačuje. 64.\nVzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu\notázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že\npredpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti\nnestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto\ndôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48,\nzmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej\npercentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti\nnestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ 30. V súlade\ns vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora preto odvolací súd nesúhlasí so závermi súdu prvej\ninštancie, že výška RPMN bola uvedená v čl. III. schválená výška pôžičky Zmluvy, a to vo výške 29 %\na že v tomto článku Zmluvy sú rovnako uvedené aj predpoklady na výpočet RPMN, a to úroková sadzba:\n29 % p. a., počet splátok: 48, celková výška úveru: 1.850,- Eur, ktoré žalovaný dosadil ako premenné\ndo vzorca RPMN podľa prílohy č. 2 k ZoSÚ. 31. Z obsahu zmluvných článkov je nepochybné, že v\npredmetnej Zmluve tento údaj chýba, nie je výslovné uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet\nRPMN. Rozloženie údajov o výške úveru, splátky, intervale, počte a termíne splátok, úrokovej sadzby\ndo jednotlivých článkov Zmluvy na splnenie povinnosti uvedenia všetkých predpokladov použitých na\nvýpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov nepostačovalo. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so\nsudom prvej inštancie, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nechýba jej povinná náležitosť\nuvedená v § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, keďže podľa odvolacieho súdu v Zmluve nie sú v nej uvedené\nvšetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Účelom tohto ustanovenia je totiž to, aby spotrebiteľ\npochopil údaj o RPMN a aby mal informáciu o tom, ktoré údaje sa použijú pre jej výpočet. Je potrebné\nuviesť, ktoré údaje sú relevantné pre výpočet, a teda pre výšku RPMN, že vychádza sa pri v tomto údaji\nz výšky úveru, počtu splátok, výšky mesačnej splátky, či už s poistením alebo bez poistenia a podobne\na tieto predpoklady pre výpočet RPMN musia byť v zmluve uvedené bez ohľadu na to, že jednotlivé\ntieto údaje sú v zmluve uvedené, ale len preto, že predstavujú inú povinnú náležitosť zmluvy. Logickým\nvýkladom týchto ustanovení je potrebné dospieť k záveru, že splnením povinnej náležitosti zmluvy vo\nforme uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN nie je, ak jednotlivé údaje potrebné\npre výpočet RPMN sú v zmluve uvedené ako iná jej povinná náležitosť, inak by zákonodarca nemal\ndôvod duplicitne uvádzať pri absencii týchto jednotlivých povinných náležitostí, či už ohľadom výšky\n\núveru alebo výšky a počtu mesačnej splátky, ale aj ohľadom uvedenia všetkých predpokladov pre\nvýpočet RPMN sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 32. V predmetnej Zmluve\nchýba uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN, čo je uvedené v § 9 ods. 2 písm.\nj/ ZoSÚ a v dôsledku toho zo zákona nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 ods.\n1 písm. a/ ZoSÚ.“\n51. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že postupoval\ns odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobkyne splácať poskytnutý úver, nakoľko\ndodané dôkazy hodnoverne preukazujúce postup v súlade s § 7 ZoSÚ nemožno považovať za\npostačujúce.\n52. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ\nexistujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe\ninformácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri\nposúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a\nna posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,\naká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver\nsa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o\nzískanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou\nvylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je\nzrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre\nrozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v\nspolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme\nním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom\nrozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať\nsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/\ndomáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu\nžiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na\nbývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o\nsebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7CoCsp 16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov\nsp. zn. 7Csp 80/2020).\n53. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej\núnie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ\n(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).\n54. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný\nposúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do\npríslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu\núveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer\nFinance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod\n40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že\nmá chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich\nzásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod\n41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).\n\n55. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej\npovinnosti veriteľa žalovaný predložil Zmluvu, z ktorej sú zrejmé údaje klienta, žiadosť o poskytnutie\núveru, výpis z registra SRBI a dopyt zo Sociálnej poisťovne.\n56. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ zisťoval len príjem žalobkyne cez predložené\npotvrdenie zo Sociálnej poisťovne, hoci jeho povinnosťou je zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky. Pri\nskúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej\nstarostlivosti. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že pri posudzovaní výdavkov vychádzal zo sumy životného\nminima v čase posudzovania žiadosti vo výške 198,09 eur, vrátane partnera a dvoch maloletých detí.\n57. Z predloženého výpisu z SRBI bolo žalovanému zrejmé, že žalobkyňa už bola s predchádzajúcim\núverom v omeškaní s plnením splátok, z čoho minimálne vyvstáva pochybnosť, že pri deklarovanom\npríjme jej mesačné výdavky nemôžu zodpovedať sume životného minima a už vôbec ňou uvádzaným\nvýdavkov vo výške 5 eur. Z predloženého výpisu SRBI bolo žalovanému rovnako zrejmé, že\nžalobkyňa má 13 odmietnutých žiadosti o poskytnutie úveru, 6 odvolaných žiadostí o poskytnutie\núveru a 10 ukončených úverov. Súd zastáva názor, že ak žalobkyňa žiada finančné inštitúcie 30x\no poskytnutie úveru a ak sa spotrebiteľ nachádzal v platobnej neschopnosti s poskytnutým úverom,\ndôraz na skúmanie výdavkov musí osobitne zodpovedať odbornej starostlivosti, aby sa spotrebiteľ\nnedostal do dlhovej (úverovej) špirály, ktorú však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal.Nadmerná\nzadlženosť spotrebiteľov spôsobuje ich zraniteľnosť (bod 117 návrhy generálnej advokátky Laily Medina,\nprednesené 12. januára 2023 vo veci C-598/21). Žalovaný ignoroval poznámku zrejmú z výpisu SRBI,\nčo minimálne mohlo indikovať záver a potrebu skúmania o výdavkov spotrebiteľa.\n58. Žalovaný podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalobkyne, ak sa obmedzil na výšku sumy\nživotného minima na jednu dospelú osobu.\n59. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných\npotrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné\nposudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem\nspotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio\nzákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa a jeho\nrodiny.\n60. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje\nposkytnuté spotrebiteľom a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nakoniec\nneplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie\nzákladných životných potrieb spotrebiteľa\npodľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku\n1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči\nktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a\nvýdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným\nrozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného\nminima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie\nzákladných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou\nvýškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči\nktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a\nvýdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným\nrozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného\nminima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na\núverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb)\nspotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.\n61. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať\núver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77\nz 25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého\npřed negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,\nneboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a\nosob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední\nřadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti\n\no další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto\nzákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při\nposouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,\nže věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s\nodbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně\nnedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na\ntom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem\n§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace\nzískané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp.\nobjektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.:\nZákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.\nPraha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele\nvyužívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a\nexistenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných\nvýdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo\nod spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně\ndovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož\nzávěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího\nsoudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,\nvýdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele\nve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“ Tiež súd poukazuje na\nnázor novšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 As 127/2024 – 34\nz 13.08.2024 cit: „[27] Poskytovatel úvěrů je nadto povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s\nodbornou péčí, jíž je třeba rozumět „úroveň zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve\nvztahu ke spotřebiteli rozumně očekávat a která odpovídá poctivým obchodním praktikám nebo obecným\nzásadám dobré víry v oblasti jeho činnosti“. Postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele\nověřit podstatné informace poskytnuté spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr\n(rozsudek NSS ze dne 1. 4. 2015, č. j. 1 As 30/2015-39, č. 3225/2015 Sb. NSS, bod 26, vztahující se\nk § 9 odst. 1 již neúčinného zákona č. 145/2010 Sb., jenž při posuzování úvěruschopnosti výslovně\npřikazoval počínat si s odbornou péčí; ZSÚ ve svém § 75 zakotvil obecnou povinnost poskytovatele\nprovozovat svou činnost s odbornou péčí). [28] Věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat\na prověřovat, nikoliv se spokojit pouze s jeho ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši\npříjmu spotřebitele může věřitel ověřit zejména doklady vydanými spotřebiteli třetí stranou, které budou\nobjektivně a věrohodně vypovídat o spotřebitelově schopnosti dostát svým závazkům ze smlouvy\no úvěru. Pokud by i v případě doložení těchto dokladů přetrvávaly pochybnosti o bonitě dlužníka,\nbylo by možné jeho situaci ověřit nahlédnutím do databází umožňujících posouzení úvěruschopnosti\nspotřebitele (rozsudek NSS č. j. 1 As 30/2015-39, body 27 a 29). [34] Pokud jde o námitku, že\nměstský soud bez adekvátního odůvodnění odmítl použití částky životního minima jakožto referenční\nhodnoty výdajů vynaložených spotřebiteli, tak stěžovatelka argumentaci městského soudu zkresluje.\nMěstský soud v bodě 39 napadeného rozsudku upřesnil, že správní orgány stěžovatelce vytýkaly\nskutečnost, že z částky životního minima vycházela paušálně. Tuto částku je dle nich třeba považovat\nza výchozí bod minimálních nákladů, ke kterému je zásadně nutné přičíst náklady další. Správní\norgány tak učinily mimo jiné s odkazem na komentářovou literaturu, dle níž je třeba zohlednit i ostatní\nočekávatelné výdaje (bod 123 prvostupňového rozhodnutí). Následně městský soud konstatoval, že\nproti těmto závěrům a jejich aplikaci stěžovatelka žádné konkrétní námitky nevznesla. Konečně pak\npřipomněl, že správní orgány nezpochybnily, že by životní minimum nemohlo být nikdy považováno\nza relevantní ukazatel. [35] Nejvyšší správní soud se s argumentací správních orgánů ztotožňuje.\nČástka životního minima, jež představuje státem uznanou minimální hranici peněžních příjmů fyzických\nosob k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb, nutně nereflektuje konkrétní částku,\nkterou k zajištění svých individuálních základních životních potřeb musí vynaložit potenciální žadatel\no úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy několikanásobně převyšují. Rovněž\nnereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy, náklady vyvolané zdravotním stavem,\nči výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na požadavku individualizovaného posuzování\núvěruschopnosti, při kterém poskytovatel musí brát zřetel na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.\nV tomto ohledu kasační soud nerozumí tvrzení stěžovatelky, že toliko z částky životního minima lze\nvycházet v případech, kdy neexistují důvodné pochybnosti o schopnosti klienta splácet poskytnuté úvěry.\nNa jednu stranu ona „neexistence důvodných pochybností“ jednak musí vycházet již z určité formy\n\nposouzení úvěruschopnosti. Na straně druhé je jen stěží představitelné, že by spotřebitelé, kteří jsou\nschopni své úvěry splácet, byli právě těmi, jejichž výdaje se rovnají částce životního minima.“\n62. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a\nvýdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne\ntaká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,\nže informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ\nzabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.\n63. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti\nveriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11 ods.\n2 ZoSÚ). Žalovaný si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite klienta,\nz ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval,\na preto ani nezohľadnil výdavky žalobkyne, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru\noveriť.\n64. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné\nkonštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej\nspôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov\na výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov\nznamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity\ndlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.\nŽalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.\nŽalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných\nprostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §\n7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle\n§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.\n65. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len\nsamotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať\nza náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nOdvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale\npokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo\nnie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty,\nnemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti\nžalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov\nžiadateľa. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so\nsúdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje\npovinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských\núveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť\ndostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti\nvýdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu\n(bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 20,- Eur\nmesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu,\nnemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie\nschopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“\n66. Žalovaný teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti\npri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by\nbolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice\n2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali\npreukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril\njeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje\nvnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny\n\nvýkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto\nrozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.\nAko totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí\nnevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti\nposkytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).\n67. Súd považujúc porušenie povinnosti žalovaného v intenzite hrubého porušenia povinnosti v súvislosti\nso zisťovaním a preverovaním schopnosti žalobkyne splácať úver, úver posúdil ako bezúročný a bez\npoplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).\n68. Vychádzajúc zo zákonnej fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd žalobe v tejto časti\nvyhovel.\n69. Následne sa súd zaoberal žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil podľa § 451\na § 456 OZ.\n70. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca mal žalovanému zaplatiť len\nsumu reálne poskytnutého úveru t.j. 3 000 eur. Ako uviedol v žalobe žalovanému zaplatil 3 360,76 eur.\nIde o jeho skutkové tvrdenie v žalobe, ktoré žalovaný nespochybnil, preto platí fikcia o jeho nespornosti\npodľa § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 360,76 eur\nplnením z čiastočne neplatného právneho úkonu a preto bolo dôvodné vyhovieť žalobe aj o tomto\nnároku a to vrátane úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 563\nObčianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania boli priznané odo\ndňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému t.j. od 24.10.2024.\n71. Žalobca sa domáhal aj určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ide o žalobu podľa §\n137 písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú\nzákona č. 250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP.\n72. Zákon č. 250/2007 Z.z. bol síce zrušený zákonom č. 108/2024 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2024, avšak\npodľa jeho prechodného ustanovenia § 53 ods. 1 nároky vzniknuté zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024\nsa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.6.2024. Preto aj na posúdenie tejto žaloby sa\naplikuje zákon č. 250/2007 Z.z.\n73. Navyše aj Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik\nzáväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie\nmožnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami\nv spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj\nsmernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade\nžaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh\nžaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými\npodmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho\nzákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho\nsúdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby\nindividuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej\nzmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku.\nÚčelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať\nnečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním\nzároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju\nzákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa §\n3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR\n6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.\n74. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:\n„Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi\nvyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu\nzmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej\npodmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky\n\nuvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať\nnijakej premlčacej lehote.“\n75. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť\nk záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti\nceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné\npodmienky individuálne dojednané.\n76. Namietaná zmluvná podmienka sa netýka hlavného predmetu plnenia.\n77. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho\nzmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť\nobsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium\nkedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2\nOZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu\npri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal\nmožnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť\nnávrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový\nnávrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba\ndôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy\ns dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho\nzmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto\nsmere žalovaný dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní neuniesol.\n78. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu\nv neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).\n79. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá\nnebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,\nobsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,\na že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom\nna povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace\ns uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB\nPénzügyi Lízing).\n80. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako\nslabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen\npodmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale\naj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok\nspotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom\ndodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).\n81. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných\nzmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo\nzmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach\na povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť\nparticipovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej\npozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).\n82. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej\nnerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej\npodmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej\ntransakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho\npostavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných\n\nvnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú\nzo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne\npredpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej\nexistencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom\nzmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky\nzmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado).\n83. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,\nktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so\nstavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá\numožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.\nZ praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve\nzáväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže\nmať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná\nfilozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá\nvýchodiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom\nštátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých\npristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu\nprospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje\naj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného\nplynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu\nzaloženú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je\nzrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním\nexistujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým\nvýznamným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia\nneprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej\nzmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech\nspotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M.,\nDulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.\n2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).\n84. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny\nznak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:\na)\nznačná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej\nklauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej\nzmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie\nprípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných\na náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného\nustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko\nsúvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ\nje vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného\nvzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom\nv prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok\nv spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská\nkomisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa\nprejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené\natribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými\npodmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností\nv spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti\nspotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo\nzmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia\npráva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene\npodmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou\noboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;\nb)\nznačná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej\nklauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio\n\nlegis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej\nkogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide\no identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu\nprávnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa\nod ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nv neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,\npodľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe\nzmluvnej pokuty. Normy Občianskeho zákonníka ustanovujú, že nárok na náhradu škody v tomto prípade\nzo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve\ntáto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu\nv právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po\nzániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej\npokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na\nprospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,\na to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej\núpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj\nobdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím\nprávnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio\nlegis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).\n85. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)\nz 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je\npredmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou\nspája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.\n86. Majúc na zreteli vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenie\nje neprijateľnou zmluvnou podmienkou rešpektujúc vyslovený právny názor odvolacieho súdu, a to\nz nasledovných dôvodov.\n87. Súd poukazuje na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky Krajský súdom v Prešove vo veci\nsp. zn. 13CoCsp 14/2025 z 18.11.2025 cit: „30. Ako už súd prvej inštancie uviedol správne uvedená\nzmluvná podmienka bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným, pričom\nodvolací súd naviac poukazuje aj na malé písmo bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Odhliadnuc\nod malého písma, keďže v danom prípade je zmluva o úvere koncipovaná celá rovnako mierne\nzmenšeným písmom, ako aj odhliadnuc od toho, že zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného\ntextu zmätočne a nejasne (z textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v\nprípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v prípade omeškania trvajúceho viac\nako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane\nzákonného úroku z omeškania), za rozhodujúce sa považuje, že uvedené zmluvné dojednanie\nnespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola osobitne vyjednaná\nzmluvnými stranami, ale bola priamo vtelená do textu zmluvy, pričom vzhľadom na tento spôsob\ndojednania sankcie v podobe zmluvnej pokuty je možné jednoznačne konštatovať, že spôsobuje\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobkyne ako\nspotrebiteľa. 31. Pokiaľ žalovaný argumentoval splnením zákonných limitácií sankcií, resp. existenciu\nzmluvných dojednaní, ktoré vytvárajú mechanizmus, ktorý garantuje naplnenie zákonných podmienok\npre sankcie v zmluvách, ktorých predmetnom je poskytnutie peňažných prostriedkov (§53b ods. 1\nObčianskeho zákonníka), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť, že táto úprava v konečnom\ndôsledku pre vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty je irelevantná, nakoľko a priori došlo\nk vnúteniu dojednania o zmluvnej pokute v rámci predformulovanej zmluvy. Napokon je potrebné\ndodať, že veriteľ vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky bez výslovnej\nvôle spotrebiteľov ich zaťažuje sankciou zmluvnou pokutou - nad rámec štandardných úrokov z\nomeškania, čo v konečnom dôsledku predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach a povinnostiach\nv neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas,\nkeďže v prípade omeškania splnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie úrokov\nz omeškania.32. V súvislosti s určením rovnakej, resp. obdobnej vyššie uvedenej zmluvnej podmienky\nza neprijateľnú odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 8Csp/13/2022\nzo 31.07.2023,rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/76/2019 zo 30.09.2020,\n\nrozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 zo 16.9.2024 (potvrdený rozsudkom Krajského\nsúdu Prešov sp.\nzn. 27CoCsp/9/2024, z 30.1.2025), rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/68/2020\nzo16.02.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/140/2024 zo dňa 05.12.2024 (potvrdený\nrozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/4/2025 z 13.03.2025), rozsudok Okresného\nsúdu Prešov sp.zn. 7Csp/5/2024 zo 10.06.2024, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.\n20Csp/3/2024zo 13.05.2024, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/1/2024-71 z 19.03.2025\n(potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/10/2025 z 15.07.2025).“\n88. Majúc na zreteli uvedené, súd žalobe vyhovel aj v časti o určenie neprijateľnosti zmluvného\ndojednania.\n89. O trovách celého konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) bolo rozhodnuté podľa 255 ods.\n1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na\núčelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola\nv konaní plne úspešná, preto neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy\nkonania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom\nsa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "76318b93-9f00-4a91-bd26-acbe1faceedc:6e7241b7-1d3e-4b0d-b941-faf104dd6ea9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1423209015.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/10/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1423209015.1"}, {"guid": "e7241bf3-3241-44a4-819f-8075f7a848fe:dd6dd755-b218-40b0-ab0b-315edb7eb66c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124209082.1", "spisova_znacka": "13CoCsp/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/14/2025 z 18. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-11-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124209082.1"}, {"guid": "7561c9b3-a7bd-4c05-a651-2dffa576e655:93c2236d-7128-4d8f-bd6c-76e75d3f8658", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124208768.1", "spisova_znacka": "12CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/10/2025 z 19. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124208768.1"}, {"guid": "171f3f85-0fca-492e-ad0b-c11dde878e70:9de3625c-0736-45f6-a356-f4d70fbdae01", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124207755.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/4/2025 z 13. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124207755.1"}, {"guid": "390f333a-3c4e-40b7-8e23-834501a8fbf3:7dd30962-5f82-4e8f-a831-b9259560b508", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3123208685.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/16/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/16/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3123208685.1"}, {"guid": "c26b4935-676d-452f-8785-9cc568771f51:21f75028-2245-4ce2-900e-1bcea5f8017a", "ecli": null, "spisova_znacka": "27CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoCsp/9/2024 z 30. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c26b4935-676d-452f-8785-9cc568771f51:21f75028-2245-4ce2-900e-1bcea5f8017a"}, {"guid": "27ba1517-d15b-4bd2-a65f-23893dca30fb:f02a403b-3a0f-4736-8b23-f0cfe9b600e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "18CoCsp/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/24/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/27ba1517-d15b-4bd2-a65f-23893dca30fb:f02a403b-3a0f-4736-8b23-f0cfe9b600e5"}, {"guid": "8826bf84-4506-4cef-be1d-7a3ebf735ae0:9cd374a7-8495-4f8e-a071-bc8710e33b5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/6/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/6/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8826bf84-4506-4cef-be1d-7a3ebf735ae0:9cd374a7-8495-4f8e-a071-bc8710e33b5f"}, {"guid": "4a128c4f-58b5-44f4-afb1-b57e0f4c768a:84a9eaa1-bc9d-4121-9f53-9cdfd44b43c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/16/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/16/2021 z 29. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-29", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a128c4f-58b5-44f4-afb1-b57e0f4c768a:84a9eaa1-bc9d-4121-9f53-9cdfd44b43c5"}, {"guid": "ad68cfd5-9ea2-489f-acfb-ca68eaf65685:f053d865-188f-46f7-8518-07ff5c0ac5b6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8119210893.2", "spisova_znacka": "3CoCsp/68/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/68/2020 z 15. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-02-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8119210893.2"}, {"guid": "edba1909-3a13-469c-b101-7616c578cbbd:a4b74a0a-b9ec-472c-80ad-6ab9f305aeed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1", "spisova_znacka": "3Co/153/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/153/2019 z 9. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-09", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1"}, {"guid": "0babcb47-f1e1-4e88-823e-4d0bc9e066ab:fed507fe-a171-4ec8-9739-9f0af5843d54", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Csp/3/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 20Csp/3/2024 z 27. 2. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0babcb47-f1e1-4e88-823e-4d0bc9e066ab:fed507fe-a171-4ec8-9739-9f0af5843d54"}, {"guid": "40f4b44f-0316-4464-9eb6-9a6a1435ffcb:98b0704f-9b45-49d5-8230-75194454d4d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/80/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 7Csp/80/2020 z 15. 3. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2021-03-15", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/40f4b44f-0316-4464-9eb6-9a6a1435ffcb:98b0704f-9b45-49d5-8230-75194454d4d9"}, {"guid": "8388bb3c-edfe-47ae-bb3d-46befb37a170:63ef9ed5-e041-4400-9dfb-5aa0aa2cc2c6", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2025:6924205435.2", "spisova_znacka": "9Csp/140/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9Csp/140/2024 z 7. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2025-04-07", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2025:6924205435.2"}, {"guid": "9a7aa7c3-9acc-4da0-8948-49cfbf79ccaf:8b341b35-5401-418f-b5d0-8010301ea5ef", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124208768.1", "spisova_znacka": "17Csp/154/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Csp/154/2024 z 11. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124208768.1"}, {"guid": "891fcc86-a585-40e9-8401-933f644b2ceb:4fea0920-100e-4c41-8aff-2246f055ebac", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124201455.1", "spisova_znacka": "29Csp/19/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 z 16. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-16", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201455.1"}, {"guid": "45ba4056-1d4c-4a2c-b2a7-999460678f2c:ba9adf46-2820-4603-9c28-47d5341f1db2", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/1/2024", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 10Csp/1/2024 z 5. 2. 2024", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2024-02-05", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/45ba4056-1d4c-4a2c-b2a7-999460678f2c:ba9adf46-2820-4603-9c28-47d5341f1db2"}, {"guid": "6f917d28-1935-4d51-bf72-82eccbd3e55b:b91b4601-498e-45b3-9536-4498fdcc10e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/5/2024", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Csp/5/2024 z 19. 1. 2024", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2024-01-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6f917d28-1935-4d51-bf72-82eccbd3e55b:b91b4601-498e-45b3-9536-4498fdcc10e9"}, {"guid": "6d1c7717-8260-4b6d-b870-057f2847d9d2:fc30c2cd-ea3f-4d6e-9941-9abe8ea3029a", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2023:8822201266.2", "spisova_znacka": "8Csp/13/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Csp/13/2022 z 1. 8. 2023", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2023-08-01", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2023:8822201266.2"}, {"guid": "48384b4c-a37d-465e-bb53-8cb5f05f9c1b:ecb050bc-de85-4d16-af4b-e52a5437b7a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/1/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Csp/1/2022 z 1. 2. 2023", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2023-02-01", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48384b4c-a37d-465e-bb53-8cb5f05f9c1b:ecb050bc-de85-4d16-af4b-e52a5437b7a6"}, {"guid": "c5935774-e3ef-4ffa-9884-9cf0575add65:7a9b955e-c072-4af2-9f7a-4e85ec5fd06d", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Csp/76/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/76/2019 z 17. 5. 2019", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2019-05-17", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5935774-e3ef-4ffa-9884-9cf0575add65:7a9b955e-c072-4af2-9f7a-4e85ec5fd06d"}], "citovane_v": []}