{"guid": "031d0110-4e9c-466f-aacb-043c4171c72d:550f7107-6f74-46d4-bed4-59bd7bd8aed4", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124205148.4", "spisova_znacka": "18C/6/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18C/6/2024 z 14. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 14. apríla 2025, sp. zn. 18C/6/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124205148.4", "identifikacne_cislo": "8124205148", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Dominika Vitteková PhD.", "sudca_id": 2749, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dominika-vittekova-phd-2749", "datum_vydania": "2025-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/550f7107-6f74-46d4-bed4-59bd7bd8aed4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124205148.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124205148.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124205148.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n18C/6/2024\n8124205148\n14. 04. 2025\nJUDr. Dominika Vitteková PhD.\nECLI:SK:OSPO:2025:8124205148.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.\nXX.X.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., 2/ G. C. DiS, nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXXXX F., I.\nJ., 3/ mal. D. C., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXXXX F., I. J., 4/ mal. E. C., nar. X.X.XXXX, bytom H.\nXXXX/X, XXXXX F., I. J., maloletí žalobcovia v 3. a 4. rade zastúpení zákonným zástupcom – žalobcom\nv 2. rade, 5/ K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. F. XXXX/XX, XXX XX F., 6/ D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom\nB. F. XXXX/XX, XXX XX F., 7/ D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX F., 8/ L. I., nar. XX.X.XXXX,\nbytom C. XX, XXX XX M. N., 9/ F. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX M. N., 10/ D. D., nar.\nX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., všetci v konaní zast. Beňo & partners advokátska kancelária,\ns.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanej: Allianz –\nSlovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, o zaplatenie\n159 000 eur, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 10 000 eur ako náhradu nemajetkovej\nujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej\nujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nIII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 5. rade sumu vo výške 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej\nujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nIV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 6. rade sumu vo výške 1 500 eur ako náhradu nemajetkovej\nujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 7. rade sumu vo výške 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej\nujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nVI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 8. rade sumu vo výške 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej\nujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nVII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 9. rade sumu vo výške 1 500 eur ako náhradu nemajetkovej\nujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nVIII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 10. rade sumu vo výške 9 000 eur ako náhradu\nnemajetkovej ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nIX. Konanie o žalobe žalobcov v 3. a 4. rade z a s t a v u j e.\n\nX. Žalobcom v 1. a 2. rade a 5. až 10. rade sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov\nkonania, a to z prisúdenej sumy v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením.\nXI. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcov v 3. a 4. rade n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia v 1. až 10. rade sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10.6.2024 domáhali zaplatenia\nnemajetkovej ujmy v súhrnnej výške 159 000 eur. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 10.06.2021 v čase okolo\n11:20 hod. v Prešove, viedol K. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX F., služobné cestné\nmotorové vozidlo značky KIA Sportage s EČV Q. XXXXX, pričom v dôsledku nedostatočného venovania\nsa vedeniu vozidla, nedostatočným sledovaním situácie v cestnej premávke a nesprávnou technikou\njazdy, kedy sa pohyboval pri ľavom okraji jazdného pruhu rýchlosťou cca 56 km/h až 62 km/h, narazil\nna riadne vyznačenom priechode pre chodcov do zadnej časti trupu chodkyne D. D., nar. XX.XX.XXXX,\nnaposledy bytom: R. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., v dôsledku čoho táto utrpela zranenia nezlučiteľné so\nživotom. Voči vodičovi služobného cestného motorové vozidlo značky KIA Sportage s EČV Q. XXXXX,\nt. j. K. M. O., nar. XX.XX.XXXX sa viedlo trestné konanie na Okresnom súde v Prešove. Vo veci\npredmetného trestného konania bol vydaný Rozsudok OS PO, sp. zn. 4T/19/2022 zo dňa 16.09.2022\nspolu s opravným Uznesením zo dňa 27.09.2022, ktorým bol K. M. O., nar. XX.XX.XXXX uznaný vinným\npre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.\nh) Trestného zákona. Predmetný Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.09.2022.\nUznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2022. Vlastníkom a prevádzkovateľom služobného\nmotorového vozidla je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nebohá D. D., nar. XX.XX.XXXX bola\nmamou žalobkyne v 1. a 10. rade. Žalobca v 2. rade je manželom žalobkyne v 1. rade, a teda zaťom\nnebohej. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú deti žalobcov v 1. a 2. rade, a teda vnúčatá nebohej. Žalobcovia\n5., 7. a 8. sú súrodenci nebohej. Žalobca 9. rade je manžel žalobkyne v 8. rade, t. j. švagor nebohej.\nŽalobkyňa v 6. rade je dcérou žalobkyne v 5. rade, a teda neterou nebohej. Nebohá bola najbližšia\npríbuzná žalobcov, vzťahy medzi nimi boli dlhodobo veľmi dobré a pevné, spoločne žili v harmonickom\nrodinnom prostrední, pričom každý člen rodiny mal svoju nezastupiteľnú rolu v živote toho druhého.\nPráve nebohá bola akýmsi „stmeľujúcim prvkom“ celej širšej rodiny (sestry, švagor, neter), dcéry a\nvnúčatá u nej trávili, hlavne cez prázdniny a sviatky, veľa voľného času. Zaobstarávala im program,\ntešili sa na spoločné výlety, akcie. So všetkými príbuznými si boli navzájom oporou, vzájomne sa všetci\nstretávali, chodili na spoločné rodinné dovolenky, stretávali sa pri výnimočných rodinných príležitostiach,\nale aj mimo nich. V dôsledku uvedeného sa medzi žalobcami a nebohou vytvorilo silné citové puto. C.\nD. D., nar. XX.XX.XXXX zasiahla predovšetkým jej deti a súrodencov, ktorí len veľmi ťažkú túto stratu\nprežívajú. Žalobcovia v 8. a 9. rade sa s nebohou stretávali niekoľkokrát do týždňa, a teda spolu trávili\nveľa času. Syn nebohej, t. j. žalobca v 10. rade s nebohou dennodenne komunikoval prostredníctvom\nvideohovoru, nakoľko sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí (Česko). Často, približne 6x do roka sa aj osobne\nnavštevovali, z toho 3x chodieval za nebohou jej syn na Slovensko a 3x chodievala nebohá za ním do\nČiech. Od kedy žalobcovi v 10. rade zomrela mama, už domov nechodieva. Žalobkyne v 5. a 6. rade\ntrávili s nebohou veľa času. Často spolu chodievali na spoločné dovolenky a výlety. Poslednú spoločnú\ndovolenku strávili v Septembri roku 2019 v Gran Canaria, vtedy ešte netušili, že to bude ich posledná\nspoločná dovolenka. Okrem toho spolu často nakupovali, či vypĺňali si spoločný čas inými aktivitami. Na\nzáklade uvedeného si uplatnili náhradu trov konania v tejto výške, a to žalobkyňa v 1. rade sumu vo\nvýške 20 000 eur, žalobca v 2. rade sumu vo výške 3 000, žalobca v 3. rade sumu vo výške 15 000\neur, žalobkyňa v 4. rade sumu vo výške 15 000 eur, žalobkyňa v 5. rade sumu vo výške 18 000 eur,\nžalobkyňa v 6. rade sumu vo výške 15 000 eur, žalobca v 7. rade sumu vo výške 18 000 eur, žalobkyňa\nv 8. rade sumu vo výške 18 000 eur, žalobca v 9. rade sumu vo výške 10 000 eur a žalobca v 10. rade\nsumu vo výške 20 000 eur.\n2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila namietajúc, že náhrada nemajetkovej ujmy v prípade\nusmrtenia príbuzného nie paušálnym nárokom v tom zmysle, že by vznikol automaticky. Nárok,\nktorý je predmetom konania, je právne konštruovaný tak, že preukázania konkrétnych okolností práva\nna súkromie (v jeho rámci práva na rodinný život) a intenzity neoprávneného zásahu do nich/neho je\nzákladom úspešnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že aj keď výšku peňažnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy súd určuje voľnou úvahou, pri jej rozhodovaní musí prihliadať na určité\n\nkritériá, ktorými bude splnená požiadavka účinného, primeraného zadosťučinenia za vzniknutú ujmu .\nÚstavný súd Českej republiky sformuloval kritériá pre určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy vo\nveci sp. zn. I. ÚS 2844/14. Súd musí rovnako prihliadnuť i na požiadavku nezneužívania tohto právneho\nprostriedku na neprípustné obohacovanie. Zastávala názor, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy\nje možné analogicky vychádzať i z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy podľa tohto zákona\nnemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytované osobám poškodeným násilnými trestnými činmi\npodľa osobitného predpisu (zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov). Vzhľadom k tomu,\nže v roku 2021, kedy došlo k úmrtiu páni D., činila minimálna mzda sumu 623 eur, pričom 50 násobok\ntejto minimálnej mzdy predstavuje sumu 31 150 eur, je zjavné, že žalobcami požadovaná náhrada\nnemajetkovej ujmy prevyšuje náhradu, ktorá súhrne prináleží obetiach násilných trestných činov. Vo\nvzťahu k nárokom žalobcov v 1. a 10. rade uviedol, že z hľadiska posúdenia existencie zákonných\npredpokladov pre priznanie výšky nemajetkovej ujmy jej nevyhnutné vziať do úvahy a zaoberať sa\nintenzitou zásahu do súkromia a mierou citovej ujmy u žalobcov, nakoľko išlo o vzťah k dospelej\ndcéry a dospelého syna s ich 74 ročnou matkou, teda išlo o vzťah, v ktorom dcéra a syn už zažili\ns mamou celé svoje detstvo, celú svoju mladosť, ako aj ďalšie roky po nadobudnutí dospelosti. V\nčase dopravnej nehody tak sociálna funkcia vo vzťahu mama, dcéra a syn, aj pomoc do obdobia,\nkedy sa o seba budú vedieť sami postarať, už dlhé roky bola naplnená. Pokiaľ ide o nároky žalobcov\nv 3. a 4. rade poukázal na rozsudok Krajského súdu V Trnave sp. zn. 22Co/34/2023, ktorým bola\nvnučke priznaná nemajetková ujma vo výške 2000 eur za smrť starého otca, ktorý sa o ňu intenzívne\nstaral. K nárokom ostatných žalobcov poukázala na to, že Občiansky zákonník v súčasnosti žiadnym\nexplicitným spôsobom neupravuje to, aký nárok a voči komu, a ktorý z pozostalých príbuzných\nmajú za psychickú bolesť a ujmu na kvalite života spôsobenú protiprávnu smrťou svojho príbuzného\nuplatňovať. K otázke, komu patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/265/2009.\n3. V replike žalobcovia v 1. až 10. rade uviedli, že majú za to, že v žalobe dostatočným spôsobom\nopísal intenzitu citových väzieb medzi nimi a zomrel, pričom uvedené vyplýva aj z príloh, ktoré boli\nžalobe priložené (listy žalobcu o zomrelej, spoločné fotografie). V ďalšom poukázali na účel povinného\nzmluvného poistenia, ktorým je poskytnutie, resp. zabezpečenie náhrady škody pre poškodeného\nbez ohľadu na schopnosť škodcu túto škodu nahradiť. Vo vzťahu k limitu uplatneného nároku uviedol,\nže komerčné poistenie nie je možné stotožňovať s nárokmi krytými štátom. Je pochopiteľné a očakávané,\nže komerčné poistenie má poskytnúť vyššiu mieru náhrady nemajetkovej ujmy ako štát. Občiansky\nzákonník naviac nemá stanovené žiadne limity týkajúce sa nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy.\nJediným limitom možno považovať ust. § 7 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého limit\npoistného plnenia z jednej škodovej udalosti musí byť najmenej 5 240 000 €, a to bez rozdielu na počet\npoškodených. Nestotožnili sa so záverom, že nárok na nemajetkovú ujmu patrí iba manželovi, deťom,\nprípadne rodičom. Ide o prekonanú rozhodovaciu prax.\n4. V duplike žalovaná zotrvala na svojich záveroch a opätovne poukázala na kritéria uvedené v náleze\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Cdo/265/2009, teda zákonodarca jednoznačne nevymedzil kritériá, ktoré je potrebné\nzohľadniť, ale takýto výklad učinila súdna autorita. Nestotožnila sa so záverom, že komerčné poistenie\nnie je možné stotožňovať s nárokmi krytými štátom, na koľko komerčná poisťovňa tak ako štát\nmá obmedzené možnosti finančných zdrojov a takéto zmýšľanie žalobcov sa javí ako nerozumné\na krátkozraké. Opätovne poukázala na závery aktuálneho rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n22Co/34/2023 a tiež závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Cdo/265/2009 vo\nvzťahu k tomu, Že náhrada nemajetkovej ujmy patrí najbližším príbuzným, alebo manželovi, deťom,\na niet rodičom. Poukázala na to, že žalobcovia doposiaľ nepreukázali opodstatnenosť uplatňovaných\nnárokov.\n5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. až 10. rade, listinnými\ndôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:\n6. C. D. D., nar. XX.XX.XXXX nastala dňa 10.6.2021, a to v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou\nspôsobenou JUDr. Vladimírom Goliášom.\n\n7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov bol K. M. O. uznaný vinný, že v priebehu výkonu služby dňa\n10.06.2021 v čase cca o 11:20 hod., viedol služobné cestné vozidlo zn. KIA Sportage, EČV: Q., VIN\nčíslo: U5YPG813CHL2277100, rezortné evidenčné číslo: 79313 (ďalej v texte len „vozidlo\") v Prešove\npo ulici F. v smere od ulice Volgogradskej, kde na priamom a rovnom úseku frekventovanej dvojpruhovej\ncestnej komunikácie ulice Prostejovská, sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval\nsituáciu v cestnej premávke, nesprávnou technikou jazdy sa pohyboval pri ľavom okraji jazdného\npruhu rýchlosťou cca 56 km/h až 62 km/h, teda rýchlosťou vyššou, ako bola pre daný úsek rýchlosť\nnajvyššia dovolená a na riadne vyznačenom priechode pre chodcov situovanom v tesnej blízkosti za\nkrižovatkou s ulicou Tomášikovou v smere jazdy od ulice Volgogradská, narazil do zadobočnej časti\ntrupu chodkyne D. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom ul. D. E. XXXX/XX, F., vtom čase\nprechádzanej cez priechod pre chodcov sprava doľava v smere jazdy vozidla, bočnou plochou ľavého\npredného blatníka vozidla, s následným odhodením a dopadom jej tela na vozovku, smerom vľavo od\nvozidla, v dôsledku čoho D. D. utrpela poranenia viacerých kostí, tkanív a vnútorných orgánov, v rozsahu\nkožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti hlavy, trupu a končatín, tržnozmliaždená rana v čelovej\noblasti vpravo od stredu, zlomenina mostíka, sériové zlomeniny rebier obojstranne vo viacerých čiarach,\ns roztrhnutím pohrudnice a prekrvácaním svaloviny v okolí, pomliaždenie a prekrvácanie oboch pľúc,\ns natrhnutím bočnej plochy oboch horných lalokov oboch pľúc, pomliaždenie a natrhnutie zadnej steny\npravej komory srdca, natrhnutie hrudnej srdcovnice v oblasti oblúka, pomliaždenie a natrhnutie pečene,\nzakrvácanie oboch pohrudnicových a osrdcovníkovej dutiny, s povlakom tekutej krvi v brušnej dutine,\nprekrvácanie podkožia a svaloviny v zadobočnej oblasti chrbta vľavo, s pomliaždením a čiastočným\nodtrhnutím kože od podkožia a vytvorením dutiny vyplnenej rozdrveným tukovým tkanivom a tekutou\nkrvou (decollement), zatvorená zlomenina v hornej tretine ľavej lakťovej kosti, tržnozmliaždená rana\nľavého predlaktia zasahujúca ku otvorenej zlomenine dolnej tretiny ľavej lakťovej kosti, zlomenina ľavého\nzápästia v oblasti ľavej hákovej kosti, kde následkom týchto poranení pri polytraume, došlo k vzniku šoku\npo úraze a krvácaní, čo viedlo k centrálnemu i periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti\na bezprostredne k smrti D. D., čím takto uvedeným konaním obvinený K. M. O. porušil ustanovenia §\n4 ods.1 písm. c), e), f), § 9 ods.1 a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, následkom čoho došlo k uvedenému rozsahu\nporanení D. D., ktorým na mieste podľahla, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čin spáchal\nzávažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal\nprečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)\nTrestného zákona, za čo bol právoplatne odsúdený podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s\n§ 38 ods. 3, Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. 1) Trestného zákona, na podmienečný trest odňatia\nslobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola určená skúšobnú dobu\npodmienečného odkladu trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona bola\nuložená obvinenému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil poškodenej\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., prechodne bytom H. X, XXX XX F., škodu\nspôsobenú trestným činom vo výške 4.017,- eur, v rozsahu nákladov určených na pohreb a ďalších\nsúvisiacich nákladov. Podľa § 232 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 288 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku vo zvyšnej časti nároku na náhradu škody boli poškodení odkázaní nA a občianske súdne\nkonanie. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona bol obvinenému uložený trest zákazu činnosti viesť všetky\ndruhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov.\n8. Nebohá Margita Malnašiová, bola mamou žalobkyne v 1. a 10. rade. Žalobca v 2. rade je manželom\nžalobkyne v 1. rade, a teda zaťom nebohej. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú deti žalobcov v 1. a 2. rade, a\nteda vnúčatá nebohej. Žalobcovia 5., 7. a 8. sú súrodenci nebohej. Žalobca 9. rade je manžel žalobkyne\nv 8. rade, t. j. švagor nebohej. Žalobkyňa v 6. rade je dcérou žalobkyne v 5. rade, a teda neterou nebohej.\n9. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade plynie, že nebohá bola jednou z najdôležitejších osôb v jej živote, volali\nsi každý deň, a to aj niekoľkokrát do dňa. Videli sa pri každej možnej chvíli. O smrti matky sa dozvedela\nod kamarátky, ktorá sa z internetu dozvedela, že na prechode niekoho zrazili vo veku 73 rokov, čo bolo\nprvé podozrenie, že by to mohlo ísť o mamu, nakoľko sa jej snažila x-krát volať a nedvíhala. Stále si myslí,\nže je to zlý sen. Pohrebu sa zúčastnila. Doteraz vyčíta, že jej nezavolala, aby ju zdržala na pár minút,\npár sekúnd, aby cez ten prechod nešla. Nechala ju spopolniť, väčšiu časť popola si priviezla do Prahy,\naby ju mala blízko seba. Lekársku pomoc nevyhľadala. Nebohá mala choroby, ktoré súviseli s vekom,\nžiadne iné choroby nemala. S nebohou si telefonovali cez viber, ale pri každej vhodnej príležitosti sa\ntiež videli, boli na spoločnej dovolenke v Nízkych Tatrách v roku 2020, trávili spolu Silvester, na Vianoce\nboli v Prešove, na Veľkú noc prišla nebohá k nim, pokiaľ ide o letné prázdniny, deti boli v Prešove.\n\nVnúčatá mali s babkou veľmi dobrý vzťah, do Prešova sa nedostanú teraz, lebo nemajú ku komu. Vždy\nsa k babke tešili, keď odchádzali, plakali. Do Prešova chodiť nemôže, lebo všetko jej ju tu pripomína.\nKeď vidí mamkiných súrodencov, na začiatku je vždy plač, pretože tá ich spojovala.\n10. Z výsluchu žalobcu v 2. rade plynie, že sa nemôže zbaviť pocitu, že smrťou nebohej odišla časť\njeho ženy, mali spolu naozaj hlboký dennodenný kontakt. Veľmi dobré vzťahy mali naprieč celou rodinou.\nPrežívali spolu radosti a strasti, boli spolu na dovolenke, trávili spolu všetok voľný čas, ktorý sa dal využiť,\na teda buď prišli na Slovensko alebo nebohá prišla za nimi. Nebohá spojovala celú rodinu. Od nehody\ndo Prešova nejazdia, vracajú sa totižto spomienky. Detí teraz nemajú kde tráviť väčšiu časť prázdnin.\nNaštrbilo to aj vzťahy v rámci širšej rodiny, pretože osobný kontakt ubudol. Došlo k pretrhnutiu rodinných\nväzieb. Vinník dopravnej nehody sa žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani ich nijakým spôsobom\nfinančne neodškodnil.\n11. Z výsluchu žalobkyne v 5. rade plynie, že nebohá bola dobrá sestra, ona je krstná jej deťom. Chodili\nspolu na výlety, návštevy, aj na cintorín zapáliť sviečku. Keď jej zomrel manžel, nebohá jej bola oporou.\nChodievali spolu na chatu do Lipoviec. Keďže bývali neďaleko od seba, navštevovali sa často navzájom\na spoločne navštevovali súrodencov. Tiež chodili na spoločné akcie, napríklad do divadla alebo koncert.\nStretávali sa často, aspoň dvakrát do týždňa, cez týždeň si zavolali. V sobotu alebo nedeľu sa dohodli,\nči idú na prechádzku po sídlisku alebo do lesa. Rozprávali sa, čo zažili, čo robili, nebohá ukazovala fotky\ndcéry s rodinou, a keď k nej prišli deti, zavolala jej, aby šli spoločne na prechádzku alebo na návštevu.\nO smrti nebohej sa dozvedela tak, že prišla z práce domov a žalobkyňa v 1. rade volala, či sa nemôže\npozrieť do bytu, či sa jej mame niečo neprihodilo, keďže má od bytu kľúče. Nič tam nenašla a išla k druhej\ndcére do Šariša, či sa niečo nezistilo a tam im zavolali, že to bola jej sestra. Bolo to aj v televízii, keď ju\nvidela v televízii, nevedela sa z toho spamätať. Keď bol pohreb a odvážali truhlu, žalobkyňa v 1. rade\nprišla za ňou, aby niečo urobila, aby mama vstala. Kľúče od bytu nebohej mala preto, že keď niekam\nodchádzala, povedala jej, aby chodila vetrať.\n12. Z výsluchu žalobkyne v 6. rade plynie, že s nebohou spolu trávili čas, bola pre celú rodinu oporou.\nDvakrát do týždňa sa stretávali, aj si volali. Rozprávali sa, spolu boli na dovolenke, chodili spolu na výlety.\nMali spolu dôverný vzťah, zdieľali spolu zážitky. O smrti nebohej sa dozvedela od žalobkyne v 1. rade.\nVždy, keď ide okolo jej bytu, myslí si, že ju už neuvidí, že sa už neporozprávajú, že sa jej nedotkne,\nže spolu nič nezažijú. Dosť pre ňu znamenala. Stretávali sa s nebohou spoločne s jej mamou, žalobkyňou\nv 5. rade, strávili spolu hodiny, chodili spolu na nákupy. Do bytu nebohej vzhľadom k tomu, že jej mama\nbola držiteľka kľúčov, chodili, keď bolo treba niečo urobiť a vždy spolu so žalobkyňou v 5. rade.\n13. Z výsluchu žalobkyne v 7. rade plynie, že s nebohou sestrou mala výborný vzťah, v spoločnej\ndomácnosti žili 25 rokov, mali výborné detstvo. Potom, čo opustila spoločnú domácnosť, sa so sestrou\nvždy navštevovali, keďže bývali na opačných stranách jednej bytovky. Takto to bolo asi 20 rokov, keď ona\nodišla bývať na Solivar. Aspoň raz do mesiaca sa vždy navštívili, zvykli si aj telefonovať. O smrti nebohej\nsa dozvedela od najstaršej sestry. Pohreb prežívala ťažko, nebohá jej chýba. Chýba jej to, že spolu\nveľa chodili s deťmi vonku, že sa stále rozprávali. Vždy, keď prišli vnuci z Čiech navštíviť nebohú, prišli\nk nim spolu. Pred nebohou jej zomrel brat a sestra. Má svoju rodinu, na nebohú odkázaná nebola.\nLekársku pomoc v dôsledku smrti sestry nevyhľadala. Nie je dňa, aby na sestru nemyslela, rovnako\nmyslí aj na ostatných súrodencov, ktorí zomreli.\n14. Z výsluchu žalobkyne v 8. rade plynie, že nebohá bola jej sestrou, boli spolu od malička, chodili spolu\nna výlety, na chatu, vydávali sa skoro dennodenne, keď sa nebohá vydala, stretávali sa raz do týždňa.\nNehoda sa stala v utorok a v pondelok bola u nich. O smrti nebohej sa dozvedela z televízie, potom\njej volala dcéra, že Gitu zrazilo auto, bolo to strašné. Každý deň na ňu spomína. Lekársku pomoc\nnevyhľadala. Navštevovali sa najmenej raz do týždňa. V jej živote sa nezmenilo nič, akurát jej teraz\nchýba sestra. Predtým súrodencom zomrel brat, keď bol ešte mladý a staršia sestra zomrela na rakovinu.\nS nebohou sa rozprávali o všetkom možnom, o deťoch, o rodine.\n15. Z výsluchu žalobcu v 9. rade plynie, že navštevovali sa s nebohou niekedy dvakrát do týždňa, niekedy\nraz do týždňa. Debatovali o všetkom, spomínali na zážitky, ktoré mali za mladi, boli motorkári, jazdili\npo výletoch. Nebohá ich spájala. O jej smrti sa dozvedeli, keď išli z chaty, vyleteli mu hneď slzy. Nebohú\ndosť často navštevoval aj sám, nakoľko má v Centrume aj lekára, kam chodil každý týždeň. Vždy keď tam\nišiel, volal jej, či sa môže u nej zastaviť a debatovali. Finančné prostriedky pre seba nechce, dal by do jej\n\nvnúčatám, lebo nebohá bola ako ich druhá mama. Deň pred smrťou mu nebohá rozprávala o tom, že sa\nskončila pôžička. Keď sa syn budoval v S., dala byt do zábezpeky, ktorý by chcela rozdeliť na jednu\npolovicu pre svoje 2 deti.\n16. Z výsluchu žalobcu v 10. rade plynie, že s nebohou žil v spoločnej domácnosti od svojho narodenia\ndo roku 2001, kedy odišiel bývať do S. a následne, keď sa v roku 2012 rozviedol, odišiel do Plzne.\nKeď býval v S., stretávali sa s nebohou mamkou denne. Potom, čo odišiel bývať do Plzne, ju dva\naž trikrát do roka prišiel navštíviť domov. Keď prišla nebohá za sestrou do Prahy, prišiel tam za nimi\na bolo to tak jeden alebo dvakrát za rok. Nebohá so sestrou prišla za ním aj do Plzne. Stále si volali\ncez videohovory. O smrti matky sa dozvedel tak, že mu volala sestra do práce, tam skolaboval a hneď\nna druhý deň cestoval do Prešova. Tiež videl v správach, ako bola prikrytá, bola to katastrofa. Do bytu\nnechodí, stále sa tam rozplače, všetko mu ju pripomína. Nebohá mu chýba. Zažil aj smrť otca, ten bol\nchorý, trápil sa, odrezali mu nohu, nevedel sa ani najesť. Takže to bolo tak, aby sa ani netrápil. Pokiaľ\nide o mamku, to bola tragédia. Nebohá bola zdravá na svoj vek. Finančne mu nepomáhala. Sestra bola\nna mamku naviazaná viac ako on, nakoľko sestra na mame lipla. Na cintorín chodia štyri až päťkrát\ndo roka. Iniciátorom videohovorov bol on, pretože robil dvanástky, keď skončil v práci, keďže mamka bola\ncelý deň buď doma alebo chodila za sestrou. V súvislosti so smrťou mamy lekársku pomoc nevyhľadal.\n17. Z predložených fotografií plynulo trávenie spoločných rodinných chvíľ.\n18. Snahy o mimosúdne vyrovnanie boli neúspešné.\n19. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:\nPodľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života\na zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a svojho mena a prejavu osobnej povahy.\nPodľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo\nod neoprávnených zásahov, do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto\nzásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.\nPodľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nPodľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\nPodľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti\nspôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.\nPodľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;\niné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke.\nPodľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na\nzdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.\nPodľa § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil\nporušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď\nbola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto\nspôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov\nnie je tým dotknutá.\nPodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.27. Podľa Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života a\nobydlia.\n\nPodľa Čl. 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému\nzasahovaniu do súkromia rodiny, domova a každý má právo na ochranu proti takýmto zásahom alebo\nútokom.\nPodľa Čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, nikto nesmie byť vystavený\nsvojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova.\nPodľa § 193 veta tretia zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), je súd\nviazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o\nosobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.\nPodľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\nPodľa § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,\nvzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú\nprávom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku\ndieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec\npodstatnú väzbu. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu\ndieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli\nrodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa\núzemie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností\nsa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.\nPodľa 898 ods. 1 zákona č. 89/2012 Zb. Občanského zákoníku, K právnímu jednání, které se týká\nexistujícího i budoucího jmění dítěte nebo jednotlivé součásti tohoto jmění, potřebují rodiče souhlas\nsoudu, ledaže se jedná o běžné záležitosti, nebo o záležitosti sice výjimečné, ale týkající se zanedbatelné\nmajetkové hodnoty.\nPodľa § 161 ods. 1 až 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania\nprihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné\npodmienky\"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\nAk ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho\nodstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa\nkonanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.\n20. Prv než súd sa začal zaoberať vecnou stránkou veci, skúmal procesné podmienky, t.j. podmienky,\nza ktorých môže vo veci konať.\n21. Súd na pojednávaní vyslovil predbežný právny názor, že na podanie žaloby za maloletých sa\nvyžaduje schválenie súdom, čo nateraz absentuje a keďže ide o odstrániteľný nedostatok podmienky\nkonania, uznesením vyhláseným na pojednávaní vyzval žalobcov, aby títo tento nedostatok v lehote 3\nmesiacov odstránili.\n22. K uvedenému sa žalobcovia vyjadrili nesúhlasiac s predbežným právny názorom súdu a namietali,\nže privolenie súdu k podaniu žaloby za maloletých nie je potrebné.\n23. Samotní žalobcovia poukazujú na jedno z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n14CoP 22/2021, ktoré je opakom predbežného právneho názoru vysloveného súdom v predmetnej veci.\nExistuje však aj opačná rozhodovacia prax slovenských súdov porov. uznesenie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 7Co 59/2020, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co 930/2020, tiež sp. zn. 17Co 962/2013, tiež\nrozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/6/2019 z 10.3.2022, rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 11CoP/410/2021 z 29.11.2022. Súd ale tak ako uviedol aj na pojednávaní, nespochybňuje tú\nskutočnosť, že uvedená právna otázka nie je doposiaľ riešená v rozhodovacej činnosti súdov jednotne.\n\n24. Je potrebné si ale uvedomiť, že maloletí žalobcovia v 3. a 4. rade majú obvyklý pobyt v Českej\nrepublike, teda rozhodným právom vo veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností\n(kam patrí aj správa majetku maloletých osôb – a teda schválenie právneho úkonu podania žaloby za\nmaloletých) je právny poriadok Českej republiky, na čo súd v predbežnom právnom posúdení výslovne\nupriamil pozornosť.\n25. V tomto smere niet pochybností o tom, že judikatúra v tejto otázke v rámci českej právnej úpravy je\njednotná citujúc rozhodnutia ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít.\n26. Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1162/23, zo dňa 10. 12. 2024, ktorý\nodkazuje aj na početnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky plynie cit.: „17. K právnímu\njednání, které se týká existujícího či budoucího jmění dítěte nebo jednotlivé součásti tohoto jmění,\npotřebují rodiče souhlas soudu. Výjimkou jsou případy právního jednání v běžných záležitostech nebo\nv záležitostech sice výjimečných, ale týkajících se zanedbatelné majetkové hodnoty (§ 898 odst. 1\nobčanského zákoníku). Je-li to v zájmu dítěte, může (opatrovnický) soud zúžit okruh právních jednání,\nkterá podléhají souhlasu soudu (§ 898 odst. 3 občanského zákoníku ve znění zákona č. 192/2021 Sb.).\n18. Právě uvedené ustanovení sleduje legitimní cíl ochrany práv dětí a vychází z ústavního principu\nochrany nejlepšího zájmu dítěte. Platí, že zájem dítěte musí být předním hlediskem při jakékoli činnosti\ntýkající se dětí, ať už uskutečňované veřejnými nebo soukromými zařízeními sociální péče, soudy,\nsprávními nebo zákonodárnými orgány (čl. 3 odst. 1 Úmluvy o právech dítěte). 19. Právním jednáním\nve smyslu § 898 odst. 1 občanského zákoníku je též podání civilní žaloby. Tento názor je dlouhodobě\nzastáván v odborné literatuře i v judikatuře. Podání žaloby je totiž zpravidla neběžnou záležitostí, která\nmůže mít dalekosáhlé dopady do sféry dítěte. Vedle vzniklých práv a povinností, o kterých se rozhoduje,\nje zde také povinnost hradit náklady soudního řízení, které zejména v civilních sporech mohou být\nnemalé. Z tohoto důvodu je třeba zásadně požadovat souhlas s podáním žaloby i v případě, kdy nejde\no žalobu v ryze majetkové záležitosti nezletilého [takto v právní doktríně Psutka, J. Komentář k § 898.\nIn: Králíčková, Z. - Hrušáková, M. - Westphalová, L. a kol. Občanský zákoník II. Rodinné právo (§\n655-975). 2. vyd. Praha: C. H. Beck, 2020, s. 913, marg. č. XX; Kotrady, P. Komentář k § 898. In:\nMelzer, F. - Tégl, P. a kol. Občanský zákoník - velký komentář. Svazek IV. § 655-975, Praha: Leges\n2016, s. 1564 až 1565; z judikatury Nejvyššího soudu k § 28 starého občanského zákoníku srov. např.\nusnesení ze dne 29. 4. 2015 sp. zn. 30 Cdo 4696/2014 a ze dne 29. 4. 2015 sp. zn. 30 Cdo 4999/2014,\nrozsudky ze dne 20. 9. 2012 sp. zn. 33 Cdo 2289/2011, ze dne 26. 4. 2017 sp. zn. 30 Cdo 3887/2016,\nbody 34 a 35; k nyní platnému § 898 občanského zákoníku srov. např. usnesení ze dne 27. 6. 2019\nsp. zn. 25 Cdo XXXX/XXXX - T. ve vztahu k podání žaloby na ochranu osobnosti; k ústavnosti těchto\nzávěrů srov. např. usnesení ze dne 3. 1. 2006 sp. zn. I. ÚS 307/04]. 20. Jak Nejvyšší soud rovněž\njiž opakovaně uvedl, ani skutečnost, že řízení o náhradu škody nebo jiné újmy způsobené při výkonu\nveřejné moci nezákonným rozhodnutím, rozhodnutím o vazbě, trestu nebo ochranném opatření nebo\nnesprávným úředním postupem je osvobozeno od soudního poplatku a že neúspěšným žalobcům v\ntěchto řízeních zpravidla není uložena povinnost k náhradě nákladů řízení, se nedotýká povinnosti platit\nnáklady řízení, bude-li nezletilý např. zastoupen advokátem. Bez ohledu na případný výsledek řízení\nnelze ani přehlédnout, že nezletilému či jeho zástupci mohou být uloženy k náhradě náklady řízení, které\nby jinak nebyly vznikly, jestliže je způsobili svým zaviněním nebo jestliže tyto náklady vznikly náhodou,\nkterá se jim přihodila (§ 147 odst. 1 občanského soudního řádu) (takto např. již uvedené usnesení 25\nCdo 4531/2018). 21. Oproti tomu ve správním soudnictví není k podání žaloby nezletilým zastoupeným\nzákonným zástupcem zpravidla třeba souhlasu soudu. Nejvyšší správní soud k tomu uvedl, že závěry\ncitované civilní judikatury nelze do řízení podle soudního řádu správního přebírat mechanicky. Je pravda,\nže ani podání žaloby ve správním soudnictví není \"běžnou\" záležitostí. Potenciální zásah těchto řízení\ndo majetkové sféry nezletilého však bude zpravidla nižší, zejména proto, že ve správním soudnictví\nse úspěšným žalovaným správním orgánům obvykle nepřiznává náhrada nákladů řízení. Správní soud\nje oprávněn v každém jednotlivém případě vyhodnotit, jak podstatně by dané řízení mohlo zasáhnout\ndo práv či povinností nezletilého a zda konkrétní žaloba vyžaduje schválení opatrovnického soudu.\nSoud má vždy přihlédnout k povaze sporu, včetně otázky, zda v souvislosti se soudním řízením nehrozí\nžalujícímu dítěti významnější finanční náklady (srov. např. rozsudek NSS ze dne 22. 7. 2021 č. j. 10\nAs 123/2021-41, č. 4241/2021 Sb. NSS, bod 13). 22. V trestním (adhezním) řízení platí, že uplatnění\nnároku na náhradu škody nebo nemajetkové újmy nebo na vydání bezdůvodného obohacení zákonným\nzástupcem nezletilého podle § 43 odst. 3 trestního řádu zásadně není nutný souhlas opatrovnického\nsoudu. Souhlas totiž není třeba vyžadovat, neboť takový návrh se nemůže dotknout majetkových práv,\nresp. jmění dítěte. Nehrozí tu totiž ani potencionální nutnost hradit úspěšnému účastníku náhradu\n\nnákladů řízení (usnesení ze dne 12. 1. 2016 sp. zn. II. ÚS 3629/15, bod 14, na který navázala též trestní\njudikatura, srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 28. 2. 2023 sp. zn. 7 Tdo 96/2023, č. 22/2023 Sb.\nrozh. tr., body 28 až 30).“\n27. Vzhľadom k tomu, že súd dal procesný priestor žalobcom (lehota 3 mesiacov), aby odstránili\nnedostatok podmienky konania (predložili právoplatný rozsudok súdu o schválení právneho úkonu –\npodania žaloby), títo nedostatok neodstránili s poukazom na odlišný právny názor, nezostávalo súdu nič\nlen konanie o žalobe maloletých žalobcov v 3. a 4. rade zastaviť (§ 161 ods. 1 až 3 CSP).\n28. Následne súd mohol pristúpiť k vecnému prieskumu žaloby žalobcov v 1. a 2. rade a 5. až 10. rade\na dospel k nasledovným záverom.\n29. Niet žiadneho sporu v otázke, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním JUDr. Vladimíra\nGoliáša pri dopravnej nehode došlo k úmrtiu nebohej D. D..\n30. Nespornou je rovnako skutočnosť, že K. M. O. bol za svoje protiprávne konanie právoplatne\nodsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v trestnom konaní.\n31. Napokon nebol spor ani v otázke, že K. M. O. mal u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné\npoistenie.\n32. Žalovaná spĺňa podmienku pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, a to podľa zákona č. 381/2001\nZ.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová).\n33. Žalovaná v konaní namietala okruh žalobcov namietajúc u nich absenciu aktívnej legitimácie\ns výnimkou detí nebohej D. D.. Neboli však pochybnosti, že všetci žalobcovia boli rodinným príslušníkmi\nnebohej.\n34. K otázke, komu patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nrozhodnutí sp. zn. 5Cdo/265/2009 z 17.2.2011 okrem formulácie všeobecných kritérií naznačil, že právo\nna náhradu nemajetkovej ujmy patrí len najbližším príbuzným, manželovi a deťom, a ak ich niet, rodičom.\nNa druhej strane však Najvyšším súdom Slovenskej republiky formulované všeobecné kritéria vedú k\ntomu, že okruh oprávnených osôb možno rozšíriť a náhradu nemajetkovej ujmy priznať i v širšom, bližšie\nnekonkretizovanom okruhu príbuzných osôb. Je vecou úvahy súdu, akého okruhu osôb sa má vyššie\nuvedené odškodnenie týkať. Aj z judikatúry možno vysledovať, že by to mali byť iba osoby, ktoré boli\nso zomrelým pred jeho smrťou vo veľmi úzkych rodinných, ekonomických a spoločenských väzbách.\nMedzi také osoby v závislosti od konkrétnych okolností spočívajúcich na vzťahových väzbách, forme\nspolunažívania a zdieľania súkromia v tej-ktorej rodine, ktoré treba naozaj citlivo posúdiť, môžu patriť\naj súrodenci, starí rodičia, vnúčatá alebo iná blízka osoba zomrelého (porov. rozsudok Okresného súdu\nPrešov sp. zn. 32C/69/2019 – 146 z 26.11.2021).\n35. Súd musí skúmať, či bolo tomu ktorému žalobcovi úmrtím blízkej osoby skutočne zasiahnuté do jeho\nosobnostného práva. Ustálilo sa, že strata blízkej osoby spôsobuje definitívne pretrhnutie citových väzieb\nv najbližších medziľudských vzťahoch, čím pozostalá osoba prišla o možnosť tieto vzťahy ďalej rozvíjať.\nPráve strata týchto väzieb a vzťahov sa v zmysle domácej a tiež staršej českej judikatúry považuje za\nzásah do práva na rodinný život ako integrálnej súčasti súkromného života chráneného ustanoveniami\no ochrane osobnosti. Vzťahy, ktoré boli náhle pretrhnuté a ktorých prežívaním sekundárna obeť\nrealizovala svoje osobnostné právo, museli pre osobu pozostalého spadať do jej intímnej sféry, do\njej súkromia v tom zmysle, že vzťah s týmto človekom dovoľoval jej osobnosť rozvíjať, formovať\nju a obdobne intenzívnym spôsobom umožňoval jej sebarealizáciu. Citové väzby a vzťahy s inými\nľuďmi tvoria centrálny obsah ľudského života ako takého a výrazne participujú na kreovaní základných\nčŕt a charakteru každého jednotlivca. Zásah do tohto okruhu špecifických medziľudských vzťahov\nspôsobujúci smrť blízkeho je súčasne zásahom do práva usporiadať si vlastný život podľa svojich\npredstáv, do spoločných životných plánov a spravidla výrazne zasiahne tiež do skladby a fungovania\naj ostatných blízkych vzťahov pozostalej obete. Nie pocity bolesti a smútku, ale strádanie a pretrhnutie\nrodinných a podobných medziľudských väzieb podieľajúcich sa na rozvíjaní a realizácii osobnosti sa\nkompenzujú finančnou satisfakciou; emocionálne prežívanie, citová bolesť a smútok sú iba prejavmi\n\ntohto zásahu a ako také nie sú kompenzovateľné, kým nie je preukázaný zásah do osobnostného práva\n(porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C 2/2024 z 3.6.2024).\n36. Pokiaľ ide o okruh žalobcov, súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že všetci\nžalobcovia sú aktívne vecne legitimovanými v tomto spore, pretože u každého z nich došlo k\nneoprávnenému zásahu do osobnostných práv, nakoľko spĺňajú istú formu bližšieho, užšieho vzťahu\nk zosnulej odôvodňujúcu priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda základ nároku je\nu žalobcov v 1. a 2. rade a 5. až 10. rade daný, keďže úmrtie nebohej D. D. spôsobilo žalobcom isté\notrasy v spôsobe života a v citovej rovnováhe.\n37. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich\nsúkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému\nzásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do\npráva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká\nujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma\npostihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová\n(emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť\ncitovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou\nosobou. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade,\nak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré\nsú uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je\nspôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych\nprostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom rade na\njej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do emocionálnej\nsféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej\nosoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o\nochrane osobnosti. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 265/2009\nz 17.2.2011).\n38. Jednotné právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových\nprostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych\na relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.\nVzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých\nnásledkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v\noblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide\no osobné právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka\nna zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané\nžiadne právne účinky (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 265/2009\nz 17.2.2011).\n39. K nastolenému právnemu problému ohľadom výšky nemajetkovej ujmy najvyšší súd už opakovane\nzaujal svoje stanovisko vychádzajúc pritom zo záveru cit: „16.1. Najvyšší súd však nemôže ustúpiť od\nnázoru, že otázka - aká má byť výška náhrady nemajetkovej ujmy je vždy závislá od výsledku posúdenia\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné\ns okolnosťami relevantnými v iných veciach. Vyplýva to predovšetkým z toho, že citované zákonné\nustanovenie predstavuje normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nie je stanovená priamo právnym\npredpisom, a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade\nvymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, iba málo obmedzeného okruhu okolností. Pokiaľ je\nteda účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP zo širších hľadísk tiež to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ\nešte dovolacím súdom nevyriešenej, právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do jednotlivých súčasti osobnosti\nfyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu § 13 Občianskeho zákonníka t. j. život,\nzdravie, súkromie, rodinný život a pod.) sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu. Vec posudzujúci senát dovolacieho súdu je toho názoru, že nie je možné precedenčne zaviazať\nsúdy ku konkrétnemu spôsobu rozhodovania. 16.2. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že závery\nsúdov pri posudzovaní nastolenej otázky sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových\n\nokolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia\ndôkazov súdy viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia; dovolací súd je navyše v zmysle § 442\nCSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (bod 14). (porov. uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/87/2023).\n40. „Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenie výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Pre určenie tejto výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy však § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria:\nzávažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým\nvyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za\nktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované\nokolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, konkrétne, napríklad,\naký je podiel samotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu vyusťujúcej do neoprávneného\nzásahu). Druhé kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), je stanovené zámerne veľmi\nvšeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe,\nktorá neoprávnený zásah spôsobila (napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú\nľahkú nedbanlivosť alebo naopak o úmysel). Tým je sledovaný cieľ, aby pri určení konkrétnej výšky\npeňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva\nveľký priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti pružne prihliadnuť na najrôznejšie momenty,\nza ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom však\nvychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská.\nMaximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať (inak by postupoval v rozpore\ns ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p.), je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného\nzadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu (§ 79 ods. 1 O.s.p.).“ (porov. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. 4Cdo/139/2011).\n41. Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2844/14 sformuloval rovnako kritériá\npre určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Za okolnosti, ktoré je potrebné skúmať na strane\npoškodeného, sú považované najmä: a) intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, b) vek zomrelého a\npozostalých, c) otázka hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej osobe, d) prípadné poskytnutie\ninej satisfakcie. Pre výšku náhrady je kľúčová najmä kvalita vzájomného vzťahu osôb narušená\nneoprávneným zásahom, psychická bolesť zo straty veľmi blízkeho človeka je často vnímaná ako\nneznesiteľná, fyzická, obmedzujúca ostatné aktivity pozostalého, často prerastajúca do duševného\nochorenia. Pri zohľadnení veku zomrelého sa odlišuje nakoľko je prežívaná strata novorodenca jeho\nrodičmi, strata rodiča jeho deťmi, alebo strata osoby v dôchodkovom veku jej vnúčatami. Dôležitú\núlohu má aj pocit zodpovednosti rodiča za svoje deti. Strata osoby, na ktorej je pozostalý existenčne\nzávislý sa prejaví aj vo sfére osobnostného prežívania. Iná forma satisfakcie než peňažná (napr.\nospravedlnenie škodcu) nemôže byť sama o sebe dostačujúca, jej poskytnutie a následné posúdenie\njej významu však môže mať za následok zníženie peňažnej náhrady. Za okolnosti, ktoré je potrebné\nskúmať na strane pôvodcu zásahu (škodcu, žalovaného) za predpokladu, ak majú zároveň vplyv na\nvnímanie ujmy oprávnenými osobami sú považované najmä: a) postoj žalovaného (ľútosť, náhrada\nškody, ospravedlnenie a pod.), b) dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu - fyzickej osoby, c)\njeho majetkové pomery, d) miera zavinenia škodcu eventuálne miera spoluzavinenia usmrtenej osoby.\nPostoj škodcu môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalými, ústretové správanie,\nospravedlnenie alebo prejavená ľútosť škodcu môžu zmierniť dopady nemajetkovej ujmy, naopak jeho\nľahostajnosť, arogancia či vyjadrená bezcitnosť môže ujmu pozostalých osôb ešte prehĺbiť.\n42. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017 plynie, že pri určovaní sumy\nnemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a\nteda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by\ntak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady, preto\nsúd poukazuje na tieto rozhodnutia:\n- rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/38/2022 - smrť v dôsledku dopravnej nehody, súd\npriznal manželke zosnulého náhradu nemajetkovej ujmy 20 000 eur, maloletým deťom po 20 000 eur,\nmatke 6 000 eur, sestrám po 3 000 eur),\n- rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/31/2020 - smrť v dôsledku dopravnej nehody, súd priznal\nmanželke zosnulého náhradu nemajetkovej ujmy 17 000 eur, maloletému dieťaťu -1,5 roka sumu 15 000\neur a matke 10 000 eur),\n\n- rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/438/2016 (smrť v dôsledku dopravnej nehody, súd\npriznal matke zosnulého náhradu nemajetkovej ujmy 10 000 eur, sestrám po 5 000 eur),\n- rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/156/2016 (smrť v dôsledku dopravnej nehody, súd\npriznal náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur za smrť manželky žalobcu plnoletým a dcéram\nsuma 8 000 eur a 7500 eur.\n43. Žalobkyňa v 1. rade bola dcérou nebohej, žalobca v 2. rade jej zaťom, žalobkyňa v 5. rade sestrou\nnebohej, žalobkyňa v 6. rade neterou nebohej, žalobkyne v 7. a 8. rade sestry nebohej, žalobca v 9.\nrade švagor nebohej a žalobca v 10. rade synom nebohej. V čase nehody mala nebohá nedožitých 74\nrokov. Žalobkyňa v 1. rade mala v čase nehody 43 rokov, žalobca v 2. rade 39 rokov, žalobkyňa v 5.\nrade 68 rokov, žalobkyňa v 6. rade 40 rokov, žalobkyňa v 7. rade 69 rokov, žalobkyňa v 8. rade 76 rokov,\nžalobca v 9. rade 75 rokov a žalobca v 10. rade 47 rokov.\n44. Z vykonaného dokazovania mal súd výpoveďami žalobcov za preukázané, že rodinný vzťah medzi\nnimi a nebohou bol nadštandardný, keďže sa žalobcovia s nebohou pravidelne kontaktovali, pomáhali\nsi navzájom, mali spoločné záujmy a boli na seba silno naviazaní.\n45. Vzťah nebohej s dcérou - žalobkyňou bol výnimočný, nakoľko aj potom, čo dcéra odišla zo\nspoločnej domácnosti, vydala sa a žila v Českej republike, boli v dennodennom pravidelnom kontakte\n(telefonickom, predovšetkým videohovory) a vzájomne si pomáhali, trávili spolu dovolenkový čas, pričom\nnebohá pomáhala žalobkyni aj v prípadoch, keď bola nevyhnutná opatera o vnúčatá, či už v dôsledku\nich choroby, či prázdnin. S poukazom na uvedené bol aj vzťah nebohej so zaťom pozitívny, keďže\ncestou žalobkyne v 1. rade boli v dennodennom kontakte a pomáhali si. Vzťah nebohej so sestrami\n– žalobkyňami v 5., 7. a 8. rade bol rovnako veľmi pekný, pravidelne sa navštevovali, chodili spolu na\ndovolenky, chaty, strávili spolu nielen detstvo, ale spoločné chvíle vyhľadávali, aj keď mali vlastné rodiny,\npričom rozprávaním o nich trávili spoločný čas, pričom to bolo najmenej jedenkrát do týždňa. Pravidelne\nsi telefonovali. Žalobkyňa v 5. rade bola zároveň krstnou mamkou žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 10.\nrade, t.j. deťom nebohej. Žalobkyňa v 5. rade spolu so žalobkyňou v 6. rade, neterou nebohej boli\ndržiteľkami kľúča od bytu nebohej a v prípade jej neprítomnosti chodili polievať kvety, prípadne ak\nv tom čase ich prítomnosť v byte vyžadovala nejaká údržba bytu, trávili tiež spoločné chvíle pravidelne,\nchodili na dovolenky a výlety spolu. Spoločný čas a výlety s nebohou trávil aj žalobca v 9. rade, ktorý\nje manželom žalobkyne v 8. rade, nakoľko sa navštevovali vo svojich domácnostiach a tým, že nebohá\nbývala v blízkosti zdravotníckeho zariadenia, ktoré navštevoval pravidelne, preto chodil k nej posedieť\naj pri týchto príležitostiach a porozprávať sa. Žalobca v 10. rade mal rovnako s nebohou výborný vzťah,\nkeďže do roku 2001 žil s ňou a otcom v spoločnej domácnosti, následne, keď sa oženil a býval v\nHermanovciach, bol s ňou do času svojho odchodu do Plzne v roku 2012 v každodennom kontakte\na od roku 2012 sa kontakt obmedzil na pravidelné telefonovanie raz do týždňa a 2-3x do roka ju prišiel\nnavštíviť domov, tiež ju navštívil, keď bola matka pri sestre v Prahe a ona so sestrou tiež navštívili v Plzni\njeho. Žalobca v 10. rade rovnako popísal, že žalobkyňa v 1. rade na nebohej (ich matke) priam lipla.\n46. Súd zohľadnil, že v dôsledku tragickej smrti D. D. došlo k nesmierne závažnej ujme, strate\nmilovanej osoby, čím sú žalobcovia ochudobnení do budúcna, keďže bola akýmsi tmelom celej\nrodine a nepochybne došlo k narušeniu celistvosti rodiny. V konaní mal súd výpoveďami žalobcov za\npreukázané, že nebohá bola neoddeliteľnou súčasťou ich rodinného života.\n47. Žalobcom súd nepriznal požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy, i keď konštatoval, že došlo\nk zásahu do ich osobnostných práv, nakoľko zohľadnil vek zomrelej a pozostalých a tú skutočnosť, že\nžiaden zo žalobcov nebol na nebohú finančne odkázaný a nežil s nebohou v spoločnej domácnosti.\n48. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi\npríbuznými a preto rešpektovanie súkromného, teda i rodinného života, musí zahŕňať právo na\nvytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo možné okrem iného tiež rozvíjať\na napĺňať vlastnú osobnosť.\n49. Najvyššiu nemajetkovú ujmu v rozsahu 10 000 eur priznal súd žalobkyni v 1. rade dcére, ktorá,\nako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na nebohej lipla, mali každodenné telefonické hovory, čo\nodôvodňovala vzdialenosť bydlísk, napriek tomu sa pravidelne navštevovali a nebohá bola pre žalobkyni\noporou v prípade potreby starostlivosti o vnúčatá (choroby, prázdniny). Nemajetkovú ujmu vo výške\n9 000 eur súd považuje za primeranú priznať žalobcovi v 10. rade, synovi nebohej, ktorý bol rovnako\n\nv pravidelnom kontakte s nebohou, telefonickom i osobnom, pričom ako ale vyplynulo zo samotnej jeho\nvýpovede, sestra – žalobkyňa v 1. rade lipla na nebohej, ich matke najviac.\n50. Súd nespochybňuje, že v prípade vzdialenejších príbuzných, ako je manžel, deti, rodičia, je\nposudzovanie stupňa zásahu do osobnostných práv zložitejšie, avšak ako bolo uvedené vyššie,\nsúčasťou súkromného života jednotlivca je nepochybne aj rodinný život zahŕňajúci právo fyzickej osoby\nna spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä s deťmi, rodičmi, prarodičmi, či súrodencami. Úroveň vzťahu\nžalobkýň v 5., 7. a 8. rade a nebohej svedčí o blízkom súrodeneckom vzťahu, vyznačujúci sa citovou\nblízkosťou, keď navždy stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzájomných vzťahov, čo činili\nod detstva do smrti nebohej. Sestrám nebohej, t.j. žalobkyniam v 5., 7. a 8. rade súd priznal náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 3 000 eur.\n51. Nemajetkovú ujmu zaťovi, t.j. žalobcovi v 2. rade bolo dôvodné priznať vo výške 3 000 eur, v ktorej\nje zohľadnené, že skrz svoju manželku, dcéru nebohej bol s nebohou v dennodennom kontakte, trávili\nspolu dovolenky, voľné chvíle a v smrti nebohej došlo k strate opory pri pomoci s deťmi, t.j. vnúčatami\nnebohej (choroba, školské prázdniny).\n52. Nemajetková ujma, ktorá bola spôsobená žalobkyni v 6. rade, neter a žalobcovi v 9. rade – švagrovi je\nnepochybne menšia, ako u sestier, ktoré s nebohou prežili prakticky celý život, čo súd zohľadnil a priznal\nim náhradu vo výške 1 500 eur. No aj títo žalobcovi spolu s nebohou trávili nadštandardný čas, či už\npravidelnými návštevami, spoločnými chatami, či dovolenkami.\n53. Zavinená smrť blízkej osoby vzhľadom na preukázané vzájomné úzke a pevné sociálne, morálne,\ncitové a kultúrne väzby predstavovala vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti\nžalobcov, preto súd priznal nemajetkovú ujmu sledujúc vyššie naznačené východiská v tomto rozsahu:\nžalobkyni v 1. rade 10 000 eur, žalovanému v 2. rade 3 000 eur, žalobkyni v 5. rade 3000 eur, žalobkyni\nv 6. rade 1 500 eur, žalobkyni v 7. rade 3 000 eur, žalobkyni v 8. rade 3 000 eur, žalobcovi v 9. rade 1500\neur a žalobcovi v 10. rade 9 000 eur. Spôsobená smrť blízkej osoby vzhľadom k vzájomným úzkym a\npevným sociálnym i citovým väzbám predstavovala natoľko závažnú nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie\na napĺňanie osobnosti pozostalých, že bolo dôvodné žalobe čiastočne vyhovieť, keďže strata blízkej\nosoby je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu vo svojom živote stretnúť (porov. nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14 z 22. decembra 2015).\n54. S poukazom na uvedené súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.\n55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p..\nŽalobcovia v 1. a 2. rade a v 5. až 10. rade boli úspešní v celom rozsahu, preto im vznikol nárok na\nnáhradu trov konania, a to z prisúdenej sumy, v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.\n57. Pokiaľ ide o nárok žalovanej na náhradu trov konania voči žalobcom v 3. a 4. rade, ktorí\nneodstránením odstrániteľného nedostatku podmienky konania zavinili zastavenie konania, súd o ňom\nrozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu\n\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom\nsa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "25d21680-645b-4168-a548-05862ef1559f:c95bf503-80d6-4e6a-ac22-fd0a97b3200b", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Co/34/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 22Co/34/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/25d21680-645b-4168-a548-05862ef1559f:c95bf503-80d6-4e6a-ac22-fd0a97b3200b"}, {"guid": "dd967d2d-074a-4542-8fda-275a14f33def:376214da-bf80-4b0d-9eb8-25da9401fb4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoP/410/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/410/2021 z 29. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dd967d2d-074a-4542-8fda-275a14f33def:376214da-bf80-4b0d-9eb8-25da9401fb4b"}, {"guid": "2516a7e8-6023-4788-b4a0-6f3afcb7a363:e076882b-6898-43e4-8284-f62eecd61c2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/38/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/38/2022 z 23. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-08-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2516a7e8-6023-4788-b4a0-6f3afcb7a363:e076882b-6898-43e4-8284-f62eecd61c2e"}, {"guid": "f4f6e5b4-c1a6-4ae2-aefb-45e7d34540b8:4094aef4-19b5-455f-855d-07082cb743de", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/59/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/59/2020 z 17. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-05-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f4f6e5b4-c1a6-4ae2-aefb-45e7d34540b8:4094aef4-19b5-455f-855d-07082cb743de"}, {"guid": "deca4444-3d98-42ee-96d0-f0556b3cc3d8:e01fa453-db27-4e08-8f21-7af4e7c1d557", "ecli": null, "spisova_znacka": "14CoP/22/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/22/2021 z 28. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/deca4444-3d98-42ee-96d0-f0556b3cc3d8:e01fa453-db27-4e08-8f21-7af4e7c1d557"}, {"guid": "4a0c0a35-503a-41f5-a036-560275792a33:68b842f2-4e2a-4292-a0f0-1ee8c96a51fe", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4118208376.2", "spisova_znacka": "8Co/31/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/31/2020 z 30. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4118208376.2"}, {"guid": "4322804b-2e1a-4ced-9386-dcc347221ebb:603efb54-e9f1-4e45-81a5-0ebf5e875f50", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7715221227.1", "spisova_znacka": "3Co/438/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/438/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7715221227.1"}, {"guid": "0a9a0c1f-50da-43ed-bb3d-85f341b1357f:5275f55e-f4f3-45ca-b1b0-cf92bb3a3fef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8713209530.1", "spisova_znacka": "23Co/156/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/156/2016 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8713209530.1"}, {"guid": "6e0e0219-e0db-4dc8-b4f7-1c390a278f66:e3bf9692-bb14-4476-9a05-af1cd1ff49ca", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3812223763.1", "spisova_znacka": "17Co/962/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/962/2013 z 4. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3812223763.1"}], "citovane_v": []}