{"guid": "1826d1d7-e68b-44fe-bdea-4d67424d99af:e7c2f63b-b6ae-4365-b3f6-11fa3a0bae9b", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124201942.2", "spisova_znacka": "25Cb/34/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25Cb/34/2024 z 13. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 13. januára 2025, sp. zn. 25Cb/34/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124201942.2", "identifikacne_cislo": "8124201942", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Havír", "sudca_id": 2816, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-havir-2816", "datum_vydania": "2025-01-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Cob/61/2025", "sud": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "guid": "32ffe15a-c6ff-4fdf-8bd9-8addc20cbb54:c03b93ac-a514-480d-a451-111bf2e0d0e6", "datum": "2025-11-27", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7c2f63b-b6ae-4365-b3f6-11fa3a0bae9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124201942.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124201942.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124201942.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n25Cb/34/2024\n8124201942\n13. 01. 2025\nJUDr. Ondrej Havír\nECLI:SK:OSPO:2025:8124201942.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., so\nsídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248\n301, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Jána Hollého\n5898/14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a spol.,\ns.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o zaplatenie 1 829 139,75 Eur\ns príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh žalovaného zo dňa 28.05.2024 na prerušenie konania z a m i e t a.\nII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 45 021,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:\n- 9,00% ročne zo sumy 2 398,94 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 9,50% ročne zo sumy 8 221,88 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 11,00% ročne zo sumy 19 152,32 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 11,50% ročne zo sumy 268 293,28 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 12,00% ročne zo sumy 244 825,33 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 12,50% ročne zo sumy 243 021,43 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 12,75% ročne zo sumy 213 620,62 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 13,00% ročne zo sumy 190 095,68 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 13,25% ročne zo sumy 324 632,47 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\n- 13,50% ročne zo sumy 269 856,31 Eur od 27.02.2024 do 19.12.2024,\na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške\n43 760,00\nEur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.\nIV. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.03.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na\nuhradenie sumy 1 829 139,75 Eur s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov vo výške 43 760,Eur a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca disponuje voči žalovanému 1 094 pohľadávkami\nčo do istiny a originárne nadobudnutým príslušenstvom pohľadávky. Vlastníkom týchto pohľadávok\nbola spoločnosť B. Braun Medical s.r.o., so sídlom Hlučínska 3, Bratislava, IČO: 31 350 780 (ďalej len\n„pôvodný vlastník“), avšak žalobca sa stal na základe ručiteľského vyhlásenia a plnenia za žalovaného\n\ndlžníka ako ručiteľ. Z dôvodu zaplatenia istín pohľadávok z titulu ručenia sa na základe subrogácie,\nresp. zákonnej cesie stal aj vlastníkom originárneho príslušenstva týchto pohľadávok. Pokiaľ ide\no ručiteľské vyhlásenie žalobcu zo dňa 03.11.2023, žalobca sa v ňom zaviazal, že uspokojí veriteľa\ndlžníka (žalovaného) v prípade, že neuhradí svoj dlh voči veriteľovi až do súhrnnej výšky 1 785 910,06\nEur v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie Ručiteľské vyhlásenie poskytol žalobca na\nobdobie do 18.12.2023. Pôvodný veriteľ zaslal žalobcovi výzvu na plnenie zo dňa 09.11.2023, ktorá\nbola žalovanému doručená dňa 16.11.2023, a ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok vo\nvýške 1 863 687,07 Eur do 23.11.2023. Vo výzve bolo ďalej uvedené, že ak v lehote žalovaný dlh\nneuhradí, pôvodný veriteľ vyzve na plnenie ručiteľa – žalobcu. Keďže žalovaný v uvedenej lehote dlh\nnesplnil, pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 29.11.2023 vyzval žalobcu na plnenie v zmysle ručiteľského\nvyhlásenia v súvislosti s faktúrami uvedenými v tejto výzve. Prílohou výzvy bol zoznam dlžných\npohľadávok a vystavených faktúr. Následne sa žalobca obrátil na žalovaného s doručenou výzvou\na žiadosťou o oznámenie prípadných námietok, pričom žalovaný na túto výzvu nereagoval. Žalobca\npreto ako ručiteľ pristúpil dňa 15.12.2023 k plneniu v prospech pôvodného veriteľa a uhradil sumu\n1 784 118,26 Eur. Následne oznámením zo dňa 19.12.2023 doručeným žalovanému dňa 22.12.2023\nupovedomil žalovaného o tom, že splnil miesto neho jeho záväzky voči pôvodnému veriteľovi v celkovej\nvýške 1 784 118,26 Eur, ktorého súčasťou bola aj tabuľka s označením uhradených záväzkov dlžníka\na požiadal žalovaného, aby v lehote 5 dní odsúhlasil výšku dlžnej čiastky. Pokiaľ ide o príslušenstvo\npohľadávok, žalobca týmito disponuje počnúc dňom 16.12.2023, teda rozmedzie uplatnených úrokov\npredstavuje výšku od 9,00% ročne po 13,50% ročne v závislosti od pôvodného okamihu vzniku\nomeškania. Čo sa týka nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,\ntáto predstavuje sumu 43 760,- Eur ako súčin 1094 pohľadávok a sumy 40,- Eur titulom každej\nfaktúry. Žalobca navyše pre zjednodušenie podanej žaloby kapitalizoval uplatnené úroky z omeškania\nz jednotlivých faktúr v rozmedzí odo dňa 16.12.2023 do 26.02.2024, čo predstavuje spolu výšku\nkapitalizovaných úrokov\n45 021,49 Eur, ktorú v podanej žalobe pripočítal k žalovanej\nistine 1 784 118,26 Eur, teda celkovo žalovaná istina predstavuje sumu vo výške 1 829 139,75 Eur\n(1 784 118,26 Eur\n+ 45 021,49 Eur). Žalobca preto navrhol podanej žalobe vyhovieť a priznať mu\nnárok na náhradu trov konania. Okresný súd Prešov vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 21.05.2024\npod číslom konania 25Cb/34/2024 - 112, voči ktorému podal žalovaný odpor.\n2. V podanom odpore žalovaného zo dňa 28.05.2024 žalovaný uviedol, že žalobe nie je možné\nvyhovieť, keďže uplatnený nárok je v celom rozsahu neopodstatnený z dôvodov, že výkon práva\nžalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto sa prieči dobrým mravom\na výkon práva predstavuje zjavné zneužitie práva. Žalovaný uvedené odôvodnil tým, že žalobca sa\ndostal do pozície ručiteľa žalovaného cielene a účelovo a predmetný nárok uplatňuje napriek tomu,\nže vo všetkých záväzkových vzťahoch žalovaného a pôvodného veriteľa sa dohodlo obmedzenie\npostupovania pohľadávok pod sankciou neplatnosti jeho porušenia v zmysle uvedeného príkazu ministra\nzdravotníctva číslo 7/2017. Bol tak medzi nimi deklarovaný záujem, aby práva a povinnosti z týchto\nzáväzkov zostali medzi nimi zachované, pričom porušenie tejto dohody sankcionovali ich neplatnosťou.\nŽalovaný je tak názoru, že inštitút ručenia bol zo strany žalobcu zneužitý, aby sa obišiel zakotvený zákaz\npostupovania pohľadávok, ktorý mal žalovaný dojednaný s pôvodným veriteľom. Okrem toho žalovaný\nnikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca stal jeho ručiteľom. Z uvedených dôvodov je žalovaný názoru, že\nuvedené konanie indikuje nepoctivý zámer žalobcu nadobudnúť postavenie a práva veriteľa žalovaného.\nOkrem toho žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu ide o dlhoročné zneužívanie situácie v oblasti\nzdravotníctva, kde si uplatňuje nároky voči zadlženým zdravotníckym zariadeniam, ktoré z dôvodu\nnedostatočného krytia nie sú schopné plniť svoje záväzky včas. Žalobca sa nikdy nezúčastnil ako veriteľ\na nevyužil pomoc od štátu formou konceptu oddlženia nemocníc, ktoré rieši Ministerstvo zdravotníctva\nSlovenskej republiky, keďže v danom prípade by sa musel vzdať príslušenstva pohľadávky, čo svedčí\no jeho nepoctivosti. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, argumentáciu žalovaného podporuje aj\nargumentácia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na základe ktorej bol zrušený rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove pod číslom konania 5Cob/5/2022 – 1298 zo dňa 21.06.2022 ako aj rozsudok Okresného\nsúdu Prešov pod číslom konania 22Cb/72/2019 – 1143 zo dňa 27.10.2021, ktorými bolo žalobcovi\npriznané aj príslušenstvo pohľadávky. V tejto veci bola dôvodná námietka žalovaného o posúdení\npoctivosti obchodného styku a dobrých mravov pri príslušenstve pohľadávky zdravotníckeho zariadenia\nzúčastňujúceho sa na koncepcii oddlženia. Žalobca, ktorý pôsobí mimo odvetvia zdravotníctva,\nnepodniká v ňom, netvorí v ňom žiadne hodnoty a zároveň sa odmieta zúčastniť štátom riadenej\nkoncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, koná v rozpore s poctivým obchodným stykom, a tým aj\ndobrými mravmi. Ak sa pôvodný veriteľ v rámci koncepcie oddlženia vzdal príslušenstva pohľadávky,\n\na jeho právny nástupca si ho uplatňuje, takéto konanie je v rozpore s cieľom a účelom koncepcie\noddlženia vytvorenej vládou SR. Žalovaný je tiež názoru, že ak by aj súd vyhovel žalobe, je v jeho moci\nuplatniť § 257 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi\nnepriznať nárok na náhradu trov konania, keďže sa žalobca nezúčastnil koncepcie oddlženia, na ktorej\nje celospoločenský právny záujem. Žalovaná poskytuje zdravotnú starostlivosť s tým, že ak by súd\nžalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, malo by to nepriaznivý vplyvu žalovaného a ohroziť\nriadne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Na záver žalovaný navrhol prerušiť konanie vzhľadom na\nvyššie uvedený rozsudok najvyššieho, ktorým sa zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov pod spisovou\nznačkou 22Cb/72/2019 a vec mu bol vrátená na ďalšie konanie, a to až do právoplatného rozhodnutia\nuvedeného konania, keďže toto môže mať význam pre toto konanie v časti príslušenstva. Vzhľadom\nk uvedenému žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\n3. Žalobca v podaní zo dňa 26.06.2024 uviedol, že žalovaný nespochybnil, že bol dlžníkom pôvodného\nveriteľa, že mu z jeho strany bol riadne dodaný tovar, právny dôvod ani výšku jednotlivých faktúr,\nktoré mu boli zo strany pôvodného veriteľa vystavené, netvrdil, že tieto pohľadávky ani len z časti\nneuhradil, nespochybnil existenciu ručenia zo strany žalobcu, že bol poučený o možnosti vzniesť\nnámietky pôvodnému veriteľovi poučený ani skutočnosť, že žalobca plnil pôvodnému veriteľovi z titulu\nručenia. Pokiaľ žalovaný argumentuje príkazom ministra zdravotníctva číslo 7/2017, ktorým bola\npodriadeným organizáciám uložená povinnosť zapracovať do zmlúv a objednávok obmedzujúce\npodmienky postupovania pohľadávok, jedná sa o interný riadiaci akt štatutára ministerstva, ktorý nie je\nvšeobecne záväzný. Nie je možné tvrdiť ani to, že zo strany žalobcu bol inštitút ručenia zneužitý, alebo\nže účelovo obišli zákaz postupovania pohľadávok, ktorý mal žalovaný dojednaný s pôvodným veriteľom.\nOkrem toho, tento príkaz ministra sa týkal iba postupovania pohľadávok a neriešil inštitút ručenia, pričom\nide o dva odlišné inštitúty. Ani samotná skutočnosť, že si pôvodný veriteľ a žalovaný mali dohodnúť,\nže pôvodný veriteľ bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného sa má zdržať právnych úkonov, ktorými\ndôjde k zmene v osobe veriteľa, tento právny úkon právny predchodca žalobcu nepodpísal a ani samotné\ndodanie tovaru žalovanému neznamená akceptovanie tohto návrhu. Aj samotné porušenie prípadného\ndojednania zákazu nakladania s pohľadávkou by nespôsobovalo nárok na výpoveď zmluvy, ale iba\nnárok na prípadné zaplatenie zmluvnej pokuty, ak by to bolo platne dojednané. Navyše ručenie je\njednostranný právny úkon, teda námietky žalovaného, že bol z tohto procesu vynechaný sú irelevantné.\nŽalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že sa mal zapojiť do štátom riadenej\nkoncepcie oddlženia, takúto povinnosť žalobca ani predošlý veriteľ nemali, keďže proces oddlženia\nje postavený na princípe dobrovoľnosti. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo\ndňa 20.10.2022 pod spisovou značkou 7Cob/74/2020, kde sa o.i. uvádza, že samotná skutočnosť,\nže žalovaným je nemocnica pričom ide o žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky, a to úroky\nz omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ešte neznamená, že si\nnemá žalovaný riadne a včas plniť svoje zmluvné záväzky. Žalobca nie je subjekt, ktorý je zodpovedný\nza finančné poddimenzovanie štátnych nemocníc, pričom toto zanedbanie štátu nemôže ísť na úkor\nžalobcu. V uvedenom rozhodnutí odvolacieho súdu je teda jasne vysvetlené, že ak si žalobca uplatňuje\nv konaní zákonný nárok, nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi a ani o konanie v rozpore so\nzásadou poctivého obchodného styku. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npredložený žalovaným, tento sa týka iba príslušenstva pohľadávky, teda je vylúčené aby na jeho základe\nžalobca nemal nárok ani na samotnú istinu uplatnenú žalobou. Navyše uvedené rozhodnutie sa týka iba\nprípadov, kedy sa subjekt zúčastnil inštitútu oddlženia, k čomu v danom prípade nedošlo a oddlženia sa\nnezúčastnil pôvodný veriteľ, ani žalobca. Žalovaný v tejto súvislosti predložil 5 dohôd o novácii záväzku\na dohody o pristúpení k záväzku. Nie je možné sa však prikloniť k argumentácii, že ak v minulosti pristúpil\npôvodný veriteľ k oddlženiu riadenému ministerstvom, ide o obchodnú zvyklosť, ktorou by pôvodný\nveriteľ vylúčil kedykoľvek v minulosti uplatňovať príslušenstvo k pohľadávke, ak by sa žalovaný dostal do\nomeškania. Žalobca je taktiež názoru, že mu riadne prináleží nárok na náhradu trov konania, keďže nie\nsú zákonné dôvody na použitie § 257 C.s.p. Žalovaný si objednal zdravotnícky tovar, ktorý mu bol dodaný\na za ktorý riadne nezaplatil. Taktiež je úplne irelevantné aký ekonomický status má žalobca. Pokiaľ ide\no návrh žalovaného na prerušenie konania, žalobca navrhol tomuto nevyhovieť, keďže samotná dikcia\n§ 164 C.s.p. predpokladá výnimočnosť uplatnenia tohto ustanovenia a súd vie vykonať dokazovanie aj\nbez rozhodnutia v predmetnom konaní. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobca žalobe vyhovieť.\n4. Žalovaný vo svojom ďalšom podaní zo dňa 15.07.2024 uviedol, že v konaní netreba opomínať\nfinančnú kondíciu žalovaného ako štátnej nemocnice, ktorá je závislá od platieb poisťovní plynúcich\n\nz verejného zdravotného poistenia. Z uvedeného dôvodu je žalovaný ako štátna nemocnica\npodfinancovaná, čo v konečnom dôsledku vytvára situáciu, kedy žalovaný nie z vlastnej vôle, ale\ntlakom sebou nezavinenej nepriaznivej finančnej situácie je nútená plniť záväzky, s ktorými bola prv\nv omeškaní. Ďalším faktorom je to, že žalobca sa cez inštitút ručenia dostáva k pohľadávkam veriteľov\nv čase, keď je s ich úhradou jasne v omeškaní a je evidentné, že vzhľadom na túto situáciu ani nebude\nschopná svoje záväzky veriteľom ihneď uhradiť. Žalovaný je preto názoru, že žalobca zneužíva inštitút\nručenia, a teda ide o zneužitie práva. Žalovaný mal od počiatku záujem predísť zmene v osobe veriteľa,\ntakéto obmedzenie si zmluvné strany dohodli, žalovaný nie z vlastnej viny je v omeškaní s plnením\nsvojich záväzkov a žalobca, ktorý nie je subjektom vykonávajúcim činnosť v zdravotníctve sa cielene\ndostáva k cez inštitút ručenia k pohľadávkam voči žalovanému. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom\nžalobcu, že samotná objednávka žalovaného nepodpísaná žalobcom nepredstavuje dohodu o zákaze\npoužitia inštitútu ručenia pôvodným veriteľom. V tomto smere je tak potrebné vysporiadať sa s tým,\nči oferta žalovaného obsahujúca obmedzenie v zmene v osobe veriteľa a prijatia ručenia bola bez\nvýhrad prijatá pôvodným veriteľom tým, že došlo k plneniu tovaru v zmysle objednávky. Ak pôvodný\nveriteľ s týmto nesúhlasil, mal postupovať podľa § 44 odsek 2 zákona číslo\n40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Nakoľko však pôvodný veriteľ plnil na základe\nobjednávky žalovaného, akceptoval tak všetky podmienky vymienené žalovaným. Žalovaný nesúhlasí\nani s interpretáciou predloženého rozsudku najvyššieho súdu pod spisovou značkou 2Obdo/73/2022,\nkeďže je nelogické, aby najvyšší súd posudzoval príslušenstvo, ktorého sa pôvodný veriteľ pristúpením\nk procesu oddlženia vzdal a nie je už predmetom postúpenia pohľadávky alebo ručenia. Žalovaný má\nza to, že ak pôvodní veritelia boli uzrozumení s finančnou kondíciou a platobnou disciplínou ako štátnej\nnemocnice plniť si svoje finančné záväzky a aj napriek tomu opakovane do záväzkových vzťahov so\nžalovaným ako štátnou nemocnicou vstupovali, zúčastňovali sa koncepcie oddlženia, kde sa dobrovoľne\nvzdali príslušenstva pohľadávok, potom konanie žalobcu odporuje zaužívanej obchodnej zvyklosti, ak\ns vidinou maximalizácie svojho zisku si uplatňuje celé príslušenstvo. Takisto je potrebné podotknúť, že\nžalobca nadobudol pohľadávku za cenu nižšiu, ako je hodnota výšky istiny a tiež že žalobca pôvodnému\nveriteľovi príslušenstvo pohľadávky neuhrádzal. Žalovaný trvá na prerušení konania aj z dôvodu, že na\nústavnom súde je vedené konanie o ústavnej sťažnosti voči vyššie uvedenému rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu, čo odôvodňuje podaný návrh. Taktiež žalovaný trvá na podanom návrhu v zmysle § 257 C.s.p.,\nkeďže je nesporné, že akékoľvek odčerpanie finančných prostriedkov od žalovaného predstavuje\npotencionálne riziko vážneho ohrozenia schopnosti si plniť základnú úlohu nemocnice – poskytovania\nzdravotnej starostlivosti. Vzhľadom k uvedenému žalovaný trvá na tom, aby súd žalobu zamietol.\n5. V podaní zo dňa 22.11.2024 žalobca uviedol, že žiadna zmluva medzi pôvodným veriteľom\na žalovaným, ktorá by predstavovala zákaz zmeny v osobe veriteľa nebola uzavretá. Jednostranné\nvyhlásenia žalovaného ani dodanie tovaru pôvodným veriteľom nemožno považovať za uzavretie\ndohody o zákaze postúpenia pohľadávok. Neobstojí ani ďalší argument žalovaného, a to že si neplní\nsvoje záväzky včas nie je jeho zapríčinením. Žalobca v tomto poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora\nEurópskej únie v konaní pod spisovou značkou C-412/23 zo dňa 19.09.2024, kde sa uvádza, že:\n„Slovenská republika si tým, že nezabezpečila, aby jej verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú\nstarostlivosť skutočne dodržiavali 60-dňovú lehotu splatnosti stanovenú v článku 4 odsek 4 písmeno\nb/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám\nv obchodných transakciách, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto ustanovenia.“ Okrem v toho\nboli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené listinné dôkazy, v zmysle ktorých sú tieto subjekty vo\nvýrazne väčšom omeškaní s platbami ako je\n60 dní. Neobstojí ani ďalší argument žalovaného,\nže už v čase vzniku ručiteľského záväzkového vzťahu bol v omeškaní s uspokojením pôvodného\nveriteľa. Pokiaľ ide o proces oddlžovania na ktorý poukazuje žalovaný, tento je na báze dobrovoľnosti\na nemožno žiadnym spôsobom označovať veriteľa, ktorý nevyužije možnosť tohto uspokojenia svojich\npohľadávok za nepoctivého alebo ziskuchtivého. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 2Obdo/73/2022, túto si osvojili viaceré\nokresné súdy, napr. Mestský súd Bratislava III v rozhodnutí pod spisovou značkou B2-25Cb/177/2020 zo\ndňa 20.06.2024, keď uvedený súd posudzoval to, či sa pôvodný veriteľ zúčastnil oddlženia ku konkrétnej\npohľadávke a nie v minulosti. Žalobca ďalej nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného o osobitnej\npovahe pohľadávok a aplikácii\n§ 257 C.s.p., pričom poukázal na obdobnú argumentáciu ako\nv predošlých svojich vyjadreniach.\n6. Dňa 10.01.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobcu v časti o zaplatenie\n1 784 118,26 Eur späť z dôvodu, že túto časť istiny mu dňa 19.12.2024 žalovaný uhradil. Pre vylúčenie\n\npochybností, čiastočné späťvzatie žaloby sa žiadnym spôsobom netýka uplatňovaného nároku na\nzaplatenie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,\nv tejto časti žalobca na podanej žalobe a jej dôvodoch naďalej trvá. Žalobca rovnako žiada, aby mu bola\npriznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, keďže žaloba bola čiastočne vzatá späť z dôvodov na\nstrane žalovaného, keď po podaní žaloby uhradil čiastočne žalovanú istinu. Žalobca navrhol, aby súd\nžalobe v časti o zaplatenie 45 021,49 Eur s príslušenstvom a paušálnou náhradou nákladov vyhovel,\nv prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n7. Dňa 13.01.2025 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia\nstrán konania. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá v zmysle čiastočného\nspäťvzatia žaloby. Právny zástupca žalovaného k podanej žalobe uviedol, že s čiastočným späťvzatím\nžaloby súhlasí. Pokiaľ ide o zvyšok uplatneného nároku, s týmto nesúhlasí. Svoj nesúhlas odvádza\nod rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 2Obdo/73/2022,\nprostredníctvom ktorého bol vyslovený právny názor posúdenia konania rozporného s dobrými mravmi\na poctivým obchodným stykom, že by bolo v rozpore so samotným cieľom a účelom vládou vytvorenej\nkoncepcie oddlženia, ak by si nový veriteľ uplatňoval právo na príslušenstvo ním nadobudnutej\npohľadávky. Uvedené rozhodnutie nie je možné vykladať tak, že v rozpore s dobrými mravmi je len to,\nak sa pôvodný veriteľ zúčastnil oddlženia vo vzťahu k tej konkrétnej pohľadávke, ktorej sa týka vedené\nsúdne konanie, a to z dôvodu, že ak by sa veriteľ tohto oddlženia zúčastnil, neexistoval by viac dôvod\nna uplatňovanie si predmetnej pohľadávky žalobcom. Pôvodný veriteľ pohľadávky spoločnosť B. Braun\nsa opakovane koncepcie oddlženia vo vzťahu k žalovanému zúčastnil, naposledy v roku 2022. Z tohto\ndôvodu žalovaný popiera nárok žalobcu na úhradu už vymedzeného príslušenstva z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa, ktorými sú najmä sociálne postavenie žalovaného ako verejnoprospešného, avšak\nekonomicky slabého subjektu, u ktorého každé zmenšenie obnosu jeho finančných prostriedkov\npredstavuje kvalitatívne ukrátenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Rovnako trvá na návrhu, aby\nsúd posúdil nárok na náhradu trov konania podľa § 257 C.s.p. Na záver právny zástupca žalovaného\nnavrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod\nspisovou značkou 22Cb/72/2019, v ktorom pôvodné rozhodnutie bolo zrušené práve vyššie uvedeným\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že pokiaľ\nide o uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je presvedčený o tom, že daný\nrozsudok je potrebné vykladať tak, že v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného\nstyku je uplatňovanie si príslušenstva zo strany postupníka len vtedy, ak sa tohto konkrétneho\npríslušenstva postupca vzdal tým, že sa zúčastnil procesu oddlženia. V tomto prípade sa žalobca ani\njeho právny predchodca tohto oddlženia vo vzťahu k uplatneným pohľadávkam nezúčastnil. Pokiaľ ide\no nárok na náhradu trov konania, argumentácia žalovaného je vyvrátená rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 25.09.2024 pod spisovou značkou 2Cob/108/2023, preto by tento nárok mal byť\nžalobcovi priznaný.\n8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou\nžalobou zo dňa 01.03.2024 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi, ručiteľským vyhlásením zo dňa\n03.11.2023 a prílohou číslo 1 k nemu, oznámením o predĺžení doby platnosti ručiteľského vyhlásenia\nzo dňa 03.11.2023, výzvou na plnenie zo dňa 09.11.2023 a doručenkou, prílohou číslo 1 k nej zoznamom faktúr, výzvou na plnenie – uplatnenie si záväzku z ručenia zo dňa 29.11.2023, oznámením\no uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 30.11.2023 a prílohou číslo 1, zoznamom faktúr, oznámením\no plnení z ručenia zo dňa 19.12.2023 a prílohou číslo 1 zoznamom faktúr, doručenkou, úrokovými\nsadzbami\nECB, platobným rozkazom vydaného Okresným súdom Prešov zo\ndňa 21.05.2024 pod číslom konania 25Cb/34/2024 - 112, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 31.01.2024 pod spisovou značkou 2Obdo/73/2022, dohodou o pristúpení k záväzku\nzo dňa 18.07.2023, dohodou o novácii záväzku a dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 09.06.2018,\ndohodou o novácii záväzku a dohodou o pristúpení z záväzku zo dňa 26.06.2018, dohodou o novácii\nzáväzku a dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 23.02.2019, dohodou o novácii záväzku a dohodou\no pristúpení k záväzku zo dňa 07.08.2019, dohodou o novácii záväzku a dohodou o pristúpení k záväzku\nzo dňa 07.05.2022, odporom žalovaného zo dňa 28.05.2024 a k nemu pripojené ďalšími listinnými\ndôkazmi príkazom ministra zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 7/2017 zo dňa 25.09.2017,\nfaktúrou číslo 345089688 a dodacím listom, objednávkou číslo 324/22/ND zo dňa 10.05.2022, faktúrou\nčíslo 345100468 a dodacím listom, objednávkou číslo 27853/22/ZP zo dňa 25.08.2022, faktúrou\nčíslo\n345112200 a pracovným výkazom, pracovným výkazom a objednávkou\nčíslo 2004/23/KO zo dňa 11.01.2023, faktúrou číslo 345127319 a objednávkou číslo 34407/23/6M zo\n\ndňa 31.07.2023, zoznamom pohľadávok, vyjadrením žalobcu zo dňa 26.06.2024 a pripojenou ústavnou\nsťažnosťou zo dňa 31.05.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 15.07.2024,\nemailovou informáciou Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2024, vyjadrením žalobcu zo\ndňa 22.11.2024 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie\nzo dňa 19.09.2024 pod spisovou značkou C-421/23, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n25.09.2024 pod číslom konania 2Cob/108/2023 - 424, rozsudkom Mestského súdu Bratislava III zo\ndňa 20.06.2024 pod číslom konania\nB2-25Cb/177/2020 - 245, dohodou o novácii\nzáväzku a dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 23.02.2019, dohodou o novácii záväzku a dohodou\no pristúpení k záväzku zo dňa 07.08.2019, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 05.11.2024 v konaní\n23Cb/32/2024 vedenom Okresným súdom Prešov, krycím listom, e-mailovou informáciou Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2024, USB kľúčom predloženým žalobcom, ktorého obsahom\nsú žalované faktúry číslo 345087057 vo výške 1 431,55 Eur až 345127476 vo výške\n5 325,28\nEur, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 10.01.2025 spolu s pripojeným výpisom z bankového účtu\na obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.01.2025.\n9. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný\nzákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré\niné vzťahy súvisiace s podnikaním.\n10. Podľa § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové\nvzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej\nprevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.\n11. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči\nnemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.\n12. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči\ndlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré\nsú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.\n13. Podľa § 409 odsek 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať\nkupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva\na druhu a previesť na\nneho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.\n14. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať\ndoklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v\nsúlade so zmluvou a týmto zákonom.\n15. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať\ndodaný tovar v súlade so zmluvou.\n16. Podľa § 524 odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka\npostúpiť písomnou zmluvou inému.\n17. Podľa § 524 odsek 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej\npríslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n18. Z vykonaného dokazovania súd určil ako nesporné skutkové tvrdenia výšku žalovanej istiny,\npostavenie žalobcu ako ručiteľa a aktívnu legitimáciu žalobcu. Naopak ako sporné skutkové tvrdenia boli\nzistené porušenie zásady poctivého obchodného styku zo strany žalobcu a zneužitie práva žalobcom,\nnárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky a nárok žalobcu na náhradu trov konania.\n19. Súdu ďalej zistil, že žalovaný si u pôvodného veriteľa objednal viacerými objednávkami zdravotnícky\nmateriál, za čo mu pôvodný veriteľ vystavil faktúry predložené v konaní žalobcom. Celková dlžná suma\npredstavovala sumu 1 784 118,26 Eur, ktorú žalovaný neuhradil. Následne k uvedenému záväzku\npristúpil titulom ručenia podľa\n§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka žalobca. Pôvodný\nveriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie uvedeného dlhu s tým, že vo výzve bol žalovaný upozornený\n\nna to, že v prípade ak dlh neuhradí, pôvodný veriteľ vyzve na plnenie ručiteľa. Žalovaný predmetný dlh\nneuhradil vôbec, okrem toho si k uvedenej istine žalobca pripočítal aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo\nvýške 45 021,49 Eur, teda celkovo uplatnená výška istiny predstavuje 1 829 139,75 Eur. Pôvodný veriteľ\nvyzval žalobcu ako ručiteľa na úhradu tohto dlhu. Žalobca sa oznámením zo dňa 29.11.2023 obrátil na\nžalovaného s tým, že sa na neho obrátil pôvodný veriteľ s výzvou na plnenie a požiadal ho o oznámenie\nprípadných námietok voči pôvodnému veriteľovi. Žalovaný na to nereagoval. Žalobca následne plnil za\nžalovaného ako dlžníka, a teda vstúpil do postavenia pôvodného veriteľa. V konaní je uvedené nesporné,\na teda je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.\nK návrhu žalovaného na prerušenie konania\n20. V prvom rade sa súd zaoberal návrhom žalovaného na prerušenie konania. Žalovaný v rámci svojich\npodaní navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde\nPrešov pod spisovou značkou 22Cb/72/2019, keďže v danom konaní bolo zrušené pôvodné rozhodnutie\nsúdu práve rozhodnutím najvyššieho súdu v konaní pod spisovou značkou 2Obdo/73/2022 ohľadom\npríslušenstva pohľadávky, pričom v danom prípade bude mať rozhodnutie súdu dopad aj na toto konanie.\nEventuálne žalovaný navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť na Ústavný\nsúd Slovenskej republiky, teda až do rozhodnutia tohto súdu, a to postupom podľa § 164 C.s.p. „Pri\nrozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko\nprípadným prerušením konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k\npredĺženie konania, prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy\nrozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným\nspôsobom oslabuje princíp právnej istoty.“ (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2017,\n§ 164, Bratislava: C.H. BECK, 2017) V danom prípade sa súd nestotožnil s návrhom žalovaného na\nprerušenie konania. Pokiaľ ide o dôvod na prerušenie konania vedeného Okresným súdom Prešov pod\nspisovou značkou 22Cb/72/2019, súd je názoru, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu sa na dané\nkonanie neaplikuje (ktoré podrobnejšie rozoberie v ďalších bodoch), a teda aj rozhodnutie v konaní\npod spisovou značkou 22Cb/72/2019, by nemalo vplyv na toto konanie, keďže ide o odlišný skutkový\nzáklad. Pokiaľ ide o ďalší návrh žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, vzhľadom na podanie ústavnej sťažnosti žalobcom, súd dopytom na ústavnom\nsúde zisťoval stav tohto konania, pričom podaním zo dňa 27.11.2024 ústavný súd zaslal súdu vyjadrenie,\nže túto žiadosť žalobcu eviduje pod spisovou značkou IV. ÚS 397/2024. Vo veci bolo dňa 27.08.2024\nrozhodnuté uznesením o odmietnutí ústavnej sťažnosti, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2024.\nSúd tak dospel k záveru, že prerušenie konania by v danom prípade jednak nebolo vhodné vzhľadom\nna očakávanú dĺžku prerušenia konania a súčasne na prerušenie ani nie sú dané dôvody.\nK porušeniu zásady poctivého obchodného styku zo strany žalobcu a zneužitiu práva žalobcom\n21. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení uviedol argumentáciu, že žalobca konal v rozpore so zásadou\npoctivého obchodného styku, pričom jeho konaním došlo k zneužitiu práva. Odôvodnil to tým, že\nminister zdravotníctva vydal príkaz číslo 7/2017, v rámci ktorého podriadeným organizáciám (napr.\nštátnym nemocniciam) uložil povinnosť dohodnúť v zmluvách a objednávkach obmedzujúce podmienky\npostupovania pohľadávok. Táto formulácia bola obsiahnutá aj v objednávkach žalovaného doručených\npôvodnému veriteľovi, kde sa mal dohodnúť zákaz akejkoľvek zmeny veriteľa pohľadávky bez súhlasu\nžalovaného (napr. aj prostredníctvom ručenia) za hrozby zmluvnej pokuty vo výše 10% z celkovej\nvýšky peňažného záväzku, pričom pôvodný veriteľ tým že plnil uvedenú objednávku, akceptoval aj\ntento zákaz. Žalobca však tento príkaz a dohodu zmluvných strán obišiel, keď vstúpil do postavenia\npôvodného veriteľa titulom ručenia bez ingerencie žalovaného, pričom tým porušil aj dohodu medzi\npôvodným veriteľom a žalovaným. Okrem toho pôvodný veriteľ sa už v minulosti pripoj k procesu\noddlžovania nemocníc, čoho dôsledkom sa vzdal príslušenstva svojich pohľadávok. Ide teda o obchodnú\nzvyklosť a mala by sa aplikovať aj na pohľadávky týkajúce sa podanej žaloby žalobcom. Súd sa\ns touto argumentáciou žalovaného nestotožňuje. V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že zmluvná\ncesia upravená Občianskym zákonníkom je úplne iným inštitútom oproti inštitútu ručenia upraveným\nObchodným zákonníkom. Zmluvná cesia (postúpenie pohľadávky) predstavuje postúpenie pohľadávky\nzmluvou v zmysle\n§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá je prejavom autonómie\nslobodnej vôle kontrahentov. V dôsledku tohto postúpenia dochádza k prevodu pohľadávky z jej\npôvodného majiteľa, ako postupcu, na nového nadobúdateľa, ako postupníka. Ide o dvojstranný právny\núkon, z ktorého je vylúčená účasť dlžníka. Ručenie upravené § 303 a nasl. Obchodného zákonníka\npredstavuje významný zaisťovací inštitút aj v obchodnoprávnej oblasti. Zabezpečiť ním možno peňažný\nako aj nepeňažný záväzok dlžníka. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že v rámci príkazu ministra\nzdravotníctva pod číslom 7/2017, ktorý je o. i. interným riadiacim aktom ministra voči svojim podriadeným\n\nsubjektom, bolo prikázané dopracovať do uzatváraných zmlúv, resp. formou dodatkov k už uzatvoreným\nzákaz postupovania pohľadávok zo strany dodávateľa podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nV celom článku II. predmetného príkazu sa pracuje s pojmami postupca a postupník, avšak nikde\nnie je spomenutý zákaz voči dodávateľom (veriteľom), aby dlh prijali od ručiteľa. Súd má za to, že\nručenie ako úplne odlišný inštitút od postúpenia pohľadávky nebol obsiahnutý v uvedenom príkaze,\npričom nič nebránilo v rámci uvedeného príkazu prijať aj to, aby podriadené osoby uzatvorili v rámci\nuzatváraných zmlúv dohodu, ktorou by obmedzili dodávateľa zdravotníckeho tovaru prijať prípadný dlh\nod ručiteľa, keďže toto nie je povinnosťou veriteľa v rámci § 306 odsek 1 Obchodného zákonníka.\nTakáto úprava nebola v rámci uvedeného príkazu, teda súd je názoru, že pôvodný veriteľ a ani\nžalobca žiadnym spôsobom neporušili zákon, keď žalobca vstúpil do predmetného zmluvného vzťahu\nako ručiteľ a následne uhradil za žalovaného ako dlžníka dlh, ktorý si žalovaný nesplnil. Súd teda\nnezdieľa názor žalovaného, že žalobca takýmto spôsobom obišiel príkaz ministra a konal v rozpore so\nzásadou poctivého obchodného styku, resp. zneužil právo, keďže nič nebránilo v rámci príkazu poňať\nzákaz prijímania dlhu dodávateľmi (veriteľmi) od prípadného ručiteľa. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu\nžalovaného, že zákaz zmeny v osobe veriteľa bol dohodnutý skrz objednávku žalovaného je nevyhnutné\nuviesť, že ak by aj došlo k uzavretiu takejto dohody medzi pôvodným veriteľom a žalovaným prijatím\n(akceptáciou) oferty, v rámci znenia formulácie tohto zákazu obsiahnutého v objednávke žalovaného\nbola ako sankcia uvedená zmluvná pokuta, nie neplatnosť takéhoto právneho úkonu, prípadne ako\nmožnosť na výpoveď uzavretej zmluvy a táto samotná skutočnosť nespôsobuje ani rozpor s dobrými\nmravmi.\n22. Žalovaný ďalej tvrdí, že žalobca sa mohol zúčastniť plánu oddlženia nemocníc, ktoré vypracovalo\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Neurobil tak však z dôvodu, že v danom prípade\nby sa musel vzdať príslušenstva svojej pohľadávky čo preukazuje nepoctivý zámer žalobcu. Súd\nnesúhlasí ani s týmto záverom žalovaného. Medzi stranami konania je obchodnoprávny vzťah, kde\nneplatenie svojich záväzkov zo strany dlžníka je postihované jednak vznikom úrokov z omeškania,\nako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Jednak účasť vo vyššie\nuvedenom pláne oddlženia je dobrovoľná\na právne nenárokovateľná, teda žalobca nemal\npovinnosť sa jej zúčastniť, a jednak žalobcovi nič nebránilo svoju pohľadávku aj s príslušenstvom uplatniť\nformou žaloby na súde a riskovať tak neúspech. Je to práve žalovaný, kto porušil svoje povinnosti\nvyplývajúce z ustanovenia\n§ 447 Obchodného zákonníka, keď neuhradil svoje záväzky či už\npôvodnému, alebo súčasnému veriteľovi. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na uznesenie Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 20.10.2022 pod spisovou značkou 7Cob/74/2020, kde sa uvádza: „Nemocnica ako\nštátna príspevková organizácia je štandardným účastníkom zmluvných vzťahov. Žalobca nie je subjekt,\nktorý je zodpovedný za nefungujúci systém verejného zdravotníctva a za finančné poddimenzovanie\nštátnych nemocníc. Zanedbanie si povinností štátu nemôže ísť na úkor veriteľa a jeho zákonného\nnároku. Samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe dodania\nzdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované\npríslušenstvo nemravné nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani postúpenie pohľadávky a jej\npríslušenstva na postupníka a nepoctivým a nemravným nie je ani skutočnosť, že postupník zažaluje\nžalovaného a domáha sa okrem iného zaplatenia postúpeného príslušenstva. Odvolací súd poukazuje\naj na to, že žalobca, na ktorého boli postúpené predmetné pohľadávky, nie je viazaný obchodnými\nzvyklosťami, ktoré mohli existovať medzi žalovaným a jeho dodávateľmi, t.j. pôvodnými veriteľmi.“ Ak\nteda v uvedenom prípade súd vyhodnotil v obdobnom konaní, že nie je nemravné ani nepoctivé uplatniť\nsi v konaní úroky z omeškania, súd je názoru, okrem už vyššie uvedenej argumentácie, že nemôže byť\nnemravné a nepoctivé, ak si v konaní uplatňuje pohľadávku, ktorú nadobudol obdobným spôsobom ako\nvo vyššie uvedenom prípade príslušenstvo.\n23. Žalovaný ďalej v konaní zastával názoru, že zo strany žalobcu ide o dlhoročné zneužívanie\nsituácie v oblasti zdravotníctva, kde si uplatňuje nároky voči zadlženým zdravotníckym zariadeniam,\nktoré z dôvodu nedostatočného krytia nie sú schopné plniť svoje záväzky včas. Okrem toho žalobca\nsa nikdy nezúčastnil ako veriteľ a nevyužil pomoc od štátu formou konceptu oddlženia nemocníc,\nktoré rieši Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, keďže v danom prípade by sa musel vzdať\npríslušenstva pohľadávky, čo svedčí o jeho nepoctivosti. Súd sa ani s týmto názorom žalovaného\nnestotožňuje. Je pravdou, že žalovaný ako štátna nemocnica je odkázaný na platby z verejného\nzdravotného poistenia, táto skutočnosť však neoprávňuje žalovaného na hradenie svojich pohľadávok\npo splatnosti, navyše s výrazným aj niekoľko násobne dlhším časovým rámcom úhrady pohľadávky\noproti ich dobe splatnosti. Súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v konaní\n\npod spisovou značkou C-412/23 zo dňa 19.09.2024, kde sa uvádza: „Slovenská republika si tým, že\nnezabezpečila, aby jej verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť skutočne dodržiavali\n60-dňovú lehotu splatnosti stanovenú v článku 4 odsek\n4 písmeno b/ smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných\ntransakciách, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto ustanovenia.“ Súd je tak názoru, že\nžalovaný aj napriek svojmu osobitému postaveniu je povinný riadne si plniť svoje záväzky v rámci doby\nich splatnosti a v prípade, ak tak neurobí, je povinný znášať sankcie s tým spojené.\nK nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky\n24. Žalobca si v konaní okrem žalovanej istiny uplatnil aj jej príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania\n(v časti kapitalizovaný úrok z omeškania), ktoré si uplatnil počnúc dňom 27.02.2024, t.j. odo dňa\nnasledujúceho po ich kapitalizovaní za obdobie od 16.12.2023 do 26.02.2024. Žalovaný s uvedeným\nnázorom nesúhlasí, odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2024\npod spisovou značkou 2Obdo/73/2022, ktorý uvádza, že subjekt, ktorý pôsobí mimo odvetvia\nzdravotníctva, nepodniká v ňom a netvorí pri tom ani žiadne hodnoty a zároveň sa odmieta zúčastniť\noddlženia nemocníc koná v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca s uvedeným nesúhlasí,\npričom je názoru, že dané rozhodnutie najvyššieho súdu sa nevzťahuje na danú situáciu, ale len na\nsituácie, kedy sa subjekt zúčastnil konceptu oddlženia nemocníc. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd\nuviedol: „V súdenej veci totiž nastala taká okolnosť, ktorá má dopad na posúdenie prípadného poctivého\nobchodného styku a konania v rozpore s dobrými mravmi zo strany nového veriteľa – postupníka,\nkeďže dlžník ako zdravotnícke zariadenie spadá do špecifického režimu Koncepcie oddlženia, a to\nv zmysle mandátnej zmluvy uzavretej s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa\n12.apríla 2018 (čl. 617 spisu) s tým, že pôvodní veritelia – dodávatelia zdravotníckej techniky, liekov\na materiálu pristúpili v rámci špecifického režimu koncepcie oddlženia k novácii svojich pôvodných\nzáväzkových vzťahov a písomnou formou sa vzdali svojho práva na príslušenstvo k pohľadávkam\nvoči žalovanému (...)“ Z uvedeného je teda zrejmé, že táto argumentácia sa vzťahuje na prípady,\nkedy sa na vymáhané pohľadávky aplikovala koncepcia oddlženia nemocníc. V danom prípade táto\nskutočnosť nebola preukázaná, keď síce žalovaný predložil súdu dohody o novácii záväzkov, išlo však\no pohľadávky nespadajúce na toto konanie, teda predošlé pohľadávky, ktoré evidoval pôvodný veriteľ\nvoči žalovanému. Neobstojí ani tvrdenie, že ak sa v minulosti pôvodný veriteľ zúčastnil koncepcie\noddlženia, ide o obchodnú zvyklosť aplikujúcu sa aj na vzťahy s pohľadávok uplatnených v tomto\nkonaní. Vláda Slovenskej republiky využila túto koncepciu oddlženia historicky viackrát, pričom vždy\nbolo potrebné sa samostatne do oddlženia prihlásiť, a každé takéto oddlžovanie malo vlastné špecifiká.\nBolo by teda nelogické, ak by sa na jednej strane pôvodný veriteľ raz zúčastnil koncepcie oddlženia\na automaticky by to zakladalo stratu nároku na príslušenstvo pohľadávok, ktoré dokonca ešte ani\nnevznikli aj do budúcna, a na druhej strane by sa pôvodný veriteľ v budúcnosti do každej takejto\nkoncepcie musel nanovo prihlásiť. Okrem toho súd poukazuje na rozsudok Mestského súdu Bratislava\nIII pod spisovou značkou B2-25Cb/177/2020 zo dňa 20.06.2024, kde sa uvádza: „Pokiaľ žalovaný\nv súvislosti s uplatňovaným úrokom z omeškania poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Obdo/73/2022 zo dňa 31.1.2024, súd uvádza, že na prejednávanú vec uvedené rozhodnutie nedopadá,\nnakoľko veriteľ sa v tomto prípade na Koncepcii oddĺženia zdravotníckych zariadení nezúčastňoval.“ Súd\nsa tak nestotožnil s argumentáciou žalovaného ani v tejto časti. Pokiaľ ide o samotný počiatok plynutia\nnároku na úrok z omeškania, podľa komentára: „Ak ručiteľ splní záväzok voči veriteľovi namiesto dlžníka,\ntak pôvodná pozícia ručiteľa sa transformuje na pozíciu veriteľa. Vzhľadom na to, že veriteľ bol vo svojom\nnároku uspokojený, zanikli mu práva a povinnosti, ktoré mal voči dlžníkovi a voči ručiteľovi. Splnením\nzáväzku ručiteľom zaniká záväzok voči pôvodnému veriteľovi, záväzok dlžníka však trvá, t. j. dlžník je\npovinný plniť ručiteľovi to, čo bol povinný plniť pôvodnému veriteľovi. Ide o tzv. subrogáciu, t. j. vstup inej\nosoby do práv a povinností veriteľa. Ďalším právnym dôsledkom tejto situácie je, že vzniká právo ručiteľa\npožadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má pôvodný veriteľ a ktoré sú potrebné na to, aby mohol\nručiteľ uplatniť svoj nárok voči dlžníkovi. Pre toto oprávnenie ručiteľa zákon nestanovuje žiadne osobitné\nlehoty alebo formu, preto treba vychádzať zo všeobecnej štvorročnej premlčacej doby.“ (Mamojka, M.\na kol. Obchodný zákonník – Veľký komentár,\n§ 308, Bratislava: EUROKÓDEX, 2020)\n25. Z uvedeného komentára je zrejmé, že splnením dlhu za žalovaného ručiteľom jeho veriteľovi sa\nručiteľ dostáva do pozície pôvodného veriteľa. Ide teda o transformáciu (subrogáciu) ručiteľa do práv\na povinností veriteľa. Je teda zrejmé, že touto transformáciou ručiteľ nadobúda okrem pohľadávky\n\npôvodného veriteľa aj jej príslušenstvo. Samotné omeškanie dlžníka sa však neprerušuje uhradením\ndlhu ručiteľom a rovnako ani nezačína plynúť lehota, počas ktorej by mal ručiteľ už ako nový veriteľ\nvyzvať žalovaného ako dlžníka na plnenie. Úhradou dlhu ručiteľom došlo k výmene subjektov s tým, že\nomeškanie dlžníka (žalovaného) pokračovalo a nároky z neho prešli z pôvodného veriteľa na nového\nveriteľa – žalobcu. Žalobca teda neporušil zákon, ak si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania\nod 16.12.2023, t. j. odo dňa nasledujúceho po tom, čo žalovanému oznámil uhradenie pohľadávky\nžalovanému.\n26. Z rovnakého dôvodu je súd názoru, že žalobcovi patrí aj nárok na paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca vstúpil do postavenia pôvodného veriteľa, teda okrem istiny\na jej príslušenstva získal právo aj na úhradu uvedenej paušálnej náhrady, pričom nemožno sa stotožniť\ns tvrdením žalovaného, že žalobca má voči nemu iba regresný nárok. Takýto vzťah upravuje Občiansky\nzákonník v ustanovení § 550, avšak ručenie v rámci Obchodného zákonníka je upravené inak, a to\npráve spomínanou transformáciou vzťahov. Tu súd znova poukazuje na to, že medzi stranami konania\nišlo o obchodnoprávny vzťah upravený Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o výšku paušálnej náhrady\nnákladov, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2022 pod\nspisovou značkou 2Obdo/59/2021, kde sa uvádza: „Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods.\n1 Obchodného zákonníka\nv spojení s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške\n40,- eur za každú pohľadávku,\nktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade,\nže si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej\nucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda\nnesmie byť účelovo delená. II. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle\n§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou\npohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti\npohľadávky.“\n27. Súd má zo strany žalobcu preukázané, že v danej veci išlo o jednotlivé objednávky zo strany\nžalovaného voči pôvodnému veriteľovi, ktorých predmetom bol zdravotnícky materiál, resp. lieky.\nNa základe jednotlivých objednávok boli vyhotovené samostatné faktúry, ktoré žalovaný neuhradil.\nVzhľadom k uvedenému má súd preukázanú aj výšku celkovo uplatnenej paušálne náhrady nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky 43 760,- Eur za celkovo 1094 vystavených faktúr x 40,- Eur za\njednu faktúru predstavujúcu ucelenú obchodnú transakciu, pričom tento nárok súd rovnako nepovažoval\nza v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo dobrými mravmi. Súd k tomu poukazuje na rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 25.09.2024 pod číslom konania 2Cob/108/2023 – 424, kde sa\nuvádza: „Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti\nrozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného na úhradu sumy 961.754,65 eur. Keďže\nžalovaný bol s úhradou svojho záväzku voči pôvodnému veriteľovi v omeškaní a toto omeškanie\nžalovaného ako dlžníka s plnením trvá aj naďalej (nedošlo k zmene splatnosti pôvodného záväzku),\nsprávne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu zákonných úrokov z omeškania, tak ako\nto požadoval žalobca, a to odo dňa po dni, keď žalobca ako ručiteľ plnil pôvodnému veriteľovi, ktorý\nvstúpil do jeho práv a to podľa\n§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 Nariadenia vlády č.\n21/2013 Z. z. a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za\nkaždú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry podľa § 369c ods. 1, § 2 Nariadenia vlády č.\n21/2013 Z. z., teda spolu vo výške 22.520,- eur (563 x 40,- eur), keďže za omeškanie s uhradením každej\nfaktúry (pohľadávky) vznikol samostatný nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov podľa § 369c\nObchodného zákonníka, keďže pri subrogačnej zmene\nv subjekte právneho vzťahu jednotlivé\npráva nezanikajú, ale trvajú a trvajúce prechádzajú na novú osobu, ktorá do týchto práv vstupuje. Preto\nodvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku I. ako vecne\nsprávny, keďže odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.“\nK čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom\n28. Podľa § 145 odsek 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O\nčiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.\n29. Žalobca podaním zo dňa 10.01.2025 zobral žalobcu v časti o zaplatenie\n1 784 118,26\nEur späť z dôvodu, že túto časť istiny mu dňa 19.12.2024 žalovaný uhradil. Pre vylúčenie pochybností,\n\nčiastočné späťvzatie žaloby sa žiadnym spôsobom netýka uplatňovaného nároku na zaplatenie úrokov\nz omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, v tejto časti žalobca\nna podanej žalobe a jej dôvodoch naďalej trvá. Žalobca rovnako žiada, aby mu bola priznaná náhrada\ntrov konania v rozsahu 100%, keďže žaloba bola čiastočne vzatá späť z dôvodov na strane žalovaného,\nkeď po podaní žaloby uhradil čiastočne žalovanú istinu. Žalobca preto navrhol, aby súd žalobe v časti\no zaplatenie 45 021,49 Eur s príslušenstvom a paušálnou náhradou nákladov vyhovel, v prevyšujúcej\nčasti konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný s\nčiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Žalobca uvedený procesný úkon riadne odôvodnil a súčasne\naj preukázal čiastočné späťvzatie žaloby v uvedenom rozsahu, keď predložil výpis z bankového účtu\no úhrade žalovaným žalovanej istiny vo výške 1 784 118,26 Eur. Súd preto výrokom III. tohto rozsudku\nzastavil konanie v uvedenej časti (istine vo výške 1 784 118,26 Eur) podľa § 145 odsek 2 C.s.p. Uvedené\nskutočnosti žalobca preukázal výpisom z bankového účtu, preto súd v tejto časti konanie zastavil, keďže\nžalobca v postavení ako dominus litis má právo nakladať s obsahom podanej žaloby, a túto čiastočne\nzobral späť.\n30. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného\nzáväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné\na zmluvné\npovinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a\nto bez potreby osobitného upozornenia.\n31. Podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,\ndlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky\nnariadením.\n32. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov\npodľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených\ns uplatnením\npohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s\nuplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n33. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania\npodľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky\nz omeškania v sadzbe,\nktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania\nzvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby\nomeškania.\n34. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa §\n369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.\n35. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00% až 13,50% ročne v závislosti od aktuálnej\nvýšky úrokovej sadzby za jednotlivé faktúry (číslo 345087057 vo výške\n1 431,55 Eur\naž 345127476 vo výške 5 325,28 Eur) s tým, že žalobca pristúpil ku kapitalizácii úrokov z omeškania\nz jednotlivých faktúr v počte 1 094. Medzi stranami konania, resp. právnym predchodcom žalobcu a\nžalovaným zmluvný úrok z omeškania dohodnutý nebol, žalobca teda postupoval v zmysle nariadenia\na uplatnil si voči žalovanému zákonom ustanovený úrok z omeškania, a to vo výške od 9,00% do 13,50%\nročne. Ak nastal prvý a pôvodný deň omeškania dlžníka so zaplatením istiny v období od 18.09.2019 do\n26.07.2022 vo výške 9,00% ročne, Ak nastal prvý a pôvodný deň omeškania dlžníka so zaplatením istiny\nv období od 27.07.2022 do 13.09.2022 vo výške 9,50% ročne, ak nastal prvý a pôvodný deň omeškania\ndlžníka so zaplatením istiny v období od 02.11.2022 do 20.12.2022 vo výške 11,00% ročne, ak nastal\nprvý a pôvodný deň omeškania dlžníka so zaplatením istiny v období od 21.12.2022 do 07.02.2023 vo\nvýške 11,50% ročne, ak nastal prvý a pôvodný deň omeškania dlžníka so zaplatením istiny v období od\n08.02.2023 do 21.03.2023 vo výške 12,00% ročne, ak nastal prvý a pôvodný deň omeškania dlžníka\nso zaplatením istiny v období od 22.03.2023 do 09.05.2023 vo výške 12,50% ročne, ak nastal prvý\na pôvodný deň omeškania dlžníka so zaplatením istiny v období od 10.05.2023 do 20.06.2023 vo výške\n12,75% ročne, ak nastal prvý a pôvodný deň omeškania dlžníka so zaplatením istiny v období od\n21.06.2023 do 01.08.2023 vo výške 13,00% ročne, ak nastal prvý a pôvodný deň omeškania dlžníka\nso zaplatením istiny v období od 02.08.2023 do 19.09.2023 vo výške 13,25% ročne a ak nastal prvý\na pôvodný deň omeškania dlžníka so zaplatením istiny v období od 20.09.2023, tak 13,50% ročne.\n\nPokiaľ ide o výšku sumy a počiatok plynutia úroku z omeškania uplatnený žalobcom, žalobca vychádzal\nv prípade výšky\nz jednotlivých vystavených faktúr a ich súčtom k rozhodnému\ndňu splatnosti a v tom čase danej výške úrokovej sadzby a kapitalizovaní týchto úrokov žalobcom odo\ndňa 16.12.2023 do dňa 26.02.2024. Čo sa týka počiatku platenia úroku z omeškania súd priznal nárok\ntak, ako si ho uplatnil žalobca po zmene žaloby, teda od nasledujúceho dňa po kapitalizovaní úrokov\nžalobcom, t. j. 27.02.2024 do dňa úhrady časti žalovanej istiny žalovaným, t. j. do dňa 19.12.2024.\nŽalobcovi ďalej vznikol v zmysle § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia aj\nnárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pokiaľ ide o jej výšku, súd\nmá zo strany žalobcu preukázané, že v danej veci išlo o jednotlivé objednávky zo strany žalovaného voči\npôvodnému veriteľovi, ktorých predmetom bol zdravotnícky materiál, resp. lieky. Na základe jednotlivých\nobjednávok boli vyhotovené samostatné faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. Vzhľadom k uvedenému\nmá súd preukázanú aj výšku celkovo uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky v sumu 43 760,00 Eur za celkovo 1 094 vystavených faktúr x 40,- Eur za jednu faktúru\npredstavujúcu ucelenú obchodnú transakciu (1 094 x 40 Eur = 43 760,- Eur).\nK nároku žalobcu na náhradu trov konania\n36. Podľa § 255 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),\nsúd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n37. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n38. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n39. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n40. Žalovaný v konaní navrhol aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p., a teda nepriznať žalobcovi náhradu\ntrov konania v prípade jeho úspechu, keďže sa žalobca nezúčastnil oddlženia štátnych nemocníc,\nčoho dôsledkom zbytočne inicioval súdne konanie. Okrem toho žalobca je silný ekonomický subjekt,\nteda nepriznanie náhrady trov konania mu nespôsobí ujmu, pričom naopak žalovaný je nemocnicou,\na teda prípadné zaviazanie na náhradu trov konania žalobcovi môže ohroziť poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti pacientom. Súd zohľadnil návrh žalovaného, avšak dospel k záveru, že tomuto nemožno\nvyhovieť. Podľa komentára Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2017, § 257,\nBratislava: C.H. BECK, 2017, k § 257: „Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd\nprihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen\ntej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale\naj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať\nsi aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).\nDôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech\nvo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný\nosobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba konštatovanie, že\nrozhodnutie\no výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne\nnepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany\nakokoľvek zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný.“\nV zmysle uvedeného súd neprijal argumentáciu žalovaného ohľadom žalobcu ako finančne silného\nsubjektu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že prípadným zaviazaním na úhradu trov konania žalobcovi\nby mohlo dôjsť k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientov, žalovaný súdu nepreukázal,\nže práve úhrada týchto trov konania by to spôsobila. Žalovaný je nemocnicou napojenou na štátny\nrozpočet, teda hospodári s určitým obnosom finančných prostriedkov. Súd tak nemá preukázaný dôvod\nna aplikovanie tohto ustanovenia. Okrem toho v obdobnej veci rozhodoval aj Krajský súd v Košiciach\nv rozsudku zo dňa 25.09.2024 pod číslom konania 2Cob/108/2023 – 424, kde uviedol: „V predmetnom\nspore žalovaný za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti veci a strán sporu. Odvolací súd\nvšak zastáva názor, že ním tvrdené skutočnosti nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré\nby súd nemal žalobcovi priznať náhradu trov konania. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jedinečné\n\nosobitosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane\nsporu, keďže strany sporu nemožno hodnotiť vo vzájomnom pomere za slabšie alebo silnejšie. Takýmto\ndôvodom nie je ani to, že žalobca sa nezapojil do procesu oddlženia nemocníc, keďže uplatnenie\nnároku žalobcom súdnou cestou, po tom, čo žalovaný neplnil svoje splatné záväzky, nie je dôvodom na\nnepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, čo by poprelo zmysel a podstatu uvedenej právnej normy,\nbolo by voči žalobcovi nespravodlivé a v konečnom dôsledku trestajúce túto stranu sporu.“ Súd teda\nnemá preukázaný dôvod na použitie tohto ustanovenia, a teda priznal žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%, keďže tento mal plný úspech v konaní.\n41. O trovách konania preto súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení\ns§\n262 odsek 1 C.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech, keď síce zobral žalobu vo väčšej časti späť, toto\nkonania však bolo zapríčinené z dôvodu, že žalovaný po začatí konania uhradil túto časť žalovanej\nistiny žalobcovi, preto má žalobca právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva\ntitulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle §\n262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje,\ne) podpis,\nf) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n( § 365 odsek 1 C.s.p. ).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)\nOdvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov\ns prílohami\ntak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie\nodvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.\nAk žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"stav": {"sz": "4Cob/61/2025", "sud": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "guid": "32ffe15a-c6ff-4fdf-8bd9-8addc20cbb54:c03b93ac-a514-480d-a451-111bf2e0d0e6", "datum": "2025-11-27", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:ddd0963b-4d64-4981-8aa2-71b0e24374e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.397.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.397.2024.1"}, {"guid": "d3d3cc0c-e6c3-4e76-8aac-947db3766262:0455db98-2028-406f-8d2f-fd83922b6933", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8119213167.1", "spisova_znacka": "2Obdo/73/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/73/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8119213167.1"}, {"guid": "9bb512af-e157-499b-bd0b-04fe5699d90a:bf530520-6ed8-46f1-8a97-a5a6a1415535", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:8122211285.1", "spisova_znacka": "2Cob/108/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/108/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:8122211285.1"}, {"guid": "d1dc5650-bc26-46c5-a1f0-39593c20bc03:82b62d75-05d1-42c7-a50a-daa3db72718c", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cob/74/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/74/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1dc5650-bc26-46c5-a1f0-39593c20bc03:82b62d75-05d1-42c7-a50a-daa3db72718c"}, {"guid": "a1297c24-e9ad-4222-a922-2896fbda392b:c48815e4-d0c9-4cca-86ea-694cff769cf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/177/2020", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/177/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1297c24-e9ad-4222-a922-2896fbda392b:c48815e4-d0c9-4cca-86ea-694cff769cf2"}, {"guid": "b703571d-9077-42ba-a801-26c366c36029:da412d7b-a47f-422b-87a1-6c2408225889", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124201855.2", "spisova_znacka": "23Cb/32/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/32/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201855.2"}, {"guid": "eaac0a97-f0f1-4b86-983b-a4a070f0c368:3ceda8c8-a16e-4bd2-8fb9-7069eaca8a54", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/72/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/72/2019 z 9. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eaac0a97-f0f1-4b86-983b-a4a070f0c368:3ceda8c8-a16e-4bd2-8fb9-7069eaca8a54"}], "citovane_v": [{"guid": "93bb670f-6887-4bc6-acf0-43c88c1d769c:9a31aa72-6f43-4407-bf13-cc98a7f19d69", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2121208059.13", "spisova_znacka": "60Cb/40/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 60Cb/40/2021 z 21. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2121208059.13"}]}