{"guid": "dba4b2e5-1d4e-4329-8e5c-99aabf08529b:fa5708d4-7025-48bb-b72a-cdd5294b10a9", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8122210258.6", "spisova_znacka": "18C/96/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18C/96/2022 z 20. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 20. januára 2025, sp. zn. 18C/96/2022, ECLI:SK:OSPO:2025:8122210258.6", "identifikacne_cislo": "8122210258", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Dominika Vitteková PhD.", "sudca_id": 2749, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dominika-vittekova-phd-2749", "datum_vydania": "2025-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "12Co/16/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "f37528f9-dd15-48a6-b9a3-110f44970d7e:55589ed1-964f-4ed8-bf97-d370841fc27c", "datum": "2026-04-21", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596", "nazov": "zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/596-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa5708d4-7025-48bb-b72a-cdd5294b10a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8122210258.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8122210258.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8122210258.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n18C/96/2022\n8122210258\n20. 01. 2025\nJUDr. Dominika Vitteková PhD.\nECLI:SK:OSPO:2025:8122210258.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: mal. A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX, zast, zákonnými zástupcami: matka D. B., nar,\n12.6.1995 a otec D. B., nar. XX.X.XXXX, právne zast. Mgr. Vanda Durbáková, advokátka so sídlom\nKrivá 23, 040 01 Košice proti žalovaný: Slovenská republika – Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja\na mládeže Slovenskej republiky, Černyševského 50, 851 01 Bratislava, o porušenie zásady rovnakého\nzaobchádzania takto\nrozhodol:\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2022 domáhala voči žalovanému ochrany pred\ndiskrimináciou a navrhla, aby súd určil žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu\nk žalobkyni a dopustila sa jej diskriminácie v prístupe k vzdelaniu a právu na prístup k informáciám a\nslobode prejavu z dôvodu jej sociálneho pôvodu, majetku a rómskeho etnického pôvodu, a to neprijatím\nprimeraných opatrení vrátane zabezpečenia prístupu k internetu a digitálnym technológiám, ktoré by\nzabezpečili rovný prístup žalobkyne ku vzdelaniu v čase prerušenej prezenčnej výučby počas pandémie\ncovid – 19. Uplatnila si náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3000 eur.\n2. Žalobu odôvodnila tým, že je žiačkou základnej školy, v školskom roku 2019/2020 navštevovala\n1. ročník, v školskom roku 2020/21 navštevovala 2. ročník a v školskom roku 2021/22 3.ročník E.\nF. Jarovnice 464, ktorá je školou so 100% zastúpením rómskych žiakov a žiačok. Žije v spoločnej\ndomácnosti so starými rodičmi G. D. a H. D. v marginalizovanej rómskej komunite v Jarovniciach. Bežnú\nstarostlivosť jej poskytuje predovšetkým stará matka, keďže jej matka sa stará o svoje mladšie deti.\nRodičia aj starí rodičia žalobkyne majú dosiahnuté základné vzdelanie. V rokoch 2020 až 2021 boli\ndlhodobo nezamestnaní, vykonávali len príležitostné práce. Príjem domácnosti starých rodičov, kde žila\nžalobkyňa, tvorili najmä dávky v hmotnej núdzi a aktivačný príspevok, v sume cca 230 eur mesačne.\nŽalobkyňa býva v rodinnom dome v rómskej komunite na okraje obce. Dom je vo vlastníctve jej starej\nmatky, má dve miestnosti. V čase prerušenia prezenčnej školskej výučby nemala domácnosť, v ktorej\nžila žalobkyňa, pripojenie na káblový internet. Aj keď v časti marginalizovanej rómskej komunity, kde žije,\nbola v tomto období možnosť pripojiť sa na káblový internet, avšak jeho cena bola za prípojku v sume\ncca 60 eur a platba vo výške cca 10 – 12 eur mesačne, stará matka žalobkyne si jeho platenie zo svojich\npríjmov nemohla dovoliť. Internet využívali starí rodičia žalobkyne len na mobilných telefónoch. Stará\nmatka žalobkyne, ktorá jej poskytuje starostlivosť a rieši aj jej prípravu do školy, nemá žiadne počítačové\nzručnosti, nikdy nepoužívala počítač ani tablet. Využíva len mobilný telefón, najmä na telefonovanie,\npozeranie si sociálnych sietí a používanie chatových aplikácií. Zriaďovateľom Základnej školy v\nJarovniciach 464 je Obec Jarovnice. V školskom roku 2019/2020 vzdelávala 325 žiakov a žiačok, z toho\n\n250 bolo zo sociálne znevýhodneného prostredia, v školskom roku 2020/2021 vzdeláva základná škola\n316 žiakov a žiačok, z toho 245 zo sociálne znevýhodneného prostredia a v školskom roku 2021/2022\nvzdelávala základná škola 319 žiakov a žiačok z toho 242 zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa\nAtlasu rómskych komunít z roku 2019 v obci žije 88 % obyvateľov a obyvateliek rómskeho etnického\npôvodu na okraji obce, integrovane býva z 6022 rómskych obyvateľov len 20 ľudí. Prezenčná výučba\nbola na škole prerušená a nahradená dištančným vzdelávaním v marci a apríli v roku 2020, v máji\nsa žiaci 1. stupňa vrátili do škôl a vyučovali sa podľa riadneho rozvrhu. V školskom roku 2020/2021\nsa žiaci a žiačky základnej školy vrátane žalobkyne vzdelávali dištančne od 8.10.2020 do 20.10.2020,\nod 11.01.2021 do 08.02.2021 a od 05.3.2021 do 15.03.2021. V školskom roku 2021/2022 prebiehalo\nvzdelávanie distančne od 14.02.2022 do 18.02.2022. F. aj zriaďovateľ poskytli informáciu, že škola\npočas pandémie zabezpečovala vzdelávanie pre všetkých žiakov a žiačky rovnakým spôsobom. Ak\nbola škola z rozhodnutia ministra školstva zatvorená, vzdelávali dištančne offline pomocou pracovných\nlistov, ktoré vypracovali pedagógovia a distribuovali ich žiakom a žiačkam. Ďalej využívali aplikáciu\nALF, ktorá sa im osvedčila najviac. Z odpovede školy nevyplýva, žeby škola poskytovala žiakom a\nžiačkam podporu pri vypracovávaní pracovných listov. Podľa starej matky žalobkyne jej výuka v čase\nprerušenie prezenčnej školskej výučby prebiehala offline najmä prostredníctvom pracovných listov, aj\nkvôli obmedzenému prístupu k internetu a digitálnym technológiám. Pracovné listy distribuovala škola\nprostredníctvom rómskych asistentiek raz týždenne do domácnosti žalobkyne. Žalobkyňa ich s podporou\nstarej matky vyplnila za chvíľu, no na ich vypracovanie už nedostala zo strany školy žiadnu spätnú väzbu,\nnikto zo školy si pre vypracované pracovné listy nechodil. Žalobkyňa ani nemala zo školy potrebné\nučebnice. Bola v prvom a druhom ročníku, učila si čítať, písať a počítať a potrebné učebnice jej bola\nnútená zabezpečiť jej stará matka prostredníctvom mimovládnej organizácie. Inak by sa s ňou nemala\nz čoho učiť. Výuka žalobkyňa počas prerušenia prezenčnej výučby nikdy neprebehla online, rodina\nžalobkyne by ju ostatne ani nezvládla, nemajú počítač, ani tablet a dostatočné digitálne zručnosti na\nich obsluhovanie a na zabezpečenie pripojenia. Žalobkyňa následne nevedela poriadne čítať ani písať,\nstará matka sa jej v rámci svojich možností a vzdelania snažila venovať, avšak nevedela jej poskytnúť\ndostatočnú podporu.\n3. V ďalšom poukázala na správy a analýzy štátnych inštitúcií, na základe ktorých väčšina rómskych detí\nžijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách nemalo prístup k online dištančnému vzdelávaniu z\ndôvodu obmedzenému prístupu k internetovému pripojeniu, digitálnych technológiám a tiež nedostatku\nich digitálnych zručností a zručností ich rodičov. Ako také malo dištančné vzdelávanie negatívny dopad\nna rómskych žiakov a žiačky z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí tak nemali v porovnaní s\ndeťmi väčšinovej populácie rovný prístup k vzdelaniu. Zo zistení Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva,\nže podľa prepočtov na základe riaditeľských odhadov a odhadov triednych učiteľov a učiteliek nebolo\ndo dištančného vzdelávania v šk. roku 2019/2020 zapojených 52 000 žiakov a žiačok základných\na stredných škôl (7,5 % 4 žiackej populácie). Takmer 128 000 žiakov a žiačok (18,5 % žiackej\npopulácie) sa neučilo prostredníctvom internetu (väčšia časť z nich sa pravdepodobne vzdelávala\ninými formami dištančnej výučby, napr. prostredníctvom zasielania tlačených pracovných listov). Učitelia\nhodnotili online aj offline formu dištančného vzdelávania ako menej efektívnu v porovnaní s bežnou,\nprezenčnou výučbou. Pričom offline výučbu (aj prostredníctvom distribúcie tzv. pracovných listov ako\ntomu bolo v prípade žalobkyne) hodnotili ako výrazne menej efektívnu. Situácia bola výrazne kritická\nnajmä v školách s vysokým zastúpením žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodneného prostredia\n(ako je základná škola, ktorú navštevuje žalobkyňa) a v špeciálnych školách. Podiel nezapojených\nžiakov a žiačok, ktoré sa neučili prostredníctvom internetu bol v týchto školách niekoľko násobne\nvyšší oproti priemeru iných škôl. Učitelia a učiteľky v týchto školách deklarovali potrebu urýchleného\nobnovenia prezenčnej výučby. Aj z prieskumu mimovládnej organizácie eduRoma, ktorý bol realizovaný\nv júni 2020, vyplýva až 70 % žiakov a žiačok z rómskych komunít sa počas prvej vlny pandémie\nnezapojilo do vyučovania, z toho 40 % boli žiaci a žiačky prvého stupňa základných škôl. Prieskum\nEduRoma ďalej konštatoval, že v niektorých vylúčených rómskych komunitách predovšetkým na\nvýchodnom Slovensku, sa do vzdelania vôbec nezapojilo 90 %, a v niektorých až 100 % žiakov a\nžiačok. Chudobní rómski žiaci a žiačky sa v rámci dištančného vzdelávania nemohli alebo nevedeli\nzapojiť do online vyučovania. Ich domácnosti nedisponovali priestorovým, hygienickým a potrebným\ntechnickým vybavením. Nedostatočný prístup k telefónu, internetu a chýbajúce počítačové znalosti\ntýchto žiakov a ich rodičov ich znevýhodňovali v porovnaní s možnosťami väčšinového obyvateľstva. Pri\nrodinách, ktoré mali výrazne limitované možnosti využívať internet a sociálne siete, sa uskutočňovalo\ndištančné vzdelávanie prostredníctvom distribúcie pracovných listov do príslušnej rodiny dieťaťa zo\nstrany terénneho sociálneho pracovníka, asistenta učiteľa, alebo pracovníka komunitného centra.\n\nVýskum negatívne hodnotí opatrenia Ministerstva školstva SR, ktoré na danú situáciu podľa neho\nnedokázalo reagovať. Podľa zistení správy marginalizované rómske deti často nemali vo svojich\ndomácnostiach na vypracovávanie pracovných listov vytvorené vhodné podmienky, pričom na prácu s\npracovnými listami potrebujú pri sebe bezprostrednú prítomnosť – pomoc a vedenie učiteľa. Z tohto\nhlavného dôvodu, nemali pracovné listy pre deti z rómskych komunít počas pandémie podľa zistení\nsprávy často žiadny požadovaný vzdelávací efekt. Na kľúčové zistenia oboch uvedených výskumov\nodkazuje a reflektuje ich aj vládny dokument Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku\n2030, schválená uznesením č. 181/2021 dňa 7. apríla 2021 vládou SR, ktorá v kontexte pandemickej\nsituácie a mimoriadneho prerušenia školského vyučovania vo forme dištančného vzdelávania explicitne\nkonštatuje, že nie všetky deti, vrátane detí z marginalizovaných rómskych komunít, majú rovnaký\nprístup ku vzdelávaniu, či už v dôsledku nevyhovujúcich hygienických podmienok, alebo prístupu k\ndigitálnym technológiám. Stratégia zdôrazňuje potrebu venovať komplexnú pozornosť vyrovnávaniu\nsociálnych nerovností vo vzdelávaní, vrátane riešenia novovynárajúcej sa témy digitálnej priepasti\na posilňovania digitálnej gramotnosti. Ďalej uviedla, že Komentár Inštitútu pre stratégie a analýzy\nÚradu vady SR poukazuje na to, že dištančné vzdelávanie počas pandémie má za následok stratu\nsociálneho kontaktu vo veku, kedy sa formujú dôležité väzby a vzorce správania a má aj iné závažné\ndôsledky. Mnoho detí v ich dôsledku prichádza o akúkoľvek možnosť vzdelávať sa, čo so sebou\nprináša vážne sociálne a ekonomické dôsledky. Zdôrazňuje, že nie všetky rodiny disponujú potrebnou\ntechnológiou a konštatuje, že slovenský vzdelávací systém navyše nie je postavený, ani pripravený,\nna dlhodobú výučbu prostredníctvom vzdialeného prístupu. Odkazuje tiež na nedávne medzinárodné\nštúdie, ktoré potvrdzujú, že zatváranie škôl z dôvodu pandémie Covid-19 môže viesť k strate schopnosti\nučiť sa a zväčšiť rozdiel v dosiahnutých výsledkoch u detí. Aj z aktuálnej komplexnej výskumnej\nsprávy Príjmy a životné podmienky v marginalizovaných rómskych komunitách: Vybrané ukazovatele\nzo zisťovania EU SILC_MRK 2020 vydanej Úradom splnomocnenca pre rómske komunity v novembri\n2022 online alebo telefonického dištančného vzdelávania počas pandémie sa zúčastňovalo 20 %\nžiakov z marginalizovaných rómskych komunít zo základných aj stredných škôl. V prípade 37 %\nžiakov z marginalizovaných rómskych komunít škola online vzdelávanie neposkytovala. V celkovej\npopulácii nemalo podľa odhadov škôl prístup k online výučbe 18,5 % žiakov - teda 2-krát menej,\nako v marginalizovaných rómskych komunitách. Viac rozšírenou formou dištančného vzdelávania v\nprípade žiakov z marginalizovaných rómskych komunít bola distribúcia tlačených materiálov realizovaná\nškolou, ktorej sa zúčastňovalo 73 % žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. 14 % žiakov z\nmarginalizovaných rómskych komunít sa nezúčastňovalo ani jedného z typov dištančného vzdelávania\n- či už preto, že ho škola neposkytovala (5 %), alebo z iných dôvodov (9 %). Najčastejším (71 %)\nbola nedostupnosť technického vybavenia (počítač, notebook), nasledovaná absenciou internetového\npripojenia (44 %) a komplikovanosťou systému, ktorý dieťa ani iné osoby v domácnosti nevedeli\npoužívať (17 %). Pripojenie k internetu má podľa správy vo svojej domácnosti menej ako polovica ľudí\nz marginalizovaných rómskych komunít (46 %); 41 % osôb býva v domácnostiach, ktoré by ho chceli\nmať, no nemôžu si to finančne dovoliť. V rámci celkovej populácie má internetové pripojenie doma\n86 % ľudí a nemôžu si ho dovoliť 4 %. Čo sa týka súvisiaceho technického vybavenia, počítač alebo\nnotebook v domácnosti má iba 23 % osôb z marginalizovaných rómskych komunít; viac ako polovica\nľudí (54 %) by ho chcela, ale ich domácnosť si to nemôže dovoliť. V rámci celkovej populácie má\npočítač alebo notebook v obydlí k dispozícii 87 % ľudí a nemôžu si ho dovoliť 3 % ľudí. Rozdiely v\nporovnaní s marginalizovanými rómskymi komunitami ale aj integrovane bývajúcimi Rómami sú tak\nv technickej vybavenosti ešte výraznejšie ako v prípade pripojenia na internet. Ďalej podľa Úradu\nsplnomocnenca vlády pre rómske komunity v dobe rozsiahlej digitalizácie služieb, informačných zdrojov\na komunikačných prostriedkov je pripojenie na internet kľúčovým faktorom. Vo viacerých krajinách je\npreto oficiálne uznané ako jedno zo základných ľudských práv. Jeho dôležitosť sa naplno ukázala v\npandemickom období a prechode na dištančné vzdelávanie či prácu. Podľa zisťovania má zo žiakov\nz marginalizovaných rómskych komunít navštevujúcich základnú alebo strednú školu doma internet\nmenej ako polovica (48 %) a počítač/notebook menej ako štvrtina (23 %). V rovnakej vekovej skupine\nmá v rámci celkovej populácie doma počítač 94 % žiakov. Tieto výrazné rozdiely v podmienkach na\nvzdelávanie iba prispievajú k prehlbovaniu už existujúcej medzery vo vzdelanostnej úrovni medzi oboma\nskupinami.\n4. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná v čase prerušenia prezenčnej výučby z dôvodu pandémie Covid 19 zaviedla online dištančné vzdelávanie, ktoré bolo podmienené digitalizáciou - prístupom k internetu\na digitálnych technológiám, vlastníctvom počítačového zariadenia a počítačovými 9 zručnosťami,\nktoré žalovaná nezabezpečila pre deti v marginalizovaných rómskych komunitách. Žalovaná tak\n\nzaviedla online digitálne vzdelávanie bez toho, aby zabezpečila digitalizáciu v marginalizovaných\nrómskych komunitách alebo zabezpečila, aby marginalizované rómske komunity, vrátane žalobkyne,\nmali prístup k nevyhnutným digitálnych technológiám iným dostatočným spôsobom. Offline dištančné\nvzdelávanie (prostredníctvom distribúcie pracovných listov), na ktoré tak bola žalobkyňa odkázaná\nvšak bolo výrazne menej efektívne ako online dištančné vyučovanie, ku ktorému mala prístup väčšina\ndetí žijúcich mimo marginalizované rómske komunity. Žalovaná ako zmluvná strana medzinárodných\ndohovorov nie je povinná štandardne zabezpečiť prístup k internetu a digitálnym technológiám\npre každého, v danom prípade týkajúcom sa dištančného vzdelávania – na to, aby sa žalobkyňa\nmohla vzdelávať online v čase prerušenej školskej výučby bolo nevyhnutné, aby mala prístup k\ninternetu a digitálnym technológiám. Žalovaná uvedené však žalobkyni ani väčšine rómskych detí z\nmarginalizovaných rómskych komunít neposkytla, preto bola žalobkyňa odkázaná na offline dištančné\nvyučovanie prostredníctvom distribúcie pracovných listov, ktoré bolo aj podľa vyššie citovaných\nvýskumov výrazne menej kvalitné. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že žalovaná mala pred zavedením\nonline systému dištančného vzdelávania prijať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie dostatočného\nprístupu k internetu a digitálnym technológiám i pre marginalizované rómske komunity. Žalobkyňa mala v\nčase prerušenia prezenčnej výučby obmedzený prístup k Internetu, a to z hľadiska pripojenia na Internet\n(nemala internetovú prípojku a možnosť pripojenia mala len cez mobilný telefón) a vybavenosti slúžiacej\nk pripojeniu (tzn. hardware ako počítač či tablet). Tento obmedzený prístup k Internetu je spôsobený\nsúbehom zlyhaní žalovanej a trhu. Žalobkyňa je presvedčená, že ako príslušníčka marginalizovanej\nrómskej menšiny trpí neprimerane obmedzeným prístupom k digitálnym technológiám a ich cenovej\ndostupnosti (tzv. „digitálna priepasť“ alebo „digital divide“). Táto digitálna priepasť posilňuje už existujúce\nnerovnosti, ktorými žalobkyňa ako i marginalizovaná rómska menšina trpí a ktoré sú, ako je uvedené\nvyššie, široko zdokumentované. Namietala, že v období pandémie Covidu-19 nezabezpečila žalovaná\nspravodlivé rozdelenie výhod vyplývajúcich z Internetu, tým že neprijala dostatočné opatrenia pre\nvšeobecný a cenovo dostupný prístup k internetu a súvisiacim technológiám ako prostriedku, ktorý\nmá právo využívať každý jednotlivec rovnako. Prístup k Internetu a súvisiacim technológiám je tak\npre niektorých každodennou pomôckou, ale pre žalobkyňu nedostupným luxusom. Žalovaná strana tak\nmala prijať komplexné a systematické opatrenia pre zabezpečenie rovného prístupu k internetovému\npripojeniu a digitálnym technológiám, aby sa aj žalobkyňa a aj iné deti z marginalizovaných rómskych\nkomunít mohli plnohodnotne zapojiť do online dištančnej výuky. Žalovaná strana však žiadne takéto\nopatrenia neprijala.\n5. Uvedené podľa jej názoru zakladalo diskrimináciu žalobkyne (a aj mnohých iných detí z\nmarginalizovaných rómskych komunít) žijúcej v marginalizovanej rómskej komunite, s extrémne\nobmedzeným prístupom k internetu, bez vlastníctva počítača či tabletu a digitálnych zručností na základe\njej sociálneho a rómskeho etnického pôvodu a majetku.\n6. Keďže nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená aj jej\nľudská dôstojnosť, spoločenská vážnosť a najmä ich spoločenské uplatnenie, domáhala sa aj náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške 3 000 Eur. Uvedená suma zodpovedá závažnosti\nvzniknutej ujmy a ďalším okolnostiam, za ktorých došlo k jej vzniku. Primerane zodpovedá aj ujme\nna ich práve na vzdelanie. Zdôraznila pritom dopad tohto porušenia na jej ďalšie vzdelávanie do\nbudúcna. Rovnako uvedená suma zodpovedá výške, v akej bola náhrada nemajetkovej ujmy priznaná\npoškodeným osobám v prípadoch porušenia práva na vzdelanie (napr. 5000 eur - rozsudok Okresného\nsúdu v Prešove zo dňa 24.11.2021, sp.zn. 15C14/2016, 4000 eur – rozsudok Veľkého senátu ESĽP\nv prípade D. H. a ostatní proti Českej republike) a v Maďarsku (1 milión HUF – cca 3500 eur – pozri\nrozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Horváth a Kiss).\n7. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila nestotožňujúc sa s tvrdeniami žalobkyne, že by ju priamo alebo\nnepriamo diskriminovala, a to ani prostredníctvom iných orgánov štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu\nsprávu na úseku škôl a školských zariadení. Mala za to, že Základná škola s materskou školou Jarovnice\n464 nediskriminovala, neporušovala princípy rovnosti, a to nielen vo vzťahu k žalobkyni, ale ani k\nostatným žiakom a žiačkam. Práve naopak, prostredníctvom dištančného vzdelávania bolo zachované\nústavné právo žiakov aj žalobkyne na vzdelanie a nemohlo tak dochádzať k jeho obmedzeniu. Tento\npostup bol nevyhnutný na dosiahnutie stanoveného cieľa, t.j. ochrany života a zdravia osôb v príčinnej\nsúvislosti so vznikom pandémie Covid 19 s ohľadom na vývoj epidemiologickej situácie na území\nSlovenskej republiky. Zo strany žalovanej bol vypracovaný návrh, ktorý zohľadňoval aj regionálny\nprístup, a to tzv. „školský semafor“. Poukázala na to, že jej rozhodnutia vydané počas pandémie, boli\n\npriamo nadväzujúce aj na prijaté uznesenia Ústredného krízového štábu, ako, napríklad uznesenie\nVlády SR (č. 678/2020), ktorým bola ministrovi školstva uložená úloha zmeniť vyučovací proces,\ns výnimkou 1. stupňa základných škôl, materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch\nrokov veku dieťaťa, pričom v tomto uznesení nebol v súvislosti so zmenou vzdelávacieho procesu na\ndištančnú formu uvedený regionálny princíp a ani iný diskriminačný prvok. Táto úloha bola splnená\nvydaním rozhodnutia ministra školstva zo dňa 23. októbra 2020, ktorým bolo s účinnosťou od 26.\noktóbra 2020 prerušené vyučovanie v základných školách pre žiakov v 5. až 9. ročníku, stredných\nškolách, jazykových školách a základných umeleckých školách. Poukázala na výkon štátnej správy\nv školstve a školskej samospráve a uviedla, že pôsobnosť obce podľa odseku 5 a odseku 8 písm.\na), c) a d) zákona č. 596/2003 Z.z. je preneseným výkonom štátnej správy. Obec vo veciach výchovy\na vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, okrem iného aj kontroluje\ndodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov. Vyjadrila presvedčenie, že pasívne vecne\nlegitimovaný môže byť iba ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania a priamo alebo\nnepriamo diskriminoval. Vzniesla námietku nedostatku procesných podmienok na konanie podľa zákona\nč. 365/2004 Z.z. Žalovaná neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania žalobkyni. Nebolo vzaté do\núvahy, že napádané opatrenia boli prijímané na ochranu života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti\nso vznikom pandémie. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo\n405/2015. Mimoriadne prerušenie školského vyučovania nebolo v rozpore s princípom všeobecnej\nrovnosti a zákazom diskriminácie pri prístupe k vzdelaniu. Rozhodnutia ministra boli vydané v súlade s\nuzneseniami Vlády SR, uzneseniami Ústredného krízového štábu a napĺňali podmienky ustanovené v\n§ 8a ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. V ďalšom uviedla, že rozhodnutia ministra boli vydané podľa § 150\nods. 8 školského zákona, a to až na základe skutočnosti, že bol vyhlásený núdzový stav, bolo ohrozené\nverejné zdravie, Vláda SR prijala príslušné uznesenie na základe ústavného zákona o bezpečnosti\nštátu a Úrad verejného zdravotníctva vydal príslušné vyhlášky na základe zákona o ochrane verejného\nzdravia. Rozhodnutia tiež nadväzovali na závery Pandemickej komisie SR a Ústredného krízového\nštábu. Zdôraznila, že zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“) upravuje\nmožnosť dištančného vzdelávania počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania, teda aj v\nčase vyhláseného núdzového stavu a „uprednostňovanie“ dištančného vzdelávania v čase núdzového\nstavu bolo zároveň odôvodnené ochranou verejného zdravia. Rozhodnutia ministra preto nie je možné\nhodnotiť ako diskriminačné, ale naopak ako zákonom nutné na ochranu zdravia, dovolené a v medziach,\nktoré odstraňujú znevýhodnenia tých žiakov, ktorým ich podmienky neumožňujú prístup k dištančného\nvzdelávania. V prípade, ak by takéto rozhodnutia neboli prijaté, týmto žiakom by nebol zabezpečený\nprístup k vzdelaniu a títo žiaci by mohli namietať ich diskrimináciu v porovnaní s inými deťmi, resp.\nžiakmi, ktorí prístup k dištančného vzdelávania mali umožnení. V ďalšom poukázala na to, že starý\nrodič nie je zákonným zástupcom dieťaťa, pokiaľ mu ho súd svojím rozhodnutím nezveril do osobnej\nstarostlivosti. Starý rodič nemá podľa školského zákona právo byť informovaný o výchovno-vzdelávacích\nvýsledkoch. Žalobu považoval za tendenčnú, nevysporiadala sa žalobkyňa s konaním školy vytvoreným\nna pomoc svojim žiakom a žiačkam, k doručovaným pracovným listom, ako aj možnosti využívania\nnajviac osvedčenej metódy ALF, ktorá bola dostupná aj mobilných prehliadačov ku vzdelávaniu sa. V\nrodine žalobkyne sa nachádzalo mobilné zariadenie, ktoré bolo využívané na sociálne siete, chatová\nnie a používaní aplikácií, a teda bol v domácnosti internet. Možnosť napojenia sa na vyššie uvedenú\naplikáciu a realizovať testy, úlohy, domáce úlohy z tejto aplikácie bez potreby zakúpenia ďalšieho\npripojenia na internet, či bez potreby zakúpenia ďalšieho zariadenia na inštaláciu aplikácií nebola\nvylúčená. Žalobkyňa poukazuje na dôkazy skôr vo všeobecnej rovine a nie na konkrétny skutkový a\nprávny stav, ktorý sa priamo dotýkal žalobkyne. Upriamila pozornosť na celospoločenský problém, a\nto na nedostatočnú úroveň kvality vzdelávania, ktoré sa podľa jej názoru poskytujú obciach, kde žije\nmarginalizované obyvateľstvo. Žalobkyňa vedome zavádza súd, nakoľko si je vedomá, že žalovaná\nnemôže a nemohla byť priamo/nepriamo zodpovedná za spôsob vyučovania v školách a školských\nzariadeniach, a to v čase, keď bolo potrebné chrániť život a zdravie obyvateľstva, ale ani v čase „riadneho\nvyučovania“. Rozhodnutia ministra priamo ani nepriamo nemohli ovplyvniť žalobkyňu alebo akéhokoľvek\nžiaka na Slovensku, nakoľko išlo o rozhodnutia všeobecnej povahy, tzv. hybridný právny akt. S poukazom\nna uvedené navrhla, aby súd konanie zastavil alebo žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.\n8. V replike žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že štát a štátne inštitúcie sú pasívne legitimovaným\nsubjektom v antiskriminačných sporoch a ako také nesú zodpovednosť za porušenie zásady\nrovnakého zaobchádzania konštatovali v nimi vydaných rozhodnutiach aj slovenské súdy, ktoré tiež\nzdôraznili pozitívnu povinnosť štátnych inštitúcií prijímať opatrenia na predchádzanie a odstraňovanie\ndiskriminačného zaobchádzania (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co 38/2017 zo dňa\n\n20.03.2018 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. 5Cdo 18/2015 zo dňa 19.4.2017,\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2020 zo dňa 15.12.2022). Žalovaný\nmal aktívne konať a prijať také účinné opatrenia, aby všetky deti, t.j. aj deti z marginalizovaných rómskych\nkomunít, ktoré nemajú účinný prístup k technológiám, mali možnosť realizovať v plnej miere svoje právo\nna vzdelanie a prístup k informáciám. Ak tak žalovaný neurobil došlo z jeho strany k porušeniu zásady\nrovnakého zaobchádzania a práva na prístup k informáciám vo vzťahu k žalobkyni tak ako žalobkyňa\nuvádza v podanej žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými\nby tvrdenia žalobkyne vyvrátil.\n9. Žalovaná v duplike zdôraznila, že prostredníctvom dištančného vzdelávania bolo zachované\nústavné právo žiakov na vzdelanie a nemohlo tak dochádzať k jeho obmedzeniu. Uprednostnenie\ndištančného vzdelávania bolo odôvodnené ochranou verejného zdravia. Tento postup bol nevyhnutný\nna dosiahnutie stanoveného cieľa s ohľadom na vývoj epidemiologickej situácie na území SR. Vývoj\nnebol vyhodnocovaný priamo žalovanou, ale takýto regionálny prístup bol zvolený len z hľadiska\nvyhodnocovania podmienok jednotlivými zriaďovateľmi škôl a školských zariadení. Poukázala na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 2/2021 z 31.3.2021. Medzi žalobkyňou a žalovanou\nnie je právny vzťah, z ktorého by vyplývalo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, t.j. neuviedla\npredpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňovali alebo mohli znevýhodňovať osobu\nv porovnaní s inou osobou. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 102/2020 z 15.12.2022 nie je\ntotožný v skutkových a právnych okolnostiach. Mala za to, že nie je pasívne legitimovaná. Zopakovala,\nže prijaté opatrenia (predmetné rozhodnutia) počas pandémie COVID-19 mali účinky vo vzťahu k vopred\nneurčitému počtu individuálne neurčených osôb, t.j. rozhodnutia ministra priamo ani nepriamo nemohli\novplyvniť žalobkyňu alebo akéhokoľvek žiaka na Slovensku, nakoľko išlo o rozhodnutia všeobecnej\npovahy, tzv. hybridný právny akt. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n10. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 18C 96/2022-254 zo dňa 6.11.2023 rozhodol cit.:\nI. Súd u r č u j e , že žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni a\ndopustila sa jej diskriminácie v prístupe k vzdelaniu a právu na prístup k informáciám a slobode prejavu\nz dôvodu jej sociálneho pôvodu, majetku a rómskeho etnického pôvodu, a to neprijatím primeraných\nopatrení vrátane zabezpečenia prístupu k internetu a digitálnym technológiám, ktoré by zabezpečili rovný\nprístup žalobkyne ku vzdelaniu v čase prerušenej prezenčnej výučby počas pandémie covid – 19.\nII. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške\n3000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Žalobkyni sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n11. Na podklade podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Prešove ako odvolací súd\ntento rozsudok zrušil uznesením č.k. 3Co 10/2024-294 zo dňa 22.10.2024 z a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na nové konanie a rozhodnutie.\n12. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že cit: „39. V danom prípade súd\nnerovnosť zaobchádzania so žalobkyňou ako príslušníčkou rómskej etnickej skupiny vzhliadol v tom,\nže počas pandemickej situácie, ktorá panovala od jari roku 2020 na celom svete, štát prijal opatrenia v\nzáujme ochrany verejného zdravia, a to v oblasti výchovno - vzdelávacích procesov takým spôsobom, že\npristúpil k dištančnej forme vzdelávania aj na základných školách. Táto situácia sa týkala aj žalobkyne.\nŽalobkyňa ako príslušníčka rómskej etnickej skupiny a žiačka základnej školy, ktorú navštevujú žiaci\nzo sociálne slabšieho prostredia, bola podľa názoru súdu prvej inštancie diskriminovaná z dôvodu\nznevýhodnenia v prístupe k digitálnym technológiám, a to oproti iným deťom väčšinovej populácie,\nktoré v rámci dištančného vzdelávania pochádzali z prostredia umožňujúceho prístup k počítačom,\ntabletu, internetu a podobne. To znamená, že takéto deti sa mohli učiť dištančne tzv. online výučbou.\nKeďže digitálna gramotnosť v rómskej etnickej menšine nebola na požadovanej úrovni, výučba bola\nrealizovaná offline prostredníctvom tzv. pracovných listov, ktoré boli roznášané poverenými osobami do\npríbytkov rómskych detí. Žalobkyňa však tvrdila, a to aj s poukazom na oficiálne zistené údaje, že takáto\nforma vzdelávania bola neefektívna, nakoľko nemala spätnú väzbu zo strany školy. Je teda zrejmé, že\nneutrálne kritérium dopadlo na žalobkyňu, ktorá je súčasťou chránenej skupiny. Za danej situácie sa\n\nodvolací súd nedomnieva aby štát, ktorý v mimoriadnej situácii vytvoril podmienky na prijatie opatrení,\nktorými sa snažil zabezpečiť vzdelávací proces pre všetkých žiakov najrozumnejším spôsobom,\nsa dopustil nepriamej diskriminácie. Totiž daná situácia bola vyvolaná pandémiou a výnimočnými\nokolnosťami, v rámci ktorých sa na prvé miesto záujmu dostala ochrana verejného zdravia. Tento záujem\nje potrebné považovať za objektívne, legitímne a racionálne zdôvodnenie vzniknutej situácie, ktorá mala\ndočasný charakter.“\n13. V zrušujúcom uznesení odvolací súd vyslovil tento záväzný právny názor cit: „46. Po vrátení\nveci bude úlohou súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom zdôvodniť existenciu pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovanej odkazom na konkrétnu právnu úpravu a skutkové zistenia. Súd prvej inštancie sa\nbude opätovne zaoberať otázkou nepriamej diskriminácie najmä z pohľadu objektívneho a rozumného\nodôvodnenia vzniknutej situácie, v ktorej sa ocitla žalobkyňa ako príslušníčka rómskej etnickej skupiny\nv čase pandémie, keď prvoradou úlohou štátu a celej spoločnosti bola ochrana verejného zdravia. Súd\nprvej inštancie sa zároveň vysporiada so skutkovými zisteniami o tom, že žalobkyňa bola v rozhodnom\nčase párkrát pripojená online, že pracovné listy neprevzala a neodovzdala ich, ktoré skutočnosti\nnesvedčia o tom, že k diskriminácii žalobkyne došlo. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite\nsvoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti. Zároveň rozhodne aj o\nvšetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).“\n14. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom zákonného zástupcu žalobkyne,\nsvedkom, a to G. D., I. J. F., J. D. H., J. K. D., J. L., H. L., J. D., D. B., A. M., N. O., C. P. a predloženými\nlistinnými dôkazmi a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:\n15. Z výsluchu otca žalobkyne vyplýva, že sa o ňu odmalička nestaral, býva v I., stará sa o ňu babka,\nktorá vie, ako sa učí.\n16. Z výsluchu svedkyne G. D., starej matky žalobkyne plynie, že v rámci vyučovania rómske asistentky\nnosili 1 papier za týždeň, ktorý urobili za 10, 15 minút. Nekontrolovali, či to robia správne, preto sa\nobrátila na Poradňu pre ľudské práva a tam im dali zošity, papiere, perá. Po vypracované papiere si\nnikto neprišiel. Pokiaľ ide o vyučovanie online, s tým nevie, vie sa pripojiť iba na Messenger. Vďaka\ntomu, že je chytrá baba, vie jej vnučka čítať, počítať. V ďalšom uviedla, že internet má len na mobile,\npočítač nemá, aj keby ho mala, nevie robiť na počítači. Internet v mobile využívať až tak nevie, nikto jej\nneukázal, ako si stiahnuť aplikáciu. O programe a a Edupage nikdy nepočula.\n17. Z výsluchu svedkyne I. J. F., riaditeľky školy, vyplýva, že sa snažili robiť veci tak, ako najlepšie\nvedeli. Žiadna odozva bola slabá. Osobne zabezpečila odvoz zošitov pre študentov. Dohodla sa s pani\nriaditeľkou základnej školy Jarovnice 192, pretože títo mali na pomoc pomocných vychovávateľov z\nÚradu práce sociálnych vecí a rodiny. Odovzdala im to priamo, dala im zoznam ich deti s číslami domov,\naby to rozniesli, kde to skončilo, nevie. Pracovné zošity sa nevracali. Odovzdávali ich raz za týždeň.\nČakali ešte raz 2 krát, potom s tým prestali. Fungovali s programom A. a N., ale rovnako tam nebola\nžiadna odozva. z programu Alf, resp. Edupage mohlo pracovať tak 30% žiakov, ale nevie to presne. Po\ntom, čo prešli na online výučbu, pracovné listy žiakom už nerozdávali. Mohlo to byť aj ta, že existovali deti,\nktoré sa počas covidu nezúčastnili ani minútu vyučovacieho procesu. Snažili sa to riešiť dohováraním.\nKontaktovali rodičov a snažili sa, aby sa pripojili. Skutočnosť, či v rodinách majú internetové pripojenie,\nnezisťovali.\n18. Z výsluchu svedkyne J. D. H., triednej učiteľky, vyplýva, že žalobkyňu v 1. a 2. ročníku neučila, učila\nju až v 3. a 4. ročníku. Dištančné vzdelávanie od 14.02.2022 do 18.02.2022 bolo z dôvodu, že mala covid\na keď učiteľ dostane covid, zatvára sa celá trieda. Vyučovanie prebiehalo tak, že deti majú aplikáciu áut\na tam posielala úlohy. Každé dieťa sa nepripájalo. Žalobkyňa bola pripojená párkrát, úspešnosť bola\nnižšia ako 50%, väčšina tam bola 0, 0 a 0.\n19.\nZ výsluchu svedkyne J. K. D., triednej učiteľky, vyplýva, že triednou učiteľkou žalobkyne bola\nv 1. a 2. ročníku. V covidovom období postupovali podľa pokynov Ministerstva školstva. Na začiatku\nposielali papiere, ale tie sa nevracali späť, bolo to úplne na začiatku. Deti zo zaostalejších rodín nemali\nani ako vypĺňa tie papiere, keďže nemali ani ceruzu ani pero. Každého rodiča sa pýtala, či majú internet.\nUviedol jej, že počítač doma nemajú, ale internet doma majú. Zadali úlohy a oni to už mali vyriešiť tým,\nže mali hesla aplikácií. Skúšobné pripojenie nerealizovali. Nepreverovali ani počítačové zručnosti. V\n\nďalšom uviedla, že ku všetkým deťom pristupovali rovnako. Pokiaľ ide o sprístupnené učebnice, niektoré\ndeti mali, ale nie všetky, niektorým dodať nemohli, lebo by sa im to nevrátili späť a niektoré deti to ani\nnechceli. Keď sa žalobkyňa vrátila do školy, vedela čítať a písať.\n20. Z výsluchu svedkyne J. L. plynie, že bola zamestnaná na škole počas covidu, kedy roznášali\npracovné listy od pondelka do piatka. Každý jeden deň odniesli pracovné listy každému žiakovi znova.\nSpäť ich nebrali. Rozdávali ich štyri mesiace. Pracovné listy žalobkyni neroznášala.\n21. Z výsluchu svedkyne H. L. plynie, že rozdávali domáce úlohy a agendy, chodili z domu do domu. Bolo\nto 4 až 5 hodín denne. Keďže tam bolo veľa detí, robili to 2 až 3 dni. Uviedla, že nevie kto je žalobkyňa.\nPani riaditeľka Šafránová ich poprosila, keďže nemala nikoho, kto by to urobil, či by sme jej nepomohli\nrozdať pracovné listy jej žiakom. Pomohli jej, urobili to dvakrát, trikrát. Prvýkrát rozdávali aj pero zošiť\naj knihy. Uviedla, že nevie, kto je žalobkyňa.\n22. Z výsluchu svedkyne J. D. plynie, že nosili úlohy, mali zoznam detí a čísla domu a tam ich nosili\ndvakrát do týždňa. Ďalej uviedla, že nevie, ktorá z pomocných vychovávateliek nosila pracovné listy\nžalobkyni.\n23. Z výsluchu svedkyne D. B. plynie, že chodili po osade a rozdávali domáce úlohy. Dávali každému,\ndeťom, prípadne ich rodičom, avšak boli tam aj deti, ktoré to brali a hneď to aj potrhali. Robili to 4 hodiny.\nRoznášala pracovné listy priamo aj žalobkyni, a ona nechodila, lebo bol covid, bála sa. Keď zakričali,\ntak ona neprišla si po ten pracovný list. Neprišla s tebou pracovný list ani druhýkrát, no na ďalší deň si\nza žalobkyňu už pracovné listy prevzala babka. Tiež uviedla, že im stará mama nevravela, že to majú\nvziať späť. Oni však žiadali žalobkyňu, aby pracovný list vrátila, ale už ho nemala.\n24. Z výsluchu svedkyne A. M. plynie, že rozdávali zošity, bagety, robili to 4 hodiny denne. Keď to\nrozdávali, oni to pred nimi potrhali, ale to nie je ich vina. Nosila papiere aj žalobkyni. Jej babka ich však\nneprevzala, keď prišli, vždy sa otočila. Už žalobkyni bola viac ako 10 krát. Pracovné listy od detí späť\nnebrali. Mali zoznam, do ktorého mali aj zapísať tých, čo papiere neprevzali a tento zoznam odovzdávali.\n25. Z výsluchu svedkyne N. O. plynie, že všetko robili tak ako bolo potrebné. Keď ona neprišla vonku, tak\noni nemohli preskočiť bránku a odovzdať jej, bol covid. Žalobkyňu zozname nemala. Vie, že žalobkyňa\nnepreberala pracovné listy, lebo tam mali cestu okolo, kde ona býva a nechodila ani žalobkyňa ani jej\nstará babka. Pokiaľ na močidľanskú stranu niekto príde, či nové auto alebo pani učiteľka, a tak to bolo\naj s nami, žena obkľúčili a hovorili „dajte, dajte“, no a my sme dávali, ale sme nevedeli komu dávame,\nveď ich bolo veľa. rozdávala aj tým deťom, ktoré nepoznala. Kto poprosil, tomu to dala. pracovné listy\nim nikto nevracal. Nikto im nepovedal, že sa majú vracať, ale oni vedeli, že ich aj trhajú.\n26. Z výsluchu svedkyne C. P. plynie, že žalobkyňu pozná, nosila jej listy, ale bránka tam bola zamknutá,\nlebo bol covid. Skutočnosť, že niekto neprevzal pracovné listy, sme nikomu neoznamovali. Pani riaditeľke\nsme ukazovali fotky, že je všetko v poriadku, že sme to nosili. Nikto im nepovedal, že majú vypracované\npracovné listy vracať do školy. Keď ona nosila pracovné listy, babka žalobkyne ich neprevzala ani raz.\n27. Z materiálu nazvaného „Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných\nškolách o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020“, Zhrnutie výsledkov a odporúčania\nvyplýva, že podľa prepočtov na základe riaditeľských odhadov a odhadov triednych učiteľov a\nučiteliek nebolo do dištančného vzdelávania zapojených 52 000 žiakov a žiačok základných a\nstredných škôl (7,5% žiackej populácie). takmer 128 000 žiakov a žiačok (18,5% žiackej populácie)\nsa neučilo prostredníctvom internetu (väčšia časť z nich sa pravdepodobne vzdelávala inými formami\ndištančnej výučby, napr. prostredníctvom zasielania tlačených pracovných listov). Situácia bola kritická\npredovšetkým v školách s vysokým zastúpením žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodneného prostredia\na špeciálnych základných školách. Podiel nezapojených detí a detí, ktoré sa neučili prostredníctvom\ninternetu, bol v týchto školách niekoľkonásobne vyšší oproti priemeru iných škôl. Učiteľky a učitelia\nv týchto školách častejšie hlásili problémy súvisiace s diaľkovým vzdelávaní a riaditeľky a riaditelia\ntýchto škôl častejšie uvádzali, že by v prípade opätovného uzavretia škôl potrebovali podporu najmä\nv oblasti sprístupnenia prezenčného vzdelávania pre vybrané skupiny žiakov a žiačok (napríklad so\nšpeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ) a v oblasti podpory oslavy vzdelávania (napr. podpora\npri tlači a distribúcii pracovných listov). Inštitút vzdelávacej politiky odporúča na základe vyhodnotenia\n\nhlavných zistení z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách realizovať najmä\nopatrenia v nasledujúcich oblastiach: 1. Poskytnúť školám podporu, aby vedeli udržať prezenčnú\nvýučbu čo najdlhšie. 2. Prijať opatrenia, ktorými sa zvýši počet žiakov a žiačok s prístupom k online\nvýučbe a podpory sa výučba s využitím IKT. Hoci dištančnú výučbu (online aj offline) považovali\nučiteľky a učitelia v porovnaní s prezenčnou formou za menej efektívnu, online výučbu hodnotili v\nporovnaní s offline výučbou ako efektívnejšiu. Preto, ak bude nutné niektoré školy uzavrieť, tieto\nškoly by mali mať k dispozícii pomoc, na základe, ktorej budú schopné sprístupniť online výučbu\nčo najväčšiemu možnému počtu žiakov a žiačok. Treba pritom zároveň myslieť na to, že samotná\nprístupnosť zariadení a internetového pripojenia nemusí nevyhnutne viesť k úspešnému naštartovaniu\nonline výučby. Z prieskumu vyplynulo, že žiačky a žiaci mohli mať pomerne často problém s prácou\ns technológiami. Učiteľky a učitelia síce obdobný problém udávali pomerne zriedkavo, no väčšina by\nv prípade opakovaného uzatvorenia škôl uvítala vzdelávanie v oblasti technických zručností. Popri\nsprístupňovaní online výučby je preto potrebné zároveň: zabezpečiť, aby mali vyučujúci, žiaci a žiačky\nprístup k vyhovujúcim technickým zariadenia a internetovému pripojeniu; a zabezpečiť technickú\npodporu vyučujúci, žiakov a žiačok, aby dokázali zvládnuť problémy súvisiace s realizáciou online\nvýučby (napr. podporou vzdelávania priamo v školách, vznikom siete digitálnych koordinátorov, či\nvytvorením učiteľských metodík zameraných na poskytovanie podpory žiakom a žiačkam, ktorí ešte\nnemajú dostatočné skúsenosti na samostatné vládnutie online výučby). 3. Prijať opatrenia na podporu\nprezenčnej výučby pre vybrané skupiny detí. 4. Prijať opatrenia na podporu offline výučby. 5. Prijať\nopatrenia na podporu vzdelávania učiteľov a učiteliek a skvalitňovanie offline aj online dištančné výučby.\n28. Zo správy o dištančné vzdelávanie žiakov z rómskych komunít počas pandémie COVID-19 vyplýva:\n„ Z výsledkov prieskumu vyplýva, že v priemere až 60% rómskych žiakov nemalo počas dištančného\nvzdelávania žiadny alebo iba veľmi ojedinelý kontakt s učiteľom. Až 70% žiakov z rómskych komunít\nsa počas krízy nezapojilo do vyučovania. v obidvoch prípadoch ide prevažne o žiakov 2. stupňa\n(60%). Za nimi nasledujú žiaci 1. stupňa (40% ). V priemere iba 30% žiakov z rómskych komunít bolo\npočas vzdelávací krízy zapojených do dištančného vzdelávania - buď online alebo offline formou alebo\nsa títo žiaci neskôr, v posledný júnový mesiac pred skončením školského roka, rozhodli dobrovoľne\nnavštevovať prezenčnou formou vzdelávania v škole. výsledky prieskumu, predovšetkým z Východného\nSlovenska, nám ukazujú, že v niektorých konkrétnych vylúčení komunita sa počas krízy nezapojilo do\nvzdelávania 90%, a v niektorých až 100% žiakov.“\n29. Z materiálu Obmedzená škola, obmedzená budúcnosť: vplyv obmedzenia školskej dochádzky\nako opatrenia proti šíreniu Covid - 19 na populáciu slovenských detí okrem iného vyplýva, že\nnajväčším problémom v prípade online vzdelávania je obmedzenie prístupu k vzdelávaniu pre\nchudobné domácnosti a marginalizované komunity. Narušená kontinuita vzdelávania môže obmedziť\nmedzigeneračnú mobilitu, pretože redukuje možnosti uplatniť sa na trhu práce a preklenúť nevyhovujúcu\nživotnú situáciu. Obmedzený prístup marginalizovaných skupín k vzdelávaniu tak naďalej ešte viac\nprehlbuje sociálno-ekonomické rozdiely v spoločnosti tisíc\n30. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ako výstup Národného projektu Monitorovanie\nhodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity vydal „Príjmy a\nživotné podmienky marginalizovaných rómskych komunitách: Vybrané ukazovatele zo zisťovania EU\nSILC_MRK 2020“, z ktorého plynie, že pripojenie k internetu má vo svojej domácnosti menej ako polovica\nľudí z marginalizovaných rómskych komunít (46%); 41% osôb býva v domácnosti, ktoré by ho chceli mať,\nno nemôžu si to finančne dovoliť a 13% nemá internet v obydlí z iných dôvodov (nechcú/nepotrebujú\nho). V integrovanie bývajúcich domácnostiach má pripojenie na internet domácnosti 69% ľudí a 22% si\nnemôže dovoliť. V rámci celkovej populácie má internetové pripojenie doma 86% ľudí a nemôžu si ho\ndovoliť 4%. Čo sa týka súvisiaceho technického vybavenia, počítač alebo notebook v domácnosti má\niba 23% osôb z marginalizovaných rómskych komunít; viac ako polovica ľudí (54%) by ho chcela, ale\nich domácnosť si to nemôže dovoliť. O niečo lepšia je situácia v integrovane bývajúcich domácnostiach\n- počítač alebo notebook má doma 49% ľudí a 35% žije v domácnostiach, ktoré ho chcú, no nemôžu\nsi ho dovoliť. V rámci celkovej populácie má počítač alebo notebook v obydlí k dispozícii 87% ľudí a\nnemôžu si ho dovoliť 3 percentá ľudí. Rozdiely v porovnaní s marginalizovanou rómskou komunitou,\nale aj integrovane bývajúcimi Rómami sú tak v technickej vybavenosti ešte výraznejšie ako v prípade\npripojenia na internet.\n\n31. Z poskytnutia informácií zo dňa 07.07.2022 vyplýva, že všetci žiaci Základnej školy s materskou\nškolou Jarovnice 464 sú rómskeho pôvodu. v škole je dvojzmenná prevádzka. Vyučovanie je\nzabezpečené desiatich triedach a jednej odbornej učebni - počítačová. V školskom roku 2021/2022\nmali 16 tried, z nich sa 10 vyučovalo dopoludnia a 6 popoludní. Škola bola zatvorená v marci a\napríli, v máji začali učiť v malých skupinách 5 + 1 na 2. stupni a žiaci 1. stupňa sa vrátili do škôl a\nvyučovali sa podľa riadneho rozvrhu. V školskom roku 2020/2021 sa dištančné vzdelávanie realizoval\nod 08.10.2020 do 20.10.2020, o 11.01.2021 do 08.02.2021, od 05.03.2021 - do 15.03.2021. V školskom\nroku 2021/2022 sa dištančné vzdelávanie realizovalo o 14.02.2022 do 18.02.2022. Vzdelávanie počas\npandémie zabezpečovali pre všetkých žiakov s rovnakým spôsobom. Ak bola škola z rozhodnutia\nministra zatvorená, vzdelávali žiakov dištančne, a to pomocou pracovných listov, ktoré vypracovali\npedagógovia a distribuovali ich žiakom. Ďalej využívali Edupage a aplikáciu Alf, ktorá sa im osvedčila\nnajviac. Deti s ňou pracujú radi a dvaja žiaci školy boli aj odmenení firmou PC Profi za najviac správne\nvypracovaný listov. Dostali vecné ceny. Vyučovali aj v malých skupinách 5 + 1, ak to situácia umožňovala.\nV letných mesiacoch organizovali Letnú školu. podporu štátnych orgánov hodnotia pozitívne. Počas\nobdobia pandémie ich podporovali hlavne finančne - príspevky na vybavenie školy, dezinfekciu, projekty\n- Letná škola, Spolu múdrejší, do ktorých sa zapojili. Uvedený záver plynie aj z mailovej komunikácie\nmedzi Poradňou pre občianske a ľudské práva a Obecným úradom Jarovnice.\n32.\nZa poskytnutie informácií z 03.05.2023 plynie, že Základná škola s materskou školou\nJarovnice 464 spočiatku pracovné listy, zošity a perá (pripravené v krabiciach) distribuovali žiakom do\nkonkrétnych rodín prostredníctvom pomocných vychovávateľov z úradu práce. Pomocní vychovávatelia\nboli zamestnancami susednej základnej školy 192 v Jarovniciach. Tento postup sa neosvedčil, lebo\nskoro žiadne vypracované listy sa im nevracali späť na kontrolu. Túto distribúciu pracovných listov\na pomôcok neskôr pomocní vychovávatelia odmietali robí, lebo sa báli nákazy covidom. začali preto\nvyužívať Edupage a program Alf, ktorý sa osvedčil najviac.\n33. Z atlasu rómskych komunít na rok 2019 plynie, že obec Jarovnice má podiel rómskych obyvateľov\n88%.\n34. Na základe opatrenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 24. marca\n2020 plynie, že školy ostanú zatvorené až do odvolania.\n35. Z rozhodnutia ministra školstva z 13. mája 2021 číslo: 2021/13405:1-A1810 plynie, že s účinnosťou\nod 17. mája 2021 sa obnovuje školské vyučovanie vo všetkých školách.\n36. Z rozhodnutia ministra školstva z 28. augusta 2020 číslo: 2020/15801:1-A1800 plynie, že v období\nškolského vyučovania môže riaditeľ školy podľa § 150 ods. 5 poskytnúť žiakom jednej triedy alebo\nžiakom viacerých zdravie z dôvodu podozrenia na výskyt ochorenia COVID-19 voľno viac ako 5 dní\nso súhlasom zriaďovateľa. Ak riaditeľ školy poskytne žiakom jednej triedy alebo žiakom viacerých\ntried voľno podľa bodu 1, čas poskytnutého voľna sa považuje za mimoriadne prerušenie školského\nvyučovania v škole.\n37. Z rozhodnutia ministra školstva z 28. mája 2020 číslo: 2020/12033:2-A2110 plynie, že s účinnosťou\nod 01. júna 2020 sa obnovuje školské vyučovanie, ak tak rozhodne zriaďovateľ.\n38. Z rozhodnutia ministra školstva z 08. januára 2021 číslo: 2021/9418:2-A1810 plynie, že s účinnosťou\nod 11. januára 2021 s výnimkami mimoriadne prerušuje školské vyučovanie v školách a prevádzku\nškolských zariadení. Riaditelia škôl, v ktorých sa mimoriadne prerušuje školské vyučovanie v školách,\nzabezpečia pre deti, žiakov a poslucháčov dištančné vzdelávanie.\n39. Z rozhodnutia ministra školstva z 15. augusta 2022 číslo: 2022/19036:1-A1810 plynie, že v období\nškolského vyučovania môže riaditeľ školy podľa § 150 ods. 5 poskytnúť žiakom jednej triedy alebo\nžiakom viacerých zdravie z dôvodu podozrenia na výskyt ochorenia COVID-19 voľno viac ako 5 dní\nso súhlasom zriaďovateľa. Ak riaditeľ školy poskytne žiakom jednej triedy alebo žiakom viacerých tried\nvoľno, čas poskytnutého voľna sa považuje za mimoriadne prerušenie školského vyučovania v škole.\n40. Z rozhodnutia ministra školstva z 25. februára 2022 číslo: 2022/12509:1-A1810 plynie, že v období\nškolského vyučovania môže riaditeľ školy podľa § 150 ods. 5 poskytnúť žiakom jednej triedy alebo\n\nžiakom viacerých zdravie z dôvodu podozrenia na výskyt ochorenia COVID-19 voľno viac ako 5 dní\nso súhlasom zriaďovateľa. Ak riaditeľ školy poskytne žiakom jednej triedy alebo žiakom viacerých tried\nvoľno, čas poskytnutého voľna sa považuje za mimoriadne prerušenie školského vyučovania v škole. Z\nodôvodnenia plynie, že pre deti a žiakov bude zabezpečené dištančné vzdelávanie.\n41. Z rozhodnutia ministra školstva z 31. augusta 2021 číslo: 2021/18439:1-A1810 plynie, že školské\nvyučovanie vo všetkých druhoch a typoch škôl sa uskutočňuje v škole (prezenčne) podľa podmienok\nuvedených v COVID AUTOMATe schválenom uznesením vlády Slovenskej republiky. V období\nškolského vyučovania môže riaditeľ školy podľa § 150 ods. 5 poskytnúť žiakom jednej triedy alebo\nžiakom viacerých zdravie z dôvodu podozrenia na výskyt ochorenia COVID-19 voľno viac ako 5 dní\nso súhlasom zriaďovateľa. Ak riaditeľ školy poskytne žiakom jednej triedy alebo žiakom viacerých tried\nvoľno, čas poskytnutého voľna sa považuje za mimoriadne prerušenie školského vyučovania v škole.\n42. Z rozhodnutia ministra školstva z 02. marca 2021 číslo: 2021/10079:2-A1810 plynie, že sa mení\na dopĺňa rozhodnutie č. 2021/10079:1-A1810 tak, že jedným z opatrení na obmedzenie mobility\nminimalizáciou prezenčného výkonu práce, a to aj zachovaní možnosti „predškolskej a školskej\ndochádzky 1. stupňa pre deti zamestnancov s nevyhnutným prezenčným výkonom práce“.\n43. Z rozhodnutia ministra školstva z 05. februára 2021 číslo: 2021/10079:1-A1810 plynie, že sa\nokrem iného obnovuje vyučovanie v základných školách na 1. stupni. V školách, v ktorých sa školské\nvyučovanie neobnovuje, ostáva školské vyučovanie mimoriadne prerušené a riaditelia škôl naďalej\nzabezpečujú dištančné vzdelávanie.\n44. Z rozhodnutia ministra školstva z 08. apríla 2021 číslo: 2021/11929:1-A1810 plynie, že s účinnosťou\nod 12. apríla 2021 sa okrem iného obnovuje vyučovanie v základných školách na 1. stupni. V školách,\nv ktorých sa školské vyučovanie neobnovuje, ostáva školské vyučovanie mimoriadne prerušené a\nriaditelia škôl naďalej zabezpečujú dištančné vzdelávanie.\n45. Z rozhodnutia ministra školstva z 25. novembra 2021 číslo: 2020/21911:1-A1810 plynie, že školské\nvyučovanie sa uskutočňuje v škole (prezenčne) a školské zariadenia sú v prevádzke na základe\npredloženia vyhlásenia o bezpríznakovosti. Ak sa obmedzí alebo preruší prevádzka vo vzťahu k\njednej triede alebo viacerým triedam na základe opatrení príslušných orgánov z dôvodu ochorenia\nCOVID-19 alebo podozrenia na ochorenie COVID-19, považuje sa to za mimoriadne prerušenie\nškolského vyučovania v škole; to platí aj ak ide o obmedzenie prevádzky vo vzťahu k škole alebo\nškolskému zariadeniu. V triedach alebo školách, v ktorých sa neuskutočňuje školské vyučovanie v škole\n(prezenčne), riaditelia škôl zabezpečuje pre deti alebo žiakov dištančné vzdelávanie.\n46. Z rozhodnutia ministra školstva z 13. mája 2021 číslo: 2021/13405:1-A1810 plynie, že sa s\núčinnosťou od 17. mája 2021 obnovuje školské vyučovanie vo všetkých školách. Ak sa obmedzí\nalebo preruší prevádzka školy alebo školského zariadenia na základe opatrení príslušných orgánov z\ndôvodu ochorenia COVID-19 alebo podozrenia na ochorenie COVID-19, považuje sa to za mimoriadne\nprerušenie školského vyučovania v škole alebo mimoriadne prerušenie prevádzky školského zariadenia;\nto platí aj ak ide o obmedzenie prevádzky vo vzťahu k jednej triede alebo k viacerým triedam. Riaditelia\npríslušných škôl zabezpečia pre deti a žiakov dištančné vzdelávanie.\n47. Z rozhodnutia ministra školstva zo 16. júna 2020 číslo: 2020/12836:1-A2110 plynie, že s účinnosťou\nod 22. júna 2020 sa obnovuje školské vyučovanie vo všetkých druhoch a typoch škôl a všetkých\nročníkoch, ak tak rozhodne zriaďovateľ.\n48. Z usmernenia ministerky školstva z 12. marca 2020 plynie, že sa prerušuje vyučovanie na školách a\nškolských zariadeniach v období od 16. marca 2020 do 29. marca 2020 vrátane. Riaditelia zabezpečia\npodľa podmienok a možností samoštúdium žiakov prostredníctvom elektronickej komunikácie s\npedagogickými zamestnancami školy.\n49. Za poskytnutie informácií základnej školy Jarovnice 464 zo dňa 29.09.2023 plynie, že škola\nnedisponuje zoznamami detí, ktorým boli prideľované pracovné listy počas dištančnej výučby. Asistenti\n\npri distribúcii pracovných listov dostali zoznamy žiakov s adresou, aby vedeli, kam listy doručiť. Škola\nnevyžadovala podpisovanie zoznamov a ani zoznamy nežiadali vrátiť späť.\n50. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:\nPodľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a\nslobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky\nvšetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,\nnárodný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné\npostavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,\nobrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie\nbez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore\nrozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 42 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku\npo vekovú hranicu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 42 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a\nstredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.\nPodľa § 3 písm. d), f) školského zákona, výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na\nprincípoch sú založené na princípoch rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením\nvýchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, a zákazu\nvšetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie.\nPodľa § 54 ods. 9 školského zákona, dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu\npedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou\nprostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní\npočítačových sietí.\nPodľa § 144 ods. 1 písm. a), e) školského zákona, Dieťa alebo žiak má právo na\na) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,\ne) inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby,\nschopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.\nPodľa § 145 ods. 1 školského zákona, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému\nuchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo\nvzdelaní ustanovenou osobitným predpisom.48)\nPodľa § 145 ods. 2 školského zákona, výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí\nbyť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého\nuchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti\ns výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a\npedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie\ntrestného stíhania.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane\npred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „AZ“ alebo „antidiskriminačný\nzákon“) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu\npohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,\nzdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,\n\njazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo\niného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.\nPodľa § 2a ods. 1 AZ, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie,\nsexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na\ndiskrimináciu.\nPodľa § 2a ods. 3 AZ, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo\nprax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama\ndiskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené\nsledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.\nPodľa § 8a ods. 1 AZ, diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej\nsprávy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z\ndôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine,\nrodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť\npríležitostí v praxi. Dočasnými vyrovnávacími opatreniami sú najmä opatrenia\na) zamerané na odstránenie sociálneho alebo ekonomického znevýhodnenia, ktorými sú nadmerne\npostihnutí príslušníci znevýhodnených skupín,\nb) spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie,\nkultúru, zdravotnú starostlivosť a služby,\nc) smerujúce k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a\nbývaniu, a to najmä prostredníctvom cielených prípravných programov pre príslušníkov znevýhodnených\nskupín alebo prostredníctvom šírenia informácií o týchto programoch alebo o možnostiach uchádzať sa\no pracovné miesta alebo miesta v systéme vzdelávania.\nPodľa § 8a ods. 2 AZ, dočasné vyrovnávacie opatrenia uvedené v odseku 1 môžu byť prijaté, ak\na) existuje preukázateľná nerovnosť,\nb) cieľom opatrení je zníženie alebo odstránenie tejto nerovnosti,\nc) sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.\nPodľa § 9 ods. 1 AZ, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred\ndiskrimináciou.\nPodľa § 9 ods. 2 AZ, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo\nbol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady\nrovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého\nzaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol\nprimerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia\nkriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu,\nktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.\nPodľa § 9 ods. 3 AZ, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním\nzásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť\nalebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť\nvzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.\nPodľa § 11 ods. 1 AZ, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania\nsa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého\nzaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že\nporušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).\nPodľa § 11 ods. 2 AZ, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania,\nak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady\nrovnakého zaobchádzania došlo.\n\nPodľa § 37 zákona č. 575/2001 Z.z., o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej\nsprávy, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu\nvecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov, zverejňujú ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladajú vláde; dbajú aj o\ndodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti. Druhá veta sa primerane vzťahuje aj na predsedu\nvlády a podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z., o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, štátnu správu v školstve na úseku škôl1) a školských zariadení2) podľa\ntohto zákona vykonávajú:\na) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“),\nb))obec,\nc) samosprávny kraj,\nd) regionálny úrad školskej správy (ďalej len „regionálny úrad“),\ne) Štátna školská inšpekcia,\nf) Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),\ng)iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.3\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z., Ministerstvo podľa tohto zákona riadi výkon štátnej správy\nna úseku školstva vypracovávaním koncepcií a vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov,\nsmerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní a kontroluje tento výkon.\n51. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s namietanou pasívnou legitimáciou žalovanej v konaní\na v tomto smere súd poukazuje na právnu úpravu, v zmysle ktorej žalovaná nielen vykonáva štátnu\nsprávu v školstve, ale aj riadi výkon štátnej správy na úseku školstva vypracovávaním koncepcií\na vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu\npri ich používaní a kontroluje tento výkon.\n52. Súd v tomto smere poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých bola\nkonštatovaná pasívna legitimácia štátu v obdobných antidiskriminačných žalobách cit.: „15.1. Štát\nv spolupráci s obcou musia prijať účinné opatrenia (či už zákonodarnou iniciatívou, vytvorením\nstimulačných podmienok, ako aj tvorbou školských obvodov), aby segregácii zabránili, nie sa iba nečinne\nprizerať a odvolávať sa na strohú, často zle interpretovanú dikciu zákona. Určujúci faktor pri každom\npostupe je najlepší záujem dieťaťa. Je totiž v záujme celej spoločnosti, aby aj z detí, pochádzajúcich zo\nsociálne znevýhodneného prostredia, vyrástli plnohodnotní členovia tejto spoločnosti, k čomu výraznou\nmierou prispeje aj desegregačné úsilie v rámci školského vzdelávania.“ (porov. rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky 5Cdo/102/2020 z 15.12.2022).\n53. Súd zastáva aj s poukazom na vyššie uvedené názor, že Slovenská republika ako štát má zabezpečiť\nústavou garantované právo na vzdelávanie (prístup k nemu) a v prípade namietania diskriminácie\nvo vzťahu k tomuto základnému právu je jej zodpovednosť daná. Ministerstvo školstva, výskumu,\nvývoja a mládeže Slovenskej republiky ako orgán štátnej správy na úseku školstva zaviedol dištančné\nvzdelávanie, čo bolo nespornou skutočnosťou, preto za prípadné spochybňovanie prijatých opatrení\ns poukazom na antidiskriminačný zákon je daná jeho vecná legitimácia.\n54. Takýto záver prijali súdy aj v obdobných prípadoch a súd nevidí dôvod na odklon od ich záverov\na v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „19. Nepochybným v prejednávanej veci je, že Ministerstvo\nškolstva proaktívne nevytvorilo v spojení so zákonodarnou mocou mechanizmy nielen na významné\nobmedzenie porušenia práv detí na prístup k primeranému vzdelaniu, ale navyše pokiaľ už dôjde k\nporušeniu práv detí, neexistuje žiadny mechanizmus na reparáciu pre poškodených žalobcov, za čo\nnepochybne nesie zodpovednosť aj žalovaný v 3. rade Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Inak\npovedané stav vzdelania (nevzdelania) v tomto prípade žalobcov je nezvratný a každý zo žalovaných sa\nna tomto stave nepochybne podieľal.“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co 21/2022\nz 30.3.2023).\n55. Podľa názoru súdu je preto pasívna legitimácia žalovanej nepochybne daná (porov. tiež závery\no aktívnej legitimácii vo veciach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/112/2021 a\n5Cdo/220/2022).\n\n56. Prioritne súd poukazuje na dôležitosť práva na vzdelanie, a to aj v súvislostiach pandémie COVID.\n57. Právo na vzdelanie zahŕňa jednak právo na prístup k vzdelaniu, jednak právo na poskytovanie\nurčitej úrovne a kvality vzdelania. (M.,Ľ. In.: Čič, M.a kol. Komentár k Ústave Slovenskej republiky.\nŽilina.Eurokóde, 2012,s. 306). V judikatúre ESĽP bolo právo na vzdelanie vždy vnímané ako právo\notvoreného a rovného prístupu k existujúcim vzdelávacím zariadeniam, ktoré zmluvná strana na svojom\núzemí už zriadila (Kmec, J., Kosař, D. Kratochvíl, J., Bobek, M., Evropská úmluva o lidských právech.\nKomentář. 1. vydání. Praha: C.H. Beck, 2012, s. 1305).\n58. Právo na vzdelanie sa priznáva každému. Základné právo na vzdelanie sa priznáva občanom SR,\naj cudzincom. Účelom tohto práva je poskytnúť vzdelanie. Subjektom práva na vzdelanie je fyzická\nosoba bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. To znamená, že každá osoba má právo vzdelávať sa,\nnadobúdať poznatky a zručnosti, ktoré sú predmetom vzdelávania na území Slovenskej republiky.\nDosiahnutie účelu práva na vzdelanie sa zabezpečuje v osobitnom ústavnou režime určením ústavnej\npovinnosti zúčastniť sa na školskej dochádzke, ktorú má každá oprávnená osoba do dovŕšenia zákonom\nurčeného veku. Ústava odkazuje na úpravu zákonom dĺžku trvania povinnosti zúčastniť sa na školskej\ndochádzke. (Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované a doplnené\nvydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 859 – 863).\n59. Naviac podľa názoru súdu je na zaistení práva na vzdelanie závislé užívanie mnoho ďalších práv;\nmôže nimi byť právo na prácu, právo na začlenenie do spoločnosti, ale aj právo na dôstojný život\n(COOMANS, F. Justiciability of the Right to Education. N. P. H.. Justiciability of Economic, social and\ncultural rights, 2009, Vol. 2, issue 4, p. 431) a rovnako tak právo na prístup k informáciám a slobode\nprejavu. Vzdelávanie môže tiež napomôcť predchádzať mnohým sociálnym problémom (napríklad\ndetskej práci) a je v podstate zásadným predpokladom pre to, aby jednotlivci ako aktívni členovia\nspoločnosti mali možnosť efektívne využívať aj všetky svoje ostatné práva.\n60. Následne sa súd zaoberal vecnou stránkou veci v zmysle vyjadreného záväzného právneho záveru\nodvolacieho súdu, teda bolo nevyhnutné skúmať, či pre neutrálne kritérium (nariadené dištančné\nvzdelávania podľa školského semaforu), ktoré zásadne dopadalo na chránenú skupinu (marginalizovanú\nrómsku komunitu), a ktorej je žalobkyňa členkou, a ktoré neprimerane znevýhodnilo členov chránenej\nskupiny existuje objektívne a rozumné zdôvodnenie.\n61. Začiatkom roka 2020 sa koronavírus SARS-CoV-2 stal známym ako spúšťač šíriacej sa choroby\nCOVID-19. Koronavírus sa v priebehu jari 2020 rozšíril po celom svete. V dôsledku toho, vzhľadom\nna riziko preťaženia zdravotníckych systémov, najmä intenzívnej starostlivosti, väčšina krajín začala\nčoraz viac obmedzovať verejný život, vrátane vzdelávania. Slovenská republika nebola v tomto smere\nvýnimkou a hľadala riešenia aj v otázke školskej vzdelávacej politiky, na ktorú, ako priznala, nebol nikto\npripravený.\n62. Išlo o všeobecné nebezpečenstvo, ktoré prinajmenšom ohrozovalo časť obyvateľstva na živote a\nzdraví. Pri nedostatku dostatočných vedeckých poznatkov v marci 2020 nebolo jasné, ako sa bude\npandémia vyvíjať, ako rýchlo sa bude koronavírus šíriť v populácii, či a aké účinné ochranné opatrenia\nsú možné, ako bude choroba postupovať a či bude zdravotný systém schopný vyrovnať sa so zvýšenou\npotrebou liečby. Preto sa hovorilo, že mnoho ľudí na celom svete – vrátane Slovenskej republiky – vážne\nochorie a zomrie na COVID-19 a zdravotná starostlivosť by mohla skolabovať.\n63. Keďže pandémia COVID-19 narušila vzdelávanie detí, bolo úlohou štátu nevyhnutne prijať opatrenia\nna zmiernenie účinkov pandémie.\n64. Za danej situácie sa súd v súlade s vyjadreným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu\nnedomnieva, aby štát, ktorý v mimoriadnej situácii vytvoril podmienky na prijatie opatrení, ktorými\nsa snažil zabezpečiť vzdelávací proces pre všetkých žiakov najrozumnejším spôsobom, sa dopustil\nnepriamej diskriminácie. Totiž daná situácia bola vyvolaná pandémiou a výnimočnými okolnosťami, v\nrámci ktorých sa na prvé miesto záujmu dostala ochrana verejného zdravia. Tento záujem je potrebné\npovažovať za objektívne, legitímne a racionálne zdôvodnenie vzniknutej situácie, ktorá mala dočasný\ncharakter.\n\n65. Za tohto stavu štát prijal opatrenia v súvislosti s dištančnou výučbou žiakov, a to v zmysle vyššie\npopísaných nariadení ministra školstva, teda žalovaná školským semaforom, ktorý mal regionálny\ncharakter, zabezpečila riadny chod vzdelávania, pričom ochrana života a zdravia bola prioritou, čo vedie\nnevyhnutne k záveru, že uvedené bolo legitímnym cieľom prijatých opatrení počas pandémie COVID-19.\n66. Z vykonaného dokazovania v okolnostiach súdenej veci bolo preukázané, že na Základnej škole\nJarovnice 464 prebiehalo dištančné vyučovanie spočiatku prostredníctvom odovzdávania pracovných\nlistov. Pracovné listy boli vypracovávané triednymi učiteľmi a odovzdávané žiakom prostredníctvom\npomocných vychovávateľov pôsobiacich pri Základnej škole Jarovnice 192. Rovnako bolo preukázané,\nže skutočnosť, či pracovné listy boli žiakmi vypracované (správne alebo nesprávne) nebolo zo strany\ntriednych učiteľov kontrolované, keďže sa tieto pracovné listy do školy nevracali. Škola tento postup\nvyhodnotila ako neefektívny. Z vykonaného dokazovanie bolo tiež preukázané, že pracovné listy boli\npo odovzdaní zo strany pomocných vychovávateľov staršími žiakmi pred nimi potrhané. Z výsluchu\nsvedkyne Mgr. Ľubici Dziakovej dokonca vyplynulo, že deti zo zaostalejších rodín nemali ani ako vypĺňať\npapiere, keďže nemali ani ceruzu ani pero. Pokiaľ ide o učebnice, tieto niektorým žiakom dať ani nemohli,\nlebo by sa nevrátili späť a niektorí žiaci to ani nechceli.\n67. Následne základná škola Jarovnice 464 zvolila dištančné vyučovanie formou online vyučovania.\nPred zavedením online výučby sa triedna učiteľka každého rodiča pýtala, či nebude problém, ak\nprejdú na internet. Mali uviesť, že počítač doma nemajú, ale internet doma majú. Počítačové zručnosti\nnepreverovali. Rovnako nerealizovali skúšobné pripojenie. Žalobkyňa bola párkrát online pripojená.\n68. V tejto súvislosti musí súd rovnako v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho\nsúdu uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola v rozhodnom čase párkrát\npripojená online, že pracovné listy neprevzala a neodovzdala ich, teda ani tieto skutočnosti v konkrétnej\nveci neumožňuje vysloviť záver, že by k diskriminácii žalobkyne došlo.\n69. Majúc na zreteli uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n70. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\nPodľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná\nbola v plnom rozsahu úspešná, preto by jej patril nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania\nso však voči žalobkyni neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom\nsa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "12Co/16/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "f37528f9-dd15-48a6-b9a3-110f44970d7e:55589ed1-964f-4ed8-bf97-d370841fc27c", "datum": "2026-04-21", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:43dd9506-5602-41ec-8c6e-67d4a0456e72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2021 z 24. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.2"}, {"guid": "262a9e81-094d-405b-86e8-1348e31df73e:94dc3c41-cb4f-4635-85ce-4ededa1df91b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1315209799.1", "spisova_znacka": "5Cdo/102/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2020 z 15. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1315209799.1"}, {"guid": "455fc7ac-feea-4d4a-b751-76a455185b95:a58c36e3-f1dc-4b37-a0f4-dc18928993fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8112217637.1", "spisova_znacka": "5Cdo/18/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/18/2015 z 18. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8112217637.1"}, {"guid": "ee5a55f8-a1c5-45f6-9596-237e533bfa6a:cbb4e913-d875-4073-b16f-5415c3ef76e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/10/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/10/2024 z 28. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ee5a55f8-a1c5-45f6-9596-237e533bfa6a:cbb4e913-d875-4073-b16f-5415c3ef76e4"}, {"guid": "000da3d2-a41f-4fb9-b469-3760918f4d16:b2e5d9d7-e6e6-43c5-af46-aac5bb1ebcb5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8112217637.6", "spisova_znacka": "13Co/38/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/38/2017 z 19. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-03-19", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8112217637.6"}], "citovane_v": []}