{"guid": "e5464e67-64bb-48df-bcaf-61b1bf04dd52:1f3ae641-d6c0-476f-81e3-30f11c51af27", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8121206358.2", "spisova_znacka": "13Csp/103/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/103/2021 z 24. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 24. júna 2025, sp. zn. 13Csp/103/2021, ECLI:SK:OSPO:2025:8121206358.2", "identifikacne_cislo": "8121206358", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Peter Revický", "sudca_id": 2807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-revicky-2807", "datum_vydania": "2025-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f3ae641-d6c0-476f-81e3-30f11c51af27", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8121206358.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8121206358.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8121206358.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n13Csp/103/2021\n8121206358\n24. 06. 2025\nMgr. Peter Revický\nECLI:SK:OSPO:2025:8121206358.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,\nbytom C. D. X, XXX XX E. C. F., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66,\n089 01 Svidník, proti žalovanému: : Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť\nStaré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07\nBratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a o primerané finančné zadosťučinenie, takto\nrozhodol:\nU r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, reg. číslo:\nXXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 10.3.2009, j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.\nŽalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 100,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nV prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nŽalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100% vychádzajúc\nz prisúdenej sumy s tým, že o ich výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu 2.8.2021 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok ktorým by určil, že\núver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX,\nzo dňa 10.3.2009, a zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť jej primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 2.731,85 Eur.\n2.1. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzavrela Zmluvu o poskytnutí\nspotrebného úveru, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 10.3.2009, na základe ktorej jej právny\npredchodca žalovaného, F. G. H., I., poskytol úver vo výške 2.310,-- eur, s 84 mesačnými splátkami vo\nvýške 44,89 eura, ročnou úrokovou sadzbou: 12,90 %, RPMN: 16,13 %, priemernou RPMN: 17,91 %,\nkonečnou splatnosťou: 10.3.2016. Na predmetný úver doposiaľ uhradila sumu vo výške 2.064,94 eura,\npričom žalovaný (po postúpení pohľadávky naňho) ju vyzval na zaplatenie 2.976,91 Eur.\n2.2. Žalobkyňa uviedla, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka s právnym\npredchodcom žalovaného, dodávateľom finančnej služby, a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o\nspotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák.\nč. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy\n(ďalej len ZoSÚ), konkrétne podľa § 4 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny,\núrokov a iných poplatkov, a podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ celkové náklady spotrebiteľa spojené so\nspotrebiteľským úverov.\n\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že v úverovej zmluve sú nesprávne uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo\nvýške 3.720,05 eura, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť s tým, že celkové náklady, ktoré má spotrebiteľ\nzaplatiť, predstavujú súčin mesačnej splátky a počtu splátok, čo predstavuje v danom prípade sumu\n3.770,76 eura (44,89 eura x 84), a poukázala na to, že podľa § 4 ods. 3 ZoSU ak zmluva o\nspotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý\núver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nŽalobkyňa zhrnula, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ a j/ ZoSU, preto\nje predmetný úver podľa § 4 ods. 3 ZoSU bezúročný a bez poplatkov s tým, že podľa § 11 ods. 4\nzákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom žalobou domáhať určenia neplatnosti zmluvy\no spotrebiteľskom úvere alebo určenia, že je úver bezúročný a bez poplatkov.\n2.3. Vo vzťahu k časti týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa v žalobe citovala\nust. § 3 ods. 5 a § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uviedla, že primerané\nfinančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy,\na zároveň má mať aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného\nPFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde\núspešný. Poukázala na to, že slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý.\nVýška PFZ preto podľa nej nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ len v symbolickej výške\nnemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. Dala do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov\nfinančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa\nna prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak\npri inštitúte PFZ je podľa neho možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na\njednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech\nna súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to podľa žalobcu\nmožné len priznaním PFZ v takej výške, aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu\nfunkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď\nvýška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria, z ktorých by mala voľná úvaha\nvychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Dodala, že vo\nveciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom, ktoré by\nmalo byť rozhodujúce pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil,\nalebo sa chcel obohatiť. Uzavrela, že PFZ požaduje vo výške 2.731,85 Eur vzhľadom na to, že aj keď\njej bol poskytnutý úver vo výške 2.310,- Eur, už uhradila 2.064,94 Eura, takže jej dlh predstavuje sumu\n245,06 Eura, a žalovaný od nej požaduje až sumu 2.976,91 eura, aj keď vie (musí vedieť), že ide o úver\nbezúročný a bez poplatkov z dôvodov ňou uvedených. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia na odôvodnenie\nuplatneného nároku (najmä jeho výšky) žalobkyňa (zastúpená advokátom - viď aj § 291 ods. 3 CSP)\nv žalobe neuviedla.\n3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo vzťahu k určovacej žalobe uviedol, že je pravdou, že\ncelkové náklady uvedené v zmluve nie sú vypočítané správne.\nVo vzťahu k žalobe titulom zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že nárok\nneuznáva s tým, že žaloba je nedôvodná a podaná predčasne. Tvrdil, že žalobkyňa v tomto spore\nnemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko\nzákonným predpokladom je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom,\na žalobkyňa nepreukázala, že by tento zákonný predpoklad ku dňu podania žaloby bol splnený.\nĎalej uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia sa chápe ako nástroj na odstránenie\nspôsobenej nemajetkovej ujmy, a spotrebiteľovi ho je možné priznať, len ak porušenie jeho práv\nalebo povinností mu reálne spôsobilo nejakú ujmu, pričom dôkazné bremeno je na spotrebiteľovi, aby\npreukázal, že ich konaním (žalovaného) utrpel ujmu takého rozsahu, ktorú je potrebné zhojiť poskytnutím\nfinančného zadosťučinenia. Nakoľko žalobkyňa nešpecifikovala, ktoré jej spotrebiteľské právo bolo\nporušené, nešpecifikovala ani aká ujma jej bola spôsobená, rovnako nepreukázala vznik konkrétnej\nujmy v dôsledku porušenia jej práv z ich strany, logicky jej nevznikol nárok na zaplatenie finančného\nzadosťučinenia.\nDodal, že uplatnená suma nespĺňa ani podmienku primeranosti, obzvlášť keď samotná žalobkyňa im\nnevrátila ani to, čo si požičala od ich predchodcu. Žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu.\n4. V replike k písomnému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa na žalobe trvala s tým, že čo sa týka určenia\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tak žalovaný jej nárok v podstate uznáva, pretože celkové\nnáklady nie sú uvedené správne. Dodala, že určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vo výroku\n\nrozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo strany žalovaného, pričom v zmysle § 3 ods.\n5 in fine zákona o ochrane spotrebiteľa je takéto porušenie späté s právom spotrebiteľa na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia, pre ktoré sa nevyžaduje vznik ani hrozba ujmy.\nUviedla, že v danom prípade sa žalovaný na jej úkor pokúša bezdôvodne obohatiť, a to doručovaním\nvýzvy na zaplatenie pohľadávky v sume 2.976,91 Eur. Primeranosť sumy 2.731,85 Eur je podľa\nžalobkyne vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne\ndaná.\n5. Pred rozhodnutím vo veci súd dospel k záveru, že ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred\nsúdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, ktoré sa svojou reguláciou (v zmysle\nust. Čl. 144 ods. 2 Ústavy SR) týka prejednávanej veci, by podľa jeho názoru mohlo byť v rozpore\ns Ústavou SR, a uznesením č.k. 13Csp/103/2011 – 76 zo dňa 29.11.2024 konanie prerušil do rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky o návrhu na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 4\nzákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov s Ústavou Slovenskej republiky.\n6. Dňa 26.2.2025 vydal Ústavný súd SR uznesenie sp. zn. PL ÚS 5/2025-40 doručené tunajšiemu súdu\ndňa 16.4.2025, ktorým návrh Okresného súdu Prešov na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odmietol.\n7. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa strana žalovaného neustanovila, svoju\nneúčasť však ospravedlnila, a preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti, a prihliadol pritom na obsah\nspisu a vykonané dôkazy, avšak len v rozsahu včasných a konkrétnych skutkových tvrdení strán sporu.\n8. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu\npočas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis\nbol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. riadne\na včas konkrétne nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2\nCSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:\n9. Podľa nespochybnených tvrdení žalobkyne s právnym predchodcom žalovaného, F. G. H., I. uzatvorila\nspotrebiteľskú zmluvu, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX,\nzo dňa 10.3.2009, na základe ktorej jej právny predchodca žalovaného, F. G. H., I., poskytol úver vo\nvýške 2.310,-- eur, s 84 mesačnými splátkami vo výške 44,89 eura, na ktorý doposiaľ uhradila sumu\nvo výške 2.064,94 eura, pričom žalovaný (po postúpení pohľadávky naňho) ju vyzval na zaplatenie\n2.976,91 Eur.\n10. Medzi stranami nebolo sporné, že celkové náklady spotrebiteľa uvedené v zmluve vo výške 3.720,05\nEur, neboli v úverovej zmluve uvedené správne, nakoľko tieto predstavujú súčin mesačnej splátky\na počtu splátok, čo mala byť v danom prípade suma 3.770,76 Eur (44,89 eur x 84).\n11. Z lustrácie súdneho registra (za účelom vylúčenia procesnej prekážky litispendencie resp. res\niudicata) napokon ešte vyšlo najavo (§ 191 ods. 1 CSP), že žalobkyňa si na tunajšom súde svoje\nnároky voči dodávateľom v pozícii žalobcu (okrem ďalších sporov, kde vystupuje v pozícii žalovaného)\nuplatňovala, resp. prípadne ešte stále uplatňuje, v takmer 30 samostatných súdnych konaniach (vrátane\nnajmenej 12 rôznych nárokov na primerané finančné zadosťučinenie). Žiadne ďalšie podstatné okolnosti\nsúvisiace s úspešným uplatnením práv žalobkyne voči žalovanému pritom ale už stranami uvedené\nneboli a ani z predložených dôkazov nevyplynuli (súd nezistil).\n12. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o ďalšom zisťovaní skutkového stavu nad rámec stranami\ndodaných skutkových tvrdení na vyšetrovacom princípe (v rozpore so zásadou prejednacou), pre\nobčasné zlé skúsenosti s právnym povedomím niektorých účastníkov súdnych konaní, súd už len\n\npre úplnosť pripomína, že v konaní je viazaný žalobným návrhom a obranou, vrátane včas (v nich)\nuvedených tvrdení rozhodujúcich skutočností, ktoré ich vymedzujú, a dôkazov označených na ich\npreukázanie, a preto iný skutkový stav resp. iné konkrétne okolnosti a skutočnosti (vrátane ich\nkvantifikácie), než tie ktoré strany konania vymedzili včas (§ 153 a 154 CSP) uplatnenými prostriedkami\nprocesného útoku a obrany, teda také ktoré žiadna zo strán určite a nezrozumiteľne netvrdila, a vo\nvzťahu ku ktorým žiadne konkrétne dôkazy nenavrhla, predmetom konania a posudzovania (a teda\nani zisťovania a dokazovania) neboli a ani byť nemohli (§ 216 ods. 1 CSP a § 185 ods. 2 CSP).\nTo samozrejme platí aj na prípadné ďalšie neprípustne oneskorené dodatočné dopĺňanie ďalších\npodstatných skutočností, resp. skutkových tvrdení (§ 153 ods. 1 v spojení s § 149 CSP), ktoré by v zmysle\nust. § 140 ods. 2 CSP bolo zmenou žaloby, možnou len so súhlasom súdu a spravidla len vtedy, ak\nby sa tým doterajšie výsledky konania (§ 143 ods. 2 CSP) podstatne nezmenili (v odvolacom konaní\ndokonca absolútne neprípustnou, keďže podľa § 371 CSP meniť žalobu - ktorou je v zmysle ust. §\n140 ods. 2 CSP i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v odvolacom konaní nemožno), a ani iné novoty (doposiaľ neuplatnené prostriedky procesného útoku\nalebo prostriedky procesnej obrany, okrem niektorých výnimiek), v odvolacom konaní prípustné nie sú\n(§ 366 CSP).\n13. Zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:\nI. Určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov\n14. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere\nsa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej\nsumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n15. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia (najmä ust. § 502 a 503 Obchodného zákonníka, od ktorých\nsa strany v zmysle § 263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj\npravidlá splácania a splatnosti úrokov.\n16. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah súvisiaci so zmluvou o úvere, ktorá má\nv zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho\nsa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Z nespochybnených tvrdení žalobkyne ako i z písomnej\nzmluvy o úvere však vyplýva, že v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah\n(zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu\nspotrebiteľských úverov.\n17. Podľa § 2 písm. a) ZoSU spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných\nprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej\nprávnej forme.\n18. Podľa § 2 písm. b) ZoSU zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ\nzaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.\n19. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.\n20. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou\nosobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny\npredpis ustanovuje inak.\n21. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,\npodľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať\nj) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\n22. Podľa § 2 písm. c) ZoSU celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom\nvšetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.\n\n23. Podľa § 4 ods. 3 ZoSU ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2\npísm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\n24. Vychádzajúc z ust. § 497 OBZ zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že na požiadanie\ndlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka poskytnuté\npeňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane niektorých\notázok týkajúci sa úročenia, úrokov a ich splatnosti) je vo všeobecnosti subsidiárne určený dispozitívnymi\nnormami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade zmluvy\no spotrebiteľskom úvere (čo je aj tento prípad) však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle\n§ 4 ods. 2 ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti\n(inak sa podľa § 4 ods. 3 ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).\n25. Keďže v danom prípade písomná zmluva o úvere obsahovala nesprávne uvedené celkové náklady\nspotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto v zmysle ust.\n§ 4 ods. 3 ZoSU považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nII. Primerané finančné zadosťučinenie\n26. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - každý spotrebiteľ má právo na výrobky\na služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho\nzdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru,\ndohľadu a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.\n27. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - proti porušeniu\npráv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti\nporušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n28. V danom prípade si žalobkyňa, okrem nároku na určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov,\nuplatnila voči žalovanému súčasne aj právo na primerané finančné zadosťučinenie za to, že na súde\núspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovených na ochranu spotrebiteľa.\n29. Ako vyplýva z citovaného ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, tento nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie pritom nevzniká spotrebiteľovi (ako dôsledok) za samotné primárne porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi (spotrebiteľského práva),\nale až (a len vtedy), keď (spotrebiteľ) na súde úspešne uplatní porušenie tohto práva alebo povinnosti (v\nsúdnom konaní, v ktorom súd vyhodnocuje, resp. by mal vyhodnocovať, aj všetky podmienky takéhoto\nkonania, vrátane jeho významu). Primerané finančné zadosťučinenie podľa tohto ustanovenia tak nie\nje sankciou za primárne porušenie práva alebo povinnosti, ale len peňažnou satisfakciou či odmenou\npatriacou spotrebiteľovi za to, že porušenie práva alebo povinnosti musel uplatniť resp. úspešne uplatnil\n(dokonca až) v súdnom konaní. Z hľadiska sankčného ho tak možno vnímať nanajvýš len ako postih\nzodpovednej osoby za súvisiaci súdny spor, resp. za to, že mu nezabránila.\n30. V tejto súvislosti je totiž potrebné si uvedomiť, že sankcie resp. dôsledky za (samotné) primárne\nporušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi\nnastávajú automaticky a vyplývajú priamo absolútne (objektívne) z noriem objektívneho práva (zo\nzákonov), ktoré ich porušenie sankcionujú (napr. neplatnosťou právnych úkonov, nemožnosťou\npredčasného zosplatnenia úveru, fikciou o bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru, a za\nurčitých okolností aj z toho vyplývajúcim právom na vydanie bezdôvodného obohatenia, či neplatnosťou\nneprijateľných zmluvných podmienok, a pod.).\n31. Nárok spotrebiteľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona\no ochrane spotrebiteľa teda (na rozdiel od obdobne označených inštitútov napr. pri diskriminácii či\nodškodnení za nejakú nemajetkovú ujmu) nevzniká už vtedy (preto), že bolo primárne porušené právo\nalebo povinnosť ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, ale až (a len) vtedy, keď spotrebiteľ\n\ntoto porušenie voči zodpovednej osobe úspešne uplatnil na súde. Z uvedeného by teda malo byť\nzrejmé, že toto primerané finančné zadosťučinenie nemá mať povahu sankcie za primárne porušenie\nspotrebiteľského práva, keďže nie je konštruované za jeho primárne porušenie (nárok naň nevzniká za\nprvotné porušenie práva alebo povinnosti zodpovednou osobou), ale len, tak ako to výslovne vyplýva aj\nz jeho označenia, povahu zadosťučinenia (odmeny) za aktivitu spotrebiteľa a jeho úspešné uplatnenie\nporušenia práva alebo povinnosti v súdnom konaní.\nKeďže tento nárok pritom vzniká až dodatočne po prvotnom porušení, a to výlučne v závislosti od\nnáslednej aktivity spotrebiteľa (či porušenie práva alebo povinnosti uplatní na súde), napr. zrejme najmä\nak zodpovedná osoba nevyhovie jeho (oprávnenej) „reklamácii“, resp. požiadavke, alebo vyvíja aktivity,\npre ktoré spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti na súde, preto aj pri určení jeho primeranej\nvýšky by sa tak mali zohľadňovať zjavne najmä (už len) okolnosti po primárnom porušení a následné\nkonanie zodpovednej osoby a jej dodatočný postoj a reakcia k záujmom spotrebiteľa, a teda či sa\nnásledne v súvislosti s tým chovala tak, aby k súdnemu sporu ďalej prípadne už ani vôbec nemuselo\ndôjsť (a spotrebiteľ nemusel svoje práva uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní). Spotrebiteľ tak teda\nv tomto nemá právo na vymáhanie a inkasovanie akejsi sankcie za primárne porušenie práva, ale len na\nprimerané finančné zadosťučinenie za následné úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti\nv súdnom konaní.\n32. „Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo-gramatického výkladu predmetnej\nprávnej normy a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný význam,\nmá sa výrazom použitým v právnej norme prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho jazyka,\nje potrebné konštatovať, že úspešným uplatnením práva spotrebiteľa je daný základ pre priznanie\nfinančného zadosťučinenia.“ (rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 9CoCsp/49/2020 z 25.3.2021).\n33. „Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.\nPod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,\nže súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok\nzo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť\nkonkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol\nmedzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,\nnevyžaduje.“ (rozsudok NS SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019).\n34. Uplatnením práva pritom podľa prevažujúcej súdnej praxe nemožno rozumieť vždy (výlučne) iba\npodanie žaloby spotrebiteľom, ale výnimočne je takým aj účinná obrana (aktivita) spotrebiteľa v konaní\nzačatom na podnet dodávateľa (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.11.2017 sp.zn.\n20Co/192/2016, a obdobne uznesenie Krajského súdu v Prešove z 10.4.2018 sp.zn. 17Co/17/2018).\n35. Pokiaľ ide, v súvislosti s otázkou momentu vzniku tohto nároku spotrebiteľa (na primerané finančné\nzadosťučinenie za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi na súde), o poukaz žalovaného na to, že o tomto porušení spotrebiteľského\npráva žalobcu ešte nebolo (v tomto konaní) rozhodnuté právoplatne, tak súd poukazuje na to, že\nad 1. z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nevyplýva, že by mal\nspotrebiteľovi tento nárok vzniknúť až právoplatnosťou rozhodnutia súdu (o porušení práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi), ale vymedzuje ho naopak iba úspešným\nuplatnením porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi\nzo strany spotrebiteľa na súde – pričom pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti na súde\nsa rozumie už podanie žaloby na ich ochranu na súde, a jej úspešnosť, podobne ako v súvislosti\ns posudzovaním otázky náhrady trov konania, súd posudzuje (bezprostredne po prerokovaní jej obsahu\na vyjadrení protistrany, resp. na základe všetkých riadne a včas uplatnených prostriedkov procesného\nútoku a obrany) a vie vyhodnotiť pri vyhlásení rozsudku, pre ktorý je rozhodujúci stav v čase jeho\nvyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), pričom\nad 2. opačný výklad, podľa ktorého pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie za úspešné\nuplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, ktoré protistrana popiera, by bolo potrebné počkať na\nprávoplatnosť rozhodnutia o tomto porušení spotrebiteľského práva, ktoré je inak, okrem súvisiaceho\nnároku na primerané finančné zadosťučinenie, jediným predmetom tohto konania, s ktorým tvorí jeden\nlogický súvisiaci celok, a voči ktorému sa žalovaný v prípadnom odvolacom konaní môže brániť\n\nkomplexne, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti a zrejmým účelom tohto ustanovenia, ktorým\nbolo nepochybne zakotvenie priameho nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie\n(odmenu) za jeho aktivitu a úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti v súdnom konaní, ako\naj viesť dodávateľa k čo najskoršiemu a najhospodárnejšiemu ukončeniu neželaného stavu (sporu) bez\ntoho, aby bolo potrebné umelo rozmnožovať počet samostatných súvisiacich súdnom konaní.\n36. Súd pritom poukazuje aj na bod 15. odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa\n28.2.2023, v ktorom tento uviedol, že „Nevylučuje sa ani možnosť, že by sa spotrebiteľ domáhal jednou\nžalobou súčasne ochrany svojho práva a priznania finančného zadosťučinenia.“\n37. Rovnako tak by neobstála ani prípadná obrana žalovaného, že dotknutá zmluva bola uzavretá\nmedzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou F. G. H., I. ako veriteľom, teda\nže žalovaný nebol účastníkom úverového vzťahu, a nemohol sa tak dopustiť porušenia práv žalobcu,\nnakoľko žalovaný si ako postupník pred nadobudnutím postúpenej pohľadávky mohol a mal pred preveriť\nuplatňovanú pohľadávku a jej podklady, a nemal jej tak zasielať listiny o tom, že voči nej eviduje\ndlh v nedôvodnej výške, a vo vzťahu k žalobkyni tak nepochybne predstavuje zodpovedný subjekt,\nvoči ktorému si spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva resp. povinností ustanovených\nosobitnými predpismi. Právny základ nároku spotrebiteľa voči nemu na finančné zadosťučinenie za to\npodľa § 3 ods. 5 cit. zákona tak bol daný, a zostávalo určiť už len jeho (primeranú) výšku.\n38. V prejednávanej veci je z výsledku tohto konania zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ v tomto konaní\núspešne uplatnila na súde právo na určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, keď súd jej žalobe\nvo vzťahu k tomuto nároku vyhovel, čím bolo zároveň vymedzené jej úspešné uplatnenie porušenia\npráva alebo povinnosti (ustanovenej osobitným predpisom) ako spotrebiteľa v tomto súdnom konaní,\nprávny základ jeho nároku na finančné zadosťučinenie za to tak bol daný, a zostávalo určiť už len jeho\n(primeranú) výšku.\n39. Ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa „pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným\nkritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na\nvšetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (rozsudok\nNS SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019). Vzhľadom na základ tohto nároku by pritom malo byť\nzrejmé, že keďže má ísť o primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa za jeho úspešné\nuplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde, mali by to teda byť všetky okolnosti súvisiace\nnajmä bezprostredne s týmto uplatnením (a jeho dôvodmi).\n40. „Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na\nstrane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností. Inštitút\npremeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na\nkompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného\na odradzujúceho prostriedku ochrany.\nKritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na\nsféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna\nvýška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať\npožiadavku primeranosti.“ (rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 17CoCsp/32/2020 z 29.9.2020).\n41. „Ide o prostriedok satisfakčný, vykazujúci však aj sankčnú povahu, keďže dôsledkom zaplatenia\nzadosťučinenia je úbytok v majetkových aktívach osoby, ktorá právo porušila. Táto sankčná stránka\nu finančného zadosťučinenia má však len vedľajší dôsledok, nakoľko na účely represie slúžia\niné odvetvia práva, administratívne a trestné právo, civilné právo má za cieľ „len“ kompenzáciu\nosoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší súd Českej republiky\nv rozhodnutí 30Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase zhody medzi českou a slovenskou civilnou\núpravou v Občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo exemplary damages nekompenzačného\nodškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy nemá v českom práve oporu.“ (uznesenie KS\nv Prešove, sp. zn. 9CoCsp/29/2020 z 30.7.2020).\n42. Procesný súd k tomu poukazuje tiež na skutočnú funkciu civilného sporového konania v spravodlivom\nsúdnom konaní, v ktorom sa má ochrana poskytovať primeraným spôsobom. „Jeho účelem je\n\nposkytování ochrany porušeným nebo ohroženým skutečným subjektivním hmotným právům a právem\nchráněným zájmům. V souladu s tímto vymezením účelu civilního procesu nejsou situace, na něž\nÚstavní soud již v minulosti upozorňoval, kdy se civilní řízení vede nikoliv kvůli věci samé, ale kvůli\nčástce, která může být přiznána na náhradě nákladů řízení [nález ze dne 14. 9. 2011 sp. zn. I.\nÚS 3698/10 (N 160/62 SbNU 395)]. Nelze připustit, aby civilní soudní řízení bylo odtrženo od jeho\nskutečného společenského poslání a aby se místo poskytování ochrany stalo výlučně nástrojem\nsloužícím k vytváření snadného a nijak neodůvodněného zisku na úkor protistrany. I pro náklady\nřízení tedy platí obecná myšlenka, kterou zdejší soud vyslovil již v nálezu ze dne 20. 6. 2011 sp.\nzn. I. ÚS 329/08 (N 118/61 SbNU 717): \"Jednotlivé instituty občanského soudního řádu a jiných\nprocesních předpisů je proto nutno upravit a úpravu interpretovat a aplikovat tak, aby - při zachování\nostatních základních principů a východisek civilního procesu - odpovídaly takto vymezené ochranné\nfunkci civilního práva procesního.\". Nebude-li civilní proces ochrannou funkci plnit, ztrácí tím jeho\nexistence jakékoli společenské opodstatnění. ... (32.) Ústavní soud považuje rovněž za důležité vyjádřit\nse k námitce (stěžovatelky) vytýkající soudům podporu porušování práva v bagatelních věcech bez\njakýchkoliv citelnějších následků. K tomu je nutno v prvé řadě zdůraznit, že v každém řízení - tedy i\nv řízeních bagatelní povahy - musí být zaručeno právo na spravedlivý proces všem účastníkům. Ani\nprocesní straně, která je z hmotněprávního hlediska v právu, nelze proto tolerovat, zneužívá-li své\nsubjektivní procesní právo, nadto k újmě protistrany. Nelze souhlasit ani s poukazem stěžovatelky na\nabsenci \"citelnějších následků\". Jedním z ústavních principů, na nichž je každý právní stát vybudován, je\nprincip právní jistoty. Tento princip má řadu rozmanitých aspektů; pro oblast sankcionování protiprávního\njednání z něj vyplývá, že každý, kdo se takového jednání dopustil, se může spoléhat na to, že takové\njednání bude postiženo sankcí, ovšem sankcí, kterou zákon za toto protiprávní jednání předpokládá, a\nnikoliv sankcí zákonem nepředvídanou (viz Knapp, V. Teorie práva. Praha: C. H. Beck, 1995, s. 205).\nNestačí ovšem, že sankci předpokládá zákon; sankce totiž musí být přiměřená protiprávnímu jednání,\nkteré jí má být postiženo. Neúměrné zvyšování sankcí četnost protiprávního jednání nejen nesnižuje,\nale naopak s sebou může nést další negativní důsledky (Op. cit., s. 36-37)“ (z nálezu Ústavného súdu\nČR z 25.7.2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, v ktorom bol členom senátu prof. Holländer).\n43. Pokiaľ pritom ide o všetky okolnosti daného prípadu, ktoré by mal súd zohľadňovať pri určovaní\nvýšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd pripomína, že v návrhovom konaní je výlučne na\nžalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom\nkonaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a\núplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda\nvymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca\nteda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je\npreto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej\na obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno\nnahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne\nuvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n44. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.\nNárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj\nnárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je\npotom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi\nskutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na\nakom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj\ntiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor\nrozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).\n45. Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej\n„základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné\na rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu).\nV sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne\nopísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu\nbremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho\nprocesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je\nv rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť\n\nju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda\nin concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce\nskutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.\nH. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné\npreskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu\nsúd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ...\nžalovanému musí byť umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom.\nToto svoje právo nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré\nsamo o sebe vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti\na zrozumiteľnosti. Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle §\n129 ods. 3 CSP, nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval\nsvoje skutkové tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti\nsa však prejavia v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený\nskutkový stav a pod.) a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania),\nza čo nesie plnú zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného\núspechu vyžaduje sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti\na dôslednosti“ (in: tamtiež, s. 670). „Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia\nžalobcu mali byť uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho\nvyjadrení k žalobe, resp. v replike a duplike (pozri § 167 a komentár k nemu). Súd môže dať stranám\nmožnosť riadne splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť aj dodatočne, tento postup je však na\núvahe súdu ... Kruciálny rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimospore\nje zistenie všetkých podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu\núčastníkov konania (vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú\nvšetky relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (na tomto mieste\nodhliadneme od odlišností sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných\nskutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec\nje „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané,\nale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“\nspor k ďalším skutkovým zisteniam.“ Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia\nv sporovom procese táto literatúra ďalej tiež uvádza, že „v klasickom sporovom konaní súd nevystupuje\nv pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov (pozri\naj ďalší výklad), ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať\nskutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zisťovať skutkový\nstav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní\nskutkového stavu nepokračuje – uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec\nrozhodne“ (tamtiež, s. 796).\n46. V danom prípade pritom žalobkyňa svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nodôvodnila len poukazom na svoj návrh na určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a skutočnosť,\nže žalovaný od nej požadoval sumu 2.976,91 Eur, aj keď musel resp. mal vedieť, že úver je bezúročný\na bez poplatkov. Žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by bližšie odôvodňovali ňou uplatnenú výšku\nzadosťučinenia, okrem poukazu na výšku sumy, ktorú voči nej žalovaný evidoval ako dlh, však neuviedla.\nŽalobkyňa neuviedla žiadne bližšie okolnosti predchádzajúce uplatneniu jej práva na súde, zohľadňujúce\nnapr. jej neúspešnú reklamáciu alebo predsúdne upozornenie na porušenie práva, ktoré by osobitne\nzvýrazňovali potrebu podania žaloby (že žalovaný pred súdnym konaním nedbal na jej výhrady),\npre ktoré podala žalobu, resp. svoje práva bola nútená brániť v súdnom konaní (podaním žaloby),\na ani či konanie žalovaného a následné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde viedlo\nk vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. „Takýmito negatívnymi\ndôsledkami resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým\nkonaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase,\nodkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod.“ (rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 17CoCsp/32/2020\nz 29.9.2020). Zvýšená odmeňujúca funkcia zadosťučinenia pre spotrebiteľa (za to, že sa pustil do\nsporu so žalovaným) by mohla vystupovať do popredia napr. najmä vtedy, ak by žalobkyňa tvrdila,\nže zodpovedná osoba pred podaním žaloby odmietla akceptovať jej (oprávnené) výhrady (prípadne\nreklamáciu), spoliehajúc sa možno na to (bez hrozby osobitného negatívneho následku), že spotrebiteľ\npre obtiaže nebude uplatňovať svoje práva na súde (skúsime, či nám to „neprejde“), a ak jej to\n(zodpovednej osobe) aj neprejde, nebude to mať pre ňu citeľnejšie následky (lebo spotrebiteľovi potom\n\ndodatočne aj tak na podklade rozhodnutia súdu vyhovie len v tom, čo mala urobiť už dávno). Táto stránka\nje však pri nedostatku tvrdení o predchádzajúcich výhradách spotrebiteľa adresovaných dodávateľovi\n(zodpovednej osobe), osobitne pri jeho zastúpení advokátom, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade,\noslabená, nakoľko negatívny prístup zodpovednej osoby, ak nevyhovie oprávneným požiadavkám\nspotrebiteľa zastúpeného advokátom, má svoj odraz aj v povinnosti nahradiť spotrebiteľovi jeho trovy\nprávneho zastúpenia, a žiadne osobitné úsilie od spotrebiteľa spravidla nevyžaduje.\n47. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a všetky súdu známe okolnosti tohto prípadu, podľa ktorých\nbola žalobkyňa v súdnom konaní zastúpená advokátom, netvrdila, že by dodávateľa (zodpovednú\nosobu) pred súdnym konaním neúspešne upozornila na vytýkané nedostatky (porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi), žalobkyňa má so súdnym\nkonaním skúsenosti (takmer 30 samostatných súdnych konaní – vrátane najmenej 12 rôznych nárokov\nna primerané finančné zadosťučinenie), k požiadavke zadosťučinenia neuviedla žiadne negatívne\ndôsledky porušenia práva zo strany dodávateľa, prípadne súdneho konania súvisiaceho s porušením\npráva zo strany dodávateľa v okolnostiach tohto prípadu na jej súkromný či spoločenský život, a ani\nto, že by od žalovaného ešte pred podaním svojej žaloby niečo neúspešne žiadala alebo reklamovala,\nmal súd za to, že žalobkyňa (zastúpená advokátom) netvrdila a nepreukázala také okolnosti, ktoré\nby odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia v ňou požadovanej výške 2.731,85 Eur. Za\nprimeranú výšku zadosťučinenia tak súd považoval len mierne vyššiu sumu 100,- Eur než základnú\nsumu (50,- Eur) tak, ako ju v obdobných prípadoch priznáva aj Krajský súd v Prešove (napr. v rozsudku\nsp. zn. 9CoCsp/49/2020, 17CoCsp/32/2020), a v prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol.\n48. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.\nV danom prípade bol formálny základ nároku daný a výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu,\na preto súd vychádzal zo záveru, že žalobca bol v spore úspešný a z toho dôvodu mu súd priznal nárok\nna plnú náhradu trov konania (ktorých výška však bude vychádzať len z výšky prisúdenej istiny).\n49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\ntohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\nPodľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:84b22d01-e843-4ca5-9116-5cbd5e52e3da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1"}, {"guid": "ussr:ce34ee7b-aaa5-4e69-ba9a-6230600a50d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 329/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce34ee7b-aaa5-4e69-ba9a-6230600a50d1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "2f31c19d-f8aa-4bc4-85ed-6569c57d3ee8:47088308-23e8-4d59-8f7d-1a0945483327", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7519203914.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/49/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/49/2020 z 9. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-09", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7519203914.1"}, {"guid": "1b7cd458-d092-4d8a-be61-cc20227e9c1a:7b7692e0-3489-4473-bb5e-b30019043576", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:6119377519.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/32/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:6119377519.1"}, {"guid": "925135f6-f998-4e45-915f-3e15e42b13c5:aec70deb-614d-4fd9-972d-9d0e2902ff46", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117216759.1", "spisova_znacka": "17Co/17/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/17/2018 z 9. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-09", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117216759.1"}, {"guid": "183eeaee-3bb1-4cbf-956d-f7925dd49a34:db5ff6a6-0763-4b4d-bbe4-33d2127cb8e7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116207040.1", "spisova_znacka": "20Co/192/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/192/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116207040.1"}], "citovane_v": []}