{"guid": "041b7270-0d75-49f8-b528-445d0e4bc052:992bd438-2178-4327-8aac-e1d8a7f4ab60", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8120205095.2", "spisova_znacka": "14Csp/81/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14Csp/81/2020 z 14. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 14. februára 2025, sp. zn. 14Csp/81/2020, ECLI:SK:OSPO:2025:8120205095.2", "identifikacne_cislo": "8120205095", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Peter Revický", "sudca_id": 2807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-revicky-2807", "datum_vydania": "2025-02-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/992bd438-2178-4327-8aac-e1d8a7f4ab60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8120205095.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8120205095.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8120205095.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n14Csp/81/2020\n8120205095\n14. 02. 2025\nMgr. Peter Revický\nECLI:SK:OSPO:2025:8120205095.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia\ns.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,\nadvokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. X,\nXXX XX D., zastúpenej spoločnosťou WEBBER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Duchnovičovo\nnámestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 1.204,21 Eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške\nrozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu 29.4.2020 sa právny predchodca žalobcu C. E. F., G. domáhal, aby súd\nrozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.204,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n5 % ročne od 29.9.2017 do zaplatenia a trovy konania.\n2.1. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s..\nUviedol, že so žalovaným uzatvorili spolu dňa 23.3.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX\n(evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), za základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške\n1.500,- Eur („schválená výška pôžičky“).\n2.2. Žalobca tvrdil, že podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60\nmesačných splátkach v sume 41,87 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.512,20 Eur.\nDo dňa spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.005,01 Eur. Vzhľadom\nna to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky\nriadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 27.7.2017\n– predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému\ndodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, pričom žalovaného upozornil, že ak nedôjde k úhrade\naspoň najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný ani\nv dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, žalobca dňa 19.9.2017 úver zosplatnil, o čom\nbol žalovaný informovaný listom zo dňa 23.9.2017 – „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti\núveru“. Dodal, že k zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty\nna plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením (?) s tým, že splátka\nuvedená v predžalobnej upomienke (pozn. súdu: 05/2017) je len najstaršou omeškanou splátkou, táto\nvšak neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Podľa žalobcu neuhradením aspoň splátky uvedenej\nv predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne\nžalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu\n\nnaraz s tým, že keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle\nzákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Žalobca uviedol, že\nprávo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok.\n2.3. Žalobca uzavrel, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.204,21\nEur s tým, že zákonné úroky z omeškania si uplatňuje od šiesteho dna nasledujúceho po oznámení\no vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou,\nkde bežná doba doručenia je 5 dní, a zmluvnú pokutu v sume 142,56 Eur si v tomto konaní neuplatňuje.\nUviedol, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2.209,22 Eur s tým, že\nuvedenú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení (pozn.\nsúdu: zo žaloby nie je zrejmé z čoho táto suma po zosplatnení pozostáva, resp. ako a na základe čoho\nju žalobca vypočítal): 29 x 41,87 = 1.214,23 + 994,99 = 2.209,22), a ku dňu podania žalobného návrhu\nžalovaný uhradil sumu 1.005,01 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.\n3. V súvislosti s vymedzením predmetu konania a rozsahu zisťovania skutkového stavu súd osobitne\npoukazuje na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne ďalšie podstatné skutočnosti. Malo by byť pritom\nzrejmé, že v návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na\nzáklade akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP\nmusí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú\nuplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom\nrozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný\nnávrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje,\na za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie\nkonania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods.\n2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa §\n150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové\ntvrdenia týkajúce sa sporu.\n4. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.\nNárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj\nnárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je\npotom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi\nskutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na\nakom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj\ntiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor\nrozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).\n5. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),\nje pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav\naplikovať.\n6. Podľa Čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách\njasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu\npodľa odseku 1.\n7. Podľa Čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom\nv tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie\npráva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným\nprieťahom v konaní.\n8. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky\n9. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom\nna rýchlosť a hospodárnosť konania.\n\n10. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav\nsa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.\n11. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú\nspôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne\nopomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí byť\numožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo\nnemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe\nvylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.\nPokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,\nnie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové\ntvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia\nv ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)\na v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú\nzodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje\nsporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:\nŠtevček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670)\n12. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového\nstavu) súd tiež pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo\ndoplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa § 294 CSP zmena žaloby sa\nv spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. „Za zmenu žaloby podľa § 140\nods. 2 CSP je potrebné považovať také doplnenia, či upresnenia skutočností tvrdených v žalobe,\nktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základu uvedenému\nv žalobe“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2022 sp. zn. 2Obdo/4/2021 – R 3/2023).\n13.1. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V písomnom vyjadrení k žalobe namietala platnosť odplaty –\nzmluvne dojednanej úrokovej sadby vo výške 25,00 %. Uviedla, že podľa údajov uvedených na webovej\nstránke Národnej banky Slovenska je priemerná ročná úroková sadzba vo vzťahu k nový obchodom\nza obdobie 03/15 (v čase uzavretia zmluvy) pre spotrebiteľské a ostatné úvery so začiatočnou fixáciou\núrokovej sadzby od 1 do 5 rokov vo výške 10,00 %, a že úroková sadzba dojednaná v zmluve prevyšuje\npriemernú úrokovú sadzbu za dané obdobie pre obdobné úvery o 15 percentuálnych bodov ročne, za\nobdobie 60 mesiacov o 75 percentuálnych bodov (15x5=75), teda navýšenie o 150% oproti priemeru.\nDohoda o úrokovej sadzbe je preto podľa nej v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná s tým, že\nnariadenie vlády 87/1995 Z.z. stanovuje len administratívny strop (aj to pre celú hodnotu RPMN, kde\núroky sú len jednou súčasťou RPMN), a že žiadnym spôsobom nie je vylúčený súdny prieskum výšky\núrokov z pohľadu dobrých mravov.\nŽalovaná k tomu dodala, že nakoľko je neplatne dojednaná odplata – úrok, a jedná sa o zmluvu\no spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, kde podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa ust. § 497\nObchodného zákonníka je aj dohoda o úroku, zmluva je podľa nej postihnutá neplatnosťou, a z dôvodu\nneplatnosti vzniesla námietku premlčania (nároku) v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe.\n13.2. Žalovaná ďalej namietala, že ak by mal súd za to, že zmluva je platná, tak zmluva je postihnutá\nvadou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že v zmluve nie sú\nuvedené tieto náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne:\nAd 1. - predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov – náležitosť podľa § 9\nods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že v zmluve predpoklady\nnie sú uvedené vôbec, v zmluve je len vyjadrený vzorec výpočtu RPMN, ktorý však neobsahuje žiadne\nkonkrétne premenné;\nAd 2. - výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky – náležitosť podľa § 9\nods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch;\nAd 3. – termín konečnej splatnosti – náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch s tým, že v zmluve je tento údaj uvedený nesprávne;\nAd 4. – doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere – náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.\n129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že v zmluve je tento údaj uvedený nesprávne. Žalovaná\nuviedla, že s účinnosťou od 1.5.2018 slovenský zákononodarca pristúpil k novelizácii predmetného\n\nustanovenia zákonom č. 279/2018 Z.z. a to tak, že v ust. § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín\nkonečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Od uvedeného dátumu teda postačuje vyjadrenie len jednej\nnáležitosti týkajúcej sa trvania zmluvy/konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Až do účinnosti novely\nzákona však zmluvy musia obsahovať uvedenie aj termínu konečnej splatnosti, aj dobu trvania zmluvy.\nPodľa žalovanej vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle\nust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver\nposkytnutý prostredníctvom zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobu navrhla zamietnuť\nv celom rozsahu (pozn. súdu: hoci z poskytnutého úveru 1.500,- Eur uhradila, aj v prípade tvrdení o jeho\nbezúročnosti, len sumu 1.005,01 Eur).\n14.1. Žalobca s obranou žalovanej nesúhlasil. V replike k vyjadreniu žalovanej vo vzťahu k platnosti\nzmluvy uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, žalovaný nebol k\npodpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený, a zmluva taktiež neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné\npodmienky. Uviedol, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti s tým, že vo vzťahu\nk náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp.\nzn. 3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na\nistinu, úroky a poplatky, ako aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016\nvo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po\nsebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky\nbude započítaná na vrátenie tejto istiny. Žalobca zároveň poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR, a to uznesenie NS SR z 17.04.2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018 a uznesenie NS SR z 23.04.2018\nsp. zn. 4Cdo/211/2017, kde súd poskytol odôvodnenie uvedenej náležitosti spotrebiteľského úveru aj\ns poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, a vyslovil názor, že z hľadiska\nteórie práva a právnej sily jednotlivých predpisov je potrebné dodržiavať právne akty Európskej únie, teda\nže vnútroštátne zákony sa musia vykladať vo svetle práva Európskej únie. Pokiaľ smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/48/ES jasne deklaruje, že rozpis splátok v členení na istinu, úroky a poplatky\nnie je potrebný, zákonodarca musí tento právny výklad dodržiavať. Nie je možné tak konať a rozhodovať\nv rozpore so znením právnych aktov Európskej únie.\n14.2. Vo vzťahu k úrokom žalobca uviedol, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými\nmravmi. Žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto\nnerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. Podľa\nžalobcu odplata je v zmluve riadne vyjadrená, pričom žalovaný musel mať vedomosť o tom, akú sumu\npôžičky obdržal a akú sumu je povinný splatiť.\n14.3. Vo vzťahu k RPMN žalobca uviedol, že táto je v zmluve riadne uvedená, pričom súčasťou VOP,\nkonkrétne v čl. 7 je aj vzorec na jej výpočet s uvedením všetkých relevantných\nparametrov.\n14.4. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (termínu\nkonečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere) žalobca poukázal na rozsudok\nSúdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého: „Zmluva o úvere\nnemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť\nvyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. „Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala\nsplatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú\nspotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Žalobca uviedol, že termín\nkonečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, a že v spojení so zmluvnými podmienkami,\ns ktorými sa žalovaný oboznámil, sú tieto hodnoty vyjadrené. Splátky sú splatné v zmysle zmluvných\npodmienok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka splatná nasledujúci\nmesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými\npodmienkami tak podľa žalobcu preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60.\nmesiacov pripadal na dátum 20.03.2020.\nVo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uviedol, že v prípade riadneho splácania\nposkytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné\nsplátky, a že žalovaný bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený\na tak mal vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti\npoukázal aj na ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého koniec lehoty určenej podľa\n\ntýždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,\nna ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.\n14.5. Vo vzťahu k námietke premlčania žalobca vyslovil názor, že v konaní nedošlo k premlčaniu\ncelého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre\nuplatnenie práva. Podľa žalobcu premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi,\nnemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu\nje splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalobca k tomu poukázal na ustanovenie\nzmluvných podmienok o jeho oprávnení požadovať predčasnú splatnosť čl. 12 bod 12.2, a na\nustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie,\nktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). K tomu\nodkázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, a na\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, ktorý uviedol, že\nk zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením\nviac ako troch splátok úveru, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. K dátumu zosplatnenia žalobca\nz predpísaných 29. splátok evidoval úhradu 24. splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 25.\nsplátkou splatnou dňa 20.04.2017. Žalobca uviedol, že z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v\nčl. 12 bod 12.2 Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby\ndlhšej ako 3 mesiace, tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej\n20.07.2017 (pozn. súdu: v žalobe uviedol, že k zosplatneniu došlo „vo vzťahu ku splátke splatnej\nbezprostredne pred zosplatnením“, viď bod 2.2. tohto odôvodnenia), pričom 3-ročná premlčacia doba\nby uplynula až dátumom 20.07.2020. Nakoľko žalobu podal na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie\nje premlčaný. Vychádzajúc z textu predžalobnej upomienky uvedená listina nikde neuvádza, že dlh\nbude zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.04.2017. Samotný text uvádza, že v prípade\nneuhradenia uvedenej splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný podľa\npredloženého prehľadu splátok a úhrad nepodnikol po výzve žiadne kroky smerujúce k zaplateniu\nzameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku. V\noznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo súčasťou podanej žaloby nie je uvedené,\npre ktorú splátku bol úver zosplatnený, a preto veriteľ určil sám pre nesplnenie ktorej splátky sa úver\nzosplatnil. V prípade ak by súd konštatoval, že zosplatnenie dlhu bolo v rozpore so zákonom, podľa\nžalobcu je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke osobitne.\n15. V duplike k vyjadreniu žalobcu žalovaná stručne uviedla (iba) to, že žalobca účinne nevyvrátil\nvznesené prostriedky procesnej obrany žalovaného. Zároveň uviedla, že v zmysle judikatúry SD EÚ\nC-449/13 dôkazné bremeno konania s odbornou starostlivosťou zaťažuje veriteľa, nikdy nie spotrebiteľa.\nDodala, že predmet sporu je vymedzený skutkovými tvrdeniami uvedenými žalobcom v žalobe a súd\nskúma a žalovaný popiera práve tieto skutkové tvrdenia s tým, že žalobca v žalobe neuniesol nielen\ndôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia, že neporušil ust. § 7 ods. 1 a ust. § 11 ods. 2 zákona č.\n129/2010 Z.z., ktoré sú výrazom implementácie článkov 5 a 8 smernice 2008/48.\n16. Počas konania následne žalobca oznámil, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok\nbola pohľadávka voči žalovanému, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, spoločnosťou C. E. F.,\nG. ako postupcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená spoločnosti Intrum Slovakia\ns.r.o. ako postupníkovi, a navrhol, aby súd pripustil jeho vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu.\nSúd o tomto návrhu rozhodol uznesením č.k. 14Csp/81/2020-105 zo dňa 13.11.2020 tak, že tomuto\nnávrhu vyhovel a vstup nového žalobcu na miesto pôvodného žalobcu pripustil.\n17.1. Písomným podaním zo dňa 25.6.2021 (po zmene žalobcu) žalovaná vzniesla námietku aktívnej\nvecnej legitimácie (nového) žalobcu s poukazom na to, že návrh na zmenu strany sporu, ktorý jej bol\ndoručený spolu s uznesením o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu, nepreukazuje splnenie\npodmienok postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách.\n17.2. Žalovaná uviedla, že pôvodný žalobca, spoločnosť C., G., je v zmysle podanej žaloby právnym\nnástupcom spoločnosti Consumer finance holding, a.s., a to s účinnosťou od 01.01.2018. Spoločnosť C.,\nG. bola a je bankou, a s účinnosťou odo dňa, kedy sa spol. C., G. stala právnym nástupcom pohľadávky,\nsa na právny vzťah medzi C. a žalovaným začali po prvý krát vzťahovať aj právne normy zákona č.\n483/2001 Z. z. o bankách.\n\n17.3. Žalovaná ďalej uviedla, že predpokladom platného postúpenia bankovej pohľadávky je, že banka\nkonala podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a doručila výzvu podľa tohto ustanovenia ako\njednostranný adresný právny úkon jeho adresátovi (žalovanému) s tým, že výzvou podľa ust. § 92\nods. 8 Zákona o bankách nemôže byť ani upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ (údajný list zo dňa\n27.07.2017), ani zosplatnenie podľa ust. § 565 OZ (údajný list zo dňa 23.09.2017), keďže tieto boli\nvykonané ešte spoločnosťou Consumer finance holding, a.s., a to ešte v čase, kedy sa na právny vzťah\nmedzi spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. a žalovaným neaplikoval zákon č. 483/2001 Z. z.\no bankách. Navyše, upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ (údajný list zo dňa 27.07.2017) je podľa\nžalovanej neplatný právny úkon a ak by aj bol platný, tak v ňom nie je prejavená vôľa podľa ust. § 92\nods. 8 zákona o bankách, spotrebiteľ v ňom nebol upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej\nosobe a jeho úmyslom bolo spôsobiť právne účinky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ.\nNeplatnosť tohto právneho úkonu žalovaná vidí v tom, že veriteľ musí v takomto upozornení jasne uviesť,\ns ktorou konkrétnou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní, a takéto konkrétne vymedzenie tejto nesplnenej\npovinnosti následne musí byť tiež uvedené v právnom úkone, ktorým veriteľ vyhlasuje predčasnú\nsplatnosť. Ani Predžalobná upomienka zo dňa 27.07.2017, ani Oznámenie o vyhlásení okamžitej\nsplatnosti úveru zo dňa 23.09.2017 tieto zákonné náležitosti nespĺňajú. Z upozornenia nevyplýva, s\nktorou konkrétnou splátkou Zmluvy bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ\npožadoval od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti.\nNavyše žalobca netvrdí ani len to, či tento právny úkon čo i len odoslal, nie to ešte doručil žalovanému.\nŽalovaná dodala, že právne úkony podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. § 565 OZ sú neplatné aj z\ndôvodu, že žalobca, na ktorom je nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno konania s odbornou\nstarostlivosťou, nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že by si postupca (pôvodný veriteľ) splnil svoju\npovinnosť konať s odbornou starostlivosťou s tým, že súd koná o podanej žalobe, teda o vznesených\nprostriedkoch procesného útoku – skutkových tvrdeniach žalobcu. Nakoľko žalobca v žalobe netvrdí\nžiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č.\n129/2010 Z. z. (ktorý je výrazom implementácie článkov 5 a 8 smernice 2008/48), podľa žalovanej\nžalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že konal s odbornou starostlivosťou a teda že mal právo vyhlásiť\npredčasnú splatnosť sp. úveru a že žalobcovi v prebiehajúcom konaní nepatrí (pozn. súdu: správne\nzrejme „patrí“) aktívna vecná legitimácia.\n17.4. Žalovaná napokon uzavrela, že súd už o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu (síce)\nrozhodol uznesením č.k. 14Csp/81/2020-105 zo dňa 13.11.2020 o vedení sporu, ktorým sa nerozhoduje\no samotnom merite veci, avšak skutočnosť, že súd rozhodol o zmene strán sporu v zmysle ust. § 80\nCSP v žiadnom prípade nekonzumuje možnosť súdu rozhodnúť o neplatnom postúpení pohľadávky\nv rozhodnutí vo veci samej, nakoľko pri skúmaní procesného nástupníctva sa skúmajú iba formálne\nprocesné podmienky, nie ich materiálne naplnenie. Postúpenie pohľadávky zo C. E. F., G. na žalobcu\noznačila za neplatné.\n18.1. Žalobca v reakcii na námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie (nového) žalobcu\n(body 17.1-17.4.) v písomnom vyjadrení zo dňa 6.10.2021 uviedol, že za účelom preukázania aktívnej\nlegitimácie súdu predložil výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 27.07.2017, ktorou preukazuje\nsplnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 z.o bankách. Dodal, že\njeho právny predchodca predloženú výzvu zo dňa 27.07.2017, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie\nomeškaných splatných úverových splátok zasielal formou doporučenej poštovej zásielky, čo preukazuje\npredloženou doručenkou, a že žalovaný predmetnú výzvu dňa 04.08.2017 riadne prevzal.\n18.2. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že v predmetnej Predžalobnej upomienke nebola\nuvedená splátka, ktorou sa žalovaný dostal do omeškania s tým, že v Predžalobnej upomienke zo dňa\n27.07.2017 bolo jasne uvedené nasledovné: „Upozorňujeme Vás, že ak do 05.09.2017 nedôjde k úhrade\nsplátky splatnej v mesiaci 05/2017 bude Consumer Financne Holding a.s. oprávnená úver zosplatniť.\"\nZ uvedeného podľa žalobcu jasne vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania splátkou splatnou\n20.05.2017 (pozn. súdu: v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že „zosplatnenie v prejednávanom\nspore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.07.2017“, viď bod 14.5.).\nŽalobca dodal, že jeho právny predchodca dňa 27.07.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného\nzáväzku titulom omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktorých neplnenie jeho právny\npredchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný napriek písomnej výzve jeho právneho\npredchodcu svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho\n\nzaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný napriek výzve právneho\npredchodcu žalobcu zaslanej do jeho dispozičnej sféry bol viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením\nsvojho dlhu, týmto boli podľa žalobcu splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej\npohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 z. o bankách. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je\npredmetom tohto sporu, tak podľa žalobcu došlo riadne a platne. Naviac žalovaný bol vyzvaný na\nzaplatenie dlžnej sumy aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 23.09.2017.\nUviedol, že aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazuje taktiež oznámením o postúpení pohľadávky,\nktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú žalovaným v zmluve o úvere s tým, že relevantným\noznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázali aktívnu legitimáciu v\ntomto spore (s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003,\nv ktorom tento vyslovil právny názor, že „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení\npohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.\nSúd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť\nzmluvy o postúpení.“). Súčasne mal žalobca za to, že právne úkony sa posudzujú na základe ich obsahu\na to bez ohľadu na ich označenie s tým, že nie je vylúčené aby z obsahu jednej listiny, v tomto prípade\nPredžalobnej upomienky zo dňa 27.07.2017, vyplývalo viacero právnych úkonov. Na základe týchto\nskutočností uzavrel, že k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo\nriadne a platne. Na žalobe trval.\n19. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa strana žalobcu neustanovila, svoju\nneúčasť však ospravedlnila a súhlasila s konaním v jej neprítomnosti, a preto súd vec v zmysle ust.\n§ 180 CSP prejednal v jej neprítomnosti. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie\nvšetkými označenými dôkazmi (§ 132 ods. 1 CSP) a predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám\nsporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených)\ntvrdených rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil\ntento podstatný skutkový stav:\n20. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu a predloženej kópie písomného vyhotovenia zmluvy\no pôžičke (označenej ako zmluva o poskytnutí pôžičky, zmluva o spotrebiteľskom úvere) dňa 23.5.2015\nuzatvoril právny predchodca spoločnosti C. E. F., G. (Consumer Finance Holding a.s.) ako veriteľ so\nžalovanou ako klientom písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo\nvýške 1.500,- Eur, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 41,87\nEur, a to až do celkovej sumy vo výške 2.512,20 Eur, z ktorej uhradila sumu 1.005,01 Eur. V písomnej\nzmluve je ďalej (okrem iného) uvedené celkové náklady spotrebiteľa 1.012,20 Eur, priemerná hodnota\nRPMN 34,42%, RPMN 24,99%, fixná ročná úroková sadzba 25%, prvá splátka splatná 20.4.2015, ďalšie\nsplátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 3/2020, doba trvania\nzmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. V bode 2. je uvedené, že RPMN\nznamená ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a v bode 7.\nže RPMN sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky\npodľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch, a je tam uvedený príslušný vzorec\ns popisom jeho premenných. V bode 12.2. je uvedené oprávnenie na vyhlásenie okamžitej splatnosti\ntak, že „Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok pôžičky žiadať\nod Klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú\nsplatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej\nsplátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565\nObčianskeho zákonníka.“\n21. Nad rámec stranami dodaných tvrdení, pri zisťovaní skutkového stavu v prospech spotrebiteľa (§ 295\nCSP), pritom súd z tejto zmluvy ešte zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ pri\njej uzatváraní a plnení konala ako podnikateľ v rámci svojej obchodnej činnosti, a žalovaná ako fyzická\nosoba mimo predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda že ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvu\n– zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o čom svedčí aj vymedzenie predmetu zmluvy v bode VI. 1., podľa\nktorého sa spoločnosť zaviazala poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaviazal poskytnuté\npeňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom\nza podmienok uvedených v tejto zmluve.\n22. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná v období od 26.5.2015\ndo 15.3.2017 uskutočnila na túto zmluvu úhrady spolu vo výške 963,01 Eur, ktoré boli započítané na\n\núhradu 23 splátok (do 20.2.2017) po 41,87 Eur, a dňa 3.7.2017 uhradila ešte sumu 42,- Eur, spolu teda\n1.005,01 Eur.\n23. Listom zo dňa 27.7.2017 označeným ako predžalobná upomienka právny predchodca spoločnosti C.\nE. F., G. (Consumer Finance Holding a.s.) oznamoval žalovanej, že k tomuto dňu eviduje k tejto zmluve\nnedoplatok na splátkach v celkovej výške 167,35 Eur (podľa prehľadu splátok a úhrad časť splátky\nsplatnej 20.4.2017 vo výške 41,74 Eur, a 3 splátky splatné 20.5.2017, 20.6.2017 a 20.7.2017 po 41,87\nEur), ktorý žiadal uhradiť bezodkladne na označený účet s tým, že ak do 5.9.2017 nedôjde k úhrade\nsplátky splatnej v mesiaci 05/2017, bude oprávnený úver zosplatniť. Podľa pripojenej doručenky (č.l. 148\nrub) bola táto upomienka žalovanej doručená dňa 4.8.2017. Listom zo dňa 23.9.2017 označeným ako\noznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru následne veriteľ oznamoval žalovanej, že nakoľko\ndlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, jeho dlh z úverovej\nzmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz s tým, že jej dlžná čiastka k tomuto dňu predstavuje\nsumu v celkovej výške 1.204,37 Eur.\n24. Podľa rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzavretej medzi spoločnosťami\nConsumer Finance Holding, a.s. a C. E. F., G. ako postupcami a žalobcom ako postupníkom, v spojení\ns prílohou č. 3 k tejto rámcovej zmluvy a s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020,\nmala spoločnosť C. E. F., G. (po zlúčení so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) k 22.10.2020\npostúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na aktuálneho žalobcu.\n25. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie\nuvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným\nprocesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP).\nRelevantné právne normy\n26. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia uplatnenej\npohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite\ndlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku\nvoči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju\npohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj\nosobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá\npre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá\npre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky\nuhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane\njeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho\nistého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri\npostúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj\ndokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo\npobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových\nvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu\nustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené\npodľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého\ndruhu.\n28. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.\n29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“) spotrebiteľským úverom na\núčely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom\núvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom\nspotrebiteľovi.\n\n30. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Zo\nskutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky vyplývajúce zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa\nZoSU, ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.\n31. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním\nspotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania\nspotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových\nnákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu\nspotrebiteľa.\n32. Podľa § 7 ods. 1 ZoSU veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou\ntejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru.\n33. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver.\n34. Podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase zosplatnenia (ďalej len „OZ“) - ak ide o\nplnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,\nlen ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do\nsplatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n35. Podľa § 53 ods. 9 OZ - ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,\nmôže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\ntohto práva.\nPrávne posúdenie\n36. V danom prípade ide v zmysle ust. § 290 CSP nepochybne o tzv. spotrebiteľský spor medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy resp. súvisiaci so spotrebiteľskou\nzmluvou tak ako ich definuje ust. § 52 OZ. Podanej žalobe, ktorou je súd viazaný, vychádzajúc zo\nskutočností v nej uvedených, však nemožno vyhovieť.\n37. Pôvodnú obranu žalovanej súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaná namietala, že zmluvne\ndojednaná úroková sadzba vo výške 25% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatná,\na keďže dohoda o úroku je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, zmluva je postihnutá neplatnosťou,\na uplatnený nárok (na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov) premlčaný pre uplynutie 2-ročnej\nsubjektívnej premlčacej doby.\nDojednaná ročná úroková sadba 25% však zjavne neprekračovala dvojnásobok priemernej hodnoty\nročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre spotrebiteľské úvery so\nsplatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane vo výške 13,95% zverejnenej podľa osobitného predpisu v\nčase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, čo bola najvyššia prípustná odplata, ktorú bolo\nmožné v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od\nspotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, a ako takú (vo výške prípustnej podľa\nvšeobecne záväzných právnych predpisov) ju preto nebolo možné hodnotiť ako dojednanú v rozpore\ns dobrými mravmi. Uvedený záver je aj v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vyjadrenou v jeho rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/191/2022, kde ako dovolací súd uviedol, že tým, že\nodvolací súd priznal ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu, než\nmu v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi\n\nust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.\nprináležala, zásadne poprel účel a význam príslušných ustanovení. Uvedenými ustanoveniami bolo\nzavedené generálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú\nod spotrebiteľa možno požadovať a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné reagovať na ekonomickú,\nsociálnu a celkovo spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby\nbolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovenie jej najvyššej prípustnej výšky,\nponechalo sa toto určenie Vláde Slovenskej republiky, ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku\nustanovuje vládnym nariadením. Možno prisvedčiť argumentácii dovolateľky, že účelom predmetných\nustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov, ktorí dodržujú zákon pred nejednotnou rozhodovacou\npraxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre\núrokové sadzby má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátny orgánov sankcionovaný.\nPokiaľ súdy v preskúmavanej veci vyhodnotili odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s\ndobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich\ndôsledkoch nenaplnili ústavno-právnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty a to legitímnu\npredvídateľnosť postupov súdu a práva.\nOkrem toho (prípadná) neplatnosť zmluvného ustanovenia o úrokovej sadbe by mohla mať za následok\niba nedostatok nároku na (neplatne) dohodnuté úroky, ale v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka\nby nemohla mať za následok neplatnosť celej zmluvy, podľa ktorej mala žalovaná (predovšetkým) vrátiť\nposkytnuté peňažné prostriedky (a zaplatiť dohodnuté úroky).\n38. Rovnako tak za nedôvodnú súd považoval aj obranu žalovanej, že zmluva neobsahovala ňou\nšpecifikované povinné obsahové náležitosti, v dôsledku čoho sa mala považovať za bezúročnú a bez\npoplatkov.\nPokiaľ ide o tvrdenie žalovanej o neuvedení predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej\nmiery nákladov, tak súd mal za to, že v zmluve boli dostatočne určite a zrozumiteľne vyjadrené údaje\no výške úveru (čerpania), počte splátok, ich výške a intervale medzi dátumom prvého čerpania dátumom\nkaždej splátky alebo platby poplatkov, ktoré je možné dosadiť ako premenné do v zmluve uvedeného\nvzorca na výpočet RPMN podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. Tieto údaje teda v zmluve\nuvedené boli, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že podľa zjednocujúceho rozhodnutia NS\nSR „Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 2 nevyplýva, že by jednou z náležitostí\nspotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov\nalebo predpoklady pre jej výpočet“, viď R 86/2021.\nPokiaľ ide o tvrdenia žalovanej o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazom na to, že zmluva\nneobsahuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, tak súd poukazuje\nna rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, podľa ktorého „Eurokonformným\nvýkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný,\nale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010\nZ.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,\nteda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie\n§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok\nistiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto\nustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.... Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych\nzáverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových\nprávnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné\ninterpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie\ntoho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona\nč. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné\nho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo\nvzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne\nku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“.\nA napokon aj pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej o absencii náležitosti termínu konečnej splatnosti a doby\ntrvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd poukazuje na to, že cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm.\nf) ZoSU bolo, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a\nkedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a že veriteľ použil takú formuláciu obsahu zmluvy, podľa\nktorej spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (do splatenia všetkých\nzáväzkov klienta podľa tejto zmluvy) a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru (splátky splatné\nvždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 3/2020). Z uvedeného teda jasne\n\nvyplýva, že posledná splátka bola splatná dňa 20.3.2020. Súdny dvor EÚ pritom navyše už dávnejšie\nv tejto súvislosti konštatoval (vo veci C-42/15), že: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má\nvykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa\nodkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s\nistotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ V zmysle rozhodnutia NS SR v obdobnej veci (vedenej pod\nsp. zn. 7Cdo/277/2021) na základe uvedeného možno konštatovať, že týmto spôsobom bol „dostatočne\njasne, určito a zrozumiteľne definovaný termín splatnosti 1. splátky a rovnako je z tohto bodu zrejmý aj\ndátum konečne splatnosti úveru, t.j. poslednej úverovej splátky, a to aj pre priemerného spotrebiteľa“,\npričom podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/69/2020 „vychádzajúc z účelu Smernice, právnych\nzáverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových\nprávnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné\ninterpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe\nkonkrétneho dátumu“. Podobne už pritom k tejto náležitosti judikoval aj KS PO v rozhodnutí sp. zn.\n9CoCsp38/2022, podľa ktorého: „V zmluve uvedená doba trvania zmluvy (bod 12.1.) je jednoznačná, nie\nneurčitá. Žalobkyňa si musela byť bez akýchkoľvek pochybností vedomá toho, ako dlho má zmluva trvať,\nkedy má podľa zmluvy úver splatiť, jej úvaha o nedostatočnosti vymedzenia tohto pojmu je v zjavnom\nrozpore s požiadavkou vyplývajúcou zo zákonnej úpravy vychádzajúcej z požiadavky vyplývajúcej zo\nSmernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, článku 10 ods. 2 bodu c). Podľa smernice zmluva\nmusí zrozumiteľne a stručne uviesť dĺžku trvania zmluvy o úvere. Platí pritom, že vnútroštátne súdy\npodávajúce výklad vnútroštátneho práva musia uplatniť výkladové metódy, ktoré právo uznáva v zmysle\nznenia textu a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok smernicou sledovaný (rozsudok C-441/14,\nbod 31, rozsudok C-555/07, bod 48)“.\nNa základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere všetky\ntie náležitosti, ktoré jej žalovaná vytýkala, a pre ktorých nedostatok sa mal úver podľa nej považovať\nza bezúročný a bez poplatkov, mala. Okrem toho žalovanou tvrdená bezúročnosť a bezpoplatkovosť\núveru by nemohla mať za následok zamietnutie celého uplatneného nároku, vrátane nároku na vrátenie\nposkytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1.500,- Eur, z ktorých žalovaná doposiaľ vrátila iba sumu\n1.005,01 Eur, ale len zamietnutie nároku na zmluvné úroky.\n39. Žalobu však súd napokon považoval za nedôvodnú z ďalších (iných) dôvodov, a to vzhľadom na\nnedostatok platného postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na aktuálneho žalobcu,\nako aj spôsob, akým je táto pohľadávka v žalobe skutkovo vymedzená. Súčasný žalobca totiž žalovanej\nžiadne peňažné prostriedky neposkytol, a svoje práva v tomto konaní odvodzuje iba z prevodu práv\nna jeho osobu po tom, čo mu mal jeho právny predchodca túto pohľadávku počas konania postúpiť,\na navyše podstata tejto pohľadávka je v žalobe skutkovo vymedzená vyhlásením predčasnej splatnosti\nposkytnutého úveru, pričom obidva tieto úkony (postúpenie pohľadávky banky i predčasné zosplatnenie\núveru) súd nepovažuje za platné.\n40. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu aktuálneho žalobcu, súd už síce v priebehu konania\n(predchádzajúcim zákonným sudcom) na návrh pôvodného žalobcu procesne rozhodol o pripustení\nzmeny na strane žalobcu, v zmysle ust. § 80 CSP však predmetný návrh posudzoval len z hľadiska\ntoho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej či po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou\nsa spája prevod práva, o ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane žalobkyne, so\nsvojim vstupom súhlasí (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.8.2018 sp. zn.\n8 Cdo 28/2017). Súd v tomto štádiu konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady\npre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či tvrdené právo, ktoré malo\nbyť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt, sa totiž súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci\nsamej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (k tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 30.5.2018 sp. zn. 1 Cdo 163/2017, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 32 Odo 743/2006). Skutočnosť, že súd už pripustil zmenu strany sporu na strane\nžalobkyne, preto nijako nebránila súdu, aby skúmal, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu\npohľadávky z pôvodnej žalobkyne na terajšieho žalobcu a v nadväznosti na to, či je žalobca v tomto\nspore aktívne vecne legitimovaný. Napokon už aj podľa ustálenej judikatúry NS SR (R 36/2025): „Súd\nnie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie viazaný svojím\nprocesným rozhodnutím o zmene žalobcu (§ 80 ods. 2 CSP).“\n\n41. Postúpenie pohľadávky je vo všeobecnosti upravené v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nV danom prípade však mala byť predmetom postúpenia pohľadávka banky, a to spoločnosti C. E.\nF., G. (po zlúčení so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.), ktorá mala k 22.10.2020 svoju\npohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, postúpiť na aktuálneho žalobcu, a na\njej platné postúpenie tak museli byť splnené aj osobitné predpoklady uvedené v ust. § 92 ods. 8\nzákona o bankách. V zmysle tohto ustanovenia pritom môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu\npeňažnému záväzku jej klienta postúpiť inej osobe aj bez súhlasu klienta, (len) ak je jej klient napriek\npísomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti\nsvojho peňažného záväzku voči banke. Toto právo však nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením\npohľadávky (po výzve banky) uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane\npríslušenstva. „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu\nbankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky\nbanky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ (R 60/2018).\nÚčelom uvedeného ustanovenia je upozorniť klienta banky, že banka voči nemu eviduje peňažnú\npohľadávku, a že táto pohľadávka banky (s ktorou súvisí aj odovzdanie dokumentácie o záväzkovom\nvzťahu postupníkovi), ak nebude v celom rozsahu uhradená, môže byť postúpená inej osobe, a dať\ntak klientovi šancu, aby to odvrátil. Najvyšší súd SR už pritom ustálil (R 38/2025), že „obsahom výzvy\nbanky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer\nbanky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s\nupovedomením že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora“,\na že „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky\nna iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“\n42. V posudzovanej veci pritom aktuálny žalobca po svojom pripustení do konania na miesto pôvodného\nžalobcu, napriek výhradám žalovanej (bod 17.3.) nijako netvrdil a ani nepreukázal, že by spoločnosť\nC. E. F., G. ako banka a pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom tohto\nkonania (v súvislosti s ktorou mala postupníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 2 zákona o bankách odovzdať\naj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu), žalovanej adresovala osobitnú výzvu, že je v omeškaní so\nsplatením peňažného záväzku voči banke (s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky inej\nosobe). Žalobca k tomu poukazoval iba na upomienku pred zosplatnením spoločnosti Consumer Finance\nHolding, a.s. zo dňa 27.7.2017 (ktorá bola právnym predchodcom spoločnosti C. E. F., G., a nebola\nbankou), a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 23.9.2017, ktoré však\nneobsahovali výzvu banky s upozornením na zamýšľaný/pripravovaný zámer banky previesť existujúcu\npohľadávku na inú osobu, a zjavne nie sú osobitnou výzvou banky klientovi v zmysle vyššie uvedeného\nrozhodnutia NS SR (R 38/2025). Nepreukázal tak predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky\nna iný subjekt v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, takéto postúpenie pohľadávky banky na\nžalobcu tak treba hodnotiť ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Táto skutočnosť\nmá však pritom za následok, že tým nebol naplnený aj jeden zo základných predpokladov pre platné\n(§ 39 OZ) postúpenie pohľadávky banky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda ani\npredpoklady pre jej nadobudnutie.\n43. Súčasný žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol a svoje práva v tomto konaní\nodvodzuje iba z prevodu práv na jeho osobu, a keďže oprávnenosť tohto prevodu (postúpenia)\npohľadávky banky a tým i jeho aktívna vecná legitimácia v konaní zistená a preukázaná nebola, súd\nžalobu aktuálneho žalobcu voči žalovanej zamietol.\n44. Okrem toho, na podporu dôvodov zamietnutia žaloby, súd poukazuje aj na to, že žalobca svoj nárok\nodvodzuje z predčasného zosplatnenia úveru poskytnutého žalovanej jeho právnym predchodcom,\nk platnému zosplatneniu úveru, a tým i vzniku nároku tak ako bol vymedzený v žalobe, však nedošlo.\nV prvom rade súd poukazuje na to, že v tzv. predžalobnej upomienke zo dňa 27.7.2017, ak sa\naj podľa žaloby mala považovať za upozorňujúcu výzvu v zmysle ust. 53 ods. 9 OZ, nie je určite\na zrozumiteľne uvedená konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú hrozilo zosplatnenie, o čom napokon\nsvedčí aj skutočnosť, že i samotný žalobca v žalobe a vo svojich vyjadreniach menil tvrdenia o tom,\npre neuhradenie ktorej splátky mal byť úver zosplatnený (v žalobe uviedol, že k zosplatneniu došlo vo\nvzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením, viď bod 2.2, neskôr vo vyjadrení uviedol, že\n\nk zosplatneniu došlo vo vzťahu k splátke splatnej 20.7.2017, viď bod 14.5., a napokon že v upomienke\nupozorňoval na splátku splatnú 20.05.2017, viď bod 18.2.). Rovnako tak ani v oznámení o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.09.2017 nie je uvedené, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku\nk zosplatnenie malo dôjsť, a toto zosplatnenie tak nemožno považovať za platné. Z rozhodnutia NS\nSR (R 38/2025) pritom vyplýva, že „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je\nmožné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok\n(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).\nPrávny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“\nNavyše k zosplatneniu po upozorňujúcej výzve na úhradu dlhu (najneskôr do 5.9.2017) malo dôjsť až\nlistom zo dňa 23.9.2017, teda po splatnosti ďalšej splátky splatnej medzičasom do 20.9.2017, teda veriteľ\nnevyužil svoje právo podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podľa uznesenia\nNajvyššieho súdu SR z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, z § 565 veta druhá Občianskeho\nzákonníka vyplýva, že „veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť\nnajneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením zmeškanej splátky“ (bod 18.1.), a „uplatneniu tohto práva nebráni, ak\nspotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok“ (bod 18.2. uvedeného rozhodnutia).\nA napokon, žalobca v konaní žiadnym spôsobom nereagoval na dodatočné tvrdenia žalovanej, že\nveriteľ pred poskytnutím úveru neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver, čo má v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSU za následok rovnako tak nedostatok\noprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a tým aj jeho\nneplatnosť.\n45. V súvislosti so zistenou neplatnosťou zosplatnenia úveru a podstatou žaloby vymedzenej uplatnením\npeňažného plnenia proti spotrebiteľovi titulom nárokov vyplývajúcich z mimoriadneho (predčasného)\nzosplatnenia spotrebiteľského úveru, ktoré (zosplatnenie) súdy vyhodnotili ako neplatné (tak ako\nv tomto prípade), sa pritom v rozhodovacej praxi súdov už presadil záver (napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 30.10.2024 sp, zn. 17CoCsp/12/2024, a rozsudok Krajského súdu v Žiline\nz 26.3.2024, sp. zn. 11CoCsp/27/2023 – odkazujúci na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024 o zásade „ne ultra petitum“), v zmysle ktorého ak bolo splnenie\nžalovanej povinnosti uplatnené a vymedzené z titulu zosplatnenia úveru, ktoré je neplatné, nemožno\nuplatnený nárok, pri viazanosti súdu skutkovými tvrdeniami strán sporu, (ani len čiastočne) priznať\nz iných dôvodov, než boli riadne a včas (§ 294 CSP, § 140 ods. 2 CSP a R 3/2023 – viď bod 12.)\nvýslovne uplatnené žalobcom. NS SR v bode 20. uznesenia sp. zn. 4Cdo/85/2021 totiž uviedol, že: „...\nodvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec\nňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený\nv žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy,\naká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila,\nže došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj\ndôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací\nsúd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej\naktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal\nčasť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§\n216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“,\nčím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“ Uvedené rozhodnutie NS SR už pritom prešlo\naj testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR svojim uznesením I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti\ntomuto rozhodnutiu NS SR odmietol a uviedol, že: „z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové\nkonanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej\nstránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie\ndodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil\nžalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom\nposúdení vychádza.“\n46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, teda pre neplatnosť postúpenia pohľadávky banky, ktorá\nje predmetom tohto konania, na súčasného žalobcu, ako aj pre neplatnosť (predčasného) zosplatnenia\nspotrebiteľského úveru, ktorá mala skutkovo vymedzovať uplatnený nárok, súd žalobu zamietol.\n\n47. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na\nnáhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255\nods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n48. Žalovaná bola v konaní procesne úspešná v plnom rozsahu, a preto jej súd voči žalobcovi v zmysle\nust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2\nCSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\nPodľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e56f0bb-1b76-45df-a078-c3dece412c77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.528.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 528/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.528.2024.1"}, {"guid": "89d073d0-dffa-4399-aeea-da24bafcb4a2:cd935476-215b-4496-8fee-1ac8fca4ccb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1", "spisova_znacka": "4Cdo/85/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-12", "citacie_n": 546, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1"}, {"guid": "b7b37196-8886-4332-a687-29d1ef5f81cd:d0c52517-57c9-4b4d-b750-cd46097ae7aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 419, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1"}, {"guid": "48b0a853-ae5f-4483-92c2-1cf156567ae8:833a3d17-96e9-4b33-b4bb-d407b7d8b6d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5115213146.1", "spisova_znacka": "2Obdo/4/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/4/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5115213146.1"}, {"guid": "f3cc89a9-3ec0-42db-a5b5-8d0c884498d2:64ad8edd-2cc8-4606-a225-4ad791f5ce09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5817203885.1", "spisova_znacka": "7Cdo/277/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/277/2021 z 21. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5817203885.1"}, {"guid": "9b545775-3341-4e15-9e29-58bd7a35ea27:bf21e5cc-4314-407b-8681-f36bdf33c3b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2517202101.1", "spisova_znacka": "2Cdo/69/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/69/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2517202101.1"}, {"guid": "59d29b89-c2b6-44b1-93dd-a7cc4c458d12:3c5c2de0-7d10-4873-ac27-ec58d4a0e42c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6122366972.2", "spisova_znacka": "17CoCsp/12/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoCsp/12/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6122366972.2"}, {"guid": "6456fd97-8949-41ed-9acd-88143986cb4d:3f02f10f-379e-47f9-9e03-f243ea45776f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6122412531.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/27/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoCsp/27/2023 z 12. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-12", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6122412531.1"}, {"guid": "a05b06be-cd55-46e1-83bc-f60e90bd7016:808ff51f-2fc5-45f0-ba8a-0fa15f30c946", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6312207203.3", "spisova_znacka": "12Co/214/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/214/2017 z 30. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-08-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6312207203.3"}], "citovane_v": []}