{"guid": "bfbe69eb-73b7-4d1f-84d3-9c8527762046:4e2cb870-7098-4a8f-aca9-bb5fbf4769ea", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8116200042.4", "spisova_znacka": "13C/1/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/1/2016 z 10. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 10. júna 2025, sp. zn. 13C/1/2016, ECLI:SK:OSPO:2025:8116200042.4", "identifikacne_cislo": "8116200042", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Peter Revický", "sudca_id": 2807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-revicky-2807", "datum_vydania": "2025-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e2cb870-7098-4a8f-aca9-bb5fbf4769ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8116200042.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8116200042.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8116200042.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n13C/1/2016\n8116200042\n10. 06. 2025\nMgr. Peter Revický\nECLI:SK:OSPO:2025:8116200042.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX,\nbytom C. X, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089\n01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:\n35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho\n16, 811 04 Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a o určenie neprijateľnosti\nzmluvných podmienok, takto\nrozhodol:\nI. U r č u j e , že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, uzavretej medzi účastníkmi\nkonania dňa 15.3.2011, j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.\nII. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo\ndňa 15.3.2011, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: \"Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby\nje záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok\nslužbu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu\nposkytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako \"úver/\nrevolving\") a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytovanie služby spočívajúcej v\nmožnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej\nv možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 Eur v prípade, ak bude Dlžníkovi\nrevolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,\nk čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú\nzníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby\",\nje\nn e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o u p o d m i e n k o u.\nIII. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa\n15.3.2011, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: \"Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok\núveru, je splatná dňom zavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na\nzapočítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej\nvýšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných\ndojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.\n8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia\núveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu\nsplatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli\nna započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej\nvýšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa\nvoči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp.\nzníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní\nŽiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy\", j e n e p r\nijateľnou\nz m l u v n o u p o d m i e n k o u.\n\nIV. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške\nrozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu 4.1.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok ktorým by určil, že\núver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 15.3.2011\nje bezúročný a bez poplatkov, a že dve zmluvné podmienky uvedené v tejto zmluve v znení tak, ako sú\nuvedené v bodoch II. a III. Výrokovej časti tohto rozsudku, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,\ns povinnosťou žalovaného nahradiť jej trovy konania.\n2. V žalobe tvrdila (§ 220 ods. 2 CSP), že ide o zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,\nz 15.3.2011. Na základe žiadosti jej bola schválená výška úveru 1.500,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou\n70,01 %. Uviedla, že žalovaný jej v skutočnosti poskytol úver vo výške 1.316,26 Eur, keďže si okamžite\nzapočítal poplatok 183,74 Eur, a žalovanému doposiaľ uhradila sumu 1.030,13 Eur.\n3. Žalobkyňa poukázala na to, že poplatok vyplýva zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa\nbodu 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere. Ako spotrebiteľ ešte ani nevyužila takúto službu a už ju zaplatila.\nUviedla, že dohoda o poskytnutí služby je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná (§\n53 ods. 2 OZ) a jej zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Žiadaný úver je\nhneď po pripísaní na účet ponížený o sumu uvedenú v tejto Dohode a ak ju klient nevyužije, nemá nárok\nna jej vrátenie. Má platiť bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný získava prospech\nskôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Už to samo o sebe spôsobuje značnú materiálnu\ndisproporciu, avšak žalovaný naviac obmedzil prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené\nminimálne prvé 3 mesačné splátky, nie sú dlhodobo práceneschopní alebo s nimi nebol skončený\npracovný pomer. V ostatných prípadoch je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom.\nĎalej žalobkyňa poukázala na niektoré rozsudky Krajského súdu v Prešove, ktorými tento v ňou\noznačených konaniach v minulosti rozhodol o neprijateľnosti Dohody o poskytnutí služby, a rozsudok\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 9C/140/2013 zo dňa 4.9.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 7Co/307/2014 z 9.9.2015, ktorými už boli predmetné zmluvné podmienky vyhlásené\nza neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Uviedla pritom, že sa stotožňuje s výkladom § 53a OZ tak\nako ho vyjadril Krajský súd Banská Bystrica svojim rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012, z 10.9.2013\no tom, že: „Ustanovením § 53a OZ sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný\ncharakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho\nrozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo\nobdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa\npoužívania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia.\n4. Ďalej žalobkyňa uviedla, že pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú\npodmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode veriteľa\n(čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§\n153 ods. 3 OSP, Rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať\no výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy\nby sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Poukázala\nna to, že neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a to samozrejme bez\nohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. Uviedla, že „s týmto stavom sa vysporiadal“ aj SD EÚ v rozsudku\nč. C-473/00 (pozn. súdu: v ktorom sa zaoberal povinnosťou národného súdu podľa článku 6(1)\nhore uvedenej smernice zabezpečiť - v konaní o žalobe podanej dodávateľom proti spotrebiteľovi\nochranu spotrebiteľa v zmysle uvedenej smernice aj pri spotrebiteľovej nečinnosti – aby nekalé\npodmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné), keď uviedol, že „Národná právna úprava, ktorá národnému\nsúdu v rámci konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi\na spočívajúcej na zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej\npovinnosti alebo na základe podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi\nuzavretej je nekalá, je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EH.“ (pozn. súdu: uvedené rozhodnutie\nsa týkalo konania o žalobe podanej poskytovateľom proti spotrebiteľovi, a nie procesných podmienok\na významu opačných konaní, a v rámci toho povinnosti členských štátov „zabezpečiť“ aby spotrebitelia\n\nneboli viazaní nekalými podmienkami, vrátane možnej odradzujúcej funkcie súdneho rozhodnutia\nprispievajúcej k ukončeniu používania nekalých podmienok, a teda nie primeranosti, potrebnosti,\nzmyslu a podmienok akýchkoľvek ďalších resp. rôznych iných súdnych konaní iniciovaných naopak\nspotrebiteľom a týkajúcich sa opakovane rovnakého predmetu po splnení povinnosti členského štátu\npodľa článku 6(1) tejto smernice, najmä ak je ochrana žalobkyne ako spotrebiteľky pred ňou uvedenými\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami, tak ako je aj podľa vyjadrení a vedomostí samotnej žalobkyne\nuvedených v predchádzajúcom a úvode tohto bodu odôvodnenia, našim štátom už zabezpečená – t.j.\nak predmetné zmluvné podmienky už boli vyhlásené za neplatné, z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre\ndodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania, a najmä neprijateľná podmienka je absolútne neplatná\n(§ 53 ods. 5 OZ), a to všetko bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa - o čom žalobkyňa, vychádzajúc\nz jej žaloby, vie a ani netvrdí, že by ich žalovaný voči nej aj naďalej uplatňoval.) Žalobkyňa všeobecne\ndodala, že „naliehavý právny záujem daný zákonom sa nepreukazuje“ (pozn. súdu: bez toho aby pritom\nale bolo zrejmé aký konkrétny „naliehavý právny záujem“ daný zákonom, a ktorým zákonom, pri tomto\nmala na mysli).\n5. Vo vzťahu k určeniu úveru za bezúročný a bez poplatkov žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na\nskutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného\na účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSU“). Konkrétne podľa § 9 ods. 2 ZoSU\nzmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí\nobsahovať:\nf) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru\nk) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom\nsa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.\nŽalobkyňa poukázala na § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa\npovažuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa\n§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, a uviedla, že\nvyššie uvedené náležitosti v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 15.3.2011 absentujú. Na\npreukázanie svojich tvrdení k žalobe priložila kópiu zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenia veriteľa\no schválení úveru dlžníkovi, a prehľad platieb.\n6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k absencii\núdaja o konečnej splatnosti úveru žalovaný uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená\nustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami\nnachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré\nv zmysle článku 7. ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vyslovil názor, že\noznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého\nnávrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou\nzmluvy ako takej. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej\nmedzi účastníkmi konania. Žalovaný uviedol, že údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom\nnielen zo spomenutého splátkového kalendára (pozn. súdu: ktorý súčasťou zmluvy nebol a žalovaný ani\nnepredložil), ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so\nzmluvou a ktoré podľa žalobcu tvorí jej neoddeliteľnú súčasť), a že zmluva teda údaj o termíne konečnej\nsplatnosti úveru obsahuje (pozn. súdu: už na tomto mieste však treba uviesť, že takéto jednostranné\npísomné oznámenie jednej zmluvnej strany, ktoré malo byť druhej zmluvnej strane predložené až\ndodatočne po podpise zmluvného formulára, a ktoré by malo obsahovať ďalšie podstatné náležitosti\nzmluvy v zmluvnom formulári neuvedené, v žiadnom prípade - bez ohľadu na akékoľvek vyhlásenia\no tom, že ďalšie údaje, v čase podpisu písomnej zmluvy v nej neuvedené a až dodatočne oznámené\njednou stranou zmluvy strane druhej, sú resp. budú súčasťou tejto zmluvy – zjavne logicky nemožno\npovažovať za súčasť obsahu ich písomných zmluvných dojednaní (zmluvy) v čase podpisu, teda riadne\nuzavretého určitého a zrozumiteľného dvojstranného písomného právneho úkonu podpísaného oboma\nzmluvnými stranami – v zmysle ust. § 40 ods. 3 OZ – ktorým by zmluva o spotrebiteľskom úvere so\nvšetkými svojim náležitosťami byť mala).\n7. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o tom, že zmluva neobsahuje rozpis splátky v zmysle ust. § 9 ods.\n2 písm. k) ZoSU žalovaný uviedol, že ZoSU účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere\nmedzi stranami konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku\n\nuvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by podľa neho mala reálne a praktické opodstatnenie\nlen vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch\nsplátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi stranami konania. Uviedol, že zmluva\nuzavretá medzi stranami konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok.\nPoukázal na to, že pri výklade označeného ustanovenia ZoSU aký vyplýva zo žaloby, a teda rozpisovaní\nsplátky, by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, keďže pri výpočte\nRPMN sa podľa prílohy č. 1 k ZoSU vychádza z výšky splátky, a pri výpočte RPMN zákon neurčuje\niný význam pojmu „splátka“, teda napríklad že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod.\nPritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným.\nUviedol, že ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky, a RPMN sa počíta na základe údajov\nuvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom záver o rozpisovaní splátky znemožňuje\ntento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má\npoužiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Tvrdil, že zmluva obsahuje náležitosť\naj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ.\n8. Vo vzťahu k neprijateľnosti žalobkyňou označených zmluvných podmienok žalovaný uviedol, že\ndohoda o poskytnutí služby (formálne začlenená do bodu 8) je podľa neho samostatnou dohodou,\nčo podľa neho vyplýva z takých skutočností, ktoré vzhľadom na svoju transparentnosť sú zjavné aj\npriemernému spotrebiteľovi. Poukázal pritom na článok 8., ods. 8.6 dohody o poskytnutí služby, ktorý\nobsahuje vyhlásenie žalovaného ako veriteľa o tom, že „uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je\npodmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere“ (pozn. súdu: z obsahu a zmyslu tejto dohody však\nzároveň vyplýva, že táto dohoda je závislá na existencii zmluvy o úvere, je ňou podmienená, a vo vzťahu\nk nej tak má len vedľajšiu akcesorickú povahu). Poukázal tiež na to, že dohoda o poskytnutí služby je\nosobitne podpisovaná, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy s tým, že dlžník\npodpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby.\nTo, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, zdôrazňuje podľa žalovaného aj grafické\nrozlíšenie dohody o poskytnutí služby od obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol pritom, že\npojem „individuálne“ (dohodnutý) v pomeroch spotrebiteľského práva znamená nie len reálnu možnosť\nspotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť,\nže takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho\npostavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Zmyslom úpravy neprijateľnej podmienky podľa\nneho je odstrániť zo zmluvného vzťahu také ustanovenie, ktoré bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní\nnejakých práv alebo vytvára pre neho nevýhodnejšie postavenie v porovnaní so stavom, ako keby danú\nsituáciu upravoval zákon. Uviedol, že predmetom dohody o poskytnutí služby je odplatné prevzatie\nzáväzku veriteľom poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok. Na jednej strane je záväzok\nzaplatiť odplatu a na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok. Čiže ide o úpravu takej\nsituácie (pozn. súdu: v skutočnosti nárokov veriteľa pri de facto odloženej resp. neskoršej úhrade splátok\ndlžníkom), ktorá keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa (podľa žalovaného)\nnedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou (pozn. súdu: už na tomto mieste však treba uviesť, že ide\no zjavne nesprávnu úvahu, nakoľko situácia s odloženou resp. oneskorenou úhradou splátok, okrem\nmožnosti jej dojednania priamo v prvotnom splátkovom kalendári, môže byť riešená okrem iného napr.\naj povinnosťou platenia úrokov do vrátenia istiny a zákonným úrokom z omeškania). Žalovaný tiež\nuzavrel, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky pritom nespočíva v posudzovaní ekonomickej stránky\ndohody, keď podľa neho „aj z ustanovenia § 53 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka plynie, že\ndojednanie o cene a predmete plnenia nie je neprijateľnou podmienkou ...“ (pozn. súdu: presnejšie –\nzákon ustanovuje, že zákazu nerovnováhy resp. neprijateľnosti nepodlieha posudzovanie podmienok,\n„ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny“, viď. ust. § 53 ods. 1 veta druhá\nOZ – teda len ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia, a naopak arg. a contrario teda posudzovaniu\npodliehajú, ak sa týkajú, ako v tomto prípade, vedľajšieho predmetu plnenia a primeranosti jeho ceny).\nŽalobu navrhol zamietnuť.\n9.1. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/1/2016-75 zo dňa 9.1.2018 tak, že žalobu zamietol. Súd\npritom vychádzal z toho, že požadované súdne rozhodnutie sa v danom prípade javilo ako nepotrebné,\na žaloba sama o sebe, bez toho aby z nej boli zrejmé osobitné dôvody (naliehavý právny záujem) na\npožadovanom určení, ako celok nedôvodná, resp. ako neúčelné a neprimerané nadužívanie práva.\n9.2. Súd prvej inštancie pritom poukázal na to, že žalobkyňa, okrem hmotnoprávnych dôvodov\npožadovaného určenia (odôvodňujúcich požadovaný záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru,\n\na o neprijateľnosti zmluvných podmienok) svoj návrh procesne odôvodnila v podstate len tým, že chce\nvedieť, aký je jej skutočný dlh očistený od úrokov a poplatkov, a že naliehavý právny záujem podľa nej\nvyplýva aj priamo z ustanovení hmotného práva § 53 OZ, ďalej z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva (ktoré nešpecifikovala), ako\naj z ust. § 298 CSP, a tiež poukazom na povinnosť štátu zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takou\npodmienkou viazaný, takéto dôvody však podľa názoru súdu naliehavý právny záujem na žiadanom\nurčení neodôvodňovali.\nSúd prvej inštancie poukázal na to, že z predloženej žaloby nie je zrejmé (súdnej) ochrany ktorého svojho\nkonkrétneho (hmotného) subjektívneho práva a prečo sa žalobkyňa v tomto súdnom konaní domáha.\nPoukázal na to, že ak ide iba o požiadavku, aby súd autoritatívne bez ďalších osobitných dôvodov resp.\nprávneho záujmu – vyplývajúcich napr. z nejakých dôležitých individuálnych okolností veci – deklaroval\nto, čo vyplýva (v prípade naplnenia hypotézy právnej normy) priamo zo zákona, nie je zrejmé na ochranu\nakého ohrozeného alebo porušeného práva žalobkyne by to malo slúžiť (bez požadovaného rozhodnutia\nžalobkyni nehrozí žiadna ujma na jej právach, ich premlčanie, alebo preklúzia) s tým, že jej „právo“, že je\núver bezúročný a bez poplatkov, nie je nijako ohrozené alebo porušené. Ak ide len o záujem žalobkyne\ndeklaratórne rozhodnutím súdu určiť neexistenciu jej dlhu zo zmluvy vo vzťahu k žalovanému, o ktorom\nmá žalovaná, tvrdiac s tým súvisiace hmotnoprávne dôvody, svoju predstavu, vie (ako uviedla) aká je\nvýška jej dlhu (bez úrokov a poplatkov), a tiež to, že v inom konaní (9C/140/2013) už boli predmetné\nzmluvné podmienky vyhlásené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, že z ustanovenia § 53a OZ\nvyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania, a že neprijateľná zmluvná podmienka je\nabsolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ „a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa“, tak\nprávny záujem na tomto určení (význam tohto súdneho konania) - len pre to, aby o tomto (časti právneho\nvzťahu) nadobudla judikovanú istotu, resp. aby to bolo určené aj v tomto konaní, keď nie je zrejmé či\ninak vôbec bude resp. má byť toto právo predmetom súdneho konania, teda či si voči nej žalovaný (aj\ns poukazom na premlčanie) bude na súde vôbec nejaké právo uplatňovať a či je takáto súdna ochrana\nnejakého jej konkrétneho práva vôbec potrebná - s poukazom na hospodárnosť konania a v zmysle\npredchádzania zbytočnému rozmnožovaniu sporov, nie je naliehavý.\nSúd prvej inštancie pritom v súvislosti s určením neprijateľnosti zmluvných podmienok tiež uviedol, že\nprípustnosť takejto osobitnej určovacej žaloby nemožno odvodiť iba poukazom na § 298 CSP, keďže\ntoto ustanovenie je vymedzené ako osobitné oprávnenie súdu resp. osobitná náležitosť rozhodnutia\nv spotrebiteľských veciach (uviesť znenie takej podmienky vo výroku rozsudku), a nie ako ustanovenie\noprávňujúce žalobcu na podanie osobitne k tomu smerujúcej žaloby. (porovnaj k tomu aj gramatické\nvyjadrenie „uvedie vo výroku“ verzus možnosť požadovať aby „sa rozhodlo o určení“).\nSúd prvej inštancie k tomu napokon poukázal aj na názor vyjadrený v komentovanej odbornej literatúre,\npodľa ktorého „hoci výpočet § 137 CSP je len demonštratívny, domnievame sa, že žaloba výlučne na\nurčenie neplatnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať\ndo úvahy. Pravidlom budú žaloby, ktorých obsahom je splnenie povinnosti (plniť, vydať bezdôvodné\nobohatenie, nahradiť škodu, zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie a pod. – porovnaj ods. 2\nkomentovaného ustanovenia) alebo určenie, či tu právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť\nustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako prejudiciálnu otázku.“ (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2016, s. 1037.).\nV súvislosti s úvahami o (ne)potrebe (naliehavého) právneho záujmu na požadovanom určení pritom\nkonajúci súd na záver poukázal aj na to, že podľa jeho názoru nestačí a neprichádza do úvahy ani\niba prípadný jednoduchý poukaz na ust. § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý deklaruje, že\n(ods. 3) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a (ods.\n5) možnosť spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany\nspotrebiteľa domáhať sa na súde ochrany svojho práva proti porušiteľovi. Uvedené ustanovenie v ods.\n3 totiž deklaruje iba legitímny cieľ a účel nášho právneho poriadku v spotrebiteľských veciach, t.j. (právo\nna) ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami bez toho, aby z tohto ustanovenia vyplývali\nkonkrétne práva, resp. spôsob ako má byť táto ochrana právne zabezpečená, prípadne že sa tak má\nstať výlučne a vždy iba v súdnom konaní, a že by táto ochrana nemohla byť, v podmienkach nášho\nštátu, riadne zabezpečená (podobne ako rad ďalších práv, napr. právo na ochranu pred inými neplatnými\núkonmi alebo zmluvnými dojednaniami, právo na ochranu majetku a vlastníckeho práva, právo na\nochranu obydlia, života a zdravia, atď.) bez nutnej ingerencie súdu už prijatím a objektívnym pôsobením\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (stanovujúcich napr. absolútnu neplatnosť právnych úkonov\nalebo ich častí, nevymáhateľnosť nemravných nárokov, ex offo kontrolu zmluvných podmienok v súdnom\n\nkonaní tam, kde sa súvisiace vzťahy stanú predmetom konania na súde, a pod. – viď aj znenie\nzáväzku členských štátov EÚ, vrátane SR, podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS „zabezpečiť“,\naby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo\ndodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa). Nasledujúce ust. v § 3\nods. 5 z.č. 250/2007 Z.z. v nadväznosti na to potom deklaruje právo spotrebiteľa domáhať sa proti\nporušeniu ochrany svojho práva aj na súde, teda právo na súdnu ochranu, avšak, tak ako vyplýva\nz doslovného textu aj zrejmého účelu tohto ustanovenia, malo by ísť o ochranu jeho konkrétneho práva\n(s prihliadnutím na jeho povahu), a (vzhľadom na absenciu úpravy ďalších podrobností) za podmienok\nustanovených ostatnými zákonmi (upravujúcimi napr. súdne poplatky, právomoc a príslušnosť súdu,\npodmienky a prekážky konania), a nie o jeho absolútnu nepotrebnú abstraktnú ochranu v zbytočných\nsporoch bez praktického významu (naliehavého právneho záujmu), v ktorých nie je zrejmé o ochranu\nktorého jeho konkrétneho práva by vlastne pri osobitnej žalobe na určenie neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky malo ísť.\n9.3. Nad rámec procesných dôvodov rozhodnutia v súvislosti s týmto prípadom súd prvej inštancie\nuviedol, že z hmotnoprávneho hľadiska inak považuje žalobcom označený spotrebiteľský úver, tak ako\nsa toho žalobca domáha, nepochybne za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že skutkové\ntvrdenia medzi stranami neboli sporné, a sporné bolo len ich právne hodnotenie. V danom prípade\npri ich hodnotení má pri tom súd za to, že obligatórny údaj o konečnej splatnosti úveru uvedený len\nv jednostrannom dodatočnom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi po podpise zmluvného\nformulára (viď bod 6. tohto odôvodnenia), odkazujúceho tak v čase podpisu zmluvy na ešte neexistujúci\nresp. nevyplnený či spotrebiteľovi neznámy údaj (v čase podpisu zmluvy tento údaj nebol jej súčasťou),\nnepochybne nemožno považovať za súčasť dohodnutej písomnej zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojil\nsvoj podpis, následkom čoho sa tak pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.\nspotrebiteľský úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. skutočne považuje za bezúročný\na bez poplatkov. Rovnako tak vo vzťahu k určeniu označenej zmluvnej podmienky o poplatku za odklad\nsplátok za neprijateľnú má súd za to, že uvedená zmluvná podmienka nepochybne je neprijateľná.\nSúd prvej inštancie uviedol, že okrem toho, že z hmotnoprávneho hľadiska súd nevidí dôvod na\nodklon o právoplatného rozsudku vo veci 9C/140/2013, na ktorý v žalobe (bez námietok žalovaného)\npoukázal žalobca, má za to, že uvedený poplatok spôsobuje skutočne zjavnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ teda\nprestavuje neprijateľnú podmienku. Žalobca totiž k tomu poukazoval na zjavnú disproporciu tohto\npoplatku a plnenia dodávateľa, a obrana žalovaného spočívala v podstate len v tom, že podľa neho\nmalo ísť údajne o individuálne dojednanú podmienku, ktorá keby nebola dohodnutá, nedala by sa\nnahradiť nejakou zákonnou úpravou (a pozíciu spotrebiteľa voči nej teda nezhoršovala), a v tom, že\ndojednanie o cene a predmete plnenia nie je neprijateľnou podmienkou, ak ide o zmluvné podmienky,\nktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (resp. že podmienky týkajúce sa\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny podľa § 53 ods. 1 OZ posudzovaniu nepodliehajú).\nSúd poukázal na to, že uvedené dojednanie, resp. zmluvná podmienka, ak bola, tak ako tvrdí samotný\ndodávateľ, dojednaná osobitne, a nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, má vo\nvzťahu k tejto zmluve nepochybne iba vedľajšiu akcesorickú povahu, teda netýka sa hlavného (ale\nvedľajšieho) predmetu plnenia a primeranosti jeho ceny, a z posudzovania zákazu nerovnováhy, resp.\nneprijateľnosti v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ preto vylúčená nie je. Pri jej následnom posúdení je pritom\nďalej tiež zrejmé, že uvedená zmluvná podmienka pozíciu spotrebiteľa oproti bežnej zákonnej úprave\nnepochybne zhoršovala. Situácia s odloženou, resp. neskoršou úhradou splátok, okrem možnosti jej\ndojednania priamo pri úprave ich splatnosti, je totiž, ak by aj reálne (a nie len potenciálne, so zaplatením\npoplatku vopred bez ohľadu na jej výskyt) nastala, nepochybne dostatočne podporne a primerane\nriešená zákonnými ustanoveniami, a to najmä ustanoveniami o úročení úveru až do jeho vrátenia (resp.\npodľa dojednaného spôsobu uplatňovania úrokovej sadzby uvedeného v zmluve – viď úroková sadzba\nspotrebiteľského úveru, a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák.\nč. 129/2010 Z.z.), a ustanoveniami o zákonných úrokoch z omeškania, ktoré by boli pre spotrebiteľa\nvýhodnejšie, a odklon od nich tak jeho pozíciu nepochybne (neprípustne) zhoršuje. Žalobcom označené\nzmluvné podmienky sú teda aj podľa názoru súdu nepochybne\nneprijateľné, a ak by mal súd žalobu posudzovať výlučne z hmotnoprávneho pohľadu, považoval by ju\nvo všetkých bodoch petitu za dôvodnú, a teda zamietol ju výlučne len z vyššie uvedených procesných\ndôvodov.\n\n10.1. Proti tomuto rozsudku však podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove\nuznesením č.k. 13Co/62/2019 – 131 zo dňa 22.7.2019 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu\nsúdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n10.2. Odvolací súd uviedol, že „v predmetnom prípade žalobkyňa odôvodnila svoj naliehavý právny\nzáujem tým, že chce vedieť aký je jej skutočný dlh očistený od úrokov a poplatkov a že sleduje ochranu\npred úrokmi a poplatkami a ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vzhľadom na to, že\nžalobkyňa nemá inú možnosť ako zistiť, či úver je alebo nie je bez úrokov a bez poplatkov (a najmä\nnemá k dispozícii žalobu o plnenie, ktorá by k preplateniu poskytnutej istiny z jej strany umožňovala\npodať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by bola otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nskúmaná ako predbežná), je teda nepochybné, že žalobkyňa sa ako spotrebiteľ domáhala vyriešenia\notázky, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej\nneplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky sa tak stane istejším a\nnebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je uplatňovaná žalovaným ako veriteľom v\nrozpore s právnou úpravou zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.“ Zároveň odvolací súd\ndal do pozornosti, že na podanie žaloby na peňažné plnenie je aktívne legitimovaný iba veriteľ, pričom\ntento takúto žalobu doposiaľ ešte nepodal. Z uvedeného teda podľa odvolacieho súdu vyplýva, že v\npredmetnom prípade na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru.\nOdvolací súd poukázal na to, že „naliehavý právny záujem na určení bezpoplatkovosti a bezúročnosti\núveru vyplýva aj zo samotného zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa. V danom prípade naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa\nmôže odstrániť stav neistoty v ktorom sa žalobkyňa nachádza a pretože len deklarovaným vyslovením\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a deklarovaným vyslovením neprijateľnosti zmluvnej podmienky\nmôže argumentovať vo vzťahu k žalovanému. V takýchto prípadoch sú práve samotný spotrebiteľ a jeho\nmajetková sféra v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu\npred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských\nzmluvách vyplývajúcich v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z\nčoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Určenie neprijateľnej zmluvnej\npodmienky odôvodňuje ust. § 137 písm. c) C.s.p. v nadväznosti na ust. § 298 ods. 2 C.s.p., ktorý\npriamo ukladá súdu, aby v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol vo výroku rozsudku\nznenie tejto zmluvnej podmienky. Ako bolo už uvedené vyššie, právo žalobkyne domáhať sa určenia\ntakejto neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva aj z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými\npodmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva, že spotrebiteľ má naliehavý právny záujem\nna určení neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky za situácie, že samotný súd prvej inštancie zistil\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky a v závislosti od toho aj vo veci rozhodol.“\nOdvolací súd ďalej zdôraznil, že v súlade s ust. § 298 C.s.p. je vyhlásenie neprijateľnej podmienky v\nindividuálnom spotrebiteľskom spore záväzné iba inter partes (pre strany sporu) a len v prejednávanej\nveci, v žiadnom prípade nie je záväzný erga omnes (pre každého).\nVzhľadom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu možno konštatovať, že žalobkyňa má v\npredmetnom prípade naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti uzatvorenej\nzmluvy so žalovaným, ako aj na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu preto\nv zmysle § 398 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nÚlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo opätovne posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok na\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre prípadne zistený rozpor s právnou úpravou spotrebiteľských\núverov zakotvenou v zákone č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia\nzmluvy, prípadne s ďalšími predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa, ako aj opätovné posúdenie a\nskúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok.\n11. Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vecou\nzaoberal znova. Pred rozhodnutím vo veci pritom dospel k záveru, že ustanovenie § 11 ods. 4 zákona\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred\nsúdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, ktoré sa svojou reguláciou (v zmysle\nust. Čl. 144 ods. 2 Ústavy SR) týka prejednávanej veci (a na ktorého aplikáciu poukázala aj žalobkyňa vo\n\nsvojom odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku v tejto veci), je podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou\nSR, a uznesením č.k. 13C/1/2016 – 144 zo dňa 8.10.2021 konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o návrhu na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č.\n129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov s Ústavou Slovenskej republiky.\n12. Dňa 26.2.2025 vydal Ústavný súd SR uznesenie sp. zn. PL ÚS 5/2025-40 doručené tunajšiemu súdu\ndňa 16.4.2025, ktorým návrh Okresného súdu Prešov na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odmietol.\n13. Na opätovné prejednanie veci bolo znovu nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil,\nsvoju neúčasť však ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, preto\nsúd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti, a prihliadol pritom na obsah spisu\na vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 CSP).\n14. Súd sa opätovne oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré\nstrany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi,\nktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne\nnečítal, viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností\n(§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil podstatný skutkový stav\ntak (v rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach v rozsahu, ktorý nebol popretý,\nopísali strany, keď nimi prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto nespochybnil,\na ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods.\n2 CSP), a sporný nebol.\n15. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho názoru odvolacieho súdu o prípustnosti\nžaloby a právnom záujme žalobkyne na požadovanom určením pritom súd po hmotnoprávnej stránke\ndospel k rovnakým záverom, ako prezentoval už v pôvodnom rozsudku (ktorým žalobu zamietol len\nz procesných dôvodov), a preto žalobe ako právne dôvodnej vyhovel.\n16. Tak ako na to súd poukázal už v pôvodnom rozsudku (jeho bod 51.), skutkové tvrdenia medzi\nstranami neboli sporné, a sporné bolo len ich právne hodnotenie. V danom prípade pri ich hodnotení\nmá pri tom súd za to, že obligatórny údaj o konečnej splatnosti úveru uvedený len v jednostrannom\ndodatočnom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi po podpise zmluvného formulára (viď bod\n6. tohto odôvodnenia), odkazujúceho tak v čase podpisu zmluvy na ešte neexistujúci resp. nevyplnený\nči spotrebiteľovi neznámy údaj (v čase podpisu zmluvy tento údaj nebol jej súčasťou), nepochybne\nnemožno považovať za súčasť dohodnutej písomnej zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis,\nnásledkom čoho sa tak pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský\núver v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.\n17. Rovnako tak vo vzťahu k určeniu označených zmluvných podmienok o poplatku za odklad splátok za\nneprijateľné má súd za to, že uvedené zmluvné podmienky nepochybne sú neprijateľné. Okrem toho, že\nz hmotnoprávneho hľadiska súd nevidí dôvod na odklon o právoplatného rozsudku vo veci 9C/140/2013,\nna ktorý v žalobe (bez námietok žalovaného) poukázal žalobca, má súd za to, že uvedený poplatok\nspôsobuje skutočne zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa, a v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ teda prestavuje neprijateľnú podmienku. Žalobca totiž\nk tomu poukazoval na zjavnú disproporciu tohto poplatku a plnenia dodávateľa, a obrana žalovaného\nspočívala v podstate len v tom, že podľa neho malo ísť údajne o individuálne dojednanú podmienku,\nktorá keby nebola dohodnutá, nedala by sa nahradiť nejakou zákonnou úpravou (a pozíciu spotrebiteľa\nvoči nej teda nezhoršovala), a v tom, že dojednanie o cene a predmete plnenia nie je neprijateľnou\npodmienkou, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti\nceny (resp. že podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny podľa § 53\nods. 1 OZ posudzovaniu nepodliehajú). Súd však poukazuje na to, že uvedené dojednanie, resp.\nzmluvné podmienky, ak boli, tak ako tvrdí samotný dodávateľ, dojednané osobitne, a neboli podmienkou\nuzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, majú vo vzťahu k tejto zmluve nepochybne iba vedľajšiu\n\nakcesorickú povahu, teda netýkajú sa hlavného (ale vedľajšieho) predmetu plnenia a primeranosti jeho\nceny, a z posudzovania zákazu nerovnováhy, resp. neprijateľnosti v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ preto\nvylúčené nie sú. Pri ich následnom posúdení je pritom ďalej tiež zrejmé, že uvedene zmluvné podmienky\nspolu pozíciu spotrebiteľa oproti bežnej zákonnej úprave nepochybne zhoršovali. Situácia s odloženou,\nresp. neskoršou úhradou splátok, okrem možnosti jej dojednania priamo pri úprave ich splatnosti, je\ntotiž, ak by aj reálne (a nie len potenciálne, so zaplatením poplatku vopred bez ohľadu na jej výskyt)\nnastala, nepochybne dostatočne podporne a primerane riešená zákonnými ustanoveniami, a to najmä\nustanoveniami o úročení úveru až do jeho vrátenia (resp. podľa dojednaného spôsobu uplatňovania\núrokovej sadzby uvedeného v zmluve – viď úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a podmienky, ktoré\nupravujú jej uplatňovanie podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z.), a ustanoveniami o zákonných\núrokoch z omeškania, ktoré by boli pre spotrebiteľa výhodnejšie, a odklon od nich tak jeho pozíciu\nnepochybne (neprípustne) zhoršuje. Žalobcom označené zmluvné podmienky sú teda aj podľa názoru\nsúdu nepochybne neprijateľné. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku.\n18. O náhrade trov konania, zahŕňajúcich aj trovy doterajšieho (predchádzajúceho) odvolacieho konania,\nsúd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania\nrozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná\nstrane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n19. Žalobkyňa bola v konaní proti žalovanému napokon úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd voči\nžalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva\nv rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\nPodľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\n\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:84b22d01-e843-4ca5-9116-5cbd5e52e3da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.5.2025.1"}, {"guid": "b0cca627-cea5-4d6f-80a6-cbbf8e3096b4:501cc2eb-26aa-4c1d-8076-e6c3996cef55", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/62/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/62/2019 z 21. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b0cca627-cea5-4d6f-80a6-cbbf8e3096b4:501cc2eb-26aa-4c1d-8076-e6c3996cef55"}, {"guid": "729f1e28-e01f-401a-9bf4-e2b7d00135ce:8581e2a6-fb6a-4e5f-8a1a-483defe1bc7b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113234145.1", "spisova_znacka": "7Co/307/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/307/2014 z 8. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113234145.1"}, {"guid": "50370d52-7c38-4aeb-b028-5e6a7b3766d6:84779e2d-de57-4d28-85f8-8be5b8daecec", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6112203264.1", "spisova_znacka": "14Co/321/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/321/2012 z 9. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-09-09", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112203264.1"}], "citovane_v": []}