Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Cpr/1/2024 z 30. 1. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 30. januára 2025, sp. zn. 15Cpr/1/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1
Okresný súd Prešov | 15Cpr/1/2024 | ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1 | 2025-01-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo
Citované ustanovenia: CSP, ZP, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, predpis č. 39/2017 Z. z., zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e0cd949-f92a-476a-92e7-901f9f2c42b5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
15Cpr/1/2024
8023200210
30. 01. 2025
JUDr. Johana Bertová
ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., právne zast. Advokátska kancelária SEMANČÍN &
PARTNERS s.r.o., Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50567942, proti žalovanému: 1./ E. A. A., E.,
predseda Prešovského samosprávneho kraja, Námestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475,
zast. JUDr. Lucia Kováčová, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov 2./ Prešovský samosprávny kraj,
Námestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
takto:
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 18.04.2023 domáhal
zrušenia odvolacieho dekrétu E. A. A., E., predsedu Prešovského samosprávneho kraja zo dňa
16.03.2023, ktorým ako štatutárny orgán samosprávneho kraja podľa § 16 zákon č. 302/2011 Z. z. o
samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 3a zákon č. 206/2099
Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, odvolal s účinnosťou od
20.03.2023 A. B. C. z funkcie riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom so sídlom Námestie slobody
1, 066 01 Humenné, IČO: 37 781 391 a priznania odkladného účinku žalobe.
2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Napadnutým rozhodnutím, ktorého preskúmania sa
žalobca domáha, je odvolací dekrét, ktorý vydal E. A. A., E., predseda Prešovského samosprávneho
kraja dňa 16.03.2023 a ktorým ako štatutárny orgán samosprávneho kraja podľa § 16 zákon č. 302/2011
Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 3a zákon
č. 206/2099 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, odvolal
s účinnosťou od 20.03.2023 A. B. C. ako žalobcu v tomto konaní z funkcie F. Vihorlatského múzea
v Humennom so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, IČO: 37 781 391. Dňa 20.03.2023
sa traja zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja pokúšali žalobcovi doručiť odvolací dekrét
žalovaného, ktorý žalobca odmietol prevziať, nakoľko ho považoval za nezákonný. Dôvodom odvolania
žalobcu z funkcie mala byť skutočnosť, že v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru s
bývalým zamestnancom žalobcu A. G. C., ktorý bol súčasne predsedom Základnej organizácie SLOVES
pri Vihorlatskom múzeu v Humennom, nebol udelený súhlas zo strany tohto odborového orgánu. Z
uvedeného dôvodu žalovaný konštatoval, že takýmto konaním žalobca údajne porušil § 240 ods. 9 z.
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a tým aj § 8 ods. 1 písm. a) z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce

vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Žalobca má za to, že odvolací dôvod musí byť
kvalifikovaný, teda existujúci a súčasne musí byť takýto dôvod zákonný a akceptovateľný, teda lege
artis. V danom prípade je žalobca presvedčený, že žalovaný porušil vyššie uvedenú kompetenciu tým,
že v odvolacom dekréte uviedol neexistujúci dôvod, nezákonný dôvod. Žalovaný uviedol ako dôvod
odvolania skutočnosť, ktorá v čase vydania odvolacieho dekrétu jednak nebola preukázaná a jednak
konštatovanie tohto dôvodu neprináleží do kompetencie žalovaného, čím žalovaný podľa názoru žalobcu
prekročil svoju právomoc. Žalovaný v odvolacom dekréte uvádza, že žalobca porušil ustanovenie §
240 odsek 9 zák. č 311/2001 Z. z. a tým aj § 8 odsek 1 písm. a) zák. č. 552/2003 Z. z. Podľa názoru
žalobcu je žalovaným uvádzaný dôvod predčasný, a preto nemôže byť aplikovateľný ako zákonný
dôvod v odvolacom dekréte. Zo strany žalovaného tak došlo k porušeniu jeho kompetencie, keďže
nesprávne aplikoval kompetenčnú normu v tom zmysle, že uviedol dôvod, ktorý nemôže byť dôvodom.
Keďže v danom prípade zákon sám vylučuje odvolanie bez uvedenia dôvodu, o to viac je tu namieste
požiadavka na aplikáciu uvedenia regulárneho dôvodu nevyhnutného na právny účinok a zákonnosť
odvolacieho dekrétu ako kompetenčného aktu žalovaného. Žalobca uvádza, že k porušeniu právnych
noriem, tak ako to uvádza žalovaný v odvolacom dekréte, nedošlo a prípadné skúmanie porušenia
týchto predpisov je predbežnou otázkou, ktorá ale nepatrí do kompetencie žalovaného. Pokiaľ teda
žalovaný urobil vlastný právny názor na porušenie právneho predpisu, ktorý ale porušený nebol a o tejto
predbežnej otázke doposiaľ nerozhodol príslušný súd, je žalobca toho názoru, že žalovaný nemohol
takýto dôvod uplatniť ako dôvod uvedený v odvolacom dekréte. Navyše, konštatovanie porušenia
týchto predpisov v čase odvolacieho dekrétu meritórne nekonštatoval ani žiadny iný orgán Prešovského
samosprávneho kraja, a to aj napriek tomu, že skutočnosti uvádzané ako odvolací dôvod boli predmetom
šetrenia kontrolného orgánu PSK, odboru kultúry. Zákon teda predpokladá aj právnu situáciu, kedy
zástupcovia odborov odmietnu udeliť súhlas a zo strany zamestnávateľa je aj napriek tomu pracovný
pomer so zamestnancom skončený okamžite. V takomto prípade je zamestnanec oprávnený za využitia
§ 77 Zákonníka práce podať v zákonnej lehote žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru a
v prípade, ak súd skonštatuje, že ostatné podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru sú
platné a súčasne zistí, že od že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné. Na základe
uvedeného je preto možné konštatovať, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť v uvedenej
pracovnoprávnej veci meritórne a konštatovať, či v súvislosti so skončením pracovného pomeru bol
porušený zákon, je príslušný súd oprávnený rozhodovať pracovnoprávne spory a nie žalovaný, ktorému
uvedená rozhodovacia právomoc neprislúcha. V čase vydania odvolacieho dekrétu tak odvolací dôvod
neexistoval. Rozhodovanie o prejudiciálnej otázke /platnosť skončenia pracovného pomeru/ dokonca
neprináleží ani samotnému správnemu súdu, nie to už žalovanému. Podľa § 132 ods. 1 SSP otázku, o
ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd
posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Navyše, ku dňu vydania odvolacieho dekrétu, Vihorlatské
múzeum v Humennom ani len nedisponovalo informáciou, či vo veci bola zo strany A. G. C. podaná
žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo A.
G. C. doručené dňa 25.01.2023. Ak takáto žaloba podaná už bola, bude o nej rozhodovať príslušný
súd. Keďže žalobca ku dňu podania žaloby nedisponuje informáciou, či takáto žaloba zo strany A. G. C.
podaná bola, navrhujeme, aby súd vyžiadal túto informáciu priamo od žalovaného alebo Vihorlatského
múzea v Humennom, prípadne priamo od príslušného súdu. Žalobca predpokladá, že je ním Okresný
súd Poprad, ktorý je oprávnený rozhodovať v pracovnoprávnych vzťahoch.
3. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16. mája 2023 postúpil vec Okresnému súdu Poprad.
Okresný súd Poprad dňa 25.09.2023 nesúhlasil s postúpením veci Krajského súdu v Prešove a predložil
vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie kompetenčného sporu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky listom z 02.10.2023 vrátil nesprávne zaslaný spis Okresnému súdu
Poprad, nakoľko agenda kompetenčného senátu prešla na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Okresný súd Poprad listom z 19.10.2023 nesúhlasil s postúpením veci Krajského súdu v Prešove
a predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky uznesením 18SKomp/12/2023 zo dňa 09.11.2023 určil, že na prejednanie veci nie
je daná právomoc správneho súdu. V odôvodnení konštatoval že odvolanie z funkcie riaditeľa je právny
úkon urobený zriaďovateľom. Odvolaním z funkcie riaditeľa došlo k zmene pracovného pomeru žalobcu
pri výkone práce vo verejnom záujme spočívajúci v zániku funkcie riaditeľa. Zákon o múzeách obsahuje
jedinú podmienku odvolania z funkcie riaditeľa múzea a to uvedenie dôvodu odvolania z funkcie riaditeľa.
Posudzujúc žalobu podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že predmetom konania je určenie
neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa múzea. Predmetom tohto konania preto bude skúmanie

splnenia podmienok odvolania z funkcie riaditeľa žalobcu, a teda naplnenie dôvodu pre jeho odvolanie,
existenciu ktorého dôvodu žalobca popiera. Pri posudzovaní platnosti tohto právneho úkonu je potrebné
aplikovať subsidiárnu právnu normu obsiahnutú v zákone o výkone práce vo verejnom záujme a v zákone
číslo 311/2001 Z.z. Zákonníku práce (§ 1 ods. 4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme), čím je
daná právomoc civilného súdu. Listom zo dňa 04.01.2024 Okresný súd Poprad postúpil vec Okresnému
súdu Prešov ako kauzálne príslušnému súdu na konanie od 01.06.2023.
4. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu 20.02.2024 a 08.03.2024, v ktorom zhodne
uvádzajú, že namietajú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, nakoľko žalovaný v zmysle platnej
legislatívy nikdy nebol, ani nemohol byť zamestnávateľom žalobcu a preto nie je a nemôže byť v tomto
spore pasívne legitimovaný. Poukázal na ustanovenie § 3 a zákona číslo 206/2009 Z.z. o múzeách
a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, na základe ktorého má predseda samosprávneho
kraja možnosť odvolať riaditeľa múzea s uvedením dôvodu jeho odvolania. Je iba na rozhodnutí
predsedu ako štatutárneho orgánu zriaďovateľa múzea, či využije túto jemu zákonom danú možnosť.
V tomto prípade túto možnosť využil a riaditeľa múzea - žalobcu odvolal. Zákon pre platnosť odvolania
vyžaduje uvedenie dôvodu. Odvolací dekrét zo dňa 16.03.2023 túto zákonnú náležitosť - odvolací dôvod
obsahoval a je teda platný. Vychádzajúc z podkladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii bolo preukázané,
že existoval dôvod na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa Vihorlatského múzea. Išlo o nasledovné
doklady: žiadosť o udelenie súhlasu - § 240 ods. 9 Zákonníka práce zo dňa 10.01.2023 - išlo o žiadosť
Vihorlatského múzea o súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru s A. G. C., odpoveď
na žiadosť o udelenie súhlasu zo dňa 17.01.2023 - výbor ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu
v Humennom odmietol udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru s A. G. C., Okamžité
skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 25.01.2023 - okamžité
skončenie pracovného pomeru s A. G. C., a to bez udelenia súhlasu zástupcov zamestnancov výboru
ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom. V samotnom dokumente sa konštatuje skutočnosť,
že výbor ZO SLOVES odmieta udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru a že nebola
priložená zápisnica zo zasadnutia výboru zo dňa 12.01.2023. Na základe týchto podkladov bolo zrejmé,
že žalobca okamžite skončil pracovný pomer s A. G. C. napriek tomu, že nemal na to potrebný
Zákonníkom práce vyžadovaný súhlas zástupcov zamestnancov. Bol si plne vedomý tejto skutočnosti,
sám ju konštatoval pri okamžitom skončení pracovného pomeru s týmto zamestnancom. Zápisnica
zo zasadnutia výboru ZO SLOVES nebola potrebná, ani ju nebolo potrebné dokladať. Zo strany žalobcu
došlo k vedomému a hrubému porušeniu § 240 ods. 9 zákona číslo 311/2001 Z.z. a tým aj § 8 ods. 1
písm. a) Z.z. číslo 552/2003 Z.z. Uviedol že v právnej veci žalobcu A. G. C. proti žalovanému Vihorlatské
múzeum v Humennom o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vedenej Okresným súdom
Poprad pod spisovou značkou 17Cpr/6/2023 súd uznesením schválil zmier, kde konštatoval, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu (A. C.) je neplatné. Navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
5. Súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 15.03.2024, aby sa k vyjadreniu žalovaných písomne vyjadril.
Uznesenie mu bolo doručené 31.03.2024, avšak napriek žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa
zo dňa 15.04.2024, sa žalobca k vyjadreniu žalovaných nevyjadril.
6. Súd vykonal dňa 30.1.2025 pojednávanie, ktorého sa zúčastnili žalobca aj žalovaní, ktorí zotrvali na
svojich doterajších postojoch.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu, ktorý tvorí žaloba na č. l. 1-3, ďalej na č. l. 4-9,
informácia o poistencoch na č. l. 12, list žalobcu adresovaná žalovanému na č. l. 13 zo dňa 23.2.2023,
list žalobcu adresovaný žalovanému z 1.3.2023 na č. l. 14-15, emaily z 10.4.2023 na č. l. 15-17,
odvolací dekrét zo 16.3.2023 na č. l. 18, odvolací dekrét vyjadrenie z 21.3.2023 na č. l. 19-20, zápisnica
o prešetrení sťažnosti na č. l. 21-24, zápisnice o prešetrení sťažnosti vyjadrenie z 31.3.2023 na č.
l. 25-26, opis pracovnej činnosti z 23.3.2023 na č. l. 27, okamžité skončenie pracovného pomeru
z 25.1.2023 na č. l. 29-29, vyjadrenie k odvolaciemu dekrétu odpoveď z 27.3.2023 na č. l. 29-30, podanie
žalobcu doručené súdu 27.4.2023 na č. l. 36, ustanovenie do funkcie z 30.9.2002 na č. l. 37, pracovná
zmluva z 1.11.1985 na č. l. 37-38, pracovná náplň z 3.9.1986 na č. l. 38-39, vyjadrenie žalovaného
doručené súdu 20.2.2024 na č. l. 66-67, žiadosť o udelenie súhlasu z 10.1.2023 na č. l. 68-69, odpoveď
na žiadosť o udelenie súhlasu zo dňa 17.1.2023 na č. l. 70, okamžité skončenie pracovného pomeru
z 25.1.2023 na č. l. 71-72, záznam o výsledku inšpekcie práce zo 7.7.2023 na č. l. 73-74, vyjadrenie
žalovaného doručené súdu 8.3.2024 na č. l. 82-90, vyjadrenie žalobcu doručené súdu 15.4.2024.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
9. Dňa 10.01.2023 Vihorlatské múzeum v Humennom konajúce riaditeľom - žalobcom požiadalo A. G.
C., predsedu ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom o udelenie súhlasu podľa § 240 ods. 9
Zákonníka práce s okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom A. G. C..
10. Listom zo dňa 17.01.2023 označeným ako odpoveď na žiadosť o udelenie súhlasu výbor
ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom adresovaným riaditeľovi Vihorlatského múzea
v Humennom - žalobcovi výslovne odmieta udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru
s A. G. C.. Výbor ZO SLOVES sa na tomto uzniesol na svojom zasadnutí dňa 12.01.2023.
11. Dňa 25.01.2023 Vihorlatské múzeum v Humennom konajúce riaditeľom - žalobcom okamžite
skončilo pracovný pomer s A. G. C. podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka
práce. V listine bolo uvedené, že vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanec A. G. C. u zamestnávateľa
vykonával funkciu predsedu ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom dňa 10.01.2023 bola
tomuto zástupcovi zamestnancov doručená žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 240 ods. 9 Zákonníka
práce. Podaním doručeným zamestnávateľovi dňa 23. januára 2023 výbor ZO SLOVES pri Vihorlatskom
múzeu v Humennom oznámil, že v súlade s § 240 ods. 9 Zákonníka práce odmieta udeliť súhlas
na okamžité skončenie pracovného pomeru s A. G. C. s tým, že výbor sa na tom uzniesol na svojom
zasadnutí dňa 12. januára 2023. Ako súčasť tohto podania ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu
v Humennom nebola priložená zápisnica zo zasadnutia dňa 12.01.2023.
12. Odvolacím dekrétom zo dňa 16.03.2023 žalovaný 1./ ako štatutárny orgán žalovaného 2./
odvolal s účinnosťou od 20.03.2023 žalobcu z funkcie riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom
so sídlom Námestie Slobody 1 Humenné, IČO 37781391. V odôvodnení odvolacieho dekrétu poukázal
na skutočnosť, že dňa 25.01.2023 Vihorlatské múzeum v Humennom ako zamestnávateľ zastúpené
riaditeľom - žalobcom okamžite skončilo pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona číslo
311/2001 Z.z. Zákonníka práce s A. G. C., zamestnancom Vihorlatského múzea na pracovnej
pozícii samostatný odborný pracovník H. z dôvodu, že nechránil majetok (zbierkové predmety)
pred poškodením alebo zničením. A. G. C. pôsobil u zamestnávateľa ako člen odborového orgánu
ZO SLOVES a bol zároveň jeho predsedom. Z uvedeného dôvodu mohlo Vihorlatské múzeum v
Humennom zastúpené riaditeľom A. B. C. okamžite skončiť pracovný pomer s A. G. C. až po
udelení predchádzajúceho súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zástupcov
zamestnancov – ZO SLOVES. Listom zo dňa 17.01.2023 Výbor ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu
v Humennom odmietol udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru s A. G. C.. V §
8 ods. 1 písm. a) z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov sa uvádza: „Zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony,
zákony, ostatné všeobecné záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.“ V
§ 240 ods. 9 prvej vete z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je ustanovené: „Zamestnávateľ môže
dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému
dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom
týchto zástupcov zamestnancov. Na základe vyššie uvedených skutočností riaditeľ Vihorlatského múzea
v Humennom A. B. C. tým, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru s A. G. C., nedisponoval
súhlasom zástupcov zamestnancov ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom s okamžitým
skončením pracovného pomeru s A. G. C. (naopak výbor ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v
Humennom odmietol udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru s A. G. C.), porušil § 240
ods. 9 z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a tým aj § 8 ods. 1 písm. a) z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce
vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, a tak porušil jednu z najdôležitejších a základných
povinností zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.
13. Súd vo veci konštatuje nasledujúci právny stav:
14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa Čl. 9 Zákonníka práce Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.
Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú
svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
16. Podľa § 14 Zákonníka práce Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
17. Podľa § 68 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnú disciplínu.
18. Podľa § 240 Zákonníka práce (9) Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže
použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
19. Podľa § 3 zákona číslo 206/2009 Z.z. múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej
hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (1) Múzeum alebo galériu môže ako právnickú osobu zriadiť b) podľa osobitného predpisu
vyšší územný celok.
20. Podľa § 3b zákona číslo 206/2009 Z.z. múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej
hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov účinného do 31.07.2024 (1) Vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum, ktoré nie je
právnickou osobou, alebo galériu, ktorá nie je právnickou osobou, vymenúva a odvoláva štatutárny
orgán právnickej osoby, ktorej organizačnú zložku múzeum alebo galéria tvorí. Vedúci zamestnanec
podľa prvej vety sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné
vypočutie uchádzačov. (2) Funkčné obdobie vedúceho zamestnanca vymenovaného podľa odseku 1 je
päť rokov. (3) Vedúceho zamestnanca vymenovaného podľa odseku 1 nemožno odvolať bez uvedenia
dôvodu. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na múzeum alebo galériu, ktorá má zakladateľa.
21. Podľa § 4 zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (4) Na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak.
22. Podľa § 4 zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme Právne úkony za
zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval
alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého
pôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo
zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu,11) robí právne úkony jeho predseda alebo
iná fyzická osoba týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán
nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán
zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci
ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.
23. Súd právne uzatvára:
24. V súlade s Čl. 11 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd posúdil žalobu s prihliadnutím na jej obsah
a mal za to, že predmetom tejto žaloby je určenie neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa múzea.
Rovnako podľa obsahu žaloby mal súd za to, že žalovaným je 1./ E. A. A., E. predseda Prešovského
samosprávneho kraja, ale aj v žalobe označený 2./ Prešovský samosprávny kraj.

25. Žalovaný 1./ E. A. A., E. predseda Prešovského samosprávneho kraja nie je pasívne vecne
legitimovaný subjektom v tejto právnej veci o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa, nakoľko
odvolací dekrét, respektíve samotné odvolanie voči žalobcovi nerealizoval ako fyzická osoba, ale konal
ako štatutár žalovaného 2./ Prešovského samosprávneho kraja v súlade s ustanovením § 4 zákona
číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Pasívne vecne legitimovaný subjektom v tomto
spore je teda žalovaný 2./ Prešovský samosprávny kraj, v mene ktorého pri odvolaní žalobcu žalovaný
1./ konal. Preto súd zamietol žalobu proti žalovanému 1./.
26. Vychádzajúc zo základných zásad (článok 9 veta prvá) Zákonníka práce zamestnanci
a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov,
môžu svoje práva uplatniť na súde. Rovnako znenie § 14 Zákonníka práce konkrétne uvádza,
že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú
a rozhodujú súdy.
27. V konaní sa stalo sporným, či dôvod uvedený žalovaným 2./ na odvolanie žalobcu z funkcie
F. Vihorlatského múzea v Humennom bol z materiálneho hľadiska reálnym. Žalobca poukazoval
na to, že aj keď došlo z jeho strany ako riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom bez súhlasu základnej organizácie SLOVES, nie je
uvedená skutočnosť dôvodom pre jeho odvolanie, pričom poukazoval na skutočnosť že o neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru s týmto zamestnancom môžu rozhodnúť len súdy, nie
predseda samosprávneho kraja, pričom samotným okamžitým skončením pracovného pomeru ešte
nemuselo dôjsť vzhľadom na ustanovenia Zákonníka práce k skončeniu pracovného pomeru.
28. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca požiadal v zmysle § 240 ods. 9
Zákonníka práce dňa 10.01.2023 základnú organizáciu SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom
o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom A. C.. Základná
organizácia však odmietla udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa
17.01.2023. Napriek uvedenému žalobca v mene Vihorlatského múzea v Humennom okamžite skončil
pracovný pomer s A. C. podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 25.01.2023. V odvolacom
dekréte žalovaný 2/ konajúci žalovaným 1/ dňa 16.03.2023 konštatoval že dôvodom pre odvolanie
žalobcu z funkcie riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom je, že pri okamžitom skončení pracovného
pomeru s A. G. C. nedisponoval súhlasom zástupcov zamestnancov ZO SLOVES pri Vihorlatskom
múzeu v Humennom, teda porušil § 240 ods. 9 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a tým
aj § 8 ods. 1 písm. a) zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a tak porušil
jednu z najdôležitejších základných povinností zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.
Súd má teda za to, že dôvodom pre odvolanie žalobcu z funkcie nebolo konštatovanie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru vo vzťahu k uvedenému zamestnancovi, ale porušenie povinnosti
žalobcu ako riaditeľa múzea uvedenej v § 240 ods. 9 zákona číslo 311/2001 Z.z. a teda nerešpektovanie
tohto ustanovenia v tom smere, že pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom
musí štatutár múzea disponovať súhlasom zástupcov zamestnancov. Z uvedeného dôvodu súd považuje
odvolací dekrét za materiálne aj formálne správny.
29. Žalobca jednoznačne porušil svoje povinnosti zamestnanca vykonávajúceho prácu vo verejnom
záujme keď konal v rozpore s predmetným ustanovením Zákonníka práce vyžadujúcim súhlas zástupcov
zamestnancov s okamžitým skončením pracovného pomeru. V tomto smere v § 240 ZP zakotvuje
pre zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru vo vzťahu k zástupcovi zamestnancov jednotný
postup. ZP vyžaduje k výpovedi zamestnávateľa alebo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Pokiaľ žalobca preukázateľne konal v rozpore s
výslovným odmietnutím takéhoto súhlasu zo strany zástupcu zamestnancov porušil svoje povinnosti
bez ohľadu na to, že ZP upravuje možnosť zo strany zamestnávateľa domáhať sa v prípadnom
budúcom súdnom spore určenia, že od zamestnávateľa nemožno požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Jednak okamžité skončenie pracovného pomeru nešpecifikovalo dôvody pre takéto rozhodnutie
súdu, navyše súd o takomto predmete konania rozhoduje iba na návrh zamestnanca, teda nie
v každom spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a ani z tvrdení a vykonaného
dokazovania v konaní nevyplývajú dôvody pre konštatovanie, že by takéto dôvody neexistovali. Pokiaľ
by však aj takéto dôvody existovali, uvedené nemení nič na okolnosti, že žalobca ako F. Vihorlatského
múzea v Humennom porušil ustanovenie § 240 Zákonníka práce.

30. Preto súd žalobu voči žalovanému 2./ v časti o určenie neplatnosti odvolania z funkcie zamietol.
31. Zamietnutie žaloby sa vzťahuje aj na návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby,
nakoľko súd v pracovnoprávnych veciach postupuje v zmysle Civilného sporového poriadku, ktorý takúto
kompetenciu súdu nepriznáva.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
34. Úspešná strana sporu má právo na náhradu trov konania.
35. Je potrebné konštatovať, že žalovaní boli bol v konaní plne úspešní, preto im patrí právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, avšak podľa obsahu spisu žalovaným žiadne trovy konania
nevznikli, preto im súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.