{"guid": "000213f2-d720-4ab3-ae58-1c2d33b50664:6e0cd949-f92a-476a-92e7-901f9f2c42b5", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1", "spisova_znacka": "15Cpr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Cpr/1/2024 z 30. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 30. januára 2025, sp. zn. 15Cpr/1/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1", "identifikacne_cislo": "8023200210", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Johana Bertová", "sudca_id": 3342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-johana-bertova-3342", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6CoPr/2/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "681ac392-9a27-463a-a5fb-efec7944ff59:bd2aba09-7d2b-4d8e-8e42-c878fd30064c", "datum": "2025-11-20", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/552", "nazov": "zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/552", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/552-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/39", "nazov": "predpis č. 39/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/39-2017"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e0cd949-f92a-476a-92e7-901f9f2c42b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n15Cpr/1/2024\n8023200210\n30. 01. 2025\nJUDr. Johana Bertová\nECLI:SK:OSPO:2025:8023200210.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., právne zast. Advokátska kancelária SEMANČÍN &\nPARTNERS s.r.o., Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50567942, proti žalovanému: 1./ E. A. A., E.,\npredseda Prešovského samosprávneho kraja, Námestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475,\nzast. JUDr. Lucia Kováčová, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov 2./ Prešovský samosprávny kraj,\nNámestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu\ntakto:\nrozhodol:\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 18.04.2023 domáhal\nzrušenia odvolacieho dekrétu E. A. A., E., predsedu Prešovského samosprávneho kraja zo dňa\n16.03.2023, ktorým ako štatutárny orgán samosprávneho kraja podľa § 16 zákon č. 302/2011 Z. z. o\nsamospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 3a zákon č. 206/2099\nZ. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, odvolal s účinnosťou od\n20.03.2023 A. B. C. z funkcie riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom so sídlom Námestie slobody\n1, 066 01 Humenné, IČO: 37 781 391 a priznania odkladného účinku žalobe.\n2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Napadnutým rozhodnutím, ktorého preskúmania sa\nžalobca domáha, je odvolací dekrét, ktorý vydal E. A. A., E., predseda Prešovského samosprávneho\nkraja dňa 16.03.2023 a ktorým ako štatutárny orgán samosprávneho kraja podľa § 16 zákon č. 302/2011\nZ. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 3a zákon\nč. 206/2099 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, odvolal\ns účinnosťou od 20.03.2023 A. B. C. ako žalobcu v tomto konaní z funkcie F. Vihorlatského múzea\nv Humennom so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, IČO: 37 781 391. Dňa 20.03.2023\nsa traja zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja pokúšali žalobcovi doručiť odvolací dekrét\nžalovaného, ktorý žalobca odmietol prevziať, nakoľko ho považoval za nezákonný. Dôvodom odvolania\nžalobcu z funkcie mala byť skutočnosť, že v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru s\nbývalým zamestnancom žalobcu A. G. C., ktorý bol súčasne predsedom Základnej organizácie SLOVES\npri Vihorlatskom múzeu v Humennom, nebol udelený súhlas zo strany tohto odborového orgánu. Z\nuvedeného dôvodu žalovaný konštatoval, že takýmto konaním žalobca údajne porušil § 240 ods. 9 z.\nč. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a tým aj § 8 ods. 1 písm. a) z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce\n\nvo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Žalobca má za to, že odvolací dôvod musí byť\nkvalifikovaný, teda existujúci a súčasne musí byť takýto dôvod zákonný a akceptovateľný, teda lege\nartis. V danom prípade je žalobca presvedčený, že žalovaný porušil vyššie uvedenú kompetenciu tým,\nže v odvolacom dekréte uviedol neexistujúci dôvod, nezákonný dôvod. Žalovaný uviedol ako dôvod\nodvolania skutočnosť, ktorá v čase vydania odvolacieho dekrétu jednak nebola preukázaná a jednak\nkonštatovanie tohto dôvodu neprináleží do kompetencie žalovaného, čím žalovaný podľa názoru žalobcu\nprekročil svoju právomoc. Žalovaný v odvolacom dekréte uvádza, že žalobca porušil ustanovenie §\n240 odsek 9 zák. č 311/2001 Z. z. a tým aj § 8 odsek 1 písm. a) zák. č. 552/2003 Z. z. Podľa názoru\nžalobcu je žalovaným uvádzaný dôvod predčasný, a preto nemôže byť aplikovateľný ako zákonný\ndôvod v odvolacom dekréte. Zo strany žalovaného tak došlo k porušeniu jeho kompetencie, keďže\nnesprávne aplikoval kompetenčnú normu v tom zmysle, že uviedol dôvod, ktorý nemôže byť dôvodom.\nKeďže v danom prípade zákon sám vylučuje odvolanie bez uvedenia dôvodu, o to viac je tu namieste\npožiadavka na aplikáciu uvedenia regulárneho dôvodu nevyhnutného na právny účinok a zákonnosť\nodvolacieho dekrétu ako kompetenčného aktu žalovaného. Žalobca uvádza, že k porušeniu právnych\nnoriem, tak ako to uvádza žalovaný v odvolacom dekréte, nedošlo a prípadné skúmanie porušenia\ntýchto predpisov je predbežnou otázkou, ktorá ale nepatrí do kompetencie žalovaného. Pokiaľ teda\nžalovaný urobil vlastný právny názor na porušenie právneho predpisu, ktorý ale porušený nebol a o tejto\npredbežnej otázke doposiaľ nerozhodol príslušný súd, je žalobca toho názoru, že žalovaný nemohol\ntakýto dôvod uplatniť ako dôvod uvedený v odvolacom dekréte. Navyše, konštatovanie porušenia\ntýchto predpisov v čase odvolacieho dekrétu meritórne nekonštatoval ani žiadny iný orgán Prešovského\nsamosprávneho kraja, a to aj napriek tomu, že skutočnosti uvádzané ako odvolací dôvod boli predmetom\nšetrenia kontrolného orgánu PSK, odboru kultúry. Zákon teda predpokladá aj právnu situáciu, kedy\nzástupcovia odborov odmietnu udeliť súhlas a zo strany zamestnávateľa je aj napriek tomu pracovný\npomer so zamestnancom skončený okamžite. V takomto prípade je zamestnanec oprávnený za využitia\n§ 77 Zákonníka práce podať v zákonnej lehote žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru a\nv prípade, ak súd skonštatuje, že ostatné podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru sú\nplatné a súčasne zistí, že od že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca\nnaďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné. Na základe\nuvedeného je preto možné konštatovať, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť v uvedenej\npracovnoprávnej veci meritórne a konštatovať, či v súvislosti so skončením pracovného pomeru bol\nporušený zákon, je príslušný súd oprávnený rozhodovať pracovnoprávne spory a nie žalovaný, ktorému\nuvedená rozhodovacia právomoc neprislúcha. V čase vydania odvolacieho dekrétu tak odvolací dôvod\nneexistoval. Rozhodovanie o prejudiciálnej otázke /platnosť skončenia pracovného pomeru/ dokonca\nneprináleží ani samotnému správnemu súdu, nie to už žalovanému. Podľa § 132 ods. 1 SSP otázku, o\nktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd\nposúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Navyše, ku dňu vydania odvolacieho dekrétu, Vihorlatské\nmúzeum v Humennom ani len nedisponovalo informáciou, či vo veci bola zo strany A. G. C. podaná\nžaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo A.\nG. C. doručené dňa 25.01.2023. Ak takáto žaloba podaná už bola, bude o nej rozhodovať príslušný\nsúd. Keďže žalobca ku dňu podania žaloby nedisponuje informáciou, či takáto žaloba zo strany A. G. C.\npodaná bola, navrhujeme, aby súd vyžiadal túto informáciu priamo od žalovaného alebo Vihorlatského\nmúzea v Humennom, prípadne priamo od príslušného súdu. Žalobca predpokladá, že je ním Okresný\nsúd Poprad, ktorý je oprávnený rozhodovať v pracovnoprávnych vzťahoch.\n3. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16. mája 2023 postúpil vec Okresnému súdu Poprad.\nOkresný súd Poprad dňa 25.09.2023 nesúhlasil s postúpením veci Krajského súdu v Prešove a predložil\nvec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie kompetenčného sporu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky listom z 02.10.2023 vrátil nesprávne zaslaný spis Okresnému súdu\nPoprad, nakoľko agenda kompetenčného senátu prešla na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\nOkresný súd Poprad listom z 19.10.2023 nesúhlasil s postúpením veci Krajského súdu v Prešove\na predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky uznesením 18SKomp/12/2023 zo dňa 09.11.2023 určil, že na prejednanie veci nie\nje daná právomoc správneho súdu. V odôvodnení konštatoval že odvolanie z funkcie riaditeľa je právny\núkon urobený zriaďovateľom. Odvolaním z funkcie riaditeľa došlo k zmene pracovného pomeru žalobcu\npri výkone práce vo verejnom záujme spočívajúci v zániku funkcie riaditeľa. Zákon o múzeách obsahuje\njedinú podmienku odvolania z funkcie riaditeľa múzea a to uvedenie dôvodu odvolania z funkcie riaditeľa.\nPosudzujúc žalobu podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že predmetom konania je určenie\nneplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa múzea. Predmetom tohto konania preto bude skúmanie\n\nsplnenia podmienok odvolania z funkcie riaditeľa žalobcu, a teda naplnenie dôvodu pre jeho odvolanie,\nexistenciu ktorého dôvodu žalobca popiera. Pri posudzovaní platnosti tohto právneho úkonu je potrebné\naplikovať subsidiárnu právnu normu obsiahnutú v zákone o výkone práce vo verejnom záujme a v zákone\nčíslo 311/2001 Z.z. Zákonníku práce (§ 1 ods. 4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme), čím je\ndaná právomoc civilného súdu. Listom zo dňa 04.01.2024 Okresný súd Poprad postúpil vec Okresnému\nsúdu Prešov ako kauzálne príslušnému súdu na konanie od 01.06.2023.\n4. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu 20.02.2024 a 08.03.2024, v ktorom zhodne\nuvádzajú, že namietajú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, nakoľko žalovaný v zmysle platnej\nlegislatívy nikdy nebol, ani nemohol byť zamestnávateľom žalobcu a preto nie je a nemôže byť v tomto\nspore pasívne legitimovaný. Poukázal na ustanovenie § 3 a zákona číslo 206/2009 Z.z. o múzeách\na galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, na základe ktorého má predseda samosprávneho\nkraja možnosť odvolať riaditeľa múzea s uvedením dôvodu jeho odvolania. Je iba na rozhodnutí\npredsedu ako štatutárneho orgánu zriaďovateľa múzea, či využije túto jemu zákonom danú možnosť.\nV tomto prípade túto možnosť využil a riaditeľa múzea - žalobcu odvolal. Zákon pre platnosť odvolania\nvyžaduje uvedenie dôvodu. Odvolací dekrét zo dňa 16.03.2023 túto zákonnú náležitosť - odvolací dôvod\nobsahoval a je teda platný. Vychádzajúc z podkladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii bolo preukázané,\nže existoval dôvod na odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa Vihorlatského múzea. Išlo o nasledovné\ndoklady: žiadosť o udelenie súhlasu - § 240 ods. 9 Zákonníka práce zo dňa 10.01.2023 - išlo o žiadosť\nVihorlatského múzea o súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru s A. G. C., odpoveď\nna žiadosť o udelenie súhlasu zo dňa 17.01.2023 - výbor ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu\nv Humennom odmietol udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru s A. G. C., Okamžité\nskončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 25.01.2023 - okamžité\nskončenie pracovného pomeru s A. G. C., a to bez udelenia súhlasu zástupcov zamestnancov výboru\nZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom. V samotnom dokumente sa konštatuje skutočnosť,\nže výbor ZO SLOVES odmieta udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru a že nebola\npriložená zápisnica zo zasadnutia výboru zo dňa 12.01.2023. Na základe týchto podkladov bolo zrejmé,\nže žalobca okamžite skončil pracovný pomer s A. G. C. napriek tomu, že nemal na to potrebný\nZákonníkom práce vyžadovaný súhlas zástupcov zamestnancov. Bol si plne vedomý tejto skutočnosti,\nsám ju konštatoval pri okamžitom skončení pracovného pomeru s týmto zamestnancom. Zápisnica\nzo zasadnutia výboru ZO SLOVES nebola potrebná, ani ju nebolo potrebné dokladať. Zo strany žalobcu\ndošlo k vedomému a hrubému porušeniu § 240 ods. 9 zákona číslo 311/2001 Z.z. a tým aj § 8 ods. 1\npísm. a) Z.z. číslo 552/2003 Z.z. Uviedol že v právnej veci žalobcu A. G. C. proti žalovanému Vihorlatské\nmúzeum v Humennom o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vedenej Okresným súdom\nPoprad pod spisovou značkou 17Cpr/6/2023 súd uznesením schválil zmier, kde konštatoval, že okamžité\nskončenie pracovného pomeru žalobcu (A. C.) je neplatné. Navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu.\n5. Súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 15.03.2024, aby sa k vyjadreniu žalovaných písomne vyjadril.\nUznesenie mu bolo doručené 31.03.2024, avšak napriek žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa\nzo dňa 15.04.2024, sa žalobca k vyjadreniu žalovaných nevyjadril.\n6. Súd vykonal dňa 30.1.2025 pojednávanie, ktorého sa zúčastnili žalobca aj žalovaní, ktorí zotrvali na\nsvojich doterajších postojoch.\n7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu, ktorý tvorí žaloba na č. l. 1-3, ďalej na č. l. 4-9,\ninformácia o poistencoch na č. l. 12, list žalobcu adresovaná žalovanému na č. l. 13 zo dňa 23.2.2023,\nlist žalobcu adresovaný žalovanému z 1.3.2023 na č. l. 14-15, emaily z 10.4.2023 na č. l. 15-17,\nodvolací dekrét zo 16.3.2023 na č. l. 18, odvolací dekrét vyjadrenie z 21.3.2023 na č. l. 19-20, zápisnica\no prešetrení sťažnosti na č. l. 21-24, zápisnice o prešetrení sťažnosti vyjadrenie z 31.3.2023 na č.\nl. 25-26, opis pracovnej činnosti z 23.3.2023 na č. l. 27, okamžité skončenie pracovného pomeru\nz 25.1.2023 na č. l. 29-29, vyjadrenie k odvolaciemu dekrétu odpoveď z 27.3.2023 na č. l. 29-30, podanie\nžalobcu doručené súdu 27.4.2023 na č. l. 36, ustanovenie do funkcie z 30.9.2002 na č. l. 37, pracovná\nzmluva z 1.11.1985 na č. l. 37-38, pracovná náplň z 3.9.1986 na č. l. 38-39, vyjadrenie žalovaného\ndoručené súdu 20.2.2024 na č. l. 66-67, žiadosť o udelenie súhlasu z 10.1.2023 na č. l. 68-69, odpoveď\nna žiadosť o udelenie súhlasu zo dňa 17.1.2023 na č. l. 70, okamžité skončenie pracovného pomeru\nz 25.1.2023 na č. l. 71-72, záznam o výsledku inšpekcie práce zo 7.7.2023 na č. l. 73-74, vyjadrenie\nžalovaného doručené súdu 8.3.2024 na č. l. 82-90, vyjadrenie žalobcu doručené súdu 15.4.2024.\n\n8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:\n9. Dňa 10.01.2023 Vihorlatské múzeum v Humennom konajúce riaditeľom - žalobcom požiadalo A. G.\nC., predsedu ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom o udelenie súhlasu podľa § 240 ods. 9\nZákonníka práce s okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom A. G. C..\n10. Listom zo dňa 17.01.2023 označeným ako odpoveď na žiadosť o udelenie súhlasu výbor\nZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom adresovaným riaditeľovi Vihorlatského múzea\nv Humennom - žalobcovi výslovne odmieta udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru\ns A. G. C.. Výbor ZO SLOVES sa na tomto uzniesol na svojom zasadnutí dňa 12.01.2023.\n11. Dňa 25.01.2023 Vihorlatské múzeum v Humennom konajúce riaditeľom - žalobcom okamžite\nskončilo pracovný pomer s A. G. C. podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka\npráce. V listine bolo uvedené, že vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanec A. G. C. u zamestnávateľa\nvykonával funkciu predsedu ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom dňa 10.01.2023 bola\ntomuto zástupcovi zamestnancov doručená žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 240 ods. 9 Zákonníka\npráce. Podaním doručeným zamestnávateľovi dňa 23. januára 2023 výbor ZO SLOVES pri Vihorlatskom\nmúzeu v Humennom oznámil, že v súlade s § 240 ods. 9 Zákonníka práce odmieta udeliť súhlas\nna okamžité skončenie pracovného pomeru s A. G. C. s tým, že výbor sa na tom uzniesol na svojom\nzasadnutí dňa 12. januára 2023. Ako súčasť tohto podania ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu\nv Humennom nebola priložená zápisnica zo zasadnutia dňa 12.01.2023.\n12. Odvolacím dekrétom zo dňa 16.03.2023 žalovaný 1./ ako štatutárny orgán žalovaného 2./\nodvolal s účinnosťou od 20.03.2023 žalobcu z funkcie riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom\nso sídlom Námestie Slobody 1 Humenné, IČO 37781391. V odôvodnení odvolacieho dekrétu poukázal\nna skutočnosť, že dňa 25.01.2023 Vihorlatské múzeum v Humennom ako zamestnávateľ zastúpené\nriaditeľom - žalobcom okamžite skončilo pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona číslo\n311/2001 Z.z. Zákonníka práce s A. G. C., zamestnancom Vihorlatského múzea na pracovnej\npozícii samostatný odborný pracovník H. z dôvodu, že nechránil majetok (zbierkové predmety)\npred poškodením alebo zničením. A. G. C. pôsobil u zamestnávateľa ako člen odborového orgánu\nZO SLOVES a bol zároveň jeho predsedom. Z uvedeného dôvodu mohlo Vihorlatské múzeum v\nHumennom zastúpené riaditeľom A. B. C. okamžite skončiť pracovný pomer s A. G. C. až po\nudelení predchádzajúceho súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zástupcov\nzamestnancov – ZO SLOVES. Listom zo dňa 17.01.2023 Výbor ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu\nv Humennom odmietol udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru s A. G. C.. V §\n8 ods. 1 písm. a) z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších\npredpisov sa uvádza: „Zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony,\nzákony, ostatné všeobecné záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa\nsvojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.“ V\n§ 240 ods. 9 prvej vete z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je ustanovené: „Zamestnávateľ môže\ndať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému\ndôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom\ntýchto zástupcov zamestnancov. Na základe vyššie uvedených skutočností riaditeľ Vihorlatského múzea\nv Humennom A. B. C. tým, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru s A. G. C., nedisponoval\nsúhlasom zástupcov zamestnancov ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom s okamžitým\nskončením pracovného pomeru s A. G. C. (naopak výbor ZO SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v\nHumennom odmietol udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru s A. G. C.), porušil § 240\nods. 9 z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a tým aj § 8 ods. 1 písm. a) z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce\nvo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, a tak porušil jednu z najdôležitejších a základných\npovinností zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.\n13. Súd vo veci konštatuje nasledujúci právny stav:\n14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)\nsplnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania\nvzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom\nnaliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného\npredpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n\n15. Podľa Čl. 9 Zákonníka práce Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením\npovinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.\nZamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú\nsvoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.\n16. Podľa § 14 Zákonníka práce Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z\npracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.\n17. Podľa § 68 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne\na to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne\npracovnú disciplínu.\n18. Podľa § 240 Zákonníka práce (9) Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového\norgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi\nokamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.\nZa predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť\nzamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže\npoužiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.\n19. Podľa § 3 zákona číslo 206/2009 Z.z. múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej\nhodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (1) Múzeum alebo galériu môže ako právnickú osobu zriadiť b) podľa osobitného predpisu\nvyšší územný celok.\n20. Podľa § 3b zákona číslo 206/2009 Z.z. múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej\nhodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov účinného do 31.07.2024 (1) Vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum, ktoré nie je\nprávnickou osobou, alebo galériu, ktorá nie je právnickou osobou, vymenúva a odvoláva štatutárny\norgán právnickej osoby, ktorej organizačnú zložku múzeum alebo galéria tvorí. Vedúci zamestnanec\npodľa prvej vety sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné\nvypočutie uchádzačov. (2) Funkčné obdobie vedúceho zamestnanca vymenovaného podľa odseku 1 je\npäť rokov. (3) Vedúceho zamestnanca vymenovaného podľa odseku 1 nemožno odvolať bez uvedenia\ndôvodu. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na múzeum alebo galériu, ktorá má zakladateľa.\n21. Podľa § 4 zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (4) Na pracovnoprávne\nvzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon\nalebo osobitný predpis2) neustanovuje inak.\n22. Podľa § 4 zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme Právne úkony za\nzamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval\nalebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého\npôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo\nzvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu,11) robí právne úkony jeho predseda alebo\niná fyzická osoba týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán\nnadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán\nzriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci\nústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.\n23. Súd právne uzatvára:\n24. V súlade s Čl. 11 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd posúdil žalobu s prihliadnutím na jej obsah\na mal za to, že predmetom tejto žaloby je určenie neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa múzea.\nRovnako podľa obsahu žaloby mal súd za to, že žalovaným je 1./ E. A. A., E. predseda Prešovského\nsamosprávneho kraja, ale aj v žalobe označený 2./ Prešovský samosprávny kraj.\n\n25. Žalovaný 1./ E. A. A., E. predseda Prešovského samosprávneho kraja nie je pasívne vecne\nlegitimovaný subjektom v tejto právnej veci o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa, nakoľko\nodvolací dekrét, respektíve samotné odvolanie voči žalobcovi nerealizoval ako fyzická osoba, ale konal\nako štatutár žalovaného 2./ Prešovského samosprávneho kraja v súlade s ustanovením § 4 zákona\nčíslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Pasívne vecne legitimovaný subjektom v tomto\nspore je teda žalovaný 2./ Prešovský samosprávny kraj, v mene ktorého pri odvolaní žalobcu žalovaný\n1./ konal. Preto súd zamietol žalobu proti žalovanému 1./.\n26. Vychádzajúc zo základných zásad (článok 9 veta prvá) Zákonníka práce zamestnanci\na zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov,\nmôžu svoje práva uplatniť na súde. Rovnako znenie § 14 Zákonníka práce konkrétne uvádza,\nže spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú\na rozhodujú súdy.\n27. V konaní sa stalo sporným, či dôvod uvedený žalovaným 2./ na odvolanie žalobcu z funkcie\nF. Vihorlatského múzea v Humennom bol z materiálneho hľadiska reálnym. Žalobca poukazoval\nna to, že aj keď došlo z jeho strany ako riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom k okamžitému\nskončeniu pracovného pomeru so zamestnancom bez súhlasu základnej organizácie SLOVES, nie je\nuvedená skutočnosť dôvodom pre jeho odvolanie, pričom poukazoval na skutočnosť že o neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru s týmto zamestnancom môžu rozhodnúť len súdy, nie\npredseda samosprávneho kraja, pričom samotným okamžitým skončením pracovného pomeru ešte\nnemuselo dôjsť vzhľadom na ustanovenia Zákonníka práce k skončeniu pracovného pomeru.\n28. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca požiadal v zmysle § 240 ods. 9\nZákonníka práce dňa 10.01.2023 základnú organizáciu SLOVES pri Vihorlatskom múzeu v Humennom\no udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom A. C.. Základná\norganizácia však odmietla udeliť súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa\n17.01.2023. Napriek uvedenému žalobca v mene Vihorlatského múzea v Humennom okamžite skončil\npracovný pomer s A. C. podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 25.01.2023. V odvolacom\ndekréte žalovaný 2/ konajúci žalovaným 1/ dňa 16.03.2023 konštatoval že dôvodom pre odvolanie\nžalobcu z funkcie riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom je, že pri okamžitom skončení pracovného\npomeru s A. G. C. nedisponoval súhlasom zástupcov zamestnancov ZO SLOVES pri Vihorlatskom\nmúzeu v Humennom, teda porušil § 240 ods. 9 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a tým\naj § 8 ods. 1 písm. a) zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a tak porušil\njednu z najdôležitejších základných povinností zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.\nSúd má teda za to, že dôvodom pre odvolanie žalobcu z funkcie nebolo konštatovanie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru vo vzťahu k uvedenému zamestnancovi, ale porušenie povinnosti\nžalobcu ako riaditeľa múzea uvedenej v § 240 ods. 9 zákona číslo 311/2001 Z.z. a teda nerešpektovanie\ntohto ustanovenia v tom smere, že pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom\nmusí štatutár múzea disponovať súhlasom zástupcov zamestnancov. Z uvedeného dôvodu súd považuje\nodvolací dekrét za materiálne aj formálne správny.\n29. Žalobca jednoznačne porušil svoje povinnosti zamestnanca vykonávajúceho prácu vo verejnom\nzáujme keď konal v rozpore s predmetným ustanovením Zákonníka práce vyžadujúcim súhlas zástupcov\nzamestnancov s okamžitým skončením pracovného pomeru. V tomto smere v § 240 ZP zakotvuje\npre zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru vo vzťahu k zástupcovi zamestnancov jednotný\npostup. ZP vyžaduje k výpovedi zamestnávateľa alebo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru\npredchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Pokiaľ žalobca preukázateľne konal v rozpore s\nvýslovným odmietnutím takéhoto súhlasu zo strany zástupcu zamestnancov porušil svoje povinnosti\nbez ohľadu na to, že ZP upravuje možnosť zo strany zamestnávateľa domáhať sa v prípadnom\nbudúcom súdnom spore určenia, že od zamestnávateľa nemožno požadovať, aby zamestnanca naďalej\nzamestnával za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky okamžitého skončenia pracovného\npomeru. Jednak okamžité skončenie pracovného pomeru nešpecifikovalo dôvody pre takéto rozhodnutie\nsúdu, navyše súd o takomto predmete konania rozhoduje iba na návrh zamestnanca, teda nie\nv každom spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a ani z tvrdení a vykonaného\ndokazovania v konaní nevyplývajú dôvody pre konštatovanie, že by takéto dôvody neexistovali. Pokiaľ\nby však aj takéto dôvody existovali, uvedené nemení nič na okolnosti, že žalobca ako F. Vihorlatského\nmúzea v Humennom porušil ustanovenie § 240 Zákonníka práce.\n\n30. Preto súd žalobu voči žalovanému 2./ v časti o určenie neplatnosti odvolania z funkcie zamietol.\n31. Zamietnutie žaloby sa vzťahuje aj na návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby,\nnakoľko súd v pracovnoprávnych veciach postupuje v zmysle Civilného sporového poriadku, ktorý takúto\nkompetenciu súdu nepriznáva.\n32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,\nsúd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo.\n34. Úspešná strana sporu má právo na náhradu trov konania.\n35. Je potrebné konštatovať, že žalovaní boli bol v konaní plne úspešní, preto im patrí právo na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, avšak podľa obsahu spisu žalovaným žiadne trovy konania\nnevznikli, preto im súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\nPodľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {"stav": {"sz": "6CoPr/2/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "681ac392-9a27-463a-a5fb-efec7944ff59:bd2aba09-7d2b-4d8e-8e42-c878fd30064c", "datum": "2025-11-20", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "8dbd827e-c184-4e0b-9581-76a2fbaf7d0f:8fdab341-36ee-4c56-882d-1ee1d271ada2", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6722203661.5", "spisova_znacka": "17Cpr/6/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Cpr/6/2023 z 14. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6722203661.5"}], "citovane_v": []}