{"guid": "ea398400-d708-4955-bb08-12fd3c950fe2:367bab69-6d2e-41e6-a093-4d0448ed8d0f", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124203203.1", "spisova_znacka": "11Csp/45/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/45/2024 z 20. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 20. septembra 2024, sp. zn. 11Csp/45/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124203203.1", "identifikacne_cislo": "8124203203", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Iveta Wildeová", "sudca_id": 2588, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-wildeova-2588", "datum_vydania": "2024-09-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/367bab69-6d2e-41e6-a093-4d0448ed8d0f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124203203.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124203203.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124203203.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n11Csp/45/2024\n8124203203\n20. 09. 2024\nJUDr. Iveta Wildeová\nECLI:SK:OSPO:2024:8124203203.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX,\nbytom XXX XX C., D. X, 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., D. X, obaja zastúpení: JUDr.\nIgor Šafranko, advokát, 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, IČO: 31954448 proti žalovanej:\nSlovenská sporiteľňa, a.s., 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653, zastúpená: Advokátska\nkancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., 040 01 Košice – Mestská časť Staré mesto, Bočná 10, IČO:\n36863017, o primerané finančné zadosťučinenie a prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je\n\np o v i n n á zaplatiť žalobcom 150 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nII. Žalobu v prevyšujúcej časti\n\nzamieta.\n\nIII. Žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej\nistiny.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia žalobou z 15.4.2024 sa domáhali primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n900 Eur podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že\nv predchádzajúcom spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 20Csp/36/2022 boli ako spotrebitelia\núspešní žalobou o určenie troch neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázali na sankčnú funkciu\ntohto inštitútu, ale aj relutárnu za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol na súde\núspešný. Uviedli, že aby finančné zadosťučinenie mohlo plniť svoj účel, nemôže byť priznané len\nv symbolickej výške. Pri nepeňažných nárokoch uplatnených v predchádzajúcom spore by kritériom pre\nurčenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského\npráva. Žalobcovia preto uplatnili za každú neprijateľnú podmienku finančné zadosťučinenie vo výške\n300 Eur.\n2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Považovala ju za amorálnu bez špecifikácie nemateriálnej ujmy,\nktorá žalobcom mala vzniknúť, pričom žalovanú sumu vyčíslili takmer na 4% istiny úveru, ktorá má\nbyť navýšená aj o ich trovy právneho zastúpenia. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR\n4Cdo/171/2005 a uznesenie 3Cdo/25/2019 zo dňa 20.6.2019, podľa ktorých nemožno pri posudzovaní\nzadosťučinenia priznávať neprimerané až premrštené sumy, ktoré by viedli k bezdôvodnému obohateniu\na ktoré by napr. pri porovnaní s odškodňovaním zásahov do iných základných práv zaručených Ústavou\nSR mohli niektoré ujmy na iných základných právach napr. ujmy na zdraví, bagatelizovať. Žalovaná\npreto poukázala na to, že podľa príslušnej právnej úpravy pri ublížení na zdraví je stanovená náhrada\nza bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 26,08 Eur za 1 bod. Žalovaná suma 900 Eur\nzodpovedá približne 35 bodom, ktoré sa priznávajú podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. napr. pri\nzlomenine čelovej alebo temennej kosti, tiež panvovej kosti, čo je neporovnateľné s neexistujúcou ujmou\n\nžalobcov, ktorých jedinou motiváciou je: „vytĺcť z banky ďalšie peniaze“. Žalobu označila za neobhájiteľné\nšikanovanie veriteľa, ktoré podporuje vypočítavosť a špekulantstvo u spotrebiteľov a stigmatizuje\npodnikanie bánk. Inštitút finančného zadosťučinenia má slúžiť na zavŕšenú ochranu dotknutému\nsubjektu, keď po vyčerpaní ostatných právnych prostriedkov nápravy stále pretrváva zásah do jeho\nnemateriálnej sféry, ktorý nemožno odstrániť alebo reparovať inak. Žalobný nárok tak nesleduje žiadne\nnastolenie rovnováhy medzi „silnejšou a slabšou“ zmluvnou stranou, ale ide o obyčajné „prilepšenie si“\nz cudzieho majetku, hoci nedošlo k žiadnej ujme, ktorá by mala byť odškodnená. Preto podľa žalovanej\nsúd by mal žalobu posúdiť aj v kontexte kritérií dobrých mravov a zákazov šikany. Žalovaná vzniesla aj\nnámietku premlčania s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba začína\nplynúť od času, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz a to nesmie byť závislým na subjektívnom\nrozhodnutí spotrebiteľa iniciovať súdne konanie, v ktorom uplatní porušenie spotrebiteľského práva\nalebo povinnosti. V takom prípade by došlo k neprípustnému posunutia začiatku premlčacej doby a to\nprakticky neobmedzene a podľa ľubovôle spotrebiteľa. To vystihuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR\nII.ÚS 242/2023 z 10.5.2023, podľa ktorého začiatok plynutia premlčacej doby nemôže byť závislý od\nvôle subjektu. V tej súvislosti žalovaná poukázala na judikatúru, podľa ktorej premlčanie v prípadoch\ndlhu, u ktorého splatnosť nastáva až úkonom veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka začína plynúť\nuž od momentu vzniku dlhu. Vychádzala aj z ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní premlčania nároku\nna finančné zadosťučinenie v rámci ochrany osobnosti podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo\nje najbližším právnym inštitútom k uplatnenému nároku, pri ktorom premlčanie sa počíta od okamihu\nkedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva\nfyzickej osoby. Premlčanie sa teda odvíja od udalosti, ktorou došlo k zásahu do práva dotknutého\nsubjektu, v tomto prípade podľa žalobcov je touto skutočnosťou obsah zmluvy o splátkovom úvere\nz 1.8.2012 a preto trojročná premlčacia lehota začala plynúť 2.8.2012 a skočila 2.8.2015 a keďže\nžaloba bola podaná podstatne neskôr, pohľadávka je premlčaná. Podľa názoru žalovanej žalobcovia\nneuviedli ani žiadnu konkrétnu ujmu, ktorú mali utrpieť alebo ktorá im hrozila a ktorá by mala im byť\nodškodnená a v tej súvislosti poukázala na závery rozsudkov Krajského súdu v Žiline 11Co/159/2015\nz 25.5.2015 a Krajského súdu v Trenčíne 19Co/110/2019 z 15.7.2020, ale aj na súdne rozhodnutia\ntýkajúce sa ochrany osobnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/535/2007 z 9.9.2008) alebo\nnáhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu\norgánov verejnej moci v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (rozsudok Najvyššieho súdu SR\n7Cdo/222/2021 zo dňa 30.3.2022).\n3. Žalobcovia v replike zotrvali na tom, že preukázali vznik nároku úspešným uplatnením porušenia\npráva alebo povinnosti žalovanou, čo bolo konštatované v súdnom (základnom) konaní v rozsudku.\nŽalobcovia nesúhlasili s tým, aby nimi uplatnený nárok bol posudzovaný analogicky podľa § 13\nods. 2 Občianskeho zákonníka, potrebné je totiž použiť predovšetkým gramatický, ale aj formálnosystematický výklad § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého účelom a zmyslom je\nochrana spotrebiteľa. Za nedôvodnú považovali aj námietku premlčania, keďže uplatnený nárok\nje spätý s úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle osobitných právnych\npredpisov v podobe právoplatného súdneho rozhodnutia a preto až od tohto momentu začína plynúť\ntrojročná premlčacia lehota tak ako to uviedol aj Krajský súd v Prešove v rozsudku 2Co/137/2016 zo\ndňa 24.5.2017. Žalobcovia napokon poukázali na postoj žalovanej, množstvo a intenzitu porušenia\nspotrebiteľských noriem z jej strany na jej permanentný odmietavý postoj voči svojim pochybeniam\na preto považovali uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia nielen za primeranú, ale zjavne\naj nízku. Uviedli, že celé posudzovanie primeranosti výšky finančného zadosťučinenia vychádza\nz okolností týkajúcich sa základného konania, v ktorom spotrebiteľ ako „obyčajný občan“ pociťuje\nvýrazné stresové vypätie, nielen z dôvodu neskúsenosti so súdnou mocou, ale aj zo skutočnosti, že\nčelí sporu s ekonomicky, právne a spoločensky silnejším protivníkom. V závere žalobcovia zdôraznili,\nže zákonodarca v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vôbec nestanovil podmienku vzniku\nresp. preukazovania akejkoľvek ujmy a v tej súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR\n6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 a Krajského súdu v Prešove 7Co/26/2013 z 23.5.2013.\n4. Žalovaná bola súdom vyzvaná na predloženie dupliky k replike žalobcov v lehote 15 dní. Napriek\ntomu, že príslušné uznesenie prevzala ešte 9.6.2024 a teda požadované vyjadrenie mala súdu\npredložiť do 24.6.2024, urobila tak až 16.9.2024, čo je možné vnímať ako prejav ignorácie a dešpektu\nvoči súdu. Napriek tomu súd uvádza, že žalovaná v duplike zotrvala na námietke premlčania a na\npredchádzajúcej argumentácii, ktorú doplnila aj o tvrdenie, že právnym základom uplatneného nároku\nnie je súdny spor, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, ale porušenie práva alebo povinnosti. Inak by\n\nspotrebiteľ nemohol byť úspešný, ak by súbežne uplatnil nárok z porušenia práva alebo povinnosti\ns nárokom na primerané finančné zadosťučinenie, pretože v takom prípade by súd musel žalobu\nv časti o primerané finančné zadosťučinenie zamietnuť ako predčasne podanú, čo však odporuje\nsúdnej praxi. Žalovaná preto dospela k záveru, že žalobcovia mohli už v základnom konaní o určenie\nneprijateľnej zmluvnej podmienky uplatniť aj nárok na primerané zadosťučinenie, pričom rozhodujúcim\nskutkom, ktorý zodpovedá zákonnej podmienke v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. – porušenie práva\nalebo povinnosti stanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je už samotné uzavretie zmluvy\nobsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, čo je zároveň aj okamih, keď spotrebiteľ mohol uplatniť\naj nárok na zaplatenie zadosťučinenia. Žalovaná zotrvala aj na námietke, že žalobcovia neprezentovali\nžiadne tvrdenie, ktoré by konkrétnymi okolnosťami odôvodňovalo výšku požadovaného zadosťučinenia\na ich tvrdenie o akomsi stresovom vypätí nie je vôbec konkretizované a preukázané, navyše je\nirelevantné, keďže boli to práve žalobcovia, ktorí sa rozhodli pre podanie žaloby a teda museli si byť\nvedomí všetkých dôsledkov, ktoré sú vlastné sporovému konaniu a museli byť pripravení ich strpieť.\nNemôže byť na ujmu žalovanej, ak v základnom konaní využíval zákonné prostriedky procesnej obrany,\niný výklad by bol v rozpore s článkom 12 ods. 4 Ústavy SR. V závere žalovaná výrazne poprela\ntvrdenie žalobcov o recidíve používania neprijateľných zmluvných podmienok s prehlásením, že žiadna\nzo zmluvných podmienok, ktoré boli predmetom základného konania sa už v aktuálnych zmluvách\no spotrebiteľskom úvere žalovanej nepoužíva.\n5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu, spisom tohto súdu\n20Csp/36/22 a zistil tento skutkový stav:\n6. Žalobcovia ako dlžníci uzavreli 1.8.2012 so žalovanou ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č.\n5031109634, ktorou im bol poskytnutý úver na bývanie 25.600 Eur so zľavnenou úrokovou sadzbou\n4,79% p.a. s lehotou konečnej splatnosti 20.5.2032V časti II. zmluvy označenej ako „poplatky“ v bode 2\nbolo uvedené, že poplatok za upomienku je vo výške 25 Eur za každú vystavenú upomienku.\n7. V časti III. zmluvy „osobitné ustanovenia“ v bode 4 sa dlžník zaviazal splácať pohľadávku pravidelnými\nsplátkami, periodicitou a termínu dohodnutého v základných podmienkach. Došlé sumy sa použijú\nnajskôr na úhradu splatných nákladov, poplatkov, úrokov z omeškania, úrokov a istiny a to v tomto poradí.\n8. Napokon v časti IV. zmluvy „záverečné ustanovenia“ je obsiahnuté v bode 3 toto vyhlásenie: „Dlžník\nvyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky,\nsadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy\nposkytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú\nVšeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami\nObchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní Privátnym klientom\na MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o\nskutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách.“\n9. Žalobcovia podali 14.3.2022 na tunajší súd žalobu o určenie neprijateľnosti vyššie uvedených\nzmluvných podmienok a tiež ďalšej zmluvnej podmienky týkajúcej sa prednostného uplatnenia\nObchodného zákonníka. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom č.k. 20Csp/36/2022-117 dňa\n12.5.2023 tak, že zamietol žalobu len ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa prednostného použitia\nObchodného zákonníka a vo zvyšku žalobe vyhovel. V odôvodnení rozsudku k poplatku za upomienku\npoukázal na záver z rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co/126/2012, podľa ktorého poplatky za\nupomienku v spotrebiteľských veciach umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech,\nktorý prevyšuje skutočné výdavky za upomienku. Podľa neho paušálna výška poplatku za upomienku\nbez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej\npodmienky. Citoval aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 17Co/115/2017 z 21.11.2017, podľa\nktorého poplatok za upomienku nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by mal povahu tzv.\nskrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a netransparentné. Podstatou tohto\npoplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú\npreukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu alebo plnenie, ktoré\nje poskytované spotrebiteľovi.\n10. K zmluvnej podmienke ohľadom započítania platieb súd poukázal na jeho rozpor s § 566 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého čiastočné plnenie peňažného dlhu sa započítava najprv na\n\nistinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Preto toto zmluvné ustanovenie zhoršuje postavenie\nspotrebiteľa. Súd poukázal tiež na právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 9C/100/2014\nz 27.8.2014 o určení neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky a v tej súvislosti aj na povinnosť\nžalovanej zdržať sa jej používania podľa § 53a Občianskeho zákonníka, čo žalovaná nerešpektuje, ako\nto vyplýva aj z tohto konania.\n11. Pri posúdení zmluvnej podmienky týkajúcej sa vyhlásenia dlžníkov o oboznámení sa so súčasťami\núverovej zmluvy súd I. inštancie uviedol, že táto zmluvná podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú\nrozsudkom Okresného súdu Kežmarok 9C/2/2014 zo 16.9.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove 2Co/41/2016 z 27.4.2017. Nimi bolo konštatované, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku\npodľa § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je de facto\nprenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, čo má\npre spotrebiteľa neprijateľný účinok, keďže v dôsledku nej môže byť odradený od prípadného podania\npodnetov alebo návrhov štátnym orgánom.\n12. Vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/36/2022-117 bol potvrdený rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove 6CoCsp/16/2023-236 zo dňa 14.12.2023. Rozsudok súdu I. inštancie tak\nnadobudol právoplatnosť 1.2.2024.\n13. Je nepochybné, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle\n§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na\nprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n17. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností\nustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde\ndomáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n18. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného\nzadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti\npodľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa,\no spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho\nzákonníka).\n19. Judikatúra sa v prípade nárokov uplatnených na primerané finančné zadosťučinenie podľa §\n3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ustálila v tom, že základ nároku je daný, pokiaľ bol spotrebiteľ\nv predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa. To uviedol aj\nNajvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, keď konštatoval, že účelom finančného\nzadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských\nzmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.\nJediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne\nuplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu\ninú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.\n\n20. Ten istý záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.2.2023, ktorý\ntaktiež uviedol, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech\nspotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to aké právo spotrebiteľa bolo porušené. V prípade, ak\nje spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva, alebo\nako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\n21. Akceptujúc princíp právnej istoty upravený v článku 2 ods. 2 CSP súd preto rešpektuje vyššie\nuvedené vyslovené právne závery. Keďže žalobcovia ako spotrebitelia boli v predchádzajúcom spore\núspešní voči žalovanej, keďže v rozsudku jednoznačne boli konštatované porušenia povinnosti\nžalovanej ako dodávateľa voči žalobcom ako spotrebiteľom tým, že súd určil neprijateľné zmluvné\npodmienky, je základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie daný. Nie je teda správny názor\nžalovanej o tom, že podmienkou pre priznanie tohto nároku je preukázanie nemateriálnej ujmy vzniknutej\nžalobcom.\n22. Súd sa domnieva, že významné pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je to,\no aké vážne porušenia práva spotrebiteľa išlo. Musí sa vychádzať z konkrétnych skutkových okolností,\nprihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu\nnepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.\n23. V danom prípade súd vychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a skutočnosti, že zmluvné\npodmienky, ktoré súdy vyhlásili za neprijateľné, žalovaná v prípade žalobcov ani nepoužila resp. nemali\npre nich žiadny negatívny dopad.\n24. Súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia musí zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho\nprípadu a stanoviť výšku v súlade so zákonnou požiadavkou primeranosti. Základným účelom\nprimeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. je\npredovšetkým satisfakcia žalobcu ako spotrebiteľa, čo vyplýva zo samotného názvu tohto inštitútu\n„zadosťučinenie“. Keďže však zaplatenie finančného zadosťučinenia pre povinný subjekt spôsobuje\nfinančnú ujmu, má poskytnutie finančného zadosťučinenia aj sankčnú povahu, ktorá je však druhoradá\na teda nepochybne plní len vedľajšiu úlohu, keďže primárnou je satisfakcia žalobcu. Udeľovanie sankcií\nje vecou trestného a správneho konania nie občianskoprávneho konania. Ak spotrebiteľ argumentuje\ndosiahnutím odradzujúceho účinku na dodávateľa, aby nepoužíval neprijateľné zmluvné podmienky,\nto môže dosiahnuť podnetom na správne konanie, ktoré v prípade žalovaného by bolo v právomoci\nNBS a tento orgán by bol oprávnený uložiť žalovanému (v prípade zistenia používania neprijateľných\nzmluvných podmienok) nie malú sankciu. Pokiaľ však spotrebiteľ túto možnosť nevyužije, potom sa\njaví, že jeho cieľom v skutočnosti nie je odradiť žalovaného od používania neprijateľných zmluvných\npodmienok, ale o získanie majetkového prospechu na jeho úkor, s čím nie je možné sa stotožniť.\nFinančné zadosťučinenie určuje súd svojou vlastnou úvahou, pričom súdna prax pri rozhodovaní\no jeho výške je rôznorodá. Prisudzovanie vyšších súm finančného zadosťučinenia súd považuje za\nfavorizovanie sankčnej funkcie daného inštitútu, s čím nie je možné súhlasiť.\n25. Súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia to, že žalovaná vyššie uvedené\nzmluvné podmienky voči žalobcom nepoužila, resp. zmluvná podmienka týkajúca sa započítania platieb\nnemala pre nich žiadny nepriaznivý dosah, keďže podľa výpovede žalobcu v predchádzajúcom spore\ncelý svoj dlh voči žalovanej z predmetnej zmluvy uhradil predčasne a navyše všetky vyššie uvedené\nzmluvné podmienky boli bežnou praxou všetkých bánk pôsobiacich na Slovensku. Navyše žalovaná\npoprela, že by žalobcom v prípade tohto úveru účtovala poplatky za upomienku, žalobcovia neboli\nv omeškaní s jeho splácaním a úver dokonca splatili oveľa skôr a to asi po 2 rokoch. Vzhľadom na\nvyššie uvedené závery súd preto považoval za primerané finančné zadosťučinenie za každú zmluvnú\npodmienku sumu 50 Eur, teda zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 150 Eur a žalobu v prevyšujúcej\nčasti ako nedôvodnú zamietol.\n26. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd sa nestotožnil s názorom žalovanej pri jej posúdení.\nPravdou je len to, že uplatnená pohľadávka podlieha premlčaniu a že je potrebné vychádzať z § 101\nObčianskeho zákonníka, nemožno však súhlasiť s tým, aby premlčacia lehota začala plynúť odo dňa\nnasledujúceho po uzavretí predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere napriek argumentácii o tom,\nže trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Je nesprávne\n\nargumentovať analógiou s právom na ochranu osobnosti, ktoré je v zákone (§ 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka) formulované úplne inak ako uplatnený nárok v § 3 ods. 5 vete tretej zákona o ochrane\nspotrebiteľa. V citovanom zákonnom ustanovení je totiž jasne uvedené, že nárok vzniká až potom, keď\nspotrebiteľ úspešne uplatní na súde porušenie svojho spotrebiteľského práva alebo povinnosti zo strany\ndodávateľa. Je nelogické, že by premlčanie začalo plynúť skôr než žalobcovia mohli uplatniť nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie. Za neadekvátnu súd považuje aj argumentáciu s odkazom na\njudikatúru pri peňažnom dlhu, ak nebola dohodnutá jeho splatnosť a kedy sa vyžaduje aktívny úkon\nveriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka a to výzva na vrátenie dlhu. Judikatúra pri posudzovaní\nzačiatku plynutia premlčacej lehoty v takomto prípade však nie je jednotná. Žalovaný poukázal na súdne\nrozhodnutia, podľa ktorých v takom prípade trojročná premlčacia lehota plynie už od vzniku dlhu, ale\nexistuje aj iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/146/2008, podľa ktorého v takomto prípade\npremlčacia doba plynie až od splatnosti dlhu, keďže nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká\naž splatnosťou. Za prijateľnejší príklad analogického použitia teórie a súdnej praxe však možno použiť\nprípady podľa § 564 Občianskeho zákonníka, teda ak čas plnenia dlhu je ponechaný na vôli dlžníka,\npotom v zmysle citovaného ustanovenia ho určí súd na návrh veriteľa. V takomto prípade premlčanie\ntotiž neplynie od vzniku dlhu, ale až od uplynutia lehoty určenej na splnenie dlhu právoplatným súdnym\nrozhodnutím (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/254/2009). Súd sa preto v otázke premlčania plne\nstotožňuje so záverom Krajského súdu v Prešove v rozsudku 2Co/137/2016 zo dňa 24.5.2017, podľa\nktorého premlčacia lehota na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia plynie až odo dňa\nnasledujúceho po právoplatnosti rozsudku č.k. 20Csp/36/2022-117, ktorý sa stal právoplatným 1.2.2024\na teda trojročná premlčacia lehota začala plynúť od 2.2.2024, takže žaloba bola podaná včas.\n27. Pre úplnosť súd dodáva, že zákon č. 250/2007 Z.z. bol síce s účinnosťou od 1.7.2024 zrušený\nzákonom č. 108/2024 Z.z., avšak podľa jeho prechodného ustanovenia - § 53 ods. 1 vznik právnych\nvzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa\nprávnych predpisov účinných do 30.6.2024.\n28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V danom\nprípade výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu a preto súd vychádzal zo záveru, že žalobcovia\nboli v spore úspešní a z toho dôvodu im priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý sa bude\nodvíjať len od výšky prisúdenej istiny. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý\nmožno použiť len výnimočne.\n29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia\nna Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,\nkto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť\npodpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2dc33975-e2e8-405e-8e97-8b2470ff906b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.242.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 242/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 242/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.242.2023.1"}, {"guid": "b07f7b3a-4179-4a43-9f11-e9daa724b0eb:46678e06-e3d5-41d9-bccb-aa429d3f2d8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1113239297.1", "spisova_znacka": "3Cdo/25/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/25/2019 z 20. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-20", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1113239297.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "3c111f11-ebac-41ae-97ff-75754ac442ab:148ecbbf-e50f-42e2-8d82-ae6cb5fe55b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/16/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/16/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c111f11-ebac-41ae-97ff-75754ac442ab:148ecbbf-e50f-42e2-8d82-ae6cb5fe55b2"}, {"guid": "88c68393-3353-4376-bece-2cc7969de9df:8ac83f4f-0c1b-40d6-9284-0e4861a7df0e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8319200291.1", "spisova_znacka": "19Co/110/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/110/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8319200291.1"}, {"guid": "e43b1dc7-59ed-44d1-964f-b2f4efc497bc:02ea1dd6-c97b-4572-803d-fa948ba3d533", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3216202136.1", "spisova_znacka": "17Co/115/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/115/2017 z 17. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-04-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3216202136.1"}, {"guid": "56ea43a0-e462-43a5-9e88-e6a861fadcc0:5b9ccfca-f9a0-4581-9a4e-6bb78782e425", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114205916.2", "spisova_znacka": "2Co/41/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/41/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114205916.2"}, {"guid": "6a112ece-74e4-4d8b-a07d-ed08f53dda16:ded37d39-de59-4030-a9ca-26bb6b9fae46", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1", "spisova_znacka": "2Co/137/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/137/2016 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1"}, {"guid": "f3562e06-a2dc-45a0-aa26-bbdcb18da0de:68dc22ad-1d3f-4052-bb2f-b9054e25ed74", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5414205051.1", "spisova_znacka": "11Co/159/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/159/2015 z 24. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-05-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5414205051.1"}, {"guid": "ed0b6f86-9e6f-4b9b-8dea-2c8896ae9011:bcf022ca-0034-4503-9b86-b587774c0189", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7512212685.1", "spisova_znacka": "7Co/26/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/26/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7512212685.1"}, {"guid": "15d5942e-81b8-4e71-b76a-ac9ba90703f4:f1f0714c-4250-4e45-be1d-fc54429f27df", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111215963.1", "spisova_znacka": "6Co/126/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/126/2012 z 6. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-05-06", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111215963.1"}, {"guid": "c61217ab-aadc-4164-a03f-b841ee0760c8:92c8e2ee-3759-4ec0-903a-6194f17dae58", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Csp/36/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 20Csp/36/2022 z 29. 3. 2022", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c61217ab-aadc-4164-a03f-b841ee0760c8:92c8e2ee-3759-4ec0-903a-6194f17dae58"}], "citovane_v": []}