{"guid": "1c7af9a3-1aa4-4673-851f-d6dda31144dc:17b8d665-4018-4256-8546-6e5ed0d8c102", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8123207271.3", "spisova_znacka": "9Csp/91/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/91/2023 z 15. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 15. augusta 2024, sp. zn. 9Csp/91/2023, ECLI:SK:OSPO:2024:8123207271.3", "identifikacne_cislo": "8123207271", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Sikorjak", "sudca_id": 2450, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-sikorjak-2450", "datum_vydania": "2024-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17b8d665-4018-4256-8546-6e5ed0d8c102", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8123207271.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8123207271.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8123207271.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n9Csp/91/2023\n8123207271\n15. 08. 2024\nJUDr. Rastislav Sikorjak\nECLI:SK:OSPO:2024:8123207271.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX C. právne zastúpený: Mgr. Matúš Macko, so sídlom\nKarpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777 proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská\nrepublika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199\nprávne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01\nPoprad, IČO: 47 255 773 žaloba o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 677,94 Eur, takto\nrozhodol:\nI. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania vedeného\nna KS v Prešove pod sp. zn. 10CoCsp/5/2024 v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 9Csp/91/2023 – 67 zo dňa 09.11.2023 žalobu v celom rozsahu\nzamietol, pričom uviedol:\n„1. Žalobou došlou súdu dňa 31.07.2023 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia primeraného\nfinančného zadosťučinenie vo výške 677,94 €.\n1.1. Žalobca v žalobe uviedol - V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.\n34Up/995/2020 (ďalej len „Základné konanie“) som bol úspešný ako žalovaný v postavení spotrebiteľa.\nTerajší žalovaný (vtedajší žalobca) si v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 677,94\nEura s prísl. na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5067812014, z 30.01.2015. Okresný súd Banská\nBystrica návrhu žalovaného vyhovel a vydal platobný rozkaz sp. zn. 34Up/995/2020 zo dňa 10.06.2020.\nPo podaní vecne odôvodneného odporu, upomínací súd upovedomením zo dňa 29.10.2020 konanie\nzastavil z dôvodu, že žalobca (v tomto konaní žalovaný) nepodal návrh na pokračovanie v konaní.\n2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že s ňou nesúhlasí, keďže sa iba obrátil na súd vo veci ochrany\nsvojho práva. Tým nemohol žiadne práva spotrebiteľa porušiť a toto porušenie nekonštatoval ani žiadny\nsúd.\n3. Skutkový stav medzi stranami sporu sporný nebol. Terajší žalovaný ako veriteľ si v upomínacom\nkonaní sp. zn. 34Up/995/2020 uplatnil voči terajšiemu žalobcovi ako dlžníkovi zaplatenie sumy 677,94\n€. Proti OS v BB vydanému platobnému rozkazu podal dlžník odpor a veriteľ návrh na pokračovanie\nnepodal.\n\n4. Súd sa teda zaoberal otázkou splnenia zákonných podmienok pre priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia.\nPodľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a povinností\nustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde\ndomáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len \"kolektívne záujmy spotrebiteľov\"). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\nNS SR sp. zn. 9Cdo/324/2020 - V danom prípade dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká okamihom právoplatného rozhodnutia\nsúdu, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol pri súdnej ochrane svojich práv i povinností úspešný; teda\nv danom prípade okamihom právoplatnosti (4. júla 2014) rozsudku odvolacieho súdu sp.zn. 20Co\n39/2013 zakladajúceho okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu o priznanie primeraného\nzadosťučinenia na súd (actio nata). Uzavretím spotrebiteľskej úverovej zmluvy nedochádza k splneniu\npodmienky spotrebiteľom o jeho úspešnom súdnom uplatnení porušených práv alebo povinností.\nNajvyšší súdu Slovenskej republiky v uznesení z 25. mája 2022 sp. zn. 3Cdo/31/2020 uviedol, že\n„eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým je taký výklad, pri\nktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v\nprospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky\npredbežnej).“\nZ formulácie súdmi aplikovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva,\nže spotrebiteľ musí uplatniť porušenie svojho práva len podaním žaloby a že uplatnením práva už\nnie je obrana spotrebiteľa ako žalovaného v súdom spore. Dovolací súd i v tomto prípade považuje\nza správne nadviazať na metodológiu výkladu práv spotrebiteľa v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/31/2020 o eurokonformnom výklade práva zohľadňujúcom postavenie spotrebiteľa ako slabšej\nstrany spotrebiteľského vzťahu. Dovolací súd preto vychádza z takého výkladu slovného spojenia\n„úspešného uplatnenia porušenia práva“ v ustanovení § 3 ods. 5 vety tretej, ktoré je v prospech\nspotrebiteľa a pri ktorom preto nezáleží, v akom procesnom postavení sa spotrebiteľ nachádza, t.j. či\nje v spore žalobcom alebo žalovaným. Zároveň v súvislosti s druhou právnou otázkou najvyšší súd\nnepovažuje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 vety\ntretej za rozhodujúce, v akej miere bol spotrebiteľ v spore úspešný, postačuje jeho čo i len čiastočný\núspech, napr. úspech v uplatnení niektorého z viacerých práv.\nNS SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 - Nešlo síce o úmyselné porušenie povinnosti, žalovaná (ako dodávateľ)\nvšak vzhľadom na to, že v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu konala v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, musí niesť zodpovednosť za takého pochybenie, ktoré\nprivodilo spotrebiteľovi ujmu. Dovolací súd teda na prvú právnu otázku dovolateľa odpovedá nasledovne:\nza úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné\npovažovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale\naj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania (na podklade späťvzatia žaloby) v dôsledku správania\ndodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci\nsamej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný.\nNa druhú právnu otázku položenú dovolateľom tak treba odpovedať kladne, t. j. je prípustné, aby súd\npri posúdení základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa posudzoval dôvodnosť žaloby spotrebiteľa v inom konaní, od ktorého spotrebiteľ odvodzuje\nprávo na toto primerané finančné zadosťučinenie, ak toto iné konanie bolo zastavené pre späťvzatie\nžaloby z dôvodu správania dodávateľa napriek tomu, že v rozhodnutí o zastavení konania (v časti\nrozhodnutia o povinnosti dodávateľa nahradiť spotrebiteľovi trovy konania) sa konštatuje, že žaloba\nspotrebiteľa bola podaná dôvodne a spotrebiteľ vzal žalobu späť pre správanie dodávateľa (t. j. pre\nprocesné zavinenie dodávateľa).\nNajvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 – R:86/2021 - 12. Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších\ninštancií, zastáva názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť\n\nveriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom\nzákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady\npre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani\nteleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.\n12.2. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v zmluve\ni matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič\nmu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje,\naby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\npričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden,\nnavyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd považuje za\npredpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s týmto sa dovolací\nsúd nestotožňuje.\n12.3. Z uvedených dôvodov potom záver súdov nižších inštancií, že predmetná zmluva v rozpore\ns § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje zákonnú náležitosť, a to\nvšetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť\npredmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je správny.\nNS SR sp. zn. 3 Obdo 64/2019 - Záverom dovolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že ak\nkrajský súd zastáva názor, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný rozhodnutiami najvyššieho súdu\n(prípadne ústavného súdu), ktoré predložila v spore niektorá zo strán (v danom prípade žalobca),\nčo vyplýva z druhej vety bodu 100. odôvodnenia jeho rozsudku, tento názor je v rozpore s realitou\na nemá oporu v zákone ani v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu. Predovšetkým dovolací\nsúd považuje za potrebné poukázať na čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku,\npodľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.\n5. Zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní\nPodľa § 11 ods.1 - Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne\nodôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný\nodpor nemožno vziať späť.\nPodľa § 14\n(1) Odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k\nnemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom\nna prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.\n(2) Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie\nzastavuje. O náhrade trov konania rozhodne súd na návrh.\n6. Žalobca mal za to, že samotné nepokračovanie v konaní po podaní odporu spotrebiteľom\nv upomínacom konaní je jeho úspechoch vedúcim k nároku na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenie. Žalobca vychádzal z názoru uvedeného v rozsudku KS v Prešove sp. zn. 22Co/98/2019\n(ktorý bol však vydaný pred vydaním vyššie citovaných rozhodnutí NS SR - pozn. súdu) v nasledujúcom\nznení:\n„11. Čo s týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie\nprávna na primerané finančné zodosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ, tento\nje naplený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti\ndodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svoje obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.\n12. Upomínacie konanie o zaplatenie 1.141,68 eura vedené na &okresnom súde Banská Bystrica\npod sp. Zn. 22Up/159/2018 bolo v dôsledku procesnej obrany žalobcu zastavené. Z obsahu spisu je\nzrejmé, že v danom upomínacom konaní bol vydaný na základe návrhu žalovaného platobný rozkaz č.k.\n22Up/159/2018-0 zo dňa 13.03.2018, ktorým bol žalobca (v danom konaní žalovaný) zaviazaný zaplatiť\nžalovanému (v danom konaní žalobcovi) istinu vo výške 1.141,68 eura s úrokom z omeškania 8,00% zo\nsumy 971,07 eura od 14.04.2017 do zaplatenia. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalobca odpor,\nktorý odôvodnil tým, že úverová zmluva č. 5203076534 zo dňa 26.03.2002 neobsahuje údaj o sume,\npočte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresu predávajúceho podľa §4 ods. 2a) a e)\nzákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej argumentoval tým, že predmetná úverová\nzmluva neobsahuje ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.\n258/2001 Z.z., preto je úver poskytnutý na základe tejto zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko na\npredmetný úver uhradil sumu 8.999,88 eura a z úverového rámca vyčerpal finančné prostriedky vo výške\n6.294,82 eura, neuznal peňažný nárok žalovaného v celom rozsahu a žiadal zrušiť platobný rozkaz.\n\nV dôsledku podaného odporu žalobcu, bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odporu\nv lehote 15 dní s tým, že môže v tej istej lehote navrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na\nprejednanie veci podľa CSP. V upovedomení zo dá 1605.2018 Okresný súd Banská Bystrica oznámil\nžalobcovi a žalovanému, že žalovaný s v lehote 15 dní od doručenia výzvy nevyjadril, v dôsledku čoho\nsa márnym uplynutím lehoty upomínacie konanie zastavilo.\n13. Nie je tak pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby,\nvzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a úhrady žalobcu nad poskytnutú\nistinu úveru. Išlo o úspešnú obranu žalobcu voči nároku žalovaného. Nie je dôležité, či spotrebiteľ\nv konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich\nspotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že\ndodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno\nkonštatovať, že spotrebiteľ, úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.“\n7. S citovaným rozsudkom KS v Prešove konajúci súd nesúhlasí a to z nasledujúcich dôvodov:\n7.1. Z vyššie citovanej judikatúry NS SR vyplýva, že\n- právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká okamihom právoplatného\nrozhodnutia súdu, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol pri súdnej ochrane svojich práv i povinností\núspešný,\n- splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom\no ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné\nzadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech\nspotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej),\n- z formulácie súdmi aplikovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva, že\nspotrebiteľ musí uplatniť porušenie svojho práva len podaním žaloby a že uplatnením práva už nie je\nobrana spotrebiteľa ako žalovaného v súdom spore,\n- za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa\nje potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie vo veci samej v prospech\nspotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania (na podklade späťvzatia žaloby)\nv dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy ktorého sa\nspotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z\nmateriálneho hľadiska) úspešný.\n8. Z citovanej judikatúry je teda zrejmé, že porušenie spotrebiteľského práva musí byť konštatované\nv rozhodnutí súdu. Je nesporné, že to nemusí byť vecné rozhodnutie ale postačuje konštatovanie\nv odôvodnení uznesenia o zastavení konania. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní\nznamená zastavenie konania bez vydania rozhodnutia a teda bez možnosti konštatácie porušenia\nspotrebiteľského práva. Na rozdiel od citovaného rozhodnutia NS SR, v upomínacom konaní\n34Up/995/2020 veriteľ spotrebiteľom vytýkané tvrdené nedostatky neodstránil, čím by uznal svoju\nzodpovednosť za porušenie spotrebiteľského práva a preto analógia s týmto rozhodnutím možná\nnie je. Podanie odporu spotrebiteľom a nepokračovanie v konaní dodávateľom nevytvára domnienku\nsprávnosti a relevantnosti odporu a z tohto stavu nemožno robiť záver o akomsi uznaní zodpovednosti\ndodávateľa. Dodávateľ môže mať mnohé dôvody v konaní nepokračovať (napr. banálnosť pohľadávky\na vôľa spor ďalej platením advokáta nefinancovať a pod.). Naviac z citovanej judikatúry NS SR je\ntiež zrejmé, že v konaní o primeranom finančnom zadosťučinení môže súd preskúmavať správnosť\nkonštatácie porušenia spotrebiteľského práva dodávateľom v odôvodnení rozhodnutia (v konkrétnej\nveci v uznesení o zastavení konania), čo znamená, že nie je takýmto záverom viazaný (NS SR sp.\nzn. 1Cdo/173/2022 - Konštatovanie dôvodnosti žaloby v časti odôvodnenia zastavujúceho uznesenia\ntýkajúcej sa trov konania pritom nemožno považovať za otázku právoplatne vyriešenú a predstavujúcu\nprekážku veci rozsúdenej. Ide o prejudiciálnu otázku. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci pritom\nnejde v prípadoch, ak súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej\nposúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, a keďže výrok súdneho rozhodnutia\nje jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa\nprejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.).\n8.1. Súd teda napriek vyššie uvedeným záverom (o nemožnosti priznať primerané finančné\nzadosťučinenie len na základe nepodania návrhu na pokračovanie v upomínacom konaní) pristúpil aj\nk skúmaniu dôvodov odporu, v ktorom spotrebiteľ uviedol, že v spotrebiteľskej zmluve bola uvedená\nnesprávna výška RPMN a neboli v nej uvedené predpoklady výpočtu RPMN. O predpokladoch výpočtu\nRPMN súd poukazuje na judikát R – 86/2021, ktorý nedáva žalobcovi za pravdu. Vzhľadom na ustálenosť\n\ntejto otázky v rozhodovacej praxi NS SR nepovažoval súd za potrebné prerušiť konanie do rozhodnutia\no predbežnej otázke položenej KS v PO vo veci sp. zn. 1CoCsp/18/2023 (§ 164 C.s.p. - Ak súd neurobí\niné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa\nrieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.).\nPokiaľ ide o výšku RPMN, táto bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená vo ako 28,38%. Žalobca\npredložil nezáväzný výpočet z kalkulačky portálu finančnej osvety, kde vyšla výška RPMN – 29,37%.\nTáto kalkulačka však umožňuje ako deň splátky uviesť len posledný deň mesiaca, pričom však splátka\nbola splatná 20. dňa v mesiaci. Súd teda na súdnej kalkulačke overil výpočet RPMN s uvedením\npresnej splatnosti a dospel k výsledku 28,35% (zanedbateľný rozdiel 0,03%, ktorý konanie spotrebiteľa\novplyvniť na jeho ujmu nemohol), teda k výsledku, v prospech spotrebiteľa, ktorý bezúročnosť zmluvy\nnespôsobuje (§ 11 ods.1 písm.d/ zákona č. 129/2010 Z.z. a contrario - Poskytnutý spotrebiteľský úver\nsa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne\nročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.\n9. Súd teda nemal splnené podmienky na vyhovenie žalobe. Tvrdenou neprijateľnou podmienkou\nzo strany žalobcu sa zaoberať nemohol, lebo predmet konania zadefinoval žalobca jednoznačne\nodporom v konaní 34Up/995/2020, kde námietka neprijateľnosti zmluvnej podmienky vznesená nebola\na prejednávaná vec nebola konaním o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.\n10. Samotné rozhodnutie KS v PO, na ktoré sa žalobca odvolával je vnútorne rozporné, keďže v závere\nods.12 hovorí o zastavení konania a s tým spojeným úspechom a v ods.13 hovorí o úspechu z dôvodu\nzamietnutia žaloby.\n11. Okresný súd potrebuje ešte zdôrazniť, že zastavenie upomínacieho konania zo zákona nevytvára\nprekážku „res iudicata“. Veriteľ teda môže žalobu podať znova a môže v nej by úspešný. Ak by v takýchto\nprípadoch bez vecného vyriešenia veci bolo poskytnuté primerané finančné zadosťučinenie a následne\nby veriteľ so svojou žalobou uspel, išlo by nepochybne o absurdný stav, ktorý pripustiť nemožno.\n11.1. Rovnako tomu je aj v prípade, ktorý nastal v prejednávanej veci a to keď podaný odpor je vecne\nnesprávny.“\n2. Na odvolanie žalobcu KS v PO uznesením č.k. 10CoCsp/5/2024 – 125 zo dňa 28. mája 2024 uvedený\nrozsudok OS PO zrušil, pričom uviedol:\n„36. Odvolací súd nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého porušenie\nspotrebiteľského práva musí byť konštatované v rozhodnutí súdu s tým, že to nemusí byť vecné\nrozhodnutie, ale postačuje konštatovanie v odôvodnení uznesenia o zastavení konania. Podľa\nodvolacieho súdu aj nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní, ktoré má za následok zastavenie\nkonania bez vydania rozhodnutia, t.j. konštatácie porušenia spotrebiteľského práva, po podaní\nodôvodneného odporu, samo o sebe postačuje pre záver súdu o porušení spotrebiteľského práva v\nneprospech spotrebiteľa. Podľa odvolacieho súdu výsledok pôvodného konania je jednoznačný, keď po\nvecnom odôvodnenom odpore žalobca netrval na podanom návrhu, a teda spotrebiteľ bol preukázateľne\núspešný, čo samo o sebe zakladá nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Zákon o\nochrane spotrebiteľa exaktne nestanovuje, aby musel spotrebiteľ v procesnom postavení žalobcu sa na\nsúde domáhať ochrany svojich práv a táto právna norma nerozlišuje, či spotrebiteľ v postavení žalobcu,\nresp. v procesnom postavení žalovaného úspešne uplatní určitú obranu vo vzťahu k dodávateľovi. To\nčo je dôležité nie je postavenie strany sporu ale jej procesný úspech, ktorým nie je len judikované právo\nresp. povinnosť ale aj keď počas konania, po tom ako spotrebiteľ úspešne uplatnil svoju procesnú obranu\ndodávateľ už netrval na podanej žalobe resp. ako tomu bolo v prejednávanej veci nepodal návrh na\npokračovanie v konaní po odôvodnenom odpore spotrebiteľa. Ak by si odvolací súd osvojil názor súdu\nprvej inštancie a spotrebiteľ by sa musel aj v prípade ak voči nemu po jeho úspešnej obrane bolo konanie\nzastavené uplatniť osobitný návrh na súd pre porušenie práva alebo povinnosti mohla by nastať situácia\nkedy by si tento nárok z dôvodu jeho premlčania už nemohol uplatniť.\n37. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na\nsúde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie a od toho kto za porušenie práva alebo\npovinností ustanovených zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre\nuplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\n\nzákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma,\npostačuje, ak k takému porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.\n38. Pokiaľ by žalobca ako spotrebiteľ nepodal odpor voči platobnému rozkazu a tento by sa stal\nprávoplatný a vykonateľný, uvedené by nepochybne negatívne ovplyvnilo majetkovú sféru žalobcu.\nNaopak pokiaľ mal žalovaný za dôvodný ním požadovaný nárok vo vzťahu k spotrebiteľovi, mal\nnaďalej pokračovať v konaní podaním návrhu na pokračovanie vo veci. Nepodaním takéhoto návrhu\njednoznačne zavinil situáciu, kedy bol žalobca ako spotrebiteľ úspešný a ako úspešný účastník z dôvodu,\nže došlo k porušeniu práva vo vzťahu k žalobcovi v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, má nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie.\n39. Vyššie uvedenému právnemu záveru napokon svedčí aj ustálená judikatúra vyšších súdnych autorít,\nkeď z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 1Cdo/173/2022, ak aj zo žalobcom citovaných\nrozhodnutí a súdov nižšej inštancie vyplýva, že za úspešné uplatnenie práva alebo povinností podľa\n§ 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané\nrozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania\n(vo veci 1Cdo/177/2022 na základe späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napadol\nporušenie práva spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda\nspotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný.\n40. Rovnako tomu je aj v prejednávanej veci, keď k zastaveniu konania síce nedošlo na základe\nspäťvzatia návrhu, ale z dôvodu, že žalobca v podanom odpore nenavrhol pokračovať ďalej v konaní, je\nnepochybné, že žalobca (v upomínacom konaní v procesnom postavení žalovaného) ako spotrebiteľ svoj\nodpor odôvodnil neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to konkrétne, že úverová zmluva neobsahuje\núdaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako to má na mysli § 4 ods.\n2 písm. a) až e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej v podanom odpore voči\nplatobnému rozkazu argumentoval žalobca tým, že predmetná úverová zmluva neobsahuje ani údaj\no ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, a preto je úver\nposkytnutý na základe tejto zmluvy bezúročný a bez poplatkov.\n41. Tým, že žalovaný sa k podanému odporu napriek výzve súdu nevyjadril, rovnako tak nežiadal o\npokračovanie v konaní, de facto tak uznal tvrdenie žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby, a ak sa\nteda spotrebiteľ úspešne bránil tvrdením, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské právo, tak nielen v\nprípade, ak bola žaloba zamietnutá, ale v aj v prípade zastavenia konania pre túto procesnú obranu\nmohol konštatovať, že spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva tak, ako to má\nna mysli ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to, aby si mohol uplatniť nárok na\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n42. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zo správnych\nskutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery, keď síce správne aplikoval právny predpis v\nprejednávanej veci (§ 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa), ale tento na zistený skutkový stav\nnesprávne interpretoval a následne z neho vyvodil nesprávne právne závery. Preto odvolací súd\nnapadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\nv zmysle § 391 CSP.\n43. Úlohou súdu prvej inštancie bude v novom rozhodnutí po tom, ako bol ustálený základ nároku\nna priznanie finančného zadosťučinenia, posúdiť samotnú výšku žalobcom požadovaného finančného\nzadosťučinenia, najmä čo sa týka proporcionality a primeranosti, ale to až po náležite vykonanom\ndokazovaní ohľadom tejto výšky, ktorú súd prvej inštancie z dôvodu, že žalobu zamietol pre nesplnenie\npodmienok základu nároku, nevykonal. Rovnako tak súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade\ntrov konania, vrátane trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.“\n3. Okresný súd Prešov vec opätovne prejednal a dospel k záveru, že oproti pôvodnému konaniu nedošlo\nv skutkovom stave k žiadnym zmenám a nedošlo k zmene ani vnútorného právneho názoru konajúceho\nsudcu.\n4. Podľa § 391 ods.2 C.s.p. - Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n\n4.1. Okresný súd Prešov viazaný právnym názorom krajského súdu o tom, že základ nároku je daný,\npristúpil k posúdeniu jeho výšky.\n4.2. Pri neexistencii kritérií pre určovanie výšky finančného zadosťučinenia, tak súd má za to, že finančné\nzadosťučinenie musí byť priznané ako primerané.\nĎalšími skutočnosťami, na ktoré môže súd prihliadať sú:\n- povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;\n- akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli\nspotrebitelia, alebo na jej nápravu;\n- všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil;\n- získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo\nstraty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii\npríslušné údaje;\n- plnenie povinností dlžníka (spotrebiteľa);\n- všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.\n4.3. Žalobca vznik negatívnych následkov postupu žalovaného netvrdil, najmä mu nevznikla majetková\nujma. V postupe žalovaného tak ako je uvedené vyššie nevidí súd porušenie právnych predpisov\n(takýmto porušením nemôže byť ani podľa výsledku konania podanie napr. nedôvodnej žaloby, keďže\nide o realizáciu práva na súdnu ochranu), keď vzhľadom na predbežné posúdenie žalobcovho odporu\ntento vyhodnotil ako nedôvodný a preto nemožno vychádzať zo žalovanej sumy cca 678 €.\n4.4. Vzhľadom na existujúce skutočnosti tak súd za primerané považuje finančné zadosťučinenie v sume\n50 €.\n5. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nPodľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n5.1. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná (výška plnenia závisela od úvahy súdu, preto plný úspech\nje daný úspechom v základe nároku) a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n6. Na pojednávaní konanom dňa 09.11.2023 žalobca navrhol prerušenie konania z dôvodu, že KS v PO\nuznesením č.k. 1CoCsp/18/2023 – 422 zo dňa 12.10.2023 požiadal SdEÚ o odpoveď na otázku týkajúcu\nsa vyjadrenia dĺžky trvania zmluvy o úvere a uvádzania predpokladov na výpočet RPMN.\n6.1. Podľa § 164 C.s.p. - Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha\nsúdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,\nalebo ak súd dal na také konanie podnet.\n6.2. Súd má za to, že predmetom konania bol primárne výklad vnútroštátnych právnych noriem, o ktorom\nexistuje ustálená judikatúra NS SR. Zároveň, ak KS v PO v zrušujúcom uznesení uviedol, že základ\nnároku je daný, prerušenie konania by nebolo vhodným opatrením, preto súd návrhu žalobcu nevyhovel.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie s výnimkou výroku I. (§ 396 písm.n/ C.s.p. a contrario).\nPodľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)\nvyhotoveniach.\nPodľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto\nvada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "89fa96e5-d8d4-4214-a004-e7bcf7a37a5c:df9529d7-e79e-46c1-9478-6e933e4804df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7119210452.1", "spisova_znacka": "1Cdo/177/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/177/2022 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7119210452.1"}, {"guid": "68480825-3723-4e2f-ba54-631d950fe64e:04e34441-aa77-4935-85e6-e33604968acc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8717210821.1", "spisova_znacka": "3Cdo/31/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2020 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8717210821.1"}, {"guid": "24ec0a84-c0dc-4e69-a6fb-180ba1d8a00a:41b6c416-2432-4bfa-a9a0-3d9a1b321b66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1", "spisova_znacka": "3Obdo/64/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1"}, {"guid": "6fb29561-cda2-41e8-bc80-fa774399e6ec:b74481e9-e267-4fa0-b048-32c4e687645d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5723201239.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/5/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/5/2024 z 30. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5723201239.1"}, {"guid": "1f0bd928-fc02-41b4-a0c5-400b91e211b1:e9c0a18a-c885-4a6c-a7db-d39986a6cd1a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8612201763.2", "spisova_znacka": "20Co/39/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/39/2013 z 26. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8612201763.2"}], "citovane_v": []}