{"guid": "ec95ad70-8d85-4ddb-b6df-3d54ec361521:62f2480e-82c9-4675-b761-4bae57fcf438", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8123200013.4", "spisova_znacka": "34Csp/1/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/1/2023 z 18. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 18. júna 2024, sp. zn. 34Csp/1/2023, ECLI:SK:OSPO:2024:8123200013.4", "identifikacne_cislo": "8123200013", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.", "sudca_id": 2462, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-uhrinovsky-phd-2462", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "22CoCsp/23/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "9aa5da45-d887-46d5-9f97-7d3a3fa21eac:5fe09d6a-1308-4e12-aa60-506d702e7cee", "datum": "2025-04-28", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/62f2480e-82c9-4675-b761-4bae57fcf438", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8123200013.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8123200013.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8123200013.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n34Csp/1/2023\n8123200013\n18. 06. 2024\nJUDr. Peter Uhrinovský, PhD.\nECLI:SK:OSPO:2024:8123200013.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX A., zast. JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom ul.\nSovietskych hrdinov č., 163/66089 01 Svidník, proti žalovanému 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo\nnábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.\nr. o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o vydanie\nbezdôvodného obohatenia 796,60 EUR a 474,65 EUR, o určenie, že úvery sú bezúročné a bez\npoplatkov, o určenie NZP, takto\nrozhodol:\nI. Určuje, že úver zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.5.2011, je bezúročný\na bez poplatkov.\nII. Určuje, že úver zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2011, je\nbezúročný a bez poplatkov.\nIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička k\nZmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.5.2011, v článku 5 – Splácanie úveru,\nzapočítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6., v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke\nBanky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí:\n[1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V\nprípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku\nskôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom\nosobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom\npeňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je\noprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich\nvzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.\nIV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo\ndňa 19.5.2011, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo,\nčasť dostupná pôžička, v znení: „10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11. 2. upomienka po\nomeškaní splátky 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.\nV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa\n29.12.2011 v časti (2) Zmluva o úvere, bod 5), v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,\nktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s\nrozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient\nberie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a jeho zrušenia žalobou na súde\nsa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“\nje neprijateľnou zmluvou podmienkou.\n\nVI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička\nk Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2011, v článku 5 – Splácanie\núveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6, v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke\nBanky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí:\n[1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V\nprípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku\nskôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom\nosobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom\npeňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je\noprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich\nvzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.\nVII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo\ndňa 29.12.2011, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo,\nčasť dostupná pôžička, v znení: „10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11. 2. upomienka po\nomeškaní splátky 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.\nVIII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIX. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v\nrozsahu 55 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nX. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalobcovi\nv rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou 1 doručenou súdu dňa 2.1.2023 domáhal voči žalovanému nárokov vzniknutých\ntitulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.5.2011 (ďalej aj ako\n„Zmluva 1“), a to nárokov (-) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 796,60 EUR, (-) určenie,\nže úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.\n1.1. Žalobu 1 odôvodnil tým, že predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 EUR (ďalej aj\nako „Úver 1“). Zmluva 1 musí okrem iného obsahovať obligatórne náležitostí podľa zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa § 11 ods. 1 Zákona\no spotrebiteľských úveroch, poskytnutý Úver 1 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak Zmluva 1\nneobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.\n1.2. Zmluva 1 z obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj\nako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) neobsahuje: (-) druh spotrebiteľského úveru, (-) dobu trvania\nZmluvy, (-) správnu výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, (-) predpoklady použité na\nvýpočet RPMN.\n1.3. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovanému vznikol nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia\na nie aj jej príslušenstva, spočíva v jeho postupe pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať Úver 1,\nktorý nevykonal s odbornou starostlivosťou, ako bol povinný podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských\núderoch. Žalobca uviedol skutočností v vzťahu k jeho príjmu, výdavkom a sociálnej situácií.\n1.4. Žalobca namietol aj výšku úrokovej sadzby, ktorá je podľa Zmluvy 1 vo výške 19,5 % ročne, ktorú\npovažuje za rozpornú s dobrými mravmi.\n1.5. Žalobca žalovanému na Úver 1 zaplatil sumu 3.296,60 EUR. Pri poskytnutom Úvere 1 vo výške\n2.500 EUR sa teda žalovaný na úkor žalobcu mohol bezdôvodne obohatiť o sumu 796,60 EUR.\n\nBezdôvodné obohatenie vo výške 796,60 EUR pozostáva z časti splátky zo dňa 4.1.2013 vo výške\n2.075,09 EUR (z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu poskytnutého\nÚveru 1). O podozrení, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia\nna ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 14.4.2022.\n1.6. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička k Zmluve\n1, v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. (ďalej aj ako\n„Zmluvná podmienka 1“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola vo vzťahu\nk žalovanému opakovane judikovaná.\n1.7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 1, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,\nv článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4. (ďalej\naj ako „Zmluvná podmienka 2“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je\nnetransparentná, keďže z nej nie je jasné, čo treba považovať za sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní,\nnakoľko napadnuté znenie umožňuje úročiť úrokom z úveru aj dlžné úroky, či už z úveru, alebo z\nomeškania, čo by predstavovalo zjavnú nekalú obchodnú praktiku.\n1.8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 1, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011,\nv článku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 3“) je\npodľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému opakovane\njudikovaná.\nvyjadrenie k žalobe 1\n2. Žalovaný sa k žalobe 1 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.3.2023 (vyjadrenie k žalobe 1),\npričom uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a žalobu považuje za nedôvodnú a zjavne\nšikanóznu, keďže žalobca si uplatňuje domnelé nároky na základe Zmluvy 1 po 10-tich rokoch od celého\nsplatenia úveru (4.1.2013), t.j. po zániku dlhu žalobcu splnením (konkrétne išlo o dobrovoľné predčasné\nsplatenie úveru).\n2.1. Dubiózne správanie žalobcu vzhľadom na skutkový stav vykazuje evidentne znaky šikanózneho\nvýkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať\núpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú. Žalovaný sa preto osobitne domáhal, aby prvoinštančný\nsúd racionálne zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva) a\nkomplexne posúdil konanie žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) v spojení so\nsúkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy\nsa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov.\n2.2. Ďalej sa jednotlivo vyjadril k namietaným nedostatkom Zmluvy 1, a to vo vzťahu a) absencia druhu\nspotrebiteľského úveru; (b) absencia doby trvania Zmluvy 1; (c) nesprávna výška celkových nákladov\nspotrebiteľa; (d) absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN (e) rozpor úrokovej sadzby s\ndobrými mravmi.\n2.3. K skúmaniu bonity žalovaného uviedol, že riadne posúdil bonitu žalobcu a jeho reálnu schopnosť\nuhradiť svoje záväzky, pričom po celý čas postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení §\n7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa voči žalobcovi správal pri skúmaní jeho bonity\nštandardne (rovnako ako voči iným klientom v danom čase), keď banka preverovala príjem a finančnú\nsituáciu dlžníkov prostredníctvom úverového registra (SRBI), Sociálnej poisťovni (SP). Zistený príjem\nbol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky\núveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady.\n2.4. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 1 uviedol, že z dispozitívneho ustanovenia § 566 ods. 2\nOZ (obdobne § 330 ods. 2 ObZ) vyplýva, že zákonom všeobecne stanovený spôsob započítavania\nčiastočných plnení peňažného dlhu je dlžník oprávnený modifikovať („určiť inak“) podľa vlastného\nuváženia. V tomto smere čl. 5.6 OP, ktorý je podľa čl. 2 bod 2 neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy 1,\nobsahuje zrozumiteľné a jasné dojednanie o spôsobe započítavania splátok poberateľa úveru, ktoré\nžiadnym spôsobom neobchádza zákon a neprieči sa ani dobrým mravom.\n2.5. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 2 uviedol, že žalobca sám dobrovoľne predčasne splatil Úver\n1 v celom rozsahu dňa 4.1.2013. Inými slovami, namietaná zmluvná podmienka nebola nikdy použitá.\n\nOprávnenie veriteľa predčasne zosplatniť úver pritom vyplýva aj zo zákona (§ 565 OZ). Je nemysliteľné,\naby zmluvné oprávnenie bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak jeho právny základ vyplýva zo\nzákonnej úpravy. Nehovoriac o tom, že žalobca aj v tom prípade (zjavne účelovo) rozporuje zmluvnú\npodmienku, ktorá voči nemu nikdy nebola aplikovaná.\n2.6. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 3 uviedol, že poplatky za upomienky s vopred stanovenou\nsumou preventívne pôsobia na úverového dlžníka, aby ten splácal riadne a včas mesačné splátky podľa\nurčeného rozpisu a dodržiaval zásadu pacta sunt servanda. V danom prípade nejde o žiadne „skryté“\npoplatky. Poplatok za vystavenie upomienky (resp. za vymáhanie úveru) je v bankovej praxi bežne\núčtovaným poplatkom.\n2.7. K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uplatnil námietku\npremlčania. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že okrem splátok istiny Úveru\n1, ktorý by mal byť podľa žalobcu bezúročný a bez poplatkov, inkasoval aj splátky úrokov a poplatky.\nBezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by pritom mala nastupovať priamo ex lege. Žalovaný preto nemal\nmať nárok na úroky a poplatky od počiatku úverového vzťahu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že\nk bezdôvodnému obohateniu došlo až v momente, keď súhrn plnení prevýšil istinu Úveru 1 (2.500,EUR). Tým sa zrejme snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nktorá medzičasom márne uplynula.\n2.8. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je určujúcim moment, keď sa oprávnený dozvie\no skutočnostiach, na základe ktorých môže uplatniť nárok na súde, t.j. keď nadobudne vedomosť o\nrozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Okamih, v ktorom spotrebiteľ zistí, ako\nmožno právne kvalifikovať jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností, nie je pri posudzovaní\nzačatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty relevantný. Vedomosť osoby o určitých skutočnostiach je\nvnútorným psychickým stavom a preto nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania\nmôžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa tento vnútorný psychický stav\nsubjektu prejavuje navonok, a teda okolnosti, z ktorých možno existenciu vedomosti vyvodiť.\n2.9. Pri úverových vzťahoch má dlžník vedomosť o tom, komu plní, bezprostredne po uzavretí zmluvy.\nDlžník uzavrel Zmluvu 1 dňa 19.5.2011; počas celého trvania úverového vzťahu vedel, že plní v prospech\nspoločnosti 365.bank, a.s. (do 2.7.2021 Poštová banka, a.s.). Rozsah bezdôvodného obohatenia\nje spotrebiteľovi zrejmý najneskôr pri splatení úveru, resp. pri realizácii poslednej splátky. Vtedy\nnepochybne vie určiť, akú celkovú čiastku veriteľovi uhradil. Poslednú (mimoriadnu) splátku uhradil\ndlžník dňa 4.1.2013, čím zároveň splatil celý zostatok Úveru 1. V liste Združenie na ochranu občana\nspotrebiteľa HOOS informovalo dlžníka o tom, že podľa ich názoru je Zmluva 1 bezúročná a bez\npoplatkov a ak žalovanému preplatil poskytnutú istinu, má nárok na vrátenie tohto preplatku z titulu\nbezdôvodného obohatenia. Týmto listom tak dlžníka združenie informovalo iba o tom, ako možno jeho\nnárok právne kvalifikovať, čo pri posudzovaní plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie je relevantné.\n2.10. Objektívna premlčacia lehota sa neodvíja od subjektívnych okolností (vedomosť oprávneného).\nPre jej začiatok je naopak určujúce, kedy došlo k vzniku danej právnej skutočnosti. Uplynutím tejto\nlehoty dochádza k definitívnemu premlčaniu nároku. Ide o nástroj absolútneho vymedzenia časových\nhorizontov na uplatňovanie práv. Eliminuje sa tým tiež špekulatívne konanie, smerujúce k účelovému\npredlžovaniu subjektívne premlčacej lehoty. Ak by sa teda v tomto prípade použila trojročná premlčacia\nlehota, nárok žalobcu by bol ku dňu podania žaloby premlčaný. A to aj v prípade, ak by sa určil začiatok\nplynutia objektívnej premlčacej lehoty až na splatenie celého úveru, t.j. 4.1.2013 (podľa potvrdenia o\nprijatí návrhu na začatie konania na súde podal žalobca žalobu na súd dňa 2.1.2023).\nreplika 1\n3. Žalobca v replike 1 (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam: (-) druh\nspotrebiteľského úveru, (-) celkové náklady a celková čiastka, (-) doba trvania Zmluvy 1, (-) predpoklady\npoužité na výpočet RPMN, (-) úroky v rozpore s dobrými mravmi.\n3.1. K skúmaniu bonity uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal, ako dodávateľ si splnil svoju povinnosť\npostupovať v súlade s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní Úveru 1. Dodávateľ v kontraktačnom\nprocese teda žiadnym spôsobom neskúmal bonitu žalobcu, čím hrubo porušil svoju povinnosť\npostupovať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázala postup\nv súlade s odbornou starostlivosťou\n\n3.2. Námietka premlčania nie je dôvodná. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný\nani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka osobitne\n10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu, poukázal na odôvodnenie 18. uznesenia\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022.\n3.3. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce,\naby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku\nza neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie\nna základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej\npodmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať\nneprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže\npriznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Nie je žiaden dôvod na to,\naby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá spotrebiteľ.\nduplika 1\n4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam: (-) k absencii\ndruhu spotrebiteľského úveru, (-) k absencii doby trvania Zmluvy 1, (-) k nesprávnej výške celkových\nnákladov spotrebiteľa, (-) k absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN a (-) k rozporu\ndohodnutej úrokovej sadzby s dobrými mravmi\n4.1. K skúmaniu bonity žalobcu Úver 1 možno považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade\nhrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň § 11\nods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch definuje, čo sa rozumie hrubým porušením povinnosti\nveriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný\nneskúmal bonitu žalobcu „bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa\nalebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra“ tak, ako vyžaduje zákon pre\nuplatnenie sankcie (§ 11 ods. 2). Vice versa, žalovaný trvá na tom, že skúmal bonitu žalobcu na základe\núdajov o príjmoch žalobcu, ako aj s prihliadnutím na údaje z príslušných databáz a registrov (Sociálna\npoisťovňa a SRBI).\n4.2. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, a ak by jej nebolo vyhovené, súčasne namietal,\nže ide o zjavné zneužitia práva spotrebiteľa a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi\nžaloba 2\n5. Žalobca sa žalobou 2 doručenou súdu dňa 3.1.2023 domáhal voči žalovanému nárokov vzniknutých\ntitulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.12.2011 (ďalej aj ako\n„Zmluva 2“), a to nárokov (-) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 474,65 EUR, (-) určenie,\nže úver zo Zmluvy 2 je bezúročný a bez poplatkov a (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.\n5.1. Žalobu 2 odôvodnil tým, že predmetom Zmluvy 2 bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 EUR (ďalej\naj ako „Úver 2“). Skutkové a právne vymedzenie nárokov uplatnených žalobou 2 je totožné ako v prípade\nžaloby 1 (s rozdielom uvedeným v bode 5.4. odôvodnenia tohto rozsudku) .\n5.2. Žalobca žalovanému na Úver 2 zaplatil sumu 2 474,65 EUR. Pri poskytnutom Úvere 2 vo výške 2.000\nEUR, sa teda žalovaný na úkor žalobcu mohol bezdôvodne obohatiť o sumu 474,65 EUR. Bezdôvodné\nobohatenie vo výške 474,65 EUR pozostáva z časti splátky zo dňa 4.1.2013 vo výške 1.826,65 EUR\n(z toho časť 1.352 EUR pripadá na istinu a časť 474,65 EUR nad istinu poskytnutého Úveru 2). O\npodozrení, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu\nobčana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 14.4.2022.\n5.3. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa žalobca domáhal určenia totožných\nzmluvných podmienok ako v prípade žaloby 1, a to: zmluvná podmienka uvedená v Obchodných\npodmienkach pre úver dostupná pôžička k Zmluve 2, v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie\npohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 4“); zmluvná podmienka\nuvedená v Zmluve 2, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 – Predčasné\nsplatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka\n5“); zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 2, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v\nčlánku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 6“); ktorých\nneprijateľnosť odôvodňoval totožnou argumentáciou.\n\n5.4. Oproti žalobe 1 sa žalobca v žalobe 2 nad rámec domáhal aj určenia neprijateľností zmluvnej\npodmienky uvedenej v Zmluve 2 v časti (2) Zmluva o úvere, bod 5) (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka\n7“), ktorá je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému\nopakovane judikovaná.\n5.5. K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uplatnil námietku\npremlčania. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že okrem splátok istiny Úveru\n2, ktorý by mal byť podľa žalobcu bezúročný a bez poplatkov, inkasoval aj splátky úrokov a poplatky.\nBezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by pritom mala nastupovať priamo ex lege. Žalovaný preto nemal\nmať nárok na úroky a poplatky od počiatku úverového vzťahu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že\nk bezdôvodnému obohateniu došlo až v momente, keď súhrn plnení prevýšil istinu Úveru 2 (2.000,EUR). Tým sa zrejme snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nktorá medzičasom márne uplynula.\n6. Nakoľko žalobca a aj žalovaný k uplatneným nárokom a na to nadväzujúcej argumentácií strán\nreagovali (vyjadrenie k žalobe, replika a duplika) totožným skutkovým a právnym vymedzením, tak\nsúd ďalej vo vzťahu k jednotlivým podaniam strán uvádza len argumentáciu vzťahujúcu sa k Zmluvnej\npodmienke 7.\nvyjadrenie k žalobe 2\n7. Žalovaný sa k žalobe 2 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.2.2023 (vyjadrenie k žalobe\n2), pričom uviedol, že žalovaný voči žalobcovi neinicioval žiadne súdne, ani rozhodcovské konanie.\nInými slovami, namietaná zmluvná podmienka nebola nikdy použitá. Za týchto okolností neobstojí\njednovetová „argumentácia“ žalobcu: „Ide o zmluvnú podmienku, neprijateľnosť ktorej už bola\nopakovane judikovaná.“ Nestačí iba všeobecné konštatovanie o „neprijateľnosti“ zmluvnej podmienky,\nale je potrebné konkretizovať, špecifikovať, a teda preukázať, v čom by mala spočívať jej neprijateľnosť\na ako reálne ovplyvnila zmluvnú stranu.\nreplika 2\n8. Žalobca v replike 2 (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa\n11.06.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky\nv spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy\nnesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou\nzmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.\nduplika 2\n9. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) zotrval na tom, že Zmluva 2 neobsahuje neprijateľné zmluvné\npodmienky.\n10. Konanie iniciované žalobou 2 bolo na súde vedené pod sp. zn. 34Csp/2/2023. Súd procesným\npostupom podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) spojil Uznesením č. k. 34Csp/1/2023-277 zo dňa 3. mája 2023\nna spoločné konanie toto konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 34Csp/1/2023 a konanie vedené\nna tunajšom súde pod sp. zn. 34Csp/2/2023 s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou\nznačkou tohto konania (34Csp/1/2023).\n11. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,\nktoré sa konalo v dňoch 13.11.2023 a 23.5.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).\n11.1. Na Pojednávaní súd vykonal výsluch žalobcu a výsluch svedka E. F..\nskutkový stav\n12. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi,\nktoré sú súčasťou súdneho spisu a výsluchu žalobcu a svedka, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.\n12.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva 1, na základe ktorej bol žalovanému\nposkytnutý Úver 1 vo výške 2.500 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 64,29 EUR,\nv počte splátok 70, a to až do celkovej sumy Úveru 1 vo výške 1.739,12 EUR, pričom prvá splátka bola\ndohodnutá na deň 19.6.2011. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,50 % a RPMN bola\nvo výške 22,60 %.\n\n12.2. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva 2, na základe ktorej bol žalovanému\nposkytnutý Úver 2 vo výške 2.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 54 EUR,\nv počte splátok 70, a to až do celkovej sumy Úveru 2 vo výške 1.716,18 EUR, pričom prvá splátka bola\ndohodnutá na deň 18.1.2012. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,50 % a RPMN bola\nvo výške 27,45 %.\n12.3. Zmluvnou podmienkou 1 sa strany dohodli, že „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky\nzapočítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1]\nna poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V\nprípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku\nskôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom\nosobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom\npeňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je\noprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich\nvzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“\n12.4. Zmluvnou podmienkou 2 sa strany dohodli, že „ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným\nv zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou\na sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti\naž do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“\n12.5. Zmluvnou podmienkou 3 sa strany dohodli, že „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11.\n2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“\n12.6. Zmluvnou podmienkou 4 sa strany dohodli, že „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky\nzapočítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1]\nna poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V\nprípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku\nskôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom\nosobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom\npeňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je\noprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich\nvzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.\n12.7. Zmluvnou podmienkou 5 sa strany dohodli, že „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným\nv zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou\na sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a tood dátumu predčasnej splatnosti\naž do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“\n12.8. Zmluvnou podmienkou 6 sa strany dohodli, že „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11.\n2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“\n12.9. Zmluvnou podmienkou 7 sa strany dohodli, že „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,\nktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s\nrozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient\nberie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a jeho zrušenia žalobou na súde sa\nmôže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“\n12.10. Z kvalifikované nepopretého tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný skúmal bonitu žalobcu\nna základe interného posúdenia zo systému, ktorý obsahuje aj údaje z dopytu do úverového registra a\nsociálnej poisťovne. Výpis z inertného systému je však nezrozumiteľný a neverifikovateľný.\n12.11. Z nesporných vyjadrení strán vyplýva, že žalobca dňa 4.1.2013 zaplatil žalovanému sumu vo\nvýške 2.075,09 EUR (z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu Úveru\n1). Žalobca titulom Úveru 1 zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 3.296,60 EUR. Žalobca dňa\n4.1.2013 zaplatil žalovanému sumu vo výške 1.826,65 EUR (z toho časť 1.352,00 EUR pripadá na istinu\na časť 474,65 EUR nad istinu Úveru 2). Žalobca titulom Úveru 2 zaplatil žalovanému sumu v celkovej\nvýške 2 474,65 EUR.\n\n12.12. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že si zobral nejaké úvery, ktoré potom posplácal. Zároveň\nsa neskôr aj dozvedel, že sú tam nejaké neprijateľné zmluvné podmienky. Nakoľko sa mu nazbieralo\nviacero problémov s úvermi, tak navštívil združenie na ochranu občana spotrebiteľov Hoos, konkrétne\nkomunikoval s pani E. F. a tá mu dala informáciu o to, že som preplatil niektoré úvery. Presne nevie,\nkedy požiadal o pomoc združenie, ale bude to už nejakých 5, 6, 7 rokov dozadu. O tom, že došlo k\npreplateniu Úverov sa žalobca dozvedel po návšteve združenia a tým, kde sa bavili o úrokoch s tým,\nže sú vysoké a že veľa preplatil tie úvery. Žalobca Úvery splatil v roku 2013, a to ako sa poradil so\nzdružením, aby ich splatil.\n12.13. Svedkyňa E. F. vo svojom výsluchu uviedla, že žalobca navštívil združenie v roku 2015 prvýkrát,\nvzhľadom na to, že má množstvo úverových zmlúv a požiadal ich o pomoc. Zmluvy boli predložené\n11.4.2022 a každú vec si zapisuje a zaeviduje do zoznamu podľa toho dátumu, kedy jej je predložená.\nKlienti sami navštevujú združenie, buď že sa dozvedia od nejakého známeho s rodiny. Svedkyňa je na\nto sama a má 300 klientov. Svedkyňa napísala žalobcovi žiadosť, aby podal do banky 13.3.2022, aby\nsi vyžiadal úverovú dokumentáciu k úverovému účtu a k úverovej zmluve. Potom mu následne banka\nposlala list z 25.3.2022, kde mu poslali úverovú dokumentáciu.\n12.14. Z nesporných tvrdení strán pritom vyplýva, že žalobca splatil Úvery dňa 4.1.2013, a tak sa tvrdenie\nsvedkyne javí ako nepravdivé, nakoľko ta uviedla, že žalobca prvý krát navštívil združenie v roku 2015.\nSám žalobca pritom uviedol, že o tom, že došlo k preplateniu Úverov sa dozvedel po návšteve združenia.\nZároveň sám žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že Úvery splatil v roku 2013, a to ako sa poradil so\nzdružením, aby ich splatil.\n12.15. Ďalej nelogický pôsobí, aby združenie odporučilo žalobcovi vyplatiť Úvery, avšak v tom čase by\nnedisponovalo Zmluvami, a tie by si na posúdenie vyžiadalo až v roku 2022.\n12.16. Svedkyňa síce uviedla, že si všetky záznamy (zaevidovanie predloženia zmlúv) zapisuje do\nzoznamu, avšak súdu takýto zoznám so zapísanými údajmi predložený nebol, a tak nemôže verifikovať\npravdivosť tohto tvrdenia.\n12.17. Z výpovede svedkyne ďalej vyplynulo, že napísala žalobcovi žiadosť dňa 13.3.2022, aby si\nvyžiadal úverovú dokumentáciu k úverovému účtu a následne mu banka poslala list z 25.3.2022, kde\nmu poslali úverovú dokumentáciu. Žalobca by mal teda disponovať predmetnými listinami, a tie mohol\npredložiť súdu na podporu svojich tvrdení, čo však neučinil.\n12.18. Svedkyňa ma okolo 300 klientov, a tak je väčší predpoklad, že žalobca o svojej finančnej situácií,\nktorá je pre neho jedinečná, a ktorá sa ho bytostne týka, bude mať presnejšie informácie. Aj z toho\ndôvodu súd prihliadol v rozporoch na jeho výpoveď, to všetko za situácie, keď niektoré tvrdenia svedkyne\nsa ukázali ako nesprávne s ohľadom na iné skutočností.\n12.19. Prehlásenia Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS z 14.4.2024 súd nepovažoval\nza dôveryhodné, nakoľko nekorešpondujú so skutkovým stavom zisteným z výsluchu žalobcu v spojení\ns výsluchom svedkyne. Prehlásenie sú autorizované len svedkyňou, bez akejkoľvek inej verifikácie, a tak\nim súd nemôže priznať takú váhu, ako priamej výpovedi žalobcu.\n12.20. Na základe vyššie uvedeného mal tak súd za preukázané, že žalobca sa o tzv. preplatení Úverov\ndozvedel v roku 2013, a to pred ich splatením dňa 4.1.2013.\nprávny stav\n13. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania\nstrán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie\nuvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych\npredpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 54 Občianskeho\nzákonníka, (-) § 100 Občianskeho zákonníka, (-) § 107 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 Občianskeho\nzákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských\núveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských\núveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z.\n\no ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).\n14. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie\nuvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.\n15. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou\nprocesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce\npre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a\nkaždá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten\nskutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie\nna skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za\nzáklad pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení\ndôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom\nprocesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa\nhmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná\ndokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je\npravdivá.\n16. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy 1 a Zmluvy 2 (ďalej spoločne\naj ako „Zmluvy“) ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych\npredpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov.\n17. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou skúmania bonity žalovaným.\n17.1. Súd považoval Zmluvy za platné uzatvorené, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil\npovinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmlúv\nnepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa\nsplácať Úver 1 a Úver 2 (ďalej spoločne aj ako „Úvery“).\n17.2. Žalovaný posúdil schopnosť žalobcu splácať Úvery, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom,\nže preveroval príjem a finančnú situáciu žalobcu prostredníctvom úverového registra (SRBI), Sociálnej\npoisťovni (SP). Zistený príjem bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie\núveru vzhľadom na výšku splátky úveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na\nďalšie životné náklady. Zároveň žalovaný uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu a výšku jeho\nmesačných výdavkov. Toto svoje tvrdenie však relevantným spôsobom nepreukázal. Súhrn z inertného\nposúdenia bonity žalobcu z jeho systému nepovažuje súd za riadne preukázanie žalovaného tvrdení,\nnakoľko údaje v ňom uvedené nie sú žiadnym spôsobom verifikovateľné, pričom celý prehľad je\nabsolútne nezrozumiteľný. Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalobcu\nuž žalovaný žiadnym spôsobom nezisťoval.\n17.3. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalovaný povinný\npred uzatvorením Zmlúv posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať Úvery, pričom\nbol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytli Úvery, ich výšku, príjem žalobcu a aj účel\nÚverov.\n17.4. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1\nv spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej\nschopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj\nskutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou\npravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi\npríjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných\nvýdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že\ncieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje\nzáväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie\ndodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so\nžiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti\n\nspotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním\naj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte\ndostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku\nv predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,\na to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.\nPreskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,\ndomácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k\nposúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.\n17.5. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017\nzo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné\nskúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore\ns odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na\nvytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší\núver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,\nktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.\nOdvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí\nodradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,\na to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom\ntrhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože\npri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo\npostretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých\npomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie\npovinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od\nneistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových\npomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie\núrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou\nstarostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.\n(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,\nt.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7\nods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o\nvýške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie\nzákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania\na vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku\nspotrebiteľskej insolventnosti.\n17.6. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalovaný nijako nepreukázal, že by ho zaujímala\nbonita žalobcu a či žalobca dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalovaný sa obmedzil len na\ntvrdenie žalobcu, ktoré mu však žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal a na inertné zisťovanie\npríjmu žalobcu. Žalovaný už ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných zdrojov.\n17.7. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len\nformálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie\n\na odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov\nspotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto\nustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto\nľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,\nživotných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.\n17.8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní\nschopnosti žalobcu splácať Úvery a ani súdu žiadne relevantné doklady o predmetnom skúmaní\nnepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri\nskúmaní bonity nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani samotné výdavky žalobcu, a to\nnajmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie Úverov.\n17.9. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobcu získať informácie\nod neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich\ndostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom\npovažujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz\no žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobcu splácať Úvery,\nnebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalobcovej finančnej situácii, a\nteda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť žalobcu splácať Úvery.\n17.10. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úvery je potrebné v zmysle § 11\nods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov.\n18. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí Úverov, tak sa ďalej z dôvodu\nhospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu\nk obligatórnym náležitostiam Zmlúv a rozporu úrokov s dobrými mravmi, ktoré by taktiež odôvodňovali\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť Úverov.\n19. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere 1 sumu v celkovej výške 796,60 EUR (3.296,60 – 2.500,00)\na na Úvere 2 sumu v celkovej výške 474,65 EUR (2.474,65 - 2.000,00). Žalobcovi teda vzniklo voči\nžalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatených Úverov. Vzhľadom na\nvznesenú námietku premlčania sa súd ďalej zaoberal jej dôvodnosťou.\n19.1. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,\nkeď k nemu došlo.\n19.2. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako\nako premlčanie práva na náhradu škody. Aj v tomto prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii\nsubjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty\nna uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej\nvedomosti oprávneného o tom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor\nobohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza\nk zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k\nbezdôvodnému obohateniu došlo.\n19.3. V ustanovení § 106 (pozn. súdu obdobné platí aj na § 107) sa využíva normatívny konštrukt\nkombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre\nvzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih,\nv ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje\nmomentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť\ndvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však\nplynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť\nod právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodná\n\nudalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr\nv posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa však vyžaduje\naj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty (ŠTEVČEK, DULAK,\nBAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C.\nH. Beck, 2019, s. 759–760.).\n19.4. Námietku premlčania považoval súd za dôvodnú, keďže žalobca sa o tzv. preplatení Úverov\ndozvedel najneskôr dňa 4.1.2013 (v tento deň Úvery splatil), pričom o tejto skutočností sa dozvedel\nod združenia ešte pred samotným splatením. Informáciu združenia o preplatení Úverov adresovanú\nžalobcovi možno vyhodnotiť ako okamih získania subjektívnej vedomosti žalobcu ako oprávneného o\ntom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor obohatil. Tzn., že táto skutočnosť\npredstavuje okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata).\n19.5. Žalobca sa teda dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil najneskôr 4.1.2013, a tak\nsubjektívna premlčacia lehota mohla uplynúť najneskôr dňa 4.1.2015.\n19.6. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania\ndovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n19.7. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych noriem vyplýva, že žalovaný sa dovolal\npremlčania vo vzťahu k žalobcom uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne,\na tak súd nemôže premlčané právo žalobcovi priznať. Z tohto dôvodu potom súd žalobu v časti vydania\nbezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zamietol.\nNZP\n20. Napokon sa súd zaoberal otázkou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok.\n20.1. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez\nnávrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v\niných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade\nsúd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej\nzmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil\nniektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich\nso spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal\nplnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky\nuložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané\nfinančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej\npodmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch\nsúvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.\n20.2. Žalobca v postavení spotrebiteľa má taktiež zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými\npodmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.\nSpotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou\nneprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu\npráv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha\nurčenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.\n20.3. V zmysle Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v\nzmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho\npráva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre\nstrany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n20.4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu\nplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo\nak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia\n\nsa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol\novplyvniť ich obsah.\n20.5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako\nslabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen\npodmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale\naj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná.\n21. Súdu sú známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu\nneprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobcom v tomto spore, pričom v tomto prípade\nnevidí dôvod sa od nich odchýliť, a tak k jednotlivým zmluvným podmienkam a odôvodneniu ich\nneprijateľnosti poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia.\n22. Zmluvná podmienka 1 a Zmluvná podmienka 4.\n22.1. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/60/2019 zo dňa 26. augusta 2019 Je potrebné\nkonštatovať, že už samotné znenie zmluvnej podmienky uvedené v zmluve o úvere v obchodných\npodmienkach v čl. 4 v znení „platby klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu\nna to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa\nSadzobníka, 2. sankčný úrok, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru“, evokujú ich neprijateľnosť, keďže\nzmluvné ustanovenia umožňujúce zápočet úhrad na iné plnenia ako na istinu, predstavujú neprijateľnú\nzmluvnú podmienku a majú za následok nevyvážený vzťah veriteľa a dlžníka v otázke\nplnenia dlhu. Táto zmluvná podmienka nerešpektuje vôľu spotrebiteľa, ktorý má nepochybne prioritný\nzáujem predovšetkým na úhrade istiny. Na druhej strane dodávateľovi umožňuje presadiť\njeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech\nspotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy,\nide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Sporná zmluvná podmienka je\ntak v rozpore s § 54 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Započítanie splátok, resp. čiastočný plnení\nnajprv na príslušenstvo a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku, výrazne navyšuje\nnáklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s\núpravou § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný navyše nepreukázal, že uvedená zmluvná\npodmienka bola individuálne dohodnutá. Takéto vyslovenie nie je viazané zákonom iba v čase\nprípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo zohľadnil správnym spôsobom aj\nsúd prvej inštancie.\n22.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za\nneprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/156/2019 zo\ndňa 25. februára 2020, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/25/2018 zo dňa 25. februára\n2019, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 10. júna 2021.\n23. Zmluvná podmienka 3 a Zmluvná podmienka 6.\n23.1. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/137/2016 zo dňa 3. októbra 2016. Procesný súd\nzastáva názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich\nvýšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie\nnepreukázanú ako aj to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa),\nčo treba považovať za neprípustné. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú\nnetransparentne uvedené iba v ÚP a nie priamo v zmluve.\n24. Zmluvná podmienka 7.\n24.1. Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 438/2018 zo dňa 11. júna 2019. Pre platnosť rozhodcovskej\nzmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou\npri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so\nspotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka\nsplnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či\nspotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti.\n\n24.2. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/5/2021 zo dňa 16. septembra 2019. Pokiaľ ide o\nzmluvnú podmienku uvedenú vo výroku III. tohto rozsudku, tu súd uvádza, že táto nebola so žalobcom\nako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, žalobca nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú\nvôľu, mohol len svojím podpisom túto rozhodcovskú zmluvu ako celok akceptovať alebo odmietnuť.\nTáto zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne a v zmysle ust. § 53 ods. 5Občianskeho\nzákonníka, a preto je absolútne neplatná aj z dôvodu, že žalobcovi nedala možnosť na výber medzi\nrozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo\nk narušeniu Smernicou Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách, sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný\nod počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov\nzo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na\nsúde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho\nsťaženia uplatnenia práv žalobcu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je absolútne neplatné, keďže takto\nformulovaná zmluva s textom vopred pripraveným je uzavretá v neprospech žalobcu, keďže deleguje\nv konečnom ponímaní všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave. Žalovaný nepreukázal\nosobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si žalobca osobitne vymienil jej dojednanie.\n(Obdobne Uznesenie Krajského súdu Prešov spisová značka: 18Co/189/2018.).\n24.3. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/198/2019 zo dňa 14. augusta 2020. Z obsahu spisu\nje nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vyplýva, že všetky\nspory medzi zmluvnými stranami budú rozhodované v súlade rozhodcovskou doložkou uvedenou v\nčl. 10., II. Všeobecných obchodných podmienok. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde\no individuálne vyjednaný zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred\npripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej veci v\ncelom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky\nopodstatnená. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno\nmeniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani\nmožnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom\nakceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných\nstrán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o\ntom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú\ndoložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou\nobchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať\nza individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.\nr/Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.\n24.4. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za\nneprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoCsp/9/2020 zo\ndňa 10. júna 2021, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 9. júna 2020.\n25. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že zmluvné dojednania (Zmluvná podmienka\n1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka 6 a Zmluvná podmienka 7) sú\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami. Taktiež všeobecnými súdmi Slovenskej republiky už predmetné\nzmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné a súd v tomto spore nevidí dôvod sa od nich odchýliť.\n26. Zmluvná podmienka 2 a Zmluvná podmienka 5.\n26.1. Tieto zmluvné podmienky nepovažoval súd za neprijateľné, nakoľko nie je neprijateľné zmluvné\ndojednanie, podľa ktorého, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným žalovaný ako banka je\noprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo\nvýške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného\nzáväzku klienta voči banke.\n26.2. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že dotknutá zmluvná podmienka je netransparentná,\nnakoľko z nej nie je jasné, čo treba považovať za sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z citovanej\n\nzmluvnej podmienky je pritom zrejme, že úročí sa „nesplatená istina úveru“ a nie „aj dlžné úroky, či už\nz úveru, alebo z omeškania“, tak ako tvrdí žalobca.\n27. Vo vzťahu k námietkam žalovaného súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie jednotlivých\nrozhodnutí.\n28. Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je v časti určenia\nneprijateľnosti zmluvných podmienok sčasti dôvodný a určil vybrané dotknuté zmluvné podmienky za\nneprijateľne (Zmluvná podmienka 1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka\n6 a Zmluvná podmienka 7), pričom vo zvyšku žalobný návrh vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti\nzmluvných dojednaní (Zmluvná podmienka 2 a Zmluvná podmienka 5) zamietol.\n29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2\nCSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore.\n29.1. Úspech žalobcu v časti určovacieho žalobného návrhu (určenie bezúročností a bezpoplatkovostí\nÚverov, určenie 7 NZP) predstavoval 7/9 a jeho neúspech 2/9, a preto má žalobca vo vzťahu\nk žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5/9 (rozdiel medzi pomerom úspechu\na neúspechu), čomu zodpovedá 55 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n29.2. Úspech žalobcu v časti žalobného návrhu na peňažné plnenie predstavoval 100 % (zamietnuté\nv celej časti), a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n29.3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny\núradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov.\nV odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie\nsa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov\na s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý\nďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,\nsúd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nExekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"stav": {"sz": "22CoCsp/23/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "9aa5da45-d887-46d5-9f97-7d3a3fa21eac:5fe09d6a-1308-4e12-aa60-506d702e7cee", "datum": "2025-04-28", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1"}, {"guid": "a3bc1742-83ea-4545-baa5-ffb446bb9e4b:dac6ea85-55a5-4753-9d3e-b27ce0d99fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1"}, {"guid": "9e3bfb02-36c8-4cf1-9496-04f5f37fa963:2cc4e689-ce09-4e21-95cc-e33f6be5d9db", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoCsp/14/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/14/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9e3bfb02-36c8-4cf1-9496-04f5f37fa963:2cc4e689-ce09-4e21-95cc-e33f6be5d9db"}, {"guid": "8c017ffa-731d-432e-b02b-5429abc8344a:40a4f28e-929b-4545-9603-79c30950afa0", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/19/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/19/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8c017ffa-731d-432e-b02b-5429abc8344a:40a4f28e-929b-4545-9603-79c30950afa0"}, {"guid": "1378dbc7-d3a4-4726-8e21-df1c969a5814:ead31424-1221-4196-9c9a-09d645258952", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoCsp/55/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/55/2020 z 10. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-10", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1378dbc7-d3a4-4726-8e21-df1c969a5814:ead31424-1221-4196-9c9a-09d645258952"}, {"guid": "f5f23ff5-04b0-4668-9652-541d349c09da:df9b33dc-6efa-4afa-bb25-4e289ab1a90a", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoCsp/9/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f5f23ff5-04b0-4668-9652-541d349c09da:df9b33dc-6efa-4afa-bb25-4e289ab1a90a"}, {"guid": "bfffa1d0-7245-40af-a18f-60ede05244b1:cc82e4d4-7c5c-4c3a-90c9-ec409b0a9c1b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119208054.1", "spisova_znacka": "13Co/156/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/156/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119208054.1"}, {"guid": "5039c174-2904-461e-ae83-db180c44534b:3b6e234d-de5a-4c3c-8a38-009577fccb2f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8117222967.1", "spisova_znacka": "18Co/189/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/189/2018 z 19. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-01-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8117222967.1"}, {"guid": "8469e44b-7ea8-4574-8934-0cb0b87e829f:f53bca6b-ae06-4d34-bed3-bf0586e039c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8618200238.1", "spisova_znacka": "2Co/60/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/60/2019 z 25. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-08-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8618200238.1"}, {"guid": "3bd9b553-8568-4e35-b6aa-4d8c90d78b39:2cb069cd-0976-41d0-9e1a-3ac476c72771", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1", "spisova_znacka": "20Co/72/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1"}, {"guid": "868a928c-e07b-4279-9bd8-51fbe6200fb1:2f2e1cc4-de64-4217-91e0-93c01a48ba46", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2", "spisova_znacka": "6Co/171/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/171/2016 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2"}, {"guid": "4ce96ef2-e608-4500-9fd2-cb64a0f7c252:80b4fda2-a327-422b-a4e2-53171bc706d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Csp/2/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 34Csp/2/2023 z 6. 3. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-03-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4ce96ef2-e608-4500-9fd2-cb64a0f7c252:80b4fda2-a327-422b-a4e2-53171bc706d8"}, {"guid": "c4c1b103-0160-4770-9634-534d75d30cda:933ff202-cae0-446f-97c5-ae472912af0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/5/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/5/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c4c1b103-0160-4770-9634-534d75d30cda:933ff202-cae0-446f-97c5-ae472912af0c"}, {"guid": "16225456-f286-4a46-af0e-7773fa4e8c76:735002f4-1507-44f5-9587-f2d9cdc527cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/198/2019", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Csp/198/2019 z 6. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2020-02-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16225456-f286-4a46-af0e-7773fa4e8c76:735002f4-1507-44f5-9587-f2d9cdc527cf"}, {"guid": "acd85891-9c31-4f82-9105-8e77763ed646:c25587b9-453c-479c-9f99-85a1c55b94cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Csp/25/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/25/2018 z 25. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/acd85891-9c31-4f82-9105-8e77763ed646:c25587b9-453c-479c-9f99-85a1c55b94cc"}], "citovane_v": []}