{"guid": "72aded49-7806-4493-a2d0-11e8f28fd844:91880c15-61cf-4b7d-927a-880e38cc141f", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8122210076.4", "spisova_znacka": "9C/74/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/74/2022 z 11. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Prešov z 11. júna 2024, sp. zn. 9C/74/2022, ECLI:SK:OSPO:2024:8122210076.4", "identifikacne_cislo": "8122210076", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Sikorjak", "sudca_id": 2450, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-sikorjak-2450", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91880c15-61cf-4b7d-927a-880e38cc141f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8122210076.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8122210076.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8122210076.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n9C/74/2022\n8122210076\n11. 06. 2024\nJUDr. Rastislav Sikorjak\nECLI:SK:OSPO:2024:8122210076.4\n\nUznesenie\nOkresný súd Prešov v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2) E. C.,\nnar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G., 3) H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X, XXX XX E., 4) K. F.\nI., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E., 5) L. I., nar. X.XX.XXXX, bytom E. M. XX, XXX XX E. a\n6) I. N., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX E., všetci pr. zast.: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokát, so\nsídlom Svätoplukova 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Xylo Machinery SK, s.r.o., IČO: 31 733 085,\nsídlom Bardejovská 24, 080 06 Prešov, pr. zast.: BDO Legal s.r.o., so sídlom Carlton-Savoy 2, Mostová\n2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 803 330 o obnovu konania, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu žalovaného o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n28C/113/2011 odmieta.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania\nv rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.\nodôvodnenie:\n1. Žalovaný v žalobe na obnovu konania doručenej súdu dňa 21.11.2022 uviedol:\nŽaloba na obnovu konania smeruje voči rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 28C 113/2011-793 zo\ndňa 25.10.2017 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 28C 113/2011-968 zo dňa\n27.04.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 15/2018-856 zo dňa\n21.01.2019 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 15/2018-982 zo dňa\n29.06.2020. Žalovaný napáda touto žalobou na obnovu konania označený rozsudok v celom rozsahu.\nSkutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas\nRozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 v spojení s\nrozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-793 zo dňa 25.10.2017 (v znení opravných\nuznesení) nadobudli právoplatnosť dňa 20.08.2020. Dôvod prečo označené rozhodnutia nadobudli\nprávoplatnosť až 20.08.2020 je v tom, že tesne pred vydaním rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.\n16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 pôvodná žalobkyňa v 1) rade H. I., nar. XX.XX.XXXX zomrela.\nNa túto skutočnosť musel súd reagovať ex post a teda k pokračovaniu v konaní s právnymi nástupcami\npôvodnej žalobkyne v 1) rade došlo až po vydaní rozsudku vo veci samej.\nO dôvodoch pre podanie žaloby na obnovu konania sa žalovaný dozvedel po nahliadnutí do spisu\nvedeného pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 29C/56/2021, resp. do spisu Obvodného pozemkového\núradu Prešov (terajší Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor) vo veci reštitučného nároku\nžalobcov, a to dňa 13.10.2022.\nPrípustnosť žaloby na obnovu konania a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť obnovy konania\nŽalovaný odvodzuje prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP, nakoľko sú tu\nskutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto\npodal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť\npre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n\nSúdy v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 28C/113/2011 vo vzťahu k existencii\nreštitučného nároku žalobcov vyhodnotili, že „sporné pozemky právnym predchodcom žalobcov nikdy\nneboli skonfiškované, odobraté, resp. znárodnené. Právni predchodcovia žalobcov sa stali vlastníkmi\nsporných pozemkov na základe Výmeru o vlastníctve pozemkov. Po vydaní tohto aktu im predmetné\npozemky neboli odňaté žiadnym autoritatívnym rozhodnutím. Právni predchodcovia žalobcov boli ako\nvlastníci sporných pozemkov zapísaný v katastri nehnuteľnosti na LV. č. XXXX k.ú. B.. Preto podľa\nnázoru odvolacieho súdu boli žalobcovia oprávnení podať žalobu o určenie vlastníckeho práva“ (viď bod\n26. rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019). Uvedený záver\nsúdu je však v zmysle dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť podania tejto žaloby o obnovu konania\nskutkovo nesprávny, nakoľko ako vyplýva zo skutočností uvedených nižšie, v skutočnosti žalobcovia\nmali priznaný reštitučný nárok a boli vyhodnotení ako oprávnené osoby podľa zák. č. 503/2003 Z.z.\nRozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov bolo zrušené súdom iba z dôvodu, že Obvodný\npozemkový úrad Prešov nedostatočne odôvodnil svoj záver o tom, že súčasný vlastník nie je povinnou\nosobou podľa zák. č. 503/2003 Z.z. Navyše aj Krajský súd v Prešov jednoznačne konštatoval (rozsudok\nč.k. 6Sp/2/2010-44 zo dňa 14.10.2010) správnosť rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v\nPrešove, pokiaľ ide o určenie, že žalobcom reštitučný nárok patrí.\nDňa 17.10.2022 sa vo veci vedenej pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 29C/56/2021 uskutočnilo\npojednávanie, na ktorom Okresný súd Prešov oboznamoval spis Obvodného pozemkového úradu vo\nveci uplatnenia reštitučného nároku žalobcov vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX\npôvodne v pozemno-knižnej zápisnici č. XX, kat. úz. B. a to k parcelám XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/\nXXX H. XXX/XXX. Tu uvádzame, že ide o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania vedeného pred\nOkresným súdom Prešov pod sp.zn. 28C/113/2011, a ktoré sú toho času evidované na LV č. XXXX pre\nk.ú. B..\nV konaní pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 29C/56/2021 vystupoval ako žalobca F. I., pričom\npredmetom konania bol spoluvlastnícky podiel 1-ina k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.\nXXXX.\nZ obsahu reštitučného spisu vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa\n04.12.2009 pod č. OPÚ-2009/00290-23/ŠK rozhodol, že žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia)\npodľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. sú oprávnenými osobami v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) zák. č.\n503/2003 Z.z. na priznanie práva na náhradu za pozemky v katastrálnom území B. označené vo výmere\no vlastníctve pôdy č. 3 kat. úz. O. ako vložka č. 49 časť parcely XXX/X, grafické označenie 228, roľa o\nvýmere 17.264 m2, časť parcely XXX/X, grafické označenie 222, 221/a roľa o výmere 11.510 m2, časť\nparcely XXX/X, grafické označenie 221, roľa vo výmere 11.510 m2 a časť parcely XXX/X, XXX/X, grafické\noznačenie 229, roľa vo výmere 5.755 m2, ktoré prešli do vlastníctva štátu prevzatím nehnuteľností bez\nprávneho dôvodu. Obsahom uvedeného rozhodnutia bol aj popis stavu uvedených nehnuteľností v čase\nprechodu na štát, ako aj terajšieho stavu podľa katastra nehnuteľnosti na základe identifikácie parciel zo\ndňa 19.05.2009. Z dôvodu, že pozemky predmetu reštitučného nároku, alebo ich častí sú vo vlastníctve\nprávnických osôb, ktoré nemajú postavenie povinných osôb podľa § 4 ods. 1 zákona a niektoré boli po\nprevode a prechode do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby zastavané, nie je možné vlastníctvo\nk pôvodným pozemkom, alebo ich častiam navrátiť. Oprávneným osobám sa za pozemky uvedené v\nbode 1 výroku tohto rozhodnutia priznáva právo na náhradu z celkovej zabranej výmere 46.002 m2\nv podiele 1 pre každú oprávnenú osobu. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Prešove\nrozsudkom zo dňa 14.06.2010 pod sp.zn. 6Sp/2/2010 s dátumom právoplatnosti 19.10.2010 zrušil\nrozhodnutie Obvodného pozemkového úradu a vrátil na ďalšie konanie.\nZ odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010-44 zo dňa 14.10.2010 vyplýva,\nže Obvodný pozemkový úrad správne a úplne zistil skutkový stav a na základe toho aj správne\nrozhodol, že navrhovatelia, teda žalobcovia sú oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 1 zák. a\nnehnuteľnosti prešli na štát v období od 25.02.1948 do 10.01.1990 spôsobom uvedeným v § 3\nods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z., teda prevzatím bez právneho dôvodu. Správne uviedol,\nže pri uzatvorení hospodárskej zmluvy zo dňa 30.06.1971 neboli dostatočne preskúmané prídely 2.\npozemkovej reformy a nebol dostatočne zistený právny stav vlastníctva k prevádzaným nehnuteľnostiam\nv dôsledku čoho sa nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov považovali za\nvlastníctvo Československého štátu v správe ONV. ONV Prešov preto v čase uzatvorenia hospodárskej\nzmluvy prevádzal na Piloimpregnu, n.p. Košice viac práv, než mu v danom čase patrilo. V tomto\nprípade k prechodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného nároku žalobcov došlo na základe\nhospodárskej zmluvy zo dňa 30.06.1971 uzatvorenej v rozpore so zákonom, pričom nehnuteľnosti\nzastavaním objektov Piloimpregny, n.p. Košice ostali vo faktickej držbe a užívaní štátu, čím bol daný\ndôvod pre posúdenie prechodu vlastníctva na štát podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003\n\nZ.z. Stotožnil sa však s námietkou navrhovateľov, že Obvodný pozemkový úrad pri posudzovaní, kto\nje povinnou osobou neuviedol všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia a nevyhodnotil\nnadobudnuté dôkazy v súlade s hmotno-právnymi predpismi.\nZ odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010-44 zo dňa 14.10.2010 vyplýva, že\njediný dôvod pre zrušenie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov č. OPÚ-2009/00290-23/\nŠK zo dňa 04.12.2009 bolo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pokiaľ ide o určenie povinnej osoby\npodľa zák. č. 503/2003 Z.z.\nObvodný pozemkový úrad po zrušení rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov\nč. OPÚ-2009/00290-23/ŠK zo dňa 04.12.2009 rozhodnutím zo dňa 28.07.2011 pod č.\nOPÚ-2011/00240-46/ŠK prerušil správne konanie vo veci uplatneného reštitučného nároku na dobu do\nrozhodnutia o predbežnej otázke. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 28.07.2011 splnomocnená\nzástupkyňa navrhovateľov správnemu orgánu doložila fotokópie žalôb o určenie vlastníckeho práva k\nparcelám EKN, konkrétne XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX katastrálne územie B..\nZ označených dôkazov (rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov č. OPÚ-2009/00290-23/\nŠK zo dňa 04.12.2009 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010-44 zo dňa 14.10.2010)\nvyplýva, že u žalobcov bol daný reštitučný nárok podľa zák. č. 503/2003 Z.z. (bol im už raz priznaný) a\nrovnako, že reštitučné konanie aj v čase rozhodovania súdu bolo vedené (hoc malo byť prerušené).\nŽalobcovia v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 28C/113/2011 odvodzovali\nnaliehavý právny záujem, ad toho, že ani oni ani ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti\nnepreviedli na iné právne subjekty a teda ani na žalovaného, a že ako vlastník nehnuteľnosti je zapísaná\niná osoba, ktorá v skutočnosti vlastníkom nie je. Z dôkazov, ktoré predkladáme však vyplýva, že u\nžalobcov bol (a stále je) daný reštitučný nárok, ktorý predchádza (má prednosť) určovacej žalobe podľa\n§ 137 písm. c) CSP. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nemohli mať na požadovanom určení naliehavý\nprávny záujem, nakoľko (i) žalobcovia sú oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z.\na (ii) sporné nehnuteľnosti prešli na štát v období od 25.02.1948 do 10.01.1990 spôsobom uvedeným v\n§ 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. (viď str. 6 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč.k. 6Sp/2/2010-44 zo dňa 14.10.2010).\nPodľa konštantnej judikatúry (R 26/2002), spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz,\nktorý nemohol účastník bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní, ak ním možno\npreukázať skutočnosť, ktorá môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Povoleniu\nobnovy pritom nebráni, ak už v pôvodnom konaní účastník neúspešne navrhoval súdu vykonať listinný\ndôkaz, ktorého obsah v tom čase ešte nepoznal.\nPodľa konštantnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 57/2009), dôvodom\nobnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Pre záver,\nči nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci, stačí, ak sa javí pravdepodobné, že môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nPodľa konštantnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 18/2010), nový dôkaz je\nspôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť,\nktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny\nnemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti,\nktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená\nlen možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. Nový dôkaz je\nspôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť,\nktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny\nnemohol použiť v pôvodnom konaní.\nPodľa konštantnej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/115/2016 a obdobne viď:\n4Cdo/130/2007, 5MCdo/4/2009, 4Cdo/300/2008), to znamená, že tam, kde existuje špeciálna právna\núprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa\nreštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nemožno uplatniť nárok na\nochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov. Oprávnená osoba, prípadne jej právny\nnástupca sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov,\nnajmä podľa § 126 ods. 1 OZ, a to ani formou určenia vlastníckeho práva, či už svojho alebo svojho\npredchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p. Reštitučné predpisy majú povahu lex specialis vo\nvzťahu k OZ, ktorý predstavuje lex generalis. Z povahy reštitučných zákonov ako predpisov špeciálnych\nvyplýva, že nároky nimi upravené nie je možné riešiť inak než podľa ich ustanovení v zmysle všeobecnej\nzásady o zákone všeobecnom a osobitnom (lex specialis derogat legi generali). Ak stanoví reštitučný\npredpis určité podmienky pre uplatnenie reštitučného nároku, nie je možné ten istý nárok uplatňovať\npodľa iného predpisu (podľa OZ). Pokiaľ by i naďalej bolo možné sa domáhať vydania veci (vypratania\n\nnehnuteľnosti) podľa § 126 OZ, ktoré bolo možné uplatniť si podľa reštitučného predpisu, prípadne\npožadovať určenie vlastníctva k tejto veci, bola by hromadne narušená právna istota osôb, ktoré až\npotom, čo bolo zrejmé, že k vydaniu nehnuteľnosti podľa reštitučného predpisu už nedôjde, na základe\nriadnych právnych skutočností túto nehnuteľnosť získali od povinnej osoby (od štátu alebo jeho právnych\nnástupcov), ako aj právna istota budúcich nadobúdateľov tohto majetku.\nPodľa konštantnej judikatúry (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 460/2017-73 zo dňa 20.12.2017),\nÚstavný súd sa aj v tomto prípade v zásade stotožňuje so závermi predchádzajúceho nálezu ústavného\nsúdu (II. ÚS 249/2011), ktorý výnimočne pripustil použitie určovacej žaloby v konkurencii s reštitučnými\npredpismi, ale dopĺňa, že tento nález nebolo možné interpretovať tak, akoby v tejto veci taxatívne\na navždy stanovil výnimky, kedy je možné využitie určovacej žaloby, a pokiaľ určitý prípad pod\nne podradiť nemožno, musí byť návrh zamietnutý. Nález obsahuje i všeobecné pasáže, ktoré sa\nnetýkajú len poľnohospodárskych reštitúcii, a vyplýva z neho aj to, že v každom jednotlivom prípade\nsa môžu vyskytovať okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie určovacej žaloby ako jediného možného\nprostriedku nápravy krívd. Výnimočnosť tohto postupu u žalobcov sa však z odôvodnenia rozsudkov\nvšeobecných súdov nijako nepodáva, preto ich hoci aj vyše 10-ročný procesný postup treba považovať\nza nepreskúmateľný a arbitrárny, teda v rozpore s citovanými článkami ústavného poriadku.\nV naznačenom smere sa mali všeobecné súdy po kasačnom náleze predovšetkým zamerať na\notázku, či existujú v súdenom prípade konkrétne okolnosti, pre ktoré žalobcovia nemohli reálne využiť\njednoduchšie uplatniteľné reštitučné predpisy [v danom prípade zákon č. 229/1991 Zb. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon č. 229/1991 Zb.)], alebo či im nezostalo nič iné, než sa majetku po svojich rodičoch domáhať\nurčovacou žalobou. Zatiaľ sa javí, že formálne včasnému uplatneniu reštitučného nároku podľa zákona\nč. 229/1991 Zb. nebránila žiadna objektívna skutočnosť, bola to skôr zrejme iba ich subjektívna okolnosť,\nktorou sa však nedá obchádzať reštitučný predpis, ktorý počítal aj s možnosťou riešiť reštitučný nárok\nv prípade, keď nemožno pozemok vrátiť „in natura“ (pre jeho zastavanosť), preto nemali mať otvorenú\ncestu na uplatnenie určovacej žaloby; v takomto prípade skutočne mala prevážiť zásada „vigilantibus\niura“ nad nedbanlivosťou a laxnosťou žalobcov.\nZistené skutočnosti vychádzajúce z dostupných listín týkajúcich sa majetko-právneho osudu predmetnej\nparcely (predmetných parciel) veľmi neodôvodňujú záver všeobecných súdov o existencii vlastníckeho\npráva žalobcov, a to buď na základe výmeru zo 7. apríla 1948 - ktorý však nikdy nebol intabulovaný do\npozemkovej knihy, hoci pre derivátny spôsob nadobúdania vlastníckeho práva intabulácia bola potrebná\n(porov. § 424, § 431 VOZ a zákon č. 90/1947 Zb. o vykonaní knihového poriadku) - či na základe\nvydržania, pretože vydržacia doba bola nesporne prerušená uznesením Ľudového súdu Prešov z 22.\nseptembra 1958 čd. 10 89/58, ktorým opätovne predmetnú nehnuteľnosť na základe konfiškácie získal\nČeskoslovenský štát, ktorý 13. júla 1960 zriadil na nej právo stavby v prospech hydinárskych závodov.\nV tejto situácii na strane žalobcov bola zjavná absencia legitímneho očakávania, v dôsledku čoho\nnemohla byť naplnená preventívna funkcia ich žaloby podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho\nporiadku, a teda nie je daná ani naliehavosť právneho záujmu na jej podaní.\nS poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky označenú v bodoch 19. až 23. tejto žaloby na obnovu konania je zrejmé, že dôkaz,\nktorý spoľahlivo preukazuje, že (i) žalobcovia mali priznaný reštitučný nárok a (ii) reštitučné konanie\nmalo prebiehať a bolo v rozpore so zákonom prerušené (Obvodný pozemkový úrad Prešov mal už iba\nzistiť či je žalovaný povinnou osobou podľa zák. č. 503/2003 Z.z.), je spôsobilý privodiť pre žalovaného\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu\nna strane žalobcov. Žalovaný v pôvodnom konaní nemal možnosť preukázať, že žalobcom patril a bol\npriznaný (hoc nie právoplatne avšak odobrený rozhodnutím krajského súdu) reštitučný nárok a konajúce\nsúdy nárok žalobcov hodnotili skutkovo nesprávne.\nŽalovaný zároveň súdu predkladá aj ďalšie dôkazy svedčiace o okolnostiach konfiškácie majetku H.\nH. ml. v rokoch 1945 – 1948. Podľa rozhodnutia Konfiškačnej komisie Okresného národného výboru\nv Prešove zo dňa 26.8.1946 č. Kom. 35/46-III. bol majetok H. H. ml. skonfiškovaný z dôvodu, že mal\nbyť maďarskej národnosti. H. H. však mal Československé občianstvo. K. H. voči konfiškácii namietala,\na proti rozhodnutiam podávali opravné prostriedky a sťažnosti. K. H. rovnako nemohla byť zapojená\ndo kolaborácie s nacistickým Nemeckom, nakoľko boli židia. H. I. a manž. ako miestni tieto skutočnosti\nurčite museli veľmi dobre vedieť (H. I. bol navyše aj členom roľníckej komisie, ktorá rozhodovala\no prerozdeľovaní skonfiškovaných nehnuteľností). Žalovaný je toho názoru, že rozhodnutie súdu v\nprospech právnych nástupcov osôb, ktoré nadobudli majetok po neoprávnenej konfiškácii presahuje až\ndo morálneho rozmeru. Žalovaný si je vedomý, že od konfiškácie odvodzuje aj svoje vlastnícke právo,\ntreba však podotknúť, že na krivdách spôsobených socialistickým spoločenským zriadením sa žiadnym\n\nspôsobom nepodieľal, čo však nie je možné hovoriť o právnych predchodcoch žalobcov. V nadväznosti\nna tieto dôkazy žalovaný poukazuje na istú vedomosť konajúcich orgánov o nulite konfiškačného\nrozhodnutia voči H. H. ml. Rovnako tieto dôkazy nemal žalovaný k dispozícii a rovnako neboli predložené\nv konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 28C/113/2011, pričom tieto sú spôsobilé\nžalovanému privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci s poukazom na jednoznačnú vedomosť konajúcich\norgánov o nulite ich rozhodnutia.\n2. Žalobcovia sa k návrhu na obnovu konania vyjadrili nasledujúco:\nŽalovaný Xylo Machinery SK, s.r.o. odvodzuje prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm.\na/ CSP, nakoľko sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného\nkonania, ktoré ten kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom\nkonaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nNa strane 4 pod bodom 12 žalovaný uvádza, že vo veci vedenej pred Okresným súdom pod\nč.k. 29C/56/2021 sa dňa 17.10.2022 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd oboznamoval spis\nObvodného pozemkového úradu Prešov vo veci uplatnenia reštitučného nároku, z ktorého vyplýva, že\nObvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie č.k. OPÚ-2009/00290-23/ŠK dňa 4.12.2009 a súčasne sa\nv spise nachádza aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010 ( bod 13 návrhu ).\nAj keď v žalobe žalovaný jasne nedefinoval, ktoré skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce\nsa strán a predmetu pôvodného konania, by mali byť tými, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol\npoužiť v pôvodnom konaní, možno sa len domnievať, že má na mysli ním uvedené rozhodnutie č.k.\nOPÚ-2009/00290-23/ŠK zo dňa 4.12.2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010.\nV mene žalobcov uvádzam, že žalovaný v konaní č.k. 28C/113/2011 predložil súdu písomnú žiadosť zo\ndňa 9.3.2012 doručenú súdu dňa 9.3.2012, ktorou navrhoval doplniť dokazovanie oboznámením sa so\nvšetkými reštitučnými spismi žalobcov na Pozemkovom úrade v Prešove a konkrétne žiadal „ ako dôkaz\nvyžiadať a pripojiť všetky spisy žalobcov, ktorými si uplatnili svoje reštitučné nároky .“\nZo súdneho spisu č.k. 28C/113/2011 (strany označenej ako zoznam pripojených spisov) sa dá zistiť, že\ndňa 23.3.2012 boli pripojené spisy Obvodného pozemkového úradu Prešov č. 1447/92 a č. 2012/00195\n( a to na žiadosť žalovaného ), ktoré boli správnemu orgánu vrátené spolu so sprievodným listom dňa\n22.3.2023.\nV žiadnom prípade sa teda nemôžem stotožniť s tým, čo uviedol žalovaný a to, že sú tu skutočnosti ,\nrozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten kto podal žalobu\nna obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nAk teda majú byť skutočnosťou, rozhodnutím alebo dôkazom, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol\npoužiť v pôvodnom konaní rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 4.12.2009\na Krajského súdu Prešov v konaní č.k. 6Sp/2/2010, na ktoré poukázal žalovaný v bode 4 žaloby, tak\ntieto boli súčasťou súdneho spisu od 23.3.2012. Myslím si , že žalovaný mal minimálne od 24.3.2012\nmožnosť až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oboznámiť sa s uvedenými rozhodnutiami a\ntieto ako dôkaz mohol kedykoľvek v priebehu konania použiť a poukázať na ne.\nJe nesporné, že dva spisy Obvodného pozemkového úradu Prešov boli v predmetnom konaní č.k.\n28C predložené konajúcemu súdu dňa 23.3.2012 a to aj s rozhodnutiami, na ktoré žalovaný v návrhu\nna obnovu konania poukazuje a teda nemôže obstáť, to čo uvádza žalobca v tomto konaní, že ide o\nskutočnosti..., ktoré bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť. Sám žalobca ( v pôvodnom\nkonaní žalovaný ) pripojenie všetkých spisov Obvodného pozemkového úradu v Prešove navrhol, súd\njeho návrhu vyhovel a teda kedykoľvek sa s obsahom spisov mal možnosť zoznámiť a tieto v konaní\npoužiť.\nSkutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v zmysle ust. § 397 písm. a/ CSP môžu byť dôvodom obnovy konania\nlen v tom prípade, ak sú pre stranu, ktorá sa domáha obnovy konania v porovnaní v pôvodným konaním\nnové, čo znamená, že ich strana nemohla včas použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny a to z\ndôvodu, že o nich nevedela. Ide teda o skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným konaním\nnové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania vtedy\nnepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne nesplnil si povinnosť tvrdenia\nalebo povinnosť dôkaznú povinnosť. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez\nsvojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo\nnemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči\nsúdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach,\nrozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce,\na preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R19/1975).\n\nPodľa môjho názoru žalobca ako žalovaný v pôvodnom konaní mohol vedieť o rozhodnutiach, na ktoré v\nžalobe poukazuje, ak by si bol býval nahliadol do súdneho spisu a mohol tieto rozhodnutia v pôvodnom\nkonaní kedykoľvek voči súdu použiť a ako dôkaz označiť a uplatniť. Nemôže preto obstáť tvrdenie\nžalobcu , že o týchto rozhodnutiach nevedel a bez svojej viny ich nemohol v konaní použiť. Toto nie\nsú a ani nemohli byť pre žalobcu skutočnosti nové a nepoznané, mohol o nich vedieť a mohol ich aj v\nkonaní kedykoľvek ako dôkaz použiť.\nBolo na žalovanom ako účastníkovi konania 28C, aby dbal na ochranu svojich práv a teda aby sa v\npôvodnom konaní dostatočne oboznámil s pripojenými spismi Obvodného pozemkového úradu Prešov\nobsahujúcimi aj rozhodnutia, ktoré sa zdajú byť pre neho „ novými „ , avšak takto sa zdajú len preto, že\ndo súdneho spisu žalovaný resp. jeho právny predchodca alebo jeho právny zástupca nenahliadol, hoci\nsám tieto spisy a dôkazy navrhoval dňa 12.3.2012 pripojiť k spisu č.k. 28C/113/2012. Tieto po celú dobu\nsúdneho konania až do ich vrátenia dňa 22.3.2023 boli súčasťou pôvodného súdneho spisu t.j. 11 rokov.\nJednou z podmienok povolenia obnovy konania je včasné podanie návrhu na obnovu konania. Podľa §\n403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal\nžalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa keď ho mohol uplatniť.\nPodľa odseku 2 citovaného ustanovenia žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch\nrokov od právoplatnosti rozhodnutia.\nNa to, aby bol takýto návrh prípustný je zachovanie lehôt predpísaných Civilným sporovým poriadkom v\nust. § 403 na podanie návrhu na obnovu konania. Toto ustanovenie stanovuje subjektívnu lehotu v ods. 1\ncitovaného ustanovenia, ktorej začiatok plynutia je stanovený subjektívnym okamihom resp. momentom,\nod ktorého sa mohol ten kto podáva návrh na obnovu konania dozvedieť o dôvode obnovy, alebo od\nktorého sa mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota podľa ods. 2 začína plynúť od právoplatnosti\nnapádaného rozhodnutia.\nŽalobca uviedol, že dňa 17.10.2022 oboznamoval konajúci súd v inej veci rozhodnutia Obvodného\npozemkového úradu Prešov a Krajského súdu Prešov tvoriace súčasť spisu od 23.3.2012. Domnievam\nsa však , že 3 – mesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala žalovanému v\nkonaní č.k. 28C/113/2011 plynúť podstatne skôr, minimálne dňom doručenia potvrdzujúceho rozhodnutia\nKrajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018, ktoré žalovaný prevzal dňa 11.3.2019. Od toho momentu\nsa mohol žalovaný dozvedieť o tom, že konajúci súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil žalobcom v tomto\nkonaní uvádzané rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby o obnovu konania 28C uplynula\nžalobcovi dňa 11.6.2019.\nRozhodujúcim okamihom pre začiatok plynutia trojročnej objektívnej lehoty na podanie žaloby na\nobnovu konania je právoplatnosť rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 16Co/15/2018 nadobudol právoplatnosť dňa\n22.3.2019. Nič na tom nemôže zmeniť ani to, že vo veci boli vydané opravné uznesenia OS PO č.k.\n28C/113/2011-968 zo dňa 27.4.2020 a KS PO č.k. 16Co/15/2018 – 982 zo dňa 29.6.2020 týkajúce sa\nopravy zrejmej nesprávnosti v zmysle § 224 CSP. Týmito opravnými uzneseniami, ktorými došlo k oprave\nzáhlavia rozsudku č.k. 28C/113/2011 a č.k. 16Co/15/2018 však nemohlo dôjsť k zmene nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nKeďže rozsudok č.k. 28C/113/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2019 a žalovaný podal žalobu na\nobnovu dňa 21.11.2022, podal ju po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty stanovenej v § 403 ods. 2 CSP.\nV mene mojich klientov navrhujem žalobu žalobcu na obnovu konania zamietnuť a priznať mojim\nklientom náhradu trov konania.\n3. Žalovaný v replike uviedol:\nVo Vyjadrení Žalobcovia v zásade namietajú že:\na) Dôkazy označené Žalovaným mohol Žalovaný použiť v pôvodnom konaní 28C/113/2011,\nb) Žaloba na obnovu konania mala byť podaná po uplynutí ako subjektívnej, tak aj objektívnej lehoty.\nÚvodom Žalovaný poukazuje, že rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-793 zo dňa\n25.10.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 28C/113/2011-968 zo dňa 27.04.2020 neobsahuje ani\nsprávne označenie strán sporu (žalobca 2b) A. E. C. s nesprávnou adresou „F. XXX“ a žalobca 3)\nH. I. bez dátumu narodenia). Aktuálne je na LV č. XXXX pre k.ú. B. dokonca aj zapísaný H. I. bez\ndátumu narodenia. Nehľadiac na formálne nedostatky samotnej žaloby v konaní 28C/113/2011, ktoré\nboli ponechané bez povšimnutia a prenesené do rozhodnutí vo veci samej, Žalovaný pristúpi k obhájeniu\ndôvodnosti žaloby na obnovu konania.\nVo svojom Vyjadrení žalobcovia namietajú, že Žalovaný nemal jasne definovať ktoré skutočnosti,\nrozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, by mali byť tými, ktoré\nžalovaný bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, avšak domnieva sa skutočne správne,\n\nže ide o rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešove č.k. OPÚ-2009/00290-23/ŠK zo dňa\n4.12.2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010, nakoľko to zo žaloby na obnovu\nkonania aj vyplýva.\nŽalovaný vyjadruje pochybnosti či spisy Obvodného pozemkového úradu Prešov č. 1447/92 a č.\n2012/00195 vôbec boli pripojené k súdnemu spisu sp.zn. 28C/113/2011, nakoľko v rozsudku Okresného\nsúdu Prešov sp.zn. 28C/113/2011-793 zo dňa 25.10.2017 sa taká skutočnosť vôbec nespomína. Skôr\nsa javí, že súd prvej inštancie v konaní sp.zn. 28C/113/2011 vychádzal z výpovedí svedkov (viď bod\n33. odôvodnenia). Rovnako ani Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 16Co/15/2018 – 856 zo\ndňa 21.01.2019 neodkazuje na pripojené spisy. V tomto svetle sa javí tvrdenie Žalovaných, že spisy\nOkresného úradu mali byť pripojené v súdnom spise 28C/113/2011 od 23.03.2012 ako pochybné,\nnapriek tomu, že spisový obal túto informáciu obsahuje. Reštitučné spisy navrhoval Žalovaný pripojiť v\nkonaní 29C/56/2021 pričom tieto boli po dlhú dobu nedohľadateľné. Reštitučné spisy však boli minimálne\nv čase nahliadania do spisu 29C/56/2021 dňa 13.10.2022 pripojené v spise 29C/56/2021, pričom o\nvylúčení reštitučných spisov (Obvodný pozemkový úrad Prešov č. 1447/92 a č. 2012/00195) nie je na\nobale spisu evidovaný žiadny záznam. Žalovaný týmto spochybňuje správnosť záznamov evidovaných\nna obale spisu 28C/113/2011 (keďže je zrejmé, že sú minimálne neúplné a chybné) a je toho názoru,\nže aj keď súdu mohli byť reštitučné spisy zo strany Obvodného pozemkového úradu Prešov doručené\nuž dňa 23.03.2012, tieto v skutočnosti pripojené k spisu sp.zn. 28C/113/2011 neboli. A rovnako z\nfotografie spisového obalu spisu 28C/113/2011, ktorú predložili Žalobcovia nevyplýva ani, že by spisy\nmali byť vrátené správnemu orgánu dňa 22.03.2023. Žalovaný preto dôvodne vyjadruje pochybnosti o\nsprávnosti a úplnosti záznamov vedených Okresným súdom Prešov v konaní sp.zn. 28C/113/2011, hoci\nfotografia zaslaná Žalobcami (označená ako „Dokument 9C_742022“) mohla byť vyhotovená najneskôr\n04.04.2023.\nRovnako uvádzame, že z rozhodnutí vo veci sp.zn. 28C/113/2011 ani nevyplýva, že by sa súd\nvysporiadal s akýmkoľvek dokumentom nachádzajúcim sa v spisoch Obvodného pozemkového úrad\nPrešov č. 1447/92 a č. 2012/00195.\nS odkazom na vyššie uvedené preto nie je pravdou, že by Žalovaný mal možnosť použiť predmetné\ndôkazy v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. 28C/113/2011. Pre Žalovaného bolo ako\nrozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov č.k. OPÚ-2009/00290-23/ŠK zo dňa 4.12.2009,\ntak aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010-44 zo dňa 14.10. 2010 dôkazom novým, o\nktorého existencii sa dozvedel až po nahliadnutí do súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 29C/56/2021\ndňa 13.10.2022.\nŽalovaný má za to, že Žalobcovia konali vyslovene účelovo a zištne, keď súdu od počiatku neuviedli\npodstatnú skutočnosť pre rozhodnutie, a síce, že im bol priznaný nárok na reštitúciu. Vo vzťahu k\nreštitučnému konaniu sa obmedzovali výlučne len na skutočnosť, že reštitučné konanie je prerušené (k\nčomu došlo na ich vlastný podnet). Ak by totiž súdu predložili rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n6Sp/2/2010, nemusel súd vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyporiadavať sa početnými argumentmi\nstrán sporu.\nŽalovaný je toho názoru, že keby súd vykonal uvedené dôkazy osvedčujúce, že Žalobcom patril\nreštitučný nárok, musel by súd žalobu Žalobcov zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko by bolo zrejmé, že\nz ich strany došlo k obchádzaniu reštitučného zákonodarstva. Právne inštitúty ako žiadosť o priznanie\nreštitučného nároku podľa reštitučných zákonov, alebo určovaciu žalobu nie je možné využívať len\ntak „pre istotu“ popri podaní určovacej žaloby a vyčkávať, ktorá alternatíva dopadne pre žalobcov\nvýhodnejšie.\nŽalobcovia ďalej namietajú, že subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania mala\nŽalovanému začať plynúť dňom doručenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856\nzo dňa 21.01.2019, z ktorého sa mal Žalovaný dozvedieť, že konajúci súd nemal vyhodnotiť označené\nrozhodnutia. Subjektívna lehota však začína plynúť dňom, kedy sa legitimovaný subjekt mohol dozvedieť\no dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Tento deň však nastal až momentom\noboznámenia sa Žalovaného s existenciou rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Prešove a\nKrajského súdu v Prešove. Navyše, subjektívna lehota nemohla začať plynúť skôr ako lehota objektívna,\nktorá je naviazaná na právoplatnosť napádaného rozhodnutia.\nObjektívna lehota v danom prípade začala plynúť dňa 20.08.2020, t.j. momentom právoplatnosti\nnapádaného rozhodnutia. Nie je pravdou, že by „oneskorenie“ vyznačenia právoplatnosti na napádanom\nrozhodnutí bolo spôsobené vydaním opravného uznesenia, ako sa domnievajú Žalobcovia ale\nskutočnosťou, že súd musel doručovať rozhodnutia vo veci samej všetkým stranám sporu. Skôr ako\n20.08.2020 nemohli rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 28C/113/2011-793 zo dňa 25.10.2017 a\nKrajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/15/2018 – 856 zo dňa 21.01.2019 nadobudnúť právoplatnosť.\n\nOdhliadnuc od toho, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/15/2018 – 856 zo dňa\n21.01.2019 bol vydaný voči mŕtvemu a ide podľa teórie práva o paakt, nie je prípustné, aby akékoľvek\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť skôr, ako bolo doručené všetkým stranám sporu.\nNakoľko právoplatnosť nadobudlo napadnuté rozhodnutie dňa 20.08.2020, trojročná objektívna lehota\nna podanie žaloby na obnovu konania uplynie až 20.08.2023. Žalovaný je toho názoru, že žaloba na\nobnovu konania je podaná včas, je dôvodná a preto by jej súd mal vyhovieť.\n4. Žalobcovia v duplike uviedli:\nHneď v úvode, vzhľadom k namietaným pochybnostiam žalovaného o pripojení, či nepripojení\nreštitučných spisov príslušným správnym orgánom k spisovej značke 28C a jeho nemožnosti sa s\npríslušnými spismi a dôkazmi oboznámiť a následnej pochybnosti o navrátení spisov správnemu orgánu\ndňa 22.03.2023, predkladám listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise č.k. 28C/113/2011, s\nktorými sa samozrejme žalovaný mal možnosť dávno zoznámiť, keďže sa v spise nachádzajú od roku\n2012.\nPísomnú žiadosť žalovaného Xylo Machinery SK, spol. s r.o. ( resp. jeho právneho predchodcu ) zo\ndňa 9.3.2012 som už súdu predložila, avšak predkladám ju opätovne, aby bolo zrejmé, že požiadavke\nžalovaného na vykonanie dôkazov bolo bezodkladne dňa 22.03.2012 vyhovené.\nAko dôkaz súdu predkladám písomné podanie Obvodného pozemkového úradu Prešov zo dňa\n22.03.2012, ktoré je taktiež súčasťou spisu č.k. 28C/113/2011, ktorým správny orgán predložil súdu k\nvyššie uvedenej spisovej značne spis č. 1447/92 v rozsahu 32 listov a spis č. 2012/00195 v rozsahu\n230 listov.\nZ predložených listín je nesporné a nespochybniteľné, že na žiadosť samotného žalovaného boli\nreštitučné spisy správnym orgánom predložené a že boli súčasťou súdneho spisu č.k. 28C/113/2012.\nZároveň predkladám súdu písomné podanie konajúceho súdu zo dňa 22.3.2023 adresované Okresnému\núradu Prešov, odboru pozemkovému a lesnému týkajúce sa vrátenia spisov č. 1447/92 v rozsahu 32\nlistov a spis č. 2012/00195 v rozsahu 230 listov.\nAk sa podľa žalovaného javilo pochybným, že by mali byť uvedené spisy č. 1447/92 v rozsahu 32 listov a\nspis č. 2012/00195 v rozsahu 230 listov pripojené k spisu 28C, tak sa domnievam, že teraz už žalovaný\nnemôže poprieť existenciu týchto podaní a ani nemôže spochybňovať to, že by uvedené spisy neboli\nsúčasťou spisu č.k. 28C/113/2011.\nPovažujem za potrebné zdôrazniť, že žalovaný už v pôvodnom konaní musel mať a aj mal vedomosť\no tom, že súd vyhovel jeho návrhu na pripojenie reštitučných spisov príslušným správnym orgánom,\nktoré následne tvorili súčasť spisu 28C a s ktorým sa mohol oboznámiť. Preto jeho tvrdenie, že sa\naž po nahliadnutí do súdneho spisu č. 29C/56/2021 dňa 13.10.2022 dozvedel o existencii rozhodnutia\nObvodného pozemkového úradu Prešov a rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.k. 6Sp/2/2010 nemôže\nobstáť a ani nemôže byť pravdivé a je tvrdením zavádzajúcim.\nAj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. 6Cdo 169/2020 zo dňa 28.10.2020, ktorým bolo\ndovolanie žalovaného zamietnuté, na strane 22 konštatuje : ...“ Jeho originál sa nachádza v pripojenom\nspise Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Sp/2/2010 (v rámci príloh uplatneného reštitučného nároku na\nObvodnom pozemkovom úrade Prešo ), na čo poukazovala právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní\ndňa 3. apríla 2017 „.\nPozornosti žalovaného zrejme uniklo (tak ako jeho pozornosti unikli aj iné listinné dôkazy nachádzajúce\nsa v spise 28C), že na ústnom pojednávaní konanom dňa 3.4.2017 vypočúvaná svedkyňa uvádzala, že\nsprávny orgán vo veci reštitučného nároku konanie začal, vo veci bolo aj rozhodnuté, ale Krajský súd\nv Prešove toto rozhodnutie zrušil a tak správny orgán konanie prerušil, vzhľadom na súdne konanie o\nurčenie vlastníckeho práva. Následne sám žalovaný predložil návrh na prerušenie súdneho konania, súd\nvšak jeho návrh uznesením zo dňa 26.4.2017 zamietol, keď mal za to, že doposiaľ neskončené konanie\nvedené na správnom orgáne, nebráni súdu pokračovať v konaní a poukázal na nález Ústavného súdu\nSR č.k. II. ÚS 249/2011.\nPokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a/ CSP musí ísť o dôkaz, ktorý je pre stranu sporu v\nporovnaní s pôvodným konaním „nový „. Možno povedať, že v danej veci dôkazy, o ktoré opiera žalovaný\nnávrh na obnovu konania t.j. rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešov zo dňa 4.12.2009\na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010 nie sú a ani nemôžu byť pre žalovaného\n„ novými „ dôkazmi, v porovnaní s pôvodným konaním a to jednak z dôvodu, že tieto boli predložené\ndo súdneho spisu už v roku 2012 a boli oboznamované aj na ústnom pojednávaní dňa 3.4.2017 za\nprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Teda žalovaný svoju vedomosť o týchto dôkazoch skôr ako\ndňa 13.10.2022 nemôže poprieť.\n\nAk by bol býval nahliadol do súdneho spisu, isto by bol objavil listiny, na ktoré poukázali žalobcovia,\nktorých existenciu žalovaný popiera a to žiadosť žalovaného zo dňa 09.03.2012 a písomné podanie\nObvodného pozemkové úradu v Prešove zo dňa 22.3.2012, na zápisnicu z pojednávania zo dňa\n3.4.2017, na uznesenie konajúceho súdu na č.l. 739, ktorým zamietol návrh žalovaného na prerušenie\nkonania, na uznesenie NS SR č.k. 6Cdo 169/2020 a upozornenie na strane 22 na pripojený reštitučný\nspis a v neposlednom rade na písomné podanie súdu zo dňa 22.3.2023 a nebol by musel svojimi\nvyjadrenia skresľovať skutočnosti a spochybňovať niečo , čo je nespochybniteľné a dostatočne listinnými\ndôkazmi preukázané.\nDovoľujem si poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 98/2011, ktorom dovolací\nsúd uviedol: Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa\nzameriava súd v prvej z uvedených fáz , je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov ,\nktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ďalej\nmožnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná\nprípustnosť tohto mimoriadneho opravného poriadku podmienená tým, že ten kto navrhuje obnovu\nkonania , nemal žiaden podiel na tom, že sa v konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo\ndôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť,\nrozhodnutie alebo dôkaz existoval už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich\nexistencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej\npovinnosti „. Ďalej súd uviedol, že v zmysle uvedeného je z pohľadu dovolacieho súdu plne opodstatnená\nargumentácia súdov nižších stupňov, že žalovaný už v pôvodnom konaní mal vedomosť o konaní pred\nOkresným úradom v Poprade. Vedel , ktorý orgán v akej veci, s akými účastníkmi a pod akou spisovou\nznačkou vedie toto konanie... Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je v tomto zmysle rozhodujúca\nsama existencia spisu a procesná možnosť označiť ho za dôkaz, nie konkrétne rozhodnutie tvoriace\njeho súčasť a otázka, či žalovaný o tomto rozhodnutí vedel alebo nie.\nAj vo veci 28C je nesporná existencia spisov správneho orgánu – Obvodného pozemkového úradu\nPrešov aj spisu Krajského súdu v Prešove ako súčasti reštitučných spisov, ktoré sám žalovaný ako dôkaz\noznačil, súd tento dôkaz zabezpečil, aj sa týmto dôkazom venoval a z tohto pohľadu nie je podstatné a\ndôležité či žalovaný o rozhodnutiach tvoriacich súčasť spisu správneho orgánu vedel alebo nevedel.\nTo, že sa žalovaný dozvedel o rozhodnutiach správneho orgánu a Krajského súdu v Prešove na\npojednávaní konanom dňa 17.10.2022 (ako uviedol v žalobe pod bodom 12 resp. dňa 13.10.2022 )\nvo veci vedenej pod č.k. 29C/56/2021 je len jeho tvrdením, avšak skutočnosť je iná, pretože súd prvej\ninštancie otázke uplatneného reštitučného nároku venoval pozornosť, vec právne posúdil s prihliadnutím\nna túto skutočnosť, odvolací súd taktiež vo veci vyslovil právny názor k otázke reštitučného nároku a\npreto nie je naplnené ust. § 397 písm. a/ CSP pre povolenie obnovy konania.\nV zmysle § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy\nsa ten, kto podal žalobu na obnovu konania mohol dozvedieť o dôvode obnovy , alebo odo dňa, keď\nho mohol uplatniť. Zákonom stanovená subjektívna lehota začala plynúť od okamihu zistenia dôvodu,\nkeďže o skutočnostiach významných pre povolenie obnovy konania žalovaný mohol dozvedieť a mohol\nich uplatniť od okamihu doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešov č.k. 16Co/15/2018, pretože už\nv tom čase mu mohlo byť zrejmé, že konajúce súdy neprihliadali na rozhodnutia ( podľa jeho názoru ),\nktoré boli súčasťou reštitučných spisov tvoriacich súčasť súdneho spisu č. k. 28C/113/2011. Nemožno\nzačiatok plynutia 3 – mesačnej subjektívnej lehoty odvodzovať od okamihu, kedy sa žalovaný dozvedel o\nrozhodnutiach správneho orgánu Obvodného pozemkového úradu Prešov a Krajského súdu v Prešove,\nale od okamihu keď sa o ňom mohol dozvedieť ( znenie § 403 ods. 1 CSP ).\nPovažujem za dôležité uviesť aj to, že pôvodní žalobcovia žiadali v konaní 28C určiť, že sú\npodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1 k celku. Každý zo žalobcov ako podielových\nspoluvlastníkov sa domáhal podanou žalobou určenia svojho (relatívne samostatného ) vlastníckeho\npráva v podiele 1 k celku, mohol tak urobiť každý samostatnou žalobou, alebo spôsobom ako to urobili\nžalobcovia t.j. že podali jednu žalobu. Každý spoločník v takomto spoločenstve je činný alebo nečinný\nlen sám za seba a účinky jeho procesnej činnosti alebo nečinnosti sa týkajú len jeho samotného. Každý\nzo samostatných žalobcov môže žalobu zmeniť alebo zobrať späť. Preto vo vzťahu ku každému môže\nten istý rozsudok nadobudnúť právoplatnosť v iný deň. Objektívna lehota žalovanému začala plynúť odo\ndňa 22.3.2019 t.j. nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu č. 16Co/15/2018.\nTeda tak ako som uviedla v prvom vyjadrení žalovaný podal žalobu na obnovu konania voči mojim\nklientom ( nepodal žalobu na obnovu konania proti žalobcovi v 7. rade F. I. ) po uplynutí 3 – ročnej\nobjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej t.k.\ndňom 22.3.2019 ( kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok voči žalobcom v 1 . až 6. rade ) a súčasne\nnebola dodržaná ani zákonom stanovená trojmesačná subjektívna lehota.\n\nAk by som aj pripustila to, čo uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení na strane 4 , že objektívna\nlehota začala plynúť dňom 20.8.2020 t.j. momentom právoplatnosti ( podľa jeho názoru ) napádaného\nrozhodnutia, v rámci ktorej by mala plynúť subjektívna lehota, tak k tomu uvádzam, že žalovaný už z\nuznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 6Cdo 169/2020 zo dňa 28.10. 2020 právoplatného dňa 3.12.2020\nmohol mať vedomosť o pripojených reštitučných spisoch a teda najneskôr od právoplatnosti uznesenia\nNS SR č.k. 6Cdo 169/2020 mu začala plynúť subjektívna 3 – mesačná lehota. Táto mu však uplynula\ndňa 03.03.2021.\nNezdieľam však právny názor vyslovený žalovaným o plynutí subjektívnej lehoty v rámci 3 – ročnej\nobjektívnej lehoty.\nK plynutiu subjektívnej 3 – mesačnej lehoty považujem za potrebné uviesť aj to, že lehota nezačína\nplynúť od momentu kedy sa žalovaný dozvedel o skutočnostiach, rozhodnutiach alebo dôkazoch, ktoré\nbez svojej viny v pôvodnom konaní nemohol použiť, ale začína plynúť od momentu, kedy sa mohol o\ntýchto skutočnostiach dozvedieť.\nŽalovanému však začala plynúť tak 3 – ročná objektívna lehota ako aj 3 – mesačná subjektívna lehota\npodstatne skôr ako uvádza v žalobe žalovaný . Objektívna lehota začala plynúť dňa 22.3.2019, dňom\nprávoplatnosti rozsudku KS Prešov č.k. 16Co/15/2018 a subjektívna lehota mu začala plynúť momentom\nprevzatia tohto rozsudku t.j. dňa 11.3.2019.\nV súvislosti s vyššie uvedeným upriamujem pozornosť súdu na uznesenie Ústavného súdu SR č. III.\nÚS 285/2015 z 10. júna 2015, ktorý uviedol: „ Ak dôvodom obnovy občianskoprávneho konania je\nrozhodnutie odvolacieho súdu, na vyhlásení ktorého sa sťažovateľ zúčastnil, tak subjektívny moment\n„ dozvedenia sa „ o dôvode obnovy civilného konania nastáva v momente vyhlásenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Od tohto momentu sa počíta začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu\nna obnovu konania . Podstatou subjektívnosti lehoty totiž je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od\nsubjektívneho momentu t.j. od momentu , kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže , subjektívne\nvnímal určitú skutočnosť vonkajšieho sveta. Zákonodarca v znení právnej normy ani v prípade, že\ndôvodom obnovy konania je rozhodnutie , neviaže začiatok jej plynutia na moment nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia , ktoré môže byť dôvodom obnovy, na rozdiel od lehoty objektívnej, ktorú\njednoznačne v znení ustanovenia § 230 ods. 2 OSP na moment právoplatnosti viaže .“\nPodobne ust. § 403 ods. 2 CSP viaže moment plynutia objektívnej lehoty na nadobudnutie právoplatnosti\nrozhodnutia, ktoré je dôvodom obnovy, avšak v ods. 1 to tak nie je, zvlášť to zvýrazňuje konkrétne znenie\n„ mohol sa dozvedieť „, pričom v danom prípade sa mohol žalovaný dozvedieť o dôvodoch uvedených\nv § 397 písm. a / CSP dňom prevzatia rozsudku Krajského súdu v Prešove a to dňa 11.3.2019.\nNemožnosť použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní ( § 228\nods. 1 písm. a OSP ) sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť\noznačiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o\nprípady nevykonania možného dokazovania súdom o týchto skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch ,\nktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúc, a preto sa k ich dokazovaniu\nneprikročilo ( R 19/1975 ).\nNa záver uvádzam, že ani rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 4.12.2009\na ani rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010 nie sú ani novými skutočnosťami, ani\nnovými rozhodnutiami a ani novými dôkazmi, tieto rozhodnutia boli súdu konajúcemu v pôvodnom\nkonaní známe, boli súčasťou súdneho spisu, do ktorého boli správnym orgánom predložené na žiadosť\nsamotného žalovaného, takže žalovaný nemôže tvrdiť, že nadobudol o nich vedomosť až v konaní č.k.\n29C/56/2021 a teda pre povolenie obnovy konania nie je naplnené znenie zákonného ustanovenia §\n397 písm. c/ CSP.\n5. Podľa § 397 písm.a) C.s.p. - Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,\nak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré\nten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n5.1. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu\nkonania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade\nposudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase\npôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol\noboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela.\nAby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas\npôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia\nbude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré\n\nstrana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali,\na jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad\npredstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak.\nAk súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto\nkonania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde\no typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a).\n6. Relevantná judikatúra\nPodľa R 19/1975 - Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny\nv pôvodnom konaní [§ 228 ods. 1 písm. a) OSP] sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom\nkonaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom\nkonania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach,\nrozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce,\na preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.\nPodľa NS SR sp. zn. 2 Cdo 96/2008 - Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to,\nprečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil\nurčitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať.\nPodľa NS SR sp. zn. 4 Cdo 18/2010: Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti,\nrozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy,\nak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre\núčastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môžu preňho privodiť priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci.\nJe predpokladom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP, aby dôkazy, ktoré tu\nv dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu\nzo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1\nO.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí\nvšetky potrebné dôkazné prostriedky.\nOkolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie,\nneznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní.\nPri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP by sa totiž cestou\nobnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý účastník,\nktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (právom či neprávom) nepovažoval\nza rozhodujúce a preto ich nevykonal. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania.\nKaždý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je však Občianskym súdnym poriadkom upravený\nodlišne, i keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia.\n7. Podľa § 403 C.s.p.\n(1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na\nobnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.\n(2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.\nPodľa § 413 ods.1 C.s.p.\nSúd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak\na) bola podaná oneskorene,\ne) je zjavne nedôvodná.\n8. V podanej žalobe na obnovu konania žalovaný tvrdí, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy,\nktoré bez svojej viny nemohol použiť v predchádzajúcom konaní a ktoré by mohli pre neho privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc však z obsahu podanej žaloby na obnovu konania treba\nupresniť, že tvrdením o existencii reštitučného spisu, v ktorom sa nachádza rozhodnutie pozemkového\núradu, ktorým bolo reštitúcii žalobcov vyhovené a o existencii rozhodnutia Krajského súdu v Prešove\n(ktorý v správnom konaní síce toto rozhodnutie zrušil, ale jeho podstatu spočívajúcu v tom, že\nprávni predchodcovia žalobcov sú oprávnení reštituenti v odôvodnení odobril) sa žalovaný snaží\npresadiť nesprávnosť rozhodnutia, ktoré napáda dôvodom obnovy a to z hľadiska jeho právneho\nposúdenia pri riešení otázky stretu reštitučných predpisov so všeobecnými normami na ochranu\nvlastníckeho práva. Takýto dôvod obnovy konania však zákon nepripúšťa, pretože ide vlastne o nesúhlas\ns právnym posúdením veci a tento nesúhlas mal byť pretavený do inak formulovaného odvolania\na dovolania čo koniec koncov vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/96/2022-23\nzo dňa 24.02.2022, ktorým bola ústavná sťažnosť žalovaného odmietnutá, pričom ústavný súd\n\nv bode 25. odôvodnenia uviedol, že výsledok civilného sporu musí zodpovedať jej spôsobu akým\nsi strany sporu svoje práva uplatňujú alebo bránia. Výsledok sporu nemusí byť vždy správny\nv rovine materiálnej, keďže musí zodpovedať aj rovine formálnej – procesnej, ktorej súčasťou je aj\nto akým spôsobom je v priebehu procesu prostredníctvom tvrdení, návrhov a opravných prostriedkov\nprezentovaná skutková a právna podstata sporu. V bode 25. odôvodnenia ústavný súd ďalej dodal, že:\n„Sťažovateľka právne otázky v súvislosti s nadobudnutím časti pozemkov z konkurzu so skutočnosťou,\nže žalobcom patril reštitučný nárok a predovšetkým s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva\nv dôsledku dlhodobej dobromyseľnej držby však predmetom dostatočne substancovanej procesnej\nobrany sťažovateľky v dovolaní neurobila. K tomu došlo nielen v dôsledku toho, že niektoré z týchto\notázok vôbec v dovolaní nezazneli, ale aj tým, že ich podstatná časť nebola predmetom dovolania\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ale z dôvodu znemožnenia uskutočňovania procesných\npráv nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia. Dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno stotožňovať s jeho správnosťou. Toto zistenie však ústavnému súdu\nneumožňuje, aby tie právne otázky, ktoré neboli predmetom dovolacej námietky nesprávneho právneho\nposúdenia rozhodol namiesto najvyššieho súdu a tak sa stal neobmedzenou štvrtou inštanciou\nvšeobecného súdnictva.“\n8.1. Aj z citovanej časti uznesenia Ústavného súdu SR, teda považuje súd za nesporné, že žalobou na\nobnovu konania sa žalovaný snaží zvrátiť právne posúdenie právoplatne skončenej veci z dôvodov, ktoré\nnedostatočne substancoval a nedostatočne razantne uplatňoval v rámci opravných prostriedkov. Takýto\nprístup však nemožno tolerovať, pretože by sa ním obchádzala podstata obnovy konania a naopak\nrobilo by sa z obnovy konania akési ďalšie dovolacie konanie v réžií okresného súdu, čo civilný sporový\nporiadok žiadnym spôsobom neumožňuje.\n8.2. Nespokojnosť s rozhodnutím okresného a krajského súdu ako aj s rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR a Ústavného súdu SR pri riešení otázky stretu reštitučného nároku žalobcov resp. ich\nprávnych predchodcov a všeobecnej úpravy ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom Občianskeho\nzákonníka, tak žalovaný nemôže prekrývať tým, že tvrdí, že v rámci iného konania sa dozvedel\no dôkazoch, ktoré mu neboli zrejme v pôvodnom konaní a ktoré by, teda v jeho prospech ako nové\na zásadné mali priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n9. Súd sa najprv zaoberal otázkou splnenia subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie návrhu na\nobnovu konania. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu táto plynie od právoplatnosti rozsudku, ktorým bola\nprávna vec medzi stranami sporu skončená. Súd súhlasí s právnym zástupcom žalobcov, že rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 nadobudol právoplatnosť dňa\n11.03.2019 s výnimkou žalobcu F. I., ktorý bol zastúpený PaeDr. G. M. a voči ktorému rozsudok vo veci\nsamej nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2020.\n9.1. Tento záver robí súd na základe toho, že konanie o určenie spoluvlastníckeho práva je konaním,\nkde žalobcovia, z ktorých sa každý domáha určenia vlastníctva k určitému spoluvlastníckemu podielu\nsú samostatnými účastníkmi. Nejde u nich o nerozlučné spoločenstvo a preto rozsudok môže dopadnúť\nrôzne voči každému z nich a na základe uvedeného aj rozsudok nadobúda právoplatnosť voči každému\nz nich osobitne, pretože u každého zo žalobcov išlo o samostatnú vec spojenú do jedného konania,\npričom odvolanie podané niektorých zo žalobcov by nemalo vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorým\nby odvolanie podané nebolo. Každý zo žalobcov mohol teda žalobu podať samostatne.\nUž z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa\n(pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov (NS SR sp. zn.\n6Cdo/544/2015).\n9.2. Vyššie uvedené znamená, že vo vzťahu k lehote 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,\nktorý sa napáda, uplynula objektívna lehota s výnimkou terajších žalobcov 4., 5., 6, ktorí sú právnymi\nnástupcami práve po pôvodnom žalobcovi P. I., voči ktorému sa rozsudok stal právoplatný až dňa\n20.08.2020. Žaloba o obnovu konania voči žalobcom 1., 2. a 3. je tak odmietnutá pre jej oneskorenosť.\n9.3. Pokiaľ ide o otázku subjektívnej lehoty, táto do úvahy ani neprichádza, pretože dôkazy, o ktorých\nžalovaný tvrdí, že sú novými dôkazmi, ohľadne ktorých mu nebolo nič známe v pôvodnom konaní,\ntakýmito nie sú a súd teda uvedie z pôvodného spisu viacero listín, z ktorých je zrejmé, že žalovanému\nbolo resp. muselo byť zrejmé, že okrem súdneho konania tykajúceho sa určenia vlastníctva k sporným\npozemkom prebieha resp. je dočasne prerušené aj reštitučné konanie a mal sa tak viac zamerať na\nto, aby dostal úplnú odpoveď na vyriešenie stretu reštitučného a všeobecného zákonodarstva. Súd\nnesúhlasí so žalovaným v tom zmysle, že otázku vzťahu reštitúcie a všeobecného zákonodarstva\nzužuje na oboznámenie sa s rozhodnutím Pozemkového úradu a Krajského súdu v Prešove, ktoré vo\n\nsvojom návrhu uviedol, pretože podstata tejto otázky je všeobecnejšia a to aký vplyv mohlo mať vedené\nreštitučné konanie na konanie o určenie vlastníckeho práva.\n9.4. Z pôvodného spisu sp. zn. 28C/113/2011 vyplynulo\nŘ č.l. 43 - právny zástupca žalovaného uviedol: ,,Ja len chcem uviesť, že navrhovatelia si uplatnili svoje\nnároky na pozemkovom úrade podľa zákona č. 229/91 Zb. Chceme poukázať na to, že sa tu opomína\nto, že tieto pozemky prešli na štát, či už bez právneho dôvodu alebo nie, ale ak bez právneho dôvodu,\ntak bol dôvod postupovať podľa reštitučných zákonov, podľa špeciálneho zákona nie podľa občianskeho\nzákonníka, tak ako to ustálila judikatúra.“\nŘ č.l. 48 - prípis právneho zástupcu žalovaného adresovaný Okresnému súdu Prešov s názvom\n„Doplnenie návrhu na dokazovanie“, v ktorom sa uvádza ,, Po preštudovaní zápisnice z pojednávania\nsom sa dozvedel, že vraj na pozemkovom úrade je vedené reštitučné konanie navrhovateľov, ktoré je\nprerušené do skončenia tohto konania. Vzhľadom k tomu, že uplatnenie reštitučných nárokov prebiehalo\nv roku 1991 a následne nie je nám známe o aké konanie ide a prečo je z dôvodu tohto súdneho sporu\nprerušené až teraz, preto navrhujeme doplniť dokazovanie oboznámením sa so všetkými reštitučnými\nspismi žalobcov na Pozemkovom úrade v Prešove z dôvodu, že si uplatňujú aj reštitúciu aj vlastnícke\nprávo. Je nám z korešpondencie známe, že tieto nároky si uplatnili ešte v roku 1991 a nasl. Je potrebné\nustáliť, že čo je predmetom reštitúcie a čo je predmetom žaloby. Preto ako dôkaz navrhujeme vyžiadať\na pripojiť všetky spisy žalobcov, ktorými si uplatnili svoje reštitučné nároky. “\nŘ č.l. 53 - výzva Okresného súdu Prešov adresovaná Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, ktorým\nje tento žiadaný, aby súdu v lehote do konca marca 2012 predložil všetky reštitučné spisy žalobcov a to\nod roku 1991 doposiaľ.\nŘ č.l. 69 - prípis Obvodného pozemkového úradu Prešov adresovaný Okresnému súdu Prešov, v ktorom\nsa uvádza ,,V prílohe listu Vám na základe žiadosti zo dňa 14.03.2012 zasielame úplné žurnalizované\nspisy vo veci uplatnených reštitučných nárokov žiadateľov H. I., P. I., F. I., H. I. a C. C. K. I. na pozemky\nv k. ú. B. a to :\n1. Spis č. 1447/92 v rozsahu 32 listov – nárok uplatnený podľa zákona o pôde č. 229/91 Zb\n2. Spis č. 2012/00195 v rozsahu 230 listov - nárok uplatnený podľa zákona NR SR č. 503/2003 Z.z.\nŘ č.l. 74 - rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov o prerušení konania podľa § 29 ods. 1\nzákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní zo dňa 28.07.2011 pod č. OPU – 2011/00240 – 46 – ŠK,\nz ktorého vyplýva, že žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) si podaním zo dňa 03.03.2024 uplatnili\npodľa zákona č. 503/2003 Z.z. reštitučný nárok. Následne ich právna zástupkyňa doložila fotokópie žalôb\no určenie vlastníckeho práva, preto sa toto správne konanie prerušuje.\nŘ č.l. 109 - podanie P. I. zo dňa 01.03.2004 adresované Obvodnému pozemkovému úradu Prešov\ns názvom „Uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z.“, kde si\nako oprávnená osoba spolu s ďalšími príbuznými uplatňujú reštitučný nárok na pozemky, ktoré boli\npredmetom konania a ktoré nadobudli ich právni predchodcovia prídelom od bývalého vlastníka H. H..\nŘ č.l. 483 - odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/13/2011 zo dňa\n19.11.2024, v ktorom sa uvádza ,, Žalobcovia, t.j. dedičia ako oprávnené osoby si uplatnili reštitučný\nnárok v súlade s ust. § 229/1991 Zb. V odôvodnení rozhodnutia sa nenachádza ani veta ohľadom\nreštitúcie žalobcov. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či je možné takýto nárok si uplatniť\nmimo reštitučných predpisov. Vo svojom odôvodnení sa nezaoberal otázkou, či určenie vlastníckeho\npráva fyzických osôb, ktoré stratili držbu v rozhodnej dobe v súlade s reštitučnými predpismi bez udania\nprávneho dôvodu nepodlieha reštitučným predpisom. Vôbec, napriek poukázaniam stretu všeobecného\na špeciálneho zákona. Existencia špeciálneho zákona vylučuje použitie zákona všeobecného. Riešenie\nvo všeobecnom predpise je možné iba vtedy, ak chýba špeciálna úprava v špeciálnom zákone. Nárok na\nreštitúciu, ktorý bol v rozhodnom období štátom prevzatý bez právneho dôvodu, bol priznaný zákonom\no pôde a to konkrétne ust. § 6 ods.1 písm.p.) Tento predpis treba použiť hlavne tam, kde došlo\nk zastavaniu nehnuteľnosti. Žalovaný poukazuje na to, že nie je možné v danom prípade obchádzať\nzmysel a účel reštitučného zákonodarstva. “\nŘ č.l. 531 - uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/2/2015-528 zo dňa 25.01.2016, ktorým bol\nzrušený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-475 zo dňa 19.11.2014, pričom v rámci\njeho odôvodnenia sa uvádza ,, Naviac v odôvodnení rozhodnutia chýbajú úvahy vo vzťahu k tomu ako\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so skutočnosťou, že si navrhovatelia k predmetným nehnuteľnostiach\nuplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 zbierky a neskôr aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z.\na to v kontexte zásady lex specialis derogat legi generali.“\nŘ č.l. 536 – 540: vyjadrenie žalobcov, ktorí okrem iného uvádzajú ,,Z rovnakých dôvodov neobstojí\nani argumentácia krajského súdu podľa, ktorého s ohľadom na princíp, že tam kde existuje špeciálna\nprávna úprava nemožno použiť úpravu všeobecnú a preto žaloba o určenie vlastníckeho práva nemožno\n\nobchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva. Navrhovatelia sa podaním žaloby o ochranu\nvlastníckeho práva nepokúsili obchádzať reštitučné zákonodarstvo, ale iba využili zákonom ponúkanú\nmožnosť domáhať sa ochrany nimi tvrdeného vlastníckeho práva procesne akceptovateľným spôsobom.\nKonanie pred správnym orgánom Okresným úradom Prešov je prerušené do vyriešenia predbežnej\notázky týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetu sporu.“\nŘ č.l. 656 – 658: vyjadrenie žalovaného, v ktorom okrem iného uvádza ,,Žalovaný v súlade so závermi\nzrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.01.2016 upozorňuje, že v odôvodnení\nrozhodnutia chýbala úvaha vo vzťahu k tomu, ako sa prvoinštančný súd vysporiadal so skutočnosťou,\nže si navrhovatelia k predmetným nehnuteľnostiach uplatnili reštitučné nároky a to v kontexte zásady\nlex specialis derogat legi generali, preto žalovaný súhlasí so závermi odvolacieho súdu a preto navrhuje\nprerušiť vyššie uvedené konanie až do rozhodnutia okresného úradu - pozemkový a lesný odbor,\nohľadom žiadosti žalobcov o reštitúcie.“\nŘ č.l. 683 - uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011 – 683, ktorým tento zamietol návrh\nžalovaného na prerušenie konania z dôvodu vedeného reštitučného konania Okresným úradom Prešov,\npozemkovým a lesným odborom ohľadne žiadosti žalobcov.\nŘ č.l. 711 – 714: zápisnica o pojednávaní zo dňa 03.04.2017, na ktorej bol prítomný právny zástupca\nžalovaného a na ktorom svedkyňa O. J. zamestnaná na Okresnom úrade Prešov, odbore pozemkovom\na lesnom uviedla ,,V zmysle zákona o reštitúcií č. 503/2003 Z.z. si žalobcovia resp. žiadatelia\nuplatnili reštitúciu legitímnym spôsobom v zákonnej lehote, ktorá bola aj preskúmaná a bolo vydané aj\nrozhodnutie, kedy bola priznanáštyrom deťom pôvodných vlastníkov náhrada s tým, že bolo rozhodnuté\no pridelení náhradného pozemku. Ďalej uviedla čo sa týka tohto reštitučného nároku, tak mi sme začali\nvo veci, bolo aj rozhodnuté s tým, že im náhrada patrí. Krajský súd, ale zrušil toto rozhodnutie a my\nsme ďalej vo veci nekonali, keďže sa koná toto konanie vo veci samej a my sme svoje konanie prerušili.\n“ Ďalej svedkyňa uviedla, že na ich úrade bol uplatnený reštitučný nárok aj podľa zákona z roku 2003\na preto sa v reštitúcií pokračovalo a že v súčasnosti je u nich reštitučné konanie prerušené.\nŘ č.l. 739 - uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta\ns tým, že sa v ňom uvádza, že na pojednávaní dňa 03.04.2017 žalovaný žiadal konanie prerušiť do\nrozhodnutia Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru ohľadom žiadosti žalobcov\no reštitúcie. V danom prípade mal súd za to, že toto nie je prekážka, ktorá by bránila v konaní pokračovať.\nŘ č.l. 779 – 783: zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.09.2017 vyplýva, že v záverečnej reči právny\nzástupca žalovaného poukázal na to, že žalobcovia si uplatňujú reštitučné nároky spolu s vlastníckou\nžalobou súdnou cestou. Rovnako aj z odvolania žalovaného na č.l. 806 - 825 podaného voči rozsudku\nOkresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že tento poukazuje na to, že popri žalobe o určenie\nvlastníckeho práva prebieha aj neskončené reštitučné konanie a zároveň poukazuje na nezrovnalosti\ntýkajúce sa smrti H. H. ml.\nŘ v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-793 sa v odôvodnení na č.l. 797 v bode 32\nodôvodnenia výslovne uvádza ,,že vo veci bola vypočutá svedkyňa A. O. J. zamestnankyňa Okresného\núradu Prešov, pozemkového a lesného odboru, ktorá k veci uviedla, že v zmysle zákona o reštitúciách\nč. 503/2003 si žiadatelia (žalobcovia) uplatnili reštitúciu legitímnym spôsobom v zákonnej lehote, ktorá\nbola preskúmaná a bolo vydané aj rozhodnutie, kedy bola priznaná štyrom deťom pôvodných vlastníkov\nnáhrada s tým, že bolo rozhodnuté o pridelení náhradného pozemku. Robí sa to vtedy, keď sú tam\nzákonné prekážky o pridelení tohto pôvodného pozemku. Svedkyňa rovnako potvrdila skutočnosť, že\nH. H. ml. zomrel už v januári 1945 a ku konfiškácii jeho majetku došlo až v roku 1948. Ďalej z bodu 33\nodôvodnenia vyplýva, že svedkyňa J. uviedla ,,Čo sa týka reštitučného konania, tak začali konanie a bolo\nrozhodnuté, že náhrada im patrí. Krajský súd však toto rozhodnutie zrušil a vo veci sa ďalej nekonalo,\npretože konanie prerušili a to práve do ukončenia tohto sporu.\nŘ z rozhodnutia dovolacieho súdu a to Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2022 zo strany 22.\nodôvodnenia vyplýva, že súčasťou spisu bol aj pripojený spis Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n6Sp/2/2010, čiže spis tykajúci sa uplatneného reštitučného nároku žalobcami.\n10. Na základe vyššie uvedeného, tak súd návrh žalovaného na obnovu konania odmieta vo vzťahu\nk žalobcom s výnimkou právnych nástupcov po zomrelom P. I. ako oneskorene podaný a teda podaný po\nuplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozsudku, ktorý sa návrhom na obnovu konania napáda a rovnako (vo\nvzťahu k všetkým žalobcom) žalobu žalovaného odmieta ako zjavne nedôvodnú, pretože tu neexistuje\nnový dôkaz, skutočnosť alebo rozhodnutie, ktoré by nebolo známe v pôvodnom konaní a ktoré by\nmohlo viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre žalovaného. Z oboznámeného spisu pôvodného konania\npovažuje súd za nesporné, že tento obsahuje množstvo listín svedčiacich o tom, že žalovanému bolo\nzrejmé, že v rámci konania je potrebné riešiť (a možno sa ním aj viac sústrediť) stret reštitučných\n\na všeobecných právnych predpisov a zároveň mu muselo byť zrejmé, že na Obvodnom pozemkovom\núrade Prešov neskôr Okresnom úrade Prešov, odbore lesnom a pozemkovom sa vedie reštitučné\nkonanie, ktorého prvé rozhodnutie bolo pozitívne v prospech žalobcov, avšak toto bolo zrušené\nrozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rámci jeho preskúmania v správnom súdnictve s tým, že\npokiaľ kladie žalovaný dôraz na to, že v samotnom tomto rozhodnutí krajského súdu bolo uvedené,\nže reštitučný dôvod je daný, tu treba zdôrazniť, že to bolo uvedené v rámci odôvodnenia zrušujúceho\nuznesenia, pričom záväzným je iba výrok. De lege lata stav vyplývajúci z tohto rozhodnutia bol teda taký,\nže zrušuje rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov a vracia mu vec na nové konanie a rozhodnutie.\nAk aj o konkrétnom znení uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sp/2/2010 žalovaný nevedel,\njeho obsah poznal z a) výpovede svedkyne J., b) zo zápisnice z pojednávania, na ktorom vypovedala,\nc) z rozsudku a pod., a potom to, že si toto rozhodnutie neprečítal alebo jeho kópiu nezabezpečil hoci\nbola súčasťou spisu resp. jeho príloh bol subjektívny nedostatok na jeho strane a preto toto rozhodnutie\nk dispozícií nemal z dôvodu jeho viny.\n11. Vo vzťahu k bodu 25. žaloby týkajúcu sa okolností konfiškácie majetku H. H. ml. súd uvádza,\nže žalovaný sa vyhol tvrdeniam kedy tieto doklady získal a prečo ich nepredložil v pôvodnom konaní.\nPriaznivosť žalovaným predložených listín by mala spočívať v tom, že majú preukazovať nulitu\nrozhodnutia o konfiškácii. Žalovaný však sám uvádza, že rozhodujúce orgány mali istú vedomosť o nulite\nkonfiškačného rozhodnutia.\n10.1. Skutočnosti smrti H. H. mal. už v čase pred vydaním konfiškačného rozhodnutia však v pôvodnom\nkonaní známe boli (str. 19 a 22 rozsudku OS Prešov č.k. 28C/113/2011 – 793), a preto nejde o nové\nskutočnosti, ktoré by mohli viesť k povolaniu obnovy konania a aj v tejto časti je žaloba minimálne\nnedôvodná, ak nie aj oneskorená.\n10.2. Už len na okraj súd uvádza, že aj prípadná nulita konfiškačného rozhodnutia by nespôsobovala\nnulitu „Výmeru o vlastníctve pôdy“ ale nanajvýš jeho nezákonnosť, čo súd v civilnom konaní oprávnený\npreskúmavať nie je.\n12. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nPodľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n12.1. Žalobcovia boli v konaní úspešní a keďže všetci boli zastúpení rovnakým právnym zástupcom,\nrozhodol súd, že im patrí plná náhrad trov konania ako oprávneným spoločne a nerozdielne.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)\nvyhotoveniach.\nPodľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto\nvada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:758bbe32-6474-4a2e-b030-47f550ecbcbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1"}, {"guid": "ussr:45428163-c85b-4d01-a42c-44433bc0e6a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.285.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 285/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 285/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.285.2015.1"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "d83092f6-a382-41f9-8fd3-c40075634663:7e84963a-ccd4-4a67-9d50-526823b6d151", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4213209541.1", "spisova_znacka": "6Cdo/169/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2022 z 23. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4213209541.1"}, {"guid": "8e195b0f-b139-40d9-9eeb-1dc7e694aa6b:67ca2884-895d-4202-bc48-23a524e8d1ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1", "spisova_znacka": "6Cdo/169/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1"}, {"guid": "0e85de81-deff-4bb5-8976-ec8cc40b0db0:775845bf-05c9-4ec7-ad6e-b1c72670b6d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3", "spisova_znacka": "16Co/15/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/15/2018 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3"}, {"guid": "df19a701-e011-4476-891e-934fe52724f0:99337bf1-30e6-4333-8dc3-5eeea15c301f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6113233171.1", "spisova_znacka": "16Co/2/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/2/2015 z 28. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6113233171.1"}], "citovane_v": []}