Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Csp/126/2022 z 1. 8. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 1. augusta 2024, sp. zn. 24Csp/126/2022, ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3
Okresný súd Prešov | 24Csp/126/2022 | ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3 | 2024-08-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, OZ, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f8fac9a-8ce4-4e08-a860-44ba1373c5dc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
24Csp/126/2022
8122207907
01. 08. 2024
JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.
ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX,
XXX XX B. C., o zaplatenie 1.355,21 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Obchodná spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č.
542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava
- Staré Mesto, ako veriteľ a právny predchodca žalobcu (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) sa
žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.355,21 EUR spolu
s príslušenstvom a nahradenia trov konania.
1.1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.3.2018 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe
ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 1.273,98 EUR (ďalej aj ako „Úver“),
a to sumu 1.244,28 EUR žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach, platbami
poistenia platieb a platbami doplnkového poistenia a sumu 29,70 EUR predstavujú poplatky, ktoré
žalobca účtoval žalovanému v súlade so Zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Do dňa podania žaloby
uhradil žalovaný titulom poskytnutého Úveru len časť svojho dlhu vo výške 446,88 EUR. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 16.1.2020
mimoriadnu splatnosť Úveru. Žalovaný má teda voči žalobcovi k dňu podania žaloby neuhradené
záväzky po splatnosti v celkovej výške 1.355,21 EUR (1.149,02 EUR z titulu zvyšku dlžnej úverovej
istiny; 201,18 EUR z titulu dlžných úrokov z úveru; 5,01 EUR z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem
tejto sumy žalovaný požadoval aj zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny.
2. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby súdu uviedol a preukázal (-) z akého príjmu žalovaného
vychádzal veriteľ pri poskytnutí spotrebného úveru, (-) v ktorej časti zmluvy sa nachádza dohoda strán
o tom, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, (-) pre nezaplatenie ktorej zo splátok
došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, (-) kedy bolo žalovanému doručené oznámenie o

vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, (-) z akého dôvodu si žalobca neuplatnil zaplatenie dlžnej sumy
od poisťovne, vzhľadom na skutočnosť, že úver bol poistený, (-) predloženie amortizačnej tabuľky.
2.1. Žalobca v podaní doručenom dňa 5.12.2022 mimo iného uviedol, že schopnosť žalovaného splácať
Úver posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii
uvádzaných pri žiadosti o Úver, a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené
tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú
najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na
stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri
SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni.
3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 8.6.2023, avšak do dňa rozhodnutia vo veci samej sa k nej
žiadnym spôsobom písomne nevyjadril.
4. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23.1.2023 (ďalej aj ako „Pojednávanie 1“).
5. Následne súd vo veci samej vydal rozsudok č. k. 24Csp/126/2022 - 48 zo dňa 23. januára 2023 (ďalej
aj ako „Rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým rozhodol: (I.) Žalobca žalobcu sa zamieta. (II.) Žalobca
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
6. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 17CoCsp/25/2023 - 113 zo dňa 9. novembra 2023 (ďalej aj
ako „Rozsudok odvolacieho súdu“) rozhodol: Zrušuje Rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
6.1. Podľa bodu 12. Rozsudku odvolacieho súdu V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu
sa vecou zaoberať a vyhodnotiť v prvom rade, či postúpenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom
úvere medzi spoločnosťou BNP PARIBAS, PERSONAL FINANCE SA Bratislava so sídlom v Paríži a
spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, bolo riadne. Ty´m, že prvoinštančny´ súd bude
skúmať postúpenie tejto pohľadávky, bude sa zaoberať aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore a
bude vyhodnocovať postavenie spoločnosti EOS KSI Slovensko cez ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
a ďalej vyhodnotí, či postupovaná pohľadávka bola splatná, pretože proces postupovania pohľadávky
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá okrem podmienok uvedeny´ch v tomto zákonnom
ustanovení, aj splnenie podmienok vyply´vajúcich z Občianskeho zákonníka, a to konkrétne z ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne až z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Na to, aby
bol žalobca EOS KSI Slovensko v spore úspešny´, musí preukázať, že je aktívne vecne legitimovany
´ v tomto vzťahu a že nároky, ktoré si z tohto hmotnoprávneho vzťahu voči žalovanému uplatňuje, mu
patria. Skúmanie aktívnej vecnej legitimácie (akejkoľvek vecnej legitimácie) je úlohou súdu a súd na
tieto okolnosti prihliada ex offo. Len splatná pohľadávka môže byť predmetom postúpenia pohľadávky
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z obsahu spisového materiálu vyply´va, že právny predchodca
žalobcu len zosplatnil pohľadávku podľa § 565 Občianskeho zákonníka (čl. 16 súdneho spisu) a
že zosplatnenie tejto pohľadávky došlo do dispozičnej sféry žalovaného. Chy´ba však preukázanie
okolností pred zosplatnením pohľadávky vyply´vajúce z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a doručenie takejto listiny do dispozičnej sféry žalovaného. Až vtedy môže byť zosplatnená platne
pohľadávka a až takáto pohľadávka môže po splnení ďalších predpokladov uvedeny´ch v § 92 ods. 8
zákona o bankách byť predmetom postúpenia. Keďže prvoinštančny´ súd ty´mto okolnostiam nevenoval
pozornosť, bude povinnosťou súdu sa zaoberať aj naznačeny´mi okolnosťami a následne okolnosťami
postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ prvoinštančny´ súd bude mať
vyriešenú aktívnu vecnú legitimáciu v prospech žalobcu, až v takom prípade bude môcť pristúpiť k
skúmaniu okolností uzavretia poistnej zmluvy a či vôbec nastala poistná udalosť, a či je možné žiadať
o plnenie z poistnej zmluvy. Prvoinštančny´ súd, aj bez ohľadu na existenciu poistnej zmluvy, vzhľadom
na zodpovednosť žalovaného rozhodne o uplatnenom nároku.
7. V podaní doručenom dňa 2.4.2024 žalobca uviedol, že konštantná judikatúra Najvyššieho súdu je
ustálená v názore, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru možno považovať za výzvu
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ako „Zákon o bankách“) – a to za predpokladu, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie.

Žalobca má v tejto súvislosti za to, že dodržal v prejednávanom prípade všetky podmienky, ktoré mu
ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá, t. j. žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo
preukázané, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to najmä: výzvou zo
dňa 02.07.2019 a Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.01.2020.
8. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 1.8.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie 2“).
8.1. Na Pojednávaní 2 sa žalovaný prvý krát vyjadril k žalobe, pričom uviedol, žeby dlh by aj rad uhradil,
avšak nemá z čoho, nakoľko jeho mesačný príjem je vo výške 170 EUR.
9. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania 1, Pojednávania 2 a vykonaného dokazovania
listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový
stav.
9.1. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu, v ktorej bola
dohodnutá výška úverového rámca 5.000 EUR, aktuálna výška úverového rámca 1.050 EUR, výška 1.
čerpania úveru 1.043,01 EUR, výška mesačnej splátky bola definovaná ako min. 3 % z aktuálnej výšky
úverového rámca, výška úrokovej sadzby bola stanovená na 24 % ročne a RPMN mala hodnotu 26,83 %.
9.2. Z Potvrdenia č. XXXXX vyplýva, že peňažné prostriedky registrované na úverovom prípade
žalovaného boli odfinancované vo výške 1.244,28 EUR. Zároveň z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sumu
29,70 EUR účtoval žalovanému ako súčasť úverovej istiny v podobe poplatkov.
9.3. Listom zo dňa 23.1.2020 označenom ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Predžalobná výzva“ (ďalej aj ako „Oznámenie“) právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť Úveru a vyčíslil žalovanému dlh v celkovej výške 1.355,21 EUR, pričom ho doručil žalovanému
dňa 28.1.2020.
9.4. Z vyjadrenia žalobcu a výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd taktiež za preukázané, že
žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poskytnutého Úveru sumu v celkovej výške 446,68 EUR.
9.5. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že
žalovaný mu uviedol základné informácie tykajúce sa jeho čistého mesačného príjmu a jeho mesačných
výdavkov (spôsob bývania, počet vyživovaných deti, nájomné a pod.), ktoré už ďalej žiadnym spôsobom
neoveroval.
9.6. Titulom Zmluvy o postúpení došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto
konaní (pohľadávka voči žalovanému z Úveru).
10. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 39 Občianskeho zákonníka, (-) § 41
Občianskeho zákonníka, (-) § 52 Občianskeho zákonníka, (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 524
až 530 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 7 ods. 1 a 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, (-) § 17 Zákona o spotrebiteľských úverov, (-) § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
11. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.
12. V zmysle odôvodnenia Rozsudku odvolacieho súdu sa súd prvotne zaoberal otázkou, či postúpenie
pohľadávky zo Zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bolo riadne. Pre zodpovedanie
vymedzenej otázky bolo v prvom rade potrebné posúdiť, či Oznámenie (ako právny úkon podľa vôle
žalobcu spôsobujúci predčasnú splatnosť Úveru) možno kvalifikovať ako platné a účinné.

13. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.
14. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,
a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto
vzťahov.
15. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri
uzatvorení Zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako
spotrebiteľa splácať Úver.
16. Právny predchodca žalobcu posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver tým spôsobom, že sa
spoľahol na žalovaného, ktorý mu uviedol základné informácie tykajúce sa jeho čistého mesačného
príjmu a jeho mesačných výdavkov (spôsob bývania, počet vyživovaných deti, nájomné a pod.). Žalobca
pritom žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal spôsob, akým žalobca dokladoval svoj príjem
a výdavky, príp. ako si takto tvrdené skutočností žalovaným overil. Z vykonaného dokazovania pritom
vyplýva, že žalobca sa obmedzil len na jednostranné vyhlásenie žalovaného a ďalej už jeho príjem
a výdavky žiadnym spôsobom neoveroval a ani nezisťoval.
17. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom právny predchodca
žalobcu povinný pred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného
splácať Úver, pričom bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku,
príjem žalovaného a aj účel Úveru.
18. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre
splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných
dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného

analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo
inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
19. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017
zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné
skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore
s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo
postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.
20. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca nijako nepreukázal, že by právneho
predchodcu žalobcu zaujímala bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového
vzťahu. Právny predchodca žalobcu sa obmedzil len na tvrdenie žalovaného, ktoré mu však žalovaný ani
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca už ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných
zdrojov.
21. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne
zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a
odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto
ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní schopnosti
žalovaného splácať Úver a ani súdu žiadne relevantné doklady o predmetnom skúmaní nepredložil,
je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity

žalovaného právny predchodca žalobcu nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani samotné
výdavky žalovaného, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie Úveru.
23. Bolo pritom základnou povinnosťou právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k bonite žalovaného
získať informácie od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť,
vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za
dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým právny predchodca žalobcu
posudzoval schopnosť žalovaného splácať Úver, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť
pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti
právneho predchodcu žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver.
24. Súd vzhľadom na vyššie uvedené teda vyhodnotil Oznámenie (predčasné zosplatnenie Úveru) ako
neúčinné, nakoľko v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je zákonným dôsledkom
porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou aj to, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od
žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
25. Keďže súd dospel k záveru o neúčinnosti Oznámenia z vyššie uvedených dôvodov, tak sa už ďalej
z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania nezaoberal otázkami vo vzťahu k Oznámeniu
a splneniu si povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tak ako naznačil odvolací súd
v Rozsudku odvolacieho súdu.
26. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Právny predchodca žalovaného bol v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
povinný žalovaného písomné vyzvať na splnenie si povinnosti vo vzťahu k jeho peňažnému záväzku,
a až následne, ak by bol žalovaný aj naďalej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu, mohol ten svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta.
28. Vychádzajúc z toho, že Oznámenie je ako právny úkon neplatné a neúčinné, a teda nespôsobuje
zákonom predpokladané následky, ako napr. aj to, že pohľadávka z Úveru sa nestala splatnou, tak
žalovanému zostalo zachované právo splácania Úveru v splátkach.
29. Konečný termín splatnosti Úveru nebol v zmysle Zmluvy definovaný. Strany sa však dohodli, že
výška mesačnej splátky je min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca a splatnosť 1. mesačnej
splátky je 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie úveru. K
prvému čerpaniu Úveru došlo dňa 12.3.2018, a tak práv splátka Úveru bola splatná do dňa 10.4.2018.
Vychádzajúc z toho, že výška mesačnej splátky je min. 3 % z výšky úverového rámca, tak Úver bol
rozdelený na 34 splátok (100/3 = 3,33). Konečný termín splatnosti Úveru teda pripadol na deň 10.1.2021.

30. Žalovanému teda ostalo právo splácania Úveru v splátkach do dňa 10.1.2021, pričom Oznámenie
bolo doručené žalovanému dňa 28.1.2020. Žalobca uviedol, že Oznámenie považuje zároveň za
písomnú výzvu pred postúpením podľa 92 ods. 8 Zákona o bankách.
31. Po Oznámení už právny predchodca žalobcu žalovanému neadresoval žiadnu výzvu na splnenie
si povinnosti, a teda došlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom
potom súd vychádzal z toho, že v tomto smere došlo k porušeniu platných právnych predpisov vo vzťahu
k procesu postúpenia pohľadávky z Úveru.
32. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku zo Zmluvy (Úveru) na žalobcu, tak
konal v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto je Zmluva o postúpení neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom),
pričom došlo aj k porušeniu § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže nemožno postúpiť pohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu. Žalobca tým pádom nemohol ani platné nadobudnúť pohľadávku
z Úveru a Zmluvy, a tak vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol
v celom rozsahu.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §§ 255 ods. 1
a 396 ods. 3 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore.
33.1. O trovách celého konania (teda trovách konania na súde prvej inštancie a trovách odvolacieho
konania) rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to podľa zásady úspechu v spore. Úspech žalovaného
predstavoval plný úspech (žaloba zamietnutá v celom rozsahu), a preto by mal žalovaný vo vzťahu
k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy
konania nevznikli, tak súd nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.