{"guid": "0fb66d6b-0aff-4c81-a339-d1a24e41771d:4f8fac9a-8ce4-4e08-a860-44ba1373c5dc", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3", "spisova_znacka": "24Csp/126/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Csp/126/2022 z 1. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 1. augusta 2024, sp. zn. 24Csp/126/2022, ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3", "identifikacne_cislo": "8122207907", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.", "sudca_id": 2462, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-uhrinovsky-phd-2462", "datum_vydania": "2024-08-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f8fac9a-8ce4-4e08-a860-44ba1373c5dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n24Csp/126/2022\n8122207907\n01. 08. 2024\nJUDr. Peter Uhrinovský, PhD.\nECLI:SK:OSPO:2024:8122207907.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,\nzast. Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –\nmestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX,\nXXX XX B. C., o zaplatenie 1.355,21 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Obchodná spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann\n1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č.\n542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL\nFINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava\n- Staré Mesto, ako veriteľ a právny predchodca žalobcu (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) sa\nžalobou doručenou súdu dňa 13.9.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.355,21 EUR spolu\ns príslušenstvom a nahradenia trov konania.\n1.1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.3.2018 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu\no revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe\nktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 1.273,98 EUR (ďalej aj ako „Úver“),\na to sumu 1.244,28 EUR žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach, platbami\npoistenia platieb a platbami doplnkového poistenia a sumu 29,70 EUR predstavujú poplatky, ktoré\nžalobca účtoval žalovanému v súlade so Zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Do dňa podania žaloby\nuhradil žalovaný titulom poskytnutého Úveru len časť svojho dlhu vo výške 446,88 EUR. V dôsledku\nneplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 16.1.2020\nmimoriadnu splatnosť Úveru. Žalovaný má teda voči žalobcovi k dňu podania žaloby neuhradené\nzáväzky po splatnosti v celkovej výške 1.355,21 EUR (1.149,02 EUR z titulu zvyšku dlžnej úverovej\nistiny; 201,18 EUR z titulu dlžných úrokov z úveru; 5,01 EUR z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem\ntejto sumy žalovaný požadoval aj zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny.\n2. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby súdu uviedol a preukázal (-) z akého príjmu žalovaného\nvychádzal veriteľ pri poskytnutí spotrebného úveru, (-) v ktorej časti zmluvy sa nachádza dohoda strán\no tom, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, (-) pre nezaplatenie ktorej zo splátok\ndošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, (-) kedy bolo žalovanému doručené oznámenie o\n\nvyhlásení predčasnej splatnosti úveru, (-) z akého dôvodu si žalobca neuplatnil zaplatenie dlžnej sumy\nod poisťovne, vzhľadom na skutočnosť, že úver bol poistený, (-) predloženie amortizačnej tabuľky.\n2.1. Žalobca v podaní doručenom dňa 5.12.2022 mimo iného uviedol, že schopnosť žalovaného splácať\nÚver posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii\nuvádzaných pri žiadosti o Úver, a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené\ntak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú\nnajmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na\nstránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri\nSOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni.\n3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 8.6.2023, avšak do dňa rozhodnutia vo veci samej sa k nej\nžiadnym spôsobom písomne nevyjadril.\n4. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v\nznení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil\npojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23.1.2023 (ďalej aj ako „Pojednávanie 1“).\n5. Následne súd vo veci samej vydal rozsudok č. k. 24Csp/126/2022 - 48 zo dňa 23. januára 2023 (ďalej\naj ako „Rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým rozhodol: (I.) Žalobca žalobcu sa zamieta. (II.) Žalobca\nnemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\n6. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 17CoCsp/25/2023 - 113 zo dňa 9. novembra 2023 (ďalej aj\nako „Rozsudok odvolacieho súdu“) rozhodol: Zrušuje Rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.\n6.1. Podľa bodu 12. Rozsudku odvolacieho súdu V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu\nsa vecou zaoberať a vyhodnotiť v prvom rade, či postúpenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom\núvere medzi spoločnosťou BNP PARIBAS, PERSONAL FINANCE SA Bratislava so sídlom v Paríži a\nspoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, bolo riadne. Ty´m, že prvoinštančny´ súd bude\nskúmať postúpenie tejto pohľadávky, bude sa zaoberať aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore a\nbude vyhodnocovať postavenie spoločnosti EOS KSI Slovensko cez ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách\na ďalej vyhodnotí, či postupovaná pohľadávka bola splatná, pretože proces postupovania pohľadávky\npodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá okrem podmienok uvedeny´ch v tomto zákonnom\nustanovení, aj splnenie podmienok vyply´vajúcich z Občianskeho zákonníka, a to konkrétne z ust. §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne až z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Na to, aby\nbol žalobca EOS KSI Slovensko v spore úspešny´, musí preukázať, že je aktívne vecne legitimovany\n´ v tomto vzťahu a že nároky, ktoré si z tohto hmotnoprávneho vzťahu voči žalovanému uplatňuje, mu\npatria. Skúmanie aktívnej vecnej legitimácie (akejkoľvek vecnej legitimácie) je úlohou súdu a súd na\ntieto okolnosti prihliada ex offo. Len splatná pohľadávka môže byť predmetom postúpenia pohľadávky\npodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z obsahu spisového materiálu vyply´va, že právny predchodca\nžalobcu len zosplatnil pohľadávku podľa § 565 Občianskeho zákonníka (čl. 16 súdneho spisu) a\nže zosplatnenie tejto pohľadávky došlo do dispozičnej sféry žalovaného. Chy´ba však preukázanie\nokolností pred zosplatnením pohľadávky vyply´vajúce z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\na doručenie takejto listiny do dispozičnej sféry žalovaného. Až vtedy môže byť zosplatnená platne\npohľadávka a až takáto pohľadávka môže po splnení ďalších predpokladov uvedeny´ch v § 92 ods. 8\nzákona o bankách byť predmetom postúpenia. Keďže prvoinštančny´ súd ty´mto okolnostiam nevenoval\npozornosť, bude povinnosťou súdu sa zaoberať aj naznačeny´mi okolnosťami a následne okolnosťami\npostúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ prvoinštančny´ súd bude mať\nvyriešenú aktívnu vecnú legitimáciu v prospech žalobcu, až v takom prípade bude môcť pristúpiť k\nskúmaniu okolností uzavretia poistnej zmluvy a či vôbec nastala poistná udalosť, a či je možné žiadať\no plnenie z poistnej zmluvy. Prvoinštančny´ súd, aj bez ohľadu na existenciu poistnej zmluvy, vzhľadom\nna zodpovednosť žalovaného rozhodne o uplatnenom nároku.\n7. V podaní doručenom dňa 2.4.2024 žalobca uviedol, že konštantná judikatúra Najvyššieho súdu je\nustálená v názore, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru možno považovať za výzvu\npodľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\naj ako „Zákon o bankách“) – a to za predpokladu, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie.\n\nŽalobca má v tejto súvislosti za to, že dodržal v prejednávanom prípade všetky podmienky, ktoré mu\nustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá, t. j. žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len\nčasti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo\npreukázané, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to najmä: výzvou zo\ndňa 02.07.2019 a Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.01.2020.\n8. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd na prejednanie tohto sporu nariadil\npojednávanie, ktoré sa konalo dňa 1.8.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie 2“).\n8.1. Na Pojednávaní 2 sa žalovaný prvý krát vyjadril k žalobe, pričom uviedol, žeby dlh by aj rad uhradil,\navšak nemá z čoho, nakoľko jeho mesačný príjem je vo výške 170 EUR.\n9. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania 1, Pojednávania 2 a vykonaného dokazovania\nlistinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový\nstav.\n9.1. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu, v ktorej bola\ndohodnutá výška úverového rámca 5.000 EUR, aktuálna výška úverového rámca 1.050 EUR, výška 1.\nčerpania úveru 1.043,01 EUR, výška mesačnej splátky bola definovaná ako min. 3 % z aktuálnej výšky\núverového rámca, výška úrokovej sadzby bola stanovená na 24 % ročne a RPMN mala hodnotu 26,83 %.\n9.2. Z Potvrdenia č. XXXXX vyplýva, že peňažné prostriedky registrované na úverovom prípade\nžalovaného boli odfinancované vo výške 1.244,28 EUR. Zároveň z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sumu\n29,70 EUR účtoval žalovanému ako súčasť úverovej istiny v podobe poplatkov.\n9.3. Listom zo dňa 23.1.2020 označenom ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.\nPredžalobná výzva“ (ďalej aj ako „Oznámenie“) právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu\nsplatnosť Úveru a vyčíslil žalovanému dlh v celkovej výške 1.355,21 EUR, pričom ho doručil žalovanému\ndňa 28.1.2020.\n9.4. Z vyjadrenia žalobcu a výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd taktiež za preukázané, že\nžalovaný zaplatil žalobcovi titulom poskytnutého Úveru sumu v celkovej výške 446,68 EUR.\n9.5. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že\nžalovaný mu uviedol základné informácie tykajúce sa jeho čistého mesačného príjmu a jeho mesačných\nvýdavkov (spôsob bývania, počet vyživovaných deti, nájomné a pod.), ktoré už ďalej žiadnym spôsobom\nneoveroval.\n9.6. Titulom Zmluvy o postúpení došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto\nkonaní (pohľadávka voči žalovanému z Úveru).\n10. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania\nstrán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie\nuvedený právny stav): (-) § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 39 Občianskeho zákonníka, (-) § 41\nObčianskeho zákonníka, (-) § 52 Občianskeho zákonníka, (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 524\naž 530 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 7 ods. 1 a 2\nZákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o\nspotrebiteľských úveroch, (-) § 17 Zákona o spotrebiteľských úverov, (-) § 92 ods. 8 Zákona o bankách.\n11. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie\nuvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.\n12. V zmysle odôvodnenia Rozsudku odvolacieho súdu sa súd prvotne zaoberal otázkou, či postúpenie\npohľadávky zo Zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bolo riadne. Pre zodpovedanie\nvymedzenej otázky bolo v prvom rade potrebné posúdiť, či Oznámenie (ako právny úkon podľa vôle\nžalobcu spôsobujúci predčasnú splatnosť Úveru) možno kvalifikovať ako platné a účinné.\n\n13. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou\nprocesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce\npre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a\nkaždá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten\nskutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie\nna skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za\nzáklad pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení\ndôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom\nprocesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa\nhmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná\ndokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je\npravdivá.\n14. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,\na teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto\nvzťahov.\n15. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že právny predchodca\nžalobcu si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri\nuzatvorení Zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako\nspotrebiteľa splácať Úver.\n16. Právny predchodca žalobcu posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver tým spôsobom, že sa\nspoľahol na žalovaného, ktorý mu uviedol základné informácie tykajúce sa jeho čistého mesačného\npríjmu a jeho mesačných výdavkov (spôsob bývania, počet vyživovaných deti, nájomné a pod.). Žalobca\npritom žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal spôsob, akým žalobca dokladoval svoj príjem\na výdavky, príp. ako si takto tvrdené skutočností žalovaným overil. Z vykonaného dokazovania pritom\nvyplýva, že žalobca sa obmedzil len na jednostranné vyhlásenie žalovaného a ďalej už jeho príjem\na výdavky žiadnym spôsobom neoveroval a ani nezisťoval.\n17. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom právny predchodca\nžalobcu povinný pred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného\nsplácať Úver, pričom bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku,\npríjem žalovaného a aj účel Úveru.\n18. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1\nv spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej\nschopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj\nskutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou\npravdepodobnosti očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri posúdení úverovej\nschopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či\nspotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre\nsplácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu\nspotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských\núveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ\nzabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za\núčelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných\nspotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných\ndostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich\ndostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú\niba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o\nžiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a\npravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať\nsi od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné\ninformácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane\nspotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek\nproblémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného\n\nanalyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo\nvzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo\ninej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba\nniektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.\n19. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017\nzo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné\nskúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore\ns odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na\nvytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší\núver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,\nktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.\nOdvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí\nodradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,\na to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom\ntrhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože\npri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo\npostretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých\npomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie\npovinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od\nneistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových\npomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie\núrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou\nstarostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.\n(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,\nt.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7\nods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o\nvýške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie\nzákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania\na vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku\nspotrebiteľskej insolventnosti.\n20. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca nijako nepreukázal, že by právneho\npredchodcu žalobcu zaujímala bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového\nvzťahu. Právny predchodca žalobcu sa obmedzil len na tvrdenie žalovaného, ktoré mu však žalovaný ani\nžiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca už ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných\nzdrojov.\n21. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne\nzistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a\nodborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov\nspotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto\nustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto\nľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,\nživotných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.\n22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní schopnosti\nžalovaného splácať Úver a ani súdu žiadne relevantné doklady o predmetnom skúmaní nepredložil,\nje zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity\n\nžalovaného právny predchodca žalobcu nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani samotné\nvýdavky žalovaného, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie Úveru.\n23. Bolo pritom základnou povinnosťou právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k bonite žalovaného\nzískať informácie od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť,\nvyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za\ndostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný\nzískať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým právny predchodca žalobcu\nposudzoval schopnosť žalovaného splácať Úver, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť\npravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti\nprávneho predchodcu žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver.\n24. Súd vzhľadom na vyššie uvedené teda vyhodnotil Oznámenie (predčasné zosplatnenie Úveru) ako\nneúčinné, nakoľko v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je zákonným dôsledkom\nporušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou aj to, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od\nžalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.\n25. Keďže súd dospel k záveru o neúčinnosti Oznámenia z vyššie uvedených dôvodov, tak sa už ďalej\nz dôvodu hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania nezaoberal otázkami vo vzťahu k Oznámeniu\na splneniu si povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tak ako naznačil odvolací súd\nv Rozsudku odvolacieho súdu.\n26. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej\nbanky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti\nsvojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka\nzahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou\nzmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;\ntýmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa\nosobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa\nosobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient\nešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný\nzáväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta\nso splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky\npresiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná\nodovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená\npohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o\njednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom\nlen za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.\n27. Právny predchodca žalovaného bol v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách\npovinný žalovaného písomné vyzvať na splnenie si povinnosti vo vzťahu k jeho peňažnému záväzku,\na až následne, ak by bol žalovaný aj naďalej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so\nsplnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu, mohol ten svoju\npohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj\nosobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta.\n28. Vychádzajúc z toho, že Oznámenie je ako právny úkon neplatné a neúčinné, a teda nespôsobuje\nzákonom predpokladané následky, ako napr. aj to, že pohľadávka z Úveru sa nestala splatnou, tak\nžalovanému zostalo zachované právo splácania Úveru v splátkach.\n29. Konečný termín splatnosti Úveru nebol v zmysle Zmluvy definovaný. Strany sa však dohodli, že\nvýška mesačnej splátky je min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca a splatnosť 1. mesačnej\nsplátky je 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie úveru. K\nprvému čerpaniu Úveru došlo dňa 12.3.2018, a tak práv splátka Úveru bola splatná do dňa 10.4.2018.\nVychádzajúc z toho, že výška mesačnej splátky je min. 3 % z výšky úverového rámca, tak Úver bol\nrozdelený na 34 splátok (100/3 = 3,33). Konečný termín splatnosti Úveru teda pripadol na deň 10.1.2021.\n\n30. Žalovanému teda ostalo právo splácania Úveru v splátkach do dňa 10.1.2021, pričom Oznámenie\nbolo doručené žalovanému dňa 28.1.2020. Žalobca uviedol, že Oznámenie považuje zároveň za\npísomnú výzvu pred postúpením podľa 92 ods. 8 Zákona o bankách.\n31. Po Oznámení už právny predchodca žalobcu žalovanému neadresoval žiadnu výzvu na splnenie\nsi povinnosti, a teda došlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom\npotom súd vychádzal z toho, že v tomto smere došlo k porušeniu platných právnych predpisov vo vzťahu\nk procesu postúpenia pohľadávky z Úveru.\n32. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku zo Zmluvy (Úveru) na žalobcu, tak\nkonal v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto je Zmluva o postúpení neplatný\nprávny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom),\npričom došlo aj k porušeniu § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže nemožno postúpiť pohľadávku,\nak by postúpenie odporovalo zákonu. Žalobca tým pádom nemohol ani platné nadobudnúť pohľadávku\nz Úveru a Zmluvy, a tak vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol\nv celom rozsahu.\n33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §§ 255 ods. 1\na 396 ods. 3 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore.\n33.1. O trovách celého konania (teda trovách konania na súde prvej inštancie a trovách odvolacieho\nkonania) rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to podľa zásady úspechu v spore. Úspech žalovaného\npredstavoval plný úspech (žaloba zamietnutá v celom rozsahu), a preto by mal žalovaný vo vzťahu\nk žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy\nkonania nevznikli, tak súd nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov.\nV odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie\nsa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov\na s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý\nďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,\nsúd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "f0f22a26-7cea-4450-ab73-99efd9846dc8:db834cc4-fc57-4633-a10d-0d0d84207dc8", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/25/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/25/2023 z 30. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-08-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f0f22a26-7cea-4450-ab73-99efd9846dc8:db834cc4-fc57-4633-a10d-0d0d84207dc8"}, {"guid": "9e3bfb02-36c8-4cf1-9496-04f5f37fa963:2cc4e689-ce09-4e21-95cc-e33f6be5d9db", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoCsp/14/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/14/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9e3bfb02-36c8-4cf1-9496-04f5f37fa963:2cc4e689-ce09-4e21-95cc-e33f6be5d9db"}, {"guid": "8c017ffa-731d-432e-b02b-5429abc8344a:40a4f28e-929b-4545-9603-79c30950afa0", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/19/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/19/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8c017ffa-731d-432e-b02b-5429abc8344a:40a4f28e-929b-4545-9603-79c30950afa0"}, {"guid": "3bd9b553-8568-4e35-b6aa-4d8c90d78b39:2cb069cd-0976-41d0-9e1a-3ac476c72771", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1", "spisova_znacka": "20Co/72/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1"}, {"guid": "868a928c-e07b-4279-9bd8-51fbe6200fb1:2f2e1cc4-de64-4217-91e0-93c01a48ba46", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2", "spisova_znacka": "6Co/171/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/171/2016 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2"}], "citovane_v": []}