Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14C/73/2025 z 10. 4. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 10. apríla 2026, sp. zn. 14C/73/2025, ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4
Okresný súd Prievidza | 14C/73/2025 | ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4 | 2026-04-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: OZ, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, § 3 zákona č. 87/1995 Z. z., CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d634851-3158-4e2f-93d9-fad6dad1bcf9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
14C/73/2025
6125371823
10. 04. 2026
Mgr. Štefan Fedor
ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom
Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XX H., o zaplatenie 568,45 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 426,33
EUR od 23.8.2023 do 23.9.2025 a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 142,12 EUR od
18.9.2023 do 29.9.2025.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 568,45 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,15 %
ročne zo sumy 426,33 EUR od 24.9.2025 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne
zo sumy 142,12 EUR od 30.9.2025 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie
sumy 426,33 EUR s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 426,33 EUR od 23.8.2023 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody
spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa
a späť. Žalobca a Žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, sp.zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Mestskom
súde Bratislava II, sp. zn. B4-13P/91/2019. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 27.6.2023, č.k.
11P/25/2023 - 199, upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B.
počas školských letných prázdnin (okrem bežného styku upraveného v zmysle rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 23.6.2022, sp. zn. 19CoP/20/2022) v mesiacoch júl a august 2023 nasledovne: v
čase od 9.7.2023 od 9.00 hodiny do 10.7.2023 do 18.00 hodiny, v čase od 23.7.2023 od 9.00 hodiny
do 24.7.2023 do 18.00 hodiny, v čase od 6.8.2023 od 9.00 hodiny do 8.8.2023 do 18.00 hodiny, v
čase od 20.8.2023 od 9.00 hodiny do 22.8.2023 do 18 hodiny; s tým, že si maloletého v určený čas
od matky prevezme a po skončení styku matke odovzdá na verejnom priestranstve pred vchodom
do kultúrneho centra H., na J. K. C. H.. Žalovaná dlhodobo dobrovoľne nerešpektuje vykonateľné
súdne rozhodnutia a sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým. Rôznymi obštrukciami a prieťahmi
tak žalovaná zmarila ku dňu podania žaloby už 210 stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná opakovane
nereaguje na SMS správy žalobcu, ohľadom maloletého nekomunikuje a žalobcovi základné informácie
o maloletom neposkytuje. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 20.8.2023 prevziať
maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta svojho bydliska. Žalobca vopred upovedomil
žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy. Žalovaná následne prostredníctvom SMS

správy žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná nijakým spôsobom
svoje tvrdenie nepreukázala a žalobcovi neumožnila ani len vidieť maloletého, žalobca preto kontaktoval
príslušníkov Policajného zboru. Napriek intervencií príslušníkov polície žalobca maloletého počas celého
dňa nevidel. Dňa 21.8.2023 žalobca znovu pricestoval z miesta svojho bydliska na J. K. C. H. a žalovaná
sa na styk s maloletým nedostavila. Následne sa žalobca presunul pred dom žalovanej avšak ani
napriek jeho snahe mu žalovaná neumožnila s maloletým synom ani len vizuálny kontakt. Žalobca aj
v tento deň kontaktoval príslušníkov Policajného zboru. Dňa 21.8.2023 informoval žalobca aj ÚPSVaR
o pokračujúcom a opakovanom marení styku žalovanou, a vo svojom oznámení uviedol, že je vážne
znepokojený psychickým vývojom maloletého v domácnosti žalovanej a že realizácia styku sa deje len
pod tlakom čo potvrdzuje záznam z núteného výkonu súdneho rozhodnutia zo dňa 23.7.2023, počas
ktorého maloletý syn nemal problém so spánkom a nebol traumatizovaný, čo je v priamom rozpore
s tvrdeniami žalovanej. Aj dňa 22.8.2023 žalobca vycestoval z miesta svojho bydliska na J. K. C.
H., kde sa celá situácia opäť zopakovala. Žalovaná sa na styk s maloletým nedostavila, žalobcovi
pred jej domom neotvorila a neumožnila žalobcovi žiadny kontakt s maloletým. Žalobca kontaktoval
príslušníkov PZ, avšak kvôli neustále sa opakujúcej situácii mu operátor tiesňovej linky odporučil
predmetné stretnutie oznámiť len prostredníctvom zápisnice. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu
škody spočíval v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. L. H. M. späť. Cesta žalobcu z miesta
bydliska, do miesta styku a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. L. H. 186 km a z H. L. H.
186 km. V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokoval základnú
náhradu vo výške 3 x 93,74 EUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 48,09 EUR a 2 x
48,51 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze
vozidla a údajov štatistického úradu v týždni od 14.8.2023 až 20.8.2023 a 21.8.2023 až 27.8.2023).
Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 1.9.2025, ktorým žalovanú zaviazal,
aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému
rozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že popiera a rozporuje žalobcom uplatnený nárok
v celom rozsahu. Žalobcove tvrdenia nie sú pravdivé. Okresný súd Prievidza opakovane vykonal a
stále výhradne na žiadosť žalobcu aj vykonáva rozhodnutia vo vzťahu k stretávaniu sa maloletého so
žalobcom. Z uvedených výkonov rozhodnutia boli zabezpečené obrazové a zvukovo-obrazové záznamy,
ktoré má konajúci súd k dispozícií. Okrem týchto záznamov žalovaná sama predložila konajúcemu
súdu niekoľko zvukových záznamov, z ktorých je zrejme, ako sa žalobca správa pri realizovaných
výkonoch rozhodnutia a ako na tieto stretnutia a ich priebeh reaguje maloletý. V danom momente je
nepochopiteľné, ako môže žalobca po zhliadnutí zabezpečených záznamov a reálnom vyhodnotení
týchto výkonov a osobnej skúsenosti vôbec žalobca tvrdiť, že maloletý koná resp. konal na pokyn
alebo z podnetu žalovanej. V posudzovanom prípade preukázateľne existovali objektívne okolnosti,
na základe ktorých sa styk žalobcu s maloletým nemohol uskutočniť v označených dňoch 20.8.2023
až 22.8.2023 to nielen v tieto dni. Žalovaná upozornila žalobcu vopred na to, že tento styk sa s
vysokou pravdepodobnosťou neuskutoční a súčasne aj žalobca sám vedel, že sa predmetný styk s
maloletým neuskutoční a to na základe jeho vlastnej vedomosti, predchádzajúcej skúsenosti a aj jeho
následného konania po neuskutočnenom styku. Konanie maloletého v dňoch 20.08.2023 až 22.08.2023
bolo spôsobené a zapríčinené okrem iného i predchádzajúcim konaním osôb, ktoré realizovali výkon
rozhodnutia a ktoré tým, že uviedli do omylu maloletého, primárne spôsobili absolútne odmietanie styku
so žalobcom na strane maloletého. Dňa 23.7.2023 realizovala sudkyňa Okresného súdu Prievidza styk
maloletého s otcom. Sudkyňa sľúbila maloletému že ho otec večer donesie naspäť domov 3 krát a
sľúbil mu to aj otec (žalobca). Otec maloletého domov nedoniesol a žalovanej argumentoval tým, že
vraj „žalovaná vyslovený sľub zle pochopila“. Na mieste je potom aj otázka, ako to musel pochopiť
maloletý, ktorý mal v tom čase 5 rokov, keď to vraj nesprávne pochopila aj dospelá osoba. Následkom
takéhoto konania došlo neskôr, teda aj v dňoch 20.8.2023 až 22.8.2023 k situácií, že maloletý nielen
že odmietal styk so žalobcom, ale tesne pred odovzdaním na styk plakal, kričal že za otcom nejde,
schovával sa a v niektorých momentoch sa dostával až do stavu záchvatov a hysterického odmietania
styku so žalobcom. Z SMS komunikácie je zrejmé, žalobca sa nepokúšal vzniknutú situáciu konštruktívne
riešiť, ale naopak tendenčný obsah predloženej komunikácie, sa v danom momente javí skôr ako snaha
o zabezpečenie si dôkazu do tohto konania. Žalobca realizoval svoje konanie v troch po sebe idúcich
dňoch, kedy je viac ako pravdepodobné, že žalobca vedel, že maloletý z vlastnej vôle veľmi intenzívne
odmieta styk so žalobcom a tento sa neuskutoční. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Prievidza, ktoré
bolo následne odvolacím súdom zrušené, mala mať žalovaná povinnosť odovzdať maloletého žalobcovi
iba v deň 20.08.2023 o 9:00 hod a nie v troch po sebe idúcich dňoch resp. „koľko krát bude asi žalobca
svojvoľne chcieť“. Žalovaná teda potencionálne mohla porušiť svoju povinnosť iba jeden krát a nie tak
ako uvádza žalobca trikrát po sebe. Aj z takto uplatňovaného nároku žalobcu je zrejme, že žalobca koná

účelovo a teda uplatňovaný nárok je v danom rozsahu neoprávnený. V posudzovanom prípade nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a následným vznikom škody na strane žalobcu.
K vzniku domnelej škody žalobcu nedošlo pre pasivitu alebo odpor žalovanej, ale výlučne z vôle a
konania samotného maloletého dieťaťa. V rámci jednotlivých výkonov rozhodnutia, ktoré boli realizované
je zrejme, že matka maloletého (žalovaná), žiadnym svojim úmyselným konaním alebo opomenutím
konania nespôsobila a nezapríčinila stav, ktorý jej je pripisovaný v rámci prezentovaného tvrdenia
žalobcu. V danom prípade sa jedná o vôľu maloletého, ktorú v daných momentoch nedokáže žalovaná
žiadnym reálnym spôsobom zmeniť a s vysokou pravdepodobnosťou ani ovplyvniť. Zo Znaleckého
posudku č. 5/2022, vyhotoveného znalkyňou Mgr. Alexandrou Kaiser, ktorý bol zabezpečený a následne
vykonaný na Okresnom súde Bratislava IV v konaní sp.zn. 13P/91/2019 vyplýva, že žalovaná sa
preukázateľne nedopúšťa a ani sa nemá ako dopúšťať žiadneho takého konania, ktoré by zakladalo
jej zodpovednosť za náhradu škody voči žalobcovi, tak ako ju tento prezentuje v podanom návrhu. K
nenaplneniu styku otca s maloletým nedošlo v dôsledku konania matky, ale preukázateľne z dôvodov,
ktoré vychádzali jednoznačne z vôle samotného dieťaťa. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní
v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom
súde Prievidza. Veci bola na tunajšom súde pridelená spisová značka 14C/73/2025.
2. Žalobca sa ďalšou žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd vydal
platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na
zaplatenie sumy 142,12 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 142,12 EUR od
18.9.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu
škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého
dieťaťa a späť. Žalobca a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 18P/54/2019 a konanie o
rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené
na Mestskom súde Bratislava II, sp. zn. B4-13P/91/2019. Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom zo dňa
23.6.2022, č. k.: 19CoP/20/2022-2736, zmenil výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
9.3.2022, č. k. 18P/54/2019-2555 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B. bez prítomnosti
matky každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do
18:00 hod. a matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom
čase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra Bojnice, nachádzajúceho sa na J. K. C. H., kde jej
ho otec v stanovenom čase odovzdá. Žalovaná dlhodobo vykonateľné súdne rozhodnutia dobrovoľne
nerešpektuje a sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým. Rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak
žalovaná zmarila k dnešnému dňu 210 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle vykonateľného
rozhodnutia šiel dňa 17.9.2023 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta
svojho bydliska. Pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS
správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že
maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná nijakým spôsobom svoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi
neumožnila ani len vidieť maloletého a na jeho ostatné správy nereagovala. V dôsledku tendenčných
tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca
dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov Policajného zboru a následne predmetné stretnutie
oznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spočíval v zbytočne
vynaložených nákladoch na cestu z H. L. H. a späť. Cesta žalobcu z miesta bydliska, do miesta styku
a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. L. H. 186 km a z H. L. H. 186 km. V zmysle zákona
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokoval základnú náhradu vo výške 93,74
EUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 48,37 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle
spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze vozidla a údajov štatistického úradu v
týždni od 11.9.2023 do 17.9.2023). Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo
dňa 4.9.2025, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy
konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že popiera a
rozporuje žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. K nenaplneniu styku otca s maloletým nedošlo v
dôsledku konania matky, ale preukázateľne z dôvodov, ktoré vychádzali jednoznačne z vôle samotného
dieťaťa. matka plnila rozhodnutie súdu o úprave styku tým, že zabezpečila a pripravila dieťa, neporušila
žiadnu povinnosť. Matka nemôže a podľa zákona ani nesmie niesť zodpovednosť za výsledok konania
alebo rozhodovania sa samotného dieťaťa, ktoré nie je možné nijako z jej strany ovplyvniť. Žalobca
následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. Veci bola na tunajšom súde pridelená spisová
značka 14C/75/2025.

3. Súd uznesením zo dňa 15.12.2025 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 14C/73/2025
a 14C/75/2025 s tým, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod spisovou značkou 14C/73/2025.
4. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Bol prítomný právny
zástupca žalobcu. Žalovaná mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou podľa § 111
ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd pojednával v neprítomnosti strán.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že by chcel moderovať žalovaný nárok s tým, že
žalobca sa domáha úroku z omeškania v prípade sumy 426,33 EUR úroku z omeškania vo výške 7,15%
zo žalovanej sumy od 24.9.2025 a ohľadom sumy 142,12 EUR úroku z omeškania vo výške 7,15%
od 30.9.2025.
6. Súd posúdil uvedený dispozičný úkon žalobcu ohľadom jeho uplatňovaného nároku na úrok
z omeškania ako čiastočné späťvzatie, a to v rozsahu obdobia, za ktorý si žalobca uplatňoval úrok
z omeškania a aj v časti pôvodne uplatňovanej úrokovej sadzby úroku z omeškania.
7. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie týmito listinami: SMS komunikácia č.l. 10 – 12, zápisnica
o trestnom oznámení č.l. 13 – 18, SMS komunikácia + úradný záznam č.l. 19, osvedčenie o evidencii
vozidla č.l. 22, zmluva o výpožičke č.l. 23, uznesenie OO PZ SR v Prievidzi na č.l. 59, uznesenie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza č.l. 77, obžaloba č.l. 81, fotografie na č.l. 83 - 85, listiny zo
spisu 14C/75/2025: SMS komunikácia na č.l. 9, zápisnica o trestnom oznámení č.l. 10, rozsudok KS v
Trenčíne č.k. 19CoP 20/2022 – 2736 zo dňa 23.6.2022, spis OS Prievidza sp. zn. 11P/25/2023.
8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
9. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. Podľa § 442 OZ 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
12. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.
15. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách náhrada za spotrebované
pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby
pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla
alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
16. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy úroku z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 426,33 EUR od 23.8.2023 do 23.9.2025 a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 142,12 EUR od 18.9.2023 do 29.9.2025, súd konanie v tejto časti zastavil.
18. Žalobca je otcom a žalovaná je matkou spoločného maloletého dieťaťa (syna), narodeného
XX.X.XXXX. Žalobca sa v tomto spore domáha náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná tým,
že mu opakovane bezdôvodne neumožnila styk s maloletým synom, pričom tento styk je upravený
rozhodnutím súdu. Žalobca mal tak márne vynaložiť svoje peňažné prostriedky na opakované cesty do
Mesta H., kde sa má styk podľa rozhodnutí súdu uskutočňovať.
19. Zodpovednosť za škodu rodiča, ktorý neumožní druhému rodičovi súdom upravený styk s maloletým
dieťaťom bola opakovane judikovaná už staršou (ešte československou) judikatúrou. Ide napr.
o rozhodnutie vydané pod R 12/1990, v zmysle ktorého: „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené
do výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom
aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej
uskutočneniu styku s maloletým na určitý čas“. Rovnako Najvyšší súd ČSSR v rozhodnutí sp.zn.
1Cz 24/89 konštatoval: „Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi
stanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal
bez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a
späť vznikla žalobcovi škoda“. Uvedená judikatúra je akceptovaná aj aktuálnou rozhodovacou činnosťou
slovenských súdov.
20. Rovnako aj konajúci súd je toho názoru, že pokiaľ v situácii, keď má jeden z rodičov rozhodnutím súdu
upravený styk s maloletým a tento styk sa neuskutoční z dôvodov, ktoré nastali na strane druhého rodiča,
a tento rodič včas vopred neinformoval oprávneného rodiča, že sa styk neuskutoční, má rodič, ktorý je
oprávnený na styk s maloletým dieťaťom právo na náhradu škody voči druhému rodičovi. Táto škoda
spočíva môže spočívať aj v peňažných prostriedkoch vynaložených na uskutočnenie cesty oprávneného
rodiča do miesta, kde sa mal styk s maloletým dieťaťom uskutočniť.
21. Keďže sa žalobca od žalovanej domáhal náhrady škody, súd musel aj v zmysle vyššie uvedeného
posúdiť, či sú na strane žalovanej splnené podmienky jej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. V § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj
právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Teda súd musel
skúmať, či boli splnené nasledovné predpoklady: 1. protiprávny úkon, 2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie škodcu (v tomto prípade žalovanej).
Škoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom
poškodený utrpí majetkovú ujmu.
22. Strany ako rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Momentálne prebieha konanie o rozvod
ich manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému, ktoré sa vedie na Mestskom súde Bratislava
II.
23. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/25/2023 – 199 zo dňa 27.6.2023, ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie vyplýva, že žalobca (otec maloletého) bol oprávnený stretávať
s a s maloletým počas letných školských prázdnin (okrem bežného styku upraveného v zmysle rozsudku
Krajského súdu Trenčín č.k. 19CoP/20/2022 z 23.6.2022) v mesiacoch júl a august 2023 nasledovne:
v čase od 9.7.2023 od 9.00 hodiny do 10.7.2023 do 18.00 hodiny, v čase od 23.7.2023 od 9.00 hodiny
do 24.7.2023 do 18.00 hodiny, v čase od 6.8.2023 od 9.00 hodiny do 8.8.2023 do 18.00 hodiny a v
čase od 20.8.2023 od 9.00 hodiny do 22.8.2023 do 18 hodiny s tým, že si maloletého v určený čas
od matky prevezme a po skončení styku matke odovzdá na verejnom priestranstve pred vchodom do
kultúrneho centra Bojnice, na Hurbanovom námestí v Bojniciach. Žalovaná (matka maloletého) bola
povinná maloletého na styk s otcom pripraviť, styk otcovi s maloletým umožniť a v stanovenom čase
maloletého otcovi odovzdať.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa v dňoch 20.8., 21.8. a 22.8.2023 opakovane dostavil
do B. H., kontaktoval matku aby mu maloletého odovzdala a že ani jeden z týchto dní sa jeho styk
s maloletým synom neuskutočnil, pretože mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať.

25. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, ktorým
zmenil výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.3.2022, č.k. 18P/54/2019-2555 vyplýva, že
žalobca ako otec maloletého B. je oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý nepárny
týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a žalovaná ako
matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom
do budovy Kultúrneho centra H., nachádzajúceho sa na J. K. C. H., kde jej ho otec v stanovenom čase
odovzdá. Súd k tomu uvádza, že dňa 17.9.2023 bola nedeľa v nepárnom týždni, žalobca by teda mal
právo na styk s maloletým v uvedený deň v zmysle citovaného súdneho rozhodnutia.
26. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dňa 17.9.2023 dostavil do B. H., kontaktoval matku
aby mu maloletého odovzdala a jeho styk s maloletým synom sa neuskutočnil, pretože mu žalovaná
maloletého odmietla odovzdať.
27. Súd konštatuje, že povinnosť, ktorá vyplýva matke z citovaných rozhodnutí súdov: „maloletého na
stretnutie s otcom pripraviť“ zahŕňa aj to, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť
vopred aj psychicky tak, aby maloletý bol ochotný sa s otcom stretnúť. Umožnenie styku v súlade
s vykonateľným rozhodnutím súdu je povinnosť, ktorú matka musí splniť. Žalovaná v čase, keď sa
mal styk uskutočniť neuviedla žalobcovi žiadne objektívne dôvody prečo by sa maloletý so žalobcom
stretnúť nemohol. Súd je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je vždy to aby
malo možnosť stretávať sa s obomi rodičmi. Rodičia majú preto spolupracovať a snažiť sa urobiť
všetko preto aby to maloletému umožnili. Súd nemôže poskytnúť ochranu takému správaniu, ktoré
javí znaky svojvôle. Žalovaná v konaní nijako nepreukázala, že by existovala objektívna prekážka,
ktorá by jej v dňoch 20. - 22.8.2023, či 17.9.2023 zabránila umožniť maloletému styk so žalobcom ako
jeho otcom. Žalobca nemal ani možnosť maloletého vidieť a maloletého nevideli ani policajti, ktorých
žalobca privolal a ktorí aj boli v dome žalovanej. Povinnosť žalovanej uloženú vykonateľným rozhodnutím
spočívajúcu v tom, že maloleté dieťa v stanovených časoch otcovi riadne odovzdať na miestne k tomu
určenom a maloleté dieťa aj zodpovedajúcim spôsobom na tento styk riadne pripraviť, je potrebné
zo strany žalovanej ako matky rešpektovať a dodržiavať. Akékoľvek obštrukcie zo strany matky (bez
ospravedlniteľného dôvodu), ktoré by v styku otca s maloletým dieťaťom naďalej bránili, prípadne formou
ovplyvňovania maloletého, tento úmyselne marila vo svetle poskytnutej ochrany záujmom maloletého
dieťaťa, nie sú udržateľné. Žalovaná nepreukázala skutočnosť, že maloletý nechcel ísť na stretnutie
s otcom a taktiež ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie
žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Podľa názoru súdu žalovaná svojim správaním nielen, že
nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka ale zároveň boli na strane
žalovanej naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávny úkon žalovanej
spočíva v tom, že nesplnila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu. Žalobcovi vznikla
ujma na majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do motorového
vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v H. do B. H., kde sa mal jeho styk s maloletým
uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Aj príčinnú súvislosť medzi
správaním žalovanej a vznikom ujmy na strane žalobcu považoval súd za preukázanú. Pri preukázaní
splnenia uvedených troch predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie toho, kto za
škodu zodpovedá predpokladá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej
povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu
zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno o tom, že škodu
nezavinili však postihuje škodcu. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nezavinila a preto súd považoval za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti za škodu a to
zavinenie žalovanej. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná a je ju preto povinná
žalobcovi nahradiť.
28. K námietkam žalovanej, že žalovaného mala v zmysle uznesenia Okresného súdu Prievidza
č.k. 11P/25/2023 – 199 zo dňa 27.6.2023 odovzdať žalobcovi maloletého len 20.8.2023 a nie aj
v nasledujúcich dvoch dňoch, súd uvádza, že žalobca mal v zmysle citovaného vykonateľného
rozhodnutia súdu právo na styk s maloletým synom v každom z uvedených dní a pokiaľ mu žalovaná
neodovzdala maloletého dňa 20.8.2023 ani dňa 21.8.2023, mal právo pokúsiť sa o styk s maloletým
aj dňa 22.8.2023. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalovanej, že uznesenie Okresného súdu
Prievidza č.k. 11P/25/2023 – 199 zo dňa 27.6.2023 nebolo nikdy právoplatné a neskôr bolo Uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoP/17/2023 zo dňa 17.08.2023 zrušené. Súd konštatuje, že
uvedené uznesenie Okresného súdu Prievidza, ktoré bolo neodkladným opatrením, preto nadobudlo

vykonateľnosť a zrušujúce uznesenie Krajského súd v Žiline bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené až 23.8.2023.
29. Žalobcovi vznikla ujma na majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných
hmôt do motorového vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v H. do B. H., kde sa mal jeho styk
s maloletým uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Aj príčinnú súvislosť
medzi správaním žalovanej a vznikom ujmy na strane žalobcu považoval súd za preukázanú. Pri
preukázaní splnenia uvedených troch predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie
toho, kto za škodu zodpovedá predpokladá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu
porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá,
že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno
o tom, že škodu nezavinili však postihuje škodcu. Žalovanej nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nezavinila a preto súd považoval za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti
za škodu a to zavinenie žalovanej. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná a je
ju preto povinná žalobcovi nahradiť.
30. Súd mal preukázané, že žalobca použil na dopravu do B. H. motorové vozidlo Volkswagen Tiguan,
ktoré mal vypožičané od A. N. D.. Spotreba vozidla, ktoré použil žalobca je podľa osvedčenia vozidla
7,6 l benzínu/100km. Vzdialenosť bydliska žalobcu od miesta, kde sa mal styk uskutočniť je 186 km
(cesta tam a späť je 372 km, 186 km x 2). Žalobca vynaložil prostriedky na zakúpenie pohonných látok
do motorového vozidla a to: dňa 20.8.2023 v sume 48,09 EUR, dňa 21.8.2023 v sume 48,51 EUR, dňa
22.8.2023 v sume 48,51 EUR a dňa 17.9.2023 v sume 48,38 EUR. Spolu je to suma 193,49 EUR.
31. Žalobca má nárok aj na základnú náhradu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách. Zmluva o výpožičke je síce zmluvou bezodplatnou, ale pri užívaní motorového
vozidla zákonite dochádza k opotrebeniu vozidla, jeho amortizácii. Podľa právnej teórie bezodplatnosti
zmluvy o výpožičke neodporuje, ak si zmluvné strany v súvislosti s opotrebovaním vypožičanej veci
dohodli určitú náhradu. Súd poukazuje na rozhodnutie R 12/1990, v zmysle ktorého potrebu použitia
vlastného motorového vozidla rodiča k uskutočneniu styku s maloletým dieťaťom vo výchove druhého
z rodičov je potrebné posúdiť jednak z hľadiska prepravy rodiča do miesta styku a jednak z hľadiska
účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s maloletým, pri vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím
vozidla možno prihliadnuť k paušalizovaným náhradám nákladov obdobného používania osobných
vozidiel pre iné účely. V dňoch, keď žalobca vycestoval do miesta bydliska maloletého za účelom
realizácie styku, objektívne došlo k opotrebovaniu vozidla aj napriek tomu, že nešlo o motorové vozidlo
vo vlastníctve žalobcu, ale len o vypožičané motorové vozidlo, pričom v zmysle zákona č. 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách došlo priamo k vzniku nároku na vyplatenie základnej paušálnej náhrady,
ktorá zohľadňuje amortizáciu motorového vozidla.
32. Bolo teda dôvodné priznať žalobcovi aj nárok na základnú náhradu a to v sume 93,74 EUR za každý
zo štyroch dní, keď žalobca vycestoval do mesta Bojnice za účelom uskutočnenia styku s maloletým,
t.j. spolu 374,96 EUR.
33. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, v znení žaloby, po jej čiastočnom späťvzatí. Žalovaná
sa totiž dostala do omeškania vždy až nasledujúci deň po doručení platobných rozkazov, t.j. v dňoch
24.9.2025 resp. 30.9.2025, keďže škodu mohla dobrovoľne uhradiť až čase, keď sa o nej dozvedela, čo
bolo najskôr v dňoch keď jej boli platobné rozkazy doručené.
34. Súd teda žalobcovi priznal náhradu škody v sumu 568,45 EUR, ktorá pozostávala z nákladov
vynaložených na pohonné látky 193,49 a základnej náhrady v sume 374,96 EUR.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

38. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanej nárok na
náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením,
ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.