{"guid": "6f0d9c3b-12d2-4962-bcb0-ae82a574afad:3d634851-3158-4e2f-93d9-fad6dad1bcf9", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4", "spisova_znacka": "14C/73/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14C/73/2025 z 10. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 10. apríla 2026, sp. zn. 14C/73/2025, ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4", "identifikacne_cislo": "6125371823", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "Mgr. Štefan Fedor", "sudca_id": 2918, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-fedor-2918", "datum_vydania": "2026-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283", "nazov": "zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/87#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d634851-3158-4e2f-93d9-fad6dad1bcf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n14C/73/2025\n6125371823\n10. 04. 2026\nMgr. Štefan Fedor\nECLI:SK:OSPD:2026:6125371823.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar.\nXX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom\nŠtefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX\nXX H., o zaplatenie 568,45 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 426,33\nEUR od 23.8.2023 do 23.9.2025 a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 142,12 EUR od\n18.9.2023 do 29.9.2025.\nII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 568,45 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,15 %\nročne zo sumy 426,33 EUR od 24.9.2025 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne\nzo sumy 142,12 EUR od 30.9.2025 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nIII. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu 100% trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný\nrozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie\nsumy 426,33 EUR s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 426,33 EUR od 23.8.2023 do\nzaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody\nspočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa\na späť. Žalobca a Žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu\nna čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, sp.zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a\núpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Mestskom\nsúde Bratislava II, sp. zn. B4-13P/91/2019. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 27.6.2023, č.k.\n11P/25/2023 - 199, upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B.\npočas školských letných prázdnin (okrem bežného styku upraveného v zmysle rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne zo dňa 23.6.2022, sp. zn. 19CoP/20/2022) v mesiacoch júl a august 2023 nasledovne: v\nčase od 9.7.2023 od 9.00 hodiny do 10.7.2023 do 18.00 hodiny, v čase od 23.7.2023 od 9.00 hodiny\ndo 24.7.2023 do 18.00 hodiny, v čase od 6.8.2023 od 9.00 hodiny do 8.8.2023 do 18.00 hodiny, v\nčase od 20.8.2023 od 9.00 hodiny do 22.8.2023 do 18 hodiny; s tým, že si maloletého v určený čas\nod matky prevezme a po skončení styku matke odovzdá na verejnom priestranstve pred vchodom\ndo kultúrneho centra H., na J. K. C. H.. Žalovaná dlhodobo dobrovoľne nerešpektuje vykonateľné\nsúdne rozhodnutia a sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým. Rôznymi obštrukciami a prieťahmi\ntak žalovaná zmarila ku dňu podania žaloby už 210 stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná opakovane\nnereaguje na SMS správy žalobcu, ohľadom maloletého nekomunikuje a žalobcovi základné informácie\no maloletom neposkytuje. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 20.8.2023 prevziať\nmaloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta svojho bydliska. Žalobca vopred upovedomil\nžalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy. Žalovaná následne prostredníctvom SMS\n\nsprávy žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná nijakým spôsobom\nsvoje tvrdenie nepreukázala a žalobcovi neumožnila ani len vidieť maloletého, žalobca preto kontaktoval\npríslušníkov Policajného zboru. Napriek intervencií príslušníkov polície žalobca maloletého počas celého\ndňa nevidel. Dňa 21.8.2023 žalobca znovu pricestoval z miesta svojho bydliska na J. K. C. H. a žalovaná\nsa na styk s maloletým nedostavila. Následne sa žalobca presunul pred dom žalovanej avšak ani\nnapriek jeho snahe mu žalovaná neumožnila s maloletým synom ani len vizuálny kontakt. Žalobca aj\nv tento deň kontaktoval príslušníkov Policajného zboru. Dňa 21.8.2023 informoval žalobca aj ÚPSVaR\no pokračujúcom a opakovanom marení styku žalovanou, a vo svojom oznámení uviedol, že je vážne\nznepokojený psychickým vývojom maloletého v domácnosti žalovanej a že realizácia styku sa deje len\npod tlakom čo potvrdzuje záznam z núteného výkonu súdneho rozhodnutia zo dňa 23.7.2023, počas\nktorého maloletý syn nemal problém so spánkom a nebol traumatizovaný, čo je v priamom rozpore\ns tvrdeniami žalovanej. Aj dňa 22.8.2023 žalobca vycestoval z miesta svojho bydliska na J. K. C.\nH., kde sa celá situácia opäť zopakovala. Žalovaná sa na styk s maloletým nedostavila, žalobcovi\npred jej domom neotvorila a neumožnila žalobcovi žiadny kontakt s maloletým. Žalobca kontaktoval\npríslušníkov PZ, avšak kvôli neustále sa opakujúcej situácii mu operátor tiesňovej linky odporučil\npredmetné stretnutie oznámiť len prostredníctvom zápisnice. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu\nškody spočíval v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. L. H. M. späť. Cesta žalobcu z miesta\nbydliska, do miesta styku a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. L. H. 186 km a z H. L. H.\n186 km. V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokoval základnú\nnáhradu vo výške 3 x 93,74 EUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 48,09 EUR a 2 x\n48,51 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze\nvozidla a údajov štatistického úradu v týždni od 14.8.2023 až 20.8.2023 a 21.8.2023 až 27.8.2023).\nOkresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 1.9.2025, ktorým žalovanú zaviazal,\naby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému\nrozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že popiera a rozporuje žalobcom uplatnený nárok\nv celom rozsahu. Žalobcove tvrdenia nie sú pravdivé. Okresný súd Prievidza opakovane vykonal a\nstále výhradne na žiadosť žalobcu aj vykonáva rozhodnutia vo vzťahu k stretávaniu sa maloletého so\nžalobcom. Z uvedených výkonov rozhodnutia boli zabezpečené obrazové a zvukovo-obrazové záznamy,\nktoré má konajúci súd k dispozícií. Okrem týchto záznamov žalovaná sama predložila konajúcemu\nsúdu niekoľko zvukových záznamov, z ktorých je zrejme, ako sa žalobca správa pri realizovaných\nvýkonoch rozhodnutia a ako na tieto stretnutia a ich priebeh reaguje maloletý. V danom momente je\nnepochopiteľné, ako môže žalobca po zhliadnutí zabezpečených záznamov a reálnom vyhodnotení\ntýchto výkonov a osobnej skúsenosti vôbec žalobca tvrdiť, že maloletý koná resp. konal na pokyn\nalebo z podnetu žalovanej. V posudzovanom prípade preukázateľne existovali objektívne okolnosti,\nna základe ktorých sa styk žalobcu s maloletým nemohol uskutočniť v označených dňoch 20.8.2023\naž 22.8.2023 to nielen v tieto dni. Žalovaná upozornila žalobcu vopred na to, že tento styk sa s\nvysokou pravdepodobnosťou neuskutoční a súčasne aj žalobca sám vedel, že sa predmetný styk s\nmaloletým neuskutoční a to na základe jeho vlastnej vedomosti, predchádzajúcej skúsenosti a aj jeho\nnásledného konania po neuskutočnenom styku. Konanie maloletého v dňoch 20.08.2023 až 22.08.2023\nbolo spôsobené a zapríčinené okrem iného i predchádzajúcim konaním osôb, ktoré realizovali výkon\nrozhodnutia a ktoré tým, že uviedli do omylu maloletého, primárne spôsobili absolútne odmietanie styku\nso žalobcom na strane maloletého. Dňa 23.7.2023 realizovala sudkyňa Okresného súdu Prievidza styk\nmaloletého s otcom. Sudkyňa sľúbila maloletému že ho otec večer donesie naspäť domov 3 krát a\nsľúbil mu to aj otec (žalobca). Otec maloletého domov nedoniesol a žalovanej argumentoval tým, že\nvraj „žalovaná vyslovený sľub zle pochopila“. Na mieste je potom aj otázka, ako to musel pochopiť\nmaloletý, ktorý mal v tom čase 5 rokov, keď to vraj nesprávne pochopila aj dospelá osoba. Následkom\ntakéhoto konania došlo neskôr, teda aj v dňoch 20.8.2023 až 22.8.2023 k situácií, že maloletý nielen\nže odmietal styk so žalobcom, ale tesne pred odovzdaním na styk plakal, kričal že za otcom nejde,\nschovával sa a v niektorých momentoch sa dostával až do stavu záchvatov a hysterického odmietania\nstyku so žalobcom. Z SMS komunikácie je zrejmé, žalobca sa nepokúšal vzniknutú situáciu konštruktívne\nriešiť, ale naopak tendenčný obsah predloženej komunikácie, sa v danom momente javí skôr ako snaha\no zabezpečenie si dôkazu do tohto konania. Žalobca realizoval svoje konanie v troch po sebe idúcich\ndňoch, kedy je viac ako pravdepodobné, že žalobca vedel, že maloletý z vlastnej vôle veľmi intenzívne\nodmieta styk so žalobcom a tento sa neuskutoční. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Prievidza, ktoré\nbolo následne odvolacím súdom zrušené, mala mať žalovaná povinnosť odovzdať maloletého žalobcovi\niba v deň 20.08.2023 o 9:00 hod a nie v troch po sebe idúcich dňoch resp. „koľko krát bude asi žalobca\nsvojvoľne chcieť“. Žalovaná teda potencionálne mohla porušiť svoju povinnosť iba jeden krát a nie tak\nako uvádza žalobca trikrát po sebe. Aj z takto uplatňovaného nároku žalobcu je zrejme, že žalobca koná\n\núčelovo a teda uplatňovaný nárok je v danom rozsahu neoprávnený. V posudzovanom prípade nie je\npreukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a následným vznikom škody na strane žalobcu.\nK vzniku domnelej škody žalobcu nedošlo pre pasivitu alebo odpor žalovanej, ale výlučne z vôle a\nkonania samotného maloletého dieťaťa. V rámci jednotlivých výkonov rozhodnutia, ktoré boli realizované\nje zrejme, že matka maloletého (žalovaná), žiadnym svojim úmyselným konaním alebo opomenutím\nkonania nespôsobila a nezapríčinila stav, ktorý jej je pripisovaný v rámci prezentovaného tvrdenia\nžalobcu. V danom prípade sa jedná o vôľu maloletého, ktorú v daných momentoch nedokáže žalovaná\nžiadnym reálnym spôsobom zmeniť a s vysokou pravdepodobnosťou ani ovplyvniť. Zo Znaleckého\nposudku č. 5/2022, vyhotoveného znalkyňou Mgr. Alexandrou Kaiser, ktorý bol zabezpečený a následne\nvykonaný na Okresnom súde Bratislava IV v konaní sp.zn. 13P/91/2019 vyplýva, že žalovaná sa\npreukázateľne nedopúšťa a ani sa nemá ako dopúšťať žiadneho takého konania, ktoré by zakladalo\njej zodpovednosť za náhradu škody voči žalobcovi, tak ako ju tento prezentuje v podanom návrhu. K\nnenaplneniu styku otca s maloletým nedošlo v dôsledku konania matky, ale preukázateľne z dôvodov,\nktoré vychádzali jednoznačne z vôle samotného dieťaťa. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní\nv zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom\nsúde Prievidza. Veci bola na tunajšom súde pridelená spisová značka 14C/73/2025.\n2. Žalobca sa ďalšou žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd vydal\nplatobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na\nzaplatenie sumy 142,12 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 142,12 EUR od\n18.9.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu\nškody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého\ndieťaťa a späť. Žalobca a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému\ndieťaťu na čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 18P/54/2019 a konanie o\nrozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené\nna Mestskom súde Bratislava II, sp. zn. B4-13P/91/2019. Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom zo dňa\n23.6.2022, č. k.: 19CoP/20/2022-2736, zmenil výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa\n9.3.2022, č. k. 18P/54/2019-2555 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B. bez prítomnosti\nmatky každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do\n18:00 hod. a matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom\nčase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra Bojnice, nachádzajúceho sa na J. K. C. H., kde jej\nho otec v stanovenom čase odovzdá. Žalovaná dlhodobo vykonateľné súdne rozhodnutia dobrovoľne\nnerešpektuje a sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým. Rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak\nžalovaná zmarila k dnešnému dňu 210 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle vykonateľného\nrozhodnutia šiel dňa 17.9.2023 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta\nsvojho bydliska. Pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS\nsprávy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že\nmaloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná nijakým spôsobom svoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi\nneumožnila ani len vidieť maloletého a na jeho ostatné správy nereagovala. V dôsledku tendenčných\ntvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca\ndostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov Policajného zboru a následne predmetné stretnutie\noznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spočíval v zbytočne\nvynaložených nákladoch na cestu z H. L. H. a späť. Cesta žalobcu z miesta bydliska, do miesta styku\na späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. L. H. 186 km a z H. L. H. 186 km. V zmysle zákona\nč. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokoval základnú náhradu vo výške 93,74\nEUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 48,37 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle\nspotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze vozidla a údajov štatistického úradu v\ntýždni od 11.9.2023 do 17.9.2023). Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo\ndňa 4.9.2025, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy\nkonania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že popiera a\nrozporuje žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. K nenaplneniu styku otca s maloletým nedošlo v\ndôsledku konania matky, ale preukázateľne z dôvodov, ktoré vychádzali jednoznačne z vôle samotného\ndieťaťa. matka plnila rozhodnutie súdu o úprave styku tým, že zabezpečila a pripravila dieťa, neporušila\nžiadnu povinnosť. Matka nemôže a podľa zákona ani nesmie niesť zodpovednosť za výsledok konania\nalebo rozhodovania sa samotného dieťaťa, ktoré nie je možné nijako z jej strany ovplyvniť. Žalobca\nnásledne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom\nkonaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. Veci bola na tunajšom súde pridelená spisová\nznačka 14C/75/2025.\n\n3. Súd uznesením zo dňa 15.12.2025 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 14C/73/2025\na 14C/75/2025 s tým, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod spisovou značkou 14C/73/2025.\n4. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Bol prítomný právny\nzástupca žalobcu. Žalovaná mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou podľa § 111\nods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd pojednával v neprítomnosti strán.\n5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že by chcel moderovať žalovaný nárok s tým, že\nžalobca sa domáha úroku z omeškania v prípade sumy 426,33 EUR úroku z omeškania vo výške 7,15%\nzo žalovanej sumy od 24.9.2025 a ohľadom sumy 142,12 EUR úroku z omeškania vo výške 7,15%\nod 30.9.2025.\n6. Súd posúdil uvedený dispozičný úkon žalobcu ohľadom jeho uplatňovaného nároku na úrok\nz omeškania ako čiastočné späťvzatie, a to v rozsahu obdobia, za ktorý si žalobca uplatňoval úrok\nz omeškania a aj v časti pôvodne uplatňovanej úrokovej sadzby úroku z omeškania.\n7. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie týmito listinami: SMS komunikácia č.l. 10 – 12, zápisnica\no trestnom oznámení č.l. 13 – 18, SMS komunikácia + úradný záznam č.l. 19, osvedčenie o evidencii\nvozidla č.l. 22, zmluva o výpožičke č.l. 23, uznesenie OO PZ SR v Prievidzi na č.l. 59, uznesenie\nprokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza č.l. 77, obžaloba č.l. 81, fotografie na č.l. 83 - 85, listiny zo\nspisu 14C/75/2025: SMS komunikácia na č.l. 9, zápisnica o trestnom oznámení č.l. 10, rozsudok KS v\nTrenčíne č.k. 19CoP 20/2022 – 2736 zo dňa 23.6.2022, spis OS Prievidza sp. zn. 11P/25/2023.\n8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo\nku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.\n9. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\n10. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).\n11. Podľa § 442 OZ 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné\na účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.\n12. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať\nod dlžníka popri plnení úroky z omeškania.\n13. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne\ndohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného\nmotorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy\n(ďalej len \"základná náhrada\") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije\ncestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.\n15. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách náhrada za spotrebované\npohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby\npohonných látok (ďalej len \"spotreba\") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla\nalebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len \"technický preukaz\").\n16. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto\nčasti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.\n\n17. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy úroku z omeškania vo výške 9,25%\nročne zo sumy 426,33 EUR od 23.8.2023 do 23.9.2025 a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo\nsumy 142,12 EUR od 18.9.2023 do 29.9.2025, súd konanie v tejto časti zastavil.\n18. Žalobca je otcom a žalovaná je matkou spoločného maloletého dieťaťa (syna), narodeného\nXX.X.XXXX. Žalobca sa v tomto spore domáha náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná tým,\nže mu opakovane bezdôvodne neumožnila styk s maloletým synom, pričom tento styk je upravený\nrozhodnutím súdu. Žalobca mal tak márne vynaložiť svoje peňažné prostriedky na opakované cesty do\nMesta H., kde sa má styk podľa rozhodnutí súdu uskutočňovať.\n19. Zodpovednosť za škodu rodiča, ktorý neumožní druhému rodičovi súdom upravený styk s maloletým\ndieťaťom bola opakovane judikovaná už staršou (ešte československou) judikatúrou. Ide napr.\no rozhodnutie vydané pod R 12/1990, v zmysle ktorého: „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené\ndo výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom\naj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej\nuskutočneniu styku s maloletým na určitý čas“. Rovnako Najvyšší súd ČSSR v rozhodnutí sp.zn.\n1Cz 24/89 konštatoval: „Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi\nstanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal\nbez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a\nspäť vznikla žalobcovi škoda“. Uvedená judikatúra je akceptovaná aj aktuálnou rozhodovacou činnosťou\nslovenských súdov.\n20. Rovnako aj konajúci súd je toho názoru, že pokiaľ v situácii, keď má jeden z rodičov rozhodnutím súdu\nupravený styk s maloletým a tento styk sa neuskutoční z dôvodov, ktoré nastali na strane druhého rodiča,\na tento rodič včas vopred neinformoval oprávneného rodiča, že sa styk neuskutoční, má rodič, ktorý je\noprávnený na styk s maloletým dieťaťom právo na náhradu škody voči druhému rodičovi. Táto škoda\nspočíva môže spočívať aj v peňažných prostriedkoch vynaložených na uskutočnenie cesty oprávneného\nrodiča do miesta, kde sa mal styk s maloletým dieťaťom uskutočniť.\n21. Keďže sa žalobca od žalovanej domáhal náhrady škody, súd musel aj v zmysle vyššie uvedeného\nposúdiť, či sú na strane žalovanej splnené podmienky jej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení\nObčianskeho zákonníka. V § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj\nprávnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Teda súd musel\nskúmať, či boli splnené nasledovné predpoklady: 1. protiprávny úkon, 2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť\nmedzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie škodcu (v tomto prípade žalovanej).\nŠkoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom\npoškodený utrpí majetkovú ujmu.\n22. Strany ako rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Momentálne prebieha konanie o rozvod\nich manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému, ktoré sa vedie na Mestskom súde Bratislava\nII.\n23. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/25/2023 – 199 zo dňa 27.6.2023, ktorým\nbolo nariadené neodkladné opatrenie vyplýva, že žalobca (otec maloletého) bol oprávnený stretávať\ns a s maloletým počas letných školských prázdnin (okrem bežného styku upraveného v zmysle rozsudku\nKrajského súdu Trenčín č.k. 19CoP/20/2022 z 23.6.2022) v mesiacoch júl a august 2023 nasledovne:\nv čase od 9.7.2023 od 9.00 hodiny do 10.7.2023 do 18.00 hodiny, v čase od 23.7.2023 od 9.00 hodiny\ndo 24.7.2023 do 18.00 hodiny, v čase od 6.8.2023 od 9.00 hodiny do 8.8.2023 do 18.00 hodiny a v\nčase od 20.8.2023 od 9.00 hodiny do 22.8.2023 do 18 hodiny s tým, že si maloletého v určený čas\nod matky prevezme a po skončení styku matke odovzdá na verejnom priestranstve pred vchodom do\nkultúrneho centra Bojnice, na Hurbanovom námestí v Bojniciach. Žalovaná (matka maloletého) bola\npovinná maloletého na styk s otcom pripraviť, styk otcovi s maloletým umožniť a v stanovenom čase\nmaloletého otcovi odovzdať.\n24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa v dňoch 20.8., 21.8. a 22.8.2023 opakovane dostavil\ndo B. H., kontaktoval matku aby mu maloletého odovzdala a že ani jeden z týchto dní sa jeho styk\ns maloletým synom neuskutočnil, pretože mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať.\n\n25. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, ktorým\nzmenil výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.3.2022, č.k. 18P/54/2019-2555 vyplýva, že\nžalobca ako otec maloletého B. je oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý nepárny\ntýždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a žalovaná ako\nmatka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom\ndo budovy Kultúrneho centra H., nachádzajúceho sa na J. K. C. H., kde jej ho otec v stanovenom čase\nodovzdá. Súd k tomu uvádza, že dňa 17.9.2023 bola nedeľa v nepárnom týždni, žalobca by teda mal\nprávo na styk s maloletým v uvedený deň v zmysle citovaného súdneho rozhodnutia.\n26. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dňa 17.9.2023 dostavil do B. H., kontaktoval matku\naby mu maloletého odovzdala a jeho styk s maloletým synom sa neuskutočnil, pretože mu žalovaná\nmaloletého odmietla odovzdať.\n27. Súd konštatuje, že povinnosť, ktorá vyplýva matke z citovaných rozhodnutí súdov: „maloletého na\nstretnutie s otcom pripraviť“ zahŕňa aj to, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť\nvopred aj psychicky tak, aby maloletý bol ochotný sa s otcom stretnúť. Umožnenie styku v súlade\ns vykonateľným rozhodnutím súdu je povinnosť, ktorú matka musí splniť. Žalovaná v čase, keď sa\nmal styk uskutočniť neuviedla žalobcovi žiadne objektívne dôvody prečo by sa maloletý so žalobcom\nstretnúť nemohol. Súd je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je vždy to aby\nmalo možnosť stretávať sa s obomi rodičmi. Rodičia majú preto spolupracovať a snažiť sa urobiť\nvšetko preto aby to maloletému umožnili. Súd nemôže poskytnúť ochranu takému správaniu, ktoré\njaví znaky svojvôle. Žalovaná v konaní nijako nepreukázala, že by existovala objektívna prekážka,\nktorá by jej v dňoch 20. - 22.8.2023, či 17.9.2023 zabránila umožniť maloletému styk so žalobcom ako\njeho otcom. Žalobca nemal ani možnosť maloletého vidieť a maloletého nevideli ani policajti, ktorých\nžalobca privolal a ktorí aj boli v dome žalovanej. Povinnosť žalovanej uloženú vykonateľným rozhodnutím\nspočívajúcu v tom, že maloleté dieťa v stanovených časoch otcovi riadne odovzdať na miestne k tomu\nurčenom a maloleté dieťa aj zodpovedajúcim spôsobom na tento styk riadne pripraviť, je potrebné\nzo strany žalovanej ako matky rešpektovať a dodržiavať. Akékoľvek obštrukcie zo strany matky (bez\nospravedlniteľného dôvodu), ktoré by v styku otca s maloletým dieťaťom naďalej bránili, prípadne formou\novplyvňovania maloletého, tento úmyselne marila vo svetle poskytnutej ochrany záujmom maloletého\ndieťaťa, nie sú udržateľné. Žalovaná nepreukázala skutočnosť, že maloletý nechcel ísť na stretnutie\ns otcom a taktiež ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie\nžalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Podľa názoru súdu žalovaná svojim správaním nielen, že\nnesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka ale zároveň boli na strane\nžalovanej naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávny úkon žalovanej\nspočíva v tom, že nesplnila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu. Žalobcovi vznikla\nujma na majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do motorového\nvozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v H. do B. H., kde sa mal jeho styk s maloletým\nuskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Aj príčinnú súvislosť medzi\nsprávaním žalovanej a vznikom ujmy na strane žalobcu považoval súd za preukázanú. Pri preukázaní\nsplnenia uvedených troch predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie toho, kto za\nškodu zodpovedá predpokladá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej\npovinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu\nzavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno o tom, že škodu\nnezavinili však postihuje škodcu. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá vznikla žalobcovi\nnezavinila a preto súd považoval za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti za škodu a to\nzavinenie žalovanej. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná a je ju preto povinná\nžalobcovi nahradiť.\n28. K námietkam žalovanej, že žalovaného mala v zmysle uznesenia Okresného súdu Prievidza\nč.k. 11P/25/2023 – 199 zo dňa 27.6.2023 odovzdať žalobcovi maloletého len 20.8.2023 a nie aj\nv nasledujúcich dvoch dňoch, súd uvádza, že žalobca mal v zmysle citovaného vykonateľného\nrozhodnutia súdu právo na styk s maloletým synom v každom z uvedených dní a pokiaľ mu žalovaná\nneodovzdala maloletého dňa 20.8.2023 ani dňa 21.8.2023, mal právo pokúsiť sa o styk s maloletým\naj dňa 22.8.2023. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalovanej, že uznesenie Okresného súdu\nPrievidza č.k. 11P/25/2023 – 199 zo dňa 27.6.2023 nebolo nikdy právoplatné a neskôr bolo Uznesením\nKrajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoP/17/2023 zo dňa 17.08.2023 zrušené. Súd konštatuje, že\nuvedené uznesenie Okresného súdu Prievidza, ktoré bolo neodkladným opatrením, preto nadobudlo\n\nvykonateľnosť a zrušujúce uznesenie Krajského súd v Žiline bolo právnemu zástupcovi žalobcu\ndoručené až 23.8.2023.\n29. Žalobcovi vznikla ujma na majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných\nhmôt do motorového vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v H. do B. H., kde sa mal jeho styk\ns maloletým uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Aj príčinnú súvislosť\nmedzi správaním žalovanej a vznikom ujmy na strane žalobcu považoval súd za preukázanú. Pri\npreukázaní splnenia uvedených troch predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie\ntoho, kto za škodu zodpovedá predpokladá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu\nporušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá,\nže škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno\no tom, že škodu nezavinili však postihuje škodcu. Žalovanej nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá\nvznikla žalobcovi nezavinila a preto súd považoval za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti\nza škodu a to zavinenie žalovanej. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná a je\nju preto povinná žalobcovi nahradiť.\n30. Súd mal preukázané, že žalobca použil na dopravu do B. H. motorové vozidlo Volkswagen Tiguan,\nktoré mal vypožičané od A. N. D.. Spotreba vozidla, ktoré použil žalobca je podľa osvedčenia vozidla\n7,6 l benzínu/100km. Vzdialenosť bydliska žalobcu od miesta, kde sa mal styk uskutočniť je 186 km\n(cesta tam a späť je 372 km, 186 km x 2). Žalobca vynaložil prostriedky na zakúpenie pohonných látok\ndo motorového vozidla a to: dňa 20.8.2023 v sume 48,09 EUR, dňa 21.8.2023 v sume 48,51 EUR, dňa\n22.8.2023 v sume 48,51 EUR a dňa 17.9.2023 v sume 48,38 EUR. Spolu je to suma 193,49 EUR.\n31. Žalobca má nárok aj na základnú náhradu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z.\no cestovných náhradách. Zmluva o výpožičke je síce zmluvou bezodplatnou, ale pri užívaní motorového\nvozidla zákonite dochádza k opotrebeniu vozidla, jeho amortizácii. Podľa právnej teórie bezodplatnosti\nzmluvy o výpožičke neodporuje, ak si zmluvné strany v súvislosti s opotrebovaním vypožičanej veci\ndohodli určitú náhradu. Súd poukazuje na rozhodnutie R 12/1990, v zmysle ktorého potrebu použitia\nvlastného motorového vozidla rodiča k uskutočneniu styku s maloletým dieťaťom vo výchove druhého\nz rodičov je potrebné posúdiť jednak z hľadiska prepravy rodiča do miesta styku a jednak z hľadiska\núčelnosti využitia vozidla v priebehu styku s maloletým, pri vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím\nvozidla možno prihliadnuť k paušalizovaným náhradám nákladov obdobného používania osobných\nvozidiel pre iné účely. V dňoch, keď žalobca vycestoval do miesta bydliska maloletého za účelom\nrealizácie styku, objektívne došlo k opotrebovaniu vozidla aj napriek tomu, že nešlo o motorové vozidlo\nvo vlastníctve žalobcu, ale len o vypožičané motorové vozidlo, pričom v zmysle zákona č. 283/2002 Z.\nz. o cestovných náhradách došlo priamo k vzniku nároku na vyplatenie základnej paušálnej náhrady,\nktorá zohľadňuje amortizáciu motorového vozidla.\n32. Bolo teda dôvodné priznať žalobcovi aj nárok na základnú náhradu a to v sume 93,74 EUR za každý\nzo štyroch dní, keď žalobca vycestoval do mesta Bojnice za účelom uskutočnenia styku s maloletým,\nt.j. spolu 374,96 EUR.\n33. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, v znení žaloby, po jej čiastočnom späťvzatí. Žalovaná\nsa totiž dostala do omeškania vždy až nasledujúci deň po doručení platobných rozkazov, t.j. v dňoch\n24.9.2025 resp. 30.9.2025, keďže škodu mohla dobrovoľne uhradiť až čase, keď sa o nej dozvedela, čo\nbolo najskôr v dňoch keď jej boli platobné rozkazy doručené.\n34. Súd teda žalobcovi priznal náhradu škody v sumu 568,45 EUR, ktorá pozostávala z nákladov\nvynaložených na pohonné látky 193,49 a základnej náhrady v sume 374,96 EUR.\n35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\n\n38. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanej nárok na\nnáhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením,\nktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.\nOdvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský\nsúd v Trenčíne.\nPodľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "c44fda5c-5905-45d0-abec-fdb045f9f022:3b61d570-238c-46d2-aa25-29c631510c83", "ecli": null, "spisova_znacka": "13CoP/17/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoP/17/2023 z 17. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-08-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c44fda5c-5905-45d0-abec-fdb045f9f022:3b61d570-238c-46d2-aa25-29c631510c83"}, {"guid": "fc1bbd68-00ce-4feb-9736-6ff526786358:2f981a88-6947-4c92-af27-104e657e7175", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoP/20/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/20/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fc1bbd68-00ce-4feb-9736-6ff526786358:2f981a88-6947-4c92-af27-104e657e7175"}], "citovane_v": []}