Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-5C/35/2021 z 23. 4. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 23. apríla 2026, sp. zn. PE-5C/35/2021, ECLI:SK:OSPD:2026:6121413595.7
Okresný súd Prievidza | PE-5C/35/2021 | ECLI:SK:OSPD:2026:6121413595.7 | 2026-04-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Citované ustanovenia: CSP, § 144 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 251 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 453 ods. 1 CSP, § 453 ods. 3 CSP, § 165 ods. 2 CSP, OZ, § 451 OZ, § 563 OZ, § 122 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c03adef-76f0-4dce-abb9-95fcc952358f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:6121413595.7

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
PE-5C/35/2021
6121413595
23. 04. 2026
Mgr. Michal Chochula
ECLI:SK:OSPD:2026:6121413595.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Michalom Chochulom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. C., E. XXXX/XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., IČO:
36789925, so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského 69, proti žalovaným: 1./ F. G. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., E. XXX/XX, 2./ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., C. XXX/XX, 3./
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., C. XXX/XX, 4./ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., C.
XXX/XX, 5./ J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., C. XXX/XX, žalovaní 1./ až 5./ zast.: F. K. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., E. XXX/XX o zaplatenie 3 080,47 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 3 080,47 EUR zastavuje.
II. Žalovaní 1./ – 5./ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi úrok z omeškania v sume
596,27 EUR, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1./ - 5./ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100,00%.
odôvodnenie:
1. Žalobca, sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 02.07.2021 a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 13.10.2021 domáhal voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1./ -5./
zaplatenia sumy 3 080,47 EUR s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 3 080,47 € od 06.02.2021
do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že žalovaným 1./ -5./ dňa 09.10.2019 uhradil 3.080,47 € na účet vedený
v H. C. L., G.. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to na podklade rozsudku Okresného súdu
Partizánske sp.zn. 3C/44/2014-301 zo dňa 27.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 29.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/27/2019-348 zo dňa
13.03.2019, ktorým bol voči nemu žalovaným 1./ - 5./ priznaný plný nárok na náhradu trov konania
a uznesenia Okresného súdu Partizánske sp.zn. 3C/44/2014-519 zo dňa 15.08.2019, ktorým bola
určená ich výška na 3.080,47 € a ako platobné miesto určený účet ich spoločného právneho zástupcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4 Cdo 227/2019 zo dňa 25.11.2020 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 13. marca 2019 sp.zn. 5 Co 27/2019 a rozsudok Okresného súdu
Partizánske z 27. septembra 2018 č. k. 3 C 44/2014 – 301 a vec vrátil Okresnému súdu Partizánske
na ďalšie konanie. Žalobca preto žalovaných 1./ -5./ cestou ich právneho zástupcu vyzval na vrátenie
zaplatených trov konania. Uvedenú výzvu právny zástupca žalovaných prevzal dňa 21.01.2021.
Predmetnú výzvu zaslal aj prostredníctvom e-mailu dňa 19.01.2021. Na výzvu na vrátenie zaplatených
trov konania žalobcu zo dňa 19.01.2021 reagovali žalovaní v 1./ -5./ rade prostredníctvom právneho
zástupcu a to e-mailom zo dňa 20.01.2021, v ktorom sa odvolávajú na skutočnosť, že vec nebola
právoplatne skončená. Do podania žaloby bezdôvodné obohatenie z titulu trov konania vyplatených

na podklade zrušených súdnych rozhodnutí, t.j. právneho titulu, ktorý odpadol, nevrátili. Žalobca sa
domáha aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.080,47 € od 06.02.2021 (po uplynutí 15
dňovej lehoty od doručenia výzvy). V žalobe označil a k žalobe ako listinné dôkazy pripojil: Rozsudok
Okresného súdu Partizánske sp.zn. 3C/44/2014-301 zo dňa 27.09.2018 spolu s doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti; Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/27/2019-348 zo dňa 13.03.2019
spolu s doložkou právoplatnosti; Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp.zn. 3C/44/2014-519 zo dňa
15.08.2019 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti; SEPA platobný príkaz ČSOB InternetBanking
24 a výpis z účtu žalobcu; Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 227/2019 zo
dňa 25.11.2020; Výzvu na vrátenie zaplatených trov konania zo dňa 19.01.2021 spolu s doručenkou; emailovú komunikáciu právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaných v 1) až v 5) rade zo
dňa 19.01.2021 a 20.01.2021; Zápisnicu o pojednávaní sp.zn. 3C/57/2020 – 604 zo dňa 17.06.2021.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz, proti
ktorému podali všetci žalovaní v lehote odpor. Podaním odporu sa zo zákona ( § 11 ods. 1 druhá
veta Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní) platobný rozkaz zrušil, bez potreby osobitného
rozhodnutia o tejto skutočnosti.
4. Žalovaná 1./ vo svojom odpore z 28.07.2021 uviedla, že žalobca im sumu 3 080,47 EUR uplatnenú
v žalobe vyplatil na základe rozhodnutia Okresného súdu Partizánske sp.zn. 3C/44/2014-519 zo dňa
15.08.2019 a Okresný súd Partizánske doposiaľ nevydal žiadne iné uznesenie, z ktorého by vyplývala
povinnosť úhrady zo strany žalovaných. Ani Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí konkrétnu sumu trov konania nestanovil – neriešil. Má za to, že akékoľvek nároky z titulu
trov konania medzi žalobcom a žalovanými môžu byť riešené až po tom, čo bude znovu právoplatne
rozhodnuté o nároku na trovy konania a o ich výške, nakoľko až potom bude jasné, ktorá strana znáša
trovy konania. Ako uviedli aj v reakcii na výzvu žalobcu, ktorá im bola žalobcom doručená a ktorú postúpili
svojmu právnemu zástupcovi, spor nie je ukončený a tým nárok je neoprávnený.
5. Žalovaní 2./ - 5./ vo svojom odpore z 15.09.2021 uviedli, že sa stotožňujú s odôvodnením odporu
podaného žalovanou 1./ a svojimi podpismi sa k nemu pripájajú.
6. Opätovne voči vydanému platobnému rozkazu podali odpor žalovaní 1./ -5./ podaním z 22.09.2021,
ktorým svoje predchádzajúce podania doplnili tak, že navrhujú zrušenie vydaného platobného rozkazu,
namietajú miestnu príslušnosť Okresného súdu Banská bystrica a žiadajú, aby vec bola postúpená
Okresnému súdu Partizánske.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej 1./ z 20.09.2021 navrhol pokračovanie v konaní na miestne
príslušnom súde a uviedol, že zotrváva na uplatnenom nároku a považuje ho za dôvodný. Trovy konania
zaplatené na podklade zrušeného rozhodnutia predstavujú bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné
vydať a ani prípadné neskoršie nové rozhodnutie o trovách konania nebude na ne prihliadať. Poukázal
pritom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 MCdo 17/2009. Vo vyjadrení k spoločnému odporu
žalovaných 2./ - 5./ a spoločnému pakovanému odporu žalovaných 1./ - 5./ z 12.10.2021 žalobca túto
argumentáciu zopakoval.
8. V spoločnej duplike z 18.11.2021 žalovaní 1./ - 5./ uviedli, že platba 3.080,47 €, ktorú prijali od žalobcu
nie je platbou bez právneho predpisu, ale bola odsúhlasená OS Partizánske sp.zn. 3C/44/2014-519
zo dňa 15.08.2019. Upozornili, že až do tohto uznesenia všetky trovy hradili v plnej výške. Zotrvali
na názore, že žalovaný nárok bol uplatnený predčasne a neoprávnene a je potrebné počkať na
právoplatnosť nového konečného rozhodnutia o trovách konania.
9. Na pojednávaní dňa 16.06.2022 žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že bolo vydané
nové rozhodnutie o nároku na trovy konania vedeného na Okresnom súde Partizánske pod sp.zn.
3C/44/2014, konkrétne zmeňujúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27Co/75/2021-672 v ktorom
bol opätovne žalovaným priznaný plný nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že toto rozhodnutie
napadol dovolaním a dáva súdu na zváženie prerušenie konania do rozhodnutia o tomto mimoriadnom
opravnom prostriedku. Ide o iné rozhodnutie, než zrušené rozhodnutie na základe ktorého žalovaným
plnil, preto žalovaná suma má naďalej povahu bezdôvodného obohatenia, o ktorého vydanie žiada.
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27Co/75/2021-672 nikde nespomína, ani sa z neho nedá
dovodiť, že by priznané trovy mali v sebe subsumovať aj sumu žalobcom vyplatenú na základe
zrušených rozhodnutí. V žiadnom prípade nemôže dôjsť automaticky k započítaniu tých trov, ktoré boli
zaplatené na základe zrušeného rozsudku.
10. Žalovaní na pojednávaní dňa 16.06.2022 prostredníctvom spoločného zástupcu predniesli
a v písomnej podobe do spisu doručili vyjadrenie, v ktorom zrekapitulovali rozhodnutia vydané v konaní
vedenom pred Okresným súdom Partizánske od sp.zn. 3C/44/2014 a po vrátení dovolacím súdom
následne sp.zn. 3C/57/2020. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27Co/75/2021-672,
ktorý rozhodol, že Žalobcovia (v prejednávanej veci žalovaní) majú proti žalovanému (v prejednávanej

veci žalobca) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je
žalovaný povinný im zaplatiť spoločne a nerozdielne v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Podľa ich názoru KS v Trenčíne týmto rozhodnutím neriešil predchádzajúce trovy konania, pretože tie
boli už vyčíslené, schválené OS Partizánske a uhradené žalobcom v príslušnom konaní. Upozornili, že
dovolanie žalobcu nemá odkladný účinok. Na základe uvedených skutočností očakávajú, že súd žalobu
ako nedôvodnú zamietne.
11. Okresný súd Partizánske uznesením č č.k. 5C/35/2021–269 zo dňa 16.06.2022 konanie prerušil
do právoplatného skončenia dovolacieho konania v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske
pod spisovou značkou 3C/57/2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2022. Súd zistil, že
konanie vedené na Okresnom súde Prievidza – pracovisko Partizánske pod sp. zn. PE-3C/57/2020 bolo
právoplatne skončené dňa 08.10.2024, preto uznesením č.k. PE-5C/35/2021-323 zo dňa 13.02.2025,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2025 rozhodol o pokračovaní v konaní.
12. Písomným podaním z 30.12.2024 žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 3 080,47
EUR z dôvodu, že žalovaní uvedenú sumu uhradili dňa 20.12.2024. Naďalej žiada úrok z omeškania
5,00 % ročne zo sumy 3 080,47 € od 06.02.2021 do 20.12.2024, ktorý kapitalizoval na sumu 596,27
EUR a náhradu trov konania. Žalobu naďalej považuje za od počiatku podanú dôvodne. K podaniu ako
listinný dôkaz pripojil výpis z účtu potvrdzujúci prevod sumy 3 080,47 EUR z účtu spoločného zástupcu
žalovaných na účet advokátky žalobcu.
13. K čiastočnému späťvzatiu žaloby podali spoločné písomné stanovisko 22.01.2025 žalovaní.
Poukázali na skutočnosť, že konanie bolo prerušené v spojení s ustanovením §165 ods. 2 Civilného
poriadku, podľa ktorého ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony, plynúce
lehoty sa prerušujú. Uviedli, že Okresný súd Prievidza, pracovisko Partizánske rozhodol sp.zn. PE
3C/57/2020-964 zo dňa 29.10.2024 o tom, že sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť protistrane
trovy konania prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v sume 1 875,98 €. Tieto aj v určenej
lehote uhradili. Pozastavujú sa nad tým, prečo v priebehu druhého dovolacieho konania nebolo vôbec
vydané rozhodnutie o výške trov konania a nad tým, prečo im bola uložená povinnosť uhradiť trovy
na účet právneho zástupcu protistrany bez toho, aby im číslo jeho účtu bolo oznámené, či zahrnuté
do príslušného výroku súdu. Kladú tiež otázku, prečo súčasťou vyčíslenia trov konania sp.zn. PE
3C/57/2020 nebola aj suma žalovaná v tomto konaní. Potvrdili, že žalobcovi sumu 3 087,47 € zaplatili
dňa 20.12.2024. Žalobu žiadajú zamietnuť.
14. Na pojednávaní dňa 23.04.2026 žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich dovtedajších podaní
a zopakoval skutočnosti a právnu argumentáciu v nich uvedené. Žalovaní prostredníctvom spoločného
zástupcu žiadali žalobu zamietnuť. S poukázaním na svoje predošlé vyjadrenia nepovažujú nárok
žalobcu po čiastočnom späťvzatí za dôvodný. Osobitne zdôraznili, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok
na úroky z omeškania za obdobie, keď im bol ďalšími súdnymi rozhodnutiami opätovne voči nemu
nárok na trovy príslušného konania priznaný. Upozornili, že platbu od žalobcu pri novom vyčíslení trov
konania zohľadnili a požadovali len čiastku, ktorá ju prevyšovala, pričom vyjadrili údiv nad tým, že
o výške náhrady trov konania, ktoré si takto vyčíslili, nebolo nikdy rozhodnuté. Za „zvláštne“ označili
viaceré skutočnosti, ku ktorým došlo v konaní vedenom pred Okresným súdom Partizánske pod sp.zn.
3C/44/2014 a po vrátení dovolacím súdom následne pod sp.zn. 3C/57/2020. Namietli tiež, že vzhľadom
na účinky prerušenia konania, nárok na úroky z omeškania nemohol žalobcovi vzniknúť za obdobie,
kedy bolo konanie prerušené.
15. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
16. Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Žalobca účinne zobral
späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 3 087,47 EUR a žalovaní neprejavili nesúhlas so späťvzatím
žaloby v tejto časti s uvedením vážnych dôvodov (§ 146 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku),
preto súd podľa § 145 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil tak,
ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.
17. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Rozsudok OS PE č.k. 3C/44/2014-301 zo dňa
27.09.2018 založený na č.l. 8-12 spisu; Rozsudok KS TN č.k. 5Co/27/2019-348 zo dňa 13.03.2018 č.l.
14-20; Uznesenie OS PE č.k. 3C/44/2014-519 zo dňa 15.08.2019 č.l. 21-23; Doklad o úhrade č.l. 25-26;
Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/227/2019 zo dňa 25.11.2020 č.l. 27-30; Výzva na vrátenie trov konania
č.l. 31; Doručenka č.l. 32; Stanovisko k výzve č.l. 33; Rozsudok KS TN sp. zn. 27Co/75/2021-672 zo
dňa 12.01.2022 č.l. 121-144 a Výpis z účtu č.l. 316. Všetky označené súdne rozhodnutia sú zároveň
súdu známe z jeho činnosti, nakoľko sa jedná o rozhodnutia v konaní vedenom pred tunajším súdom
a o rozhodnutia o opravných prostriedkoch v tomto konaní použitých. Z vykonaných dôkazov, zhodných
tvrdení strán a zo skutkových tvrdení strán nepopretých protistranou súd zistil tento skutkový stav:

18. Z rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/44/2014-301 zo dňa 27.09.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.04.2019 vyplýva, že ním prvoinštančný súd žalobcom (v tomto konaní
vystupujúcim ako žalovaní 1./ -5./) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ďalej z neho
vyplýva, že ich v konaní zastupoval Dudzík & Gerová Advokátske združenie.
19. Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/27/2019-348 zo dňa 13.03.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.04.2019 vyplýva, že ním súd žalobcom 1/ až 5/ (v tomto konaní vystupujúcim ako
žalovaní 1./ -5./) priznal proti žalovanému (v tomto konaní vystupujúcemu ako žalobca) nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
20. Z uznesenia Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/44/2014-519 zo dňa 15.08.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.10.2019 vyplýva, že ním Okresný súd Partizánske o výške nárokov priznaných
rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/44/2014-301 zo dňa 27.09.2018 a rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/27/2019-348 zo dňa 13.03.2018 rozhodol tak, že žalovaný (v
tomto konaní vystupujúci ako žalobca) je povinný nahradiť žalobcom (v tomto konaní vystupujúcim ako
žalovaní 1./ -5./) trovy konania v sume 3.080,47 €, všetko na účet právneho zástupcu žalobcov do 15
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
21. Z Dokladu o úhrade vyplýva, že žalobca dňa 09.10.2019 poukázal sumu 3 080,47 EUR zo svojho
bankového účtu na bankový účet, ktorý na účely zaplatenia náhrady trov konania jeho advokátke oznámil
advokát žalovaných.
22. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/227/2019 zo dňa 25.11.2020
vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovaného rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 5Co/27/2019-348 zo dňa 13.03.2018 a rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k.
3C/44/2014-301 zo dňa 27.09.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie ďalšie konanie.
23. Z Výzvy na vrátenie trov konania, Doručenky a Stanoviska k výzve vyplýva, že žalobca vyzval
žalovaných výzvou doručenou Advokátskemu združeniu Dudzík a Gerová elektronickými prostriedkami
dňa 19.01.2021 a písomne dňa 21.01.2021 na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3 080,47
EUR z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzhľadom na zrušenie príslušných rozhodnutí súdov nižších
inštancií uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/227/2019 zo dňa 25.11.2020.
Uvedenú sumu žiadal zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Na výzvu reagoval mailom 20.01.2021
JUDr. Jozef Dzudzík z Dudzík a Gerová Advokátske združenie oznámením, že vec nie je právoplatne
skončená.
24. Žalovaný tvrdil, a protistranou nebolo popreté, že na jeho výzvu 20.01.2021 reagovali e-mailom
prostredníctvom svojho právneho zástupcu samotní žalovaní. Žalovaní taktiež, avšak bez uvedenia
konkrétneho dátumu, uviedli v podaných odporoch, že na vydanie bezdôvodného obohatenia boli
žalobcom vyzvaní a odpoveď ponechali na právnom zástupcovi, ktorý ich zastupoval v konaní, v ktorom
vznikli príslušné trovy. Nakoľko nevyhnutným predpokladom pre odpoveď na výzvu je jej doručenie,
súd má za preukázané, že k doručeniu výzvy došlo najneskôr 20.01.2021, pričom žiaden skorší dátum
žalobca vo svojich podaniach ani netvrdí.
25. Z Výpisu z účtu vyplýva, že advokátovi žalobcu bola dňa 20.12.2024 na účet poukázaná od
spoločného zástupcu žalovaných suma 3 080,47 EUR.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
29. Podľa § 453 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie. (3) Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak
vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách
pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.
30. Podľa § 165 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa
procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť
znova.
31. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
33. Podľa § 122 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
36. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.
37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je v (po čiastočnom späťvzatí)
zostávajúcom rozsahu dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zaplatil spoločne
a nerozdielne oprávneným žalovaným 1./ - 5./ (ďalej len ako „žalovaní“ v príslušnom gramatickom
tvare) prisúdenú náhradu trov konania vo výške 3 080,47 EUR, že dovolací súd zrušil obe rozhodnutia
o nároku žalovaných na túto náhradu trov konania, že rozhodnutie o výške trov konania výslovne zrušené
nebolo, ani, že žalobca žalovaných vyzval na vrátenie sumy, ktorú im zaplatil, a to v 15-dňovej lehote
od doručenia výzvy, ku ktorému došlo 20.01.2021. Sporným nebolo ani, že žalovaní uvedenú sumu
žalobcovi uhradili dňa 20.12.2024. Spor medzi stranami tak má povahu sporu výlučne právneho, nakoľko
došlo k zhode o všetkých podstatných skutkových okolnostiach.
38. Súd nie je v tomto konaní oprávnený preskúmavať žalovanými tvrdené „zvláštne“ skutočnosti
a postupy, ku ktorým malo dochádzať v konaní vedenom pred Okresným súdom Partizánske pod sp.zn.
3C/44/2014 a po vrátení dovolacím súdom následne sp.zn. 3C/57/2020. Tieto zároveň z dôvodov nižšie
uvedených nemajú relevanciu pre rozhodnutie vo veci.
39. Je v prvom rade potrebné dôsledne rozlišovať medzi trovami konania a náhradou trov konania. Zatiaľ
čo trovy konania sú výdavky, ktoré vzniknú strane v konaní (§ 251 Civilného sporového poriadku), nárok
na náhradu trov konania je priznaný súdom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a uhradený až po
právoplatnom skončení konania a vydaní rozhodnutia o ich výške. Náhrada trov konania tak vybočuje
zo zákonnej definície trov konania a nemožno ju s nimi stotožňovať. Žalobcom zaplatená náhrada trov
konania tak napriek vráteniu veci dovolacím súdom na ďalšie konanie nemôže v pokračujúcom konaní
nikdy nadobudnúť povahu jeho trov konania.
40. Ako uviedol už Najvyšší súd SSR vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Cz 71/87 z 27.10.1987 (zverejnený v
Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR ako R 14/1991) Zaplatená náhrada trov konania podľa
právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie zrušené, nie je už súčasťou trov súdneho
konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia. Vrátenie zaplatenej náhrady možno uplatniť
žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia. Obdobný právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp.zn. 5 MCdo 17/2009, ktorého sa dovolával žalobca.
41. Uvedenej rozhodovacej línie sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pridržiava aj v ďalších
rozhodnutiach, keď napr. v uznesení sp. zn 5Obdo/6/2019 z 25. 02. 2020 uviedol: Rozhodnutie o trovách
konania (nároku na náhradu trov konania) je procesný nárok spravidla závislý na rozhodnutí vo veci
samej. Platí, že ak nenadobudne rozhodenie vo veci samej právoplatnosť, nemožno hovoriť ani o vzniku
práva na náhradu trov konania, a teda pokiaľ bolo aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania
zrušené, právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadol a ten, kto trovy konania
zaplatil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
42. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká najskôr na základe
právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré ma konštitutívnu povahu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 4Cdo/12/2006). Ani zavedenie dvojfázovosti (samostatné rozhodovanie o nároku a o jeho
výške) do rozhodovania o náhrade trov konania Civilným sporovým poriadkom v danej veci neviedlo
k podstatnej zmene právneho stavu. Právnym dôvodom pre zaplatenie náhrady trov konania je
právoplatné súdne rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Jeho zrušením právny dôvod
zaplatenia náhrady trov konania odpadá a u protistrany, ktorá náhradu trov konania prijala, vzniká
bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

43. Na vyššie uvedenom nič nemení prípadná existencia právoplatného uznesenia o výške náhrady
trov konania, nakoľko toto ako jednostranne závislý výrok zrušením rozhodnutia o nároku stratilo svoj
podklad a nevyvoláva žiadne právne účinky. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie
o nároku by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené a strácalo by rozumný zmysel,
čo by odporovalo princípu právnej istoty. (obdobne sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril k vzťahu
uznesenia o trovách konania a rozhodnutia vo veci samej v uznesení sp. zn. 3Obo/9/2018 z 26.7.2018).
44. Po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil príslušné rozhodnutia o nároku žalovaných na
náhradu trov konania, ktorú im žalobca vyplatil, na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie,
ktoré boli v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinní vydať žalobcovi. Na tejto skutočnosti
nebol spôsobilý nič zmeniť ďalší priebeh súdneho konania, v ktorom boli zrušené rozhodnutia vydané,
ani akékoľvek neskoršie rozhodnutia týkajúce sa náhrady trov konania (a to či už nároku, alebo výšky)
v uvedenom súdnom konaní.
45. Žalobca náhradu trov konania vyplatil spoločne a nerozdielne oprávneným žalovaným na účet
ich spoločného právneho zástupcu. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by toto plnenie
prijal niektorý zo žalovaných, ani že by si ho žalovaní nejakým spôsobom medzi sebou rozdelili. Za
daných okolností je aj povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktorá žalovaným vznikla po odpadnutí
právneho dôvodu plnenia, potrebné považovať za ich spoločnú a nerozdielnu povinnosť, a to vrátane
príslušenstva.
46. Len na okraj súd poznamenáva, že v praxi dochádza k prípadom, keď je takéto bezdôvodné
obohatenie ponechané protistrane a neskôr použité na úhradu opätovne priznanej náhrady trov konania.
Na takýto postup však neexistuje žiaden právny nárok a ani opätovné rozhodnutie o náhrade trov konania
v prospech strany ktorá sa bezdôvodne obohatila, nemení povahu bezdôvodného obohatenia, ktoré jej
vzniklo, ale konštituuje novú pohľadávku, ktorú je možné započítať na základe výslovného prejavu jednej
zo strán smerujúceho k započítaniu vzájomných pohľadávok v časti, v ktorej sa kryjú. Takýto postup
však v prejednávanej veci žiadna zo strán netvrdila.
47. Nakoľko pre vydanie bezdôvodného obohatenia zákon nestanovuje konkrétny čas plnenia, boli
žalovaní povinní ho vydať na výzvu žalobcu ako veriteľa. Žalobca ako veriteľ výzvu na plnenie žalovaným
ako dlžníkom doručil 20.01.2021. Vo svojej výzve žalobca určil lehotu na plnenie na 15 dní od jej
doručenia. Táto v zmysle § 122 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka začala plynúť 21.01.2021
a jej posledný deň pripadol na 04.02.2021. Žalovaní do tohto dňa bezdôvodné obohatenie nevydali, svoj
peňažný dlh voči žalobcovi nezaplatili. Od 05.02.2021 sa dostali do omeškania a podľa § 517 ods. 1 veta
prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka im vznikla aj povinnosť platiť z dlžnej sumy úroky z omeškania vo
výške určenej § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to až do 20.12.2024 kedy svoj dlh uhradili.
48. Prerušenie konania, v ktorom sa žalobca úroku z omeškania domáhal, nemá na jeho nárok
žiaden vplyv. Účinky prerušenia konania upravuje § 165 ods. 2 Civilného sporového poriadku taxatívne
a spočívanie omeškania medzi nimi neuvádza. Omeškanie nie je procesnou lehotou, ktorá by počas
prerušenia konania neplynula. Právny názor žalovaných, že za obdobie prerušenia konania úroky
z omeškania nie sú povinní platiť, je nesprávny.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca sa dôvodne od žalovaných 1./ - 5./ domáha spoločného
a nerozdielneho zaplatenia sumy 596,27 EUR titulom úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 080,47
€ od 06.02.2021 do 20.12.2024. Požadovaná kapitalizovaná suma úroku z omeškania zodpovedá jeho
matematickému prepočtu pri danej sadzbe, výške istiny a trvaní omeškania. Z uvedených dôvodov
súd v II. výroku uložil žalovaným 1./ – 5./ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi úrok z
omeškania v sume 596,27 EUR.
50. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Na
určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil, ani žiadna zo strán sporu o určenie
dlhšej lehoty na plnenie nežiadala.
51. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Úspech v konaní sa posudzuje čisto z procesného hľadiska, teda podľa toho, či sa žalobca domohol
toho, čo si žalobou uplatnil, alebo nie. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre dobrovoľné
plnenie zo strany žalovaných, aj v tejto časti konania je potrebné žalobcu považovať za procesne
úspešného. Žalobca bol teda v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd v III. výroku proti spoločne
a nerozdielne zaviazaným procesne neúspešným žalovaným 1./ – 5./ podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:
kstn
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.