Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/3705/2012 z 10. 9. 2026
Citácia: uznesenie Okresného súdu Prievidza z 10. septembra 2026, sp. zn. 9Er/3705/2012, ECLI:SK:OSPD:2026:3812220407.4
Okresný súd Prievidza | 9Er/3705/2012 | ECLI:SK:OSPD:2026:3812220407.4 | 2026-09-10 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 203 ods. 1 EP, § 203 ods. 3 EP, § 48 ZKR, § 23 ZKR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4edeb997-b373-4579-b932-9ec73f55be3a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3812220407.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
9Er/3705/2012
3812220407
10. 09. 2026
Mgr. Marianna Hašková
ECLI:SK:OSPD:2026:3812220407.4

Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00
001 350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha, Česká republika zast. advokátska kancelária Geško
s. r. o., IČO: 36 740 101, so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava proti povinnému: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. a 2/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX
D., v zast.: Mgr. Štefan Krnáč, advokát so sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava, o vymoženie
1 020 449,66 Kč s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu voči povinnému v 2. rade vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, Exekútorský úrad
so sídlom Baštová 44, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 40,82 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.10.2012 sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 1 020 449,66 Kč s prísl. na
základe exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Ostrave č.k.
27Sm/412/2007-17 zo dňa 28.08.2007 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Ostrave č.k.
27Cm/144/2007-48 zo dňa 19.03.2009 a uznesením Okresného súdu Prievidza č.k 14Ecud/6/2010-9
zo dňa 24.11.2010. Ďalej Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Ostrave č.k. 27Sm/413/2007-19
zo dňa 22.08.2007 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Ecud/6/2010-8 zo dňa
24.11.2010. Ďalej rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/148/2008-147 zo dňa 14.09.2009
v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 17Co/341/2009-180 zo dňa 12.01.2010.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi udelené dňa
07.01.2013.
2. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený poukazoval na uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3MCdo/5/2008 z 30.06.2008, kde v danom prípade pre určenie, či došlo k prechodu
práva alebo povinnosti z exekučného titulu na iný subjekt je rozhodujúce znenie ustanovenia § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že okrem vyhlásenia neúčinnosti
právneho úkonu voči veriteľovi, ustanovenie dáva veriteľovi právo: a) požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, b) ak to nie je
možné, veriteľ má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Z vyššie uvedeného
pod bodom a/ je teda zrejmé, že veriteľ má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo
z dlžníkovho majetku. Z toho čo ušlo z dlžníkovho majetku nemožno zužovať len na predmet právneho
úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný, ale treba pod ním rozumieť majetkové hodnoty, ktoré

z majetku dlžníka ušli. V danom konaní bol preukázaný zákonný prechod práva (pred podaním návrhu
na exekúciu) na povinného. Preto veriteľ (oprávnený) sa môže domáhať plnenia priamo voči osobe,
ktorá nadobudla od dlžníka majetkové práva, pričom samotná exekúcia nie je viazaná na uspokojenie
pohľadávky z predaja nehnuteľností, ale k jej uspokojeniu môže dôjsť aj z iných majetkových hodnôt
povinného. Ak by povinný majetkové hodnoty, na ktoré bol dlžník zaviazaný už nemal, oprávnenému by
vznikol v zmysle bodu b) zákonný nárok na náhradu voči tomu, kto mal z úkonu prospech. Iný výklad
by bol v rozpore s účelom ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka t.j. umožniť veriteľovi, ktorý má
voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, túto uspokojiť z majetku ( vecí, práv, iných majetkových hodnôt)
ktoré ušli dlžníkovi v dôsledku odporovateľného právneho úkonu.
3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak sa exekúcie týka niektorý z
dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie
oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
6. Dňa 20.03.2015 povinný v 2. rade podal súdu návrh na zastavenie exekúcie. Uvádza, že ako
povinnému v 2. rade mu boli zablokované účty v bankách SR sumou exekúcie vo výške cez 55 000
eur. Keďže okresný súd svojím rozhodnutím porušil zákon podľa § 42a ods. 1 OZ, § 42b ods.3 a §
243f ods. 1 písm. c./ OSP. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má náhradu voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech.
Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon, tak že na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ak by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt
t.j. odporcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nebolo došlo. Ak to však nie je možné, lebo
nehnuteľnosť sa nachádza v stave v akom bol pri určení právnej neúčinnosti, možnosť domáhať sa
peňažnej náhrady je možné až po právoplatnom rozhodnutí OS, ktorý je povinný preveriť- skúmať a určiť
aký prospech z toho dlžník mal a postihuje dlžníka, len takou sumou akou bol prospech súdom dokázaný.
Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal odporca z odporovateľného právneho úkonu.
Postup súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie voči mojej osobe protiprávny a bol porušený aj
zákon ochrany práv a zákonom chránených záujmov účastníka a občana Slovenskej republiky. Odvoláva
sa aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 19/2008, kde je veľmi obšírne komentované
uznesenie, ktorým NSSR zrušuje podobné zlé rozhodnutie OS v Prievidzi. Žiada, aby súd uviedol vec
na správny právny skutkový stav a aj keď pri rozhodnutí o právnej neúčinnosti dôvody neskúmal, toto
rozhodnutie súdu rešpektujem, ale nie je možné a prípustné konať tak, že súd poruší základné práva
občana.
7. Dňa 22.11.2021 bol podaný súdu návrh na zastavenie exekúcie právnym zástupcom povinného
v 2. rade. Uznesením Okresného súdu Trenčín, zo dňa 14.09.2016, sp. zn.: 40K/22/2016, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 182/2016 dňa 22.09.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. (ďalej ako „povinný“). V rámci vedeného
exekučného konania voči povinnej pani A. B., nar. XX.XX.XXXX bolo zriadené exekučné záložné právo
aj k nehnuteľnosti, ktoré je vo vlastníctve E. A., nar. XX.XX.XXXX a to konkrétne na LV č. XXXX, k.ú.
D., obec, Prievidza, okres Prievidza. Exekučné záložné právo zriadené pod číslom - Z 7179/2014 a
na základe tejto skutočnosti je pán E. A. oprávnený podať tento návrh. Exekučné konanie vedené
exekútorským úradom Mgr. Róberta Segľu voči povinnej A. B. musí byť zastavené/je zastavené zo
zákona z nasledovných dôvodov: Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii cit.:
„Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu
majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa
stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je
oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí
veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol

vyhlásený.“ Jedným z účinkov konkurzného konania podľa druhej časti uvedeného zákona je aj
skutočnosť, že konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania sa zastavujú a to ex lege. Nakoľko nie
je možné individuálne uspokojovanie pohľadávok. Čiže v zmysle uvedeného ustanovenia je exekučné
konanie vedené pred Okresným súdom Prievidza a Exekútorským úradom Mgr. Róberta Segľu sp.
zn. 1698/2012 zastavené. Prípadné vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie má len deklaratórny
účinok. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nechce pristúpiť k výmazu exekučného záložného
práva na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Prievidza sme nútení podať tento
návrh na zastavenie exekúcie, hoci toto konanie je ex lege skončené a na túto skutočnosť musí súd
a súdny exekútor prihliadať z úradnej povinnosti. Ak bolo exekučné konanie zastavené (je pritom
nepodstatné či zo zákona, alebo na základe inej právnej skutočnosti), nemôže byť ani zriadené a
vedené exekučné záložného právo. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/61/2010 je
zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného inštitút realizovaný
v rámci exekučného konania, ide teda o procesný zabezpečovací inštitút. Tento inštitút nie je možné
používať mimo exekučného konania. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R sp.
zn. 5Obdo/22/2012, v ktorom súd dospel k záveru, že zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záložného práva. O správnosti tohto
záveru svedčí aj ustanovenie § 167 ods. 3 Exekučného poriadku, ukladajúce súdnemu exekútorovi
povinnosť oznámiť do 7 dní od zastavenia exekúcie príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného
záložného práva. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 575/2020 z 10.
novembra 2020: Ústavný súd uvádza, že princíp vecných účinkov úspešného odporovania právnemu
úkonu je všeobecne prijímaný v právnej teórii. Po úspechu odporovacej žaloby exekúcia môže byť
vykonaná napr. predajom veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu na
vykonanie exekúcie musí byť pripojený rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného úkonu
[pozri právnu databázu ASPI, komentár IURA k § 42b Občianskeho zákonníka, stav k 3. novembru
2020]. Na základe úspešného odporu je prípustná exekúcia na majetok adresáta odporu (žalovaného v
odporovom konaní), a to na tú jeho časť, ktorá predstavuje prospech z úspešne odporovaného právneho
úkonu. Táto časť majetku adresáta odporu zodpovedá časti majetku pôvodného dlžníka z právneho
vzťahu s veriteľom (oprávneným), ktorý z majetku dlžníka ušiel v dôsledku odporovaného právneho
úkonu. Nič to nemení na skutočnosti, že exekučný titul na plnenie smeruje proti insolventnému dlžníkovi
a jedine proti tejto osobe sa môže veriteľ ako oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhať
uspokojenia svojej pohľadávky. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa vzťahuje na konkrétny
exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa v
dôsledku procesného úspechu žalobcu nemôže dostať do procesnej pozície povinného v exekúcii. Proti
tejto osobe sa právne účinky úspešného odporu prejavia v tom zmysle, že v rámci exekučného konania
proti dlžníkovi je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného
právneho úkonu, ktorého bola popri dlžníkovi účastníkom (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 365.). Aj keď je exekučné záložné práva zriadené na majetku
tretej osoby (Anton Merga), ktorý nie je povinný, tak tento druh záložného práva má procesnoprávny
charakter a je jeho trvanie a existencia je odkázaná na trvanie exekučného konania v tomto konkrétnom
prípade na trvanie a existenciu exekučného konania vedeného Exekútorským úradom Mgr. Róberta
Segľu, sp. zn. Ex 1698/2012. Vedené exekučné konanie je však vzhľadom na účinky ustanovenia §
48 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavené a teda v zmysle uvedených predpisov už nebeží žiadne konanie,
ktoré by mal viesť súdny exekútor Mgr. Róbert Segľa. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k výmazu
exekučného záložného práva na uvedenej nehnuteľnosti a predmetné exekučné konanie je stále aktívne
sme nútení aby zastavenie tohto konania zo zákona deklaroval príslušný exekučný súd.
8. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k, 15C/14/2008-147 zo dňa 14.07.2009 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/341/2009-180 zo dňa 12.01.2010 bolo určené, že
Kúpna zmluva uzatvorená dňa 23.02.2007 medzi M.GALAXIA s.r.o. so sídlom Prievidza, Ul. Koncová č.
168/30, IČO: 36 313 882 ako kupujúcim a AIRAMEX s.r.o. so sídlom Česká republika, Šumperk, Vřesova
ul. č. 2908, IČO: 25 396 013 ako predávajúcim, ktorej predmetom bol predaj rodinného domu číslo
súp. 168, na parc. č. 3015/1, pozemok parc. č. 3015/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2,
pozemok parc. č. 3015/2 záhrady o výmere 429 m2, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D. zapísané
v LV č. XXXX Katastrálneho úradu Trenčín, Správy katastra Prievidza, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Prievidza pod č. V 872/07 dňa 26.2.2007 a ďalej ktorej predmetom bol predaj bytu a to byt č.
28 v 7. poschodí vchodu č. 40, stavba obytného domu č. 30136 na parc. č. 2556, s podielom vo výške
64/2448-ín na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na parc. č. 2556 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 295 m2, nachádzajúce sa v k. ú. D. zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu

Trenčín, Správy katastra Prievidza, vklad povolený pod č. V 872/07, z vlastníctva AIRAMEX s.r.o. s.r.o.
so sídlom Česká republika, Šumperk, Vřesova ul. č. 2908, IČO: 25 396 013 do vlastníctva M.GALAXIA
s.r.o. so sídlom Prievidza, Ul. Koncová č. 168/30, IČO: 36 313 882 je voči navrhovateľovi právne n e ú
č i n n á . Ďalej bolo určené , že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 26.05.2008 medzi M.GALAXIA s.r.o. so
sídlom Prievidza, Ul. Koncová č. 168/30, IČO: 36 313 882 ako predávajúcim a E. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. H., I. J. XXX/X ako kupujúcim, ktorej predmetom bol predaj rodinného domu číslo súp. XXX,
na parc. č. 3015/1, pozemok parc. č. 3015/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2, pozemok
parc. č. 3015/2 záhrady o výmere 429 m2, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D. zapísané v LV
č. XXXX Katastrálneho úradu Trenčín, Správy katastra Prievidza, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Prievidza pod č. V 3680/08 dňa 26.2.2007 a ďalej ktorej predmetom bol predaj bytu a to byt č.
28 v 7. poschodí vchodu č. 40, stavba obytného domu č. 30136 na parc. č. 2556, s podielom vo výške
64/2448-ín na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na parc. č. 2556 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 295 m2, nachádzajúce sa v k. ú. D. zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu
Trenčín, Správy katastra Prievidza, vklad povolený pod č. K. XXXX/XX, z vlastníctva M.GALAXIA s.r.o.
so sídlom Prievidza, Ul. Koncová č. 168/30, IČO: 36 313 882 do vlastníctva E. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. H., I. J. XXX/X je voči navrhovateľovi právne n e ú č i n n á .
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 42b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "OZ") právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech. Podľa § 42b ods. 3 OZ právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Podľa § 42b OZ právny úkon, ktorému veriteľ
s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na
náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
11. Vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje veriteľovi, aby sa v exekúcii domohol uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky z majetku, ktorý dlžníkovi ušiel v dôsledku jeho odporovateľného úkonu.
V danom prípade sú týmto majetkom predmetné nehnuteľnosti. Výrok rozhodnutia, ktorým súd
odporovacej žalobe vyhovel a určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, zakladá iba právo, aby sa oprávnený
(veriteľ) uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech a osoba,
ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, je povinná trpieť exekúciu na jej majetok
do výšky exekučného titulu, ktorá je však limitovaná výškou získaného prospechu, resp. majetku.
Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie
účastníkov exekučného konania určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ
(oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť,
že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Pasívne legitimovaným v
exekučnom konaní je preto dlžník a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím
súdu vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Rozhodnutím o
odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala
do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade
uvedenom § 42b ods. 4, časť vety za bodkočiarkou OZ ("ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech"). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola
vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola dlžníkom prevedená.
Časť vety za bodkočiarkou totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety
pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len
vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho,
ktorý získal odporovateľným právnym úkonom ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa výroku
rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal majetkový prospech. (viď. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 15/2010). Zároveň je nutné podotknúť, že neúčinnosť právneho
úkonu voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú

všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Teda ten, kto na základe takéhoto právneho úkonu
nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ právnemu úkonu úspešne
odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na
uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. nariadenie výkonu rozhodnutia predajom
tejto veci tak, ako keby k zmene vlastníctva nebolo došlo. Pod slovným spojením "ak to nie je možné" je
potrebné rozumieť taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto mal z odporovateľného
úkonu prospech. V takom prípade má potom veriteľ voči nemu právo na náhradu v peniazoch, nemôže sa
však zásadne s úspechom domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola následne uzatvorená
s tretími osobami, ktoré konali v dobrej viere. (viď. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 26/97)
Z uvedeného vyplýva, že oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z
toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku v dôsledku odporovateľného právneho úkonu len dovtedy, pokiaľ sa
tento majetok nachádza vo vlastníctve osoby, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech.
V takom prípade zostáva povinným dlžník a exekúciou je možné postihnúť predmetný majetok aj bez
toho, aby došlo k procesnej zmene osoby povinného. V prípade, že tento majetok je však osobou,
ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, prevedený na tretiu osobu, má oprávnený
voči osobe, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch. Oprávnený
však nemá právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku tretej osoby, tzn. na tretiu osobu
neprechádza povinnosť z exekučného titulu.
12. Súd má z Obchodného vestníka preukázané, že Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
40K/22/2016 zo dňa 14.09.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 182/2016 dňa
22.09.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX
XX D..
13. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, na majetok
podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu
zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu
majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva
súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným
veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho
zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
14. Podľa § 23 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením
uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
15. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vyhlásením konkurzu dochádza k zastaveniu exekúcie.
O zastavení exekúcie nie je potrebné vydávať rozhodnutie nakoľko ide o zastavenie konania voči
povinnému v 1.rade zo zákona (ex lege) bez ďalšieho v dôsledku vyhlásenia konkurzu, teda dňa
22.09.2016.
16. Súd má preukázané z notárskej zápisnice č.k. N 1275/2012/, Nz 57051/2012, NCRls 57976/2012
o udelení príklepu spísanou notárkou B. L. M. zo dňa 18.12.2012, zaslanou na základe výzvy súdu dňa
19.08.2026 katastrálnym odborom Okresného úradu Prievidza. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti
zapísané v k.ú. D., a to byt č. 28, na 7. posch., vchod č.40 v obytnom dome č. s. 30136 postavenom
na parcele registra C s parc. č. 2556, ul. Športová, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX- N.
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu č.s. 30136, spoluvlastnícky podiel
o veľkosti XX/XXXX- N. parcely registra C s parc.č. 2556- zastavené plochy a nádvoria o výmere 295
m2, ktoré sú vedené správou katastra Prievidza na LV č. XXXX. Pôvodným vlastníkom uvedených
nehnuteľností bol E. A. nar. XX.XX.XXXX bytom I. XXX/X, XXX XX F. G. H.. Navrhovateľom dražby
bola Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. IČO: 31335004 so sídlom Bajkalská 30, Bratislava. Predmet dražby
bol vydražený vydražiteľom A. A. O. nar. XX.XX.XXXX bytom F. XXX/XX, G. D.. Cena dosiahnutá
vydražením bola vo výške 27.800,- eur. Na základe výzvy súdu sa oprávnený vyjadril dňa 28.07.2026,
oznámil, že oprávnenému nie je známe, v prospech ktorého záložného veriteľa bola a kedy vykonaná
dražba k vyššie dotknutej nehnuteľnosti. Oprávnenému nie je známe, či bola dražba prevedená
k uspokojeniu pohľadávky 1/ alebo 2/ povinného. Oprávnený oznámil, že pohľadávka vymáhaná v rámci
exekúcie EX 1698/12 v rámci dražby uspokojená nebola resp. oprávnenému nie je o tom nič známe. Dňa
13.08.2026 bola telefonicky u Dražobníka LICITOR group a.s. preverovaná súdom predmetná dražba ( č.

301612). Bolo zistené, že navrhovateľom bola Prvá stavebná sporiteľňa a.s., nehnuteľnosť vydražená
za sumu 27.800,- eur, oznámené, že dražobnú vyhlášku ani rozvrh výťažku nemajú archivované ani
elektronicky uložené.
17. Z dôvodu zmeny judikatúry uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/15/2010 zo dňa
13.10.2011. Predmetné uznesenie nahradilo predchádzajúce právne názory uvedené napr. v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/5/2008, o ktoré sa opiera návrh na vykonanie exekúcie v tomto
exekučnom konaní. Týmto sa zmenil výklad procesných dôsledkov odporovacej žaloby. Vzhľadom
na vyššie uvedené a zo zákonného ustanovenie § 42b ods. 4, časť vety pred bodkočiarkou možno
jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe.
Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je povinný a nie osoba, ktorá na základe právneho
úkonu, ktorý bol rozhodnutím v zmysle § 42b Občianskeho zákonníka vyhlásený za neúčinný, nadobudla
od dlžníka postihnutý majetok. Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu
povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v § 42b ods. 4, časť vety za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka („ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech“). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho predaja
a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v
časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je
nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako
z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa
výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech. Súd nemá
preukázané, že vykonaním dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného v 2. rade LV.
Č 7078, k.ú. D. došlo k získaniu prospechu povinným v 2. rade, nakoľko sa jednalo o výkon záložného
práva prednostného záložného veriteľa. Takže súd má za to, že v tomto prípade nedochádza k zmene
povinného v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V zmysle vyššie uvedenej
judikatúry sa exekúcia nemala viesť na povinného v 2.rade ale na majetok t.j. nehnuteľnosť zapísanú na
LV č. XXXX, k.ú. D. (Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/148/2007-147 zo dňa v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/341/2009-180 zo dňa 12.01.2010, kde kúpne zmluvy na
predmetné nehnuteľnosti boli vyhlásené voči oprávnenému za právne neúčinné), povinný v 2. rade nie je
pasívne legitimovaný. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie na povinnú v1. rade ex lege dňa 22.09.2016
z dôvodu vyhlásenia konkurzu, nie je možné vykonať exekúciu ani na majetok, ktorého prevod voči
oprávnenému bol vyhlásený za právne neúčinný. Z týchto dôvod súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú
a konanie zastavuje podľa § 57 ods. 1 písm. g ) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného
zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich
určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§
196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym
predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov.
20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.
21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie. Podľa 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
(§ 243h ods.1 Exekučného poriadku) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh
exekútora rozhodne o ich výške.
23. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnej do 31.03.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 40,82 eur. Tieto
trovy pozostávajú z paušálnej odmeny najmenej 33,19 eur za úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 cit.
vyhlášky) a k náhrade si uplatnil aj 23 % DPH vo výške 7,63 eur (§ 196 Exekučného poriadku).
25. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie, dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia
trovy exekúcie v celej uplatnenej výške 40,82 eur, nakoľko ich vynaloženie mal súd preukázané.
26. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 a ods.3 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017 k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, nakoľko voči povinnému
v 2. rade zistil dôvod neprípustnosti exekúcie a na povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Proti výroku I. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach ( § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnej do
31.03.2017). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.