Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 19C/1/2025 z 9. 6. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 9. júna 2025, sp. zn. 19C/1/2025, ECLI:SK:OSPD:2025:6124376605.4
Okresný súd Prievidza | 19C/1/2025 | ECLI:SK:OSPD:2025:6124376605.4 | 2025-06-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4653538f-6852-4c12-87b8-6de9bd1cf4f0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:6124376605.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
19C/1/2025
6124376605
09. 06. 2025
JUDr. Ivana Macková
ECLI:SK:OSPD:2025:6124376605.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. - G. C., H. I. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom
Bratislava - Staré Mesto, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. J. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom F., C. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Romanom Henčelom, advokátom so sídlom Prievidza, G.
Švéniho 8, o zaplatenie 263,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 130,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25%
ročne zo sumy 130,78 eur od 25.11.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 132,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25%
ročne zo sumy 132,76 eur od 25.11.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 77,20%, pričom o výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica (ako upomínací súd) domáhal
zaplatenia sumy 130,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne od 3.10.2022
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že mu vznikla škoda spočívajúca vo
vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého dieťaťa a späť. Uviedol,
že na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022 bol
zmenený výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.3.2022 č.k. 18P/54/2019-2555 tak, že
styk žalobcu s maloletým synom bol upravený počas každého nepárneho týždňa v sobotu od 10.00
hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je
povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do
budovy Kultúrneho centra F. na K. L. C. F., kde jej ho otec v stanovenom čase odovzdá. Žalovaná však
súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi
obštrukciami a prieťahmi zmarila už celkom 166 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle
vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 2.10.2022 prevziať maloletého a za týmto účelom pricestoval
z miesta svojho bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom
SMS správy. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku.
Žalovaná svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, žalobcovi ani len neumožnila maloletého
vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej
spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred
dom žalovanej, privolal príslušníkov polície a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom

zápisnice. Žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu
s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Poukázal aj na § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a
škodou je daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila
žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke
nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z F. do F. a späť zbytočne a ku škode by nedošlo,
nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z F. do F. a
späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods.
4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je vo výške 84,44 eur a náhrada za pohonné látky
vo výške 46,34 eur.
2. Ďalšou žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica (ako upomínací súd) sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 132,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne od 16.10.2022 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na rovnaké skutočnosti ako sú uvedené pod
bodom 1. odôvodnenia. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 15.10.2022
prevziať maloletého a za týmto účelom pricestoval z miesta svojho bydliska. Pred príchodom upovedomil
žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy a do pozornosti jej dal odporučenie Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 10.3.2022 sp.zn. 13P/91/2019, v zmysle ktorého súd apeloval na manželov,
aby sa styk realizoval s maloletým v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. každý nepárny
kalendárny týždeň až do následného pojednávania. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila,
že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalobca počkal ďalšiu hodinu a domáhal sa realizácie styku, ku
ktorému však nedošlo. Predmetná cesta žalobcu z Bratislavy do Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť
372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách je vo výške 84,44 eur a náhrada za pohonné látky vo výške 48,32 eur.
3. Upomínací súd vydal v oboch veciach platobný rozkaz, proti ktorým podala žalovaná vecne
odôvodnený odpor. V odpore žalovaná uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda
mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že zámerne marí
stretávanie sa otca s dieťaťom tým, že vytvára obštrukcie a kladie si vlastné podmienky na stretávanie.
Podľa jej názoru z predloženej SMS komunikácie zo strany žalobcu vyplýva, že práve žalobca si kladie
vlastné podmienky, mal v záujme syna prevziať v sobotu a matke ho odovzdať až v nedeľu, teda aj
s prespatím, čo nie je v súlade s vykonateľným súdnym rozhodnutím. Maloletý pritom má problém s
prespávaním mimo miesto jeho bydliska a takémuto styku sa bráni. Poukázala na vykonávacie konanie
na Okresnom súde Prievidza, sp.zn. 15Em/2/2022, kde sudkyňa jednoznačne upozornila rodičov, najmä
otca, aby sa styk uskutočňoval v intenciách vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalovaná uviedla,
že v danom konaní súdu vysvetlila správanie sa maloletého, ktorý styk s prespatím u otca odmieta.
Je to teda práve žalobca, ktorý sa nespráva v súlade s vykonateľným súdnym rozhodnutím a ani
výzvou súdu vo vykonávacom konaní. Žalobca si podľa jej názoru musí byť vedomý, že pokiaľ bude
trvať na styku s dieťaťom aj s prespaním, žalovaná mu to nemusí umožniť. Žalovaná zastávala názor,
že pokiaľ žalobca sám vopred upozornil matku, že chce realizovať styk v rozpore s vykonateľným
súdnym rozhodnutím, ktoré správanie žalobcu matka odmietla a potvrdila, že mu umožní styk len
v rozsahu súdneho rozhodnutia, s čím žalobca nesúhlasil, matka (žalovaná) si splnila prevenčnú
povinnosť a vopred oznámila žalobcovi, že mu takýto styk neumožní. Styk žalobcu s maloletým teda
nebol realizovaný pre objektívnu prekážku, ktorú vytvoril práve žalobca, keď žiadal styk s dieťaťom nad
rámec vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že dieťa na styk so
žalobcom riadne nepripravila, že ho zastrašuje a rozrušuje. Poukázala na to, že opakovane informovala
žalobcu o tom, že dieťa odmieta realizáciu styku na prespanie, čím si splnila aj prevenčnú povinnosť.
Informovala aj kolíznu opatrovníčku o tom, že žalobca odmieta dodržiavať styk podľa právoplatného
rozhodnutia súdu a trvá na styku v rozsahu nad rámec tohto rozhodnutia a tiež o tom, že maloletý
nie schopný absolvovať styk v danom rozsahu a odmieta ho. Už od roku 2020 upozorňuje konajúce
súdy ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta styk so žalobcom a je veľmi náročné tieto styk
realizovať bez jej prítomnosti a to najmä v rozsahu na prespanie, keďže maloletý je na ňu naviazaný.
Z toho dôvodu žalobcovi opakovane aj za účasti kolíznej opatrovníčky navrhovala styky realizovať
postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Ona
koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním stresových situácií u dieťaťa nedochádzalo k
ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek tomu žalobca akékoľvek jej návrhy, ktoré majú

viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne odmieta a trvá na styku v rozsahu na prespanie bez
prítomnosti žalovanej. Podľa jej názoru je podaná žaloba nedôvodná, ona svojím konaním neporušila
žiadnu právnu povinnosť. Súčasne spochybnila vyčíslenie nákladov žalobcom v žalobe z dôvodu, že
žalobca sa do miesta bydliska dieťaťa dostavil na motorovom vozidle, ktorého nie je vlastníkom, išlo
o bezplatne vypožičané vozidlo, a teda nemá nárok na paušálnu náhradu za opotrebenie vozidla v
zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Rovnako namietla aj výšku uplatneného úroku
z omeškania, nakoľko žalobca si úroky uplatnil v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Zastávala
názor, že pokiaľ ju žalobca pred podaním žaloby nevyzval na dobrovoľné zaplatenie škody, má prípadný
nárok len na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa druhá strana dozvedela o
uplatnenom nároku.
4. Žalobca označil odpor za nedôvodný a pridržiaval sa tvrdení uvedených v žalobách. K výpožičke
vozidla uviedol, že nie je ani len možné očakávať a predpokladať, že by žalobca ako vypožičiavateľ užíval
vozidlo tak dlhé obdobie bez náhrady. Je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla, a
práve základná náhrada zohľadňuje amortizáciu vozidla, povinné zmluvné a havarijné poistenie, opravy
a údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za
umývanie auta a rôzne ďalšie náklady a poplatky. Na týchto nákladoch a poplatkoch sa podieľa výlučne
žalobca.
5. Následne boli veci postúpené tunajšiemu súdu, ktorý ich spojil na spoločné konanie.
6. Žalovaná v duplike zotrvala sa svojich tvrdeniach. Poukázala na to, že strany sporu sú stále manželia
a nedošlo k zániku ich BSM. Vzhľadom na túto skutočnosť náklady, ktoré hradil poškodený za účelom
cesty na realizáciu styku boli s veľkou pravdepodobnosťou vyplatené z majetku, ktorý je stále BSM.
Príjem jedného z manželov počas trvania BSM patrí do BSM. Teda nie je pravdou tvrdenie, že konaním
žalovanej vznikla žalobcovi škoda na majetku v jeho výlučnom vlastníctve a žalovaná sama sebe škodu
spôsobiť nemohla.
7. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení poukazoval na to, že dňa 17.10.2024 Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru Prievidza vydalo uznesenie, ktorým bolo voči žalovanej začaté trestné stíhanie
a vznesené obvinenie za spáchanie prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko na
základe dôkazov bolo možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za prečin marenie výkonu úradného
rozhodnutia. Z obsahu predmetného uznesenia bolo zrejmé, že dôvodom pre začatie trestného stíhania
a vznesenie obvinenia voči matke je dlhodobá a pretrvávajúca nerealizácia styku otca s maloletým z
dôvodov neustálych prekážok výlučne na strane matky. Odmietol argumentáciu žalovanej, že žalobcovi
nemôže vzniknúť škoda na majetku v jeho výlučnom vlastníctve z dôvodu, že nedošlo k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa jeho názoru uplatňovaný nárok žalobcu v konaní
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože škoda vznikla nesporne v súvislosti s
vecou, ktorá podľa svojej povahy slúži výlučne osobnej potrebe žalobcu. Náklady, ktoré žalobca vynaložil
v súvislosti s realizáciou styku s dieťaťom, neboli vyplatené z prostriedkov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pretože objektíve a reálne byť použité ani nemohli. Odporuje tomu právna
úprava a dlhodobý skutkový stav medzi manželmi.
8. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila a vykonal
dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením listinných dôkazov: rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022 č.l. 12, zmluva o výpožičke
č.l. 32, technický preukaz vozidla č.l. 33, SMS komunikácie žalobcu so žalovanou č.l. 34, zápisnica o
trestnom oznámení žalobcu zo dňa 2.10.2022 č.l. 35, odpor voči platobnému rozkazu č.l. 46, zápisnica
o pojednávaní sp. zn. 15Em/2/2022 z 6.2.2023 č.l. 51, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k.
17Co/77/2023-306 z 30.4.2024 č.l,l 54, e-mailová komunikácia žalovanej s kolíznou opatrovníčkou č.l.
61, úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi („ÚPSVaR v Prievidzi) zo dňa
14.11.2022 č.l. 65, čestné prehlásenie z 2.12.2024 č.l. 73, sms komunikácia žalobcu so žalovanou
č.l. 35 pripojeného spisu 19C/2/2025, zápisnica o trestnom oznámení žalobcu z 15.10.2022 č.l. 37
pripojeného spisu 19C/2/2025, uznesenie OP PD sp. zn. 2Pv 351/23/3307 o zamietnutí sťažnosti č.l. 92,
uznesenie OR PR v Prievidzi ČVS:ORP-558/1-VYS-PD-2023 o začatí trestného stíhania č.l. 96, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 z 23.6.2022 bol zmenený rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku V. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že styk žalobcu s
maloletým B. C. bol upravený počas každého nepárneho týždňa bez prítomnosti matky vždy v sobotu
v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka
je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do
budovy G. E. F., nachádzajúceho sa na K. L. C. F., kde jej ho otec v stanovenom čase odovzdá.
10. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že žalobca dňa 30.9.2022 žalovanej
oznámil, že na druhý deň príde pre dieťa o 9.00 hod. a vráti ho v nedeľu večer, žiadal žalovanú, aby ho
nachystala na styk podľa apelu OS BA IV s tým, že bude čakať na námestí už o 9.00 hod. Žalovaná na to
reagovala tak, že B. je pripravený na styk podľa rozsudku KS TN, teda v sobotu od 10.00 hod. do 18.00
hod. Žalobca na to odpovedal: „ Prídem o 9 h a budem postupovať podľa apelu OS BA IV, vrátim Ti B.
v nedeľu večer, priprav ho, ako Ťa žiadam.“ Žalovaná sa na to žalobcu spýtala, či si prečítal rozsudok
KS, keď každé dva týždne píše to isté. Žalobca reagoval tým, že snaha žalovanej zamedziť rozšíreniu
styku a snaha vymazať ho zo života syna je chorá a žiadal žalovanú, aby s tým prestala, pretože škodí
B.. Ešte raz ju požiadal, aby syna pripravila na 9 h s tým, že ho čaká pekný víkend v BA. Následne v
sobotu 1.10.2022 o 8.45 hod. žalobca žalovanej oznámil, že je na námestí a o 9.01 hod. sa žalovanej
spýtal, kde sú. Žalovaná o 9.01 hod. odpísala, že B. nechce ísť, plače, že nejde za tatkom a nechce
spinkať u tatka, že chce byť doma s mamičkou. O 9.02 hod. žalobca odpísal, že žalovanej dá hodinu na
rozmyslenie si svojho konania a prípravu B.. O 10.02 hod. sa žalovanej pýtal, kde sú, na čo dostal od
žalovanej o 10.05 hod. odpoveď, že B. stále nechce ísť, plače, že nechce spinkať u tatka. Na to žalobca
o 10.06 hod. oznámil, že ide pred dom pre syna a o 10.15 hod. uviedol, že je pred domom, žiadal, aby
žalovaná otvorila a odovzdala mu syna. Žalovaná o 10.17 hod. zopakovala, že B. nechce ísť, stále plače,
že nechce ísť za tatkom a nechce spať u tatka. Žalobca to považoval za bludy chorej fantázie. Žiadal,
aby žalovaná otvorila dvere a odovzdala mu syna. Nasledujúci deň, 2.10.2022, žalobca o 8.55 hod.
oznámil žalovanej, že je na námestí. Žalovaná mu odpísala, že B. nechce ísť, plače, že nejde za tatkom
a že nechce spinkať u tatka. Na to reagoval žalobca: „Vedome a zamerne maris styk, aby si mohla mna
vymazat zo synovho zivota. To, co robis je velmi chore, skodis nasmu synovi, okamzite s tym prestan.
Idem si pre B. pred dom“. O 9.11 hod. oznámil, že je pred domom a vyzval žalovanú na odovzdanie syna.
Žalovaná mu napísala, že B. nechce íst, stále plače, že nechce ísť spinkať k tatkovi. Na to jej žalobca
obratom odpísal: Klamstva, a bludy. Je neuveritelne, coho si schopna, otvor dvere a odovzdaj mi syna“.
11. Zo zápisnice o trestnom oznámení Č.U..: 274.22/799 vyplýva, že žalobca následne podal dňa
2.10.2022 o 9.50 hod. na OR PZ v Prievidzi na žalovanú v súvislosti s neuskutočneným stykom v dňoch
1.10.2022 a 2.10.2022 trestné oznámenie.
12. Predloženým technickým preukazom č. PG 336369 bolo preukázané, že M. D. je evidovaný
ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: H.. Podľa údajov v technickom preukaze je spotreba
uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete (www.statdat.statistics.sk)
vyplýva, že počas 39. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,639 eur/
liter, počas 41. týždňa roku 2022 to bola cena 1,709 eur/liter.
13. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. M. D. ako požičiavateľom a žalobcom
ako vypožičiavateľom, vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal žalobcovi vozidlo VW Tiguan
EČV: H. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.6.2021 na dobu neurčitú.
14. Z čestného prehlásenia A. M. D. zo dňa 2.12.2024 vyplýva, že podľa dohody medzi ním a žalobcom
ako vypožičiavateľom je vypožičiavateľ povinný sa starať o technický stav motorového vozidla a to
uhrádzať všetky povinné technické prehliadky, ako aj vymieňať všetky opotrebované časti motorového
vozidla na vlastné náklady. V čestnom vyhlásení uvádza, že vypožičiavateľ je povinný udržiavať
motorové vozidlo v riadnom technickom stave na jeho užívanie a za týmto účelom je povinný uhrádzať
všetky náklady spojené s technickou údržbou a mobilitou motorového vozidla, t.j. vypožičiavateľ znáša
cestovné náhrady za používanie predmetného motorového vozidla výlučne sám v celom rozsahu.
15. Zo zápisnice o pojednávaní v konaní pred tunajším súdom sp.zn. 15Em/2/2022 zo dňa 6.2.2023
(v zápisnici je uvedený nesprávny dátum 6.2.2022) týkajúceho sa výkonu rozhodnutia o úprave styku
žalobcu s maloletým B., bolo zistené, že súd apeloval a vyzýval žalobcu ako otca, aby v najbližších
týždňoch rešpektoval súdne rozhodnutie č.k. 19CoP/20/2022 zo dňa 23.6.2022, podľa ktorého má

právo byť s dieťaťom bez prespatia len vo vymedzenom rozsahu je povinný dieťa v stanovenom
čase matke odovzdať. Súd žalobcu tiež vyzval, aby matku dieťaťa nevyzýval na prípravu syna aj na
prespatie, k čomu ho neoprávňuje žiadne súdne rozhodnutie. Zároveň súd konštatoval, že za doteraz
zisteného skutkového stavu považuje konanie matky (žalovanej) ako dobrovoľné neplnenie si povinnosti
z vykonateľného súdneho rozhodnutia.
16. E-mailami zo dňa 3.6., 6.6., 7.8., 13.8. a 17.8.2022 žalovaná žiadala o pomoc s realizovaním
styku kolízneho opatrovníka, nakoľko dieťa odmieta styk s otcom s prespaním, plače, že nechce
spinkať u tatka, žalobca však trvá na odovzdaní dieťaťa na celý víkend. Spoločné stretnutie rodičov na
návrh kolízneho opatrovníka však žalovaná nepovažovala za adekvátne riešenie, podľa jej názoru je
potrebné vysvetliť žalobcovi, že je v záujme syna, aby styk prebiehal tak, ako je uvedené v rozsudku.
Svoju prítomnosť pri tom považovala za absolútne bezpredmetnú. Kolízneho opatrovníka žiadala o
individuálne stretnutie mimo svojej pracovnej doby. Za jediný dôvod, pre ktorý sa styk neuskutočňuje
považovala žalovaná to, že žalobca odmieta dodržiavať rozsudok Krajského súdu Trenčín.
17. Z úradného záznamu ÚPSVaR v Prievidzi zo 14.11.2022 vyplýva, že žalovaná na úrade uviedla,
že styk žalobcu s dieťaťom sa nerealizuje, pretože žalobca sa domáha styku na noc. Podľa žalovanej
na súde v Bratislave v rámci rozvodového konania im bolo povedané, že majú skúšať prespatie syna u
otca, ale žiadne uznesenie nebolo vydané. Ona syna na prespatie pripravovala, ale dieťa to odmieta.
Syn podľa nej má problém prespať mimo domova, aj keď je tam s ním. Žalovaná uviedla, že nevie,
ako má docieliť, aby žalobca začal dodržiavať právoplatné rozhodnutie súdu. Zároveň uviedla, že má
obavu, že keby dieťa žalobcovi dá podľa rozhodnutia súdu, on jej ho v sobotu večer nevráti. Z úradného
záznamu vyplýva, že dieťa od septembra 2022 navštevuje materskú školu, po dvoch dňoch s ním mala
problém, pretože nechcel chodiť do škôlky, bolo mu smutno za ňou. Preto syna začala do škôlky dávať
iba na dopoludnie , v čase spísania úradného záznamu maloletý chodil do škôlky na celý deň s tým, že
niekedy tam býva iba dopoludnia. Žalovaná uviedla, že dieťa pred škôlkou každé ráno plače, potom vo
vnútri sa upokojí. V škôlke má kamarátov, je komunikatívny, spoločenský.
18. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že žalobca dňa 14.10.2022
žalovanej oznámil, že na druhý deň príde pre dieťa o 9.00 hod. a vráti ho v nedeľu večer, žiadal žalovanú,
aby ho nachystala na styk podľa apelu OS BA IV s tým, že bude čakať na námestí už o 9.00 hod.
Žalovaná na to reagovala tak, že B. je pripravený na styk podľa rozsudku KS TN. V sobotu 15.10.2022
o 8.54 hod. žalobca žalovanej oznámil, že je na námestí. Žalovaná odpísala, že B. nechce ísť, plače, že
nechce spinkať u tatka a nechce ísť za tatkom, že chce zostať doma s mamičkou. O 9.03 hod. žalobca
odpísal, že žalovanej dá hodinu na rozmyslenie si svojho konania a prípravu syna, čaká na námestí.
O 10.00 hod. sa žalovanej pýtal, kde sú, na čo dostal od žalovanej o 10.03 hod. odpoveď, že B. stále
nechce ísť, plače, že nechce ísť spinkať k tatkovi. Na to žalobca o 10.04 hod. oznámil, že ide pred dom
pre B. a o 10.16 hod. uviedol, že je pred domom, žiadal, aby žalovaná otvorila a odovzdala mu syna.
Žalovaná o 10.18 hod. zopakovala, že B. nechce ísť, stále plače, že nejde, lebo nechce spinkať u tatka.
Žalobca trval na tom, aby žalovaná otvorila dvere a odovzdala mu syna, na čo mu žalovaná uviedla, že
svojím konaním žalobca ubližuje synovi, prečo stále trvá na styku s prespaním, keď veľmi dobre vie, že
B. nechce v noci spinkať nikde inde len doma. Žalovaný označil jej vyjadrenia za klamstvá, obohratú
platňu, účelové marenie, psychické týranie syna. Konanie žalovanej označil za choré, že by sa mala
hanbiť, potrebuje pomoc odborníka.
19. Zo zápisnice o trestnom oznámení z 15.10.2022 vyplýva, že žalobca podal dňa 15.10.2022 o 10.35
hod. na OR PZ v Prievidzi na žalovanú v súvislosti s neuskutočneným stykom dňa 15.10.2022 trestné
oznámenie.
20. Dňa 17.10.2024 vydal vyšetrovateľ PZ pod ČVS:ORP-558/1-VYS-PD-2023 uznesenie o začatí
trestného stíhania a vzniesol obvinenie voči žalovanej za spáchanie prečinu marenia úradného
rozhodnutia, nakoľko je dostatočne odôvodnený záver, že žalovaná nerešpektovala súdne rozhodnutie
o úprave styku žalobcu s dieťaťom v dňoch 13.4.2024, 14.4.2024, 27.4.2024, 11.5.2024, 12.5.2024,
25.5.2024, 26.5.2024, 8.6.2024, 9.6.2024, 6.7.2024, 7.7.2024, 20.7.2024, 21.7.2024, 3.8.2024,
4.8.2024, 17.8.2024, 18.8.2024, 31.8.2024, 1.9.2024, 14.9.2024, 15.9.2024, 28.9.2024, 29.9.2024,
13.10.2024. Sťažnosť žalovanej proti uzneseniu bola zamietnutá ako nedôvodná uznesením
prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza z 28.10.2024.

21. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval písomných vyjadrení. Ohľadne amortizácie
a súvisiacich otázok poukázal na rozsudok NS ČR č. 28Cdo/236/2003 a závery NS SR č.
3Cdo/113/1993. Čo sa týka výšky škody uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou žalovanej, že o škode
sa dozvedela až dňom doručenia žaloby. Samotná výška škody je aj vzhľadom na množstvo konaní
zistiteľná a vyplýva najmä z údajov zo štatistického úradu. Žalovaná je manželkou žalobcu a vie, kde
a v akej vzdialenosti bývajú navzájom. Vie si zistiť presnú vzdialenosť medzi bydliskami, vie si vypočítať
hodnotu amortizácie. Pozná aj auto, ktorým sa žalobca prepravuje a vie presnú spotrebu. Zo štatistických
verejne dostupných údajov vie aj koľko stál liter benzínu v dňoch 02.10.2022 aj 15.10.2022, kedy bol styk
zmarený. Výšku škody si preto mohla vypočítať. Záverom vyjadril názor, že prípadný neúspech v časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania nemá vplyv na úspech žalobcu vo veci samej, a preto je potrebné
žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
23. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
24. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na
náhradu škody je dôvodný. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v podobe
cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla v dňoch 2.10.2022 a 15.10.2022 v dôsledku toho, že márne
cestoval na stretnutie so svojím synom v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z miesta svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach.
25. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne. V danej
veci nebolo sporné, že v dňoch 2.10.2022 a 15.10.2022 bolo stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým
synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.6.2022
č.k. 19CoP/20/2022-2736. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu vyplýva,
že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali osobné rozpory, ktoré sa
negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.. V tom čase
prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu, kde došlo k nariadeniu znaleckého dokazovania na otázku,
či maloletý je schopný u otca prespávať s ohľadom na jeho vek a psychický stav. Obaja rodičia boli
súdom upozornení na opakovane vyslovený názor odvolacím súdom, znalcom i kolíznym opatrovníkom
o záujme maloletého na citlivom rozširovaní jeho styku s otcom a súd poukázal na to, že žalobca ako otec
má právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti,
prostredníctvom jeho styku s dieťaťom. Zároveň poukázal na zodpovednosť oboch rodičov za výchovu a
vývoj dieťaťa. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že aj v rámci rozvodového konania súd apeloval
na rodičov, aby sa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu,
t.j. od soboty do nedele nepretržite.
26. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené
cestovné náklady, ktoré vznikli žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej zistiť existenciu takých
okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody nezavinila.
27. Dňa 2.10.2022 (nedeľa) sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i keď išlo o deň,
počas ktorého sa mal uskutočniť styk žalobcu s dieťaťom v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. v zmysle
vykonateľného súdneho rozhodnutia. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej ako matky dieťa na
stretnutie so žalobcom ako otcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca sa dňa
2.10.2022 (po predchádzajúcom oznámení prostredníctvom SMS správy) do miesta bydliska dieťaťa
dostavil. K odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým, že žalobca
sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas celého víkendu
nepretržite a maloletý odmietal u otca spať. Z predloženej SMS správy zo dňa 30.9.2022 vyplýva, že
otec naozaj uviedol, že si dieťa prevezme na námestí o 9.00 hod. nasledujúceho dňa (t.j. 1.10.2022) a
dieťa vráti v nedeľu večer (t.j. 2.10.2022). Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá žalobcovi
vznikla v dôsledku nerealizovaného styku dňa 2.10.2022. Dňa 2.10.2022 po tom, ako žalobca oznámil
o 8.55 hod., že je na námestí a žalovaná mu odpísala, že dieťa nechce ísť, plače, že nejde za tatkom

a že nechce spinkať u tatka, žalobca žalovanej oznámil, že ide pred dom pre dieťa. Ani tam k odovzdaniu
dieťaťa žalobcovi nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa nechce ísť, stále plače, že nechce
ísť spinkať k tatkovi. Žalobca sa následne dostavil na OO PZ Prievidza, kde podal trestné oznámenie pre
zmarené styky s dieťaťom dňa 1. a 2.10.2022. Matka mu neumožnila ani len vizuálny kontakt so synom.
28. Dňa 15.10.2022 (sobota) sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i keď išlo o deň,
počas ktorého sa mal uskutočniť styk žalobcu s dieťaťom v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.
v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej ako matky dieťa
na stretnutie so žalobcom ako otcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca sa dňa
15.10.2022 (po predchádzajúcom oznámení prostredníctvom SMS správy) do miesta bydliska dieťaťa
dostavil. K odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým, že žalobca
sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas celého víkendu
nepretržite a maloletý odmietal u otca spať. Z predloženej SMS správy zo dňa 14.10.2022 vyplýva, že
otec naozaj uviedol, že si príde pre dieťa o 9. 00 hod. nasledujúceho dňa a dieťa vráti v nedeľu večer.
Po oznámení žalovanej, že maloletý je pripravený na styk podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
žalobca žiadal, aby žalovaná dieťa pripravila na styk, on bude postupovať podľa apelu OS BA IV, dieťa
čaká pekný víkend v BA, vráti ho v nedeľu. Dňa 15.10.2022 po tom, ako žalobca oznámil o 8,54 hod.,
že je na námestí a žalovaná mu odpísala, že dieťa nechce ísť, že nechce spať u tatka, nechce ísť za
tatkom, žalobca žalovanej oznámil, že jej dá hodinu na rozmyslenie svojho konania a prípravu syna. Po
10.00 hod. však k odovzdaniu dieťaťa otcovi nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa plače,
že nechce ísť spinkať k tatkovi. Následne sa žalobca dostavil pred rodinný dom, kde žalovaná býva,
opätovne vyzýval žalovanú na odovzdanie dieťaťa. K odovzdaniu dieťaťa nedošlo. Žalobca sa následne
dostavil na OO PZ Prievidza, kde podal trestné oznámenie pre zmarený styk s dieťaťom dňa 15.10.2022.
Matka mu neumožnila ani len vizuálny kontakt so synom.
29. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmarených stretnutí žalobcu
so synom v dňoch 2.10.2022 a 15.10.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie
maloletého syna s otcom, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom
nepripravila a stretnutie mu neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojím správaním priamo
porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu
vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.
30. Právna povinnosť žalovanej umožniť v dňoch 2.10.2022 a 15.10.2022 stretnutie žalobcu ako otca
s maloletým synom nepochybne vyplýva z vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalobca žalovanej
riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Nebolo spochybnené, že jeho cesta v dňoch 2.10.2022
a 15.10.2022 na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom. Dôkazom toho
je i podanie trestných oznámení v uvedených dňoch. Nie je pritom rozhodujúce, že otec sa domáhal
rozšíreného styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV. Je nepochybné, že
žalobca mal v dňoch 2.10.2022 a 15.10.2022 právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022 a v rozsahu tohto rozhodnutia
bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi s dieťaťom umožniť a žalobcu upozorniť na jeho
povinnosť dieťa v zmysle citovaného právoplatného rozhodnutia vrátiť. Niet takisto pochýb o tom, že
škoda žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s
jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej
úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna
so žalobcom, poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší povinnosť uloženú súdnym
rozhodnutím a s týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý
nechcel ísť na stretnutia s otcom napriek jej snahe, aby sa tieto stretnutia uskutočnili. Túto skutočnosť
však žiadnym spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej
skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedených dňoch realizovať. Súd
pritom poukazuje aj na konštatovanie tunajšieho súdu uvedené do zápisnice o pojednávaní zo dňa
6.2.2023 v konaní o výkon rozhodnutia sp.zn. 15Em/2/2022, že považuje konanie matky (žalovanej)
ako dobrovoľné neplnenie si povinnosti z vykonateľného súdneho rozhodnutia, pričom žalovaná počas
uvedeného pojednávania argumentovala práve tým, že styk so žalobcom sa nerealizuje z dôvodu, že
žalobca trvá na tom, že si dieťa vezme aj na prespatie, čo maloletý odmieta.
31. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný
skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi

náročné tento styk realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca
neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. V súvislosti s tým súd uvádza (ako už bolo
uvedené vyššie), že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti matky pripraviť dieťa na styk s otcom
v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej
dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať
citované súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná
v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. V konaní nebola preukázaná existencia takej
objektívnej skutočnosti na strane maloletého dňa 2.10.2022, ani dňa 15.10.2022, ktorá by objektívne
bránila jeho stretnutiu so žalobcom.
32. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky zodpovednosti
žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska
žalobcu do F. dňa 2.10.2022 a dňa 15.10.2022 a späť za účelom realizácie stretnutia sa žalobcu s
maloletým synom na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná na druhej strane nepreukázala,
že škodu nezavinila.
33. Pokiaľ ide o rozsah týchto nákladov, teda o výšku náhrady škody, žalovaná poukazovala na to, že
žalobca pricestoval na styk s dieťaťom osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v užívaní na základe
zmluvy o výpožičke bezodplatne. Podľa nej preto neobstojí záver o nároku žalobcu na náhradu nákladov
za užívanie vozidla a tento názor odôvodnila i rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.4.2024 č.k.
17Co/17/2023. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu
vozidla a základná náhrada zohľadňuje opravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového
oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie,
pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne žalobca sám. Toto tvrdenie žalobcu bolo preukázané
čestným vyhlásením A. M. D., ktorý vozidlo žalobcovi poskytol do užívania na základe zmluvy o
výpožičke. Námietku žalovanej, že čestné vyhlásenie je len účelové, vypracované až 2.12.2024, ako
aj to, že nebolo preukázané, že medzi vlastníkom vozidla a žalobcom došlo k uzavretiu dohody o
hradení paušálnych náhrad za používanie vozidla, nakoľko zmeny a dodatky zmluvy o výpožičke
musia byť urobené písomne, súd nepovažoval za opodstatnenú. Súdu je z jeho činnosti známe, že v
predchádzajúcom období nebol nárok na náhradu cestovných náhrad za užívanie vozidla na základe
výpožičky zo strany žalovanej spochybňovaný. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti žalovaná voči tomuto
nároku vznáša námietky, žalobca v konaní musel produkovať dôkazy preukazujúce jeho nárok, nakoľko
dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Na základe čestného vyhlásenie vlastníka vozidla
o tom, že výlučne žalobca sa na základe ich vzájomnej dohody podieľa na nákladoch spojených s
údržbou vozidla, jeho poistením a pod. súd považoval tvrdenia žalobcu v konaní za preukázané, a preto
považoval nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách v súvislosti s použitím vozidla na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť za opodstatnený. Tu
súd poukazuje aj na závery Krajského súdu v Trenčíne vyjadrené v konaniach pod sp.zn. 8Co/18/2025,
5Co/12/2025, podľa ktorých aj keď žalobca za účelom realizácie stretnutia s maloletým vycestoval
do miesta bydliska maloletého motorovým vozidlom, ktoré nie je v jeho vlastníctve, ale na tento účel
použil motorové vozidlo, ktorým je oprávnený disponovať na základe zmluvy o výpožičke, má nárok na
základnú náhradu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
34. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že vzhľadom k tomu, že strany sporu sú
manželmi a nedošlo k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, náklady, ktoré hradil žalobca v
súvislosti s cestou na realizáciu styku, boli s veľkou pravdepodobnosťou vyplatené z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. V súvislosti s tým potom nemohlo dôjsť ku škode
na majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Súd uvádza, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo/113/93 (R 71/4) „ak zmluvu o vypožičaní motorového vozidla v zmysle § 257 OZ (v
znení do 31. decembra 1991) uzavrel len jeden z manželov, nejde o taký úkon, ktorý by sa týkal veci
spoločnej obidvom manželom (§ 145 ods. 1 OZ). Z tejto zmluvy je povinný plniť len ten z manželov,
ktorý zmluvu uzavrel.“ Žalobca uzavrel zmluvu o výpožičke s vlastníkom vozidla sám s tým, že vozidlo
využíva výlučne pre svoju osobnú potrebu. Súdu je z jeho činnosti známe, že strany sporu dlhodobo žijú
oddelene a spoločne nehospodária. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov. Pokiaľ žalobca užíva vozidlo výlučne pre svoju potrebu, aj prostriedky

vynaložené na náklady spojené s jeho užívaním je potrebné posudzovať ako prostriedky slúžiace
osobnej potrebe žalobcu, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
35. Cesta žalobcu z miesta bydliska F. - H. I. do miesta styku F., Hurbanovo námestie a späť predstavuje
vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 84,44 eur (0,227 eur x 372 km v zmysle
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 282/2022 Z.z.) a náhradu za spotrebované
pohonné hmoty vo výške 46,34 eur za cestu dňa 2.10.2022 a náhradu za pohonné hmoty vo výške 48,32
eur za cestu 15.10.2022 (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok v SR podľa Štatistického
úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni od 26.9.2022 do 2.10.2022
v sume 1,639 eur/ liter; v týždni od 10.10.2022 do 16.10.200 bola cena 1,709 eur/liter). Pri spotrebe
vozidla 7,6 l/ 100 km predstavuje výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100
km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov; 28,272 litrov x 1,639 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 46,34 eur;
28,272 litrov x 1,709 eur = 48,32 eur po zaokrúhlení. Spolu predstavujú cestovné náhrady za cestu dňa
2.10.2022 sumu 130,78 eur a za cestu dňa 15.10.2022 sumu 132,76 eur .
36. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 6,25% ročne zo
sumy 130,78 eur od 2.10.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po neuskutočnenom styku žalobcu s dieťaťom
do zaplatenia a vo výške 6,25% ročne zo sumy 132,76 eur od 16.10.2022 (taktiež deň nasledujúci
po neuskutočnenom styku) do zaplatenia. V danej veci sa však žalovaná dostala do omeškania s
plnením až po oboznámení sa s obsahom žalôb (25.11.2024), nakoľko v konaní nebolo preukázané (a
žalovaná to popierala), že by žalobca žalovanú pred podaním žaloby vyzýval na zaplatenie predmetnej
náhrady škody. Žalovaná sa o nároku žalobcu a jeho výške dozvedela až doručením žaloby. Za absurdné
považuje súd tvrdenie, že žalovaná si po neuskutočnenom styku mala sama z dostupných zdrojov zistiť
výšku škody. Napriek množstvu predchádzajúcich nerealizovaných stykov a následných žalôb o náhradu
škody nemožno automaticky počítať s tým, že žalobca použil totožné vozidlo, alebo že cestoval na
stretnutie z miesta bydliska (mohol sa nachádzať aj na mieste bližšie vzdialenom od bydliska dieťaťa,
čo má nepochybne vplyv na výšku vzniknutej škody), alebo že v deň nerealizovaného styku cestoval
do F. výhradne za tým účelom. Pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený zákonom a ani
súdnym rozhodnutím. Žalovaná bola prvýkrát vyzvaná na náhradu škody až doručením žaloby, preto sa
dostala do omeškania až týmto dňom.
37. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu
výške škody spolu s 6,25% ročným úrokom z omeškania od 25.11.2024 do zaplatenia, teda odo dňa
doručenia žalôb žalovanej. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania žalobu zamietol.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalovaná
poukazovala na to, že žalobca voči nej podal viaceré takmer identické žaloby, pričom niektoré časovo
súvisiace nároky si mohol uplatniť jednou žalobou. V súvislosti s tým žiadala, aby súd žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s rozhodovacou
praxou Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2023, 17Co/61/2023, 8Co/26/2023, 17Co/42/2023,
17Co/66/2023 a iných. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že
sa domáha svojich nárokov samostatnými žalobami nemôže byť pripočítaná na jeho škodu. Súd preto
o náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní. Žalobca sa v konaní voči
žalovanej celkovo domáhal zaplatenia sumy 307,50 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu
rozhodnutia súdu), súd mu priznal sumu celkom 272,42 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného
ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 88,60%, úspech žalovanej v
konaní predstavuje 11,40%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 77,20% a v tomto rozsahu súd
žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Pokiaľ
žalobca v konaní uvádzal, že neúspech v časti príslušenstva pohľadávky nemôže mať vplyv na výšku
náhrady trov konania, súd uvádza, že pokiaľ bola časť nároku zamietnutá, je potrebné, aby sa táto
okolnosť premietla aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko ustanovenia CSP neupravujú situáciu
nepatrného neúspechu v konaní tak, ako ju v minulosti upravoval Občiansky súdny poriadok v ust. §
142 ods. 3. (viď aj rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/3/2025 zo dňa 28.1.2025).

Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Prievidza, písomne. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).