{"guid": "3cecc0ad-ab58-4e12-ad0c-0722c30054cc:793be0a7-7ec3-4304-922a-b86ee81877c0", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3823219208.7", "spisova_znacka": "7C/45/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7C/45/2023 z 25. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 25. júla 2025, sp. zn. 7C/45/2023, ECLI:SK:OSPD:2025:3823219208.7", "identifikacne_cislo": "3823219208", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "JUDr. Danka Lauková", "sudca_id": 2899, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danka-laukova-2899", "datum_vydania": "2025-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "19Co/91/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "2b4f7715-21f7-4b85-974d-87d95608f389:7fbc9507-5698-4b54-9efb-d754b776a5f8", "datum": "2026-02-18", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2024/157", "nazov": "predpis č. 157/2024 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/157", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/157-2024"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/340", "nazov": "zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/340-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/532", "nazov": "predpis č. 532/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/532-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/264", "nazov": "zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/264", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/264-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/793be0a7-7ec3-4304-922a-b86ee81877c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3823219208.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3823219208.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3823219208.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n7C/45/2023\n3823219208\n25. 07. 2025\nJUDr. Danka Lauková\nECLI:SK:OSPD:2025:3823219208.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca A. B., nar.\nX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX/X, XXX XX F., žalovaný Slovenská televízia a rozhlas, Mlynská dolina,\n845 45 Bratislava – Mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 398 255, o vzájomnej žalobe žalobcu o zaplatenie\n167,04 eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur, takto\nrozhodol:\nI. Vzájomnú žalobu žalobcu o zaplatenie 167,04 eur z a m i e t a .\nII. Vzájomnú žalobu žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur z a m i e t a.\nIII. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1.Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, ako žalobca\nv konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza č. 10C 48/2022 proti A. B., nar. X.X.XXXX ako\nžalovanému, sa domáhal zaplatenia sumy 72,68 eur (z toho istina 55,68 eur a pokuta 17,- eur) a úhrady\npoštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zák. č. 532/2010 Z.z..\nJe aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zák. č.\n340/2012 Z.z.. Žalovaný je zo zákona podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľom úhrady za služby\nverejnosti (ďalej len „úhrada“) vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z., s periodicitou\nplatenia úhrad: mesačná. Kontrolou zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za\nkontrolované obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2011. Výzvou zo dňa 12.4.2022 ho vyzval na zaplatenie\ndlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Dlh žalovaného predstavuje sumu 55,68 eur, ktorá pozostáva z 12\nneuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období (od 1.1.2010 do 31.12.2011), z pokuty\n17,- eur (§ 10 zák. č. 340/2012 Z.z.) a zo zaplatených poštových sadzieb 2,10 eur.\n3. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10C 48/2022-16 zo dňa 27.12.2022,\nproti ktorému podal odpor A. B., ako žalovaný. Odpor odôvodnil tým, že žalobca Rozhlas a televízia\nSlovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, okrem toho, že citoval zákon, nepredložil\nžiadny dôkaz o povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti. V predmetnom období nebol odberateľom\nelektriny v odbernom mieste pre spotrebu v byte. V odpore ďalej uviedol: „Po tretie žiadam súd,\naby žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava\n(ďalej len RTVS) zaviazal, aby mi vrátil všetky poplatky od 1.1.2020 doposiaľ, čo činí do dnešného\ndňa 36 krát 4,64 eur = 167,04 eur, lebo RTVS má podľa zákona povinnosť informovať pravdivo\na objektívne“. Počas covid obdobia RTVS zavádzal, klamal a šíril poplašné správy. Medzi zomrelých na\nCovid-19 zahrnul aj tých, ktorí zomreli na inú chorobu, avšak trpeli uvedeným ochorením. Testy pritom\n\nnepreukázali, či je to Covid-19 alebo chrípka. Tiež neinformoval o Náleze Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, že karanténne opatrenia boli v rozpore s ústavou a ani o tom, že ochranné rúška a respirátory\nnezabraňujú šíreniu ochorenia Covid-19, či o tom, že podľa stanoviska Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky zo dňa 29.9.2020 (prezentovanom JUDr. Eleonórou Černou), v právomoci Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie je vydávať vyhlášky. Tiež neinformoval, že vyhláškou\nnie je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody, ignoroval i predvolebné besedy, keď nepozval\nniektorých kandidátov do samosprávnych orgánov, čím porušil Ústavu Slovenskej republiky. Od roku\n2014 pravdivo neinformoval, čo sa deje na Ukrajine, falošné správy podsúva aj naďalej. Od roku 2016\nnesleduje televízne programy. Je preto v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, aby platil za niečo,\nčo nevyužíva. Ak si RTVS uplatňovala úhrady za to, čo nevyužíva, je to v rozpore s dobrými mravmi\na bezdôvodným obohatením.\n4. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 10C 48/2022-38 zo dňa 13.3.2023 vyzval A. B. ako\nžalovaného, aby doplnil podanie zo dňa 10.1.2023 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti pod písm.\na) až e).\n5. A. B., ako žalovaný z konania č. 10C 48/2022, podanie zo dňa 10.1.2023 doplnil dňa 26.3.2023.\nZ obsahu podania vyplýva, že svojím dispozičným úkonom, a to vzájomnou žalobou si proti Rozhlasu\na televízii Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, ako žalobcovi z uvedeného\nkonania uplatňuje nárok o zaplatenie sumy 167,04 eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.\nUviedol, že Slovenská pošta, a.s. odmietla akceptovať jeho žiadosť o zrušenie koncesionárskych\npoplatkov (úhrada za služby poskytované verejnosti), pretože platí zálohové platby za dodávku elektriny\nv domácnosti. Služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania nevyužíva približne po\ndobu šiestich rokov. Platenie koncesionárskych poplatkov (úhrada za služby poskytované verejnosti) je\nv rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na ustanovenie § 3, § 39, § 424 Občianskeho zákonníka s tým,\nže ako môže niekto žiadať úhradu za služby, ktoré nedodáva, a on o služby už viac ako šesť rokov\nnemá záujem. Od roku 2014 nevidel, že by v správach boli poskytované informácie o tom, čo sa až\ndo roku 2022 dialo na Ukrajine. Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:\n47 232 480 musí preukázať, že využíva ich služby poskytované verejnosti. Poukázal na vyjadrenie prof.\nMUDr. Vladimíra Oleára, CSc., pre účely konania na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica č. k. 4Pn\n107/21/6601-27 a na Okresnej prokuratúre Ružomberok č. k. Pv 590/20/5508-15.\n6. V podaní zo dňa 13.4.2023 Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:\n47 232 480, ako žalobca z konania č. 10C 48/2022 poukázal na § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z.,\npodľa ktorého platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii\nodberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre\nspotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Uviedol, že v zmysle § 9 ods. 1 uvedeného zákona je povinný\nviesť evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým\ntáto povinnosť priamo z § 9 vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej\nsiete a Sociálna poisťovňa. Nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže uvedený zákon mu nedáva\niné možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách povinných platiť úhrady, t. j. aj žalovanú sumu) získať.\nEvidencia platiteľov je vzhľadom na enormný počet platiteľov (cca 1,37 milióna platiteľov) vedená\nv elektronickej podobe. Poskytovanie súčinnosti zo strany dodávateľa elektrickej energie prebieha\ntak, že ho požiada o poskytnutie databázy fyzických osôb, ktoré sú koncovými odberateľmi elektriny\nv domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Z tejto databázy zistil,\nže žalovaný je pod VS: 9088736681 odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste: C. D. X,\nF.. Teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a/ uvedeného zákona a je povinný platiť úhrady za\nslužby verejnosti. K tvrdeniu, že žalovaný jeho služby nevyužíva uviedol, že pre určenie postavenia\nplatiteľa úhrady nie je rozhodujúce, či fyzická osoba využíva alebo nevyužíva služby verejnosti v oblasti\ntelevízneho alebo rozhlasového vysielania. Jediným kritériom je skutočnosť, že určitú osobu eviduje\ndodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Úhrada za služby verejnosti\nje tzv. neekvivalentnou platbou, t. j., že povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či\nslužby využíva alebo nie. K žalobe pripojil dôkazy s tým, že dostatočne preukazujú žalovaný nárok,\na to prehľad predpisov a platieb, výzvu na zaplatenie úhrad a doklad o zaplatení poštových sadzieb\nza odoslanie výzvy. Podľa jeho názoru, tento prehľad predpisov a platieb dostatočne preukazuje\npovinnosť žalovaného A. B. uhradiť žalovanú sumu. Zákon totiž ani neumožňuje nárok preukazovať iným\nspôsobom. Ohľadom dokazovania skutočnosti, že žalovaný uplatňovanú sumu nezaplatil, poukázal na\n\ntzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby dokazoval\nneexistenciu určitej skutočnosti.\n7. V podaní zo dňa 15.5.2023 žalovaný z konania č. 10C 48/2022 uviedol, že v období, za ktoré si žalobca\nRozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti nemu uplatňuje\nžalovanú sumu, bol odpojený od dodávky elektrickej energie, a teda nemal povinnosť platiť úhradu za\nslužby verejnosti. Preto žiada, aby mu žalobca zaplatil aj nemajetkovú ujmu 10.000,- eur za to, že ho\nneoprávnene obvinil. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil\númyselným konaním proti dobrým mravom. Poukázal na čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 (ochrana hodnôt\nsúkromnej povahy), čl. 17 ods. 2 (ochrana osobnej slobody) Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca si\nmal zistiť všetky skutočnosti, nie len to čo mu vyhovuje. Musí predložiť dôkaz, ktorý neexistuje, a to\nsú platby za elektrickú energiu. Trvá aj na vrátení sumy 167,04 eur, nakoľko je dostatok dôkazov, že\nžalobca zavádzal a klamal občanov o Covid-19, a aj o iných veciach. Vysielané správy mali byť vyvážené\na pravdivé. Za klamstvo nemieni platiť.\n8. V podaní zo dňa 26.5.2023 Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:\n47 232 480 poukázal na § 9 ods. 7 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého platiteľ je povinný\npísomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu.\nV prípade, ak žalovaný v žalovanom období nebol odberateľom elektrickej energie, bol povinný túto\nskutočnosť preukázať. Poukázal na to, že pokiaľ došlo k zmene odberateľa elektriny na odbernom\nmieste, bolo potrebné to oznámiť vyberateľovi úhrady za služby verejnosti. V zmysle zák. č. 340/2012\nZ.z., je potrebné zaslať fotokópiu zmluvy o ukončení odberu elektrickej energie (s čitateľným odberným\nmiestom, menom odberateľa elektriny a dátumom platnosti zmluvy) alebo fotokópiu vyúčtovacej faktúry\n(kde je jasne uvedené – faktúra k ukončeniu, meno odberateľa, odberné miesto a dátum ukončenia)\nalebo fotokópiu zmluvy s elektrárňami na meno nového odberateľa (s čitateľným menom, adresou\nodberného miesta a dátumom platnosti).\n9. V podaní zo dňa 26.5.2023 Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:\n47 232 480 k nároku A. B., ako žalovaného z konania č. 10C 48/2022 o zaplatenie nemajetkovej ujmy\n10.000,- eur, uplatneného vzájomnou žalobou uviedol, že nakoľko bol žalovaný odberateľom elektrickej\nenergie, spĺňal definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z. a bol povinný platiť úhradu\nza služby verejnosti, poskytovanú Rozhlasom a televíziou Slovenska. Z tohto dôvodu si svoj nárok proti\nnemu uplatnil podľa uvedeného zákona. Postupoval pritom na základe platných právnych predpisov\nSlovenskej republiky, pričom jeho postup v konaní nebol v rozpore s dobrými mravmi.\n10. Na pojednávaní dňa 31.5.2023 A. B., ako žalovaný v konaní č. 10C 48/2022 uviedol, že v období,\nza ktoré si Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti\nnemu uplatňuje úhrady za služby verejnosti, sa z dôvodu plnenia pracovných povinností nachádzal\nv Holandsku. Pred 24.9.2010, ale presný dátum uviesť nevedel, ho dodávateľ odpojil od dodávky\nelektrickej energie. Túto skutočnosť žalobcovi neoznámil. V tom čase bolo proti nemu vedené exekučné\nkonanie. Súdny exekútor mu z vdovského a sirotského dôchodku vykonal neoprávnenú zrážku,\nv dôsledku čoho nemal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na platenie zálohových platieb,\nposkytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu, vrátane zálohových platieb za dodávku elektrickej\nenergie. Po návrate z B. požiadal dodávateľa o pripojenie na dodávku elektrickej energie. Povinnosťou\nRozhlasu a televízie Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 ako žalobcu\nz konania č. 10C 48/2022 bolo preukázať, že v období od 1.1.2010 do 31.12.2011 platil zálohové platby\nza dodávku elektrickej energie, na základe čoho by bolo možné vyvodiť, že je povinný platiť aj úhradu\nza služby verejnosti. Uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu o zaplatenie sumy 72,68 eur.\n11. Na pojednávaní dňa 31.5.2023 A. B., ako žalovaný v konaní č. 10C 48/2022 uviedol, že trvá na\nvzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 167,04 eur. Služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového\nvysielania, nevyužíva. Televízny prijímač, ktorý sa nachádza v domácnosti využíva syn za účelom\npripojenia na počítač a rádio je položené na chladničke, ako spomienka na nebohú manželku. Platenie\núhrady za služby verejnosti v období od 1.1.2020 do 1.1.2023, je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca\nv uvedenom období šíril nepravdivé informácie o Covid-19, zavádzal verejnosť. Spočiatku dodržiaval\npandemické opatrenia, a to tak, že používal ochranné rúško alebo respirátor. Potom si uvedomil, že\nna základnej škole ho učili, že baktérie pre svoj život potrebujú teplo a vlhko. Na základe toho dospel\nk záveru, že používanie uvedených ochranných pomôcok, nezabráni šíreniu baktérii a vírusov ďalej do\n\novzdušia. Doteraz Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a ani Úrad verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky žiadnym dôkazom nepresvedčili verejnosť, že používanie ochranných rúšok\na respirátorov zabráni šíreniu ochorenia Covid-19. Žalobca nepravdivo informoval verejnosť aj o dianí\nna Ukrajine, o organizovaní protivládnych protestov, o počte osôb, ktoré sa ich zúčastnili. Preto nemal\npovinnosť platiť za služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, ktoré obsahovali\nnepravdivé informácie, a ani ich nevyužíval. Žalobca sa mal pri televíznom a rozhlasovom vysielaní\no ochorení Covid-19 opýtať kompetentných osôb, ako to v skutočnosti s týmto ochorením je. Podľa\nodborného posudku F. G. H. I., J.: „ochorenie Covid-19 je prenosné respiračné ochorenie vyvolané\nvírusom SARS-CoV-2, ktoré nie je uvedené v prílohe vyhl. 105/1987 Zb., v ktorej sú uvedené ochorenia,\nktoré sa považujú za nákazlivé ľudské choroby v zmysle Trestného zákona. Usmernenie hlavného\nhygienika Slovenskej republiky, v súvislosti s ochorením Covid-19 spôsobeným koronavírusom SARSCoV-2 (11. aktualizácia), Bratislava, 20. novembra 2020 OSIO/791/119830/2020, nedefinuje ochorenie\nCovid-19 ako nebezpečné, resp. vysoko nebezpečné humánne ochorenie. Podľa medzinárodnej\nklasifikácie, vírus SARS-CoV-2 bol na základe najnovších vedeckých dôkazov a dostupných klinických\núdajov zaradený do 3. skupiny biologických faktorov (BF), ktoré sa klasifikujú na základe miery rizika\nnákazy u ľudí. V tejto skupine je napríklad i vírus kliešťovej encefalitídy, vírus detskej obrny 2, vírus\nžltačky typu B a podobne. Ochorenie vyvolané vírusom SARS-CoV-2, nazývané Covid-19 je respiračné\nochorenie, ktoré sa dominantne šíri vzdušnou čiarou (menej pravdepodobný, ale možný je i prenos\npriamym kontaktom – rukami a podobne).“ Ďalej uviedol, že podľa C. A. K. je nosenie ochranných rúšok\nškodlivé a nezabráni šíreniu ochorenia Covid-19. K úhynu baktérií a vírusov dochádza, ak sú vystavené\nprostrediu, v ktorom je kyslík. Nosenie ochranného rúška alebo respirátora spôsobuje ich množenie.\nŽalobca ako verejnoprávna inštitúcia, by mal šíriť vyvážené správy, a teda mal dať v predmetnom\nčasovom období priestor i oponentom s iným názorom.\n12. V podaní zo dňa 13.6.2023 Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:\n47 232 480 opätovne poukázal na ustanovenie § 3 písm. a/, § 9 ods. 7 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z..\nVzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaného, zobral žalobu zo dňa 15.12.2022\nv celom rozsahu späť. Vo vzťahu k nároku A. B., ako žalovaného z konania č. 10C 48/2022 o zaplatenie\nnemajetkovej ujmy 10.000,- eur, uplatneného vzájomnou žalobou sa pridržiaval písomného podania zo\ndňa 26.5.2023.\n13. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 10C 48/2022-103 zo dňa 30.6.2023 konanie o zaplatenie\nsumy 72,68 eur, o úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur, zastavil (I.\nvýrok), vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 167,04 eur a o zaplatenie nemajetkovej ujmy 10.000,eur, vylúčil na samostatné konanie (III. výrok). Z bodu 21. odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vzhľadom\nna to, že súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, nie sú v dôsledku toho splnené\npodmienky na spojenie veci so vzájomnou žalobou žalovaného. Preto súd vzájomnú žalobu o zaplatenie\n167,04 eur a o zaplatenie nemajetkovej ujmy 10.000,- eur vylúčil na samostatné konanie s tým, že po\nprávoplatnosti III. výroku tohto uznesenia, bude veci pridelená samostatná spisová značka a súd bude\npokračovať v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného.\n14. Uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 48/2022-103 zo dňa 30.6.2023, nadobudlo v III.\nvýroku právoplatnosť dňa 21.7.2023. Veci, a to vzájomnej žalobe o zaplatenie 167,04 eur a o náhradu\nnemajetkovej ujmy 10.000,- eur, bola pridelená spisová značka 7C 45/2023.\n15. Pre účely konania č. 7C 45/2023 bol už A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/X, F. označený,\nako žalobca a Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, ako\nžalovaný.\n16. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 45/2023-5 zo dňa 18.8.2023 vyzval žalobcu, aby v lehote\n10 dní odo dňa doručenia doplnil podanie zo dňa 10.5.2023 tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.\n17. V podaní zo dňa 12.9.2023 žalobca uviedol, že už od začiatku pandémie žalovaný zavádzal.\nNie je oficiálne vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o pandémii Covid-19. Podľa\nodborného posudku F. G. H. I., J. nešlo o žiadne nebezpečné ochorenie. Hlavný hygienik A. G., a ani\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemajú poznatky o účinnosti nosenia ochranných rúšok,\nči respirátorov. Vyhlášky vydávané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky boli v rozpore\ns ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalovaný stále dookola\n\npritom propagoval vyhlášky, ktoré porušovali základné ľudské práva a slobody. Šíril poplašné správy\nohľadom ochorenia Covid-19. Informoval, že ľudia zomreli na Covid-19, pritom je ale rozdiel zomrieť na\nniečo alebo s niečím. Šírenie poplašnej správy majú však na starosti orgány činné v trestnom konaní.\nV každých správach žalovaný falošne informoval ohľadom tohto ochorenia. V dôsledku týchto klamlivých\ninformácií mal problémy pri nakupovaní, návšteve banky, lekára, návšteve úradu. Dokonca aj sudca\nMgr. Vojtech Chmelan mu prikázal, aby použil ochranné rúško. Ako živá bytosť, takúto povinnosť nemal.\nPodal oznámenie na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá nekoná. Podľa čl. 23 zák. č.\n23/1991 Zb., občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický\nporiadok ľudských práv a základných slobôd, založený Listinou, ak je znemožnená činnosť ústavných\norgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov. Podľa čl. 3 ods. 3 zák. č. 23/1991 Zb., nikomu\nnemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd. Dostavil sa do\nPoštovej banky, a.s. (365 bank, a.s.), ktorá mu odmietla vyplatiť peniaze na základe falošných informácií\nžalovaného o tom, že je povinnosť používať ochranné rúška alebo respirátory. Nútiť do prekrývania úst\na nosa, je vlastne nasadenie náhubku a testovanie poslušnosti ľudí. Návšteva F. L., a.s. (365 bank, a.s.)\nvyústila až k tomu, že bola na neho podaná obžaloba za prečin útoku na verejného činiteľa (konanie\nvedené pod č. 1T 32/2021). Stalo sa to dňa 2.10.2020. V právomoci Úradu verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky vydávať vyhlášky, pritom bolo až od 8.10.2020, kedy došlo k zmene zák. č.\n355/2007 Z.z.. Avšak jeho vyhlášky stále neboli všeobecnými záväznými predpismi. Medze základných\npráv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou základných práv a slobôd upraviť iba\nzákonom. Policajti mu tiež bránili nakúpiť si, ďalej ho vyniesli z pošty, z okresného úradu, a to len preto,\nlebo odmietol použiť ochranu na prekrytie horných dýchacích ciest. O tejto povinnosti stále informoval\nžalovaný, a to napriek tomu, že to bolo v rozpore so zákonmi a dobrými mravmi. Dokonca aj lekár mu\ndal výpoveď z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, lebo nepoužil náhubok.\n18. Vo vyjadrení zo dňa 2.10.2023 žalovaný poukázal na to, aký nárok si podanou žalobou uplatnil\nv postavení žalobcu v konaní č. 10C 48/2022, a že postupoval podľa § 3 písm. a/, § 10 ods. 2, § 10 ods.\n5 zák. č. 340/2012 Z.z.. Podľa § 9 ods. 6 písm. a/ zák. č. 68/2008 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012,\nplatiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik, zmenu alebo zánik povinnosti\nplatiť úhradu. Žalobca (v postavení žalovaného v konaní č. 10C 48/2022) si uvedenú povinnosť nesplnil,\na preto postupoval (ako žalobca v konaní č. 10C 48/2022) v zmysle § 10 zák. č. 340/2012 Z.z., povinnosť\nvyplývajúca z tohto ustanovenia sa vzťahovala na platiteľov úhrad, aj počas platnosti a účinnosti zákona\no úhrade v neskoršom období. Nakoľko na pojednávaní dňa 31.5.2023 žalobca (v postavení žalovaného\nv konaní č. 10C 48/2022) uplatnil námietku premlčania, zobral (ako žalobca v konaní č. 10C 48/2022)\nžalobu späť. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, na ktoré sa prihliada len na námietku\nprotistrany. Spôsobuje tak zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Avšak, ak sa strana nedovolá premlčania,\nje možné aj premlčané právo vymôcť. Vzhľadom na vyššie uvedené, bol návrh na vydanie platobného\nrozkazu podaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. K nároku žalobcu o zaplatenie\nsumy 167,04 eur uviedol, že jeho argumenty považuje za neopodstatnené a bez akéhokoľvek právneho\ndôvodu, nakoľko ho naďalej eviduje ako odberateľa elektrickej energie na odbernom mieste: C. D. X,\nF., a tiež eviduje pravidelné platby za odberné miesto, prostredníctvom SIPO poukážok. Vychádza tak z\npremisy, že žalobca súhlasí s platením úhrad za služby verejnosti. Ďalej uviedol, že ako verejnoprávny\nvysielateľ poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania priamo na\nzáklade povinnosti stanovenej zák. č. 532/2010 Z.z.. Predmet, obsah a ani podmienky poskytovania\nrozhlasového a televízneho vysielania verejnoprávneho vysielateľa nie sú predmetom individuálnej\ndohody medzi ním a žalobcom. Základné parametre upravuje § 3 až § 5 zák. č. 532/2010 Z.z., pričom\nkonkrétna podoba a obsah tohto vysielania je tvorená výlučne na základe nezávislého postavenia\na rozhodovania verejnoprávneho vysielateľa o obsahu svojich rozhlasových a televíznych programových\nslužieb. V prípade, ak mal žalobca námietky k obsahu programových služieb, mal možnosť využiť iné\nprostriedky a orgány, ktoré regulujú práve obsah rozhlasového a televízneho vysielania. Od samotného\nrozhlasového a televízneho vysielania verejnoprávneho vysielateľa je potrebné odlišovať právne vzťahy,\nktoré vznikajú podľa právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 340/2012 Z.z.. Právna regulácia obsiahnutá\nv tomto zákone pozostáva z kogentných právnych noriem podrobne upravujúcich jednotlivé aspekty\nplatenia, vyberania a vymáhania úhrady. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu 10.000,- eur za\nneoprávnené obvinenie jeho osoby, k tomu uviedol, že si nie je vedomý, že by ho obvinil. Nespôsobil\nžiadne neoprávnené zásahy do osobnosti žalobcu, ktoré by mu spôsobili ujmu a nekonal v rozpore\ns dobrými mravmi. Po celý čas postupoval v súlade so zákonom o úhrade a ostatnými právnymi\npredpismi platnými a účinnými v Slovenskej republike. Z objektívneho hľadiska je viac než zjavné,\nže nijakým spôsobom nespôsobil neoprávnený zásah do práv žalobcu. Pokiaľ žalobca vychádza z §\n\n424 Občianskeho zákonníka, podmienkou vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je úmyselné\nkonanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním\nproti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním, musí byť príčinná súvislosť. Dôkazné\nbremeno zaťažuje poškodeného, ktorý musí úmysel škodcu preukázať.\n19. V podaní zo dňa 27.10.2023 žalobca uviedol, že žalobu zoberie späť, ak žalovaný: 1/ preukáže\nvyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie o pandémii o zvýšenom úmrtí na Covid-19, a to pred\nočkovaním neznámou látkou proti tomuto ochoreniu, 2/ predloží vedecké štúdie o účinnosti prekrývania\nhorných dýchacích ciest ochrannými rúškami alebo respirátormi, 3/ preukáže, že používanie rúšok\na respirátorov bolo v súlade s ústavou, 4/ predloží štúdie o očkovacích látkach, ktoré propagoval s tým,\nže nemajú žiadne vedľajšie účinky, 5/ preukáže, či si M. G. K. mohol sám spôsobiť také závažné zranenia.\nUviedol, že žalovaný poukazuje na zák. č. 532/2010 Z.z., pričom koná v rozpore s jeho § 3, a ako potom\nmôže požadovať dodržiavanie zákona.\n20. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 45/2023-30 zo dňa 21.11.2023 pripustil zmenu –\nrozšírenie vzájomnej žaloby žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur.\n21. V podaní zo dňa 7.12.2023 žalovaný uviedol, že nárok žalobcu o zaplatenie 167,04 eur a o náhradu\nnemajetkovej ujmy 10.000,- eur neuznáva v celom rozsahu, nakoľko je nedôvodná, jeho argumenty sú\nneopodstatnené bez akéhokoľvek právneho základu, v rozpore s realitou.\n22. V podaní zo dňa 29.1.2024 žalobca poukázal na § 1, § 3, § 4, § 5 zák. č. 532/2010 Z.z. s tým,\nže žalovaný si neplnil svoje povinnosti, tak ako môže od neho požadovať platenie úhrad za služby\nverejnosti. Má šíriť pravdu. Žalovaný tvrdil, že vyhlášky hlavného hygienika sú záväzné, ale podľa čl. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa\nna nijakú ideológiu ani náboženstvo. Uviedol, že potom sa štát nemôže viazať ani na ideológiu Covid-19.\nPodľa čl. 51 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a rozsah obmedzenia základných práv\na slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu\nustanoví ústavný zákon. Vyhlášky hlavného hygienika nikdy neboli vydané podľa ústavného zákona.\nV médiu: Infovojna hovoria: politikovi sa neverí, politik sa kontroluje. Vojna na Ukrajine je vlastne vojnou\nuž od štátneho prevratu v roku 2014. Aj podľa premiéra Slovenskej republiky, je to vojna medzi Ruskom\na USA, avšak po celý čas žalovaný tvrdil, že Rusi napadli Ukrajinu, ale nikdy nepovedal pravý dôvod.\nPýta sa, že kde boli tie vyvážené správy od žalovaného podľa zákona, a to ohľadom očkovania, či\nteda informoval o nežiadúcich účinkoch experimentálnej látky do ľudského tela, že kde boli odborníci,\nktorí varovali pred nosením rúšok a nežiadúcimi účinkami, že kde sú aktuálne informácie o nežiadúcich\núčinkoch po očkovaní proti ochoreniu Covid-19. Žalovaný neinformoval pravdivo o pandémii, o vojne\nna Ukrajine (na stránke Združenia slovenskej inteligencie je písané niečo iné o vojne), o protestoch\nproti tejto vláde. Žalovaný proti nemu podal žalobu o zaplatenie úhrady za služby verejnosti, pričom\nv priebehu konania uznal, že nárok je premlčaný.\n23. V podaní zo dňa 15.2.2024 sa žalovaný pridržiaval vyjadrenia zo dňa 7.12.2023. Uviedol, že\nžalobca využíva argumentáciu, ktorá nesúvisí s predmetom sporu. Článok, ktorý tvorí prílohu jeho\nvyjadrenia, resp. doména N. figuruje aj vo verejnej databáze webových stránok s neserióznym,\nklamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom.\n24. V podaní zo dňa 22.5.2024 žalobca uviedol, že žalovaný neinformoval o tom, že počas pandémie boli\npacienti prevážaní z Nemocnice s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach do Fakultnej nemocnice\nNitra, pričom mohli byť prevezení do bližšie situovaných nemocníc, a to v Trenčíne, Martine alebo Žiline.\nTiež neinformoval, že pred senátom USA bol vypočúvaný ich hlavný virológ. Z toho vyplýva, že celé\nobdobie okolo Covid-19 bol podvod. Nepočul ani informáciu o prehlásení O. G. a francúzskeho premiéra\no účele G. dohovorov, ani o tom, že ochranné rúška a respirátory nie sú určené proti šíreniu ochorenia\nCovid-19. Opätovne uviedol, že v škole ho učili, že vírusy a baktérie k životu potrebujú teplo a vlhko. Od\njarného obdobia roku 2020 do jarného obdobia 2023 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\nvydával počas núdzového stavu vyhlášky, ktorými obmedzoval ľudí, čo je v rozpore s čl. 51 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (režim ochrany základných práv a slobôd vo výnimočných situáciách). Žalovaný\no vyhláškach informoval ale tak, že sú zákonné. Pokiaľ ide o zmluvu medzi Slovenskou republikou a USA\nneinformoval, že je neplatná a ticho bol aj o odovzdaní protivzdušnej obrany.\n\n25. V podaní zo dňa 25.6.2025 žalovaný opätovne uviedol, že nároky žalobcu o zaplatenie 167,04\neur a o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur považuje za nedôvodné a bez právneho základu. Pri\nvymáhaní úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS postupoval v súlade so zákonom č. 340/2012\nZ.z.. Jeho nárok (ako žalobcu v konaní č.\n10C 48/2022) na úhrady bol založený na § 3\npísm. a/ uvedeného zákona. Žalobcu (v postavení žalovaného v konaní č. 10C 48/2022) evidoval ako\nodberateľa elektriny v domácnosti. Táto povinnosť vznikla priamo zo zákona a subjekt bol povinný platiť\nbez ohľadu na to, či jeho služby využíval alebo nie. Predložil extrakciu z databázy, ktorú získava od\ndodávateľov elektriny. Na pojednávaní dňa 31.5.2023 žalobca podal námietku premlčania, preto svojím\npodaním zo dňa 12.6.2023 vzal celú žalobu späť, nakoľko žalovaný nárok bol premlčaný. Premlčanie\npredstavuje kvalifikované uplynutie času, na ktoré sa prihliada len na námietku protistrany. Ak sa strana\nnedovolá premlčania, je možné aj premlčané právo vymôcť. Návrh na vydanie platobného rozkazu\nzo dňa 29.11.2022 bol podaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. V zmysle zák. č.\n176/2004 Z.z. bol povinný uplatniť a vymáhať svoje pohľadávky. Opätovne uviedol, že pokiaľ ide o nárok\no zaplatenie sumy 167,04 eur, žalobcu naďalej eviduje ako odberateľa elektrickej energie na odbernom\nmieste C. D. X, F., a eviduje aj jeho pravidelné platby prostredníctvom SIPO poukážok. Vychádza tak\nz premisy, že súhlasil s platením úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS. Pri nároku žalobcu\no náhradu nemajetkovej ujmy neexistuje zásah, ktorý by bol z jeho (žalovaného) strany objektívne\nspôsobilý vyvolať ohrozenie alebo zásah do jeho fyzickej alebo morálnej integrity. Z argumentácie\nžalobcu taktiež nevyplýva, že by mu vznikla nemajetková ujma a neexistuje ani kauzálny nexus, t.\nj. príčinná súvislosť medzi týmito predpokladmi na priznanie nemajetkovej ujmy. Dôkazné bremeno\nzaťažuje žalobcu, ktoré neuniesol. Informovaním o priebehu, vývoji a opatreniach počas pandémie\nnapĺňal úlohy v zmysle zákona o RTVS a aj v zmysle zákona o mediálnych službách. Sprostredkoval\ninformácie z oficiálnych verejných zdrojov, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 15 ods. 4 zák. č. 264/2022\nZ.z.. Podľa tohto ustanovenia, poskytovateľ obsahovej služby nezodpovedá ani za obsah uverejneného\noznámenia v naliehavom verejnom záujme, obsah komunikátu, ktorého uverejnenie nariadil orgán\nverejnej moci, obsah komunikátu tretej osoby, ktorého uverejnením sa plní povinnosť uložená zákonom,\nobsah informácie, ktorú poskytol ústavný činiteľ, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia\nzriadená orgánom verejnej moci alebo právnická osoba zriadená zákonom, a za obsah uverejnený\npodľa § 212 a § 213. Žalobca svojím konaním počas pandémie Covid-19 porušoval všeobecne\nzáväzné nariadenia. Toto jeho konanie nie je možné nijakým spôsobom spájať so sprostredkovanými\ninformáciami, ktoré RTVS vysielala. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\nsú všeobecne záväznými právnymi predpismi príslušného orgánu štátnej správy a sú plne v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky, ako aj právnym poriadkom Slovenskej republiky. Argumentácie žalobcu\no náhubkoch a poplašných správach je ukážkovým príkladom laickej interpretácie ústavy a základných\npráv a slobôd, ktoré ústava chráni. V prípade, ak mal žalobca námietky k obsahu programových služieb,\nmal možnosť využiť iné prostriedky a orgány, ktoré regulujú práve obsah rozhlasového a televízneho\nvysielania.\n26. Na pojednávaní dňa 25.6.2025 žalobca predložil podanie, v ktorom poukázal na Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 4/2021. Uviedol, že počas celého covid obdobia žalovaný\nklamal a zavádzal ľudí. Na základe jeho informácií dochádzalo zo strany úradov a verejných činiteľov\nk nezákonnostiam, pričom on bol jednou z obetí. Bola na neho podaná obžaloba, spod ktorej ho po\n4,5 roku Krajský súd Trenčín oslobodil. Na pojednávaní v Justičnom paláci v Bratislave vo veci č. k. 6T\n39/2021 podal G. F. K. dôkazy o klamstvách o ochorení Covid-19.\n27. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 45/2023-95 zo dňa 25.6.2025 rozhodol, že pokračuje\nv konaní s právnym nástupcom žalovaného Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45\nBratislava, IČO: 47 232 480, a to so Slovenskou televíziou a rozhlasom, so sídlom Mlynská dolina,\nBratislava – mestská časť Karlova Ves, 845 45, IČO: 56 398 255. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že\nRozhlas a televízia Slovenska ako aj Slovenská televízia a rozhlas, predstavujú verejnoprávne subjekty\n(§ 18 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka), ktoré sú reglementované osobitnými právnymi predpismi.\nOsobitná právna úprava sa dotýka najmä aspektu ich vzniku (nadobudnutia právnej subjektivity). Ide\no subjekty, ktoré vznikajú aj zanikajú priamo zo zákona. Preto, ak sa vo vzťahu k týmto subjektom\npoužíva pojem „zriadenie a zrušenie“, má sa tým súčasne na mysli „vznik a zánik“. Rozhlas a televízia\nSlovenska, bol zriadený zákonom č. 532/2010 Z.z. Účinnosťou zákona č. 157/2024 Z.z. (1.7.2024) došlo\nk zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska. V priebehu konania nastala právna skutočnosť, v dôsledku\nktorej pôvodný žalovaný (zo vzájomnej žaloby) dňa 1.7.2024 stratil právnu subjektivitu. V zmysle zákona\nč. 157/2024 Z.z. bola zriadená spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas, na ktorú prešli všetky práva\n\na povinnosti zanikajúceho subjektu Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorú situáciu právna doktrína\noznačuje za tzv. univerzálnu sukcesiu.\n28. Žalobca označil dôkazy: platobné doklady SIPO II., prehľad platieb, uznesenie Okresnej\nprokuratúry Banská Bystrica č. k. 4Pn 107/21/6601-27 zo dňa 18.1.2022, uznesenie Okresnej\nprokuratúry Ružomberok č. k. Pv 590/20/5508-15 zo dňa 7.6.2021, potvrdenie o dobe výkonu práce\n(Werkgeversverklaring) zo dňa 9.12.2011, článok z domény N..\n29. Žalovaný označil dôkazy: žaloba z konania č. 10C 48/2022 s prílohami, údaje o odberateľovi elektriny\nod dodávateľa elektriny.\n30. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na zistenie podstatných a rozhodujúcich\nskutočností, môže súd požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n31. V zmysle citovaného ustanovenia zákona, súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie tvrdení najmä\nvtedy, keď ich predložila ako nedostatočne substancované.\n32. Vo svojom prednese na pojednávaní dňa 25.6.2025, a tiež postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku, žalobca k uplatnenému nároku o zaplatenie sumy 167,04 eur uviedol, že zákon\nmu neumožňoval požiadať žalovaného o zrušenie koncesionárskych poplatkov (úhrada za služby\nverejnosti). Podľa § 3 ods. 3 písm. a/, písm. b/ zák. č. 532/2010 Z.z., programovú službu Rozhlasu\na televízie Slovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové,\nzábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré sú založené\nna zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu a k environmentálnej\nzodpovednosti verejnosti, poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo\nsvojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí, na\nslobodné utváranie názorov. Právny predchodca žalovaného od neho požadoval, aby platil úhradu\nza službu verejnosti, pritom ako verejnoprávna inštitúcia si neplnil svoje povinnosti. Na jeho úkor sa\ntak bezdôvodne obohatil. Na strane právneho predchodcu žalovaného nebol právny dôvod k tomu,\naby prijímal úhradu za služby verejnosti, ktorú mu v žalovanom období od 1.l.2020 do 1.1.2023 platil.\nK uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur uviedol, že za protiprávne konanie\nprávneho predchodcu žalovaného, ktorým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv považuje to,\nže v období od marca 2020 do februára 2022 neinformoval pravdivo o pandémii ochorenia Covid-19,\núčelovo o nej zamlčiaval pravdu, neinformoval, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky sú v rozpore so zákonom, že používanie ochranných rúšok a respirátorov je v skutočnosti\nneúčinné. Na území Slovenskej republiky nebola žiadnym subjektom vyhlásená pandémia pre ochorenie\nCovid-19. Opätovne poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021, ďalej\nna to, že G. F. K. na pojednávaní v Justičnom paláci v Bratislave v konaní č. 6T 39/2021 predložil\ndôkazy o neúčinnosti používania ochranných rúšok a respirátorov, a aj o neúčinnosti ďalších prijatých\nopatrení. G. F. D., splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie predložil Generálnej prokuratúre\nSlovenskej republiky dôkazy o tom, že postupy počas pandémie ochorenia Covid-19 boli nezákonné.\nPodľa G. A. K., ktorý bol hosťom v alternatívnom médiu, ochranné rúška sa mali používať len pri\noperačných zákrokoch. Vojak, ktorý bol tiež hosťom v alternatívnom médiu („Infovojna“) sa vyjadril, že ani\nplynová maska nezabráni šíreniu respiračných chorôb. Nevie ako má preukázať, že právny predchodca\nžalovaného informoval, že vyhlášky, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva sú nezákonné, keďže\ntak neurobil. Formou rozhlasového alebo televízneho vysielania neinformoval pravdivo, preto nemôže\n(žalobca) tvrdiť, v ktorý deň sa tak stalo. Ďalej uviedol, že rozhlasové a televízne vysielanie právneho\npredchodcu žalobcu, ani nesledoval. Nevie uviesť, s akým obsahom o pandémii ochorenia Covid-19\ninformovali iné televízie a vysielatelia rozhlasovej služby. On od začiatku pandémie počúval len\nalternatívne média. Ak by si právny predchodca žalovaného plnil svoje povinnosti, t. j. informoval\npravdivo, nebola by na neho podaná obžaloba, mohol si pokojne nakupovať v rámci celého územia\nSlovenskej republiky, nedošlo by k situácii, že by bola privolaná hliadka polície za účelom, aby ho\nvyviedla z prevádzky. Stalo sa tak na prevádzke Slovenskej pošty, a.s., ďalej 365 bank, a.s. (v októbri\n2020), hypermarkete Kaufland, Okresného úradu Prievidza. V 365 bank, a.s., mu pracovníci odmietli\nvyplatiť finančné prostriedky poukázané formou peňažného poštového poukazu. Vtedy nepoužil ochranu\nhorných dýchacích ciest. Bola privolaná hliadka polície, došlo ku konfliktu, čo vyústilo do podania\nobžaloby vo veci č. k. 1T 32/2021. Tým boli porušené jeho ústavné práva, a to právo na majetok, potom\nprávo, ktoré vyplýva z čl. 2 ods. 3, čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšie jeho práva, ktoré ale nevie\n\nšpecifikovať. Pokiaľ v priebehu konania a v podaní zo dňa 30.1.2024 sa vyjadroval o vojne na Ukrajine,\no očkovaní, o protestoch proti tejto vláde, o tom, že počas pandémie sa do Fakultnej nemocnice Nitra\nvozili pacienti aj z ďaleka, o tom, že pred senátom USA bol vypočúvaný hlavný virológ, o neplatnosti\nobrannej zmluvy medzi USA a Slovenskou republikou, o odovzdaní protivzdušnej obrany Ukrajine, o\nMinských dohovoroch, tak uvedeným podaním nemienil navrhnúť, aby súd pripustil zmenu žaloby\no doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.\n33. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:\n34. Žalobou zo dňa 15.12.2022 v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza č. 10C 48/2022 sa\nprávny predchodca žalovaného Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava,\nIČO: 47 232 480 (v postavení žalobcu), domáhal proti žalobcovi (v postavení žalovaného) zaplatenia\n72,68 eur (úhrada za služby verejnosti 55,68 eur, pokuta 17,- eur) a úhrady poštových sadzieb\nspojených s vymáhaním 2,10 eur. Z prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že v kontrolovanom období\n1.1.2010 do 31.12.2011 žalobca nezaplatil úhradu za služby verejnosti v mesiaci júl až december\n2010 a v mesiaci január až jún 2011 (12 mesiacov krát 4,64 eur). Výzvou na zaplatenie nedoplatku\nzo dňa 12.4.2022 právny predchodca žalovaného, vyzval žalobcu na zaplatenie nedoplatku. Výzvu si\nprevzal dňa 21.4.2022. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.5.2023 vyplýva, že žalobca (v postavení\nžalovaného) uplatnil námietku premlčania nároku žalovaného (v postavení žalobcu). Následne podaním\nzo dňa 13.6.2023 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť.\n35. Z údajov o odberateľovi elektriny od dodávateľa zo dňa 24.6.2025 vyplýva, že žalobca je na\nodbernom mieste: C. D. X, F., pod VS: 9088736681, EIC: XXXXXXXXXXXXXXXX, evidovaný ako\nodberateľ elektriny od dodávateľa SPP, a.s. od 24.5.2011.\n36. Z predloženého prehľadu platieb a platobných dokladov SIPO II. (č. l. 4 a č. l. 86 až 90 spisu č. k. 10C\n48/2022) vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému úhradu za služby verejnosti v mesiaci január 2020\naž december 2022. Z listinného dôkazu: Werkgeversverklaring vyplýva, že od 24.9.2010 do 27.5.2011\nžalobca pracoval v zahraničí.\n37. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. k. 4Pn 107/21/6601-27 zo dňa 18.1.2022,\nokrem iného vyplýva, že podľa odborného posudku F. G. H. I., J.: „ochorenie Covid-19 je prenosné\nrespiračné ochorenie vyvolané vírusom\nSARS-CoV-2, ktoré nie je uvedené v prílohe vyhl.\n105/1987 Zb., v ktorej sú uvedené ochorenia, ktoré sa považujú za nákazlivé ľudské choroby v zmysle\nTrestného zákona. Usmernenie hlavného hygienika Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením\nCovid-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 (11. aktualizácia), Bratislava, 20. novembra 2020\nOSIO/791/119830/2020, nedefinuje ochorenie Covid-19 ako nebezpečné, resp. vysoko nebezpečné\nhumánne ochorenie. Podľa medzinárodnej klasifikácie vírus SARS-CoV-2 bol na základe najnovších\nvedeckých dôkazov a dostupných klinických údajov zaradený do 3. skupiny biologických faktorov (BF),\nktoré sa klasifikujú na základe miery rizika nákazy u ľudí. V tejto skupine je napríklad i vírus kliešťovej\nencefalitídy, vírus detskej obrny 2, vírus žltačky typu B a podobne. Ochorenie vyvolané vírusom SARSCoV-2, nazývané Covid-19 je respiračné ochorenie, ktoré sa dominantne šíri vzdušnou čiarou (menej\npravdepodobný, ale možný je i prenos priamym kontaktom – rukami a podobne)“.\n38. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Ružomberok č. k. Pv 590/20/5508-15 zo dňa 7.6.2021, okrem\niného vyplýva, že F. G. H. I., J. v odbornom vyjadrení uviedol, že pozitivita antigénneho testu bez\nprítomnosti klinických príznakov ochorenia\nCovid-19 nie je potvrdením tohto ochorenia, a ani\njednoznačným potvrdením infekčnosti pozitívnej osoby. Pozitívny výsledok antigénneho testu je len\npotvrdenie prítomnosti antigénu vírusu SARS-CoV-2 u testovanej osoby (nie ochorenia Covid-19). Ak\nteda bola osoba bez príznakov ochorenia Covid-19 pozitívne testovaná len antigénovým testom, nemôže\nbyť hodnotená ako osoba chorá na Covid-19.\n39. Z domény zsi.sk vyplýva, že dňa 7.3.2022 bol na nej uverejnený článok s názvom: „Vojna na Ukrajine\nsa nezačala 24.februára 2022“.\n40. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/\nsplnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania\nvzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom\n\nnaliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného\npredpisu alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n41. Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku zakotvuje pozitívnoprávne členenie\nsúkromnoprávnych žalôb na viaceré druhy. Hlavným rozlišovacím kritériom je žalobný návrh. Žalobný\nnávrh je žiadosť žalobcu, čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Pri žalobe na plnenie\nznie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti.\nPrávo na plnenie vyplýva z (žalobcom tvrdeného) relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom\na žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za\nškodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo\nuž existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí).\n42. Obsahom žaloby je žalobný návrh a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu.\n43. Žalobca predmetom konania svojím dispozičným úkonom proti žalovanému urobil nárok o zaplatenie\nsumy 167,04 eur. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že v období od 1.1.2020 do 1.1.2023 jeho právnemu\npredchodcovi platil úhradu za služby verejnosti: 36 krát po 4,64 eur. Programové služby verejnosti\nv oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, však od roku 2016 nevyužíva. Rozhlas a televízia\nSlovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 3\nods. 3 písm. a/, písm. b/ zák. č. 532/2010 Z.z., neinformoval pravdivo a objektívne o ochorení Covid-19,\na to o počte osôb, ktoré zomreli výlučne na uvedené ochorenie, o Náleze Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, že karanténne opatrenia boli v rozpore s ústavou, že ochranné rúška a respirátory nezabraňujú\nšíreniu ochorenia Covid-19, o tom, že podľa stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nzo dňa 29.9.2020 v právomoci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie je vydávať\nvyhlášky, že vyhláškami nie je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody. Namietal, že právny\npredchodca žalovaného do predvolebných besied nepozýval niektorých kandidátov do samosprávnych\norgánov. Platenie úhrady za služby verejnosti v období od 1.1.2020 do 1.1.2023, bolo preto v rozpore\ns dobrými mravmi. Žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, úhradu za služby verejnosti prijímal\nbez právneho dôvodu.\n44. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj\nzo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.\n45. Občiansky zákonník v ustanovení § 489 uvádza jednotlivé právne dôvody, na základe ktorých\ndochádza k vzniku záväzkového právneho vzťahu.\n46. Dôvodom pre vznik záväzku môže byť aj spôsobenie škody (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka)\na vznik bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).\n47. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n48. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu\nnezavinil.\n49. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka zakladá všeobecnú klauzulu zodpovednosti za škodu,\nktorá sa uplatní všade tam, kde nejde o osobitnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu (§ 420a\na nasl. Občianskeho zákonníka).\n50. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným\nkonaním proti dobrým mravom.\n51. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich\nz občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n52. Základnou premisou ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka je zákaz protiprávneho konania\nproti dobrým mravom. Tento zákaz možno vyvodiť z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n\n53. Zodpovednosť za úmyselné konanie proti dobrým mravom zahŕňa prípady konania neupraveného\nprávom, ako aj prípady oprávneného výkonu práva, ktorý smeruje k poškodeniu iného, neodporuje síce\npriamo zákonu a nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Základnou\npodmienkou tejto skutkovej podstaty zodpovednosti je úmysel (priamy alebo nepriamy) škodcu spôsobiť\nškodu inému. Zavinenie škodcu sa neprezumuje a dôkazné bremeno v spore spočíva na poškodenom.\n54. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré\nv historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti\na majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných\nzásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie\nbolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž\nmeradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti\nv súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (porovnaj s. 135 č. 5/2004 Zo\nsúdnej praxe).\n55. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\n56. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n57. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý\nvznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na\nzáklade tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto\nplnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností,\nza ktorých došlo k plneniu.\n58. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten,\nkto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou\nnároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje.\n59. Podľa § 34 zák. č. 157/2024 Z.z., zrušuje sa zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z.z., zákona č. 547/2011 Z.z.,\nzákona č. 340/2012 Z.z., zákona č. 177/2018 Z.z., zákona č. 264/2022 Z.z., zákona č. 59/2023 Z.z.,\nzákona č. 242/2023 Z.z. a zákona č. 530/2023 Z.z..\n60. Podľa čl. V. zák. č. 157/2024 Z.z., tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2024.\n61. Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 157/2024 Z.z., Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších\npredpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti\ntohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva\na povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.\n62. Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 do 1.1.2023 (predmetné\nčasové obdobie), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti\nposkytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho\nvysielania (ďalej len „úhrada“).\n63. Podľa § 2 citovaného zákona, účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti\nrozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.\n64. Podľa § 3 prvá časť vety citovaného zákona, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je a/ fyzická osoba,\nktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ\nelektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.\n\n65. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia\nSlovenska.\n66. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a/ platí úhradu 4,64 eura za\nkaždý aj začatý kalendárny mesiac.\n67. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný\ndeň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.\n68. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, úhrada sa platí mesačne, úhradu za príslušný kalendárny\nmesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.\n69. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, úhradu alebo jej časť zaplatenú bez právneho dôvodu je\nvyberateľ úhrady povinný platiteľovi vrátiť do 60 dní odo dňa a/ zistenia tejto skutočnosti vyberateľom\núhrady alebo b/ doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti, k žiadosti platiteľ\npriloží doklad preukazujúci nárok na vrátenie tejto úhrady alebo jej časti.\n70. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a prvá časť druhej vety citovaného zákona, vyberateľ úhrady na účely\nvýberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum\nvzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa a/ § 3 písm. a/, meno\npriezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak\nplatí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného miesta (od 1.7.2021 aj energetický\nidentifikačný kód (EIC)), adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1\ndruhej vety a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1.\n71. Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do\n30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti a/ vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň\ntúto skutočnosť preukázať (písm. a/).\n72. Podľa § 3 písm. b/, bod 9. zák. č. 251/2012 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 do 1.1.2023 (predmetné\nčasové obdobie), na účely tohto zákona sa rozumie odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba,\nktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti.\n73. Podľa § 34 ods. 7 citovaného zákona, dodávateľ elektriny je povinný viesť evidenciu odberateľov\nelektriny v domácnosti, ktorá obsahuje 1. meno, priezvisko a dátum narodenia odberateľa elektriny\nv domácnosti, 2. adresu trvalého pobytu odberateľa elektriny v domácnosti, 3. adresu odberného miesta,\n4. číslo odberného miesta, 5. dátum, od ktorého je odberateľ elektriny v domácnosti evidovaný v evidencii\nodberateľov elektriny v domácnosti.\n74. Z citovaných ustanovení zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované\nRozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zrušený s účinnosťou\nod 1.7.2024) vyplýva, že predmetom jeho úpravy bolo platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za\nslužby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalovaného Rozhlasom a televíziou Slovenska\nv oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ako hlavného zdroja financovania\nverejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike. Úhrada vytvárala na princípe solidarity priamy\nvzťah medzi verejnoprávnym vysielateľom a verejnosťou. Pri systéme financovania verejnej služby\nv oblasti vysielania prostredníctvom verejnej platby, bola špecifikovaná osoba platiteľa, ktorá bola\nsúčasťou verejnosti a zároveň subjektom práva. Povinnosť platiť úhradu mala fyzická osoba, ktorú\nevidoval dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, ako odberateľa elektriny\nv domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Pre vznik povinnosti\nplatiť úhradu bolo relevantné, či bola konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii, ako\nodberateľ elektriny v domácnosti. Kontrolu platenia úhrady vykonával vyberateľ úhrady. Platiteľ úhrady\nbol povinný písomne oznamovať a preukazovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti\nplatiť úhradu.\n75. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je od 24.5.2011 evidovaný dodávateľom elektriny (SPP,\na.s.) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, ako odberateľ elektriny v domácnosti pre spotrebu\n\nv byte v odbernom mieste: C. D. X, F., pod VS: 9088736681, EIC: 24ZSS6013614000V, že v žalovanom\nobdobí (za mesiac január 2020 až december 2022) zaplatil vyberateľovi úhrady Rozhlasu a televízii\nSlovenska úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64\neur za každý mesiac (36 krát 4,64 eur).\n76. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov: a/\nvznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného\n(obohateného), b/ k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych\nskutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone\n(§ 451 Občianskeho zákonníka), c/ vznik\nmajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného, pričom táto majetková ujma\nzodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného.\n77. O prvý konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide\nvtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu.\n78. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jedna zo strán dostala majetkové hodnoty plnením,\nna ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže\nbyť napr. dohoda strán, povinnosť vyplývajúca zo zákona, či z právnej skutočnosti a podobne). Samotné\nplnenie môže spočívať i v tom, že sa poskytne nejaká vec (finančné prostriedky) bez toho, aby na to\nexistoval právny titul.\n79. Žalobca v žalovanom období (mesiac január 2020 až december 2022) spĺňal definíciu platiteľa\núhrady podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z., preto bol povinný platiť úhradu za služby verejnosti\nposkytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Právny\nvzťah medzi ním a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktorého právnym nástupcom je Slovenská\ntelevízia a rozhlas, bol v uvedenom období založený zákonom (č. 340/2012 Z.z.). Právny predchodca\nžalovaného nedostal v žalovanom období majetkové hodnoty plnením, na ktoré by v dobe ich poskytnutia\nneexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Žalobca nemôže požadovať vrátenie plnenia (sumy\n167,04 eur) od žalovaného, pretože právny dôvod na platenie úhrady za služby verejnosti poskytované\nRozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, existoval (zákonný\ntitul).\n80. Druhý konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je\nplnenie z neplatného právneho úkonu.\n81. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na\ntom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. Na rozdiel od prípadu, keď\nprávny dôvod na plnenie vôbec neexistoval, o prípad plnenia z neplatného právneho úkonu ide vtedy,\nak právny úkon zakladajúci právo na plnenie síce existoval, ale je neplatný. Na posúdenie nároku\nna vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, má otázka\nplatnosti zmluvy význam len vtedy, ak bolo plnenie na základe zmluvy skutočne poskytnuté. Pokiaľ\nvšak poskytnutým plnením nebolo plnenie záväzku zo zmluvy, nemôže ísť o plnenie prijaté na základe\nneplatného právneho úkonu.\n82. Právny vzťah medzi žalobcom a Rozhlasom a televíziou Slovenska, bol založený zákonom (č.\n340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene\na doplnení niektorých zákonov), a nie zmluvným dojednaním (zákonodarca nezvolil zmluvný systém).\n83. Poskytnutým plnením žalobcu v mesiaci januári 2020 až decembri 2022 vo výške 167,04 eur\nprávnemu predchodcovi žalovaného, nebolo plnenie záväzku zo zmluvy, preto nemôže ísť o plnenie\nprijaté na základe neplatného právneho úkonu.\n84. Tretí konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nspočíva v tom, že právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie, dodatočne odpadol.\n85. Ide o skutkovú podstatu, keď je v dobe plnenia právny dôvod daný, ale tento následne, v dôsledku\nprávnej skutočnosti, stratí svoje právne účinky.\n\n86. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, platiteľ úhrady za služby verejnosti poskytované\nRozhlasom a televíziou Slovenska, bol povinný písomne oznamovať a preukazovať vyberateľovi úhrady\nnielen vznik, zmenu, ale aj zánik povinnosti platiť úhradu (§ 9 ods. 6 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z.).\nZákon pritom explicitne vymedzoval, aké údaje muselo obsahovať písomné oznámenie platiteľa (§ 9\nods. 7 zák. č. 340/2012 Z.z.). Vyberateľ úhrady bol povinný vrátiť úhradu alebo jej časť zaplatenú bez\nprávneho dôvodu platiteľovi do 60 dní odo dňa, keď zistil túto skutočnosť alebo do 60 dní odo dňa\ndoručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti, pričom prílohou žiadosti mali byť aj\ndoklady preukazujúce vznik nároku na vrátenie úhrady alebo jej časti (§ 7 ods. 4 zák. č. 340/2012 Z.z.).\n87. V žalovanom období žalobca neukončil právny vzťah zo zmluvy o dodávke elektriny v odbernom\nmieste C. D. X, F., pre ktoré bol evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti,\npreto nebol povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady túto skutočnosť. V období za mesiac január\n2020 až december 2022 žalobca spĺňal definíciu platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012\nZ.z., preto bol povinný platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska\nv oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Tento dôvod nestratil svoje právne účinky.\n88. Na poslednom mieste uvádza ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako dôvod vzniku\nbezdôvodného obohatenia, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n89. Podľa súdnej praxe sa za nepoctivý zdroj vo všeobecnosti považuje zdroj, ktorý nie je právnym\nporiadkom uznaný.\n90. O prospech získaný z nepoctivých zdrojov ide napríklad v prípade prospechu získaného trestnou\nčinnosťou, činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.\n91. Žalobca v konaní tvrdil, že programové služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového\nvysielania nevyužíva od roku 2016, a teda ich nevyužíval ani v žalovanom období.\n92. Žalobca v období mesiac január 2020 až december 2022 spĺňal definíciu platiteľa úhrady podľa §\n3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z.. Úhradu ako platiteľ bol povinný platiť bez ohľadu na to, či využíval\nslužby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho\nvysielania alebo nie (ide o tzv. neekvivalentnú službu), a tiež bez ohľadu na to, či vlastnil televízny\nalebo rozhlasový prijímač alebo nie, respektíve, či bol jeho držiteľom. Úhrada bola platbou, ktorá sa\nvzťahovala na každú fyzickú osobu, ktorá bola evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov\nelektriny v domácnosti, ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte\nalebo v rodinnom dome.\n93. Pokiaľ žalovaný, respektíve jeho právny predchodca prijímal v žalovanom období od žalobcu, ktorý\nspĺňal definíciu platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z., úhradu za služby verejnosti\nposkytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania,\na žalobca jeho programové služby nevyužíval, nejedná sa o skutkovú situáciu, ktorú by bolo možné\nvyhodnotiť ako prospech získaný činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa sám\nrozhodol, že služby verejnosti nebude využívať (sledovať rozhlasové a televízne vysielanie).\n94. Žalobca za činnosť žalovaného, respektíve jeho právneho predchodcu, ktorá je v rozpore s dobrými\nmravmi označil aj to, že v žalovanom období neinformoval pravdivo a objektívne o ochorení Covid-19,\na to o počte osôb, ktoré zomreli výlučne na toto ochorenie, o Náleze Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, že karanténne opatrenia boli v rozpore s ústavou, že ochranné rúška a respirátory nezabraňujú\nšíreniu ochorenia Covid-19, o tom, že podľa stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo\ndňa 29.9.2020 v právomoci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie je vydávať vyhlášky,\nže vyhláškami nie je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody. Namietal, že právny predchodca\nžalovaného do predvolebných besied nepozýval niektorých kandidátov do samosprávnych orgánov.\n95. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/, písm. b/ zák. č. 532/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 do\n1.1.2023 (predmetné časové obdobie), programovú službu Rozhlasu a televízie Slovenska tvoria\nspravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie\nprogramy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré a/ sú založené na zásadách demokracie\na humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti\n\nverejnosti, b/ poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku\nvyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí, na slobodné utváranie\nnázorov.\n96. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/, písm. o/ citovaného zákona, rada je orgánom dohľadu, ktorý dohliada na\ndodržiavanie tohto zákona a plnenie úloh, ktoré Rozhlasu a televízii Slovenska vyplývajú z osobitných\npredpisov, prerokúva a vybavuje rade adresované sťažnosti a iné podnety na činnosť Rozhlasu\na televízie Slovenska a jej orgánov vo vzťahu k tomuto zákonu.\n97. Podľa § 1 zák. č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 do 31.7.2022 (časť žalovaného\nobdobia), tento zákon upravuje a/ postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len\n„rada“), b/ práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4.\n98. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, tento zákon sa vzťahuje na a/ vysielateľa zriadeného zákonom\n(ďalej len „vysielateľ na základe zákona“).\n99. Podľa § 3 citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ vysielanie je vysielanie programovej služby\nv jej rozsahu podľa osobitného predpisu.\n100. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie.\n101. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, rada dbá o uchovávanie plurality informácii v spravodajských\nreláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom.\n102. Podľa § 5 ods. 1 písm. g/, písm. h/, písm. n/, ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, do pôsobnosti\nrady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona podľa § 14a, upozorňovať radu\nRozhlasu a televízie Slovenska na porušenie povinností uložených vysielateľovi na základe zákona\ntýmto zákonom.\n103. Podľa § 14a ods. 1, ods. 2 veta prvá citovaného zákona, sťažnosť na porušenie tohto zákona sa\npodáva rade písomne, telefaxom alebo elektronickou formou. Zo sťažnosti musí byť zrejmé, čím mal\nbyť porušený tento zákon.\n104. Podľa § 16 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. k/ citovaného zákona, vysielateľ je povinný zabezpečiť\nvšestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, zabezpečiť\nobjektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov, názory\na hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru, odvysielať\noznam o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu (ďalej len „oznam\no porušení zákona“) a udelenej licencie v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom radou.\n105. Podľa § 64 ods. 1 citovaného zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona, b/ odvysielanie\noznamu o porušení zákona, c/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd/ pokutu, e/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n\n106. Podľa § 1 písm. a/, bod 1. písm. c/ zák. č. 264/2022 Z.z. v znení účinnom od 1.8.2022 do 1.1.2023\n(časť žalovaného obdobia), tento zákon upravuje práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby,\nktorým je vysielateľ, postavenie a pôsobnosť Rady pre mediálne služby (ďalej len „regulátor“).\n107. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, poskytovateľ obsahovej služby zodpovedá za obsah ním\nposkytovanej obsahovej služby, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak; poskytovateľ\nobsahovej služby podľa § 13 ods. 1 písm. c/ a d/ a ods. 2 zodpovedá za jej obsah len v rozsahu povinností\npodľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu.\n108. Podľa § 15 ods. 4 citovaného zákona, poskytovateľ obsahovej služby nezodpovedá ani za obsah\nuverejneného oznámenia v naliehavom verejnom záujme, obsah komunikátu, ktorého uverejnenie\nnariadil orgán verejnej moci, obsah komunikátu tretej osoby, ktorého uverejnením sa plní povinnosť\nuložená zákonom, obsah informácie, ktorú poskytol ústavný činiteľ, rozpočtová organizácia alebo\npríspevková organizácia zriadená orgánom verejnej moci alebo právnická osoba zriadená zákonom,\na za obsah uverejnený podľa § 212 a § 213.\n109. Podľa § 25 citovaného zákona, vysielateľ, ktorý nepodlieha samoregulačnému mechanizmu\nzapísanému do evidencie podľa tohto zákona, regulujúcemu aj oblasť všestrannosti informácií,\nnázorovej plurality a objektívnosti a nestrannosti programov, je povinný a/ zabezpečiť všestrannosť\ninformácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, b/ zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a programov aktuálnej publicistiky; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\n110. Podľa § 109 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, regulátor vykonáva dohľad nad dodržiavaním\nprávnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu, poskytovanie audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a poskytovanie platforiem na zdieľanie obsahu.\n111. Podľa § 109 ods. 3 citovaného zákona, poslaním regulátora je a/ presadzovať verejný záujem\nv oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie\na poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu, b/ chrániť slobodu prejavu, právo na informácie a právo\nna prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a c/ vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania,\nretransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem\nna zdieľanie obsahu.\n112. Podľa § 134 citovaného zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom regulátor\nukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona, b/ uverejnenie oznamu o porušení zákona,\nc/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d/ pokutu, e/ zrušenie\nautorizácie za závažné porušenie povinnosti.\n113. Pri celkovom hodnotení nepoctivých zdrojov treba mať na zreteli, že platí domnienka poctivosti\nzdroja majetkového prospechu, a preto nepoctivosť zdroja musí preukázať ten, kto sa domáha vydania\nbezdôvodného obohatenia na základe ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.\n114. Žalovaná suma 167,04 eur (36 krát 4,64 eur) nepredstavuje na strane žalovaného majetkový\nprospech získaný z nepoctivých zdrojov. Jeho právny predchodca ju získal od žalobcu, ako platiteľa\núhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového\na televízneho vysielania podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom v žalovanom\nobdobí. Podľa § 4 tohto zákona, predstavovala u neho ako vyberateľa úhrady príjem, ktorý viedol na\nsamostatnom účte. Vyberanie úhrady nie je možné vyhodnotiť tak, že by išlo o činnosť vykonávanú\nneoprávnene, respektíve v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so zásadami spoločenského správania sa,\na tým nie je možné vyhodnotiť ani nepoctivosť zdroja prijatého plnenia. Iná by bola situácia, ak by\nprávny predchodca žalovaného získal v žalovanom období sumu 4,64 eur mesačne (celkovo 167,04\neur) od žalobcu bez toho, aby mu zákon ukladal jej vyberanie. Vtedy, by už išlo o majetkový prospech\nzískaný z nepoctivých zdrojov. Ak žalobca v posudzovanom období mal námietky (bod 94.) k obsahu\nprogramových služieb (tvrdil však, že od roku 2016 programové služby nevyužíval), poskytovaných\nRozhlasom a televíziou Slovenska, mal možnosť využiť prostriedky a orgány, ktoré regulovali práve\nobsah rozhlasového a televízneho vysielania. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z.z., rada bola orgánom\ndohľadu, ktorý dohliadal na dodržiavanie zákona a plnenie úloh, ktoré Rozhlasu a televízii Slovenska\n\nvyplývali aj z osobitných predpisov, prerokúvala a vybavovala jej adresované sťažnosti, ale aj iné\npodnety na činnosť Rozsahu a televízie Slovenska. Podľa § 5 zák. č. 308/2000 Z.z., Rada pre vysielanie\na retransmisiu bola orgánom, do pôsobnosti ktorého tiež patrilo dohliadať na dodržiavanie povinností\npodľa tohto zákona, osobitných predpisov, ukladať sankcie aj vysielateľom, vybavovať sťažnosti na\nporušenie tohto zákona podľa § 14a. Od 1.8.2022 nadobudol účinnosť zák. č. 264/2022, ktorý upravuje\npráva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, ktorým je vysielateľ, postavenie a pôsobnosť Rady\npre mediálne služby (ďalej len „regulátor“). Regulátor od uvedeného obdobia, okrem iného, vykonáva\ndohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie (porovnaj rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 5Co 49/2024 v sčasti podobnej veci), tiež ukladá vysielateľom sankcie.\n115. Na strane žalovaného (právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska) nevznikol majetkový\nprospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n116. Súd ďalej posudzoval, či na strane žalovaného, ako právneho nástupcu Rozhlasu a televízie\nSlovenska vznikol záväzok zo spôsobenej škody. Záväzky zo spôsobenej škody sú zodpovednostnými\nzáväzkami, ktoré majú z povahy veci sekundárny charakter.\n117. Žalobca svoj nárok o zaplatenie 167,04 eur odôvodňoval ustanovením § 424 Občianskeho\nzákonníka, konaním právneho predchodcu žalovaného, ktoré podľa jeho tvrdenia je v rozpore s dobrými\nmravmi.\n118. Základnými predpokladmi zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom sú: a/ konanie\nškodcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, b/ vznik škody, príčinná súvislosť medzi a/ a b/, d/ zavinenie\nvo forme úmyslu.\n119. Zásada „nikto nesmie zneužívať svoje práva konaním proti dobrým mravom“ platí v prípadoch,\nkeď ide o dovolené, nie protiprávne konanie, avšak v konkrétnych súvislostiach naplňujúce znaky\nnemravného konania (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 25Cdo 874/2005).\n120. V žalovanom období vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady za služby verejnosti poskytované\nRozhlasom a televíziou Slovenska, bol podľa zák. č. 340/2012 Z.z. právny predchodca žalovaného.\nZákon obsahoval definíciu pojmu platiteľ úhrady, stanovil kto je vyberateľom a príjemcom úhrady,\ndefinoval účel použitia úhrady, určil sadzbu úhrady. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia,\nplatiteľom úhrady bola fyzická osoba, ktorá bola evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii\nodberateľov elektriny v domácnosti, ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre\nspotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalobca bol takouto fyzickou osobou podľa § 3 písm. a/ zák. č.\n340/2012 Z.z. (platiteľom úhrady), ktorá si v období mesiacov január 2020 až december 2022 aj splnila\ntúto povinnosť. Právny predchodca žalovaného prijal realizované úhrady.\n121. Súd posudzoval otázku, či konanie právneho predchodcu žalovaného napĺňalo znaky nemravného\nkonania.\n122. Žalobca tvrdil, že právny predchodca žalovaného v žalovanom období neinformoval pravdivo\na objektívne o ochorení Covid-19, a to o počte osôb, ktoré zomreli výlučne na toto ochorenie, o Náleze\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, že karanténne opatrenia boli v rozpore s ústavou, že ochranné\nrúška a respirátory nezabraňujú šíreniu ochorenia Covid-19, o tom, že podľa stanoviska Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 29.9.2020 v právomoci Úradu verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky nie je vydávať vyhlášky, že vyhláškami nie je možné obmedziť základné ľudské\npráva a slobody. Namietal, že právny predchodca žalovaného do predvolebných besied nepozýval\nniektorých kandidátov do samosprávnych orgánov (bod 94.).\n123. Žalobca v konaní neoznačil dôkazy za účelom preukázania, aká bola podľa jednotlivých dátumov\nv čase od 1.1.2020 do 1.1.2023 skutočná obsahová služba rozhlasového a televízneho vysielania\nprávneho predchodcu žalovaného, určená na príjem verejnosťou a či tento informoval alebo nie tak, ako\nto žalobca tvrdil, a či do predvolebných besied nepozval niektorých (a konkrétne ktorých) kandidátov\ndo samosprávnych krajov. Regulácia v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania však patrila do\nkompetencie Rady, Rady pre vysielanie a retransmisiu, neskôr Rady pre mediálne služby.\n\n124. Až v prípade, ak nie je možné identifikovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti, možno\nsankcionovať dané konanie v súlade s § 424 Občianskeho zákonníka (s. 1516 Veľké komentáre,\nŠtevček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník I., C. H. BECK, 2.\nvydanie 2019).\n125. Žalobca nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že právny predchodca žalovaného mu\nspôsobil škodu úmyselným konaním proti dobrým mravom. Vyberaním a prijímaním úhrady za služby\nverejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, vykonával svoje právo, nie však spôsobom,\nktorý by zámerne poškodzoval žalobcu a viedol k neprimeraným dôsledkom (napríklad vyhrážaním\nsa, že ak úhradu nezrealizuje podá žalobu (v úmysle zastrašovania) o odpojenie od dodávky elektriny\ndo domácnosti, v dôsledku čoho by mu vznikla škoda, napríklad vo výške nákladov vynaložených\nna zabezpečenie náhradných zdrojov elektriny). Ak by si aj právny predchodca žalovaného neplnil\npovinnosti vysielateľa podľa zák. č. 532/2010 Z.z., zák. č. 308/2000 Z.z. a neskôr zák. č. 264/2022\nZ.z., nejedná sa z jeho strany o úmyselné konanie voči žalobcovi (a/ priamy úmysel, kedy škodca\nvie, že svojím konaním spôsobí škodu a súčasne chce tento následok spôsobiť, b/ nepriamy úmysel,\nkedy škodca vie, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s týmto\ndôsledkom uzrozumený) proti dobrým mravom, ktoré by malo za následok vznik škody. Znakom\nrozhlasového a televízneho vysielania je poskytovanie programových služieb verejnosti, pričom pojem\nverejnosť je v tejto súvislosti treba chápať, ako individuálne neurčený okruh osôb a verejné poskytovanie\nprogramových služieb, ako neadresné poskytovanie programových služieb. Ak by aj právny predchodca\nžalovaného v rozhlasovom a televíznom vysielaní neinformoval objektívne a pritom úplne, tak v príčinnej\nsúvislosti s týmto konaním nezaplatil žalobca úhradu 167,04 eur, nakoľko túto realizoval ako fyzická\nosoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, ako\nodberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte. Ak právny predchodca\nžalovaného porušil v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania svoje povinnosti, nejedná sa\no skutkovú podstatu § 424 Občianskeho zákonníka (bod 124.). Sankcionovanie za to, by patrilo\ndo kompetencie iných príslušných orgánov. Zo všetkých v predchádzajúcich častiach odôvodnenia\nrozhodnutia uvedených dôvodov, súd vzájomnú žalobu o zaplatenie 167,04 eur, ako neopodstatnenú\nzamietol.\n126. Žalobca predmetom konania svojím dispozičným úkonom proti žalovanému ďalej urobil nárok\no náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že v období, za ktoré si\nžalovaný (právny predchodca žalovaného v postavení žalobcu) proti nemu v konaní č. 10C 48/2022\nuplatňoval žalovanú sumu 72,68 eur, bol odpojený od dodávky elektriny, a preto nemal povinnosť\nplatiť úhradu. Žalovaný ho neoprávnene obvinil (neopodstatnene uplatnil nárok), nezistil si všetky\nrozhodujúce skutočnosti, a to či platil zálohové platby za dodávku elektriny. Za protiprávne konanie\nprávneho predchodcu žalovaného, ktorým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, považuje i to,\nže v období od marca 2020 do februára 2022 neinformoval pravdivo o pandémii ochorenia Covid-19,\núčelovo o nej zamlčiaval pravdu, neinformoval, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky sú v rozpore so zákonom, že používanie ochranných rúšok a respirátorov je neúčinné, aký je\nskutočný počet zomrelých výlučne na uvedené ochorenie. Ak by si plnil svoje povinnosti, t. j. informoval\npravdivo, nebola by na neho podaná obžaloba (za prečin útoku na verejného činiteľa), mohol si pokojne\nnakupovať v rámci celého územia Slovenskej republiky, nedošlo by k situácii, že by bola privolaná\nhliadka polície za účelom, aby ho vyviedla z prevádzky. Stalo sa tak na pobočke Slovenskej pošty,\na.s., ďalej 365 bank, a.s. (v októbri 2020), v hypermarkete Kaufland, na Okresnom úrade Prievidza.\nV 365 bank, a.s. mu dňa 2.10.2020 pracovníci odmietli vyplatiť finančné prostriedky, lebo mali falošné\ninformácie právneho predchodcu žalovaného o tom, že je povinnosť používať ochranné rúška alebo\nrespirátory. Bola privolaná hliadka polície, došlo ku konfliktu, čo vyústilo do podania obžaloby vo veci č.\nk. 1T 32/2021. Ošetrujúci lekár mu dal výpoveď z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, lebo\nnepoužil ochranné rúško alebo respirátor.\n127. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú\nsplnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti (existencia\nprotiprávneho úkonu), b/ vznik škody, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom\nškodcu a vzniknutou škodou, d/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide\no zodpovednosť za predpokladané zavinenie).\n\n128. Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom.\n129. Pod pojem škoda možno zahrnúť: a/ majetkovú ujmu, ktorá znamená úbytok na majetkových\nhodnotách poškodeného, b/ nemajetkovú ujmu, ak je odškodniteľná (ujma, ktorá vznikla zásahom do\nosobnostných práv fyzickej osoby).\n130. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti\nmedzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. Podmienkou vzniku\npovinnosti škodcu nahradiť škodu je to, aby škoda bola ním spôsobená.\n131. O zavinenie škodcu ide vtedy, keď mu možno pričítať jeho protiprávne konanie.\n132. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n133. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov, a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n134. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce primerané\nzadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej\nosoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch.\n135. Podľa čl. 1 Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia\nsubjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zverená\ninému orgánu.\n136. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n137. Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je základným právom,\na preto sa ho nemožno účinne vzdať. Základné právo na súdnu ochranu sa vymedzuje ako procesné\nprávo.\n138. Uplatnenie základného práva na prístup k súdu je subsidiárne. Iba ak má osoba hmotné právo,\nktoré môže byť predmetom súdnej ochrany, vznikne osobe oprávnenie prístupu k súdu.\n139. Zák. č. 340/2012 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.1.2013 (zrušený bol ku dňu 1.7.2023) a v § 14\nzrušil zák. č. 68/2008 Z.z.. Z prechodného ustanovenia § 12 ods. 1 a 2\nzák. č. 340/2012 Z.z.\nvyplýva, že platiteľ podľa § 3 písm. a/ (fyzická osoba) a podľa § 3 písm.\nb/ (právnická osoba)\nzák. č. 68/2008 Z.z. sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. a/ respektíve § 3 písm. b/ zák. č. 340/2012\nZ.z.. Vyberanie a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa\nzák. č. 68/2008 Z.z. povinný zaplatiť\ndo 31.12.2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady,\nvykonával od 1.1.2013 podľa § 13 ods. 1, ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. Rozhlas a televízia Slovenska.\n140. Podľa § 131 Civilného sporového poriadku, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na\nsúdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.\n141. Právny predchodca žalovaného v konaní č. 10C 48/2022 (v postavení žalobcu) si podanou žalobou\nuplatnil proti žalobcovi (v postavení žalovaného) nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti\nposkytované v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania za obdobie 1.1.2010 do 31.12.2011.\nVychádzal zo zák. č. 340/2012 Z.z., ale aj zák. č. 176/2004 Z.z.\n(o nakladaní s majetkom\nverejnoprávnych inštitúcií).\n\n142. Právny predchodca žalovaného (v postavení žalobcu) v konaní č. 10C 48/2022, využil svoje ústavné\nprávo na súdnu ochranu.\n143. Na pojednávaní dňa 31.5.2023 žalobca (v postavení žalovaného) uplatnil námietku premlčania.\n144. Podľa § 100 ods. 1 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka, na premlčanie súd prihliadne len\nna námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať.\n145. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením\nmožnosti jeho úspešného uplatnenia. Dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok, že nárok\nsíce existuje, avšak je oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku nemôže súd\nveriteľovi priznať.\n146. Po dovolaní sa námietky premlčania žalobcom (v postavení žalovaného), právny predchodca\nžalovaného (v postavení žalobcu) v konaní č. 10C 48/2022, zobral žalobu späť.\n147. Právny predchodca žalovaného (v postavení žalobcu) sa zákonom ustanoveným postupom,\npodanou žalobou v konaní č. 10C 48/2022 domáhal na súde svojho hmotného práva. Využil svoje právo\nna súdnu ochranu, čo nie je možné vyhodnotiť ako protiprávny úkon, respektíve neoprávnený zásah,\nktorý je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu.\n148. Všeobecne platí, že kto využil svoje ústavné právo na súdnu ochranu, nemôže byť za to\nsankcionovaný. Jedinú sankciu predstavuje komplex sankcií procesných, spočívajúcich napríklad\nv povinnosti znášať náhradu trov konania, v prípade neúspešného sporu (s. 21 Veľké komentáre,\nŠtevček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok, C. H.\nBECK, 2016).\n149. Ak by právo právneho predchodcu žalovaného (v postavení žalobcu) v konaní č. 10C 48/2022\nnebolo premlčané a žalobca (v postavení žalovaného), by preto neuplatnil námietku premlčania, mohol\nuplatniť právne inštitúty sporového konania podľa § 149 Civilného sporového poriadku, a to prostriedky\nprocesnej obrany (poprieť skutkové tvrdenia zo žaloby, preukázať, že bol odpojený od dodávky elektriny,\nže si splnil oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného), t. j. procesné\núkony strany sporu.\n150. Keďže chýba jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon žalovaného\n(ako právneho nástupcu Rozhlasu a televízie Slovenska), nebolo možné žalobcovi priznať na vyššie\nuvedenom skutkovom základe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur, respektíve jej časti.\nPrávny predchodca žalovaného si v konaní č. 10C 48/2022 uplatnil základné právo na prístup k súdu.\nVyužitie ústavného práva na súdnu ochranu, nie je možné vyhodnotiť ani ako úmyselné konanie proti\ndobrým mravom (§ 424 Občianskeho zákonníka).\n151. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej\nsúvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne\nkonanie škodcu bolo príčinou a vznik škody je následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť\nbezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej\nexistencii.\n152. Dôkazná iniciatíva súdu v civilnom sporovom konaní je obmedzená.\n153. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz,\nktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že\nskutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n154. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom\nsvojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje.\n\n155. Žalobca v konaní nepredložil rozsudok Okresného súdu Prievidza z konania č. 1T/32/2021, a ani\nrozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol spod obžaloby oslobodený. Medzi stranami však nebolo sporné,\nže dňa 2.10.2020 sa dostavil do pobočky 365 bank, a.s., kde odmietol použiť ochranu horných dýchacích\nciest s tým, že mu to žiadny zákon neprikazoval, že bola privolaná hliadka polície, došlo ku konfliktu\na bola na neho podaná obžaloba za prečin útoku na verejného činiteľa, spod ktorej bol Krajským súdom\nv Trenčíne oslobodený.\n156. Podľa § 1 zák. č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok), trestný poriadok upravuje postup orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli\npodľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať\nzákladné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.\n157. Podľa § 2 ods. 15 citovaného zákona, trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu\nalebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.\n158. Prečin útoku na verejného činiteľa je upravený v § 323 zák. č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon), a jeho\nskutková podstata spočíva v použití násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.\n159. Prokurátor podal na žalobcu obžalobu za prečin útoku na verejného činiteľa, ktorého skutková\npodstata spočívala v použití násilia v úmysle pôsobiť dňa 2.10.2020 na výkon právomoci verejného\nčiniteľa, spod ktorej bol oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne. V danom prípade, išlo\no úradný postup orgánu verejnej moci. Za škodu (za splnenia podmienok ustanovených osobitným\nzákonom), ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ale zodpovedá štát.\nŽalovaný, ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, nebol orgánom verejnej moci, ktorý by\nmal oprávnenie podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku. Preto nie je pasívne legitimovaným subjektom pri\nuplatnení predmetného nároku, na vyššie uvedenom skutkovom základe. Argument žalobcu, že ak by si\nprávny predchodca žalovaného plnil svoje povinnosti, a to informoval pravdivo neobstojí, lebo dôvodom\npodania obžaloby, spod ktorej bol neskôr oslobodený, bol prečin útoku na verejného činiteľa. Žalobca\nnetvrdil, že by právny predchodca žalovaného informoval verejnosť, že sa má správať násilne. Skutková\npodstata podanej obžaloby nebola založená na tom, že žalovaný nepoužil ochranu na prekrytie horných\ndýchacích ciest.\n160. Žalobca tvrdil, že dňa 2.10.2020 boli porušené jeho práva, a to právo na majetok, právo, ktoré\nvyplýva z čl. 2 ods. 3, čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky.\n161. Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok.\n162. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n163. Podľa čl. 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladať\na/ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b/\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb alebo c/ nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno\nupraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv\na slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní\nzákladných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť\nlen na ustanovený cieľ.\n164. Žalobca vzájomnú žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur odôvodnil ďalej tým, že dňa\n2.10.2020 si nemohol na pobočke 365 bank, a.s. vybrať na základe predloženého poštového poukazu\nsvoje finančné prostriedky, nebolo mu to umožnené, keďže nepoužil ochranu na prekrytie horných\ndýchacích ciest, a že pracovníci banky vychádzali z nepravdivých informácií, vysielaných právnym\npredchodcom žalovaného.\n165. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 2.10.2020 sa žalobca dostavil do pobočky 365 bank, a.s., kde\nho pracovníci banky upozornili, že nepoužil ochranu horných dýchacích ciest. Žalobca však nepreukázal\n(neoznačil za týmto účelom dôkazy), že mu skutočne nevyplatili finančné prostriedky, v akej výške,\n\nz čoho vychádzali, a či z informácií z rozhlasového alebo televízneho vysielania právneho predchodcu\nžalovaného, a kedy vysielaných a konkrétne s akým obsahom, alebo z informácií nadriadených\npracovníkov. Žalobca nepreukázal, že teda Rozhlas a televízia Slovenska v uvedený deň zasiahol do\njeho práva vlastniť majetok, že je pôvodcom zásahu, a že zásah je neoprávnený, respektíve, že porušil\nkonkrétnu právnu povinnosť. Žalovaný popieral, že jeho právny predchodca bol škodcom, respektíve\npôvodcom zásahu, že by jeho konanie spôsobilo žalobcovi nemajetkovú ujmu.\n166. Žalobca vzájomnú žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur odôvodnil aj tým, že ošetrujúci\nlekár mu dal výpoveď z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ďalej, že si nemohol pokojne\nnakupovať v rámci celého územia Slovenskej republiky, bola privolaná hliadka polície, aby ho vyviedla\nz pobočky Slovenskej pošty, a.s., z hypermarketu Kaufland, z Okresného úradu Prievidza, keďže\nnepoužil ochranu na prekrytie horných dýchacích ciest, čo bolo v príčinnej súvislosti s nepravdivými\ninformáciami, vysielanými právnym predchodcom žalovaného.\n167. Žalobca v konaní nepreukázal (neoznačil za týmto účelom dôkazy), že kedy sa dostavil do\npobočky Slovenskej pošty, a.s., na prevádzku hypermarketu Kaufland, na iné obchodné prevádzky na\núzemí Slovenskej republiky, na Okresný úrad Prievidza, kde by nepoužil ochranu na prekrytie horných\ndýchacích ciest, a že preto bola privolaná hliadka polície, že pracovníci prevádzok vychádzali z informácií\nz rozhlasového alebo televízneho vysielania právneho predchodcu žalovaného, a kedy vysielaných\na konkrétne s akým obsahom, alebo z informácií iného vysielateľa, a že teda Rozhlas a televízia\nSlovenska neoprávnene zasiahol do jeho práva slobodne sa pohybovať. Tiež nepreukázal, že ošetrujúci\nlekár mu dal výpoveď z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a kedy a z akého konkrétneho\ndôvodu. Žalovaný popieral, že jeho právny predchodca bol škodcom, respektíve pôvodcom zásahu, že\nby jeho konanie spôsobilo žalobcovi nemajetkovú ujmu.\n168. Žalovaný v konaní nepopieral, že jeho právny predchodca síce informoval o priebehu, vývoji\na opatreniach počas pandémie Covid-19, išlo však o sprostredkovanie informácií z oficiálnych verejných\nzdrojov.\n169. Žalobca neoznačil dôkazy za účelom preukázania, aká bola podľa jednotlivých dátumov\nv žalovanom období skutočná obsahová služba rozhlasového a televízneho vysielania právneho\npredchodcu žalovaného, určená na príjem verejnosťou, a teda aké informácie vysielal.\n170. Žalobca nepreukázal, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom v konaní, že jeho konanie\nspôsobilo zásah do jeho osobnostných práv alebo, že by úmyselne konal proti dobrým mravom (a/ priamy\númysel, kedy škodca vie, že svojím konaním spôsobí škodu a súčasne chce tento následok spôsobiť, b/\nnepriamy úmysel, kedy škodca vie, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí,\nbol s týmto dôsledkom uzrozumený).\n171. Žalobca poukazoval na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021. Uvedeným\nnálezom ústavný súd rozhodol, že: 1. Ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g/ a § 48 ods. 4 písm. aa/ zákona č.\n355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a/\na ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f/ v časti „alebo v zdravotníckom\nzariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods.\n4 písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4 písm. u/ v\nčasti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d/ v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona\nč. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 5 ods.\n1 písm. e/ a ods. 2 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti\nnávrhu nevyhovel. Obsahom ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g/ zák. č. 355/2007 Z.z. bolo, že počas\nkrízovej situácie (napr. počas prebiehajúcej pandémie nebezpečného ochorenia) je možné nariaďovať aj\nďalšie opatrenia, než sú tie explicitne vymenované vo zvyšnej časti zákona. Ústavný súd vyhodnotil toto\nustanovenie ako príliš neurčito a nejasne formulované. Za protiústavné označil aj ustanovenie § 48 ods.\n4 písm. aa/ zák. č. 355/2007 Z.z., ktoré umožňovalo Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\nnariaďovať aj „ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia“. Ústavný súd uviedol, že\ntoto ustanovenie v porovnaní s inými časťami zákona, bolo tiež neurčité a slabo vymedzené. V súvislosti\n\ns protiústavnosťou ustanovení § 12 ods. 2 písm. f/, § 48 ods. 4 písm. n/ a u/, a tiež § 51 ods. 1 písm. d/\nzák. č. 355/2007 Z.z. konštatoval, že izolácia mimo domova, napríklad v štátnom karanténnom zariadení,\nje zásahom do osobnej slobody. Pojem „karanténa“ v uvedených ustanoveniach považoval za nejasný\na záruky ochrany osobnej slobody za nepostačujúce. Za v nesúlade s ústavou označil iba špecifické\nčasti zák. č. 355/2007 Z.z.. Ústavný súd dal dôraz na ochranu verejného zdravia, čo vyplýva z bodu\n62. nálezu, keď uviedol: „že nebezpečné prenosné ochorenia ohrozujú zdravie populácie ako celku. Pri\nnebezpečných prenosných ochoreniach ide o život a zdravie ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať\nvážne trvalé následky na jednotlivcoch, či skupinách ľudí, nekontrolovateľne sa šíriť v populácii. Je\nv súlade s pozitívnym záväzkom štátu vyplývajúcim z čl. 40 ústavy, chrániť z pozície štátu pred týmto\nstavom celú spoločnosť. Zdravie a jeho ochrana je na jednej strane vecou každého jednotlivca, na\ndruhej strane však verejné zdravie je vecou spoločnosti, týkajúcou sa každého jej člena. Niet preto\npochýb, o potrebe a prospešnosti zákonom upravovať opatrenia a ukladať povinnosti na predchádzanie\nvzniku a šírenia prenosných ochorení“. V bode 63. uviedol: „že pri posudzovaní povinností ukladaných\njednotlivcom z uvedených dôvodov, je preto potrebné vziať do úvahy aj práva iných fyzických osôb,\nnež sú tie, ktorým sú tieto povinnosti ukladané, pretože každý má právo na ochranu zdravia (čl. 40\nústavy), ktorého súčasťou je ochrana pred šírením nákazlivých chorôb“. Ústavný súd neoznačoval za\nprotiústavné opatrenia prijímané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a to používanie\nrúšok, respirátorov. Žalobca poukazoval aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS\n8/2021. V tomto náleze sa ústavný súd zaoberal súladom časti zák. č. 355/2007 Z.z. a ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu. Konkrétne išlo o návrh generálneho prokurátora na začatie konania o súlade\nustanovení § 59b ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 a § 631 tohto zákona s ústavou a s ústavným zákonom\no bezpečnosti štátu. Ústavný súd návrhu nevyhovel a zamietol ho. Žalobca, tiež poukazoval na odborný\nposudok prof. MUDr. Vladimíra Oleára, CSc. Z tohto posudku, okrem iného vyplýva, že ochorenie\nCovid-19 je prenosné respiračné ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV-2, ktoré sa dominantne šíri\nvzdušnou cestou. Na základe najnovších vedeckých dôkazov a dostupných klinických údajov, bol tento\nvírus podľa medzinárodnej klasifikácie zaradený do 3. skupiny biologických faktorov, ktoré sa klasifikujú\nna základe miery rizika nákazy u ľudí. Na základe uvedeného posudku nie je možné vyvodiť, že opatrenia\nprijímané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (používanie rúšok, respirátorov) boli\nprotiústavné. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie, a to vyžiadať z príslušného Mestského súdu\nBratislava z konania č. 6T 39/2021 dôkazy, ktoré predložil G. F. K. o tom, že používanie rúšok\nbolo neúčinné. Súd posudzoval otázku, či konkrétna skutočnosť významná podľa hmotného práva pre\nrozhodnutie vo veci mohla byť vyžiadaním dôkazov, ktoré predložil G. F. K. v konaní č. 6T 39/2021,\nv predmetnom súdnom konaní preukázaná, a aby mohol prijať záver na základe hodnotenia dôkazov\nk pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdených skutočností. Dôkazmi predloženými v konaní č. XX XX/XXXX\nG. F. K., by v predmetnom súdnom spore nebolo preukázané, že ošetrujúci lekár dal žalobcovi výpoveď\nz dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že nepoužil ochranu na prekrytie horných\ndýchacích ciest, ďalej kedy sa dostavil do pobočky Slovenskej pošty, a.s., na prevádzku hypermarketu\nKaufland, na iné obchodné prevádzky na území Slovenskej republiky, na Okresný úrad Prievidza, že\nnepoužil ochranu na prekrytie horných dýchacích ciest, a že preto bola privolaná hliadka polície, že\npracovníci prevádzok vychádzali z informácií z rozhlasového alebo televízneho vysielania právneho\npredchodcu žalovaného, a kedy vysielaných a konkrétne s akým obsahom, alebo z informácií iného\nvysielateľa, a že teda Rozhlas a televízia Slovenska neoprávnene zasiahol do jeho práva slobodne\nsa pohybovať. Súd nevyhodnotil ani obsah článku z domény zsi.sk, lebo sa netýka rozhodujúcich\nskutočností významných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca v priebehu konania uviedol, že nenavrhuje\npripustiť zmenu žaloby o doplnenie ďalších rozhodujúcich skutočností (bod 32.).\n172. S poukazom na zistenia uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozhodnutia, súd\nzamietol ako neopodstatnenú aj žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur.\n173. Súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdny proces nevyžaduje, aby súd reagoval na každý\nargument prednesený v civilnom sporovom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),\nktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.\n174. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania\npodľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n\n175. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa\nvo veci rozhodlo.\n176. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak trovy mu nevznikli, preto mu súd ich náhradu proti žalobcovi\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom\nrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho\nsa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie\nnapáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "19Co/91/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "2b4f7715-21f7-4b85-974d-87d95608f389:7fbc9507-5698-4b54-9efb-d754b776a5f8", "datum": "2026-02-18", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:16deee41-196d-4fc8-8782-f7017f9a8fa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2"}, {"guid": "ussr:8c2681be-db07-4d57-9a04-2b6d1efd23ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2"}, {"guid": "a9aad953-daf0-4f46-be3d-6d794aee8a51:4d186210-4038-4c6d-a514-346c96bb24dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118210249.1", "spisova_znacka": "5Co/49/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/49/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118210249.1"}], "citovane_v": []}