Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10C/21/2020 z 12. 8. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 12. augusta 2025, sp. zn. 10C/21/2020, ECLI:SK:OSPD:2025:3820203111.11
Okresný súd Prievidza | 10C/21/2020 | ECLI:SK:OSPD:2025:3820203111.11 | 2025-08-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/770753ea-edf2-4655-9c16-73a9b40e5ce5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3820203111.11

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
10C/21/2020
3820203111
12. 08. 2025
JUDr. Katarína Zajacová
ECLI:SK:OSPD:2025:3820203111.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v spore žalobkyne A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. E. F., E. G. XXX/XXX, zast. BANÍK & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so
sídlom v Bratislave, Košická 4984/46, IČO: 51 329 972, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, zast. Advokátskou
kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 26, IČO: 36 868 299, o
zaplatenie sumy 77.819,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 62.148,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 34.726,- eur od 16.7.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu
III.

zamieta.

Konanie čiastočne zastavuje o zaplatenie sumy 1.925,- eur.

IV. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z priznanej istiny, ktoré je p o v i
n n ý zaplatiť jej žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 77.819,50 eur a s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 34.726,- eur od 16.7.2020 do zaplatenia. Uplatnený
nárok odôvodnila tým, že dňa 20.1.2017 došlo v obci Lehota pod Vtáčnikom k zrážke medzi osobným
motorovým vozidlom, ktoré viedol H. I. a osobným motorovým vozidlom, ktoré viedla žalobkyňa, a
to tak, že vozidlo I. v tiahlej ľavotočivej zákrute nesprávne predchádzalo pred ním idúci traktor s
prívesom, čím prešlo do protismeru a následne sa čelne zrazilo s vozidlom žalobkyne, v dôsledku čoho
utrpela ťažké poškodenie zdravia. Zodpovedným poisťovateľom škodcu z titulu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol žalovaný. Rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/97/2019 zo dňa 3.9.2019, ktorým bola schválená dohoda o vine a
treste, bol škodca uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 psím.
a/ Trestného zákona. Žalobkyňa výzvou zo dňa 23.3.2020 uplatnila proti žalovanému nárok podľa § 15
ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. na odškodnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
§ 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5 Zákona č. 437/2004 Z. z. za 1820 bodov na základe
znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou H. A. H. J. v sume 34.726,- eur, t.j. za
1820 bodov po 19,08 eur/1 bod. Žalovaný odmietol pristúpiť k likvidácii poistnej udalosti z dôvodu,
že o uplatnenom nároku žalobkyne prebiehalo šetrenie na zisťovanie rozsahu povinnosti žalovaného
plniť znaleckou organizáciou. Poukázala na to, že žalovaný doposiaľ likvidoval iné nároky, preto základ
nároku žalobkyňa nepovažovala za sporný. Zo znaleckého posudku č. 11/2020 uplatnila aj mimoriadne

zvýšenie náhrady za SSU v rozsahu 50%, ktoré vo finančnom vyjadrení predstavovalo sumu 17.363,eur Súčasne sa domáhala mimoriadneho zvýšenia SSU, ktoré jej bolo priznané na základe znaleckého
posudku č. 8/2019 H. I., ktorý je súčasťou spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/1/2019.
Podľa tohto znaleckého posudku uplatnila nárok na zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004
Z.z. o 50% za 2350 bodov po 20,26 eur/1 bod, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo sumu 23.805,50
eur. V priebehu konania vzala podanú žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 1.925,- eur. Celkom voči
žalovanému po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnila nárok na zaplatenie sumy 75.894,50 eur, ktorá
predstavovala základnú náhradu za SSU podľa znaleckého posudku H. A. H. J. č. XX/XXXX zo dňa
16.3.2020 a ďalšie zvýšenie náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. podľa znaleckého
posudku H. I. č. 8/2019 zo dňa 29.7.2019 a podľa znaleckého posudku H. A. H. J. č. XX/XXXX zo dňa
16.2.2020. Trvala na uplatnenom príslušenstve istiny zo sumy 34.726,- eur od 16.7.2020 do zaplatenia z
dôvodu, že žalovaný k výzve na plnenie zo dňa 23.3.2020 reagoval výlučne e-mailovou správou zo dňa
2.4.2020 tak, že oznámil, že o uplatnenom nároku žalobkyne prebieha šetrenie. K návrhu na uzatvorenie
dohody o urovnaní zo dňa 23.3.2020 (čl.32 spisu) sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
2. Na pojednávaní konanom dňa 10.7.2025 žalobkyňa rozsah uplatneného nároku špecifikovala tak, že
voči žalovanému sa naďalej domáhala mimoriadneho zvýšenia SSU, ktoré jej bolo priznané na základe
znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 zo dňa 29.7.2019 za 1850 bodov po 20,26 eur/1 bod v sume 18.741,eur. K poníženiu bodového hodnotenia z 2350 bodov na 1850 bodov pristúpila na základe zhodných
odborných záverov znalkýň H. H. J. a H. K., ktoré sa zhodne vyjadrili, že položku č. 253 znalec H. I. v
znaleckom posudku č. 8/2019 zo dňa 29.7.2019 hodnotil neoprávnene, pretože jeho odbornosťou bola
chirurgia a nie psychiatria. Celkom voči žalovanému uplatnila na zaplatenie sumu 70.830,- eur s 5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 34.726,- eur od 16.7.2020 do zaplatenia. Na trovách konania
voči žalovanému uplatnila nárok na ich náhradu vo výške 100 % s poukazom na to, že rozhodnutie o
mimoriadnom zvýšení SSU z poškodenia jej zdravia záviselo od úvahy súdu a rozhodnutie o odškodnení
SSU za psychiatrické diagnózy zistené žalobkyni z poškodenia jej zdravia záviselo od znaleckého
posudku o bodovom hodnotení SSU.
3. Žalovaný nárok žalobkyne na zaplatenie náhrady za SSU v sume 34.726,- eur podľa znaleckého
posudku H. A. H. J. považoval za nedôvodný. Poukázal na to, že žalobkyňa nerešpektovala ust. § 4
ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. v tom, že namiesto lekárskeho posudku predložila znalecký posudok č.
XX/XXXX, v ktorom bola náhrada za položku č. 253 duplicitne uplatnená, pretože bola uplatnená podľa
znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 vo veci vedenej na Okresom súde v Prievidzi pod sp. zn. 15C/1/2019.
Súčasne uplatnil námietku premlčania tejto istiny za uplatnených 500 bodov, t.j. voči sume 1.529,- eur.
Súčasne uplatnil námietku premlčania sumy 43.093,50 eur predstavujúcej zvýšenie náhrady za SSU
podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. podľa znaleckých posudkov H. I. č. 8/2019 a znaleckého
posudku H. A. H. J. č. XX/XXXX. Tvrdil, že nie sú dané dôvody pre zvýšenie náhrady za SSU podľa
§ 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z.. Uznal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7.233,- eur. Pokiaľ by
nepovažoval nárok žalobkyne za čiastočne premlčaný, dôvodne uplatnenou by podľa jeho názoru bola
suma 10.069,49 eur predstavujúca náhradu za SSU za položku č. 253 v počte bodov 910 po 19,08
eura/1 bod. K metodike výpočtu sumy 7.233,- eur uviedol, že zo sumy 17.363,- eur, ktorá predstavuje
bodové hodnotenie položky č. 253 za 910 bodov po 19,08 eur/1 bod odpočítal sumu 10.130,- eur, ktorú
už žalovaný v minulosti žalobkyni zaplatil na základe znaleckého posudku H. I. za položku č. 253 za 500
bodov. Suma 10.069,49 eur pozostáva z časti zvýšenia náhrady za SSU žalobkyne podľa ust. § 5 ods.
5 Zákona č. 437/2004 Z.z. v sume 2836,40 eur, t.j. 20% zvýšenie náhrady z plnenia za položku č. 271,
pretože v prípade žalobkyne podľa jeho názoru dôvod hodný osobitného zreteľa možno na účely podľa
ust. § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. vidieť len v tejto položke, a to vzhľadom na ťažké obojstranné
a trvalé poškodenie oboch očí žalobkyne, kvôli čomu aj Sociálna poisťovňa uznala žalobkyňu za osobu
plne invalidnú pre mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, ktorá je 70 % s prihliadnutím na mieru funkčnej poruchy u žalobkyne. Považoval
za potrebné vziať do úvahy okolnosť, že žalobkyňa nie je vylúčená z možnosti svojho uplatnenia vo
všetkých životných sférach, nakoľko je čiastočne sebestačná pri základných životných úkonoch, dokáže
sa postarať o domácnosť, venuje sa svojím deťom aj keď v obmedzenom rozsahu a taktiež vykonávať
pracovnú činnosť v chránenej dielni na čiastočný úväzok. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila nárok na zvýšenie
náhrady za SSU podľa ust. 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. paušálne vo vzťahu ku všetkým položkám,
ktorými bolo bodovo ohodnotené jej poškodenie zdravia, trval na tom, že na takéto zvýšenie náhrady
nebol daný dôvod s výnimkou zvýšenia o 20 % položky č. 271. Tvrdil, že zvýšenie náhrady za SSU o
50% je vyhradené najťažším prípadom, kedy je poškodený doslova vyradený z akéhokoľvek ďalšieho

spoločenského života a doživotne je pripútaný na lôžko a celkom odkázaný na pomoc tretej osoby, čo
nebol prípad žalobkyne. Nárok na náhradu SSU prevyšujúci sumu 7.233,- eur považoval za premlčaný,
pretože ustálenie zdravotného stavu žalobkyne na účely možností vykonať bodové ohodnotenie SSU
nastalo už dňa 21.1.2018, t.j. rok po utrpenom úraze v súlade s ust. § 8 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. a
v čase podania žaloby bol jej nárok prevyšujúci sumu 7.233,- eur premlčaný. K omeškaniu žalovaného
uviedol, že žalovaný sa nedostal do omeškania, pretože nárok žalobkyne mohol byť ustálený až v
prejednávanom spore a len v prípade, že by žalovaný neplnil nárok žalobkyne priznaný v súdnom
rozhodnutí v určenej lehote, len v takom prípade by sa mohol dostať žalovaný do omeškania. Voči
žalobkyni uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu podľa jeho úspechu v spore.
4. Žalovaný súčasne vzniesol voči žalobkyni námietku započítania sumy 10.130,- eur, ktorá jej bola
zaplatená ako náhrada za SSU podľa znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 za 500 bodov pri hodnote
jedného bod u v sume 20,26 eur podľa položky č. 253, ktorú znalec hodnotil neoprávnene. Súčasne
žalobkyňa vzniesla námietku premlčania pohľadávky žalovaného uplatnenej na započítanie v sume
10.130,- eur z toho dôvodu, že plnenie na základe znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 v sume 46.330,eur za 2540 bodov žalovaný zaplatil na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
15C/1/2019-269 zo dňa 16.12.2019, ktorý vo výroku I. nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2021 a reálne
uvedená suma bola zaplatená žalobkyni s určitosťou v roku 2021, kedy začala plynúť premlčacia lehota.
Žalovaný nespochybnil, že plnenie žalobkyni z predmetného rozsudku vo veci sp. zn. 15C/1/2019 bolo
vyplatené na prelome rokov 2019, 2020 po právoplatnosti rozsudku, čo konštatoval aj v obsahu sťažnosti
zo dňa 30.10.2023 založenej v spise 15C/1/2019 na čl. 510 druhá strana, bod 3., v ktorom konštatoval,
že rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/1/2019-269 zo dňa 16.12.2019 sa stal právoplatný a
žalovaný poskytol v nenapadnutej výške plnenie žalobkyni. Pohľadávku na započítanie nepovažoval za
premlčanú a podľa jeho názoru premlčacia doba začala plynúť najskôr dňom, kedy žalovanej strane bolo
doručený znalecký posudok H. L. K. č. 39/2023, v ktorom konštatovala, že znalec H. I. položku č. 253 v
hodnote 500 bodov hodnotil neoprávnene. Tvrdil, že odo dňa doručenia znaleckého posudku č. 39/2023
sa žalovaný dozvedel o tom, že peňažné plnenie za 500 bodov žalobkyni poukázal bez právneho dôvodu,
resp. z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. (Súd uvádza, že znalecký posudok H. L. K. žalovaný
prevzal dňa 20.9.2023, čo vyplýva z doručenky založenej v spise na čl. 98).
5. Žalobkyňa k námietke započítania uplatnenej žalovaným uviedla, že žalovaný namietal duplicitu
nároku žalobkyne za položku č. 253 v priebehu celého konania, kedy už vo vyjadrení k žalobe v roku
2020 v bode 3. písm. a/ (i,i) tvrdil, že ide o duplicitne uplatnený nárok za položku č. 253, pretože
tento nárok žalobkyňa uplatnila aj v spore vedenom pod sp. zn. 15C/1/2019. Žalovaný sa voči tomuto
nároku aktívne bránil aj v spore vedenom pod sp. zn. 15C/1/2019, z čoho vyplýva, že mal vedomosť
a aktívne v priebehu celého konania rozporoval duplicitu bodového hodnotenia. Žalobkyňa vzniesla
námietku premlčania pohľadávky uplatnenej voči nej žalovaným na započítanie podľa § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka uplynutím 3-ročnej objektívnej lehoty. Súčasne poukázala na to, že podľa § 581
ods. 1 Občianskeho zákonníka námietka započítania proti pohľadávke na náhradu škody na zdraví nie je
prípustná, na základe čoho započítanie uplatnené žalovaným považovala za neopodstatnené. Žalovaný
žalobkyňou uplatnený nárok nepovažoval za nárok na náhradu škody na zdraví vo vzťahu k nemu ako
k poisťovateľovi, ale za nárok na poistné plnenie.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že doposiaľ žalobkyni bola vyplatená náhrada za SSU podľa
znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 zo dňa 29.7.201 za 2350 bodov po 20,26 eur za jeden bod v celkovej
sume 47.611,- eur. Uvedená náhrada bola žalobkyni vyplatená na základe právoplatných rozsudkov vo
veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/1/2019.
7. Strany sporu na pojednávanie neustanovili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali. Osobne
prítomní na pojednávaní boli ich právni zástupcovia, ktorí pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadali
odročiť. Súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka, znalkyne H. K., oboznámením obsahu spisu
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/1/2019, výzvy žalobkyne na plnenie zo dňa 23.3.2020, obsahu
znaleckého posudku č. 8/2019 H. M. I. zo dňa 29.7.2019, návrhu žalobkyne na uzatvorenie dohody
o urovnaní zo dňa 23.3.2020, obsahu znaleckého posudku č. 11/2020 H. A. H. J. zo dňa 16.3.2020,
listinných dôkazov založených žalobkyňou do spisu na čl. 41 až 56, písomného vyjadrenia žalovaného vo
veci zo dňa 2.9.2020, písomného vyjadrenia žalobkyne vo veci zo dňa 25.9.2020, písomného vyjadrenia

žalovaného vo veci zo dňa 19.11.2020, písomného vyjadrenia žalobkyne vo veci zo dňa 28.11.2022,
písomného vyjadrenia žalovaného vo veci zo dňa 30.3.2023, obsahu znaleckého posudku č. 39/2023
H. K. zo dňa 4.9.2023, písomného vyjadrenia žalobkyne vo veci zo dňa 4.10.2023 a žalovaného zo dňa
11.10.2023, obsahu odborného vyjadrenia znalkyne H. H. J. č. 1/2025 zo dňa 24.6.2025, písomného
vyjadrenia žalobkyne k odbornému vyjadreniu znalkyne zo dňa 7.7.2025 a vyjadrenia žalovaného zo
dňa 8.7.2025, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo spisu Okresného súdu Prievidza vedeného pod sp. zn. 15C/1/2019 vyplýva, že dňa 20.1.2017 v
čase o 15.00 hodine viedol H. I. osobné motorové vozidlo zn. Volskwagen Golf, EČ E. XXXXX po ceste
III/1791 pri obci Lehota pod Vtáčnikom v smere na obec Lehota pod Vtáčnikom, pričom v jeho smere
jazdy v tiahlej ľavotočivej zákrute nesprávne vľavo predchádzal pred ním idúci traktor Claas Axion 850,
evidenčné číslo E. XXXXX s prívesom, ktorý viedol N. O., a to v čase keď oproti prichádzalo oproti
idúce osobné motorové vozidlo Škoda Felícia, EČ E. XXXXX, ktoré viedla vodička B. C., následkom
čoho došlo k ich čelnej zrážke čím obvinený porušil ustanovenie § 15 ods. 4 písm. a,c zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení. Pri dopravnej nehode došlo k odhodeniu osobitného
motorového vozidla Volkswagen Golf a došlo i k bočnému nárazu vozidla s traktorom, vodička B. C.
utrpela početné poranenia: úrazové krvácanie do mozgových cisterien a do okolia mozgového kmeňa,
zlomeninu nosovej kosti, poranenie okohybného nervu pravého očného bulbu, tržnú zmliaždenú ranu
dolnej ústnej pery, tržne zmliaždenú ranu brady, zlomeninu VI. krčného stavca, zlomeninu rukoväte
prsnej kosti, zlomeninu II. rebra vpravo, vniknutie vzduchu do pravej pohrudníkovej dutiny, zlomeninu
pravej lakťovej kosti, ktoré zraneniu je obmedzovali v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 - 6 mesiacov.
10. Za uvedené konanie bol H. I. najskôr uznesením vyšetrovateľa OR PZ ČVS ORP 257/1-VYS PD
2017 zo dňa 24.3.2017 obvinený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.2 písm. a/
Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 psím. f, i Trestného zákona a § 138 písm. h/ Trestného
zákona. Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 1T/97/2019 zo dňa 3.9.2019 bola schválená dohoda o vine
a treste uzatvorená medzi OP v Prievidzi a obvineným, podľa ktorej bol obvinený H. I. uznaný vinným
z uvedeného skutku, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a tým spáchal prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, bol mu uložený podmienečný trest odňatia
slobody a okrem iného poškodená A. B. C. bola odkázaná so svojim nárokom na civilný proces.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2019.
11. Vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/1/2019 súd prvej inštancie rozsudkom
č.k. 15C/1/2019-269 zo dňa 16.12.2019 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
46.330,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 40.832,- eur od 29.10.2018 do zaplatenia a
výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne výrokom III. žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 80,06%. Výrokom IV. priznal štátu právo na náhradu trov
konania voči žalobkyni v rozsahu 9,97% a voči žalovanému v rozsahu 90,03%. Krajský súd v Trenčíne
ako odvolací súd rozsudkom č.k. 8Co/15/2020-353 zo dňa 28.4.2021 pripustil späťvzatie žaloby v časti
o zaplatenie sumy 26.266,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26.266 eur od
29.10.2018 do 29.01.2020, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a konanie o zaplatenie sumy
26.266 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.10.2018 do 29.01.2020 zastavil. Zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o zaplatenie sumy 3.465,60 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 3.465,60 eur od 29.10.2018 do zaplatenia a tiež vo výroku II., vo výroku III. a vo výroku
IV. a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti vo výroku I. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 15C/1/2019-439 zo
dňa 14.2.2022 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.747,- eur do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 85,04%. Výrokom IV. štátu priznal
právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 7,48%. Výrokom V. štátu priznal právo na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 92,52%. Krajský súd v Trenčíne ako odovolací súd
rozsudkom č.k. 8Co/1/2022-490 zo dňa 17.5.2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo výrokoch I., III., IV., V. Žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
12. Zo znaleckého posudku H. M. I., znalca z odvetvia chirurgie a úrazovej chirurgie, č. 8/2019 zo dňa
29.7.2019 vyplýva, že znalec bodové hodnotenie SSU žalobkyne určil 2540 bodmi, ktoré vo finančnom

vyjadrení vyčíslil sumou 46.330,- eur. V znaleckom posudku doplnil bodové hodnotenie znalca H. okrem
iných aj o položku č. 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v rozsahu
500 bodov z bodového rozpätia od 260 do 1.560 bodov. Zdravotný stav žalobkyne považoval za plne
ustálený ku dňu 19.6.2019.
13. Zo znaleckého posudku H. A. H. J. č. XX/XXXX zo dňa 16.3.2020, ktorý bol znalkyňou z odvetvia
psychiatrie vypracovaný pre účely bodového hodnotenia SSU žalobkyne z hľadiska psychiatrického
na žiadosť žalobkyne zo dňa 17.2.2020, vyplýva, že znalkyňa bodové hodnotenie SSU žalobkyne za
psychiatrické poruchy, ktorými trpí v dôsledku poškodenia zdravia dopravnou nehodou určila podľa
položky č. 253 910 bodmi z bodového rozpätia od 260 do 1560 bodov a súčasne podľa § 10 ods.
4 Zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie SSU zvýšila o 100% na 1820 bodov s prihliadnutím
na obmedzenie možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktoré mala vo veku, v ktorom
utrpela poškodenie zdravia. Zistila u nej organickú depresívnu poruchu, ľahkú kognitívnu poruchu a
poruchu osobnosti organického pôvodu. Konštatovala, že u žalobkyne je prítomný súbeh troch rôznych
organických porúch, ktoré samé o sebe nie sú ťažkého stupňa, ale v kontexte komorbidity ide o
taký stav, ktorý plne oprávňuje hodnotiť túto položku v strede daného rozpätia. Kognitívny deficit u
žalobkyne podľa názoru znalkyne predstavoval ustálený stav, ktorý nie je možné psychiatrickou liečbou
ovplyvniť a ide o trvalé zníženie kognitívnych funkcií s tendenciou zhoršovania stavu. Zdravotný stav
žalobkyne považovala za ustálený z psychiatrického hľadiska v decembri 2018, po polroku trvania
psychofarmakologickej liečby a psychoterapeutickej intervencii.
14. Dňa 23.3.2020 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady za SSU podľa znaleckého
posudku č. XX/XXXX v sume 34.726,- eur a nákladov spojených s liečením v sume 398,40 eur v lehote
podľa § 11 ods. 6, 7 Zákona č. 381/2001 Z.z.. Súčasne dňa 23.3.2020 adresovala žalovanému návrh na
uzatvorenie dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., ktorým uplatnila voči nemu
nárok na zaplatenie sumy 43.093,50 eur ako mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSU v rozsahu 50%
bodového hodnotenia SSU podľa znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 za 2540 bodov po 20,26 eur/1 bod
a podľa znaleckého posudku H. H. J. č. XX/XXXX za 1820 bodov po 19,08 eur/1 bod v lehote podľa §
11ods. 6, 7 Zákona č. 381/2001 Z.z..
15. Žalovaný na výzvu žalobkyne a na návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní zo dňa 23.3.2020 reagoval
e-mailom zo dňa 2.4.2020, v ktorom oznámil, že o uplatnenom nároku žalobkyne prebieha šetrenie podľa
§ 7 ods. 6 Zákona č. 437/2004 Z.z. znaleckou organizáciou Forensic s.r.o..
16. Dňa 6.7.2020 predžalobnou výzvou žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady za SSU
v sume 35.124,40 eur v lehote 7 dní od jej doručenia z dôvodu, že likvidácia poistnej udalosti v časti
uplatneného nároku nebola uskutočnená a uplynula zákonná lehota podľa § 11 ods. 6 Zákona č.
381/2001 Z.z.. Ďalšou predžalobnou výzvou zo dňa 6.7.2020 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy
43.093,50 eur v lehote 7 dní od jej doručenia na základe predloženého návrhu dohody na vyrovnanie
z dôvodu, že likvidácia poistnej udalosti v časti tohto nároku nebola uskutočnená a uplynula zákonná
lehota podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 437/2004 Z.z..
17. Z odborného posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 6.2.2018 o invalidite žalobkyne
vyplýva, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 75%.
18. Rozhodnutím Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.4.2018 bol žalobkyni priznaný invalidný
dôchodok od 19.1.2018 v sume 384,80 eur mesačne.
19. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že dopravnou nehodou zo dňa 20.1.2017 utrpela zranenia,
ktoré boli konštatované a špecifikované v bode 6. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu č.k.
15C/1/2019-439 zo dňa 14.2.2022. Uviedla, že okrem telesných zranení dopravnou nehodou utrpela aj
psychické poruchy, ktoré znalkyňa H. H. J. špecifikovala v diagnostickom závere na strane 11 znaleckého
posudku č. 11/2020 ako organickú depresívnu poruchu, ľahkú kognitívnu poruchu a poruchu osobnosti
organického pôvodu. V čase dopravnej nehody žalobkyňa mala takmer 39 rokov a nemala žiadne
zdravotné problémy. Bola zdravá a netrpela žiadnymi ochoreniami, ktoré by mali chronický charakter. V
tom čase, ako aj v súčasnosti je vydatá. Z jej manželstva pochádzajú dvaja synovia, C., nar. XX.X.XXXX
a H., nar. X.X.XXXX. V čase dopravnej nehody mali 3,5 a 6 rokov. V tom období bola zamestnaná
v spoločnosti Poľnovtáčnik, a.s. so sídlom v Lehote pod Vtáčnikom. Profesionálne sa kultúrnym a

športovým aktivitám nevenovala. Vo voľnom čase sa rekreačne spolu s rodinou a priateľmi venovala
turistike, cyklistike a plávaniu. Spoločenských podujatí sa zúčastňovala príležitostne, chodievala do
divadla, na plesy, častejšie do kina. Rada chodievala s priateľmi na posedenia, prípadne na iné akcie.
Denne používala osobné motorové vozidlo. Pomoc nepotrebovala v ničom, ani pokiaľ išlo o starostlivosť
o maloleté deti a výkon domácich prác. Všetky aktivity bola schopná zvládať bez pomoci.
20. Po dopravnej nehode v dôsledku dvojitého videnia, ktorým trpí, nie je schopná viesť motorové
vozidlo, absolvovala 4 operácie očí a aj po nich má ťažkosti so zrakom, stále máva dvojité videnie a
aj vizuálne je na jej očiach vidieť, že nie sú v poriadku. Zo všetkých ťažkostí najintenzívnejšie vnímala
poškodenia zraku v súvislosti s existenciou obmedzení, ktoré musí vo svojom živote znášať. Ďalej má
obmedzené otáčanie krku, pretože utrpela zlomeninu krčného stavca, čo ju obmedzuje pri sedavých
činnostiach, napr. pri práci s počítačom, pri sledovaní TV, k tomu sa pridružili bolesti ramien vystreľujúce
do rúk, v dôsledku čoho navštevuje fyzioterapeuta. Kvôli následkom dopravnej nehody je obmedzená
aj vo výkone domácich prác. Nie je schopná vykonávať viac domácich prác v krátkom časovom slede,
prípadne súčasne, musí si ich rozdeliť a ich vykonávanie jej zaberá viac času. Domáce práce si musí
naplánovať. Robí ich pomalšie a cíti sa unavená. Trpí migrénami, ktoré sa prejavujú 2-3 krát do mesiaca.
Na ich tlmenie užíva lieky. Pri sedení a ležaní máva nepokojné nohy, čo sa prejavuje ich trhaním a
šklbaním. Tieto bolesti tlmí užívaním liekov. Poškodenie zraku ju obmedzuje pri čítaní, pretože stále vidí
dvojmo, rovnako aj pri písaní a pri všetkých činnostiach, ktoré vykonáva, pretože sú pri nich oči potrebné.
Kvôli ťažkostiam so zrakom sa nevenuje športovým aktivitám, konkrétne bicyklovaniu, na turistiku môže
chodiť len obmedzene, pretože aj pri tejto aktivite musí používať zrak a stalo sa jej, že zle stúpila a
natiahla si členok. Spoločenských podujatí sa nezúčastňuje, aj kino jej pripadá hlučné. Po nehode v
divadle vôbec nebola. Ťažkosti so zrakom u nej spôsobili aj psychické problémy v tom, že sa jej nechcelo
nikam chodiť. Bola doma uzavretá, pri stretávaní s priateľmi a s ľuďmi vo všeobecnosti nevie udržať očný
kontakt, za čo sa hanbila. Došlo u nej aj k zmene nálad a všimla si, že býva plačlivá a smutná. Dopravnou
nehodou došlo u nej aj k poškodeniu kognitívnych funkcii mozgu, v dôsledku čoho má slabšiu pamäť, jej
logické myslenie je pomalé, ťažko sa sústreďuje, prejavuje sa u nej smútok a stavy úzkosti, ktoré rieši
užívaním neurolu, ale nie pravidelne. Navštevuje psychiatričku H. F. a psychologičku H. P.. Nespavosťou
netrpí. Domáce práce vykonáva sama, ale robí ich pomalšie a musí si ich naplánovať. Sama umýva aj
okná, ale len jedenkrát do roka, záclony nemá. V záhrade nie je schopná okopávať a tiež v obmedzenej
miere je schopná sadiť. V osobnom živote ju následky dopravnej nehody obmedzili v tom, že stratila
zamestnanie a jej jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok, ktorý poberá v sume približne 420,- eur
mesačne. Za účelom socializácie na 3-4 hodiny dvakrát do týždňa vypomáha v obchode v obci, kde žije,
kde má jeho majiteľ zriadenú chránenú dielňu. Z tejto práce si dokáže privyrobiť do 200,- eur mesačne.
Okrem toho je jej osobný život poznačený tým, že stále cíti smútok, nevie sa zmieriť s tým, ako vyzerá,
pretože poškodenie zraku je na jej tvári vidieť. Zmysel svojho života vidí v rodine a deťoch. Chcela by sa
osobnostne posunúť, aby nemala pocity smútku a nepotrebnosti. V intímnom živote obmedzenia nemá.
Navštevuje psychiatrickú ambulanciu, psychologickú ambulanciu, neurológa a očnú lekárku so sídlom
v Myjave, ktorá je špecialistkou na operácie očí – strabizmus. Jej bežný deň v súčasnosti začína tým,
že po prebudení pociťuje tŕpnutie rúk a krčnej chrbtice, a keď sa dá trochu do poriadku, zabezpečuje
rannú starostlivosť o synov, vrátane prípravy raňajok a v prípade, že netrpí migrénou, zisťuje, či ju majiteľ
potrebuje v obchode, kam chodí vypomáhať, pretože nechce zostať sama doma. Ak nejde do práce
a je doma, čas trávi tým, že domácnosť uprace, prípadne navštívi susedov, s ktorými sa porozpráva.
Pokiaľ ide do práce, chodieva peši a cesta jej trvá 15 minút. V jarnom období jej obľúbenými aktivitami je
záhradka, kvetiny, začala tvoriť ozdoby z pohárov od nutely. Kvôli kondícii pamäti a slovnej zásoby lúšti
krížovky, kvôli tréningu priestorového videnia sa deťmi hráva kreatívne hry, ktoré jej pomáhajú udržať aj
mentálnu kondíciu. Pokiaľ sa cíti dobre, venuje sa aj relaxačným omaľovánkam, ktoré jej pomáhajú na oči
a mozgovú činnosť. V zimnom období z aktivít sa venuje jedine prechádzkam. Pokiaľ ide o stretávanie sa
s rodinou, navštevuje sa s dvomi bratmi pri príležitosti rodinných osláv, ktoré sa konajú dva až trikrát do
roka. Po dopravnej nehode s rodinou neboli na žiadnej rodinnej dovolenke. Ako najväčšie obmedzenia
vo svojom živote vníma stratu mobility, samostatnosti, zníženie energie na výkon bežných prác, časté
migrény. Pred týždňom mala trikrát migrénu, vníma senzitivitu na počasie, je spomalená, nevládze,
domáce činnosti a práce nie je schopná vykonávať naraz, hoci pred tým všetko stíhala a bola schopná v
plnej miere zabezpečovať aj starostlivosť o deti, vrátane ich prepravy na mimoškolské aktivity, denne ich
motorovým vozidlom vozievala, kam potrebovali. V súčasnosti napriek tomu, že naďalej vlastní vodičské
oprávnenie, kvôli ťažkostiam so zrakom – strate periférneho videnia motorové vozidlo vôbec nepoužíva.
Ako obmedzenie v živote považuje aj obmedzenie pohybového aparátu, citlivosť na hluk, ktorá môže
súvisieť buď s mozgovou činnosťou alebo s psychiatrickými ťažkosťami, ktoré po dopravnej nehode má.

21. Na preukázanie rozsahu obmedzení v živote žalobkyne bol ako svedok vypočutý manžel žalobkyne,
O. C., ktorý potvrdil, že pred dopravnou nehodou žalobkyňa netrpela žiadnymi obmedzeniami vo svojom
živote, bola zdravá a nebola liečená na žiadne zdravotné problémy. Ako rodina sa stretávali s priateľmi,
navštevovali kino, divadlo, chodievali na plesy, diskotéky, do reštaurácie. Išlo o príležitostné aktivity. V
pracovnom živote netrpela žiadnymi obmedzeniami, pracovala ako účtovníčka, naposledy v spoločnosti
Poľnovtáčnik. Ani v rodinnom živote nemala žiadne obmedzenia, zabezpečovala starostlivosť o deti,
výkon domácich prác, všetky domáce práce zabezpečovala v prevažnej miera sama, pretože on na
pomoc veľmi nemal čas a pokiaľ ho mal, zabezpečoval údržbu rodinného domu. Chodievali na rodinné
dovolenky podľa toho, koľko financií mali k dispozícii a to buď na Slovensku alebo aj pri mori, napr. v
Chorvátsku. Žalobkyňa sa rekreačne venovala bicyklovaniu, turistike, vrátane vysokohorskej, chodili na
prechádzky, na kúpaliská. Aktívne profesionálne sa športovým aktivitám nevenovala. Bola veľmi dobrá
šoférka, motorové vozidlo používala denne a každý mal svoje auto. Vozila deti do MŠ, ZŠ, vyzdvihovala
ich z nich. Vozidlo využívala na nákupy, vybavovanie pracovných alebo úradných vecí, návštevy lekárov.
Vo všetkom bola sebestačná.
22. Po dopravnej nehode sa jej podľa vyjadrenia svedka rapídne zmenil život. Zastavil sa jej kariérny rast,
nie je schopná pracovať v 8 hodinovom pracovnom čase, prácu môže vykonávať len v obmedzenom
rozsahu. Spoločenských aktivít sa nezúčastňujú. Nikam nechodia, pretože žalobkyňa má ťažkosti so
zrakom. Do divadla ani do kina nechodievajú, pretože jej vadia zvuky. V domácnosti sa snaží robiť, čo
treba, ale nedokáže súčasne vykonávať viac činností, ako to robila, keď bola zdravá, pretože nevládze,
rýchlo sa unaví. Svedok jej pomáha pri umývaní okien, keď musí stáť na stoličke, drží ju, aby nespadla.
Práce ktoré robí, si musí časovo rozložiť tak, aby ich zvládla. Poukázal na to, že dopravnom nehodou
žalobkyňa utrpela silné krvácanie do mozgového kmeňa, v dôsledku čoho došlo k narušeniu jej zraku
a činnosti mozgu. Nadštandardnú zdravotnú starostlivosť platili z vlastných finančných prostriedkov.
Športovým aktivitám sa žalobkyňa nevenuje. Nemôže jazdiť na bicykli, chodiť na vysokohorskú turistiku,
pretože má ťažkosti pri pohybe kvôli tomu, že nemôže otáčať hlavou a má narušené videnie. Po
dopravnej nehode nebola plávať vôbec a absolvovali len dve dovolenky na území SR v rozsahu 2-3
dní. Chodievajú na krátke prechádzky, počas ktorých ju musí držať a dávať pozor, aby sa pri pohybe
nezranila. Motorové vozidlo nemôže používať vôbec. Podľa názoru svedka najvýraznejším obmedzením
v jej živote je strata normálneho videnia, strata fyzickej sily a častá únava. Kvôli poškodeniu krčných
stavcov nemôže dlho stáť, ani sedieť, doživotne musí užívať lieky na oči, psychiatrické lieky, ktoré nesmie
vysadiť. Tŕpnu jej ruky, keď zaspáva má nepokojné nohy, ktoré má stále v pohybe, kvôli čomu musí
tiež užívať lieky. Narušila sa jej aj psychika, býva plačlivá, niekedy výbušná, precitlivená, trpí zmenami
nálad. Tieto zmeny v jej psychike sú časté, niekedy sa prejavujú denne, inokedy menej často. Narušila
sa jej krátkodobá pamäť, vypadávajú jej mená, názvy vecí. Podľa svedka k vzniku obmedzení žalobkyne
došlo aj v ich intímnom živote, pretože pred dopravnou nehodou v intímnej sfére bola aktívnejšia ako
je v súčasnosti. O intímny život nejaví taký záujem ako pred dopravnou nehodou. Aktuálne intímny styk
nemali dva mesiace pre nezáujem manželky, ako aj pre výkyvy jej nálad. Pokiaľ ide o práce v záhrade
pred dopravnou nehodou sadila, okopávala, polievala. Po dopravnej nehode všetky práce v záhrade a
okolo domu vykonávam svedok. Poukázal aj na to, že žalobkyňa trpí aj ťažkosťami s dýchaním. Stáva sa,
že sa nemôže nadýchnuť práve vtedy, keď je fyzicky vyčerpaná a tento problém nastal jednak následkom
poškodenia mozgového kmeňa, ako aj následkom psychických ťažkostí. Stalo sa jej to 15 prípadne 20
krát od nehody a prejavy boli také, že sám sa bál, aby sa jej niečo nestalo. Po dobu jedného roka po
dopravnej nehode žalobkyňa nebola schopná vykonávať takmer nič, všetky práce, ktoré bolo potrebné
zabezpečiť, vykonával svedok, prípadne jej rodičia, jej sestra, svedkova sestra s manželom. Svedok sa
musel postarať nielen o deti, ale aj o žalobkyňu, ktorá nosila korzet. Musel zabezpečovať aj jej osobnú
hygienu. Pokiaľ ide o starostlivosť o deti, žalobkyňa sa o ne stará v maximálnej možnej miere, ale
vzhľadom na ich súčasný vek, keď C. má 9 rokov a H. má 13 rokov, už takú intenzívnu starostlivosť, ako
v čase dopravnej nehody, nevyžadujú. Obľúbené aktivity žalobkyne sú hlavne deti a trávenie spoločného
času s rodinou buď v domácom prostredí alebo niekde mimo, sem tam v reštaurácii. Rada lúšti krížovky,
čo jej bolo doporučené aj lekárom kvôli zlepšeniu funkcií mozgu. Vyhýba sa priestorom, kde sa vyskytuje
viac ľudí, pretože jej to vadí. Potvrdil, že žalobkyňa sa aj jemu sťažuje, že jej robí problém, keď sa na
ňu niekto pozerá, má problém s tým, že sa nemôže ľudom pozerať do očí, trpí migrénami, ktoré nie sú
pravidelné. Niekedy sa prejavia jeden a viackrát počas týždňa, inokedy menej často, napr. jedenkrát
do mesiaca. Počas migrén má silné bolesti hlavy niekedy sprevádzané vracaním a bolesti tlmí liekmi.
Migrény trvajú jeden deň. Stalo sa, že v dôsledku migrény musel privolať záchrannú službu, pretože
bolesť bola silná a žalobkyňa intenzívne vracala.

23. Vzhľadom k tomu, že žalovaný namietal obsah znaleckého posudku H. A. H. J. č. XX/XXXX zo dňa
16.3.2020, najmä pokiaľ znalkyňa postupom podľa § 10 ods 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšila bodové
hodnotenie SSU žalobkyne o 100%, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie.
24. Znalkyňa H. K. v znaleckom posudku č. 39/2023 zo dňa 4.9.2023 konštatovala, že žalobkyňa
v dôsledku dopravnej nehody trpí miernou kognitívnou poruchou a organickou poruchou osobnosti.
Bodové hodnotenie SSU určila počtom 910 bodov, nakoľko z hľadiska psychiatrických diagnóz a
klinického stavu žalobkyne ide o menej závažnú zmenu, ale s nepriaznivou prognózou, kde nie je
možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu. K rozsahu obmedzení žalobkyne v živote znalkyňa
uviedla, že žalobkyňa trpí zníženým kognitívnym výkonom, má narušenú pamäť, najmä krátkodobú,
občas máva problém s pojmotvorbou. Horšie sa sústredí, je ľahko psychicky unaviteľná. Máva problémy
s logickým úsudkom, oproti stavu pred nehodou je veľmi náladová, výbušná, niekedy kričí, vulgárne
nadáva, inokedy plače. Máva záchvaty úzkosti - panikyso sťaženým dýchaním, triaškou a búšením
srdca. Podrobne obmedzenia žalobkyne popísala v článku III., bode 2. záveru znaleckého posudku.
Znalkyňa psychický stav žalobkyne považovala za ustálený v decembri 2020, nakoľko pre jej nepriaznivý
psychický stav došlo v mesiaci august 2020 k výmene antidepresív a následne sa začal jej stav zlepšovať
a stabilizovať. K obsahu znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 pokiaľ ako znalec z odvetvia chirurgia a
úrazová chirurgia bodovo hodnotil položku č. 253, ktorá sa týkala bodového hodnotenia psychiatrických
porúch, znalkyňa uviedla, že znalec hodnotil duševnú poruchu žalobkyne, ktorú vo svojom znaleckom
posudku popísal ako pooúrazový organický psychosyndróm, pričom tento tzv. organický psychosyndróm
patrí medzi psychiatrické diagnózy, ktoré nemá kompetenciu hodnotiť znalec z odvetvia chirurgia, preto
navrhla túto položku hodnotenú 500 bodmi vynechať. K obsahovej správnosti znaleckého posudku H. H.
J. č. XX/XXXX znalkyňa uviedla, že sa zhoduje s jej bodovým hodnotením organických porúch žalobkyne
v rozsahu 910 bodov, ale podľa jej názoru nebol splnený dôvod pre zvýšenie bodového hodnotenia SSU
o 100%. Vzhľadom na klinický stav žalobkyne na ohodnotenie obmedzenia a straty možnosti uplatniť sa
v živote podľa názoru znalkyne postačovalo hodnotiť v základnej bodovej škále. Ustálenie zdravotného
stavu z psychiatrického hľadiska v decembri 2018 tak, ako konštatovala znalkyňa H. H. J., nebolo dané,
pretože ako uviedla vo svojom znaleckom posudku, muselo sa meniť dávkovanie psychofarmaka a
neskôr jeho výmena.
25. Žalobkyňa navrhla vo veci ustanovenú znalkyňu vypočuť k výhradám, ktoré vzniesla voči obsahu jej
znaleckého posudku formulovaným v písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 4.10.2023.
26. Vzhľadom k tomu, že znalkyňa H. L. K. bodové hodnotenie SSU žalobkyne postupom podľa §
10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. nezvýšila a súčasne ustálenie zdravotného stavu žalobkyne určila
od neskoršej doby ako znalkyňa v znaleckom posudku č. XX/XXXX, bola k obsahu vypracovaného
znaleckého posudku vypočutá. Znalkyňa zotrvala na obsahu znaleckého posudku č. 39/2023 zo dňa
4.9.2023. Ku kritériám pre zvýšenie bodového hodnotenia SSU podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004
Z.z. uviedla, že podľa tohto ustanovenia sa zvyšuje bodové ohodnotenie len vo veľmi výnimočných
prípadoch a je to na subjektívnom posúdení znalca. Posudzujúci lekár môže zvýšiť bodové hodnotenie
o dvojnásobok, ale malo by ísť o mimoriadne okolnosti a mimoriadne poškodenie zdravia postihnutého,
napr. keď sa jedná o posttraumatickú stresovú poruchu, u ktorej sa niekedy vyvinie dva roky po nej aj
zmena osobnosti, tam je možné navyšovať bodové ohodnotenie o 100 %. Na odborných podujatiach
psychiatrov na základe komunikácie s inými znalcami, ktorí robia posudky 30 rokov, zistila, že v
psychiatrii sa § 10 ods. 4 takmer nevyužíva. Pre jeho aplikáciu musia existovať nejaké mimoriadne
okolnosti, napr. huslista, ktorý mal úraz, príde o ruku, ktorú používa pri svojej práci. Neexistujú žiadne
tabuľky, kritériá, okrem diagnózy posttraumatickej stresovej poruchy, kde vyslovene v medzinárodnej
klasifikácii chorôb, kde sa môže vyvinúť po rokoch ešte trvalá zmena osobnosti, je možnosť postupu
podľa § 10 ods. 4, inak je to na subjektívnom vyhodnotení znalca. Za mimoriadne okolnosti, ktoré by
mohli byť dôvodmi pre zvýšenie bodového ohodnotenia SSU podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004
u psychiatrických diagnózach znalkyňa považovala teoreticky nejaký podobný prípad ako u žalobkyni,
ak by mala v dôsledku autohavárie organické poškodenie mozgu, t.j. ťažko poškodený mozog, v
dôsledku čoho by sa rozvinula u nej demencia. Až vtedy by sa dalo hovoriť postupe podľa § 10 ods.
4 zákona. Demencia je už vážne poškodenie rozpoznávacích funkcií a ak by demencia bola v ťažkom
stupni, napr. postihnutá osoba by bola úplne nesamostatná a úplne neschopná rozhodovať o svojom
živote, bolo by dôvodné 100 % navýšenie bodového hodnotenia SSU. Znalkyňa potvrdila, že posúdenie

aplikácie § 10 ods. 4 zákona je dané výlučne na posudzujúcom lekárovi, resp. znalcovi bez existencie
akýchkoľvek vopred daných kritérií, prípadne manuálu a až na základe vyšetrenia pacienta a posúdenia
jeho zdravotného stavu z hľadiska psychiatrických obtiaží znalec, prípadne posudzujúci lekár zváži,
či u pacienta takéto dôvody existujú, alebo nie. Uviedla, že postupom podľa § 10 ods. 4 zákona je
možné zvýšiť SSU o 100 %, nie o nižšiu hodnotu. Zotrvala na tom, že v prípade žalobkyne postačovalo
hodnotiť SSU v základnom bodovom rozpätí, pretože z psychiatrického hľadiska diagnózy žalobkyne
patria medzi ľahšie poškodenia aj napriek tomu, že majú nepriaznivú prognózu. Preto by malo platiť, že
čo je v ľahšom stupni, nie je dôvod mimoriadne navyšovať. Znalkyňa potvrdila, že pri hodnotení SSU
zohľadnila u žalobkyne to, že úraz utrpela vo veku 39 rokov, t.j. v mladom veku, stala sa plne invalidnou,
stratila zamestnanie a jej zdravotný stav má nepriaznivú prognózu a neexistuje medicínsky úkon, ktorý
by privodil zlepšenie zdravotného stavu.
27. Pri určení výšky bodového hodnotenia SSU žalobkyne znalkyňa vzala do úvahy skutočnosť, že
žalobkyňa je invalidná, má poškodenie zdravia, funguje obmedzene, dokáže pracovať v chránenej dielni
aspoň na polovičný úväzok, teda nejakú prácu je schopná vykonávať, aj keď je tá práca jednoduchšia
ako v účtovníctve, dokáže si urobiť domáce práce, aj keď ich musí robiť pomalšie, postupne, čiže
brala do úvahy, že do určitej miery je schopná aj pracovať alebo venovať sa rodinnému životu,
domácim povinnostiam. Po zvážení všetkých okolností dospela k záveru, že u žalobkyni ide to menej
závažnú zmenu zdravotného stavu, ktorá má však nepriaznivú prognózu, resp. bude stagnovať a nejaké
zlepšenie sa nedá očakávať. Znalkyňa nevidela rozpor v tom, že bodové hodnotenie podľa položky č. 253
určila počtom bodov 910 pri rozpätí od 260 bodov do 1560 bodov, t.j. za polovicou bodového rozpätia, ale
zároveň v znaleckom posudku konštatovala, že u žalobkyne ide o menej závažné poškodenie zdravia.
Uviedla, že bodové hodnotenie SSU za polovicou rozpätia určila z dôvodu, že u žalobkyne je prognóza
zlepšenia jej zdravotného stavu negatívna, ale pokiaľ by u nej existovala priaznivejšia prognóza, bolo
by bodové hodnotenie SSU pravdepodobne určené menším počtom bodov. Nepriaznivá prognóza
zdravotného stavu u žalobkyne znamená, že sa u nej nepredpokladá výrazné zlepšenie zdravotného
stavu, predpokladá sa jeho stagnácia alebo zhoršenie. Konštatovala, že výlučne psychiater je oprávnený
pri bodovom hodnotení SSU hodnotiť položky č. 252, č. 253, č.254, č.255. Podľa položky č. 253 znalkyňa
hodnotila duševné poruchy u žalobkyne, keďže jej odbornosťou je psychiatria. Podľa jej názoru podľa
položky č. 253 vážne mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy môže bodovo hodnotiť neurológ,
prípadne traumatológ. Každá hodnotená položka musí byť pokrytá konkrétnou diagnózou, to znamená,
že pokiaľ psychiater hodnotí položku č. 253, musí k nej uviesť aj konkrétnu psychiatrickú diagnózu,
ktorá sa označuje písmenom F a k tomu sa pripája číslo diagnózy. Pokiaľ podľa tejto položky hodnotia
SSU iní špecialisti, t.j. neurológ, prípadne traumatológ, rovnako musia uviesť konkrétnu diagnózu. K
názoru, že H. I. v znaleckom posudku č. 8/2019 hodnotil podľa položky č. 253 duševné poruchy a nie
vážne mozgové poruchy, dospela na základe toho, ako popísal zdravotný stav žalobkyne vo svojom
posudku, v ktorom ho popísal ako poúrazový organický psychosyndróm, ktorý podľa medzinárodnej
klasifikácie chorôb je psychiatrickou diagnózou s číslom F07.9, ktorú nebol oprávnený bodovo hodnotiť
podľa položky č. 253.
28. Žalobkyňa znalecký posudok H. L. K., ako aj jej výpoveď považovala za neodbornú, všeobecnú
a protichodnú aj vo vzťahu k výkladu ust. § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., ako aj k hodnoteniu
duplicity bodového hodnotenia položky č. 253 znalcom H. I. a navrhla znalkyňu, H. A. H. J., ktorá vo veci
vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 16.3.2020 vypočuť a následne porovnať vyjadrenia
oboch znalkýň a na základe toho dospieť k názoru, ktorý znalecký posudok svojou odbornosťou
zodpovedá uplatneným nárokom žalobkyne.
29. Súd prvej inštancie požiadal znalkyňu H. A. H. J. o vypracovanie odborného vyjadrenia. Znalkyňa
v odbornom vyjadrení č. 1/2025 zo dňa 24.6.2025 zodpovedala na žalobkyňou položené otázky (čl.250
spisu). Znalkyňa v časti III., Záver znaleckého posudku, zotrvala na tom, že dôvody u žalobkyne pre
postup podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. pre zvýšenie bodového hodnotenia SSU o 100%
boli dané. Poukázala na to, že žalobkyňa stratila možnosť uplatniť sa v živote a v profesii, ktorá bola
vysokokvalifikovaná a predpokladala nadpriemerné kognitívne funkcie, došlo u nej k obmedzeniam v
určitých životných oblastiach - nemôže sa plnohodnotne zapojiť do domácich povinností, všetko robí
pomalšie, musí si prácu plánovať a rozložiť na viac dní, nedokáže deťom pomôcť s ťažšími úlohami,
zo spoločenských akcií sa len občas stretne s rodinou alebo susedmi, vo všeobecnosti jej spoločenský
život je chudobnejší ako pred nehodou, psychicky trpí tým, že nie je vo všetkom samostatná a musí jej
pomáhať manžel. Totožne so znalkyňou H. L. K. konštatovala, že znalec H. M. I. vzhľadom na svoju

odbornosť chirurgia nebol oprávnený hodnotiť v rámci SSU V. kapitolu MKCH 10: Duševné poruchy a
poruchy správania a z jeho znaleckého posudku nevyplýva, že by k hodnoteniu položky č. 253 pribral
konzultanta z odvetvia psychiatrie. Doporučila, aby položka č. 253 nebola vôbec akceptovaná a uznaná.
Zotrvala na tom, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely bodového hodnotenia SSU
došlo v decembri 2018. K argumentácii znalkyne H. K., ktorá za ustálenie zdravotného stavu žalobkyne
považovala december 2020 z dôvodu výmeny antidepresíva Citalec 10 mg na Escitalopram 10 mg v
auguste 2020, znalkyňa uviedla, že zámena liekov nepredstavovala zmenu účinnej látky antidepresíva,
ktorou je citalopram, rozdiel v týchto liekoch je v tom, že escitalopram obsahuje len jeden optický sizomér tejto látky, ktorý je terapeuticky účinný a tak je zaťažený menším množstvom nežiadúcich účinkov,
preto je možné pri ňom aj redudkovať terapeutickú dávku na polovicu.
30. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.
31. Podľa § 15 ods. 5 písm. a/, c/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
vodič nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na
bezpečné predchádzanie, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil
iného účastníka cestnej premávky.
32. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
33. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, má poistený z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
34. Podľa § 11 ods. 6 písm. a/ Zákona č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku plnenia, ak
bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
35. Podľa § 11 ods. 7, 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné pnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie.
Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
37. Podľa § 5 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
38. Podľa § 10 ods. 4, 5 citovaného zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.
Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov,
pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe
obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije
sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.
39. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
40. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobkyne na náhradu
za SSU z dopravnej nehody zo dňa 20.1.2017 z psychiatrických následkov, ktoré utrpela a nárok na
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z.
je dôvodná.
41. Skutočnosť, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil výlučne vodič motorového vozidla H. I., ktorý
bol za uvedený skutok právoplatne uznaný vinným, bola preukázaná z právoplatného a vykonateľného
rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/97/2019. Vodič H. I. zodpovedá za škodu podľa § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ide o zodpovednosť objektívnu. Tak, ako bolo konštatované v trestnom
konaní, vodič sa dopustil porušenia § 15 ods. 5 písm. a/, c/, Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Škoda uplatnená vo forme náhrady SSU vznikla výlučne v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, čo
vyplýva zo súdnoznaleckého posudku. Dôkazom nespochybnenia zodpovednosti škodcu, vodiča H. I.,
je nakoniec i to, že žalovaný ako poisťovateľ doteraz plnil nároky žalobkyni bez akéhokoľvek krátenia v
dôsledku jej prípadného podielu na vzniku dopravnej nehody.
42. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu z titulu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
EVČ PD 8275 EO. Nárok uplatnila podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 328/2001 Z.z. ako priamy nárok
poškodeného voči poisťovateľovi, ktorý bola povinná preukázať. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že vozidlo vodiča H. I., ktorý spôsobil a zavinil dopravnú nehodu, bolo poistené u žalovaného, ktorý
doposiaľ uplatnené nároky žalobkyni plnil.
43. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zvýšenie náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004
Z.z. v platnom znení podľa znaleckého posudku H. M. I. č. 8/2019, súd bol toho názoru, že žalobkyňa
preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady o 50%. Znalec určil bodové
hodnotenie SSU 2540 bodmi, z ktorých žalobkyňa o 50% navrhla zvýšiť náhradu SSU za 1850 bodov
po odpočítaní 190 bodov, ktoré boli duplicitne počítané a po odpočítaní 500 bodov na základe zhodných
odborných záverov znalkýň H. H. J. a H. K., ktoré sa zhodne vyjadrili, že položku č. 253, ktorá
je psychiatrickou položkou, znalec H. I. v znaleckom posudku č. 8/2019 zo dňa 29.7.2019 nebol
oprávnený hodnotiť, pretože jeho odbornosťou bola chirurgia a nie psychiatria. Z rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 15C/1/2019-439 zo dňa 14.2.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Trenčín č.k. 8Co/1/2022-490 zo dňa 17.5.2023 vyplýva, že pri určení hodnoty 1 bodu súd prvej inštancie
vychádzal zo skutkového záveru, že zdravotný stav žalobkyne pre účely náhrady SSU bol ustálený
dňom 19.6.2019. Konštatoval, že je to preto, lebo práve a len v tomto roku 2019 mohol žalobkyni
vzniknúť nárok na náhradu SSU. Ak nárok na náhradu SSU vznikol v kalendárnom roku, v ktorom bol
jej zdravotný stav ustálený, je rozhodujúcim rokom pre určenie výšky náhrady za SSU kalendárny rok
predchádzajúci roku 2019, teda rok 2018. Hodnotu 1 bodu súd určil sumou 20,26 eur podľa opatrenia
MZ SR č. z 15.5.2019 S07592-2019 OL. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci 10C/21/2020
súd rozhodoval len o mimoriadnom zvýšení náhrady za SSU podľa znaleckého posudku H. I. č.
8/2019 zo dňa 29.7.2019, na základe ktorého žalovaný plnil základnú náhradu za SSU žalobkyne

podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/1/2019-439 zo
dňa 14.2.2022, nemal dôvod meniť výšku 1 bodu, ktorú ustálil v súlade s rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 15C/1/2019-439 zo dňa 14.2.2022, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k.
8Co/1/2022-490 zo dňa 17.5.2023. Za uplatnených 1850 bodov patrí žalobkyni ďalšie zvýšenie o 50%,
t.j. o sumu 18.740,50 eur (1850 bodov x 20,26 eur/1bod : 2). S poukazom na vyššie uvedené potom
výhrady žalovaného k výške hodnoty 1 bodu považoval za nedôvodné.
44. Súd bol toho názoru, že následky dopravnej nehody zo dňa 20.1.2017 negatívnym spôsobom zasiahli
a celkovo ovplyvnili život žalobkyne a v budúcnosti sa nedá očakávať žiadne zlepšenie jej zdravotného
stavu, zlepšenie kvality jej osobného, spoločenského a pracovného života a minimalizovanie obmedzení,
ktorými v súčasnej dobe trpí. Práve naopak, súčasné obtiaže sa nezlepšia, majú skôr tendenciu sa
zhoršovať. Poškodenie zdravia utrpela v mladom veku 39 rokov, v dôsledku čoho stratila možnosť
plnohodnotne uplatniť sa v pracovnom živote a výrazné obmedzenia má v ostatných sférach svojho
života opísané v jej výpovedi a výpovedi svedka ( body 19. až 22. odôvodnenia rozsudku).
45. Žalovaný tvrdil, že u žalobkyne nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady
za SSU podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. podľa všetkých položiek bodovaných v znaleckom
posudku H. I. č. 8/2019 zo dňa 29.7.2019, ale len pri položke č. 271, ktorú navrhol zvýšiť o 20% základnej
náhrady vzhľadom na ťažké obojstranné a trvalé poškodenie oboch očí žalobkyne, kvôli čomu ju aj
Sociálna poisťovňa uznala za osobu plne invalidnú pre mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá je 70 % s prihliadnutím na mieru funkčnej poruchy
u žalobkyne. Považoval za potrebné vziať do úvahy okolnosť, že žalobkyňa nie je vylúčená z možnosti
svojho uplatnenia sa vo všetkých životných sférach, nakoľko je čiastočne sebestačná pri základných
životných úkonoch, dokáže sa postarať o domácnosť, venuje sa svojím deťom aj keď v obmedzenom
rozsahu a taktiež vykonáva pracovnú činnosť v chránenej dielni na čiastočný úväzok. Tvrdil, že zvýšenie
náhrady za SSU o 50% je vyhradené najťažším prípadom, kedy je poškodený doslova vyradený z
akéhokoľvek ďalšieho spoločenského života a doživotne je pripútaný na lôžko a celkom odkázaný na
pomoc tretej osoby, čo nebol prípad žalobkyne.
46. Súd k tvrdeniam žalovaného uvádza, že je síce pravdou, že zvýšenie náhrady za SSU podľa § 5 ods.
5 Zákona č. 437/2004 Z.z. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa,
kedy zapojenie poškodeného do osobného a spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického,
pracovného) života je výrazne obmedzené, ale súčasne dáva do pozornosti rozsudok NS SR z 21. júna
2018, sp. zn. 3Cdo/209/2017, v ktorom súd konštatoval, že ustanovenie § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004
Z.z. patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym
normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu.
Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej
normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil,
či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké
zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 Zákona
č. 437/2004 Z.z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje
predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na
zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný.
Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V
reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom
zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere
závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musia prejaviť aj
v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí
(možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť
prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú
osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň
jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax
považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní
adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli
zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe
následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz

na prvú z uvedených stránok, v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku;
rozhodujúcou však zostáva ich jednota. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sa teda neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne
predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej
sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti
zistené vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy,
ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred
škodovou udalosťou. Ako už bolo uvedené, úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.) nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby
priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou
priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré
rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi
priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (3 Cdo 464/2015).
47. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci rešpektujúc právny názor NS SR vo vyššie citovanom
rozhodnutí na strane žalobkyne vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia prejavujúce sa v
tom, že žalobkyňa v dôsledku následkov dopravnej nehody (v čase dopravnej nehody mala takmer
39 rokov a nemala žiadne zdravotné problémy, bola zdravá a netrpela žiadnymi ochoreniami, ktoré
by mali chronický charakter) trpí výraznými obmedzeniami v tej sfére svojho života, ktorú NS SR
v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/46/2018 označil ako stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť
plnohodnotným rodinným a pracovným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, ktoré jednoznačne
vplývajú na kvalitu jej života a zhoršujú ju oproti ostatným zdravým ľuďom. Poškodenie zdravia žalobkyne
v dôsledku dopravnej nehody má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jej bežný život, životné
úkony a uspokojovanie jej životných potrieb, vrátane rodinného života, sebauplatnenia sa a možností
vyžitia sa v spoločenskom živote. Rozsah obmedzení žalobkyne v jej živote je opísaný v bode 19.,
20. odôvodnenia rozsudku a boli potvrdené nielen svedeckou výpoveďou manžela žalobkyne v bode
21., 22., ale sú konštatované aj v obsahu znaleckého posudku H. I.. V spore nebolo preukázané,
že by sa iné občianske ochorenia žalobkyne podieľali na jej obmedzeniach, ktoré v živote musí
znášať. Podľa názoru súdu priznaná náhrada za SSU v sume 18.740,50 eur bez pochybností vyjadruje
rozsah obmedzení žalobkyne, ktoré v dôsledku dopravnej nehody musí znášať a ktoré boli predmetom
bodového hodnotenia SSU podľa znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 zo dňa 29.7.2019 uplatnenom
rozsahu za 1850 bodov. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nevzhliadol dôvod pre zvýšenie
náhrady za SSU len podľa položky č. 271, nakoľko bolo preukázané, že obmedzenia v živote žalobkyne
spôsobujú aj ostatné hodnotené položky- poúrazová paréza a kvadruparéza, poúrazové obmedzenie
pohyblivosti, poškodenie tváre žalobkyne sprevádzané funkčnými poruchami, poruchy citlivosti tváre
alebo vzbudzujúce súcit alebo ošlivosť, rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a po operačných
zákrokroch, ktoré sú u žien, žalobkyňu nevynímajúc veľmi citlivo vnímané, ľahké poúrazové obmedzenie
hybnosti krčnej chrbtice, obmedzenie pohyblivosti zápästia vpravo, obmedzenie hybnosti hrudníka a
zrasty pľúc následkom porania pľúc a hrudnej steny ľahkého stupňa.
48. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na priznanie náhrady za SSU za 1820 bodov a jej zvýšenie podľa
§ 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o 50% podľa znaleckého posudku H. A. H. J. č.XX/XXXX zo dňa
16.3.2020 súd uvádza nasledovné:
49. V prejednávanej veci boli vypracované dva znalecké posudky o bodovom hodnotení SSU žalobkyne
týkajúce sa jej psychiatrických obtiaží, ktorými v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 20.1.2017 trpí.
Obidve znalkyne SSU žalobkyne z poškodenia zdravia v psychiatrickej rovine hodnotili 910 bodmi.
Znalkyňa H. A. H. J. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.3.2020 poškodenie zdravia žalobkyne
dopravnou nehodou určila podľa položky č. 253 910 bodmi z bodového rozpätia od 260 do 1560 bodov
a súčasne podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie SSU zvýšila o 100% na
1820 bodov s prihliadnutím na obmedzenie možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti,
ktoré mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie zdravia. Zistila u nej organickú depresívnu poruchu,
ľahkú kognitívnu poruchu a poruchu osobnosti organického pôvodu. Konštatovala, že u žalobkyne je
prítomný súbeh troch rôznych organických porúch, ktoré samé o sebe nie sú ťažkého stupňa, ale v
kontexte komorbidity ide o taký stav, ktorý plne oprávňuje hodnotiť túto položku v strede daného rozpätia.

Kognitívny deficit u žalobkyne podľa názoru znalkyne predstavoval ustálený stav, ktorý nebolo možné
psychiatrickou liečbou ovplyvniť a išlo o trvalé zníženie kognitívnych funkcií s tendenciou zhoršovania
stavu. Zdravotný stav žalobkyne považovala za ustálený z psychiatrického hľadiska v decembri 2018,
po polroku trvania psychofarmakologickej liečby a psychoterapeutickej intervencii. Následne znalkyňa
v odbornom vyjadrení č. 1/2025 zo dňa 24.6.2025 zodpovedala na žalobkyňou položené otázky (čl.
250 spisu) týkajúce sa čiastočne odlišných záverov v jej znaleckom posudku a znaleckom posudku H.
L. K.. Znalkyňa v časti III. - Záver znaleckého posudku, zotrvala na tom, že dôvody u žalobkyne pre
postup podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. pre zvýšenie bodového hodnotenia SSU o 100%
boli dané. Poukázala na to, že žalobkyňa stratila možnosť uplatniť sa v živote a v profesii, ktorá bola
vysokokvalifikovaná a predpokladala nadpriemerné kognitívne funkcie, došlo u nej k obmedzeniam v
určitých životných oblastiach - nemôže sa plnohodnotne zapojiť do domácich povinností, všetko robí
pomalšie, musí si prácu plánovať a rozložiť na viac dní, nedokáže deťom pomôcť s ťažšími úlohami,
zo spoločenských akcií sa len občas stretne s rodinou alebo susedmi, vo všeobecnosti jej spoločenský
život je chudobnejší ako pred nehodou, psychicky trpí tým, že nie je vo všetkom samostatná a musí jej
pomáhať manžel. Totožne so znalkyňou H. L. K. konštatovala, že znalec H. M. I. vzhľadom na svoju
odbornosť chirurgia nebol oprávnený hodnotiť v rámci SSU V. kapitolu MKCH 10: Duševné poruchy a
poruchy správania a z jeho znaleckého posudku nevyplýva, že by k hodnoteniu položky č. 253 pribral
konzultanta z odvetvia psychiatrie. Doporučila, aby položka č. 253 nebola vôbec akceptovaná a uznaná.
Zotrvala na tom, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely bodového hodnotenia SSU
došlo v decembri 2018. K argumentácii znalkyne H. K., ktorá za ustálenie zdravotného stavu žalobkyne
považovala december 2020 z dôvodu výmeny antidepresíva Citalec 10 mg na Escitalopram 10 mg v
auguste 2020, znalkyňa uviedla, že zámena liekov nepredstavovala zmenu účinnej látky antidepresíva,
ktorou je citalopram, rozdiel v týchto liekoch je v tom, že escitalopram obsahuje len jeden optický sizomér tejto látky, ktorý je terapeuticky účinný a tak je zaťažený menším množstvom nežiadúcich účinkov,
preto je možné pri ňom aj redudkovať terapeutickú dávku na polovicu.
50. Znalkyňa H. L. K. v znaleckom posudku č. 39/2023 zo dňa 4.9.2023 konštatovala, že žalobkyňa
v dôsledku dopravnej nehody trpí miernou kognitívnou poruchou a organickou poruchou osobnosti.
Bodové hodnotenie SSU určila počtom 910 bodov, nakoľko z hľadiska psychiatrickýchh diagnóz a
klinického stavu žalobkyne ide o menej závažnú zmenu, ale s nepriaznivou prognózou, kde nie je
možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu. K rozsahu obmedzení žalobkyne v živote znalkyňa
uviedla, že žalobkyňa trpí zníženým kognitívnym výkonom, má narušenú pamäť, najmä krátkodobú,
občas máva problém s pojmotvorbou. Horšie sa sústredí, je ľahko psychicky unaviteľná. Máva problémy
s logickým úsudkom, oproti stavu pred nehodou je veľmi náladová, výbušná, niekedy kričí, vulgárne
nadáva, inokedy plače. Máva záchvaty úzkosti – paniky so staženým dýchaním, triaškou a búšením
srdca. Podrobne obmedzenia žalobkyne popísala v článku III., bode 2. záveru znaleckého posudku.
Znalkyňa psychický stav žalobkyne považovala za ustálený v decembri 2020, nakoľko pre jej nepriaznivý
psychický stav došlo v mesiaci august 2020 k výmene antidepresív a následne sa začal jej stav zlepšovať
a stabilizovať. Podľa jej názoru nebol splnený dôvod pre zvýšenie bodového hodnotenia SSU o 100%.
Vzhľadom na klinický stav žalobkyne na ohodnotenie obmedzenia a straty možnosti uplatniť sa v živote
podľa názoru znalkyne postačovalo hodnotiť v základnej bodovej škále. Ustálenie zdravotného stavu z
psychiatrického hľadiska v decembri 2018 tak, ako konštatovala znalkyňa H. H. J., nebolo dané, pretože
ako uviedla vo svojom znaleckom posudku, muselo sa meniť dávkovanie psychofarmaka a neskôr jeho
výmena.
51. Pre rozhodovanie o nároku žalobkyne bol pre súd presvedčivejší obsah znaleckého posudku
znalkyne H. A. H. J. č. XX/XXXX zo dňa 16.3.2020, pokiaľ postupom podľa § 10 ods. 4 Zákona č.
437/2004 zvýšila bodové hodnotenie SSU žalobkyne o 100% na 1820 bodov. Súd obsah znaleckého
posudku a odborného vyjadrenia znalkyne zo dňa 24.6.2025 považoval za jasný, zrozumiteľný a
presvedčivý. Znalkyňa podrobne zdôvodnila postup podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. a
podľa názoru súdu neprekročila svoje kompetencie. Z cit. ust. § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z.
vyplýva, že posudzujúci lekár, ktorým je bezpochyby aj znalec, môže bodové hodnotenie SSU primerane
zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Znalkyňa vysvetlila
dôvody, ktoré ju viedli k postupu podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje a zhodne so znalkyňou uvádza a poukazuje na to, že žalobkyňa poškodenie
zdravia utrpela v mladom veku 39 rokov, stratila možnosť uplatniť sa vo svojej profesii účtovníčky, ktorá
predpokladala nadpriemerné kognitívne funkcie, stratila vôbec možnosť plnohodnotne sa uplatniť na

trhu práce, nie je schopná plnohodnotne sa zapojiť do domácich povinností, do starostlivosti o maloleté
deti, všetko robí pomalšie, musí si prácu plánovať a rozložiť na viac dní, nedokáže deťom pomôcť s
ťažšími úlohami, zo spoločenských akcií sa len občas stretne s rodinou alebo susedmi, vo všeobecnosti
jej spoločenský život je chudobnejší ako pred nehodou, psychicky trpí tým, že nie je vo všetkom
samostatná a musí jej pomáhať manžel. Jej kognitívny deficit predstavuje ustálený stav, ktorý nie je
možné psychiatrickou liečbou ovplyvniť. Ide u nej o trvalé zníženie kognitívnych funkcií s tendenciou
zhoršovania. Znalkyňa v odbornom vyjadrení zo dňa 24.6.2025 zdôvodnila, že aplikácia § 10 ods. 4
Zákona č. 437/2004 Z.z. bola u žalobkyne opodstatnená, pretože následkom zistených organických
porúch stratila možnosť uplatniť sa v profesijnom živote a obmedzenia u nej nastali aj v osobnom,
rodinnom, spoločenskom živote, ktoré riadne špecifikovala. Aj pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu
žalobkyne, súd odborný názor znalkyne považoval za presvedčivý a logicky zdôvodnený. Zdravotný
stav žalobkyne znalkyňa považovala za ustálený v decembri 2018 a k odbornému názoru znalkyne H.
L. K., ktorá za ustálenie zdravotného stavu žalobkyne považovala december 2020 z dôvodu výmeny
antidepresíva Citalec 10 mg na Escitalopram 10 mg v auguste 2020, uviedla, že zámena liekov
nepredstavovala zmenu účinnej látky antidepresíva, ktorou je citalopram, rozdiel v týchto liekoch bol v
tom, že escitalopram obsahuje len jeden optický s-izomér tejto látky, ktorý je terapeuticky účinný a tak je
zaťažený menším množstvom nežiadúcich účinkov, preto bolo možné pri ňom aj redukovať terapeutickú
dávku na polovicu.
52. Na základe uvedených skutočností potom súd pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na náhradu
SSU vychádzal z obsahu znaleckého posudku H. H. J., obsah ktorého považoval za argumentačne
presvedčivejší ako znalecký posudok H. L. K.. Náhrada za SSU patrí žalobkyni za 1820 bodov. Hodnota
jedného bodu sa určí podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Z psychiatrického hľadiska
bol zdravotný stav žalobkyne ustálený v decembri 2018. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. S05091-OL-2018 zo 16. mája 2018 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018 za jeden bod predstavovala sumu 19,08 eura. Náhrada
za SSU žalobkyne za 1820 bodov potom predstavuje sumu 34.725,60 eur, ktorá po zaokrúhlení podľa
§ 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. predstavuje sumu 34.726,- eur.
53. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zvýšenia náhrady za SSU o 50% podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004
Z.z. podľa znaleckého posudku H. A. H. J. č. XX/XXXX zo dňa 16.3.2020, 37 súd pri rozhodovaní
vychádzal z právneho názoru NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo/192/2015, v ktorej uviedol, že
"pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr
zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom
škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno
potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia
sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate
predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských
úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného
partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Zároveň sa súdmi akceptovalo, že pre zvýšenie
základného bodového hodnotenia a teda určenie, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nie je
podstatným, či lekár využil možnosť zvýšiť bodové ohodnotenie. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad
hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia súd musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie
bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp
vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou."
54. Súd tiež poukazuje na právny názor NS SR vyslovený vo veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo/170/2008,
v ktorom najvyšší súd konštatoval, že "posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný
osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym
spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú
nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd

vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať
na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred
poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho
poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého
spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život.
Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných
ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami (záhrada, vnúčence) je
nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti
účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných,
rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa."
55. Žalobkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že ťažkosti so zrakom u nej spôsobili aj psychické
problémy v tom, že sa jej nechcelo nikam chodiť. Bola doma uzavretá, pri stretávaní s priateľmi a s
ľuďmi vo všeobecnosti nevie udržať očný kontakt, za čo sa hanbila. Došlo u nej aj k zmene nálad a
všimla si, že býva plačlivá a smutná. Dopravnou nehodou došlo u nej aj k poškodeniu kognitívnych
funkcii mozgu, v dôsledku čoho má slabšiu pamäť, jej logické myslenie je pomalé, ťažko sa sústreďuje,
prejavuje sa u nej smútok a stavy úzkosti, ktoré rieši užívaním neurolu. Navštevuje psychiatričku H. F.,
a psychologičku H. P.. Jej osobný život je poznačený tým, že stále cíti smútok, nevie sa zmieriť s tým,
ako vyzerá, pretože poškodenie zraku je na jej tvári vidieť. Zmysel svojho života vidí v rodine a deťoch.
Chcela by sa osobnostne posunúť, aby nemala pocity smútku a nepotrebnosti.
56. Vypočutý svedok, manžel žalobkyne, potvrdil, že v dôsledku psychických ťažkostí sa žalobkyni
zmenil život. Zastavil sa jej kariérny rast, nie je schopná pracovať v 8 hodinovom pracovnom čase,
prácu môže vykonávať len v obmedzenom rozsahu. Spoločenských aktivít sa nezúčastňujú. Do divadla
ani do kina nechodievajú, pretože žalobkyni vadia zvuky. V domácnosti sa snaží robiť, čo treba, ale
nedokáže súčasne vykonávať viac činností, ako to robila, keď bola zdravá, pretože nevládze, rýchlo sa
unaví. Dopravnom nehodou žalobkyňa utrpela silné krvácanie do mozgového kmeňa, v dôsledku čoho
došlo k narušeniu jej zraku a činnosti mozgu. Narušila sa jej psychika, býva plačlivá, niekedy výbušná,
precitlivená, trpí zmenami nálad. Tieto zmeny v jej psychike sú časté, niekedy sa prejavujú denne,
inokedy menej často. Narušila sa jej krátkodobá pamäť, vypadávajú jej mená, názvy vecí. Žalobkyňa trpí
aj ťažkosťami s dýchaním. Stáva sa, že sa nemôže nadýchnuť práve vtedy, keď je fyzicky vyčerpaná a
tento problém nastal jednak následkom poškodenia mozgového kmeňa, ako aj následkom psychických
ťažkostí. Stalo sa jej to 15 prípadne 20 krát od nehody a prejavy boli také, že sám sa bál, aby sa jej
niečo nestalo.
57. Obmedzenia žalobkyne v jej každodennom živote konštatovala aj znalkyňa H. H. J. a sú
špecifikované v bode 49. odôvodnenia rozsudku. Súd rozsah obmedzení žalobkyne spôsobených v
jej živote po dopravnej nehode, ktoré predstavujú psychiatrické obtiaže a ktoré nie je možné liečbou
zmierniť a majú tendenciu zhoršovať sa, s prihliadnutím na jej produktívny vek, v ktorom poškodenie
zdravia utrpela (39 rokov) považoval za také, ktoré odôvodňujú zvýšenie bodového hodnotenia jej SSU
podľa znaleckého posudku H. H. J. č. XX/XXXX podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o 25%, čo vo
finančnom vyjadrení predstavuje sumu 8.681,50 eur (1820 bodov x 19,08 eura/ 1 bod : 100 x 25). Pokiaľ
sa žalobkyňa domáhala zvýšenia náhrady za SSU v rozsahu 50% podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004
Z.z., bola jej žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, t.j. nad 25% priznanej náhrady.
58. K jednotlivým výhradám žalovaného voči uplatnenému nároku žalobkyne súd uvádza: zvýšenie
náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. za položku č. 253 za 500 bodov podľa
znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 zo dňa 29.7.2019 žalobkyni súd nepriznal, nakoľko netrvala na
priznaní tejto náhrady s poukazom na obsah znaleckých posudkov H. H. J. a H. K., ktoré zhodne
konštatovali, že H. I. nebol oprávnený uvedenú položku v rámci bodového hodnotenia SSU bodovať.
Hodnota jedného bodu náhrady za SSU zo znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 zo dňa 29.7.2019
predstavuje sumu 20,26 eur z dôvodu, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely náhrady
za SSU podľa vyjadrenia znalca došlo dňa 19.6.2019. V uvedenom roku hodnota 1 bodu predstavovala
sumu 20,26 eur, čo súd vysvetlil v bode 43. odôvodnenia rozsudku. Nedôvodná bola aj ďalšia námietka
žalovaného pokiaľ namietal výšku hodnoty bodu z náhrady za SSU podľa znaleckého posudku H. H. J.
č. XX/XXXX a tvrdil, že hodnota jedného bodu predstavuje 18,24 eur. V bode 52. odôvodnenia rozsudku
súd metodiku výpočtu hodnoty jedného bodu vysvetlil.

59. K námietke premlčania uplatneného nároku žalobkyne vznesenej žalovaným, ktorý tvrdil, že
ustálenie zdravotného stavu žalobkyne na účely možnosti vykonať bodové hodnotenie SSU nastalo už
dňa 21.1.2018, t.j. rok po utrpenom úraze v súlade s ust. § 8 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. a v čase
podania žaloby bol jej nárok premlčaný, súd uvádza, že škoda na zdraví sa premlčuje podľa cit. ust. §
106 Občianskeho zákonníka v dvojročnej premlčacej dobe odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna premlčacia lehota). Poškodený vedomosť o škode nadobudne
v čase ustálenia jeho zdravotného stavu. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vo veci vedenej
pod sp. zn. 15C/1/2019 v rozsudku č.k. 8Co/15/2020-353 zo dňa 28.4.2021 konštatoval, že z ustálenej
rozhodovacej praxe súdov SR (4Cdo 152/2010, 3Cdo 661/2015, MCdo 37/2000) vyplýva, že v prípade
nároku za bolesť sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy sa jeho zdravotný ustálil a bolo možné
objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti. Akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený,
možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy je vyhotovený
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď
možno objektívne vykonať bodové hodnotenie ním vytrpenej bolesti a SSU, lebo až vtedy má k dispozícii
skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť škodu a jej rozsah. Podľa odvolacieho súdu z aktuálnej a
už ustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR, napríklad z rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 66/2018 zo
dňa 21.3. 2019 však vyplýva, že určujúcim je moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného, a nie
moment vzniku úrazu. Pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu žalobkyne pre účely rozhodovania o jej
nároku na náhradu za SSU podľa znaleckého posudku H. A. H. J. č. XX/XXXX, znalkyňa konštatovala, že
zdravotný stav žalobkyne sa pokiaľ išlo o jej psychiatrické obtiaže ustálil v decembri 2018. Od uvedenej
dobe začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie jej nároku súdnou
cestou. Žalobu vo veci podala dňa 20.7.2020, z čoho nepochybne vyplýva, že uplatneného nároku
sa domáhala včas a v čase podania žaloby nebol premlčaný ako uvádzal žalovaný, ktorý nesprávne
argumentoval, že ustálenie zdravotného stavu žalobkyne na účely možnosti vykonať bodové hodnotenie
SSU nastalo už dňa 21.1.2018, t.j. rok po utrpenom úraze v súlade s ust. § 8 ods. 4 Zákona č. 437/2004
Z.z..
60. Súd uvádza, že podľa ustanovenia § 8 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva,
len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Zo znenia citovaného
ustanovenia však výkladom nemožno dospieť k záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného
pre účely vydania lekárskeho posudku o bodovom hodnotení SSU dochádza vždy po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví. Výraz "spravidla" znamená zvyčajne, obvykle, vo väčšine prípadov. Je to
príslovka, ktorá vyjadruje pravidelnosť alebo obvyklý priebeh niečoho. Potom slovné spojenie "spravidla
až po uplynutí jedného roka" znamená, že zvyčajne, nie vždy, ale vo väčšine prípadov sa lekársky
posudok o bodovom hodnotení SSU poškodeného vydáva až po uplynutí jedného roka od poškodenia
na zdraví, čo neznamená, že po roku od poškodenia zdravia sa zdravotný stav poškodeného považuje
v každom prípade za ustálený.
61. K započítaniu sumy 10.130,- eur uplatnenej žalovaným voči žalobkyni podľa § 580 Občianskeho
zákonníka, ktorá predstavovala zaplatenú náhradu za SSU za 500 bodov podľa položky č. 253 podľa
znaleckého posudku H. I. č. 8/2019, z titulu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, resp. z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko znalkyne H. H. J. a H. K. zhodne v znaleckých posudkoch
konštatovali, že znalec H. I. nebol oprávnený uvedenú položku bodovať pre nedostatok svojej odbornosti
psychiatra, súd uvádza, že podľa § 581 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka započítanie nie
je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú
pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Je preukázané a nesporné, že suma 10.130,- eur bola
žalobkyni vyplatená ako náhrada za SSU z poškodenia jej zdravia dopravnou nehodou spôsobenou
poisteným žalovaného, teda ide o škodu na zdraví, čo vyplýva aj z ust. § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má poistený z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Keďže žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody na zdraví
uplatnila voči žalovanému v súlade s § 15 ods. 1 citovaného zákona v rozsahu náhrady za SSU a jej
zvýšenie podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. ho, nie je možné jej nárok považovať za poistné
plnenie tak, ako tvrdil žalovaný. Vzhľadom k tomu, že započítanie podľa cit. ust. § 581 ods. 1 veta
prvá Občianskeho zákonníka nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví,

súd naň neprihliadol. Ďalej sa námietkou premlčania pohľadávky žalovaného na započítanie vznesenou
žalobkyňou z vyššie uvádzaných dôvodov nezaoberal.
62. Omeškanie žalovaného súd posúdil podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku z
omeškania zodpovedá § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobkyni patrí zo sumy 34.726,- eur
(základná náhrada za SSU podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX za 1820 bodov) úrok z omeškania
vo výške 5% ročne od 16.7.2020 do zaplatenia.
63. Dňa 23.3.2020 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady za SSU podľa znaleckého
posudku č. XX/XXXX v sume 34.726,- eur a nákladov spojených s liečením v sume 398,40 eur v lehote
podľa § 11 ods. 6, 7 Zákona č. 381/2001 Z.z.. Súčasne dňa 23.3.2020 adresovala žalovanému návrh na
uzatvorenie dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., ktorým uplatnila voči nemu
nárok na zaplatenie sumy 43.093,50 eur ako mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSU v rozsahu 50%
bodového hodnotenia SSU podľa znaleckého posudku H. I. č. 8/2019 za 2540 bodov po 20,26 eur/1
bod a podľa znaleckého posudku H. H. J. č. XX/XXXX za 1820 bodov po 19,08 eur/1 bod v lehote
podľa § 11ods. 6, 7 Zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný na výzvu žalobkyne a na návrh na uzavretie
dohody o vyrovnaní zo dňa 23.3.2020 reagoval e-mailom zo dňa 2.4.2020, v ktorom oznámil, že o
uplatnenom nároku žalobkyne prebieha šetrenie podľa § 7 ods. 6 Zákona č. 437/2004 Z.z. znaleckou
organizáciou Forensic s.r.o.. Dňa 6.7.2020 predžalobnou výzvou žalobkyňa vyzvala žalovaného na
zaplatenie náhrady za SSU v sume 35.124,40 eur v lehote 7 dní od jej doručenia z dôvodu, že likvidácia
poistnej udalosti v časti uplatneného nároku nebola uskutočnená a uplynula zákonná lehota podľa § 11
ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z.. Ďalšou predžalobnou výzvou zo dňa 6.7.2020 bol žalovaný vyzvaný
na zaplatenie sumy 43.093,50 eur v lehote 7 dní od jej doručenia na základe predloženého návrhu
dohody na vyrovnanie z dôvodu, že likvidácia poistnej udalosti v časti tohto nároku nebola uskutočnená
a uplynula zákonná lehota podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 437/2004 Z.z.. Žalovaný v lehote 3 mesiacov
neukončil prešetrenie jej nároku, neuzavrel dohodu o vyrovnaní, neoznámil ukončenie šetrenia a ani
výslovne neodmietol plnenie. Za tohto stavu podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 328/2011 Z.z. patrí žalobkyni
úrok z omeškania, pretože žalovaný si nesplnil povinnosť ukončiť prešetrenie a oznámiť žalobkyni
výšku poistného plnenia, resp. oznámiť odmietnutie plnenia. Sankcia v podobe úrokov z omeškania
upravená v § 11 ods. 8 citovaného zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej
v § 11 ods. 6 písm. a/,b/, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom
tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov spôsob vybavenia
poistnej udalosti. Ak by skončenie šetrenia bolo len na posúdení poisťovateľa, nemala by zákonná
trojmesačná lehota žiadny význam. Účelom tejto úpravy je nepochybne aj včasné poskytnutie plnenia a
tým odškodnenie následkov poškodeného. Počiatok omeškania plynie od uplynutia trojmesačnej lehoty
od výzvy žalobkyne zo dňa 23.3.2020, ktorá uplynula dňa 23.6.2020. Omeškanie žalovaného podľa §
11 ods. 8 citovaného zákona nastalo dňa 24.6.2020, a to nesplnením si povinnosti žalovaného podľa
odseku 6 citovaného zákona. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu žalobkyne nemohol prekročiť, bol jej úrok
z omeškania priznaný od 16.7.2020 tak, ako v petite žaloby uplatnila.
64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Civilný
sporový poriadok v ustanoveniach o trovách konania výslovne neupravuje, akým spôsobom rozhoduje
súd o nároku na náhradu trov konania v prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého
posudku alebo úvahy súdu. Z komentára k CSP vyplýva, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na
konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na
základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Vhodným riešením potom bude, že žalobkyňa má právo
ma plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, nie zo žalovanej. Na základe vyššie
uvedených skutočností preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.