{"guid": "301348c2-df6d-4c8c-b1ec-c660b21b9310:404cd542-2fd5-4ddd-aff4-174f1df7ea7a", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2024:6124228079.3", "spisova_znacka": "14C/44/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14C/44/2024 z 22. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 22. novembra 2024, sp. zn. 14C/44/2024, ECLI:SK:OSPD:2024:6124228079.3", "identifikacne_cislo": "6124228079", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "Mgr. Štefan Fedor", "sudca_id": 2918, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-fedor-2918", "datum_vydania": "2024-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "11Co/12/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "a0035e30-3821-4cab-bda9-dc66531e8e6c:37578f2d-12fc-4873-bf40-b97b48bada8c", "datum": "2025-04-30", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283", "nazov": "zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/404cd542-2fd5-4ddd-aff4-174f1df7ea7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2024:6124228079.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2024:6124228079.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2024:6124228079.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n14C/44/2024\n6124228079\n22. 11. 2024\nMgr. Štefan Fedor\nECLI:SK:OSPD:2024:6124228079.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar.\nXX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H., právne zastúpený JUDr. Andrej Gara, advokát, IČO: 30 850 436,\nso sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX H.,\nprávne zastúpená SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,\no zaplatenie 422,67 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 144,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo\nsumy 144,69 EUR od 6.2.2022 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 144,69\nEUR od 30.1.2022 do 15.4.2024 a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 133,29 EUR od\n13.6.2022 do 2.6.2024.\nII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 126,95 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %\nročne zo sumy 72,89 EUR od 17.4.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne\nzo sumy 54,06 EUR od 4.6.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nIII. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.\nIV. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu 40% trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný\nrozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie\nsumy 144,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy od 6.2.2022 do zaplatenia.\nŽalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej vo\nvynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa a späť. Žalobca\na žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas\ndo rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a\núpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom\nsúde Bratislava IV, pod sp.zn. 13P/91/2019. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa\n5.2.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom\nupovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej\nodozvy žalovanej. Žalovaná žalobcovi stručne oznámila, že maloletý je chorý a styk nie je možné\nzrealizovať. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spočíval v zbytočne vynaložených nákladoch\nna cestu z H. J. H. a späť. Cesta žalobcu z miesta bydliska, do miesta styku a späť predstavuje\nvzdialenosť 372 km, t. j., z H. J. H. 186 km a z H. J. H. 186 km. V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z.\no cestovných náhradách si žalobca nárokoval základnú náhradu vo výške 71,80 EUR a náhradu za\nspotrebované pohonné látky vo výške 42,88 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných\n\nlátok uvedených v technickom preukaze vozidla a údajov štatistického úradu v týždni od 31.1.2022 do\n6.2.2022). ďalej si nárokoval náhradu nákladov za ubytovanie v sume 30 EUR. Okresný súd Banská\nBystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 20.2.2024, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi\nzaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne\na včas odpor. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016\nZ.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. Veci bola na tunajšom\nsúde pridelená spisová značka 14C/44/2024.\n2. Žalobca sa ďalšou žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd vydal\nplatobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na\nzaplatenie sumy 144,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,69 EUR od\n30.1.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu\nškody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého\ndieťaťa a späť. Okresný súd Prievidza Uznesením zo dňa 20.12.2021, č.k.: 18P/54/2019-2309,\nzmenil Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.10.2019, č. k. 12P/44/2019-76, na čas do\nprávoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Prievidza, sp.zn.: 18P/54/2019 tak, že\nžalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od\n12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou od 1.3.2022 je žalobca oprávnený\nna stretnutie s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do\n17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od\n11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá\nje povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s\ntým že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom v H., K. L. K., pred\nkultúrnym domom, prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk\nžalobcu s maloletým neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane\ndieťaťa, žalovaná je povinná umožniť žalobcovi styk s maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom\ntermíne. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 29.1.2022 prevziať maloletého a za\núčelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú o\nsvojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná\nžalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Nakoľko žalovaná nijakým spôsobom\nsvoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi neumožnila ani len vidieť maloletého a na jeho ostatné správy\nnereagovala, žalobca privolal príslušníkov policajného zboru, ktorí rovnako maloleté dieťa nevideli a\nnemali možnosť vidieť jeho údajné rozrušenie z prítomnosti žalobcu. Následne žalobca predmetné\nstretnutie oznámil príslušníkom policajného zboru prostredníctvom zápisnice. Žalobcom uplatnený nárok\nna náhradu škody spočíval v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. J. H. a späť. Cesta žalobcu\nz miesta bydliska, do miesta styku a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. J. H. 186 km a\nz H. J. H. 186 km. V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokoval\nzákladnú náhradu vo výške 71,80 EUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 42,89 EUR\n(náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze vozidla\na údajov štatistického úradu v týždni od 24.1.2022 do 30.1.2022). Žalobca si pre účely zabezpečenia\npriestorov na trávenie času s maloletým počas styku prenajal ubytovanie v mieste bydliska maloletého\nvo výške 30 EUR. Podľa žalobcu ide o odôvodnený výdavok s ohľadom na objektívne skutočnosti\nako vek maloletého, jeho potreby, podmienky v exteriéri a iné okolnosti zdôvodňujúce opodstatnenosť\nvýdavku žalobcu, ktorý bol v dôsledku konania žalovanej zbytočne vynaložený. Okresný súd Banská\nBystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 9.2.2024, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi\nzaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu\nriadne a včas odpor. V odpore uviedla, že žalobcovi za náhradu škody nezodpovedá, nakoľko škoda\nnevznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Skutočnosti, že sa styk žalobcu ako otca\nneuskutočnil, predchádzalo samotné konanie žalobcu, ktorý sa dostavil do miesta bydliska maloletého\nsyna, pričom maloletý sám opakovane vyjadril svoju vôľu, že nechce, aby sa styk žalobcu s maloletým\nsynom uskutočnil. Žalobca opakovaným privolávaním policajnej hliadky vystavoval syna stresovej\nsituácii, na základe ktorej maloletý syn odmietal odísť so žalobcom. Na základe takto vzniknutej stresovej\nsituácie, ako aj samotného konania pred Okresným súdom Prievidza, žalovaná navrhla žalobcovi, aby\nsa na stykoch s maloletým synom dohodli v záujme a v prospech maloletého syna. Účelom dohody\nmalo byť, aby sa styk žalobcu s maloletým synom uskutočnil. Maloletý syn na styk so žalobcom nechcel\nísť práve z dôvodu jeho rozsahu, pričom maloletý syn pred tým s otcom nikdy takýto rozsiahly čas\nnestrávil, a zároveň nikdy nebol v neprítomnosti matky po tak dlhú dobu. Žalovaná je toho názoru, že\nsvojim konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť, nakoľko konala tak, ako jej to vyplýva z príslušných\n\nprávnych predpisov, ako aj právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvody neuskutočneného styku nie je\nmožné pripisovať na ťarchu žalovanej, nakoľko styk sa neuskutočnil z dôvodu objektívnej prekážky na\nstrane maloletého, ktorou je odmietanie styku so žalobcom. Žalovaná tak má za to, že podaný návrh\nje nedôvodný. Žalovaná zároveň spochybnila vyčíslenie nákladov žalobcom, z dôvodu, že žalobca sa\ndo miesta bydliska maloletého za účelom jeho prevzatia dostavil na motorovom vozidle, ktorého nie je\nvlastníkom, pričom mohol využiť vlakové spojenie zo stanice H. – K. B. do stanice H. a späť, čím by\nsa náklady žalobcu výrazne znížili. Žalobca taktiež žiada o preplatenie ubytovacích služieb na trávenie\nčasu s maloletým počas styku, keďže si prenajal ubytovanie v mieste bydliska maloletého vo výške 30\nEUR. Žalobca bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v sobotu od 12.00 hod. do 17.00\nhod. bez prítomnosti žalovanej. V zmysle faktúry č. 20220018 zo dňa 5.2.2022 predloženej žalobcom\nvyplýva, že žalobcom uplatňovaná náhrada výdavkov za zabezpečenie priestorov na ubytovanie je za 1x\nštúdio s kuchynkou a sprchovacím kútom v termíne od 29.1.2022 do 30.1.2022, počet hostí:1. Žalobca\nsa mal s maloletým stretávať len po dobu 5 hodín denne, a preto žalovaná nesúhlasí s uplatneným\nvýdavkov na ubytovanie. Podľa názoru žalovanej, pri styku, ktorý trvá len 5 hodín nepotrebuje žalobca\nžiadne ubytovanie a vôbec nie s prespatím, keďže ďalší deň, t.j. 30.1.2022 sa žiaden styk ani nemal\nuskutočniť. Je preto nepochopiteľné, že žalobca si uplatňuje v tomto prípade náhradu za ubytovacie\nslužby. Žalovaná taktiež namietla, že žalobcovi nepatrí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne od\n30.1.2022 do zaplatenia, ale až odo dňa kedy si žalovaná prevzala Platobný rozkaz, t.j. od 16.4.2024.\nŽalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom neobjasnila svoje\nkonanie , ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia. Nepredložila ani dôkaz, odôvodňujúci\nje svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo zamedzenie styku žalobcu s maloletým synom. Žalobca\nnásledne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom\nkonaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. Veci bola na tunajšom súde pridelená spisová\nznačka 7C/36/2024.\n3. Žalobca sa ďalšou žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica napokon domáhal, aby\nsúd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú\nzaviaže na zaplatenie sumy 133,29 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n133,29 EUR od 13.6.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje\nnárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta\nbydliska maloletého dieťaťa a späť. Žalobca a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv\na povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, sp.\nzn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu\nna čas po rozvode, vedené na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn.: 13P/91/2019. Krajský súd v\nTrenčíne Uznesením zo dňa 9.2.2022, č. k.: 17CoP/6/2022-2351, zmenil Uznesenie Okresného súdu\nPrievidza zo dňa 20.12.2021, č. k. 18P/54/2019-2309 tak, že nariadil neodkladné opatrenie že žalobca\nje oprávnený stretávať sa s maloletým B. C., narodeným XX.X.XXXX v období od 1.3.2022 v každom\nnepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod.\ndo 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v\nktorých dňoch a časoch si vždy mal. dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho\ndomu v Bojniciach, nachádzajúceho sa na L. K. C. H. a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke\nv určenom čase tiež odovzdá. Súd zároveň uložil matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a\nna mieste týmto rozhodnutím určených, maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne\npripraviť. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 12.6.2022 prevziať maloletého a za\núčelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú\no svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej.\nŽalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná nijakým\nspôsobom svoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi neumožnila ani len vidieť maloletého a na jeho ostatné\nsprávy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným\nzastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov\nPolicajného zboru a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobcom\nuplatnený nárok na náhradu škody spočíval v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. J. H. a\nspäť. Cesta žalobcu z miesta bydliska, do miesta styku a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z\nH. J. H. XXX km a z H. J. H. 186 km. V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si\nžalobca nárokoval základnú náhradu vo výške 79,24 EUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo\nvýške 54,06 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom\npreukaze vozidla a údajov štatistického úradu v týždni od 6.6.2022 do 12.6.2022). Okresný súd Banská\nBystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 14.5.2024, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi\n\nzaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne\na včas odpor. V odpore uviedla, že žalobcovi za náhradu škody nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi\nnevznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo\ndňa 9.2.2022, č.k.: 17CoP/6/2022-2351, ktorým sa zmenilo uznesenie Okresného súdu Prievidza zo\ndňa 20.12.2021, sp.zn. 18P/54/2019-2309 bol žalobca oprávnený stretávať sa so synom v období od\n01.03.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase\nod 10:00 hod. do 15:00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11:00 hod. do 17:00 hod. toho istého\ndňa. Predmetné neodkladné opatrenie malo trvať až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv\na povinností rodičov k maloletému B., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019.\nDňa 10.6.2022 žalobca kontaktoval žalovanú SMS správou, ktorou žalovanú informoval, že si pre syna\npríde ako „minule“. Žalovaná si následne od žalobcu vyžadovala spresnenie pojmu „minule“, na čo\nžalobca uviedol, že si syna vyzdvihne o 9:00 hod. na námestí v súlade s uznesením Okresného súdu\nBratislava IV. V SMS komunikácii žalovaná trvala na dodržiavaní neodkladného opatrenia tak, ako ho\nnariadil krajský súd, v uvedenom období bolo právoplatné Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne\no úprave styku zo dňa 9.2.2022. Žalobca už bol v predchádzajúcich stykoch informovaný o tom, že\nmaloletý odmieta styk s otcom na prespanie. Okresný súd Prievidza vydal dňa 9.3.2022 rozsudok sp.zn.\n18P/54/2019, podľa ktorého bol žalobca oprávnený stretávať sa so synom v každom nepárnom týždni\nv kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho\nistého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa. Voči uvedenému rozsudku\nžalobca aj žalovaná podali odvolanie, o ktorom rozhodol KS Trenčín č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa\n23.6.2022 a to tak, že žalobca je oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý nepárny\ntýždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. V období, za\nktoré si žalobca žiada náhradu škody za zmarený styk, teda za 12.6.2022, nebolo právoplatné alebo\nvykonateľné rozhodnutie upravujúce styk s maloletým, podľa ktorého by bol žalobca oprávnený na styk\nso synom v rozsahu od soboty od 9.00 hod do nedele do 17.00 hod. Žalobca sa v SMS komunikácii zo\ndňa 10.6.2022 - 12.6.2022 domáhal styku podľa apelu Okresného súdu Bratislava IV. Na predmetnom\npojednávaní boli rodičia požiadaní, aby vyskúšali styk v rozsahu na prespanie. Išlo o odporúčanie súdu,\nnie o rozhodnutie súdu. Žalovaná v uvedenom období postupovala podľa odporúčania súdu, ale keďže\nsa preukázalo, že maloletý nie je schopný absolvovať styk v rozsahu na prespanie a opakovane odmietal\nuskutočňovanie styku v rozsahu na prespanie, žalovaná informovala žalobcu o tom, že styk v uvedenom\nrozsahu nie je možné uskutočňovať a žiadala ho, aby rešpektoval právoplatné Rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o tom, že maloletého syna na styk\nso žalobcom riadne nepripravila v zmysle súdneho rozhodnutia a rovnako poprela podľa nej účelové\ntvrdenia žalobcu, podľa ktorých má maloletého zastrašovať a rozrušovať. Žalovaná maloletého syna na\nstyk so žalobcom riadne pripravila. Aj napriek tom, že žalobca bol s rozhodnutím riadne oboznámený a zo\nstrany žalovanej bol opakovane informovaný žalovanou o nemožnosti uskutočniť styk v rozsahu celého\nvíkendu s prespaním, žalobca predmetné neakceptoval. Žalovaná opakovane informovala žalobcu o\ntom, že maloletý syn odmieta realizáciu styku na prespanie, čím si splnila aj prevenčnú povinnosť.\nŽalovaná takisto opakovane informovala kolíznu opatrovníčku o tom, že žalobca odmieta dodržiavať\nstyk podľa právoplatného rozhodnutia a trvá na styku v rozsahu nad rámec rozhodnutia a takisto o\ntom, že maloletý nie je schopný absolvovať styk v danom rozsahu a odmieta ho. Žalovaná opakovane\nžiadala kolíznu opatrovníčku, aby žalobcu informovala o tom, že má dodržiavať právoplatné rozhodnutie\na nežiadať styk v rozsahu nad rámec rozhodnutia. Žalovaná maloletého na styk so žalobcom vždy riadne\npripravovala a snažila sa ho rovnako riadne motivovať (pozitívnym prístupom, opisovaním skutočností/\nhier, ktoré môže so žalobcom robiť a pod.). Napriek tomu maloletý syn v deň realizácie styku, t. j.\ndňa 11.6.2022 opätovne odmietol styk so žalobcom v rozsahu prespania do dňa 12.6.2022, ako žiadal\nžalobca a nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti (ktorá sa neudiala prvýkrát) žalovaná žalobcu\nriadne informovala. Rovnaká situácia sa zopakovala dňa 12.6.2022. Napriek pozitívnemu prístupu\na snahe žalovanej maloletý syn v deň realizácie styku, t. j. dňa 12.6.2022 opätovne odmietol styk\nso žalobcom a nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti žalovaná žalobcu riadne informovala, na\nzáklade čoho sa žalobca dostavil do miesta bydliska maloletého s tým, aby mu žalovaná maloletého\nodovzdala, avšak maloletý syn odmietol poskytnúť súčinnosť a ísť za žalobcom. Napriek pozitívnej\nmotivácii zo strany žalovanej maloletý styk s otcom pravidelne odmieta. Namiesto pozitívneho prístupu\nžalobcu a motivovania maloletého z jeho strany však žalobca ako vždy zavolal príslušníkov polície, a to\nnapriek tomu, že mu je známe, že polícia násilím maloletého žalobcovi neodovzdá. Policajná hliadka sa\ndostavila do miesta bydliska maloletého aj v tomto prípade, kedy vykonali kontrolu. Následne informovali\nžalobcu, že mali rozhovor so žalovanou, ktorá uviedla, že maloletý syn plače a nechce sa zúčastniť\nna styku s otcom. Žalovaná je toho názoru, že svojim konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť,\n\nnakoľko konala tak, ako jej to vyplýva z príslušných právnych predpisov, ako aj právoplatných súdnych\nrozhodnutí. Dôvody neuskutočneného styku nie je možné pripisovať na ťarchu žalovanej, nakoľko styk\nsa neuskutočnil na základe vôle maloletého syna. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol,\nže tvrdenia žalovanej v odpore sú tendenčné a nesprávne, s cieľom odvrátiť pozornosť nie len od\nskutkového stavu dňa 12.6.2022, ale najmä právneho stavu inštitútu náhrady škody. Žalovaná v odpore\nžiadnym spôsobom neobjasnila svoje konanie, ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho\nrozhodnutia. Rovnako nepredložila dôkaz, odôvodňujúci jej svojvoľné konanie, ktorého následkom\nbolo zamedzenie styku žalobcu s maloletým synom. V deň realizácie styku žalobca pricestoval za\nmaloletým synom v zmysle vykonateľného rozhodnutia. Žalovaná žalobcovi oznámila, že maloletý syn\nodmieta realizáciu styku, pričom z uvedeného nijakým spôsobom nevyplýva, a to ani v samotnom\nodpore žalovanej, že sa nejdená len o subjektívne tvrdenie a prianie výlučne samotnej žalovanej. V\ndôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním\nmaloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov Policajného zboru a následne\npredmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice a odišiel domov, nakoľko žalovaná styk počas\npredmetného dňa neumožnila. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3\nzákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. Veci\nbola na tunajšom súde pridelená spisová značka 14C/53/2024.\n4. Súd uznesením zo dňa 27.9.2024 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 14C/44/2024\ns vecami vedenými pod sp.zn. 14C/53/2024 a 7C/36/2024 s tým, že spoločné konanie sa bude ďalej\nviesť pod spisovou značkou 14C/44/2024.\n5. Dňa 14.10.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 144,69 EUR\ns príslušenstvom. Išlo o čiastočné späťvzatie v rozsahu tej časti nároku žalobcu, ktorú si uplatňoval\nžalobou, ktorá bola ešte pred rozhodnutím o spojení veci predmetom konania vedeného pod sp.zn.\n14C/44/2024. Dôvod späťvzatia žalobca neuviedol.\n6. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Boli prítomní právny\nzástupcovia strán, ktorí ospravedlnili neprítomnosť svojich klientov. Súd pojednával v neprítomnosti\nstrán.\n7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd priznal žalobcovi úrok\nz omeškania vo výške 9,5% zo sumy 144,69 EUR od 16.4.2024 do zaplatenia. Úrok z omeškania\nteda navrhol priznať odo dňa doručenia žaloby žalovanej. Ďalej žiadal aby súd priznal žalobcovi úrok\nz omeškania vo výške 9,5% zo dumy 133,29 EUR od 3.6.2024 do zaplatenia. Rovnako sa ho domáhal\nod doručenia žaloby žalovanej.\n8. Súd posúdil dispozičný úkon žalobcu ohľadom jeho uplatňovaného nároku na úrok z omeškania ako\nčiastočné späťvzatie, a to v rozsahu úroku z omeškania, ktorý uplatňoval do 15.4.2024 resp. do 3.6.2024\na zároveň ako zmenu žaloby ohľadom úroku z omeškania, ktorý si uplatnil o vyššej sadzbe ako doposiaľ.\n9. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie týmito listinami: SMS komunikácia strán sporu z dní\n28. a 29.1.2022, zápisnica o trestnom oznámení z 29.1.2022, uznesenie Okresného súdu Prievidza\nč.k. 18P/54/2019-2309 z 20.12.2021, zmluva o výpožičke z 24.9.2021, faktúra vystavená žalobcovi\nspoločnosťou 4H Group s.r.o. z 5.2.2022 č. 20220018, osvedčenie o evidencii vozidla VW Tiguan EČV\nSC195GD, SMS komunikácia strán sporu z 12.6.2022, zápisnica o trestnom oznámení z 12.6.2022,\nUznesenie KS v Trenčíne č.k. 17CoP 6/2022-2351 z 9.2.2022, SMS komunikácia strán z 10.6.2022.\n10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo\nku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.\n11. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\n12. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).\n13. Podľa § 442 OZ 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné\na účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.\n\n14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne\ndohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného\nmotorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy\n(ďalej len \"základná náhrada\") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije\ncestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.\n15. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách náhrada za spotrebované\npohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby\npohonných látok (ďalej len \"spotreba\") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla\nalebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len \"technický preukaz\").\n16. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 144,69 EUR s úrokom z omeškania\nvo výške 5% ročne zo sumy 144,69 EUR od 6.2.2022 do zaplatenia, v časti, v ktorej sa domáhal úroku\nz omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 144,69 EUR od 30.1.2022 do 15.4.2024 a rovnako v časti,\nv ktorej sa domáhal úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 133,29 EUR od 13.6.2022 do\n2.6.2024 súd konanie v tejto časti zastavil.\n17. Žalobca je otcom a žalovaná je matkou spoločného maloletého dieťaťa (syna), narodeného\nXX.X.XXXX. Žalobca sa v tomto spore domáha náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná tým,\nže mu opakovane bezdôvodne neumožnila styk s maloletým synom, pričom tento styk je upravený\nrozhodnutím súdu. Žalobca mal tak márne vynaložiť svoje peňažné prostriedky na cestu do Mesta\nBojnice, kde sa má styk podľa rozhodnutia súdu uskutočňovať.\n18. Zodpovednosť za škodu rodiča, ktorý neumožní druhému rodičovi súdom upravený styk s maloletým\ndieťaťom bola opakovane judikovaná už staršou (ešte československou) judikatúrou. Ide napr.\no rozhodnutie vydané pod R 12/1990, v zmysle ktorého: „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené\ndo výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom\naj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej\nuskutočneniu styku s maloletým na určitý čas“. Rovnako Najvyšší súd ČSSR v rozhodnutí sp.zn.\n1Cz 24/89 konštatoval: „Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi\nstanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal\nbez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a\nspäť vznikla žalobcovi škoda“. Uvedená judikatúra je akceptovaná aj aktuálnou rozhodovacou činnosťou\nslovenských súdov.\n19. Rovnako aj konajúci súd je toho názoru, že pokiaľ v situácii, keď má jeden z rodičov rozhodnutím súdu\nupravený styk s maloletým a tento styk sa neuskutoční z dôvodov, ktoré nastali na strane druhého rodiča,\na tento rodič včas vopred neinformoval oprávneného rodiča, že sa styk neuskutoční, má rodič, ktorý je\noprávnený na styk s maloletým dieťaťom právo na náhradu škody voči druhému rodičovi. Táto škoda\nspočíva môže spočívať aj v peňažných prostriedkoch vynaložených na uskutočnenie cesty oprávneného\nrodiča do miesta, kde sa mal styk s maloletým dieťaťom uskutočniť.\n20. Keďže sa žalobca od žalovanej domáhal náhrady škody, súd musel aj v zmysle vyššie uvedeného\nposúdiť, či sú na strane žalovanej splnené podmienky jej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení\nObčianskeho zákonníka. V § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj\nprávnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Teda súd musel\nskúmať, či boli splnené nasledovné predpoklady: 1. protiprávny úkon, 2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť\nmedzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie škodcu (v tomto prípade žalovanej).\nŠkoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom\npoškodený utrpí majetkovú ujmu.\n21. Strany ako rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Momentálne prebieha konanie o rozvod\nich manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava\nIV.\n22. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dňa 29.1.2022 dostavil do B. H. a že v ten deň sa jeho\nstyk s maloletým synom neuskutočnil, pretože mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať.\n\n23. Žalovaná sa v spore bránila tým, že maloletý sám opakovane vyjadril svoju vôľu, že nechce, aby sa\nstyk žalobcu s maloletým synom uskutočnil.\n24. Súd k tomu uvádza, že z uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2309 zo dňa\n20.12.2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie vyplýva, že žalobca (otec maloletého) bol\noprávnený stretávať s a s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do\n17.00 hod bez prítomnosti matky. Žalovaná (matka maloletého) bola povinná maloletého na stretnutie\ns otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť. Súd k tomu ešte uvádza, že dňa 29.1.2022 bola\nsobota, žalobca teda mal právo na styk s maloletým v uvedený deň. Súd konštatuje, že povinnosť,\nktorá vyplýva matke z citovaného uznesenia: „maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť“\nzahŕňa aj to, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť vopred aj psychicky tak, aby\nmaloletý bol ochotný sa s otcom stretnúť. Umožnenie styku v súlade s vykonateľným rozhodnutím\nsúdu je povinnosť, ktorú matka musí splniť. Žalovaná v čase, keď sa mal styk uskutočniť neuviedla\nžalobcovi žiadne objektívne dôvody prečo by sa maloletý so žalobcom stretnúť nemohol. Súd je\ntoho názoru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je vždy to aby malo možnosť stretávať sa\ns obomi rodičmi. Rodičia majú preto spolupracovať a snažiť sa urobiť všetko preto aby to maloletému\numožnili. Súd nemôže poskytnúť ochranu takému správaniu, ktoré javí znaky svojvôle. Žalovaná\nv konaní nijako nepreukázala, že by existovala objektívna prekážka, ktorá by jej dňa 21.9.2022\nzabránila umožniť maloletému styk so žalobcom ako jeho otcom. Žalobca nemal ani možnosť maloletého\nvidieť a maloletého nevideli ani policajti, ktorých žalobca privolal a ktorí aj boli v dome žalovanej.\nPodľa názoru súdu žalovaná svojim správaním nielen, že nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa\n§ 415 Občianskeho zákonníka ale zároveň boli na strane žalovanej naplnené predpoklady vzniku\nzodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávny úkon žalovanej spočíva v tom, že nesplnila povinnosť\nuloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu. Žalobcovi vznikla ujma na majetku tým, že musel vynaložiť\nprostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do motorového vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho\nbydliska v H. do B. H., kde sa mal jeho styk s maloletým uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie\nv mieste bydliska maloletého. Aj príčinnú súvislosť medzi správaním žalovanej a vznikom ujmy na\nstrane žalobcu považoval súd za preukázanú. Pri preukázaní splnenia uvedených troch predpokladov\nvšeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie toho, kto za škodu zodpovedá predpokladá. Ak\nsa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno\npostihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia\nškodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinili však postihuje\nškodcu. Žalovanej nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá vznikla žalobcovi nezavinila a preto súd\npovažoval za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti za škodu a to zavinenie žalovanej. Súd tak\ndospel k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná a je ju preto povinná žalobcovi nahradiť.\n25. Súd mal preukázané, že žalobca použil na dopravu do B. H. motorové vozidlo Volkswagen Tiguan,\nktoré mal vypožičané od A. M. D.. Spotreba vozidla, ktoré použil žalobca je podľa osvedčenia vozidla 7,6\nl benzínu/100km. Vzdialenosť bydliska žalobcu od miesta, kde sa mal styk uskutočniť je 186 km (cesta\ntam a späť je 372 km, 186 km x 2). Súd žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanej\nnárok na náhradu škody za spotrebované pohonné látky vo výške 42,89 EUR.\n26. Súd ďalej priznal žalobcovi aj náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že vynaložil peňažné prostriedky\nna ubytovanie dňa 29.1.2022 vo výške 30 EUR. Žalobca tento výdavok odôvodňoval tým že dôvodov,\nže si zabezpečil ubytovanie boli okolnosti ako vek maloletého, jeho potreby a podmienky v exteriéri. Súd\nk tomu uvádza, že styk sa mal uskutočniť dňa 29.1. a mal trvať päť hodín. Koniec mesiaca januára je\nzimné obdobie. Podľa názoru súdu nie je možné požadovať od žalobcu aby tento čas trávil so svojim\nsynom v nejakom detskom kútiku alebo detskom centre, prípadne prechádzkou vonku. Žalobca má\nprávo stráviť čas s maloletým v priestoroch, kde bude mať maloletý pohodlie a súkromie. Keďže žalobca\nnemá vlastné bytové priestory v mieste bydliska maloletého, bolo odôvodnené, že si na čas styku\nubytovanie zabezpečil.\n27. Súd nepriznal žalobcovi náhradu škody v tej časti, v ktorej sa domáhal základnej náhrady za každý 1\nkm jazdy v sume 71,80 EUR, v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Súd poukazuje\nna závery Krajského súdu v Trenčíne, uvedené v uznesení č.k. 17Co/77/2023 – 306 zo dňa 30.4.2024.\nKrajský súd tu v skutkovo obdobnej veci vedenej medzi totožnými stranami sporu uviedol, že pokiaľ súd\nprvej inštancie prijal skutkový záver o výpožičke vozidla, ktorým mal žalobca cestovať, neobstojí popri\ntom záver o priznaní (paušálnej) náhrady za opotrebenie vozidla, pretože na základe výpožičky užíva\n\nvypožičiavateľ vec bezplatne. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a jeho právny zástupca k tomu\nna pojednávaní uviedol, že žalobca má síce auto vypožičané, avšak s vozidlom mu vznikajú náklady,\na to na poistenie, údržby, opravu vozidla, motorový olej a podobne. Na všetkých týchto nákladoch sa\npodieľa žalobca. Náklady sa zvyšujú počtom kilometrov, ktoré žalobca vykonáva, aj keď sa napokon styk\nneuskutoční. Aj podľa právnej teórie si strany môžu dohodnúť za užívanie veci bezplatne náhradu. Súd\nk tomu uvádza, že s uvedenou argumentáciou v podstate súhlasí, avšak z pripojenej zmluvy o výpožičke\npredmetného vozidla nevyplýva, že by sa žalobca bol býval s vypožičiavateľom vozidla dohodol na\ntakejto náhrade za užívanie vozidla. Preto súd ani nemohol uvedenú základnú náhradu v rámci náhrady\nškody priznať.\n28. Ďalším čiastkovým nárokom na náhradu škody, ktorého sa žalobca domáhal bol nárok, ktorý súvisle\nso stykom s maloletým, ktorý sa mal uskutočniť dňa 12.6.2022.\n29. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dňa 12.6.2022 dostavil do B. H. a že v ten deň sa jeho\nstyk s maloletým synom neuskutočnil, pretože mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať.\n30. Žalovaná sa v spore bránila tým, že Žalobca sa v SMS komunikácii zo dňa 10.6.2022 sa domáhal\nstyku podľa apelu Okresného súdu Bratislava IV. Na pojednávaní pred uvedeným súdom mali byť rodičia\nsudcom požiadaní, aby si vyskúšali styk v rozsahu s prespatím. Podľa žalovanej maloletý syn v deň\nrealizácie styku nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti žalovaná žalobcu riadne informovala.\n31. Súd k tomu uvádza, že v tom čase bol styk žalobcu s maloletým upravený uznesením Okresného\nsúdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne č.k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022 , ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.\nPodľa uvedeného uznesenia bol žalobca (otec maloletého) oprávnený stretávať sa s maloletým v období\nod 1.3.2022 každý nepárny týždeň v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu od 10.00\nhod. do 15.00 hod. a nedeľu v od 11.00 hod. do 17.00 hod. Žalovaná (matka maloletého) bola povinná\nmaloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť. Súd k tomu ešte uvádza,\nže dňa 12.6.2022 bola nedeľa nepárneho týždňa, žalobca teda mal právo na styk s maloletým v uvedený\ndeň. Súd konštatuje, že z povinnosť, ktorá vyplýva matke z citovaného uznesenia: „maloletého na\nstretnutie s otcom včas a riadne pripraviť“ zahŕňa aj to, že matka je povinná maloletého na styk s otcom\npripraviť vopred aj psychicky tak, aby maloletý ochotný sa s otcom stretnúť. Umožnenie styku v súlade\ns vykonateľným rozhodnutím súdu je povinnosť, ktorú matka musí splniť. Žalovaná v čase, keď sa mal\nstyk uskutočniť neuviedla žalobcovi žiadne objektívne dôvody prečo by sa maloletý so žalobcom stretnúť\nnemohol. Súd je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je vždy to aby malo možnosť\nstretávať sa s obomi rodičmi. Rodičia majú preto spolupracovať a snažiť sa urobiť všetko preto aby\nto maloletému umožnili. Súd nemôže poskytnúť ochranu takému správaniu, ktoré javí znaky svojvôle.\nŽalovaná v konaní nijako nepreukázala, že by existovala objektívna prekážka, ktorá by jej dňa 21.9.2022\nzabránila umožniť maloletému styk so žalobcom ako jeho otcom. Žalobca nemal ani možnosť maloletého\nvidieť a maloletého nevideli ani policajti, ktorých žalobca privolal a ktorí aj boli v dome žalovanej.\nPodľa názoru súdu žalovaná svojim správaním nielen, že nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa\n§ 415 Občianskeho zákonníka ale zároveň boli na strane žalovanej naplnené predpoklady vzniku\nzodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávny úkon žalovanej spočíva v tom, že nesplnila povinnosť\nuloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu. Súd neakceptoval obranu matky, že otec sa mal domáhať\nstyku s prespatím v súlade s apelom Okresného Súdu Bratislava IV. V tom čase bolo vykonateľné len\nuznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022, ktoré presne upravovalo čas styku\nžalobcu s maloletým. Zo skutkových tvrdení v žalobe zároveň vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady\nškody za styk, ktorý sa mal uskutočniť v nedeľu podľa citovaných uznesení. Pritom je evidentné, že\nprípadné prespatie odporúčané Okresným súdom Bratislava IV. by sa bolo bývalo uskutočnilo len v noci\nzo soboty na nedeľu, čiže nehrozilo ani to, že pokiaľ by žalovaná odovzdala maloletého žalobcovi, že\nby jej ho žalobca po skončení styku nevrátil a domáhal sa styku s prespatím.\n32. Žalobcovi vznikla ujma na majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných\nhmôt do motorového vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v H. do B. H., kde sa mal jeho styk\ns maloletým uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Aj príčinnú súvislosť\nmedzi správaním žalovanej a vznikom ujmy na strane žalobcu považoval súd za preukázanú. Pri\npreukázaní splnenia uvedených troch predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie\n\ntoho, kto za škodu zodpovedá predpokladá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu\nporušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá,\nže škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno\no tom, že škodu nezavinili však postihuje škodcu. Žalovanej nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá\nvznikla žalobcovi nezavinila a preto súd považoval za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti\nza škodu a to zavinenie žalovanej. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná a je\nju preto povinná žalobcovi nahradiť.\n33. Súd mal preukázané, že žalobca použil na dopravu do Mesta Bojnice motorové vozidlo Volkswagen\nTiguan, ktoré mal vypožičané od A. M. D.. Spotreba vozidla, ktoré použil žalobca je podľa osvedčenia\nvozidla 7,6 l benzínu/100km. Vzdialenosť bydliska žalobcu od miesta, kde sa mal styk uskutočniť je 186\nkm (cesta tam a späť je 372 km, 186 km x 2). Súd žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi proti\nžalovanej nárok na náhradu škody za spotrebované pohonné látky vo výške 54,06 EUR.\n34. Súd nepriznal žalobcovi náhradu škody v tej časti, v ktorej sa domáhal základnej náhrady za každý 1\nkm jazdy v sume 79,24 EUR, v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Súd poukazuje\nna závery Krajského súdu v Trenčíne, uvedené v uznesení č.k. 17Co/77/2023 – 306 zo dňa 30.4.2024.\nKrajský súd tu v skutkovo obdobnej veci vedenej medzi totožnými stranami sporu uviedol, že pokiaľ súd\nprvej inštancie prijal skutkový záver o výpožičke vozidla, ktorým mal žalobca cestovať, neobstojí popri\ntom záver o priznaní (paušálnej) náhrady za opotrebenie vozidla, pretože na základe výpožičky užíva\nvypožičiavateľ vec bezplatne. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a jeho právny zástupca k tomu\nna pojednávaní uviedol, že žalobca má síce auto vypožičané, avšak s vozidlom mu vznikajú náklady,\na to na poistenie, údržby, opravu vozidla, motorový olej a podobne. Na všetkých týchto nákladoch sa\npodieľa žalobca. Náklady sa zvyšujú počtom kilometrov, ktoré žalobca vykonáva, aj keď sa napokon styk\nneuskutoční. Aj podľa právnej teórie si strany môžu dohodnúť za užívanie veci bezplatne náhradu. Súd\nk tomu uvádza, že s uvedenou argumentáciou v podstate súhlasí, avšak z pripojenej zmluvy o výpožičke\npredmetného vozidla nevyplýva, že by sa žalobca bol býval s vypožičiavateľom vozidla dohodol na\ntakejto náhrade za užívanie vozidla. Preto súd ani nemohol uvedenú základnú náhradu v rámci náhrady\nškody priznať.\n35. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, avšak nie v celej uplatnenej časti. Žalobca\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil na pojednávaní žalobu tak, že sa domáhal by mu súd\npriznal úrok z omeškania odo dňa 16.4.2024, resp. odo dňa 3.6.2024. Vychádzal z toho, že žalovanej\nboli v uvedené dni doručené platobné rozkazy a vtedy sa aj dozvedela, že je povinná žalobcovi nahradiť\nškodu za ktorú žalobcovi zodpovedá, ktorá mu vznikla v súvislosti s tým, že sa jeho styk s maloletým\nneuskutočnil. Súd konštatuje, že žalovanej boli skutočne v uvedených dňoch platobné rozkazy doručené\na nepochybne sa najneskôr v uvedených dňoch dozvedela o tom, že je žalobcovi povinná škodu\nnahradiť. Podľa názoru súdu sa však do omeškania dostala vždy až nasledujúci deň po doručení\nplatobného rozkazu, t.j. v dňoch 17.4.2024 resp. 4.6.2024, keďže škodu mohla dobrovoľne uhradiť až\nčase, keď sa o nej dozvedela, čo bolo v dňoch keď je boli platobné rozkazy doručené. Súd preto priznal\nžalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých čiastkových nárokoch až odo dní 17.4.2024, resp. 4.6.2024\na žalobu v časti úrokov z omeškania za dni 16.4.2024 a 3.6.2024 zamietol.\n36. Súd teda žalobcovi priznal náhradu škody v sumu 126,95 EUR, ktorá pozostávala z nákladov\nvynaložených na pohonné látky (42,89 EUR + 54,06 EUR) a nákladov na ubytovanie 30 EUR. Vo zvyšnej\nčasti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí súd žalobu zamietol.\n37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n38. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\n\n41. Súd konštatuje, že žalobca si pôvodne uplatnil proti žalovanej celkový nárok v sume 422,67 EUR\n(144,69 EUR + 144,69 EUR + 133,29 EUR). Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd zastavil\nkonanie v časti o zaplatenie sumy 144,69 EUR. Žalobe súd vyhovel v časti o zaplatenie sumy 126,95\nEUR (42,89 EUR + 30 EUR + 54,06 EUR) a v časti o zaplatenie sumy 151,03 EUR (71,80 EUR + 79,23\nEUR) žalobu zamietol.\n42. Súd konštatuje, že žalobca procesne zavinil späťvzatie žaloby v sume 144,69 EUR, čo je potrebné\nhodnotiť ako jeho neúspech v spore, uspel v spore v sume 126,95 EUR a naopak neuspel aj\nv zostávajúcej časti žalovaného nároku, t.j. v sume 151,03 EUR, v ktorej bol jeho zamietnutý. Úspech\nžalobcu v pomere k uplatnenému nároku je 30% a úspech žalovanej je 70%. Čistý úspech žalovanej\nv spore je teda 40 % (70% - 30%) a z uvedeného dôvodu má nárok na náhradu 40 % účelne\nvynaložených trov konania. Súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom\nrozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré\nvydá vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.\nOdvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský\nsúd v Trenčíne.\nPodľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "11Co/12/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "a0035e30-3821-4cab-bda9-dc66531e8e6c:37578f2d-12fc-4873-bf40-b97b48bada8c", "datum": "2025-04-30", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "10efb99e-0462-4457-a396-222997e488f3:2748f85f-92ba-41ab-b102-ec11f249fb7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/77/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/77/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/10efb99e-0462-4457-a396-222997e488f3:2748f85f-92ba-41ab-b102-ec11f249fb7a"}, {"guid": "fc1bbd68-00ce-4feb-9736-6ff526786358:2f981a88-6947-4c92-af27-104e657e7175", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoP/20/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/20/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fc1bbd68-00ce-4feb-9736-6ff526786358:2f981a88-6947-4c92-af27-104e657e7175"}, {"guid": "5572a215-1d82-4229-8b12-1a1260dce37b:251a4dbb-59da-41a5-825d-d35f2275f9c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoP/6/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/6/2022 z 29. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5572a215-1d82-4229-8b12-1a1260dce37b:251a4dbb-59da-41a5-825d-d35f2275f9c1"}], "citovane_v": []}