Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/53/2025 z 23. 6. 2026 Citácia: rozsudok Okresného súdu Martin z 23. júna 2026, sp. zn. 5C/53/2025, ECLI:SK:OSMT:2026:5725201474.2 Okresný súd Martin | 5C/53/2025 | ECLI:SK:OSMT:2026:5725201474.2 | 2026-06-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: § 11 OZ, § 13 ods. 1 OZ, § 2 OZ, § 2 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e855f501-b8d0-49d2-a476-8455cbe0a3fd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMT:2026:5725201474.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Martin 5C/53/2025 5725201474 23. 06. 2026 JUDr. Ján Sopiak ECLI:SK:OSMT:2026:5725201474.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Martin sudcom JUDr. Jánom Sopiakom, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, A. D. E., zastúpený Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, IČO: 36 861 391, so sídlom Bottova 2A, Bratislava – mestská časť Staré mesto, proti žalovanému: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A., v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi, a to zverejnením ospravedlnenia na profile na sociálnej sieti Telegram, názov profilu F. v tomto znení: Ospravedlňujem sa A. B. za moje výroky o tom, že je bývalým pacientom odvykacej kliniky pre drogovo závislých, nakoľko je tento výrok nepravdivý. , a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, kde je žalovaný povinný toto ospravedlnenie ponechať po celú dobu existencie tohto profilu. II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 2.000,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 27.05.2025 sa žalobca domáhal ochrany svojej osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti so zásahom do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného, a to statusom žalovaného uverejneným na sieti Telegram pod užívateľským menom „F.“ dňa XX. XXXXXXX XXXX o XX:XX hod.. V rámci tohto statusu žalovaný uviedol nepravdivú informáciu, že žalobca je bývalým pacientom odvykacej kliniky pre drogovo závislých. Toto skutkové tvrdenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný je verejne známou osobou, ktorá ale nepožíva zvýšenú ochranu, pokiaľ ide o jej prejav, keďže nejde o politika ani o novinára. Vzhľadom na počet odberateľov jeho kanálu na sieti Telegram (63.000), jeho názory sleduje pomerne veľká časť populácie. Výrok smeruje proti žalobcovi, ktorý je poslancom Národnej rady SR, pričom mu napriek tomu patrí právo na ochranu osobnosti, najmä ak sa výroky nedotýkajú výkonu jeho mandátu poslanca. Výrok hovorí o tom, že sa žalobca liečil zo závislosti na drogách, čo je tvrdenie nepravdivé. Ide o skutkový výrok, ktorého pravdivosť je žalovaný povinný preukázať. Okrem toho ide o informáciu o zdravotnom stave, teda osobitne chránenú informáciu. Žalobca uviedol, že toto vyhlásenie mu spôsobuje komplikácie v osobnom aj pracovnom živote, vzhľadom na stále prítomnú stigmatizáciu duševných porúch, pričom ľudia trpiaci takýmito poruchami sú vytláčaný na okraj spoločnosti a nahliada sa na nich s dešpektom. Tento výrok je teda spôsobilý negatívne vplývať na ďalšie verejné pôsobenie žalobcu. Výrok bol urobený na verejne dostupnej sieti Telegram, čítalo ho množstvo ľudí a je stále dostupný. Status bol zverejnený v čase, kedy bolo meno žalovaného dobre známe, nakoľko médiá opakovane informovali o pobyte žalovaného vo Veľkej Británii. Žalobca má tiež za to, že k zverejneniu nepravdivej informácie došlo hrubým a neslušným spôsobom a keďže išlo o informáciu nepravdivú, už z toho sa dá predpokladať jej difamačný charakter. Žalobca žiada aj priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, nakoľko ospravedlnenie podľa jeho názoru nepostačuje, čo vyplýva aj z okolností zverejnenia statusu, ale aj zo sekundárneho sankčného charakteru nároku podľa § 13 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalobca vníma ujmu, nakoľko je nevyhnutné, aby ako poslanec Národnej rady SR požíval v spoločnosti dôveru čo najväčšieho počtu ľudí, a to nie len svojich voličov, ale aj aj dôveru širšej spoločnosti. Osoby s históriou závislosti na drogách však majú v spoločnosti nelichotivé vnímanie. Je neprípustné, aby musel žalobca niesť označenie drogovo závislej osoby, ak je takéto tvrdenie nepravdivé. Preto považuje za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 20.000,- €. 2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení doložil printscreen statusu zverejneného na profile F. na sociálnej sieti Telegram dňa 10.01.2025 (čl. 10). 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.07.2025 v ktorom uviedol, že žalobu považuje za zmätočnú, účelovú a nedôvodnú a žiada, aby ju súd zamietol. Uviedol, že nemal vzhľadom na svoj pobyt vo väzbe dostatočný čas na zabezpečenie si zástupcu a nemá ani prístup k internetu a zbierke zákonov. Zo žaloby nevyplýva jeho pasívna vecná legitimácia. Poprel, že by publikoval predmetný status. Uviedol, že nie je jedinou osobou, ktorá má prístup k editovaniu obsahu na profile DK/bleskovky, o čom svedčí aj skutočnosť, že profil F. je aktívny aj v čase jeho väzobného stíhania. Z uvedeného dôvodu nevznikla žiadna zodpovednosť žalovaného a zo žaloby ani z pripojených dôkazov nevyplýva jeho autorstvo statusu. Okrem toho, informáciu o tom, že niekto bol pacientom odvykacej kliniky, nevníma za difamačnú. Žalovaný si vyhradil možnosť rozšíriť svoje vyjadrenie v prípade, že bude prepustený z väzby. 4. Žalobca sa v replike zo dňa 15.09.2025 vyjadril, že žalovaný na podporu svojho tvrdenia o absencii pasívnej vecnej legitimácie nepredložil žiadny dôkaz. Namietol účelovosť tohto argumentu. Poukázal na to, že profil F. nesie vo svojom názve iniciály žalovaného a odkázal na to, že je všeobecne známe, že ide o profil žalovaného. Poukázal na to, že uvedený status je písaný v prvej osobe jednotného čísla, čo je ďalšou indíciou o autorstve žalovaného. Tvrdenie o tom, že profil funguje aj v čase jeho väzby, je podľa žalobcu nepreukázaným tvrdením, pričom poukazuje žalobca na to, že v takom prípade nie je jasné, ako o tom môže žalovaný vedieť, keď podľa vlastných slov nemá prístup k internetu. K publikovaniu statusu pritom došlo v čase, keď bol žalovaný ešte na slobode a aj keby niekto spravoval status v čase jeho väzby, nie je to dôkaz o tom, že tomu bolo tak aj v čase, kedy bol na slobode. Poukázal aj na to, že žalovaný sa k rovnakým skutočnostiam vyjadroval aj na livestreame zo dňa 08.01.2025 zverejnenom na profile „F. kanal“ a predmetný status na tento livestream nadväzuje. Aj keby status publikoval niekto iný, nesie zaň zodpovednosť žalovaný ako prevádzkovateľ profilu, kde odkázal na rozhodovaciu činnosť G.. Uvádza, že ak je možné vyvodiť civilnoprávnu zodpovednosť voči prevádzkovateľovi webstránky, je možné ju vyvodiť aj voči prevádzkovateľovi profilu na sociálnej sieti. Poukázal na to, že žalovaný nikdy nevzniesol námietku voči obsahu statusov, ktoré by na jeho profile niekto zverejňoval, pričom aj táto skutočnosť preukazuje účelovosť argumentácie žalovaného. Ďalej uviedol, že podstatou sporu je zodpovednosť za šírenie nepravdivej informácie o žalobcovi, pričom poukázal na to, že žalovaný nepreukázal pravdivosť svojho vyjadrenia. 5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca v replike pripojil USB kľúč obsahujúci video s livestreamom publikovaným na profile F. kanal dňa 08.01.2025. Nakoľko pôvodne predložený kľúč bol nečitateľný, dodatočne žalobca doložil súdu USB kľúč, ktorý je pripojený v prílohovej obálke na č.l. 90 a jedno vyhotovenie, ktoré bolo prehrané aj žalovanému v rámci doručenia repliky žalovanému, tvorí prílohu zápisnice o dožiadanom úkone na č.l. 97. 6. Žalovaný sa v duplike zo dňa 16.10.2025, doplnenej podaním zo dňa 15.01.2026, ku ktorému došlo po tom, čo bol na základe dožiadania súdu žalovanému prehraný vo väzbe obsah USB kľúča obsahujúci video – livestream zo dňa 08.01.2025, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 17.12.2025 (na č.l. 97), vyjadril, že zotrváva na nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že žalovaný je autorom sporného statusu. Poukázal na to, že nie je od neho možné žiadať, aby on preukazoval, že nie je autorom statusu, a to s odkazom na negatívnu dôkaznú teóriu. Ďalej uviedol, že príspevky, ktoré publikoval na profile F., podpisoval svojím menom alebo iniciálami, čo v prípade uvedeného príspevku nebolo uvedené. Zároveň poukázal na to, že nemá prostriedky aby preukázal fungovanie kanála aj v čase jeho väzobného stíhania, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádza vo väzbe. Požiadal preto, aby súd vykonal dôkaz vzhliadnutím obsahu profilu F. a z uvedeného vyhotovil príslušné printscreeny. Poukázal na to, že nie je jeho povinnosťou preukázať, kto profil spravuje. Tiež uviedol, že z toho, že na uvedenom profile publikoval niektoré príspevky, nie je možné vyvodiť, že publikoval aj uvedený konkrétny príspevok. To, že nepolemizoval s názormi publikovanými na uvedenom profile neznamená, že je zodpovedný za žalobcovu deklarovanú ujmu. Vo vzťahu k spôsobilosti statusu zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu žalovaný uviedol, že nie je pôvodcom zásahu, a teda ani nemusí preukazovať pravdivosť statusu. Poukázal na to, že výrok, aby mohol viesť k následku vzniku nemajetkovej ujmy, musí byť nepravdivý a zároveň difamačný. Pokiaľ ide o preukázanie pravdivosti tvrdenia, žalovaný navrhol, aby súd vyžiadal od žalobcu označenie jeho zdravotnej poisťovne a následne aby od zdravotnej poisťovne vyžiadal výpis z účtu poistenca za obdobie rokov 2010 – 2025. Na základe týchto dôkazov bude možné určiť, či je status pravdivý. V doplnení podania zo dňa 15.01.2026 žalovaný uviedol, že nevie bez prístupu k internetu verifikovať, či ide o sekvenciu z livestreamu zo dňa 08.01.2025. Ďalej uviedol, že z livestreamu nie je možné odvodiť, že by sa akokoľvek vyjadroval k tomu, že žalobca bol pacientom odvykacej kliniky. Rovnako z uvedeného nemá vyplývať, že by status na profile F. publikoval žalovaný. Medzi uvedenými statusmi nie je žiadne sématické prepojenie. Ide o iný Telegramový kanál. Uviedol, že video bolo adresované predsedovi D. B. a riešila sa téma dvojitého metra pri posudzovaní hajlovania žalobcu a žalovaného a porovnania výletu žalobcu a výletu premiéra H.. Pri videu volil aj ostrejší slovník, ale jeho otázky boli legitímne a týkali sa žalobcu ako poslanca, verejne činnú osobu. Hranice kritiky žalobcu ako verejne činnej osoby sú pritom najvyššie zo všetkých osôb zaradených do kategórie osôb verejného záujmu. Video predložené žalobcom tak nemá žiadny dôkazný potenciál vo vzťahu k predmetu sporu. Trvá preto na tom, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť. 7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa nachádzal vo väzbe bol mu dôkazný prostriedok nachádzajúci sa na USB kľúči – video z livestreamu z profilu F./ I. J. prehraný v rámci výkonu dožiadaného úkonu dožiadaným súdom, pričom zápisnica o uvedenom úkone je pripojená na č.l. 97 spisu. 8. Dňa 23.06.2026 sa vo veci konalo pojednávanie, v rámci ktorého sa právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že sa pridržiava svojich predošlých vyjadrení. Poukázal na to, že profil, na ktorom bol sporný status publikovaný je profilom žalovaného. Tiež uviedol, že postavenie žalobcu, ako osoby verejne činnej, nedáva žalovanému právo šíriť o nej nepravdivé údaje, ktoré sú difamačného charakteru. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR v spore medzi premiérom E. a poslancom J., kde poukázal na časť, ktorá rieši povinnosť osoby prednášajúcej výrok overiť si jeho pravdivosť. Uviedol, že výrok o tom, že žalobca bol pacietom odvykacej kliniky je spôsobilý ho poškodiť, keďže práca politika je spojená s jeho reputáciou. Tiež uviedol, že čo sa týka statusov z Telegramu z obdobia, kedy bol žalovaný vo väzbe, opakovane poukazuje na to, že bol v preventívnej a útekovej väzbe, nie v kolúznej, teda bolo mu umožnené telefonovať s verejnosťou bez toho, aby tieto telefonáty boli monitorované. Zároveň citoval zo správy STVR: „F. E. je vo väzbe, no zdieľa na internete antisemitské správy aj odkazy politikom. Experti hovoria o diere v zákone. F. E. aj napriek väzobnému stíhaniu komunikuje cez sociálne siete so svojimi fanúšikmi. Vo väzbe je od apríla tohto roka za šírenie extrémizmu a za útoky na verejne známe osoby. Vo svojich videách má často antisemitský obsah a posiela odkazy politikom. Aj napriek preventívnej väzbe je E. naďalej aktívny na sociálnej sieti Telegram, kam posiela konšpiračné a často antisemitské hlasové správy. V nich posiela aj odkazy koaličným politikom.“ Z tohto jednoznačne vyplýva, že profil na Telegrame bol síce aktívny aj v čase, keď bol žalovaný vo väzbe, ale naďalej mu bolo umožňované zdieľať svoje názory a nie je sporné to, že ide naozaj o profil žalovaného, kde všetky posty, ktoré sú tam zverejnené, sú posty žalovaného. V záverečnej reči navrhol žalobe vyhovieť, pričom má za to, že preukázali, že status publikoval žalovaný, keďže tento je obsahom obdobný ako livestream zo dňa 08.01.2025 a zároveň sa naň priamo odvoláva prelinkovaním. 9. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného, rešpektuje pluralitu názorov, avšak prekročením hranice rešpektovania názorov iných je, ak niekto uvádza nepravdivé údaje o druhej osobe. Žalovaný sa žalobcovi nikdy neospravedlnil. O statuse sa dozvedel najprv o livestreame, keďže jeho kolegovia sledujú dianie na informačných kanáloch. Tak sa dozvedel aj o neskoršom statuse. Bolo to pre neho za hranicou komfortu vedieť, že je na súkromnej dovolenke a niekto ho fotí a fotky posiela žalovanému. Ohľadne statusu ho kontaktovali viacerí kolegovia. Musel aj vysvetľovať jeho obsah. Nepravdivé tvrdenie žalovaného si osvojili aj niektoré ďalšie osoby a doteraz s tým výrokom pracujú niektoré verejne známe osoby ako pani K. L., minister životného prostredia L. L. alebo pán A. M., ktorý sa odvolávali na tento výrok žalovaného. A pripomínajú mu ho aj ľudia v komentároch a na sociálnych sieťach. Takže následky pretrvávajú až dodnes. 10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi, a to printscreenom statusu z Telegramového profilu F. zo dňa 10.01.2025, obsahom USB kľúča obsahujúceho printscreen statusu z Telegramového profilu F. kanal zo dňa 08.01.2025 s prehraním videa (livestream) pripojeného k uvedenému statusu a vykonaním obhliadky obsahu Telegramového profilu F. a tiež prelikom zo statusu z 10.01.2025 aj statusu na profile F. kanal priamo na pojednávaní. 11. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to vyžiadaním informácie o zdravotnej poisťovni žalobcu a ani výpisom z účtu poistenca žalobcu, nakoľko ich vykonanie považuje za neúčelné. Status, ktorého obsah je predmetom sporu, bol zverejnený v januári 2025, a teda pisateľ statusu mal vedieť, či ide o pravdivú informáciu už v uvedenom čase. Nie je úlohou súdu skusmo overovať pravdivosť údajov uvádzaných s plným vedomím pisateľmi statusov. Naopak, je to úloha takejto osoby, ktorá výrok použila, aby už v čase zverejnenia informácie by mala takáto osoba vedomosť o tom, či ide o pravdivú alebo nepravdivú informáciu. Zverejnením informácie, ktorú si neoverila, musí následne znášať následky takého svojho konania, pričom má súd za to, že v takom prípade nie je na mieste, aby súd nahrádzal dôkazné bremeno takejto osoby v prípade, že sa dostane do dôkaznej núdze. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že informácie o zdravotnom stave osoby sú obzvlášť chráneným osobným údajom, ktorého zverejnenie bez ďalšieho nie je prípustné, a to aj v prípade verejne činnej osoby. Takéto zverejnenie by muselo byť odôvodnené obzvlášť závažnými okolnosťami, ktoré by presahovali právo na súkromie takejto osoby. Je pritom zrejmé, že obsah namietaného statusu nijako nesúvisí s tým, či žalobca bol alebo nebol liečený na psychiatrickej klinike. Údaj o zdravotnom stave žalobcu tak nemá žiaden vecný súvis s ostávajúcou časťou statusu a zo spôsobu jeho použitia je zrejmé, že pisateľ statusu ho uviedol len s cieľom zvýšiť atraktivitu čítania uvedeného statusu (tzv. clickbate, teda kus textu, ktorý má viesť k zvýšeniu atraktivity textu, a teda pritiahnutiu čitateľov). Uvedené je podľa súdu možné považovať za použitie neoverenej informácie v zlom úmysle, a teda aj keby išlo o pravdivú informáciu, súd by spôsob, akým bola použitá, vyhodnocoval ako použitie v zlom úmysle, a teda spôsobom, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu dotknutej osobe. Akýkoľvek výsledok vykonaného dokazovania by tak nemohol mať vplyv na výsledok tohto konania. V tomto smere súd odkazuje aj na príslušnú rozhodovaciu prax z ktorej vyplýva, že pri zverejnení informácií difamačného charakteru nemožno správanie toho, kto takéto informácie šíri, považovať za legitímne v prípade, že tento nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a ďalej ak preukáže, že podnikol dostupné kroky k tomu, aby si overil pravdivosť informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie prístupné, a konečne pokiaľ sám nemal dôvod neveriť, že difamačná informácia je nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť otázkou u osoby, ktorej sa informácia týka, a nezverejní jej stanovisko, s výnimkou nemožnosti takéhoto postupu alebo tam, kde to nebolo nutné (Rozhodnutie Snemovne lordov z 28. 10. 1999 vo veci Reynolds v. Times News PapersLimited citované v náleze ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 453/03, rovnako citované aj v náleze ÚSSR sp. zn. IV.ÚS/302/2010 zo dňa 7.7.2011). Pre zváženie legitímnosti zverejnenej informácie je dôležité rovnako skúmať motív toho, kto informáciu zverejňuje. Legitimitu zverejnenej informácie nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že motívom bolo poškodiť osobu informáciou, ktorej sám šíriteľ neveril, pokiaľ ju poskytol bezohľadne bez toho, aby sa staral, či je pravdivá, alebo nie (nález ÚS ČR I. ÚS 453/03, citovaný aj v náleze ÚSSR sp. zn. IV.ÚS/302/2010 zo dňa 7.7.2011). 12. V zmysle § 153 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa § 152 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 13. Súd neprihliadol na dôkaz predložený žalovaným na pojednávaní, a to printscreen z profilu F. zachytávajúci vyjadrenie ministra L. L. (č.l. 124), nakoľko návrh na vykonanie uvedeného dôkazu bol žalobcom predložený až na pojednávaní, pričom uvedený dôkaz mohol žalobca predložiť aj skôr, keďže je datovaný na október 2025. Žalovaný tak nemal možnosť oboznámiť sa s uvedeným dôkazom a vyjadriť sa k nemu, preto by v prípade jeho vykonania bolo potrebné vytvoriť žalovanému priestor na vyjadrenie sa k uvedenému dôkazu a za týmto účelom aj odročiť pojednávanie. Súd preto na uvedený návrh na vykonanie dokazovania neprihliadal. 14. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 10.01.2025 bol na sociálnej sieti Telegram na profile F. zverejnený status tak ako bol pripojený k žalobe. Nebol sporný ani obsah statusu a to, že v jeho rámci bolo uvedené, že žalobca je bývalým pacientom odvykacej kliniky pre drogovo závislých. Sporným ostalo, či tento status publikoval žalovaný, a teda jeho pasívna vecná legitimácia. Prípadne to, či za jeho publikovanie zodpovedá a tiež to, či informácia uvádzaná o žalobcovi je informáciou pravdivou. V prípade nepravdivosti informácie bola spornou tiež otázka, či je táto informácia spôsobilou privodiť žalobcovi ujmu a zásah do jeho práv. 15. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 16. Podľa §13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 17. Podľa §13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 18. Podľa §13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 19. Podľa čl. 19 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej iba „Ústava SR“) každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a tiež pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 20. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 21. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. 22. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práva slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 23. Podľa čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 24. Podľa čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. 25. Podľa čl. 17 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 26. Podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 27. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 28. Podľa čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: 29. Z printscreenu statusu zverejneného na Telegramovom profile F., ale najmä vykonaním elektronickej obhliadky obsahu uvedeného profilu na pojednávaní, kde bol dohľadaný podľa kľúčového slova „N.“ status z 10.01.2025 (printscreen obrazovky č.l. 131) súd zistil, že uvedený status v znení „Miesto pobytu hajlujuceho poslanca za D. B., byvaleho pacienta odvykacej kliniky pre drogovo zavislych, a clena O. 'J.' - A. B.: I. B. N., H. I. Toto je aktualizacia ku: I. VELMO by ma zaujimalo, kedy bude B. otvarat tlackovku na temy ako: - s kym tam mal B. sex - kolkokrat - ako tam letel - kto to platil - ci bol na zachode A vsetky ine otazky tohoto typu - len to, co sa mainstream pytal H.“. obsahoval výrok, ktorý o žalobcovi tvrdil, že ide o „bývaleho pacienta odvykacej kliniky pre drogovo zavislých“. Z printscreenu vyplývalo, že v čase jeho vyhotovenia mal status 12,8k videní, teda okolo 12800 videní. Zároveň zistil, že uvedený status obsahoval hypertextové okno za textom, „toto je aktualizácia ku:“ I.. Uvedený odkaz viedol preklikom na profil F. kanál, kde sa nachádzal status k livestreamu, ktorý bol žalobcom predložený na USB kľúči (č.l. 90 a 97). Uvedený status obsahoval aj text, kde žalovaný uvádza, že ak chce niekto prispieť na jeho prácu, môže mu zaslať príspevok na tam uvedené číslo účtu. Status je podpísaný ako „F.“, teda iniciálmi pseudonymu žalovaného. Zároveň vyzýva na odber profilu F., kde si majú sledovatelia nájsť viac detailov (č.l. 132 – 133). Teda žalovaný priamo v tomto statuse odkazuje, že na profile F. E. bude ďalej rozvíjať uvedenú tému. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nikdy nepoprel, že profil F. kanal je jeho profilom, pod ktorým vystupuje na sieti Telegram, a preto súd túto skutočnosť považuje za nespornú. Z verejne známych informácií je pritom zrejmé, že žalovaný na verejnosti vystupuje pod pseudonymom F. J.. Keďže žalovaný priamo vo svojom statuse zverejnenom na profile F. J. dňa 08.01.2025 odkazoval na profil F., kde avizoval zverejnenie rozvinutia uvedenej témy a následne na profile F. zverejnil status, ktorého obsah v zmysle žaloby mal zasiahnuť do práv žalobcu, kde zasa naopak odkazoval na to, že ide o pokračovanie statusu z 08.01.2025 na profile F. J., ktorý bol prepojený hypertextovým odkazom, mal súd za preukázané, že medzi uvedenými statusmi je priamy súvis. Je preto logické, že ak status dňa 08.01.2025 vytvoril žalovaný, čo vyplýva aj z videa, kde vystupuje priamo žalovaný, vytvoril aj pokračovanie statusu, hoci na inom profile. Toto koniec koncov aj avizoval na v statuse z 08.01.2025 a priamo do statusu z 10.01.2025 bolo vložené prelinkovanie. Súd považuje uvedené za dôkaz o tom, že autorom oboch statusov je jedna a tá istá osoba, a to žalovaný. Súd preto vyhodnotil obranu žalovaného v tom zmysle, že nie je autorom sporného statusu z 10.01.2025 zverejneného na profile F. za účelovú a dospel k záveru, že žalovaný je autorom statusu. 30. Zároveň súd vykonaním dôkazu na pojednávaním obhliadkou profilov F. a F. J. zistil, že na kanále F. pribúdal obsah aj v čase, keď sa nachádzal žalovaný vo väzbe (č.l. 134 - 135). Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia o prepojenosti statusov z 08.01.2025 (F. J.) a z 10.01.2025 (F.) (bod 29 rozsudku), však je uvedené zistenie bez právneho významu. Autorstvo sporného statusu súd vyriešil v prospech autorstva žalovaného, ktorý bol v čase publikácie sporného statusu na profile F. na slobode a vzhľadom na prepojenosť statusov je zrejmé, že bol autorom statusu. 31. Z uvedenej obhliadky súd tiež zistil, že žalovaný mal v čase vykonania obhliadky na profile F./ I. J. 54.781 odberateľov (tzv. subscribers) a na profile F. mal 26.158 odberateľov (tzv. subscribers). Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zrejmé, že status nebol zmazaný v čase realizácie obhliadky, a teda zásah trval aj v čase konania pojednávania. Uvedené má pritom význam z hľadiska dopadov uvedeného statusu a posúdenie primeranosti požadovaného zadosťučinenia, ako súd uvedie nižšie. 32. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca bol opakovane vystavovaný následkom zverejneného statusu a musel vysvetľovať tam uvedenú informáciu o tom, že je bývalým pacientom odvykacej kliniky. Tiež zistil, že uvedenú informáciu prezentovali opakovane aj iné osoby a nakladali s ňou. 33. Vzhľadom na záver o autorstve žalovaného vo vzťahu k spornému statusu (viď bod 29 rozsudku) posudzoval súd ďalej ostatné sporné otázky, a teda, či bol napádaný výrok uvedený v statuse na profile F., uverejnenom dňa 10.01.2025 spôsobilý zasiahnuť do práva žalobcu na zachovanie jeho občianskej cti, dôstojnosti a vážnosti (čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Listiny základných práv a slobôd). V danom prípade ide o stret (kolíziu) medzi právom na ochranu osobnosti a právom na slobodu prejavu a na informácie (cˇl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 17 Listiny základných práv a slobôd). Obe práva majú pritom podobu základných práv, ktoré stoja na rovnakej úrovni, a preto by nemala byť daná bezdôvodne prednosť jedného práva pred druhým. Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre všeobecné súdy ako ochrancov základných práv platí, že v sporoch o ochranu osobnosti musí byť zohľadnená aj sloboda prejavu, ak sú na to splnené podmienky. Ustanovenia OZ o ochrane osobnosti teda nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať v súlade s Ústavou SR a Listinou. 34. Súd zdôrazňuje, že sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace úsudky. Uplatňuje sa pritom nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (Rozsudok ESĽP Handyside proti Spojenému kráľovstvu zo 7.12.1976, bod 49). V niektorých situáciách však musí´ sloboda prejavu ustúpiťˇ. Limitacˇna´ klauzula v cˇl. 26 ods. 4 Ústavy SR explicitne uva´dza do^vody take´hoto obmedzenia, pricˇom take´to obmedzenie musi´ bytˇ sta´le v su´lade s demokraticky´m charakterom spolocˇnosti („opatrenia v demokratickej spolocˇnosti nevyhnutne´“). Do^vodom obmedzenia mo^zˇe bytˇ aj ochrana pra´v iny´ch, teda aj za ´kladne´ pra´vo na cˇestˇ podlˇa cˇl. 19 ods. 1 Ústavy SR, konkretizovane´ § 11 a nasl. OZ. Na u´rovni za´kona chra´ni teda ustanovenie § 11 a nasl. OZ osobnostˇ su´kromny´ch oso^b pred neopra´vneny ´mi za´sahmi zo strany iny´ch su´kromny´ch oso^b alebo sˇta´tu. Taky´mto za´sahom mo^zˇe bytˇ aj zverejnenie nepravdivy´ch a posˇkodzuju´cich u´dajov o urcˇitej osobe. Nemožno vychádzať z toho, že ochrana cti je záležitosťou dôležitou iba pre jednotlivca, ale česť je potrebné vnímať aj ako verejný statok hodný ochrany zo strany súdu. Vycha´dzaju´c z ustanovenia cˇl. 26 ods. 4 Ústavy SR musel su´d presku ´matˇ, (1) cˇi druh predmetne´ho prejavu je chra´neny´ v zmysle cˇl. 26 Ústavy SR, (2) cˇi by dosˇlo k za ´sahu do slobody prejavu, (3) cˇi by uvedeny´ za´sah mal za´konny´ za´klad (4) a dˇalej KTO, O KOM, CˇO, KDE, KEDY a AKO hovori´, pricˇom na za´klade odpovedi´ na dane´ ota´zky mozˇno zistitˇ, cˇi by za´sah bol proporciona´lny (porovnaj nález ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 152/08 z 15.12.2009). 35. Pokiaľ ide o otázku toho, či prejav (status) žalovaného spadá pod ochranu poskytovanú čl. 26 Ústavy SR súd uvádza, že ide o status zverejnený na profile, kde sa žalobca zvyčajne vyjadruje k dianiu na Slovensku, a teda svojou povahou ide o vyjadrovanie názoru na spoločenské dianie, ktoré zo svojej povahy požíva ochranu podľa uvedeného ustanovenia Ústavy SR. Zároveň má súd za to, že uloženie povinnosti požadovanej v petite žaloby je spôsobilé zasiahnuť do slobody prejavu žalovaného, keďže tento by sa za svoje vyjadrenie mal ospravedlniť a zároveň zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Takéto obmedzenie by bolo založené § 11 a nasl. OZ, a teda obmedzenie slobody prejavu by malo zákonný základ. Nakoľko § 11 a nasl. OZ slúži práve na ochranu základných práv vyjadrených v č.l. 19 ods. 1 (resp. č.l. 16) Ústavy SR, dochádza k stretu dvoch ústavou garantovaných práv a súd preto vykonal v zmysle návodu podľa nálezu ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15.12.2009 test proporcionality s nasledovným záverom: KTO: 36. Súd v prvom rade vyriešil námietku žalovaného, že nie je autorom predmetného napádaného statusu, a to spôsobom podľa bodu 29 rozsudku. Teda tak, že prisúdil autorstvo statusu žalovanému. Žalovaný je pritom influencer, ktorý pod pseudonymom F. J. pravidelne komentuje dianie prevažne v slovenskej politike. Nejde o novinára alebo politika, a teda mu nie je možné pripísať status požívajúci vyššiu mieru ochrany slobody jeho prejavu. O KOM: 37. Status sa týkal žalobcu, ktorý je poslancom Národnej rady SR a politikom, teda osobou verejne činnou, ktorá je povinná znášať vyššiu mieru kritiky. Kritika však nesmie prekračovať medze kritiky vecnej, pričom aj takáto verejne činná osoba je chránená pred uvádzaním údajov, ktoré sú nepravdivé. Zároveň sa na ňu vyššia miera prípustnosti kritiky vzťahuje v prípade, že kritika sa týka jej verejnej funkcie, teda smeruje k dosiahnutiu verejného záujmu. Kritika, ktorá by zasahovala do osobnej sféry verejne činnej osoby bez existencie verejného záujmu na takomto zásahu je preto neprípustná aj v prípade politikov alebo iných osôb verejne činných. ČO a AKO: 38. Obsahom statusu zverejneného dňa 10.01.2025 na profile DK/bleskovky je poukazovanie žalovaným na to, že sa žalobca nachádza na dovolenke so svojím partnerom a pýta sa na to, či bude predseda politickej strany D. B., pán M. otvárať otázky týkajúce sa jeho dovolenky s odkazom na dopytovanie sa na dovolenku premiéra K. H.. Uvedená časť statusu teda otvára otázky napríklad financovania dovolenky poslanca, čo v demokratickej spoločnosti môže napĺňať rozmer informácií požadovaných vo verejnom záujme. Napádaná časť statusu v znení „bývalého pacienta odvykacej kliniky“ však celkom zjavne obsahovo a vecne nesúvisí s ostávajúcim predmetom statusu. Súd má preto za to, s odkazom na bod 11 rozsudku, že uvedená informácia bola vložená do statusu so zlým úmyslom, a to za účelom získania vyššej atraktivity statusu a poškodenia reputácie, resp. vytvorenia negatívneho obrazu o žalobcovi. 39. Okrem toho je potrebné uviesť, že uvedená informácia sa týkala zdravotného stavu žalobcu, a teda oblasti, ktorej je poskytovaná osobitná ochrana a zverejňovanie údajov o zdravotnom stave osoby, hoci verejne činnej, musí byť osobitne odôvodnené ochranou všeobecných záujmov spoločnosti. V danom prípade, aj s ohľadom na obsah statusu, takýto osobitný dôvod, pre ktorý by bolo zverejnenie chránenej informácie o zdravotnom stave prípustné, nebol súdu preukázaný. Zdravotný stav žalobcu by podľa súdu mohol byť predmetom verejnej diskusie iba v prípade, ak by mohol mať vplyv na výkon jeho verejnej funkcie. Aj v takom prípad je však nutné, aby bola táto diskusia vedená spôsobom, ktorý by umožnil čitateľovi disponovať dostatočným množstvom informácií na to, aby vedel vyhodnotiť možné dopady informácie na výkon verejnej funkcie. V danom prípade však k takémuto spôsobu uvedenia informácie nedošlo a spôsob jej zverejnenia vôbec nesúvisel s ochranou všeobecného záujmu, ale iba so zatraktívnením statusu žalobcu uvedením senzačnej informácie. 40. Uvedená časť statusu je pritom skutkovým tvrdením, ktorého pravdivosť je možné skúmať a preukazovať. V konaní však nebolo preukázané, že by uvedená informácia bola informáciou pravdivou. Žalovaný zjavne nijako nepreveroval pôvod a pravdivosť tejto informácie, a to napriek tomu, že išlo o informáciu a tvrdenie, ktoré má zjavný difamačný charakter, nakoľko hovorí o tom, že žalobca v minulosti bol požívateľom návykových látok, dokonca, že bol na nich závislý. Postavenie poslanca Národnej rady SR a politika so sebou nesie požiadavku zachovania dobrej reputácie, nakoľko jej strata môže viesť k politickému neúspechu. Je pritom zrejmé, že v spoločnosti je požívanie drog stále vnímané kontroverzne, pričom skutočnosť, že by niekto bol závislý od drog, hoci aj len v minulosti, môže naštrbiť dôveru voličov. Takáto informácia tak je objektívne spôsobilá mať nepriaznivý vplyv na život a politickú kariéru žalobcu. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalovaný zverejnil toto nepravdivé skutkové tvrdenie o údajnom zdravotnom stave žalobcu v zlom úmysle a v snahe vyvolať senzáciu a negatívny obraz o žalobcovi, teda spôsobom, ktorý nepožíva ochranu s odvolaním sa na slobodu prejavu. KDE: 41. K zverejneniu statusu došlo na sieti Telegram. Tento status podľa printscreenu (č.l. 10) videlo 12.800 ľudí. Nešlo teda o obdobný prípad, ako ak by bol status zverejnený v celoštátnej televízii alebo inom druhu média, kedy dochádza k sprístupneniu informácie státisícom divákov alebo čitateľov. Z dokazovania nevyplynulo ani to, že by si uvedený status vyžiadal nejakú zvýšenú mieru medializácie. Na základe počtu odberateľov profilov žalovaného F. (26.158 odberateľov) a F. J. (54.781 odberateľov) mal dosah uvedeného statusu limitovaný okruh potenciálnych adresátov na desaťtisíce, pričom je zrejmé, že tento dosah je nižší, ako v prípade, ak by bol zverejnený na niektorej viac rozšírenej sociálnej sieti, ako napríklad Instagram alebo Facebook alebo v celoštátnom médiu. KEDY: 42. Súd nevzhliadol žiadne také špecifické časové okolnosti, ktoré by boli z hľadiska posúdenia veci významné. Má pritom za to, že časovanie príspevku bolo dané skôr termínom dovolenky žalobcu ako nejakým špecifickým úmyslom žalovaného časovať zverejnenie informácie. Išlo teda o zverejnenie statusu ako reakciu na aktuálnu informáciu, ktorú žalovaný obdržal o pobyte žalobcu v zahraničí. 43. Z perspektívy odpovedí na vyššie uvedené otázky , najmä na skutočnosť, že informácia žalovaného uvedená v spornom statuse o tom, že žalobca bol pacientom odvykacej kliniky pre drogovo závislých, je informáciou nepravdivou a táto bola použitá v statuse zjavne v zlom úmysle, bez akéhkoľvek overenia jej pravdivosti a iba za zjavným účelom zvýšenia atraktivity statusu, má súd za to, že nie je dôvod poskytnúť ochranu slobode prejavu žalovaného na úkor osobnej cti žalobcu. 44. Sloboda prejavu má viesť k ochrane všeobecných záujmov spoločnosti. Tento cieľ však nebol zjavne žalovaným sledovaný, práve naopak, je zrejmé, že cieľom žalovaného bol skôr útok na osobnú česť žalobcu. Význam ochrany slobody prejavu žalovaného, ktorý svojím vyjadrením nesledoval verejný záujem, môže byť nanajvýš strednej, skôr však nízkej dôležitosti. Na druhej strane ochrana osobnosti žalobcu pred zverejňovaním nepravdivých informácií o jeho osobe je podstatného charakteru, o to viac, že ide o informáciu o zdravotnom stave. Takéto zverejnenie nepravdivej informácie so značným difamačným potenciálom tak nepožíva ochranu podľa článku 26 Ústavy SR. Naopak, zverejnením uvedenej informácie došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, najmä k zásahu do jeho cti a ľudskej dôstojnosti, ktorému je preto potrebné poskytnúť ochranu, keďže táto ochrana sleduje naplnenie cieľa uvedeného základného práva. Je pritom zrejmé, že zásah do slobody prejavu je vzhľadom na nepravdivý a difamačný charakter zverejnenej informácie nevyhnutný, pričom nie je možné popri sebe zachovať obidve práva, ale vzhľadom na okolnosti uvedené vyššie je nutné dať prednosť právu na ochranu osobnosti. 45. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal, aby sa ospravedlnil za nepravdivý výrok o tom, že žalobca je bývalým pacientom odvykacej kliniky pre drogovo závislých, a to rovnakým spôsobom, akým bol tento výrok zverejnený, a teda v statuse na sieti Telegram, kanály F.. Takýto spôsob považoval súd za účinný a primeraný neoprávnenému zásahu, teda považoval ho za primerané zadosťučinenie za zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti, ktorý je spôsobilý odstrániť negatívne následky zverejnenia nepravdivej informácie a zásahu do práv žalobcu. 46. Súd zároveň priznal aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko mal za to, že bola naplnená hypotéza § 13 ods. 2 OZ pre takýto postup. Ako vyplýva z vyššie uvedeného citovaného ustanovenia, priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpoklada´ splnenie urcˇity´ch za ´konom kvalifikovany´ch podmienok. Prvou podmienkou je, zˇe mora´lne zadostˇucˇinenie sa javi´ v konkre´tnom pri´pade nedostacˇuju´ce a ty´m aj neu´cˇinne´. Druhou podmienkou je, zˇe neopra´vneny ´m za´sahom dosˇlo k zni´zˇeniu do^stojnosti fyzickej osoby alebo jej va´zˇnosti v spolocˇnosti. Ta´to druha´ podmienka priznania zadostˇucˇinenia v peniazoch je iba pravidelna´. Z pouzˇite´ho znenia § 13 ods. 2 Obcˇ. za´k. (porovnaj ,,najma¨“ preto...“ - demonsˇtrati´vny vy´pocˇet) je totizˇ potrebne´ usta ´litˇ, zˇe su´du nebra´ni nicˇ v tom, aby v konkre´tnych pri´padoch prihliadol pri svojej u´vahe o priznani ´ zadostˇucˇinenia v peniazoch i k niektory´m iny´m aspektom pri´padu. Súd pri posúdení, či je morálne zadosťučinenie žalobcu dostatočné zohľadňuje závažnosť vzniknutej ujmy ako aj okolnosti, za ktory ´ch k porusˇeniu pra´va dosˇlo (§ 13 ods. 3 Obcˇianskeho za´konni´ka). Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nemajetková ujma vzniká už samotným zásahom a v konaní nie je potrebné preukazovať, či táto ujma sa prejavila navonok. Za závažnú ujmu je potrebné považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom je dôležité posúdiť objektívne hľadisko, či by predmetnú ujmu v danom mieste a čase rovnako vnímala aj každá iná fyzická osoba v takej pozícii (viď. uznesenie Najvyššieho súdu, sp.zn. 3Cdo/137/2008, nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 689/2014). 47. Súd mal za to, že do^stojnostˇ a va´žnostˇ žalobcu v spolocˇnosti bola zni´žena´ v znacˇnej miere, kedˇže k za´sahu dosˇlo verejne na sieti Telegram, teda žalovaný nepravdivú informáciu šíril bez toho, aby toto šírenie bolo limitované na uzavretý okruh subjektov. O tom svedčí fakt, že statusy kanálu F. sú voľne dostupné bez toho, aby bolo potrebné prihlasovať sa alebo vyžadovať prístup k nim prostredníctvom schválenia žalovaným (prijatím do uzavretej skupiny a podobne). Isˇlo teda o verejny ´ spo^sob za´sahu, kde sa predpoklada´ sˇiroky´, neurcˇity´ okruh po^sobenia a zaklada´ na´rok opra ´vnenej osoby doma´hatˇ sa na´hrady nematkovej ujmy v peniazoch. Pri urcˇovani´ vy´sˇky nemajetkovej ujmy v peniazoch súd vycha´dzal zo zistenia, že žalovaný si zjavne informáciu, ktorú zverejnil, teda že žalobca je bývalým pacientom odvykacej kliniky pre drogovo závislých, nijako neoveril. Takúto informáciu obsahujúcu potenciálne citlivé údaje o zdravotnom stave bez tohto overenia minimálne zjavne nedbanlivo zverejnil. Vychádzal tiež z toho, že táto informácia nijako nesúvisela s ďalším obsahom statusu, teda s informáciou, ktorú žalovaný chcel prostredníctvom statusu poskytnúť. Jej zverejnenie teda bolo robené so zámerom vyvolania senzácie a zvýšenia čitateľnosti a atraktivity statusu. Žalovaný chcel túto nepravdivú informáciu využiť vo vlastný prospech. Nezohľadňoval pritom záujmy žalobcu, dokonca z toho, že takúto informáciu uviedol, je možné vyvodiť, že chcel vytvoriť nepriaznivý obraz o žalobcovi. Použil ju teda v zlom úmysle. Vzhľadom na nepravdivosť uvedenej informácie, jej charakter citlivej informácie o zdravotnom stave a s ohľadom na zlý úmysel jej použitia následne súd dospel k záveru, že nie je nutné skúmať, či táto informácia reálne vyvolala negatívne dôsledky na život žalobcu. Žalobca to síce vo svojej výpovedi potvrdil, avšak súd považuje pre rozhodnutie o priznaní peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu za podstatné, že v čase zásahu do osobnosti žalobcu (zverejnenia) bol status obsahujúci nepravdivú informáciu spôsobilý pôsobiť difamačne na osobu žalobcu. Preto považoval priznanie peňažnej náhrady za nevyhnutné. Súd pritom poukazuje na to, že status bol na profile F. zverejnený aj v čase konania pojednávania, a teda počas obdobia viac ako 17 mesiacov. Súd preto prihliadol aj na túto dĺžku trvania zásahu. 48. Pokiaľ ide o určenie výšky uvedenej náhrady, súd v súlade s rozhodovacou činnosťou G., v zmysle ktorej je pre určenie výšky priznávanej relutárnej náhrady za utrpenú nemajetkovú ujmu významná konzistentnosť jej určenia so skutkovo porovnateľnými prípadmi, skúmal rozhodvaciu prax súdov v obdobných veciach. Dospel k záveru, že v prípade zverejnenia nepravdivej alebo difamačnej informácie na sociálnych sieťach, teda nie masovokomunikačnými prostriedkami, ako tomu bolo v prípade, na ktorý sa žalobca v žalobe odvoláva, sa priznávajú rádovo nižšie náhrady. Vychádzal pritom aj z toho, že sieť Telegram je vo všeobecnosti menej využívaná ako napríklad sociálne siete Facebook alebo Instagram, a teda aj jej dosah je nižší. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že sporný status videlo okolo 12.800 ľudí a profil F. mal v čase konania pojednávania cca 26.000 odberateľov. Profil F. J. cca. 55.000 odberateľov. Dosah zverejnenej informácie bol teda limitovaný, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bol zverejnenej informácie predmetom nejakej širšej medializácie. Súd preto pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch posudzoval obdobné prípady, kedy dochádzalo k zverejňovaniu informácií na sociálnych sieťach. Napríklad v konaní na Krajskom súde v Košiciach, v rozsudku č.k. 8Co/42/2025 zo dňa 06.03.2026 krajský súd potvrdil priznanie náhrady v sume 3.000,- € za situácie, kedy bola informácia zverejnená na sociálnej sieti Facebook, kde príslušný profil sledovalo cca 18.000 sledovateľov. Taktiež v konaní na Krajskom súde v Trnave, v rozsudku č.k. 24Co/152/2025 zo dňa 04.02.2026 krajský súd potvrdil rozsudok, ktorým okresný súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000,- € za nepravdivú informáciu uvedenú v sťažnosti adresovanej Slovenskej advokátskej komore. Obdobne v konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici, v rozsudku č.k. 14Co/122/2025 zo dňa 05.05.2026 krajský súd potvrdil rozsudok, ktorým bola priznaná suma 7.500,- €, pri nepravdivej informácii zverejnenej aj na sociálnej sieti, alebo v konaní na Krajskom súde v Bratislave, v rozsudku č.k. 3Co/80/2024 zo dňa 30.01.2025 bola priznaná suma 8.000,- € pri zverejnení informácie v celoslovenskom médiu. Súd preto nepovažoval požadovanú sumu 20.000,- € za primeranú, keďže v obdobných veciach dochádza k priznávaniu podstatne nižších náhrad a preto ju znížil. Zohľadnil pri tom závažnosť ujmy (zverejnenie nepravdivého údaju o zdravotnom stave žalobcu, ktorého povesť mohla byť uvedeným poškodená, pričom to mohlo mať vplyv na jeho budúcu politickú kariéru) a tiež okolnosti za ktorých k zásahu do práva žalobcu došlo. Najmä postavenie žalovaného, ktorý nie je verejne činnou osobou, obmedzený dosah statusu (ako uvádza vyššie) a na druhej strane difamačný charakter informácie, dobu zverejnenia a jej použitie v zlej viere, pričom má za to, že suma 2.000,- je na základe uvedeného primeranou náhradou nemajetkovej ujmy utrpenej žalobcom. 49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. O trovách súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom v osobitnom uznesení. 52. Súd mal za to, že žalobca bol úspešný v rozsahu 100%. Vychádzal pritom z toho, že pre priznanie práva na náhradu trov konania vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo primárnou okolnosťou v súdenej veci konštatovanie existencie zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu (k čomu v posudzovanej veci nepochybne došlo). Táto skutočnosť predstavuje kvalifikovaný/plný procesný úspech žalobcu v takomto type konania. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Priznanie náhrady trov konania bez ohľadu na otázku ich uplatnenia je zrejmá i z dikcie ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd priznáva aktuálne náhradu trov konania (podľa pomeru úspechu vo veci) i bez návrhu na priznanie náhrady trov konania. Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, výška peňažného plnenia, ktoré bolo žalobcom priznané, závisela od úvahy súdu. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo záverov ktorého vyplýva, že ani úprava CSP nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa dovtedajšej úpravy (§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.