Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 35C/68/2026 z 29. 5. 2026
Citácia: uznesenie Okresného súdu Malacky z 29. mája 2026, sp. zn. 35C/68/2026, ECLI:SK:OSMA:2026:1626201112.1
Okresný súd Malacky | 35C/68/2026 | ECLI:SK:OSMA:2026:1626201112.1 | 2026-05-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 324 ods. 3 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 326 ods. 2 CSP, § 343 ods. 1 CSP, § 343 ods. 2 CSP, § 343 ods. 3 CSP, § 344 CSP, § 343 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e034a92-fde4-4d2d-819a-fac1873835bb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2026:1626201112.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Malacky
35C/68/2026
1626201112
29. 05. 2026
JUDr. Renáta Nemčeková PhD.
ECLI:SK:OSMA:2026:1626201112.1

Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., B. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX,
XXX XX D. E. A., právne zastúpený: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária IČO: 47 454 831, so sídlom
Kutlíková 17, 851 02 Bratislava proti odporkyni: F. G., B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX/X,
XXX XX D. E. A., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporkyni súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2026, sa navrhovateľ domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia v nasledovnom znení:
„ Súd z r i a ď u j e záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese A., v obci D. E. A.,
v katastrálnom území D. E. A., zapísaným na LV č. XXX a to k:
stavbe – rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ KN č. XXX/X,
stavbe – hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ KN č. XXX/X,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 117
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 64
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 10
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, výmera 10 m2,
vo vlastníctve žalovanej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX/X, XXX XX D. E. A., občianky
Slovenskej republiky, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v prospech žalobcu A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX D. E. A. za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči
žalovanému vo výške 15.000,- Eur s príslušenstvom“.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že podal dňa 19.04.2026 na Okresný súd Banská Bystrica
návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým si voči odporkyni uplatňuje
peňažnú pohľadávku vo výške 15.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy
15.000,- Eur od 05.03.2026 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka, spolu s náhradou trov konania. Pohľadávka žalobcu vznikla na
základe nasledovných skutočností. Dňa 21.08.2024 uzavrel navrhovateľ ako kupujúci s odporkyňou ako
predávajúcou Kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. E. A., obec D.

E. A., okres A., a to konkrétne k stavbe rodinného domu K. L. XXX postavenej na parcele registra „C“
KN č. XXX/X, k stavbe hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavenej na parcele registra „C“ KN
č. XXX/X a k pozemkom parcely registra „C“ KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X. Súčasťou zmluvy
bolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetných
nehnuteľností v prospech odporkyne. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil a odporkyni riadne
zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 15.000,- Eur, ktorú odporkyňa prevzala pri podpise zmluvy,
pričom prevzatie kúpnej ceny odporkyňa v zmluve výslovne potvrdila svojím vlastnoručným úradne
osvedčeným podpisom. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy podali zmluvné strany spoločne návrh na
vklad vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, pričom
katastrálne konanie bolo vedené Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pod sp. zn. D./2024.
Odporkyňa následne jednostranne podala späťvzatie návrhu na vklad a doručila katastrálnemu úradu
odstúpenie od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho bolo vkladové konanie prerušené a nakoniec k prevodu
vlastníckeho práva na navrhovateľa nedošlo a to z dôvodu, že odporkyňa odstúpila od uzatvorenej
kúpnej zmluvy. Za tohto stavu odpadol právny dôvod, na základe ktorého odporkyňa prijala a aj naďalej
drží kúpnu cenu vo výške 15.000,- Eur, čím na strane odporkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie na
úkor navrhovateľa, ktoré je povinná navrhovateľovi vydať. Súčasne odporkyňa vo svojom odstúpení od
zmluvy deklarovala, že je ochotná navrhovateľovi okamžite vrátiť kúpnu cenu, čím výslovne potvrdila, že
túto prevzala. Doposiaľ však navrhovateľ od odporkyne kúpnu cenu neobdržal. Predmetom tohto návrhu
je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve odporkyne, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky,
katastrálny odbor pre katastrálne územie D. E. A., ktoré sú zároveň tými istými nehnuteľnosťami,
ktorých sa týkala kúpna zmluva a z titulu ktorej má žalobca voči žalovanej uplatnený nárok. Predmetné
nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne v podiele 1/1 a nie sú zaťažené žiadnym záložným
právom ani vecným bremenom.
3. Navrhovateľ podáva tento návrh, pretože má dôvodnú obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená,
a to predovšetkým s ohľadom na doterajšie konfrontačné správanie odporkyne, jej opakovanú snahu
zmariť účinky uzavretej kúpnej zmluvy, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
predstavujú prakticky jediný hodnotnejší majetok odporkyne, z ktorého by bolo možné pohľadávku
navrhovateľa v budúcom exekučnom konaní reálne uspokojiť. Nárok navrhovateľa je teda osvedčený
samotnou kúpnou zmluvou s úradne osvedčenými podpismi, v ktorej odporkyňa potvrdila prevzatie
kúpnej ceny (pričom prevzatie kúpnej ceny vyjadrila aj vo svojom odstúpení od zmluvy, kde deklarovala
ochotu navrhovateľovi túto kúpnu cenu okamžite vrátiť), ďalej listinami z katastrálneho konania sp. zn.
D./2024 preukazujúcimi, že k vkladu vlastníckeho práva nedošlo.
4. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávky navrhovateľa z
budúceho exekučného titulu bude ohrozená, a to na základe konkrétnych okolností, ktoré vyplývajú zo
samotného doterajšieho správania odporkyne, ako aj z jej majetkových pomerov. Správanie odporkyne
vo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve preukazuje jej konzistentnú snahu vyhnúť sa zmluvným dôsledkom
a zmariť postavenie navrhovateľa. Odporkyňa najprv slobodne a vážne, s úradne osvedčeným podpisom
uzavrela kúpnu zmluvu a prevzala kúpnu cenu, následne však jednostranne vzala späť spoločný
návrh na vklad a odstúpila od kúpnej zmluvy. V odpore proti platobnému rozkazu vydanému v konaní
sp. zn. 19Up/292/2026 odporkyňa spochybňuje samotné prevzatie kúpnej ceny, popiera, že by bola
s obsahom zmluvy oboznámená, a dokonca tvrdí, že suma 15.000 Eur bola do zmluvy účelovo
doplnená navrhovateľom, pričom ho zo svojho zlého psychického stavu obviňuje z podvodného konania.
Odporkyňa zároveň deklaruje, že na navrhovateľa podala trestné oznámenie. Toto správanie podľa
navrhovateľa osvedčuje, že odporkyňa nie je ochotná dobrovoľne splniť svoj záväzok vydať bezdôvodné
obohatenie ani po prípadnom priznaní nároku odporcovi súdom.
5. Predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX predstavujú jediný navrhovateľovi známy
hodnotnejší majetok odporkyne. Odporkyňa je fyzickou osobou a navrhovateľ nedisponuje informáciami
o tom, že by vlastnila iný majetok dostatočnej hodnoty spôsobilý pokryť uplatňovanú pohľadávku.
Predmetné nehnuteľnosti pritom v zmysle samotných vyjadrení odporkyne uvedených v odpore
majú reálnu hodnotu výrazne prevyšujúcu uplatňovanú istinu (podľa odporkyne „násobne vyššiu"
než 25.000,- Eur), čo potvrdzuje, že ich zaťaženie záložným právom v rozsahu zodpovedajúcom
uplatňovanej pohľadávke je primerané a neohrozuje majetkovú podstatu žalovanej nad nevyhnutný
rámec. Odporkyňa ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností (podiel 1/1) má plnú dispozičnú
právomoc nehnuteľnosti kedykoľvek previesť na tretiu osobu, darovať ich, alebo zaťažiť záložným

právom v prospech iného veriteľa. Vzhľadom na doterajšie správanie odporkyne, ktorá preukázala
ochotu podnikať jednostranné kroky na zmarenie účinkov uzavretej zmluvy (jednostranné späťvzatie
návrhu na vklad, odstúpenie od zmluvy), nie je vylúčené, že po doručení platobného rozkazu a po
oboznámení sa s výškou uplatňovaného nároku pristúpi k obdobnému účelovému prevodu alebo
zaťaženiu nehnuteľností, čím by budúcu exekúciu navrhovateľa zmarila alebo podstatne sťažila.
Odporkyňa nepreukázala žiadnu vôľu pohľadávku navrhovateľa dobrovoľne uhradiť, naopak, jej postoj
vyjadrený v odpore a v podanom trestnom oznámení jednoznačne osvedčuje, že v prípade vydania
exekučného titulu bude navrhovateľ odkázaný výlučne na nútené vymoženie pohľadávky v exekučnom
konaní. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľ dôvodnú obavu, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia bude budúca exekúcia vážne ohrozená, nakoľko odporkyňa má objektívnu
možnosť aj prejavenú motiváciu predmetné nehnuteľnosti previesť alebo zaťažiť v prospech tretích osôb,
čím by sa pohľadávka navrhovateľa stala fakticky nevymožiteľnou.
6. Navrhovateľ priložil k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nasledovné listinné dôkazy:
Kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena zo dňa 21.08.2024, Návrh na vklad do katastra
nehnuteľností zo dňa 21.08.2024, Späťvzatie návrhu na vklad zo strany odporkyne, Odstúpenie od
kúpnej zmluvy zo strany odporkyne, Rozhodnutie Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, o
prerušení vkladového konania, Odpor voči platobnému rozkazu, sp. zn. 19Up/292/2026.
7. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP) neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
12. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
14. Súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje
procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.
Opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti
uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. V zmysle ust. § 343 ods. 2
CSP sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do
katastra nehnuteľností.
15. Zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je
však nutné, aby bol splnený základný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým

je existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť právna ochrana zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením.
16. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva
na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť
alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd
nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť
a že obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná.
17. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/
návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho ohrozenia exekúcie.
18. K osvedčeniu skutočností spĺňajúcich predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by
mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy
zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv
a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa
má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov
do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd
by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z listinných
dôkazov predložených navrhovateľom, a to z Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa
21.08.2024, Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 21.08.2024, Späťvzatia návrhu na vklad
zo strany odporkyne, Odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany odporkyne, Rozhodnutia Okresného úradu
Malacky, katastrálny odbor, o prerušení vkladového konania, Odporu voči platobnému rozkazu, sp. zn.
19Up/292/2026 podaného odporkyňou. Ďalej súd z úradnej činnosti lustráciou v registri žalôb zistil, že
na tunajšom súde prebiehalo súdne konanie pod sp. zn. 27C/150/2024, žalobcu A. B. C. a žalovanej
F. G., o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Z listinných dôkazov je nepochybné, že
strany sporu uzavreli Kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena dňa 21.08.2024, predmetom ktorej
bol predaj nehnuteľností:
stavby – rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ KN č. XXX/X,
stavby – hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ KN č. XXX/X,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 117
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 64
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 10
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, výmera
10 m2, nachádzajúcich sa v okrese A., v obci D. E. A., v katastrálnom území D. E. A., zapísaných
na LV č. XXX, za dohodnutú kúpnu cenu 15.000,- Eur, ktorá mala byť vyplatená podľa článku II ods.
2.1 Zmluvy predávajúcemu (v tomto konaní odporkyni) v hotovosti k jeho rukám a zriadenie vecného
bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech predávajúcej. Dňa 21.08.2024 bol
zmluvnými stranami podaný návrh na vklad doručený Okresnému úradu Malacky, katastrálnemu odboru.
Následne dňa 28.08.2024 odporkyňa podala na Okresný úrad Malacky späťvzatie návrhu na vklad
vlastníckeho práva a vecného bremena a požiadala správny orgán o zastavenie konania. Okresný úrad
Malacky, katastrálny odbor dňa 08.10.2024 rozhodol o prerušení konania o návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností a určil lehotu na odstránenie nedostatkov do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Navrhovateľ podal dňa 28.10.2024 na Okresný súd Malacky žalobu o neplatnosť odstúpenia od Kúpnej
zmluvy. Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom č. k. 27C/150/2024-85 dňa 12.12.2025, nasledovne:

„ I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti Okresnému úradu Malacky, katastrálny odbor, aby rozhodol
o povolení vkladu vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k Kúpnej zmluvy zo
dňa 21.08.2024 zastavuje.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.“
Navrhovateľ voči uvedenému rozsudku nepodal opravný prostriedok.
20. Navrhovateľ podal dňa 19.04.2026 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní, v ktorom si uplatnil voči odporkyni peňažnú pohľadávku 15.000,- Eur
s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.03.2026 pod sp. zn. 19Up/292/2026
platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 15.000,- Eur spolu s úrokom
z omeškania 7,15% ročne zo sumy 15.000,- Eur od 05.03.2026 do zaplatenia a zároveň zaviazal
odporkyňu na náhradu trov konania vo výške 802,06 Eur. Odporkyňa podala voči platobnému rozkazu
odpor s odôvodnením, v ktorom dôrazne odmietla, že by prijala finančné prostriedky od navrhovateľa vo
výške 15.000,- Eur. Uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a s obsahom Kúpnej zmluvy, na ktorú
odkazuje navrhovateľ a s jej konkrétnymi ustanoveniami nebola oboznámená, bola v zlom psychickom
stave a nebola schopná vnímať svoje okolie a uvedomiť si dôsledky svojho konania. Predmetnú zmluvu
podpisovala pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal navrhovateľ a po podpise jej nezaplatil žiadne finančné
prostriedky. Zdôraznila, že kúpna cena 15.000 Eur nezodpovedá hodnote predmetného domu (len
v dedičskom konaní bol odhad hodnoty domu 25.000 Eur), pričom jeho reálna hodnota je násobne
vyššia.
21. Z výpisu listu vlastníctva súd zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese
A., v obci D. E. A., v katastrálnom území D. E. A., zapísaných na LV č. XXX a to k:
stavbe – rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ KN č. XXX/X,
stavbe – hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ KN č. XXX/X,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 117
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 64
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 10
m2,
pozemku – parcela registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, výmera 10
m2, je odporkyňa.
22. Navrhovateľ navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie pred konaním vo veci samej. Tou sa v
prejednávanej veci rozumie konanie o žalobe o zaplatenie sumy 15.000,- Eur ako vrátenie kúpnej ceny
za kúpu nehnuteľností. Odporkyňa spochybnila peňažnú pohľadávku navrhovateľa v konaní o vydanie
platobného rozkazu tým, že podala odpor s odôvodnením, v ktorom uvádzala skutočnosti, ktoré budú
predmetom konania vo veci samej. Nemožno teda potom ani uzavrieť, že by navrhovateľ osvedčil
dôvodnosť svojho nároku.
23. Podľa názoru súdu navrhovateľ taktiež neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie. Z predložených
dôkazov súd nemal za osvedčené, že odporkyňa sa zbavuje svojho majetku jeho predajom, darovaním,
zámenou, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie
musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí len domnienka navrhovateľa, bez reálne
predložených dôkazov. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by
prípadná exekúcia bola ohrozená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom
je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou
negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony
smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom
takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť.
24. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených skutočností,
potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo navrhovať (a
teda nariadiť) zabezpečovacie opatrenie a zjavne by bola takýmto spôsobom aj porušená zásada
proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiaduci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia.

Pre jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že navrhovateľ má údajnú pohľadávku, odporca vlastní
majetok určitej hodnoty a navrhovateľ sa domáha svojho práva.
25. Samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
sa obmedzí vlastnícke právo odporcu. Takýmto dôvodom (popri splnení ostatných vyššie vymenovaných
predpokladov) by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by navrhovateľ osvedčil, že odporca
koná na úkor svojho veriteľa tak, že znižuje hodnotu majetku alebo sa zbavuje majetku postihnuteľného
exekúciou, čo však navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil (ani to v návrhu netvrdil).
26. Ďalej súd považuje za potrebné dodať, že vo vzťahu k výške pohľadávky navrhovateľa je treba
zohľadniť aj zásadu primeranosti, teda že nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi výškou
pohľadávky veriteľa a cenou majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že navrhovateľ neosvedčil obavu, že exekúcia
bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP) a nesplnil tak ani podmienky podľa § 326 ods. 1 v spojení s § 344
CSP. Súd z týchto dôvodov rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko odporkyňa mala v konaní plný
úspech, ale žiadne trovy jej nevznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
podpísanom súde.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.