Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 32C/45/2022 z 14. 10. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Malacky z 14. októbra 2024, sp. zn. 32C/45/2022, ECLI:SK:OSMA:2024:1622200825.9
Okresný súd Malacky | 32C/45/2022 | ECLI:SK:OSMA:2024:1622200825.9 | 2024-10-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 38 ods. 1 OZ, § 38 ods. 2 OZ, § 39 OZ, § 628 ods. 1 OZ, § 628 ods. 2 OZ, § 628 ods. 3 OZ, § 137 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08dcb503-9da8-4724-8d50-ef53aa6d0a31
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2024:1622200825.9

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Malacky
32C/45/2022
1622200825
14. 10. 2024
Mgr. Zuzana Albert
ECLI:SK:OSMA:2024:1622200825.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcov: 1. A. A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX C., 2. A. D. B., nar.: XX.XX.XXXX, E. X, XXX XX F., proti žalovanému:
G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XXX, XXX XX C., zast. BURDA LEGAL s.r.o., IČO: 46 530 894,
Rudnícka 8, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.04.2022 v znení jej doplnenia zo dňa 26.05.2022 sa
pôvodne len žalobca v 1. rade domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej
dňa 16.03.2021 medzi zosn. I. B., nar. XX.XX.XXXX, ako darkyňou (ďalej tiež len ako „darkyňa“ alebo
„poručiteľka“) a žalovaným ako obdarovaným ohľadom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom pre k.ú C. (ďalej tiež len ako „Zmluva“ alebo „Darovacia zmluva“). Na odôvodnenie
žaloby uviedol žalobca v 1. rade, že vyrastal ako prostredný z troch detí J. a I. B., kde otec zomrel dňa
XX.XX.XXXX a mama XX.XX.XXXX. Dňa 16.03.2021 bola medzi matkou žalobcu v 1. rade a žalovaným
podpísaná Darovacia zmluva č. 647/2021, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
19.03.2021 pod č. D./XX, s právoplatnosťou dňa 22.03.2021. Obdarovaným bol jeho brat a najmladší
syn darkyne G., ktorý dlhodobo žije v zahraničí, nemá deti, je slobodný a pravdepodobne nemajetný.
Darovacou zmluvou matka darovala žalovanému jej 5/8 spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome
s príslušenstvom. Darovacia zmluva bola podpísaná v zariadení pre seniorov K. v Dúbravke, kam matka
nastúpila na rekondičné cvičenia dňa 13.03.2021 po hospitalizácii v nemocnici na B. v Bratislave trvajúcej
od 08.03.-13.03.2021. Počas hospitalizácie matka absolvovala rad náročných odborných neurologických
vyšetrení z dôvodu zlomeného 5. stavca chrbtice a tiež vyšetrení na onkológii s biopsiou prsníka so
zhubným nádorom, kde bola pod silnými dávkami sedatív – lexaurínu a morfínu. V takomto zdravotnom
stave a pod dávkou sedatív bol tri dni po prepustení z nemocnice zrealizovaný prevod spoluvlastníckeho
podielu matky na nehnuteľnostiach. Zmluva bola podpísaná za prítomnosti notárky L. M. B. počas
obmedzenia vychádzania v zmysle uznesenia vlády č. 123, takže išlo o nátlak zo strany obdarovaného,
čo bolo žalobcovi v 1. rade potvrdené aj personálom zdravotníckeho zariadenia K.. Personál sa podľa
žalobcu v 1. rade vyjadril, že žalovaný neustále a opakovane vyžadoval umožnenie vstupu k matke aj
s notárkou, čomu spočiatku nebolo kvôli kovidovým opatreniam vyhovené. Napokon však pani notárka
i napriek zákazu v izbe matky bola, kde došlo k podpisu Zmluvy v ťaživej situácii matky, pod sedatívami
a bez prítomnosti svedkov či psychológa. Žalovaný síce deklaroval, že pri podpise boli prítomní i dvaja
svedkovia, týchto ale nijako neoznačil. Podľa názoru žalobcu v 1. rade žalovaný vyvíjal na okolie

nátlak s úmyslom dosiahnuť podpis matky na Zmluve preto, že mu bol známy jej onkologický nález
a tak sa obával, či svoj zámer dostať sa k matkinmu majetku stihne zrealizovať. Matka strán sporu
však v čase podpisu nemala spôsobilosť na právne úkony, konala v strese, pod nátlakom a vplyvom
sedatív a teda Zmluva nebola podpísaná slobodne a vážne. Žalobca v 1. rade sa o Zmluve dozvedel
pri náhodnom otvorení katastra nehnuteľností dňa 24.03.2021 a okamžite o tom informoval žalobcu
v 2. rade. V Darovacej zmluve sa nachádza vyhlásenie matky, že svojím ďalším dvom synom za
svojho života tiež darovala finančné prostriedky či nehnuteľnosti, to však podľa žalobcu v 1. rade nie
je pravda. Matka dňa XX.XX.XXXX zomrela v zariadení C. D. L., kam ju žalovaný premiestnil bez
vedomia žalobcov po skončení terapie v K. v Dúbravke. Nie je teda pravdivé ani ďalšie vyhlásenie matky
v Darovacej zmluve, že sa o ňu žalovaný stará a pomáha jej. Matka strán mala hnuteľný i nehnuteľný
majetok, kde je otázny osud jej úspor a vkladov v banke v hodnote asi 180-200 tisíc eur, keďže ku
dňu jej úmrtia na účtoch zostatok nebol a žalobca v 1. rade žiaden dar nedostal. Nehnuteľný majetok
pozostával z domu s príslušenstvom na ulici H. XXX/XXX D. C. v podiele 5/8. Podiel o veľkosti 1/8
získal žalobca v 1. rade dedením po zosnulom otcovi. Po smrti matky bolo začaté dedičské konanie
pod sp.zn. XXX/XXX/XXXX, M. XXX/XXXX, toto však bolo uznesením zo dňa 13.12.2021 prerušené
z dôvodu spochybnenia závetu po poručiteľke, ktorým bol za univerzálneho dediča určený žalovaný, zo
strany zvyšných dvoch dedičov zo zákona - žalobcov. Závet mal byť spísaný dňa 07.03.2021 a žalobca
sa o ňom dozvedel pri nahliadnutí do dedičského spisu. Následne dňa 16.03.2021 matka strán podpísala
napadnutú Darovaciu zmluvu. Podľa názoru žalobcu v 1. rade konal žalovaný vo vzťahu k matke účelovo,
cynicky a nátlakovo, aby dosiahol svoje majetkové zámery. Matku žalovaný ovplyvňoval a naliehal na ňu,
aby riešila jeho bývanie, pretože žiadne napriek dlhodobému pobytu v zahraničí nemal zabezpečené.
Matke sa v dôsledku toho zhoršil zdravotný stav a napokon v zariadení umrela. Žalobca v 1. rade na
preukázanie svojich tvrdení navrhol, aby súd vyžiadal výpis z evidencie návštev osôb prijatých matkou
v zariadení K. v dňoch 13.03.-30.04.2021 a v zariadení C. v dňoch 30.04.-18.07.2021, ďalej aby vyžiadal
výpisy z účtov a termínovaných vkladov matky v C. C. za obdobie od 01.01.2020 do 18.07.2021, čo má
podľa neho súvislosť so závetom. Súd mal tiež v zmysle návrhu vyžiadať výpisy z telefónnych hovorov
matky od 01.03.2021 do 30.07.2021.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v plnom rozsahu sporuje tvrdenia žalobcu v 1. rade,
že by nebohá matka strán sporu Darovaciu zmluvu uzavrela pod vplyvom silných sedatív, bez
spôsobilosti na právne úkony a pod nátlakom. Nemá vedomosť o tom, že by v nejakej lekárskej
správe bolo konštatované užívanie silných sedatív zo strany p. B.. Darovacia zmluva vyjadruje riadnu,
slobodnú a pravú vôľu darkyne, jej vyhotovenie prebehlo podľa zákona. Darkyňa nebola nikdy zbavená
spôsobilosti na právne úkony, ani jej spôsobilosť nikdy nebola obmedzená. Uzavretie Darovacej
zmluvy bolo darkyňou zvažované dlhodobo a opakovane ňou bolo konzultované s notárkou L. M. B..
Darkyňa sa definitívne rozhodla, že dá vyhotoviť Darovaciu zmluvu notárke dňa 01.03.2021, kedy
jej toto rozhodnutie aj zatelefonovala a objednala sa u nej na podpis na termín 15.03.2021. Dňa
02.03.2021 sa však zdravotný stav darkyne zhoršil a žalovaný s bratom D. vybavovali jej hospitalizáciu.
Následne bola darkyňa hospitalizovaná od 08.03.2021 do 12.03.2021, kedy jej robili všetky potrebné
vyšetrenia a dňa 12.03.2021 bola prevezená do domova seniorov K. v bratislavskej Dúbravke, kde mala
zabezpečenú nepretržitú starostlivosť a rehabilitácie. Vzhľadom na jej umiestnenie v tomto domove
seniorov a problémy s chôdzou si darkyňa dohodla s notárkou zmenu termínu na 16.03.2021 s tým, že
notárka prišla za ňou osobne. Darkyňa mala troch synov – G., D. a A.. Dlhšiu dobu riešila s notárkou, že
ešte za života manžela darovala/darovali A. a D. iné nehnuteľnosti, ale G. nie a teda že žalovaný podľa
darkyne „nebol vyriešený“. Darkyňa sa toto rozhodla riešiť Darovacou zmluvou, ktorou na žalovaného
previedla 5/8 rodinného domu, čo mala s notárkou predkomunikované od februára 2021, teda ešte
predtým, ako sa dozvedela svoju diagnózu, kvôli ktorej bola hospitalizovaná a následne umiestnená
do zariadenia pre seniorov. Táto diagnóza navyše nemala žiaden vplyv na spôsobilosť darkyne právne
konať a plne si uvedomovať následky jej konania. Darkyňa nekonala v žiadnom prípade pod nátlakom
žalovaného, čo žalobca v 1. rade tvrdí len účelovo a bez dôkazov. Napriek vyššiemu veku sa darkyňa
držala v dobrej mentálnej forme, lúštila krížovky, čítala, sledovala dianie v spoločnosti i televíziu.
Doma mala aj počítač a používala mobil. Brala len bežné lieky bez vplyvu na jej mentálne schopnosti.
V zmysle záverov prepúšťacej lekárskej správy zo dňa 12.03.2021 bola darkyňa z nemocnice prepustená
pri plnom vedomí. K podpisu Darovacej zmluvy došlo 4 dni po jej prepustení z nemocnice, pričom
jej zdravotný ani psychický stav sa od prepustenia nijako výrazne nezmenil. Dňa 23.06.2021 bola
darkyňa vyšetrená v domove sociálnych služieb v Jablonovom, kde je zachytené aj konštatovanie
zdravotných sestier, že poručiteľka ako pacient vždy chápala situáciu a pôsobila normálnym dojmom.
Správa z vyšetrenia zachytáva tiež to, že sa poručiteľka ohľadom rozdelenia majetku trápila a nerobila

jej dobre konfrontácia so synmi o tejto záležitosti, čo je dôvod, pre ktorý sa rozhodla toto riešiť po
svojom bez ich prítomnosti. V správe je tiež uvedené, že poručiteľka majetkové záležitosti konzultovala
s notárkou už aj v minulosti. Vkladové konanie podľa žalovaného prebehlo štandardne, za zrýchlený
poplatok, ktorý zákon sám pozná. Aj keby prebehlo vkladové konanie napríklad za rok od uzavretia
Zmluvy a medzičasom by darkyňa zomrela, nepredstavovalo by to prekážku vkladu, keďže dedičia sú
viazaní vôľou poručiteľa. Vzniknutá situácia žalovaného mrzí. Po smrti matky nemá iných príbuzných
ako bratov, avšak žalobca v 1. rade sa mu snaží strpčovať život a vyhľadáva konflikty. Proti žalovanému
vedie viaceré konania, vrátane konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Keďže v tomto
konaní si súd ako predbežnú otázku bude musieť riešiť otázku vlastníctva k nehnuteľnosti, považuje
žalovaný konanie o určenie vlastníckeho práva za nadbytočné a duplicitné. Žalobca v 1. rade taktiež
netvrdí a nepreukazuje svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobu z tohto dôvodu navrhuje
žalovaný zamietnuť bez jej meritórneho prejednania. K otázke starostlivosti o darkyňu uviedol žalovaný,
že ju doopatroval a aj pred jej smrťou ju podľa možností navštevoval a pomáhal jej. Napriek tomu, že
žalobca v 1. rade býval k darkyni najbližšie, neprejavoval o ňu záujem, nepomáhal jej pri upratovaní ani
údržbe domu. Žalobca v 1. rade je komplikovaná povaha a na darkyňu býval dokonca agresívny tak, že
sa ho bála. Skutočnosť, či darovanie prebehlo počas pandémie koronavírusu, je irelevantná. Ak by aj
bol zavedený zákaz vychádzania, jednou z výnimiek bolo poskytovanie a prijímanie právnych služieb.
Žalovaný ďalej poukázal na nedostatok vecnej legitimácie, keď žaloba nepokrýva všetky osoby dotknuté
napádaným právnym úkonom. Rozsah majetku, ktorým darkyňa disponovala pred smrťou nemá žiaden
súvis s predmetom konania a žalobcom v 1. rade navrhované dôkazy sú neefektívne, nehospodárne
a pre konanie irelevantné. Žalobca v 1. rade navyše dôkazy navrhuje z dôvodu ich údajného súvisu so
závetom, čo sa tohto sporu netýka. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhuje žalovaný žalobu
v celosti zamietnuť.
3. Žalobca v 1. rade v replike uviedol, že podľa neho žalovaný zabudol na slušnosť a dobré mravy.
Rodičov po emigrácii navštevoval 2-3-krát do roka, matku nenavštevoval tak často, aby sa o ňu staral,
ako tvrdí. Počas pandémie COVID-19 býval u matky, ktorú postupne spracúval a manipuloval, aby
sa mohol na úkor súrodencov obohatiť. Žalovaným navrhovaní svedkovia M. B. a N. B. sú bývalá
manželka žalobcu v 1. rade a jeho druhorodený syn, s ktorými má od rozvodu narušené vzťahy. Žalovaný
s vyjadrením predložil antidatované prehlásenia, avšak žalobca v 1. rade ako matkino najobľúbenejšie
dieťa sa o ňu staral, pomáhal jej s upratovaním, nákupmi, opravami, dával jej zeleninu zo záhrady a ním
uvarené jedlo. Nekalosť konania žalovaného dokazuje aj vec, ktorú riešila polícia po jeho zmocnení sa
domu. Žalovaný vymenil zámky na dome, o čom žalobca v 1. rade podal oznámenie na políciu dňa
08.04.2021. Dňa 21.04.2021 na 14,00 hod. bol v tejto veci predvolaný žalovaný, ktorý pri výpovedi
uviedol, že sľúbil mamu doopatrovať v jej dome, o čom je spísané čestné prehlásenie. V čase o 14,15
hod. bol prijatý telefonát od matky, ktorý nemohol byť náhodný a bežný, ako sa uvádza v úradnom
zázname polície na podporu žalovaného. Matka čakala, až bude žalovaný na polícii a ona sa mala
prihovoriť o 10-15 minút po jeho príchode. Na uvedené nedostatky žalobca v 1. rade políciu upozornil
a následne boli v zápisnici opravené nedostatky a doplnený údaj o prijatom telefonáte. Žalobca v 1. rade
ďalej upozornil, že pri prejednaní dedičstva po otcovi prebehlo na žiadosť žalovaného opravné konanie,
pretože sa najprv vzdal podielu v prospech matky, ale následne sa domáhal dedenia zo zákona, s čím
žalobca v 1. rade súhlasil. Žalobca v 1. rade tiež objavil v reštitúciách pozemky po starom otcovi, ktoré
nechal predediť na otca strán sporu a jeho sestru. Dohľadanie pozemkov trvalo 12 rokov a otec medzitým
zomrel bez toho, že by sa žalobcovi v 1. rade odvďačil tak, ako sľúbil – jednou záhradou v extraviláne
na LV č. XXX. Dedičia mu však jeho nároky uznať odmietli, za čo sa žalobca v 1. rade cíti ukrivdený.
4. Žalovaný v duplike zotrval na svojom stanovisku, pričom zdôraznil, že na prejednanie žaloby nie sú
splnené podmienky a preto ju žiada bez dokazovania zamietnuť. Žaloba nespĺňa stanovené procesné
podmienky, je nadbytočná, je nesprávne určený okruh strán sporu a nebol preukázaný naliehavý právny
záujem.
5. Súd na prejednanie veci nariadil viacero termínov pojednávaní, kde na pojednávaní dňa 27.04.2023
žalobca v 1. rade zhrnul, čo je predmetom konania a to, že došlo k utajenému podpisu Darovacej zmluvy.
Čo je hodné osobitného zreteľa je to, že tento právny akt vznikol počas hospitalizácie mamy strán
sporu v zariadení pre seniorov K. v Dúbravke. Mama nastúpila do zariadenia po týždennej hospitalizácii
v nemocnici na B., kde jej pobyt vybavil žalobca v 2. rade, ktorý tam s ňou aj absolvoval lekárske
vyšetrenia, okrem iného na neurológii a onkológii. V nemocnici bola matke diagnostikovaná zlomenina
piateho stavca chrbtice, ako aj rakovina s metastázami. Dňa 12. alebo 13.03.2021 bola premiestnená

do K. v Dúbravke, kde bola 16.03.2021 uzavretá Darovacia zmluva. Takéto právne záležitosti by sa ale
mali riešiť v pokoji a s rozvahou, kde toto splnené v tomto prípade nebolo. Matka bola pod liekmi, po
týždňových vyčerpávajúcich vyšetreniach unavená a neistá podpisovala v takomto rozpoložení dôležitý
právny akt. Žalobca v 1. rade túto skutočnosť zistil okolo 25.03.2021 a žalovaný už v druhej polovici
mesiaca marca vymenil na nehnuteľnosti všetky zámky, čím žalobcom znemožnil užívanie domu v časti
ich podielov. Dodnes nemôže žalobca v 1. rade majetok užívať a nakladať s ním. Vec nahlásil aj na polícii,
ktorá ale podanie odmietla. Zaujímavá je však výpoveď žalovaného z 21.04.2021, ktorý na strane 3 pred
policajtom prehlásil, že bol v dome seniorov s notárkou, ktorej umožnili ísť na izbu a uviedol, že pri akte
boli aj dvaja svedkovia, ktorí ale neboli nijako bližšie identifikovaní. Policajtovi tiež uviedol, že matke sľúbil
doopatrovanie až do smrti v jej rodinnom dome, o čom malo byť spísané čestné prehlásenie. Všetko
svedčí o premyslenom pláne žalovaného zmocniť sa majetku a zabezpečiť si tým spokojný pobyt pri jeho
zriedkavých pobytoch na Slovensku. Žalobca v 1. rade má rodinný dom, ktorý je starý, hnilý a sám si ho
musel opravovať, pričom tento dom dostal v roku 1997 od otca, ktorý ho mal vo výlučnom vlastníctve.
Žalovaný sa bráni tým, že bratia dostali a on nedostal od rodičov, ale predsa tento dom po mame
nemožno porovnávať s domom piatej kategórie, ktorý je vlastníctvom žalobcu v 1. rade. Žalobca v 1.
rade Darovaciu zmluvu považuje za neplatný právny úkon podľa § 37, 38 a 39 a Obč. zákonníka, nakoľko
matka bola do tohto aktu donútená a majetok nepreviedla dobrovoľne. Keď kontaktoval pracovníkov K.,
akým spôsobom bolo žalovanému s notárkou dovolené prísť do zariadenia v čase prísneho lockdownu,
tak mu bolo povedané, že oni síce nesúhlasili, ale nakoniec sa akt uskutočnil. Matku donútil žalovaný
podpísať aj viacero ďalších písomností a dohodol sa s ňou, že zavolá aj počas jeho výsluchu na polícii.
Žalobný návrh znie na určenie neplatnosti Darovacej zmluvy, a to preto, že právny akt neprebehol
v zmysle ust. Obč. zákonníka, žalobca v 1. rade ho považuje za úžeru, ktorá spočíva v neustálom nátlaku,
vyvolávaní stresu a naliehaní na mamu, o čom svedčia vyjadrenia žalovaného, ale aj prehlásenia mamy.
V Darovacej zmluve je v čl. 3 veta, že svojím ďalším dvom synom za života darovala matka finančné
prostriedky alebo nehnuteľnosť, avšak žalobca v 1. rade od mamy za života nedostal žiaden dar ani
nehnuteľnosť väčšej hodnoty.
6. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.04.2023 doplnil, že jeho vzťahy so žalobcom v 1. rade sú narušené
už od doby, kedy sa žalobca v 1. rade rozvádzal a žalovaný pomáhal jeho deťom. Ani vzťah žalobcov
navzájom nebol dobrý. V roku 2012 s mamou a žalobcom v 2. rade diskutovali, že by bolo dobré opraviť
strechu, lebo sa vtedy v Nemecku riešilo, že je neprípustné mať azbestovú strechu, resp. sa podmienky
sprísňovali a oni toto chceli riešiť dopredu. Žalobca v 2. rade tam vtedy poslal svojich pracovníkov a ešte
žalobca v 1. rade ich odtiaľ vtedy vyhadzoval. Matka následne u notára spísala notársku zápisnicu, že
žalobca v 2. rade dostane z domu 3/8-iny a žalovaný so žalobcom v 1. rade po 1/8-ine. V roku 2016 matka
začala riešiť rodinné vzťahy opätovne, lebo ju trápilo, že bratia ešte za života otca dostali nehnuteľnosti,
žalobca v 2. rade dokonca aj krásnu záhradu a žalovaný nič. Spojila sa vtedy aj s notárkou, ktorá jej radila
po právnej stránke. V tom období si ich všetkých troch zavolala dvakrát na pohovor a riešilo sa, ako ju
doopatrujú a ako naložia s rodičovským domom. Žalobca v 1. rade mal so všetkým problém a rozčuľoval
sa pri všetkých činnostiach matky a zvyšných bratov ohľadom domu, či majú na to povolenie, lebo on zo
všetkého vlastní 1/8-inu. Dňa 17.08.2020 dostali od žalobcu v 1. rade list, ktorý bol vhodený v schránke
bez adresy a kde uviedol, že si na dome zriadil trvalý pobyt a žiada vypratať jednu izbu, lebo tam chce
bývať, kým bude prerábať svoj dom. Žalobca v 2. rade mu na to odpísal, že ako väčšinoví spoluvlastníci
nesúhlasia, ale že ako spoluvlastník tam môže mať trvalý pobyt. Žalovaný cez covid nepracoval a tak
mohol byť s matkou, čomu bola rada, lebo mali dobrý vzťah Matka začala mať bolesti a problémy koncom
januára, ktoré konzultovala aj s lekárom telefonicky a tento jej predpísal lieky. Dňa 25.02.2021 prišiel list
od žalobcu v 1. rade, ktorým žalovaného žiadal, aby mu platil nájom. Matka tento list čítala až 01.03.
a odvtedy začala s notárkou riešiť opätovne majetok a telefonicky si objednala termín na 15.03. Z tohto
jej telefonátu má žalovaný aj zvukový záznam. Dňa 02.03. matka už od rána ťažšie chodila, prišla aj
zdravotná sestra, lebo lekárovi telefonovala, že jej nezaberajú lieky a mali by jej nasadiť injekcie. Matke
následne žalovaný pomáhal pri pohybe na vozíku a ona mu spadla. Hoci žalovaný chcel volať hneď
pomoc, ona povedala, že netreba, že to zvládnu. Dňa 03.03. skontrolovali matku doma zdravotné sestry,
a so žalobcom v 2. rade riešili jej stav: žalovaný začal riešiť dokumentáciu na prijatie do zariadenia ako
tlačivá a lekárske správy a žalobca v 2. rade prišiel s tým, že by ju 08.03. vedeli prijať v Dúbravke.
Následne sa ale dohodli, že ju najprv dajú vyšetriť a až potom previezť do zariadenia. Žalobca v 2.
rade obratom vybavil nemocničné vyšetrenie a spolu mamu pripravili na prevoz 08.03. do nemocnice.
Osprchovali ju, upravili nechty, za pomoci bývalej ženy žalobcu v 1. rade jej pripravili veci. V dňoch 08.
až 12.03. bola matka v nemocnici a 12.03. ju previezli do Oázy. Keď žalobca v 2. rade zistil, že matka
darovala dom žalovanému, tak jej telefonicky vynadal, že sa zbavuje opatery a že nebude mať kde

bývať, a že sa má o ňu už starať žalovaný. Žalobca v 1. rade ho udal, že dňa 16.03. porušil zákaz pohybu
a vstupu do budovy, ale žalovaný v K. 16.03. nebol. Notárka mu odovzdala matkou podpísanú Zmluvu,
ktorú následne žalovaný zaniesol na kataster, resp. asi až druhý deň. Matka bola po D. telefonáte
rozrušená, ale žalovaný jej povedal, že veď notárka všetko zariadila a ju zabezpečila a že Darovaciu
zmluvu mala možnosť zmeniť, ak by sa zle správal. Hovoril jej, že sa môže vrátiť domov, ale aj že ju
môžu previezť do L., lebo v M. nebola spokojná. Žalovaný na matku ohľadom prevodu nevyvíjal žiadny
nátlak. Ona tento prevod plánovala od roku 2016. Keď ju prijali v L., robili jej psychologické vyšetrenia,
ktoré sú súčasťou spisu. K výmene zámkov žalovaný uviedol, že to je pravda, ale to mu matka dala
taký pokyn, lebo sa obávali, že sa tam žalobca v 1. rade nasťahuje po tých jeho listoch. Matka sa ešte
vtedy plánovala vrátiť domov.
7. Dňa 09.05.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu v 1. rade, ktorým zmenil petit jeho žaloby tak,
že naďalej žiada, aby súd určil, že Darovacia zmluva uzatvorená medzi I. B., N. O. ako darkyňou a G. B.
ako obdarovaným dňa 16.03.2021, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.03.2021
pod č. D./XXXX je neplatná a že spoluvlastnícky podiel 5/8 na liste vlastníctva č. XXXX patrí do dedičstva
po poručiteľke I. B., N. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., H. XXX/XXX.
8. Dňa 08.08.2023 doručil žalobca v 1. rade súdu podanie nadpísané ako „Návrh na výsluch svedkov“,
v ktorom uviedol, že Zmluva nebola uzavretá slobodne a bola v rozpore s dobrými mravmi, najmä
s poukazom na závažnosť onkologického ochorenia s metastázami, ktoré bolo zistené pri vyšetreniach
v národnom onkologickom ústave počas hospitalizácie 08.03-12.03.2021 a v rozpore s čestným
prehlásením o doopatrovaní mamy žalovaným v jej rodinnom dome. Všetko sa odohralo veľmi chvatne
v čase covidových opatrení bezprostredne po úraze darkyne a jej hospitalizácii, po čom nasledovalo
umiestnenie v zariadení pre seniorov K. v Dúbravke, kde na štvrtý deň po prijatí došlo k podpisu
Darovacej zmluvy. K okolnostiam podpísania Zmluvy navrhol žalobca v 1. rade vypočuť ako svedkov
A. D. B., B. C. zo Zariadenia sociálnych služieb C. v L. a B. G. P.. Žalobca v 2. rade sa podľa žalobcu
v 1. rade o matku staral po finančnej stránke a zabezpečil jej prevoz do nemocnice po úraze v dôsledku
pádu, sprevádzal ju pri prevoze a vyšetreniach a zabezpečil aj jej prijatie v K. v Dúbravke. Pani C.
sa o matku starala a trávila s ňou dostatok voľného času pri rozhovoroch v zariadení C. a mohla by
podať svedectvo o antidatovanom podpise listín Závet a Prehlásenie s poslednou vetou o strápenej
matke. Taktiež by mohla vysvetliť B. P. uvedený údaj v jej správe ohľadom podpisu právneho úkonu
z 27.05.2021. Tiež údajne počula, ako sa matka vyjadrila, že najviac ublížila žalobcovi v 1. rade. B. P.
má byť podľa žalobcu v 1. rade vypočutá ohľadom jej lekárskej správy, najmä údaju o tom, že matka
mala niečo v Seniorville podpisovať.
9. Dňa 14.09.2023 doručil žalobca v 1. rade súdu podanie, v ktorom reagoval na avizovaný výsluch
svedkov M. B. a A. N. B.. Uviedol, že M. B. je jeho bývalou manželkou, kde medzi nimi prebehlo konanie
o rozvod na návrh p. B. a tiež konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu, kde následne prebehla
exekúcia vyprataním žalobcu v 1. rade, a to bez povinného zabezpečenia bytovej náhrady. Pani B.
s N. B. súčasne žalobcovi v 1. rade znemožnili vypratanie zastrčením zápaliek do zámku dverí na byte.
Následne prebehlo konanie o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého bola M. B. zaviazaná žalobcovi v 1.
rade zaplatiť titulom vyrovnania sumu 791.101,00 Sk, resp. na základe rozsudku odvolacieho súdu
891.101,40 Sk, z čoho mu pani B. uhradila len 738.000,00 Sk. M. B. si sumu 500.000,00 Sk požičala od
žalovaného na základe zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o B. N. B., jedná sa o druhorodeného syna žalobcu
v 1. rade a krstného syna žalovaného. V dôsledku rozvodu a následnej absencie úpravy styku medzi
otcom a synom ich vzťah ochladol tak, že aktuálne nie je žiadny napriek tomu, že žalobca v 1. rade synovi
až do ukončenia jeho štúdií prispieval na výživu. Počas konania o vyporiadanie BSM obaja synovia proti
otcovi krivo svedčili. Syn tiež proti žalobcovi v 1. rade podal trestné oznámenie. Týchto svedkov preto
žalobca v 1. rade považuje za nedôveryhodných. Ďalej žalobca v 1. rade uviedol, že žalovaný naňho
mame donášal rôzne negatívne správy a fotografie, čím matku ovplyvňoval vo svoj prospech.
10. Na pojednávaní dňa 25.09.2023 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu s tým, že
petit žaloby naďalej znel jednak na určenie neplatnosti Darovacej zmluvy a jednak na určenie, že
spoluvlastnícky podiel 5/8 na liste vlastníctva č. XXXX v k. úz. C. patrí do dedičstva po poručiteľke
I. B., N. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., H. XXX/XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX
v zariadení pre seniorov C. v L., okres Malacky. Keďže predmetné uznesenie bolo vyhlásené za osobnej
prítomnosti (vtedy) oboch strán, nebolo nutné jeho písomné vyhotovenie. Na rovnakom pojednávaní bol
tiež vypočutý vtedy v procesnom postavení svedka žalobca v 2. rade A. D. B.. Keďže súd následne

pripustil jeho pristúpenie do konania na stranu žalobcu ako žalobcu v 2. rade, jeho výpoveď nie je
možné hodnotiť ako výpoveď svedka a súd na ňu nazerá ako na výsluch strany konania. Žalobca v 2.
rade pri svojom výsluchu uviedol, že má voči Darovacej zmluve vážne výhrady z hľadiska jej obsahu,
času uzavretia, ako aj ďalších okolností. Mama chcela svoj život dožiť v rodinnom dome a uzavretím
Darovacej zmluvy jej bol vážne znížený sociálny aj materiálny status, pričom Zmluva vôbec neriešila
mamine práva v ďalšom období jej života. Koncom roka 2020 sa mame zhoršila mobilita a synovia riešili,
ako bude ďalej možné, aby bývala vo svojom dome. Po zhoršení jej stavu sa v marci 2021 dohodli, že
pôjde na rekondičný pobyt do K., kde mala dočasne zotrvať a oni zatiaľ mali nájsť prostriedky na to, aby
mohla naďalej žiť v dome. Dňa 28.02.2021 bola poslednýkrát na vlastných nohách na dvore, na ďalší
deň zistila, že je čiastočne ochrnutá. Vzhľadom na to jej namiesto nástupu do K. vybavil, aby mohla
byť zdravotne vyšetrená v nemocnici. V dňoch 08. až 12.03.2021 bola v nemocnici na vyšetreniach,
kde nález bol horší, ako čakali. Nasledujúci prevod jej vlastníckych práv jej významne zhoršil materiálne
postavenie. Uzavretá Darovacia zmluva totiž vôbec neriešila práva mamy vo vzťahu k rodinnému
domu napr. právo dožitia, vedenia trvalého pobytu, či doručovacej adresy, zriadenie vecného bremena
a podobne. K podpisu Zmluvy prišlo 16.03.2021. Mama prišla do zariadenia K. v piatok 12.03.2021,
kde ju žalobca v 2. rade doviezol. Prišla tam po náročných vyšetreniach vo viacerých bratislavských
nemocniciach, absolvovala ožiarenie aj biopsiu. Bola jej stanovená diagnóza a ona následne potrebovala
ďalšiu starostlivosť, a to najmä onkologickú. Dňa 13.03.2021 s ňou bol v telefonickom kontakte, pričom jej
výrazne vyskočil krvný tlak, čo sa jej stávalo. Bola v ťažkej zdravotnej aj sociálnej situácii. Vzhľadom na
to bolo uzavretie Darovacej zmluvy 16.03.2021 veľmi problematické. Predmetné obdobie bolo tiež z titulu
Covidu poznačené výraznými obmedzeniami pohybu návštev a podobne. Matka nebola ani očkovaná
ani testovaná a nebolo v tom čase adekvátne dohadovať akékoľvek návštevy za účelom realizácie
takýchto úkonov. Na to bol priestor ako predtým, tak i potom. Mama sa následne rehabilitáciami dostala
do lepšej kondície, preto aj administratívne záležitosti mohli riešiť následne. Žalobca v 2. rade mal
s mamou počas života usporiadané vzťahy. Pravidelne ju navštevoval a poskytoval pomoc a poradenstvo
vždy, keď potrebovala, a to ako finančné, tak aj právne či osobnú asistenciu s návštevami lekárov,
nákupmi a podobne. Mama sa so žalobcom v 2. rade radievala o svojich záležitostiach a má za to, že
jej názory poznal; o tomto však informovaný nebol. Na následné otázky uviedol žalobca v 2. rade, že
sa matka neliečila na psychiatrii a nie je mu známe ani akékoľvek jej duševné ochorenie, iba nebývala
v dobrej nálade, keď jej klesol tlak. Vždy sa ale snažila ostať pozitívna. Brala veľké množstvo liekov,
ktorých skladbu žalobca v 2. rade úplne nepoznal. Nevedel, či užívala lexaurin, stilnox alebo tenziomin.
Vždy bola veľmi sebestačná, vedela si všetko sama vypýtať a až do posledných chvíľ bola mentálne
v dobrej kondícii. Žalobca v 2. rade sa vždy snažil, aby mama bol sebestačná finančne aj z hľadiska
spôsobu života. Ak sa o človeka treba starať, tak potom tento človek začne odchádzať a mama si to
uvedomovala, a preto to plnila. Doplnil, že mama išla do K. ako slobodný občan so všetkými právami,
nešla tam ako sociálne odkázaná osoba. Žalobca v 2. rade jej ten pobyt vybavil aj zaplatil. Ona svoj
občiansky preukaz nechávala na recepcii, pretože nebola nijako obmedzená a nikto za ňu nerozhodoval
v zmysle opatrovníka. Ako to následne vyhodnotilo príslušné zariadenie z hľadiska prebehnutého
procesu uzavretia Zmluvy, to sa nevie vyjadriť. Oni ho o tomto nijako neinformovali. Minimálne však
považuje za zvláštne, že v čase výrazných obmedzení prebehla táto návšteva. Na otázku, či bol za života
matkou obdarovaný, uviedol, že mu matka previedla podiel na dome, ktorého sa pôvodne v dedičskom
konaní po otcovi vzdal v prospech matky. Ona sama ale prišla s tým, že by ten podiel mal mať, pretože
ani jeho bratia sa svojich podielov nevzdali. V minulosti naňho matka závetom previedla nejaké podiely
na dome, následne si to však rozmyslela a závet odvolala. Za života otca dostal záhradu, žalobca v 1.
rade celý starý rodinný dom. Nevie, čo dostal žalovaný. O tom, že prebieha príprava Darovacej zmluvy,
žalobca v 2. rade nevedel.
11. Súd vypočul na pojednávaní dňa 25.09.2023 svedkyňu M. B., bývalú manželku žalobcu v 1. rade
a bývalú švagrinú žalobcu v 2. rade a žalovaného. Uviedla, že po rozvode manželstva so žalobcom
v 1. rade kontakt so svokrovcami asi na 10 rokov prerušili a vôbec sa nestýkali. Potom sa stalo, že
ju svokra – poručiteľka stretla a začali sa rozprávať a následne ich pozvala na návštevu. Prišla k nej
aj s dvoma synmi a vtedy už nevestou a malou vnučkou. Povedala, že jej je ľúto, čo sa stalo, pokiaľ
ide o ten rozvod a chcela urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Po tomto stretnutí sa začali pravidelne
stretávať. Oslavovali spolu aj narodeniny, chodili na kávy a obedy a celkovo udržiavali kontakt až do jej
smrti. Keď sa nemohli stretnúť osobne, tak si volávali. Svokra ale nechcela, aby o tomto stretávaní vedel
žalobca v 1. rade. Brávali ju aj do divadla a za kultúrou. So svokrou sa bavili o všetkom možnom. Častou
témou, ktorá ju trápila bola, že G. nie je vyriešený. Darovaciu zmluvu veľakrát pred svedkyňou spomínala.
Vie, že už dva-tri roky pred svojím ochorením bola u notárky. Mala to pripravené, ale vždy chcela, aby

sa predtým všetci traja bratia stretli a celú tú situáciu prebrali. K tomuto ale nedošlo. Asi v novembri
alebo decembri 2020 pomaly prestávala chodiť. Svedkyňa sa chodievala prechádzať popod jej okná, ale
nechcela ísť na návštevu, aby tam nebol konflikt so žalobcom v 1. rade. Bol vtedy aj Covid, tak sa veľmi
nestretávali, skôr boli v telefonickom kontakte. Keď poručiteľka náhle prestala chodiť a mala nastúpiť
v pondelok do nemocnice, bola svedkyňa so žalovaným na jeho žiadosť v sobotu nakúpiť svokre veci
a v nedeľu mu prišla pomôcť ju zbaliť a pripraviť do nemocnice. Ona svedkyni vtedy hovorila, že má na
15.03. dohodnuté stretnutie s notárkou, ale bála sa, či sa toho dožije. Potom bola asi týždeň v nemocnici
a následne asi mesiac v Dúbravke. Ale tam nebola spokojná a chcela odísť, pretože jej neposkytovali
takú starostlivosť, akú potrebovala a bývala aj šesť hodín sama na izbe bez toho, aby za ňou niekto
prišiel. Ich za ňou tiež nepustili kvôli Covidu, iba jej mohli doniesť veci, ktoré chcela. So žalovaným potom
riešili, kam ju premiestniť a našli zariadenie v L., kde sa im páčilo. Svokra tam bola veľmi spokojná.
Boli ju tam aj niekoľkokrát navštíviť osobne. Stále len hovorila, že je veľmi rada, že to urobila a že to
stihla, mysliac tú Darovaciu zmluvu. Jej sa potom uľavilo, lebo ju to predtým stále ťažilo. Na otázku súdu,
či svokra pani B. v čase jari 2021 trpela nejakým duševným ochorením alebo sa liečila na psychiatrii
uviedla svedkyňa, že svokra bola úplne v pohode. Pri telefonátoch preberali televízny program, politiku,
život v C.. Asi až dva týždne pred smrťou mala také momenty, že si nevedela na niečo spomenúť. Ešte
20.06. mala narodeniny a mala dokonca aj oslavu v zariadení, na ktorej sa osobne zúčastnili. Svokra tam
rozprávala, ďakovala osadenstvu a podobne. O tom, že existuje žalovaného prehlásenie o doopatrovaní
matky svedkyňa vedela, resp. vedela, že žalovaný robil nejaké vyhlásenie u notárky, že sa postará
o mamu, ale nevie, či bolo jeho obsahom, že mamu doopatruje v dome. Ona to vyhlásenie nevidela.
Pokiaľ ide o to, či žalovaný nejako svedkyni pomáhal po rozvode manželstva so žalobcom v 1. rade,
uviedla, že žalovaný jej deťom prakticky nahrádzal otca, prispieval im finančne a poskytol svedkyni aj
pôžičku 500.000,00 Sk, aby mala z čoho vyplatiť žalobcu v 1. rade pri vyporiadaní, čo mu následne aj
riadne vrátila. Žalobca v 1. rade prispieval len v minimálnej miere, aj to len mladšiemu synovi. Necíti sa
byť týmto ovplyvnená vo svojej výpovedi. Poprela, že by so žalovaným mala akúkoľvek dohodu, alebo
že by vypovedala na súde ako „revanš“ za to, že jej požičal peniaze. Synom svedkyne a žalobcu v 1.
rade dala svokra jednorazový dar, a to po 5.000,00 Eur. Na otázku, či vie, že bol spísaný aj závet, uviedla
svedkyňa, že teraz už vie, ale nevie, kedy. Keď svokru balila a ona jej hovorila o tom stretnutí s notárkou,
tak hovorila, že to chce poistiť. Ale svedkyňa nerozumela, čo tým myslí. Ona sa stále bála, že v nemocnici
zomrie. Vo výsluchu svedkyne pokračoval súd aj na pojednávaní dňa 29.01.2024, kedy uviedla, že sa
jej svokra pri stretnutiach sťažovala, že sa žalobcu v 1. rade bála, bola v takom napätí, či príde a v akom
rozpoložení. Nevie o tom, že by prišlo k fyzickému útoku. Pri spoločných prechádzkach svokra volila
zámerne cestu, ktorá čo najviac obchádzala dom žalobcu v 1. rade. Na otázku, ako zareagovala svokra,
keď sa dozvedela, že žalobca v 1. rade už vie o uzavretí Darovacej zmluvy, uviedla svedkyňa, že ona
stále hovorila, že je rada a že je spokojná s tým, že to urobila, pretože podľa nej žalovaný nebol vyriešený.
Ona mala tú zmluvu napísanú dávno predtým, ako ochorela, aj ju už predtým riešila s právničkou. Keď
mala nastúpiť do nemocnice, tak akurát vtedy mala dohodnutý dátum na podpis zmluvy. Zmluvu teda
neriešila len keď ochorela, ale dávno predtým. Svokra nemala žiadne duševné problémy, maximálne si
tak ako každý občas dala tabletku na ukľudnenie. Nevie, či chodila k psychiatrovi.
12. Dňa 03.10.2023 bol súdu doručený návrh na pripustenie vstupu A. D. B. do konania ako žalobcu
v 2. rade, pretože tento má ako neopomenuteľný dedič po poručiteľke I. B. právny záujem na konaní. So
vstupom do konania A. D. B. súhlasil, súd preto uznesením č.k. 32C/45/2022-196 zo dňa 14.12.2023
pripustil, aby do konania ako žalobca v 2. rade vstúpil A. D. B., nar. XX.XX.XXXX.
13. Dňa 04.10.2023 bol doručený návrh žalobcu v 1. rade, aby súd vyžiadal od L. M. B., H. D. C.,
originály všetkých dokumentov založených v spise o Darovacej zmluve na Notárskom úrade vrátane
čestného prehlásenia o doopatrovaní mamy žalovaným. Podľa žalobcu táto notárka asistovala pri
uzavretí Darovacej zmluvy, resp. podľa jeho informácií pani notárka sama spísala Darovaciu zmluvu
a bola za odvozu žalovaným prítomná pri overení podpisu darkyne. Dňa 16.01.2024 doručil žalobca
v 1. rade návrh na výsluch notárky s tým, aby predložila na nahliadnutie knihu evidencie overovania
podpisov. Rovnakého dňa doručil žalobca súdu aj návrh na predvolanie svedkov B. G. P. a vrchnej sestry
B. C., a to ohľadom podpisu neznámej listiny v zariadení zo strany matky dňa 23.05.2021.
14. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 29.01.2024 namietol, že žalovaný sa o matku nemohol starať,
ako uvádza, pretože v konaniach Okresného súdu Malacky sp.zn. 5C/20/2022 a 5C/36/2021 uvádzal,
že v rodinnom dome v C. nebýval, zdržiaval sa v Nemecku, kde mal aj pobyt. Zo žalovaným podanej
žaloby v inej veci vyplýva, že žalovaný nič nevlastní a teda má motív na získanie rodinného domu rodičov

do vlastníctva. Žalobca v 2. rade poukázal zas na skutočnosť, že v Zmluve uzavretej so zariadením
K. v Dúbravke, kde došlo k podpísaniu Zmluvy, je žalobca v 2. rade uvedený ako zákonný zástupca,
kontaktná osoba aj platiteľ a preto mal byť o všetkom, čo sa s mamou deje informovaný, avšak o uzavretí
Darovacej zmluvy ho neinformovali.
15. Na pojednávaní dňa 29.01.2024 vykonal súd výsluch svedka A. G. B. N. B., syna žalobcu v 1.
rade a synovca žalovaného a žalobcu v 2. rade. K veci uviedol, že spor považuje za rodinnú tragédiu,
ktorú musia traja zúčastnení vysporiadať medzi sebou. Jeho babku veľmi trápilo, v akom stave boli
vzťahy medzi jej synmi a chcela ich urovnať, čo sa jej ale nepodarilo. Taktiež chcela všetkých akoby
zrovnoprávniť, aby mohla s kľudným svedomím odísť z tohto sveta a práve preto chcela majetkové práva
k nehnuteľnosti previesť na žalovaného. Aj keď sú tu teraz pochybnosti o tom, že to urobila slobodne
alebo pod nátlakom, svedkovi až do samotného konca uvádzala, že toto bola jej vôľa, že to takto chcela
urobiť. Povedala mu to pár týždňov pred smrťou a ešte na jej smrteľnej posteli, kde sa striedali so
žalobcom v 2. rade. Duševný stav svojej babky nevie posúdiť, keďže nie je lekár, ale ona bola čulá,
vnímavá, vedela normálne uvažovať a zdravo komunikovať. Ten posledný moment chcela, aby sa jej
traja synovia u nej stretli, ale toto jej nesplnili, pretože sa nedokázali povzniesť nad vzájomné konflikty.
Toto v nej vyvolávalo ľútosť a depresiu, ale inak bola príčetná do poslednej chvíle. V L. boli na jej oslave
narodenín a tam s ňou normálne komunikoval. Či brala nejaké lieky, to sa nevedel vyjadriť. Nie je mu
známe, že by navštevovala psychiatra. K svojmu vzťahu k žalobcovi v 1. rade a žalovanému uviedol, že
žalobcu v 1. rade považuje za agresora a alkoholika, ktorý fyzicky napádal jeho matku, ktorú ešte ako
11-ročný sám bránil. Potom, čo sa jeho rodičia rozviedli, tak hoci bol žalovaný v zahraničí, komunikoval
s nimi viac ako žalobca v 1. rade. Okrem ľudskej podpory a komunikácie im vypomáhal aj finančne,
napr. by bez jeho pomoci nevedel financovať vysokoškolské štúdium. Po návrate zo zahraničia bol
ochotný minulosť hodiť za hlavu a s otcom začať znova komunikovať, to však len do momentu, kedy
pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol jeho brata, vtedy preňho skončil a preto ho označuje už iba ako
svojho biologického otca. Žalobca v 1. rade mu nijako nepomohol. Pokiaľ ide o listiny spísané babkou
alebo inými zúčastnenými, svedok nevedel o tom, že bol spísaný závet, prehlásenie babky, nevidel ani
predchádzajúci závet. Žalovanému so spisovaním podaní na súd nepomáha. So žalovaným sa však
stretávajú, na čom nevidí nič zlé, keďže sú rodina.
16. Po vykonanom dokazovaní výsluchom M. B. a N. B. uviedol žalobca v 1. rade, že svedkyňa B. si síce,
ako vypovedala, všetko pamätala, ale na jeho otázky odpovedať nevedela. Potvrdila však, že darkyňa si
Darovaciu zmluvu potvrdila závetom a ten je podľa neho falošný a antidatovaný. Rovnako je falošné aj
čestné prehlásenie, ktoré má byť z neznámych dôvodov súčasťou Zmluvy. V takom prípade by Zmluva
mala byť neplatná pre neplnenie povinností uvedených v prehlásení. Za matkou do zariadenia v L. chodil
aj so synom, nosil jej veci a nakupoval, ich stretnutia boli vždy korektné. Z jej zdravotnej dokumentácie
vyplýva, že bola na liekoch a brala antidepresíva.
17. Podľa žalobcu v 2. rade dostali jeho bratia matku pod tlak tým, že žalobca v 1. rade tlačil
na žalovaného, ktorý sa sťažoval mame. Zmluva je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi, bola
urobená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V danom období matka potrebovala zdravotnú
starostlivosť a terapie, spor medzi synmi ju pripravil o chuť do života. Zmluva bola podľa neho uzavretá
v krajnej núdzi. Žalobcovi v 2. rade nejde o majetok, ale namieta proti tomu, akým spôsobom jeho bratia
s matkou jednali.
18. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril ku skutočnosti, či ich matka bola na liekoch, ako tvrdí žalobca
v 1. rade a uviedol, že pri prepustení z nemocnice dostala lieky na tri dni, ktoré mala brať podľa potreby.
Liečbu jej následne podávali v zariadení, keď prišli výsledky vyšetrení, ale to bolo až tak dva-tri týždne po
jej hospitalizácii. Jeho bratia si už pred 40 rokmi vybrali každý nehnuteľnosť, o ktorú by mali záujem a tú
im otec daroval. Žalovaný už v tom čase nechal oceniť rodinný dom, pretože sa riešilo, kto ho prevezme.
19. Dňa 09.02.2024 doručil žalobca v 1. rade súdu podanie nadpísané ako „Doplnenie podania zo
dňa 04.10.2023“, v ktorom žalobca v 1. rade argumentoval v prospech predvolania notárky L. B. ako
svedkyne v konaní, pretože radila matke ohľadom spísania závetu, avšak mu nechcela pri osobnej
návšteve prezradiť podrobnosti. Nie je zrejmé, prečo jej žalovaný spísanie závetu zamlčal. Výpovede
žalovaného považuje žalobca v 1. rade za výmysly a dobrú súhru s bývalou ženou žalobcu v 1. rade.
Dňa 12.02.2024 doručil žalobca v 1. rade doplnenie jeho podania z 09.02.2024, kde uviedol, že notárka
L. B. návštevu u matky žalobcu v 1. rade ofrflala s tým, že si musela navliekať ochranný odev, a to

za sumu 0,83 Eur za podpis. K ďalším okolnostiam uzavretia Darovacej zmluvy sa nevyjadrovala. Jej
návšteva nebola podľa žalobcu v 1. rade vhodná s poukazom na situáciu počas COVID-19. Matka
bola v danom čase v zotavovacej fáze po vyšetreniach v nemocnici vrátane punkcie prsníka, vysilená,
v strese, v obavách z výsledkov histológie a pod liekmi, ktoré užívala na tlak i antidepresív predpísaných
od psychiatričky B. H.. Notárka zrejme podľahla tlaku žalovaného. Je otázne, ako sa na vypracovaní
Darovacej zmluvy podieľal žalovaný, keď uvádzala žalovaným neustále opakované, že nebol vyriešený
a ostatní dvaja bratia áno.
20. Dňa 25.03.2024 žalobca v 1. rade do spisu založil vyjadrenie k výpovediam svedkov M. B. a N.
B., kde zdôraznil, že už skôr uviedol, že sa jedná o jeho bývalých najbližších rodinných príslušníkov,
ktorí držia so žalovaným a majú s ním blízky vzťah. Ich výpovede žalobca v 1. rade nepovažuje za
dôveryhodné. Dotyčné osoby spája spoločný motív, a to účelovou svedeckou výpoveďou získať pre seba
nehnuteľnosť tak, ako žalobca v 1. rade prišiel aj o byt z manželstva. Jeho bývalá manželka so synmi
sa majú údajne o žalovaného do budúcnosti postarať a podľa predpokladov by rodinný dom prešiel
dedením alebo inak na nich. Podľa 13-ročnej vnučky mal žalovaný prispieť na kúpu rodinného domu
v k.ú. C. a syn N. mal všetkých pri obede informovať, ako žalobcovi v 1. rade naložil. Žalobca v 1. rade
poukázal tiež na to, že keďže sa svedkovia nestihli vypočuť na jednom pojednávaní, mali šancu sa na
ďalšie pojednávanie pripraviť. C. N. prišiel oboznámený s predchádzajúcim pojednávaním s úmyslom sa
na otcovi vyvŕšiť. Nešlo im o iné, len žalobcu v 1. rade očierniť. Matka mala voči nemu rešpekt, nebála sa
ho. Bola labilná a náladová a nedokázala si dobre uvedomiť následky svojho konania, preto jej žalobca
v 1. rade často radil. Bývalú ženu žalobcu v 1. rade matka nemala rada a nepekne sa o nej vyjadrovala.
Dokopy sa dali až vo vyššom veku matky, kedy osamela. Výpoveď M. B. na pojednávaní, že G. nebol
vyriešený alebo že Darovacia zmluva bola dávno napísaná, len ju bolo treba podpísať, sú v rozpore
s výpoveďou žalovaného na polícii. Nie je možné, aby nemala svedkyňa vedomosť o novom závete, keď
sa tak dôverne po právnej stránke s matkou radili a syn N. zabezpečoval právne poradenstvo. Žalovaný
prehrabal u matky všetky dokumenty a s ich obsahom oboznámil blízke osoby, a to vrátane závetu, ktorý
matka údajne napísala 07.03.2021. Nie je pravdou, že by sa M. B. starala o matku či ju opatrovala. Matka
bývala v dome až do konca sama a potrebovala iba spoločníka na rozptýlenie, keďže bola sebestačná
a žalobcovia a žalovaný jej pomáhali. Matka dostala opatrovateľku od 01.10.2018 a sama ju zrušila
30.03.2019. C. N. hral podľa žalobcu v 1. rade divadlo a vymýšľal si. Žiadal od žalobcu v 1. rade výživné
aj keď pracoval brigádnicky a poberal odmenu tiež za výkon funkcie poslanca mestského zastupiteľstva.
Vzťah so synom sa skončil napriek tomu, že počas výkonu funkcie primátora mesta C. sa postupne
začali zbližovať, a to po tom, čo žalobca v 1. rade vylepil svojmu druhému synovi zaucho za to, ako drzo
sa k nemu správa a vyhadzuje ho z podniku.
21. Dňa 22.04.2024 doručil žalobca v 1. rade súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k ním
predpokladanému motívu žalovaného na získanie rodinného domu a k jeho plánu, ako to vykonať.
Motívom bolo, že potreboval na starobu zabezpečenie v rodnej krajine ako nemajetný. Najskôr si
v roku 2018 priviezol z Nemecka nábytok, neskôr začal matku zásobovať fotografiami a informáciami
o žalobcovi v 1. rade, aby vyvolal jej nevôľu voči žalobcovi v 1. rade. Nahováral matku, aby žalobcu
v 1. rade dokonca z vlastných úspor z domu vyplatila. Všetky kroky tak viedli k získaniu rodinného
domu. Aj pri premiestnení matky z K. do L. konal účelovo, aby sa tam mohol uviesť ako mamin zástupca
a spoluplatiteľ a mal tak nad ňou dohľad. Žalovaný aktivity vyvíjal pod tlakom obáv zo zhoršenia
zdravotného stavu matky, ako aj pre doručené výzvy žalobcu v 1. rade, aby s ním žalovaný uzavrel
nájomnú zmluvu ohľadom užívania rodičovského domu, v ktorom žalovaný býval.
22. Dňa 02.05.2024 doručil žalobca v 1. rade súdu návrh na vypočutie svedka A. L. L., riaditeľa zariadenia
sociálnych služieb K. F., a to k okolnostiam ohľadom povolenia vstupu do budovy zariadenia dňa
16.03.2021 za účelom uzavretia Darovacej zmluvy v čase prísnych protipandemických opatrení v zmysle
uznesenia Vlády SR č. 123/2021. Tiež uviedol, že na výsluchu navrhovanej svedkyne B. G. P. už netrvá,
pretože táto svedkyňa bola v kontakte s jeho matkou až v zariadení C. D. L. 23.06.2021, čo s časovým
obdobím spísania Darovacej zmluvy nemá nič spoločné.
23. Žalobca v 1. rade predložil súdu dňa 22.04.2024 znalecký posudok č. 39/2024 B. A. Q., O., B.,
B., súdneho znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria a sexuológia, pri ktorého
spracovaní znalec, ako uvádza, vychádzal zo žaloby, vyjadrenia žalobcu v 1. rade, dostupnej lekárskej
dokumentácie I. B. (prepúšťacia správa z hospitalizácie na Neurologickej klinike UB Staré Mesto,
psychiatrické vyšetrenie B. P. dňa 23.06.2021) a z Darovacej zmluvy. Vo forenznej časti znaleckého

posudku znalec uviedol, že I. B. bola zo zdravotného hľadiska polymorbídna osoba, trpela ochoreniami
viacerých základných telesných systémov, s postihnutím nervového a pohybového aparátu v popredí.
Rýchlym spôsobom u nej progredovalo systémové hematoonkologické ochorenie s následnými
patologickými fraktúrami a inými vážnymi následkami, popri iných interných ochoreniach. Zlyhávali jej
obličky, cievny systém, včítane krvného zásobenia mozgu a srdca. K takémuto vystupňovaniu celkového
chorobného stavu prišlo u nej v období, kedy podpísala predmetnú Darovaciu zmluvu. Po psychiatrickej
stránke trpela na depresie, užívala antidepresíva, psychiatrické vyšetrenie bolo u nej realizované
23.06.2021, konštatovaná bola už demencia cievneho charakteru. V B. M. C. 13 bodov, čo poukazuje
na minimálne stredný stupeň demencie, hoci navonok ako hlbšie dementná osoba neimponovala.
Celá „akcia“ podpisu Darovacej zmluvy bola podľa znalca vykonávaná zrýchlene v dobe Covidu, nie
v domácom prostredí nebohej, ale počas jej rekondičného pobytu v špecializovanom zariadení. Za
uvedených okolností mala darkyňa údajne slobodne, bez nátlaku a so zvážením všetkých následkov
svojho konania podpísať Darovaciu zmluvu. Znalec uviedol, že bezproblémový priebeh konkrétneho
právneho aktu dňa 16.03.2021 nemožno okrem morálneho aspektu akceptovať ani z medicínskeho
hľadiska. Podľa znalca nie je možné, aby dňa 16.03.2021 nebohá darkyňa fungovala po psychickej i
telesnej stránke natoľko dobre, že by bola schopná riadnym spôsobom vykonať podpísanie Darovacej
zmluvy. I keď nebohá poručiteľka pri predmetnom právnom akte nemusela byť dezorientovaná a mohla
budiť dojem integrovaného jedinca, je isté, že nedokázala primeraným spôsobom regulovať svoju
kognitívnu i vôľovú činnosť, bola ľahko ovplyvniteľná a manipulovateľná. Navyše užívala niektoré lieky
(hlavne analgetiká a psychofarmaká), ktoré taktiež k narušeniu jej vôľových schopností napomáhali.
Na základe štúdia podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku dospel znalec k tomu záveru,
že poručiteľka I. B. bola dňa 16.03.2021 v zlom zdravotnom stave, vyčerpaná akútnym priebehom
komplikovaného onkologického ochorenia. Z medicínskeho hľadiska nie je možné, aby uvedené stavy
nemali negatívny vplyv na mozog a psychiku nebohej, jej myslenie, kritičnosť a vôľovú činnosť, v čase
podpisu darovacej zmluvy mala navyše vysoký vek 87 rokov. Poručiteľka vzhľadom na jej zdravotný
(duševný) stav nebola schopná posúdiť podstatu, význam a následky právneho úkonu - Darovacej
zmluvy zo dňa 16.03.2021. Na otázku, či poručiteľka v čase uzavretia Darovacej zmluvy zo dňa
16.03.2021 trpela duševnou poruchou (hoci aj prechodnou), ktorá ju robila na tento právny úkon
neschopnou (hoci aj dočasne nespôsobilou), uviedol znalec, že zo zákonitostí platiacich v medicíne
vyplýva, že z psychiatrického hľadiska poručiteľka v čase uzavretia Darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2021
trpela duševnou poruchou, a to akútnou formou organického psychosyndrómu pri závažnom telesnom
ochorení (Dg. F06.8) s postihnutím kognitívneho fungovania, ale aj iných zložiek psychiky (vôle,
emotivity, rozhodovania a konania), ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Znalec tiež
uviedol, že poručiteľka pred dňom 16.03.2021 a dňa 16.03.2021 užívala lieky (hlavne analgetiká a
psychofarmaká), ktoré mohli mať taktiež negatívny vplyv na jej psychický stav v zmysle jej kognitívnej
a vôľovej činnosti.
24. Dňa 03.05.2024 doručil podanie súdu žalovaný, ktorý sa vyjadril k doručenému znaleckému posudku
B. A. Q., kde poukázal na skutočnosť, že tento znalec vychádzal iba z jednostranných tvrdení žalobcu
v 1. rade bez toho, aby sa oboznámil so spisom. Vychádzal z ničím nepodložených tvrdení, že darkyňa
bola pod silnými dávkami sedatív a pod ich vplyvom vykonala zrýchlene podpis Darovacej zmluvy,
kde personál zariadenia potvrdil nátlak na darkyňu zo strany žalovaného. Z doteraz predložených
dôkazov žalovaného však, naopak, vyplýva, že darkyňa mala toto konanie dlhodobo vopred premyslené
a opakovane to konzultovala s notárkou L. B.. Závery znaleckého posudku vychádzajú len z lekárskej
prepúšťacej správy a správy B. P. zo psychiatrického vyšetrenia, avšak s touto druhou správou sú
v príkrom rozpore. Znalec uvádza, že nie je možné, aby darkyňa v čase podpisu bola schopná vykonať
riadnym spôsobom právny úkon, musela byť dezorientovaná a nebola schopná posúdiť podstatu,
význam a následky právneho úkonu. V lekárskej správe je však konštatované, že darkyňa rozpráva
normálne, vždy chápe situáciu, jasne deklarovala svoj zámer vykonať darovanie bez prítomnosti jej
synov, lebo jej konfrontácia s nimi nerobí dobre. Bol prísne vykonaný MOCA test, ktorý síce vyjadruje
čiastočné kognitívne poruchy, ale tieto nemajú vplyv na súdnosť, pamäť a kritickosť darkyne. B. P. na
rozdiel od znalca videla darkyňu osobne.
25. Na pojednávaní dňa 03.06.2024 vykonal súd výsluch svedkyne B. G. P., ako aj znalca B. A. Q., PhD.
B. P. uviedla, že pracuje ako psychiatrička a dlhodobo pôsobí v zariadení C. D. L., kde trvá na tom,
aby vždy bola informovaná, keď niektorý obyvateľ zariadenia vykoná nejaký právny úkon, a to najmä
pokiaľ ide o obyvateľov, ktorí berú psychofarmaká. Jej ide o to, aby duševne chorí ľudia nevykonávali
právne úkony. Z tohto dôvodu bola vrchnou sestrou informovaná o pani B., pričom aj ona sama sa chcela

s doktorkou stretnúť. Priviedli ju 23.06.2021, ako sa uvádza v lekárskej správe. Svedkyňa chcela, aby
jej pani B. uviedla, o aký právny úkon sa jedná, aké mal pozadie. Aj vrchná sestra svedkyni predtým
uvádzala, že pani pôsobí ako úplne príčetný človek, vždy chápe situáciu a normálne komunikuje. Celé
stretnutie sa točilo ohľadom toho, čo urobila a z akých dôvodov, pričom o právnom úkone vedela uviesť
všetko podstatné. Dokonca tvrdila, že o tom hovorila aj s notárkou, ktorá by sa k tomu taktiež vedela
vyjadriť. Aj jej blízke osoby boli o tomto rozdelení majetku informované. Svedkyni bol pri tomto stretnutí
k dispozícii MOCA test, ktorý bol vykonaný jednou z aktivačných a rehabilitačných sestier zo zariadenia
za štandardných /normovaných/ podmienok. Svedkyňa osobne pri vykonávaní tohto testu niekedy
prispôsobuje jeho rýchlosť konkrétnemu pacientovi. Test brala s veľkou rezervou, pretože bol vykonaný
v dobe, kedy panovali veľké horúčavy, ktoré negatívne vplývajú na starších pacientov. Aj v správe to
vysvetľuje, že sa o ten test veľmi neopiera. Svedkyňa uviedla, že pracuje aj ako znalkyňa v odbore
gerontopsychiatrie už od roku 1984, túto pani osobne videla a mala možnosť posúdiť a vzhľadom na
to uvádza, že právny úkon mala dávno premyslený, konala konzenkventne so svojou životnou líniou
a životnými prianiami, ktoré mala ešte pred ochorením. Svedkyňa má k dispozícii ešte jeden záznam
vykonaný po smrti pacientky, v ktorom sestry popisovali jej posledné chvíle života a referovali, že jej
synovia sa pri návštevách správali k sebe veľmi konfliktne a pacientka sa bála, aby sa nepobili, preto
si žiadala aj asistenciu sestry pri návštevách. Sestry sa vyjadrili, že sa synovia pred ňou hádali aj o jej
majetok, po ktorej hádke začala pacientka upadať. Na otázku súdu, či dňa 23.06.2021 vykonávala
pani B. nejaké vyšetrenie uviedla svedkyňa, že jej vykonala klinické vyšetrenie formou interview. V
lekárskej správe zachytila to, čo jej pani uvádzala pri stretnutí. Klinicky nebola dementná. Na otázku,
či plánovali opakované vyšetrenie pani B., svedkyňa uviedla, že ona jej starostlivosť nepotrebovala,
potrebovala len paliatívnu starostlivosť. V lekárskej správe svedkyňa uviedla diagnózu dementný
syndróm cievny, somatogénna komponenta, čo znamená, že telesný stav zhoršuje činnosť mozgu a
prispieva k spomalenému mysleniu a horšej koncentrácii. Ten dementný syndróm diagnostikovala na
základe MOCA testu, ale tento chcela zopakovať zhruba o mesiac, k čomu už nedošlo. Na otázku, ako
sa prejavuje dementný cievny syndróm, uviedla svedkyňa, že v popredí bývajú poruchy pamäti, najmä
novopamäti, a postihnuté bývajú aj iné kognitívne schopnosti. Keďže na pamäť a úsudok poukazuje
schopnosť sa orientovať, pacientom vždy vyšetrujú orientáciu a tu bola pani kompletne orientovaná aj
v dni, v ktorom sa to vykonávalo. Mala k dispozícii nález B. C., v ktorom uvádza, že pacientka leží, je
plne orientovaná a má pomalšie psychomotorické tempo. V náleze z marca 2021 neurológ popisuje,
že pacientka je pri vedomí, mierne psychomotoricky spomalená, s ľahkou poruchou reči, orientovaná.
Termín „orientovaná“ znamená, že pacient vie určiť situáciu, osoby, čas, nespýta sa, čo tu robí, ale
napríklad povie, že pani doktorka, mám sa tak a tak. Na otázku, či je v správe správne poznačené, že za
pani B. bola notárka, uviedla svedkyňa, že s odstupom času už nevie. Mohlo sa stať, že to len prepočula,
ale možno jej to takto hovorili. Pri vyšetrení pani B. mala svedkyňa k dispozícii dve správy z neurológie,
a to správu B. C. z 21.06.2021 o 07.52 h., kedy bolo pani vykonané vyšetrenie mobilným hospicom, a
ďalej správu z neurológie od O. R. z doby 08.03. až 12.03.2021. Keby bola pani dementná, u R. by to
určite videli a do diagnózy uviedli, ale nie je to uvedené ani na úrovni organického psychosyndrómu, čo je
súbor príznakov organického poškodenia mozgu. Pacientku nevidela v deň podpisu Darovacej zmluvy,
ale záver, že trpela duševnou poruchou: akútnou formou organického psychosyndrómu pri závažnom
telesnom ochorení s postihnutím kognitívneho fungovania, ale aj iných zložiek psychiky, je v rozpore
s tým, čo u nej svedkyňa pri vlastnom vyšetrení zistila. Táto diagnóza nikde nie je poznačená, ale je
možné, že ňou trpela medzi 12.03. a 16.03., keďže možné je všetko. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorú
mala svedkyňa k dispozícii, takáto diagnóza pani B. nevyplýva. Ňou zistený dementný syndróm nemal
natoľko závažný charakter, že by obmedzoval spôsobilosť pacientky na právne úkony. Svedkyňa keď sa
stretne v praxi s ľahkou demenciou, vždy skúma kontext právneho úkonu, či sa jednalo o náhly právny
úkon, napr. niekomu podstrčený alebo dlhodobo plánovaný právny úkon, ktorý bol prianím poručiteľa aj
pred prepuknutím ochorenia. Aj v odbornej literatúre sa uvádza, že sa hodnotí aj kontext, teda, či právny
úkon zodpovedá prirodzenému smerovaniu a postojom človeka z dlhodobého hľadiska. Na otázku, ako
vyhodnotila kontext v tomto prípade, uviedla svedkyňa, že pani B. urobila úkon pri plnom vedomí, vážne,
určito, slobodne. Pokiaľ ide o pacientkou užívané lieky, užívala pani B. lieky na spanie a antidepresívum
Citalec. Svedkyňa jej terapiu nemenila, mala ju predpísanú už predtým. Pomáhala jej dobre vyspať a
prekonať jej stav. Klinicky sa jej depresívna nejavila, vystupovala stenicky t.j. rázne, sebavedome.
26. Súd vypočul znalca B. A. Q., O. aj osobne, pričom znalec k jeho znaleckému posudku č. 39/2024
uviedol, že pri jeho spracovaní mal k dispozícii správu z neurologickej kliniky z marca 2021, správu
B. P. z júna 2021 a nahliadol tiež do žaloby a darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2021. Z pochopiteľných
dôvodov vyšetrenie pani B. vykonať nemohol. V správe B. P. je pacientke diagnostikovaná demencia,

a to nie ľahkého stupňa a napriek tomu doktorka tvrdí, že bola v poriadku. Ten rozpor vysvetlený nebol
ani v správe ani pri výsluchu. Pokiaľ pani B. dlho uvažovala o tomto právnom úkone, prečo potom
bola Darovacia zmluva podpísaná na jej smrteľnej posteli narýchlo v čase covidu. Čo sa týka jeho
posúdenia, k podpisu Darovacej zmluvy došlo tri dni po prepustení z neurologickej kliniky. On postupy
tejto kliniky pozná, keďže pôsobil ako primár psychiatrie v rovnakom zariadení a oni sa psychickým
stavom pani B. nezaoberali. Rýchlo sa u nej rozvinulo onkologické ochorenie, nevedela chodiť, zlyhávalo
jej viacero orgánov, bola polymorbídna. Na neurológii ju držali len štyri dni a odtiaľ bola preložená
do zariadenia do seniorov. Bola teda v ťažkom telesnom stave a v takejto situácii nie je možné, aby
mala 87 ročná pani jasnú myseľ. Akútny organický psychosyndróm neznamená dezorientáciu pacienta.
Je to prechodná akútna zmena jeho psychického stavu spôsobná náhlym telesnými procesmi. Je
nutné si uvedomiť, že mozog je súčasťou tela a nefunguje od neho oddelene. Tento syndróm môže
ovplyvniť napr. súdnosť alebo vôľovú zložku jednania človeka. Ani z neurológie nebol jasný nález.
Každopádne však nepoukazoval na sviežu myseľ pacientky. Od uzavretia zmluvy do vyšetrenia B. P.
prebehli tri mesiace a za túto dobu sa mohol tento syndróm vyvinúť alebo úplne ustáliť. Závery jeho
znaleckého posudku v žiadnom prípade nie sú založené na diagnostikovanej demencii pani B.. On aj
v tom júni 2021 bol ten záver o demencii veľmi rozpačitý. Jeho záver zakladá na tom, že u pani B.
došlo k oslabeniu, narušeniu jej psychickej činnosti na základe telesných zmien. Pani síce nevidel, ale
svoje závery vyvodzuje zo zákonitostí platných v medicíne. V tomto prípade pani prestala chodiť a mala
aj iné ťažkosti, čo muselo negatívne vplývať naj jej psychiku. Mala silné bolesti. Podľa znalca v čase
podpisu Darovacej zmluvy nemala pani B. predpísané žiadne lieky ovplyvňujúce psychiku, to však nemá
vplyv na jeho závery. Je prirodzené, že biopsia prsníka ju traumatizovala, nakoľko sa jedná o bolestivé
vyšetrenie a vzhľadom na zistenú diagnózu je tiež psychicky náročné. Pani musela byť ubolená,
oslabená, vyčerpaná. Na otázku ako dlho môže takýto stav pacientky pretrvávať, uviedol znalec, že
k rozvoju došlo náhle a on predpokladá, že muselo trvať niekoľko týždňov, kým sa z toho pacientka
spamätala. Na jeho záveroch by nič nezmenilo, ak by vzal do úvahy, že pacientka mala v úmysle
právny úkon realizovať už predtým a z dôvodu jej hospitalizácie ho potom realizovala až v zariadení pre
seniorov. Považuje to za pozoruhodné najmä v zmysle, že ak mala tento právny úkon v úmysle urobiť
skôr, prečo ho aj neurobila. Predtým bola relatívne v dobrom stave a normálne fungovala. Pokiaľ ide
o obsah znaleckého posudku, sú v ňom uvedené všetky podklady, z ktorých znalec pri jeho spracovaní
vychádzal. S obsahom súdneho spisu sa neoboznámil. Skúmal aj kontext uzavretého právneho úkonu.
Mal k dispozícii popis skutkových okolností zo žaloby. Stanoviskom žalovaného nedisponoval. Kontext
podľa neho je dôležitý, ale pre závery znaleckého posudku nie je podstatný. V rodinných vzťahoch, ktoré
tu panujú, sa nevyzná a nie je to ani jeho úlohou. Po oboznámení znalca s obsahom výpovede svedkyne
M. B. ohľadom predchádzajúcej dohody pacientky s notárkou bol dotázaný, či to má nejaký vplyv na
závery jeho znaleckého posudku. Znalec uviedol, že je to pozoruhodné, ale neverí, že nebol časový
priestor na to, aby ten právny úkon pani B. zrealizovala pred zhoršením jej zdravotného stavu. Ak by to aj
bolo náhle, malo sa minimálne počkať pár dní. Ak by sa aj pani bála, že zomrie, tak z ľudského hľadiska to
nebolo správne riešiť takto narýchlo. Strach zo smrti je jedným z negatívnych faktorov, ktoré ovplyvňujú
psychiku. Po prepustení z neurológie nebola pani v stave, že by mala bezprostredne umrieť. K časti
správy B. P. z júna 2021 s vyjadrením pani B., že o veci hovorila už niekoľko rokov predtým s notárkou,
ako aj so synmi a potvrdila svoju vôľu v tejto veci, uviedol znalec, že táto výpoveď bola urobená tri
mesiace po právnom úkone a pani B. mohla byť medzitým ovplyvnená a je neznáme, v akom bola stave.
Samozrejme to mohla byť aj jej slobodná vôľa. Je treba zohľadniť, že tam bola prijatá diagnóza demencia
a tiež zlé výsledky MOCA testu. Na otázku, z akej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pacientka dňa
16.03.2021 trpela akútnym organickým psychosyndrómom, uviedol znalec, že to vyplýva z prepúšťacej
správy z neurológie, kde sú uvedené všetky diagnózy pacientky a nie je možné, aby v takomto stave
už o tri dni mala jasnú myseľ na to, aby podpísala Darovaciu zmluvu. Opäť položil otázku, prečo sa
nepočkalo, keďže bezprostredne riziko jej smrti nehrozilo. Na otázku, kde konkrétne v prepúšťacej
správe je uvedené, že pacientka trpí akútnou formou organického psychosyndrómu, uviedol znalec, že
to tam nie je konštatované. Neurológovia riešili jej iné diagnózy, ale psychiatriu nevyšetrili. Na otázku,
či zo zdravotnej dokumentácie medzi 12. a 16. marcom vyplýva nejaké zhoršenie zdravotného stavu
pacientky, uviedol znalec, že nevyplýva, ale zo zákonitostí medicíny vyplýva, že nemohla byť zotavená.
Na otázku, či by každý pacient s týmito diagnózami, ako pani B., bol automaticky nespôsobilý na právne
úkony, uviedol znalec, že každý pacient nie automaticky, ale tu hral úlohu jej vek a jej konkrétny zdravotný
stav. Nie je to jeho domnienka, ale jeho medicínsky názor. Na otázku, či by bol každý pacient rovnakého
pohlavia, veku a zdravotných diagnóz automaticky nespôsobilý na právne úkony, uviedol znalec, že
každý nie, ale táto pani nespôsobilá bola.

27. Dňa 19.08.2024 doručil žalovaný do súdneho spisu súkromný znalecký posudok B. C. M. a tiež
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že znalecký posudok B. A. Q., O. je v rozpore s jedinou lekárskou
správou, ktorá sa zaoberá psychickým stavom pani B.. Znalec nebol riadne oboznámený so spisovou
dokumentáciou a vychádzal iba z jednostranných a ničím nepodložených tvrdení žalobcu v 1. rade.
Závery znaleckého posudku vôbec nevychádzajú zo zdravotnej dokumentácie pani B.. Znalec B. Q. v
posudku uvádza, že podľa jeho názoru vraj nie je možné, aby darkyňa pani B. v čase podpisu Darovacej
zmluvy bola schopná vykonať riadnym spôsobom právny úkon. Podľa názoru tohto znalca musela byť
darkyňa dezorientovaná a nedokázala regulovať svoju kognitívnu a vôľovú činnosť a nebola schopná
posúdiť podstatu, význam a následky právneho úkonu. Znalec však tieto svoje tvrdenia neopiera o
žiadne stanovené diagnózy alebo lekársku dokumentáciu darkyne. Takéto všeobecné odvolanie sa na
nejaké údajné bližšie nešpecifikované zákonitosti však nie je spôsobilé vylúčiť spôsobilosť darkyne
právne konať, keďže nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom. V zdravotnej dokumentácii
darkyne nie je nikde uvedené, že by darkyňa stratila súdnosť, bola dezorientovaná, alebo že by si
neuvedomovala následky svojho konania. Závery znalca preto nemôžu obstáť. B. Q. svoje závery
na pojednávaní ďalej vysvetlil tak, že darkyňa musela byť podľa jeho názoru ubolená, oslabená a
vyčerpaná a tým že prestala chodiť, tak to podľa jeho názoru muselo negatívne vplývať na jej psychiku.
Argumentum ad absurdum by podľa takéhoto názoru znalca mal byť každý chorý a unavený človek
automaticky považovaný aj za nepríčetného. Nepríčetnosť je však psychický stav, v ktorom konajúci
nie je schopný rozpoznať svoje správanie alebo ho nedokáže dostatočne ovládať. Nepríčetnosť sa týka
rozpoznávacej a ovládacej schopnosti, nejedná sa o stav tela, ale o stav psychiky. Zlý telesný stav
automaticky neznamená, že by bola daná osoba nepríčetná. Úlohou znalca bolo zaoberať sa výlučne na
základe dostupných materiálov a zdravotnej dokumentácie duševným stavom darkyne v čase spísania
Darovacej zmluvy, t.j. dňa 16.03.2021, a na základe toho posúdiť jej spôsobilosť na tento právny úkon.
Znalec uviedol, že darkyňa údajne trpela akútnym organickým psychosyndrómom, ktorý môže (t.j. aj
nemusí) ovplyvniť súdnosť alebo vôľovú zložku človeka, pričom sa môže v čase buď vyvinúť alebo úplne
ustáliť. Ďalej tvrdil, že túto diagnózu mala darkyňa uvedenú v prepúšťacej správe z neurológie, avšak
následne po výzve na konkretizáciu, kde v prepúšťacej správe je toto uvedené, znalec uviedol, že to
v správe nie je. Znalec musí mať svoje závery riadne podložené. nemôže sa jednať len o nepodložené
úvahy alebo znalcove názory založené na jeho subjektívnych pocitoch. Akékoľvek polemiky o prípadnom
organickom psychosyndróme tak nie sú namieste. Aj sám znalec uznal, že na psychiatrii darkyňa ani
vyšetrovaná nebola. Pri posudzovaní príčetnosti darkyne znalec preto nemohol z tejto lekárskej správy
vychádzať, nakoľko táto neriešila psychický stav darkyne. Jediné psychiatrické vyšetrenie, ktoré bolo
darkyni p. B. robené, je vyšetrenie od B. P., ktorá sa s darkyňou na rozdiel od znalca aj osobne stretla.
Závery znalca sa však úplne odkláňajú od psychiatrického vyšetrenia B. P. bez toho, aby tento rozpor bol
v znaleckom posudku či na pojednávaní dostatočne zdôvodnený. B. P. nielen vo svojej lekárskej správe,
ale aj následne na pojednávaní jednoznačne uviedla, že darkyňa p. B. podľa jej názoru dementná nebola
a že právny úkon mala dávno premyslený, konala konzekventne so svojou životnou líniou a prianiami,
ktoré mala ešte pred vypuknutím jej ochorenia. Darkyňa podľa názoru B. P. uzavrela Darovaciu zmluvu
pri plnom vedomí, vážne, určito a slobodne. Pokiaľ znalec uviedol v posudku, že personál zariadenia
pre seniorov mal údajne potvrdiť nátlak zo strany žalovaného na darkyňu, jedná sa o ničím nepodložené
tvrdenie, ktoré z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva ani len náznakom.
28. Žalovaný súdu predložil znalecký posudok B. C. M., znalca zapísaného v zozname pre odbor
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a sexuológia, č. 13/2024, ktorý bol spracovaný
za účelom skúmania duševného stavu zosnulej I. B. ohľadom jej spôsobilosti na právny úkon:
Darovaciu zmluvu zo dňa 16.03.2021. Znalec mal k dispozícii spisový materiál a informácie poskytnuté
žalovaným, ako aj časť psychiatrickej zdravotnej dokumentácie zosn. pani B.. Vychádzal z notárskej
zápisnice L. B. I. z 18.12.2016, žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, vyjadrenia žalovaného
k žalobe, prehlásenia pani B. z 02.03.2021, zdravotnej dokumentácie pani B. (správa z 12.03.2021,
psychiatrické vyšetrenie v L.) a audiovizuálneho záznamu z inkriminovaného obdobia. Znalec na
otázky zadávateľa uviedol, že pani I. B. dňa 16.03.2021 netrpela žiadnou duševnou chorobou v
zmysle choromyseľnosti; trpela organickou poruchou centrálneho nervstva, ktorá u nej spôsobila už
incipientný úbytok kognitívnych funkcií v zmysle demencie. Na otázku, či táto duševná choroba, alebo
duševná porucha, ovplyvňovala z psychiatrického hľadiska spôsobilosť I. B. pri uzavretí Darovacej
zmluvy dňa 16.03.2021, uviedol znalec, že duševná porucha, organický psychosyndróm, neovplyvnili
spôsobilosť posudzovanej na právny úkon - spísanie Darovacej zmluvy; predmetného právneho úkonu
dňa 16.03.2021 bola podľa všetkých znalcovi dostupných informácií, plne spôsobilá. Na otázku, či
bola pri uzavretí Darovacej zmluvy z psychiatrického hľadiska schopná v plnom rozsahu porozumieť

obsahu Darovacej zmluvy a významu tohto právneho úkonu, v plnom rozsahu porozumieť následkom
svojho konania, ktoré vyplývalo z Darovacej zmluvy, uviedol znalec, že posudzovaná nebohá bola pri
právnom úkone, uzavretí Darovacej zmluvy dňa 16.03.2021, schopná v plnom rozsahu porozumieť
obsahu Darovacej zmluvy a významu tohto právneho úkonu, ako aj následkom svojho konania, ktoré
vyplývalo z Darovacej zmluvy.
29. K znaleckému posudku B. M. uviedol žalobca v 1. rade, že sa jedná o takmer 80-ročného pána
známeho svojou výrečnosťou, pričom nie je známe, prečo žalovaný oslovil znalca z Bánoviec nad
Bebravou, keď je v okolí znalcov dostatok. Výsledky jeho znaleckého posudku sú nehodnoverné
vzhľadom na akútny stav posudzovanej osoby. Jedná sa vyslovene o zámer negovania všetkých zistení
B. Q., pričom však vychádza z literatúry spísanej B. Q.. Znalecký posudok B. M. neuvádza ako zdroj
znalecký posudok B. Q. napriek tomu, že žalovaný ho už v danej dobe mal k dispozícii.
30. Dňa 22.08.2021 doručil žalobca v 1. rade súdu žiadosť o položenie doplňujúcich otázok pre svedkyňu
B. P.. Uviedol, že je síce v jej správe uvedené, že pacientku navštívila notárka dňa 27.05.2021, ale
svedkyňa už nevedela uviesť, kto konkrétne, za akým účelom a v akej veci, čo mu príde podozrivé.
Svedkyňa tiež nepredložila záznam vyhotovený po smrti darkyne, ktorý na pojednávaní spomínala.
Preto žiada, aby súd vyzval svedkyňu na doplnenie tvrdenia o návšteve notárky a sprevádzajúcej osoby
opisom mien z knihy návštev, ďalej aby ju vyzval na vyjadrenie, ako účinné sú jej apely na to, aby
bola informovaná o právnych úkonoch klientov, a kedy a z akého dôvodu bola správa vyhotovená po
smrti matky písaná a odovzdaná, ako aj či vie o trápení matky, že žalobcovi v 1. rade najviac ublížila.
V podaní doručenom súdu dňa 18.09.2024 urgoval žiadosť o vyžiadanie MOCA testu a záznamu po
smrti matky od B. P., kde uviedol, že svedkyňu o tieto listiny požiadal aj on. Podľa neho svedkyňa
svoju výpoveď nepodložila žiadnym relevantným údajom. K jej tvrdeniu o vplyve extrémnych horúčav
na výsledky MOCA testu matky si vyžiadal údaje o denných teplotách a podľa neho teploty na blízkom
letisku v Bratislave údajom uvedeným svedkyňou nezodpovedajú. MOCA test aj záznam B. P. napokon
zaslala žalobcovi v 1. rade spolu so sprievodným listom, pričom tieto listiny žalobca v 1. rade následne
doložil do súdneho spisu.
31. Na pojednávaní dňa 14.10.2024 súd ako svedkyňu vypočul notárku L. M. B., ktorú pred výsluchom
všetci právni nástupcovia I. B. (jej dedičia – synovia) v písomnej forme zbavili povinnosti mlčanlivosti.
Uviedla, že sa s pani I. B. osobne poznala niekoľko rokov, pretože sa pravidelne stretávali aj na
prechádzkach v C., kde sa ona pohybovala za pomoci elektronického vozíka a vždy si mali čo povedať.
Svedkyňa v C. pôsobí ako notárka od roku 2009, má tiež psa a s pani B. takto komunikovali, kde
jej ona rozprávala o svojom živote. Mala troch synov, ohľadom ktorých ju mrzelo, že spolu nevedia
vychádzať a ani tí dvaja, ktorí žili na Slovensku, spolu nevedeli komunikovať. Ona toto veľmi prežívala
a chcela synov nejako zmieriť. Pani B. chodila k svedkyni aj do kancelárie na vopred dohodnuté
stretnutia, za účelom právneho poradenstva či právnych úkonov. Komunikovala s ňou aj o otázkach
závetu a darovacej zmluvy. Pokiaľ ide o túto konkrétnu vec, svedkyňa bola s pani B. dohodnutá, že za
ňou pani B. príde začiatkom marca 2021 a že svoj podiel na rodinnom dome daruje jednému synovi,
ktorého svedkyňa osobne nepoznala. Následne sa však dostala do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu
zhoršenia zdravotného stavu a dohodli sa, že notárka príde za ňou, keď sa vráti z nemocnice domov. Jej
zdravotný stav sa však zhoršil natoľko, že išla do zariadenia a tu si v marci 2021 dohodla so svedkyňou
termín na overenie podpisu. Svedkyňa štandardne vysiela na overenie podpisu kolegyňu, ale keďže išlo
o pani B., ktorú chcela aj navštíviť, išla osobne. Bola doba covidu, tak to bolo dosť komplikované. Museli
to dopredu nahlásiť, mať rúška a tak ďalej. Keď prišla za pani B., vyzerala byť spokojná, usmievala sa
aj očami a ešte aj zdravotný personál sa vyjadril, že to je ich také slniečko. Pani B. bola pri osvedčení
podpisu úplne pri zmysloch. Len ju mrzelo, že sa jej nepodarilo synov zmieriť. Predmetný úkon vykonala
v zariadení K. v Dúbravke dňa 16.03.2021, ale konkrétny čas už nevedela povedať. Ohľadom daného
úkonu komunikovala s pani B. telefonicky, už presne nevie uviesť, v ktoré dni a ktorý čas. Pani B.
to celé stretnutie zorganizovala a vybavila to aj v zariadení. Celá záležitosť trvala možno 20 až 25
minút, len čo podpísala zmluvy asi v 4 vyhotoveniach a osvedčovaciu knihu. Svedkyňa musela byť
oblečená v skafandri, ale pani vyzerala byť spokojná. Na otázku, ako je možné, že tam svedkyňu pustili
napriek platným covidovým opatreniam, uviedla, že tam bola po tom, čo to zariadila pani B., dokonca
ju tam pustili aj s takou ikebanou, ktorú pani B. doniesla, keďže sa blížili veľkonočné sviatky. Musela
si obliecť skafander, ktorý jej poskytli a bola prekvapená, že bol znečistený. Takže zjavne nebola prvá
návšteva a komentovala to, či je správne používať skafandre opakovane. Samotné osvedčenie podpisu
prebehlo v izbe pani B., kam ju odprevádzali členovia personálu, buď jeden alebo dvaja. Títo ľudia tam

nemuseli byť ako svedkovia, keďže svedkyňa sama ako notárka osvedčuje, či sú splnené podmienky
pre vykonanie tohto notárskeho úkonu. Oni ju len sprevádzali k pani B. a ešte sa o nej vyjadrili, aká
je príjemná pacientka. Pani B. sa pri podpisovaní nachádzala na svojej posteli. Bola ležiaca pacientka,
čo bol aj dôvod, prečo nemohla prísť ku notárke. Personál jej ale vytvoril podmienky pre taký podpis
a poskytol podložku, na ktorej to podpisovala. Ako notárka berie do úvahy zdravotný stav osoby a je
povinná skúmať, či je daná osoba spôsobilá úkon vykonať. Presné diagnózy pani B. nepoznala, avšak
poznala ju a aj pred daným úkonom s ňou komunikovala. Úkon darovania mala pripravený už niekoľko
rokov dopredu. V danom momente bola mentálne úplne v poriadku, bola si vedomá toho, čo robí a
bola spôsobilá tento úkon vykonať. Do zariadenia za pani B. ju priviezol žalovaný, ktorý ju vyzdvihol
v notárskom úrade, čo zorganizovala pani B.. Pri samotnom osvedčení už bola sama. Žalovaný čakal
asi na parkovisku. Pani B. sa notárke nejavila byť pod vplyvom sedatív. Na otázku, či sa pred alebo
v priebehu osvedčenia podpisu s pani B. aj rozprávala, odpovedala svedkyňa pozitívne s tým, že sa
jej pani už po privítaní pýtala, že čo hovorí na jej syna, ktorý ju priviezol, lebo ona bola vždy taká
spokojná, že je taký galantný, tak bola rada, že jej to svedkyňa potvrdila. Pokiaľ ide o spísanie Darovacej
zmluvy, túto spisovala svedkyňa a bola pripravená už niekoľko rokov. Pripravila ju v takejto forme,
keďže nebolo jasné, či ju bude môcť podpísať pani B. u notárky alebo ju bude podpisovať napríklad na
matrike. Údaje do Darovacej zmluvy čerpala z občianskych preukazov a listu vlastníctva, skutočnosť,
že žalobca v 1. rade bol obdarovaný, tam uviedla na žiadosť pani B.. Na otázku, či bolo súčasťou
Darovacej zmluvy čestné prehlásenie o doopatrovaní mamy zo strany žalovaného, uviedla, že to si už
presne nepamätá, ale pamätá si, že s obdarovaným riešila, že chcel, aby bolo mame zriadené právo
doživotného užívania v danom dome. Ona mu vysvetlila, že to nie je možné, pretože by museli byť
účastní aj zvyšní spoluvlastníci, ale že môže spísať o tom čestné vyhlásenie. Na otázku, či si pani B.
pred podpisom Darovaciu zmluvu prečítala, uviedla notárka, že áno, čítala si ju ležmo. Za notársky
úkon jej bola uhradená odmena na základe účtenky, ktorú vydal jej zamestnanec, a to pravdepodobne
žalovaným. Na otázku žalobcu v 1. rade, či chcela pani B. spísať Darovaciu zmluvu na polovicu svojho
podielu alebo na celý podiel, keďže zo zvukového záznamu telefonického rozhovoru notárky s mamou,
ktorý predložil žalovaný, vyplýva, že táto mohla chcieť previesť iba polku svojho podielu, uviedla, že pani
B. chcela vždy previesť celý svoj podiel.
32. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, vo veci bolo nariadených viacero pojednávaní a strany tak
dostali dostatočný priestor na prezentovanie žaloby a stanoviska k nej v písomnej i ústnej podobe. Súd
vypočul z navrhovaných svedkov L. M. B., M. B., A. G. B. N. B. a B. G. P., obsah výpovedí ktorých je
zhrnutý vyššie, a oboznámil tiež doručené súkromné znalecké posudky, pričom znalca B. Q. súd tiež
vypočul, keďže to vzhľadom na rozpor jeho znaleckého posudku s ostatným vykonaným dokazovaním
považoval za účelné. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie tiež listinnými dôkazmi predloženými
jednotlivými stranami: Darovacia zmluva zo dňa 16.03.2021, Úmrtný list I. B., Výpis z LV č. XXXX
pre k.ú. C. k 27.08.2021, Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 05.03.2021,
Uznesenie Vlády SR č. 123/2021, Kópia Závetu I. B. zo dňa 07.03.2021, Uznesenie OS Malacky sp. zn.
34D/341/2021 zo dňa 13.12.2021, Lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia I. B. zo dňa 23.06.2021,
Ošetrovateľská prepúšťacia správa I. B. zo dňa 12.03.2021, Lekárska prepúšťacia správa I. B. zo dňa
12.03.2021, Zápisnica o trestnom oznámení žalobcu voči žalovanému zo dňa 08.04.2021, Zápisnica
o výsluchu žalovaného na OO PZ Stupava 21.04.2021, Úradný záznam OOPZ Stupava z neuvedeného
dňa, Žiadosť o vysvetlenie zo dňa 06.05.2021, Uznesenie OOPZ v Stupave č. K./C. zo dňa 30.04.2021
o odmietnutí trestného oznámenia, Sťažnosť voči uzneseniu K./C. zo dňa 15.05.2021, Uznesenie
OP Malacky č. 1 Pn 223/21/1106 zo dňa 22.06.2021 o zamietnutí sťažnosti, Žiadosť o preskúmanie
zákonnosti a odôvodnenie uznesenia zo dňa 28.07.2021 s podacím lístkom, Vyrozumenie KP Bratislava
č. 1Kn 923/21/1100 zo dňa 26.08.2021, Smútočné oznámenie p. M. S., Osvedčenie o dedičstve sp.
zn. 10D/877/2001 Dnot 266/2001 zo dňa 10.02.2004 – výňatok, Fotografia rodinného domu so súp.
č. XXX na č.l. 117, rukou písané prehlásenie I. B. zo dňa 02.03.2021, Zápisnica o predbežnom
vyšetrení sp. zn. 34D/341/2021 Dnot 386/2021 zo dňa 15.10.2021, Úradný záznam notára zo dňa
09.11.2021, Fotografia poručiteľky na č.l. 150, Darovacia zmluva zo dňa 17.04.2012, Upovedomenie
sp. zn. 14E 142/01 zo dňa 10.04.2003,Potvrdenie OO PZ v Stupave zo dňa 15.05.2003, Zmluva
o pôžičke zo dňa 21.05.2008, Výňatok zo zápisnice o priebehu pojednávania s výpoveďou svedka N. B.
– nepodpísaná, Fotografie na č.l. 160-164, Výňatok zo zápisnice o priebehu neurčeného pojednávania
– nepodpísané, Čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 16.03.2021, e-mailová komunikácia žalobcu 1/
s B. P. 25.10.2023-29.11.2023, notárska zápisnica N 984/2012 Nz 56997/2012 zo dňa 18.12.2012 –
závet, notárska zápisnica N 310/2016 Nz 41974/2016 zo dňa 07.11.2016 – odvolanie závetu, vyjadrenie
žalovaného v konaní OS Malacky 5C/20/2022 zo dňa 29.05.2022, zápisnice o pojednávaniach OS

Malacky sp.zn. 5C/36/2021 zo dňa 12.05.2022 a 16.06.2022, Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb
zariadenia opatrovateľskej služby č. 16/2021 ZOS – podpísaná poskytovateľom, Zmluva o poskytovaní
doplnkových a fakultatívnych služieb č. 16/2021 DFS – podpísaná poskytovateľom, Zmluva o platení
úhrady za služby č. 16/2021 ZOS – podpísaná poskytovateľom, Súhlas so spracúvaním osobných
údajov klienta – nepodpísaný, Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní doplnkových a fakultatívnych
služieb č. 16/2021 DFS – podpísaný oboma stranami, Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zo dňa 02.11.2021, vyjadrenie žalovaného v konaní OS Malacky 5C/36/2021 zo dňa
30.08.2021, odpoveď na žiadosť o súčinnosť L. B. zo dňa 22.02.2024 s prílohou, rozhodnutie OÚ
Malacky č. K./XXXXXX-XXX zo dňa 10.05.2023, Záznam o podaní vysvetlenia žalobcom 1/ na OOPZ
v Stupave dňa 13.03.2023 k č. K./B., Potvrdenie OO PZ v Stupave zo dňa 25.01.2023 o oznámení
žalovaného priestupku žalobcu 1/, Záznam o podaní oznámenia zo dňa 25.01.2023 č. K./B., Záznam
o podaní oznámenia žalobcom 1/ dňa 29.06.2023 na OO PZ v Stupave, Oznámenie žalobcu 1/
podielovým spoluvlastníkom zo dňa 17.08.2020, Oznámenie podielovým spoluvlastníkom – odpoveď
zo dňa 25.08.2020, Výzva na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 25.02.2021, Výzva na uzavretie
nájomnej zmluvy – urgencia zo dňa 09.03.2021, Podacie lístky bez uvedenia odosielateľa a adresáta,
Fotokópia vrátenej obálky s dátumom vrátenia 30.03.2021, Potvrdenie o pobyte žalobcu 1/, e-mailová
správa žalobcu 1/ A. L. z 22.03.2023, Podnet na prešetrenie podozrenia z porušenia protipandemických
opatrení z 08.06.2022, List Dorovnanie pohľadávky za predaj časti pozemku k.ú. C. z 03.10.2017,
Prehlásenie k vyplatenej pohľadávke za odpredaj pozemku z 26.11.2017, Žiadosť ADOS na odborné
ošetrenie bez podpisu, List A. L. zo dňa 24.04.2024, Žiadosť o vyjadrenie sa – opakovaná žiadosť
zo dňa 05.04.2024, Žiadosť o vyjadrenie sa zo dňa 15.02.2024, Internetová správa o maximálnych
a minimálnych teplotách vzduchu v roku 2021 v Bratislave, e-mailová komunikácia žalobcu 1/ s MPSVR
z 06.08.2024, list MPSVR zo dňa 10.09.2024, Odpoveď B. G. P. na dožiadanie žalobcu 1/, Záznam po
smrti pacientky vyhotovený B. P., rukou písané poznámky B. P. bez dátumu, MOCA test I. B..
33. Žalobca navrhoval, aby súd vyžiadal výpis z evidencie návštev osôb u poručiteľky I. B. v zariadení
M. K. pokoja a oddychu, Plachého 3640/1D, Bratislava od 13.03.-30.04.2021 a v zariadení C., L. XXX
od 30.04.-18.07.2021. Tiež žiadal vyžiadať výpis z účtov a termínovaných vkladov poručiteľky v C. C.,
Q., čo má podľa neho mať súvis so závetom, a ďalej vyžiadať výpis z telefónnych hovorov z mobilného
čísla poručiteľky od 01.03.2021 do 30.07.2021. Súd návrhy na toto dokazovanie zamietol, pretože
nemohlo mať vplyv na posúdenie otázky platnosti Darovacej zmluvy. Žalobca v 1. rade predložil tiež
veľké množstvo listinných dôkazov, ktoré však vôbec nesúviseli s predmetom sporu a navyše boli
predkladané počas konania priebežne napriek tomu, že súd opakovane žalobcu v 1. rade upozornil na
sudcovskú koncentráciu konania, preto súd na tieto dôkazy neprihliadal a nevykonal ich. Pokiaľ žalobca
navrhoval vypočuť ako svedka B. C., zdravotnú sestru zo zariadenia C. ohľadom tam podpisovaného
právneho úkonu a ohľadom toho, či sa poručiteľka vyjadrila, že žalobcovi v 1. rade najviac ublížila,
považoval súd takýto výsluch za nadbytočný a vo vzťahu k predmetu konania nerelevantný. Rovnako
bolo irelevantné vypočúvať štatutárneho zástupcu zariadenia K. v Bratislave – Dúbravke, či boli dodržané
vtedy platné protipandemické opatrenia a kto povolil návštevu notárky v zariadení, keďže medzi stranami
nebolo sporné, že k návšteve skutočne došlo, že poručiteľka Darovaciu zmluvu v Oáze podpísala a pre
posúdenie jej platnosti je bez akéhokoľvek vplyvu, či boli alebo neboli pri vstupe notárky do zariadenia
dodržané platné protipandemické opatrenia. Aj toto dokazovanie preto súd zamietol.
34. Z vykonaného dokazovania Darovacou zmluvou zo dňa 16.03.2021 súd zistil, že pani I. B. ako
darkyňa so žalovaným ako obdarovaným uzavrela darovaciu zmluvu, ktorou mu darovala nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese B., obci C., v k.ú. C., vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely C-KN
XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 534 m2 a C-KN XXXX/X – záhrada o výmere 279
m2 a ako stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavená na parc.č. XXXX/X, to všetko
v spoluvlastníckom podiele darkyne 5/8. Žalovaný ako obdarovaný toto všetko s vďakou prijal. V čl. III
bode 2. Zmluvy bolo uvedené, že darkyňa predmet daru daruje bezplatne a vyhlasuje, že predmetné
podiely daruje svojmu synovi, nakoľko sa o ňu stará, pomáha jej a tiež preto, že svojím ďalším synom za
svojho života tiež darovala finančné prostriedky či nehnuteľnosti. Pravosť podpisu darkyne na Zmluve
bola osvedčená dňa 16.03.2021 notárkou L. M. B., ako vyplýva z osvedčovacej doložky pripojenej
k Zmluve, ale tiež o zhodných tvrdení strán a výpovede samotnej L. B..
35. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 16.03.2021 súd zistil, že žalovaný vyhlásil, že poskytne svojej matke
I. B. bývanie a užívanie v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. C., zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcely C-KN XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 534 m2, C-KN XXXX/

X – záhrada o výmere 279 m2 a ako stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavená na
parc.č. XXXX/X. Taktiež vyhlásil, že sa o svoju matku postará do jej smrti, najmä sa zaväzuje v prípade
potreby jej zabezpečiť celodennú stravu, pranie a upratovanie. V prípade zhoršenia zdravotného stavu
jej zabezpečí zvýšenú starostlivosť a zaviazal sa tiež uhrádzať poplatky spojené so zabezpečením
penziónu pre dôchodcov.
36. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k.ú. C. vyplýva, že nehnuteľnosti: pozemky reg.
C s parc.č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 534 m2, s parc.č. XXXX/X – záhrada
o výmere 279 m2 a rodinný dom so súpisným číslo XXX, postavený na pozemku s parc.č. C-KN XXXX/
X sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, kde žalovaný má spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3
a obaja žalobcovia majú podiely o veľkosti po 1/8.
37. Z Prehlásenia zo dňa 02.03.2021 súd zistil, že toto spísala uvedeného dňa I. B. pre ochranu jej syna
G. B., ktorý ju pravidelne navštevuje na adrese H. XXX/XXX C.. Vyhlásila, že syn A. zakazuje G. k nej
chodiť, a teraz v týchto dňoch ho nutne potrebuje pre jej zhoršený stav. Podpísala sa ako „strápená
matka I. B.“.
38. Zo Žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 05.03.2021 vyplýva, že žiadateľka
I. B., starobná dôchodkyňa, žiadala o posúdenie na sociálnu službu: zariadenie pre seniorov, ktorú
odôvodnila vekom 86 rokov a slabou mobilitou.
39. Z listiny „Závet“ zo dňa 07.03.2021 súd zistil, že táto listina je písaná ručne a je v nej uvedené, že
podpísaná I. B., plne si uvedomujúc význam a závažnosť tohto vyhlásenia, ustanovuje pre prípad svojej
smrti za jediného univerzálneho dediča syna G. B., ktorému prenecháva celý svoj hnuteľný a nehnuteľný
majetok. Z druhej strany Závetu je uvedené, že „stav a obsah závetu bol zistený a závet bol vyhlásený
na Notárskom úrade L. A. T., O., dňa 13.12.2021 pod č.k. 34D/341/2021, Dnot 386/2021“.
40. Z ošetrovateľskej prepúšťacej správy zo dňa 12.03.2021 vyplýva, že I. B. pri prepustení
z neurologického oddelenia dňa 12.03.2021 mala problémy v oblasti sebaopatery pri výžive, mobilite,
vylučovaní, aplikácie s.c.inj. a hygieny. V správe sa uvádza, že pacientka je nesebestačná v aktivitách
denného života, má fraktúru stavca Th3, korzet Smart-Pine od 12.03. Z lekárskej prepúšťacej správy
z 12.03.2021 vyplýva že pani I. B. bola uvedeného dňa prepustená B. U. V., O. do starostlivosti
praktického lekára po 4 ošetrovacích dňoch od 08.03.2021. Diagnostikovaná bola základným
ochorením: Spastická paraparéza a paraplégia, akútne nekompletné priečne poškodenie miechy. Hlavná
choroba bola uvedená: Funkčná úroveň pri poškodení miechy: Th1-Th6. Ako ďalšie choroby správa
uvádzala sekundárny zhubný nádor kosti a kostnej drene, zhubný nádor prsníka presahujúci viaceré
oblasti, benígnu primárnu artériovú hypertenziu, bez hypertenznej krízy a inú formu ischemickej choroby
srdca.
41. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia I. B. súd zistil, že poručiteľku vyšetrila B. G. P., psychiatrička,
a to dňa 23.06.2021. V správe uviedla, že poručiteľka je v DS od 30.04. V zdravotnej anamnéze
vyšetrujúca doktorka uvádza, že vychádza zo správy z onkológie a zameriava sa na psychický stav
počas hospitalizácie, kde konštatuje, že riešený nebol. Ďalej uvádza zistenia z CT mozgu a MR chrbtice.
Podľa pozorovania sestier zachyteného v správe pacientka menej zje, adaptuje sa veľmi dobre, pobyt
prijala ako realitu. Má na tele veľa hematómov. Rozpráva normálne, spolupracuje veľmi dobre, vždy
chápe situáciu, pôsobí úplne normálnym dojmom. V časti pozorovanie sestier je tiež uvedené: „27.5.2021
tu bola notárka a ona niečo podpisovala.“. V časti „subjektívne“ je obsiahnuté, že pacientka bolesti
neudáva. Má 3 synov, pred 20 rokmi dvom z nich daroval otec pozemok, na tretieho G. už nedošlo. G.
si ju vzal k sebe a platí za ňu pobyt. Dom sa nepredal, jeho hodnota je viac ako 170.000,00 Eur. Verila
svojím synom, ale konfrontácia s nimi ju vždy rozhádže, veľmi ju to zraňuje. Darovala G. svoj podiel na
nehnuteľnosti, chcela to spraviť za účasti D. a A., roky ich volala, ale stále sa to z neznámych dôvodov
nedarilo. Rozhodla sa darovať mu to bez ich účasti – asi okolo 16. tu boli. O veci hovorila s notárkou už
5 rokov nazad, vedia to aj ľudia z jej okolia, že chcela spravodlivé rozdelenie majetku všetkým synom.
Z objektívneho nálezu B. P. vyplýva, že pacientka je orientovaná, stenicky a zreteľne vyjadruje svoje
želanie ohľadom právneho úkonu. Komunikuje koherentne a k veci. Klinicky sa dementná nejaví. Prísne
vykonaný MOCA test vyjadruje jej parciálne org. kognitívne poruchy, ale jej súdnosť, pamäť a kritickosť
sú zachované. Výsledok 13 bodov, nie je harmonický úbytok. Pri MOCA teste spolupracuje veľmi dobre,
výkon limitovaný. Záverom bol konštatovaný dementný syndróm cievny, somatogénna komponenta.

42. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva tiež z úmrtného listu poručiteľky, že I. B. zomrela dňa
XX.XX.XXXX v L..
43. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 08.04.2021 súd zistil, že uvedeného dňa žalobca v 1.
rade podal oznámenie na OO PZ Stupava, kde uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom domu v C.
na adrese H. XXX/XXX, kde s bratmi D. a G. vlastnili po 1/8, pričom uviedol tiež, akým spôsobom tieto
podiely nadobudli. F. G. si začal z Nemecka voziť nábytok a obsadil v dome dve izby, čím znemožnil
žalobcovi v 1. rade užívanie časti nehnuteľnosti v rozsahu jeho podielu, z ktorého dôvodu ho žalobca
v 1. rade vyzval na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalobca v1. rade mal úmysel túto časť nehnuteľnosti
užívať spolu so svojim synom, ale bratia mu túto požiadavku zamietli. Matke I. B., ďalšej spoluvlastníčke
nehnuteľnosti sa zhoršil zdravotný stav a od 08.03.2021 do 12.03.2021 bola v nemocnici, odkiaľ
bola premiestnená do domova sociálnych služieb v Dúbravke. Pri náhodnom nazretí do katastra dňa
25.03.2021 zistil žalobca v 1. rade, že bol vykonaný prevod spoluvlastníckeho podielu matky v celosti 5/8
na G. B., a to Darovacou zmluvou z 16.03.2021 za asistencie notárky L. B.. Keď chcel niekedy neskôr
žalobca v 1. rade so synom M. vojsť do domu na H. W., zistil, že zámky sú vymenené. Oznámil to aj na
polícii a žiada o informáciu, čo môže robiť. Starší brat D. mu oznámil, že je právom majoritnej väčšiny
urobiť opatrenia, ale že náhradné kľúče od domu nemá. Dňa 21.04.2021 bol vypočutý k oznámeniu
žalovaný, ako vyplýva zo Zápisnice o výsluchu osoby na č.l. 77. Uviedol, že so žalobcom v 1. rade
má zlé vzťahy. S druhým bratom D. má dobré vzťahy, ale tento je naňho aktuálne nahnevaný, lebo si
myslí, že žalovaný nejako ovplyvnil ich matku, aby mu darovala svoj podiel na rodinnom dome v C..
Mama mu ten podiel darovala, pretože ešte za života otca dostal žalobca v 1. rade od neho záhradu
a dom starého otca. Žalobca v 2. rade dostal pozemok v lokalite K. D. I.,X., C.. Len žalovaný nedostal
od otca nič, hoci mu bol prisľúbený horný pozemok nad domom, ale po smrti otca sa to už neriešilo
a pozemok sa predal s tým, že matka všetkým dala z toho nejaké peniaze. Mame pomáhal ako vedel,
pravidelne ju chodil navštevovať. Už vo februári 2021 si všimol, že ťažko chodila, následne už len
ležala a radšej ju nechali hospitalizovať v nemocnici, aby vedeli, čo sa deje. Odtiaľ jej so žalobcom v 2.
rade vybavili pobyt v zariadení, kde sa o ňu starajú. Už vo februári 2021 mu mama hovorila, aby jej
podal kabelku, kde mala vizitku od notárky, s ktorou sa telefonicky spojila a žalovanému povedala, že si
u nej vybavila termín na 15.03.2021. Lenže týždeň predtým sa jej už zhoršil zdravotný stav a nemohla
tam ísť. Prvý marcový týždeň notárke volala, že ide do nemocnice, termín preto odkladá a ozve sa.
Z nemocnice mama volala žalovanému, aby zavolal notárke, ktorá mu povedala, že má pripravené veci,
čo sa dohodla s mamou a že jej má poslať údaje – občiansky preukaz. Povedala, že má prísť 16.03.,
že to bude mať pripravené a že spolu pôjdu k mame do domu sociálnych služieb v Dúbravke. Tam
aj prišli spolu, vtedy žalovaný stretol notárku prvýkrát. On Darovaciu zmluvu podpísal pred notárkou
a ona potom išla sama na izbu k mame, kde boli dvaja svedkovia a mama tam pred nimi dobrovoľne
podpísala Darovaciu zmluvu. V domove bola návšteva notárky nahlásená dopredu mamou. Mamu
k ničomu nenútil, darovala mu to dobrovoľne, lebo mu otec na rozdiel od bratov nestihol darovať, čo
sľúbil. Na dome vymenil zámky, pretože je majoritný vlastník a mama nechcela mať žalobcu v 1. rade
ubytovaného v dome. Hoci už vlastníčka nie je, on jej sľúbil, že ju doopatruje do smrti, spísali o tom aj
čestné prehlásenie. V predmetnej nehnuteľnosti matka býva a keďže má zo žalobcu v 1. rade strach,
tak žalovaný vymenil zámky, aby sa tam za tú dobu, čo je matka v nemocnici, nenasťahoval. Jeden
kľúč má žalovaný, jeden D. syn a jeden syn žalobcu v 1. rade A. mladší. Má pocit, že tým, čo žalobca
v 1. rade robí, chce robiť naschvál, lebo v minulosti pomáhal žalovaný jeho deťom aj exmanželke, keď
sa rozvádzali. Nemá dôvod platiť žalobcovi v 1. rade akékoľvek nájomné, keďže chodí na návštevu za
matkou na pár dní a má aj väčšinový podiel na nehnuteľnosti. Z úradného záznamu bez uvedeného
dátumu, spísaného rovnakou poverenou príslušníčkou PZ ako výsluch žalovaného dňa 21.04.2024,
vyplýva, že „dnešného dňa počas výsluchu“ G. B., mu na mobilný telefón volala jeho matka, ktorá sa
t.č. nachádza hospitalizovaná v domove sociálnych služieb v Bratislave a ktorú musel zdvihnúť, nakoľko
sa bál, či sa niečo nestalo. Matke uviedol, že sa nachádza na výsluchu na OO PZ Stupava a matka ho
požiadala, aby telefón odovzdal poverenému príslušníkovi, ktorý vykonával výsluch, lebo chcela oznámiť
určité skutočnosti. Na to žalovaný podľa úradného záznamu zapol hlasný odposluch a predstavila sa I.
B., ktorá uviedla, že syn A. B. robí celý život len problémy, musí sa za neho hanbiť a on jediný môže
za to, že je v takom zdravotnom stave, v akom je, lebo kvôli nemu bola neustále v strese. Uviedla, že
svoj podiel na nehnuteľnosti – dome, kde bývala a kde aj býva, darovala dobrovoľne svojmu synovi G.
B., nie je dementná a vedela čo robí, nakoľko je pri zmysloch. Zo sťažnosti žalobcu v 1. rade na č.l.
87 vyplýva, že na jeho žiadosť mu bolo ústne povedané, že telefonický rozhovor sa uskutočnil v deň
výsluchu v čase cca 10 minút po príchode predvolaného, čo bolo asi 14,15 hod. Uznesením č. K./C. zo

dňa 30.04.2021 bolo trestné oznámenie žalobcu v 1. rade odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Podľa povereného príslušníka nedošlo
k naplneniu skutkovej podstaty prečinu neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr.zák. ani žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona. Pokiaľ vzniknú spory ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, spoluvlastníci sa
môžu obrátiť na súd. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sp.zn. 1 Pn 223/21/1106 zo
dňa 22.06.2021 bola sťažnosť žalobcu v 1. rade proti uzneseniu povereného príslušníka OO PZ Stupava
č. K./C. zo dňa 30.01.2021 zamietnutá pre jej nedôvodnosť, pričom prokurátor sa stotožnil s dôvodmi
napadnutého uznesenia a doplnil, že nie každé porušenie práva spoluvlastníka je automaticky trestným
činom. Na základe žiadosti žalobcu v 1. rade bola preskúmaná zákonnosť postupu a rozhodovania
povereného príslušníka OOPZ Stupava a dozorujúceho prokurátora OP Malacky zo strany Krajskej
prokuratúry v Bratislave a žalobcovi v 1. rade bolo listom zo dňa 26.08.2021 oznámené, že prokurátorka
KP Bratislava nezistila nezákonnosť v postupe a rozhodovaní povereného príslušníka ani prokurátora.
44. Zo Zápisnice o predbežnom vyšetrení sp.zn. 34D/341/2021, Dnot 386/2021 zo dňa 15.10.2021
súd zistil, že sa predbežného vyšetrenia zúčastnil žalovaný, ktorý do dedičského spisu založil uzavretú
obálku označenú ako „Závet“, na rubovom líce opatrenú textom „otvoriť po mojej smrti u notára“, ktorú
mu zverila poručiteľka dňa 07.03.2021 v jej dome počas jeho návštevy. Poručiteľka vyhlásila, že sa
jedná o jej závet, ktorý mu zveruje a má ho odovzdať notárovi. Po otvorení obálky v rámci predbežného
vyšetrenia a oboznámení sa s jej obsahom predkladateľ vyhlásil, že sa jedná o vlastnoručné písmo
matky. Notár skonštatoval, že závet pozostáva z jednej strany formátu A4, ručne písaná listina, čiernym
atramentom, datovaná 07.03.2021 v Stupave. Pri špecifikácii majetku v Zápisnici je uvedené, že
nehnuteľnosti poručiteľka nevlastnila, hotovosť nezanechala
45. Z Uznesenia Okresného súdu Malacky sp.zn. 34D/341/2021, Dnot 386/2021 zo dňa 13.12.2021 súd
zistil, že dedičské konanie po poručiteľke I. B., ktorého účastníkmi sú žalobcovia a žalovaný ako synovia
poručiteľky, bolo prerušené do právoplatného skončenia konania o určenie, že žalovaný nie je dedičom
zo závetu datovaného dňom 07.03.2021. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli odkázaní na začatie súdneho
konania proti žalovanému, že tento nie je dedičom zo závetu datovaného 07.03.2021, kde na podanie
žaloby im bola určená lehota 40 dní.
46. Z Notárskej zápisnice N 984/2012, Nz 56997/2012 zo dňa 18.12.2012 súd zistil, že poručiteľka I.
B. spísala závet formou tejto notárskej zápisnice a svoj podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. C. (rodinný
dom so súp. č. XXX a pozemok C-KN XXXX/X) zanechala žalovanému v 1/8, žalobcovi v 1. rade v 1/8
a žalobcovi v 2. rade v 3/8. Svoj podiel na pozemku C-KN XXXX/X v k.ú. C. zanechala žalovanému v 3/8,
žalobcovi v 1. rade v 1/8 a žalobcovi v 2. rade v 1/8. Notárskou zápisnicou N310/2016, Nz 41974/2016
zo dňa 07.11.2016 závet zo dňa 18.12.2012 odvolala.
47. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb zariadenie opatrovateľskej služby č. 16/2021 ZOS súd
zistil, že táto zmluva bola uzavretá medzi M. K. O. a oddychu n.o. ako poskytovateľom sociálnych služieb
a I. B. ako prijímateľom sociálnych služieb. Zmluva bola súdu predložená ako nepodpísaná zo strany
prijímateľa, avšak nebolo sporné, že bola uzavretá a že pani B. v predmetnom zariadení skutočne
pobývala. Ako druh poskytovanej sociálnej služby je v zmluve uvedené: zariadenie opatrovateľskej
služby, v ktorom sa poskytuje sociálna služba na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Poskytovanie sociálnej
služby bolo dohodnuté od 08.03.2021 do 08.04.2021 formou celoročnou pobytovou, a to nepretržite.
Dohodnuté bolo umiestnenie na izbe s 1 lôžkom s celodenným stravovaním. Suma úhrady bola
dohodnutá vo výške 29,40 Eur za deň, pričom bolo dohodnuté, že túto sumu je oprávnený so súhlasom I.
B. hradiť aj A. D. B.. Zmluvou o poskytovaní doplnkových a fakultatívnych služieb bolo medzi rovnakými
zmluvnými stranami dohodnuté poskytovanie doplnkových a fakultatívnych služieb za osobitnú úhradu
(rehabilitácie, terapie, kaderník atď.). Zmluvou o platení úhrady za služby pristúpil žalobca v 2. rade
k záväzku I. B. ako prijímateľa sociálnej služby a doplnkových a fakultatívnych služieb s tým, že platby
mali byť prednostne vyžadované práve od pristupujúceho dlžníka.
48. Z odpovede na žiadosť o súčinnosť L. M. B. vyplýva potvrdenie, že uvedená notárka dňa 16.03.2021
po telefonickej dohode s pani I. B., nar. XX.XX.XXXX, osobne vykonala osvedčenie pravosti jej podpisu
na Darovacej zmluve v počte štyri kusy, ktoré vlastnoručne pred ňou podpísala a podpísala sa tiež do
osvedčovacej knihy, pričom jej totožnosť bola overená na základe predloženia platného občianskeho

preukazu. Táto legalizácia bola uskutočnená v Dome seniorov v Bratislave – Dúbravke. Notárka súčasne
súdu k odpovedi priložila fotokópiu príslušnej strany osvedčovacej knihy, z ktorej vyplýva, že osvedčenie
bolo skutočne vykonané dňa 16.03.2021 pod poradovým číslom K.. Pod riadkom s podpisom pani B. je
podpísaný G. B. pod poradovým číslom O prideleným NCROP 241941.
49. Z Oznámenia podielovým spoluvlastníkom na č.l. 349 súd zistil, že žalobca v 1. rade oznámil
ostatným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, že sa rozhodol k zmene
trvalého pobytu za účelom bývania aj s jeho synom M. T., keďže jeho nehnuteľnosť na C. W. Y. XXX/XX
sa nachádza po hygienickej a technickej stránke v nevyhovujúcom stave. Keďže má k nehnuteľnosti na
LV XXXX zákonný podiel vo výške 1/8, navrhuje vypratať rodičovskú spálňu s obývačkou do 01.09.2020,
aby mal so synom do času odstránenia život ohrozujúcich závad na starom dome vhodné bývanie. Dve
kreslá po starých rodičoch, ktoré nechal zreštaurovať, majú zostať v spálni ako doteraz, keďže pre na C.
nemá miesto. Obytné priestory nie sú podľa žalobcu v 1. rade využité, keďže brat G. chodí sporadicky
a ubytovanie si môže riešiť iným spôsobom. Na tento list odpovedali žalobcovi v 1. rade žalobca v 2.
rade a p. I. B., ktorí mu listom z 25.08.2020 uviedli, že má právo na prehlásenie trvalého pobytu do
nehnuteľnosti, ktorú spoluvlastní, avšak prehlásenie trvalého pobytu nezakladá žiadne užívacie právo
a má len evidenčný charakter. S návrhom na vypratanie spálne a obývačky na účel nasťahovania žalobcu
v 1. rade nesúhlasia ako podieloví spoluvlastníci disponujúci väčšinou a trvajú na doterajšom spôsobe
užívania danej nehnuteľnosti výlučne zo strany majoritnej spoluvlastníčky I. B.. Napokon upozornili
žalobcu v 1. rade, že nehnuteľnosť I. B. užíva ako obydlie a ako také je chránené aj pred inými
spoluvlastníkmi.
50. Listom zo dňa 25.02.2021 vyzval žalobca v 1. rade žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy, pričom
poukázal na to, že podieloví spoluvlastníci zamietli jeho žiadosť o vypratanie nehnuteľnosti na účely jeho
bývania a tým súhlasne tolerujú skutočnosť, že žalovaný dlhodobo obýva celú nehnuteľnosť pre svoje
účely s prijímaním návštev. Žalovaný podľa neho bez súhlasu užíva priestory vo vlastníctve žalobcu
v 1. rade a tohto obmedzuje v jeho vlastníckych právach. Navrhuje preto bezodkladne uzavrieť nájomnú
zmluvu na všetky bezdôvodne žalovaným užívané priestory. Listom zo dňa 09.03.2021 bola žalovanému
zo strany žalobcu v 1. rade zaslaná urgencia uzavretia nájomnej zmluvy.
51. Žalobca v 1. rade podal dňa 08.06.2022 na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Stupave
podnet na prešetrenie podozrenia z porušenia protipandemických opatrení, kde popísal priebeh podpisu
Darovacej zmluvy a žiadal štátne orgány o prešetrenie, akým spôsobom a za akých okolností muselo
prísť k podpisu Darovacej zmluvy po troch dňoch od prijatia mamy do zariadenia sociálnych služieb
a počas zákazu vychádzania. Porušenia zákazu vychádzania sa mali dopustiť žalovaný a notárka L. M.
B., ktorí vykonali dňa 16.03.2021 cestu zo C. do F..
52. Listom zo dňa 03.10.2017 žalobca v 1. rade vyzval svoju matku a bratov na úhradu provízie za
sprostredkovanie predaja časti záhrady parc.č. XXXX/X vo výmere 781 m2 za celkovú cenu 132.770,00
Eur, pričom províziu si nárokoval 3 % z obdržanej kúpnej ceny od matky a 5 % od bratov, a to za správny
odhad najvyššej možnej ceny, zabezpečenie reklamy na predaj záhrady s jeho telefónnym číslom,
vykosenie a tým sprístupnenie pozemku pred obhliadkou, sprevádzanie a informovanie záujemcov
o pozemok i v nepriaznivom počasí a v zabezpečení spoľahlivého investora. Z prehlásenia zo dňa
26.11.2017 súd zistil, že I. B. požadovanú čiastku žalobcovi v 1. rade vyplatila.
53. Z Odpovede na dožiadanie doručené osobne vo veci č.k. 32C/45/2022 na č.l. 491 súd zistil, že B.
G. P. na opakované žiadosti žalobcu v 1. rade uviedla, že na súdnom pojednávaní vystupovala ako
svedkyňa a zo strany ošetrujúceho lekára I. B. sa vyjadrovala iba k zisteniam z kontaktu s ňou dňa
23.06.2021. Zo záznamu tohto vyšetrenia vyplynulo, že poručiteľka robila s notárkou nejaký právny
úkon v zariadení dňa 27.05.2021. Keďže právne úkony počas pobytu v DSS môžu mať rôznu dohru,
zaviedla B. P. pravidlo, že ak sa personál dozvie o nejakom úkone v Domove, urobí doktorka vždy
záznam o psychiatrickom vyšetrení tohto klienta, aby bolo vylúčené zneužívanie seniorov s demenciou
na právne úkony v ich neprospech. B. P. bola vedúcou sestrou oboznámená s priebehom adaptácie
pacientky v zariadení a o jej správaní, čo zaznamenala. Problém videla v MOCA teste, kedy psychológ
zistil výkon 13 bodov, tiež zistila, že v tom čase mala pacientka prejavy srdcovej nedostatočnosti a boli
intenzívne horúčavy, takže výsledok testu považovala v jej veku a cievnom ochorení mozgu za nie
celkom spoľahlivý, a to už aj preto, že sa psychológ držal protokolu a pacientke dával striktný časový
limit na riešenie, čo sa však u takto starých ľudí robí iným, mäkším, spôsobom a dáva sa im viac času na

sústredenie a premyslenie. Z tohto dôvodu plánovala B. P. kontrolné vyšetrenie o mesiac, k tomu však
už pre úmrtie pacientky nedošlo. Dôležité bolo, že vedela, aký právny úkon spravila a tiež že na ňom
trvala. Keby to bola vykonala v zlom psychickom stave, mala možnosť to odvolať, zrevidovať, zvlášť keď
vedela, že synovia nie sú s jej rozhodnutím stotožnení. Mala tiež možnosť priamo doktorke uviesť, že
to urobila zle a bolo by to zaznamenané.
54. Zo Záznamu po smrti pacientky zo dňa 21.07.2021, podpísaného B. P. vyplýva, že pacientka I. B.
dňa 18.07.2021 exitovala, postupne sa opúšťala a kardiálne zlyhala. Mala mobilný hospic, Fentanyl,
bolesti, všetko pri onkologickom ochorení, ktorému podľahla. Podľa pozorovania sestier si žiadala ich
prítomnosť pri návštevách synov, jeden z nich si vrchnú sestru bez jej súhlasu aj nahrával. Spolu ich
neprijímala. Opatrovateľky videli, že sa pri návšteve stretli dvaja z jej synov, vraj sa hádali, ale vrchnej
sestre potom uviedli, že sa iba dohadovali, a to asi dva týždne nazad. Pacientka potom stratila vôľu žiť,
nekomunikovala ani s doktorkou z mobilného hospicu. B. P. do záznamu uviedla, že je škoda, že nestihli
ešte raz vykonať MOCA test, pretože ten vykonala iná osoba a neprispôsobila časové limity aktuálnemu
stavu pacientky. Z MOCA testu predloženého B. P. vyplýva celkový zisk 13 z 30 bodov. Zo záznamu
k vykonanému testu vyplýva, že klientka je dobre orientovaná miestom aj časom. Oslabená je schopnosť
logického myslenia. Pozornosť dokáže udržať len krátky čas. Oslabená je koncentrácia a tenacita
pozornosti. Kognitívny výkon zlyháva v čase. Výrazne oslabené sú aritmetické schopnosti. Oslabená
je bezprostredná krátkodobá pamäť. Prítomná porucha retenčnej krátkodobej pamäte s oddialenou
reprodukciou.
55. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, ktoré právne
posúdil, ako nasleduje:
56. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
57. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
58. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil,
nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
59. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
60. Podľa § 628 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
61. Žalobcovia podanou žalobou žiadajú určiť, že Darovacia zmluva uzavretá medzi I. B. a žalovaným
je neplatná a ďalej že pozemky reg. C s parc.č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
534 m2 a reg. C s parc.č. XXXX/X – záhrada o výmere 279 m2, ako aj rodinný dom so súpisným
číslo XXX, postavený na pozemku s parc.č. C-KN XXXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. C., v podiele 5/8 patria do dedičstva po poručiteľke I. B., nar.
XX.XX.XXXX, a to práve z dôvodu neplatnosti uzavretej Darovacej zmluvy. Zmluva je podľa žalobcov
neplatná z dôvodu, že poručiteľka – darkyňa nemala v čase prevodu spôsobilosť na právne úkony,
konala v strese, pod nátlakom a vplyvom sedatív, Zmluva nebola podpísaná slobodne a vážne, ale
po týždňových vyčerpávajúcich vyšetreniach, bola k jej podpisu donútená, nehnuteľnosti nepreviedla
dobrovoľne. Jedná sa o úžeru a rozpor s dobrými mravmi, poručiteľke bol uzavretím Zmluvy vážne
znížený sociálny aj materiálny status, pričom Zmluva vôbec neriešila jej práva v ďalšom období jej života.
Uzavrela ju v ťažkej zdravotnej a sociálnej situácii a jej uzavretie bolo tiež neadekvátne vzhľadom na
vtedy platné kovidové opatrenia a nutnosť zvýšenej ochrany matky po zdravotnej stránke. Zmluva bola
podľa žalobcov urobená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, ako aj v krajnej núdzi.

62. Po procesnej stránke podaná žaloba obsahuje dva samostatné navrhované výroky – petity a
v prvom rade je nutné zo strany súdu posúdiť splnenie procesných podmienok stanovených zákonom
na to, aby vo veci mohol ďalej konať. Prvým navrhovaným výrokom žiadajú žalobcovia určiť, že
Darovacia zmluva je neplatná. Keďže zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť
sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je potrebné prípustnosť žaloby na
určenie neplatnosti Zmluvy posudzovať podľa ustanovenia písm. d) § 137 CSP. Ustanovenie § 137
CSP nielen vymenúva niektoré (typické) druhy žalôb, ale zároveň pre určité druhy žalôb vymedzuje
podmienky ich prípustnosti. Podľa písm. d) cit. ust. je žaloba na určenie právnej skutočnosti prípustná
len ak vyplýva z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná.
Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí totiž rozsudok
o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Z opísaných dôvodov
pripúšťa nová právna úprava Civilného sporového poriadku žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Rovnako judikoval
Najvyšší súd SR publikovaným uznesením z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021, kde uviedol,
že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku)
je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku a jej
prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto
predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. V odôvodnení predmetného rozhodnutia dovolací súd
uviedol, že v prípade tzv. určovacích žalôb je správne posúdenie podmienok procesnej prípustnosti
podanej žaloby prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na ich odlišné vymedzenie
v § 137 písm. c) CSP v porovnaní s § 137 písm. d) CSP. Kým ustanovenie § 137 písm. c) CSP
podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie, či tu je alebo nie je právo, existenciou naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení (s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva
z osobitného predpisu a právny záujem žalobcu sa prezumuje), ustanovenie § 137 písm. d) CSP
podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu,
ktorý určitú osobu oprávňuje (prípadne jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.
Dovolací súd ďalej v odôvodnení konštatoval, že existuje ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu, ktorá bez akýchkoľvek pochybností považuje žaloby o určenie (ne)platnosti právnych úkonov
podané po 1. júli 2016 za žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorých
prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu a právny názor, podľa ktorého podľa
novej právnej úpravy CSP nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti),
ak to nevyplýva z osobitného predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občiansko-právneho, ako aj
obchodno-právneho kolégia NS SR. Pokiaľ sa teda žalobcovia domáhajú určenia, že Darovacia zmluva
je neplatná, považuje súd žalobu v tejto časti za procesne neprípustnú, čo odôvodňuje jej zamietnutie
bez ďalšieho meritórneho skúmania. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani iného
právneho predpisu totiž nevyplýva právo či povinnosť právneho nástupcu darcu podať žalobu o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy a žalobcovia v ich podaniach ani na žiadne konkrétne ustanovenie zákona
nepoukazovali.
63. Pokiaľ ide o druhý žalobou navrhovaný výrok rozsudku, v tejto časti sa jedná o žalobu o určenie
práva podľa § 137 písm. c) CSP, pričom podmienkou prípustnosti takej žaloby je existencia naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo
konania. Keďže žalobcovia ako dedičia poručiteľky – darkyne tvrdia, že nehnuteľností prevedené
Darovacou zmluvou patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni, avšak tieto sú podľa aktuálneho
listu vlastníctva zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalovaného, je nutné uzavrieť, že
práve podanou žalobou o určenie sú žalobcovia spôsobilí nimi tvrdenú diskrepanciu medzi skutočným
vlastníkom a vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností odstrániť. Naliehavý právny záujem
žalobcov na podanej žalobe je teda daný, keďže v konečnom dôsledku by sa právne postavenie
žalobcov v dôsledku takejto žaloby (resp. v dôsledku vyhovenia takej žalobe súdom) zmenilo a oni
by po poručiteľke ňou (neplatne) prevedené nehnuteľnosti mohli v dedičskom konaní predediť. V tejto
súvislosti žalovaný namietal, že súčasne prebieha konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k tým istým nehnuteľnostiam, kde sa ako predbežná otázka bude riešiť práve otázka vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Konanie o určenie vlastníckeho práva preto považuje za nadbytočné a duplicitné.
S jeho názorom sa však súd nestotožnil. Pravdou je, že v konaní o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva si súd ako predbežnú otázku musí v prvom rade vyriešiť otázku vlastníckeho práva
k danej veci, pričom nie je viazaný zápisom na príslušnom liste vlastníctva. Na druhej strane však pokiaľ
sa tvrdí, že určitá vec má byť predmetom dedičského konania, súd v konaní o vyporiadanie nie je
oprávnený nahrádzať dedičský súd a určovať, ako by mala byť daná vec v rámci dedičského konania
prededená, hoci by aj dospel k záveru, že údaj na liste vlastníctva nie je správny a že vec skutočne
patrí do dedičstva po predchádzajúcom vlastníkovi. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že
konanie o určenie vlastníckeho práva je nadbytočné a duplicitné. Naopak, ide o jedinú možnosť žalobcov,
akou dosiahnuť zmenu zápisu na liste vlastníctva a právoplatné určenie, kto je vlastníkom sporných
nehnuteľností.
64. Žaloba o určenie vlastníckeho práva, resp. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľke I. B., je teda procesne prípustná a je na nej daný naliehavý právny záujem žalobcov. Keďže sa
konania na strane žalobcov zúčastňujú právni nástupcovia poručiteľky – darkyne a na strane žalovaného
aktuálny v katastri zapísaný vlastník nehnuteľností, súd dospel k záveru, že je daná aktívna i pasívna
legitimácia strán na danom konaní. Následne preto pristúpil k meritórnemu preskúmaniu žaloby.
65. Ako bolo vyššie uvedené, žalobcovia namietali absolútnu neplatnosť uzavretej Darovacej zmluvy.
Pri riešení predbežnej otázky platnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka),
súčasne však rozlišuje medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranami tvrdené (napr. nedostatok
slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z
úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so
zákonom a pod.). Z Darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2021 vyplynula právne formálna bezchybnosť
uzavretej Zmluvy, keďže Zmluva bola uzavretá písomne, podpisy strán boli na jednej listine, z toho
podpis darkyne ako prevodcu vlastníckeho práva bol úradne osvedčený zo strany L. B.. Prejavy jednej
i druhej zmluvnej strany boli dostatočne určité a zrozumiteľné. Žalobcovia tvrdili, že a) zmluva nebola
uzavretá slobodne a vážne, b) darkyňa nemala spôsobilosť na právne úkony, c) pri uzavretí Zmluvy
konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou a d) zmluva je v rozpore s dobrými
mravmi.
66. Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka (prípadne tretej osoby), napríklad v prípade fyzického donútenia, dopísania údajov
na vopred podpísanú listinu bez vedomia podpisujúceho či v prípade psychického donútenia, typicky
prostredníctvom bezprávnej vyhrážky. Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych
okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy
občianskeho práva spájajú. Nedostatok vážnosti vôle sa prejavuje tým, že sa pri právnom úkone zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje alebo vôľa, ktorá síce existuje, avšak v inej kvalite, než
to ukazuje jej prejav. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady,
predstieraných právnych úkonov (simulácie) a právnych úkonov vykonaných žartom alebo také situácie,
z ktorých má byť adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho nie je vážna.
67. V posudzovanom prípade žalobca v 1. rade síce tvrdil, že darkyňa bola k podpisu Darovacej zmluvy
žalovaným zmanipulovaná a podpísala ju pod jeho nátlakom, žiaden taký nátlak ani manipulácie však
neboli z jeho strany preukázané. Naopak, zo svedeckých výpovedí N. B., M. B., ale najmä L. M. B., čo je
úradná osoba bez akéhokoľvek osobného vzťahu k stranám konania a bez najmenšieho majetkového
záujmu na výsledku predmetu konania, vyplynulo, že darkyňa mala v úmysle svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach darovať žalovanému už niekoľko rokov predtým, než k uzavretiu Darovacej zmluvy
došlo. Z pohľadu súdu je irelevantné, čo darkyňu viedlo k tomu, že jej podpis odložila až na dobu
výrazného zhoršenia jej zdravotného stavu. Z dokazovania je však možné prijať záver, že darkyňa
uzavretie tejto Zmluvy odkladala, pretože dúfala, že ju bude môcť vykonať za účasti a takpovediac
s odobrením všetkých troch synov, pretože sa oprávnene obávala zhoršenia ich vzťahov, ak to spraví
bez ich vedomia (k takému zhoršeniu následne i skutočne došlo). Akonáhle sa jej zdravotný stav
zhoršil natoľko, že si darkyňa veľmi pravdepodobne uvedomila, že jej čas sa v dôsledku onkologického
ochorenia kráti, rozhodla sa konať: s notárkou si dojednala návštevu v zariadení K., kde bola umiestnená,
a pristúpila k podpisu Darovacej zmluvy aj bez súhlasu a účasti jej ostatných detí. S týmito závermi sú
koherentné všetky výpovede žalovaného pred súdom i na polícii, ako aj výsluchy svedkov B. a L. B.,
rovnako na tento záver poukazuje aj lekárska správa B. P., kde je zachytené vyjadrenie poručiteľky, že
to chcela vykonať za účasti synov, ktorých roky volala, ale nepodarilo sa jej to. Preto sa rozhodla darovať

synovi nehnuteľnosti aj bez ich účasti. O veci hovorila s notárkou už 5 rokov nazad a vedia to aj ľudia z jej
okolia. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplýva jednoznačný záver, že poručiteľka I. B.
mala slobodnú vôľu svoj podiel na nehnuteľnostiach previesť na syna G.. Túto svoju vôľu komunikovala
po značné časové obdobie pred skutočným uzavretím Zmluvy pani M. B. i L. B., ktorá pred súdom
vypovedala, že úkon darovania darkyňa plánovala už niekoľko rokov a notárka mala dokonca samotné
znenie darovacej zmluvy pre pani B. taktiež už niekoľko rokov pripravené. Darovaciu zmluvu spisovala
samotná notárka. O slobodnej vôli I. B. M. zmluvu uzavrieť svedčí tiež skutočnosť, že na to, aby ju mohla
v zariadení podpísať, musela dohodnúť termín s notárkou a vybaviť jej prijatie v zariadení v dobe platných
protipandemických opatrení. Ak by aj skutočne bola dovtedy jednala pod vplyvom žalovaného či z jeho
donútenia, tak jej umiestnením v zariadení K. a následne v L. sa spod jeho údajného vplyvu musela
nevyhnutne vymaniť. Zo Záznamu po smrti poručiteľky spísaného B. P. vyplýva, že si pani B. žiadala
pre svoju ochranu prítomnosť sestier pri návštevách jej synov, teda si zjavne uvedomovala, že personál
v zdravotníckom zariadení je tam aj pre jej ochranu a ak by sa cítila byť donútená Zmluvu uzavrieť zo
strany žalovaného, mohla ich kedykoľvek požiadať o pomoc. Rovnako v čase podpisu nemohla byť ani
v tiesni spôsobenej závislosťou na žalovanou či inak z jeho strany, a to už len z toho dôvodu, že pobyt
v zariadení K. za ňu plne hradil jej syn D., žalobca v 2. rade. Uzavretie Darovacej zmluvy tak nemohlo
byť motivované ani obavou, že by darkyňa inak ostala bez opatery žalovaného, keď táto jej zjavne bola
v danej dobe poskytovaná zo strany jej ďalšieho syna. Pokiaľ ide o tvrdené podpísanie Zmluvy pod
vplyvom sedatív, toto dokazovaním nebolo vôbec preukázané, dokonca samotný znalec B. Q. uviedol,
že darkyňa nemala v čase podpisu predpísané žiadne lieky ovplyvňujúce psychiku. Motivácia, pre ktorú
darkyňa pristúpila k uzavretiu Darovacej zmluvy, je pre rozhodnutie súdu bez relevancie. Nie je dôležité,
či bola pravda, že matka strán obom žalobcom niečo za života darovala (aj keď v tejto súvislosti treba
mať na mysli, že mohla darovanie nehnuteľností zo strany otca žalobcov považovať za darovanie oboma
rodičmi), pretože podľa názoru súdu je v maximálnej možnej miere nutné rešpektovať vôľu vlastníka
naložiť s ním vlastnenými vecami ako uzná za vhodné. Pokiaľ sa preto poručiteľka slobodne a vážne
rozhodla svoj podiel na nehnuteľnosti darovať len jednému z troch synov a nebola pritom obmedzená
na spôsobilosti na právne úkony ani nekonala v duševnej poruche, je nutné jej rozhodnutie všeobecne
rešpektovať bez ohľadu na to, či sa to javí byť ostatným dotknutým subjektom spravodlivé alebo nie.
Pokiaľ ide o namietanú vadu vážnosti vôle darkyne, žalobcovia v tejto súvislosti neuviedli, v čom táto
mala spočívať, teda či žalobkyňa uzavretie darovacej zmluvy len predstierala alebo vnútorne verila, že
k prevodu na žalovaného nedôjde. Žiadna vada Darovacej zmluvy, ktorá by spočívala v nedostatku
vážnej vôle darkyne Zmluvu uzavrieť, v konaní nebola zistená.
68. Žalobcom v 2. rade bolo tiež tvrdené uzavretie Darovacej zmluvy v tiesni. Tieseň je objektívny
stav, ktorý dolieha na konajúceho takou intenzitou, že uzavrie zmluvu, ktorú by za iných okolností
neuzavrel, a to za nápadne nevýhodných podmienok. V prípade tiesne konajúci nekoná slobodne, avšak
jeho konanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani bezprávnou vyhrážkou, preto takýto úkon
nie je absolútne neplatný, vzniká len právo na odstúpenie od zmluvy. Ani jedným zo žalobcov nebolo
tvrdené, že by darkyňa od Darovacej zmluvy po jej uzavretí odstúpila či že by to vôbec zvažovala
urobiť, a naopak N. B. i B. P. zhodne vypovedali, že darkyňa bola spokojná a vyrovnaná s tým, že
Darovaciu zmluvu uzavrela a nikdy sa jej zrušenia nedomáhala. Napokon ostáva uviesť, že existencia
tiesne v čase podpisu Zmluvy nebola v konaní zistená, keďže tu neboli dané žiadne také okolnosti,
ktoré by darkyňu nútili darovaciu zmluvu uzavrieť aj keby to inak (za iných okolností) neurobila. Ako je
vyššie podrobne zdôvodnené, uzavretie Darovacej zmluvy mala premyslené a naplánované niekoľko
rokov vopred a jej zhoršený zdravotný stav ju motivoval k podpisu pristúpiť napriek tomu, že vedela,
že sa jej dosiaľ nepodarilo jej zvyšných synov presvedčiť k ich akceptácií jej rozhodnutia. Skutočnosť,
že Darovacia zmluva mala negatívny vplyv na sociálny a materiálny status darkyne, je bez vplyvu na
rozhodnutie súdu, súd však uvádza, že z povahy veci každá jedna darovacia zmluva znižuje materiálnu
úroveň darcu a zvyšuje status na strane obdarovaného.
69. Či boli alebo neboli porušené protipandemické opatrenia, súd v konaní neskúmal, pretože ak by aj
dospel k záveru o ich porušení, také porušenie by nezakladalo neplatnosť uzavretej Darovacej zmluvy.
70. Pokiaľ ide o žalobcami tvrdené uzavretie Darovacej zmluvy v ťažkej životnej situácii darkyne,
ktorá bola vyčerpaná, v strese a ubolená, súd po vykonanom dokazovaní nedospel k záveru, že
by tieto skutočnosti akokoľvek darkyňu ovplyvnili v jej slobodnom rozhodovaní a konaní. Darkyňa
napriek tomu, že nebola v priaznivom zdravotnom stave, dobrovoľne telefonicky kontaktovala notárku
i zariadenie, v ktorom bola umiestnená, za účelom umožnenia návštevy notárky, skontaktovala tiež

svojho syna, aby notárku na stretnutie doviezol a Darovaciu zmluvu podpísala. Ak by skutočne jednala
v strese a ubolená a následne by uzavretie Zmluvy oľutovala, bola by to nepochybne uviedla ak nie
personálu alebo ošetrujúcemu lekárovi, tak niektorému zo svojich zvyšných synov alebo bývalej neveste
a vnukovi pri ich návšteve. Všetci však, naopak, zhodne vypovedali, že darkyňa si plne uvedomovala, čo
urobila, toto konanie neľutovala, a bola s jej usporiadaním pomerov spokojná. Volala tiež žalovanému
počas jeho výsluchu na polícii, kde mala potrebu ešte 21.04.2024, teda viac ako mesiac po uzavretí
Darovacej zmluvy, poverenému príslušníkovi vysvetliť, že nehnuteľnosti synovi darovala dobrovoľne, nie
je dementná, je pri zmysloch a vedela, čo robí. Žiaden nátlak zo strany žalovaného na jeho matku, jeho
manipulácie alebo vyvolávanie jej stresu v konaní neboli preukázané.
71. Ostáva posúdiť žalobcami tvrdenú existenciu duševnej poruchy na strane darkyne, v dôsledku ktorej
táto nemala byť spôsobilá Darovaciu zmluvu vôbec uzavrieť a Zmluva by preto mala byť neplatná.
V konaní nebolo sporné, že darkyňa nemala súdom obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Žalovaný
v konaní uvádzal, že darkyňa sa až do konca života udržiavala v dobrej mentálnej kondícii, žalobca
v 2. rade vypovedal, že matka sa neliečila na psychiatrii a nie je mu známe ani akékoľvek jej duševné
ochorenie, iba nebývala v dobrej nálade, keď jej klesol tlak. Vždy bola veľmi sebestačná, vedela si
všetko sama vypýtať a až do posledných chvíľ bola mentálne v dobrej kondícii. Doplnil, že mama
išla do K. ako slobodný občan so všetkými právami, nešla tam ako sociálne odkázaná osoba. Svoj
občiansky preukaz nechávala na recepcii, pretože nebola nijako obmedzená a nikto za ňu nerozhodoval
v zmysle opatrovníka. Svedkyňa M. B. uviedla, že darkyňa bola úplne v pohode. Pri telefonátoch
preberali televízny program, politiku, život v C.. Asi až dva týždne pred smrťou mala také momenty,
že si nevedela na niečo spomenúť. Ešte 20.06.2021 boli na jej oslave v L., kde darkyňa rozprávala
a ďakovala hosťom. Darkyňa nemala žiadne duševné problémy, maximálne si tak ako každý občas
dala tabletku na ukľudnenie. Svedok N. B. uviedol, že duševný stav babky síce nevie posúdiť, lebo nie
je lekár, ale ona bola čulá, vnímavá, vedela normálne uvažovať a zdravo komunikovať. Bola príčetná
do poslednej chvíle. Aj sám žalobca v 1. rade vo svojom podaní doručenom 25.03.2024 uviedol, že
jeho matka bývala v dome až do konca sama a potrebovala iba spoločníka na rozptýlenie, keďže
bola sebestačná a žalobcovia a žalovaný jej pomáhali. Jediným dôkazom, ktorý v rámci vykonaného
dokazovania usudzoval na existenciu duševnej poruchy darkyne v čase uzavretia Darovacej zmluvy,
bol predložený znalecký posudok B. A. Q., O., B., B.. Žalovaným predložený znalecký posudok B., C.
M., naopak, prítomnosť duševnej poruchy znemožňujúcej platné uzavretie Darovacej zmluvy u darkyne
vylučoval. V konaní tak boli na preukázanie duševného stavu darkyne v čase podpisu Darovacej zmluvy
predložené dva znalecké posudky, ktoré boli vo vzájomnom rozpore.
72. Oba znalecké posudky predložené v konaní boli vypracované riadne zapísanými znalcami v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetví psychiatria a oba obsahovali doložku, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súd predloženými znaleckými posudkami vo
všeobecnosti nie je viazaný, hodnotí ich voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v §
191 CSP. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len
presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18.
decembra 2013, sp. zn. 41 Cob 150/2013). Súd teda nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov
vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu k
skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Najvyšší súd SR už v stanovisku sp. zn. Pls
3/80 z 23. decembra 1980 v časti venovanej hodnoteniu znaleckého posudku uvádzal, že „súd nemôže
nekriticky preberať závery znaleckého posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa § 132 OSP“ (teraz čl.
15 a § 191 CSP). Podľa Najvyššieho súdu ČR sa súd musí zaoberať „zda posudek znalce má všechny
formální náležitosti, tedy zda závěry uvedené ve vlastním posudku jsou náležitě odůvodněny a zda
jsou podloženy obsahem nálezu, zda znalec vyčerpal úkol v rozsahu, jak mu byl zadán, zda přihlédl
ke všem skutečnostem, s nimiž se měl vypořádat, zda jeho závěry jsou podloženy výsledky řízení a
nejsou v rozporu s výsledky ostatních provedených důkazů“. Súd by mal hodnotiť znalecký posudok
komplexne, t. j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu
znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery,
spoľahlivosti metód použitých znalcom a spôsobu vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal
bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo
by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu
hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za
skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca.

73. V posudzovanom prípade, ako je i vyššie uvedené, boli oba predložené znalecké posudky
vypracované znalcami zapísanými do zoznamu znalcov, pričom obaja znalci boli a sú vo vzťahu
k položeným otázkam odborne spôsobilí, keďže obaja sú zapísaní pre odvetvie psychiatria. Ani jeden
zo znalcov nebol vylúčený. Znalecký posudok B. C. M. je však plne súladný s ostatným vykonaným
dokazovaním, najmä výsluchom ošetrujúcej psychiatričky B. G. P. a jej lekárskymi správami, s výsluchom
svedkov, ktorí sa s darkyňou v čase blízkom podpisu Zmluvy osobne stretávali a s výsluchom notárky L.
B., ktorá videla darkyňu pri podpise osobne a rozprávala sa s ňou. Títo všetci vypovedali o príčetnosti
a uvedomelom stave darkyne, ktorá vedela, čo robí a riadne a zreteľne to navonok komunikovala.
Znalec B. A. Q. svoje závery založil na tvrdeniach žalobcu v 1. rade a na lekárskej prepúšťacej správe
darkyne z 12.03.2021, ktorá však neobsahuje jedinú zmienku o psychickom stave darkyne. K záveru
o organickom psychosyndróme pri závažnom telesnom ochorení dospel na základe zákonitostí platných
v medicíne, podľa ktorých bola darkyňa v zlom zdravotnom stave, vyčerpaná akútnym priebehom
komplikovaného onkologického ochorenia, pričom z medicínskeho hľadiska podľa neho nie je možné,
aby tieto stavy nemali negatívny vplyv na mozog a psychiku nebohej, jej kritické myslenie a vôľovú
činnosť. Sám pri výsluchu uviedol, že nie každá osoba nachádzajúca sa v identickým podmienkach,
by bola nespôsobilá vykonať právny úkon, avšak vyhlásil, že darkyňa nespôsobilá bola, pričom ale
vôbec nevysvetlil, ako k svojmu presvedčeniu dospel, keď ním stanovená diagnóza nevyplýva zo
žiadnej dostupnej lekárskej dokumentácie. Pri výsluchu sa sústredil na spochybňovanie, prečo darkyňa
Darovaciu zmluvu podpísala tak narýchlo, ak teda nebola ovplyvnená ním stanovenou diagnózou, avšak
podľa názoru súdu znalec absolútne opomenul vziať do úvahy ostatné vykonané dokazovanie (zrejme
preto, že sa nebol v rámci vypracovania znaleckého posudku oboznámiť s obsahom súdneho spisu,
vrátane vykonaných výsluchov svedkov), ktoré svedčí o tom, že tento úkon plánovala vykonať roky a len
obava zo zhoršenia vzťahov medzi jej synmi jej v tom bránila, pričom táto prekážka odpadla v momente,
kedy zistila, že je tak vážne chorá, že daný úkon inak možno ani nestihne vykonať. Diagnóza stanovená
znalcom tak síce môže byť pravdivá, avšak to, či ju táto diagnóza činila neschopnou uzavrieť Darovaciu
zmluvu, je právnou otázkou, ktorú znalec nie je oprávnený riešiť. Znalec má vo svojom znaleckom
posudku popísať zdravotný a psychický stav konajúcej osoby a uviesť, ako tento stav vplýva na jej
psychiku, ale k záveru o tom, či konajúca osoba skutočne v tejto duševnej poruche konala a táto ju
na daný právny úkon činila neschopnou, musí dospieť súd sám. Po zhodnotení všetkého vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že darkyňa predmetný právny úkon nečinila v duševnej poruche, činila
ho vedome, dobrovoľne a po dôkladnom zvážení všetkých následkov. Jej objektívne zhoršený zdravotný
stav síce mohol mať vplyv na psychiku darkyne, ale nie v takom rozsahu, aby ju činil neschopnou
uzavretia dlhodobo plánovaného, premysleného a vopred pripraveného právneho úkonu.
74. Žalobcovia napokon tvrdili, že je Darovacia zmluva v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými
mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským
normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo
je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi
je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych
noriem (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 62/2009). Súlad
práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo k presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum). Zároveň je ale túto zásadu potrebné v každom konkrétnom prípade používať obozretne, aby
v systéme platného písaného práva (lex scripta) nedochádzalo k oslabovaniu ochrany občianskych
práv, ktorá sú zakotvené zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu inej významnej právnej zásady
ovládajúcej oblasť súkromného práva – zásady právnej istoty (bezpečnosti). Dobré mravy ako jedny zo
základných noriem spoločnosti sú podľa súdnej praxe rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti.
Ak sa preto prieči určitý právny úkon dobrým mravom, musí to byť súdom v danom čase a vo vzájomnom
konaní účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, vrátane doby i postavenia účastníkov. Žalobcovia rozpor
Darovacej zmluvy s dobrými mravmi zakladajú na zvláštnych okolnostiach uzavretia Zmluvy, na tom,
že v jej dôsledku došlo k zníženiu zabezpečenia darkyne a žalobca v 1. rade tiež na tom, že to bolo
vo vzťahu k ostatným súrodencom, ktorí sa o matku tiež starali a za jej života od nej nič nedostali,
nespravodlivé. Tieto skutočnosti však podľa súdu nezakladajú rozpor právneho úkonu s dobrými
mravmi. Je výsostným právnom vlastníka slobodne sa rozhodnúť ako naloží so svojim majetkom a nie
je v rozpore s dobrými mravmi aj ak ho celý daruje len jednému svojmu dieťaťu. Z dokazovania
nevyplynuli také okolnosti uzavretia Zmluvy, ktoré by objektívne zakladali rozpor zmluvy s platnými

morálnymi normami. Súd považuje za legitímne konanie darkyne, ktorá chcela za svojho života darovať
jednému synovi jej majetok a keďže sa obávala, že umrie, k uzavretiu Zmluvy pristúpila aj v zhoršenom
zdravotnom stave, za platného zákazu vychádzania a napriek komplikáciám pri uzatváraní Zmluvy.
Darkyňa bola osobou s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ktorá je oprávnená sa slobodne rozhodnúť
o nakladaní s vlastným majetkom, vrátane jeho bezodplatného prevodu na akúkoľvek osobu si vyberie.
Po uskutočnení daného prevodu však už platí základný princíp súkromného práva Pacta sunt servanda,
t.j. že zmluvy sa majú plniť. Narušenie tohto princípu zákon pripúšťa len v odôvodnených prípadoch,
kedy je vôľa alebo jej prejav v rozpore so zákonom, resp. v prípade výskytu zákonom predpokladaných
okolností po uzavretí zmluvy. Darkyňa si ako plne spôsobilá osoba musela byť vedomá aj toho, aké sú
následky uzavretia darovacej zmluvy. Súd vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalobcovia nepreukázali
ani, že by Darovacia zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi, keď ani neuviedli žiadne skutočnosti,
ktoré by takému záveru nasvedčovali a už vôbec ich nijakým spôsobom nepreukázali.
75. S poukazom na vykonané dokazovanie a neunesenie bremena tvrdenia, resp. dôkazného
bremena zo strany žalobcov, pokiaľ ide o neplatnosť Darovacej zmluvy a vlastnícke právo poručiteľky
k nehnuteľnostiam, bolo ich žalobu nutné zamietnuť aj v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po poručiteľke.
76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
77. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní o žalobe bol plne procesne
úspešný žalovaný, pretože žaloba smerujúca proti nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. Súd mu preto
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).