Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/253/2019 z 15. 10. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Malacky z 15. októbra 2024, sp. zn. 9P/253/2019, ECLI:SK:OSMA:2024:1619202948.31
Okresný súd Malacky | 9P/253/2019 | ECLI:SK:OSMA:2024:1619202948.31 | 2024-10-15 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83350fd3-879d-4fe1-a504-2ffbaf0732c1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2024:1619202948.31

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Malacky
9P/253/2019
1619202948
15. 10. 2024
JUDr. Jana Kurnotová
ECLI:SK:OSMA:2024:1619202948.31

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom
Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F.,
prechodne bytom G. XX, B. a otca G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, B. H., zast. JUDr.
Tijana Ćećezová, advokátka so sídlom Račianska 13152/69B, 831 02 Bratislava, za účasti prokurátora
Okresnej prokuratúry Malacky, v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletou, uloženie informačnej
povinnosti a uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu vždy od 9:00 hod. do 18:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok dňa 25.12.2024 od 9:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 26.12.2024 od 9:00
hod. do 18:00 hod.
- každý párny kalendárny rok dňa 23.12.2024 od 9:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 24.12.2024 od 9:00
hod. do 18:00 hod.
Otec si maloletú v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase maloletú v mieste
bydliska matky odovzdá.
Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť, maloletú otcovi odovzdať a umožniť tak riadny
výkon jeho práv.
II. Matka je povinná písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o tom, kedy a u akého
lekára absolvovala vyšetrenia, o zmene jej detského lekára alebo iných lekárov, o aktivitách maloletej
v školskom zariadení, výchovno-vzdelávacích výsledkoch, ak nie sú pre otca dostupné z aplikácie
EduPage a prípadných výchovných problémoch maloletej, o záujmovej činnosti maloletej, o vycestovaní
maloletej do zahraničia a o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska (dlhšie ako 3 dni),
a to všetko vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku.
III. Súd návrh matky na uloženie výchovného opatrenia zamieta.
IV. Matka je povinná zaplatiť otcovi náhradu trov konania vo výške 382,46 EUR, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
V. Matka je povinná zaplatiť trovy štátu vo výške 215,37 EUR, a to na účet Okresného súdu Malacky
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Otec je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 365,38 EUR, a to na účet Okresného súdu Malacky do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Vo zvyšnej časti trov konania žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
VIII. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 30Pc/30/2018 - 143 zo dňa 04.09.2018,
vo výroku o úprave styku otca s maloletou.
IX. Tento rozsudok je vo výroku I. rozsudku vykonateľný doručením.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2019 otec žiadal, aby došlo k zmene úpravy styku
s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od piatka
od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod. a každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 16,00 hod. do 19,30
hod., s výnimkou prázdnin, kedy je otec oprávnený stýkať sa s maloletou nasledovne: počas vianočných
prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 10,00 hod. do 30.12. do 19,00 hod. a každý
párny kalendárny rok od 30.12. od 10,00 hod. do 06.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka
do 19,00 hod.; počas jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od pondelka začiatku
prázdnin od 10,00 hod. do nedele bezprostredne nasledujúcej po skončení prázdnin do 19,00 hod.;
počas veľkonočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 10,00
hod. do Veľkonočného pondelka do 19,00 hod.; počas letných prázdnin každý kalendárny rok od
01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod.
s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej. Otec zároveň žiadal, aby
matka bola povinná informovať otca e-mailom vždy k 15-temu a 30-temu dňu každého kalendárneho
mesiaca o záležitostiach týkajúcich sa maloletej, najmä o jej zdravotnom stave, o menách a priezviskách
konkrétnych lekároch, ktorých maloletá navštevuje, o absolvovaných vyšetreniach maloletej, o zmene jej
detského praktického lekára alebo iných lekárov, o návšteve alebo zmene konkrétneho predškolského
alebo školského zariadenia, ktoré maloletá aktuálne navštevuje, o výchovných a pedagogických
opatreniach zo strany tohto zariadenia, o zdravotnom stave maloletej a jej aktuálnych či prekonaných
ochoreniach, o konkrétnych krúžkoch maloletej vrátane zariadení, v ktorých ich navštevuje, ako aj o
pobytoch maloletej mimo miesta jej bydliska v čase dlhšom ako sú tri dni, s uvedením konkrétneho
miesta pobytu, kde sa maloletá bude nachádzať.
2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 30Pc/30/2018 - 143 zo dňa
04.09.2018, právoplatným 14.09.2018, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol upravený
styk otca s maloletou za prítomnosti matky tak, že tento je oprávnený sa s ňou stretávať každý prvý
týždeň v mesiaci v stredu od 16,00 hod. do 18,30 hod., každý tretí týždeň v mesiaci v stredu od 16,00
hod. do 18,30 hod., každý druhý víkend v mesiaci v nedeľu od 9,30 hod. do 18,30 hod. a každý štvrtý
víkend v mesiaci v nedeľu od 9,30 hod. do 18,30 hod. Približne mesiac po právoplatnosti rozsudku,
prebiehal styk otca s maloletou v zásade bezproblémovo. Matka v uvedenom období dokonca dovolila
ich vzájomný kontakt aj nad rámec súdom schválenej úpravy. Postupom času však matka svojvoľne
menila dni a hodiny súdom upraveného styku. Otec matku žiadal, aby rešpektovala rodičovskú dohodu
a opakovane sa obrátil aj na ÚPSVaR. Keďže styk otca s maloletou prebieha len v prítomnosti matky,
nemôže si s maloletou prejavovať toľko bezprostredných citov. Otec nemôže byť naďalej limitovaný
monitoringom zo stany matky a cítiť sa ako rodič menejcenne, nakoľko mu matka neustále dáva pocítiť,
že ona je ten dôležitejší rodič, ktorý má právo rozhodovať o všetkom. Otec si pripadá ako rodič ponižujúco
a nesvojprávne. Jeho rodičovské práva sú zo strany matky limitované výlučne len na stretávanie sa
s maloletou pod jej dozorom a na niekoľko hodín počas 4 dní v mesiaci. Matka otca označuje za
psychopata, manipulátora či teroristu a predmetnú hostilitu dáva najavo aj v prítomnosti maloletej, pričom
pred ňou bežne vyvoláva konflikty. (V mesiaci november 2018 začala matka dokonca navštevovať kurzy,
na ktorých sa vzdeláva v problematike obrany proti manipulátorom a psychopatom, čo je pre otca
nepochopiteľné). Otec ako pokojný človek sa snaží v prítomnosti dcéry udržiavať pohodovú atmosféru
a na ataky matky nereagovať. Spoločný čas trávi otec s dcérou buď v dome matky alebo na prechádzke
či detskom ihrisku. Snaží sa vymyslieť pre maloletú nejakú prospešnú aktivitu, či už je to kreslenie,
hry s hračkami alebo čítanie kníh či pozeranie rozprávok. Keď deň ich spoločného stretnutia pripadne
na nedeľu, nakúpi otec potraviny a pripravujú spolu obed. Otec sa každú minútu strávenú s dcérou
snaží využívať plnohodnotne. Ak mu to matka niekedy dovolí pripraví ju aj na nočný odpočinok a pred
spaním jej číta rozprávky. Pri všetkých uvádzaných aktivitách je však prítomná matka, čo musí vytvárať
medzi rodičom a dieťaťom pocity neslobody a obmedzenia. Navyše je tak otec odkázaný na to, čo

matka dovolí a čo nie. S odstupom času to tak začína vnímať aj maloletá, ktorá otca pri odchode
zdržiava. Často sa stáva, že maloletá vyjadruje želanie spať s otcom alebo s ním ísť k nemu domov.
Vzhľadom na vek maloletej, jej prirodzené osobnostné i vývinové potreby je nevyhnutné, aby sa s otcom
stretávala častejšie a v dlhších časových intervaloch. S poukazom na vyšší vek maloletej je doterajšia
úprava styku s otcom nevyhovujúca a popierajúca práva rodiča a dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny
kontakt. Je v záujme zdravého osobnostného a psychického vývoja maloletej, aby bola v čo najčastejšom
a najpravidelnejšom kontakte s oboma rodičmi. I napriek tomu, že má maloletá vytvorenú primárnu
väzbu k matke, sekundárna väzba k otcovi bola taktiež rozvíjaná od jej narodenia. Širšia separácia
dieťaťa od matky k otcovi je už vo veku maloletej prirodzená. Pre každé dieťa sú obaja jeho rodičia
nezastupiteľnými, nenahraditeľnými a rovnako dôležitými výchovnými činiteľmi a vzormi s rovnocennými
výchovnými kompetenciami, a to bez prihliadnutia na to, či ho vychovávajú v rámci partnerského zväzku.
Maloletá má k otcovi pozitívny emočný vzťah, ktorý treba neustále rozvíjať a podporovať, najmä zo
strany matky. V aktuálnej vývojovej etape maloletej, v nadväznosti na doteraz platnú úpravu styku, nie
je dostatočne proporcionálne vyvážené právo i povinnosť otca, podieľať sa na výchove maloletej a nie
je zachované ani právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, s poukazom na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho kontaktu s ním. Európsky súd pre ľudské
práva opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu vs. Nemecko) resp., že dieťa má právo
na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, prejaviť svoje city skutočne
slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová vs. Turecko). Podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, právo „byť spolu“ je pre rodiča a dieťa základný
prvok rodinného života, pričom vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tomto zabraňujú sú zásahom do práva
chráneného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov
s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa
zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda
súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať
sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález ÚS ČR z 15.03.2016,
sp.zn. III.ÚS/2298/15). Na strane maloletej došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu
pôvodného súdneho rozhodnutia, a to s prihliadnutím na vyšší vek maloletej a jej objektívny záujem
tráviť so svojim otcom viac času osamote. Pre maloletú nie je vhodné, aby trávila čas medzi rodičmi,
ktorých vzťahy sú napäté a z ktorých jeden (matka) neuznáva rovnocennosť role toho druhého (otca).
K požiadavke na uloženie informačnej povinnosti otec uviedol, že matka nepodáva otcovi pravidelne
informácie o zdravotnom stave maloletej, pričom otec od nej nemá vedomosť o tom, akých lekárov
maloletá vlastne navštevuje, aké vyšetrenia absolvovala. Vedomosť o MŠ a aktivitách v nej má otec len
z toho, čo mu povie samotná maloletá, ktorú však otec nemieni stavať do roviny, ktorá prináleží matke.
Otec tak o svojej dcére má len obmedzené informácie. Dokonca mu zo strany matky nebolo umožnené
ani spolurozhodovať o tom, kde bude maloletá chodiť do MŠ. Preto nevyhnutné upraviť rozhodnutím
súdu aj právo otca na pravidelné informovanie o záležitostiach maloletej zo strany matky.
3. Matka maloletého sa k návrhu v podaní zo dňa 21.08.2020 (č.l. 66) písomne vyjadrila tak, že s návrhom
otca nesúhlasí. Uviedla, že ich rodičovská dohoda bola výsledkom pochopenia matky, že sa otcovi musí
prispôsobiť, inak ich zničí. Aktuálne sa otec s maloletou stretáva v nedeľu a na styk navyše nereflektuje.
Nevyužíva ani možnosť videohovorov, ktoré mu matka ponúkla. Odmieta, že by jej účasť na styku
narúšala priebeh styku a že by bránila rozvoju vzťahu otca s maloletou. Matka odmieta ignorovanie
správania otca voči nej a maloletej. Otec sa stretáva s dcérou v zmysle dohody, ak termín stretnutia
niekomu nevyhovuje, dohodnú si nový termín. Nie je problém ani aby otec prišiel za nimi na chalupu či
si určil iný termín. Otec nikdy matke neprezentoval, že by mal inú predstavu o styku. Styky prebiehajú
stabilizovane v závislosti od nálady otca. Zväčša sa realizujú v domácom prostredí maloletej už 5 rokov,
pri rešpektovaní možností otca, jeho rodičovských zručností a kvalít. Matka pozná otca, úskalia jeho
správania a osobnosti a snaží sa pre maloletú vytvoriť čo najoptimálnejšie zázemie pre jej výchovu.
Otec podal na matku viacero oznámení, keď nemohla dodržať rodičovskú dohodu. Počas pandémie
si dcéra s otcom pravidelne skypovala a otec ani raz nespomenul, že by mu to vadilo. Otec realizuje
inštitucionálnu šikanu. Otec pochádza zo Srbska a od ženy vyžaduje poslušnosť a rešpekt. Ak sa mu
žena vzoprie, je chorá. Po získaní otcovských práv matke povedal, odteraz uvidíš, čo je to peklo na zemi.
Odvtedy matku šikanuje cez inštitúcie, dieťa zneužíva ako nástroj moci. Napriek tomu matka s otcom
spolupracuje z dôvodu rešpektovania potrieb maloletej. Matka stiahla trestné oznámenie vo veci týrania
blízkej osoby, uzatvorila s otcom rodičovskú dohodu a prispôsobila sa tomu, čo bolo akceptovateľné.
Súčasná šikana však už nie je akceptovateľná. Rodičovská dohoda bola uzavretá na znak toho, že sa už

nebudú súdiť a ak nenastanú komplikácie, budú ju trvale akceptovať s tým, že sa budú prispôsobovať
životu. Otec vtedy tvrdil, že nič nechce, len byť zapísaný v rodom liste. Rovnako sa dohodli, že dieťa
bude u matky, kam ju bude otec dochádzať navštevovať a že čas strávený s dcérou budú tráviť spolu
ako mama a otec, a to každú druhú nedeľu. Stredu navrhli právnici a oni to akceptovali. Matka v čase
dohody netušila, že streda sa stane predmetom šikany zo strany otca. Tiež sa dohodli, že ak sa otec
bude správať v rámci bežne zaužívaných pravidiel, môže sa stretávať s dcérou aj nad rámec. Matka
aj maloletá sú sledované v psychiatrickej ambulancii a navštevujú aj psychologické poradenstvo, kde
konzultujú rodinnú situáciu. Dcéra je vzhľadom na kontakt s otcom, ktorý má osobnostný problém,
poznačená konaním otca. Je neustále konfrontovaná políciou, úradmi. Bola svedkom otcových excesov.
Maloletá je z otca zmätená. Otec hovorí ako ju veľmi ľúbi a potom zruší stretnutie. Matku dcéra vníma ako
oporu a vzhľadom na prejavy otca si žiada prítomnosť matky. Matka považuje za nevhodné odtŕhanie
dcéry od matky, ktorá je pre ňu bazálnou istotou a bezpečným bodom. Je nevhodné rozširovať čas
s otcom s manipulatívnymi a psychopatickými rysmi. Otec o dcéru a jej potreby nejaví záujem. Otec
provokuje, je účastný konfliktných situácií, je násilný. Hodil matku o zem, kopol ju, kopal do dverí, búchal
na okná, zbil matkinho priateľa. Otec používa klamstvo, je bez pocitu viny a empatie, nekontroluje sa
a jej nátlakový, šikanuje, manipuluje. Dieťa s rodičom, ktorý má disociálnu poruchu osobnosti, vyrastú
bez cítenia a porozumenia vlastných emócií. Otec si práve vďaka matke môže s maloletou prejavovať
city, ktoré od matky odpozorováva. Miesto toho, aby otec prijal vlastné limity a to že mu matka pomáha
pri výchove, podáva neopodstatnené návrhy. Maloletá sa matky pýta, prečo ku nim otec stále chodí.
Otec účelovo marí náhradné termíny a striktne sa drží rozsudku odhliadnuc od záujmu maloletej. Počas
styku sám vyhľadáva matku, keď dcére nerozumie či keď sa mu s ňou už nechce byť. Matka dlhodobo
vytvára pre otca bezpečné miesto pre stretávania. Otec sa dcére venuje v pohodlí domova. Bežne sa
predtým stávalo, že keď boli na verejnosti, otec matku provokoval, nahrával, nadával jej, drgal do nej,
budil strach z toho či nezoberie dcéru do Srbska. Počas styku matka väčšinou robí domáce práce.
Napriek tomu otec za matkou neustále chodí a osočuje ju. Otcovi počas styku matka ponúka množstvo
aktivít, to otca však nebaví, pozerá do mobilu, dcére pustí rozprávky a zaspí. Od istého času nezostáva
s dcérou sám v kúpeľni, čo akceptuje. Súhlasí s programom, ktorý navrhne matka, on totiž program
nemá. Otec sa o žiadne komunikačné a rodičovské zručnosti nezaujíma. To, že sa k nemu dcéra pýta
a chce s ním odísť, je výmysel. Dcéra nechce byť s otcom sama, keď matku nevidí, zavolá, aby mala
istotu, že je matka v dome. Pri odchode otec naťahuje čas, hecuje dieťa, aby mu dala 20 x pusu, aj keď
ona nechce, hovorí, že odchádza a stále je tam. Dcéra je zmätená, nepokojná. Styk závisí od otcovej
nálady, v dobrej nálade sa s ním matka vie dohodnúť, keď príde podráždený, matka aj dcéra sa mu
podriaďujú, nič neriešia, ponúknu mu obed, pospať si a v styk prebehne v pokoji. Otcova osobnostná
nestabilita vyvoláva potrebu matkinej prítomnosti. Otec sa sám priznal, že sa nevie ovládať a hnev si
ventiluje zväčša na matke, zriedka na dcére. Nie je pravda, že otec nemá od matky informácie, to čo
žiada, je informačná šikana. Otca informuje prirodzeným spôsobom. Otec informácie o maloletej vie,
matka mu ukazuje aj fotky z výletov. Otec nemá stanovené rodičovské limity. Nevie, čo je pre dcéru
vhodné, bezpečné a čo nie. Často dcéru odmieta, ak sa majú stretnúť mimo stanovených časov. Matka
je sama obeťou otca, o ktorej sa otec vyjadruje, že je len nosnica pre jeho dieťa. S ohľadom na uvedené
matka navrhla, aby sa styk realizoval každú párnu nedeľu od 09:30 hod. do 16:30 hod. v prítomnosti
matky.
4. Matka počas konania dňa 22.01.2021 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 100),
ktorým žiadala, aby bol otec v mesiaci február a marec 2021 oprávnený stretávať sa s maloletou
len prostredníctvom online aplikácií, a to z dôvodu, že otec nedodržiava protipandemické opatrenia
v súvislosti s COVID-19. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9P/253/2019-172 zo dňa 22.02.2021 bol návrh
matky zamietnutý.
5. V podaní zo dňa 25.05.2021 (č.l. 233) matka informovala súd o priebehu styku otca s maloletou,
poukázala na kontrolu, nepredvídateľnosť a náladovosť otca. Otec počas styku preferuje oddychové
aktivity, maloletej sa venuje krátko počas niekoľkých 15 minútových aktivít. Mimo aktivity vykonávané
s maloletou otec spí, pozerá do mobilu, popíja kávu, nemá problém zabaviť maloletú rozprávkami/hrami
na mobile 3-4 hodiny zo styku. Záujem otca smeruje namiesto maloletej na matku, na ktorú sa nevhodne
vyjadruje, ako napr. že je mentálne zaostalá, pribrzdená, hlupaňa, ježibaba, gestapo a pod. Nemá
problém vyjadrovať sa tak aj pred maloletou. Otec vedie maloletú k tomu, aby matke klamala, robila jej
zle, učí ju pľuť, prdieť, grgať, čo maloletá následne vykonáva v tesnej blízkosti matky, či núti maloletú
mať s otcom tajnosti. Správanie otca je pudové, impulzívne, nepredvídateľné. Matka otca pozná a vie
jeho správanie usmerniť ešte pred fázou hnevu. Otec si neuvedomuje svoje výchovné limity. Maloletá

je zaťažovaná patologickým správaním otca. Otec dlhodobo núti maloletú, aby mu dávala opakovane
pusy a tie podmieňuje cukríkom. Podľa matky otec využíva styk s maloletou na oddych, starostlivosť o
neho zo strany matky, maloletej sa venuje v minimálnom rozsahu. Z priebehu stykov je zrejmé, že otcovi
aktuálne rozsah stretávania vyhovuje, nevyužíva styky navrhované matkou, chodí neskôr. Návrh otca
nekorešponduje so skutočným stavom a je prejavom inštitucionálnej šikany matky.
6. V podaní zo dňa 05.07.2021 (č.l. 248) matka uviedla, že maloletá sa narodila do nestabilného
prostredia, v ktorom sa otec správal voči matke násilne. Sám otec matke priznal že má problém
s agresivitou a nevie sa ovládať. Počas tehotenstva, kedy sa správanie matky voči otcovi začalo
vyostrovať, matka vyhľadala psychoterapeutické poradenstvo. Po 6 týždňoch spoločného bývania,
správanie otca matku presvedčilo, že by nebolo správne, aby sa maloletá narodila do tak disfunkčného
vzťahu, kde dominovali prvky násilia a ponižovania matky. Preto požiadal otca o odchod. Otec napriek
tomu zotrvával v domácnosti opustil ju až 06.03.2016, keď matka odmietla na neho prepísať dom.
Maloletá mala 8 mesiacov. Otec pár dní pred pôrodom ani nevedel, kde je pôrodnica, býval pod vplyvom
alkoholu. Záujem vyhnúť sa zodpovednosti za maloletú potvrdzoval svojím správaním, s maloletou bol
od narodenia v kontakte, ale slovo tato nepoužíval a od roku 2016 do roku 2018 ani neplatil výživné.
Otec ich v tom čase kontaktoval minimálne, nejavil reálny záujem. Robil matke schválnosti, cielene
maloletú vystavoval konfliktu lojality. Pred maloletou matke vulgárne nadával, pľul na matku. Sľuboval
maloletej, že jej nájde novú matku. Vyhrážal sa matke, že ju zničí, vezme si dieťa, preklínal matku aj
maloletú. Matka nemala silu proti otcovi bojovať, len tlmila jeho útoky. Zo stresu stratila mlieko, ktoré sa
jej po odchode otca vrátilo. Tri mesiace po narodení bol u maloletej lekárom konštatované, že vzhľadom
na stresové prostredie má spomalený psychomotorický vývoj. Matka s dcérou pravidelne rehabilitovala
do jej 2 rokov. Otec s rehabilitáciami matke nikdy nepomáhal a celú starostlivosť nechával na matke.
Matka s dcérou pravidelne navštevovala viacero krúžkov a cvičení a otec nikdy nejavil záujme o tieto
aktivity a nikdy na ne finančne neprispel. Od 2,5 roka maloletá navštevovala súkromnú materskú škôlku.
Otec matke uvádza, že ak ho nebude poslúchať, jeho právnici ju zničia. Keď sa matka zoznámila s
jedným mužom (p. G.) otec sa jej začal vyhrážať, zastrašovať, vydierať a prenasledovať, rovnako aj
p. G.. Otec maloletú uniesol v nákupnom centre. Otec fyzicky v matkinom dome napadol p. G. za
prítomnosti matky a maloletej. Ublížil mu na zdraví s trvalými následkami a škodou na majetku. Začal
ho kontaktovať, vyhľadávať o ňom údaje a vyhrážať sa mu, že ak sa neprestane s matkou stretávať,
všade ho udá. Matku vydieral, aby si ho vzala za muža, inak ju zlikviduje a pripraví o dieťa. J. G.
podal na otca oznámenie, matka bola vypovedať na priestupkovom oddelení, matke sa vyhrážal, že ak
bude svedčiť proti nemu, že príde o peniaze, o dieťa, dostane matku na psychiatriu, že je bývalý vojak,
policajt. V p. G. vyvolala taký strach že už matku viac nekontaktoval. Matke sa otec vyhrážal, že ak si
nájde ešte niekoho, urobí to isté. Otec klame a manipuluje. Správanie otca má deštruktívny vplyv, preto
matka vyhľadala odbornú pomoc. Od marca 2018 život matky sa zmenil na obranu proti útokom otca
prostredníctvom najrôznejších inštitúcií. Konanie otca je podľa matky právna a inštitucionálna šikana.
Otec matku kontroluje, nahráva, odpočúva, sleduje. Zneužíva svoje rodičovské práva. Otcovi nejde
úprimne o styk s maloletou. Po uzavretí rodičovskej dohody sa styk realizoval aj nad rámec dohody. Otec
začal podávať na matku podania na ÚPSVaR, súd, políciu. Pred ÚPSVaR zatajoval dohody o zemne
styku a účelovo oznamoval, že styk matka marí. Matka sa prihlásila na seminár za účelom získania
zručností v obrane pred toxickými osobnosťami na tému, ako sa brániť manipulátorom a psychopatom
a ako ochrániť dieťa pred patologickým rodičom. Matka sa obrátila opakovane na políciu, pomáhajúce
organizácie. Matka ďalej uviedla, že obdobie od 02.09.2019 do 08.09.2019 s nimi otec strávil na chate
v F., kde došlo k incidentu, ktorý vyústil do toho, že matka pichla nôž do pneumatiky otcovho auta a otec
matku kopol do nohy. Keď matka odcestovala na dovolenku na G., otec sa matku snažil obviniť z únosu,
oznámil matku na polícii, na ÚPSVaR, zamlčal, že o dovolenke má vedomosť a mal náhradný styk. Otec
podal na súd návrh na výkon rozhodnutia, nariadenie neodkladného opatrenia, na zníženie výživného.
Cieľom otca nie je starostlivosť o maloletú ale samotný proces súdnych konaní. Matka bola svedkom
situácie v decembri 2019, ktorú otec na pojednávaní priznal, a to že za jeho prítomnosti a prítomnosti
matky si dcéra v kúpeľni rozťahovala genitálie. Na otázku matky, čo to robí a odkiaľ to má, dcéra pohotovo
odpovedala, že od tata. Otec zostal zaskočený a ticho. Otec akceptuje, že už nie je s maloletou viac
sám v kúpeľni, neumýva ju ani neprezlieka. Avšak krátko na uvedený incident otec, podal návrh na
zmenu styku. Matka je opakovane svedkom toho, ako otec hovorí, že sú tajomstvá medzi ním a dcérou,
ktoré nepovedia mame. Otec taktiež potvrdil, že dcéra mu videla stoporený úd. Dcéra potvrdila, že otec
nátlakom vyžaduje od dcéry pusinky. Otec neuznáva matku ako ženu. Matka otca akceptuje ako rodiča
maloletej a vytvára maximálny priestor pre nerušený styk otca s dcérou, poskytuje otcovi bezodplatne

miesto styku, on si pospí, naje sa, robia mu program. Otec matku neustále kontroluje s kým bola, či má
matka priateľa a pod. Otec ich obmedzuje, len aby sa nevzdialili zo B..
7. V podaní zo dňa 06.07.2021 (č.l. 271) sa matka vyjadrila k správe ÚPSVaR zo dňa 23.04.2021
z pohovoru s maloletou, pričom uviedla, že cieľom pohovoru s maloletou mala byť objektivizácia tvrdenia
matky o neprimeranom správaní otca k maloletej. Je však zrejmé, že jej cieľom je spochybnenie
matky. Správa sprostredkúva informácie, z ktorých sú podsunuté už aj závery. Na základe čoho dospeli
k záveru, že negatívny vplyv na maloletú je väčší zo strany matky, lebo trávi s maloletou viac času?
Táto dedukcia pracovníčok úradu sa vylučuje s tým, že dieťa vníma matku ako dobrú a otca ako zlého
a čas strávený s otcom ako pekný. Domáce násilie a grooming sa vzájomne nevylučujú. Tým, že je dieťa
svedkom násilia na matke, sa stáva tiež obeťou násilia. Veta, ktorá potvrdzuje tvrdenia matky o nútení
otca dávať mu pusinky maloletou je opäť pracovníčkou zbagatelizovaná. Matka na súde vypovedala
o situácii, ktorá sa odohrala v decembri 2019 za prítomnosti otca a ktorú otec na súde priznal. Odvtedy
uplynulo 16 mesiacov, očakávali pracovníčky od dieťaťa, že im povie, čo sa stalo na konci roku 2019?
Situáciu na úrade matka opísala tým spôsobom, že keď prišla s A. na úrad pani pri vchode, poznamenala,
že aj vy idete za pani G.? Zrazu sa vynoril spoza stĺpu otec, priskočil k maloletej a strčil jej do úst cukrík
spôsobom, ako sa podáva tableta. Matka zostala nemo stáť, aj aj pani a obidve pozerali, čo sa deje.
Z teatrálneho uvítania bola prekvapená a krútila hlavou, trvalo to niekoľko minút. V tom prišla pani G..
Následne A. oboch chytila za ruky, ako to zvykne robiť a išli do výťahu, ako taká „šťastná rodinka“, kde
matka dokopy nič nepovedala, stále bola otrasená z úvodného privítania. Nie je pravda, že by A. vytrhla
ruku, nikdy to nerobila, pretože bežne oboch chytá za ruku. Prečo by to mala robiť akurát pred kolíznou
opatrovníčkou? Opakovane sa stávalo, že oblečenie, ktoré sa dostalo otcovi do rúk, im nevrátil, lebo to
stratil alebo niekde zabudol. Automaticky matka preto reagovala na bundu, ktorú jej chcel vziať. Potom,
ako vošla pani G. s A. do miestnosti na výsluch, ktorý trval asi hodinu, stál otec po celý čas tesne pri
dverách. Matka vyskúšala či je cez dvere počuť, keď nič nepočula, sadla si. Matku by neprekvapilo,
keby mal otec - agent tajnej služby so sebou nejaké odpočúvacie zosilňovacie zariadenie. Po výsluchu
sa matka slušným spôsobom pýtala pani G., čo bude nasledovať, do rozhovoru začal zasahovať otec,
skákať do reči, nech sa s ňou už nerozpráva, na čo matka zareagovala, nech sa do nej nepletie. Po
výsluchu sa opäť chopil A., matka ich nechala samých a išla pani K. pre papiere. Keď hrozilo, že
ide dať papiere pre matku (listinné dôkazy) otcovi do rúk, okamžite obranne zareagovala. Dlhodobé
manipulácie, klamstvá a provokácie otca, akoby zrazu nikto nevidel a nepočul, aj preto sa psychické
násilie často označuje aj ako neviditeľné násilie. Administratívne násilie, ktorým je to, čo otec robí, ako
pokračujúca forma domáceho násilia /rodovo podmieneného násilia na ženách/, nazýva matka právnou
a inštitucionálnu šikanou a je dôsledkom toho, že takéto násilie zákon o rodine agresorovi umožňuje.
Dieťa je len nástrojom právnej moci pri uplatňovaní si rodičovských práv otca a obeťou násilia v ich
prípade nie je len matka, ale aj A.. Agresor nemá dôvod zmeniť svoje správanie, ak sa štát postaví na
jeho stranu rozšírením styku. Otec sa snaží odstrániť každého, kto mu stojí v ceste či fyzicky (napadol
matku, jej priateľa, matkinu matku) či psychickým nátlakom a šikanóznym konaním. Otec prekračuje
hranice, nedodržuje pravidlá ale vyžaduje ich dodržiavanie od matky, neustále mení názor, náladu,
klame, žije dvojtvárne, nevie sa ovládať, zavádza a ovplyvňuje druhých na dosiahnutie svojich cieľov.
A. manipuluje a podsúva jej to, čo mu poradili právnici. Aktivity otca nesmerujú k tomu, aby podporoval
vzťah A. k rodičom ale len k nemu. Vedome navodzuje A. do konfliktu lojality, neustále si ju počas styku
kupuje, manipuluje, degraduje rolu matky. Už v minulosti sa otec vyjadril, že maloletá bude žiť v B. s
jeho matkou a že to zariadi. Všetky doteraz vykonané úkony otca k tomu smerujú, má záujem len jeden,
odstrániť matku zo života A.. Rozšírením styku by sa rozšírila možnosti jeho vplyvu na maloletú, ktorá
vzhľadom na sugestívne schopnosti otca podlieha jeho vplyvu, bojí sa konfrontácie, či vysloveniu toho,
čo v skutočnosti prežíva. Otec chce ešte viac zvýšiť kontakt medzi rodičmi vynucovaným dopisovaním,
telefonovaním, dohadovaním, sťažnosťami. Rozhodnutie o rozšírení styku je obrovská príležitosť na
šikanu. Otec nie je typ muža, ktorý býva bežne s deťmi a bezpečne a náležite sa o ne stará. Matka nemá
vedomosť o tom, že by otec počas svojho života mal niekedy sám na zodpovednosti nejaké dieťa. Nikdy
také nič nežiadal, tvrdil že dieťa patrí matke a matka sa má starať. Otec si je v reálnom živote vedomý
matkiných kvalít, na jednej strane mu to vyhovuje, na druhej strane ho to hnevá a matku šikanuje a tak
získava pocit nadradenosti a moci. Nikdy matku v rodičovstve nespochybnil, má voči matke plnú dôveru
a do výchovy sa reálne nepletie. Otec sa vyžíva v šikane a vníma to ako pokračovanie ich vzťahu, ktorý
si normálnym spôsobom nedokáže zabezpečiť. Vyhľadáva spôsoby, ako byť s matkou v kontakte. Keď
nie je styk, majú isť spolu na súd, úrad, výsluch, na výchovné, mediáciu, majú si dopisovať volať a pod.
Matka je prostredníctvom tejto inštitucionálnej šikany s otcom v častejšom kontakte ako mnohí ľudia
v manželstvách. Otec matku neuznáva rovnocennou už len preto, že je žena, v takomto duchu vníma

aj A.. Najviac sexuálneho násilia páchajú práve osoby bez empatie, ktorí sú blízkymi obete. Najmä deti,
ktoré zažívajú násilie sami v dospelosti páchajú násilie. To je príklad otca, ktorý je sám obeťou násilia,
vyjadril sa že ich otec policajt a vojak bezdôvodne bil remeňom. Podľa matky môže byť nápomocný
resocializačný kurz pre páchateľov domáceho násilia. Správu úradu zo dňa 23.04.2021 považuje matka
za nereflektujúcu na skutočný problém, správa nepriamo spochybňuje pravdivosť tvrdení, ktoré potvrdil
na pojednávaní sám otec, ja prekvapivé, aké rozsiahle state sú venované matke, pričom informácie
o otcovom správaní absentujú. Výsluch maloletej preukazuje podozrenie z groomingu a manipulácie s
dieťaťom zo strany otca.
8. V podaní zo dňa 07.09.2021 (č.l. 353), sa matka vyjadrila k styku otca počas letných prázdnin s tým,
že konania otca sa nemení. Matka riešila s otcom styk počas leta 2021, na čo otec reagoval, že nemá
čas, že nevie, ako bude tráviť leto. Bezvýsledne ho v tejto veci opakovane kontaktovala. V júni 2021 otec
vycestoval na 10 dní do B., keď sa mal realizovať jeho styk s maloletou. Otec síce vedel, že počas leta
je tu „bezpečné medzipandemické obdobie“, ktoré je vhodné využiť na kontakt s dieťaťom a nahradil by
si tak aj júnový styk, ale neprejavil záujem. Až dňa 19.08.2021 začal s matkou telefonicky riešiť, že by aj
s nimi niekam išiel. Nech matka navrhnem kam a čo budú robiť, nejasne sa vyjadroval, plietol termíny.
Nakoniec sa dohodli na spoločnom výlete na strednom B. od piatka 27.08.2021 do nedele 29.08.2021
s tým že pôjdu na L.. Otec nakoniec výlet zrušil a radšej uprednostnil vlastný komfort pred záujmom
dieťaťa, keďže malo pršať. Matka navrhla, aby si prezreli jaskyne v Demänovskej doline, ubytovali sa
v M.. Navrhla mu, aby to bližšie pozisťoval a dal vedieť, ako sa rozhodol. Otec sa viac sa neozval.
Následne napísal, aby sa vrátili do B. a spustil štandardný program schválností a odvolal sa na rozsudok,
že má styk v nedeľu v B. a to aj keď vedel, že majú byť už na L.. Otec zrušil spoločný výlet z dôvodu, že
nevie, čo má robiť so 6 ročným dieťaťom na L., keď „nesvieti slnko“. Rovnako tak otec konal z dôvodu, že
nechcel minúť peniaze na dcéru súvisiace s víkendovým pobytom. Otec, aby vyzeral pred súdom, že má
záujem robiť A. program a že matka je rodič, ktorý mu v tom bráni, tak jej poslal email, aby simuloval, že
má záujem o čas s dcérou, aj keď vedel, že kvôli dažďu, ďalšiemu presúvaniu a jednému divadielku za
vstupné 50 eur je nereálne realizovať stretnutie. Navyše klamlivo uviedol, že matku na vystúpenie pozval
a odmietla. S dcérou sa matka vrátila do B. podľa rozsudku. Napriek uvedenému sa otec dostavil na
styk až o 10:00 hod. bez akejkoľvek poznámky. Počas 12 hodín s dcérou nevyšiel ani von z domu. Jašili
sa, otec si pospal, A. si medzitým pozerala rozprávky na mobile. Otec ako obvykle doniesol A. k obedu
štipľavú polievku, ktorú A. neje, aj keď bol na to opakovane upozornený. Druhé jedlo, ktoré priniesol
jej nedal a odniesol si ho. Dal jej mrazené halušky. Odôvodnil to, že on nosí iba obed. Toto konanie sa
opakuje už 3 roky. Matka poukázala na nepravdivé tvrdenia uvádzané otcom a to napr. že: a) matka
bráni otcovi v styku, pritom každý rok prevyšuje rozsah zrealizovaných hodín nad rozsahom stanoveným
rozsudkom, b) matka marí otcovi styky, pritom otec ponúkané styky odmieta alebo ich zmarí, c) matka
mu bráni vybrať program, pričom ak nepripraví matka program, tak styk prebehne tak, že otec preleží
celý deň a s dcérou nejde ani na dvor, d) využíva každú minútu, pritom na každom styku aj niekoľko
hodín spí, dcéra celé hodiny pozerá do mobilu, e) na výchovnom opatrení uvádzal, že chce tráviť viac
času s dcérou, že sa s ňou chce hrať s loptou, futbal. Majú doma rôzne typy lôpt, nikdy sa s dcéru
nehral loptové hry, f) kvôli matke sa nevie na styku sústrediť, ako sa mu teda počas styku podarí zaspať
aj niekoľkokrát? Obdobný scenár ako minulý týždeň sa opakoval aj počas letných a zimných prázdnin
za ostatné roky, kedy by sa žiadny výlet bez iniciatívy matky neuskutočnil. Otca aj očakávaná zmena
podmienok dostáva do emočnej nestability, nevie jej čeliť, čo môže mať v prípade dcéry fatálne následky.
Na styku sa vo všetkom obracia na matku, v inštitucionálnej šikane, zas na orgány, aby rozhodovali za
neho. Zodpovednosť vždy prenáša na niekoho iného, podobne aj vinu za svoje konanie. Z opísaného
vyplýva, že nie je dôvod meniť rodičovskú dohodu, a to v rozširovaní styku či bez prítomnosti matky.
9. V podaní zo dňa 28.06.2023 (č.l. 664) otec zmenil svoj návrh na úpravu styku, z dôvodu, aby dieťa
nemalo rozkúskovaný čas, tak že žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou každý parný týždeň od
piatku 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 8.00 hod., s tým, že otec si dieťa prevezme
a odovzdá v školskom zariadení, ktoré dieťa aktuálne navštevuje a v prípade neprítomnosti dieťaťa
v školskom zariadení miestom prevzatia a odovzdania bude bydlisko matky. Zároveň namietal závery
znaleckého posudku č. 03/2023 vypracovaného PhDr. Alenou Kopányiovou, PhD. a skutočnosť, že
k záverom znalkyňa dospela bez skúmania interakcie maloletej s otcom. Otec poukázal na nesúlad
hodnotenia osobnosti zo strany znalkyne s videonahrávkami, kde je zachytené správanie matky, ktoré
je neprispôsobivé, v žiadnom prípade nie submisívne, skôr agresívne. Na videonahrávke z odovzdania
narodeninových darčekov dcére zo dňa 16.06.2018 je zachytené, ako otec prišiel do B., kde býva matka
a maloletá, za účelom odovzdania narodeninových darčekov dcére. S otcom na miesto odovzdania

darčekov prišiel aj jeho starší brat G. a jeho tri deti s cieľom vidieť svoju sesternicu a odovzdať jej darčeky.
S matkou nebola možná dohoda, pričom otca vyzvala, aby opustil miesto pred ich domom, s čím otec
nesúhlasil. Matka zavolala políciu, policajti sa snažili vec vysvetliť matke a z videa vidno, ako matka
bráni kontaktu maloletej s otcom a jeho rodinou. Video mimo iné zachytáva, ako maloletá nechcela ísť
z náručia otca a matka ju na silu vytrhla. Ďalšie video z roku 2019 zachytáva incident zo F., kde boli
spolu 7 dní a posledný deň v nedeľu, išla matka s dcérou do kostola a otec zostal upratovať chatu.
Keďže nestihol celú chatu povysávať, tak vybehla na ulicu s cca 30 cm nožom, vyhrážajúc sa otcovi,
že prereže všetky pneumatiky, aby nemohol ísť domov, pokým nedokončí upratovanie. Otec utekal za
matkou hovoriac jej, aby to nerobila, nereagovala a rozrezala mu pneumatiku, na čo otec skočil a kopol
ju v oblasti ľavého stehna, aby pustila nôž, čo aj urobila, pýtajúc sa ho, že či ju zbil. Celý tento incident
pozerala A., ktorá plačúc tlačila autíčko.
10. V podaní zo dňa 18.09.2023 (č.l. 721) matka uviedla, že v princípe sa viac ako 3 roky styk otca
realizuje tak, že sa stretávajú 2 nedele v mesiaci a v lete počas dvoch víkendových festivalov, avšak
posledné dva mesiace otec takmer nekomunikuje, dcére takmer nevolá, na styky riadne nechodí a na
stredách trvá len z dôvodu súdneho tlaku v konaní o výkon rozhodnutia, pričom sa za posledných 6
mesiacov z vôle otca zrealizovala 1 streda. V priloženom rozpise styku (č.l. 713) matka poukazovala
na to, že otec pred maloletou na matku slovne útočí, nadával, provokoval maloletú, na styku spal,
do maloletej hodil crocsu, po skončení styku odmietol odísť, matka volala políciu, konali sa stretnutia
s rodinou otca v domácnosti matky, aj u otca na záhrade, boli s maloletou a matkou spolu s otcom na
festivale spolu 3 noci a 2 noci (spali spolu v stane), venoval sa viac programu festivalu ako maloletej.
Otec vytváral chaos, žiada styk, potom nepríde a pod. Podľa matky otec s maloletou nepotrebuje
rozširovať styk, nie je schopný sa prispôsobiť, komunikovať a zatajuje o sebe informácie, koná len vo
svoj prospech, nie je schopný preberať zodpovednosť, zvládať meniace sa situácie, robí schválnosti
so stykom a vinu zvaľuje na druhých, jeho konanie poukazuje na osobnostnú poruchu. Matka zároveň
uviedla chronologický prehľad podaní otca, ktorý má dokladať jeho právne zneužívania – podávanie
návrhov na súd (na výkon rozhodnutia, na nariadenie neodkladných opatrení, zníženie výživného)
a trestných oznámení (na matku, starú matku) či podnetov na ÚPSVaR.
11. V podaní zo dňa 19.09.2023 (č.l. 717) matka navrhla, aby tunajší súd upravil stretávanie sa otca s
maloletou každý párny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 15:00 hod. v prítomnosti matky. Vyjadrila sa,
že zo súdneho spisu je zrejmá genéza správania otca (odsúdenie za priestupok za fyzické napadnutie
matky, fyzické napadnutie tretej osoby) a rovnako aj podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej
otcom, najmä pri popísanom incidente v kúpeľni u matky a jednak viaceré vynucovanie bozkov od
maloletej za odmenu, rovnako mala maloletá popisovať genitálie otca. Celkový spôsob, akým sa
otec k danej udalosti vyjadril je neobvyklý. Aj iné deti majú otcov mužského pohlavia a o genitáliach
nerozprávajú, predmetné si ani nevšímajú. Matka má za to, že otcova sexualita nie je v poriadku. V
konečnom dôsledku to aj jemne naznačil súdny znalec RNDr. Kešický, ktorý uvádza o zníženej istote v
sebaobraze, ktorá sa do sexuálneho kontextu môže okrajovo premietať. Jeho snahu o zvýšené emočné
nároky na dieťa pripisuje kompenzácii nárokov pri absencii blízkosti zrelého objektu. Jedná sa minimálne
o správanie nevhodné pre maloletú aj keď podľa psychologického vyšetrenia nepredstavuje priamo
sexuálne ohrozenie dieťaťa. Pre samotné dieťa nie je vhodné zaťažovanie emočnými nárokmi pre
zrelý objekt (partnerku). Zo súdneho spisu vyplýva, že maloletá je sledovaná na pedopsychiatrickej
ambulancii, kde jej bola diagnostikovaná emočná porucha a odporučená pravidelná návšteva a kontrola
na psychiatrii. Maloletá mala z dôvodu psychologických problémov vo vývoji odloženú aj dochádzku
MŠ a bolo jej odporučené MŠ navštevovať len na pár hodín. Mala diagnostikovanú úzkosť z odlúčenia.
Zlý psychický stav maloletej a rovnako aj matky maloletej je dôsledkom správania otca. Návrh otca
podľa matky nerešpektuje prežívanie maloletej, jej potreby a jednak ani posúdenie znalca z odboru
psychológie detí. Závery, ku ktorým dospela znalkyňa sú v súlade s obsahom spisu, z ktorého vyplývajú
viaceré situácie preukazujúce vadné správanie otca, jednak smerom k matke, k maloletej ako aj k tretím
osobám. Otec má tendencie k agresivite. Poukázala na popis osobnosti otca a matky v znaleckom
posudku znalkyne Kopányiovej. Hranice v tomto vzťahu sa určujú s veľkými ťažkosťami, čo matke
trvalo značnú časť života, aby tieto hranice nastavila a otcove nátlakové správanie spravila znesiteľným.
Otec berie konanie ako boj medzi rodičmi, boj o moc, musí vyhrať nad matkou, aby získal dominanciu,
jeho správanie je závislé od moci a sily a túto realizuje cez súdne konanie a cez maloletú. Otec nevie
zabezpečiť starostlivosť o maloletú z hľadiska sociálnej a emočnej podpory maloletej. Ako vidno z
popisu osobnosti otca, tento by maloletú bral ako prostriedok na riadenie, manipuláciu a dosahovanie
moci so zameraním na uspokojenie vlastného ega. Otcov prístup k maloletej je zameraný na kritiku

a ponižovanie matky pred maloletou, čo opäť nenapomáha tvorbe pozitívneho vzťahu medzi ním a
maloletou, jedná sa o citovú manipuláciu maloletej. Matka napĺňa všetky potreby maloletej a zároveň
vytvára aj priestor na tvorbu a rozvíjaniu vzťahu s otcom. Vzhľadom na osobnosť otca nie je možné
podľa znalkyne realizovať kontakty bez prítomnosti matky, ktorej prítomnosť zabezpečuje emocionálnu
možnosť pre maloletú bezpečnejšie kontakt s otcom prežívať. Práve emocionálna stránka kontaktov
je pre maloleté deti dôležitá a pri kontakte s otcom osamote tento nie je schopný starostlivosť po tejto
stránke poskytnúť. Kontakt s otcom bez prítomnosti matky by pre maloletú predstavoval strach, bez
emocionálnej a sociálnej podpory so snahou citového vydierania a citovej manipulácie. Maloletá má
tendenciu potláčať svoje pocity a verbalizovať svoje túžby pri otcovi na úkor vlastných pocitov a túžob.
Pôsobí submisívne, čo je osobnosť, ktorú otec potrebuje pre naplnenia svojich egocentrických čŕt. Styk
v neprítomnosti matky spôsobí zvýšené pocity úzkosti u maloletej. V jej osobnosti sa nachádza vnútorná
agitovanosť spojená s úzkosťou a vnútorné napätie, nepokoj a emocionálne preťaženie. Závery znalkyne
korešpondujú aj so závermi z psychologického poradenstva v TENENET o.z. Maloletej bola odporúčaná
intenzívna psychoterapia. Maloletá sa s otcom nechce stretávať v mieste jeho bydliska, rovnako tak
odmieta styk s otcom bez prítomnosti matky. Styk otca s maloletou bez prítomnosti matky môže mať
na maloletú nepriaznivý vplyv, najmä na jej krehké úzkostné prežívanie, maloletá nie je pripravená na
rozšírenie styku s otcom. Otcovi nejde o najlepší záujem maloletej, ale len o spôsob, ako čo najviac
ublížiť matke. Je zrejmé, že kontakt otca bez prítomnosti matky nie je možný, nie je rovnako vhodné ani
rozšírenie kontaktov medzi otcom a maloletou. Správanie otca sa nezmenilo ani po výchovnom opatrení
a ani po prezentovaní názoru súdneho znalca. Otec ako má v osobnostných črtách bude napádať znalca,
keďže tento nedospel k zisteniam, ktoré by boli súladné s jeho očakávaniami.
12. V podaní zo dňa 22.09.2023 (č.l. 733) sa matka vyjadruje k dôkazom doloženým otcom –
videonahrávkam. K situácii s odovzdaním darčekov maloletej matka uvádza, že deti otcovho brata,
nevedeli ani kam idú ani ich matka o tom nevedela, celú situáciu otec pripravil spolu so svojím
bratom - podklady pre políciu, profesionálnu kameru, autíčko... otec tľapkal matkou privolanú políciu
po pleciach a kričal, som jeden z Vás, verte mi, matka mi bráni v styku, mával s papiermi. Deti
navigoval, kde sa majú postaviť, čo majú robiť, povedať, na záver si tľapol na znak dobre odvedenej
práce, začal sa smiať a zakričal a máme to, teraz si skončila. Potom povedal dezorientovanej mestskej
polícii, že matka je šialená a ide s nimi spísať záznam. Otec sa neštítil zneužiť deti na vytvorenie
falošných dôkazov. Týždeň predtým sa otec dal natočiť do TA3, kde tvrdil, že mu matka bráni v styku.
Čo sa týka druhého videa z incidentu, pri ktorom otec matku kopol, matka poukázala na to, že je
zostrihané a nie sú na ňom vidieť otcove provokácie ani kopanec. Prílohou podania bolo podanie
matky z 21.11.2022 (č.l.744) kde matka uviedla, že keďže sa maloletá narodila do disharmonického
a napätého prostredia už vo veku 6 mesiacov sa u nej prejavilo zaostávanie, ako následok stresu, čo
matka riešila rehabilitáciami. Právne bola maloletá chránená, otec nefiguroval v jej rodnom liste. Od
narodenia bol maloletá svedkom násilia otca voči osobám v jej blízkosti. Bola vystavovaná opakovaným
policajným zásahom, únosu v nákupnom centre otcom, hovoril maloletej, že sa volá I., a to aj po
tom, čo návrh na zmenu priezviska vzal späť. Hovoril, že oni nie sú jej rodina a že ju vezme do
B., ovplyvňoval inštitúcie. Maloletú vystavuje cielenej manipulácii, opakoval maloletej, že ju vezme od
matky, nájde jej inú maku, že matku má pi... a fantastického otca, mama aj babka je zlá, učí ju nech
zopakuje, že mama je hlupaňa, že mama ju bije, cukríky podmieňoval pusami, vyvíjal na ňu nátlak
aj keď nechcela. Keď mal možnosť ju umývať, neprimerane je zasahoval do genitálií, čo A. pred ním
potvrdila. Hovoril jej, že majú tajomstvá a mama o nich nemôže vedieť. Aj na matku vyvíjal nátlak
v intímnych situáciách, chytil jej ruku, aby ho uspokojovala, nedbal na jej žiadosti, aby prestala, následne
väčšinou vyvrcholil, pokračoval v tom aj počas realizácie styku s dcérou, keď vyhľadával matkinu
prítomnosť, keď A. nebola v miestnosti. Aktuálne si už otec začal dávať pozor a už sa neuspokojuje počas
realizácie styku s dcérou. Konanie otca sa podpísalo na zdravotnom stave v rokoch 2018-2019, vtedy
matka vyhľadala poradensko-psychologickú pomoc, podporné skupiny. Maloletej bola diagnostikovaná
separačná úzkosť. Po incidente 25.11.2018 , kedy otec sa neoprávnene dožadoval styku za asistencie
polície u maloletej prepukol čierny kašeľ, mala oslabenú imunitu a chronický kašeľ až do roku 2020.
Frekvencia styku na nedele sa osvedčila a funguje oddnes. A. stav sa začal zlepšovať. Nebýva chorá.
Po psychickej stránke sa jej stav tiež zlepšil. Po styku s otcom je maloletá rozhádzaná, neposlúcha,
klame. Po tom čo sa rozbehli súdne konania, negatívne to ovplyvnilo matkin aj dcérin život. Otec sa
vypytuje A. na mužov, či babka ešte neotrčila kopytá, kto u nich bol a pod. V jednej sekunde sa maloletej
líška, hovorí že ju ľúbi, sľubuje že jej dá všetko na svete a ak nerobí čo chce, začne jej hovoriť, že
nie je dobrá, že ju nemá rád, prípadne ju buchne, provokuje ju. Povedal, že sú jeho slúžky a musia
mu slúžiť. Nútil A., aby mu umyla nohy a smial sa na tom. Matka vníma otca ako nebezpečného voči

ženám a deťom po psychickej aj fyzickej stránke. Otec vlastní aj zbraň po otcovi policajtovi, ktorý
podľa slov otca spáchal samovraždu. Maloletá je len prostriedok šikany a uspokojovania potrieb otca.
Akékoľvek rozširovanie styku by malo následok rozširovanie násilia v oblasti psychickej, fyzickej aj
sexuálnej. Znalecké dokazovanie nepotvrdilo pedofíliu ale ani nevylúčilo v kontexte jeho osobnosti
možné sexualizované správanie voči maloletej, s ktorou väčšinu času počas styku trávi v posteli, lebo
spí, leží alebo sa jaší. Otec žiada rozšírenie aj keď plnohodnotne a bezpečne nevie zrealizovať ani 2
nedele v mesiaci. Otec sa v rodičovskej dohode zaviazal k psychoterapiám, čo nesplnil. Otec spávanie
nemení a čím je maloletá staršia, začína ho aplikovať rovnako na ňu, napr. jej nadával, že dala na
panvicu viac oleja. Maloletá však už je staršia a už si povie, keď niečo nechce, ohradí sa, a to sa otcovi
nepáči. Keď neurobí, čo chce, zvalí na ňu vinu, odoprie jej, poníži ju a povie, že odchádza. Ona sa cíti
zle, a tak mu radšej vyhovie. Maloletá vie už rozoznávať, čo je a nie je správne, čo je nepríjemné, je
konfrontovaná s témou šikany v škole či v TV a vidí, že príklady sa zhodujú s tým, čo zažíva s otcom.
Jej správane sa mení, začína sa brániť. Prítomnosť na styku matke umožňuje korigovať správanie otca,
nastavovať mu hranice, má možnosť situácie s dcérou prebrať, ponúknuť jej možnosti, potvrdiť pocity.
V snahe ochrániť maloletú matka zotrváva v situáciách, ktoré by inak neakceptovala.
13. V podaní zo dňa 11.10.2023 (č.l.793) otec uviedol, že z výpisu mestskej polície B. zo dňa
16.06.2018 či zo správy z pohovoru z ÚPSVaR zo dňa 23.04.2021 vyplýva, že matka má často
neprimerané, impulzívne, hysterické a nepredvídateľné reakcie, jej správanie nie je konzistentné, je
útočné a šikanózne smerom k otcovi maloletej. Otec sa cíti v tomto prípade v dôsledku správania matky,
ktoré je negatívne a systematické, zasahuje do jeho rodičovských práv (bránenie styku s maloletou,
snaha o zúženie už tak minimálneho styku s maloletou), ale aj do iných práv – napríklad práva na
súkromie (matka šíri o otcovi nepravdivé informácie) obeťou. Matka otca obviňuje z rôznych konaní,
podáva oznámenia, otec sa musí podrobovať výsluchom, vyšetreniam, pričom záverom krivé obvinenia
a fabulácie matky nie sú ničím potvrdené. Zo strany matky dochádza aj k očierňovaniu dobrého mena
a povesti otca, šikane otca a zásahom do jeho osobnostných práv.
14. V záverečnom písomnom vyjadrení matky zo dňa 05.09.2024 (č.l. 909) matka uviedla, že znalkyňa
správne vyhodnotila osobnosti rodičov a potreby a limity A.. Je preukázané, že návrh otca nezodpovedá
najlepšiemu záujmu A.. Poukázala na názor maloletej vyjadrený pred znalkyňou ako aj v rámci zisťovania
názoru maloletej priamo súdom, podľa ktorého maloletá aj naďalej chce, aby styk prebiehal v prítomnosti
matky. Je potrebné zohľadniť limity A. a styk otca podriadiť jej potrebám, aby nebol ohrozený jej vývoj,
emočnosť a boli naplnené jej potreby. Otec svoje návrhy na rozsah styku mení, s matkou však o úprave
styku nehovorí a v realite nič nenasvedčuje tomu, že by otcovi styk nevyhovoval. Otec nedisponuje
dostatočnými rodičovskými zručnosťami, nevníma, čo je dobré pre A., je egocentrický, nemá emočnú
schopnosť vcítiť sa do potrieb maloletej a naplniť ich. Ani po šiestich rokoch si nevybudoval bezpečný
vzťah s dcérou napriek tomu, že mu to matka umožnila. Otec nevníma odborníkov, nevníma maloletú,
len svoje presvedčenie a ak má niekto iný názor, označuje ho za zaujatého, podáva sťažnosti, vytvára
nátlak. Sám nevyvinul iniciatívu smerom k zmene svojho správania ani odbornej pomoci na rozdiel
od matky. Matka s maloletou boli vystavené správaniu, ktoré je nebezpečné, nátlakové a podľa matky
má črty rodovo podmieneného násilia. Táto skutočnosť nebola preukázaná, ale z pohľadu matky
jednoznačne ovplyvňuje vzťah maloletej k otcovi. Nadhľad matke pomohol ustáliť názor na rozsah
stretávania otca s maloletou, aby sa čo najviac eliminoval negatívny vplyv otca na jej duševné a fyzické
zdravie. Úprava styku otca na dve nedele v mesiaci sa dlhodobo osvedčila priniesla pozitíva vo vývoji
maloletej a rodinných vzťahov. Aj keď matka bola opatrná, umožňovala otcovi kontakt s dcérou. Otec
mal možnosť vytvoriť si s ňou vzťah, mal dosť času, podporu matky, napriek tomu sa tak nestalo a A.
cíti bezpečie a istotu len voči matke. Ak by otec prejavil záujem a spoluprácu, mal by doslova návod,
ako sa k A. bezpečne priblížiť. Telefonáty i styk počas leta a zimy nad rámec sú medzi otcom a dcérou
umožnené, ona však nevyhľadáva jeho prítomnosť. Otec využíva uplácanie a kupuje si dcéru napr.
mobilom. Otec sa počas styku A. venuje minimálne, väčšinu času preleží v posteli, ťuká do mobilu,
občas varí alebo si ju doberá. Počas tohto času jej dá mobil do ruky, čo znamená, že s ním niekoľko
hodín leží v posteli s mobilom v ruke. Otec odmieta chodiť von a už aj A.. Styk začína aj končí v posteli,
ona je už tak naučená. Keď bola mladšia, otec ju programoval na pusinky za cukríky alebo mobil.
Aktuálne od nej vyžaduje, aby ho masírovala, ponúka jej za to peniaze. Otec je autokratívny a nátlakový.
Vyžaduje si ležať v posteli a vyvíja manipulatívny nátlak, kým sa mu človek nepodriadi a ak tak neurobí,
trestá a nadáva. Aj keď matka má maximálnu snahu toto správanie korigovať a vysvetľovať A., čo je
normálne, pokladá takýto styk otca s maloletou za deštruktívny a poškodzujúci zdravý psychický vývoj
dieťaťa. Nie je mysliteľné, aby dieťa ustálo svoje hranice pred otcom, ak sa to nedarí ani dospelým či

štátnym autoritám. To, že znalecký posudok zameraný na sexuologické skúmanie nepotvrdil motiváciu
otca vyplývajúcu zo sexuálnej deviácie, neznamená, že sa to nestalo a nemalo vplyv na dcéru. Znalec
však ani nevylúčil takéto konanie. Osobu matky znalkyňa zadefinovala ako bazálnu istotu a bezpečie
pre maloletú. Každý prípad je špecifický. Toto je ich život a treba k nemu pristupovať, ako si vyžaduje A.,
ktorá je špecifická, vnímavá, citlivá, avšak plná vnútornej neistoty v prítomnosti otca, ktorý ju zneisťuje,
vysmieva sa jej, aj keď len zo žartu. Posledné mesiace otec pravidelne odchádza zo styku skôr, aj o
niekoľko hodín bez udania dôvodu. A. správanie otca nechápe, a preto ho odmieta. V realite otcovi
nejde o rozšírenie styku s dcérou. Otca baví právna moc a kontrola nad nimi. Otec podsúva súdu
klamstvá, napr. čo sa týka neplnenia rozsudku matkou, aby matku súd pokutoval. Súd nebral do
úvahy, že otec z vlastnej vôle roky nechodí v stredy, ale matka má za to dostať pokutu. S nariadením
výkonu rozhodnutia sa matka absolútne nestotožňuje a je dôkazom právnej šikany. Matka sa zúčastnila
výchovných opatrení, ktoré pomohli získať vhľad a pomenovať prejavy otca. Otec čaká, že matka
a maloletá sa budú meniť a on nie. Otec sám poradenskú činnosť na zlepšenie svojich rodičovských
zručností nevyhľadal. Spochybňovanie psychického zdravia matky je len ďalšou taktikou otca. Žiadna
informácia, od žiadneho subjektu, že by matka zanedbávala výchovu maloletej neprišla, o maloletú sa
riadne stará. Maloletá navštevuje školu s anglickým jazykom, umeleckú školu, pohybový krúžok a ďalšie
mimoškolské aktivity. Vytvoriť predstavu o matke, že má psychický problém, je ponižujúce, otec opäť
šikanózne využíva svoje právo navrhovať dôkazy. Aj návrh na uloženie informačnej povinnosti je podľa
matky šikanózny. Otca o všetkých zásadných stránkach života maloletej riadne oboznamuje. Záverom
navrhla, aby sa styk maloletej s otcom realizoval každú druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci od 9.00 do
15.00 hodiny v bydlisku matky maloletej s tým, že otec je povinný strpieť prítomnosť matky maloletej
na styku. V priloženej chronológia opisu priebehu stykov (č.l.913) matka poukazuje na schválnosti otca,
kedy napr. vedel, že sú na lyžovačke, ale domáhal sa stredajšieho styku, že sa dostavil na styk chorý,
poukazuje na problematickú komunikácia s otcom, že neodpovedá, na nevyužívanie styku, klamstvá
z jeho strany, provokovanie maloletej, vyvolávanie konfliktov, neumožnil maloletej oslavu u kamarátky
a pod.
15. V podaní doručenom súdu dňa 09.09.2024 (č.l. 920) sa otec vyjadril k záverečnému písomnému
vyjadreniu matky zo dňa 05.09.2024, ktoré je podľa otca plné nepravdivých informácii. Matka od začiatku
súdneho sporu až po súčasnosť uvádza, že A. nechce byť sama s otcom. Podľa otca bolo preukázané,
že matka sa dožaduje, aby bola prítomna na každom styku otca a dcéry. Matke nejde o najlepší
záujem dieťaťa, a to aby dovolila budovanie blízkosti a rozvoj vzájomných vzťahov otca ako druhého
rovnocenného rodiča a maloletej dcéry, ale iba o to, aby sa naplnili matkine potreby. Všetky chválospevy
matkinej osobnosti, ktoré uvádza znalkyňa Kopányiová otec vyvrátil, keď ukázal 3 krátke videá, kde bolo
vidno pravý obraz matkinho agresívneho správania a jej osobnosti. Od začiatku súdneho sporu tvrdil, že
matka je sociopat, nevie sa zaradiť do spoločnosti a dcéru využíva len ako prostriedok, aby mala nových
kamarátov a mohla cestovať. Tiež to matka o sebe tvrdila a podložila tieto informácie aj psychologickým
vyšetrením, ktoré si dala spraviť. Otec poukázal na skutočnosť, že matka povolila vycestovanie ich 9
ročnej dcéry, bez súhlasu otca, s cudzími ľuďmi do N., kde dcéra bola sama bez matky 6 dní a až potom
sa do N. dostavila aj matka. Matka ktorá zdôrazňuje limity a najlepší záujem dcéry, pustí 9 ročnú dcéru
bez súhlasu otca, s cudzími ľuďmi na dovolenku do N.. On ako otec bol s dcérou cez letné prázdniny
dokopy 6 dní, pričom matka na jednej strane tvrdí, že dcéra nemôže byť sama bez matky s otcom
a na druhej strane je preukázané, že dcéra v kľude prežila 6 dní bez matky s cudzími ľuďmi v inom
štáte. Tieto pochody matky si otec nevie vysvetliť. K oslave dcériných narodením otec uviedol, že všetko
mali dohodnuté s matkou cca 2 mesiace dopredu, že v nedeľu 23.6, kedy mu vychádza pravidelný styk
s dcérou podľa rozsudku, bude robiť oslavu A. na záhrade v B. v mieste bydliska maloletej. Dohodol
príchod svojej 71 ročnej matky (A. babka G. F. B.), aby prišla už v piatok 21.6. Zrazu v piatok podvečer
mu oznámila matka, že oslava sa nebude konať u nich doma na záhrade, ale nech otec príde s rodinou
do rezortu Pod L. O. G. – P. a nech zabezpečí tam oslavu. Na to jej povedal, že s tým nesúhlasí a keď
tak spraví dcére oslavu na jeho záhrade v E.. Pre istotu zobral celú rodinu, brata s dvomi deťmi, babku
a vyrazili v sobotu 22.6. poobede do G., aby aspoň babka videla svoju najmladšiu vnučku, lebo všetko
nasvedčovalo, že oslava sa bude konať bez A.. V rezorte J. L. sa stretli okolo 18,00 hod. s A., kde
si vypočuli nadávky a osočovania zo strany matky, akí sú nekorektní, neempatickí a žgrloši, že nevie
otec zabezpečiť oslavu v rezorte. Matka mala celý víkend pracovné školenie v tomto rezorte. Nakoniec
sa rozlúčili s tým, že oznámil matke, že oslavu bude robiť na jeho záhrade buď s A. alebo bez nej.
Matka toto nevedela spracovať, tak nakoniec si dcéru vyzdvihol v rezorte v nedeľu 23.6. a oslava sa
konala na záhrade v E.. Bol tak po prvý raz sám s dcérou celý deň od 9,00 h do 19,00 h bez prítomnosti
matky, pritom ani raz v žiadnom momente sa dcéra nepýtala a nevyhľadávala matku. Takže pravda

je taká, že matka si vymýšľa a fabuluje do nekonečna, ako otec nevie akceptovať potreby dieťaťa a
výroky podľa matky, že otec nedisponuje dostatočne rodičovskými zručnosťami, nevníma čo je dobré
pre A., je egocentrický, nemá emočnú schopnosť sa vcítiť do potrieb A.... vôbec nie sú pravdivé a matka
sa snaží aj naďalej negatíve vykresľovať osobu otca.
16. V podaní zo dňa 26.09.2024 (č.l. 980) matka reagovala na vyjadrenie otca zo dňa 09.09.2024. Otec
podľa matky prekrúca realitu, klamlivo uvádza skutočnosti o vycestovaní A. do N. bez jeho súhlasu, kedy
si styk nahradil vopred, lebo vedel že idú do N. a vedel s kým aj kam, je to každoročná tradícia. Zo 4 dní
urobil 6 a zo spoločných kamarátov urobil cudzích ľudí. Otec tvrdí, že je spôsobilý a bezpečný otec, ktorý
sa vie a chce prispôsobiť dcériným potrebám a on žiadnu asistenciu nepotrebuje, realita, skutky i odborné
vyjadrenia, hovoria opak. Otec nebol schopný spracovať zmenu miesta styku a rozhodol sa, že oslava,
na ktorú bola A. namotivovaná, nebude, vyložil si situáciu po svojom, on strávi deň so svojou rodinou
bez A. a nazve to jej oslavou. Ju samotnú si ani nevšimol a nebral do úvahy, rovnako ani jeho rodina,
ktorá bola prítomná. Súd však obohatil o dojemné fotografie, ktoré skombinoval aj s fotkami z iného dňa,
keď matka babku pozvala na A. hudobné vystúpenie. Otec svojím nekompromisným nátlakom vystavil
matku okamžitému rozhodnutiu, kedy sa rozhodla uprednostniť jej oslavu, napriek možným rizikám a
vyskúšať v praxi jeho prístup k zodpovednosti. Išlo o výnimočnú situáciu, ktorú nie je možné porovnávať
s dlhodobým rozsudkom. Dohodli sa, že otec privezie A. najneskôr o 18.00, nestalo sa tak. Otec nie je
schopný dodržať dohodu. Až na naliehanie ju priviezol o 19,00 hod., maloletej bolo zle od žalúdka lebo
v zákrutách nerešpektoval dopravné predpisy. Upozornila ho, aby ju v záhrade nepúšťal na hoverboard,
lebo je tam nebezpečný terén. Dcéra jej povedala, že ju napriek tomu pustil na štrk, kde takmer došlo
k úrazu a odvtedy sa k hoverboardu ani nepriblížila. Psychopatológia u otca je čitateľne vidieť v jeho
samotnom vyjadrovaní, otec opakovane potvrdzuje svoju osobnosť, dehonestuje matku aj pred dcérou
ako aj vo svojich vyjadreniach a neuznáva rolu matky. Podľa matky bolo zdokumentované psychické
aj fyzické násilie zo strany otca. Práva otca nemajú byť nadradené nad práva a vôľu dieťaťa, ani nad
odborné posudky, na ktoré závery poukázala. Otec sa opakovane nedokázal prispôsobiť zmeneným
okolnostiam (vyvíja nátlak, zakázal oslavu kamarátok, lyžovačku ..), ak je styk doma a dieťa sa necíti
dobre, matka vie predísť zhoršeniu stavu a liečiť ju, to však nie je možné pri vynútenom styku s
policajtmi a spôsoby liečby alkoholom. Natália si tieto situácie zažila a je voči tomu negativistická. Reálne
skúsenosti napríklad, keď otec hodil maloletú o zem a buchla si hlavu o stoličku, jasne ukázali, že
víkendový styk dva dni po sebe je úplne nezmyselný a kontraproduktívny. Otec už niekoľko mesiacov
odchádza bez udania dôvodu zo styku skôr, svoju potrebu byť s dieťaťom si naplní za pár hodín, zvyšok
ho otravuje, znervóznie a ide do agresivity. Ak sú dve nedele dlhodobou neefektívne využívané, nie
je dôvod čas rozširovať. Symbol krokodíla ležiaceho v kuchyni, ktorý maloletá použila až neuveriteľne
vystihuje situáciu. U otca absentuje vnímanie ženy ako rovnocenného partnera, zmena jeho postoja
k ženám napomôže s vysokou pravdepodobnosťou k zlepšeniu vzťahov dcéry s otcom. Ohľadom na
limity otca vo výchove matka navrhla, aby súd nariadil otcovi výchovné opatrenie ako samoplatcovi, a
to povinnosť absolvovať výchovné opatrenie v rozsahu 20 sedení za účelom nadobudnutia a zlepšenia
vzťahu k maloletej, rodičovských zručností a rovnoprávneho vnímania žien. Zároveň navrhla, aby bol
otec oprávnený stretávať sa s maloletou každú druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci od 9,30 hod. do 15,30
hod. s tým, že je povinný strpieť prítomnosť matky maloletej na styku.
17. V rámci záverečného vyjadrenia na pojednávaní dňa 15.10.2024 matka uviedla, že počas 6 rokov
dostatočne preukázala súdu ako prebieha styk maloletej s otcom. Otec nevyužíva efektívne styk,
odchádza skôr, stredy sa zo strany otca nerealizujú. V nedeľu má otec priestor na všetko. Matka sa
kľudne zavrie do izby. Otec však väčšinu času prespí, príp. dá maloletej mobil. Vzhľadom na uvedené nie
je daný logický dôvod na rozšírenie styku. Poukázala na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého
je daná absencia emočného cítenia dieťaťa zo strany otca, ktorá je potrebná na vývoj dieťaťa. Otec
priestor má, aby si vzťah s maloletou vytváral, ale nerobí to. Maloletá otca v podstate vyhadzuje preč,
lebo je z neho unavená a provokuje ju. Maloletá bola v minulosti vedená aj na psychiatrii. Mohol by teda
nastať regres jej stavu. Práve úprava styku a zlepšenie vzťahov pomohlo zastabilizovať stav maloletej.
Maloletá má aktuálne vytvorený bezpečný priestor na vytváranie vzťahu s otcom. Styk dva dni po sebe
nekorešponduje so závermi znaleckého posudku ani so stavom maloletej a s realitou, ktorú žijú. Keď boli
spolu 2 dni po sebe, tak otec tresol maloletú o zem a nikam sa neposunuli. Rozsudok má dieťa chrániť,
nie ohrozovať. Dieťa nemá naučené mechanizmy, čo robiť, ak by bol otec indisponovaný, teda napr. ak
by otec spal, dieťa by odišlo. Poukázala na správu ÚPSVaR zo šetrenia, z ktorej vyplýva, že otec nemá
vytvorený priestor pre dieťa – spálňu a priestor na učenie. Nie je normálne, ak styk prebieha v posteli.
Ak by otec bol s dcérou sám, tak nevie, kde by mal styk prebiehať. Otec nemá zručnosti, aby si vytváral

vzťah s maloletou. Vplyv otca na maloletú je manipulatívny nátlak ako na robota. Dieťa má právo na
slobodnú vôľu, prejavenie, čo cíti, na autenticitu, aby z neho bola osobnosť cítiaca a nie psychopatická.
Je potrebné, aby malo priestor povedať, čo chce a nemuselo sa báť. Ak maloletá povie, že chce byť
s otcom, tak s ním je, nie je tomu bránené. Ak nechce, dá to tiež najavo. Ak by mala styk rozsudkom
nariadený, vyrastala by v rozpore so svojou vôľou. Čo sa týka návrhu na uloženie výchovného opatrenia
navrhla, aby bolo uložené v Združení Liberate o.z., ktorí pracujú s takými ľuďmi ako je otec (rodovo
podmienené násilie). Keď otec tvrdí o sebe, že je kompetentný a niečo žiada, má aj on niečo urobiť.
18. Kolízny opatrovník v rámci záverečného vyjadrenia na pojednávaní dňa 15.10.2024 uviedol, že
navrhuje úpravu styku bez prítomnosti matky, keďže podľa neho nie sú aktuálne vytvorené vhodné
podmienky pre rozvoj a upevňovanie vzťahu medzi maloletou a otcom. K uvedenému ho vedie aj osobná
skúsenosť pri vykonávaní pohovu s maloletou, ku ktorej došlo. Ako dospelí sa vtedy cítili nepríjemne
a nie je teda potrebné sa vyjadrovať bližšie k tomu, ako sa pri takýchto situáciách cíti maloletá ako
dieťa a aký majú takéto situácie vplyv na postoj maloletej a vzťah k otcovi. Pokiaľ ide o samotný rozsah
styku maloletej s otcom, tento je potrebné rozširovať postupne, aby mala maloletá vytvorený dostatočný
priestor na prispôsobenie sa novej situácii. Z tohto dôvodu navrhol, aby sa styk realizoval určitý čas,
napr. pol roka bez prespatia maloletej u otca. A následne by bol styk upravený tak, že maloletá by
u otca prespala jednu noc. Tento návrh vychádza z predpokladu, že vzhľadom na celkový postoj matky
nemožno očakávať, že by sa styk v budúcnosti realizoval aj s prespatím maloletej u otca len na základe
vzájomnej dohody rodičov. Kolízny opatrovník je presvedčený, že rozšírenie styku otca s maloletou
a realizácia styku bez prítomnosti matky je vzhľadom na vek maloletej v jej záujme.
19. Prokurátorka v rámci záverečného vyjadrenia na pojednávaní dňa 15.10.2024 poukázala na to, že
v posudzovanej veci bol vyhotovený znalecký posudok znalkyňou PhDr. Alenou Kopányiovou, PhD.,
vrátane jeho doplnku, pričom v záveroch znalkyňa uvádza, že vzťah maloletej k obidvom rodičom
je pozitívny, vníma ich ako rovnocenné vzťahové osoby, vo vzťahu k otcovi je aktuálne pozitívna,
stretávanie s otcom je súčasťou jej života a rozvoja jej vzťahu so svojou primárnou vzťahovou osobou.
Znalkyňa konštatuje, že otec je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletú, podľa znalkyne však
maloletá nie je pripravená so separáciou od matky a realizáciou styku s otcom v jej neprítomnosti.
Konštatuje prínos prítomnosti matky pri styku, na druhej strane uvádza, že počas styku dochádza ku
konfliktom a nedorozumeniam. Maloletá uviedla, že si nevie predstaviť chodiť k otcovi, nakoľko sa
doma cíti lepšie, avšak neuviedla žiadnu konkrétnu obavu alebo strach z takejto situácie. Je prirodzené,
že dieťa si určité situácie, ktoré nezažilo, nevie dosť dobre predstaviť a najradšej má zaužívaný
fungujúci status quo. Stereotyp predstavuje pre maloletú bezpečie, keďže za rovnakých a opakujúcich
sa podmienok a okolností vie, čo môže očakávať. Uvedené však nepredstavuje dôvod na to, aby v
súčasnosti nastavený styk otca s maloletou, nebol upravený výlučne z dôvodu, že maloletá si nevie
predstaviť tráviť čas s otcom bez prítomnosti matky. Nepotvrdilo sa údajné sexuálne zneužívanie
maloletej zo strany otca ani týranie respektíve psychické a fyzické násilie voči matke a už vôbec
nie voči maloletej. Zo súdneho spisu takéto skutočnosti nevyplývajú. Nebolo preukázané naplnenie
hmotnoprávnych podmienok na obmedzenie rodičovských práv otca. Objektívnym a zákonným kritériom
pre rozhodnutie vo veci maloletej je záujem maloletého dieťaťa, čo korešponduje s podstatou a účelom
základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto zodpovedajúce
právo obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Podľa ustálenej súdnej praxe
záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na
jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné
postavenie (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Cdo/187/2021 z 27.1.2022, nález ÚS ČR sp.zn. II. ÚS 554/04).
Podľa uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť
rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejavovať svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Základným právom každého maloletého dieťaťa je právo
na pravidelný kontakt s obidvomi rodičmi a je nesporné, že v takom prípade je v záujme maloletého
dieťaťa, aby sa vytváral pozitívny vzťah dieťaťa k obom rodičom, a to nevyhnutne vyžaduje pravidelný
styk. Dieťa má právo na rovnocenný styk aj s druhým rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej
starostlivosti. Obmedzenie stretávania s jedným rodičom je výnimočným riešením a vážnym zásahom do
výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa.
Súdna prax za takéto obmedzenie považuje napríklad aj prítomnosť tretej osoby pri stretávaní (napr.
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP/30/2015 z 30.06.2015). V posudzovanom prípade
matka v konaní nepreukázala žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by nebolo vhodné realizovať styk

dieťaťa s otcom, počas každého druhého víkendu s prespaním u otca, pričom jej subjektívne názory a
úvahy nie sú podporené žiadnymi argumentmi a dôkazmi. Práve naopak prítomnosť matky pri styku s
maloletou vyvoláva konflikty a stres a tieto neustále konflikty rodičov nepochybne spôsobujú psychické
napätie u maloletej. Navyše matka kontroluje a monitoruje priebeh styku, o čom v priebehu celého
súdneho konania podrobne informuje súd. Matka vyjadruje svoje predstavy, ako by mal styk s otcom
a maloletou prebiehať a kritizuje, ako spolu trávia čas. Takýmto správaním neprimeraným spôsobom
zasahuje do práva na styk s maloletou a realizáciu styku podľa jeho vlastných predstáv. Pokiaľ znalkyňa
v znaleckom posudku konštatuje nepripravenosť maloletej so separáciou od matky, tento záver znalkyne
sa opiera viac-menej o verbalizovaný názor maloletej. Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že odmietanie
dieťaťa respektíve jeho nezáujem alebo ničím neodôvodnená nechuť na styk s druhým rodičom, nemôže
byť dôvodom na odmietanie styku, a to najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu
preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie maloletého dieťaťa (napr. rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15CoP/22/2017 z 14.06.2017). Nebolo preukázané, že by maloletá vo
veku deväť rokov nebola schopná realizovať styk s otcom s predpätím cez víkend, v takomto veku
maloletá nie je fyzicky závislá od matky, preto by mala mať priestor na nerušené rozvíjanie citových
väzieb k otcovi a to bez zasahovania tretej osoby. Záujmom maloletej je, aby mal otec a maloletá šancu
budovať si vzťah bez zasahovania a kontroly zo strany matky. Otec má vytvorené materiálne podmienky
na to, aby maloletá mohla u otca prespať, o čom svedčí správa zo zisťovania bytových pomerov otca.
Prokurátorka navrhla upraviť styk otca s maloletou každý druhý týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele
do 16.00 hod. s miestom preberania a odovzdávania maloletej v bydlisku matky. Úpravu styku otca s
maloletou počas prázdnin a sviatkov považuje prokurátorka za predčasnú, keďže maloletá ešte nebola
v dlhodobej starostlivosti otca a je potrebné, aby sa najprv adaptovala na výchovné prostredie otca.
20. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, vykonal dokazovanie obsahom pripojených
spisov, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, z odvetvia klinická psychológia
detí a poradenská psychológia a znalcom z odboru psychológia, z odvetvia psychológia sexuality,
vykonal výsluch účastníkov, zisťoval názor maloletej a vykonal dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi
založenými v spise /v podstatnom obsahu opísanými nižšie/, fotografiami, videonahrávkami z incidentov
medzi rodičmi, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
21. Otec navrhol počas konania (č.l. 669) aj výsluchy svedkov H. O. a L. E., pričom doložil ich čestné
vyhlásenia (č.l. 672 a 673), ktorí ako svedkovia mali vypovedať k pochybeniam znalkyne PhDr. Aleny
Kopányiovej, PhD. v ich prípadoch, keďže majú osobnú skúsenosť so znalkyňou, ktorá im vyhotovila
negatívne znalecké posudky. Súd ich výsluch považoval za bezpredmetný, keďže ich výpovede nijako
nemali súvis s prejednávanou vecou a chceli sa vyjadrovať k znaleckej činnosti znalkyne v iných veciach.
Otec na pojednávaní dňa 15.10.2024 uviedol, že na svojich návrhoch, ktoré súdom vykonané neboli
(výsluchy svedkov a dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie netrvá).
22. Matka žiadala počas konania priložiť všetky spisy - civilné, trestné, ÚPSVaR ako mozaiku
cieleného konania otca k právnemu zneužívaniu. Súd konštatuje, že spisový materiál nepovažoval za
hospodárne rozširovať (za účelom preukázania matkou tvrdenej právnej šikany), obaja rodičia mali
možnosť predkladať všetky listinné dôkazy, ktoré považovali za dôležité na preukázanie svojich tvrdení
a pripojenie ďalších stoviek strán iných spisov by dôkaznú situáciu nijak z pohľadu súdu nezmenilo,
správanie rodičov dostatočne ilustroval spisový materiál v predmetnej veci, ktorý mal súd k dispozícii,
okrem toho na pojednávaní dňa 26.09.2023 matka už na uvedenom netrvala a uviedla, že žiada len
zapožičanie spisu z konania o výkon rozhodnutia, čo súd vykonal (jeho trvalé pripojenie však nebolo
možné, keď toto konania nie je právoplatne skončené).
23. Obaja rodičia počas konania poukazovali navzájom na to, že druhý rodič má osobnostnú
poruchu resp. duševné ochorenie a bol daný návrh zo strany otca na psychiatrické vyšetrenie matky,
rovnako matka navrhoval znalecké dokazovanie aj znalcom z odboru psychiatrie. Súd vykonanie
znaleckého dokazovania znalcom psychiatrom nepovažoval v uvedenom prípade za potrebné. Znalecké
dokazovanie z odboru psychológie považoval súd za dostatočné, znalec psychológ sa vyjadroval
aj k osobnostiam rodičov a sama znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová, PhD. pri výsluchu uviedla,
že nezvažovala pribratie psychiatra, boli vykonané bežné osobnostné testy u oboch rodičov a
ani jeden z faktorov nebol hraničný, obaja boli kompenzovaní a aj nejaké výkyvy osobnosti boli
v rámci normy z pohľadu bežnej populácie. Osobnosť otca bola komplexne vyšetrená aj znalcom
psychológom z odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, z ktorého dokazovania

rovnako nevyplynula potreba aj psychiatrického znaleckého dokazovania. Matka doložila do spisu
správu psychiatra, kde chodila na psychoterapiu, ktorý konštatoval, že z psychiatrického hľadiska
nezaznamenal príznaky žiadneho duševného ochorenia (č.l.254,260). S ohľadom na uvedené tento druh
dokazovania súd považoval za nadbytočný a nehospodárny.
24. K videozáznamom (č.l. 693) doloženým otcom súd podotýka, že matka sama vykonanie dokazovania
otcom doloženými videozáznamami nenamietala a hoci možno predpokladať, že na vyhotovenie
videozáznamu otec nedisponoval súhlasom matky s poukazom na ust. č.l. 11 ods. 2 C.m.p. v spojení
s č.l. 2. ods. 1 C.m.p., súd uvedený dôkaz vykonal a naň prihliadal s ohľadom na potrebu zistenia
skutočného stavu veci, ktorá v tomto prípade aj s ohľadom na záujem maloletej, preváži na právom
matky na ochranu osobnosti.
25. Zo spisovej dokumentácie maloletej vedenej tunajším súdom vyplýva, že rozsudkom č.k.
30Pc/30/2018-143, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2018, bolo konanie o určenie otcovstva
(vedené na návrh otca) a o zmenu priezviska maloletej zastavené a bola schválená dohoda rodičov,
podľa ktorej má otec oprávnenie stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky každý prvý týždeň
v mesiaci v stredu od 16,00 hod. do 18,30 hod., každý tretí týždeň v mesiaci v stredu od 16,00 hod. do
18,30 hod., každý druhý víkend v mesiaci v nedeľu od 9,30 hod. do 18,30 hod. a každý štvrtý víkend
v mesiaci v nedeľu od 9,30 hod. do 18,30 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste
bydliska matky.
26. Z pripojeného spisu 9P/168/2019 vyplýva, že uznesením tunajšieho súdu č.k. 9P/168/2019-6 zo dňa
09.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/468/2019 zo dňa 20.01.2020
súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal stretávania s maloletou bez
prítomnosti matky zamietol s poukazom na to, že nie je daná podmienka bezodkladnej úpravy pomerov.
Z obsahu spisu vyplýva, že z rovnakých dôvodov bol uznesením tunajšieho súdu č.k. 9P/18/2019-11
zo dňa 26.02.2019 zamietnutý obdobný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal styku v neprítomnosti matky.
27. Z pripojeného spisu 9P/72/2021 vyplýva, že uznesením č.k. 9P/72/2021-28 zo dňa 26.05.2021
súd uložil maloletej a jej rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa
psychologickému poradenstvu realizovanému akreditovaným subjektom TENENET o. z., so sídlom
Lichnerova 41, Senec, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov, ich rodičovských
kompetencií, zjednotenia výchovných postupov a akceptácie postavenia druhého rodiča v živote
maloletej, a to na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, pričom toto poradenstvo bude
poskytované všetkým účastníkom osobitne a následne v rámci spoločného poradenstva maloletej spolu
s rodičmi s tým, že počet sedení a frekvenciu poradenstva pre maloletú a jej rodičov stanoví poverený
psychológ, resp. pracovník TENENET o. z.
28. Podľa záverečnej správy (čl. 52 v pripojenom spise 9P/72/2021) so spoluprácou s ich organizáciou
obaja rodičia súhlasili a obaja aktívne spolupracovali. Na stretnutiach boli stanovené ciele a to úprava
vzťahu a komunikácie v rodine, pracovali hlavne individuálne. U matky pozorovali veľké obavy, neskôr
odpozorovali, že matka má za sebou silný posttraumatický zážitok, ktorý ovplyvňuje aj jej správanie,
a tak navonok môže pôsobiť chaoticky, dezorganizovane a impulzívne. Diagnózu posttraumatická
stresová porucha má stanovenú od svojho psychiatra. Dekompenzácia stavu nastáva pri veľkej záťaži
(administrácia pojednávania). Venovali sa preto aj podpornému poradenstvu pre matku. Otec sa na
stretnutiach venoval predovšetkým podpisovaniu priebehu styku s maloletou A. a udával, že tento
stav mu nevyhovuje. Pri odporúčaní od poradcu, že maloletá potrebuje emočnú podporu, aby sa cítila
bezpečne a isto, reagoval spočiatku s nezáujmom a reflektoval skôr na to, že jediné, čo pomôže,
je spoločné stretnutie s matkou, kde mu má matka povedať všetko do očí. Na toto stretnutie matka
nereflektovala z dôvodu, že už v domácom prostredí sa mu snažila niektoré veci vysvetliť, ale podľa jej
slov ju otec maloletej zosmiešňuje a necíti sa pri ňom bezpečne. Komunikácia medzi rodičmi prebieha
prevažne v domácnosti, kde býva maloletá A.. U maloletej robili orientačnú pracovnú diagnostiku,
ktorá mala objasniť vnímanie vzťahov v rodine maloletej. Zhodnotili, že maloletá vníma otca vo svojom
živote, avšak sú prítomné aj silné pocity strachu, ohrozenia, hnevu, ktoré maloletá potláča, čo môže
spôsobovať nahromadenie emócií a silnú neurotizáciu. Matka dokonca udávala, že maloletá má niekedy
sklony klamať a má výbuchy hnevu. To môže byť prejav práve nahromadených pocitov, ktoré maloletá
nedokáže spracovať. Maloletej bola odporúčaná intenzívna psychoterapia. Aj napriek tomu, že obaja

rodičia aktívne spolupracovali, komunikácia a vzťahy v rodine ostali naďalej narušené. Vzhľadom na
veľa nezrovnalostí v prípade odporučili zvážiť súdnoznalecké dokazovanie.
29. Na súde aktuálne prebieha konanie o výkon rozhodnutia sp.zn. 21Em/4/2019, ktoré nie je
právoplatne skončené, v rámci tohto konania tunajší súd uznesením č.k. 21Em/4/2019-542 zo dňa
18.12.2023 nariadil výkon rozhodnutia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 30Pc/30/2018 zo dňa 04.09.2018.
(č.l. 858), keďže mal za preukázané, že matka aj napriek opakovaným výzvam súdu nerešpektuje ani
nemieni rešpektovať rozsudok a neumožňuje otcovi maloletej realizovať styk v upravenom rozsahu.
Súd skonštatoval, že matka otcove tvrdenia prekrúca, klamlivo prezentuje, že otec so zrušením
stredajších stretnutí súhlasí, čo otec popiera. Stretnutia v zmysle rozsudku matka svojvoľne ruší
a otcovi autoritatívne určí náhradný termín, resp. mu ho odmietne dať. Matka podala voči predmetnému
uzneseniu odvolanie (č.l.863). Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11CoE/5/2024-606 zo dňa
28.06.2024 (č.l.998) odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.
30. Podľa záverov znaleckého posudku č. 27/2022 zo dňa 04.04.2022 RNDr. Mgr. Dušana Kešického,
PhD., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality
(č.l. 438), znalec v záveroch posudku a odpovediach na položené otázky uviedol, že v prípade
otca ide o prevažne introvertovanú osobnosť zníženej zrelosti s dopadom na limity v kapacite pre
zvládanie hlavne interpersonálnej záťaže, obranným odstupom od intenzívnych a diferencovaných
emočných výmen, čo ho môže znevýhodňovať v sociálnom priestore. Vzhľadom k zvýrazneniu
sociálnej závislosti je pri odmietaní blízkym okolím frustrovaný, čo prehlbuje negatívnu emočnú bilanciu
a môže epizodicky imponovať ako sociálne menej prijateľný, hlavne v blízkych vzťahoch, ktoré
sú pre neho nadmernou záťažou. Takto narastá konfliktnosť hlavne vo vzťahu k emočne blízkym
osobám (partnerka). Psychosexuálny vývoj nevykazuje nápadnosti, ktoré by vyvolávali podozrenie
pre odklon od normy v preferencii objektu, anomálií v spôsobe sexuálneho správania smerujúceho k
uspokojeniu pohlavného pudu resp. v identifikácii v roli muža, napriek zníženej istote v sebaobraze,
ktorá sa do tohto sexuálneho kontextu môže okrajovo premietať. Aktuálne sexuálne preferencie
sú stabilné v zmysle významu dospelých heterosexuálnych objektov. Nezrelé sexuálne objekty sú
nevýznamné pre vyvolanie vzrušenia resp. následného uspokojenia v sexuálnom správaní. Neboli
zistené znaky, ktoré by mohli nasvedčovať pre odklon od normy vo vzťahu k preferovanému
sexuálnemu objektu v zmysle heterosexuálneho, dospelého, vo výzore a správaní zrelého. Uvedené je
podporené prístrojovým PPG vyšetrením. Riziko neadaptívneho a sociálnej neprijateľného sexuálneho
správania v zmysle zamerania na nezrelé, maloleté, prípadne dospievajúce objekty, je dané bilanciou
faktorov smerujúcich k uspokojovaniu pohlavného pudu zo zdrojov deviantných, resp. nedeviantných
motivačných zdrojov a proti nim pôsobiacim zábranám tvoreným primeranou socializáciou v kontexte
väčšinového hodnotového systému. U vyšetreného neboli zistené tak deviantné ako aj nedeviantné
motivačné činitele, ktoré by vyvolávali podozrenie rizika neadaptívneho sexuálneho správania vo vzťahu
k maloletým objektom. Pri zohľadnení jeho hodnotového systému, tendencii ku konaniu v zmysle
preferencií väčšinových nárokov spoločnosti, je takéto neadaptívne konanie málo pravdepodobné. Nie
je pravdepodobné narušenie kontroly správania zo zdrojov zlyhania kognitívnej bázy regulácie ani
nadužívaním (zneužívaním) návykových látok. Pokiaľ sa vyskytuje nápadné správanie vyšetreného
so zvýšenými emočnými nárokmi na blízkosť detského objektu (obzvlášť vlastného dieťaťa) tak je
psychologicky zrozumiteľné v kontexte zistení ohľadom jeho osobnosti, že ide o kompenzáciu emočných
nárokov pri absencii blízkosti zrelého objektu v kontexte zvýraznenia čŕt jeho sociálnej závislosti a
zníženej zrelosti, pričom sexualizácia takého vzťahu je málo pravdepodobná. Sexuálne zneužívanie
vlastného dieťa je vo vysokej miere podmienené i prítomnosťou značného odklonu od sociálnych
noriem, ktorý by sa prejavoval i v iných zložkách osobnosti a súčasne i disociálnym vývojom osobnosti
vyšetreného a nápadnosťami vo vzťahu k väčšinovým sociálnym normám. Takýto stav u vyšetreného
nebol zistený.
30.1 V časti posudku - záver psychodiagnostického vyšetrenia znalec k osobnosti otca tiež uvádza,
že jeho intelekt je orientačne v hornom pásme populačnej normy, zodpovedá rámcu profesijného
zaradenia a kopíruje formálne vzdelania. Pamäť nevykazuje známky porúch, primeraná úroveň
analytických schopností, kvalita syntézy v úsudku, znaky pre poškodenie základnej ingerencie pre
konvenčné testovanie reality nie sú prítomné, bez distorzií typických pre psychotický proces, bez
známok extrémneho prehliadania reality iracionálnych syntéz. V snahe o redukciu podnetovej situácie
na čo najjednoduchšie zvládnuteľnú správanie môže byť menej účinné z hľadiska požiadaviek
situácie a niekedy postupuje proti sociálnym očakávaniam. Ide o obranný proces, nezrelosť s
dopadom na efektívnosť riešenia hlavne sociálne komplikovaných situácií. Znížená komplexnosť,

zjednodušovanie zložitosti situácie. Takéto zjednodušovanie, môže viesť k sociálnej neobratnosti.
Úsilie spracovávania presahuje zdroje, ktoré má vyšetrený k dispozícii. Nízka pravdepodobnosť menej
typických individualistických reakcií, riešenie problémov prevažne konvenčnými spôsobmi v medziach
nárokov väčšinového hodnotového systému. Vyhýba sa intenzívnejším emočným výmenám, čím
môže byť menej prijateľný pre disponovaných jedincov so zvýšenými nárokmi na interpersonálnu
interakciu. Myslenie je poznačené pesimistickým nastavením. Myslenie a hodnotový systém osoby majú
tendenciu byť pevnejšie zafixované. Miestami (obyčajne v záťaži) prestáva byť „logický“. Bez tendencie
manifestovať sa v takmer všetkých situáciách, v ktorých ide o riešenie problémov alebo zvládanie. Typ
prežívania charakteristický zvýšenou mierou celkovej úzkosti, konštrikciou (zúžením) expresie emócií
s dopadom na negatívnu bilanciu prežívania, čo môže viesť k zážitkom subjektívnej nepohody (úzkosť,
smútok, napätie, obavy, somatické poruchy). Stres má pravdepodobne závažný dopad na emócie.
Pravdepodobné sú aj zážitky úzkosti, tenzie a nepohody, pre ktoré nemá vysvetlenie, čo vyvoláva u
vyšetreného dysforické rozľady, čím je menej prijateľný vo vzťahu. Kapacita pre kontrolu a toleranciu
stresu znížená a poznamenaná nezrelosťou osobnostnej organizácie so zvýšenou zraniteľnosťou
vo zvládaní nárokov v interpersonálnej sfére. Pri konfrontácii s každodennými sociálnymi nárokmi
má sklon k pocitom bezmocnosti a nemiestnosti. Upadá do dezorganizácie alebo je neúčinný pri
konfrontácii s týmito nárokmi. Nezrelosť osobnostnej organizácie zvyšuje vulnerabilitu (zraniteľnosť)
vo zvládaní nárokov každodenného života, obvykle v interpersonálnej sfére. Aktuálne je v stave
chronickej podnetovej preťaženosti a jeho schopnosť účinnej kontroly a riešenia stresu je menšia,
niektoré rozhodnutia a konanie nebudú dobre premyslené. Možná prítomnosť neuspokojených potrieb.
V interpersonálnej interakcii je náchylnejší sa vyhýbať emočnej výmene, je pre neho zaťažujúca,
preferuje limitovanú emočnú komplexnosť. Situačne hlavne v blízkych emočných vzťahoch, od ktorých
je závislý, má problémy v modulácii afektov. Môže to znamenať signifikantnú labilitu v prípade
problémov s testovaním reality a interpersonálnych vzťahmi. Takto sa dostáva do situácií, v ktorých
je emočná expresia neprimeraná okolnostiam a stáva sa menej prijateľným pre svoje okolie, čo
je v rozpore s jeho potrebami ocenenia v kontexte sociálnej závislosti a negatívneho sebaobrazu.
Bez znakov sociálneho negativizmu, opozičníctva, ktoré by bolo odrazom narušenia hodnotového
systému. Sebapercepcia sa vyznačuje podpriemerným sebaobrazom. Interpersonálna percepcia je
charakteristická nízkou sociálnou zrelosťou s limitovanými sociálnymi zručnosťami. Vzťahy s inými sú
limitovanej hĺbky. Záujem o iné osoby pretrváva, snaha nadviazať interakciu sa stretáva s častými
odmietnutiami, čo je zdrojom frustrácie. Interpersonálne správanie môže byť okolím hodnotené
ako negatívne, čo je v rozpore s potrebami vyšetreného. Neočakáva kooperatívne formy sociálnej
interakcie, agresívne impulzy potláča ako neprijateľné. Psychosexuálne nezrelý, znížená spokojnosť s
vlastnou mužskou rolou pri neistote v komunikácii s opačným pohlavím. Sexuálne primeraná špecificita
v orientácii (neprítomnosť maloletých objektov v PPG vyšetrení) je psychologicky prijateľná aj v kontexte
psychosexuálnej nezrelosti. Osobnosť nie je možné charakterizovať ako disociálnu, rysy antisociálnosti
neprítomné, znaky závislosti resp. abúzu alkoholu nezistená, rovnako neprítomné znaky závislosti, resp.
abúzu od iných psychoaktívnych látok.
30.2 V časti forenznopsychologický rozbor a zhrnutie výsledkov znalec tiež konštatuje, že vyšetrený
disponuje primeraným kognitívnym potenciálom, v prípade ktorého je možná adekvátna kontrola
správania. Kapacita pre kontrolu a toleranciu stresu je poznamenaná nezrelosťou osobnostnej
organizácie a prispieva situačne k zhoršeniu kontroly správania v zmysle konfliktnosti, tak ako je opísaná
v dostupnom spisovom materiáli, nemá však súvis s rizikom zneužívania maloletej dcéry. Významné
je zistenie o zadržiavaní negatívnych emócií, čím sa zhoršuje negatívna emočná bilancia a zvyšuje
riziko sociálne nápadnejšieho konania (konflikty v partnerskom vzťahu, voľba nekompatibilného
partnera). Zvýšená zraniteľnosť vo zvládaní nárokov, hlavne v interpersonálnej sfére, môže viesť k
obmedzeniam v naplnení sociosexuálnych potrieb. Prítomnosť neuspokojených potrieb a prežívanej
emočnej deprivácie pri absencii partnerského vzťahu, vyvoláva nároky na emočnú saturáciu i k menej
zrelým objektom (deti) pričom nemusí ísť o sexualizáciu vzťahu. Ide o potrebu emočnej blízkosti
k objektu, ktorý vníma ako neohrozujú v zmysle možnej frustrácie opustením, bez toho, aby sa takáto
náklonnosť premietala do aktivít, ktoré by mali primárne sexuálny motív v zmysle dosiahnuť sexuálne
vzrušenie, prípade i následne uspokojenie pohlavného pudu. Vo vzťahu k zneužívanie vlastných
biologických detí, pri absencii znakov deviácie (pedofilnej) sa považuje toto konanie so sexuálnym
motívom za menej pravdepodobné, pokiaľ nenachádzame závažné disociálne rysy alebo takú mieru
distorzie reality, ktorú v jej hĺbke u vyšetrovaného znalec nepredpokladá. Prítomná je potreba častého
potvrdzovania a posilňovania osobnej hodnoty, ktorá je prevažne negatívna, a tak je pre neho ťažké
vytvoriť a udržať si hlboké a zmysluplné interpersonálne vzťahy. Antisociálne správanie je mimo
očakávaný rámec kontextu osobnosti, ktorá je bez zvýraznenia disociálnych rysov. Vyšetrením neboli

zistené znaky, ktoré by oprávňovali k podozreniu na sexuálnu deviáciu s jednoznačnou preferenciou
maloletých ženských objektov. U vyšetrovaného znalec nezistili žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali
pre prítomnosť agresivity, ako stabilného a významne prevládajúceho rysu osobnosti, ktorý by
bol určujúci pri konanie smerujúce k prekonaniu prekážky. Vo vzťahu k faktorom zvyšujúcim riziko
zneužívania maloletých sa v zásade rozlišujú dva okruhy motivačných mechanizmov: a) pedofilní
zneužívatelia maloletých, kde zneužívanie je motivované deviáciou. S poukazom na výsledky PPG
vyšetrenia je možno túto alternatívu u vyšetrovaného prakticky vylúčiť. Rovnako psychosexuálny vývoj
odporuje úvahe o pedofilnej proceptivite. b) nepedofilný zneužívatelia maloletých, kde zneužívanie
nie je motivované deviáciou, ale je rezultátom situačných zlyhaní na báze mechanizmov osobnosti,
pri strate kontroly v nápore záťaže zo zdrojov neuspokojeného pohlavného pudu. Zvýšené riziko
takéhoto sexuálneho správania je dané zvýraznením rysov osobnostnej nezrelosti a s tým súvisiacej
emočnej nestability, impulzivity, zvýšenie agresivity pri absencii resp. závažnej destabilizácii kvality
regulačných mechanizmov ako aj rysov osobnosti, hlavne v okruhu disociálnej poruchy osobnosti. U
týchto páchateľov sa predpokladá odklon od väčšinového hodnotového systému, narušovanie etických
a morálnych noriem, musí byť zaznamenaná tendencia k riešeniam záťažových situácii v rozpore
so sociálnymi nárokmi väčšinovej spoločnosti. Znalec súhrnne konštatuje, že u vyšetreného neboli
zistené faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť uspokojovania pohlavného pudu neadaptívnym sociálne
neakceptovateľným spôsobom ako situačného zlyhania v kontrole, vrátane absencie zistení možného
narušenia zlyhania kontroly pod vplyvom návykovej látky. Vychádzajú z analýzy osobnosti znalec
konštatuje, že u vyšetreného neboli zistené skutočnosti, ktoré by zvyšovali jeho rizikovosť vo vzťahu
k uspokojovaniu pohlavného pudu interakciou s maloletými objektmi tak na úrovni deviantnej ako
aj nedeviantnej. Bola nájdená potreba kompenzácie nárokov na sebaobraz stabilnými objektmi v
kontexte zvýraznenej sociálnej závislosti bez sexuálne motivovaného záujmu. V prípade existencie
vzťahu ide o partnera, inak emočnú potrebu môže naplniť aj detský objekt (vlastné dieťa). V prípade
neexistencie vzťahu s partnerom vzniká emočná frustrácia, spočiatku potláčaná až do limitu kapacity pre
zvládanie záťaže a následne vzniká vytváranie vzťahu k iným objektom, vrátane vlastných detí, pričom
tieto prejavy vyšetreného k dcére, napriek zvýšenej miere intimity (z hľadiska pozorovateľa, prípadne
konkrétne z hľadiska interpretácie matky) nemusia mať sexuálny charakter a nesmerujú k uspokojeniu
pohlavného pudu vyšetreného. K uvedeným konštatovaniam prispievajú zistenia zo štandardizovaných
kvantitatívnych metód - hodnotenie a manažment násilného správania v nízkom pásme rizikovosti.
31. Podľa znaleckého posudku znalkyne PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. č. 03/2023 zo dňa 26.04.2023
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a poradenská psychológia (č.l. 566), v záveroch
na položené otázky znalkyňa konštatovala, že osobnosť A. je detská, vo vývine, skôr introvertovane
orientovaná. Sociálne je závislá na primárnej rodine, ktorú reprezentuje matka, resp. babka. V prežívaní
zisťujeme vnútornú agitovanosť, spojenú s úzkosťou, ako aj vnútorné napätie a negatívne zosilnené
reagovanie (pohotovosť k reaktivite), nepokoj a emocionálne preťaženie. V správaní je zjavná plachosť,
potlačená spontánnosť, drží si odstup od autority, ku ktorej pristupuje najskôr z väčšej verbálnej aj
neverbálnej vzdialenosti, neskôr prostredníctvom hry vstupuje do vzťahu spontánnejšie. Vzťah maloletej
A. k matke je pozitívny. Najbližšie vzťahovo má k matke a starej matke. Primárnou emocionálnou
osobou je pre A. matka. Matka je pre ňu emocionálnym a sociálnym zdrojom rozvoja jej osobnosti.
Vo vzťahu k otcovi je A. aktuálne pozitívna, vníma a prežíva jeho vzťahovú vzdialenosť. Sama sa k
nemu nevie spontánne priblížiť. Sama má s otcom pozitívne aj negatívne zážitky, o ktorých nehovorí,
skôr ich pasívne prežíva. Vo vzťahu k matke maloletej je otec kritický a negatívny a tento svoj postoj
prezentuje aj pred maloletou. Vo vzťahu k otcovi maloletej A. je matka ambivalentná. Jeho nevhodné
správanie voči nej pociťovala ako psychické a fyzické týranie ako aj právne šikanovanie, preto je vo
vzťahu k nemu vnútorne negatívna. Vo vzťahu navonok s otcom komunikuje tak, že si vytvorila systém
vlastných hraníc tak, aby nebola zahltená jeho správaním, ktoré prežíva ako nátlakové. Výraznou
črtou osobnosti matky maloletej je skromnosť a submisívnosť, ktorá sa prejavuje najmä plachosťou,
nepredstieranou citlivou rezervovanosťou a schopnosťou podriaďovať sa. Pri záťaži a strese sa prejavuje
až s pasívnou poníženosťou a submisívne. Ide o správanie, ktorým sa prispôsobuje podľa noriem, čo je
správne a čo nesprávne, tak aby vyhovela striktným často ideálnym predstavám. V prejavoch správania
je skôr tichá, lojálna, so skromnou rezervovanosťou. Ďalšími osobnostnými črtami interpersonálnej
interakcie je zodpovednosť a hyperprotektívnosť s prejavmi vyvolávania dôvery, pomáhania a podpory.
Zároveň zisťujeme prejavy kritickosti a podozrievavosti, a to najmä ako odôvodnená ostražitosť,
skeptickosť, prípadne vyvolávanie odmietavého konania a odôvodnený spravodlivý odpor. V osobnosti
nenachádzame zvýraznené tendencie k extraverzii či introverzii. V prejavoch skôr opatrné, obozretné
správanie. V prežívaní aj vnútorná psychická vyrovnanosť, sebaovládanie, s primeranou situačnou

vzrušivosťou, spolu s tendenciami ku konvenčne stiahnutému správaniu, s prejavmi sebapodceňovania
a potlačeného Ja. Zisťujeme zníženú sebadôveru, neistotu a nízke sebavedomie (bez ohľadu na reálne
subjektívne predpoklady a schopnosti). V záťažových situáciách je femínny typ, emocionálny prístup
k riešeniu životných, či záťažových situácii. Zisťujeme zníženú toleranciu voči záťaži, vyhľadáva skôr
kľud, ako podnetový tak i akčný, vyhýba sa riziku a výrazným zmenám. Tieto vlastnosti osobnosti
matke umožňujú zabezpečovanie potrebnej starostlivosti o maloletú, ako na úrovni inštrumentálnych,
funkčných potrieb, tak aj v oblasti emočnej podpory a rozvoja osobnosti dieťaťa podľa jej potrieb.
Výraznou črtou osobnosti otca maloletej je jeho dominantnosť a prejavy autokratickej osobnosti. Ide
o správanie, ktoré je sýtené mocou, silou a ambíciami a jeho interpersonálne prejavy sú v smere
prejavov dominancie. V správaní je u neho charakteristické energické kompetentné správanie a autorita
daná predovšetkým jeho schopnosťami. Vedie, nariaďuje, riadi, ale aj vyvoláva poslušnosť, prípadne
ovláda. Ide o mechanizmus, ktorým sa osobnosť vyhne úzkosti, ktorá je v ňom vyvolaná neistotou alebo
slabosťou. Na zachovanie sebaúcty preto potrebuje obdiv a poslušnosť ostatných. Ide o mechanizmus
reakcií na vonkajšie podmienky za účelom tlmenia prežívania úzkosti. Vo vypätých situáciách neprijatia
jeho podmienok, je náchylný konať situačne a náladovo komunikačne napäto a vytvárať sociálne dusno.
Túto črtu osobnosti ďalej dopĺňa súťaživé a egocentrické správanie, má tendencie k sebavedomému
riadeniu a nariaďovaniu, ale aj vyvolávaniu sebapodceňovania a poslušnosti. Na druhej strane zisťujeme
konformnosť, kedy vyžaduje radu a vedenie, alebo žiada pomoc. V osobnostnej štruktúre nachádzame
tendencie k optimizmu, elánu, sebadôvery a dobrej pohody s vysokým podielom sebaistoty, sebadôvery
a vedomia prevahy nad ostatnými s cieľavedomým a regulovaným správaním. Je zodpovedný voči
úlohám a ľuďom, je pohotový sa správať podľa požiadaviek a noriem. Emocionalita je vo všeobecnosti
stabilná, zisťujeme zníženú emotivitu v kognitívnej a konatívnej oblasti a emocionálnu rezistenciu.
V prejavoch skôr obozretné správanie s kognitívnou rigiditou. V záťažových situáciách volí maskulínny,
riešiaci prístup k životným situáciám. Vyhýba sa riziku a zmenám a skôr vyhľadáva podnetový aj
akčný kľud. Na základe vyššie uvedených vlastností osobnosti vie otec dieťaťa bazálne zabezpečiť
starostlivosť, ale len na úrovni inštrumentálnych, funkčných potrieb, nie v oblasti veku primeranej
sociálnej a emočnej podpory podľa potrieb dieťaťa. Do výchovného vplyvu rodičov sa premietajú najmä
ich osobnostné vlastnosti, ale aj rozdielny podiel na starostlivosti o maloletú. Matka je nositeľkou
výchovného vplyvu na maloletú, keďže sa o ňu stará systematicky od jej narodenia. Empaticky
reflektuje emocionálny stav maloletej, podporuje jej vzdelávanie ako aj rozvoj potrebných obranných
ale aj presadzujúcich sa mechanizmov. Otec sa nepodieľa v takej miere na výchove maloletej,
vo svojom pôsobení by však mal zachovávať kontinuitu matkinho výchovného vplyvu. Otec svoje
výchovné stratégie používa skôr rigidne a svojou kritikou a negatívnym hodnotením osoby matky
spôsobuje u maloletej konflikt lojality. Zo strany matky znalkyňa nezistila negatívne ovplyvňovanie/
citovú manipuláciu mal. A. vo vzťahu k otcovi. V domácnosti vytvára fyzický aj psychologický priestor
pre napĺňanie vzťahovej väzby A. s otcom. Zo strany otca bolo zistené negatívne vyjadrovanie sa na
vlastnosti a správanie matky a to aj pred maloletou A. čím ju vystavuje konfliktu lojality, čo považuje
znalkyňa za prejav citovej, resp. psychickej manipulácie. Tým, že matka vo svojej domácnosti vytvára
fyzický aj psychologický priestor pre napĺňanie vzťahovej väzby A. s otcom, reflektuje na potrebu
výchovného vplyvu otca, uznania jeho role a dôležitosti v živote maloletej. Zo strany otca znalkyňa zistila,
že v jeho prejavoch je negatívne vyjadrovanie sa na vlastnosti a správanie matky a to aj pred maloletou A.
čím vedome znižuje jej výchovný vplyv a pôsobí tak, že neuznáva rolu a jej dôležitosť v živote maloletej.
Matka (aj dohodou s otcom) vytvorila pre A. psychologicky aj fyzicky bezpečný priestor, kde sa realizuje
styk s otcom, ktorý má jasné časové a priestorové zadefinovanie, ktoré jej umožňuje štruktúrovane a
emocionálne bezpečnejšie prežívať styk s otcom, akoby tomu bolo bez prítomnosti matky. Maloletá
A. znalkyni verbalizovala, že styk s otcom v jeho bydlisku nechce. Nevyriešeným konfliktom fyzického
a psychického násilia otca voči matke, ktorého svedkom bola a je aj mal. A., negatívne vyjadrovanie
sa otca pred A. o jej matke, primárnej emočnej vzťahovej osobe, osobné skúsenosti a prežívanie
emocionálne náročných situácii A. s otcom neumožňujú byť A. spontánnou počas styku s otcom.
Svoje správanie prispôsobuje tak , aby čo najviac vyhovela jeho požiadavkám. Ak je to však pre ňu
neudržateľné, volí únik, ako obrannú stratégiu, resp. sa negatívne emócie otca fokusujú na osobu matky
maloletej, namiesto A.. A preto styk s otcom bez prítomnosti matky odmieta. Nakoľko je otec sám
schopný emocionálne sa priblížiť k A. len z pohľadu vlastného egocentrického prežívania (napr. poď
mi dať pusinku, urob niečo a dostaneš a pod.) a nie na základe potrieb a emocionálneho prežívania
A., styk maloletej s otcom v neprítomnosti matky môže mať nepriaznivý vplyv na jej krehké úzkostné
prežívanie. Maloletá A. nie je pripravená na rozšírenie styku s otcom - v prežívaní zisťuje znalkyňa
vnútornú agitovanosť, spojenú s úzkosťou, ako aj vnútorné napätie a negatívne zosilnené reagovanie
(pohotovosť k reaktivite), nepokoj a emocionálne preťaženie.

31.1 Čo sa týka vzťahu rodičov k maloletej z obsahu posudku (s. 34 a s. 28 posudku) vyplýva, že vo
vzťahu k A. je otec pozitívny a rád jej prejavuje pozitívne emócie, a to očakáva aj od nej. Je jej vzťahovou
osobou. Vo vzťahu k dcére je matka pozitívna, je jej primárnou vzťahovou osobou, ktorej od jej narodenia
zabezpečuje potrebnú starostlivosť ako na úrovni inštrumentálnych potrieb, tak aj v oblasti emočnej
podpory.
31.2 Na pojednávaní dňa 26.09.2023 znalkyňa v rámci výsluchu doplnila, že nosným bolo psychologické
vyšetrenie maloletej, ktoré prebiehalo vzhľadom na vek maloletej formou hry a cez projektívne metódy,
aby tým dokázala vyjadriť aj to, čo by inak nedokázala pomenovať. Z uvedeného vyšetrenia vyplynulo,
že obaja rodičia sú prítomní v prežívaní maloletej ako vzťahové osoby, avšak matka bližšie, keďže s ňou
aj zdieľa domácnosť. Nebolo zistené, že by matka bránila kontaktu, neboli tam žiadne bariéry zo strany
matky, kontakt s otcom je priamy ale vzdialený, vzhľadom na prežívanie maloletej bolo dôležité prihliadať
aj na jej diagnózu, a to separačnú emočnú poruchu, ktorá bola v rannom detstve. Separácia sa v tomto
prípade buduje v bezpečnom prostredí. Otec býva s maloletou v rámci nedele celý deň a je na otcovi, aby
si budoval vzťah s maloletou a tu vidí znalkyňa veľký potenciál. Maloletá vyjadrila pri šetrení vzdialenosť,
avšak žiadnu bariéru, čo sa týka vzťahu k otcovi. Z osobnostných charakteristík otca vyplýva, že
ak niečo nie je schopný sám zrealizovať, žiada aby to zaňho urobila nejaká autorita. Nerealizovanie
pozorovania interakcií s otcom vysvetlila tým, vychádzala z psychologického vyšetrenia vnútorného
prežívania maloletej a nedospela by k iným záverom na základne pozorovania interakcie. Dôležitým bolo
to, že stretávanie s otcom prebieha, a to pravidelne. Otec ma egocentrické smerovanie, pričom maloleté
deti potrebujú emocionálne prijate svojho správania a nie aby maloletá musela strážiť svoju spontánnosť
a obávať sa, ak niečo zle urobí. Z opisov situácií v domácnosti nezaznamenala situácie láskavé
k chybám maloletej zo strany otca. Problematická je tiež otcova kritika matky pred maloletou, ktorá
vyvoláva u mal. konflikt lojality. S ohľadom na krehký emocionálny stav maloletej, maloletá potrebuje,
aby sa voči nej pristupovalo opatrnými krokmi. Nevidí problém v tom, aby matka dcéru pripravila a boli
s otcom aj niekoľko hodín sami, treba však pristupovať citlivo a to tak, že maloletá bude na to vopred
pripravená tak, že si dopredu pripravia program a rodičia každú nedeľu, keď je styk, môžu využiť na
to, aby pracovali na osamostatňovaní maloletej od matky. Závery znaleckého posudku sú postavené
prioritne na prežívaní maloletej, nie na charakteristikách otca, ktoré by bránili tomu, aby sa rozšíril
kontakt s maloletou. U maloletej nástupom do školy už začala socializácia, chodí na krúžky, vývinovo
došlo k maloletej k posunu, ale tými hlavnými, čo sa týka tvorby vzťahu s maloletou sú otec a matka.
Matka je pre maloletú mostom, ktorý jej pomáha aj pri kontakte s inými osobami, autoritami. Napríklad
ako pozorovala pri znaleckom dokazovaní, keď znalkyňa pristupovala k matke pozitívne, maloletá
bola ochotná vzdialiť sa od matky, byť spontánnejšia. Pre maloletú je bezpečné, keď sa pohybuje
v blízkosti matky, tak to bolo aj v projekcii, aj pri znaleckom dokazovaní. Pre maloletú je samozrejme
záťaž, ak je prítomna pri konflikte rodičov, ide o to, ako sú rodičia nastavení. Na doplňujúce otázky
ďalej odpovedala, že videá neposudzovala, oboznámila sa s celým spisom a vychádzala z verbálneho
vyjadrenia rodičov, ktorí mali priestor opísať situácie. K záverom o submisívnosti matky uviedla, že
submisívnosť je len jedna črta osobnosti matky. Ak je matka pod stresom a tlakom koná inak. Agresivita
jej nevyšla, ale nie je vylúčené, že v rámci reakcii na silný podnet by mohla tak reagovať. Pri opisoch
situácií čerpala od oboch rodičov. U maloletej nebola zistená v súčasnosti pretrvávajúca separačná
úzkosť. Vzdialenosť otca k maloletej aj bez vykonania interakcie vyvodila znalkyňa z projektívnych
metód, kde dieťa pomocou symbolov, manipuluje s figúrkami podľa toho, ako prežíva vzťahovú väzbu
s jednotlivými osobami. Oboch rodičov dala na scénu. Tieto metódy sa využívajú z toho dôvodu, aby
dieťa nemuselo uvádzať, koho má radšej z rodičov a podobne. V záveroch znaleckého posudku je
aj cesta pre rodičov, rodičia musia akceptovať, aký je stav a spraviť aj sebareflexiu, či obaja robia
pre posilnenie vzťahu otca s maloletou dosť, podľa znalkyne tú možnosť dostatočne nevyužívajú, aby
stretnutia prebiehali tým spôsobom, že by vzťah viac napredoval. V čase, keď vyšetrovala maloletú,
maloletá nebola pripravená na prespávanie, je to však na rodičoch, a to oboch. Rodičia podľa znalkyne
dostatočne nevyužívajú nedele a ako keby je zakonzervovaný ten stav a neposúvajú sa. Ak by rodičia
maloletú riadne pripravovali a aj to odkomunikovali a potom je potrebné vnímať reakciu maloletej,
či bude úzkostná alebo spontánna. Znalkyňa ďalej uviedla, že maloletá má otca stále ako pozitívnu
vzťahovú osobu. Situáciu je potrebné brať ako stav, a to aby sa stretávala s rodinou otca, či išla
s otcom na dovolenku je cieľ. Je potrebné, aby v nedeľu, keď je otec s maloletou cez pozitívne zážitky
budoval dôveru a blízkosť s maloletou. Ide o maličkosti. Na otázku či má otec osobnostné predpoklady
na výchovu maloletej odpovedala, že v posudku konštatovala, že otec vie zabezpečiť starostlivosť.
K nerealizovaniu pozorovania interakcií medzi otcom a maloletou uviedla, že od 01.06.2023 je to už
v zmysle vyhlášky povinné, vychádzala z odbornej expertízy a nepovažovala to za potrebné, keďže mala
dostatok odborných argumentov z psychodiagnostiky dieťaťa. Obaja rodičia vychovávajú emocionálne

krehké dieťa, tomu sa treba prispôsobiť svojim prístupom, nevynucovať si u maloletej správanie, ak by
sa maloletá napríklad u otca pretvarovala, tak by ju to stálo veľa energie a matka by zase pozorovala iný
obraz maloletej a mala by potrebu sanovať ho. Je potrebné, aby rodičia maloletú sprevádzali, ponúkli jej
riešenie. Ide o emocionálnu výchovu, kde je potrebné, aby rodič zohľadňoval v prvom rade emocionalitu
dieťaťa a nie svoju vlastnú. K možnosti regresu, ak by maloletá bola nútená do stretávania znalkyňa
uviedla, že regres je bežná reakcia na stres, je však dôležité, ako sa zachová primárna vzťahová osoba
vedľa nej a zároveň je potrebný láskyplný vzťah z druhej strany t.j. od otca. Ak by prišlo k regresu, obaja
rodičia sa musia na maloletú emocionálne napojiť a ak budú prevažovať takéto formy správania a nie
konflikty, tak to bude znižovať úzkosť u maloletej. Odporučila rodičom aby sa v prípade potreby obrátili
na odborníkov, prípadne hľadali riešenie aj na internete, kde sú na to rôzne videá. Zároveň uviedla, že
výbava otca nie je taká, aby dokázal dostatočne poskytovať veku primeranú sociálnu a emočnú podporu
maloletej podľa jej potrieb. Bolo by potrebné, aby otec sledoval prístup matky k maloletej a správanie
matky k maloletej by malo byť pre otca vodítkom. Ide v zásade o bežnú situáciu, keď sú rodičia takto
osobnostne rôzny. Na vyváženie emočnej podpory je teda podľa znalkyne prítomnosť matky dôležitá
a z pohľadu maloletej pozitívum. Na otázku či má otec tendenciu reagovať agresívne, ak veci nie sú
podľa neho, znalkyňa uviedla, že bola zistená len náchylnosť otca reagovať náladovo a komunikačne
napäto a vytvárať sociálne dusno. Na základe vyšetrení otca nebol dôvod vykonať ďalšie testy smerom
k agresivite, nebol predpoklad patológie. Na otázku, či ak by otec bol sám s maloletou či by nehovoril
negatívne o matke, znalkyňa uviedla, že ak otec myslí posilňovanie vzťahu s maloletou vážne, tak aj
závery znaleckého posudku mu ukazujú, že ide o negatívny faktor a je to na samoregulácii otca, teda či
v tom bude pokračovať alebo nie. Pre rozširovanie kontaktu s otcom, je potrebné efektívnejšie využívať
nedele, viac komunikovať s A. o jej potrebách. K schopnosti sebareflexie otca uviedla, že neuvádza
to síce explicitne v znaleckom posudku, ale otec je v niektorých veciach sebareflexívny, čo sa týka
práce, ale čo sa týka výchovy nie, teda otec nepátra dostatočne po príčinách, prečo sa deje z jeho
pohľadu nevyhovujúci styk. Na otázku čomu znalkyňa pripisuje, ak došlo k fyzickej agresii zo strany
otca, znalkyňa uviedla, že môže k takémuto dochádzať pri emočne vypätých situáciách, keď sa otcovi
niečo nedarí s ohľadom na egocentrický akcent. Na otázku či znalkyňa považuje za vhodné, aby sa
v rozsudku určilo napr. že o pol roka zvládne už širší kontakt alebo či je potrebné sledovať skôr prežívanie
maloletej, uviedla, že určitá forma tlaku aj na rodičov nie je vždy zlá. A. je obzvlášť zraniteľné dieťa, vidí
však rezervy v potenciáli rodičov. K psychickým problémom matky a ich prípadnom vplyve na maloletú
znalkyňa uviedla, že horší psychický stav je reakciou na niečo, zrelá osobnosť si s tým dokáže poradiť,
vyhľadá napríklad odborníka prípadne aj berie istý čas lieky. V tomto prípade aj úzkostnosť matky môže
byť aj výhodou, dokáže citlivejšie vnímať potreby dieťaťa. Potvrdila, že môže dochádzať k prenosu na
dieťa. Na otázku, prečo bola matka na vyšetrení dvakrát a otec len raz, uviedla, že otec pri vyšetrení
vyplnil všetky testy a dotazníky tak, ako mala naplánované a matka nie, preto musela prísť znovu. Je
to úplne bežný postup. Na otázku či znalkyňa spozorovala, že by matka prenášala nejakú úzkosť na
maloletú, uviedla, že počas znaleckého dokazovania to nespozorovala, matka sprevádzala maloletú
tak, aby kopírovala jej úzkosť, nie svoju, čo je bežné, keď dieťa príde do nového prostredia stretáva sa
s novou osobou a nadväzovala na stratégie, ktoré používa, aby dodala maloletej istou. K možnej zmene
osobnosti otca znalkyňa uviedla, že je možné získať náhľad na svoju osobnostnú črtu – egocentrizmus
a na základe toho s ňou pracovať. K záveru, že otec vystavuje maloletú konfliktu lojality dospela znalkyňa
na základe rozhovorov s rodičmi, z popisu situácii ich rôznych pohľadov, ide o správanie otca, kedy na
jednu stranu dcéra sa chce hrať s otcom a on zle rozpráva o matke. Východiskom je, aby si rodičia boli
toho vedomí. Teda, ak niekto útočí na osobu, ktorú má dieťa rado, dochádza k jeho zneisteniu. Na otázku
z čoho zistila, že otec sa o matke vyjadruje pred maloletou negatívne a matka o otcovi nie, uviedla, že to
vyplýva z rozhovorov s rodičmi. Matka hovorí o tom, ako správanie otca na ňu pôsobí, naproti tomu otec
priamo opisuje negatívne správanie matky napríklad, že maloletá je nainfikovaná matkou, matke vadí,
že sa jašia. Ide o to, ako otec popisoval situáciu. K správaniu matky pri pohovore na ÚPSVaR či situácii
opísanej hliadkou polície zo 16.06.2018 (odovzdanie darčekov) uviedla, že pri uvedených situáciách
nebola, nevie čo sa dialo predtým, čo sa dialo potom. Matka môže takto reagovať na silný podnet, nie
je to jej bežné správanie. Po vzhliadnutí videí doložených otcom uviedla, že ide o neštandardne vypäté
situácie, kde si obaja rodičia hája svoj postoj a záujem. Video opisuje aj to, čo uviedla v znaleckom
posudku, kde vzťah otca k maloletej je opísaný ako pozitívny. Otec má potrebu prísť, priniesť darčeky
predstaviť maloletej rodinu, je to však jeho potreba a nie priblížiť sa k maloletej. A na druhej strane je
tam matka, ktorá chce situáciu kontrolovať, vstupovať do nej. Sedí to s reakciami na vypäté situácie,
keď je matka pod tlakom, koná vtedy emotívne. Znalkyňa potvrdila, že takéto správanie matky môže
u maloletej vyvolávať konflikt lojality. Na otázku, ak netrpí už maloletá separačnou úzkosťou, prečo nie
je pripravená na rozšírenie styku a z čoho to vyplynulo, uviedla, že ide o osobnosť maloletej, je plachá,

drží si odstup, je u nej prítomná úzkosť, avšak nie v zmysle poruchy a následne na základne prežívania
maloletej prostredníctvom scénotestu, kde figúru otca dáva ďalej od seba. Na otázku ako dospela k tomu,
že otec vie zabezpečiť starostlivosť o dieťa, uviedla, že otec nezlyháva v sociálnych situáciách, že má
bývanie a má prácu a nie je dôvod, prečo by nevedel plniť svoju rodičovskú rolu.
31.3 Podľa doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 03/2023 zo dňa 19.03.2024 (č.l. 813) a jeho záverov A.
je dieťa mladšieho školského veku, psychický stav maloletej a jej prežívanie je pozitívne, prežíva pohodu
a konformnosť a má dobrú schopnosť adaptácie a chcela by mať dobrú schopnosť prekonávať prekážky.
V školskom prostredí sa cíti dobre, je adaptovaná, pozná režim, pravidlá v nej a tieto dodržiava. Od
vyšetrenia zo 14.10.2022 znalkyňa zisťuje, že ustupuje u maloletej plachosť a potlačená spontánnosť,
najmä v pre ňu bezpečnom prostredí. V prežívaní znalkyňa už nezisťuje výrazné vnútorné napätie.
Vzťah maloletej k rodičom sa od vyšetrenia 14.10.2022 nezmenil, vzťahovou a emocionálne primárnou
osobou je pre maloletú matka a prostredníctvom nej vstupuje do vzťahu s otcom, ktorý sa k nej približuje
a to je pre ňu bezpečný vzťah. Vzťah k obidvom rodičom je pozitívny. Obidvoch rodičov vníma navzájom
voči sebe ako rovnocenné vzťahové osoby. Vo vzťahu k otcovi je aktuálne pozitívna, ale so zvýšenou
pohotovosťou úzkosti a vnútornou agitovanosťou vo vzťahu voči nemu, čo znamená, že sa vo vzťahu
voči nemu necíti emocionálne bezpečne. Stretávanie s otcom resp. to ako vníma svojho rodičia, je
hlavne na základe vlastného prežívania spoločného času. Stretávanie s otcom je súčasťou jej života
a rozvoja je vzťahu so svojou primárnou vzťahovou osobou. Vzťah rodiča a dieťaťa je formovaný najmä
emocionálnym prístupom a navonok aktivitou rodiča. Dieťa mladšieho školského veku vníma svojho
rodiča najmä podľa toho, aké činnosti spolu robia, ako trávia spolu čas a ako ho vnútorne prežíva.
Maloletá popisuje otca, ako toho, kto sa s ňou nehrá s legom ale varí a pozerá rozprávky, prípadne spí
a ona sa vtedy hrá sama alebo s mamou. Idú spolu na prechádzku, ale pre provokovanie počas styku
reaguje negatívne. Rozsah a kvalitu stretávania dieťa nevie posúdiť, jednoducho sa prispôsobí a prijíma
prístup a aktivitu rodičia. Na druhej strane s matkou prežíva ich vzťah aktívnejšie, spolu chodia lyžovať,
korčuľovať, plávať, pečú koláče a toto je v porovnaní s otcom aktívnejší a kvalitnejší čas pre maloletú.
V prežívaní vo vzťahu k rodinnej konštelácii opakovane zisťujeme potrebu istoty a bezpečia ochrany a
obrany vo vzťahovo bezpečnom prostredí u matky, kam sa k maloletej otec vzťahovo aj vzdialenostne
približuje. Z tohto bezpečného prostredia nie je aktuálne schopná sa vzdialiť a priblížiť sa sama k otcovi,
a to ani v projekcii, a toto aj verbálne pred otcom komunikuje. Postoj maloletej je vo vzťahu k rozšíreniu
styku a realizácie styku s otcom v neprítomnosti matky negatívny. Maloletá odmieta realizáciu styku
s otcom v neprítomnosti matky z vyššie uvedených psychologických dôvodov. Nenapomáha tomu ani
časť vzájomnej komunikácie otca s dcérou vo forme provokovania a žartovného odoberania si A., ktoré
pozorovala znalkyňa aj počas znaleckého dokazovania a ktoré reportuje aj matka. Takáto forma sa
neobjavuje v komunikácii matky s maloletou. Maloletá A. verbalizovala ako znalkyni tak aj pri spoločnom
rozhovore s otcom, že styk v jeho bydlisku nechce, aktuálne nie je schopná takýto styk akceptovať,
a preto ani nepremýšľa nad situáciou prespania. Dôvodom je pocit bezpečia a istoty, ktorý má doma
vo vzťahu s matkou (bezpečná vzťahová väzba), kým s otcom je vzťahová väzba neistá. Z analýzy
pozorovania verbálnych aj neverbálnych prejavov maloletej A. vo vzťahu k rodičom jednotlivo zistila,
že jej vyjadrenia sú autentické (súlad verbality a neverbality) sú stabilné v čase, vo vyjadreniach sa
nevracia a neopakuje minulé zážitky a popisy správania rodičov verbalizuje veku primeraným slovníkom.
Z vyjadrení maloletej nebol zistený manipulatívny vplyv niektorého z rodičov. Prítomnosť matky pri styku
s otcom je naďalej prínosom pre maloletú, matka aj dohodou s otcom vytvorila pre A. psychologicky
aj fyzicky bezpečný priestor, kde sa realizuje styk s otcom, ktorý má jasné časové a priestorové
zadefinovanie, ktoré jej umožňuje štruktúrovane a emocionálne bezpečnejšie prežívať styk s otcom,
ako by tomu bolo bez prítomnosti matky. A tento dôvod naďalej trvá. Psychologickým vyšetrením
maloletej znalkyňa zistila, že maloletá aktuálne nie schopná a pripravená začať so separáciou od matky
a realizáciou styku s otcom v jej neprítomnosti. Aj v projekcií sa vyjadruje, že sa necíti isto a emocionálne
bezpečne vo vzťahu s otcom bez prítomnosti matky. Zároveň ani otec neposilňuje vzťahovú väzbu voči
maloletej.
31.4 Na pojednávaní dňa 12.09.2024 znalkyňa k doplneniu znaleckého posudku uviedla, že u A. je
prítomné pozitívne prežívanie, pohodovosť, komfortnosť, dobrá adaptabilita. Maloletá nezmenila svoj
názor, a to ani vo svojom prežívaní, čo sa týka stretávania s otcom. Emocionálne bezpečne sa cíti
v domácnosti matky. Nejde o to, že by si nevedela predstaviť, ako by to bolo v domácnosti otca.
Otec nevyužíva dostatočne aktuálny čas a priestor, ktorý má, aby maloletá sama povedala, že chce
ísť k nemu. Naďalej sú obaja rodičia jej vzťahové osoby, ku ktorým má obom pozitívny vzťah. Otec
sa však nevie k maloletej emočne priblížiť. Bližšie má k matke. Otec nevie pracovať s negativizmom
maloletej, prečo odmieta prespanie v jeho domácnosti. V prípade maloletej nebolo zistené, že by bola
manipulovaná, jej vyjadrenia sú konštantné a vypovedá tak, ako to cíti. Znalkyňa hodnotila pozitívne,

že prebehol styk maloletej s otcom na rodinnej oslave. Toto sú kroky, ktoré by mali rodičia podnikať,
dohodnúť sa na nich, aby vzťah otca s maloletej napredoval a rozvíjal sa. Maloletá potrebuje vedieť
dopredu o jej programe, teda kedy príde otec, kedy ju zase vráti a približný program. Vtedy sa bude cítiť
bezpečne. Sama ešte nie je schopná povedať, že by chcela prespať v domácnosti otca. Na otázku či je
maloletá schopná sa aktuálne vzdialiť od matky, uviedla, že toho schopná je. Je to školopovinné dieťa
a jej sociálny vývoj je v norme. Dokáže sa vzdialiť od matky. Cíti sa bezpečne, ak jej aktivity sú jasne
štruktúrované a predvídateľné. Na aktivity by mali pripravovať maloletú obaja rodičia v tom rozsahu, za čo
sú zodpovední v ten-ktorý čas. Uviedla, že obaja rodičia sú zodpovední a mali by dieťa pripraviť na styk.
Z psychologického hľadiska však styk maloletej s otcom je nevyužitý. Je to pre ňu bezpečný spôsob, ako
sa stretávať s otcom. Bolo by vhodné, aby to rodičia akceptovali a postupne pridávali aktivity, ktoré mal.
bude chcieť robiť, nie nanútené. K aktuálnemu rozsahu styku a jeho dostatočnosti na budovanie vzťahu
s otcom uviedla, že z pohľadu psychológa je akýkoľvek čas časom, kedy môže rodič budovať svoj vzťah
s dieťaťom. Je na rodičovi, ako tento čas využíva. Nikdy nie je dosť času. Znalkyňa zároveň potvrdila, že
ak dieťa bude mať vysvetlené, čo a kde ide robiť v rámci styku, tak by to malo zvládnuť. K osobnosti matky
a jej posúdeniu uviedla, že vychádzala z troch zdrojov, ide o sebaposudzovacie dotazníky, pozorovanie
počas vyšetrenia ako aj obsah spisu. Samozrejme pri vyšetrení sa rodič nejakým spôsobom prezentuje.
Uviedla, že v rámci doplnenia znaleckého dokazovania raz pozorovala interakcie maloletej s matkou,
druhý raz boli pozorované interakcie otca s maloletou. Na otázku, či ak matka maloletú pripraví na
styk s otcom, že s ním pôjde, vysvetlí jej to, či je schopná styk zvládnuť, uviedla, že obaja rodičia by
ju mali pripravovať, sprevádzať ju, potom by to mala zvládnuť, pričom ide o postupné kroky. Znalkyňa
ďalej uviedla, že maloletá otca vníma ako primárnu vzťahovú osobu, ako druhú osobu veľa matky. Do
ich vzťahu vstupujú osobnostné vlastnosti rodičov. Matka je viac štruktúrovaná, otec menej, čo môže
u maloletej vyvolávať pocit neistoty. Preto sa cíti bezpečne v prostredí s matkou počas styku. Na otázku
matky, ako pôsobí na maloletú, že otec značnú časť prespí, uviedla, že maloletá, keď otec spí, vyhľadá
inú aktivitu. Ide za matkou. Je vo svojom bezpečnom prostredí a vie si nájsť náhradné aktivity. Ako teraz
styk prebieha sa maloletá cíti komfortne, preto treba začať postupne a nie hneď dovolenka. Na otázku
prokurátorky, z čoho vyplynulo konštatovanie, že bolo prítomné fyzické a psychické násilie zo strany otca
(odpoveď na otázku č. 9 v znaleckom posudku) znalkyňa uviedla, že vychádzala zo spis. dokumentácie
a z rozhovoru s matkou.
32. Podľa záznamu OR PZ zo dňa 25.11.2018 (č.l.14) otec podal na matku oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu a oznámil na polícii, že matka mu neumožnila v plnom rozsahu stretnúť
sa s dcérou v zmysle rozsudku. Ku styku bola zo strany matky aj otca privolaná polícia.
33. Podľa záznamu z výpovede zo dňa 09.11.2018 (č.l. 304) sa matka dostavila na správny orgán za
účelom prejednania priestupku, kde opisovala ako došlo k incidentu medzi otcom a p. G., s ktorým matka
chcela ísť s maloletou na výlet. Otec vošiel k matke do domácnosti, bol nahnevaný, na vyzvanie nechcel
opustiť dom. Kričali po sebe otec vulgárne nadával, p. G. prišiel za nimi od izby, otec sa voči nemu hrubo
správal a vyzval ho, aby sa išli biť. Matka bola s dcérou v druhej izbe, volala policajnú hliadku, nevidela
priamo, ako došlo k napadnutiu. Nakukla z izby a videla, ako otec lomcoval s p. G. a videla, ako bol
hodený o plot a spadol na zem, mal krvavú tvár, ruku tričko a rozbité okuliare. Po ošetrení ho matka
nafotila. Na fotografii (č.l. 305) je zachytený muž s obviazanou rukou a odreninou spolu s maloletou.
Podľa čestného vyhlásenia p. G. zo dňa 23.05.2018 (č.l. 306), dňa 24.02.2018 ho napadol otec maloletej,
ktorý neohlásene vtrhol do domu matky, s ktorou mali ísť na výlet. J. G. sa snažil otca nasmerovať
k bránke, kde na neho otec zaútočil údermi do tváre, rozbil mu okuliare, skrútil prst, sotil ho o stenu. Ušiel
skôr ako prišla polícia. Jeho PN trvala dva týždne, prst sa mu zle zrástol, vyžaduje si ďalšie lekárske
zákroky. Matka podala hlásenie na políciu, p. G. trestné oznámenie nepodal. J. G. opísal tiež incident
z nákupného centra, kde otec od auta schmatol maloletú a utiekol s ňou do nákupného centra. Pri aute
vulgárne matke nadával. Po 30 minútach ho našli, vyhrážal sa p. G., že ak sa neprestane s matkou
stretávať, tak si ho nájde. Bol agresívny a museli pred ním doslova ujsť.
34. Podľa úradného záznamu mestskej polície zo dňa 16.06.2018 (č.l. 286), hliadka bola požiadaná
o preverenie oznámenia, kde malo dôjsť k rodinným nezhodám. Po príchode na miesto sa pred domom
nachádzal otec so svojím bratom a jeho tromi deťmi. Otec im uviedol, že je otcom maloletej, ale ešte
to nemá zo súdu právoplatné. Ďalej, že dcérka má dnes narodeniny, a preto po dohode s matkou jej
doniesol darček, ktorý si dcéra želala. Po príchode pred dom mu matka nechcela umožniť stretnutie s
dcérou ani na dve minútky, aby odovzdal darček aj s jej bratrancami a strýkom. Matka len mobilným
telefónom natáčala cez bránu hliadku a nič nepovedala. Nato bola ako oznamovateľka vyzvaná, aby

vyšla von a preukázala svoju totožnosť, na čo vyšla a podala hliadke občiansky preukaz a malá dcéra
jej prebehla pomedzi nohy von a hodila sa otcovi okolo krku a začala ho bozkávať. Otec jej zagratuloval
aj s bratrancami, odovzdal jej darčeky. Matka začala malú násilím ťahať z otca, pričom malá sa držala
rukami aj nohami a veľmi začala plakať, lebo nechcela ísť od otca. Matke sa ju podarilo strhnúť
z otca, odkopla hračky a utekala s maloletou do dvora a ešte si stihla opísať osobné čísla hliadky,
nakoľko vraj nekonali a ona si žiadala hliadku OO PZ B.. Bolo jej vysvetlené, že prišli preveriť jej oznam,
lebo hliadka PZ je zaneprázdnená iným prípadom, čo nevedela pochopiť. Z daného miesta napokon
otec s príbuznými odišli a taktiež aj hliadka. Hliadke sa zdalo, že matka pravdepodobne trpí nejakými
psychickými problémami, nakoľko stále hystericky kričala, že ich napáda otec, ale za prítomnosti hliadky
na mieste nedošlo k žiadnemu násiliu zo strany otca. Ten bol kľudný a chcel len vidieť svoju dcéru a
odovzdať jej darček. (Ide o situáciu zachytenú na videonahrávke otca č.l. 693)
35. Podľa rozkazu Okresného úradu Dolný Kubín zo dňa 18.10.2019 (č.l. 257), otec bol uznaný za
vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 08.09.2019 v obci F.,
tým, že po predchádzajúcom konflikte jedenkrát kopol matku do ľavej nohy v oblasti stehna, čím jej
spôsobil pomliaždenie a hematóm s dobou liečenia do 7 dní v zmysle lekárskeho potvrdenia, ktorým
konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, za čo mu bolo
uložené pokarhanie. Podľa odôvodnenia predmetného rozkazu z vyjadrení oznamovateľky (matky)
vyplýva, že ku skutku došlo po tom, čo otec s matkou a maloletou trávili na chate v F. 7 dní. Pred
odchodom do kostola požiadala otca, aby začal za ten čas s upratovaním chaty, po návrate zbadala,
že poupratované nie je, čo ju veľmi nahnevalo, začali si to vonku vysvetľovať, keďže on sa na tom
zabával, vrátila sa do chaty, kde zobrala nôž a s týmto nožom vyšla pred chatu, pristúpila k vozidlu otca
a silno nožnom vrazila do pravej zadnej pneumatiky, pričom ju prerezala. Ako pneumatiku prerezávala,
tak zozadu k nej pristúpil otec a kopol ju do ľavej nohy v oblasti stehna. Otec nepoprel spáchanie skutku,
pričom uviedol, že ho bývalá družka požiadala, aby jej pomohol s upratovaním chaty, s čím súhlasil a dal
sa do upratovania. Keď sa vrátili (matka s maloletou) z kostola, matka sa vybrala do chaty a on sa zostal
hrať s maloletou na ceste. O chvíľu matka z chaty vybehla a začala kričať, prečo nič nespravil. Následne
sa do chaty vrátila a vyšla z nej aj s nožom v ruke, s ktorým sa vybrala k jeho autu, pristúpila k pravému
zadnému kolesu a silno pichla do pneumatiky, ktorú prepichla. Keď videl jej konanie, tak sa za ňou
rozbehol, kopol ju do ľavej nohy do stehna, spadla na zem a pustila nôž. On na to nôž zobral a odhodil
a matka v konaní nepokračovala. V odôvodnení je zároveň uvedené, že priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu sa otec dopustil po prvýkrát. Podľa priloženej lekárskej správy (č.l. 259) matka uvádzal,
že dňa 08.09.2019 bola napadnutá osobou, ktorá ju kopla do ľavého stehna, chôdza nebolestivá len
palpačná bolestivosť v mieste kopnutia. Objektívne lekár skonštatoval, povrchový hematóm s palpačnou
citlivosťou. (Ide o situáciu zachytenú na videonahrávke otca č.l. 693)
36. Podľa úradných záznamov ÚPSVaR zo dňa 23.07.2019, 27.11.2018, 14.10.2019 (č.l. 16) sa otec
na úrade domáhal zjednania nápravy ohľadom nerealizácie jeho styku s maloletou v zmysle rozsudku,
keď termíny styku si matka svojvoľne rušila/menila, zároveň otec uvádzal, že mu matka neposkytuje
dostatočné informácie ohľadom maloletej, napr. mu odmietla uviesť, kde navštevuje škôlku, neinformuje
ho dostatočne o zdravotnom stave maloletej. Rodičia sa následne obaja dostavili na úrad, kde uvádzali
protichodné tvrdenia ohľadom realizácie styku maloletej s otcom a dodržiavania súdneho rozhodnutiam,
pričom im bolo odporučené psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie,
s čím obaja súhlasili. Podľa správy ÚPSVaR a jej príloh zo dňa 29.01.2021 (č.l.116) rodičia riešili
cez úrad realizáciu styku počas pandemickej situácie, kde otec tvrdil, že mu matka znemožňuje styk
s dcérou, matka bola úradom poučená o potrebe dodržiavať súdne rozhodnutie. Matka poukazovala na
nezodpovednosť otca, ktorý nedodržiava protipandemické opatrenia.
37. Podľa uznesenia OR PZ Malacky zo dňa 30.09.2021 (č.l. 370) trestné oznámenie ÚPSVaR pre
podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania bolo odmietnuté, keďže nie je dôvod
na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného zákona. Z odôvodnenia
predmetného uznesenia vyplýva, že dňa 15.06.2021 bol podaný podnet ÚPSVaR Malacky s ohľadom na
povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany a kurately na prešetrenie podozrení zo spáchania trestného
činu sexuálneho zneužívania Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v rámci prešetrenia bol vykonaný
výsluch matky a ako aj operatívne prešetrenie v materskej škole maloletej, matka v rámci výsluchu
mimo iné uviedla, že netvrdí, že k sexuálnemu zneužívaniu prišlo, ale myslí si, že mohlo by. Sexuálne
zneužívanie si matka predstavuje ako násilie a toho je podľa matky otec schopný. V materskej škole bolo
zistené, že žiadne náznaky sexuálneho zneužívania na maloletej si pedagógovia nevšimli. Vyšetrovateľ

skonštatoval, že zo žiadnych šetrení v priebehu vyšetrovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali
napĺňať skutkovú podstatu trestného činu.
38. Podľa lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia matky zo dňa 11.07.2018 (č.l.254,260), v správe
sa v časti výpis zo zdravotnej dokumentácie konštatuje, že matka dochádzala do ich psychiatrickej
ambulancie na individuálnu psychoterapiu od 17.09.2014 do 19.05.2015. Tematikou ich stretnutí bola
partnerská kríza a problematická komunikácia s partnerom. Matka v rámci psychoterapie uvádzala, že
otec je egoista, nevidí v ňom stabilitu, čaká, že matka sa o neho postará; nedá jej na nič peniaze;
potešil sa, že budú mať spolu dieťa; žiadala ho aby sa vyjadril, či budú bývať spolu; všetko necháva len
tak; hovoril, že sa chce o nich postarať; pred kamarátkami sa k matke správal ponižujúco, ospravedlnil
sa, to robí vždy a myslí si, že je to vybavené; nezaujímal sa o hľadanie spoločného bytu, nepomohol
v ničom, našla podnájom blízko bytu otca (býva s kamarátmi), aby to mal k nim blízko, má ho rada,
inak by ho k sebe nepustila; vie že je nespoľahlivý, nezodpovedný, kamarátky jej pomáhali pri balení,
sama musela zorganizovať sťahovákov; partner sa tváril akoby nič, nepomáhal s ničím ani keď ho
požiadala; dodnes sa nevyjadril či sa k nej do bytu nasťahuje, len hovorí a žiadne skutky; nezarobí,
je mu to jedno, bez zabezpečenia a bez istoty ona žiť nevie; asi po mesiaci sa k nej nasťahoval,
nehovorí o financiách, že by jej prispel, ona to potrebuje aj nepotrebuje, má rezervu, vie vyžiť ale
ide o princíp; dožaduje sa odpovedí a on len niekedy odpovedá; je na všetko sama, kamarátky je
povedali, že on určite nezmení svoj spôsob života, je B., prírodný človek, nič v živote nerieši. Bola s
ním v B. u jeho rodiny, videla ako žijú, jeho otec celé dni len leží na gauči, matka všetko zabezpečuje.
Perspektívna svokra jej to otvorene povedala, je to pre nich normálne, že muž nič nemusí. Zatiaľ otec
matke na bývanie nič nedal, len niekedy nakúpi, takýto stredovek ona nestrpí, je stále viac podráždená.
Psychiatrička záverom konštatuje, že z psychiatrického hľadiska nezaznamenala príznaky žiadneho
duševného ochorenia. Javila sa ako samostatná, kompetentná, organizačne zdatná. Jediné známky
ktoré u menovanej zaznamenala možno označiť ako psychickú rekciu na dlhodobú záťaž a stres so
zvýšeným napätím, situačnou podráždenosťou, pocitmi osobného nepochopenia, nedostatku rešpektu
a úcty zo strany partnera. Zraňoval ju jeho nezáujem o ich budúcnosť, o jej potreby v tehotenstve,
nedostatočná podpora, neochota pomôcť.
39. Podľa lekárskej správy z psychiatrickej ambulancie – vyjadrenie k zdravotnému stavu matky zo dňa
14.09.2020 (č.l. 302) pacientka bola v minulosti v starostlivosti ich ambulancie od 9/2014-05/2015, udáva
problematický vzťah s otcom. Následne ich kontaktovala až v lete 2018, celovo vyšetrená 4 x, naposledy
13.07.2020. U menovanej počas vyšetrení zistená Posttraumatická stresová porucha s typickou
symptomatikou, ktorá vznikla a rozvinula sa v priamej súvislosti s opakovanými zážitkami psychického
zneužívania a týrania. Príznaky boli už v lete 2018 plne rozvinuté, pričom pri ďalších vyšetreniach
zistené, že sú udržiavané a posilňované opakovanou následnou retraumatizáciou a problematickým
správaním jej bývalého partnera. Príznaky u menovanej sú – strata pocitu bezpečia, masívny pocit
ohrozenia, úzkostne depresívne prežívanie, zvýšené vnútorné napätie, triaška, nepokoj, bolesti hlavy,
poruchy spánku, zníženie chuti do jedla, napínanie, v bežnej záťaži podráždenosť, výbuchy hnevu,
pocit bezmocnosti, beznádeje, oploštenie prežívania, apatia, neschopnosť tešiť sa, neschopnosť
uvoľniť sa, opakované flashbacky, obracanie agresie voči sebe v zmysle stotožnenia s agresorom,
zintenzívnenie negatívneho sebavnímania, zhoršujúca sa labilita afektov, zraniteľnosť, precitlivenosť,
poruchy koncentrácie, zvýšená zábudlivosť, v obsahoch myslenia početné obavy, strach z budúcnosti,
pocit bezmocnosti, sebaobviňovanie, pokles funkčne primeranej aktivity, pocity slabosti, únavy, miestami
pri napätí tendencia k nefunkčnému chaotickému impulzívnemu sebaobrannému a sebaliečiacemu
reagovaniu. Pacientka má dlhodobo zníženú toleranciu na emočnú a vzťahovú záťaž.
40. Podľa lekárskej správy rehabilitačného centra zo dňa 11.01.2016 (č.l.307), je u maloletej
zaostávanie v očakávanom fyziologickom vývine, bola jej odporučená terapia, masáž. Podľa posudku
ÚPSVaR o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej zo dňa 30.01.2020 (č.l.105) u maloletej na
základe pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 30.09.2019 bola stanovená diagnóza emočnej poruchy
s odporúčaním ponechať maloletú v domácom prostredí a návštevu MŠ len na pár hodín týždenne za
účelom zlepšenia sociálneho kontaktu. U maloletej sú afektívne reakcie spojené s nepokojom a plačom,
emočná naviazanosť na matku, nedostatočný kontakt s dospelými a deťmi. Podľa správy pediatra zo dňa
07.04.2021 (č.l. 308) maloletá navštevuje ambulanciu výhradne v sprievode matky. V minulosti prekonala
čierny kašeľ, infekty dýchacích ciest. Máva riedke stolice s odporúčaním do imunologickej ambulancie.

41. Podľa lekárskych správ z pedopsychiatrickej ambulancie z obdobia 07/2018-05/2021 (č.l. 294-301)
maloletá má diagnostikovanú emočnú poruchu so začiatkom špecifickým pre detstvo, problémy
súvisiace s primárnou starostlivosťou a úzkosť z odlúčenia u detí. Bolo doporučené, aby mala odklad
školskej dochádzky. Matka pri vyšetreniach uvádzala, napr. že interakcia medzi matkou a otcom býva
niekedy dosť dramatická. Návšteva otca v dome je podľa matky pre dieťa domáce násilie (správa
z 24.05.2021). Ak sú návštevy zriedkavé, dieťa je pokojné, inak je po návšteve rozrušená a sú problémy
v MŠ, býva uplakaná, problémová v správaní, odmieta kolektív. Lekárka konštatuje nedostatočný
verbálny kontakt s dospelými a deťmi, dieťa sa pri vyšetrení správa ako samotár. Odporúčaná bola
korekcia výchovného prístupu a pokračovanie v návšteve MŠ. (správa z 11.01.2021). Matka si myslí,
že dieťa je od otca manipulované, preto nesúhlasí so zmenou terajších návštev (správa z 14.09.2020).
Otec dieťa navádza na zlé správanie voči matke, podľa matky sa nezmení, je arogantný, voči matke
agresívny. Tvrdí, že otec matku vyhecuje, že si navzájom rodičia ubližujú. Matka sa bráni, on jej nadáva,
ubližuje, matka to považuje za psychické týranie. Problémy s maloletou sú iba pri návštevách otca, sama
s ním odmieta zostať (správa z 23.06.2020). Otec chodí na návštevy, dieťa ho má rado, hrá sa s ním,
matka podporuje kontakt s otcom. Maloletá sama udáva, že sa doma cíti dobre, rada sa hrá s mamou,
babičkou, tato k nim chodí na návštevu, maloletá sa dobre s nimi cíti, pozerá televíziu, mojká sa s rodičmi,
rada je, že sú spolu. Rada chodí s otcom na ihrisko, lebo sa tam hrajú, ďalej však s ním odmieta ísť.
Bojí sa, že ju chce zobrať so sebou a matka tvrdí, že on ju tým plaší (spáva z 17.02.2020). Začala
sa správať maznavo. Silne naviazaná na matku. Návštevy otca doma sú spojené s konfliktami medzi
rodičmi, čo dieťa negatívne prežíva (správa z 30.09.2019). Stretávanie s otcom pôsobí na maloletú
problémovo, sú v styku za prítomnosti matky, napriek tomu sa ho maloletá bojí, lebo stále nadáva
a je agresívny. Matka tvrdí, že otec je psychopat. Podľa matky je maloletá zmenená po návštevách
s otcom. (15.04.2019). Psychiatrické vyšetrenie maloletej po prvý raz v sprievode matky – matka žiada
potvrdenie na sociálny úrad na udelenie rodičovského príspevku, dg. záver úzkosť z odlúčenia. Maloletá
máva afektívne reakcie, emočná naviazanosť na matku, nedostatočný kontakt s dospelými a aj deťmi
(23.07.2018).
42. Podľa lekárskej správy maloletej z psychologického vyšetrenia zo dňa 06.08.2018 (č.l.292) matka
subjektívne pri vyšetrení uvádza, že maloletá vyrastá v jednej domácnosti s matkou a starou matkou, k
obom má veľmi dobrý vzťah. Rodičia mali pokus o spolužitie v čase, keď sa dieťa narodilo. Bývali spolu do
marca 2016, boli medzi nimi konflikty v rovine psychickej aj fyzickej. Po odsťahovaní otca tento chodieval
navštíviť dcéru, čo matke nevadilo, mala však výhrady voči forme ako to robil, bez rešpektovania režimu
dieťaťa niekedy aj v čase večerného ukladania spať. Keď mu to vytýkala prichádzali do konfliktov aj pred
dieťaťom, kvôli čomu matka opakovane volala políciu. Aktuálne prebieha súdny spor ohľadom určenia
otcovstva, matka má záujem o vyšetrenie aktuálneho stavu dieťaťa a vplyvov záťaže vyplývajúcej
z problematického vzťahu medzi rodičmi. A. mala po narodení problémy s oneskoreným vývinom,
matka s ňou absolvovala cvičenia ohľadne zlepšenia motorických funkcií, ktoré mali pozitívny dopad.
Aktuálne je po motorickej stránke v norme, od novembra 2007 navštevuje súkromnú škôlku v B.. V
škôlke sa adaptovala ale s deťmi zatiaľ neinteraguje. Komunikuje minimálne. Od jeden a pol roka ju
matka postupne odstavovala od kojenia. Objektívne psychologička konštatuje, že dieťa prichádza do
ambulancie v sprievode matky, pri prvom kontakte sa schováva za mamu, na pozdrav nereaguje, sú
viditeľné reakcie strachu z nového človeka a nového prostredia. Asi po 10 minútach, keď vidí, že sa
rozpráva s matkou, sa uvoľnila a išla si pozrieť hračky. Vybrala si poníky, ktoré si priniesla k mame.
Chvíľu sa s nimi hrá. Rozprávajú sa o nich. Pri mame je ochotná akceptovať kontakt s psychologičkou.
Reč detská, slovná zásoba a vyjadrovanie primerané veku, v kontakte opatrná, neusmieva sa. Na
otázku, kto je jej rodina, vidieť zmätenú reakciu. Na otázku, koho má rada, hovorí, že maminku a babku,
potom menuje aj Q. (kamarát), učiteľky zo škôlky a tata. Pýta sa jej, čo robieva keď je s mamou.
Hovorí, že sa spolu hrajú, často opakuje moja mama, čo je v tomto veku typickým prejavom identifikácie
dieťaťa so zásadným dospelým v jeho živote. Keď sa pýta, čo robí s tatom, odpovedá, že s tatom sú
tíško. Keď si pýtala vysvetlenie, opakovane hovorí, nech je tato tíško, aby neubližoval mame. Nevie
povedať, ako ubližoval. /Následne psychologička o tom hovorila s matkou, tá potvrdila, že dcéra bola
opakovane svedkom konfliktov medzi rodičmi, toto ale opisovala pozitívnu skúsenosť s otcom, keď ho
matka poprosila, aby keď trávi čas s dcérkou u nich doma, na matku nerozprával, aby sa venoval len
dcére a nepoužíval tento priestor pre slovné znevažovanie matky, on to rešpektoval a hrali sa s dcérkou
spolu potichu. Dieťa potom opakovane mame hovorilo, že tato bol dobrý, bol tíško./ Pýtala sa jej či
je s tatom rada, či by chcela s ním byť aj sama, na to pokrútila hlavou, povedala s maminkou. Vo
vonkajšom prejave sú badateľné známky napätia, začína udierať predmetmi, červeň v tvári, zrýchlený
dych. Následne sa šla pritúliť k matke, aby sa uistila, že je matka nablízku. Pozitívny vzťah a dôvera

k otcovi sa môže rozvíjať na základe dobrých skúseností dieťaťa nie len medzi ňou a otcom ale aj
na základe dobrých skúseností, keď sú rodičia voči sebe slušní. Jedná sa o malé dieťa, ktoré je ešte
identifikované s matkou a ohrozenie matky vníma ako ohrozenie seba. Je preto veľmi dôležité, aby medzi
rodičmi boli jasne nastavené a rešpektované hranice kontaktu a komunikácie. Na výzvu či niečo nakreslí,
je ochotná kresliť. Povedala, že nakreslí seba mamu a tata, ale nakreslila len seba s mamou. Dieťa
je ešte výrazne fixované na matku. Pre dieťa sú mentálne emocionálne situácie priveľmi zaťažujúce,
maloletá potrebuje stabilitu a pokoj. Praje si nezaťažujúce kontakty a zábavu, ktoré by mohli poskytnúť
rozptýlenie, je prístupná novým vzťahom. V závere psychologička konštatuje, že ide o dieťa vo veku tri
roky a jeden mesiac, motoricky a mentálne na primeranej úrovni, emocionálne ešte v štádiu fixácie na
matku, kedy odlúčenie prežíva ťažko. Konflikty rodičov, ktoré dieťa zažilo, mali vplyv na reakcie dieťaťa
a jeho osobnosť. Dieťa sa cíti ohrozené, keď má pocit, že je ohrozená matka, čo zvyšuje mieru jeho
fixácie na ňu. Dieťa má pozitívny vzťah k okoliu, buduje si dôveru a vytvárať vzťahy s okolitými dospelými
ľuďmi. Otec má záujem o kontakt s ňou. Vzhľadom na aktuálny stav dieťaťa je vhodné, aby tento kontakt
prebiehal v prítomnosti matky, ale aby boli medzi rodičmi stanovené hranice, ktorý by im umožňovali
komunikovať navzájom slušne a s rešpektom, čo je nutným predpokladom, aby si dieťa vytvorilo pri
otcovi pocit bezpečia.
43. Podľa správy psychologičky zo dňa 21.05.2021 (č.l. 285) matka opakovane navštívila detské
centrum VÚDPaP kvôli emočným výbuchom maloletej. Išlo o stretnutia bez dieťaťa, dvakrát bola
prítomná maloletá. Maloletá bola plachá, ale správala sa primerane veku. Dieťa bolo sledované aj
pedopsychiatricky. Z rozhovorov s matkou vyplynulo, že sa nachádza vo veľmi záťažovej životnej situácii,
spôsobenej vážnymi nezhodami s otcom, ktoré sa týkali kontaktu s maloletou. Matka sa cítila situáciou
traumatizovaná s vážnymi psychickými a somatickými následkami. V súvislosti s dieťaťom prebehli
poradenské rozhovory s odporúčaniami na postup v niektorých situáciách, ale najmä s objasňovaním
úzkeho vzťahu medzi prežívaním matky a dieťaťa. Vzhľadom na objektívne možnosti sa nedala situácia
riešiť s oboma rodičmi, preto odporúčania smerovali k matke. Matke bola odporúčaná starostlivosť
klinicko-psychologická, ktorá by mohla objektivizovať mieru matkinej traumatizácie a navrhnúť následné
psychoterapeutické postupy. Podľa matky sa dieťa postupne stabilizovalo, matka mala zároveň plný
náhľad na to, že až komplexné vyriešenie situácie rodičov a dieťaťa tvorí základ pre optimalizáciu vývinu
A..
44. Podľa mailovej komunikácie rodičov (čl. 20-23) otec s matkou komunikujú ohľadom styku a jeho
realizácie a prihlásenia do MŠ, matka odmieta umožniť otcovi styk, keď sa otec mimo určený rozsah
styku domáha možnosti odovzdať maloletej 30.12.2018 darčeky, s čím matka nesúhlasí „keď si si
nechcel vymeniť styk, tak zajtra neprídeš.“ Je to „porušenie rozsudku a naše obťažovanie“. Podľa
mailovej komunikácie rodičov (č.l. 147,148) rodičia komunikovali ohľadom termínov styku a náhradných
termínov, otec vyčítal matke zmarené styky a svoj nesúhlas so stykom len cez videohovory, pričom
navrhoval matke videohovor s maloletou vždy pred spaním. Otec poukazoval na výlet, keď boli spolu
na turistike, kde maloletá stále sa s ním hrala. V mailovej komunikácii (č.l.153) otec žiada matku, aby
mu dovolila byť viacej prítomným v živote maloletej. Podľa mailovej komunikácie (č.l.166 a nasl.) rodičia
riešili styk v súvislosti s pandemickou situáciou a náhradné termíny. V mailovej a sms komunikácii
(č.l. 349 a nasl.) rodičia riešia styk počas leta, výlet či dovolenku, pričom matka otcovi vytýkala, že
sa stále k veci nevyjadril a neprejavil žiaden záujem o výlet. Podľa mailovej komunikácie (č.l. 235
a nasl.) rodičia komunikovali ohľadom stykov a náhradných termínov za stredy. Otec navrhoval matke
výlet s maloletou. V mailovej komunikácii (č.l.727) rodičia riešia náhradné termíny styku, navzájom nie
sú ochotní vyhovieť návrhu toho druhého a vyjadrujú nesúhlas. V sms komunikácii (č.l. 748) otec sa
dopytuje matky, prečo sa dcére nevie dovolať, riešia tiež či a kedy prebehne styk, žiada matku o zaslanie
fotiek maloletej. V mailovej komunikácii (č.l.757 a nasl.) rodičia komunikujú ohľadom styku otca v stredu,
kedy krúžok maloletej zasahuje do styku určeného rozsudkom. Podľa potvrdenia o návšteve krúžku
maloletej (č.l.756) maloletá navštevuje v stredu šk. roku 202/23023 v čase od 16:00 hod. do 17:00
hod. krúžok sebaobrany - Kravmaga. V mailovej komunikácii (č.l.917,921) rodičia riešia styk a náhradné
termíny, matka oznamuje otcovi, že styk ruší a že už mal náhradný termín, otec nesúhlasil, že styk už
bol nahradený. Uvádzal, že sa vždy iba prispôsobuje tomu, ako matka plánuje program a nedá sa s ňou
dohodnúť, pripomínal matke, že už rok vedela, že mali ísť spolu v júli na festival.
45. Podľa správy ÚPSVaR zo dňa 15.12.2020 z poskytnutého poradenstva (č.l. 92) psychologička úradu
uvádza, že zo spoločných sedení usudzuje, že komunikácia rodičov je na zlej úrovni, u rodičov absentuje
motivácia k načúvaniu druhého a ku kompromisu, usúdila, že ďalšie poradenstvo by bolo neefektívne.

46. Podľa odpovede ÚPSVaR doručenej otcovi dňa 14.08.2019 (č.l. 106), úrad upozorňuje otca, že na
základe nepravdivých tvrdení (zavádzanie úradu otcom, že matka otcovi neposkytla termíny náhradného
styku) otca, úrad vykonal opatrenia sociálnoprávne ochrany, čoho sa mal otec dopustiť opakovane,
pričom takéto konanie otca je podľa úradu priestupkom a ak sa situácia bude opakovať, budú nútení
postúpiť vec na riešenie príslušnému orgánu.
47. Podľa mailovej komunikácie ÚPSVaR s matkou zo dňa 24.03.2020 (č.l. 151), pracovníčka úradu
upozorňuje matku na dodržiavanie rozsudku a že viedeokontakt nie je náhradou za styk otca s maloletou.
48. Podľa správy ÚPSVaR z pohovoru s maloletou zo dňa 26.04.2021 (č.l.229), dňa 20.04.2021
na maloletá spolu s rodičmi odstavila na úrad za účelom vykonania pohovoru s maloletou, pohovor
bol vykonaný aj za účasti psychológa s využitím projektívnych metód terapeutických kariet (prvá
časť pohovoru – rozhovor s pracovníkom OSPODaSK bola zaznamenaná na zvukový záznam).
Obsah pohovoru zodpovedal veku a rozumovým schopnostiam maloletej. Maloletá pri opise kariet
spolupracovala. Napr. uvádzala, že u matky mávajú návštevy a taktiež, že sa s matkou kúpu spoločne
v jednej vani. V rámci psychologického poradenstva poskytovaného rodičom boli pritom skutočnosti
práve z týchto oblastí zo strany matky často vytýkané otcovi. Maloletá odpovedala spontánne na
položené otázky. Z jednotlivých odpovedí maloletej však bolo možné badať negatívny vplyv na maloletú
zo strany oboch rodičov s tým, že tento vplyv je väčší zo strany matky, keďže s maloletou trávi viac času
ako otec. Maloletá počas pohovoru o.i. zopakovala, že vníma matku ako dobrú a otca ako zlého, čo
je v rozpore s tým, že opisuje čas strávený s otcom ako pekný. Maloletá sa v druhej časti pohovoru
vyjadrila, že otec chce od nej stále pusinky a ona mu ich už toľko dávať nechce. Následne na otázku
či je ešte nejaká vec, ktorú robí otec a jej táto vec vadí, odpovedala, že nič také nie je. Úrad ďalej
považoval za potrebné oboznámiť súd so skutočnosťami, ktoré sa udiali v súvislosti s vykonaním
pohovoru s maloletou. V termíne, kedy sa mal na základe dohody s oboma rodičmi pohovor s maloletou
vykonať, sa na úrad dostavil ako prvý otec maloletej. Po telefonickom upovedomení sa príslušná
pracovníčka OSPODaSK dostavila do vestibulu na prízemí, aby si maloletú spolu s rodičmi vyzdvihla,
keďže vzhľadom na protipandemické opatrenia nebol umožnený voľný pohyb klientov po úrade. Po
príchode pracovníčky do vestibulu sa v ňom už nachádzala aj matka spolu s maloletou, pričom matka
položila pracovníčke otázku či má byť prítomný aj otec. Matke bolo vysvetlené, že keďže otec je tiež
zákonným zástupcom dieťaťa a má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka, má právo byť
oboznámený s termínom vykonania pohovoru a taktiež má právo sa v tomto termíne ako sprievod
maloletej na úrad dostaviť. Po požiadaní rodičov, aby pracovníčku nasledovali do kancelárie psychológa,
otec spontánne chytil maloletú za ruku s úmyslom odviezť ju na 4. poschodie, na ktorom sa kancelária
psychológa nachádza, na čo matka zareagovala tak, že otcovi zvýšeným hlasom vyčítala, prečo chytá
maloletú za ruku a maloletej ruku otcovi z ruky vytrhla s tým, že ju odvedie sama. Na následnú otázku
pracovníčky, prečo nemôže otec držať maloletú za ruku, matka neodpovedala. Pred kanceláriou sa
pracovníčka opýtala maloletej či si chce vyzliecť bundu, na čo sa maloletá začala vyzliekať. Otec chcel
maloletej bundu podržať, na čo matka opätovne zareagovala tak, že bundu otcovi vytrhla so slovami, že
to je jej bunda, takže sa nemusí namáhať. Po vykonaní samotného pohovoru s maloletou pracovníčka
odviedla maloletú pred kanceláriu psychológa, kde ju čakali rodičia. Matka začala klásť pracovníčke
ďalšie otázky, zatiaľ čo otec sa hral s maloletou. V priebehu tejto situácie sa na 4. poschodie dostavila
pracovníčka Okresného úradu Malacky, ktorý sídli v tej istej budove. Uvedená pracovníčka upovedomila
otca maloletej, ktorý bol práve bližšie k dverám vedúcim do schodiska, že už môžu do kancelárie, na
čo otec prišiel túto skutočnosť oznámiť matke s tým, že jej povedal, že už by mali ísť, pretože uvedená
pracovníčka ich už čaká. Matka začala na otca kričať, pričom mu vyčítala, čo on jej nemá, čo hovoriť s
kým a koľko sa môže rozprávať a z akého dôvodu pracovníčka oslovila otca, keď s ňou má dohodnuté
stretnutie ona. Následne sa rodičia začali hádať, pričom otec sa matke snažil vysvetliť, že jeho úmyslom
nebolo obmedzovať matku v tom, s kým a koľko sa môže rozprávať, ale len odkázať matke, že ju už
pracovníčka Okresného úradu čaká. Pracovníčka OSPODaSK opakovanie vyzvala rodičov, aby sa
prestali hádať v prítomnosti maloletej, čo zostalo bez odozvy. Na základe uvedených situácií musíme
konštatovať, že matka svojimi neprimeranými reakciami voči otcovi vytvárala napätú atmosféru pre
všetkých zúčastnených, pričom takéto situácie, pri ktorých je prítomná aj maloletá A. môžu mať negatívny
vplyv na jej zdravý psychický a citový vývin. Zároveň takéto správanie sa matky je v značnom rozpore
s jej tvrdeniami v rámci výsluchu matky na pojednávaní dňa 31.03.2021.

49. Podľa správy ÚPSVaR z prešetrenia pomerov v domácnosti otca (č.l. 963), dňa 27.09.2024
pracovníci úradu vykonali zisťovanie bytových pomerov v domácnosti otca maloletej na adrese E. X O.
B. H.. Otec maloletej býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. V byte býva otec
maloletej sám. Byt otca maloletej pozostáva zo vstupnej chodby, v ktorej je situovaná samostatná toaleta
a moderne vybavená kúpeľňa so sprchovým kútom. Vľavo sa nachádza spálňa s veľkou manželskou
posteľou, s komodami, skriňami a TV. Vpravo sa nachádza obývačka, z ktorej sa prechádza do menšej
kuchyne. Domácnosť otca je vybavená účelovo, hygiena domácnosti bola na požadovanej úrovni. Otec
maloletej pracuje na voľnej nohe ako konateľ vo vlastnej spoločnosti M. s.r.o. Na otázku, kde by maloletá
A. spala, keby bol určený styk aj s prespatím uviedol, že bude mať A. k dispozícii spálňu a on bude
spať v obývačke na gauči. Dcére podľa jeho slov prispôsobí spálňu podľa jej predstáv, ako si bude
maloletá priať. Maloletej sa mal otec viac krát pýtať, či by u neho nechcela prespať, maloletá mu mala
odpovedať, že by prespala, ale len s maminkou. Otec uviedol, že je jeho dcéra nainfikovaná matkou.
Matka má podľa jeho vyjadrenia psychické problémy, ktoré mala matka sama potvrdiť. Dcéru chce mať
len pre seba, všade maloletú berie, všetko vybavuje za jej prítomnosti, matka si dcéru pasuje do role
rovnocenného partnera.
50. Fotografie maloletej z trávenia času s matkou a otcom a ďalšou rodinou (č.l. 180 a nasl.) zachytávajú
otca s maloletou na rodinných stretnutiach, rodinnej oslave, na spoločných výletoch a aktivitách,
fotografie (č.l. 348, 739-743) zachytávajú spiaceho otca s maloletou ležiacou pri otcovi alebo samého.
Fotografie (č.l. 923) zachytávajú oslavu 9. narodením maloletej na záhrade otca s jeho rodinou a
maloletou a na ulici s babkou maloletej zo stany otca a otcom.
51. Matka na pojednávaní dňa 31.03.2021 vypovedala, že uzatvorili v minulosti rodičovskú dohodu
s tým, že sa už ďalej nebudú súdiť. Táto dohoda však po istom čase nefungovala dobre, lebo to časovo
nevyhovovalo otcovi. Otec postupne začal s inštitucionálnou šikanou a trval na striktnom dodržiavaní
rozsudku. Potom prišla pandémia. Styk prebieha podľa nálad otca. Osobnosť otca je problematická.
Matka nechce rodičovskú vojnu. Chce, aby nedele trávili ako otec a matka. Otec má VIP luxusný styk. Má
maloletú k dispozícii celý deň. Otec sa však drží rozsudku aj keď by mohol byť s dcérou už od 8:00 hod.
do rána. Otec má rád varenie, preto matka chcela, aby varil, aby sa ukázal pred dcérou s vecami, ktoré
mu idú, pretože veľa ich nie je. Otec má balkánsku povahu. Maloletú naučil sa jašiť. Otehotnieť s otcom
neplánovala, dieťa sa však rozhodla si ponechať. Dieťa sa narodilo do domáceho násilia. Otec sa tak
správa dodnes. Maloletú upláca cukríkmi, povie jej, daj mi pusu, dám ti cukrík. Stalo sa, že si maloletá
rozkročila nohy v kúpeľni, matka sa pýtala, čo robíš a ona, že to mám od otca. Tiež dcéra hovorila, že má
otec niekedy malý pipík a niekedy veľký pipík. Otca konfrontovala, otec bol ticho. Zakázala mu, aby bol
pri kúpaní dcéry a potom zrazu prišiel návrh na súd, aby sa rozšíril styk a bol bez matkinej prítomnosti.
Myslí si, že by mohlo dôjsť aj k sexuálnemu zneužívaniu dcéry. Osobnosť otca by sa mohla vyvinúť
aj týmto smerom, má s otcom intímnu skúsenosť. Otec matku stále vydiera, vyhráža sa, že ju pripraví
o dieťa. Niekedy, keď má otec dobrú náladu, prebehne styk pokojne. Niekedy je otec podráždený, zúrivý.
Nemyslí si, že styk by bol lepší, ak by pri ňom nebola. Otec je veľmi impulzívny, sám priznal, že jeho
problémom je agresia a to, že sa nevie ovládať. Vtedy ide o život. Je ako nepríčetný, nevníma a neberie
ohľad na maloletú. Excesy otca má zdokumentované. Celá inštitucionálna šikana nie je o dieťati. Myslí
si, že otec má poruchu osobnosti a len matku vydiera. Ona konflikty nevyvoláva, ale ich tlmí.
51.1 Na pojednávaní dňa 26.09.2023 na otázku, či je pripravená rešpektovať odporúčania znalca, aby
postupnými krokmi dochádzalo k separácii od matky, matka uviedla, že od roku 2018 dokladá do spisu
dôkazy, aký bol stav v minulosti a kde sú dnes. Je tam už pokrok, ale limity sú dané otcom, ktorý sa
zaviazal, že bude chodiť na psychologické poradenstvo, ale neurobil tak a jeho správanie sa nezmenilo.
51.2 Na pojednávaní dňa 20.06.2024 matka vypovedala, že tak ako aj vyplynulo zo znaleckého
dokazovania otec má taký osobnostný profil, že je manipulatívny. Aj pred súdom uviedol nepravdivé
informácie, vykreslil sa ako obeť. Stredy otcovi nevyhovovali už od začiatku. Situácia postupne
gradovala, keďže správanie otca bolo šikanózne aj kvôli stredám. Matka aj s dcérou vyhľadali
psychologickú aj psychiatrickú pomoc. Napr. včera bola streda a otec sa nedostavil, uvedené sa opakuje.
Nie je pravda, že sa styk nerealizuje kvôli krúžkom. Obaja sú s tým už dlhodobo uzrozumený, že stredy
sa nerealizujú. Nedele sa riadne realizujú, ak sa náhodou nerealizujú, tak to ocovi matka oznámi a vždy
dostane náhradný termín. Cez prázdniny je otec s dcérou aj nad rámec upraveného styku. Už dlhodobo
majú dohodnutý scenár stretávania cez prázdniny s tým, že otec je s nimi na dvoch letných festivaloch,
ktoré sú od piatka do nedele. V zime je to tak, že je niekedy u nich na miesto jedného dňa aj dva dni,
kedy u nich otec aj prespí. Aj takto otcovi nahrádza stredy. Počas tohto styku sa však otec dcére riadne
nevenuje. Iba navarí a zvyšok času prespí a dcére dá do ruky mobil. Opakovane odchádza zo styku

niekoľko hodín skôr bez udania dôvodu. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že otec má direktívny
prístup. Ak sa mu nepodriadia, tak nadáva a istým spôsobom ich trestá. Informačnú povinnosť považuje
matka za šikanóznu. Otec nemá dostatočné rodičovské zručnosti. Nevie sa dieťaťu priblížiť. Vytvára
u maloletej chaos, preto sa s ním necíti komfortne a vyhľadáva pocit bezpečia u matky. Otec nemá
emočnú schopnosť naplniť potreby maloletej. Tak ako aj voči matke tak aj u maloletej sa otec dopúšťa
zhadzovania a výsmeškov, čím aj dcéru provokuje. Vytvára u nej tenziu a dcéra nechce s ním byť dlhšie.
Je to podľa matky 9 nevyužitých hodín. Otca dobre pozná, preto sa styk aj realizuje v jej domácnosti, kde
otcovi vytvára bezpečný priestor. Otec rád varí, matka do toho nezasahuje, vykonáva domáce práce.
Väčšinu času otec prespí. Styk s dcérou teda prebieha zväčša na posteli, čo podľa matky nie je vhodné
a nedáva to maloletej správne vnímanie mužskej role otca. Matka navrhla, aby styk bol upravený tak, že
bude prebiehať dve nedele v mesiaci od 09,00 hod. do 15,00 hod. s tým, že prázdniny sa vedia dohodnúť.
Chce, aby rozsudok zabezpečoval len nejaký základ a na zvyšku sa ako rodičia dohodnú. Matka otcovi
nič nezakazuje, ak sa otec chová normálne, ide tu o to, že otec všetko rieši políciou. Chce, aby im
rozsudok zabezpečil ochranu pred otcom. Čo sa týka informačnej povinnosti, tak o všetkých podstatných
a zásadných veciach otca informuje. Tvrdenia otca sú v tomto smere nepravdivé, otec sa môže pýtať,
ale nepýta sa. Vie veci aj od dcéry, aj od matky. Otec o všetkom vie. Má možnosť sa dopytovať. Návrh
otca (preberanie na žel. stanici) považuje za absurdný.
52. Otec na pojednávaní dňa 31.03.2021 vypovedal, že momentálne styk prebieha tak, že sa s mal.
stretáva každú druhú nedeľu od 9:30 hod do 18.30 – 19.00 hod. S tým, aby sa styk realizoval inak
ako v rozhodnutí súdu, nesúhlasil. Matka má podmienku, aby chodil s jedlom alebo tam varil, s čím
otec nemá problém. Väčšinou je s dcérou v záhrade, hrajú sa, dcéra mu občas pomáha s varením.
Väčšinou je matka pri styku prítomná. Niekedy dovolí, aby bol s dcérou hodinu sám na prechádzke,
na ihrisku, ale aj počas toho času mu stále vyvoláva. Matka nechce, aby bol s dcérou sám a chce,
aby bola maloletá naviazaná na ňu. Matka robí napr. také veci, že on chce maloletej kúpiť zmrzlinu,
matka mu to zakáže a potom dcére zmrzlinu sama kúpi. Je to banálna vec, ale je to príklad toho, ako
sa matka správa. Maloletá je na matku naviazaná, ale voči otcovi nemá averziu. Maloletá má ku nemu
normálny vzťah, avšak keďže je matka stále pri nich, nemá tú slobodu. Matka niekedy dcére hovorí,
vidíš aký je otec zlý, podáva na otca sťažnosti, volá políciu. Matka otca neinformuje o maloletej. Keď
sa na niečo pýta, odpovie, že teba to nemusí trápiť. Napr. nevedel, akú MŠ mal. navštevuje. Chce
rozšíriť styk, lebo keď sa uzatvorila rodičovská dohoda maloletá mala 2 a pol roka. Dieťa sa však vyvíja
a potrebuje aj mužskú rolu aj sudkyňa, keď sa schvaľovala dohoda uviedla, že styk by mal byť len zo
začiatku za prítomnosti, postupne by matka mala byť len obďaleč a nechať voľný priebeh udalostí aj
druhému rodičovi a aj keď otec urobí niečo inak, ako by urobila matka, neznamená, že je to zlé. Tiež
mu nie je jasné, prečo by dcéra nemala spoznať aj svoju druhú časť rodiny. Otec sa nezúčastnil sám
psychologického poradenstva lebo chcel, aby sa spoločne zúčastnili na mediácii, nemyslí si, že sám
potrebuje nejaké poradenstvo. Rodičovská dohoda bola pripravovaná zo strany matky. Otec sa vedy
nechcel súdiť, chcel mať veci usporiadané, preto s dohodou súhlasil. Matke uvádzal len to, že keby
matka stiahla svoj návrh (na výživu nevydatej matky) tak by sa s otcom dohodli. Všetky náhradné styky
nevyužíva z toho dôvodu, že matka zruší styk a potom mu to oznámi na poslednú chvíľu. Čas s maloletou
chce otec tráviť v prírode, na turistike, zobrať ju za zvieratami. Chce plánovať program s maloletou sám,
ale stále sa musí prispôsobovať matke. Čo sa týka tajností s maloletou ide napr. o to, že dal dcére cukrík,
pustil jej rozprávku. On totiž bez súhlasu matky nesmiem dať maloletej cukrík ani pustiť jej rozprávku.
Potvrdil, že videohovory s maloletou sú mu umožňované. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu, čo
uvádzala matka ohľadom toho, čo sa udialo v kúpeľni, ako aj ohľadom toho, že sa mal. vyjadrovala k jeho
genitáliám, otec uviedol, že maloletú kúpaval, matka mala ku nemu dôveru. Raz keď ju kúpal, dcéra sa
hrala, rozkročila nohy, vtedy matka vošla do kúpeľne. Dcéra matke odpovedala, že to som ju naučil ja
podľa otca preto, že od matky je dcéra naučená, že za všetko môže otec. Čo sa týka toho, že hovorila,
že má niekedy malý a niekedy veľký pipík, boli na splave, kde všetci spali v stane, pričom u mužov je
bežná ranná erekcia, čo dcéra videla. Keď bude staršia, jej to vysvetlí.
52.1 Na pojednávaní dňa 06.10.2021 otec doplnil, že matka hovorí o administratívnej šikane, avšak
spis zaplnila podaniami matka. Myslí si, že matka trpí nejakou poruchou alebo traumou z detstva. Otec
na styk nechodí kvôli matke, ale kvôli dcére. Matka ho neustále očierňuje, otec to na rozdiel od matky
nerobí. Maloletá chce s otcom tráviť čas, čo podľa otca matke vadí. Matka, keď sa na niečo otec spýta,
odpovedá, že ho do toho nič. Neoznámila mu napr. keď mala maloletá vystúpenie v B.. Nevedel napr.
ani to, že matka išla na 3 týždne s maloletou do N. a vtedy mala maloletá narodeniny, a teda nedopriala
otcovi narodeninovú oslavu s maloletou. Cez sviatky otcovi neumožňuje s maloletou tráviť čas. Matka
si skutočnosti, ktoré uvádza prispôsobuje, prekrúca udalosti.

52.2 Na pojednávaní dňa 20.06.2024 otec vypovedal, že aktuálne prebieha styk 2 nedele do mesiaca.
Cez leto ani to nie, keďže matka býva často odcestovaná. Za stredy mu matka ponúka náhrady, s čím
on niekedy súhlasí, niekedy nie. So stredou bol problém kvôli krúžku mal., tak otec navrhoval štvrtok,
to zas nevyhovovalo matke. Preto navrhoval, aby sa to presunulo do jednej soboty v mesiaci. V novom
rozsudku žiada úpravu styku každý druhý víkend, teda nie aj cez pracovný týždeň. To by rád ponechal
na možnú dohodu s matkou. Žiada, aby matke bola uložená informačná povinnosť. Matka ho o ničom
neinformuje. Nevie napr., kedy matka cestuje s maloletou do zahraničia. Neinformuje ho ani o krúžkoch.
Keď má maloletá nejaké vystúpenia, tak ho matka informuje. Prístup na Edupage má, avšak chcel by
byť informovaný zo strany matky napr. o výchovných problémoch alebo iných problémoch, ak by nastali.
Matka ho tiež neinformuje o zmenách a návštevách u lekára. Keď príde do domácnosti k matke, tak
vtedy sa sám pýta ohľadom maloletej. Sama od seba ho neinformuje. Žiada byť informovaný aspoň
raz do mesiaca a tiež chce byť vopred informovaný o vycestovaní do zahraničia. Navrhol, aby jeho
styk bol upravený tak, že počas bežného roka bude od piatka od 16,00 hod. s tým, že prevzatie bude
na železničnej stanici v M., keďže bývam vo B. H. do nedele do 20,00 hod. s miestom odovzdania na
železničnej stanici v M.. Styk počas prázdnin navrhujem tak, ako bol v návrhu zo dňa 30.12.2019.
53. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
54. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
55. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
56. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom
v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť
57. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
58. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
59. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
60. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
61. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

62. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.
63. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia.
64. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý
(čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona
o rodine). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto
rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať
nad záujmami rodiča (Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 379/2010).
65. V záujme každého maloletého dieťaťa je, aby v prípade, že to je možné, v dostatočnej miere
udržiavalo kontakt s obidvomi rodičmi a dostalo tak príležitosť vytvoriť si k obom rodičom vzťah, i
keď rodičia spolu nežijú a vzťahy medzi rodičmi sú narušené. Úlohou rodiča, ktorý má dieťa vo svojej
starostlivosti je okrem iného vytvárať priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom,
a to hlavne vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Pre správny vývoj každého dieťaťa
je dôležitý kontakt s obidvomi rodičmi, pretože tak rola matky ako aj otca je v živote každého dieťaťa
rovnako dôležitá a nenahraditeľná. Obaja rodičia majú právo podieľať sa na starostlivosti a výchove
dieťaťa a rovnako dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby s oboma
rodičmi trávilo čas, ktorý umožní každému rodičovi realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Aj keď
niektorý z rodičov nežije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, nepodieľa sa na 24-hodinovej
starostlivosti o dieťa, nie je zbavený svojej zodpovednosti za výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa
a práve právo styku tohto rodičia s dieťaťom okrem rozvíjania ich vzájomného vzťahu zabezpečuje, aby
tento rodič nestratil dosah na výchovné pôsobenie na dieťa.
66. Každé rozhodovanie o úprave styku rodičia s dieťaťom je vždy výsledkom posúdenia individuálnych
okolností konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku je potrebné starostlivo posudzovať
jeho časové vymedzenie, rozhodujúce sú okolnosti jednak na strane dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav,
denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, časové a finančné možnosti, rodinné
pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.
67. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu,
ktorým bol upravený styk otca s maloletou došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu
rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou, a to najmä s ohľadom na aktuálny vek maloletej,
ktorá je už dieťaťom mladšieho školského veku. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že aktuálna
úprava styku je nevyhovujúca a podľa názoru súdu nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej. Napriek
záverom písomného znaleckého posudku PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. č. 03/2023 zo dňa 26.04.2023
(bod 31. odôvodnenia) už pri svojom prvom výsluchu na pojednávaní znalkyňa hoci poukazovala na
krehký emocionálny stav maloletej a potrebu citlivého prístupu, potvrdila, že rodičia môžu pracovať na
osamostatňovaní maloletej od matky a na tom, aby maloletá trávila čas s otcom aj v neprítomnosti
matky. Podľa doplnenia k znaleckému posudku č. 03/2023 zo dňa 19.03.2024, kedy bola maloletá
znalkyňou opäť vyšetrená, z pohľadu psychického stavu maloletej možno badať posun, keď znalkyňa
už konštatuje u maloletej pozitívne prežívanie a dobrú adaptačnú schopnosť namiesto vnútorného
napätia a emocionálnej preťaženosti (ako bolo konštatované pri prvom vyšetrení maloletej znalkyňou).
Znalkyňa zároveň uvádza, že maloletá má pozitívny vzťah nie len k matke ale aj k otcovi (uvedené
konštatuje v znaleckom posudku aj v jeho doplnení), i keď prirodzene najbližšou vzťahovou osobou je
pre maloletú matka. Maloletá je vo veku, kedy je schopná vzdialiť sa od matky (nepotrebuje byť neustále
v jej prítomnosti), je to dieťa mladšieho školského veku. Znalkyňa síce konštatuje, že maloletá naďalej
profituje z prítomnosti matky pri styku, pri otcovi sa necíti emocionálne bezpečne a sama sa nevie otcovi
priblížiť, no pri výsluchu k doplneniu znaleckého posudku opäť pripustila a korigovala svoje závery v tom
zmysle, že za podpory rodičov styk s otcom bez matky by mala maloletá zvládnuť, pričom apelovala na
postupnosť krokov. Uvádzala, že ak sa maloletá na styk zo strany rodičov (oboch) pripraví, bude vedieť,
čo ju čaká, približný program a pod. bude sa cítiť bezpečne.

68. Rozhodnutie súdu nie je rozhodnutie znalca, súd musí zohľadniť komplexne všetky výsledky
dokazovania, vychádzať z celého obsahu spisu, zohľadniť pri svojom rozhodovaní širšie spektrum
otázok a vec aj po právnej stránke správne posúdiť a musí vyvážiť práva účastníkov konania a hľadať
spravodlivú rovnováhu medzi právami rodičov a právami maloletého dieťaťa tak, aby prijal rozhodnutie
zohľadňujúce v prvom rade najlepší záujem maloletého dieťaťa. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Znalecký posudok je jedným z dôkazov, ktorý tiež podlieha
hodnoteniu súdu.
69. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s významom znaleckého posudku uviedol, že i
znalecký posudok musí súd podrobiť hodnoteniu. Posudok preto musí v sebe spojovať vysokú odbornosť
so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záverov a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne
iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám
nemá odborné vedomosti. Ak sa uvedené zásady nedodržia, prestáva byť rozsudok, či iné rozhodnutie,
výsledkom rozhodovania súdu (sudcu), ale ide o „znalecké rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj
záver niekoho iného (NS SR sp. zn. 1M Obdo V 11/2008 z 28.10.2010). Zákon vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných
dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia
a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. Aj znalecký posudok
musí súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky
(Uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/53/2021 z 21. 6. 2022).
70. Čo sa týka znaleckého posudku znalkyne PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. vrátane jeho doplnenia,
súd konštatuje, že formálne posudok má predpísané náležitosti, znalkyňa zodpovedala na súdom
položené otázky. Neuvedenie, aký je vzťah rodičov k maloletej, priamo v odpovediach na položené
otázky, vysvetlila znalkyňa ako technickú chybu, čo súd akceptoval, keďže v obsahu posudku odpoveď
obsiahnutá bola. Pri výsluchu znalkyňa svoje závery z pohľadu možnosti styku otca s maloletou aj
v neprítomnosti matky do istej miery korigovala a túto možnosť pripustila s tým, že uviedla rodičom
„návod“ ako postupovať. Závery znaleckého dokazovania je teda potrebné interpretovať nie len
s ohľadom na písomne vyhotovený znalecký posudok a jeho písomné doplnenie ale aj skutočnosti, ktoré
súdu a účastníkom bližšie ozrejmila znalkyňa na pojednávaní pri svojom výsluchu.
71. Súd konštatuje, že pri vyhotovení písomného znaleckého posudku znalkyňa do istej miery nekriticky
preberala niektoré tvrdenia matky, a to že dochádzalo k násiliu, „ktorého svedkom bola a je aj maloletá“.
Znalkyňa pri výsluchu k uvedenému objasňovala, že vychádzala z obsahu spisu a z tvrdení rodičov,
súd je však tohto názoru, že v spise nebol dostatočný podklad na to, aby znalkyňa mohla uvedené
prezentovať resp. prevziať z tvrdení matky ako fakt. Z matkou uvádzaného násilného konania otca, súd
mal síce za preukázané, že otec sa dopustil priestupku voči matke (bod 35. odôvodnenia), nemožno
však opomenúť kontext, za ktorého k uvedenému došlo a že išlo o bezprostrednú reakciu na to, keď
matka nožom prerezávala pneumatiku na otcovom aute, čo je zachytené aj na videonahrávke (č.l. 693)
a čo pri výpovedi na správnom orgáne aj potvrdila. Hoci súd každý jeden prejav násilia zo strany otca či
matky či kotorejkoľvek inej osoby odsudzuje, súd nemá dôvod na základe uvedeného konania otca a ani
na základe toho, že došlo k fyzickej potýčke medzi ním a p. G. (čo otec nepoprel), dospieť k záveru, že by
otec bol pre maloletú ohrozujúci, prípadne, že by bolo dôvodné bez ďalšieho považovať otca za osobu
agresívnu so sklonom k násiliu a nebezpečnú pre maloletú. Súd na základe toho, čo je obsahom spisu,
konštatuje, že v ostatnom skutočnosti ohľadom násilného správania otca či sexuálneho zneužívania
maloletej zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení matky. Aj lekárske správy doložené matkou
treba interpretovať s ohľadom na skutočnosť, že vychádzajú zo subjektívnych tvrdení matky a popisu
jej prežívania konkrétnych situácií, ktoré matka sama lekárom (psychológom, psychiatrom) uvádzala.
Zároveň sama matka vo svojom podaní (bod 14. odôvodnenia) pripustila, že to že boli vystavené
správaniu otca, ktoré je nebezpečné, nátlakové a podľa matky má črty rodovo podmieneného násilia,
preukázané nebolo. Čo sa týka matkou tvrdenej agresivity a násilníckej povahy otca, takéto hodnotenie
povahy a osobnej charakteristiky otca je v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania a nemá v ňom
oporu, keď znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. mimo iné uvádza (bod 30. odôvodnenia), že u otca
„nezistil žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali pre prítomnosť agresivity, ako stabilného a významne
prevládajúceho rysu osobnosti“ a násilné správanie vyhodnotil u otca „v nízkom pásme rizikovosti“. Aj
znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová, PhD. v posudku konštatuje, že otec je „zodpovedný voči úlohám a

ľuďom, je pohotový sa správať podľa požiadaviek a noriem“ a v rámci výsluchu uviedla, že charakteristiky
otca, nebránia tomu, aby sa rozšíril kontakt s maloletou, otec nezlyháva v sociálnych situáciách (má
bývanie a má prácu) a nie je dôvod, prečo by nevedel plniť svoju rodičovskú rolu.
72. Vo vzťahu k tvrdeniam matky o domácom násilí až týraní, ktorého mala byť svedkom aj maloletá,
súd podotýka, že nie je vyšetrovacím orgánom trestných činov či priestupkov. Je zároveň do istej miery
zarážajúce, že ak sa matka cíti dlhodobo ako obeť domáceho násilia, ako je možné, že opakovane
strávila s otcom aj niekoľko dní s prespatím na chate či v stane na festivaloch (takýto rozsah styku
z rozsudku nikde nevyplýva) či z akého dôvodu ako miesto realizácie styku preferuje práve svoju
domácnosť, kde je sama s maloletou a otcom (podľa matky agresorom). Matka mimo iné vo svojich
vyjadreniach uvádzala, že cieľom otca je vymazať matku, odviesť maloletú do B., k čomu robí všetky
kroky. Súdu naozaj nie je zrejmé, aké kroky má matka namysli, keďže otec nežiada prezverenie maloletej
a chce len rozšírenie styku na úroveň, ktorá je stále stykom pomerne úzkym. Matka zároveň namietala,
že otec ju a jej domácnosť neustále kontroluje. Aj z toho pohľadu sa matke môže uľaviť, ak styk nebude
prebiehať prioritne v jej domácnosti a za jej prítomnosti ako doteraz.
73. Zo spisu zároveň vyplýva, že matka viaceré situácie opisuje súdu odlišne od iných a pre súd
objektívnejších pozorovateľov ako je kolízny opatrovník (správa ÚPSVaR z pohovoru s maloletou zo dňa
26.04.2021 bod 48. odôvodnenia) či policajná hliadka (záznam mestskej polície zo dňa 16.06.2018 bod
34. odôvodnenia). Súd nemá dôvod sa domnievať, že tieto osoby by v rozpore so svojimi povinnosťami,
ako im vyplýva z právnych predpisov úmyselne opisovali udalosti v neprospech matky a v prospech
otca. Kolízny opatrovník dbá v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa a súd nemá dôvod sa domnievať,
že tomu nie je aj v tomto prípade. Súd za dôveryhodnejšie opísanie situácií považuje teda jednoznačne
popísanie pre súd objektívnejšími pozorovateľmi, ktorý nemajú dôvod (na rozdiel od matky) konať inak.
74. Matka opakovane poukazuje na právnu šikanu/právne zneužívanie zo strany otca voči jej osobe.
Vypočítava, aké všetky podania otec urobil. Súd nevidí význam v tom vyrátavať, ktorý z rodičov podal
viac podaní, oznámení na súd či oné orgány či privolal viackrát políciu a pod. Súd však konštatuje,
že správanie, aké v tomto smere vyčíta matka otcovi, je prítomné aj u matky. Matka sama zahlcovala
spis podaniami a podávala rôzne návrhy (neodkladné opatrenie, výchovné opatrenie), volala políciu.
V tomto smere teda súd v konaní rodičov nevidí zásadnejší rozdiel. Obaja rodičia svojimi neustálymi
konfliktami a neschopnosťou realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti s ohľadom na najlepší
záujem maloletej riešia svoje problémy cez súdy a iné orgány, čím zaťažujú aj maloletú, ktorá bola
prítomná pri zásahoch polície či opakovane vypočúvaná v rámci súdneho konania a pod. Zároveň platí,
že ak by matka rozsudok riadne rešpektovala, nedochádzalo by k neustálym výmenám termínov, čo aj
v mailovej komunikácii často vyznieva ako jednostranné určovanie náhradných termínov matkou, otec
by nemal ako použiť rozsudok na tzv. právnu šikanu matky, ako konanie otca vníma matka.
75. Čo sa týka odborných článkov doložených matkou, ktoré sa venujú problematike násilia a právneho
a sexuálneho zneužívania, súd vníma potrebu matky vzdelávať sa v tejto oblasti, avšak opakuje, že
môže vychádzať len z toho, čo bolo preukázané, pričom súd nemal dostatok dôvodov dospieť k záveru,
že intenzita konfliktov medzi rodičmi a správanie otca bolo takého charakteru, že otca by mal súd vnímať
ako násilníka a osobu nebezpečnú a ohrozujúcu pre maloletú.
76. Súd je ďalej názoru, že znalkyňa sa v písomnom vyhotovení znaleckého posudku nevysporiadala
s tým, že ak dochádza ku konfliktom medzi rodičmi (ktoré bývajú často vyhrotené, čo je z obsahu spisu
jednoznačne preukázané) či takéto konflikty nie sú v končenom dôsledku väčšou záťažou pre maloletú,
ako keby mala priestor tráviť čas len s otcom. Prítomnosť oboch rodičov pri styku je podľa názoru
súdu zdrojom zbytočných, častých a niekedy veľmi vyhrotených konfliktov zaťažujúcich maloletú. Aj ku
konfliktu s prerezaním pneumatík matkou a následným kopancom otca (bod 35. odôvodnenia) došlo
v dôsledku toho, že rodičia trávili styk spoločne a dôvodom konfliktu bola banalita - neupratanie chaty
otcom. Pri výsluchu znalkyňa potvrdila, že konflikty predstavujú pre maloletú záťaž. Možno teda dospieť
k záveru, že konštatovanie znalkyne o pozitívach prítomnosti matky pri styku z pohľadu prežívania
maloletej platí za predpokladu, že rodičia nevstupujú do konfliktov. Konflikty u rodičov aj v prítomnosti
maloletej však nie sú pri rodičoch ničím výnimočným, skôr naopak.
77. Súd musel vziať do úvahy tiež postoj matky (ktorý podľa názoru súdu nebol pri znaleckom dokazovaní
zohľadnený, je však úlohou súdu, aby ho zohľadnil), ktorá je dlhodobo nastavená proti rozširovaniu

styku maloletej s otcom, dokonca navrhuje jeho zúženie. Matka aj po vykonaní znaleckého dokazovania
znalcom z odvetvia psychológie sexuality naďalej otvárala otázku možného sexuálneho zneužívania
maloletej a aj s ohľadom na tento jej postoj nemožno očakávať, že matka by nejakými postupnými krokmi
chcela napomáhať tomu, aby sa styk rozširoval a vzťah otca a maloletej napredoval. Naopak je zrejmé,
že matka postupným krokom (na ktoré rodičov nabádala pri výsluchu aj znalkyňa), nie je otvorená a chce
styk ako je v súčasnosti za prítomnosti matky, zakonzervovať a nechať jeho priebeh plne vo svojej moci
a pod svojou kontrolou a monitorovaním. Matka síce otcovi určitý priestor vytvára, ten však súd z pohľadu
práv otca ako aj samotnej maloletej A. nepovažuje za dostatočný na to, aby sa ich vzťah zo súčasného
stavu mohol posunúť.
78. Čo sa týka námietok otca vo vzťahu k znaleckému posudku PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD., otec
najmä namietal, že znalkyňa nevykonala pozorovanie interakcií maloletej s otcom. Táto skutočnosť
bola odstránená doplnením znaleckého dokazovania. Otec ďalej namietal neodbornosť znaleckého
posudku, táto výhrada je príliš všeobecného charakter, znalkyňa ňou použité metódy vysvetlila a súd
nemá dôvod jej postup a použité metódy pri vypracovaní znaleckého posudku spochybňovať, avšak ako
súd už uviedol, závery znaleckého posudku je potrebné vykladať v súvislosti s výsluchu znalkyne na
pojednávaní a s výhradami, ktoré súd uviedol vyššie. Vo vzťahu k opisu osobnosti matky v znaleckom
posudku a konštatovanej submisívnosti (čo otec rovnako namietal), znalkyňa vysvetlila, že matka môže
reagovať v istých situáciách aj inak, čo aj bolo preukázané otcom doloženými videami (č.l. 693). Znalkyňa
bola s videami konfrontovaná a sama pripustila, že takéto konanie matky (teda nie len konanie otca)
môže vyvolávať u maloletej konflikt lojality.
79. Otec v podaní zo dňa 28.06.2023 namietal zaujatosť znalkyne (č.l. 664), keďže v dôsledku jej
nečinnosti bola podaná otcom sťažnosť na MS SR a otec má obavu, či znalkyňa nie je emočne
zainteresovaná a namietal zaujatosť znalkyne pre jej pomer k účastníkom konania. Na námietku
zaujatosti uplatnenú otcom však súd s poukazom na ust. § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 v spojení s ust. §
59 CSP neprihliadal, keďže neobsahovala zákonné náležitosti, otec neuviedol, kedy sa o dôvodoch
zaujatosti dozvedel a aj ak by otec nadobudol tento dojem/dozvedel sa o možnej zaujatosti až v momente
doručenia znaleckého posudku jeho osobe, súd konštatuje, že námietka otca nebola podaná v zákonnej
7-dňovej lehote, keďže posudok bol otcovi doručený dňa 31.05.2023. Otec opätovne vzniesol námietku
zaujatosti po vypracovaní doplnenia znaleckého posudku (podanie č.l. 842), ktorá rovnako nemala
zákonom požadované náležitosti, a preto ani na túto námietku súd neprihliadal. V tejto súvislosti súd pre
úplnosť poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Nc 40/2012 z 20.09.2012, sp.zn.1 Nc
52/2010 z 05.10.2010 ako aj sp.zn. 1 Nc 18/2013 z 19.4.2013, z ktorých okrem iného vyplýva, že podanie
trestného oznámenia či sťažnosti na konajúceho sudcu účastníkom konania nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na vylúčenie sudcu. Tieto závery možno aplikovať aj na vylúčenie znalca, a preto podanie
sťažnosti otcom na znalca, nemôže viesť súd automaticky k záveru, že znalec postupoval zaujato.
80. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania ako aj ostaných vykonaných dôkazov súd konštatuje,
že z dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať záver, že
otec je pre maloletú ohrozujúci/nebezpečný a z toho dôvodu, by bola prítomnosť matky či inej osoby
pri styku nevyhnutná. Takéto závery prijať nemožno. Obavy matky ohľadom možného sexuálneho
zneužívania maloletej boli vykonaným znaleckým dokazovaním (bod 30. odôvodnenia) dostatočne
rozptýlene a nepotvrdili sa. Trestné oznámenie v tejto veci bolo odmietnuté (bod 37. odôvodnenia).
Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. nezistil tak deviantné ako aj nedeviantné motivačné činitele,
ktoré by vyvolávali podozrenie rizika neadaptívneho sexuálneho správania vo vzťahu k maloletým
objektom a neistil u otca ani narušenie väčšinového hodnotového systému. Osobnosť otca podľa znalca
nie je možné charakterizovať ako disociálnu, rysy antisociálnosti nie sú u otca neprítomné, nezistil znaky
závislosti resp. abúzu alkoholu ani znaky závislosti, resp. abúzu od iných psychoaktívnych látok.
81. Čo sa týka znaleckého posudku znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., k tomu súd uvádza, že
súdnym znalcom predložený znalecký posudok má požadované náležitosti, znalec riadne zodpovedal na
všetky súdom položené otázky, odpovede znalca na položené otázky sú zrozumiteľné, úplné a vzájomne
si neodporujúce a podložené obsahom zvyšných častí posudku, pričom súd nezistil nesúlad záverov
znaleckého posudku s ostatnými súdom vykonanými dôkazmi. Znalecký posudok preto súd považuje
za presvedčivý, zrozumiteľný a závery znaleckého posudku za náležite a logicky odôvodnené.

82. Podstatné pre posúdenie možnosti realizácie styku maloletej s otcom v predmetnej veci bolo pre
súd najmä vyhodnotenie vzájomného vzťahu maloletej a otca a možného rizika/ohrozenia pre maloletú,
ak by sa styk realizoval v neprítomnosti matky. Znaleckým dokazovaním mal súd za preukázané, že
vzťah maloletej k otcovi ako aj vzťah otca k maloletej je pozitívny, riziko s ohľadom na osobnostné črty
otca spočívajúce v jeho agresivite či násilníckej povahe nebolo preukázané, obavy ohľadom sexuálneho
zneužívania s ohľadom na znalecké dokazovanie rovnako nie sú namieste, znalec nezistil ani okolnosti
svedčiace pre požívanie alkoholu v nadmernej miere či pre požívanie iných omamných látok. Jediným
faktorom brániacim súdu v širšej úprave styku v rozsahu ako sa domáhal otec, teda štandardný styk
s prespatím, bolo nastavenie/prežívanie maloletej. Aj znalkyňa posúdila vec v prvom rade s ohľadom
na prežívanie a vyjadrenia maloletej, zároveň však znalkyňa videla sama priestor na posun a postupné
kroky, ktoré by vzťah maloletej a otca posilňovali a umožnili postupne širší styk.
83. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
84. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni vyspelosti.
85. Z čl. 12 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že dieťa, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, má mať
zabezpečené právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú
a jeho názorom sa musí venovať náležitá pozornosť. Pre postavenie a účasť dieťaťa v civilnom konaní
je rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie jeho schopnosti formulovať vlastné názory. Ak je schopné
ich formulovať, musí mať možnosť ich vysloviť. Na jeho schopnosť formulovať vlastné názory sa viaže
rozsah a forma jeho účasti v civilnom konaní a povinnosť súdu mu ju umožniť a jeho vyslovenému názoru
venovať náležitú pozornosť a vyrovnať sa s ním v rámci svojho rozhodnutia. Dieťa nie je objekt konania,
o ktorom rozhodujú iní, ale je subjektom práva a účastníkom konania. Ak dieťa má schopnosť vyjadriť
svoj názor, z procesu hľadania jeho najlepšieho záujmu ho nemožno vynechať. S pribúdajúcim vekom
a rozumovou a citovou vyspelosťou sa miera participácie detí na konaniach, ktoré sa ich týkajú nutne
musí zvyšovať (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 3304/13). Teda čím staršie dieťa je, tým väčšiu má
jeho názor váhu. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné
jeho prianie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je
možné, aby súdy postoj neplnoletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili iba
na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (porovnaj nález ÚS ČR
sp. zn. II.ÚS 2919/14).
86. V konaní bol súdom zisťovaný názor maloletej A.. V priebehu konania bol vykonaný pohovor
s maloletou kolíznym opatrovníkom, názor maloletej bol zisťovaný aj znalcom v rámci znaleckého
dokazovania a bol vykonaný rozhovor s maloletou a zisťovaný jej názor aj priamo súdom za účasti
kolízneho opatrovníka. Zvukový záznam z pohovoru s kolíznym opatrovníkom zo dňa 20.04.2021
(č.l. 231) nebol rodičom sprístupnený, keďže maloletá si neželala, aby s obsahom pohovoru boli
rodičia oboznámení. Správa úradu však bola rodičom sprístupnená (hoci obsahovala časť vyjadrení
maloletej), s ohľadom na skutočnosť, že obsah správy nebol prepisom pohovoru s maloletou ale najmä
opisom skutočností významných z pohľadu dokazovania, ktoré sprevádzali vykonanie pohovoru, a to
opis správania rodičov a hodnotenie pozorovanej situácie pracovníkmi úradu. Rovnako rodičom nebol
sprístupnený záznamu z pohovoru s maloletou, ktorý realizoval dňa 14.06.2024 priamo súd (č.l. 855).
Maloletá s jeho sprístupnením nesúhlasila, súhlasila však aby rodičia boli informovaní o jej želaní,
aby styk naďalej prebiehal za prítomnosti matky. V prípade, ak maloleté dieťa žiada, aby čo i len
jednému z rodičov nebol sprístupnený záznam z pohovoru, súd uvedené rešpektuje a zvukový záznam
či prepis pohovoru rodičom nesprístupní, a to s ohľadom na právo maloletého dieťaťa na súkromie
vyplývajúce z č.l. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, potrebu ochrany pred konfliktom lojality a najlepší
záujem maloletého dieťaťa (č.l. 3 Dohovoru) s poukazom na čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Civilného mimosporového
poriadku v spojení čl. 5 Zákona o rodiny (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.
11CoP/241/2019 z 12.11.2019).

87. Čo sa týka názoru a prežívania maloletej, ktorá verbalizuje želanie, že chce prítomnosť matky pri
styku, súd podotýka, že súd na názor maloletého dieťaťa síce prihliada, čo ale neznamená, že za
každých okolností rozhoduje podľa názoru/želania dieťaťa, ale podľa toho čo je v kontexte všetkých
posudzovaných skutočností v jeho najlepšom záujme. V uvedenom prípade treba názor maloletej vnímať
aj ako prirodzený dôsledok toho, ako rodičia doposiaľ realizovali styk otca s maloletou a aký bol priebeh
styku a aký je vzájomný vzťah rodičov, v ktorom prevláda vzájomná nedôvera. Maloletá nemá dostatočnú
skúsenosť s realizáciou styku v neprítomnosti matky a dostatok takých zážitkov s otcom (za čo nesie
zodpovednosť aj otec), ktoré by jej umožňovali vyjadriť sa inak a nepochybne vníma postoj matky
vo vzťahu k realizácii styku s otcom, keď matka nie je rozširovaniu styku s otcom podporná (hoci
výslovne manipulácia zo strany matky znaleckým dokazovaním zistená nebola). Je potrebné prihliadať
na rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletej, keď maloletá nedokáže napr. uvažovať tým spôsobom
a sama zohľadniť skutočnosť, že ak bude pri styku len s otcom, bude menej vystavovaná konfliktom
rodičov, ako je tomu v súčasnosti.
88. Z rozhovorov s maloletou, hoci vyjadrovala svoj postoj mať pri styku s otcom aj matku, nemal súd na
základe čoho vyvodiť, že maloletá by mala mať skutočne odôvodnené obavy byť s otcom sama, rovnako
na doložených fotografiách (bod 50. odôvodnenia) nebadať, že by maloletá mala z otca strach, okrem
toho aj matka sporadicky umožnila maloletej a otcovi ísť bez nej na ihrisko (hoci v blízkosti domu) a toto
leto maloletá strávila sama s otcom celý deň na oslave jej narodenín, ktoré otec pre maloletú na svojej
záhrade zorganizoval, pričom matka neuvádzala, že by maloletá mala z oslavy negatívny zážitok v tom
zmysle, že by sa jej s otcom a jeho rodinou na oslave nepáčilo.
89. Súd považuje za nešťastné, že napriek tomu, že v súčasnom rozsudku nikde nie je stanovené, že
styk má prebiehať v mieste bydliska resp. domácnosti matky, bol prevažne práve takto realizovaný.
Matka opakovane otcovi vyčíta, že je pasívny a okrem varenia styk prespí, je na telefóne či styk v celom
rozsahu nevyužíva/odchádza skôr. Neaktivita resp. nedostatočná aktivita otca vyplynula tiež z vyjadrení
maloletej pri znaleckom dokazovaní (napr. str. 11 Doplnku k ZP, č.l. 823), kde maloletá opisuje, čo
robí, keď otec zaspí, ako aj z rozhovoru maloletej na súde. Súd mal teda za preukázané, že otec sa
maloletej naplno nevenuje a nevyužíva v maximálnej možnej miere možnosť rozvíjania jeho vzťahu
s maloletou - spoločnou hrou a pre maloletú atraktívnymi činnosťami, ako by bolo logické očakávať. Styk
otca s maloletou je aktuálne pomerne úzky, preto je skutočne chybou, ak ho otec naplno nevyužíva. Nie
je teda nemieste vytýkať výlučne matke, že postoj maloletej je v dôsledku jej pôsobenia, keď otec tiež
nesie zodpovednosť za trávenie času s maloletou, ktorý má k dispozícii. Na jednej strane možno otcovi
vytknúť, ak sa dieťaťu nevenuje aj v rámci aktuálnych možností styku naplno, čím sám nenapomáha
tomu, aby ich vzťah napredoval (čo vytkla otcovi aj znalkyňa), na druhú stranu je súd presvedčený, že
práve styk v neprítomnosti matky, bude otca prirodzene nútiť k väčšej aktivite, kedy sa bude musieť
sám postarať o celý program maloletej v priebehu styku. Bude v značnej miere na otcovi, ako to uchopí
a či maloletú presvedčí, že byť s „tatom“ je fajn, a to aj bez maminy. Súd je presvedčený, že treba
dať otcovi a maloletej priestor, aby svoj vzťah posunuli, pretože to ako aktuálne styk prebieha, rozvoj
ich vzťahu brzdí. Súd je toho názoru že práve realizovanie styku v domácnosti matky a za prítomnosti
matky tlmí otcovu aktivitu v ponímaní kvalitnejšieho trávenia času s maloletou (čo je samozrejme aj
chybou otca). Aj súčasný rozsudok umožňuje otcovi byť aktívnejší a netráviť čas prevažne v domácnosti
matky a aj za prítomnosti matky otec mohol tráviť čas s maloletou rozmanitejšími aktivitami, k čomu však
nedochádzalo, čo sa logicky odrazilo aj na vyjadreniach maloletej. Súd preto apeluje na otca, aby svoj
čas s maloletou skutočne využíval na rozvíjanie ich vzájomného vzťahu (nie na konflikty s matkou). To
či maloletá bude k otcovi chodiť rada a bude sa na čas trávený s otcom tešiť, je vo veľkej miere práve
v rukách otca.
90. Matka zase nemôže opomínať, že nie je jediným výlučným rodičom maloletej, ale že maloletá je
ich spoločným dieťaťom a otec je zo zákona nositeľom rovnakých rodičovských práv a povinností ako
matka a nemožno jeho postavenie zredukovať len na styk niekoľkohodín do mesiaca za prítomnosti
matky (navyše styk, ktorý matka neustále dohliada, monitoruje a hodnotí). Úlohou matky bude maloletú
na styk s otcom pripraviť a to predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy (pozitívneho naladenia)
a neprenášať do vzťahu dieťa a otec neprimerane svoje vlastné negatívne emócie a nastavenie voči
otcovi. Maloletá musí cítiť, že sama matka je so stykom maloletej s otcom uzrozumená a chce maloletej
styk s otcom dopriať, pretože dieťa veľmi citlivo vníma citové rozpoloženie matky, tón jej hlasu a celú
aj neverbálnu komunikáciu rodičov a reaguje na to. Súd je presvedčený, že ak matka splní túto svoju
úlohu, maloletá za podpory oboch svojich rodičov styk otca v neprítomnosti matky zvládne.

91. Súd je presvedčený, že maloletá v prípade správneho prístupu oboch rodičov bude vedieť styk
s otcom bez prítomnosti matky akceptovať (čo vyplynulo aj z výsluchu znalkyne), tak ako sa napr. stalo
nedávno na oslave jej narodenín, pričom, sama znalkyňa hodnotila takto strávený čas s otcom pozitívne.
Súd je zároveň toho názoru, že pre maloletú je určite väčšou záťažou, ak je prítomná pri vyhrotených
situáciách, ku ktorým medzi rodičmi dochádza, o čom svedčia aj dôkazy v spise, ako styk s otcom
bez prítomnosti matky, pri ktorom rodičia nebudú dochádzať do vzájomných interakcií. Aj priemerne
empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch znepriatelených rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť
ublížiť čo i len jednému z rodičov, kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa
zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Súd verí, že ak rodičom záleží na ich maloletej
dcére, budú sa aj pri preberaní a odovzdávaní maloletej správať tak, aby maloletá nebola svedkom ich
konfliktov a neprimeraného správania a odovzdávanie bude prebiehať v pokojnej atmosfére (uvedené
je v rukách rodičov).
92. Súd nevyhovel návrhu otca v tom smere, že by upravil styk v rozsahu ako navrhoval a teda aj
s prespatím, a to vzhľadom k presvedčeniu že z pohľadu prežívania maloletej je najprv potrebné, aby
si maloletá navykla na priebeh styku s otcom mimo domácnosti matky v jej neprítomnosti, následne
maloletá za podpory rodičov podľa názoru súdu sama prirodzene by mala dospieť k tomu, že nebude
mať problém s prespatím u otca či so spoločnou dovolenkou s otcom (záleží to však na postoji rodičov
a kvalite času stráveného s otcom). Znalkyňa apelovala na postupnosť krokov, s čím sa súd stotožnil,
preto nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu. Otec sám bude vidieť aj podľa reakcií maloletej či a kedy
už bude naklonená tomu, aby v domácnosti otca aj prespávala. Vyvíjanie nátlaku na maloletú v tomto
smere však môže mať úplne opačný efekt, čo si musí otec uvedomiť. Preto je potrebné pristupovať zo
stany rodičov k maloletej empaticky. Styk počas pracovného týždňa nebol upravený, keďže otec žiadal
úpravu len víkendov. Súd tiež neupravil osobitne styk cez prázdniny, a to s ohľadom na skutočnosť, že
styk je upravený bez prespatia a dlhší pobyt u otca zatiaľ nie je aktuálny. Súd však upravil styk počas
Vianoc, aby mal otec garantované, že bude mať tieto pre množstvo rodín najsviatočnejšie dni v roku,
možnosť trávenia času s maloletou. Teda inak v rámci prázdnin, ak sa rodičia nedohodnú odlišne, bude
prebiehať bežný styk otca s maloletou, každý druhý víkend.
93. Súd po posúdení všetkých rozhodných skutočností nezistil v konaní dostatočné dôvody, pre ktoré
by nebolo možné otcovi umožniť styk s maloletou v neprítomnosti matky. Súd je presvedčený, že
nová úprava styku hoci nezodpovedá ani predstavám matky ani predstavám otca, zodpovedá pre súd
prvoradému kritériu, najlepšiemu záujmu maloletej, tým že vytvára väčší priestor na rozvoj vzťahu
s otcom a posilňovanie ich vzájomných väzieb a zároveň nekladie neprimerané nároky na maloletú, k
čomu by mohlo dôjsť v prípade, ak by maloletá bola za súčasnej situácie a ňou vyjadreného postoja,
nútená k prespávaniu v domácnosti otca.
94. Čo sa týka návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval určité prechodné obdobie, po ktorom by
sa styk automaticky preklopil na styk s prespatím u otca, súd uvádza, že uvedené nekorešponduje podľa
názoru súdu s tým, že súd je povinný vychádzať zo stavu zisteného ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217
ods. 1 CSP). Súd nemôže vedieť, aký bude stav o pol roka, išlo by len o určitý predpoklad, že maloletá
je už pripravená na prespatie u otca, ktorý by sa mohol aj nemusel naplniť. Teda súd nemôže vychádzať
zo stavu, ktorý môže ale nemusí za istý čas nastať. Takéto prechodné obdobia potom často končia
podávaním neodkladných opatrení zo strany rodičov, lebo predpokladaná zmena nenastala. Hoci súd
zámeru kolízneho opatrovníka rozumie, so stanovením „prechodného obdobia“ s ohľadom na povinnosť
súdu vychádzať zo skutkového stavu v čase vyhlásenia sa nestotožnil. Súd je toho názoru, že v prípade
zmeny pomerov, ak rodičia sami nebudú vedieť dospieť k dohode, budú pre novú úpravu styku musieť
opäť podať návrh na súd.
95. Súd apeluje na oboch rodičov, aby s ohľadom na maloletú novú úpravu styku prijali a pomohli jej sa na
novú úpravu styku adaptovať, nezaťažovali maloletú vzájomnou nevraživosťou, ktorá aj z krátkodobého
aj z dlhodobého hľadiska maloletej len ubližuje. Obaja rodičia musia vždy pamätať na to, že sú to práve
oni, ktorí v plnej miere spoločne nesú zodpovednosť za zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej a obaja
musia zabezpečiť, aby maloletá vyrastal v pokojnom prostredí obklopená láskou matky i otca.
96. S ohľadom na konfliktnosť vzťahov medzi rodičmi, narušenú komunikáciu, keď matka či už
v potrebnom rozsahu alebo včas, neposkytuje otcovi všetky podstatné informácie, prípadne ich poskytuje

len sporadicky, súd považoval za dôvodné vyhovieť návrhu otca vo vzťahu k informačnej povinnosti.
Skutočnosť, že by matka otca na pravidelnej báze informovala, preukázaná nebola. Súd nemal za
preukázané, že matka informácie otcovi v dostatočnej miere poskytuje, matka uvádzala, že však otec sa
môže pýtať. Informačnú povinnosť upravil súd tak, aby táto nebola šikanózna. Poskytovanie informácií
v rozsahu ako súd matke uložil, súd považuje za dostatočné a primerané a nebude nijako nad rámec
toho, čo je bežné, matku zaťažovať. Súd podotýka, že písomne zahŕňa aj elektronické prostriedky, t.j.
napr. mailom. Komunikácia rodičov nie je optimálna, preto je namieste aj z pohľadu predchádzania
konfliktom a iným nedorozumeniam zabezpečiť, aby matka otca na pravidelnej báze informovala. Zákon
o rodine súdu ukladá, aby dbal na právo toho rodiča, ktorému nie je maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie o maloletom dieťati
domáhať na súde (§ 24 ods. 6 Zákona o rodine). Súd v súvislosti s uložením informačnej povinnosti
poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7CoP/194/2019 z 28.04.2020, podľa
ktorého: „Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti
o záležitostiach dieťaťa, keďže v určitých prípadoch môže mať zatajenie niektorých informácií pre dieťa
veľmi nepriaznivé následky. Táto vzájomná rodičovská povinnosť by nemala byť podceňovaná a v
prípade, ak ju rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti neplní dobrovoľne, má mu
byť v zásade uložená súdom, pokiaľ sa takejto úpravy druhý rodič domáha. Rodičia sa majú zásadne
dobrovoľne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, z uvedeného dôvodu
je absolútne irelevantná argumentácia matky o šikanovaní jej osoby, keď jej súd uložil informačnú
povinnosť svojím rozhodnutím, keďže túto povinnosť si mala plniť aj dobrovoľne a rovnako neobstoja
jej argumenty, že otec si môže zisťovať všetky skutočnosti ohľadne maloletého dieťaťa sám u lekára,
cez mobilnú aplikáciu ohľadne školských výsledkov a podobne. Nemožno poprieť, že každý rodič si
môže určité skutočnosti o svojom dieťati zistiť, avšak zmyslom a účelom uvedeného ustanovenia § 24
ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k plneniu rodičovských
práv a povinností aj týmto spôsobom, keďže informačná povinnosť v rodinách, ktoré nie sú rozvrátené
samozrejme funguje na báze dobrovoľnosti a zjavne to nikto nepovažuje za šikanu.“
97. Návrh matky na uloženia výchovného opatrenia otcovi súd považoval za nedôvodný, rodičia
už aj počas konania absolvovali výchovné opatrenie, ktorého účel sa nenaplnil, rovnako absolvoval
poradenstvo na ÚPSVaR na dobrovoľnej báze. Je evidentné aj z tohto návrhu matky, že matka vidí chybu
len na strane otca, ktorý by sa mal podľa matky napraviť, súd je však presvedčený, že za kvalitu resp.
nekvalitu ich vzájomných vzťahov a neschopnosť dohodnúť sa na rodičovských právach a povinnostiach
k maloletej nesú obaja svoj podiel viny. Obaja rodičia dostali návod aj od znalkyne, ako majú postupovať
pri rozširovaná styku a už je len na ich samoregulácii a sebareflexii či a do akej miery sa dokážu vyvarovať
zbytočným konfliktom a situáciám, ktoré zaťažujú maloletú. Matka zároveň musí tiež prijať, že ani jej
správanie a reakcie nemožno označiť za každej situácie za optimálne či primerané, o čom svedčia aj
otcom doložené videá či správa ÚPSVaR z pohovoru s maloletou.
98. Počas konania vznikli trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním znalkyňou PhDr. Alenou
Kopányiovou, PhD., ktoré súd dal rodičom uhradiť rovným dielom, keďže dokazovanie bolo vykonané
v dôsledku tvrdení uvádzaných obomi rodičmi a v záujme ich maloletého dieťaťa. Trovy štátu spolu
predstavujú sumu 580,75 EUR a pozostávajú zo sumy 116,74 EUR (trovy štátu na základe uznesenia
č.k. 9P/253/2019-646 zo dňa 08.06.2023 za znalečné nekryté preddavkom) + 76,60 EUR (trovy štátu na
základe uznesenia č.k. 9P/253/2019-780 zo dňa 29.09.2023 za výsluch znalkyne) + 301,54 EUR (trovy
štátu na základe uznesenia č.k. 9P/253/2019-831 zo dňa 27.03.2024, a to 151,54 EUR znalečné za
doplnenie znaleckého posudku nekryté preddavkom + 150 EUR nezaplatený preddavok otcom) + 85,87
EUR (trovy štátu na základe uznesenia č.k. 9P/253/2019-949 zo dňa 24.09.2024 za výsluch znalkyne).
Matke bola uložená povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 215,37 EUR, čo tvorí 1 výšky znalečného
nekrytého preddavkom 58,37 EUR, 1 trov za výsluch znalkyne 38,30 EUR + 42,93 EUR + 1 výšky
znalečného za doplnenie znaleckého dokazovania nekrytého preddavkom 75,77 EUR. Otcovi bola
uložená povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 365,38 EUR, čo tvorí 1 výšky znalečného nekrytého
preddavkom 58,37 EUR, 1 trov za výsluch znalkyne 38,30 EUR + 42,94 EUR (rozdiel spôsobený
zaokrúhľovaním) + 1 výšky znalečného za doplnenie znaleckého dokazovania nekrytého preddavkom
75,77 EUR + neuhradený preddavok otca 150 EUR.
99. Súd zároveň s poukazom na ust § 55 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd môže
náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, priznal

otcovi nárok na náhradu trov za znalecké dokazovanie znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD.
z odvetvia psychológia sexuality, ktoré bolo nariadené z dôvodu tvrdení matky, ktorým naznačovala
sexuálne zneužívanie maloletej otcom. Bolo síce v záujme ochrany maloletej potrebné vec preveriť,
avšak vzhľadom na charakter tohto dokazovania, ktoré musel otec podstúpiť, súd považoval za
spravodlivé, aby trovy tohto dokazovania znášala matka, keďže bolo vykonané najmä s ohľadom na
ňou produkované podozrenia. S poukazom na uznesenie č.k. 9P/253/2019-393 zo dňa 19.12.2021
a uznesenie č.k. 9P/253/2019-456 zo dňa 11.04.2022 trovy konania za znalecké dokazovanie znalcom
z odvetvia psychológie sexuality, ktoré otcovi vznikli, predstavujú sumu 382,46 EUR (400 EUR zložený
preddavok - 17,54 EUR vrátený preplatok).
100. V ostatnej časti trov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď nebol dôvod rozhodnúť o týchto trovách
iným spôsobom.
101. Podľa ust. § 233 Civilného sporového poriadku, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo
nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku
vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za
uznesenie.
102. Súd vyhovel návrhu otca na predbežnú vykonateľnosti rozsudku jeho doručením, avšak len vo
vzťahu k výroku I. rozsudku, t.j. vo veci úpravy styku. Otec svoj návrh odôvodnil najmä dĺžkou konania.
Rovnako matka navrhla, aby bol rozsudok predbežne vykonateľný, pokiaľ bude v znení jej návrhu. Matka
zároveň uviedla, že vo vzťahu k návrhu otca na predbežnú vykonateľnosť nie je dôvod na bezodkladnú
úpravu, maloletá by nemala dostatočnú adaptačnú dobu, aby bolo okamžite menené, na čo je zvyknutá
a proti jej vôli a záverom znaleckého posudku.
103. Súd dospel k záveru, že nariadenie predbežnej vykonateľnosti úpravy styku je namieste. Možno
uzavrieť, že čas, ktorý dieťa a rodič nemajú možnosť stráviť spolu – nemožno v zásade nahradiť, a
je v záujme maloletej, aby sa k realizácii styku v neprítomnosti matky pristúpilo okamžite. Ak by súd
nevyslovil predbežnú vykonateľnosť je daná hrozba ťažko nahraditeľnej ujmy na strane otca i maloletej,
keďže čas, ktorý by uplynul do právoplatného skončenia konania nebude možné vrátiť a okamžiky ktoré
by otec mohol stráviť s maloletou a maloletá s otcom (bez zasahovania zo strany matky) sa neskôr
nahradiť už nedajú. Súd je toho názoru, že už teraz je potrebné postupnými krokmi pracovať na tom,
aby bol vytvorený priestor do budúcna na aspoň taký styk, ako sa otec domáhal. Vo vzťahu k ostatným
výrokom rozsudku nebolo namieste vyslovovať ich predbežnú vykonateľnosť doručením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
podanie odvolania.

na

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62
a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku
s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).