{"guid": "ba40b88a-4b06-49dc-821c-9f7a547e0f3a:3b910cf0-2e5f-4610-823e-b1b41c9df066", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5624202967.5", "spisova_znacka": "21C/64/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21C/64/2024 z 24. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 24. apríla 2025, sp. zn. 21C/64/2024, ECLI:SK:OSLM:2025:5624202967.5", "identifikacne_cislo": "5624202967", "sud": {"guid": "sud_134", "nazov": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-liptovsky-mikulas"}, "sudca": "JUDr. Daniel Marcián", "sudca_id": 2779, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-marcian-2779", "datum_vydania": "2025-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Co/144/2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "guid": "1397ef0c-020b-44ad-ac7b-538ada690f81:1bd16c36-3c88-4250-b128-df21a067a33e", "datum": "2026-03-31", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-2.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-2.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-5", "nazov": "§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-6", "nazov": "§ 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-7.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-10.odsek-5", "nazov": "§ 10 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-10.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "nazov": "§ 106 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-444", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-7", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-10", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b910cf0-2e5f-4610-823e-b1b41c9df066", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5624202967.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2025:5624202967.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2025:5624202967.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Liptovský Mikuláš\n21C/64/2024\n5624202967\n24. 04. 2025\nJUDr. Daniel Marcián\nECLI:SK:OSLM:2025:5624202967.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : A. B. C., nar. X. X.\nXXXX, bytom D. XXX/X, E. F., zastúpeného JUDr. Igorom Čerevkom, advokátom, Janka Kráľa 3, Banská\nBystrica, IČO : 40123171 proti žalovaným : 1.) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,\nso sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO : 00585441, zastúpeného , a 2.) B. G., nar. X. X. XXXX,\nbytom H. XXX/X, E. F., zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, Garbiarska 695, Liptovský\nMikuláš, IČO : 42223938, o zaplatenie sumy 200.000 eur, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovaní v 1. a v 2. rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu,\npričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 23. 7. 2024, doručenou na tunajší súd rovnakého dňa sa žalobca voči žalovaným v 1.\na 2. rade domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal (len) žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur, ako aj náhrady trov konania. Tento žalobný návrh\nodôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade bol právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. 4. 2024\nč. k. : 3To/18/2024-892 uznaný za vinného, že 30. 7. 2021, o 16.05 hod., po predchádzajúcom požití\ndrog, viedol osobné motorové vozidlo značky BMW53 s EČ : LM 906 DP po štátnej ceste 1/18 v smere\nod mesta Liptovský Hrádok na mesto Liptovský Mikuláš a v kilometri 554,090 prešiel do protismernej\nčasti vozovky, kde narazil prednou časťou svojho motorového vozidla do prednej časti protiidúceho\nosobného motorového vozidla značky Renault Megane s e. č. LM 614 BR, ktoré viedla F. I. J. v smere od\nmesta Liptovský Mikuláš na mesto Liptovský Hrádok, ktoré po náraze odhodilo vpravo v jej smere jazdy,\nkde s vozidlom narazila do žalobcu, ktorý viedol nemotorové vozidlo – horský bicykel pri pravom kraji\nvozovky v smere od mesta Liptovský Mikuláš na mesto Liptovský Hrádok, v dôsledku čoho žalobca utrpel\núrazové krvácanie pod mäkké obaly mozgu, úrazové krvácanie pod tvrdú blanu mozgu, opuch mozgu,\nobojstranný pneumotorax zmliaždenia a trhliny oboch pľúc, krvácanie do pravej nadobličky, úrazové\nporanenie pravej obličky IV. stupňa, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo s posunom, sériové zlomeniny\nrebier obojstranné, zlomeniny priečneho výbežku stavcov Th 10 a L3-L5 vpravo, zlomeniny lopaty\nbedrovej kosti vľavo, vykĺbenie bedrového kĺbu a zmliaždenie ľavého predkolenia, ktoré ho obmedzovali\nv obvyklom spôsobe života po dobu minimálne 3 mesiacov. Žalovaný v 2. rade bol odsúdený podľa\n§ 172 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 1. 5. 2022, v spojení s § 38 ods. 3. Trestného\nzákona, § 36 písm. l), § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)\nroky. V dôsledku ťažkého ublíženia na zdraví bol žalobca 40 dní v bdelej kóme a absolvoval liečenia\nv jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, pretože jeho poranenia mali kritický charakter a veľký\nrozsah, so zanechaním trvalých následkov. O procese hospitalizácie a jednotlivých zraneniach vypovedá\nobsah Znaleckého posudku z 28. 2. 2022, vypracovaný Ústavom súdneho lekárstva a medicínskych\n\nexpertíz, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Univerzitná nemocnica Martin. Pravidelná\nlekárska kontrola, liečba a rehabilitácia žalobcu vrátane užívania viacerých druhov liekov, prebieha až\ndo súčasnosti a bude nevyhnutná do konca života žalobcu. Žalobca mal v čase úrazu 35 rokov, bol\nv absolútne dobrom zdravotnom stave, aktívne hrával hokej. V čase nehody uplynul rok od uzavretia\nmanželstva s C. D., s ktorou plánoval spoločný manželský život a deti, no v dôsledku nehody sa mu\nvšetko naraz v živote zmenilo. V zamestnaní mal cieľ naplniť svoje vedomosti, potom ako vyštudoval\nvysokú školu v zahraničí, a to Britskú školu - Nottingham Trent University, Brno International Business\nSchool, kde získal titul MSc. Nakoľko dobre ovládal anglický jazyk, pracoval vo firme JAVORINA,\nvýrobne družstvo, so sídlom v Spišskej Belej na pozícii marketingu a obchodu. V tejto firme videl svoj\nodborný a profesionálny rast, nakoľko družstvo expandovalo aj na zahraničné trhy. Priemerný mesačný\nzárobok pred haváriou dosahoval cca. 1.540 eur. V dôsledku úrazu zamestnávateľ so žalobcom rozviazal\npracovný pomer. Pred úrazom žil spoločensky, rád cestoval a spoznával nové krajiny. Za účelom\nzlepšenia znalosti anglického jazyka absolvoval dlhší pracovný pobyt v USA. S priateľmi a spolužiakmi\nsa aktívne stretával a akýkoľvek voľný čas využil na športovanie. Trvale býva v Liptovskom Mikuláši\na v značnej miere pomáha svojim rodičom pri fyzických prácach, pretože bývajú v rodinnom dome\na sú už v dôchodkovom veku. Je na nich veľmi citovo naviazaný. Žalobcova sestra žije s rodinou v\nBratislave. Tiež plánoval, že na pozemku rodičov si s manželkou v budúcnosti postavia vlastný rodinný\ndom. Uvedeným úrazom sa žalobcovi absolútne zmenil jeho pracovný i súkromný život. Žalobca trpí po\nnehode psychickými problémami, stráca sebadôveru, má strach, niekedy je bezmocný. Tieto psychické\nnásledky trvajú dlhodobo, ovplyvňujú jeho každodenný život. Rozprávaniu o svojich ťažkostiach sa\nvyhýba a téma havárie a akákoľvek spojitosť s touto nehodou vyvolávajú u neho stres. Trpí tým, že\nnie je schopný pracovať ako predtým, nemôže sa socializovať ako predtým a téma rodinného života\nvyvoláva u neho strach, či bude schopný si vybudovať rodinu a následne ju aj ekonomicky zabezpečiť.\nV spoločenskom i športovom živote je obmedzený, nakoľko niektoré aktivity môže vykonávať len pod\ndohľadom inej osoby, a to manželky alebo iného rodinného príslušníka. Po psychickej stránke má\nproblém v tom, že akonáhle sa unaví, zhorší sa mu reč, motorika a musí oddychovať. Má problémy sa\ndlhodobo sústrediť, nedokáže dlhodobejšie systematicky pracovať. V období po nehode cítil strach, teraz\ncíti bezmocnosť z toho ako nehoda ovplyvnila jeho život, ale aj život jeho manželky a rodičov. Problém\nmu robí krátkodobá pamäť, vypadávajú mu úseky, keď si má niečo zapamätať. Reč nie je plynulá, musí\nrozmýšľať. Predtým bol komunikatívny, výrečný a teraz je nervózny, nakoľko mu to ide ťažšie. Povahovo\nsa zmenil, predtým dokázal v kľude zvládať veci, teraz rýchlo vybuchne, reaguje podráždene, čo mu\nvadí vo vzťahoch, ako aj v bežnej komunikácii navonok. Všetky tieto poruchy psychiky a správania sú\nzapríčinené poškodením mozgu po úraze. Pretrvávajú u neho stavy, ktoré mu nedovoľujú dlhodobo\nvykonávať aktívnu duševnú prácu a obmedzene aj fyzickú prácu (únava, rečové problémy, motorika).\nDoposiaľ nemôže viesť motorové vozidlo, nakoľko sa u neho objavila poúrazová epilepsia a takto sa\ncíti menejcenným a trápi ho, že je odkázaný na pomoc iných osôb. V súvislosti s touto diagnózou musí\nnavždy denne užívať lieky. Denne berie i lieky proti úzkosti, je podráždený a má problémy so spánkom.\nJednotlivé zranenia sú takého charakteru, že žalobca má trvalé následky a sťaženie spoločenského\nuplatnenia, čo preukazujú jednotlivé lekárske posudky a lekárske správy. Dôsledkom pretrvávajúcich\nzdravotných problémov je že žalobca je trvale invalidný a na základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne\nz 19. 9. 2022 č. 86070173860 poberá invalidný dôchodok. U žalobcu sa znížená kvalita života prejavuje\nako deficit vo všetkých podstatných oblastiach psycho-sociálneho fungovania, a to v oblasti pracovnej,\nšportovej, kultúrnej, spoločenskej a ďalších oblastiach života. Následne žalobca odcitoval ust. § 11, §\n13 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom dodal, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch - peňažnú satisfakciu je podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobné právo majetkovej\npovahy vyjadriteľné peňažným ekvivalentom a podliehajúce premlčaniu vo všeobecnej trojročnej lehote,\npočítanej od okamihu zásahu do práv fyzickej osoby na ochranu osobnosti. Škodou pre účely zákona\nč. 381/2001 Z. z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv. Povinné\npoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla má pokrývať aj náhradu\nnemajetkovej ujmy, pričom v súvislosti s právnymi závermi poukázal na súčasne uvedenú judikatúru,\nz ktorej vyvodil, že uplatniť si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je možné práve voči poisťovni, v ktorej\nbolo príslušné motorové vozidlo poistené.\n2. Vo vyjadrení k žalobe žalovaného v 2. rade zo 16. 10. 2024, doručenom na tunajší súd 18. 10.\n2024 vyplynulo, že tento so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, pričom skutočnosti opísané v žalobe\nžiadnym spôsobom nepreukazujú odôvodnenosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a už vôbec nie\nv rozsahu 200.000 eur. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že hoci je označený ako procesná\nstrana žalovaného, tak v petite, ktorý žalobca uviedol v žalobe sa žiada zaviazať na povinnosť plniť\n\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur, ako aj nahradiť trovy konania len žalovaný v 1. rade.\nVzhľadom na uvedené si žalovaný v 2. rade položil otázku prečo je vôbec v danej veci žalovaný, keď\nani sám žalobca ho nepovažuje za povinného niečo plniť, a teda voči nemu si nárok neuplatnil. Ďalej\nžalovaný v 2. rade namietol, že by nemal byť pasívne legitimovaný v tomto konaní, pretože podľa tvrdení\nžalobcu mu nemajetková ujma vznikla v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaný v 2. rade,\navšak tento mal riadne uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným v 1. rade a v zmysle § 15 ods. 1\nzákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov náhrady škody uhrádza poisťovateľ poškodenému\na poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a tento\nje povinný takýto nárok preukázať. Keďže mal žalovaný v 2. rade platne uzatvorené povinné zmluvné\npoistenie, žalobca mal svoju žalobu smerovať len voči žalovanému v 1. rade, keďže tento je podľa §\n4 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona povinný plniť poškodenému všetky uplatnené preukázané nároky\nna náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Nakoniec uvedené žalobca urobil aj vo svojom\nžalobnom petite, v ktorom žiadal náhradu nemajetkovej ujmy len od žalovaného v 1. rade a nie aj\nod žalovaného v 2. rade. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu argumentuje, že v dôsledku dopravnej\nnehody spôsobenej žalovaným v 2. rade mu vznikla nemajetková ujma vo výške 200.000 eur a popisuje\nrozdielny život pred úrazom a po úraze, avšak konkrétne dôkazy o takomto živote nepredložil. Ďalej\nžalovaný v 2. rade pokračoval výkladom, v zmysle ktorého obsah nemajetkovej ujmy nie je právnym\nporiadkom exaktne vymedzený, z povahy tohto práva však vyplýva, že tento obsah musí byť iný než\nmajetkový. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu,\nrozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania, pričom judikatúra súdov konštatovala, že náhrada\nimateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej\nujmy, pričom pri stanovení jej výšky je smerodajných niekoľko faktorov napríklad či k zásahu do práv\ndošlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred\nzásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, a k takému zásahu podľa žalovaného v 2. rade nedošlo\nv rozsahu v akom to uvádza žalobca a ani neuvádza dôvody, ktoré by takýto výrazný zásah v jednotlivých\nprípadoch preukazovali. Pri posudzovaní výšky náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch je potrebné\nprihliadať ku všetkým okolnostiam v danej veci. Judikatúra tiež prihliada k satisfakčnému významu\ntoho, že žalovaný bol odsúdený aj v rámci trestného konania. Zákon vychádza tiež z toho, že pokiaľ\nvzniknutá nemajetková ujma môže byť zmiernená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia je\npotrebné zvoliť takúto formu, ktorá je podľa okolností toho ktorého prípadu primeraná a postačujúca\nk relatívnej sanácii nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o výšku náhrady, tak právny poriadok neupravuje\nvýšku prípadnej náhrady nemajetkovej ujmy účastníkom dopravnej nehody, resp. nestanovuje tabuľkovo\nvýšku náhrady nemajetkovej ujmy. Rámcovo takúto výšku vymedzuje len judikatúra a v neposlednom\nrade je tu obmedzenie maximálnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy a to konkrétne zákonný limit\nvýšky odškodnenia obetí násilných trestných činov podľa § 13 zákona č. 274/2017 Z.z. - o obetiach\ntrestných činov. Tento limit je stanovený na päťdesiatnásobok minimálnej mzdy a to dokonca ako celkové\nodškodnenie pre všetky obete konkrétneho trestného činu v konkrétnom prípade. V tomto prípade\nje tak možné analogicky použiť tento zákonný limit, keďže zákonodarca obmedzil náhradu škody pri\ntých najvážnejších trestných činoch - úmyselných násilných trestných činoch, a preto je logicky možné\ntakýto limit analogicky použiť aj pri tých miernejších, akým je nedbanlivostný trestný čin ublíženia na\nzdraví, ako tomu bolo aj v tomto konkrétnom prípade, s tým, že konkrétna výška je potom na uvážení\nsúdu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch teda materiálnej satisfakcie je\nvždy existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu, ktorú podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR treba\npovažovať ujmu, ktorú fyzická osoba považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej\nsubjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase,\nv tej istej situácii, a prípadne aj v tom istom spoločenskom postavení a pod. vnímala aj každá iná fyzická\nosoba. Žalobca ku svojej žalobe predkladá ako prílohy viaceré lekárske správy a lekárske posudky\nbez toho, aby k týmto dôkazom priradil aj zodpovedajúce tvrdenia. Nestačí len predloženie dôkazov\nv podobe lekárskych správ bez samotných tvrdení čo majú preukazovať ako to urobil znalec. Ak si\nžalobca uplatňuje na jednej strane nemajetkovú ujmu a na druhej strane náhradu škody za sťaženie\nspoločenského uplatnenia poukázal žalovaný v 2. rade, že z odôvodnenia oboch nárokov vyplýva, že\nsi uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu z dôvodov, z ktorých si možno nárokovať náhradu na sťaženie\nspoločenského uplatnenia. Avšak svoj nárok v žalobe označil ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,\nnie ako nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, čo je podstatný rozdiel.\nZmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 OZ je dosiahnuť vyváženosť\nmiery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti (teda ujmy inej ako ujmy na majetku alebo na zdraví) s\nkonkrétnym finančným vyjadrením náhrady tejto nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti\nkonkrétneho prípadu, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a\n\nposkytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel\nod toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity\nfyzickej osoby (§ 444 OZ) je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením\nzdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá\nmá preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho\nživotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Objektívne právo pripúšťa\nkumuláciu týchto nárokov, avšak každý z nich musí byť riadne odôvodnený a riadne a včas uplatnený.\nTáto kumulácia nie je automatická, čiže ak vznikne jeden nárok, nejde tu automatiky aj o nárok druhý.\nDôvodom, prečo právna teória striktne odlišuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody\nje ich pojmová a obsahová odlišnosť. Osobnostné práva predstavujú absolútne subjektívne práva, ktoré\nprináležia výlučne fyzickým osobám, predstavujú nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy a je úzko\nspäté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Osobnostné právo možno charakterizovať jeho výlučnosťou,\nvšeobecnosťou, nepremlčateľnosťou a nepodliehaním preklúzii. Na rozdiel od osobnostných práv, právo\nna náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe. Toto právo nemá absolútnu, ale len\nrelatívnu povahu a nemá rýdzo osobnostnú ale majetkovú povahu, a preto sa premlčuje. Súčasná\nprávna teória ako aj právna prax zhodne označujú neoprávnený zásah do zdravia fyzickej osoby v rámci\nochrany osobnosti pojmom „nemajetková ujma“. Pod uvedeným pojmom však nemožno rozumieť škodu\nna zdraví, ktorá je pojmovo samostatná a systematicky aj legislatívno - technicky odlišne upravená.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť, pričom si tiež uplatnil\nnárok na trovy konania v rozsahu 100 %.\n3. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade k žalobe zo 16. 10. 2024, doručeného na tunajší súd 17. 10. 2024\nvyplynulo, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený,\nnepreukázaný a účelový. Žalobca neuniesol procesnú zodpovednosť spočívajúcu v dôkaznom bremene\npreukázať tvrdené skutočnosti, na základe ktorých si v predmetnej veci uplatňuje voči žalovaným\nnárok titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca v žalobe neuviedol rozhodujúce skutočnosti v takom\nrozsahu a kvalite, aby pre súd tvorili dostatočný podklad na priznanie tohto nároku. Nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je však možné priznať\nžalobcovi len v prípade, že sa mu v konaní podarí tento zásah preukázať. Zároveň poukázal na\nto, že finančná náhrada je až posledná forma náhrady, ktorej predchádza morálne zadosťučinenie\n- ospravedlnenie sa pôvodcu zásahu. Charakter náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je preto\npotrebné vnímať ako ultima ratio. Skutkové tvrdenia v žalobe s dôrazom na trvalé následky poškodenia\nzdravia žalobcu odôvodňujúce jeho domnelý nárok možno bez akýchkoľvek pochybností subsumovať\npod náhradu škody na zdraví, ktorá sa nahrádza inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia upravenú\nv § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka, oba druhy odškodnenia (bolestné a sťaženie spoločenského\nuplatnenia) sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať\nnáhradné pôžitky za vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných\nobmedzení vyvolaných úrazom. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné priznať žalobcovi\nak ho odôvodňuje z tých istých dôvodov, za ktoré mu má byť poskytnutá náhrada škody na zdraví\nv zmysle § 444 Občianskeho zákonníka, t. j. náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia\npodľa z. č. 437/2004 Z.z. Žalobca si u žalovaného v 1. rade uplatnil nárok na náhradu škody\nna zdraví - bolestné, náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia, kedy mu v zmysle záverov šetrenia predmetných nárokov bolo zo strany\nžalovaného v 1. rade vyplatené bolestné vo výške 23.000,- eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo\nvýške 22.041 eur. Vo veci naďalej prebiehajú šetrenia nárokov na sťaženie spoločenského uplatnenia\nv somatickej časti (žalobcom predložený lekársky posudok, ktorý vypracovala F. E. J.) a zároveň aj\nsúdne konanie vo veci sporných nákladov náhrady škody na zdraví vedenej na tunajšom súde pod sp.\nzn. 11C/38/2024. V prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ide o náhradu osobnej nemajetkovej ujmy, ktoré sú odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti\nod rozsahu obmedzení pri uplatňovaní v živote a v spoločnosti. Ide o náhradu poskytovanú za trvalé\nnásledky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa\nv ďalšom spoločenskom živote, t.j. náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom,\nsúkromnom, ale aj napríklad športovom živote, teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného\nv rôznych sférach jeho života pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok\npoškodenia zdravia. Zložky práva, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní titulom nemajetkovej ujmy\nz dôvodu ochrany osobnosti sú zložkami práva, ktoré sa priznávajú v rámci odškodnenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia. Uvedené potvrdzujú aj dôkazné prostriedky predložené žalobcom, ktoré\nvýlučne smerujú k preukázaniu nároku titulom škody na zdraví a vonkoncom nie sú relevantným\n\npodkladom pre preukázanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Právo na náhradu škody na zdraví\nv zmysle § 444 OZ a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 OZ sú samostatné nároky\nfyzickej osoby, avšak nemožno ich duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení.\nTakýto postup považuje žalovaný v 1. rade za postup contra legem, kedy by k odškodneniu resp.\nk náhrade tých istých následkov došlo opakovane. Následne žalobca citoval ustanovenia z rozhodnutí\nrôznych krajských súdov. Predmetná žaloba je podľa žalobcu v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko\nžalobca neuviedol také skutkové tvrdenia k následkom zásahu, aby bolo možné odlíšiť práva a nároky\nzo zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv. V danom prípade\nza žiadnych okolností nemožno subsumovať nároky žalobcu pod ustanovenia § 11 ods. 3 OZ. Nárok\nuplatnený podľa týchto ustanovení OZ musí byť založený na iných skutkových okolnostiach, ktoré sa\nodlišujú od okolností, za ktoré má byť poskytnutá náhrada podľa z. č. 437/2004 Z.z. Simultánnosť týchto\nnárokov nie je kategoricky vylúčená vo vzťahu k jednej škodovej udalosti, ale ich kauza a teda dôvody,\npre ktoré sa uplatňuje musia byť odlišné. V žalobe sú uvedené len tie dôvody, za ktoré sa odškodňuje\nškoda na zdraví, a preto mu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol. Napriek tomu, že podľa\nžalovaného v 1. rade žalobcovi nevznikol právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.\n2 OZ, pretože ním plnené ujmy sú odškodňované prostredníctvom inštitútu sťaženia spoločenského\nuplatnenia, považoval žalovaný v 1. rade vyjadriť sa aj tak uplatňovanej výške nemajetkovej ujmy.\nŽalobcom uplatňovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by aj tak bola v kontexte štandardnej\njudikatúry neprimerane vysoká čo poukazuje na skôr ekonomickú motiváciu uplatnenia si nároku.\nZákladným princípom nemajetkovej ujmy aj odškodnenia v peniazoch je princíp primeranosti náhrady\nnemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobilá aspoň v časti zriadiť dôsledky neoprávneného zásahu a umožňuje\naby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane\numožňovala spravodlivé zadosťučinenie. V danom prípade je potrebné prihliadnuť na to, že žalobca\nje žijúcou osobou, ktorej má byť poskytnutá náhrada bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia\na prípadne aj mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto mal žalovaný v 2. rade\nza to, že ním požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy sa vymyká sumám nielen súdmi priznávanej\nnáhrady nemajetkovej ujmy, ale chýba jej aj ratio. Aby náhrada nemajetkovej ujmy by v danom prípade\nbola prípustná (čo súčasne žalovaný v 1. rade vylúčil), tak súdom priznaná suma musí reflektovať\nzaužívanú súdnu prax súdov v obdobných veciach, v tejto súvislosti žalovaný v 1. rade odcitoval časti\nz viacerých rozhodnutí prevažne krajských súdov. Podľa žalovaného v 1. rade je nutné konštatovať, že\nžalobcom uvádzané tvrdenia vo všeobecnosti nepredstavujú zásah do jeho osobnostných práv, ktorý by\nodôvodňoval vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, avšak aj v prípade, ak by takýto zásah bol zo\nstrany súdu konštatovaný, výška žalobou uplatňovaného nároku v tejto časti je neprimeraná. Vzhľadom\nna uvedené navrhol žalovaný v 1. rade, aby súd žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol a priznal\nžalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. V podaní žalobcom z 3. 12. 2024, doručenom na tunajší súd rovnakého dňa tento navrhol, aby súd\npripustil zmenu žalobného návrhu z 23. 7. 2024 v nasledovnom znení: „žalovaný 1 a žalovaný 2 sú\npovinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur“,\npričom žalobca súčasne navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému\nv 1. a 2. rade a to spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že\nnedopatrením - chybou v písaní uviedol v petite žaloby z 23. 7. 2024 nesprávne len žalovaného v 1. rade\ns povinnosťou zaplatiť žalobcovi uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur a rovnako\nnesprávne uviedol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % iba voči žalovanému\nv 1. rade. Z obsahu podanej žaloby z 23. 7. 2024 však jednoznačne vyplýva, že žaloba je podaná aj\nproti žalovanému v 2. rade, okrem žalovaného v 1. rade.\n5. V replike z 9. 12. 2024, doručenej na tunajší súd rovnakého dňa žalobca uviedol, že vyjadrenie\nžalovaného v 2. rade považuje za nesprávne, nemajúce oporu v právnej úprave a skutkových\nokolnostiach tohto prípadu a naviac podľa neho aj za nenáležité. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal,\nže by nemal byť pasívne legitimovaný v tomto konaní, tak toto podľa žalobcu nemá oporu v žiadnom\nzákone. Ustanovenie § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov nie je liberačným\ndôvodom na strane žalovaného v 2. rade, aby nemal byť pasívne legitimovaný v tomto konaní.\nUstanovenie § 15 upravuje oprávnenie poškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane\ninej ujmy priamo proti poisťovateľovi, čím sa nechráni záujem zodpovedného subjektu - žalovaného\nv 2. rade, ale záujem poškodeného - žalobcu. Žalovaný v 2. rade je zodpovedným subjektom,\nodsúdeným právoplatným rozhodnutím príslušného súdu v trestnom konaní a uznaným za vinného zo\nzávažného protiprávneho konania pod vplyvom návykovej látky so závažnými následkami na živote,\n\nzdraví a iných oblastiach psycho-sociálneho fungovania poškodeného (žalobcu.) Z uvedeného dôvodu\nje uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade na súde prostredníctvom žaloby Ústavou SR\ngarantovaným právom, a preto je žalovaný v 2. rade pasívne legitimovaný stranou v spore. Z vyjadrenia\nžalovaného v 2. rade je zrejmý neosobný a ignorantský prístup k základným hodnotám v rámci\nsociálno-rodinných, citových a obdobných vzťahoch, po traumatických následkoch jeho protiprávneho\na neakceptovateľného konania. Taktiež vyjadrenie žalovaného v 1. rade je účelové a nemajúce oporu\nv zákonnej úprave. Žalovaný v 1. rade je podnikateľských subjektom - poisťovňou, ktorého povinnosťou\nje poskytovať peňažné plnenia – poistné plnenia vrátane nemajetkovej ujmy a nie hľadať spôsob\nako sa zbavovať povinnosti poskytovať poistné plnenie. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade je zrejmé\nspochybňovanie akéhokoľvek nároku uplatneného žalobcom titulom zaplatenia náhrady nemajetkovej\nujmy a vyplýva z neho jednoznačne snaha neposkytnúť žalobcovi peňažnú satisfakciu čo preukazuje\nsnahu maximalizovať zo svojej podnikateľskej činnosti finančný profit. Nasvedčuje tomu aj vyjadrenie\nžalovaného v 1. rade, že finančná náhrada je až posledná forma náhrady, ktorej predchádza morálne\nzadosťučinenie - ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu v peniazoch je potrebné vnímať ako ultima ratio.\nDôkazy predložené žalobcom (znalecké posudky, lekárske správy) týkajúce sa následkov na zdraví\nžalobcu boli predložené ako dôkaz závažnosti protiprávneho konania žalovaného v 2. rade a jeho\nnásledkov na zdraví, ktoré sú príčinou negatívneho vplyvu na fungovanie žalobcu vo všetkých oblastiach\nľudského života. Následne žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 5. 2014 sp. zn.\n7Cdo/65/2013, publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod R 1/2015, podľa\nktorého z ustanovení z. č. 437/2004 Z.z. jednoznačne vyplýva, že zmyslom náhrady za bolesť a za\nsťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do\ntelesnej integrity fyzickej osoby z nich a ani zo zásad na hodnotenie bolesti podľa tohto zákona a zásad\nna hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa tohto zákona, ale ani zo sadzieb bodového\nohodnotenia podľa prílohy tohto zákona nie je možné vyvodiť, že by sa náhrada za bolesť a za sťaženie\nspoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do\njej postavenia v spoločnosti. Žaloba nie je uplatňovaná z dôvodov, na ktoré poukazoval žalovaný v 1.\nrade vo svojom vyjadrení, ale z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v žalobe. Vzhľadom na rozsah\na závažnosť následkov popísaných v žalobe považoval žalobca v tomto prípade uplatnenú výšku nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy za adekvátnu.\n6. Z dupliky žalovaného v 1. rade z 12. 2. 2025, doručenej na tunajší súd 14. 2. 2025 vyplynulo, že\nžalovaný v 1. rade zotrváva na všetkých doposiaľ v konaní prezentovaných skutkových tvrdeniach\na právnej argumentácii a uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu, pretože ho považuje za nedôvodný\na nepreukázaný. Žalobca nepreukázal presah nároku na ochranu osobnosti na právo z titulu náhrady\nškody na zdraví. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mal\nžalovaný v 1. rade vyjadriť, a preto s poukazom na hospodárnosť konania odkázal na svoje doterajšie\npísomné vyjadrenie. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv\nfyzickej osoby patrí iba tej ktorej konkrétnej fyzickej osobe, ktorá je povinná tento zásah preukázať.\nŽalovaný v 1. rade namietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov\nvzhľadom na to, že predmet sporu je nemajetková ujma za zásah do osobnostných práv, s čím sú\ntak tieto návrhy na výsluch svedkov nadbytočné a nehospodárne obzvlášť preto, že žalobca podanú\nžalobu nielen nepreukázal ale ani neodôvodnil právny základ. Strany sporu síce majú právo navrhnúť\ndôkazy, ale súd má posúdiť, či navrhnutý dôkaz vykoná. Navrhované výsluchy nemajú podľa žalovaného\nv 1. rade prekonaním žiadnu relevanciu, nakoľko tieto výsluchy mali smerovať k preukázaniu rozsahu\ntvrdenej nemajetkovej ujmy prostredníctvom osôb, ktorých sa zásah vôbec netýka. Preukázanie intenzity\nzásahu nemôže dôjsť sprostredkovane prostredníctvom výpovedí svedkov. Osobnostné právo sa týka\nkonkrétnej fyzickej osoby a jej prežívania a intenzity zásahu jej vlastnými zmyslami a pocitmi. Náhrada\nnemajetkovej ujmy ako taká je vo vzťahu k nárokom z titulu náhrada škody na zdraví výnimočnou\nalternatívou kedy by v konkrétnom prípade došlo už aj k iným zásahom do sféry poškodeného za\nktoré nebol už odškodnený, avšak tie musí preukázať a zdôvodniť. Simultánnosť týchto nárokov nie\nje kategoricky vylúčená vo vzťahu k jednej škodovej udalosti, ale ich kauza, teda dôvody, pre ktoré sa\nuplatňujú musia byť odlišné. V žalobe sú uvedené tie dôvody, za ktoré už raz poškodený odškodnený\nbol, resp. má byť, a preto mu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol. Uplatnený nárok je\nv celom rozsahu nedôvodný, nakoľko žalobca neposkytol súdu také skutkové tvrdenia k následkom\nzásahu, aby bolo možné odlíšiť práva a nároky zo zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za\nporušenie osobnostných práv. V tomto prípade nemožno subsumovať nároky žalobcu pod ustanovenia\n§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, pretože nárok uplatnený podľa týchto ustanovení musí byť\nzohľadnený na iných skutkových okolnostiach, ktoré sa odlišujú od okolností, za ktoré bola poskytnutá\n\nnáhrada podľa z. č. 437/2004 Z.z., nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné vyvodiť\nz tých skutkových okolností, ktoré bezprostredne zakladajú dôvod nároku na sťaženie spoločenského\nuplatnenia. Skutkové tvrdenia, na základe ktorých sa uplatňujú nároky podľa § 444 a podľa § 13 OZ\nnesmú byť totožné. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že dopravná nehoda a v tej súvislosti\nspôsobené poškodenie zdravia žalobcu bolo spôsobilé vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených\nosobnostných práv. Žalobca nepreukázal, či tento údajný zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu\nna právach chránených § 11 a nasl. OZ. Uplatnenú sumu navyše vnímal žalobca ako neprimeranú kedy\nsa pozostalým po obetiach priznávajú rádovo vyššie náhrady nemajetkovej ujmy a rovnako nižšie sumy\nsa poskytujú osobám, ktoré utrpeli devastačné zranenia, ktoré ich diskvalifikujú úplne zo spoločenského\nživota. Žalobca tiež argumentuje rovnakými skutočnosťami aké sú rozhodujúce pre priznanie náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia čo môže indikovať nespokojnosť s určenými bodmi a snahou\no ich navýšenie cez inštitút náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca ani pod ťarchou námietok žalovaného\nv 1. rade nezačal uvádzať skutočnosti, ktoré predpokladá návrh smerujúci po uplatnení náhrady\nnemajetkovej ujmy popri nárokoch z titulu náhrady škody na zdraví. Pokiaľ ide o úpravu žalobného\npetitu podaním žalobcu z 3. 12. 2024 táto je v rozpore s podanou žalobou. Žalobca si voči žalovaným\nuplatňuje nárok na jedno a to isté plnenie, avšak každé z iného právneho dôvodu a to voči žalovanému\nv 1. rade v postavení poisťovateľa cez zákon č. 381/2011 Z.z. a voči žalovanému v 2. rade za zásah\ndo práv na ochranu osobnosti v zmysle OZ. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní nemôžu byť zaviazaní\nspoločne a nerozdielne (ako solidárni dlžníci). Ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž\nustanovuje solidaritu ako zásadu len pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistné\nplnenie, pre ktoré solidarita nie je stanovená. Žalovaný v 1. rade nie je škodca a nezodpovedá za\nškodu resp. nemajetkovú ujmu. Nárok žalobcu proti žalovanému v 1. rade nie je nárokom na náhradu\nškody resp. nemajetkovej ujmy ale osobitným nárokom vyplývajúcim zo zákona č. 381/2001 Z.z. Vzťah\nmedzi škodcom a poistiteľom nemá znaky solidarity, pretože takáto možnosť zo zákona nevyplýva,\nv zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká solidarita len vo vzťahu medzi viacerými škodcami\nako spoludlžníkmi, pričom solidarita v tomto prípade nebola založená ani súdnym rozhodnutím a teda\nnejde ani o prípad kedy by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi.\nVzhľadom na to, že žalobcom formulovaný žalobný petit nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti,\ntak toto zakladá dôvod pre zamietnutie žaloby. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1. rade navrhol, aby\nsúd zamietol žalobu voči nemu v celom rozsahu a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n7. Z dupliky žalovaného v 2. rade zo 17. 2. 2025, doručenej na tunajší súd 17. 2. 2025 vyplynulo, že\nžalovaný v 2. rade so žalobou v celom rozsahu naďalej nesúhlasí. Skutočnosti opísané v replike a žalobe\nžalobcu žiadnym spôsobom nepreukazujú odôvodnenosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a už\nvôbec nie v rozsahu 200.000,- eur. Taktiež neodôvodňujú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2.\nrade. Žalovaný v 2. rade by nemal byť pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní s poukazom na §\n15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože podľa tohto ustanovenia platí, že\npoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať, keďže mal žalovaný v 2. rade platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie,\ntak žalobca mal svoju žalobu smerovať len voči žalovanému v 1. rade, keďže tento je v zmysle § 4\nods. 2 písm. a) z. č. 381/2001 Z. z. povinný plniť poškodenému všetky uplatnené a preukázané nároky\nna náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Uvedené žalobca urobil aj svojim pôvodným\nžalobným petitom, v ktorom požiadal o náhradu nemajetkovej ujmy len od žalovaného v 1. rade a nie\naj od žalovaného v 2. rade. Tento zámer preukazuje aj text žaloby na konci článku III. jej textu, kde\nsa uvádza, že je to práve žalovaný v 1. rade, u ktorého má byť uplatnený nárok, nejde tu pritom\no liberačný dôvod, ale o prenos povinnosti uhradiť nárok z dopravnej nehody. Žalobca odôvodňuje\nsvoj žalobou uplatnený nárok vo výške 200.000 eur znížením kvality života, ktorá sa u neho prejavuje\nako deficit vo všetkých podstatných oblastiach psycho-sociálneho fungovania, a to v oblasti pracovnej,\nšportovej, kultúrnej, spoločenskej a ďalších oblastiach. V texte uvádza, že žil diametrálne odlišný\nživot pred úrazom, avšak dôkazy o takomto živote nepredkladá. Predkladá však neúmerné množstvo\nlekárskych správ o zdravotnom stave a zraneniach žalobcu, ktoré však nie sú sporné a navyše na\núhradu bolestného a zdravotných nákladov bol zaviazaný žalovaný v 2. rade v trestnom konaní. Okrem\nlekárskych správ navrhol tiež vykonať výsluchy svedkov, rodinných príslušníkov a svedka K., pričom\nk týmto svedkom žalovaný v 2. rade uviedol, že majú niečo potvrdiť, avšak absentujú v žalobe konkrétne\ntvrdenia zo strany žalobcu, ktoré majú títo svedkovia preukázať. Na kvalifikované tvrdenie strany\nv konaní nestačí len samotné tvrdenie, ale strana popierajúca tvrdenie musí toto tvrdenie aj preukázať\ndôkazmi, v opačnom prípade je takéto tvrdenie žalobcu dané ako nekvalifikované a neprihliada sa na\n\nneho. Rovnako nestačí len predloženie dôkazov v podobe lekárskych správ bez samotných vyjadrení\nčo majú preukazovať ako to urobil žalobca. Takýto postup je porušením princípu formálnej pravdy\na kontradiktórnosti a tiež princíp rovnosti zbraní, ktoré sú základné princípy civilného konania. Taktiež\nje popretím princípov predložiť neúmerné množstvo dôkazov pri absencii tvrdení o tom čo preukazujú,\npravdepodobne v snahe ohúriť súd domnelým dostatkom dôkazov. Túto vadu však žalobca neodstránil\nani vo svojom vyjadrení čo žalovaný v 2. rade považuje za účelový postup. Pri posudzovaní výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam predmetnej veci\ni k tomu, že hľadisko primeranosti sa vzťahuje aj k výške náhrady, ktorej zmyslom je vyvážiť prípadne\nzmierniť nemajetkovú ujmu. Judikatúra tiež prihliada aj k satisfakčnému významu toho, že žalovaný\nbol odsúdený aj v rámci trestného konania. Súd pri úvahe o primeranosti satisfakcie musí vychádzať\nz celkovej povahy a z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, t.j. prihliadať k intenzite povahe\nspôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu\na rozsahu vzniknutej nemajetkovej ujme a podobne. Pokiaľ vzniknutá nemajetková ujma môže byť\nzmiernená s niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia je potrebné zvoliť takúto formu, ktorá je podľa\nokolností toho ktorého prípadu primeraná a postačujúca k sanácii nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla\nneoprávneným zásahom. Právny poriadok neupravuje konkrétnu výšku prípadnej náhrady nemajetkovej\nujmy účastníkov dopravnej nehody resp. nestanovuje tabuľku o výške náhrady nemajetkovej ujmy, takúto\nvýšku vymedzuje len judikatúra súdov a v neposlednom rade je tu aj obmedzenie maximálnej výšky\nnemajetkovej ujmy a to konkrétne zákonný limit výšky odškodnenia obetí násilných trestných činov\npodľa § 13 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Tento limit je stanovený na 50-násobok\nminimálnej mzdy a to dokonca ako celkové odškodnenie pre všetky obete konkrétneho trestného činu\na v tomto prípade je možné analogicky použiť tento zákonný limit, keďže zákonodarca obmedzil náhradu\nškody pri tých najzávažnejších trestných činoch - úmyselných násilných trestných činoch. V roku 2021\nkeď sa stala nehoda bola minimálna mzda na úrovni 623 eur a zákonný limit v podobe 50-násobku\nminimálnej mzdy tak predstavoval sumu 31,150 eur, avšak takýto maximálny limit má reflektovať tie\nnajzávažnejšie ujmy obetí trestných činov akými sú smrť alebo veľmi ťažké prípady trvalej ujmy na\nzdraví spojenej s úplne ťažkou invaliditou pri hornej hranici alebo tie najzávažnejšie zásahy do práv\nčloveka akými sú osobná sloboda, ľudská dôstojnosť a podobne. Žalobca však žiaden takýto vážny\nzásah neuvádza. Konkrétna výška náhrady je potom na uvážení súdu v každom konkrétnom prípade.\nKonkrétne zásahy do sféry žalobcu spôsobujúce nemajetkovú ujmu však neboli žiadnym spôsobom\npreukázané a dokonca neboli ani konkrétne tvrdené. A pokiaľ žalobca argumentoval, že konaním\nžalovaného v 2. rade mali trpieť aj jemu blízke osoby je potrebné pripomenúť, že v prípade utrpenia iných\nosôb ujma vznikla týmto osobám a tieto osoby mali byť žalobcami, keďže mali aktívnu vecnú legitimáciu\na odôvodňovať nárok žalobcu ujmou iných osôb je preto nesprávne. Vzhľadom na vyššie uvedené\npovažoval žalovaný v 2. rade žalobu naďalej za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd voči žalovanému v 2.\nrade zamietol, pričom si uplatnil tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n8. Vo vyjadrení žalovaného v 2. rade k návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo 17. 2. 2025, doručenému\nna tunajší súd 17. 2. 2025 žalovaný v 2. rade uviedol, že s návrhom na zmenu žaloby v celom rozsahu\nnesúhlasí. Odôvodnenie návrhu na zmenu žaloby že malo ísť o pisársku chybu je absurdné, pretože\nchyby v písaní sú možné pri nesúlade číselných hodnôt, pri chybných slovíčkach alebo vypadnutých\nslovíčkach, avšak nie pri diametrálne odlišnom označení nárokov a najmä žalobného návrhu - petitu.\nRozdiel medzi nárokom voči jednej osobe a nárokom zo solidárneho záväzku je tak značný, že uvedené\nnemôže predstavovať chybu v písaní. Navyše to, že ide o chybu v písaní nevyplýva ani z textu podanej\nžaloby, tak ako sa to snaží vysvetliť žalobca vo svojom návrhu na zmenu žaloby. Žalobca bol už pri písaní\nžaloby zastúpený advokátom, ktorému malo byť jasné, aký je rozdiel medzi záväzkom jednej osoby a\nsolidárnym záväzkom dvoch osôb. Teda už z textu vyplýva, že nejde o nepatrnú zmenu spočívajúcu\nv písaní. Žalobca sa do petitu žaloby nesnaží len vniesť označenie žalovaného v 2. rade, ale snaží sa\naj o radikálnu zmenu samotnej podstaty záväzku oboch žalovaných, ktorý mení z jednoosobového na\nsolidárny záväzok dvoch osôb. Taktiež aj z obsahu žaloby (hoci na začiatku žaloby uvádza, že žalovaný\nje aj škodca a spomína aj jeho odcudzujúci rozsudok v trestnom konaní), tak v následnom texte sa už\nvenuje popisu ním tvrdenej nemajetkovej ujmy a dôvodov, pre ktoré mala vzniknúť. Následne v čl. III už\nuvádza len žalovaného v 1. rade - poisťovňu. Vyslovene to uvádza v predposlednej vete pred uvedením\npetitu, kde uvádza, že z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že uplatniť si nárok náhrady nemajetkovej\nujmy je možné práve voči poisťovni, v ktorej bolo príslušné motorové vozidlo poistené. Z uvedeného\npodľa žalovaného v 2. rade vyplýva jeho zámer žiadať náhradu a nárokovať si túto náhradu len voči\npoisťovni, ak by si totiž zamýšľal nárokov náhradu nemajetkovej ujmy aj voči žalovanému v 2. rade ako\nsa snažil vo svojom návrhu na zmenu žaloby presvedčiť súd, uviedol by tam namiesto slova „práve“\n\nslovo „aj“ alebo by uviedol, že je možné nárok uplatniť popri škodcovi aj voči poisťovni, resp. inú podobnú\nformuláciu. Voľba slov je dôležitým dôkazom toho, čo pisateľ zamýšľal a v tomto prípade je jasné, že\nprvotným zámerom žalobcu bolo uplatniť si nárok len na náhradu od žalovaného v 1. rade. Až následne,\npo upozornení žalovaného v 2. rade v jeho vyjadrení, žalobca účelovo ide zmeniť žalobu s poukazom na\núdajné pisárske chyby. Takýto postup je však nesprávny a v prípade zmeny žaloby nejde len o zmenu\npetitu, ale aj o zmenu skutkových tvrdení, keď sa menia tvrdenia aj o nároku, ako o solidárnom záväzku,\nnamiesto záväzku jednej osoby a de facto sa rozširuje okruh žalovaných, hoci formálne bol žalovaný v 2.\nrade označený už v žalobe, avšak nenárokoval si od neho plnenie. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný\nza to, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom dôvodnosť zmeny žaloby a najmä to,\nže išlo skutočne nepatrnú chybu v písaní. Ide o účelové konanie žalobcu v snahe o nápravu vlastnej\npasivity pri identifikácii nároku, ktorého sa žalobou domáhal. A vzhľadom na to navrhol, aby súd zmenu\nžaloby nepripustil a konal na podklade pôvodnej žaloby.\n9. Na pojednávaní 24. 4. 2025 žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na žalobnom návrhu,\npretože v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou zavineným konaním žalovaného v\n2. rade došlo k nezvratným a nenapraviteľným zásahom do osobnostných práv žalobcu, a to tak,\nže sa stal trvale invalidným s nemožnosťou napĺňania svojich osobnostných predpokladov, ktorými\ndisponoval pred škodovou udalosťou. K škodovej udalosti došlo závažným protiprávnym konaním pri\npožití návykovej látky, pričom žalovaný po dopravnej nehode a aj v neskorších obdobiach sa nezachoval\nštandardným spôsobom, ktorý sa očakáva u občana tejto krajiny a tejto civilizácie a nenáležitým\nspôsobom prezentoval svoje protiprávne konanie do takej miery, ktorá mala závažný vplyv na bytostnú\nexistenciu žalobcu. K prvému ospravedlneniu a prejaveniu ľútosti došlo až v trestnom konaní, kedy sa\nžalovaný v 2. rade domáhal určitej zmierlivosti od súdnej moci, aby nedostal nepodmienečný výkon\ntrestu. V súvislosti s týmto trestným konaním došlo tiež k závažným následkom na existenciu a bežný\nživot žalobcu, vzhľadom neprimeraný tlak verejnosti, aj médií. Žalobca následne odkázal na dôvody a\nostatné okolnosti podrobne popísané v žalobnom návrhu, ako i v ostatných písomných podaniach a tam\nnavrhnuté dôkazy. V písomných podaniach žalovaných sa prejavil cynizmus, až arogancia, nevnímajúc\nčo sa môže komukoľvek stať a bagatelizovanie následkov na osobnostný rozmer človeka, ktorý je\nzávažným spôsobom poškodený na zdraví, keď spochybňovali jeho dôkazné návrhy v podobe výsluchov\nodborníkov, lekárov a odborných posudkov, ťo považoval žalobca za nenáležité. Stav zdravotného\npoškodenia, ktorý je verifikovaný odborníkmi, je dôvodom toho, aký život nastal u žalobcu v príčinnej\nsúvislosti s protiprávnym škodovým konaním. Čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazov výsluchom\nsvedkov, ktoré sú uvedené v písomných podaniach žalobcu, sú to osoby, ktoré buď boli alebo sú v okolí\nžalobcu a jedine tieto osoby môžu objektívnym spôsobom popísať stav a spôsob života žalobcu, v\nktorom sa nachádza od kritického momentu, čím všetkým si prešiel a kto vlastne je, kto sa z neho\npo tej nehode stal a ako teraz žije. Právni zástupcovia žalovaných strán podľa žalobcu konajú a\nuvádzajú všetko možné, len aby neniesli primeranú právnu zodpovednosť za následky závažného\nprotiprávneho konania, ktoré je nesporné. Pri koncipovaní žaloby sa stala chyba, a chybu neurobí iba\nten, čo nerobí, a preto by sa žalovaní mali zdržať hodnotiacich úsudkov k činnosti advokáta. Žaloba\nbola koncipovaná proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, a to preto, že ustanovenia\nzákona o povinnom zmluvnom poistení, umožňujú, že žalovanou stranou môže byť aj subjekt poistený,\na aj poisťovňa, ktorá daný subjekt poistila. Žalobca pritom poukázal na § 10 ods. 3 a § 11 ods. 6\nuvedeného zákona, a tiež na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. : 4Cdo/5/2020, z ktorého má vyplývať,\nže v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla má\npoškodený žalobca možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu alebo jeho poistiteľa alebo oboch\nsúčasne. Čo sa týka zodpovednostného nároku, nejedná sa o delenú zodpovednosť, ale o zodpovednosť\nv zmysle uplatneného žalobného návrhu. Je ústavným právom domáhať sa práva garantovaného listinou\nochrany týkajúceho sa svojej osoby, svojej cti, svojich osobnostných práv. V predmetnom konaní bol\npodaný žalobný návrh z tohto dôvodu. Existuje množstvo judikatúry, ktorá sa predmetnou problematikou\nzaoberá. Bolo na ňu poukázané aj v žalobnom návrhu a samotný žalobný návrh sa týka ochrany\nosobnosti v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ. Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods.\n2 Občianskeho zákonníka je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej\npostavenia v spoločnosti. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 je\ndosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením\nnáhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne,\na tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu\na najúčinnejšiu občiansko-právnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Je to ochrana psychickej bolesti,\nje to zásah do psychična, a nie do materiálnej stránky subjektu. Argumentácia, to čo žalobca v svojom\n\nživote mohol dosiahnuť z materiálnej stránky nie je predmetom žaloby. Žalobca v žalobnom návrhu\nneuvádza žiadne materiálne, či ekonomické veličiny, ktorými by odôvodňoval výšku uplatneného nároku,\nteda že by poukazoval na to, čo zarobil alebo nezarobil, alebo čo mohlo byť predmetom jeho zárobku,\nalebo o čo prišiel, ale vyjadruje esenciálny zásah do jeho osobnostných práv, ktorý sa udial závažným\nprotiprávnym konaním pod vplyvom návykovej látky, ktorý znevážil jeho postavenie v spoločnosti do\nbudúcnosti takým spôsobom, že jeho kvalita života a občianska vybavenosť je diametrálne odlišná\npredtým ako sa škodový dej udial. Žalobca sa sa nedomáha nároku v súvislosti s tým, že došlo k\nsťaženiu jeho spoločenského uplatnenia. Došlo k mentálnemu zásahu do jeho osobnostnej výbavy, čo je\nzrejmé z týchto posudkov, a on ako jedinec vníma okolie úplne iným spôsobom ako ho vnímal predtým.\nNemôže už vykonávať veci, ktoré vykonával predtým. Predmetom nemajetkovej ujmy je tejto osobe\naspoň akým takým spôsobom reparovať to zadosťučinením, aby ho to nejakým spôsobom povzbudilo\nv tom, že môže ďalej existovať. Podľa žalovaných má byť postačujúce to, že páchateľ bol v trestnom\nkonaní právoplatne odsúdený. A tým však obžalovaný nesúhlasil. Jedná sa o človeka, ktorý mal v čase\nnehody 35 rokov. Došlo k absolútnej zmene hodnotového systému a spôsobu jeho bytia a vzťahov,\ntaktiež myslenia. Preto bagatelizovanie toho, či formalizovanie odmieta. Znalecké posudky, ktoré boli\npredložené zo strany žalobcu majú byť okolnosťou preukazujúcou, že tieto zdravotné postihnutia majú\nvplyv na osobnostnú, mentálnu výbavu žalobcu. Čo sa týka predmetného rozhodnutia ústavného súdu,\nžalobca uviedol, že chápe pozícii súdu v danej situácii pri rôznych rozhodnutiach, ktoré boli vydané\nv rôznych časových súvislostiach. Avšak ústavný súd veľakrát poprel vlastné tvrdenia v iných senátoch a\nvyložil právne normy spôsobom, ktorý bol nezlučiteľný so zdravým rozumom. Žalobca odmietol skĺznuť\ndo úrovne precedentného práva, ktoré nie je žiadnym spôsobom publikované v zbierke. Každý prípad je\npritom individuálny. Zákon je právna norma, ktorá sa vzťahuje na prípady rovnakého druhu a neurčitého\npočtu, ale rozhodnutie ústavného súdu je individuálny právny akt, ktorý posudzuje konkrétne súvislosti v\ndanom čase a daných subjektov. Tiež si je žalobca vedomý, že existuje nejaká hierarchia rozhodnutí, ale\nje toho názoru, že tento nárok je dôvodný, že je tento nárok správne žalovaný titulom práva na ochranu\nosobnosti. V opačnom prípade by to vnímal ako odmietnutie práva na súdnu ochranu. A keďže žaloba\nje podaná titulom žaloby na ochranu osobnosti a titulu nemajetkovej ujmy, tak tam platí všeobecná\ntrojročná premlčacia lehota. Avšak ani pri právnej kvalifikácii uvedenej súdom v predbežnom právnom\nposúdení v zmysle zákona č. 437/2004, pretože tam je ustanovené, že lekársky posudok sa vydáva\nlen čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o sťaženie spoločenského\nuplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví, a teda keďže nehoda sa\nstala 30. 7. 2021, ak sa pripočíta rok, tak je to 30. 7. 2022, odkedy bolo možné hodnoverným spôsobom\nustáliť zdravotný stav, a robiť nejaké posúdenie zdravotného stavu z titulu uvedených ustanovení, pričom\nžaloba bola súdu doručená 23. 7. 2024. Žalobca zotrval trvám na podanej žalobe, s tým, že žaloba je\npodaná titulom ochrany osobnosti podľa § 13 OZ, čím je súd viazaný. Čo sa týka premlčacej lehoty\nžalovaný v 1. rade v určitom časovom období plnil, čím uznal svoj záväzok plniť z daného poistného\nvzťahu a škodovej udalosti. Plnenie ako také je uznaním záväzku. Takže bez ohľadu na to, že podľa\nžalobcu je tu trojročná premlčacia lehota, v ktorej si uplatňuje žalobný nárok ohľadne ochrany osobnosti\nnie je premlčaný. A prekvalifikovanie nie je prípustné, pretože žiadna stať žalobného návrhu neobsahuje\npoukazovanie na nejaké bodové ohodnotenie alebo kvantifikáciu škody v materiálnej podobe v súvislosti\nso znaleckými posudkami. Tá náhrada nemajetkovej ujmy je určená sumou, ktorá sa neodvoláva na\nbodové ohodnotenie, ale vníma sa ako nemajetková ujma spôsobená zásahom do osobnostných práv.\n10. Na pojednávaní 24. 4. 2025 žalovaný v 1. rade uviedol, že považuje žalobu za zjavne nedôvodnú.\nV intenciách civilného sporového konania totiž vystupuje žalobca ako pán sporu, čo znamená, že musí\nskutkovo a právne vymedziť nárok, ktorý si uplatňuje a zároveň ho aj podložiť relevantnými dôkaznými\nprostriedkami. Táto povinnosť mu vyplýva z § 132 Civilného sporového poriadku. Žalobca však túto\npovinnosť neuniesol, a to v rôznych rovinách. Za prvé nevymedzil jednoznačne skutkové okolnosti\nsvojho uplatneného nároku. Za druhé neodlíšil dostatočne nárok na náhradu nemajetkovej ujmy od\nnárokov, ktoré mu vyplývajú zo zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré\nsi uplatňuje na tomto súde v inom konaní, a z ktorých niektoré nároky žalovaný v 1. rade už plnil.\nŽalobca taktiež nepodložil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy relevantnými dôkazmi, ktoré by\njasne dokazovali zásah do jeho osobnostných práv. Žalobca v predmetnom konaní nemá dokazovať\npoškodenie na zdraví, ktoré došlo u žalobcu, ale zásah do osobnostných práv, ktoré mali tieto zdravotné\npoškodenia podmieňovať. Na strane žalobcu je rozsiahla dôkazná núdza. Žalovaný v 1. rade namietol\nvýsluch žalobcom označených svedkov z dôvodu, že svedkovia môžu v civilnom konaní vypovedať\niba o tých skutočnostiach, ktoré boli schopní vnímať vlastnými zmyslami, avšak nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy je nárok vyplývajúci z osobnostných práv žalobcu, ktoré sú charakteristické svojou\n\nindividuálnosťou, čo znamená teda, že mal by tu byť žalobca, ktorý vie jasne vysvetliť to, akým človekom\nbol pred nehodou a akým človekom sa stal po nej, pretože to sú relevantné skutočnosti, ktoré by mal\nnásledne súd hodnotiť a na základe ktorých by mal priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v\nkonkrétnej sume. Avšak, tento dôkaz dosiaľ navrhnutý nebol a žalovaný v 1. rade mal za to, že svedkovia\nvedia iba sekundárne vypovedať o pocitoch žalobcu a ich výpovede teda nesmerujú priamo k meritu\nveci. S ohľadom na hospodárnosť konania výsluch navrhovaných svedkov považoval za nedôvodný a\nnamietal ich. Ďalej suma, ktorú si uplatnil žalobca je aj vzhľadom na aktuálnu súdnu prax v predmetných\nveciach absolútne prehnaná. Zákon síce nevylučuje uplatnenie si nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\npopri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak judikatúra hovorí, že skutočnosti, na základe\nktorých sa tieto dva nároky popri sebe uplatňujú treba striktne odlišovať. A v prípade, kedy poškodení\nz dopravných nehôd boli v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy úspešní, aj za predpokladu, že im\nbolo priznané bolestné, či sťaženie spoločenského uplatnenia, tak tie sumy náhrady nemajetkovej ujmy\nboli rádovo nižšie. Poukázal znovu na rozsudok Krajského súdu v Nitre uvedený už v jeho písomnom\nvyjadrení, podľa ktorého, ak skutočnosti, na základe ktorých sa uplatňujú dva uvedené nároky popri\nsebe, nie sú dostatočne skutkovo a dôkazne vymedzené, tak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba\nzamietnuť. Poukázal aj na to, že v konaní, ktoré je vedené na tomto súde pod sp. zn. : 11C/38/2024,\nsi žalobca okrem náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil aj tzv. mimoriadne navýšenie\ntohto nároku, ktoré je rovnako závislé od úvahy súdu, takisto ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.\nA preto by mal súd dbať na exaktnosť v tvrdeniach a dôkazných prostriedkoch na strane žalobcu,\naby nedošlo k odškodneniu na základe rovnakých skutočností, duplicitne v dvoch konaniach, paralelne\nvedených na tom istom súde. V ostatnom odkázal na svoje písomné vyjadrenia, a navrhol súdu, aby\nžalobu v celom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania žalovanému v 1. a 2. rade. Na základe\noznámenia o poistnom plnení z 1. 10. 2024 žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi sumu 22.041 eur\nako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, na základe lekárskych posudkov, pričom išlo o\nhodnotenie od F. L.. Žalovaný v 1. rade považoval nárok žalobcu za dôvodný v rozsahu 910 bodov,\npri hodnote jedného bodu 24,22 eur. Zároveň žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi 13. 7. 2022 sumu\n23.000 eur, ktorá zodpovedala náhrade za bolestné, a to na základe znaleckého posudku č. 1/2022,\nktorý vypracovala F. L. M., pričom žalovaný v 1. rade plnil tento nárok žalobcu v rozsahu 1.015 bodov, s\ntým, že hodnota bodu bola vo výške 22 eur a 66 centov. Oznámenia o poistnom plnení boli doručované,\nteda čo sa týka plnenia bolestného priamo žalobcovi a oznámenie o plnení nároku na náhradu sťaženia\nspoločenského uplatnenia bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca sám dovysvetlil a\nrozviedol svoju právnu argumentáciu v tom zmysle, že on sám svoj uplatnený nárok uplatnil v intenciách\n§ 13 OZ. Žalobca v však podanej žalobe svoj nárok nevymedzil dostatočne a nepreukázal do takej miery\nkvality, že by mu mohla byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v ním uplatňovaných sumách. A by súd\npovažoval nárok žalobcu za nárok uplatnený podľa § 444 OZ, tak potom sa žalobca stotožnil s námietkou\npremlčania, ktorú vzniesol zástupca žalovaného v 2. rade a mal za to, že zdravotný stav žalobcu\nbol ustálený najneskôr 20. 12. 2021. Avšak nakoľko aj z judikatúry vyplýva, že ustálenie zdravotného\nstavu je otázkou odbornou, v prípade, ak by súd nevedel dospieť k jednoznačnému určeniu ustáleného\nzdravotného stavu navrhol, aby ustálenie zdravotného stavu bolo predmetom znaleckého skúmania, a\nteda aby súd ustanovil znalca, ktorý by sa touto otázkou zaoberal. Mal za to, že nakoľko podľa § 106\nods. 2 OZ je pre plynutie subjektívnej premlčacej doby zásadný moment zistenia vinníka, a moment\nvedomosti o škode, tak na účely zistenia vinníka mal za to, že žalobca vedel o vinníkovi najneskôr v\nmomente, kedy prvýkrát nahliadol do vyšetrovacieho spisu, a čo sa týka kvantifikácie výšky škody, tak\nv tejto súvislosti požiadal, aby aby súd ustanovil znalca. Zvyšná nároku žalobcu predstavujúca sumu\npribližne 22.000 eur, vyplývajúca zo znaleckého posudku F. E. J. je premlčaná. K argumentácii žalobcu o\ndobrovoľnom plnení poisťovne pri ostatných náhradách za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú\npredmetom konania na tomto súde pod sp. zn. : 11C uviedol žalovaný v 1. rade, že každý jednotlivý nárok\nsťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z osobitného odborného posudku, či už lekárskeho alebo\nznaleckého. A teda moment, kedy sa žalobca dozvedal o jednotlivých svojich zraneniach a o tom, do akej\nvýšky ich môže kvantifikovať, znamená, že premlčacia doba neplynula simultánne, resp. že každý nárok\nsa premlčuje osobitne, práve podľa toho, kedy bol ustálený zdravotný stav. Zároveň, plnenie žalovaného\nv 1. rade bolo dobrovoľné, čo ho nijako nelimituje pri vznesení námietky premlčania v predmetnom\nkonaní.\n11. Na pojednávaní 24. 4. 2025 žalovaný v 2. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných\npodaní, ktoré boli súdu doručené. Naďalej trval na tom, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne\nlegitimovaný, keďže v petite žaloby nežiadal náhradu od žalovaného v 2. rade. Pokiaľ aj žalobca podal\nnásledne, po upozornení na túto skutočnosť, zmenu žaloby, nesúhlasil s možnosťou zmeny žaloby,\n\nkeďže nejde o pisársku chybu, ako sa to snaží prezentovať žalobca. Navyše, žalobca aj na tomto\npojednávaní v plnom rozsahu zotrvával na uplatnenom žalobnom návrhu, nie na zmenenom žalobnom\nnávrhu, čo opätovne svedčí o tom, že pôvodný cieľ žalobcu bol žalovať len žalovaného v 1. rade,\nteda poisťovňu. O tomto svedčí aj druhé konanie vedené na tomto súde pod sp. zn. : 11C/38/2024,\nkde žalobca žaluje len žalovaného v 1. rade, teda poisťovňu a nie aj samotného škodcu. A teda je\nzrejmé, že žalobca od počiatku smeroval svoj nárok len voči poisťovni, a až po upozornení na svojej\nchyby pri podávaní žaloby, túto narýchlo menil. Žalobca bol zastúpený advokátom, a teda jeho rozsah\nzodpovednosti a dôraz na správnosť má byť väčší, keďže ako advokát by si mal byť plne vedomý toho,\nkoho má žalovať a akým spôsobom, už od počiatku, a teda, že podaná žaloba a najmä jej najdôležitejšia\nčasť, t.j. petit, jasne ohraničuje nároky a pasívne vecne legitimované osoby. Pokiaľ ide o samotný nárok\nvzniesol žalovaný v 2. rade námietku premlčania, keďže ku škode došlo 30. 7. 2021, pričom žaloba bola\npodaná až 23. 7. 2024 a uplynula tak subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 2 OZ,\nkeďže žalobca od počiatku vedel, kto je škodca a mohol si túto škodu uplatniť voči žalovanému v 2. rade,\nresp. žalovanému v 1. rade. Avšak neurobil tak a zo žiadneho dôkazu prezentovaného žalobcom ani\nnevyplýva, že by tak urobil v trestnom konaní. Ide o nedbanlivostný trestný čin, čo vyplýva aj zo žalobcom\npredloženého rozsudku krajského súdu, konkrétne o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,\nods. 2 písm. a) Trestného zákona. Ide tu o kumuláciu nárokov, ktoré žalobca dôvodní jedným a tým istým\nnárokom, a to zhoršením psychického stavu a psychickými poruchami, ktoré vznikli na základe dopravnej\nnehody. Avšak, aj z predložených dôkazov je zrejmé, že na základe týchto psychických ochorení,\nktoré boli podkladom na vypracovanie viacerých lekárskych posudkov na sťaženie spoločenského\nuplatnenia už bola žalobcovi hradená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda jeho\nnásledky spôsobené týmto konkrétnym dôvodom už boli hradené. Okrem uvedeného je tiež žalobcovi\npopri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplácaný invalidný dôchodok, a tiež následky,\nktoré opisuje vo svojej žalobe, sú hradené týmto konkrétnym plnením. Žalobcom popisované skutočnosti\nsi v mnohých skutočnostiach rozporujú s predloženými dôkazmi a ním uplatnené nároky sa navzájom z\ntohto konkrétneho dôvodu vylučujú, pretože nie je možné v zmysle právneho poriadku žiadať z jedného\nrovnakého dôvodu, aj nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, aj nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy. Okrem uvedeného je tu sporná aj aktívna vecná legitimácia samotného žalobcu, keďže spomína\nako trpeli jeho rodičia, jeho priateľka, a teda aktívne vecne legitimované by mali byť tieto osoby a nie\nsám žalobca, keď tieto trpeli na základe jeho nehody, na základe jeho zdravotného stavu. Rovnako za\nsporné považoval žalovaný v 2. rade viaceré tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho reálnych osobnostných\nzásahov, keď uvádza, že nemôže vôbec pracovať, avšak z lekárskeho posudku F. L., ktorý predložil sám\nžalobca vyplýva, že pri konzultácii s týmto lekárom uviedol, že robí marketing súkromne pre jednu firmu.\nHoci ide o nárazovú prácu z domu a raz do týždňa cestuje do firmy. Teda nie je ani pravdou, že nemôže\npracovať, keďže sám podľa vlastných tvrdení v predložených dôkazoch pracuje. Čo sa týka výšky nároku\npoukázal žalovaný v 2. rade na § 13 zákona č. 274/2017 Z.z. - o obetiach trestných činov, ktorý ohraničuje\nmaximálnu výšku náhrady pri obetiach úmyselných trestných činov. A teda analogicky, ak zákonodarca\nupravil maximálnu výšku náhrady pri tých najzávažnejších, úmyselných trestných činoch, pri tomto\nskutku je nesprávne žiadať tak vysokú náhradu, teda vo výške 200.000, keď zákon stanovuje limit na\n50 - násobok minimálnej mzdy, čo bolo v čase spáchania skutku rádovo okolo 36.000 eur. Žalovaný v\n2. rade tiež poukázal na súdnu prax, ktorá priznáva rádovo, desaťnásobne nižšie náhrady pozostalým\npri obetiach smrteľných dopravných nehôd. Vzhľadom na uvedené mál za to, že žaloba je nedôvodná.\nPokiaľ ide o samotné návrhy na výsluch svedkov nepovažoval za nutné ich vypočúvať svedkov, a\nurčite nie lekárov, ktorí podávali lekárske posudky, pretože ich odborný názor, ktorý nerozporuje, je už\nvyjadrený v týchto posudkoch, a nie je mu zrejmé, čo ďalšie okrem skutočností uvedených v posudkoch\nmajú títo lekári preukazovať, keďže žalobca nič ani ďalšie k tomuto neuviedol. Pokiaľ ide o blízke osoby\ntu rovnako považoval žalovaný v 2. rade tento výsluch na nedôvodný, keďže ide o sprostredkované\ninformácie a ide o blízke osoby, ktorých dôveryhodnosť by bola prinajmenšom sporná pre ich blízky\nvzťah k žalobcovi. Vzhľadom na uvedené, keďže chýba pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2.\nrade, nárok je premlčaný a na základe uvedeného aj nedôvodný, navrhol žalovaný v 2. rade, aby súd\nžalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. Pokiaľ ide o výčitku zo strany právneho zástupcu žalobcu, že jeho vyjadrenie bolo nejako\nneprimerane alebo v rozpore s dobrými mravmi a advokátskou etikou, uviedol že bolo len uvádzané,\nže žalobca je zastúpený advokátom, ktorý by mal mať vedomosť o tom, že podáva správnu žalobu a\nsprávnym spôsobom. Nebolo nič konkrétne vytýkané, a teda nerozumie tejto námietke žalobcu. Pokiaľ\nide o samotné predbežné právne posúdenie súdu, s týmto sa žalovaný v 2. rade stotožnil. Ide o sťaženie\nspoločenského uplatnenia, ktoré bolo už uplatňované, a ktoré bolo už vyplácané žalobcovi poisťovňou,\nteda žalovaným v 1. rade. Pokiaľ ide o tisíc bodov na základe lekárskeho posudku F. J., ako pneumológa,\n\nk potenciálnemu vyplateniu a nevyplateniu sa nevedel vyjadriť, keďže toto rieši žalovaný v 1. rade, avšak\nk dobe ukončenia liečenia, a teda ustálenia stavu, uviedol, že je pravdou že zákon, resp. judikatúra\npovažuje za ustálenie zdravotného stavu spravidla dobu jedného roka, avšak je tu treba dať dôraz na\nslovo „spravidla“. Nie je to teda výlučne a kogentne jeden rok a o tomto rozhoduje lekár, kde z lekárskeho\nposudku F. J. jasne vyplýva ukončenie liečenia, a teda aj ustálenie zdravotného stavu, keďže ďalšie\nliečenie nebolo potrebné. Deň 20. 12. 2021, kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba. Pokiaľ ide\no tú subjektívnu dobu, aj túto je možné označiť momentom najneskoršieho dňa, kedy sa žalobca mohol\ndozvedieť o tom, kto je škodca, a to je dátum prvého preštudovania vyšetrovacieho spisu pri skončení\nvyšetrovania, teda 17. 5. 2022, ako vyplýva aj z predloženého rozhodnutia, resp. z trestného spisu,\nktorý v prípade nejasností by navrhoval pripojiť k tomuto spisu. Okrem toho, žalobca sám vypovedal\nv trestnom konaní, kde opätovne mu bolo oznámené kto je obvineným z daného skutku, a teda, kto\nje vodičom daného motorového vozidla, a už vtedy to mohol vedieť. Avšak, najneskôr sa to mohol\npreukázateľne dozvedieť dňa 17. 5. 2022, a teda premlčacia doba subjektívna, dvojročná, uplynula\nnajneskôr 17. 5. 2024, teda pred momentom podania žaloby. Pokiaľ ide o posúdenie žalovaného nároku,\nako nároku podľa § 444, ktoré rozporuje žalobca, a naďalej trval na tom, že ide o nemajetkovú ujmu\npodľa § 13 ods. 2, tak k tomuto žalovaný v 2. rade uviedol, že ani posúdenie tohto nároku ako nároku\npodľa § 444 ešte nevylučuje, že ide tiež o nemajetkovú ujmu, resp. nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy, avšak podľa iného zákonného ustanovenia, teda v inom režime. Ide o nemajetkovú ujmu, ak aj\nby boli preukázané o zásahy do osobnostnej sféry, avšak tu je potrebné poukázať na základnú zásadu,\nže lex posterior derogat legi priori, teda neskoršie ustanovenie ruší to predchádzajúce, a taktiež, že\nšpecifická právna úprava ruší tú všeobecnú. A v uznesení ústavného súdu ako výkladu právnej normy\n§ 444 OZ, ako neskorší výklad práva oproti rozhodnutiu R 1/2015, tak tu naráža výklad žalobcu, že\nmá ísť o posudzovanie vzťahov výlučne podľa § 13 ods. 2 OZ. Naráža aj na to, že § 444 Občianskeho\nzákonníka je špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu voči § 13 ods. 2 ako normy všeobecnej. A teda nie\nje možné použiť túto všeobecnú normu § 13 ods. 2 OZ, ak je daný právny vzťah možné subsumovať pod\nnormu špecifickú. A tento nárok už bol minimálne čiastočne plnený, čo potvrdil aj sám žalobca, že mu\ntieto úhrady boli uhrádzané žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 2. rade poukázal aj na problém samotného\npetitu, ktorý je momentálne nesprávny a nie je možné takejto žalobe vyhovieť, keďže vzhľadom na\nrozdielne dva samostatné nároky, petit s formuláciou plnenia spoločne a nerozdielne nie je vykonateľný,\na nie je v súlade s tým, že ide o dva samostatné nároky, a teda žaloba je nedôvodná aj z tohto dôvodu,\nteda okrem toho, že nárok je podľa jeho názoru premlčaný a v právnej rovine nedôvodný. Vzhľadom\nna uvedené nepovažoval žalovaný v 2. rade za potrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie,\nkeďže všetky dostupné dôkazy svedčia jednak o premlčaní nároku, ako aj o nedôvodnosti nároku z\nuvedených dôvodov, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal mu nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v 2. rade sa v plnom rozsahu sa stotožnil s predbežným\nprávnym posúdením súdu. Pokiaľ ide o premlčanie, žalovaný v 2. rade vyjadril názor, že objektívna,\naj subjektívna doba začala plynúť práve dňom 20. 12. 2021, a teda subjektívna dvojročná premlčacia\ndoba uplynula 20. 12. 2022. Vychádzal z toho, že už pred preštudovaním spisu, 17. 5. 2022, žalobca\nv postavení poškodeného v tejto trestnej veci vypovedal, teda vedel kto je z daného trestného činu\nobvinený. Robil procesné kroky, konkrétne uplatnenia nároku na náhradu škody, a to aj pred 17. 5. 2022.\nA teda, opätovne vedel, voči komu sa domáha náhrady škody v trestnom konaní. Avšak najneskôr 17.\n5. 2022 mohla začať plynúť premlčacia doba pri subjektívnej lehote, a teda napriek tomu, že mal za\nto, že táto začala plynúť skôr, aj pri najneskoršom dátume je tento nárok v celom rozsahu premlčaný,\nkeďže zo všetkých listinných dôkazov vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený ku dňu 20.\n12. 2021. Neskorší dátum sa v týchto dôkazoch produkovaných žalobcom ohľadom jeho liečenia po\nnehode nespomína. Pokiaľ žalobca argumentuje dobrovoľným plnením a uvádza, že ide o akési uznanie\nzáväzku, žalovaný v 2. rade uviedol, že Občiansky zákonník v § 558 pozná uznanie dlhu a toto musí\nbyť písomné a žiadny takýto dôkaz žalobca nepredložil. Pokiaľ aj žalovaný v 1. rade ako poisťovňa\nplnil nejaké nároky vyplývajúce zo sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že by šlo o nároky spojené so sťažením spoločenského uplatnenia podľa posudku F. J.,\na vlastne to ani netvrdil, keďže sa domáhal celej tejto sumy. Dokonca sa domáhal celej sumy aj nad\nrámec už plneného sťaženia spoločenského uplatnenia. A taktiež je potrebné poukázať, že premlčanie\nnemá za následok zánik záväzku ako takého, nejde o preklúziu, ale ide o premlčanie, a tento záväzok\nje následne právne nevymožiteľný. Avšak je možné jeho dobrovoľné plnenie, čo však neprerušuje, ani\nnemá za následok spočívanie premlčacej doby, akokoľvek výška by bola potencionálne plnená z tohto\nzáväzku, čo ani zo strany žalobcu ani preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené opäť navrhol, aby\nsúd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n\n12. Na pojednávaní 24. 4. 2025 po úvodných ústnych prednesoch strán sporu súd rozhodol o návrhu\nna zmenu žaloby uvedenom v podaní žalobcu z 3. 12. 2024, a to tak, že pripustil navrhovanú zmenu\nžaloby, keďže výsledky doterajšieho konania (dokazovania) mohli byť podkladom aj pre konanie o takto\nzmenenej žalobe (dokazovanie dovtedy ani nezačalo). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v tomto\npodaní išlo o návrh na zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP (návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené\nprávo.) Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že tu išlo len o pisársku chybu v pôvodnej žalobe.\nA nemožno ani uvažovať o tom, že by išlo o návrh na pristúpenie ďalšej strany do konania, pretože\nžalovaný v 2. rade bol formálne označený ako žalovaný v úvode pôvodnej žaloby.\n13. K zisteniu relevantného skutkového stavu súd dospel jednak na základe nespornosti skutkových\ntvrdení strán sporu, a to buď pre účinné nepopretie protistranou (podľa § 151 CSP), resp. na základe\nzhodnosti skutkových tvrdení strán sporu (podľa § 186 ods. 2 CSP), a jednak (vo vzťahu ku sporným\nskutkovým tvrdeniam) na základe vykonaného dokazovania.\n14. Za nesporné (pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP, resp. pre zhodnosť skutkových tvrdení\nstrán podľa § 186 ods. 2 CSP) bolo možné mať skutkové tvrdenie žalovaného v 2. rade to, že 17. 5. 2022\nžalobca nahliadol do vyšetrovacieho spisu vo veci vedenej neskôr na súde pod sp. zn. : 2T/9/2023 (pri\npríležitosti ukončení vyšetrovania), a tiež, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti\ns pneumologickou diagnózou na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia\nvydaného F. J. nebola zahrnutá do žaloby podanej na tunajšom súde vo veci vedenej pod sp. zn. :\n11C/38/2024 a že doteraz ani nebola zo strany žalovaného v 1. rade v prospech žalobcu vyplatená.\nZa nesporné bolo možné mať aj to, že predmetom konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. :\n11C/38/2024 je aj žalovaným v 1. rade odmietnutá časť výplaty náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia, ktorá bola obodovaná v lekárskom posudku F. A. zo 14. 7. 2023, a tiež aj celá odmietnutá\nvýplata náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola obodovaná v lekárskom posudku F.\nL. z 28. 7. 2023.\n15. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo 14. 7. 2023,\nvyhotoveného F. F. A., F., úrazovým chirurgom Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu\nv Liptovskom Mikuláši (č.l. 17), v časti - Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vyplynulo, že ako\nposudzujúci lekár ohodnotil diagnózu - Vážna mozgová porucha po ťažkom poranení hlavy (organický\npsychosyndróm dysartrie poruchy pamäte, epilepsia posttraumatická, frustná ľavostranná hemiparéza)\noznačenú položkou z prílohy č. 253 970 bodmi a diagnózu - Jazvy po operáciách a zákrokoch (v oblasti\nhlavy, krku, po tracheostómii, hrudníka obojastranne, po drenáži, po PEGu v oblasti dutiny brušnej) 30\nbodmi, teda celkovým počtom 1.000 bodov.\n16. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vyhotoveného 28.\n7. 2023 F. N. L., klinickým psychológom, psychoterapeutom, a overeného 19. 12. 2023 F. O. B.,\npsychiatričkou (č.l. 21) ako posudzujúcimi lekármi, v časti - Hodnotenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia vyplynulo, že diagnóza - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov\nalebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, ktorej diagnóze bola priradená\npoložka z prílohy č. 255 bola táto diagnóza ohodnotená v rozsahu 700 bodov.\n17. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vyhotoveného 17.\n6. 2024 F. E. J., pneumologičkou, ako posudzujúcou lekárkou, v časti - Hodnotenia spoločenského\nuplatnenia (č.l. 22 spisu) súd zistil, že diagnóza - Stav po fraktúre rebier a spontánnom PNO s trvalou\nfunkčnou poruchou a redukovanou difúznou kapacitou pľúc, ktorej diagnóze bola priradená položka\nz prílohy č. 301b, bola ohodnotená 1.000 bodmi, pričom z tohto lekárskeho posudku výslovne vyplýva,\nže posudzujúca lekárka považovala za dátum ukončenia liečenia deň 20. 12. 2021.\n18. Zo znaleckého posudku č. 1/2022, z 28. 2. 2022, vyhotoveného Ústavom súdneho lekárstva\na medicínskych expertíz, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Univerzitná nemocnica\nMartin (č.l. 58 a nasl. spisu), ktorý posudok za tento ústav vyhotovila F. L. M., súdna lekárka vyplynulo,\nže tento ústav v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. obodoval bolestné u žalobcu v rozsahu 1.015 bodov,\npričom tiež stanovil hodnotu bodu vo výške 22,66 eur za rok 2021 a vyčíslil ho tak celkovo v sume\n23.000 eur.\n\n19. Z odborného posudku o invalidite žalobcu z 10. 8. 2022 (č.l. 25) súd zistil, že miera poklesu\nschopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu uvedeného úrazu bola určená v percentách\nv rozsahu 75 %, a že ako dátum vzniku invalidity bol uvedený deň 29. 7. 2022. Z obsahu tohto posudku\ntiež vyplynulo, že lekárska správa z pľúcneho vyšetrenia u F. E. J., ktorá bola podkladom pre tento\nodborný posudok o invalidite bola datovaná dňom 30. 6. 2022.\n20. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. : 3To/18/2024 - 892 z 18. 4. 2024 (č.l. 80 a nasl.) súd zistil,\nže odvolací súd zrušil rozsudok súdu 1. stupňa (Okresného súdu Liptovský Mikuláš) sp. zn. : 2T/9/2023\nz 22. 9. 2023 v časti výroku o uloženom treste odňatia slobody s podmienečným odkladom na určenú\nskúšobnú dobu s probačným dohľadom, pri nezmenenom výroku o vine, výroku o treste zákazu činnosti,\nvýroku o ochrannom opatrení, a výroku o náhrade škody, pričom žalovanému v 2. rade uložil podľa\n§ 172 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom od 1. 5. 2022) v spojení s § 38 ods. 3 Trestného\nzákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 4 roky, pričom ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného na výkon trestu odňatia slobody\nzaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a súčasne zamietol\nodvolanie žalovaného v 2. rade, ako aj odvolanie žalobcu z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Z\nodôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. : 2T/9/2023 z 22.\n9. 2023 bol žalovaný v 2. rade uznaný vinným (v bode 1/) zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví\npodľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. h) Trestného zákona,\nv súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného\nzákona, a to na tom skutkovom základe, že 30. 7. 2021, o 16.05 hod. po predchádzajúcom požití\ndrog, viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 530D s E.Č. : LM-906DP po štátnej ceste I/18 v smere\nod mesta Liptovský Hrádok na mesto Liptovský Mikuláš, a v km : 554,090 prešiel do protismernej\nčasti vozovky, kde narazil prednou časťou svojho motorového vozidla do prednej časti protiidúceho\nosobného motorového vozidla zn. Renault Megane s E.Č. : LM-614BR, ktoré viedla F. I. J. v smere\nod mesta Liptovský Mikuláš na mesto Liptovský Hrádok, ktoré po náraze odhodilo vpravo, v jej smere\njazdy, kde s vozidlom narazila do A. B. C., ktorý viedol nemotorové vozidlo - horský bicykel zn. Felt\nNine pri pravom okraji vozovky v smere od mesta Liptovský Mikuláš na mesto Liptovský Hrádok, v\ndôsledku čoho A. B. C. utrpel úrazové krvácanie pod mäkké obaly mozgu, úrazové krvácanie pod tvrdú\nblanu mozgu, opuch mozgu, obojstranný pneumotorax, zmliaždenia a trhliny oboch pľúc, krvácanie\ndo pravej nadobličky, úrazové poranenie pravej obličky IV. stupňa, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo s\nposunom, sériové zlomeniny rebier obojstranné, zlomeniny priečneho výbežku stavcov Th 10 a L3L5 vpravo, zlomeninu lopaty bedrovej kosti vľavo, vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu a zmliaždenie\nľavého predkolenia, ktoré zranenia ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu minimálne troch\nmesiacov, pričom týmto konaním spôsobil A. B. C. poškodením bicykla a oblečenia škodu vo výške 637\neur; pričom následne po dopravnej nehode bola B. G. 30. 7. 2021, o 17.30 hod. odobratá krv v LNsP\nMUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláš, kde bola preukázaná prítomnosť amfetamínu v koncentrácii\n27 ng/ml a metamfetamínu v koncentrácii 273 ng/ml., čo je množstvo, pri ktorom nebol v žiadnom\nprípade schopný viesť motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej premávky\na uvedený vplyv možno prirovnať k vplyvu etanolu jednoznačne nad 1 ‰ alkoholu v krvi, pričom vyššie\npopísaným konaním porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. - o cestnej premávke v platnom znení v\nustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 2 písm. d/, § 9 ods. 1 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm.\na/, c/, j/. Z uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu bolo tiež možné zistiť že súčasťou výrokovej časti\nboli tiež výroky o náhrade škody, keď súd prvého stupňa podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil\nžalovanému v 2. rade povinnosť nahradiť škodu poškodeným Sociálnej poisťovni - Poprad, Sociálnej\npoisťovni - Liptovský Mikuláš, Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., a Všeobecnej zdravotnej poisťovni,\na.s., a keď podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného (žalobcu) s jeho nárokom\nna náhradu škody na civilný proces. Z obsahu uvedeného rozsudku odvolacieho súdu ďalej vyplynulo,\nže tento žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia (str. 9\nrozsudku) mal byť opretý o dôkazy - lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,\nvyhotovený 14. 7. 2023 F. F. A., F., úrazovým chirurgom a lekársky posudok o bolestnom a sťažení\nspoločenského uplatnenia z 28. 7. 2023, opretý o závery psychologického vyšetrenia F. N. L. klinického\npsychológa, a teda sa tma nespomína aj lekársky posudok F. J., pneumologičky.\n21. Z oznámenia žalovaného v 1. rade o poistnom plnení z 1. 10. 2024, (adresovaného zástupcovi\nžalobcu) vyplynulo, že tento z väčšej časti akceptoval lekársky posudok F. F. A., F., úrazového\nchirurga, keď žalobcovi oznámil, že mu vyplatí sumu 22.041 eur, a vo zvyšnej časti celkovej, do úvahy\nprichádzajúcej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nárok žalobcu odmietol. Z tohto\n\noznámenia pritom tiež vyplynulo, že žalovaný v 1. rade v celom rozsahu odmietol vyplatiť náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku F. L..\n22. Z oznámenia žalovaného v 1. rade o poistnom plnení (adresovanom žalobcovi) z 13. 7. 2022 (č.l.\n124) vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sa rozhodol poskytnúť poistné plnenie žalobcovi ako náhradu\nza bolestné na základe znaleckého posudku č. 1/2022, ktorý vypracovala za Ústav súdneho lekárstva\na medicínskych expertíz, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Univerzitná nemocnica\nMartin, F. L. M., a to v sume 23.000 eur.\n23. Zistený (relevantný) skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa nasledovných hmotnoprávnych\nustanovení.\n24. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších predpisov - Občianskeho zákonníka (ďalej\nlen „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a\nľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\n25. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo\ndané primerané zadosťučinenie.\n26. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,\nže bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická\nosoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n27. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej\nujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n28. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie\njeho spoločenského uplatnenia.\n29. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\n30. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.\n31. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. - o náhrade za bolesť a o náhrade\nza sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 237/1994 Z.z.\no zdravotnom poistení, o financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade“) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil\npoškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou\nv odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky\nzdravotníckeho zariadenia.\n32. Podľa § 2 ods. 1 zákona o náhrade bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením\nalebo odstraňovaním jeho následkov.\n33. Podľa § 2 ods. 2 zákona o náhrade sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s\npoškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,\nna uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh\n(ďalej len „následok“).\n34. Podľa § 3 ods. 1 zákona o náhrade náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná\nzistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.\n35. Podľa § 3 ods. 2 zákona o náhrade náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku\n(§ 7 a 8). sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.\n\n36. Podľa § 4 ods. 1 zákona o náhrade náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje\njednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v\nakom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.\n37. Podľa § 4 ods. 2 zákona o náhrade náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje\nna základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.\n38. Podľa § 5 ods. 1 zákona o náhrade pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie\nspoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).\n39. Podľa § 5 ods. 2 zákona o náhrade výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v\nhospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok\npredchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma\nsa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.\n40. Podľa § 5 ods. 4 zákona o náhrade Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku\nnáhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2\nopatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní\nnajneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.\n41. Podľa § 5 ods. 5 zákona o náhrade v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie\ninvalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % .\n42. Podľa § 7 ods. 1 zákona o náhrade lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva\nzdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim\nlekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár\npríslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca,\nak rozsah následkov presahuje 200 bodov.\n43. Podľa § 7 ods. 6 zákona o náhrade ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení\nbolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,\nmôžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného\npredpisu.\n44. Podľa § 9 ods. 1 zákona o náhrade posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených\nv prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.\n45. Podľa § 9 ods. 3 zákona o náhrade ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená\nrozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť\na priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom\npriebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo\ndlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa\nprihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod.\n46. Podľa § 10 ods. 1 zákona o náhrade posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia\npodľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.\n47. Podľa § 10 ods. 5 zákona o náhrade ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé\nnásledky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na\nintenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.\n48. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\n\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) náhradu škody vrátane inej\nujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu\nškody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o\nškodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a\nprípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy\npriamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.\n49. Podľa § 15 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení na premlčanie nároku na náhradu škody\nvrátane inej ujmy proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá\nškodu vrátane inej ujmy spôsobila.22)\n50. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§\n101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,\nnemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n51. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený\ndozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n52. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu\nspôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,\nak ide o škodu na zdraví.\n53. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.\n54. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou v žalobe\nuplatneného nároku, žalobcom uplatnený nárok môže správne právne prekvalifikovať, pretože sa\nvychádza zo zásady „súd pozná právo“ (iura novit curia), a teda že žalobca ani len nemusí v žalobe\nuplatnený nárok právne kvalifikovať (právna kvalifikácia nie je obligatórnou obsahovou náležitosťou\nžaloby - viď § 132 ods. 1 CSP.)\n55. V predmetnej veci si žalobca v žalobe a následne aj v replike (v spojení s jeho návrhom na zmenu\nžaloby, ktorá bola pripustená súdom) uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie sumy\n200.000 eur s tým, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli na zaplatenie tejto sumy zaviazaní spoločne\na nerozdielne (solidárne.) Tento žalobný nárok odôvodnil žalobca skutkovými tvrdeniami, z ktorých mal\nuplatnený žalobný nárok vyplývať, pričom k takto uplatnenému nároku a jeho skutkovému odôvodneniu\npripojil svoju právnu kvalifikáciu, keď vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (škodcovi) hovoril o náhrade\nnemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv podľa § 13 ods. 2 OZ, a vo vzťahu k žalovanému\nv 1. rade (poisťovateľovi) vychádzal z právnej kvalifikácie vychádzajúcej z § 15 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení.\n56. Pokiaľ ide o nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (škodcovi), tak súd nesúhlasil\ns takouto právnou kvalifikáciou žalobcu. Podľa názoru súdu voči žalovanému v 2. rade uplatnený nárok\nnemôže byť právne kvalifikovaný ako nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch - ako náhrada\nnemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi v dôsledku neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv\n(podľa § 11 OZ v spojení s § 13 ods. 2 OZ), ale správne treba žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému\nv 2. rade (na základe žalobcovho opisu rozhodujúcich skutočností, ktorý mal tento nárok odôvodňovať)\nprávne kvalifikovať ako nárok na náhradu „škody“ na zdraví podľa § 444 OZ (v spojení s § 420 OZ\na zákona o náhrade.) Napriek doslovnému zneniu § 444 OZ - použitému výrazu „škoda“ na zdraví (ktorá\nspočíva v bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia), vo svojej podstate aj v prípade tejto „škody“\nv skutočnosti ide o formy nemajetkovej ujmy vzniknuté poškodenému (žalobcovi) ako následok zásahu\ndo jeho (fyzického, či psychického) zdravia, ktoré formy nemajetkovej ujmy spočívajú v tzv. bolesti a v tzv.\nsťažení spoločenského uplatnenia, ktoré pojmy sú definované v § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona o náhrade,\nkeď „bolesť“ je definovaná ako (nemajetková) ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením\nalebo odstraňovaním jeho následkov, a keď „sťaženie spoločenského uplatnenia“ je definované ako stav\nv súvislosti s poškodením zdravia, ktoré má nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na\nuspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh, a teda\naj v prípade (zavádzajúcej formulácii) „škody na zdraví“ podľa § 444 OZ ide v skutočnosti o nemajetkovú\nujmu, rovnako ako v prípade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ.\n\n57. Súd bez toho, aby spochybňoval právnu argumentáciu žalobcu, že právne úpravy v § 444 OZ a v § 13\nods. 2 OZ sú samostatné a navzájom oddelené, čo vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. :\nI. ÚS 426/2014 z 13. 8. 2014, publikovaného ako R 15/2015, a z ktorej vzájomnej oddelenosti tak podľa\nnázoru tunajšieho súdu tiež vyplýva záver, že medzi nimi nemôže ísť o vzťah lex specialis a lex generalis,\ndospel tunajší súd k záveru, že opis rozhodujúcich skutočností (vyprodukovaný žalobcom v priebehu\ncelého konania) ako popis toho, v čom má spočívať nemajetková ujma žalobcu, ktorá má byť následkom\npoškodenia jeho zdravia pri dopravnej nehode, teda popis jeho zníženej kvality života prejavujúcej sa\ndeficitom vo všetkých podstatných oblastiach psycho-sociálneho fungovania, v pracovnom, kultúrnom,\nspoločenskom a iných oblastiach života, keď prišiel kvôli úrazu pri tejto dopravnej nehode o perspektívnu\nprácu, keď prestal žiť spoločensky (stretávať sa s priateľmi), prestal cestovať po svete, prestal športovať,\nresp. športuje len obmedzene a pod dohľadom iných osôb, prestal pomáhať rodičom v dôchodkovom\nveku, prestal viesť auto, nedokáže dlhodobejšie pracovať alebo keď opisoval priebeh jeho liečby,\nvrátane bdelej kómy, keď spomenul, že musí doživotne brať lieky, keď poukázal na absolvované\nliečenia v zdravotníckych zariadeniach, kritický charakter jeho poranení a ich rozsah, keď spomínal\ntrvalé následky a nevyhnutnosť pravidelných lekárskych kontrol a rehabilitácií, ktoré majú prebiehať\naž do konca jeho života, keď poukázal na invaliditu, keď popisoval rôznorodé problémy duševného\ncharakteru, týkajúce sa jeho duševného zdravia, ktoré mali byť tiež zapríčinené touto nehodou (ako\nproblémy spánkom, pocity strachu a bezmocnosti, stresu pri spomienkach na nehodu, pocity straty\nsebadôvery, problémy so sústredením, výpadky pamäte, podráždenosť, výbušnosť), keď popisoval\nproblémy neurologického charakteru (ako zhoršená motorika, zhoršenie reči, rýchla únava), je potrebné\nvykladať ako formy nemajetkovej ujmy podľa § 444 OZ, teda ako „bolesť“ a „sťaženie spoločenského\nuplatnenia“ v zmysle ich definícií v § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona o náhrade. Už tieto zákonné ustanovenia\npritom používajú výrazy ako životné úkony, životné a spoločenské potreby, či spoločenské úlohy,\na teda už zo samotného zákonného znenia vyplýva, že uvedené formy nemajetkovej ujmy (bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia) sa majú týkať rôznych oblastí života poškodeného a majú odraz\nv spoločenskej sfére poškodeného.\n58. Správnosť takéhoto doslovného výkladu zákona pritom potvrdzuje aj komentár k Občianskemu\nzákonníku I, 2. vydanie, C.H.BECK, 2019, Števček a kol., str. 1647, komentár k § 444 OZ), kde sa uvádza,\nže : „Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou za nemajetkovú ujmu spočívajúcu\nv tom, že došlo k vyradeniu, resp. oproti minulosti k menej intenzívnemu zapojeniu poškodeného do\nspoločenského, osobného, rodinného a pracovného života a jeho závislosti na pomoci od okolia, je teda\nkompenzáciou za „pokazený život“.\n59. Správnosť tohto výkladu (okrem uvedených záverov právnej vedy) však potvrdzuje ešte aj uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. : I. ÚS 426/2014 z 13. 8. 2014 (publikované ako R 15/2015), a to v ods.\n18 a 19 jeho odôvodnenia, kde sa uvádza, že ustanovenie § 444 OZ (v spojení s § 2 ods. 2 zákona č.\n437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) pokrývajú, teda upravujú náhradu za dôsledky poškodenia\nzdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom, športovom, a dokonca aj politickom živote\npoškodeného, a že teda pokrývajú náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach\njeho života, pri plnení rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavia ako dôsledok poškodenia zdravia,\na v tých prípadoch, kde by takáto paušalizovaná náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia (na\nzáklade obodovania) celkom zjavne neplnila dostatočne satisfakčnú a reparačnú funkciu, že je namieste\nv záujme spravodlivého usporiadania porušených vzťahov túto náhradu zvýšiť, a to v zmysle platnej\núpravy § 5 ods. 5 zákona č. 473/2004 Z.z., ktoré umožňuje zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia až o 50 %, pričom (ako ďalej dodáva ústavný súd) takéto zvýšenie v zmysle judikatúry (kde\npríkladmo poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. : 5Cdo 212/2010 z 29. 11. 2011) sa\nnespája výlučne s uznaním invalidity (ako by sa mohlo zdať podľa doslovného znenia § 5 ods. 5 zákona\nč. 437/2004 Z.z.), ale že možno prihliadať aj na iné okolnosti.\n60. Tunajší súd pritom upozorňuje na tú skutočnosť, že v ods. 18 a 19 uvedeného rozhodnutia ústavného\nsúdu ide o jeho výnimočný vlastný výklad toho, čo tvorí obsahovú náplň sťaženia spoločenského\nuplatnenia ako formy nemajetkovej ujmy podľa § 444 OZ, a teda že minimálne v týchto dvoch\nodsekoch nejde len o obvyklé konštatovanie ústavného súdu, keď sa v súvislosti s napadnutým\nuznesením vyjadruje len takým spôsobom, že vyhodnotí napadnuté rozhodnutie ako ústavne udržateľné,\nnevykazujúce znaky svojvôle a arbitrárnosti, a pod. (keďže takéto odôvodnenie ústavného súdu by\nešte samo o sebe nevylučovalo, že by takto mohli popri sebe obstáť aj dva podstatne odlišné výklady\n\ntej istej otázky.) Aj preto tunajší súd z opatrnosti pre účely svojho rozhodnutia vychádzal výlučne\nz týchto odsekov 18 a 19 (hoci aj zvyšný obsah odôvodnenia tohto ústavného rozhodnutia, pri ktorom sa\nnespochybňuje ústavná udržateľnosť posudzovaného rozhodnutia by podporoval v tejto veci uvedený\nzáver tunajšieho súdu)\n61. Tento výklad (ktorý vychádzal z vyššie uvedeného názoru právnej vedy a uznesenia ústavného súdu,\nv jeho ods. 18 a 19) je objektívne v rozpore s názorom obsiahnutým v odôvodnení rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR z 28. 5. 2014 sp. zn. : 7Cdo 65/2013, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov SR 1/2015 pod č. 1. (na ktoré rozhodnutie poukazoval žalobca), podľa ktorého záver\n(odvolacieho súdu), že rámec špeciálnej úpravy odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby (§ 444 OZ)\nzahŕňa v sebe aj ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom, i práva na súkromný\na rodinný život, nemá oporu v platnej právnej úprave odškodnenia ujmy na zdraví.\n62. Tunajší súd (keďže sa prakticky musel prikloniť k jednému z uvedených dvoch protichodných\nprávnych názorov) sa však nemohol stotožniť s týmto názorom najvyššieho súdu, a to preto, že\n(ako už súd v podstate raz vyššie uviedol) vzhľadom na zákonnú definíciu „sťaženia spoločenského\nuplatnenia“ uvedenú v § 2 ods. 2 zákona o náhrade, ktorá pod týmto pojmom rozumie stav v súvislosti\ns poškodením zdravia, ktorý má nepriaznivé následky pre (okrem iného) životné úkony poškodeného\na na uspokojovanie jeho životných potrieb, bol tohto názoru, že (keďže pod život poškodeného možno\njednoznačne subsumovať aj jeho súkromný a rodinný život), takto možno mať za to, že naopak, zahrnutie\npráva na súkromný a rodinný život do rámca ochrany v rámci úpravy podľa § 444 OZ má výslovnú oporu\nv právnej úprave. Pre záver, o tom ku ktorému z uvedených dvoch protichodných názorov sa tunajší\nsúd nakoniec prikloní zohrala tiež (okrem vyššie uvedeného) nezanedbateľnú úlohu okolnosť hierarchie\nnajvyšších súdnych autorít SR, v rámci ktorej ústavný súd zaujíma (prakticky) vyššie postavenie ako\nnajvyšší súd, pretože (hoci nejde o ďalšiu inštanciu v rámci všeobecného súdnictva, ale o osobitný druh\nústavného súdnictva), ústavný súd má právomoc zrušovať aj rozhodnutia najvyššieho súdu. Ďalším\ndôvodom, prečo sa tunajší súd priklonil k záveru uvedeného zbierkového rozhodnutia ústavného súdu\na k názoru právnej vedy vyjadrenom v uvedenej publikácii bolo to, že aj vo vzťahu k judikatúre možno\nanalogicky uplatňovať pravidlo lex posterior derogat legi priori (neskorší zákon ruší skorší zákon), teda\nv zmysle, že neskoršie rozhodnutie ruší právne závery skoršieho rozhodnutia (rozhodovacia prax sa\nvyvíja v čase), a keďže uvedené rozhodnutie ústavného súdu bolo vyhlásené o tri mesiace neskôr ako\nspomínané rozhodnutie najvyššieho súdu, a takisto keď aj (totožný) výklad právnej vedy obsiahnutý\nv uvedenom komentári pochádzal z roku 2019, teda z obdobia o 5 rokov neskôr, než bolo vyhlásené\npredmetné rozhodnutie najvyššieho súdu, bol aj vzhľadom na tieto časové súvislosti dôvod prikloniť sa\nk takému výkladu, ktorý si tunajší súd nakoniec osvojil ako svoj vlastný názor v tejto veci.\n63. V žalobcovom popise konkrétnych prejavov jeho nemajetkovej ujmy tak možno podľa názoru súdu\nvidieť len popis foriem nemajetkovej ujmy - „sťaženia spoločenského uplatnenia“ a „bolesti“. V prípade\n„bolesti“ pritom išlo o nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi jednak poškodením zdravia spôsobeným\núrazom, a jednak jeho následným liečením, resp. inou formou odstraňovania jeho následkov.\n64. Vo všeobecnosti platí, že predpokladmi úspechu nároku na náhradu škody podľa § 444 OZ v spojení\ns § 420 OZ a zákonom o náhrade sú : 1.) porušenie právnej povinnosti, 2.) vznik škody, a 3.) príčinná\nsúvislosť medzi týmto porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj 4.) zavinenie, ktoré sa však podľa\n§ 420 OZ predpokladá.\n65. Spojitosť § 444 s § 420 OZ bola v tomto prípade daná preto, že zodpovednosť za škodu\nvzniknutú v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku (ak nie je škoda vzniknutá v súvislosti s\nprevádzkou dopravného prostriedku vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,\nale je spôsobená porušením právnej povinnosti uloženej v súvislosti s prevádzkou dopravného\nprostriedku) sa posudzuje v režime § 420 OZ, a nie v režime § 427 OZ, ktorý sa aplikuje len v prípade,\nak škoda vzniknutá súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku bola vyvolaná osobitnou povahou\nprevádzky (viď aj R 20/1975.)\n66. Vzhľadom na viazanosť civilného súdu skutkovou časťou trestného rozsudku vyhláseného tunajším\nsúdom pod sp. zn. : 2T/9/2023 z 22. 9. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Žiline č. k. : 3To/18/2024 - 892 z 18. 4. 2024 (v zmysle § 193 CSP), teda tým, že skutok\nbol spáchaný, kto ho spáchal, vrátane jeho právnej kvalifikácie (a v rámci nej aj formou zavinenia), teda\n\ncelým výrokom o vine, v jeho skutkovej aj právnej časti, bolo nutné dospieť v tomto smere ku skutkovému\nzisteniu v zhode so skutkovou časťou trestného rozsudku, teda (aj k tomu), že žalovaný v 2. rade pri\ndopravnej nehode 30. 7. 2021 porušil právne povinnosti - ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. - o cestnej\npremávke v jeho § 3 ods. 2 písm. a), v § 4 ods. 2 písm. d), § 9 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm.\na), c) a písm. j), teda prvý predpoklad pre uvedený nárok na náhradu škody podľa § 444 OZ v spojení\ns § 420 OZ a zákonom o náhrade tu bol naplnený.\n67. Pokiaľ ide o druhý predpoklad - existenciu „škody na zdraví“, teda existenciu nemajetkovej ujmy\nspočívajúcej vo forme „bolesti“ a „sťaženia spoločenského uplatnenia“ (v zmysle definícií § 2 ods. 1 a\n2 zákona o náhrade), tak keďže z nesporných skutkových tvrdení v spojení s vykonaným dokazovaním\nvyplynulo, že za „bolesť“ ako formu nemajetkovej ujmy, ktorá bola obodovaná v znaleckom posudku\nÚstavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine v počte 1015 bodov už bola žalovaným\nv 1. rade žalobcovi vyplatená náhrada v (správnej) výške 23.000 eur, a za „sťaženie spoločenského\nuplatnenia“ ako ďalšiu formu nemajetkovej ujmy žalobcu, ktorá bola obodovaná v lekárskom posudku\no sťažení spoločenského uplatnenia F. A., úrazového chirurga zo 14. 7. 2023, teda ktorá bola utrpená\nv súvislosti s poškodením zdravia žalobcu - jeho diagnózami spočívajúcimi vo vážnych mozgových\nporuchách po ťažkom poranení hlavy a jazvách po operáciách a zákrokoch (spolu) v rozsahu 1000\nbodov už bola žalovaným v 1. rade vyplatená náhrada v sume 22.041 eur a vo zvyšnej časti bola\nvýplata náhrady poisťovňou odmietnutá, z ktorého dôvodu sa vo vzťahu k tejto zvyšnej časti náhrady na\ntunajšom súde vedie (na základe osobitnej žaloby žalobcu v tejto veci) konanie pod sp. zn. : 11C/38/2024,\nv rámci ktorého sa uplatňuje tiež žalovaným v 1. rade (v celom rozsahu) odmietnutý nárok na náhradu\nza „sťaženie spoločenského uplatnenia“ ako ďalšej formy nemajetkovej ujmy na základe lekárskeho\nposudku F. L., klinického psychológa z 28. 7. 2023, (overeného) F. B., psychiatričkou 19. 12. 2023,\nteda v súvislosti s poškodením (duševného) zdravia spočívajúceho v diagnózach vážnych duševných\nporúch, v ktorom lekárskom posudku boli obodované v celkovej výške 700 bodov, bolo tak možné\nmať za to, že (po prekvalifikovaní žalobcom uplatneného nároku na výlučne nárok podľa § 444 OZ)\nnemožno vyhovieť žalobe pre tú časť žalobou uplatneného nároku (na náhradu za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia), ktorých základom by bol znalecký posudok o bolestnom a uvedené dva\nlekárske posudky, teda lekársky posudok F. A. a lekársky posudok F. L., overený F. B., a to jednak z\ndôvodu zániku nároku (dlhu) pre jeho splnenie podľa § 559 OZ (pokiaľ ide o celý nárok na náhradu za\nbolestné vyplývajúci zo znaleckého posudku uvedeného ústavu a sčasti aj pokiaľ ide o nárok na náhradu\nza SSÚ vyplývajúcu z lekárskeho posudku F. A., teda v poisťovateľom dobrovoľne vyplatenej časti), a\njednak z dôvodu, že už je predmetom uplatnenia v inom súdnom konaní (zvyšná časť nároku na náhradu\nza sťaženie za SSÚ, vyplývajúca sčasti z lekárskeho posudku F. A., a v celom rozsahu z lekárskeho\nposudku F. L., overeného F. B., teda v poisťovateľom odmietnutej časti výplaty.)\n68. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatenenia ako formy nemajetkovej\nujmy, ktorá vyplýva z lekárskeho posudku F. J., pneumologičky zo 17. 6. 2024, ktorý obodoval toto\nsťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo dôsledkom poškodenia pľúc žalobcu pri nehode počtom\n1000 bodov, tak keďže táto náhrada nebola ani dobrovoľne vyplatená v prospech žalobcu žalovaným v 1.\nrade, a ani, nebola žalobcom uplatnená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. : 11C/38/2024,\nbolo možné posudzovať priznanie aspoň tohto nároku, avšak keďže na pojednávaní 24. 4. 2025 (po\npredbežnom právnom posúdení súdu) žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania tohto nároku s\npoukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty (ku ktorej sa na pojednávaní pridal aj\nžalovaný v 1. rade), súd nemohol priznať uplatnený žalobný nárok ani v tejto časti, keďže tento nárok\nbol premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote podľa § 106 ods. 1 OZ.\n69. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa totiž právo na náhradu škody premlčí v (subjektívnej) premlčacej dobe\ndvoch rokov, plynúcej odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, a o tom kto za ňu zodpovedá (v\nzmysle § 106 ods. 3 OZ objektívna premlčacia doba pri náhrade škody na zdraví nie je normovaná.)\n70. O „škode“ spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia (v zmysle § 444 OZ) sa poškodený\ndozvie v dobe, kedy je možné objektívne vykonať ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia\n(a posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia je možné vykonať, keď je ustálený zdravotný stav\npoškodeného), pretože až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých je možné\nškodu zistiť (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 1 Cz 23/1983 z 29. 7. 1983, Rc 9/1986, a\ntaktiež uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. : III. ÚS 399/2016 z 21. 6. 2016, v ktorom bol ako ústavne\nudržateľný odobrený rovnaký záver odvolacieho súdu.)\n\n71. O osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu na zdraví sa poškodený dozvie, keď získa\ninformáciu, na ktorej základe si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda keď získa\nvedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé takýto záver o možnej zodpovednosti určitému\nsubjektu urobiť. Nemusí ísť priamo zistenie, postačuje, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený\ndisponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu (nejde o nespochybniteľnú istotu\nv určení zodpovednej osoby), pričom právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté\no vine obžalovaného, avšak neplatí automaticky, že až dňom, kedy nadobudlo toto rozhodnutie\nprávoplatnosť, sa poškodený dozvedá, kto za škodu zodpovedá, pretože dátum právnej moci s\nvedomosťou počškodeného o škode a osobou škodcu priamo nesúvisí, aj v takom prípade platí, že\nznalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamžiku, kedy získal informáciu, na ktorej základe\nsi môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba mu za vzniknutú škodu zodpovedá (viď aj rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. : 25 Cdo 2272/2011.) Rovnako aj podľa R16/2014 platí, že poškodený\nsa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle § 106 ods. 1 OZ v okamihu preukázateľného\nzískania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok\no tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá, pričom v uvedenom okamihu\nnemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom\nsubjekte a o jeho zodpovednosti.\n72. Pokiaľ ide o okamih, kedy sa žalobca ako poškodený v tejto veci dozvedel o „škode na zdraví“ v\nzmysle § 444 OZ, teda o nemajetkovej ujme spočívajúcej „v sťažení spoločenského uplatnenia“, ktorá\nbola dôsledkom poškodenia fyzického zdravia spočívajúceho v poškodení pľúc pri dopravnej nehode\n(ktorú nemajetkovú ujmu obodoval lekárky posudok F. J.), tak za tento okamih možno považovať deň\nustálenia zdravotného stavu (uvedenej špecifickej pneumologickej diagnózy.) Z lekárskeho posudku F. J.\npritom vyplynulo, že považovala za deň ukončenia liečenia (ustálenia zdravotného stavu) 20. 12. 2021, a\npreto, ak by plynula dvojročná premlčacia doba od tohto dátum, bol by nárok na náhradu tohto sťaženia\nspoločenského uplatenenia premlčaný podľa § 106 ods. 1 OZ, keďže žaloba v tejto veci bola podaná\nna súd 23. 7. 2024. Dokonca, aj ak by sa za moment ustálenia zdravotného stavu považoval až dátum\nvyhotovenia lekárskej správy F. J., ktorá bola rozhodujúcim podkladom pre odborný posudok o invalidite\nžalobcu z 10. 8. 2022, teda dátum 30. 6. 2022, tak aj v takom prípade by do podania žaloby v tejto veci\nuplynula dvojročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 OZ.\n73. Pokiaľ ide o okamih, kedy sa žalobca dozvedel o osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú „škodu“ na\nzdraví v zmysle § 444 OZ, teda za nemajetkovú ujmu spočívajúcu „v sťažení spoločenského uplatnenia“,\nktorá bola dôsledkom poškodenia fyzického zdravia spočívajúceho v poškodení pľúc pri dopravnej\nnehode (ktorú nemajetkovú ujmu obodoval lekárky posudok F. J.), tak za tento okamih bolo možné\npovažovať (nesporný) deň nahliadnutia žalobcu do vyšetrovacieho spisu (17. 5. 2022), kedy (v zmysle\nvyššie uvedeného) žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé takýto záver\no možnej zodpovednosti určitej osoby žalobcovi urobiť, pretože nemusel pritom získať nespochybniteľnú\nistotu v určení zodpovednej osoby, a teda ak ak by aj plynula dvojročná premlčacia doba od tohto\nokamihu došlo by k premlčaniu pred podaním žaloby v tejto veci.\n74. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že žalovaný v 1. rade v istom momente sčasti plnil náhradu\nza nemajetkovú ujmu v zmysle § 444 OZ, čo sa má podľa neho posudzovať ako uznanie záväzku, a čo\nmá mať potom vplyv aj na plynutie premlčacej doby, čím tak nemôže byť nárok na náhradu za SSÚ (v\nsúvislosti s pneumologickou diagnózou) premlčaný, súd uvádza, že predmetný spor je občianskoprávnej\npovahy, pričom Občiansky zákonník (na rozdiel od úpravy v § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka)\nnepripisuje čiastočnému plneniu účinky uznania záväzku, a aj podľa § 407 ods. 3 OBZ je to možné len\nv takom prípade, ak by z takého čiastočného plnenia bolo možné usudzovať na to, že týmto plnením\nuznáva dlžník aj zvyšnú časť záväzku (čo by tu nebolo dané, keďže náhrada za SSÚ v súvislosti\ns pneumologickým lekárskym posudkom je samostatnou náhradou, oddelenou od náhrady za SSÚ\nzaloženej na psychologickom lekárskom posudku, či na posudku F. A., úrazového chirurga), a navyše\nani podľa ustanovenia § 407 ods. 3 OBZ (na rozdiel od ustanovenia § 323 ods. 1 OBZ) takéto účinky\nuznania záväzku nenastanú, ak je už právo premlčané.\n75. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa § 8 ods. 4 zákona o náhrade sa lekársky posudok vydáva, len čo\nzdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, pričom ak ide o sťaženie spoločenského\nuplatnenia, je to spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví, tak súd k tomuto uvádza,\n\nže lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, bol F. E. J., pneumologičkou vyhotovený 17.\n6. 2024, čo je viac ako rok po (v tomto lekárskom posudku výslovne konštatovanom) dátume ukončenia\nliečenia (20. 12. 2021), teda ustálenia zdravotného stavu, a dokonca ak by sa aj vychádzalo (pri určení\nkedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu) z dátumu vyhotovenia lekárskej správy F. J., ktorá bola\nrozhodujúcim podkladom pre odborný posudok o invalidite žalobcu z 10. 8. 2022, teda z dátumu 30. 6.\n2022, tak aj od tohto dňa už uplynula do vyhotovenia lekárskeho posudku doba viac ako 1 rok.\n76. Zo žalobcom navrhnutého a predloženého dôkazu - rozsudku odvolacieho súdu z 18. 4. 2024\n(rozsudok prvostupňového súdu žalobca vôbec nepredložil, avšak jeho obsah sčasti nepriamo vyplynul\nz odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) pritom nevyplynulo, že by si žalobca uplatnil v adhéznom\nkonaní nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá by bola dôsledkom poškodenia\npľúc pri uvedenej dopravnej nehode, čím by v zmysle § 112 OZ mohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej\ndoby po dobu tohto adhézneho konania, avšak nakoniec v tomto smere si žalobca ani len nesplnil\npredchádzajúcu príslušnú povinnosť tvrdenia, keďže z jeho skutkových tvrdení vôbec nevyplynulo, či\nv rámci tohto trestného konania si žalobca uplatňoval (aj) tento nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.\nSúd nemôže v civilnom sporovom konaní ex offo pomáhať žalobcovi tým, že bude tieto skutkové tvrdenia\nza neho produkovať, a následne ho viesť aj k ich dokázaniu, išlo by o neodôvodnenú pomoc jednej\nstrane na úkor druhej strany a porušenie zásady rovnosti.\n77. Z množiny všetkých foriem nemajetkových újm, ktoré vyplývali zo žalobcovho opisu rozhodujúcich\nskutočností, ktorým sa snažil odôvodniť žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 200.000 eur (ktoré\nvšetky formy podľa obsahu tohto opisu spočívali len v utrpenej bolesti a rôznych formách SSÚ podľa\n§ 444 OZ), bolo k ich jednej časti, pokrytej (preukazovanej) uvedenými troma lekárskymi posudkami\n(F. A., F. L. a F. J.) a znaleckým posudkom uvedeného ústavu, potrebné žalobu zamietnuť z vyššie\npodrobne uvedených dôvodov (zánik záväzku, uplatnenie v inom konaní, premlčanie), a vo vzťahu k\n(eventuálnej, pretože že to zo skutkových tvrdení žalobcu nie je možné dostatočne jasne odlíšiť) zvyšnej\nčasti foriem nemajetkových újm žalobcu z tejto množiny (ktorá časť by nebola preukazovaná žiadnym\nlekárskym posudkom alebo znaleckým posudkom ako jedinými v zmysle zákona o náhrade prípustnými\ndôkazmi o základe a výške nároku na náhradu za bolesť a SSÚ) bolo zase potrebné zamietnuť žalobu\nz dôvodu takéhoto neunesenia dôkazného bremena. Súd nevyhovel ani v tomto smere návrhu žalobcu\nna vykonanie výsluchov svedkov (rodiny a priateľov žalobcov), pretože takto by bolo možné preukázať\n(maximálne) základ takýchto foriem nemajetkovej ujmy, avšak v žiadnom prípade nie aj skutočnosti\nrelevantné pre určenie výšky náhrady za tieto formy nemajetkovej ujmy, a preto by bol výsluch týchto\nsvedkov z hľadiska úspechu v spore zbytočný, a tým nehospodárny.\n78. Žalobou uplatnený nárok (voči žalovanému v 2. rade) však bolo možné mať nakoniec za nedôvodný\naj preto, že na pojednávaní 22. 4. 2025 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu výslovne uviedol, že\non neopiera svoj uplatnený nárok na zaplatenie sumy 200.000 eur o skutkové okolnosti vyplývajúce\nz lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ale že tieto on predložil len\nz dôvodov uvedených v žalobe (za účelom preukázania charakteru vzniknutých zranení a trvalých\nnásledkov - pozn. súdu), čo už samotné súd tiež viedlo k záveru, že v tomto prípade nejde len\no otázku odlišnej právnej kvalifikácie, ale že žalobca uplatnený žalobný nárok výslovne odmieta založiť\nna tých skutkových okolnostiach, ktoré majú vyplynúť z lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení\nspoločenského uplatnenia, a znaleckom posudku, takže vlastne vo vzťahu k žalobou uplatnenému\nnároku (vo vzťahu k žalovanému v 2. rade) tento ani len neuniesol bremeno tvrdenia podľa § 150 ods.\n1 CSP.\n79. Nárok žalobcu (poškodeného) voči žalovanému v 1. rade (poisťovateľovi škodcu) bol založený na\n§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý priznáva poškodenému z dopravnej nehody\nmožnosť uplatniť si nárok na náhradu „škody“ (aj) voči poisťovateľovi, avšak poškodený je povinný tento\nnárok na náhradu škody (voči škodcovi) poisťovateľovi preukázať, t.j. je povinný preukázať : 1.) vznik\nškody (t.j. vznik všetkých opisovaných foriem nemajetkovej ujmy, teda bolesti a všetkých opisovaných\nforiem sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ich definícií v § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona o náhrade,\nktoré vznikli v súvislosti so zásahom do zdravia poškodeného spôsobeného uvedenou dopravnou\nnehodou), 2.) vznik poistnej udalosti (dopravnej nehody), 3.) príčinnú súvislosť medzi vznikom „škody“\na poistnou udalosťou, a 4.) okolnosť, že ku škode došlo počas trvania poistenia (viď aj komentár k OZ,\nOZ pre prax III. (§ 588 - 880), EUROUNION, máj 2015, Jaroslav Krajčo, str. 3516.) V tomto prípade\nvšak nejde o plnenie poisťovateľa za (u neho poisteného) škodcu, ale o priamy nárok poškodeného voči\n\npoisťovateľovi vyplývajúci z tohto osobitného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení, ktorý je samostatným, osobitným právnym dôvodom. A keďže (ako bolo už uvedené) vo vzťahu\nmedzi žalobcom a žalovaným v 2. rade mal súd za to, žalobca nepreukázal tento predpoklad vzniku\nuplatnenej škody na zdraví podľa § 444 OZ, teda nemajetkovej ujmy spočívajúcej v bolesti a sťažení\nspoločenského uplatnenia, nebolo tak možné priznať žalobcovi nárok ani priamo voči poisťovateľovi\npriamo podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa\n§ 15 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení na premlčanie nároku na náhradu škody vrátane inej\nujmy proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu vrátane\ninej ujmy spôsobila, a aj žalovaný v 1. rade vzniesol na uvedenom pojednávaní námietku premlčania.\n80. K námietke žalovaných, že žalobca si nemohol uplatňovať nárok voči obom žalovaným súčasne,\nsúd uvádza, že žalobca je podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení oprávnený (nie\npovinný) uplatňovať si nárok priamo voči poisťovateľovi (škodcu), teda z tohto samostatného právneho\ndôvodu, čo však pritom nevylučuje jeho oprávnenie domáhať sa súčasne voči žalovanému v 2. rade\nnároku na náhradu škody na zdraví podľa § 444 v spojení s § 420 OZ a zákonom o náhrade (ide\ntu len o rozšírenie možností právnej ochrany poškodeného), pričom platí, že plnením jedného z nich\n(poisťovateľa, resp. škodcu) zaniká poškodenému právo v rozsahu, v akom jeden z nich plnil, avšak tu\nnejde o solidárny záväzok (spoločne a nerozdielne), ale (obdobne ako napr. pri vzťahu dlžník a ručiteľ) o\nosobitný vzťah, tzv. falošnej solidarity, a to preto že právnymi dôvodmi u poisťovateľa, ako aj u škodcu, sú\nrôzne samostatné skutočnosti, a preto aj v procesnej rovine treba tento osobitný vzťah osobitne vyjadriť\nvo výroku rozhodnutia, a to tým spôsobom, že súd zaviaže oboch (poistiteľa, aj škodcu) na celé plnenie,\npričom však súčasne vysloví, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť\ndruhého žalovaného (viď aj komentár k Občianskemu zákonníku, Občiansky zákonník pre prax III. § 588\n- 880, EUROUNION, máj 2015, Jaroslav Krajčo a kol., str. 3516.)\n81. Žalobca napriek predbežnému právnemu posúdeniu súdu nesprávne trval na tom, že chce žalovať\nžalovaných v 1. a 2. rade tak, aby boli títo zaviazaní voči jeho osobe solidárne (spoločne a nerozdielne.)\nV zmysle § 216 ods. 2 CSP síce platí, že súd nemôže prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, resp.\nprisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strany domáhajú, avšak nie je viazaný aj návrhom žalobcu, aby\nžalovaným bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne (viď aj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. : 1 Co 2/98, časopis : Zo súdnej praxe č. 51/1998 alebo tiež aj rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 1. 11. 2003, sp. zn. : 5 Cdo 79/2003), a teda skutočnosť, že žalobca trval na tom, že chce\nžalovať žalovaných spoločne a nerozdielne nemohla byť prekážka preto, aby súd preformuloval takto\nnesprávne formulovaný žalobný petit (na solidárny spôsob plnenia) na uvedený správny spôsob plnenia\n(ako to namietali žalovaní.)\n82. Keďže súd právne nekvalifikoval žalobou uplatnený nárok podľa § 13 ods. 2 OZ (ako sa toho\ndomáhal žalobca), nemalo potom ani zmysel vykonať (ani z tohto hľadiska) ako dôkazy výsluch svedkov rodinných príslušníkov a priateľov žalobcu, pretože (keďže išlo o nárok podľa § 444 OZ na náhradu škody\nna zdraví), tak kľúčovým dôkazom (nielen o základe, ale predovšetkým o výške náhrady nemajetkovej\nujmy) boli lekárske posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v zmysle zákona o\nnáhrade, ktoré bodujú tieto dve formy nemajetkovej ujmy, a od ktorého obodovania závisí určenie výšky\nnáhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom z lekárskych posudkov (a znaleckého\nposudku) predložených v tejto veci vyplynula nielen výška, ale aj základ tejto nemajetkovej ujmy.\n83. Len na okraj musí súd tiež dodať, že napriek tomu, že zákon o náhrade výslovne hovorí o lekárskych\nposudkoch pri určovaní náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, nepriamo (keďže\npripúšťa ich preskúmanie formou znaleckého posudku) je možné z tohto zákona (§ 7 ods. 6) vyvodiť,\nže dôkazom o výške náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (a teda bodovať bolesť a\nSSÚ) je možné aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorý nemusí spĺňať ostatné formálne náležitosti\nlekárskych posudkov v zmysle tohto zákona.\n84. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok a výrok rozsudku súd dospel k rozsudku, že plne úspešnými\nstranami sporu boli žalovaní v 1. a 2. rade, a preto im podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.\n1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa\n§ 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku\nsamostatným uznesením.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom\nsúde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský\nsúd v Žiline.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že :\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,\nak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {"stav": {"sz": "6Co/144/2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "guid": "1397ef0c-020b-44ad-ac7b-538ada690f81:1bd16c36-3c88-4250-b128-df21a067a33e", "datum": "2026-03-31", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b995169-204b-4bba-a1bf-1586d4a381d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1"}, {"guid": "ussr:a37bd191-ea2c-4ce3-9dd1-7a1eb944b587", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a37bd191-ea2c-4ce3-9dd1-7a1eb944b587"}, {"guid": "af3bc8fc-df58-4335-97de-af57744e300f:62df7288-8383-4f3f-9fd8-c874433198b4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1123012661.5", "spisova_znacka": "3To/18/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/18/2024 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1123012661.5"}], "citovane_v": []}