{"guid": "4fe6b42a-86f4-46dc-b5ec-9ec773fb669e:fcda3c16-f49a-4260-bfb1-69c909e8c086", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2025:6214208363.2", "spisova_znacka": "38C/33/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 38C/33/2024 z 6. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 6. júna 2025, sp. zn. 38C/33/2024, ECLI:SK:OSLC:2025:6214208363.2", "identifikacne_cislo": "6214208363", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/509/#paragraf-868", "nazov": "§ 868 zákona č. 509/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/509/#paragraf-868", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/509-1991/paragraf-868"}, {"iri": "/SK/ZZ/1982/131", "nazov": "predpis č. 131/1982 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1982/131", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/131-1982"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-865.odsek-3", "nazov": "§ 865 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-865.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-865"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-115", "nazov": "§ 115 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-115", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-116.odsek-1", "nazov": "§ 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-116.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-116.odsek-2", "nazov": "§ 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-116.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-562", "nazov": "§ 562 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-562", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-562"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-566.odsek-1", "nazov": "§ 566 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-566.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-566"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-566.odsek-2", "nazov": "§ 566 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-566.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-566"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132a.odsek-1", "nazov": "§ 132a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-132a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135a.odsek-1", "nazov": "§ 135a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132a.odsek-2", "nazov": "§ 132a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-132a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-507a.odsek-1", "nazov": "§ 507a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-507a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-507a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-507a.odsek-3", "nazov": "§ 507a ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-507a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-507a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/509#paragraf-868", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-865", "/SK/ZZ/1950/141#paragraf-115", "/SK/ZZ/1950/141#paragraf-116", "/SK/ZZ/1950/141#paragraf-145", "/SK/ZZ/1950/141#paragraf-562", "/SK/ZZ/1950/141#paragraf-566", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-132a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-507a", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcda3c16-f49a-4260-bfb1-69c909e8c086", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6214208363.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2025:6214208363.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2025:6214208363.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n38C/33/2024\n6214208363\n06. 06. 2025\nJUDr. Tomáš Minárik\nECLI:SK:OSLC:2025:6214208363.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX,\nbytom B. XXXX/X, XXX XX C. C., 2/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. XX, 3/ A. G. D., nar. XX.\nXX. XXXX, bytom XXX XX H. XX, 4/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. XX, všetci žalobcovia\nzastúpení: JUDr. Alan Zvara, advokát so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ J. K.,\nnar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/X XXX XX C. C., 2/ D. D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X, XXX XX\nC., žalovaní zastúpení: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s. r. o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad,\no určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobcovia 1/ až 4/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalovaným 1/ - 2/ trovy konania\nv rozsahu 100 %, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o\nich výške.\nIII. Štát n e m á nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Podanou žalobou sa žalobcovia pôvodne domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na\nOkresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie F. ako parcela č. N.\nXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, parcela č. CKN XXX záhrady o výmere 712\nm2 a parcela č. CKN XXX trvalé trávne porasty o výmere 1 733 m2 (ďalej aj „Sporné nehnuteľnosti“)\npatrili do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj „BSM“) poručiteľov A. G. O. P., nar. XX.XX.XXXX,\nktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. a A. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX,\nnaposledy bytom F. v celosti, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedli, že A. G., O. P., nar.\nXX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX (ďalej aj „Matka žalobkýň 1/ a 2/) a A. G., nar. XX.XX.XXXX,\nktorý zomrel XX.XX.XXXX (ďalej aj „Otec žalobkýň 1/ a 2/) sú rodičmi žalobkýň 1/ a 2/ a starými rodičmi\nžalobcov 3/ a 4/. Právnymi predchodcami Otca žalobkýň 1/ a 2/ boli jeho rodičia A. G., zomr. XX.XX.XXXX\n(ďalej aj Starý otec žalobkýň 1/ a 2/) a Q. G. O. E., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej aj „Stará matka žalobkýň 1/\na 2/), ktorí boli prastarými rodičmi žalobcov 3/ a 4/. Dedičstvo po Starom otcovi a Starej matke žalobkýň\n1/ a 2/ bolo prejednané Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 8D 92/2013, v ktorom konaní žalobkyňa\n1/ žiadala okrem iného o prededenie Sporných nehnuteľností. Šlo o súčasť pôvodných parciel registra\n„E“ č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX Q. XXX/XXX. Bolo však zistené, že tieto parcely EKN sú zapísané\nna LV č. XXX a ako vlastník je vedený žalovaný 1/, preto bolo dedičské konanie zastavené. Súd v tom\nčase vychádzal zo stavu zachyteného v katastri nehnuteľností, ktorý bol zhotovený na základe ROEP.\nZdôraznili, že pre obec a kat. úz. F. nie je k dispozícii pôvodná pozemková kniha, z ktorej by sa dali odvíjať\nvlastnícke vzťahy. Preto sa vychádza z katastrálneho stavu, ktorý však nie je dokladom o vlastníctve,\nale bol zostavený v súvislosti v daňovými povinnosťami. Preto aj ROEP v roku 1998 bol vykonaný na\n\nzáklade údajov z katastrálnych hárkov a v dôsledku toho doteraz nie sú usporiadané parcely CKN tak,\nako ich užívali najneskôr od roku 1925. V tom čase Starý otec žalobkýň 1/ a 2/ uzavrel kúpnu zmluvu,\nktorá aj bola intabulovaná do pozemnoknižnej zápisnice a následne v roku 1928 potom, ako zomrela\njeho manželka, Stará matka žalobkýň 1/ a 2/, na jej meno vedené vlastníctvo v pozemnoknižných\nzápisniciach č. 115, 323, 274, 285, 292, 424 prešlo titulom dedičstva na ich deti D. G., R. G. a Otca\nžalobkýň 1/ a 2/, každému po 1/3-ine. Rodinný dom súp. č. XX, nachádzajúci sa na CKN č. XXX,\npostavili Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ bezprostredne potom, ako nadobudli Sporné parcely.\nZ identifikácie parciel Dnot 109/2013 z 16.05.2013 a k nej prislúchajúcej snímky z mapy vyplýva, že\nSporné parcely vznikli čiastočným oddelením z pôvodných katastrálnych parciel, pričom zvyšok týchto\nparciel bol prevzatý v rámci ROEP do CKN (parc. č. XXX, XXX Q. XXX) ako aj do EKN (LV č. XXX EKN\nparc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX a LV č. XXX EKN parc. č. XXX/XX). Z uvedeného jednoznačne\nvyplýva, že v rámci ROEP sa na túto deľbu neprihliadalo, hoci v stave CKN figurovala ako užívateľka\ntýchto nehnuteľností Matka žalobkýň 1/ a 2/. Po smrti Starého otca a Starej matky žalobkýň 1/ a 2/\nSporné nehnuteľnosti užíval Otec žalobkýň 1/ a 2/ s manželkou (Matkou žalobkýň 1/ a 2/) , pričom Otec\nžalobkýň 1/ a 2/ vyplatil v roku 1966 všetkých svojich súrodencov z podielu rodinného domu a pozemkov,\na to D. K. a R. G.. Predmetné nehnuteľnosti užívali až do svojej smrti nerušene a dobromyseľne.\nV dedičskom konaní po Otcovi a Matke žalobkýň 1/ a 2/ neboli Sporné nehnuteľnosti prejednané a\nodovzdané dedičom, pretože vlastníctvo k nim nebolo usporiadané. Nie sú pritom známe okolnosti, za\nakých došlo k založeniu LV č. XXX resp. k zaevidovaniu Sporných nehnuteľností v prospech žalovaných.\nVzhľadom na zásadné chyby pri vyhotovení ROEP došlo k opomenutiu vo vyznačení vlastníckeho\npráva právnych predchodcov žalobcov k Sporným nehnuteľnostiam, hoci podľa pripojených listín, a to\nŠahianskeho súdu resp. Okresného súdu v Modrom Kameni, bolo toto vlastníctvo nesporne zapísané\naj do pozemkovej knihy. Naliehavý právny záujem na predmetnom spore žalobcovia preukazovali tým,\nže v súčasnosti evidovaní vlastníci Sporných nehnuteľností vlastníctvo žalobcov neuznávajú a žiadajú,\naby s nimi žalobcovia uzavreli nájomnú zmluvu na užívanie predmetných pozemkov.\n2. Na pojednávaní dňa 13.10.2015 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že (to)\n„že tieto parcely XXX, XXX Q. XXX boli vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľky, jej starých\nrodičov, dosvedčujú aj listiny, ktoré sme doložili do spisu, to sú výťahy z uznesení pozemnoknižných\noddelení bývalých súdov, kde boli povolené vklady vlastníckeho práva. My sme to v návrhu rozviedli,\nže pôvodne predmetné nehnuteľnosti vlastnili Q. G. a A. G., Q. G. zomrela v roku 1926, tam bolo to\npozostalostné konanie, kde po 1/3 dedili právny predchodca navrhovateľky a ďalší dvaja súrodenci.“\n3. V písomnom podaní zo dňa 29.3.2016 (na č.l. 125 spisu) Žalobcovia doplnili, že Sporné nehnuteľnosti\nnadobudli Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ od S. A. C. kúpnou zmluvou zo dňa 6.2.1925 a boli\npredmetom pozemnoknižnej zápisnice 73.173. Na týchto pozemkoch začali s výstavbou budovy, ktorá\nexistuje aj v súčasnosti, avšak vzhľadom na smrť nadobúdateľky Starej matky žalobkýň 1/ a 2/ bolo\nuskutočnené ešte v roku 1928 dedičské konanie D 544/26 a nesporné je, že po jej smrti nehnuteľnosti\nzapísané v jednotlivých zápisniciach č. 115, 223, 274, 285, 292, 424 k. ú. F. zdedili rovnakým dielom\nich deti D. G., R. G. a Otec žalobkýň 1/ a 2/. Otec žalobkýň 1/ a 2/ následne na základe vzájomného\nvyrovnania medzi dedičmi prevzal Sporné nehnuteľnosti do svojej nerušenej a dobromyseľnej držby.\n4. Na pojednávaní dňa 7.6.2016 žalobcovia uviedli, že „Vychádzajúc z uznesenia o povolení vkladu\nvlastníckeho práva do pozemnoknižnej vložky sme toho názoru, že vlastnícke právo bolo intabulované\nv prospech starých rodičov navrhovateľky a rovnako, že bolo intabulované aj vlastnícke právo\ntitulom dedičstva po smrti pôvodnej vlastníčky, teda starej matky navrhovateľov a potom, keď uzavrel\nprávny predchodca navrhovateľov dohodu so svojimi súrodencami, že na neho prechádzajú aj ich\nspoluvlastnícke podiely. Doklady o čom sme doložili a boli spísané tie listiny na MNV, tak v podstate\nmy sa k tejto držbe hlásime, preto my žiadame určiť, že čo patrí do dedičstva po poručiteľoch, rodičoch\nnavrhovateľov“. Ďalej uviedli, že začiatok vydržacej doby počítajú od r. 1925.\n5. Na pojednávaní dňa 21.9.2017 žalobcovia uviedli, že ich právni predchodcovia Sporné nehnuteľnosti\nužívali ako svoje vlastné, najmä z toho dôvodu, že mali tam postavený rodinný dom, záhradu a všetky\nostatné príslušenstvá, ktoré patria k rodinnému domu. Bola to potvrdené aj obecným úradom, svedkami,\nrovnako je preukázaný rozsah užívania, a preto nie je žiadny dôvod pochybovať o tom, že zo strany\nich právnych predchodcov išlo o držbu, teda o užívanie predmetných nehnuteľností v doznení, že ide o\nnehnuteľností, ktoré im vlastnícky patria. Okolnosti, na ktoré poukazovali v podanej žalobe a týkajúce\nsa ich starých rodičov, poukazujú hlavne na to, že ide o dobromyseľnosť. Zdôraznili, že celý stav je\n\nzapríčinený nepresnou úvahou, keď sa určoval operát, z ktorého sa vychádzalo pri zhotovovaní ROEP,\nktorý vychádzal z obdobia predchádzajúceho storočia, rok 1890, respektíve 1907 a obnovovali sa na\nliste vlastníctva tie právne vzťahy, ktoré existovali v tom čase, teda skôr ako právni predchodcovia\nžalobcov kúpili pozemky za účelom výstavby, respektíve skôr ako postavili predmetný rodinný dom.\nSkutočnosť, že nikto nenamietal z akýchkoľvek evidovaných vlastníkov alebo držiteľov od roku 1927, že\ntam stojí dom a že tieto pozemky užívajú ich právni predchodcovia, jednoznačne svedčí, že išlo o držbu\nnerušenú. Tým preukázali, že sú splnené podmienky vydržania v zmysle § 868 zákona č. 509/1991 Z.\nz., podľa ktorého platí, že pokiaľ nie je uvedené inak spravujú sa ustanoveniami tejto novely aj právne\nvzťahy vzniknuté pred 01.01.1992 a len vznik týchto právnych vzťahov ako aj vzniknuté nároky pred\n01.01.1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov, tzn. že podmienky vydržania, držby sa vzťahujú\npodľa okamihu, keď malo dôjsť k začiatku držby. Je zrejmé, že minimálne od roku 1958, teda ešte za\núčinnosti Stredného občianskeho zákonníka, boli vedení ako užívatelia, a teda ako oprávnení užívatelia\nOtec a Matka žalobkýň 1/ a 2/, ich držba bola oprávnená v súlade so Stredným občianskym zákonníkom\nz roku 1950. Žalovaní predmetné nehnuteľnosti neužívali, nadobudli ich len odvodene, na základe\nzaloženého vlastníckeho vzťahu podľa určeného operátu z roku 1907.\n6. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že navrhujú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa\nich názoru žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení pretože nie je možné\nsa domáhať určovacieho výroku, ktorý by mal deklarovať existenciu alebo neexistenciu práva alebo\nprávneho vzťahu do minulosti, je možné sa domáhať len určenia, že určité právo alebo právny vzťah\nje alebo nie je daný k dátumu vydania rozhodnutia. Tvrdili, že argumentácia žalobcov je rozporná, keď\nv žalobe uvádzajú že ich rodičia vydržali vlastníctvo k Sporným nehnuteľnostiam a súčasne tvrdia, že\nich starí rodičia A. G. a manž. Q. nadobudli vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy z roku 1925, a\nto z dôvodu, že vydržanie je v zmysle právnej teórie považované za originárny spôsob nadobudnutia\nvlastníctva t.j. bez existencie právneho nástupníctva, s vylúčením prevodu alebo prechodu práva.\nPreto pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti vydržali ich právni predchodcovia,\ntáto skutočnosť je v priamom rozpore s argumentáciou, že nehnuteľnosti nadobudli ich starí rodičia\nna základe kúpnej zmluvy a následnej intabulácie. V prípade, ak by starí rodičia žalobcov nadobudli\nvlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, na ich rodičov by mohlo prejsť prevodom na základe zmluvy\nalebo prechodom dedením. Žalobcovia však neoznačili žiadny právny úkon medzi ich starými rodičmi\na rodičmi, na základe ktorého by došlo k prevodu vlastníckeho práva. Potom by prichádzal do úvahy\nlen prechod ex lege t.j. dedením. Obidva tieto spôsoby však vylučujú nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním. Pokiaľ sa domáhajú vydržania, nie je možné sa odvolávať na údajnú zmluvu z roku 1925.\nĎalej uviedli, že jednou z podmienok vydržania je dobromyseľnosť. Na jej splnenie je potrebné preukázať\nna strane žalobcov aspoň putatívny titul. Takýto titul svedčiaci rodičom žalobcov však zo strany žalobcov\noznačený nebol. Tým žalobcovia nepreukázali dobromyseľnosť, pretože samotná skutočnosť, že subjekt\nzačne užívať a užíva určitú vec, ešte samo o sebe neznamená, že je dobromyseľný. Hoci žalobcovia\npreukazujú listinou Okresného súdu Šahy a Okresného súdu Modrý Kameň, že ich starí rodičia Sporné\nnehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy z roku 1925, takúto kúpnu zmluvu nepredložili, a ani\nz označeným listín nie je zrejmé, že sa mali týkať predmetných nehnuteľností. Preto neuniesli dôkazné\nbremeno vo vzťahu k dobromyseľnosti.\n7. Žalovaní na pojednávaní dňa 21.9.2017 uviedli, že nie je prípustné zdôvodňovať právny nárok\nna určenie vlastníckeho práva vydržaním a súčasne opierať tento nárok o kúpnu zmluvu, o ktorej\nžalobcovia tvrdia, že bola platná. Podmienkou vydržania okrem iného je aj dobromyseľnosť, ktorú\npreukazuje existencia aspoň tzv. putatívneho, domnelého právneho titulu. Môže to byť zmluva alebo iná\nskutočnosť, o ktorej nemali účastníci objektívnu možnosť vedieť, že je neplatná, respektíve iný úkon.\nAvšak takýto aj keď len domnelý právny titul nebol zo strany žalobcov preukázaný, pretože kúpna zmluva\nsa týka pozemkov, ktoré sú úplne inde ako sporné pozemky. Ako ďalšia podmienka pre nadobudnutie\nvlastníckeho práva vydržaním je držba, samotné užívanie nehnuteľnosti neznamená, že je užívateľ aj\ndobromyseľný a drží danú vec s úmyslom ju vlastniť. Žalobcovia nepreukázali svoju dobromyseľnosť,\npretože nepreukázali žiadny právny titul, hoci neplatný, alebo domnelý, na základe ktorého by mali užívať\nalebo držať pre seba dané sporné pozemky minimálne od 50-tych rokov. Takýto titul žalobcovia ani\nneoznačili. Domáhajú sa pritom uznania vydržacej doby nie od starých rodičov, ale od rodičov, ktorí boli\nzapísaní v príslušných listinách ako užívatelia v 50-tych rokoch, nie ako držitelia. A ako domnelý titul\nuviedli iba zmluvu z roku 1925, ktorej použitie bolo znaleckým posudkom vylúčené. Okrem toho najskôr\ntvrdili, že vydržaciu dobu počítajú od roku 1928 a teraz tvrdia, že len od 50-tych rokov. Zdôraznili, že\nich právnej predchodkyni Q. F., O. E., ktorá zomrela v roku 1938, tzn. ešte predtým, ako boli stratené\n\npozemkové knihy, bolo priznané dedičské právo k daných sporným pozemkom, a to k stavu, ktorý\npanoval ku dňu jej smrti v roku 1938 a aj od tejto právnej predchodkyne si odvodzujú existenciu svojho\nvlastníckeho práva. Skutočnosť, že nikto nenamietal výstavbu rodinného domu na daných pozemkoch\nsám o sebe nepreukazuje existenciu právneho titulu ani dobromyseľnosť žalobcov. Ďalej uviedli, že\nvlastnícke právo na nich prešlo na základe zmlúv, kde ich právni predchodcovia boli zapísaní na listoch\nvlastníctva a ich právni predchodcovia nadobudli tieto nehnuteľnosti buď kúpnou zmluvou alebo na\nzáklade dedičského konania, čo preukázali predložením dedičských rozhodnutí, na základe ktorých\nodvodzujú existenciu svojho vlastníckeho práva. Keďže sa jedná o rozhodnutia súdu, platí domnienka\nich správnosti a pravdivosti, pokiaľ nie je preukázané inak. V tomto konaní však iný stav preukázaný\nnebol.\n8. Súd v spore pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. 3C/302/2014-387 zo dňa 23. októbra 2017, ktorým\nurčil, že Sporné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov Otca a Matky\nžalobkýň 1/ a 2/. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 11Co/10/2018 - 410 zo dňa 11.\napríla 2019 bol rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/302/2014-387 zo dňa 23. októbra 2017\nzmenený tak, že Sporné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov Otca\na Matky žalobkýň 1/ a 2, a to ku dňu smrti Otca žalobkýň 1/ a 2/. Najvyšší súd SR uznesením\nsp. zn. 2 Cdo 326/2020 zo dňa 21. decembra 2022 zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd s prvom rade\npoukázal na to, že pre vydržanie pozemku je rozhodujúci reálny stav v prírode, v akom držiteľ po\nzákonom predpísanú minimálnu dobu 10 rokov s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom\nna všetky okolnosti v dobrej viere, že mu tento pozemok (parcela) v príslušných hraniciach, určených v\nprírode hraničiacim plotom, vlastnícky patrí. Pri hodnotení významu držby podľa minulej právnej úpravy\nnemožno prehliadnuť, že držba na základe zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná; súčasťou\nskutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene. Nová právna úprava (zákon č. 509/1991\nZb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky\nnevyhnutnej vydržacej doby. Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti mohli nastať najskôr 01.\njanuára 1992. Z toho možno vyvodiť, že celá 10-ročná lehota nemusí uplynúť až po jeho účinnosti,\nt. j. po 01. januári 1992. Pre započítanie vydržacej doby treba zohľadniť aj ustanovenie § 865 ods. 3\nObčianskeho zákonníka - ide o možnosť započítania vydržacej doby uplynutej pred 01. aprílom 1983\n- podľa ktorého bolo možno túto dobu započítať celú (t. j. vlastnú, aj predchodcom), avšak vydržacia\ndoba nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného roka po 01. apríli 1983, teda 31. marca 1984.\nĎalej najvyšší súd uviedol, že žalovaní už v odvolaní dôvodne poukazovali na to, že okresný súd síce\nrozsudkom vyhovel žalobe s odôvodnením, že právni predchodcovia žalobcov (starí/rodičia) predmetné\nnehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné od roku 1958, kedy si postavili dom, teraz súp. č. XX na parc.\nč. N. XXX, avšak súd prvej inštancie opomenul uviesť, na základe akých konkrétnych skutočností, t. j.\nna základe akého právneho titulu vstúpili do užívania týchto nehnuteľností dobromyseľne tak, že boli\noprávnení ich užívať ako svoje. Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti,\nbudú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti\nnadobúdateľa. V danom prípade, však zo strany súdu prvej inštancie v rozhodnutí chýbala odpoveď na\notázku dobromyseľnosti vstupu právnych predchodcov žalobcov do držby predmetných nehnuteľností.\nReagujúc na odvolacie námietky žalovaných, následne odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že\nsporné pozemky vydržali už právni predchodcovia žalobcov (pra/starí rodičia - A. G. a Q. G.) v roku 1935,\na to na základe kúpnej zmluvy z roku 1925. Vo svojom rozhodnutí však neozrejmil skutočnosť, ako mohla\nQ. G. nadobudnúť sporné pozemky spolu s manželom A. G. do BSM vydržaním v roku 1935, keď dňa 10.\njúna 1926 zomrela. Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkového stavu, že vydržanie sporných parciel\nsa odvíja od kúpnej zmluvy z roku 1925, uzavretej A. G. a manž. Q. G., ktorá sa síce nezachovala, ale\nbola intabulovaná do pozemnoknižnej zápisnice. Ďalej odvolací súd uviedol, že následne v roku 1928,\npotom, ako zomrela Q. G. O. E., na jej meno vedené vlastníctvo v pozemnoknižných zápisniciach 115,\n323, 274, 285, 292, 424 prešlo titulom dedičstva na ich deti G., D., R. a A., každému po 1/3-ine. V tejto\nsúvislosti žalovaní už v odvolaní namietali, že v rámci dokazovania bolo preukázané, že pozemky, ktoré\nsú predmetom danej kúpnej zmluvy z roku 1925 sa nenachádzajú na mieste, na ktorom sa nachádzajú\nsporné parcely, vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku I. R. na str. 11, a preto táto zmluva nemôže\npredstavovať putatívny titul, ktorý je podstatný pre konštatovanie dobromyseľnosti a oprávnenej držby,\navšak odvolací súd sa ani s uvedenou námietkou nevysporiadal a nedal na ňu žiadnu odpoveď. Z\nuvedeného je tak zrejmé, že z rozhodnutia odvolacieho súdu jasne nevyplýva kto ?, kedy ? a na základe\nčoho ? (titul aj putatívny) vstúpil zo strany právnych predchodcov žalobcov do dobromyseľnej držby\nohľadne sporných nehnuteľností. Predpokladom vydržania je totiž skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom\n\nna všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, a teda, že nekoná bezprávne, keď si\nprisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby\npreukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace\no poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R\n45/1986). Ďalej dovolací súd uviedol, že súd odvolací nedal odpoveď na odvolaciu námietku, že pokiaľ\nteda boli vlastníkmi sporných pozemkov už pra/starí rodičia žalobcov, vlastníctvo k týmto pozemkom\nmohlo prejsť na rodičov/starých rodičov žalobcov len ich smrťou - dedením, avšak veci nadobudnuté\ndedičstvom nespadajú pod režim BSM, a preto je vylúčené, aby rodičia/starí rodičia žalobcov (A. G., O.\nP., zomr. XX.XX.XXXX a A. G., zomr. XX.XX.XXXX) nadobudli vlastníckeho právo k sporným pozemkom\ndo režimu BSM. V tejto súvislosti dovolací súd poukázal na skutočnosť, že vlastnícke právo k veci, ktorá\nnebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa\na že vlastnícke právo poručiteľa sa určuje k okamihu jeho smrti (t. j. k poslednému možnému okamihu,\nkedy poručiteľ toto vlastnícke právo ešte mohol mať).\n9. Po vrátení veci dovolacím súdom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 11Co/14/2023 –\n535 zo dňa 29. februára 2024 rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/302/2014-387 zo dňa 23.\noktóbra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odvodnením, že znalec I. A. R. v rámci znaleckého\nposudku č. 6/2017 v odpovedi na otázku č. (str. 11 posudku) konštatuje, že parcely, ktoré boli predmetom\nkúpnej zmluvy z roku 1925 sa nenachádzajú v riešenej lokalite (t.j. na mieste Sporných nehnuteľností),\nale sa nachádzajú v iných častiach katastrálneho územia F.. Uvedený dôkaz nebol pritom v konaní\nvyvrátený vykonaním iného dôkazu. Uvedené konštatovanie znalca a znalecký posudok ako dôkaz sú\npritom podstatné pre celé konanie, keďže priamo podmieňuje aj dobromyseľnosť a oprávnenosť držby\nprávnych predchodcov žalobcov. Keďže predmetom kúpnej zmluvy z roku 1925 boli iné nehnuteľnosti\nako Sporné nehnuteľnosti, je potom nevyhnutným záver, že právni predchodcovia žalobcov (pra/starí\nrodičia) nemohli byť dobromyseľní v rámci inštitútu vydržania a takými potom nemohli byť ani ďalší\nprávni predchodcovia žalobcov (rodičia/starí rodičia). Zmluva z roku 1925 potom nemôže predstavovať\nputatívny titul, ktorý je nevyhnutný pre konštatovanie dobromyseľnosti a oprávnenej držby. Zo spisu\nďalej vyplýva, že kúpna zmluva z roku 1925 bola riadne intabulovaná. Pokiaľ boli Sporné nehnuteľnosti\nvo vlastníctve pra/starých rodičov, okamihom ich smrti mali prejsť na dedičov, avšak v konaní nebol\nvykonaný žiaden dôkaz, preukazujúci prevod sporných pozemkov na rodičov/starých rodičov žalobcov.\nSúčasný originárny (vydržanie pozemkov pra/starými rodičmi) a derivatívny (nadobudnutie vlastníctva\nna základe kúpnej zmluvy z roku 1925) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva sa však pojmovo\nvylučuje. S uvedeným argumentom sa prvoinštančný súd nevysporiadal. Prvoinštančný súd rozhodol,\nže sporné nehnuteľnosti patrili do BSM rodičov/starých rodičov. Žalovaní poukázali na to, že veci\nnadobudnuté dedičstvom nespadajú pod režim BSM, teda je vylúčené, aby rodičia/starí rodičia žalobcov\nnadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom do BSM. Žalovaní namietali, že pokiaľ prvoinštančný\nsúd rozhodol, že predmetné pozemky patria do BSM rodičov/starých rodičov, takto formulovaný nárok\nnespĺňa podmienky naliehavého právneho záujmu, keďže na základe tohto výroku nie je možné začať\nprípadné dedičské konanie a tento výrok nedáva odpoveď na základnú otázku, či určitá vec patrila\nalebo nepatrila do dedičstva (vec mohla patriť do BSM, ale napr. ešte pred smrťou mohla byť scudzená,\nt.j. nepatrila by do dedičstva). Pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru, že podstatou žaloby je\ndomáhanie sa žalobcov, že sporné pozemky patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov,\npožadovaný petit tomu nezodpovedá. Určenie časového okamihu je však rozhodujúce, keďže časový\nokamih determinuje, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva, t.j. či predmetné právo v rozhodnom okamihu\nexistuje alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobami o určenie vlastníctva sú aj žaloby o\nurčenie vecí patriacich do dedičstva, resp. žaloby o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom\nveci. Takýmto spôsobom však žaloba sformulovaná nebola, t.j. takáto žaloba nespĺňala podmienky pre\nzistenie naliehavého právneho záujmu a naliehavosť právneho záujmu z formulácie petitu nevyplýva.\n10. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobcovia písomným podaním zo dňa 2.5.2025 (na č.l. 567\nspisu) pristúpili k zmene žalobného petitu tak, že sa domáhajú, aby súd určil, že Sporné nehnuteľnosti\npatrili v celosti do vlastníctva poručiteľa Otca žalobkýň 1/ a 2/ v čase jeho smrti. Z dôvodu, že\nvýsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom aj na konanie o zmenenej žalobe, súd uznesením\nvyhláseným na pojednávaní dňa 7.5.2025 zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. zákona č. 160/2015\nZz. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) pripustil. Na predmetnom pojednávaní žalobcovia\nnenavrhli vykonať žiadne dôkazy. V záverečnej reči uviedli, že v rámci celého konania preukázali,\nže právni predchodcovia žalobcov užívali Sporné nehnuteľnosti ako svoje vlastné, a to z dôvodu,\nže tam mali postavený jednak rodinný dom, záhradu a aj ďalšie príslušenstvá, ktoré k tomuto domu\n\npatria. Takže sa preukázalo, že zo strany právnych predchodcov išlo o držbu a užívanie v domnení,\nže sú to nehnuteľnosti, ktoré im vlastnícky patria. Celý stav bol zapríčinený zlou evidenciou ešte\nz predminulého storočia, 1890 a 1907, kde sa obnovovali tieto právne vzťahy a boli nepresne prenesené\ndo pozemkových kníh. Žalovaní predmetné nehnuteľnosti vôbec neužívali, nadobudli ich len právne na\nzáklade zápisov podľa určeného operátu, ešte z roku 1907.\n11. Žalovaní na tomto pojednávaní poukázali na skutočnosť, že bol podaný návrh na zmenu žaloby,\nresp. žalobného petitu, ktorý právny zástupca podal za žalobcov 1/ - 4/, avšak z elektronického súdneho\nspisu vyplýva, že tento zastupuje len žalobcov v 2. až 4. rade. Pokiaľ takýto návrh podal aj za žalobcu 1/,\ntoto nie je podanie, ktoré by bolo spôsobilé, aby súd o ňom rozhodoval. V rámci záverečnej reči uviedli,\nže keďže na dnešnom pojednávaní nedošlo k zmene ani k doplneniu dôkazov, ktoré neboli vykonané\nv doterajšej fáze konania, majú za to, že nedostatky právnej argumentácie žalobcov, ktoré identifikoval\nči už dovolací súd, alebo krajský súd, zostávajú zachované. Žalovaní považujú žalobu za vnútorne\nrozpornú, čo sa týka najmä tvrdenia o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k daným pozemkom\nzo strany žalobcov, keďže na jednej strane odvodzujú svoje vlastnícke právo z kúpnej zmluvy z roku\n1925 a súčasne tvrdia, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čo je originárny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva, pričom tieto dva spôsoby sa navzájom vylučujú. V zmysle záverečnej\nreči právneho zástupcu žalobcov,zase vyplýva, že sa domáhajú nadobudnutia vlastníckeho práva\nz titulu vydržania, teda už iba originálnym spôsobom. Na to, aby žalobcovia mohli byť dobromyseľní\na ich držba dobromyselná, tak je nevyhnutná existencia minimálneho putatívneho titulu, ktorý však\nv tomto konaní preukázaný nebol. Aj z uznesenia dovolacieho súdu, aj z rozhodnutia odvolacieho\nsúdu vyplýva, že kúpna zmluva z roku 1925 nemôže predstavovať takýto domnelý titul, pretože kúpna\nzmluva z roku 1925 sa týka pozemkov, ktoré sa nachádzajú úplne inde ako sú Sporné nehnuteľnosti.\nTáto skutočnosť bola preukázaná aj znaleckým posudkom, aj výsluchom znalca. Obsah znaleckého\nposudku nebol spochybnený ani jednou zo strán, ani nebolo vykonané iné znalecké dokazovanie a nie je\nprodukovaný iný znalecký posudok, ktorý by stanovil iný skutkový a právny záver. Keďže pozemky, ktoré\nboli predmetom kúpnej zmluvy z roku 1925, sa nachádzajú na inom mieste alebo sa nachádzali na inom\nmieste, je vylúčená dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov, ako aj žalobcov samých, pretože\nbez existencie putatívneho titulu vydržanie nie je možné. Skutočnosť, že žalovaní neužívali predmetné\nsporné pozemky je úplne irelevantná v tomto prípade pretože žalovaní odvodzujú svoje vlastnícke práva\nod derivatívneho nadobudnutia vlastníckeho práva, a toto nadobudli prevodmi od vlastníkov. Užívanie\npozemkov nie je podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva derivatívnym spôsobom. Pretože\nžalobcovia nepreukázali v konaní platný právny titul, ktorý by viedol k nadobudnutiu vlastníckeho práva\nk Sporným nehnuteľnostiam, či už počas ich života, alebo počas života ich právnych predchodcov, je\nžaloba v plnom rozsahu nedôvodná.\n12. Súd vo veci vykonal dokazovanie nižšie uvedenými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu\na výsluchmi svedkov T. A., T. T. a I. A. R. a zistil nasledovný skutkový stav.\n13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právnymi predchodcami žalobcov boli A. G., zomr.\nXX.XX.XXXX a Q. G., O. E., zomr. XX.XX.XXXX (Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ a prastarí\nrodičia žalobcov 3/ 4/). Šiahiansky Okresný súd rozhodnutím č. 621/1925 z 17.4.1925 (č.l. 14 a 141\nspisu) nariadil aby na základe „dňa 6.2.1925 v Šahách danej vo verejne notárskej listiny horevziatej\nkúpnopredajnej zmluvy“ .... „pozemnoknižná kancelária na príslušnost pozemnej zápisnici č. 73.173 F.\npod radovým číslom A+1. A+1-2 obsazená dla poradového čísla B 12 a 6 na meno S. A. C. znejúce\nvlastnícke právo pod právnym titulom kúpi vyznačenim 1000 k. kúpnej ceny v prospech G. A. vtelila“.\nDedičstvo po Starom otcovi žalobkýň 1/ a 2/ bolo prejednané Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.\nzn. 8D/91/2013 a jeho predmetom neboli Sporné nehnuteľnosti (viď. Osvedčenie o dedičstve na č.l.\n32 spisu). Po smrti B. matky žalobkýň 1/ a 2/ Okresný súd Modrý Kameň uznesením z 4.7.1928 (č.l.\n13 a 142 spisu) na základe „šahianskym okresným súdom dňa 11-ho júna 1928, pod číslom E.XXX/\nXX vydaného právoplatného pozostalosť odovzdávajúceho výroku“ povolil vklad vlastníckeho práva\nv pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX Q. XXX obce F. „obnažené na meno Q. G.\nO. S. pod právnym titulom dedičnosti v prospech D., R. a A. G. nezl. v 1/3 – 1/3 čiastke“. Dedičské\nkonanie po Starej matke žalobkýň 1/ a 2/ vedené Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 8D/92/2013\nbolo právoplatne zastavené z dôvodu, že Sporné parcely, ktoré sú súčasťou pôvodných parciel reg. „E“\nč. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX Q. XXX/XXX menovaná nevlastnila a vlastnia ich iné osoby (uznesenie\nna č.l. 31 spisu). Právnymi nástupcami Starej matky a Starého otca žalobkýň 1/ a 2/ boli D. K., O. G.,\nR. G. a Otec žalobkýň 1/ a 2/ (ktorý je starým otcom žalobcov 3/ a 4/). Otec žalobkýň 1/ a 2/ - A. G.,\n\nzomr. XX.XX.XXXX, mal za manželku A. G. O. P., zomr. XX.XX.XXXX, ktorá je Matkou žalobkýň 1/ a 2/\na starou matkou žalobcov 3/ a 4/. Podľa zápisnice zo dňa 22.5.1966 (č.l. 16 spisu) A. G. a manželka\nA. G., rod . P. kupujú od Q. K. a manželky D. O. G. jej zdedenú čiastku po otcovi a matke, siestu časť\nz domu a záhrady, ktorú časť predáva sestra D. K. O. G. ako bratovi A. G., pri popisnom čísle domu\n60. Z Dohody uzavretej dňa 21.10.1967 (č.l. 17 spisu) vyplýva, že Otec žalobkýň 1/ a 2/ vypláca svojho\nbrata R. G. z domu, v ktorého byte A. G. býva. Dedičstvo po Otcovi žalobkýň 1/ a 2/ bolo prejednané\nbývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš pod sp. zn. D/144/80 a Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn.\n4D/238/2013 (osvedčenie na č.l. 30 spisu a dedičský spis tunajšieho súdu sp. zn. D 144/80 ) a po Matke\nžalobkýň 1/ a 2/ Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 4D/226/2013 (spis Okresného súdu Veľký\nKrtíš sp. zn. 4D/226/2013). Predmetom týchto dedičských konaní Sporné nehnuteľnosti neboli. Právnym\npredchodcom žalobcov 3/ a 4/ bol ich otec A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dedičstvo po\nňom bolo prejednané Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 4D/304/2015 (spis Okresného súdu Veľký\nKrtíš sp. zn. 4D/304/2015) a matka C. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dedičstvo po nej bolo\nprejednané Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 4D/46/2016.\n14. Podľa identifikácie parciel Dnot 109/2013 z 16.05.2013 (na č.l. 12 spisu) sú Sporné nehnuteľnosti\ntotožné s časťami parciel reg. „E“ č. XXX/XXX, XXX/XXX Q. XXX/XX na LV č. XXX a s časťou parcely\nreg. „E“ č. XXX/XX na LV č. XXX a že na ich zápis do CKN je potrebný geometrický plán. Geometrickým\nplánom zo dňa 4.7.2013 (na č.l. 186 a nasl. spisu) boli parcely XXX a XXX identifikované ako časti parciel\nreg. „E“ č. XXX/XX Q. XXX/XXX a následne zapísané na LV č. XXX (č.l. 22 spisu) v prospech D. K..\nParcelu reg. „E“ č. XXX/XX D. K. nadobudol od žalovanej 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.2010\n(č.l. 28 spisu) a vklad vlastníckeho práva bol v prospech D. K. povolený dňa 5.5.2010 (rozhodnutie\nSprávy katastra veľký G. H. M. XXX/XX na č.l. 27 spisu). Parcely reg. „E“ č. XXX/XXX Q. H. XXX/XXX D.\nK. nadobudol na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 2.11.2012 (č.l. 185\nspisu) od O. P., s tým, že zo spisu Správy katastra Veľký Krtíš sp. zn. V 1487/2012 vyplynulo, že vklad\nvlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra Veľký Krtíš zo dňa 23. 11. 2012. O. P. tieto\nnehnuteľnosti nadobudla v dedičskom konaní po U. E., ktorý zomrel v r. 1992, na základe osvedčenia\ndedičstve zo dňa 17.10.2012 (č.l. 189 spisu). Žalovaný 1/ sa stal vlastníkom parciel č. XXX Q. XXX\nrozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor č. V 402/2015 zo dňa 4.5.2015, a to na\nzáklade darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 18.3.2015 od D. K.. List vlastníctva\npre parcelu reg. „C“ č. XXX nie je založený (výpis z katastra nehnuteľností na č.l. 21 spisu). Podľa výpisu\nz LV č. XXX (č.l. 9 spisu) vlastníkom parcely č. XXX/XX, ktorá je čiastočne totožná s parcelou reg. „C“\nč. XXX, je žalovaná 2/.\n15. Žalobkyňa 1/ v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa narodila v F., H. E. 60, dom je postavený\nna parcele č. XXX. Jej rodičmi sú A. G. a manželka A. G., ktorí užívali tento dom, dvor, záhradu a les.\nTaktiež ona sa tu narodila a žili tu s nimi aj ich súrodenci D. E., ktorá je žalobkyňou 2/ a tiež brat A. G.,\nktorý zomrel. Od jej pamäti Sporné nehnuteľnosti patrili jej starým rodičom, ktorých však žalobkyňa 1/\nnepoznala. K názoru, že Sporné nehnuteľnosti patrili jej starým rodičom, dospela z toho dôvodu, že má\nk dispozícii kúpnopredajnú zmluvu, ktorou nadobudol jej starý otec v roku 1925 Sporné nehnuteľnosti\na tieto kúpil od F. M. A.. Jej starí rodičia boli A. G. a Q. G., O. S.. Predmetný rodinný dom užívali jej starí\nrodičia, následne jej rodičia. Z listín, ktoré predložili súdu vyplýva, že jej otec vyplatil svojich súrodencov\nR. G. a D. G. z celého svojho majetku. Teda z týchto troch parciel č. XXX, XXX Q. XXX. Hranica od\npozemkov starých rodičov žalovaného I/, ktoré bezprostredne susedili so Spornými nehnuteľnosťami\nbol jeden jediný plot, z čoho vyplýva, že nikto iný tie nehnuteľnosti za plotom nevlastnil ako oni. Plot na\nhranici parcely č. XXX však nikdy nebol.\n16. Žalobkyňa 2/ pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa narodila aj vyrástla v Sporných\nnehnuteľnostiach, tieto vždy patrili jej starým rodičom, potom jej rodičom. Na hranici bola stará studňa,\nktorá je tam aj teraz a tvorí hranicu medzi Spornými nehnuteľnosťami a pozemkami žalovaných. Nikdy\npre to neboli žiadne spory, Pokiaľ sa jedná o Sporné nehnuteľnosti, tak spredu pri ceste bol dvor, na\ndvore bol dom, potom bola záhrada, za tým bol vinič a ďalej les. Ďalej uviedla, že v dome na Sporných\nnehnuteľnostiach pôvodne bývali starí rodiča z otcovej strany, jej starí rodičia. Starý otec v čase, keď sa\njej otec oženil a išiel do tohto domu bývať už nežil a nežila už ani stará mama, pretože tá v čase, keď\nzomrel starý otec, už nežila. Žalobkyňa 2/ nevie, kto tam býval. Jej otec sa do tohto domu priženil. Mal\nbrata a sestru, ktorí bývali v tom dome, kde sa on priženil, kde prišiel bývať po svadbe so svojou ženou.\nĎalej uviedla, že ani záhrada ani les neboli oplotené.\n\n17. Žalovaný 1/ pri výsluchu uviedol, že čo sa týka parciel č. XXX Q. XXX, tieto užívali žalobcovia a ich\nprávni predchodcovia. Ako chlapec si na to pamätá. Nevie na základe čoho to užívali, nevenoval tomu\npozornosť. Asi pred 15 rokmi mu však jeho teta P. spomínala, že E. mali vo vlastníctve časť parciel\nč. XXX Q. XXX a vlastne potom po E. túto parcelu nadobudli P., od ktorých to odkúpil jeho syn D. K.\na od neho nadobudol vlastnícke právo žalovaný 1/. Parcela reg. E parcelné číslo E XXX/XXX patrila E..\nE. túto parcelu vyčistili, pripravili si drevo na odvoz, pretože chceli tam pásť ovce a drevo si chceli dať\nodviesť domov, toto drevo však poodnášali G.. Preto tvrdí, že G. museli vedieť, že parcela E XXX/XXX\npatrí E.. Bolo to pred 25 rokmi. Pokiaľ sa jedná o drevený plot, žalovaný 1/ tvrdí, že tento drevený plot\nbol hranicou, ale medzi K. a E.. Jedná sa o parcelu č. E XXX/XXX. Nebola to hranica medzi G. a K..\n18. Svedkyňa T. A. na pojednávaní uviedla, že od roku 1957 býva v rodinnom dome, ktorý je v susedstve\ns rodinným domom žalobcov. Svoj dom kúpila od S. A. C. a pozemok od E.. V susednom dome býval\nG. A. (Starý otec žalobkýň 1/ a 2/), manželka Q. (Stará matka žalobkýň 1/ a 2/) a potom manželka G.\nL., pretože prvá manželka mu zomrela. Z dôvodu, že sa svedkyňa narodila v Obci F., poznala ho, ale\nkeď sa nasťahovala do svojho rodinného domu, už nežil, žil len jeho syn G. A. (Otec žalobkýň 1/ a 2/).\nPotvrdila, že tam G. stále bývali a bývajú aj dodnes. Vždy boli vo veľmi dobrom vzťahu so susedmi K.,\nnavštevovali sa. Ďalej uviedla, že G. mali vpredu dvor a za ním záhradu a vinicu. Ďalej bol les, ten nevie\npresne koho bol, vie len to, že tam mal E. nie veľmi široký pás. Tvrdila, že pozemok kúpili Starý otec\nžalobkýň 1/ a 2/ a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ od S. A. M.. Záhradu a les kúpili tiež od neho, pretože\nto patrilo dohromady. To že to kúpili, svedkyňa vie od svojej mamy, ale či uzavreli aj zmluvu, to nevie.\n19. Svedkyňa T. T., starostka obce F., na pojednávaní uviedla, že evidencia daňových priznaní existuje\nod r. 1991. Daňové priznania za roky 1991 až 1994 boli navrhnuté na vyradenie, tieto sa už v evidencii\nobce nenachádzajú, len v pomocnej evidencii, v zošite. Ostatné daňové priznania, ktoré podávala A.\nG. sa týkajú rokov 1996 až 2012. Od roku 2013 už daňové priznanie podával D. K. a v súčasnej dobe\nžalovaný 1/. Daňové priznania za r. 1996 – 1999, z ktorých nevyplýva, či tieto podáva vlastník, nájomca\nalebo užívateľ, prijala obec na základe zákona, z ktorého vyplýva, že daňové priznanie podáva buď\nvlastník alebo nájomca alebo užívateľ a pokiaľ sú tieto políčka prázdne, obec to nezaujímalo, pretože\nobec kontroluje len správnosť daňového priznania v tom, o aký pozemok sa jedná, aké je parcelné číslo,\njeho výmera, ale či je to vlastník, užívateľ alebo nájomca to obec nezaujíma, pretože sadzba dane je\nrovnaká. Takže pokiaľ to nebolo vyplnené, nebrali to do úvahy, lebo daňové priznanie musí podať buď\nvlastník, alebo nájomca, alebo užívateľ. Obec nezaujíma či je niekto vlastník, užívateľ alebo nájomca.\nKeď už niekto podá daňové priznanie na obec, tak už v poslednom prípade musí byť len užívateľ, pokiaľ\nnie je vlastník alebo nájomca.\n20. Z daňových priznaní k dani z nehnuteľností na č.l. 200 – 212 spisu vyplynulo, že daňové priznanie\nza r. 1996 podala Matka žalobkýň 1/ a 2/ na parcely č. XXX/X, XXX/XX Q. XXX/X s tým, že vo vzťahu\nk uvedeným nehnuteľnostiam neuviedla, či je ich vlastníkom, nájomcom alebo užívateľom. Priznanie\nza r. 2000 podala Matka žalobkýň 1/ a 2/ aj na Sporné parcely s tým, že opätovne neuviedla, či je ich\nvlastníkom, nájomcom alebo užívateľom. Daňové priznanie za r. 2005 Matka žalobkýň 1/ a 2/ podala\nako užívateľ Sporných nehnuteľností, zatiaľ čo daňové priznanie za r. 2009 ako vlastník parcely XXX\na bez uvedenia vzťahu pokiaľ sa jedná o parcely XXX a XXX.\n21. Svedok I. A. R. na pojednávaní uviedol, že pri zhotovení registra obnovenej evidencii pozemkov\nv kat. úz. F. vychádzali zo špecifických podmienok, a to z určeného operátu, ktorým bol stav operátu\npozemkového katastra, mapového operátu, ktorý sa nachádzal v geodetickom archíve a parcelného\nprotokolu na Správe katastra vo Veľkom Krtíši. Určil sa operát pozemkového katastra z toho dôvodu,\nže sa nezachoval pozemoknižný operát. Pretože vychádzali z mapy určeného operátu z rokov 1881\na 1871 a z parcelného protokolu z roku 1909, jedná sa o operát staršieho dáta ako rok 1925. Novšie\noperáty neboli k dispozícii, sú tam len pozemnostné hárky, ktoré použili prednostne z roku 1909 a môže\nbyť aj neskôr. Pozemnostné hárky slúžili na evidenciu držby a na platenie daní v danej dobe a boli\nv nich uvedené mená, parcelné čísla na stav bývalej mapy pozemkového katastra z roku 1871. Na\notázku, či vie stotožniť Sporné nehnuteľnosti s pozemnostnými hárkami, svedok uviedol, že je to ťažko\nidentifikovateľné, pretože je tam stratená pozemková kniha a preto absentujú pozemnoknižné zápisy,\nktoré nemohli byť vykonávané a mapy pozemoknižné nenašiel. Preto pozemkový kataster nemusí\nkorešpondovať s údajmi v pozemkovej knihe, lebo prevody v pozemkovej knihe fungovali, zápisy mohli\nbyť vykonané a napr. držba nemusela byť zmenená.\n\n22. Žalobcovia predložili súdu súkromný znalecký posudok č. 6/2017 zo dňa 31.05.2017 znalca I.\nA. R., z odboru geodézia a kartografia. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že pre katastrálne\núzemie F. nie je k dispozícii operát pozemkovej knihy, nenachádzajú sa ani pozemnoknižné mapy, ani\npozemnoknižné zápisnice. K dispozícii je len operát bývalého pozemkového katastra, na základe ktorého\nsa v minulosti evidovala držba a daňové povinnosti. Súčasťou tohto operátu sú len mapy bývalého\npozemkového katastra, a to katastrálne mapy z roku 1871, katastrálne náčrty z roku 1881, parcelný\nprotokol z roku 1909, register držiteľov z roku 1947, pozemnostné hárky so zápismi z rokov 1909 až\n1946 a nekompletné výkazy – záznamy zmien z rokov 1910-1946. V okresnom archíve sa nachádza\ndokument „Protokol o vyšetrení skutočnej držby srovnaním so stavom pozemnoknižným“ (príloha č. 11\nznaleckého posudku), v ktorom je spísaný presný súpis všetkých pozemnoknižných zápisníc s uvedením\npozemnoknižných parciel a menami pozemnoknižných majiteľov. Identifikácia pozemnoknižného stavu\nna stav podľa bývalého pozemkového katastra je možná len na základe zachovaného zrovnávacieho\nzostavenia (príloha 12 znaleckého posudku). Z takto získaných podkladov znalec vyhotovil identifikáciu\npozemnoknižného stavu na stav bývalého pozemkového katastra (príloha 14 znaleckého posudku).\nPozemnoknižné zápisnice, do ktorých bola intabulovaná kúpna zmluva, ktorú uzavrel Starý otec\nžalobkýň 1/ a 2/ a ani pozemnoknižné zápisnice č. 115, 323, 274, 285, 292, 424, v ktorých vedené\nparcely boli po smrti Starej matky žalobkýň 1/ a 2/ prevedené na mal. deti. D. G., B. G. a otca žalobkýň 1/\na 2/ po 1/3 neobsahujú pozemnoknižné parcely v riešenej lokalite a nachádzajú sa v iných častiach k.ú.\nF., o čom svedčí zachované „Zrovnávacie zostavenie” a výmery jednotlivých parciel podľa „Protokolu\no prešetrení držby”. Správny pozemnoknižný stav z danej lokality je uvedený v prílohe č. 11 a 14\nznaleckého posudku. Užívací stav sa začal evidovať až po roku 1958, kde v rokoch 1958 - 1959 prebehlo\nv k.ú. F. zakladanie Jednotnej evidencie pôdy. Parcely XXX/X a XXX/X boli zapísané na evidenčný list\n(ďalej len „EL“) č. 32 - G. A., neskôr po roku 1965 prebehlo zakladanie evidencie nehnuteľností (ďalej\nlen “EN\"). V roku 1977 došlo pri parcele EN č. XXX/X k zmene čísla EL z XX na XX — G. A. a manž. A..\nV roku 1983 bol EL č. XX zrušený (nenachádza sa v archívnych dokumentoch katastra nehnuteľností)\na nahradený EL č. XX - G. A. O. C.60 — parcela EN č. XXX/X Q. XXX/X. V roku 1983 bola parcela EN\nč. XXX/X zapísaná na EL č. X - K. S. M..XX. Po zápise Záznamu podrobného merania zmien (ďalej len\n„ZMVM“) do KN v roku 1995 došlo k prečíslovaniu parciel. Parcely CKN č. XXX Q. XXX boli zapísané\nna EL č. XX (ako parcely zodpovedajúce parcelám EN pred ZMVM č. XXX/X, XXX/XX Q. XXX/XX) a\nparcela CKN č. XXX bola zapísaná na EL č. X (ako parcela zodpovedajúca parcele EN pred ZMVM č.\nXXX/X) –prílohy č. 15 až 27. Prvýkrát boli parcely XXX a XXX zapísané na LV na základe žiadosti o zápis\ngeometrického plánu č. R 232/2013 pod PVZ č. 31/13. V geometrickom pláne č. 36046728-43/2013 vid'. spis číslo listu 187 bol stav CKN identifikovaný na stav určeného operátu a to parciel KNE č. XXX/XX\nQ. XXX/XXX, ktoré boli vedené v tom čase na LV č. XXX na mene D. K. O. K. v 1/1-ine. Zápis vlastníctva\npre parcelu CKN č. XXX nebol doposiaľ vykonaný.\n23. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Stredný občiansky zákonník“)\nvydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom\nvlastníctve.\n24. Podľa § 116 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne,\nkto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba\ndesaťročná.\n25. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu\npredchodcu (ust. ods. 2 § 116 Stredného občianskeho zákonníka).\n26. Podľa § 145 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.\n27. Podľa § 562 Stredného Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie\nje ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne\npomery spravujú skorším právom.\n28. Podľa § 566 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom\n1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty,\npočítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo\ndňa, keď lehota začala bežať.\n\n29. Podľa § 566 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.\n30. Podľa § 132a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983\n(ďalej aj „OZ v znení účinnom od 1.4.1983) kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na\nvšetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva\nna ochranu, ako má vlastník.\n31. Podľa § 135a ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.4.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom\nosobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri\nroky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).\n32. Podľa § 507a ods. 1 a 3 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983) OZ v znení\núčinnom od 1.4.1983 pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne\nvzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa\nzapočíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods.\n1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom\n1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.\n33. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo\npredstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je\nvlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená.\nK zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania patria: a) nadobúdateľ\nje oprávneným držiteľom veci b) nepretržitosť vydržacej doby. Podľa práva platného do 31. decembra\n1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov a v českých krajoch 30 rokov. Stredný občiansky\nzákonník, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1951 (a bol zrušený s účinnosťou od 1.4.1964 zákonom\nč. 40/1964 Zb.), ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie,\nktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty,\nnajneskôr však do 31. decembra 1960 (§ 566 Stredného občianskeho zákonníka). Vydržanie bolo\ndo 31. decembra 1950, s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca\n1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému.\nVyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy,\nkeď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na\núzemí Slovenska do 31. decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa\nStredného občianskeho zákonníka bola dobromyseľnosť potrebná počas celého plynutia vydržacej\ndoby (R 65/1972). So Stredným Občianskym zákonníkom v súvislosti s nadobúdaním vlastníctva k\nnehnuteľnosti bola spojená ešte jedna významná zmena. Opustila sa zásada dovtedajšieho práva, že\nprevod vlastníctva k nehnuteľnej veci sa uskutoční až zápisom do pozemkovej knihy, alebo uložením\nlistiny na súde. Zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo uloženie listiny na súde bol\nponechaný len z dôvodu potrebnej kontroly a evidencie. Tak ako u hnuteľných vecí aj u nehnuteľných\nbola prijatá zásada, že k prevodu vlastníctva dôjde „len čo je zmluva skutkom\" (jej perfekciou). Tento\nzákon síce určoval, že sa prevod vlastníctva zapíše do pozemkových alebo železničných kníh (§\n112), uvedený zápis už so zreteľom na ostatné ustanovenia mal len deklaratornú povahu a upustilo\nsa od konštitutívnej povahy zápisu. Občiansky zákonník z roku 1964 (zákon č. 40/ 1964 Zb.) právny\ntitul nadobudnutia vlastníctva vydržaním neupravoval. V značne obmedzenej a osobitnej forme bol\nzavedený až novelou č. 131/1982 Zb. v § 135a s účinnosťou od 1. apríla 1983, ktorá už pozná aj\npojem „dobromyseľný držiteľ“ (§ 132a). Pokiaľ ide o beh a započítanie vydržacej doby a aj čo do\npredmetu spôsobilého na vydržanie, pôsobí retroaktívne (§ 507a ods. 3). Pred účinnosťou tejto novely\n(1. apríla 1983) nijaká vec nebola spôsobilá na vydržanie. Na druhej strane bola tu vykrytá doba na\nzapočítanie do nepretržitej držby od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983 (k uvedenému pozri Štefanko J.:\nZapočítanie vydržacej doby pred 1. januárom 1992. In Ars Notaria 2/1998, str. 24-26). Účinky vydržania\npodľa ustanovenia § 135a OZ (v znení od 1.4.1983 do 1. januára 1992) mohli nastať vzhľadom na\nustanovenie § 507a ods. 3 OZ (zákon č. 131/1982 Zb.) najskôr od 1. apríla 1984. Toto ustanovenie\numožňuje, aby do vydržacej doby uvedenej v ustanovení § 135a ods. 1 OZ bolo možné započítať aj\ndobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za podmienok ustanovených v § 135a ods. 1 a 2\nOZ mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému\n\nbremenu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. (R 50/1985, či\nrozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 1 Cz 86/84).\n34. Ak už bolo uvedené vyššie, podanou žalobou sa žalobcovia pôvodne domáhali určenia, že Sporné\nnehnuteľnosti patrili do BSM Otca a Matky žalobkýň 1/ a 2/, ktorí boli zároveň starými rodičmi žalobcov\n3/ a 4/. Žalobu podali na prvostupňový súd dňa 6.11.2014, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP“) s tým, že naliehavý právny záujem na určení (ust. § 80\npísm. c/ OSP) odvodzovali od toho, že hoci Sporné nehnuteľnosti nadobudli ich právni predchodcovia,\nSporné nehnuteľnosti v dedičských konania po právnych predchodcoch prededené neboli z dôvodu,\nže sú ako vlastníci Sporných nehnuteľností evidovaní žalovaní. Súdna prax pritom dlhodobo akceptuje\nžaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní\no takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom danej veci. Požadované\nurčenie sa tu vzťahuje na deň smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať\nvplyv na rozhodnutie súdu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010, sp. zn. 1\nCdo 183/2009 a sp. zn. 3 Cdo 178/2006). Vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského\nkonania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa a toto vlastnícke právo\nporučiteľa sa určuje k okamihu jeho smrti, t. j. k poslednému možnému okamihu, kedy poručiteľ toto\nvlastnícke právo ešte mohol mať (R 32/2011). Žalobcami pôvodne formulovaný petit, v zmysle ktorého\nmali Sporné nehnuteľnosti patriť do BSM dvoch poručiteľov, z ktorých každý zomrel iný deň (Matka\nžalobkýň 1/ a 2/ dňa 20.07.2012 a Otec žalobkýň 1/ a 2/ dňa 28.03.1980) tak nenapĺňa vyššie citované\npodmienky, za ktorých už spomínaná judikatúra žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva (resp.\nže poručiteľ bol ku dňu svojej smrti jej vlastníkom), pripúšťa. Je tomu tak preto, že z predmetného\npetitu nevyplýva, ku ktorému dňu mali Sporné nehnuteľnosti do BSM poručiteľov patriť a nedáva ani\npredpoklad na začatie následného konania o dedičstve, ktorého predmetom by Sporné nehnuteľnosti\nboli. Tým nespĺňa ani predpoklad, že žalobcovia majú na takto formulovanom určení vlastníckeho práva\nnaliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ OSP v čase podania žaloby, resp. v súčasnosti § 137 písm.\nc/ CSP). Uvedené sa napokon stalo jedným z dôvodov, pre ktorý krajský súd pôvodný rozsudok súdu\nprvej inštancie zrušil (k tomu pozri najmä bod 10.3. a 10.4. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č.k. 11Co/14/2023–535 zo dňa 29. februára 2024). Ako už bolo uvedené vyššie,\nžalobcovia následne so súhlasom súdu pristúpili k zmene žalobného petitu tak, že sa domáhajú, že\nSporné nehnuteľnosti patrili v celosti do vlastníctva poručiteľa - Otca žalobkýň 1/ a 2/ v čase jeho smrti.\nV tomto prípade už ide o procesne prípustnú žalobu, ktorou žalobcovia v podstate chcú deklarovať,\nže Otec žalobkýň 1/ a 2/ (ktorý je zároveň starým otcom žalobcov 3/ a 4/ ) bol k okamihu svojej\nsmrti vlastníkom Sporných nehnuteľností, a teda, že Sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom.\nZ dôvodu, že v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci parciel XXX a XXX vedení žalovaní, v prípade\nparcely XXX LV nie je založený (navyše vlastníkom parcely č. XXX/XX, ktorá je čiastočne totožná\ns parcelou reg. „C“ č. XXX, je žalovaná 2/) a tak isto aj z dôvodu, že určujúci výrok, že poručiteľ bol ku\ndňu svojej smrti vlastníkom nejakej veci, môže byť predpokladom na začatie konania o dedičstve, majú\nzároveň žalobcovia naliehavý právny záujem na takomto určení. Napokon, nedôvodná bola námietka\nžalovaných, že právny zástupca JUDr. Alan Zvara, ktorý písomným podaním zo dňa 2.5.2025 (na č.l. 567\nspisu) zmenu žaloby navrhol, je podľa obsahu spisu právnym zástupcom len žalobcov 2/ - 4/. Z obsahu\nspisu totiž vyplýva, že i žalobkyňa 1/ splnomocnila na svoje zastupovanie advokáta A. Q. J., a to dňa\n26.10.2021 (na č.l. 481c spisu).\n35. Napriek vyššie uvedenému však podanej žalobe (ani po zmene žalobného petitu) nebolo možné\nvyhovieť, a to z nasledovných dôvodov.\n36. Žalobcovia skutkovo svoj nárok v žalobe vymedzili tak, že v r. 1925 Starý otec žalobkýň 1/ a 2/\nuzavrel kúpnu zmluvu, ktorá aj bola intabulovaná do pozemnoknižnej zápisnice a následne v roku 1928\npotom, ako zomrela jeho manželka, Stará matka žalobkýň 1/ a 2/, na jej meno vedené vlastníctvo v\npozemnoknižných zápisniciach č. 115, 323, 274, 285, 292, 424 prešlo titulom dedičstva na ich deti D.\nG., R. G. a Otca žalobkýň 1/ a 2/, každému po 1/3-ine. Po smrti Starého otca a Starej matky žalobkýň\n1/ a 2/ Sporné nehnuteľnosti užíval Otec žalobkýň 1/ a 2/ s manželkou (Matkou žalobkýň 1/ a 2/) ,\npričom Otec žalobkýň 1/ a 2/ vyplatil v roku 1966 všetkých svojich súrodencov z podielu rodinného domu\na pozemkov, a to D. K. (O. G. – pozn. súdu) a R. G.. Vzhľadom na zásadné chyby pri vyhotovovaní\nROEP došlo k opomenutiu vo vyznačení vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k Sporným\nnehnuteľnostiam, hoci toto vlastnícke podľa pripojených listín – Šahianskeho okresného súdu , resp.\nOkresného súdu v Modrom Kameni bolo nesporne zapísané aj do pozemkovej knihy. Žalovaný nárok\n\nteda vymedzili tak, že Sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté v r. 1925 riadne intabulovanou kúpnou\nzmluvou, ktorú uzatvoril Starý otec žalobkýň 1/ a 2/, že boli nadobudnuté do BSM Starého otca žalobkýň\n1/ a 2/ a Starej matky žalobkýň 1/ a 2/, že po smrti Starej matky žalobkýň 1/ a 2/ boli prededené na Otca\nžalobkýň 1/ a 2/ a jeho dvoch súrodencov (každému v 1/3), ďalej že Otec žalobkýň 1/ a 2/ vyplatil svojich\nsúrodencov zo Sporných nehnuteľností a napokon, že len z dôvodu nesprávne vyhotoveného ROEP\ndošlo k opomenutiu vyznačenia vlastníckeho práva predchodcov žalobcov k Sporným nehnuteľnostiam.\nV uvedenej argumentácii pritom žalobcovia pokračovali aj v ďalšom priebehu konania, keď napr.\nna pojednávaní dňa 13.10.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že (to) „že tieto\nparcely XXX, XXX Q. XXX boli vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľky, jej starých rodičov,\ndosvedčujú aj listiny, ktoré sme doložili do spisu, to sú výťahy z uznesení pozemnoknižných oddelení\nbývalých súdov, kde boli povolené vklady vlastníckeho práva. My sme to v návrhu rozviedli, že pôvodne\npredmetné nehnuteľnosti vlastnili Q. G. a A. G., Q. G. zomrela v roku 1926, tam bolo to pozostalostné\nkonanie, kde po 1/3 dedili právny predchodca navrhovateľky a ďalší dvaja súrodenci.“, ďalej napr. v\npísomnom podaní zo dňa 29.3.2016 (na č.l. 125 spisu), kde doplnili, že Sporné nehnuteľnosti nadobudli\nStarý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ od S. A. C. kúpnou zmluvou zo dňa 6.2.1925 a boli predmetom\npozemnoknižnej zápisnice 73.173; na týchto pozemkoch začali s výstavbou budovy, ktorá existuje aj\nv súčasnosti, avšak vzhľadom na smrť nadobúdateľky Starej matky žalobkýň 1/ a 2/ bolo uskutočnené\nešte v roku 1928 dedičské konanie D 544/26 a nesporné je, že po jej smrti nehnuteľnosti zapísané\nv jednotlivých zápisniciach č. 115, 223, 274, 285, 292, 424 k. ú. F. zdedili rovnakým dielom ich deti D.\nG., R. G. a Otec žalobkýň 1/ a 2/; otec žalobkýň 1/ a 2/ následne na základe vzájomného vyrovnania\nmedzi dedičmi prevzal Sporné nehnuteľnosti do svojej nerušenej a dobromyseľnej držby, či napr. na\npojednávaní dňa 7.6.2016, kde uviedli, že „Vychádzajúc z uznesenia o povolení vkladu vlastníckeho\npráva do pozemnoknižnej vložky sme toho názoru, že vlastnícke právo bolo intabulované v prospech\nstarých rodičov navrhovateľky a rovnako, že bolo intabulované aj vlastnícke právo titulom dedičstva po\nsmrti pôvodnej vlastníčky, teda starej matky navrhovateľov a potom, keď uzavrel právny predchodca\nnavrhovateľov dohodu so svojimi súrodencami, že na neho prechádzajú aj ich spoluvlastnícke podiely.\nDoklady o čom sme doložili a boli spísané tie listiny na MNV, tak v podstate my sa k tejto držbe hlásime,\npreto my žiadame určiť, že čo patrí do dedičstva po poručiteľoch, rodičoch navrhovateľov“. Žalobcovia\ntak v priebehu konania v prvom rade tvrdili, že Sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo\ndňa 6.2.1925, uzatvorenej s predávajúcim S. A. C., ktorá kúpna zmluva sa nezachovala, avšak bola\nintabulovaná rozhodnutím Šahianskeho okresného súdu č. 621/1925 (č.l. 14 a 141 spisu) nadobudli\nStarý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ a že toto vlastnícke právo k Sporným nehnuteľnostiam\nnásledne po smrti Starej matky žalobkýň 1/ a 2/ na základe dedičského rozhodnutia č. D 544/26 bolo\nzapísané uznesením Okresného súdu Modrý Kameň z 4.7.1928 (na č.l. 13 a na č.l. 142 spisu) v prospech\nD. G., R. G. a V. žalobkýň 1/ a 2/. Z predloženého znaleckého posudku znalca I. R. (odpoveď na otázku č.\n1 a ďalej prílohy č. 11 a 14 tohto znaleckého posudku) však vyplynulo, že pozemnoknižné zápisnice, ktoré\nboli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Starým otcom žalobkýň 1/ a 2/ a S. A. C., intabulovanej\nrozhodnutím Šahianskeho okresného súdu č. 621/1925 a ani pozemnoknižné zápisnice č. 115, 323,\n274, 285, 292 a 424, v ktorých bolo vedené vlastnícke právo Starej matky žalobkýň 1/ a 2/, neobsahovali\nSporné nehnuteľnosti (nenachádzali sa v riešenej lokalite), ale v iných častiach katastrálneho územia\nF.. Ako pritom na to poukázal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, tento dôkaz nebol v konaní\nvyvrátený vykonaním iného dôkazu. Navyše, strany sporu sa s obsahom predmetného znaleckého\nposudku stotožnili a svoj názor nezmenili ani po vrátený veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\ns tým, že po vrátení veci odvolacím súdom nenavrhli vykonať ani žiadne ďalšie dôkazy. Možno tak\nv prvom rade uzatvoriť, že v konaní nebolo preukázané, že by kúpnou zmluvou zo dňa 6.2.1925 právni\npredchodcovia žalobcov nadobudli Sporné nehnuteľnosti a že by tieto následne prešli do vlastníctva\nOtca žalobkýň 1/ a 2/ dedením po svojej matke (v 1/3) a vo zvyšku na základe kúpnej zmluvy zo dňa\n22.5.1966 (na č.l. 16 spisu) od sestry Otca žalobkýň 1/ a 2/ D. K., O. G. a na základe dohody zo dňa\n21.10.1967 (na č.l. 17 spisu), ktorú Otec žalobkýň 1/ a 2/ uzatvoril so svojim bratom R. G.. Ak totiž\nStarý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ Sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe kúpnej\nzmluvy zo dňa 6.2.1925 nenadobudli, nemohlo následne dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k týmto\nnehnuteľnostiam na ich právnych nástupcov dedením a ani k jeho prevodu zmluvnou formou. Len na\nokraj pritom súd uvádza, že ak by aj skutočne Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ v r. 1925 kúpnou\nzmluvou Sporné nehnuteľnosti do svojho BSM nadobudli (čo však v konaní bolo vyvrátené, ako súd už\nuvádzal), avšak vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam stratili pre nesprávne vyhotovený ROEP (z\ndôvodu nezachovania pozemkovej knihy), ani v takom prípade by sa nedalo stotožniť s tým, že tieto\nnehnuteľnosti podľa vykonaného dokazovania patria v celosti do dedičstva po Otcovi žalobkýň 1/ a 2/.\nPrvotným predpokladom na toto konštatovania by totiž musela byť existencia dohody o vyporiadaní BSM\n\nmedzi Starým otcom žalobkýň 1/ a 2/, otcom žalobkýň 1/ a 2/, D. K., O. G. a R. K. (ako spoločnými deťmi\nStarého otca a Starej matky žalobkýň 1/ a 2/) v dedičskom konaní po Starej matke žalobkýň 1/ a 2/\no tom, že Starý otec žalobkýň 1/ a 2/ nenadobúda z tejto nehnuteľnosti ani formou vyporiadania BSM\na ani ako dedičstvo žiadny podiel. V opačnom prípade by totiž celé Sporné nehnuteľnosti prededené\nna otca žalobkýň 1/ a 2/, D. K., O. G. a R. K. (na každého v 1/3) byť nemohli, ale prededený by mohol\nbyť len určitý podiel z ich. Zvyšok zo Sporných nehnuteľností by pripadol Starému otcovi žalobkýň 1/\na 2/, po ktorom dedičské konanie bolo vedené len Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 8D/91/2013\ns tým, že Sporné nehnuteľnosti predmetom dedičského konania neboli. Z uvedeného dôvodu by sa\nteda žalobcovia museli žalobou domáhať, že časť Sporných nehnuteľností (pripadajúca Starému otcovi\nžalobkýň 1/ a 2/) patrí do dedičstva po Starom otcovi žalobkýň 1/ a 2/ , v ktorom konaní by navyše\nbol širší okruh účastníkov aj o právnych nástupcov po D. K., O. G. a po R. G. (k uvedenému pozri\nnapr. R 32/2011, z ktorého vyplýva, že vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského\nkonania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa a že pokiaľ príslušná vec nebola\npredmetom dedičského konania po poručiteľovi, v rámci ktorého by bolo určené, ktorý konkrétny dedič\nsa stal vlastníkom predmetnej veci tvoriacej súčasť dedičstva, nemôže sa dedič domáhať všeobecnou\nurčovacou žalobou určenia, že je vlastníkom predmetnej neprededenej veci; uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018, v ktorom bolo konštatované, že v konaní o určenie,\nže vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania\ndedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom\nspore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov, v čoho dôsledku sa konania o takejto\nžalobe musia zúčastniť ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej\nlegitimácie; či napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. III. ÚS 93/2019, v zmysle ktorého\nv spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti poručiteľa oprávnení voči iným osobám\nspoločne a nerozdielne, majú teda postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov; účastníkmi konania musia\nbyť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého\nz nich). Existencia takejto dohody o vyporiadaní medzi Starým otcom žalobkýň 1/ a 2/ a ostatnými\ndedičmi však nebola ani len tvrdená, nie to ešte preukázaná. Ďalej, aj keby sa Starý otec žalobkýň 1/\na 2/ po smrti svojej manželky s ostatnými dedičmi dohodol tak, že by predmetom dedičského konania\nboli Sporné nehnuteľnosti v celosti, a zároveň by z nich nič sám nenadobudol z titulu dedenia, v čoho\ndôsledku by Otec žalobkýň 1/ a 2/ nadobudol na týchto nehnuteľnostiach podiel v pomere 1/3 z celku, ani\nďalšie predložené dôkazy nepreukazujú, že by následnými zmluvami nadobudol i zvyšné 2/3 sporných\nnehnuteľností. Uvedené platí obzvlášť pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel jeho brata R. G., keď v konaní\nnebol vykonaný dôkaz, ktorý by preukazoval nadobudnutie 1/3 podielu na Sporných nehnuteľnostiach\nzo R. G. na otca žalobkýň 1/ a 2/, ale len dohoda na č.l. 17 spisu, ktorou sa Otec žalobkýň 1/ a 2/ zaviazal\nvyplatiť R. G. čiastku z bytu alebo domu (nie čiastku zo Sporných nehnuteľnosti).\n37. Ďalej, vrátiac sa k nároku, ktorý si žalobcovia podanou žalobou uplatnili, je potrebné uviesť, že\npokiaľ žalobcovia tvrdili, že vlastnícke právo k Sporným nehnuteľnostiam už nadobudli ich právni\npredchodcovia (t.j. Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ na základe riadne intabulovanej kúpnej\nzmluvy z 6.2.1925), takto formulovaným skutkovým stavom mohli preukazovať len nadobudnutie\nvlastníckeho práva k Sporným nehnuteľnostiam v prospech otca žalobkýň 1/ a 2/, ktoré je odvodené od\nvlastníckeho práva jeho predchodcov (t.j. dedením, či zmluvne, ako o tom súd pojednával vyššie a ktoré\nnadobudnutie vlastníckeho práva preukázané nebolo), nie však vydržanie vlastníckeho práva Otcom\nžalobkýň 1/ a 2/ k týmto nehnuteľnostiam. Vydržanie totiž patrí k všeobecným originárnym spôsobom\nnadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou\ndržbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Súčasný originárny (vydržanie pozemkov pra/\nstarými rodičmi) a derivatívny (nadobudnutie vlastníctva na základe kúpnej zmluvy z roku 1925) spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva sa však pojmovo vylučuje (k uvedenému pozri bod. 10.2 odôvodnenia\nuznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 11Co/14/2023 – 535 zo dňa 29. februára 2024).\nPovedané inak, len v prípade, ak by žalobcovia tvrdili, že Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/\nskutočne vlastnícke právo k Sporným nehnuteľnostiam nenadobudli, len sa domnievali, že ho nadobudli,\nlen v takom prípade by bolo možné uvažovať o prípadnom vydržaní nehnuteľností Otcom žalobkýň 1/\na 2/, a to na základe skúmania existencie oprávnenej držby k veci, ktorá bola spôsobilá vydržania, a po\nstanovený čas. V takom prípade by bolo potrebné v prvom rade tvrdiť ako sa právni predchodcovia\nžalobcov chopili držby Sporných nehnuteľností a prečo je potrebné ich držbu považovať za oprávnenú.\nPokiaľ je takýmto dôvodom, pre ktorý sa Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ chopili držby, kúpna\nzmluva z r. 1925 (keď iný dôvod tvrdený nebol), prípustné by bolo napríklad tvrdenie, že v zmluve z r.\n1925, ktorá sa nezachovala, boli aj predmetné nehnuteľnosti, avšak pochybením príslušných orgánov\n\nbolo intabulované len vlastnícke právo k iným nehnuteľnostiam, ktoré na tejto zmluve tiež uvedené boli\n(t.j. že zmluva bola intabulovaná len čiastočne), alebo napr. to, že Starý otec a Stará matky žalobkýň\n1/ a 2/ si len mysleli, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.1925 nadobudli Sporné nehnuteľnosti,\nhoci nadobudli v skutočnosti nehnuteľnosti iné, aj s vysvetlením, čím bol ich omyl ospravedlniteľný\na prečo sa v danom prípade u nich mohlo jednať o oprávnenú držbu, a podobne. Žalobcovia však\ntakéto a ani obdobné dôvody oprávneného vstupu do držby netvrdili, keď naopak opakovali, že Starý\notec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ tieto nehnuteľnosti skutočne nadobudli intabuláciou (vkladom), ale\nz dôvodu nezachovania pozemkovej knihy a neskôr realizovaného ROEP, ktorý vychádzal z podkladov\npredchádzajúcich uvedenej zmluve, svoje vlastnícke právo stratili. Ako však už bolo uvedené vyššie, ak\nby Sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté právnymi predchodcami otca žalobkýň 1/ a 2/ intabulovanou\nkúpnou zmluvou, mohol by ich on následne nadobudnúť len dedením po svojich právnych predchodcoch,\nči zmluvne, nie však vydržaním. Napokon, ak aj k zničeniu, či strate pozemkovej knihy, v ktorej sa\nvlastnícke právo (aj) k Sporným nehnuteľnostiam evidovalo, došlo skôr, ako mohlo dôjsť k prechodu\nSporných nehnuteľností na Otca žalobkýň 1/ a 2/ dedením, či zmluvne, t.j. v čase, keď bol ich\nevidovaným vlastníkom Starý otec žalobkýň 1/ a 2/ a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ (samozrejme všetko\nza predpokladu, že boli vlastníkmi Sporných nehnuteľností, čo v konaní preukázané nebolo), mohli sa\nžalobcovia domáhať len určenia vlastníckeho práva k týmto Sporným nehnuteľnostiam v prospech Staré\notca žalobkýň 1/ a 2/a Starej matky žalobkýň 1/ a 2/, kde by ale boli stranami sporu aj právni nástupcovia\npo D. K., O. G. a po R. G. (ako o tom napokon súd pojednával v predchádzajúcom odseku). Naopak,\nak k zničeniu, či strate pozemkovej knihy, v ktorej sa vlastnícke právo (aj) k Sporným nehnuteľnostiam\nevidovalo, došlo neskôr, ako došlo k prechodu Sporných nehnuteľností na Otca žalobkýň 1/ a 2/\ndedením, či zmluvne, žalobcovia by sa síce mohli domáhať toho, že Otec žalobkýň 1/ a 2/ bol v okamihu\nsvoje smrti vlastníkom Sporných nehnuteľností, museli by však preukázať, že už Starý otec a Stará\nmatka žalobkýň 1/ a 2/ Sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva nadobudli a že Otec žalobkýň 1/ a 2/\nmôže svoje vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov odvodzovať\n(čo však v konaní preukázané nebolo, ako súd o tom pojednával vyššie). Zároveň, vrátiac sa k tvrdeniu\nžalobcov o tom, že Sporné nehnuteľnosti boli vydržané, je potrebné uviesť, že žalobcovia v priebehu\nkonania netvrdili žiadne iné okolnosti (s výnimkou kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.1925), či putatívny titul, od\nktorého by oprávnenosť držby Starého otca a Starej matky žalobkýň 1/ a 2/ odvodzovali, okrem toho, že si\nna časti Sporných nehnuteľností Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ postavili rodinný dom a Sporné\nnehnuteľnosti užívali. Samotné postavenie domu a užívanie pozemkov bez tvrdenia akýchkoľvek iných\nskutočností, od ktorých Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ oprávnenosť svojej držby k pozemkom\nodvodzovali, však oprávnenosť držby Starého otca a Starej matky žalobkýň nepreukazuje, a to osobitne\nv prípade, keď predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.1925 neboli Sporné nehnuteľnosti a keď žalobcovia\nani len netvrdili, z akých dôvodov sa Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ napriek tomu mohli\noprávnene domnievať, že im vlastnícke právo k Sporným nehnuteľnostiam patrí. Takéto skutočnosti\nnapokon nevyplynuli ani so svedeckej výpovede svedkyne A., ktorá síce tvrdila, že od svojej matky vie,\nže Sporné nehnuteľnosti Starý otec a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ kúpili od S. A. M., nevedela však\nv tejto súvislosti uviesť žiadne ďalšie skutočnosti V konaní teda nebolo preukázané, že už starí rodičia\nžalobkýň 1/ a 2/ (ktorý sú zároveň prastarými rodičmi žalobcov 3/ a 4/) do oprávnenej držby Sporných\nnehnuteľností vstúpili. Právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 však na nadobudnutie\nvlastníckeho práva vydržaním vyžadovalo dobromyseľnosť, hoci len pri nastúpení do držby, kým podľa\nStredného občianskeho zákonníka bola dobromyseľnosť potrebná počas celého plynutia vydržacej doby\n(R 65/1972). Vydržacia doba (v danom čase 32-ročná) tak od 6.2.1925 (dátum uzatvorenia kúpnej\nzmluvy Starým otcom žalobkýň 1/ a 2/) plynúť nezačala nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by Starý\notec žalobkýň 1/ a 2/ a Stará matka žalobkýň 1/ a 2/ boli pri vstupe do držby Sporných nehnuteľností\ndobromyseľní. Z toho istého dôvodu nedobromyseľnosti neprichádza do úvahy ani započítanie vydržacej\ndoby Starého otca žalobkýň 1/ a 2/ alebo Starej matky žalobkýň 1/ a 2/ do oprávnenej držby ich syna –\nOtca žalovaných 1/ a 2/ počnúc dňom 1.1.1951, kedy nadobudol účinnosť Stredný občiansky zákonník,\nkeď tento síce v § 566 v spojení s § 562 pripúšťal zachovanie vydržacej doby, ktorá začala bežať pred\n1.januárom 1951, avšak len v prípade nadobudnutia oprávnenej držby od oprávneného držiteľa (ust. §\n116 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka), t.j. od držiteľa, ktorý bol so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí (ust. § 145 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka).\n38. Pokiaľ sa jedná o samotného Otca žalobkýň 1/ a 2/, tento mal do držby Sporných nehnuteľností\npodľa tvrdení žalobcov vstúpiť na základe dedičského rozhodnutia č. D 544/26, na základe ktorého\nbolo zapísané uznesením Okresného súdu Modrý Kameň z 4.7.1928 (na č.l. 13 a na č.l. 142 spisu)\nv prospech D. G., R. G. a V. žalobkýň 1/ a 2/ vlastnícke právo k pozemnoknižným parcelám, ktoré\n\nbolo vedené na jeho matku (Starú matku žalobkýň 1/ a 2/) v pozemnoknižných zápisniciach č. 115,\n323, 274, 285, 292 a 424. Ako však už o tom súd detailnejšie písal v ods. 36 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia, predloženým znaleckým posudkom (ktorý nebol nie len, že vyvrátený iným dôkazom, ale ani\nspochybnený) bolo preukázané, že pozemnoknižné zápisnice, v ktorých bolo vedené vlastnícke právo\nStarej matky žalobkýň 1/ a 2/, a následne prededené na jej deti (i Otca žalobkýň 1/ a 2/ v pomere 1/3 z\ncelku) neobsahovali Sporné nehnuteľnosti, ale pozemnoknižné parcely v iných častiach katastrálneho\núzemia F.. Vzhľadom k uvedenému nie je jasné (a žiadne vysvetlenie v tejto súvislosti neprodukovali\nani žalobcovia), na základe akých skutočností sa mohol Otec žalobkýň 1/ a 2/ oprávnene domnievať,\nže bol (v tom čase) 1/3 vlastníkom Sporných nehnuteľností, keď na základe dedičského rozhodnutia po\nsvojej matke, zjavne nadobudol iné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na inom mieste a keď ani samotná\nStará matka žalobkýň 1/ a 2/ kúpnou zmluvou z 6.2.1925 Sporné nehnuteľnosti nenadobudla, čo tiež zo\nspomínaného znaleckého posudku vyplýva. Preto mal súd za to, až ani po smrti Starej matky žalobkýň\n1/ a 2/, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, v danom čase 32-ročná vydržacia doba u Otca žalobcov 1/ a 2/\nplynúť nezačala, a to ani vo vzťahu k 1/3 Sporných nehnuteľností.\n39. Ďalšími podľa názoru žalobcov relevantnými skutočnosťami, od ktorých by bolo možné odvodzovať\ndobromyseľnosť Otca žalobkýň 1/ a 2/ v to, že mu Sporné nehnuteľnosti patrili, sú dohoda zo dňa\n21.10.1967 (na č.l. 17 spisu) a kúpna zmluva zo dňa 22.5.1966 (na č.l. 16 spisu). Z dohody uzavretej\ndňa 21.10.1967 však vyplýva, že Otec žalobkýň 1/ a 2/, bývajúci v F., vypláca svojho brata R. G.,\nbývajúceho vo Vinici, z domu, v ktorého byte Otec žalobkýň 1/ a 2/ býva, a to sumou 1.000 Kčs.\nPredmetná dohoda teda žiadnym spôsobom nepojednáva o pozemku, na ktorom dom stojí, či o ďalších\npriľahlých pozemkoch. Ak teda aj R. G. bol v danom čase 1/3 vlastníkom Sporných nehnuteľností (ako\nsa žalobcovia domnievali, že je ich 1/3 vlastníkom na základe dedičského konania po Starej matke\n1/ a 2/, hoci to v konaní bolo vyvrátené), prípadne, ak si aspoň myslel, že mu Sporné nehnuteľnosti\nv 1/3 patria a bol ich oprávneným držiteľom, ani tak nemožno dospieť k záveru, že by predmetom\nvyplatenia jeho podielu boli čo i len nejaké pozemky (nie to ešte Sporné nehnuteľnosti). Vzhľadom\nk uvedenému nemožno mať za to, že by sa Otec žalobkýň 1/ a 2/ mohol domnievať, že vyplatením\nsvojho brata z čiastky na dome, sa stáva zároveň vlastníkom aj bratovho 1/3 podielu na Sporných\nnehnuteľnostiach, a to aj v prípade, ak mali strany toho právneho úkonu za to, že R. G. skutočne 1/3\npodiel na Sporných nehnuteľnostiach vlastní. Do oprávnenej držby bratovho 1/3 podielu na Sporných\nnehnuteľnostiach by totiž mohol Otec žalobkýň vstúpiť len v prípade, ak by predmetom dohody o výplate\nboli aj Sporné nehnuteľnosti, o ktorých sa strany tejto dohody mylne (a navyše oprávnene) domnievali,\nže sú vo vlastníctve R. G.. Pokiaľ sa jedná o kúpnu zmluvu zo dňa 22.5.1966 (na č.l. 16 spisu), spísanú\ndo zápisnice v kancelárii D. F., ňou „A. G. a manželka kupujú od Q. K. a manželki D. O. G. jej\nzdedenú čiastku po otcovi a matke, siestu časť z domu a záhrady, ktorú časť predáva sestra D. K.\nO. G. ako bratovi A. G., pri popisnom čísle domu 60.“ I vo vzťahu k tejto zmluve v prvom rade platí,\nže v konaní bolo vyvrátené, že D. K., O. G. zdedila po svoje matke (Stará matka žalobkýň 1/ a 2/)\npodiel na Sporných nehnuteľnostiach v pomere 1/3 z celku. Menovaná teda nemohla platne previesť\nna otca žalobkýň 1/ a 2/ svoj spoluvlastnícky podiel na Sporných nehnuteľnostiach. Ďalej v konaní\nnebolo preukázané, že keďže D. K., O. G. nadobudla v dedičskom konaní so svojej matke zjavne\niné nehnuteľnosti ako Sporné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na inom mieste, na základe čoho sa\nmohla domnievať, že je aj vlastníkom podielu na Sporných nehnuteľnostiach, keď navyše v konaní\nneboli tvrdené žiadne iné skutočnosti, ktoré by jej oprávnenú vedomosť zakladali. Oprávnená držba\nmenovanej k 1/3 podielu na Sporných nehnuteľnostiach preto preukázaná nebola. Ak by napriek týmto\nskutočnostiam D. K. dobromyseľná bola (hoci to v konaní preukázané nebolo) je otázne, či mali strany\npredmetnej zmluvy v úmysle prevádzať aj parcelu č. XXX tvoriacu dvor a pozemok pod domom s.č. XX\na parcelu XXX, na ktorej sa nachádzal les, keď v uvedenej zmluve pojednávajú len o časti domu (nie\npozemku, na ktorom stojí) a záhrady pri dome so súp. č. XX (nie aj o lese). Bez ohľadu na riešenie\ntejto otázky je však potrebné uviesť, že ak aj D. K., O. G. bola dobromyseľná v tom, že jej v r. 1966 1/3\npodiel na Sporných nehnuteľnostiach patril (hoci to nebolo preukázané) a ak aj jej spoločným úmyslom\ns Otcom žalobkýň 1/ a 2/ bolo previesť kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.1966 na Otca žalobkýň 1/3 podiel\naj k pozemkom č. 348 a 350 (nie len k záhrade na pozemku 349), je potrebné uviesť, že ani v takom\nprípade nemohol Otec žalobkýň nadobudnúť dňa 22.5.1966 k 1/3 podielu na Sporných nehnuteľnostiach\nvlastnícke právo vydržaním a vydržaním ho (k tomuto 1/3 podielu) nemohol nadobudnúť ani ku dňu svojej\nsmrti dňa 28.03.1980. Ako totiž už bolo uvedené vyššie, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,\nktorý nadobudol účinnosť od 1.4.1964, až do 31.3.1983 vydržanie nepoznal. Vydržanie bolo do tohto\nzákona zakotvené až s účinnosťou od 1.4.1983 s tým, že prechodné ustanovenia k úprave účinnej od\n1.4.1983 síce pripustili započítanie nepretržitej držby v období od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, táto\n\ndržba však nesmela skončiť skôr ako 1.4.1984 (ust. § 507a ods. 1 a 3 OZ v znení účinnom od 1.4.1983).\nÚčinky vydržania podľa ustanovenia § 135a OZ (v znení od 1.4.1983) tak mohli nastať vzhľadom na\nustanovenie § 507a ods. 3 OZ v znení účinnom od 1.4.1983, najskôr od 1. apríla 1984 (R 50/1985, či\nrozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 1 Cz 86/84). Nakoľko však Otec žalobkýň 1/ a 2/ zomrel už dňa\n28.03.1980, 1/3 Podiel na Sporných nehnuteľnostiach k 1.4.1984 vydržať nemohol. Teda, aj keby D. K.,\nO. G. bola dobromyseľná v tom, že jej 1/3 podiel k Sporným nehnuteľnostiam patrí (čo podľa vykonaného\ndokazovania nebola) a aj keby menovaná a Otec žalobkýň 1/ a 2/ skutočne zmluvou z 1966 mienili\nna osobu Otca žalobkýň 1/ a 2/ previesť práve uvedený spoluvlastnícky podiel (o čom možno mať tiež\npochybnosti), ani v takom prípade by Otec žalobkýň 1/ a 2/ nemohol ku dňu svoje smrti tento 1/3 podiel na\nSporných nehnuteľnostiach vydržaním nadobudnúť. Uvedené pritom rovnako platí aj pre 1/3 podiel, ktorý\nmal podľa tvrdení žalobcov vlastniť druhý súrodenec Otca žalobkýň 1/ a 2/, a to R. G., keď nadobudnutie\njeho podielu Otcom žalobkýň 1/ a 2/ okrem toho, že R. G. nebol dobromyseľný a predmetom dohody\nz 21.10.1967 nebol podiel na Sporných nehnuteľnostiach (ako o tom súd pojednával už vyššie), je\nvylúčené aj tým, že ani dňa 21.10.1967 Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.3.1983 vydržanie\nnepoznal a započítanie vydržacej doby od 1.4.1964 do 31.3.1983 by pripadalo do úvahy len v prípade,\nak by Otec žalobkýň 1/ a 2/ k 1.4.1984, kedy mohla vydržacia doba mohla najskôr uplynúť, ešte žil.\n40. Napokon žalobcovia tvrdili, že Otec žalobkýň 1/ a 2/ a Matka žalobkýň 1/ a 2/ Sporné nehnuteľnosti\na dom na nich stojaci nerušene užívali a že minimálne od r. 1958 boli vedení ako ich oprávnení užívatelia.\nVchádzali pritom zo znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že užívací stav v danej lokalite sa\nzačal evidovať až po roku 1958, kde v rokoch 1958 - 1959 prebehlo v k.ú. F. zakladanie Jednotnej\nevidencie pôdy (ďalej aj „JEP“). Parcely XXX/X a XXX/X boli zapísané na evidenčný list (ďalej len\n„EL“) č. 32 - G. A.. K uvedenému je však potrebné uviesť, že jednotná evidencia pôdy zachycovala\nvýlučne užívacie a nie vlastnícke vzťahy k pozemkom, a teda aj hranice, v akých boli pozemky užívané,\na nie hranice vlastnícke. Oprávneným užívateľom pozemkov tak mohla byť osoby napr. na základe\npráva osobného užívania podľa ustanovenia § 198 a nasl. OZ v znení účinnom od 1.4.1983, osoby,\nktoré dostali pôdu pridelenú v rámci hospodársko-technických úprav pozemkov (vládne nariadenie\nč. 47/1955 Zb. a vyhláška č. 27/1958 Ú. v.), alebo im bola prikázaná do užívania podľa vládneho\nnariadenia č. 50/1955 Zb., prípadne im ju poskytlo JRD ako záhumienok podľa ustanovenia § 24 zákona\nč. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a podobne ( k uvedenému pozri napr. Zhodnocení\nNejvyššího soudu SSR z27. 6. 1972, sp. zn. Cpj 59/71). Povedané inak, skutočnosť že niekto pozemky\nnerušene užíva a prípadne je aj evidovaný ako ich užívateľ podľa JEP, ešte nepreukazuje, že je pri\nužívaní týchto pozemkov vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu tieto pozemky patria.\nRovnako dobre si totiž od začiatku môže byť vedomý toho, že mu tieto pozemky nepatria napr.\nz dôvodu, že vie, že je len ich nájomcom, či užívateľom, alebo si je vedomý skutočnosti, že tieto\npozemky riadne do vlastníctva nenadobudol, ale sa tak len navonok tvári. V tejto súvislosti preto na\nvydržanie vlastníckeho práva nestačí samotná skutočnosť, že niekto pozemky dlhodobo užíva, a že\nmu v ich užívaní nikto nebráni a určujúcim nie je ani skutočnosť, či na časti pozemkov je alebo nie\nje postavený plot. I plot totiž slúži tak na oddelenie hraníc vlastníckeho práva, ako aj na oddelenie\nhraníc práva užívacieho. Dobromyseľnosť, ako psychický stav (vnútorné presvedčenie subjektu, že mu\nnejaká vec patrí) samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť\nskutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,\nteda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.\nOkolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami\ntýkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa (k uvedenému\npozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 326/2020 zo dňa 21. decembra 2022\nvydané v prejednávanej veci). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať,\nči držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol.\nNemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia\nveci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi (Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). Ako však už bolo uvedené vyššie,\nOtec žalobkýň 1/ a 2/ v dedičskom konaní po svoje matke objektívne nadobudol iné nehnuteľnosti,\nnež Sporné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na inom mieste, a to navyše len v podiele 1/3 z celku.\nSporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 6.2.1925 nenadobudla ani matka Otca žalobkýň\n1/ a 2/. Pri absencii ďalších skutkových tvrdení žalobcov tak nemožno dospieť k záveru, že napriek\ntejto skutočnosti bol Otec žalobkýň 1/ a 2/ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že\nkeď Sporné nehnuteľnosti začal užívať, užíval ich z titulu vlastníckeho práva. Túto dobromyseľnosť\nnemohol nadobudnúť len tým, že mu v užívaní nehnuteľností nikto nebránil a že boli niektoré zo Sporných\n\nnehnuteľností od nehnuteľností susedných oddelené plotom. V tejto súvislosti pritom súd poukazuje i na\nto, že parcela č. XXX tvoriaca les, nebola podľa zhodných tvrdení strán sporu nikdy plotom oddelená\na žalobkyne 1/ a 2/ sa nezhodli v tom, či bola vôbec oplotená parcela č. XXX tvoriaca záhradu, keď\nžalobkyňa 1/ tvrdila, že oplotená bola, žalobkyňa 2/ však toľko, že oplotená nebola. Zhodné boli len\ntvrdenia o oplotení parcely č. XXX tvoriacej dvor, na ktorom je postavený dom. Žalobcovia tak isto\nnevedeli uviesť, odkedy Otec žalobkýň 1/ a 2/ začal Sporné nehnuteľnosti užívať, keď žalobkyňa 1/\nv tejto súvislosti neprezentovala žiadne skutkové tvrdenia a žalobkyňa 2/ uvádzala, že to bolo až po\ntom, čo sa oženil s matkou žalobkýň 1/ a 2/ , a to bez toho, aby uviedla kedy sa tak stalo. Napokon, ak\naj Otec žalobkýň 1/ a 2/ začal Sporné nehnuteľnosti po uzavretí sobáša užívať a ak aj svoje vlastnícke\nprávo odvodzoval od dedičského konania po svojej matke, hoci ním nadobudol iné nehnuteľnosti,\nnemožno opomínať skutočnosť, že z týchto (hoci od Sporných nehnuteľností odlišných) nehnuteľností\nnadobudol len podiel v pomere 1/3 z celku. AK teda aj otec žalobkýň 1/ a 2/ bol vzhľadom na všetky\nokolnosti dobromyseľný o svojom vlastníckom práve, ku ktorému záveru možno dôjsť len tak, že sa\nmylne nazdával, že parcely, ktoré podedil, boli Spornými nehnuteľnosťami, mohol byť dobromyseľný len\npokiaľ sa jedná o 1/3 podiel Sporných nehnuteľností. Až po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.1966\nso svojou sestrou D. mohol byť (teoreticky) dobromyseľný v tom, že nadobudol aj ďalší 1/3 podiel zo\nSporných nehnuteľností, ako však už bolo uvedené vyššie, dňa 22.5.1966 Občiansky zákonník vydržanie\nnepoznal a neskoršia právna úprava s účinnosťou od 1.4.1983 pripustila vydržanie so započítaním\nvydržacej doby od 1.4.1964 len v prípade, ak táto skončila najskôr 1.4.1984, kedy Otec žalobkýň 1/\na 2/ už nežil. Pokiaľ sa jedná o posledný 1/3 podiel na Sporných nehnuteľnostiach, ktorý mal otec\nžalobkýň 1/ a 2/ nadobudnúť od svojho brata R. G. dohodou z 21.10.1967, podľa názoru súdu Otec\nžalobkýň 1/ a 2/ nemohol byť v žiadnom prípade dobromyseľný, že touto dohodou nadobúda aj zvyšný\n1/3 podiel na Sporných nehnuteľnostiach, už len z dôvodu, že predmetom uvedenej dohody bol len\npodiel na dome, nie na akýchkoľvek pozemkoch. Napokon, ak by aj dobromyseľný bol, ani v takomto\nprípade by (z dôvodov, ktoré platia aj pre kúpnu zmluvu zo dňa 22.5.1966) nemohol vlastnícke právo\nk zvyšnému 1/3 podielu k Sporným nehnuteľnostiam k okamihu svojej smrti vydržať. Povedané teda inak,\naj keby na preukázanie dobromyseľnosti Otca žalobkýň 1/ a 2/ postačovalo, že Sporné nehnuteľnosti\nužíval a nikto ho v užívaní nerušil, a to napriek tomu, že vlastnícke právo k Sporným nehnuteľnostiam\nodvodzoval, od dedičského rozhodnutia, ktorým nadobudol iné nehnuteľnosti, mohol by vydržať len\n1/3 podiel k Sporným nehnuteľnostiam, a to za predpokladu, že by vydržacia doba k tomuto podielu\nuplynula do 31.3.1964 (dokedy platil Stredný občiansky zákonník, ktorý vydržanie pripúšťal). Naopak,\nOtec žalobcov 1/ a 2/ nikdy nemohol vydržať zvyšné spoluvlastnícke podiely, a to ani ku dňu 22.5.1966\n(kúpna zmluva uzatvorená s jeho sestrou), ani ku dňu 21.10.1967 (dohoda uzatvorená s jeho bratom),\nani ku dňu svojej smrti (28.3.1980). Vedomie, že niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti,\ntotiž vylučuje - ak celú nehnuteľnosť užíva výlučne sám - dobromyseľnosť v tom, že mu patrí celá vec, ak\nnedošlo k udalosti, ktorá v užívateľovi mohla odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj\nostatných spoluvlastníckych podielov (R 65/1972). Touto udalosťou však mohli byť nanajvýš spomínané\nzmluvy so súrodencami, uzatvorené však v dobe, kedy vydržanie vlastníckeho práva prípustné nebolo\na od uzatvorenia ktorých Otec žalobkýň 1/ a 2/ až do svojej smrti vlastnícke právo nemohol vydržať.\n41. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade nebolo možné prihliadať na to,\nkto hradil daň z nehnuteľností zo Sporných nehnuteľností, keď z výsluchu T. T., ktorá je starostkou V.\nF., vyplynulo, že evidencia daňových priznaní existuje len od r. 1991 (zatiaľ čo Otec žalobkýň 1/ a 2/\nzomrel už v r. 1980). Ako však už bolo uvedené vyššie, v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha\nurčenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti\nvlastníkom danej veci, požadované určenie sa tu vzťahuje na deň smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré\nnastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3 Cdo 154/2010, sp. zn. 1 Cdo 183/2009 a sp. zn. 3 Cdo 178/2006). Navyše, len na okraj možno\nuviesť, ani z následného správania matky žalobkýň 1/ a 2/ nemožno vyvodiť, že by O. G. považovala\nSporné nehnuteľnosti aspoň po smrti Otca žalobkýň 1/ a 2/ za svoje, keď v daňovom priznaní za r. 1996\na 2000 Matka žalobkýň 1/ a 2/ neuviedla, že či je vlastníkom, nájomcom alebo užívateľom Sporných\nnehnuteľností, v daňovom priznaní za r. 2005 uviedla, že je (len) ich užívateľom a len v daňovom priznaní\nza r. 2009 uviedla, že je vlastník parcely XXX avšak neuviedla žiadny vzťah pokiaľ sa jedná o parcely\nXXX a XXX.\n42. Vzhľadom k uvedenému neostávalo konajúcemu súdu nič iné len podanú žalobu zamietnuť, keď\ns poukazom na § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra uvedené v § 7 tohto zákona, t.j. aj\núdaje o vlastníkovi nehnuteľnosti sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalobcovia však nepreukázali\n\nvydržanie vlastníckeho práva k Sporným nehnuteľnostiam Otcom žalobkýň 1/ a 2/ a ani ich nadobudnutie\nmenovaným iným spôsobom.\n43. O trovách konania jeho strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/\nako procesne úspešným stranám sporu priznal voči v spore neúspešným žalobcom 1/ - 4/ nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti\ntohto rozhodnutia samostatným uznesením. Pokiaľ ide o trovy štátu, ktoré tomuto vznikli v súvislosti\ns odmenou a náhradami za tlmočenie žalobkyni 2/ do maďarského jazyka, ich náhradu súd štátu\nnepriznal s poukazom na § 155 zákona č. 160/2015 Z. z., z ktorého vyplýva, že každý má právo konať\npred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť\nrovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.\nTrovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9af90c21-9c6d-49bc-916e-7513efdc62af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.93.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 93/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.93.2019.1"}, {"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "d3d33bf7-b6cc-47bc-a24b-653836ad2282:5940edbc-2a70-40c7-8732-c5853e60dce0", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/14/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/14/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d3d33bf7-b6cc-47bc-a24b-653836ad2282:5940edbc-2a70-40c7-8732-c5853e60dce0"}, {"guid": "a889b515-ec65-4476-af00-da141e72f1e1:16592099-8d7d-4fc7-9181-501ebeb40a4f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5617201470.1", "spisova_znacka": "11Co/10/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/10/2018 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5617201470.1"}], "citovane_v": []}