Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/79/2025 z 24. 11. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Humenné z 24. novembra 2025, sp. zn. 12C/79/2025, ECLI:SK:OSHE:2025:8325202044.2
Okresný súd Humenné | 12C/79/2025 | ECLI:SK:OSHE:2025:8325202044.2 | 2025-11-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5585fb19-b3d1-4a12-8f57-c6f49d0f4fdb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSHE:2025:8325202044.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Humenné
12C/79/2025
8325202044
24. 11. 2025
JUDr. Jozef Engel
ECLI:SK:OSHE:2025:8325202044.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobkyne: A. B., nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Jozef Tomko, advokát, Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO:
37 870 505, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2,
811 02 Bratislava, IČO: 00 166 481 o zaplatenie sumy 2.550,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2 550,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od
22.08.2025 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 04.08.2025 sa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy
2.550,-eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 22.08.2025 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola obvinená Uznesením vyšetrovateľa PZ SR, Okresného
riaditeľstva PZ v Humennom, z trestného činu ublíženia na zdraví, podľa § 157, ods.1, 2 písm.b/
trestného zákona, na tom skutkovom základe, že ako vodička osobného motorového vozidla dňa
XX.XXXXX XXXX, spôsobila dopravnú nehodu pri ktorej utrpel zranenia D. E. F.. Znalec z odboru
dopravy D. B. určil, že žalobkyňa svojim spôsobom jazdy dala príčinu dopravnej nehode. V konaní bol
vypočutý D. F., ktorý uviedol, že na hlavnú cestu vychádzal rýchlosťou okolo 20 až 25 km/h. S týmto
údajom nepracoval v posudku D. B., ktorý rýchlosť D. F. určil na 7 km/h, čo je rýchlosť chôdze. S
týmto záverom vyšetrovateľa žalobkyňa nesúhlasila a v rámci svojej obhajoby vyšetrovateľovi predložila
súkromný znalecký posudok D. G., ktorý konštatoval: „na základe vykonanej analýzy pohybu vozidla
zn. Kia Rio pre prípad pohybu dovolenou rýchlosťou, brzdením s polovičným brzdným spomalením na
pôvodnom mieste reakcie, teda cca 1,57s pred pôvodnou zrážkou, a pohybom po pravom jazdnom
pruhu, je možné konštatovať, že k zrážke medzi vozidlami by bolo došlo. Vozidla by sa ale zrazili
svojimi ľavými prednými časťami. Vodič D. F. svojim pohybom z vedľajšej cesty na hlavnú cestu vytvoril
pre vodičku vozidla Kia Rio prekážku náhlu z technického hľadiska a ohrozil vodičku vozidla zn. Kia
Rio pohybujúcu sa po hlavnej ceste.“ Žalobkyňa poukázala na chyby posudku znalca D. B.. Napriek
tomu bola stále obvinená a do konania bol pribratý ďalší znalec z odboru dopravy, ktorý potvrdil závery
posudku znalca D. G.. Obhajca žalobkyne opakovane žiadal o zastavenie trestného stíhania, ktoré
nakoniec vo februári 2025 bolo zastavené.
Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa postup prokuratúry považuje za nezákonný, lebo pri
aktívnom dozore nad trestným konaním mala prokuratúra zohľadniť jej námietky voči trestnému stíhaniu,
ako aj skutkové okolnosti prípadu, spočívajúce najmä v tom, že od začiatku bolo zrejmé, že išla so

svojim vozidlom po hlavnej ceste a bolo povinnosťou vozidla idúceho z vedľajšej cesty na hlavnú jej
dať prednosť.
Vyšetrovateľ PZ ako aj prokurátor túto zákonnú povinnosť nezohľadnili, ale dali vypracovať znalecký
posudok, ktorý mal chyby v určení miesta zrážky, ako aj chyby pri určení rýchlosti vozidla idúceho z
vedľajšej cesty, a ďalšie na ktoré poukázal znalec D. G..
Napriek tomu vyšetrovanie proti osobe žalobkyne pokračovalo, do konania bol pribratý tretí znalec. A
až na návrhy obhajcu žalobkyne bolo trestné konanie vedené proti žalobkyni zastavené.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že bez aktívnej obhajoby, bez súkromného znaleckého posudku, ako aj
podávania námietok a návrhov v konaní, by bola postavená pred súd, ktorý by vychádzal z vadného
posudku a tvrdení uvedených v uznesení o jej obvinení teda, že spáchala trestný čin.
Ako obvinená si žalobkyňa zvolila obhajcu, ktorému zaplatila odmenu spolu vo výške 1.650,- eur.
Žalobkyňa požadovala náhradu uvedenej sumy, ktorú vynaložila na svoju obhajobu v trestnom konaní.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že zaplatila znalcovi odmenu 900,- eur za vypracovanie znaleckého posudku,
pričom uviedla, že bez súkromného znaleckého posudku by sa nedokázala obhajovať, lebo trestné
stíhanie bolo proti jej osobe postavené na nesprávnych a skutkových záveroch.
Z obsahu žaloby vyplýva, že po zastavení trestného stíhania, žiadala Generálnu prokuratúru SR, aby
ako ústredný orgán aby predbežne prerokoval jej nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím Okresnej prokuratúry v Humennom, ktorá zastavila trestné stíhanie proti jej
osobe, uznesením sp. zn. E. XXX/XX, dňa 10.02.2025.
Z Generálnej prokuratúry SR žalobkyňa dostala odpoveď listom z 22.júla 2025 v ktorej Generálna
prokuratúra neuznala jej nárok na odškodné z dôvodu, že nepodala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia.
Žalobkyňa uviedla, že orgány činné v trestnom konaní mali povinnosť v každom štádiu konania skúmať
dôvodnosť obvinenia, a keďže obvinenie bolo postavené na znaleckom posudku D. B., jediným možným
prostriedkom obrany bolo podanie súkromného posudku, pričom ani po jeho podaní trestné stíhanie voči
jej osobe nebolo zastavené.
Žalobkyňa v žalobe uplatňovala aj zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.550,-eur
od 22.08.2025, pričom tento nárok odôvodnila tým, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
neposkytla žalobkyni plnenie ani do tridsiatich dní po tom, ako ukončila predbežné prerokovanie nároku,
pričom za taký dátum možno považovať 22.júl 2025, keď listom vybavila žiadosť žalobkyne.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.08.2025, ktoré bolo súdu doručené dňa
16.10.2025 navrhovala žalobu zamietnuť, pričom v písomnom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa svoj
právny nárok odvíja od uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Humenné, Okresného
dopravného inšpektorátu H.: I./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 18.09.2023, ktorým jej bolo podľa § 206 ods.
1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktoré v nadväznosti
na uznesenie dozorového prokurátora Pv XXX/XX/XXXX-XX F. dňa 10.02.2025, ktorým bolo trestné
stíhanie zastavené podľa § 215 ods.1 písm. b) Trestného poriadku, ( dostatočne odôvodnený záver, že
tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci) považuje za nezákonné.
Žalovaná poukazovala na ust. § 6 ods. 1 Zákona č.514/2003 Z.z., v zmysle ktorého ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom.
Podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti za škodu právo podľa odseku 1 možno priznal' iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa nárok na náhradu škody odvíja od nezákonného rozhodnutia uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Humenné, Okresného dopravného inšpektorátu H.:
I./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 18.09.2023, ktorým bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku žalobkyni
vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
27.09.2023. Unesenie o vznesení obvinenia bolo doručené žalobkyni dňa 21.09.2023, pričom žalobkyňa

ako obvinená proti tomu uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť nepodala. Obhajcu J. J. K. si zvolila na
základe plnej moci zo dňa 22.09.2023.
Podľa žalovanej v danom prípade, je síce na jednej strane potrebné konštatovať formálne absenciu
splnenia podmienky v zmysle ust. § 6 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, avšak neboli
prezentované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali upustiť od splnenia
zákonnej povinnosti v podobe podania riadneho opravného prostriedku.
K samotnému uplatnenému nároku žalovaná uviedla nasledovné:
Najvyšší súd SR v uznesení SR sp. zn. 1 Cdo 64/2008 z 30.09.2009 konštatoval nasledovné: „Uznesenie
o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto
rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin (ak na
podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou
osobou). Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení
obvinenia bolo vydané nesprávne (v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku). Jednotlivé dôvody
oslobodenia spod obžaloby nemajú za hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení obvinenia
rovnaký význam."
Žalovaná v ďalšej časti vyjadrenia namietala účelnosť uplatnených trov, pričom v danej veci nemožno
účelnosť' konštatovať vo vzťahu k účtovanému úkonu obhajcu zo dňa 12.11.2024 (správne z 13.11.2024,
Bod 9 vyúčtovania), označenú ako „ žiadosť' o zastavenie trestného stíhania \ pretože podľa žalovaného
ide o duplicitný návrh, z dôvodu, že tento návrh obhajca s rovnakým obsahom a petitom uplatnil už
predchádzajúci deň - 12.11.2024 priamo u vyšetrovateľa OKP OR PZ Humenné v zápisnici v rámci úkonu
záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktorý je riadne priznaný.
Žalovaná ďalej namietala aj duplicitu vo vzťahu k úkonu - žiadosť' adresovanú KP Prešov zo dňa
16.12.2024 ( Bod. 10 vyúčtovania), aj v tomto prípade ide o duplicitné podanie, po ukončení vyšetrovania
a predložení vyšetrovacieho spisu prokurátorovi, ktorým žiadateľka opätovne žiadala o zastavenie
trestného stíhania.
Žalovaná navrhovala nepriznať úkon právnej služby účtovaný obhajcom pod bodom 6., prípadne zvážiť
jeho priznanie, z dôvodu, že priamym zadávateľom bola žalobkyňa ( nie obhajca) a tento nie je
verifikovaný dátumom predloženia dôkazu do trestného konania ako samostatným podaním.
3. Zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe,
pričom uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe namietala nesplnenie podmienok
pre uplatnenie náhrady škody. Predovšetkým žalovaný poukazoval na neexistenciu nezákonného
rozhodnutia a skutočnosť, že žalobkyňa nepodala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Zástupca žalobkyne zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe, v ktorej dal do pozornosti rozhodnutie
Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a rovnako aj ním oslovené právnické fakulty sa v rozhodnutí zo
dňa 24.10.2022, sp. zn. 1VCdo/2/2022 priklonili k názoru senátu 4C. Z rozhodnutia Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento uprednostnil výklad § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ratione
legis pred výkladom gramatickým. Veľký senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že „zmyslu a účelu § 6
ods. 1 v spojení s ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá taká interpretácia, v zmysle ktorej
rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia na základe podaného
riadneho opravného prostriedku podľa osobitných predpisov (sťažnosť podľa Trestného poriadku), má
aj oslobodzujúci rozsudok vydaný z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným…. splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený“.
Nezákonné trestné stíhanie je možné charakterizovať ako postup, keď trestné stíhanie konkrétnej osoby,
voči ktorej bolo vznesené obvinenie, bolo skončené iným spôsobom ako jej právoplatným odsúdením
(vynímajúc osobitné prípady kedy dôjde k skončeniu trestného stíhania na základe spolupráce s
obvineným – zmier, podmienečné zastavenie trestného stíhania a pod.) Ako uviedol Ústavný súd SR v
náleze zo dňa 24.01.2017, sp. zn. III. ÚS 754/2016-42.
Zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že žalovaná spochybňuje vyúčtovanie obhajcu v trestnom konaní. V
úkonoch právnej služby obhajcu , v ktorých podal návrh na zastavenie trestného stíhania žalovaná vidí
duplicitu, čo je podľa zástupcu žalobkyne nesprávne. Prvá žiadosť o zastavenie trestného stíhania bola
podaná Okresnému prokurátorovi v Humennom, po tom, čo sa žalobkyňa oboznámila so spisom a jej vec

bola predložená prokurátorovi. Následne opakovane, ako urgenciu, podala novú žiadosť o zastavenie
trestného stíhania adresovanú Krajskej prokuratúre v Prešove, nie duplicitne, a len ako polovičný úkon.
Podľa zástupcu žalobkyne žalovaná spochybňuje úkon - zabezpečenie znaleckého posudku z odboru
dopravy, ako úkon, ktorý si obstarala žalobkyňa. Zástupca žalobkyne s tým nesúhlasil a uviedol, že
znalca zabezpečil obhajca, a to vrátane konzultácie so znalcom, formulácie otázok, ako aj dodania
podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku, vrátane fotodokumentácie, ktorú predtým vyžiadal od
vyšetrovateľa v originálnom rozlíšení, čo je zrejmé z posudku znalca D. G., že neboli použité fotografie
zo spisu ako ich kópia. Žalobkyňa v tom čase pracovala v Rakúsku. Vzhľadom na tieto skutočnosti
zástupca žalobkyne považoval vyúčtovanie právnych služieb obhajcu za správne.
4.Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomného vyjadrenia zástupcu
žalobkyne, písomného vyjadrenia žalovanej, prednesom zástupcu žalobkyne, prednesom zástupcu
žalovanej, uznesením OR PZ, odbor kriminálnej polície Humenné zo dňa 18.09.2023 H.: I.- XXX- G.- L.
- XXXX, listom zástupcu žalobkyne zo dňa 13.11.2024, listom zástupcu žalobkyne zo dňa 13.02.2025,
uznesením Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 10.02.2025 číslo E. XXX/XX/XXXX - XX, vyúčtovaním
zo dňa 21.03.2025, výpisom z účtu v ČSOB zo dňa 27.03.2025, výpisom z účtu v M. M. zo dňa
17.02.2025, výpisom z účtu v ČSOB zo dňa 27.11.2023, listom zástupcu žalobkyne zo dňa 27.03.2025,
záznamom z porady zo dňa 28.11.2023, záznamom z porady zo dňa 09.12.2023, záznamom z porady
zo dňa 12.11.2024 súd zistil tento skutkový stav: :
5. Zástupca žalobkyne počas konania zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a v súvislosti s
vyjadrením žalovanej, ktorý poukazoval na to, že žalobkyňa v rámci trestného konania nepodala
sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, zástupca žalobkyne uviedol, že sa nestotožňuje s
tvrdením žalovanej, pretože žalobkyňa v predmetnom čase pracovala v zahraničí a jej poštu preberal
jej manžel s tým, že žalobkyňa vychádza z praxe, že prieskum sťažností v takomto štádiu konania
je v podstate iba formálny, pretože v čase začatia trestného konania alebo vznesenia obvinenia bol
vypracovaný znalecký posudok a je aj predpoklad, že v prípade podania sťažnosti by bola sťažnosť
zamietnutá a to s odôvodnením, že až v rámci vyšetrovania sa budú zisťovať ďalšie skutočnosti, ktoré
sú potom potrebné pri závere vyšetrovania. Zástupca žalobkyne mal za to, že tvrdenie žalovaného o
nepodaní sťažnosti je potrebné považovať za irelevantné, poukazoval na to, že v rámci trestného konania
bol vypracovaný ďalší znalecký posudok, ktorý v podstate potvrdil závery súkromného znaleckého
posudku, ktorý dala vypracovať žalobkyňa a nakoniec prokurátor trestné stíhanie vedené voči žalobkyni
zastavil. Zástupca žalobkyne poukazoval na to, že žalobkyňa vynaložila náklady na trovy obhajoby v
trestnom konaní a taktiež aj finančné náklady na zabezpečenie súkromného znaleckého posudku, ktorý
bol pre ňu dôležitým dôkazom v trestnom konaní.
6. Zástupkyňa žalovanej počas konania žiadala žalobu zamietnuť, a to v súlade s písomným vyjadrením
žalovaného.
7. Z obsahu uznesenia vyšetrovateľa OR PZ, odbor kriminálnej polície Humenné zo dňa 18.09.2023 H.:
I. - XXX/X X - G. - L. N. - XXXX vyplýva, že predmetným uznesením bolo vznesené obvinenie žalobkyni
pre prečin ublíženia podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie
§ 138 písm. h) Trestného zákona (čl.6)
8. Z obsahu listu zástupcu žalobkyne zo dňa 13.11.2024 vyplýva, že predmetným listom zástupca
žalobkyne podal na Okresnú prokuratúru Humenné žiadosť o zastavenie trestného stíhania, ktoré bolo
vedené po voči žalobkyni. ( čl. 9)
9. Z obsahu listu zástupcu žalobkyne zo dňa 13.02.2025 vyplýva, že predmetným listom zástupca
žalobkyne podal urgenciu na Krajskú prokuratúru v Prešove o zastavenie trestného stíhania vedeného
voči žalobkyni .( čl. 13)
10. Z obsahu uznesenia Okresnej prokuratúry sa zo dňa 10.02.2025 číslo: Pv 274/23/7 702 - 40 vyplýva,
že predmetným uznesením prokurátor zastavil trestné stíhanie vedené proti žalobkyni pre trestný čin:
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. c) Trestného zákona s odôvodnením, lebo je dostatočne odôvodnený záver,
že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci (čl.14)

11. Z obsahu vyúčtovania zástupcu žalobkyne zo dňa 21.03.2025 vyplýva, že predmetným vyúčtovaním
zástupca žalobkyne vyúčtoval žalobkyni sumu 1650,- eur ako odmenu za zastupovanie žalobkyne v
trestnom konaní, s tým, zo sumy 1650,- eur bola odpočítaná záloha vo výške 600,- eur, ktorú žalobkyňa
zaplatila 27.11.2023. ( čl.19)
12. Z obsahu výpisu z účtu žalobcu v kine v ČSOB zo dňa 27.03.2025 vyplýva, že v uvedený deň
žalobkyňa poukázala na účet zástupcu žalobkyne sumu 1050,- eur. (čl.20)
13. Z obsahu výpisu z účtu v Slovenskej sporiteľne zo dňa 05.01.2024 vyplýva, že v uvedený deň
žalobkyňa vyplatila na účet znalca D. A. G. sumu 900,- eur. (čl.21)
14. Z obsahu výpisu z účtu žalobkyne v ČSOB zo dňa 27.11.2023 vyplýva, že v uvedený deň žalobkyňa
poukázala na účet zástupcu žalobkyne sumu 600,- eur. (čl.22)
15. Z obsahu listu zástupcu žalobkyne zo dňa 27.03.2025 adresovaného Generálnej prokuratúre SRE
Bratislava vyplýva, že predmetným listom bola podaná žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. ( čl.23)
16. Z obsahu záznamu z porady zo dňa 28.11.2023 vyplýva, že v uvedený deň pred výsluchom žalobkyne
bola vykonaná porada so žalobkyňou za účelom objasnenia dôležitých a podstatných skutočností ako
aj procesného postupu konania výsluchu obvinenej. (čl. 58 )
17. Z obsahu záznamu z porady zo dňa 09.12.2023 vyplýva, že v uvedený deň zástupca žalobkyne
vykonal poradu so znalcom z odboru dopravy D. A. G.. ( čl. 59)
18. Z obsahu záznamu zo dňa 12.11.2024 vyplýva že v uvedený deň požiadala žalobkyňu o poradu pred
oboznámením sa výsledkami vyšetrovania. (čl.60 )
19. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.
20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
Podľa § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. akk tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 18 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dlžník ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. V danej veci je nespornou skutočnosťou, že žalobkyňa bola obvinená Uznesením vyšetrovateľa PZ
SR, Okresného riaditeľstva PZ v Humennom, z trestného činu ublíženia na zdraví, podľa § 157, ods.1,
2 písm.b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že ako vodička osobného motorového vozidla
dňa 21.marca 2023, spôsobila dopravnú nehodu pri ktorej utrpel zranenia D. E. F.. Znalec z odboru
dopravy D. B. určil, že žalobkyňa som svojim spôsobom jazdy dala príčinu dopravnej nehode. Nakoniec
bolo trestné stíhanie vedené voči žalobkyni na základe jej návrhoch zastavené a to uznesením Okresnej
prokuratúry Humenné.
24. V súvislosti s nárokom žalobkyne súd poukazuje na to, že nezákonné trestné stíhanie je možné
charakterizovať ako postup, keď trestné stíhanie konkrétnej osoby, voči ktorej bolo vznesené obvinenie,
bolo skončené iným spôsobom ako jej právoplatným odsúdením (vynímajúc osobitné prípady kedy dôjde
k skončeniu trestného stíhania na základe spolupráce s obvineným – zmier, podmienečné zastavenie
trestného stíhania a pod.) Ako uviedol Ústavný súd SR v náleze zo dňa 24. 01. 2017, sp. zn. III. ÚS
754/2016-42.
,,Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má
v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že
nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku
na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom
konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Tento právny záver
(výklad), ktorý je jednotne prijímaný dovolacím súdom, bol opätovne analogicky vyjadrený i v rozsudku
Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2019, sp. zn. 6Cdo/75/2017, ktorý bol prijatý na uverejnenie v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na ostatnom zasadnutí
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 16. septembra 2020.
Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2019, sp. zn.
8Cdo/134/2019 ,,je irelevantné, či išlo o prípad nutnej obhajoby alebo nie, pretože právo obvineného
zvoliť si obhajcu v trestnom konaní je súčasťou ústavného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy
SR). Príčinná súvislosť medzi takto vzniknutou škodou u „žalobkyni“ a trestným stíhaním je nepochybná,
keďže bez prebiehajúceho trestného stíhania by si nebola zvolila obhajcu.
25. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 9Cdo/65/2020, uviedol, že „viazanosť
štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení (II. ÚS 5/2020) a dospel k
záveru, že „rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok
tohto konania. V tomto smere nie je správny výklad, ktorý poskytol odvolací súd v otázke podmienenia
nároku na náhradu škody v predmetnej veci podaním opravného prostriedku (sťažnosti) proti uzneseniu

o vznesení obvinenia s poukazom na § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., keď tento jeho výklad ide proti
zmyslu a obsahu tohto zákona, „…aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným
zásahom štátu bola odčinená“ (sp. zn. 4 M Cdo 15/2009). Rozhodujúci je z hľadiska nároku, ktorý uplatnil
žalobca, výsledok trestného konania“.
26. Veľký senát Najvyššieho súdu SR a rovnako aj ním oslovené právnické fakulty sa v rozhodnutí zo
dňa 24. 10. 2022, sp. zn. 1VCdo/2/2022 priklonili k názoru senátu 4C. Z rozhodnutia Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento uprednostnil výklad § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ratione
legis pred výkladom gramatickým. Veľký senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že „zmyslu a účelu § 6
ods. 1 v spojení s ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá taká interpretácia, v zmysle ktorej
rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia na základe podaného
riadneho opravného prostriedku podľa osobitných predpisov (sťažnosť podľa Trestného poriadku), má
aj oslobodzujúci rozsudok vydaný z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným…. splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený“.
27. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že trestné stíhanie vedené voči osobe žalobkyne, ktoré bolo neskôr
zastavené je potrebné považovať za nezákonné a teda žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody.
28. V súvislosti s vyjadrením žalovanej, ktorá poukazovala na ust. § 6 ods.2 zákon a č.514/2003 Z.z.
na skutočnosť, že žalobkyňa nepodala sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia a preto nemá
nárok na náhradu škody, súd poukazuje na Rozhodnutie NS SR sp.zn. 1VCdo/2/2022 ako na Nález
Ústavného súdu ČR sp.zn. PL.ÚS 35/09 v zmysle ktorých žalobkyni patrí nárok na náhradu škody aj
v prípade, že nepodala sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia.
29.V súvislosti s uplatneným nárok súd konštatuje, že v danej veci nárok žalobkyne bol uplatnený
správne. Žalobkyňa preukázala, že vyplatila obhajcovi zastupovanie v trestnom konaní sumu 1.650,eur, pričom najprv zaplatila preddavok vo výške 600,-eur a neskôr doplatila obhajcovi sumu 1050,-eur.
Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených výpisov z účtu žalobkyne. Na základe námietok žalovaného
súd skúmal aj vyúčtovanie trov obhajoby a dospel k záveru, že vyúčtovanie obhajoby je správne v súlade
s Vyhl.č.644/2004 Z.z., pričom nejde o duplicitné vyúčtovanie odmeny tak ako to tvrdil žalovaný vo
svojom vyjadrení. Išlo totiž o dva návrhy, pričom jeden návrh na zastavenie trestného stíhanie bol
adresovaný Okresnej prokuratúre v Humennom a druhý návrh bol adresovaný Krajskej prokuratúre
v Prešove.
30. Súd priznal žalobkyni aj sumu 900,- eur, ktorú žalobkyňa vyplatila znalcovi D. G. za vypracovanie
znaleckého posudku v trestnom konaní, pretože aj táto skutočnosť bola preukázaná výpisom z účtu
a zaplatení sumy 900,- eur znalcovi.
31. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania z dôvodu, že nezaplatila žalobkyni požadovanú sumu,
súd priznal žalobkyni aj požadovaný úrok z omeškania s poukázaním na ust. § 517 ods.1, 2 Občianskeho
zákonníka. Súd sa stotožnil s vyjadrením zástupcu žalobkyne, že žalovaná sa dostala do omeškania
počnúc dňom 22.08.2025, z dôvodu, že žalovaná vybavila žiadosť žalobkyne negatívne listom zo dňa
22.07.2025, s tým, že žalovaná mala 30 dní na poskytnutie plnenie, z čoho vyplýva, že za začiatok
omeškania možno považovať deň 22.08.2025.
32. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
34.V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a

neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaná má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal náhradu trov konania žalobkyni
o vzťahu k žalovanej v rozsahu 100% z dôvodu, že žalobe bolo vyhovené.
36. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku, tak ako to vyplýva z ust. § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.