Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 29C/5/2024 z 13. 3. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Galanta z 13. marca 2025, sp. zn. 29C/5/2024, ECLI:SK:OSGA:2025:6124395034.3
Okresný súd Galanta | 29C/5/2024 | ECLI:SK:OSGA:2025:6124395034.3 | 2025-03-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, § 47b ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z., § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z., § 31 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 31 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z., § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z., § 52 ods. 2 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z., § 52 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., § 42 ods. 10 zákona č. 578/2004 Z. z., OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 100 ods. 2 OZ, § 101 OZ, § 102 OZ, § 583 OZ, § 122 ods. 2 OZ, CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7a2ca68-b6c1-44fd-b521-6ab213b713a5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:6124395034.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Galanta
29C/5/2024
6124395034
13. 03. 2025
JUDr. Kristína Blahová
ECLI:SK:OSGA:2025:6124395034.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Kristínou Blahovou v spore žalobcu: Slovenská komora
medicínsko-technických pracovníkov, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava –
Rača, IČO: 42 140 251, zastúpený: UHRINČAŤ – VAJDA s.r.o., so sídlom Rybné námestie 1, 811 02
Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 308 185, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
pobytom XXX XX C. D. XXX, zastúpená: Mgr. Pavol Šuľan, advokát, so sídlom Hlavná 929/6, 924 01
Galanta, IČO: 37 842 137, o zaplatenie 75,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á

n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia 75,- eur s príslušenstvom a náhrady trov
konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca – Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov
(ďalej ako „komora“) je stavovskou organizáciou združujúcou zdravotníckych pracovníkov podľa §
47b ods. 1 zákona š. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej ako „zákon č. 578/2004 Z.z.) a podľa § 63 ods. 5 uvedeného zákona vedie register zdravotníckych
pracovníkov, pričom jednou z podmienok výkonu zdravotníckeho povolania je registrácia zdravotníckeho
pracovníka v registri podľa § 31 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. Žalobca zapísal žalovanú do ním
vedeného registra. Žalovanej podľa § 31 ods. 1 písm. e) v spojení s § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z.
vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi poplatok za vedenie registra nasledovne:
- za rok 2015 vo výške 5 eur, splatný 31.1.2015
- za rok 2016 vo výške 15 eur, splatný 31.1.2016
- za rok 2017 vo výške 15 eur, splatný 31.1.2017
- za rok 2018 vo výške 15 eur, splatný 31.1.2018
- za rok 2019 vo výške 15 eur, splatný 31.1.2019,
žalovaná sa s uvedenými platbami dostala do omeškania. Žalobca vykonal pre žalovanú hodnotenie
sústavného vzdelávania, za ktoré žalovaná neuhradila poplatok, a to za rok 2019 vo výške 10 eur,
splatný 15.4.2019. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu svojich záväzkov, žalovaná na výzvu nereagovala
a svoje záväzky nesplnila. Vzhľadom na omeškanie žalovanej si žalobca uplatňuje tiež zákonné
úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých pohľadávok a náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 eur, ktorá suma predstavuje cenu poštovného za
zaslanie predžalobnej výzvy.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil prehľad poplatkov, zápisnicu zo snemu, oznámenie
zo dňa 30.5.2019, listinu „Údaje pre registráciu“ z 13.3.2014, potvrdenie o registrácii z 16.4.2014, listinu
„Výsledok hodnotenia sústavného vzdelávania“ z 24.7.2019 a predžalobnú výzvu spolu s podacím
hárkom.
4. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany namietala premlčanie žalobcom uplatneného nároku podľa
§ 100 ods. 1 a ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej ako „OZ“). Uviedla, že
s poukazom na § 31 ods. 1 a § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z.z. jednotlivé pohľadávky sa
premlčali nasledovne:
- za rok 2015 vo výške 5 eur uplynutím 31.1.2018,
- za rok 2016 vo výške 15 eur, splatný 31.1.2019,
- za rok 2017 vo výške 15 eur, splatný 31.1.2020,
- za rok 2018 vo výške 15 eur, splatný 31.1.2021,
- za rok 2019 vo výške 15 eur, splatný 31.1.2022,
- poplatok za hodnotenie sústavného vzdelávania za 2019 uplynutím 15.4.2022.
5. Žalovaná vzniesla námietku premlčania i vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky.
6. Žalobca k námietke premlčania uviedol, že na danú situáciu je potrebné aplikovať § 102 OZ,
premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu podľa neho začala plynúť najskôr doručením výzvy,
nakoľko je povinnosťou žalobcu najskôr si uplatniť žalovanú sumu u žalovanej výzvou na základe § 63
ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. Výzva na zaplatenie bola žalovanej doručená 8.9.2023, teda všeobecná
trojročná lehota uplynie najskôr 8.9.2026, pohľadávka tak nie je premlčaná, a to ani čiastočne. Žalobca
poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach (napr. rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 13C/69/2023 zo dňa 22.1.2024, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9C/58/2023
a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Co/19/2024 zo dňa 14.3.2024, rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/30/2024, rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 18C/51/2023). Podľa
žalobcu by bolo v rozpore s princípom právnej istoty odchýliť sa od skoršej rozhodovacej praxe. Žalobca
má zato, že premlčanie žalovaná namieta v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nárok voči žalovanej je
daný zákonom voči komore pri výkone povolania.
7. Na pojednávaní žalovaná predložila výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 30.10.2019 a uviedla, že
vzhľadom nato, že bola vyzvaná ešte v roku 2019, žalovaná pohľadávka je premlčaná. Žalovaná nikdy
nežiadala registráciu a odhlásila sa z komory telefonicky v roku 2019.
8. Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovanej uviedol, že žiadosť o registráciu žalovanej predložil spolu so
žalobou, tvrdenie žalovanej, že nežiadala registráciu, je nepravdivé. V súlade so zákonom č. 578/2004
Z.z. registráciu nemožno zrušiť telefonicky, k zrušeniu registrácie je potrebné zaslať písomnú žiadosť
spolu s overenou kópiou potvrdenia o ukončení pracovného pomeru. Kým nie je registrácia zrušená
zákonom predpokladaným spôsobom, trvá povinnosť zdravotníckeho pracovníka uhrádzať poplatok
za aktualizáciu registra počas aktívnej registrácie. Žalovaná nepreukázala, že by komoru požiadala
o zrušenie registrácie zákonom stanoveným spôsobom. K tvrdeniu žalovanej, že k výzve na zaplatenie
došlo v roku 2019 žalobca uviedol, že tento list nemožno považovať za výzvu podľa § 63 ods. 7 zákona
č. 578/2004 Z.z. V uvedenom ustanovení sú stanovené obsahové náležitosti výzvy – musí byť písomná,
adresovaná zdravotníckemu pracovníkovi a musí obsahovať lehotu na zaplatenie poplatku nie kratšiu
ako 7 dní. Zákon jednoznačne určuje žalobcovi povinnosť najskôr si uplatniť pohľadávku u žalovanej
výzvou, ktorú skutočnosť nie je možné v súvislosti s § 102 OZ opomenúť. Z listu z 30.10.2019 nevyplýva
žiadna lehota na zaplatenie neuhradených poplatkov, zároveň vo výzve nie sú poplatky konkrétne
špecifikované. Čo sa týka premlčania, žalobca k doteraz uvedenej argumentácii doplnil, že vzhľadom na
skutočnosť, že by žalobca nebol v konaní úspešný, ak by neuplatnil svoj nárok voči žalovanej výzvou so
zákonom stanoveným obsahom, v zákonom stanovenej lehote, žalobca zjavne v zmysle zákona musí
uplatniť jeho nárok najprv u dlžníka, pod hrozbou negatívneho dôsledku neúspechu v súdnom konaní.
Táto skutočnosť podľa žalobcu bez pochýb znamená, že sa na právnu vec vzťahuje § 102 OZ.

9. Na pojednávaní žalovaná uznala, že bola registrovaná. K rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,
na ktorý žalobca poukazuje, uviedla, že tento rozsudok môže byť napadnutý dovolaním, preto nejde
o ustálenú rozhodovaciu prax.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná v období rokov 2015-2019 vykonávala činnosť
zdravotníckeho pracovníka a bola registrovaná u žalobcu. Ďalej nebolo sporné, že žalobca vyzval
žalovanú na úhradu pohľadávky výzvou doručenou žalovanej dňa 8.9.2023, žalovaná poplatky
neuhradila. Medzi stranami bolo sporné premlčanie žalovaných pohľadávok.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami prehľad poplatkov, zápisnica zo snemu, oznámenie zo dňa 30.5.2019, listina „Údaje pre registráciu“
z 13.3.2014, potvrdenie o registrácii z 16.4.2014, listina „Výsledok hodnotenia sústavného vzdelávania“
z 24.7.2019, predžalobná výzva spolu s podacím hárkom, výzva z 30.10.2019 a s prihliadnutím na
nesporné skutočnosti zistil tento skutkový stav:
12. Žalovaná bola v období 2015 – 2019 registrovaná u žalobcu, ktorá skutočnosť medzi stranami
nebola sporná, zároveň registrácia žalovanej vyplýva z potvrdenia o registrácii a podľa listiny „Údaje pre
registráciu“ registrácia trvala od 16.4.2014.
13. Z dôvodu členstva v komore, žalovanej podľa § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. vznikla povinnosť
zaplatiť poplatok za vedenie registra, a to vo výške stanovenej komorou podľa § 52 ods. 2 písm. e), §
52 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. teda za rok 2015 vo výške 5 eur, za roky 2016-2019 vo výške 15 eur
za každý rok samostatne, a to do 31.1. daného kalendárneho roka. Komorou stanovená výška poplatku
vyplýva z prehľadu ročných poplatkov, výšku poplatku žalovaná nepopierala.
14. V roku 2019 komora hodnotila sústavné vzdelávanie žalovanej, za čo žalovanej vznikla povinnosť
zaplatiť poplatok 10,- eur podľa § 42 ods. 10 zákona č. 578/2004 Z.z., táto skutočnosť nebola
sporná, zároveň hodnotenie sústavného vzdelávania vyplýva z listiny „Výsledok hodnotenia sústavného
vzdelávania“ zo dňa 24.7.2019.
15. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 4.9.2023 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote
7 dní od doručenia výzvy na základe ust. § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z., táto predžalobná výzva
bola žalovanej doručená dňa 8.9.2023, ide o nespornú skutočnosť. Žalobca už skôr adresoval žalovanej
výzvu zo dňa 30.10.2019, táto však nespĺňala náležitosti podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z.
z dôvodu absencie lehoty na splnenie a špecifikácie pohľadávky.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové závery, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť poplatok
v zmysle § 52 ods. 2 písm. e) a § 52 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z., a to povinnosť zaplatiť podľa §
63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. poplatok za vedenie registra za rok 2015 vo výške 5 eur a za roky
2016-2019 vo výške 15 eur/rok, tiež jej vznikla povinnosť uhradiť poplatok za hodnotenie sústavného
vzdelávania za rok 2019 podľa § 42 ods. 10 zákona č. 578/2004 vo výške 10 eur.
17. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd mal preukázaný vznik žalovanej pohľadávky.
Sporné zostalo, či došlo k premlčaniu pohľadávky.
19. Podstatou premlčania je kvalifikované uplynutie času, v rámci ktorého nedošlo k vykonaniu
subjektívneho práva veriteľa. V dôsledku márneho uplynutia času vzniká dlžníkovi právo vzniesť
pred súdom námietku premlčania a odmietnuť tým plnenie veriteľovi. Uplatnením námietky premlčania
dochádza iba k zániku nároku, teda k zániku vymáhateľnosti subjektívneho práva, ktoré nemôže byť
veriteľovi priznané v súdnom konaní. Subjektívne právo nezaniká, iba sa oslabuje a stáva sa z neho
naturálna obligácia – záväzok, ktorý dlžník môže dobrovoľne plniť, ale toto plnenie nemožno priznať
v súdnom konaní.
20. Právna úprava premlčacích lehôt vychádza zo zásady „právo patrí bdelým“, ustanovenie § 102
OZ je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 583 OZ upravujúceho preklúziu, teda zánik práva
v dôsledku kvalifikovaného uplynutia času. I odborná literatúra pristupuje k výkladu ustanovenia § 102

OZ v kontexte ustanovení o preklúzii, napr. Števček, M., Dulak, A., Bajánková J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, sa
na strane 753 pri ustanovení § 102 uvádza „Kombinácia preklúzie a premlčania“, tiež Svoboda, J. a kol.:
Občiansky zákonník. 5. vydanie. Komentár a súvisiace predpisy. Bratislava: Eurounion, 2005, v ktorom
sa na strane 143 k § 102 uvádza, že „začatie plynutia premlčacej doby tu predpokladá, že nedošlo
k zániku práva jeho neuplatnením (§ 583)“. Zároveň, pri právach, ktoré sa majú najskôr uplatniť u fyzickej
alebo právnickej osoby, moment uplatnenia práva spravidla determinuje i splatnosť pohľadávky, avšak
splatnosť žalovaných pohľadávok titulom nezaplatenia poplatku za vedenie registra je daná zákonom,
konkrétne ustanovením § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z.z. Žalobca si svoju pohľadávku
uplatňuje spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti poplatkov. Bolo by nesprávne
neaplikovať ustanovenie § 101 OZ a priznať žalobcovi nárok vrátane príslušenstva pohľadávky odo
dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky napriek tomu, že si právo uplatnil u žalovanej po uplynutí
viac ako troch rokov od ich splatnosti. Nie je prípustný výklad ustanovenia § 102 OZ, ktorý by
umožňoval veriteľovi uplatniť si svoju pohľadávku u dlžníka bez časového obmedzenia, najmä ak
splatnosť pohľadávky je daná (v tomto prípade priamo zákonom) a nie je prípustné, aby si príslušenstvo
žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po splatnosti napriek tomu, že si pohľadávku uplatnil u osoby
o niekoľko rokov neskôr. Výklad, podľa ktorého na daný prípad je potrebné aplikovať § 102 OZ a počítať
premlčaciu lehotu až od výzvy podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. napriek tomu, že zákon na túto
výzvu nestanovuje lehotu, by bol v rozpore i s princípom legitímnych očakávaní v právnych vzťahoch
- komora môže vyzvať poplatníka bez časového obmedzenia, ak by premlčacia lehota začala plynúť
až po výzve, komora by si mohla nárokovať úhradu poplatku aj po uplynutí niekoľkých rokov, zároveň
by si uplatňovala aj úroky z omeškania, a to od zákonom stanovenej splatnosti, tiež aj niekoľko rokov
spätne. Po uplynutí niekoľkých rokov od splatnosti pohľadávky takúto úhradu nemožno od poplatníka
legitímne požadovať.
21. § 102 OZ sa uplatňuje v prípadoch, kedy zákon stanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva,
pričom na okamih takéhoto uplatnenia viaže začiatok plynutia premlčacej lehoty. Ide o prípady, kedy
existencia pohľadávky, tiež spravidla jej splatnosť závisí od jej uplatnenia v rámci prekluzívnej lehoty.
Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. „komora vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov 4 a
5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty
stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu pracovníkovi na zaplatenie poplatku, ktorá nesmie byť
kratšia ako 7 dní“ – podľa citovaného ustanovenia vymáhanie pohľadávky je možné až po uplatnení
spôsobom v tomto ustanovení upravenom. Neuplatnenie práva u osoby poplatníka – žalovanej nemá
za následok zánik práva, má vplyv iba na vymáhateľnosť nároku a dáva dodatočný priestor poplatníkovi
uhradiť pohľadávku v dodatočnej lehote bez toho, aby sa pohľadávka v tejto dodatočnej lehote vymáhala
súdnou cestou. Existencia spornej pohľadávky teda nezávisí od jej uplatnenia u poplatníka, nejde preto
o pohľadávku, ktorú je potrebné najskôr uplatniť u osoby, preto nemožno aplikovať § 102 OZ.
22. I keby bolo možné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 102 OZ a počítať premlčanie už
uplatnenej pohľadávky od momentu jej kvalifikovaného uplatnenia u žalovanej, na premlčanie práva
uplatniť si pohľadávku u žalovanej by sa aplikoval § 101 OZ. Žalobca mal možnosť uplatniť si pohľadávku
u žalovanej a vykonať tým svoje právo nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých poplatkov, v danom
prípade najneskôr splatnú pohľadávku za vedenie registra za obdobie roku 2019 dňa 1.2.2019, avšak
do posledného dňa premlčacej lehoty, ktorým bol 1.2.2022 tak neučinil, svoju pohľadávku si u žalovanej
uplatnil až doručením výzvy dňa 8.9.2023, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.
23. Čo sa týka pohľadávky titulom poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania za rok 2019, na
tento poplatok § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. neodkazuje, takže na vymáhanie tejto pohľadávky
sa nevzťahuje povinnosť stanovená § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z.
24. Jednotlivé pohľadávky sú premlčané podľa § 100 ods. 1, ods. 2 a § 101 OZ v spojení s § 122 ods.
2 OZ nasledovne:
pohľadávky titulom poplatku za vedenie registra
- za rok 2015 vo výške 15 eur, splatná 31.1.2015, začiatok plynutia premlčacej lehoty 1.2.2015, posledný
deň premlčacej lehoty 1.2.2018,

- za rok 2016 vo výške 15 eur, splatná 31.1.2016, začiatok plynutia premlčacej lehoty 1.2.2016, posledný
deň premlčacej lehoty 1.2.2019,
- za rok 2017 vo výške 15 eur, splatná 31.1.2017, začiatok plynutia premlčacej lehoty 1.2.2017, posledný
deň premlčacej lehoty 1.2.2020,
- za rok 2018 vo výške 15 eur, splatná 31.1.2018, začiatok plynutia premlčacej lehoty 1.2.2018, posledný
deň premlčacej lehoty 1.2.2021,
- za rok 2019 vo výške 15 eur, splatná 31.1.2019, začiatok plynutia premlčacej lehoty 1.2.2019, posledný
deň premlčacej lehoty 1.2.2022,
a pohľadávka titulom poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania
- za rok 2019 vo výške 10 eur, splatná 15.4.2019, začiatok plynutia premlčacej lehoty 16.4.2019,
posledný deň premlčacej lehoty 16.4.2022.
25. Prvým dňom plynutia premlčacej lehoty je v súlade s § 101 OZ deň nasledujúci po splatnosti
jednotlivých pohľadávok, nakoľko vtedy sa mohlo právo vykonať po prvýkrát, posledný deň premlčacej
lehoty je stanovený uplynutím troch rokov dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína, podľa pravidiel počítania času stanovených ustanovením § 122 ods.
2 OZ.
26. Vzhľadom na uvedené súd vyvodil záver, že všetky žalované pohľadávky sú premlčané, nakoľko
boli žalobou uplatnené na súde až dňa 8.10.2024, teda po uplynutí premlčacej lehoty – viď. vyššie.
27. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na premlčanie istiny je premlčané tiež príslušenstvo pohľadávky,
a to úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
28. Žalobca v žalobe poukázal na obdobné rozhodnutia prvoinštančných súdov a na zrušujúce
uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 8Co/19/2024 zo dňa 14.3.2024. Čo sa týka rozhodnutia
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/19/2024 zo dňa 14.3.2024, v uvedenom uznesení súd vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal s argumentáciou
žalobcu ohľadom aplikácie § 102 OZ, nevyslovil však právny názor, že je potrebné toto ustanovenie
aplikovať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/531/2011
zo dňa 26.11.2013, v ktorom obdobnom prípade súd posudzoval premlčanie podľa § 101 OZ. Súd
zároveň poznamenáva, že zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) vo svojom
Čl. 2 ods. 2 definuje právnu istotu ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Súd k rozhodnutiam okresných súdov a krajských súdov uvádza, že nejde o rozhodnutia
vyšších súdnych autorít v zmysle citovaného článku CSP.
29. K argumentácii žalobcu, že uplatnenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu,
že uplatnený nárok vyplýva zo zákona súd uvádza, že samotná skutočnosť, že nárok vyplýva zo zákona
nezakladá rozpor s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej môžu nastať
prípady, kedy uplatnenie námietky premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi, ďalšie skutočnosti
však neuviedol, prečo by tomu tak malo byť i v prípade žalovanej pohľadávky. Súd rozpor vznesenej
námietky premlčania s dobrými mravmi v rozhodovanej veci nevzhliadol.
30. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej ako úspešnej strane sporu
priznal podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Galanta v lehote 15 dní od jeho doručenia.
(§ 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.