{"guid": "8497a280-7004-47bd-952d-4b0df5997c13:123fc7cb-aa54-4986-9905-8ecb3f6f11a7", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3", "spisova_znacka": "14T/75/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/75/2025 z 28. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Galanta z 28. novembra 2025, sp. zn. 14T/75/2025, ECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3", "identifikacne_cislo": "2325011034", "sud": {"guid": "sud_112", "nazov": "Okresný súd Galanta", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-galanta"}, "sudca": "JUDr. Simona Štanglovičová", "sudca_id": 2887, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-simona-stanglovicova-2887", "datum_vydania": "2025-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 208 ods. 3 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-208", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/123fc7cb-aa54-4986-9905-8ecb3f6f11a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Galanta\n14T/75/2025\n2325011034\n28. 11. 2025\nJUDr. Simona Štanglovičová\nECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Galanta, samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A.\nB., stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek\n3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom\npojednávaní konanom v Galante dňa 28. novembra 2025 takto\nrozhodol:\nObžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, adresa na doručovanie E. F. XXX,\ntohto času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,\ns a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :\nod presne nezisteného obdobia približne od roku 2018 do presne nezistenej doby mesiaca december\n2024, v tom čase ako druh poškodenej G. B. na adrese ich spoločného prechodného bydliska, v\nrodinnom dome v obci E. F. H. XXX, v prevažnej miere pod vplyvom alkoholických nápojov, opakovane a\npravidelne slovne aj fyzicky napádal svoju družku G. B., takým spôsobom, že ju obviňoval z nevery, čoho\nnásledkom dochádzalo medzi nimi k hádkam, počas ktorých ju pravidelne aspoň raz za mesiac fyzicky\nnapadol fackou otvorenou dlaňou na jej tvár, sácaním, drganím, čím jej minimálne dvakrát spôsobil\nzlomeniny kostí na malíčkoch oboch rúk, ktoré jedno zranenie si dala v tej dobe ošetriť a druhé nie,\nnedovoľoval jej slobodne a voľne sa pohybovať po obci Dolné Saliby bez sprievodu alebo bez vedomosti\no tom, kam práve v tom čase ide a čo ide robiť, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, následne od\nnezisteného dňa v mesiaci december roku 2024, po jej odsťahovaní sa z predmetného rodinného domu\ndo obcou prideleného nájomného bytu na adrese E. F. H. XXX až do dňa 26.04.2025 ju na dennej\nbáze aktívne po obci Dolné Saliby vyhľadával, keď bola doma, tak sledoval jej byt, denne jej písal SMS\nsprávy a vykonával telefonické hovory so žiarlivostným obsahom, vyklopkával na okno jej bytu a neustále\nzisťoval kde a v koho spoločnosti sa nachádza, a preto minimálne štyrikrát počas tejto doby zavolala\npomoc policajnej hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstice, ktoré konanie vyvrcholilo, keď\nju dňa 26.04.2025 v čase okolo 17.00 hod. v obci Dolné Saliby vyhľadal keď sa bicyklovala v časti Pered\nso svojimi maloletými deťmi a po tom čo sa s ním odmietla rozprávať, ju fyzicky napadol úderom do\njej tela v dôsledku čoho spadla zo svojho bicykla na vedľa stojaci bicykel svojho syna a týmto konaním\njej spôsobil ľahké poranenie lakťa na pravej ruke (pomliaždenie), ktoré si nechala jednorazovo ošetriť\nv Nemocnici s poliklinikou Galanta, pričom uvedeným konaním zároveň v poškodenej G. B. dlhodobo\nvyvolával strach a stres,\nteda:\nblízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým\nzaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré\nohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším\nspôsobom konania - po dlhší čas,\nčím spáchal:\n\nzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.\nZa to mu\n\nsúd\n\nukladá:\n\nPodľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2\nTrestného zákona a § 39 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8\n(osem) mesiacov.\nPodľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody\nzaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nodôvodnenie:\nProkurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 08.10.2025 obžalobu na obvineného A. B., nar.\nXX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare) pre zločin týrania blízkej osoby\na zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písmeno b) Trestného zákona.\nSúd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa\n28.11.2025 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň jeho spáchanie\noľutoval. Zmenu svojho postoja v konaní pred súdom odôvodnil tým, že mal dostatok času nad vecou\nrozmýšľať a po dôkladnom zvážení dospel k záveru, že skutok spáchal tak, ako je mu kladené za vinu\na ľutuje ho, ktoré odôvodnenie súd považoval za dostatočné a vyhlásenie obžalovaného prijal.\nNásledne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochrannom opatrení,\na to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom a prečítaním listinných dôkazov.\nObžalovaný po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný, má\ndve deti, je zamestnaný u zamestnávateľa Aquamont s mesačným príjmom 720 eur, súdne trestaný\nnebol, alkohol nepožíva, drogy neužíva, automaty nehráva, spáchanie skutku opätovne v rámci výsluchu\noľutoval.\nZ výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 518 súd zistil,\nže obžalovaný v období od 08.05.2019 do 29.09.2025 spáchal jeden priestupok proti občianskemu\nspolunažívaniu tým, že mal v júli 2018 prevziať od G. G. preddavok 120,- eur za stavebné práce, ktorú\nsumu nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 120,- eur, za čo bola obžalovanému uložená sankcia –\npokarhanie.\nRozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstice, Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru v Galante zo dňa 03.06.2025, ČVS: ORPZ-GA-OPP7-2025/005183-002, právoplatným dňa\n30.06.2025, č.l. 568 bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa\n26.05.2025 č. Pd 50/25/2202-2 a bloková pokuta nezaplatená na mieste č. A2200576825 zo dňa\n02.02.2025 vo výške 30,- eur uložená za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa\n§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch uložená obžalovanému bola zrušená ako\nnezákonná.\nRozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstice, Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru v Galante zo dňa 03.06.2025, ČVS: ORPZ-GA-OPP7-2025/005182-002, právoplatným dňa\n30.06.2025, č.l. 570 bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa\n26.05.2025 č. Pd 50/25/2202-2 a bloková pokuta nezaplatená na mieste č. A2200583744 zo dňa\n15.03.2025 vo výške 30,- eur uložená za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch uložená obžalovanému bola zrušená ako nezákonná.\nZ výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 519 súd zistil,\nže obžalovaný v období od 08.05.2019 do 17.03.2025 spáchal tri priestupky, dňa 15.03.2025 spáchal\n\npriestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch tým, že poškodil\noptický kábel, preťal ho so sekerou, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur, č. pokutového\nbloku 2200583744, dňa 02.02.2025 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49\nods. 1 písm. d) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch tým, že vyfackal bývalú priateľku, za čo mu bola\nuložená pokuta vo výške 30,- eur, č. pokutového bloku 2200576825, a tiež už vyššie uvedený priestupok\nproti občianskemu spolunažívaniu, ktorý spáchal tým, že mal v júli 2018 prevziať od G. G. preddavok\n120,- eur za stavebné práce, ktorú sumu nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 120,- eur, za čo bola\nobžalovanému uložená sankcia – pokarhanie.\nZo správy o povesti obce Dolné Saliby zo dňa 17.07.2025 plynie, že obžalovaný pred komisiu verejného\nporiadku predvolaný nebol, avšak boli obdobia, keď sa na verejných priestranstvách správal agresívne.\nZo správy o povesti obce Tomášikovo zo dňa 11.07.2025 súd zistil, že obžalovaný sa v obci nezdržiava\nuž 6 rokov, prechodne býva na adrese E. F. H. XXX, komisiou verejného poriadku jeho správanie nebolo\nprejednávané a nebolo mu uložené žiadne opatrenie.\nZ hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 10.07.2025 súd\nzistil, že obžalovaný väzbu vykonáva od 07.05.2025m dňa 27.05.2025 bol umiestnený do oddielu so\nzmierneným režimom väzby, správa sa slušne, príkazy a pokyny plní a rešpektuje, konflikty nevyvoláva,\ndisciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.\nZ aktuálneho odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.\nZ aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný\nmá evidované dva priestupky (zo dňa 08.05.2019 proti občianskemu spolunažívaniu – v júli 2018 mal\nprevziať od G. G. preddavok 120,- eur, ktorý nevrátil a dňa 17.02.2025 spáchal priestupok proti majetku\n– dňa 17.02.2025 v čase okolo 20:25 hod. v obci E. F. v bytovke č. XXXX mal pod vplyvom alkoholu\nrozbiť sklenenú výplň na pravej strane okna, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 150,- eur).\nPri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre\nukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť\nochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí\npodmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných\nčinov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba\npáchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest\nako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému\nčinu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a\nmožnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe\nhodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný\nzločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť\nvždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu\na členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných\nčlenov spoločnosti.\nTrest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia\nv tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa\na ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia\n(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom\ntreba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný\nzákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými\nčinmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu\nodsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie\nostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty\na spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným\nčlenom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje\nich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon\nvychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú\na podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému\n\nvýchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.\nTrest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané, musí\nvyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj\netické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru\nzávažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí\nsúd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,\nzavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti\njeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o dosiahnutie urovnania\ns poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.\nV rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,\nktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu\nje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v\nkaždom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.\nNeprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i\nspoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v\nspravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne\ntresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.\nPáchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a\npreto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým\npredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy\npáchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom\nv prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže\ndôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia\ntrestu do pôsobenia výchovného.\nPri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd u obžalovaného prihliadol najmä na spôsob spáchania\nčinu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu\npáchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich\nokolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l)\nTrestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval.\nSúd posudzoval vyjadrenú ľútosť obžalovaného z hľadiska jej úprimnosti, či nešlo o čisto formálne\na účelové konštatovanie a hodnotil ju na základe správania sa páchateľa v období od spáchania\nskutku po rozhodovanie o ňom a taktiež aj na základe ďalších procesných prejavov obžalovaného,\nako je záverečná reč a posledné slovo (porovnaj R 44/2017). Je pravda, že obžalovaný v prípravnom\nkonaní spáchanie skutku popieral, avšak následne v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, po\nučinení vyhlásenia, že je vinný, zmenu svojho postoja dostatočne odôvodnil. Súd prihliadol na postoj\nobžalovaného k jeho trestnej činnosti, skutočnosť, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, vyhlásil,\nže je vinný a skutok úprimne oľutoval. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo základnej\ntrestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 7 rokov až 15 rokov. S poukazom na §\n34 ods. 6 Trestného zákona súd bol povinný obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody, nakoľko\nhorná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona pre\nstíhaný trestný čin prevyšovala 8 rokov.\nNakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd pristúpil k\nmimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tak uložil\nobžalovanému trest odňatia vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil\nnajmä kritický postoj obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a oľutoval\nju, prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, jeho doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, ako aj\nvyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní, čím obžalovaný prispel k tomu, že v konaní pred\nsúdom nebolo následne nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, ako sa aj vzdal svojho\npráva resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného prostriedku. Pri ukladaní trestu sebakritický\npostoj obžalovaného nebolo možné opomenúť, ktorá skutočnosť je dôvodom na to, že v prípade\nukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje\nnesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie\nje schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súd už vzhľadom na uvedené pri posudzovaní\nvýmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému\nmimoriadne znížený trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom\nustanovenej trestnej sadzby. V tejto súvislosti sa tiež žiada dodať, že obžalovaný vyhlásením o vine\nneodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd\n\npoukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ v konaní\npred okresným súdom obžalovaný využil právo urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného\nv obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a toto vyhlásenie súd prijal, stratil možnosť takéto\nvyhlásenie o vine odvolať a zároveň v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu priznania viny, podať riadny opravný\nprostriedok (obdobne pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 143/2020 zo 07. júla\n2020). Po prijatí vyhlásenia o vine súdom teda obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky\nuznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu\no druhu a výmere uloženého trestu (R 44/2017).\nPodľa názoru súdu nepodmienečný trest odňatia slobody na výmere 4 roky a 8 mesiacov rokov v sebe\nzohľadňuje na jednej strane priznanie sa obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, jej úprimné\noľutovanie a realizované vyhlásenie o vine, no na strane druhej odráža aj závažnosť spáchanej trestnej\nčinnosti a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný\n(proporcionálny) a spravodlivý a u obžalovaného splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale\naj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi jeho konanie.\nDôvody pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona súd nevzhliadol,\nmiernejší trest by atribúty sledované v ust. § 34 Trestného zákona nespĺňal, predovšetkým z pohľadu\númernosti k závažnosti spáchanej trestnej činnosti. Obžalovaný ani žiadne okolnosti, ktorými by boli\nnaplnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu aj podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, neuviedol.\nVzhľadom na okolnosti prípadu, najmä závažnosť stíhanej trestnej činnosti a jej rozsah ale ani vzhľadom\nna pomery páchateľa nepovažuje súd použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za\nneprimerane prísne. Na druhej strane však uloženie vyššieho trestu ako trestu odňatia slobody vo\nvýmere 4 roky a 8 mesiacov, by už súd za neprimerane prísne považoval, najmä s prihliadnutím\nna postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, s tým súvisiace vyhlásenie o vine a teda na\nobžalovaným prejavenú relevantnú mieru sebareflexie. Neprimerane dlhý trest by podľa názoru súdu\nmohol demotivovať osobu obžalovaného od resocializácie a sťažiť jeho návrat do riadneho života.\nNa výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s\nminimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu\nnebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.\nNa základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto\nrozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný\nsúd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd\nv Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak\nsa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne\npodanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré\nrozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok\nnapáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie\nmožno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne\nvzdal.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6da23b8a-63b6-4b21-8224-23ffc0ab193e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2"}], "citovane_v": []}