Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 28Csp/70/2024 z 11. 9. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Galanta z 11. septembra 2025, sp. zn. 28Csp/70/2024, ECLI:SK:OSGA:2025:2324203091.4 Okresný súd Galanta | 28Csp/70/2024 | ECLI:SK:OSGA:2025:2324203091.4 | 2025-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad70c539-100a-432f-b05e-be189a720e10 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2324203091.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Galanta 28Csp/70/2024 2324203091 11. 09. 2025 JUDr. Eva Detvaiová ECLI:SK:OSGA:2025:2324203091.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zast.: WEBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.344,43 Eur, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.344,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.344,43 Eur od 6.8.2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.344,43 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 15.2.2012 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100042599, (ďalej ako „zmluva“) predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného žalobcovi, ako aj k uzavretiu Dohody o poskytovaní služieb, ktorá bola uzavretá v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (bod 8. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktorá bola inkorporovaná priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Listom zo dňa 28.3.2023 žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu – Základná škola E. F. G., G. XXXX/X, D., IČO: 37836706, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, v ktorej ho upovedomil, že pri uzatvorení zmluvy malo dôjsť aj k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 a nasl. OZ, v zmysle ktorej je žalovaný údajne oprávnený na výplatu zrážok zo mzdy žalobcu (ďalej ako „dohoda“), v dôsledku čoho sa žalovaný domáha uspokojenia údajnej neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 2.991,91 Eur k 15.8.2017, vykonávaním zrážok zo mzdy alebo iných príjmov. Žalovaný si svoj údajný nárok uplatnil aj návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Anetta Demešová pod číslom H. XXXX/XXXX a následne súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., pod spisovou značkou H. XXXXX/XX. Žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie a Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 17.12.2019 č.k. 17Er/585/2014-66 exekučné konanie zastavil. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 24.6.2020 č.k. 2CoE/18/2020 – 139 potvrdil prvostupňové uznesenie. Ku dňu podania žaloby žalobca uhradil žalovanému suma vo výške 4.783,68 Eur, pričom ide o úhrady vykonané v dôsledku splácania úveru, ďalej úhrady v rámci exekučného konania a súm zrazených od terajšieho ako aj predošlých zamestnávateľov žalobcu. Žalovaný sa naposledy pokúšal domôcť svojho údajného nároku formou zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu – ZŠ E. F. G., pričom žalobcovi bola zamestnávateľom ku dňu podania žaloby zrazená suma 1.344,43 Eur. Suma vymožená v exekučnom konaní 790,- Eur, mzdový list-externé zrážky (LIDL) 198,48 Eur, zrážky zo mzdy (ŽIAR s.r.o.) 275,- Eur, zrážky zo Sociálnej poisťovne 697,18 Eur, zrážky zo mzdy (LIDL) 812,03, zaplatené 666,56 Eur, zrážky zo mzdy (ZŠ E. F. G.) 1.344,43 Eur, t.j. spolu 4.783,68 Eur. Žalobca podaním zo dňa 18.1.2024 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému zakázalo vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy a súčasnému zamestnávateľovi žalobcu by sa uložila povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 16.2.2024, sp. zn. 22Csp/10/2024 - 56 návrhu vyhovel a okrem iného I. výrokom žalovanému 1/ (v tomto konaní žalovaný) uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 15.2.2012. II. výrokom žalovanému 2/ (zamestnávateľovi žalobcu – ZŠ J. A. Komenského) uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 15.2.2012. 2. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že zrážky zo mzdy žalobcu boli vykonávané na podklade neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje pre žalobcu ako spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj podľa OZ neprimeranú i neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v dohode je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná požiadavka žalovaného disponovať s majetkom žalobcu, ktorá nespĺňa kritériá podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a to označenie pohľadávky (vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa mzdy), o ktorú išlo. Subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy, bude takmer vždy žalovaný ako veriteľ, nakoľko miera jeho práva voči žalobcovi v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu bez existencie akejkoľvek kontroly pri vykonávaní jeho domnelých práv, čo sa v prípade žalobcu prejavuje požiadavkou žalovaného na sumu 2.991,91 Eur, ktorá vyplýva z listu žalovaného zo dňa 28.3.2023, ktorý predložil zamestnávateľovi žalobcu ako žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobcom vopred individuálne dojednaná, musel ju akceptovať, inak by mu úver poskytnutý nebol. Ide o formulárovú (typovú) zmluvu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, resp. jedná sa o neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. Žalobca nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky a uvádzaná podmienka je celkom jednoznačne v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže to bol výlučne žalovaný, ktorý bol oprávnený určovať, v akej výške žiada plnenia od zamestnávateľa žalobcu, a navyše všetky plnenia uspokojoval aj proti samotnej vôli žalobcu. Prejav vôle žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy smeroval k inému následku než uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca uzavrel zmluvu s cieľom získať finančné prostriedky. Žalobca bol však okrem zmluvy nútený uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, aby mohol získať úver podľa zmluvy. Išlo o vopred predpripravenú formulárovú dohodu, ktorú žalobca podpísal dňa 25.1.2012, teda v rovnaký deň ako žiadosť o úver, s tým, že vyplnil len bod 2 obsahujúci jeho osobné údaje. Zo strany žalovaného došlo následne k doplneniu údajov v bodoch I. a II. dohody, k podpísaniu dohody a odoslaniu žalobcovi. Žalobca teda nikdy neprejavil súhlas s podmienkami uvedenými v dohode o zrážkach zo mzdy, najmä čo sa týka výšky zabezpečovanej pohľadávky a výšky zrážok zo mzdy, v dôsledku čoho je dohoda neplatná. 3. Samotná zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z., smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zákonom č. 250/2007 Z. z a Občianskym zákonníkom, a to z dôvodu neplatnosti dohody o odplate – RPMN je v rozpore s dobrými mravmi a dohoda o odplate podľa spotrebiteľského úver je neplatná z dôvodov rozporu s dobrými mravmi a dohoda o odplate podľa dohody o poskytovaní služieb je neplatná z dôvodu obchádzania zákona. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené zákonné náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle ustálenej súdnej praxe ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala): 1. zmluva nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., 2. celková výška spotrebiteľského úveru je v zmluve vyjadrená nesprávne, 3. RPMN je v zmluve vyjadrená nesprávne, 4. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmluve vyjadrená nesprávne, 5. výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve táto náležitosť absentuje úplne. Ad. 1. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere – zo strany žalobcu ako dlžníka došlo dňa 25.1.2012 k podpísaniu návrhu zmluvy a to tak, že boli ručne vyplnené body 1. až 5. návrhu zmluvy. Bod 6 návrhu zmluvy o úvere bol prázdny a nevyplnený, pričom v hlavičke tohto bodu bolo uvedené, že ho nemá vypĺňať, keďže išlo o údaje o schválenom úvere. Žalovaný následne dňa 15.2.2012 vyplnil časť 6 zmluvy a podpísal zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa v prospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca dňa 25.1.2012 podal žiadosť o poskytnutie úveru a vyplnil údaje v časti 1 až 5, pričom v zmysle časti 5 žiadal o poskytnutie úveru vo výške 1200,- Eur, počet splátok 42, splatnosť k 26.dňu v mesiaci, mesačná splátka 64,29 Eur, celková čiastka 2700,18 Eur, predpokladaná RPMN 70 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN 45,66 %. Zo strany žalovaného následne došlo k vyplneniu bodu 6 a 8 zmluvy – Údaje o schválenom revolvingovom úvere a Dohoda o poskytnutí služby, a to ku dňu 15.2.2012. Bod 6 zmluvy upravuje okrem iného výšku RPMN 67,23% a splatnosť mesačnej splátky ku 31.dňu. Žalobca rozporuje, že medzi ním a žalovaným došlo k platnej písomnej dohode o týchto podmienkach a rovnako o dohode o poskytnutí služby. Návrh zmluvy bol žalobcom podpísaný dňa 15.2.2012. Návrh zmluvy bol vyhotovený ako formulár, rozdelený na 8 časti. Po podpise bola táto žiadosť odoslaná na posúdenie žalovanému, ktorý žiadosť schválil a do niekoľkých dní doručil podpísanú zmluvu žalobcovi. V čase podpisu návrhu na uzatvorenie zmluvy vo formulári neboli uvedené informácie v bode 6. s názvom Údaje o schválenom revolvingovom úvere a v bode 8 s názvom dohoda o poskytnutí služby. Žalovaný tieto údaje do zmluvy doplnil až po podpise žiadosti a následne takto doplnenú zmluvu poslal späť žalobcovi. Dlžník teda nikdy písomne neprejavil súhlas s náležitosťami uvedenými v bode 6. a 8. Zmluvy, kde sú uvedené také podstatné náležitosti ako napr. podmienky splácania úveru, RPMN. V zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,, Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.“ Žalobca nikdy neprejavil písomný súhlas s týmto novým návrhom. Uvedené má za následok bezúročnosť spotrebiteľského úveru z dôvodu nezachovania písomnej formy v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., resp. priamo neplatnosť zmluvy o úvere z dôvodu neplatnosti pri kontrahovaní. Ad 2. Nesprávne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru – keďže pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je uvedené, že výška spotrebiteľského úveru je 1.200,- Eur. Žalobcovi však bol skutočne poskytnutý spotrebiteľský úver len vo výške 1.027,21 Eur, keďže na jeho bankový účet mu bola reálne pripísaná len táto suma, keďže poplatok vo výške 172,79 Eur mu bol okamžite z tejto sumy zrazený započítaním vzájomných pohľadávok (bod 8.4 Dohody o poskytnutí služby: „Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služieb (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníka podľa čl. 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy “.). V tomto kontexte je nesprávne uvedená výška úveru a je zjavne podhodnotená aj hodnota RPMN, nakoľko táto zjavne vychádzala z výšky úveru 1.200,- Eur, ktorá suma ale nebola spotrebiteľovi skutočne poskytnutá, keďže spotrebiteľovi bola skutočne poskytnutá výška úveru zjavne znížená o 172,79 Eur. Použitie vyššej výšky úveru oproti skutočnej výšky úveru má za následok podhodnotenie RPMN. Ad 3. Nesprávne uvedenie RPMN - hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške 67,23 %. Táto hodnota je nesprávna, a to z dôvodu, že žalobca bol povinný uzavrieť tiež zmluva o poskytovaní služieb. Skutočná RPMN, po zarátaní nákladov požadovaných žalovaným od žalobcu za plnenie podľa dohody o poskytovaní služby je tak oveľa vyššia a rovnako z dôvodu, že pri výpočte RPMN žalovaný zjavne vychádzal z nesprávnej celkovej výšky úveru. Ad 4. Nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť – celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa zmluvy je v zmluve uvedená vo výške 2.700,18 Eur. Skutočná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, po zarátaní nákladov požadovaných žalovaným od žalobcu za plnenie podľa dohody o poskytovaní služieb vo výške 172,79 Eur, je táto suma 2.872,79 Eur. Ad 5. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky - splátky spotrebiteľského úveru nie sú v zmluve rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov, čím sa v zmysle konštantnej judikatúry úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona, sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalobca k dnešnému dňu uhradil sumu vo výške 4.783,68 Eur, pričom výška poskytnutej istiny bola 1.200,- Eur a sp. úver je bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že žalobca zaplatil viac, ako žalovanému prináleží. 4. Žalobca v žalobe ďalej namietal neplatnosť dohody o poskytovaní služieb z dôvodu, že cieľom tejto dohody bolo obchádzať zákon v časti uvedenia skutočnej RPMN, skutočnej celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a skutočnej odplaty v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a z dôvodu, že sa jedná sa o neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Žalobca bol povinný uzavrieť okrem samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere tiež dohodu o poskytovaní služieb, ak chcel spotrebiteľský úver získať za daných podmienok. Vyššie uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dohoda o poskytovaní služieb je priamo inkorporovaná vo formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere bez možnosti spotrebiteľa zmeniť tento obsah. Zmluvná dokumentácia nebola individuálne dojednaná a nepochybne je zmluvou formulárovou a vyplýva z nej, že konštrukcia zmluvnej dokumentácie bola veriteľom vopred stanovená a žalobca spotrebiteľ nemal na výber, či dohodu o poskytovaní služieb uzavrie alebo nie. Uzavretie dohody o poskytovaní služieb je síce vo formulárovej dokumentácii uvedené ako dobrovoľné a rovnako je uvedené, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 8.6 Zmluvy), teda žalobca údajne mohol vyjadriť svoj nesúhlas s uvedenou dohodou o poskytovaní služieb. V skutočnosti ale žalobca ako spotrebiteľ nemal absolútne žiadnu možnosť prejaviť dobrovoľnosť a nemal možnosť vyjadriť nesúhlas v časti dohody o poskytovaní služieb, ale musel predpripravenú formulárovú zmluvnú dokumentáciu (t.j. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovskú doložku, dohodu o poskytovaní služieb) len akceptovať ako celok, alebo ako celok ju odmietnuť. Zo žiadneho dokumentu nevyplýva, že by mal žalobca možnosť získať spotrebiteľský úver u veriteľa, ak by žiadal zmeniť dohodu o poskytovaní služieb alebo ak by o túto nemal záujem. Vyššie uvedené podporuje aj skutočnosť, že síce v dohode o poskytovaní služieb je uvedené, že dohodnuté služby sú dobrovoľné, avšak túto dohodu o poskytovaní služieb spotrebiteľ po jej uzavretí nemá možnosť túto údajne dobrovoľnú dohodu vypovedať. Takáto konštrukcia dohody o poskytovaní služieb celkom jednoznačne preukazuje, že jej uzavretie nie je dobrovoľné, ale že veriteľ chce od spotrebiteľa získať týmto spôsobom ďalšie finančné prostriedky. Ak by totižto bolo uzavretie tejto dohody skutočne dobrovoľné a sledovalo by skutočné záujmy spotrebiteľa, spotrebiteľ by mal byť oprávnený kedykoľvek túto zmluvu jednostranne vypovedať. Takýmto spôsobom žalovaný obchádza zákon v časti uvedenia skutočnej RPMN, skutočnej celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ako aj v časti uvedenia skutočnej odplaty v zmysle Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Predmetom dohody o poskytovaní služieb je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi nižšie uvedené služby a povinnosť žalobcu platiť žalovanému za tieto služby, resp. za možnosť ich využitia, odplatu vo výške 172,77 Eur, čo predstavuje 14,40 % z výšky spotrebiteľského úveru uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Za takéto výrazné finančné protiplnenie, spotrebiteľ podľa dohody o poskytnutí služieb „získava“ „službu“ odkladu maximálne 3 splátok za podmienok uvedených v dohode o poskytnutí služieb. V zmysle konštantnej súdnej praxe ide o službu, ktoré v skutočnosti nesleduje záujmy spotrebiteľa, ale navýšenie celkovej odplaty veriteľa. Žalobcovi je teda automaticky znížená istina, ktorú mu žalovaný poskytne, a spotrebiteľ túto odplatu platí bez ohľadu na to, či túto hypotetickú možnosť využije, alebo nevyužije. Nepochybne teda odplata za poskytnutie tejto služby spočívajúcej v možnosti jej využitia predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Zo strany žalobcu nešlo o zakúpenú službu, ale išlo o službu neprijateľne vymienenú žalovaným bez možnosti žalobcu rozhodnúť sa, či bude na takejto dohode participovať, alebo nie. Ak by v prípade tejto dohody o poskytovaní služieb aj nešlo o tzv. hypotetické služby, celkovo je zmluvná odmena pre tieto služby neprimerane vysoká, vzhľadom na pomer k istine spotrebiteľského úveru, a ako taká v rozpore s dobrými mravmi. Záverom poukazujeme na skutočnosť, že slovenské súdy judikovali takúto dohodu ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku a ako takú neplatnú (porovnaj rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 30.11.2017 sp. zn. 9Co/117/2017, dostupný na URL odkaze: Zmluva bola uzavretá dňa 15.2.2012, počet splátok 42, teda 3,5 roka, splatnosť bola dohodnutá k 31. dňu v mesiaci, a teda termín konečnej splatnosti je 31.7.2015. Žalovaný sa v žiadosti zo dňa 28.3.2023 domáhal uspokojenia údajnej neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 2.991,91 Eur k 15.8.2017. Žalobca vznáša námietku premlčania z dôvodu, že uplynula všeobecná 3 ročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka, § 103 Občianskeho zákonníka). 5. Žalovaný vo svojich vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Žalovaný namieta, že tvrdenia žalobcu, že zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100036200 a dohoda o poskytovaní služby má obchádzať zákon v časti uvedenia RPMN, že spotrebiteľ nemá možnosť dohodu vypovedať a že žalobca bol povinný uzavrieť dohodu, ak chcel získať úver uviedol, nemajú oporu ani v texte písomne vykonaných právnych úkonov, a ani v jeho reálnom faktickom správaní po uzavretí dohody. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by žalobca nemal byť viazaný vlastným konaním. Žalobca počas splácania využil odklad splatnosti splátok a teda nie je zrejmé, z akého dôvodu popiera toto ustanovenie, od ktorého odvodzoval svoje právo na odklad splatnosti splátok a toto právo aj vykonal. Na základe toho sa predsa nedostal do omeškania, vyhol sa uplatneniu sankcií za omeškanie, resp. uplatneniu sankcie straty výhody splátok (splátky 5, 6 a 7). Z tvrdení uvádzaných v žalobe nie je zrejmý žiadny dôvod, na základe ktorého by malo byť legitímne spochybňovanie dohody o poskytnutí služby, ktorú žalobca dobrovoľne uzavrel, viac ako 8 rokov netvrdil ani opak a na základe ktorej aktívne sám uplatnil právo vyplývajúce z danej dohody. Nezdá sa zo žiadneho tvrdenia uvádzaného v žalobe, že by terajšie tvrdenia uvádzané v podanej žalobe zodpovedali skutočnému stavu alebo vôli samotného žalobcu. Popierame tvrdenie žalobcu o tom, že bol povinný uzavrieť dohodu o poskytnutí služby. Odporuje tomu nielen vlastné konanie žalobcu pred a pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o poskytnutí služby, ale aj následné správanie žalobcu, z ktorého nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by podporovala tvrdenie žalobcu. V podanej žalobe sa ani neuvádza jediná konkrétna skutočnosť, ktorá by tvrdenia žalobcu potvrdzovala. Samotná dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ ju uzavrieť nemusel. To, že predmetné dojednanie bolo vopred pripravené dodávateľom, je bez právneho významu. Za pripustenia relevancie tvrdení žalobcu by takýmto spôsobom mohli byť vyhlásené za neplatné akékoľvek ustanovenia pripravené veriteľom. Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad ani o podmienku vzniku zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine, ako samotná zmluva o revolvingovom úvere, resp. že bola vopred formulovaná žalovaným, neznamená automaticky ten záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Občiansky zákonník v § 52a ods. 1 určuje, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Žalovaný poukazuje aj na názor prezentovaný v odbornej literatúre ohľadne výkladu pojmu individuálne dojednané, kde sa uvádza, že za individuálne dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané (na obsah ktorých mal spotrebiteľ skutočný vplyv), ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu (teda ktoré sa mohli stať súčasťou vzájomných vzťahov, ale ani nemuseli). Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby („Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“). Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu zmluvy. Pritom priemerný spotrebiteľ (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná si na základe uvedených okolností je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. 6. Žalovaný vo vyjadrení ďalej popiera tvrdenie žalobcu o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku – ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov – uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška odplaty bola 45,66 %, a táto nebola podstatne prevýšená. Žalobca tvrdí, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o tom, že náležitosťou zmluvy o revolvingovom úvere má byť rozčlenenie splátky na časť istina, úroky a iné poplatky. Tvrdenie žalobcu nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Súdna prax, vrátane NS SR, prijala jednoznačný záver o tom, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vykladať tak, že žiadne rozpisovanie či rozčleňovanie splátky tak, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe, nie je potrebné. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o nesprávne vypočítanej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovú čiastku tvorí v prípade zmluvy o revolvingovom úvere 8100042599 úver 1.200,- Eur a suma úrokov 1.500,18 Eur. Celková čiastka 2.700,18 Eur je uvedená správne. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o neuvedení presného údaja o výške úveru, pričom svoje tvrdenia zakladá na porovnávaní sumy úveru uvedenej v zmluve a vyplatenej čiastky. Žalobca pri svojich tvrdeniach v prvom rade úplne opomína skutočnosti, ktoré sú spojené s vyplatením „nižšej“ sumy, ako je suma uvedená v zmluve. Suma úveru bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť z tejto sumy bola súčasťou vzájomného vysporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť bola vyplatená v prospech účtu žalobcu. Poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku – teda aj započítanie. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý a ako vyplýva z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok – táto skutočnosť vyplýva zo samotného obsahu zmluvy. Pretože žalobca uvádza nesprávne a nepresné tvrdenia o výške úveru, nie je správne ani jeho tvrdenie o RPMN. Tvrdenia žalobcu neobstoja nakoľko náklady podľa dohody o poskytovaní služieb nie sú súčasťou celkových nákladov podľa zákona, samotný žalobca tvrdí, že dohoda o poskytovaní služieb je neplatná, v dôsledku čoho by ani náklady podľa nej nemohli byť zahrnuté do celkových nákladov v zmysle zákonnej definície podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže súčasťou týchto nákladov sú len plnenia z platného právneho titulu, RPMN sa nepočíta vzorcom zverejneným na internetovej stránke, ale spôsobom predpísaným zákonom. Uzavretie dohody o poskytnutí služby bolo dobrovoľné a nikdy nebolo podmienkou na získanie úveru, preto ani odplata sa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Odkaz žalobcu na výpočet prostredníctvom kalkulačky zverejnenej na portáli www.fininfo.sk je nesprávny, nakoľko v danom prípade ide len o orientačný, informatívny výpočet, nezohľadňujúci všetky relevantné údaje. Výpočet uvádzaný žalobcom prostredníctvom internetovej kalkulačky nepovažuje žalovaný za hodnoverný dôkaz, pretože výpočet RPMN ovplyvňujú nasledujúce údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Predložený vzorec všetky potrebné údaje nezohľadňuje. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN zo správnych vstupných údajov. Ak žalobca tvrdí, že dohoda o poskytovaní služieb je neplatná, potom a priori a bez ohľadu na zákonnú definíciu celkových nákladov ich súčasťou nemôžu byť náklady z neplatného úkonu. Zaradeniu nákladov podľa dohody o poskytovaní služieb do celkových nákladov však bráni jednoznačné znenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. K výpočtu RPMN žalovaný ďalej uvádza, že a) RPMN sa počíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 129/210 Z.z., a nie podľa žalobcom odkazovaného internetového informatívneho prepočtu, b) žalobcom tvrdený prepočet nezohľadňuje všetky údaje vyžadované zákonom (najmä dátum poskytnutia úveru, skutočný počet dní medzi dátumom poskytnutia úveru a splatnosťou tej – ktorej splátky). Tvrdenie žalobcu o nesprávnej RPMN nevyplýva ani zo žiadneho dôkazu, ktorý bol spolu so žalobou doručený. Žalovaný ďalej vo vyjadrení popiera tvrdenie žalobcu o uhradení sumy 4.783,68 Eur, pretože ani na základe predložených dokladov nie je možné k tomu dospieť. Žalobca o všetkých úhradách tvrdí, že boli realizované na záväzkový vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8100042599, avšak časť z ním tvrdených úhrad bola preukázateľne (podľa variabilného symbolu) uhrádzaná na záväzky z iného zmluvného vzťahu. Žalovaný rovnako popiera tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme; zmluva vznikla na základe akceptácie podmienok úveru, ktoré uviedol žalobca v žiadosti o úver. 7. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy (zmlúv) platilo, že „celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,“. Z uvedeného teda vyplýva, že celkové náklady sú všetky náklady, ktoré vyplývajú pre spotrebiteľa z doplnkových zmlúv, ak tieto musel uzavrieť, aby: a) získal spotrebiteľský úver, alebo b) získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Text dohody o poskytovaní služieb je predpripravený a jediné, čo je možné v danom texte dopĺňať, je políčko, do ktorého sa vpisuje výška odplaty. Aj keď bod 8.6 zmluvy obsahuje vyhlásenie žalovaného, že uzavretie tejto dohody o doplnkovej služby nie je podmienkou pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, toto tvrdenie je nepravdivé, a to vzhľadom na samotnú konštrukciu zmluvy, v ktorej spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť prejaviť nesúhlas s touto službou. Navyše, ide o text predformulovaný žalovaným a nezodpovedá skutkovým okolnostiam uzatvárania zmluvy. Zo zmluvy nevyplýva, že ak by spotrebiteľ odmietol túto službu (hoci taká možnosť v zmluve ani nie je), tak že by vôbec získal spotrebiteľský úver, alebo že by ho získal za ponúkaných podmienok. Na vyššie uvedenom nič nemení ani fakt, že žalobca počas splácania využil odklad splatnosti splátok. Náklad na doplnkovú službu tak mal byť započítaný do celkovej čiastky a do RPMN, ktoré sú tak v zmluve vyjadrené nesprávne. Vzhľadom na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku (bez zabezpečenia), objem poskytnutých peňažných prostriedkov 1.200,- Eur (mínus poplatky vo výške 172,79 Eur, t.j. vo výške 1027,21 Eur) a lehotu splatnosti (42 mesiacov), priemerná hodnota RPMN zverejnená Ministerstvom financií SR pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 3 vo výške do 1.500,- Eur so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola 46,56 %. Hodnota RPMN uvedená v zmluve bola 67,23 %, pričom skutočná RPMN po zarátaní nákladov požadovaných žalovaným od žalobcu za plnenie podľa dohody o poskytovaní služieb je vyššia. Okrem toho, zmluvne dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70 % p.a. viac ako päť a pol násobne presahuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek podľa údajov zverejnených NBS v čase uzatvárania zmluvy. Takýto postup dodávateľa spotrebiteľského úveru možno označiť za hraničiaci s úžerou. Okrem rozporu s dobrými mravmi je tak celková odplata tiež v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Žalovaný iba vágne tvrdí, že žalobca neuhradil celkovo 4.783,68 Eur, avšak neuvádza, koľko podľa jeho názoru žalobca uhradil. Takéto popretie tvrdenia žalobcu o uhradení sumy 4.783,68 Eur je nedostatočné a neúčinné. Žalovaný je pritom správca úveru, ktorý aj z pohľadu zákona musí mať jasný prehľad o celkových úhradách žalobcu a musí disponovať úverovým účtom. 8. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že by nešpecifikoval jednoznačne a konkrétne uhradenie sumy 4.783,68 Eur, pretože ani na základe predložených dokladov nie je možné k tomu dospieť. Žalobca o všetkých úhradách tvrdí, že boli realizované na záväzkový vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, avšak časť z ním tvrdených úhrad bola preukázateľne (podľa variabilného symbolu) uhrádzaná na záväzky z iného zmluvného vzťahu. Je procesnou zodpovednosťou žalobcu označiť úhrady, ktoré sa týkajú zmluvného vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný presne uviedol dôvod námietky - časť z tvrdených úhrad je predsa preukázateľne podľa variabilného symbolu priradeného k tej – ktorej úhrade uhrádzaná na záväzky z iného zmluvného vzťahu. Nie je zodpovednosťou žalovaného „triediť“ jednotlivé doklady o platbách, nakoľko dôkazné bremeno o tom, že všetky označené úhrady sa týkajú zmluvného vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX má žalobca. Žalovaný opakovane popiera tvrdenia žalobcu, podľa ktorých dohoda o poskytovaní služby bola povinnou pre získanie úveru. Konkrétne správanie žalobcu aj po uzavretí dohody o poskytnutí služby potvrdzuje vôľu žalobcu prejavenú pri jej uzavretí. Žalobca si uplatnil požiadavku na odklad splatnosti splátok sám, pretože si bol vedomý svojho skoršieho rozhodnutia v podobe uzavretia dohody o poskytnutí služby. Na strane žalobcu a v jeho konaní sa ani nedajú identifikovať konkrétne znaky o nedostatku prejavu vôle, ale ani o vnútornej výhrade k uzavretiu danej dohody. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz a ani neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie, že bol povinný uzavrieť dohodu, ak chcel získať úver. Žalobca nespochybnil, že podpis k dohode o poskytnutí služby pripojil preto, lebo danú službu chcel a mal o ňu záujem. Žalobca nespochybnil fakt, že si bol vedomý textu v bode 8.6. odporuje logickému výkladu konkrétnych skutočností – uzavretie dohody, jej „využitie“, aby následne, s odstupom 8 rokov bolo prijateľné tvrdiť, že danú dohodu žalobca nechcel uzavrieť, alebo že nevedel že ju nemusí uzavrieť. K výške odplaty v zmluve o revolvingovom úvere uviedol, že táto bola určená v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. V relevantnom čase platila konkrétna právna úprava § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Obvyklá výška odplaty bola 45,66 %, a táto nebola podstatne prevýšená. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2012, žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.3.2023, dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2012, uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/585/2014-66 zo dňa 17.12.2019, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2CoE/18/2020-139 zo dňa 24.6.2020, potvrdeniami banky o uskutočnení prevodu, výpismi z účtu žalobcu, odpoveďou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 3.10.2022, potvrdeniami, mzdovými listami, rozhodcovským rozsudkom, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: 10. Dňa 15.2.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi revolvingový úver vo výške 1.200,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 splátkach vo výške 64,29 Eur splatných k 26. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný zaviazal zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania) bola 2.700,18 Eur. Predpokladaná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 70 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná hodnota RPMN 45,66 %. Súčasťou uzatvorenej zmluvy v bode 3. je dohoda o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa veriteľ zaväzuje na žiadosť dlžníka poskytnúť mu po splnení podmienok odklad maximálne troch splátok, za čo zaväzuje dlžník zaplatiť odplatu vo výške 172,77 Eur. 11. Dňa 15.2.2021 uzatvoril žalobca so žalovaným formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pohľadávky spoločnosti (žalovaného) voči dlžníkovi (žalobcovi) zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. 12. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.3.2023 vyplýva, že spoločnosť ANACO s.r.o. v mene žalovaného požiadala zamestnávateľa žalobcu (Základná škola Jana A. Komenského v Seredi), o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8100042599. Neuhradená splatná pohľadávka ku dňu 15.8.2017 predstavovala sumu 2.991,91 Eur. 13. Z potvrdenia zamestnávateľa ŽIAR spol. s r.o. zo dňa 12.3.2013 vyplývajú zrážky zo mzdy žalobcu na predmetný úver vo výške 275,- Eur. 14. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.9.2020 vyplýva, že za obdobie od 6.11.2019 do 31.8.2020 boli zadržané peňažné prostriedky žalobcu v prospech exekúcie H. XXXXX/XX vo výške 697,18 Eur. 15. Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom žalobcu ZŠ E. F. G. zo dňa 30.5.2020 a zo dňa 20.5.2024 vyplýva, že zo mzdy žalobcu boli v mesiaci január 2024 vykonané zrážky na úver č. XXXXXXXXXX vo výške 125,33 Eur a za obdobie marec 2023 až December 2023 vykonané zrážky na úver č. XXXXXXXXXX vo výške 1.219,10 Eur, t.j. spolu v prospech žalovaného v celkovej výške 1.344,43 Eur. 16. Z potvrdení banky a z výpisov účtu predložených žalobcom za roky 2016, 2017, 2018 vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému na predmetný úver sumu 790,- Eur. 17. Rozhodcovským rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline č. k. I./XX-XX zo dňa 13.8.2013, právoplatný dňa 15.10.2013, vykonateľný dňa 19.10.2013 bola žalobcovi v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v postavení žalobcu sumu vo výške 2.033,62 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že sa jedná o nárok vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na ktorý žalobca uhradil sumu 666,56 Eur. 18. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/585/2014-66, EX 47190/18 zo dňa 17.12.2019 došlo k zastaveniu exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., nástupcom súdneho exekútora JUDr Anetty Demešovej, pod sp. zn. EX 47190/18 (pôvodne EX 3576/14). Z uznesenia vyplýva, že predmetom exekučného konania bola pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100042599 a exekučným titulom bol vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. 19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 20. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, ..... 21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov 22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 24. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 27. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 28. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 15.2.2012 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu zmluvy o úvere z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. 30. Skutočnosť, že zmluva neobsahuje niektoré náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nespôsobuje jej neplatnosť, ale v prípade, ak absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V rámci prieskumnej činnosti súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. správny údaj o úrokovej sadzbe a správny údaj o RPMN. Podľa údajov zo zmluvy o (revolvingovom) úvere zo dňa 15.2.2012 v bode 6 (Údaje o schválenom revolvingovom úvere) RPMN za úver predstavuje 67,23 % a ročná úroková sadzba úveru 70 %. V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia; môže byť minimálne rovnaká. Z vyššie uvedených údajov bodu 6. zmluvy však vyplýva, že RPMN za úver (67,23 %) je nižšia než úroková sadzba úveru (70 %), čo pri správnosti oboch údajov nie je možné. Buď je nesprávna hodnota RPMN za úver alebo ročná úroková sadzba úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. 31. Pokiaľ sa jedná o dohodnutú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70 % ročne, túto súd vyhodnotil ako neprimerane vysokú a teda odporujúcu dobrým mravom, nakoľko niekoľkonásobne prevyšuje úrokovú sadzbu úveru uplatňovanú v čase poskytnutia úveru bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Priemerné úrokové sadzby úverov v bankách boli v čase poskytnutia úveru žalovaným vo výške 11,95 %. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70 % ročne podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu a preto je jej dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona (53 ods. 6 OZ) podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Absencia výšky úroku v spotrebiteľskej zmluve je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.027,21 Eur (1.200,- Eur – 172,77 Eur). Z predložených listinných dôkazov mal sú jednoznačne preukázané, že na predmetnú úverovú zmluvu č. 8100042599 žalobca uhradil sumu 666,56 Eur (čo vyplýva z rozhodcovského rozsudku č. l. 122), sumu 275,- Eur (zrážky zo mzdy od zamestnávateľa ŽIAR spol. s r.o. č. l. 40), sumu 697,18 Eur (zrážky z dávok v nezamestnanosti č. l. 43), sumu 125,33 Eur (zrážky zo mzdy od zamestnávateľa ZŠ J.A. Komenského č. l. 44), sumu 1.219,10 Eur (zrážky zo mzdy od zamestnávateľa ZŠ J.A. Komenského č. l. 46), sumu 790,- Eur (vymoženú v exekučnom konaní č. l. 27 až č. l. 38), spolu vo výške 3.773,17 Eur. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané uhradené sumy 812,03 Eur a 198,48 Eur z predložených dokladov síce vyplýva, že boli žalobcom uhradené ale jednoznačne nevyplýva, že sa jednalo o úhrady práve na úver č. XXXXXXXXXX. Tieto skutočnosti však nemajú vplyv na rozhodnutie súdu vo veci, nakoľko je zrejmé, že žalobca aj mimo týchto súm zaplatil na úver vo výške 1.027,21 Eur viac než mu na spornom úvere bolo poskytnuté. Žalobca si v konaní uplatnil sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.344,43 Eur, ktorá zodpovedá zrážkam zo mzdy vykonaným na predmetnú zmluvu za obdobie od marca 2023 do januára 2024. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. 33. Pokiaľ sa jedná o dohodu o poskytovaní služieb, z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o poskytovanie doplnkových služieb k poskytnutému úver, a teda odmena za služby, mala byť zahrnutá do celkových nákladov. Súd zmluvu preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko aj z tohto dôvodu zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN v nesprávnej výške. 34. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2012 súd dospel k záveru, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. V § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vymedzená všeobecná zásada, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.2.2012, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu veriteľom vyčíslenej pohľadávky zamestnávateľom, bez súdnej kontroly, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o) OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy a obísť vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Súčasne dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy bez časového obmedzenia a bez toho, aby mal zamestnávateľ možnosť zistiť, koľko zrážok sa už vykonalo a koľko sa ešte bude môcť vykonať. V predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedená konkrétna výška pohľadávky žalovaného a spôsob, akým je v zmysle bodu I. dohody výška pohľadávky naformulovaná (bez jasnej a presnej špecifikácie), umožňuje žalovanému uplatňovať aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Sám žalovaný tak môže rozhodnúť o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy tak nepodlieha nijakej kontrole primeranosti, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov má súd za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/90/2017 zo dňa 23.5.2017). 35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 37. Žalovaný si svoje povinnosti uhradiť dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania a preto má žalobca nárok na zákonné úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 6.8.2024 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti dlhu uvedenej vo výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 31.7.2024, ktorú právny zástupca žalobu zaslal žalovanému emailom dňa 31.7.2024. 38. S poukazom na vyššie uvedený právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd uvádza, že ak v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia strán alebo sa tvrdeniami strán v rozsudku výslovne nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné a podstatné z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. Aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie veci podstatný význam. 39. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný. O výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.