{"guid": "61c2c1a7-a818-4501-a387-665a66dbe92e:8cd013e7-3c11-45ed-bde0-207a90fc4768", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2024:2322200342.5", "spisova_znacka": "26Csp/8/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 26Csp/8/2022 z 14. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Galanta z 14. mája 2024, sp. zn. 26Csp/8/2022, ECLI:SK:OSGA:2024:2322200342.5", "identifikacne_cislo": "2322200342", "sud": {"guid": "sud_112", "nazov": "Okresný súd Galanta", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-galanta"}, "sudca": "JUDr. Naďa Pethöová", "sudca_id": 2411, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nada-pethoova-2411", "datum_vydania": "2024-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "21CoCsp/32/2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "guid": "ced428e5-c7aa-42d3-974d-d4bde92ed1c5:02872887-e1d2-42c3-8272-513f88290e3b", "datum": "2025-10-29", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53c", "nazov": "§ 53c OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53c", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cd013e7-3c11-45ed-bde0-207a90fc4768", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2024:2322200342.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSGA:2024:2322200342.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSGA:2024:2322200342.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Galanta\n26Csp/8/2022\n2322200342\n14. 05. 2024\nJUDr. Naďa Pethöová\nECLI:SK:OSGA:2024:2322200342.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu:\nV. X., O.. XX.XX.XXXX, V. O. XX/XX, F., zastúpený: Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52635970, Železničná\n4/A, Hlohovec, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5,\nBratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o\nurčenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu zamieta.\nII. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou súdu dňa 28.01.2022 žalobca žiadal súd, aby určil, že úver zo Zmluvy o splátkovom\núvere č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov.\n2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.\n3. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom OS Galanta č.k. 26Csp/8/2022-165 zo dňa\n12.05.2022 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v miere 100%.\n4. V rámci odvolacieho konania odvolací súd uznesením č.k. 10CoCsp/104/2022-241 zo dňa 28.11.2023\nnapadnutý rozsudok zrušil vec vrátila na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n5. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvami, výpismi u účtu,\nďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s predmetom sporu, na základe čoho dospel k\nnasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:\n6. Zo žaloby a písomných vyjadrení žalobcu vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom\nTomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 právny predchodca žalovaného, so žalobcom ako\nspotrebiteľom uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere č. XXX XXX XXXX dňa 10.07.2017, na základe ktorej\nbol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalobca v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril\nzmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej\nčinnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona\nč. 129/2010 Z. z.. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný,\nveriteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo\ninej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru\ns nasledujúcou špecifikáciou: Výška úveru - 12.000 EUR, Druh úveru: Spotrebný úver na čokoľvek,\nVýška mesačnej splátky - 227,09 EUR, Výška úrokovej sadzby - 14,90%, Spôsob poskytnutia úveru\n\n- Jednorazovo, Dátum 1. Splátky - 20.08.2017, Dátum každej splátky - k 20. Dňu v kalendárnom\nmesiaci, Dátum konečnej splatnosti úveru - 20.07.2025, Počet mesačných splátok - 96, RPMN - 17,81\n%, Priemerná RPMN na trhu v % - 9,68 %, Celkové náklady spojené s Úverom - 21.799,13 EUR.\nUvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so ZSÚ a s ďalšími predpismi\nslovenského právneho poriadku. Podľa ZSÚ má zmluva o spotrebiteľskom úvere v rámci ochrany a\ninformovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný\nnesúlad spôsobujú ex lege stratu práva veriteľa (žalovaného) na odplatu z uzatvorenej Zmluvy. S\npoukazom na uvedenú právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia Zmluvy, má žalobca za to,\nže Zmluva trpí takými vadami, pre ktoré úver z nej vyplývajúci je potrebné považovať za bezúročný a\nbez poplatkov, a to v dôsledku absencie nižšie označených podstatných náležitostí : A: Absencia údajov\npredpokladoch použitých pre výpočet RPMN v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ. V zmysle\nustanovenia § 9 písm. k) ZSU, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa\nObčianskeho zákonníka , musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,\nvypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa\nvšetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Smernica 2008/48/ES aj ZSÚ ukladá obligatórnu\npožiadavku, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala RPMN vypočítanú na základe údajov\nplatných v čase uzatvorenia zmluvy, vrátane všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN\nt.j. je potrebné uviesť všetky hodnoty, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN. Povinné uvedenie všetkých\npredpokladov výpočtu RPMN umožňuje spotrebiteľovi zistiť, na základe čoho dospel veriteľ k výsledku o\nkonečnej výške RPMN, a nepostačuje len uvedenie správnej výšky RPMN. Z rozhodovacej činnosti SD\nEÚ (Rozhodnutie z dňa 20.09.2018, sp. zn. C- 448/17, EOS KSI Slovensko s. r. o. proti Jánovi Dankovi,\nMargite Dankovej), vyplýva že aj keby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala matematický vzorec\nvýpočtu RPMN, ktorý však nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, potom\nspotrebiteľ nepozná všetky podstatné okolnosti súvisiace s nákladmi na úver, a ktoré môžu mať vplyv\nna rozsah jeho záväzku. V Zmluve preukázateľne absentujú predpoklady pre výpočet RPMN. V čl. I\nbod 1 Zmluvy, je uvedený iba údaj o tom, že úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, Dlžník bude\nplniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v Zmluve. Dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platia\ndo skončenia Úverového vzťahu za predpokladu, že Dlžník počas celého obdobia trvania Úverového\nvzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z Úrokovej sadzby uvedené vo Zverejnení. Z takto\nformulovaných predpokladov nie je žiadnym spôsobom zistiteľné, ako žalovaný k výsledku o výške\nRPMN dospel. V zmluve je síce uvedená hodnota RPMN, no nie sú v nej uvedené predpoklady pre jej\nvýpočet, ktoré boli použité. V Zmluve majú byť uvedené konkrétne parametre týkajúce sa predmetnej\nspotrebiteľskej zmluvy, teda numerické uvedenie konkrétnych údajov tak, aby po ich dosadení do vzorca\npre výpočet RPMN bolo možné túto RPMN určiť, nakoľko iba takýmto spôsobom je možné skontrolovať\nsprávnosť údaja o RPMN. Bez doplnenia potrebných údajov nevyhnutných na uskutočnenie výpočtu\nv zmluve o úvere na bývanie, spotrebiteľ nemá reálnu možnosť posúdiť správnosť výpočtu RPMN\nuvedeného v Zmluve. Žalobca považuje za dôležité uviesť, že ZSÚ jasne uvádza, že nepostačuje uviesť\nlen samotnú výšku RPMN, ale aj predpoklady pre výpočet tejto RPMN. Účelom tohto ustanovenia je,\naby spotrebiteľ mal informácie o tom, z akých kritérií sa vychádza pri výpočte RPMN, aby videl všetky\nvstupné údaje, ktoré veriteľ používa pre vzorec, ktorý je uvedený v prílohe tohto zákona. Inak, pokiaľ\nby veriteľ nemal túto povinnosť uviesť aj všetky predpoklady ako vstupné údaje pre výpočet RPMN,\nzákonodarca by konštatoval iba strohý údaj obmedzujúci sa na uvedenie iba výšky RPMN, ktorý by\nvšak pre spotrebiteľa nemal žiadnu patričnú výpovednú hodnotu. Žalobca je presvedčený, že uvedené\npredpoklady, konkrétne parametre týkajúce sa konkrétnej zmluvy, ktorá tvorí predmet sporu, teda\nnumerické vstupné údaje dosadené do vzorca pre výpočet RPMN, musia byť v zmluve pre spotrebiteľa\nuvedené tak, aby si mohol skontrolovať správnosť údaja o výške RPMN. Napríklad aj z rozhodnutia\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. Krajský súd Trenčín z dňa 29. 06.2021 vyplýva, že „...Nad rámec\nnámietok žalobcu vo vzťahu k vyššie uvedenej náležitosti, však odvolací súd poukazuje tiež na to, že\nvychádzajúc z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSpÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy je tiež vyžadované,\naby v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli pod sankciou jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedené\nako obligatórne náležitosti nielen ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť, ale sa vyžaduje priamo v texte, že musia byť vypočítané na základe údajov\nplatných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že sa musia uviesť v zmluve všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Nemožno teda pochybovať\no tom, že zmyslom a účelom tohto ustanovenia (vo svetle tiež článku 10 ods. 2 Smernice) je jednak\numožniť kontrolu správnosti postupu poskytovateľa spotrebiteľského úveru pri vypočítaní RPMN zo\nstrany orgánov kontroly vrátane súdov, ale, a to je vo svetle ochrany spotrebiteľa rozhodujúce, primárnym\nzmyslom a účelom je spotrebiteľa opoznateľným spôsobom informovať o výške nákladov, ktoré bude\n\nmusieť v spojitosti s úverom vynaložiť a tiež o spôsobe, akým si môže overiť, či výsledná v zmluve\nuvedená RPMN, je vypočítaná správne z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy...“ Podľa názoru\nžalobcu nie je úlohou spotrebiteľa hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či táto obsahuje všetky potrebné\núdaje pre výpočet RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len nemá vedomosť, ktoré všetky údaje\nto sú (teda nevie ani ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať prehľadne a na jednom mieste\nsprístupnené všetky tieto vstupné údaje k výpočtu RPMN použité. Na základe uvedeného máme za\nto, že v Zmluve absentuje podstatná náležitosť v zmysle § 9 pís. k) ZSÚ, ktorou sú predpoklady\npre výpočet RPMN v Zmluve, pričom poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a\nbez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. k) ZSU v čase uzatvorenia Zmluvy.\nB: Absencia údaju o odplate § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť\nuvedenú v § 9 ods. 2 pod písm. j) ZSU, vyžadovaný je údaj o odplate podľa osobitných predpisov,\nktorým je § 1, § 1a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. z 18. apríla 1995 (ďalej len\n„Nariadenie“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku\ndňu uzavretia zmluvy, žalobca namieta, že i tento údaj v Zmluve absentuje. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia,\nak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie\nprevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.\nNa účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt,\nktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa\npredchádzajúcej vety. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje\npodľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom\nje poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia, na účely stanovenia\nnajvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery\nnákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských\núverov zverejnená podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 ZSÚ) naposledy v čase predchádzajúcom\nuzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 21 ods. 2 ZSÚ účinného k dňu podpisu zmluvy (10.07.2017)\nMinisterstvo financií SR alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie\nz údajov podľa odseku 2 (novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch) zabezpečí\nkomunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej\nvety. Podľa odseku 3, rozsah údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch\na ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch,\nspôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý\nvydá ministerstvo. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je Vyhláška MF SR č. 289/2010\nZ. z., podľa ust. § 2 ktorej, účinnej ku dňu podpisu zmluvy (10.07.2017), najneskôr v posledný\npracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka,\nak v § 3b nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky\nzverejnia informácie o údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to objemy novoposkytnutých\nspotrebiteľských úverov a kreditných kariet kumulatívne za všetkých veriteľov, priemerné hodnoty ročnej\npercentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných\nkariet, údajoch podľa vzoru ustanoveného v prílohe č. 2, a to objemy kreditných kariet a ostatných\nnovoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk, priemerné hodnoty\nročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských\núverov za banky a pobočky zahraničných bánk. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (§1ods.4 Nariadenia)\ntak na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije (je rozhodujúca)\npriemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých\nspotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 ZSÚ) naposledy v čase\npredchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. V Zmluve absentuje údaj o odplate, z dôvodu, že\nv Zmluve uvedená výška odplaty nekorešponduje platnému údaju zverejnenému v zmysle príslušnej\nprávnej úpravy. Platným údajom o najvyššej prípustnej výške odplaty je údaj, ktorý v spojení s\npríslušnou právnou úpravou (ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením\nvlády č. 87/1995 Z.z.),korešponduje informácii zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých\nspotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2017, ktorým platným\núdajom je odplata, ktorá predstavuje 9,08%. V Zmluve mal žalovaný spotrebiteľovi poskytnúť informáciu\no odplate, ktorá správne predstavovala v čase uzatvorenia Zmluvy 9,08%. Napríklad aj z rozhodnutia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z dňa 31. 01. 2019 vyplýva, že „...V zmluve o úvere uzavretej so\nžalovaným však údaj o odplate v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU účinného ku dňu uzavretia zmluvy\nuvedený nie je. Hodnota 26,53 % na ktorú poukazuje žalobca v odvolaní je uvedená pre RPMN úveru.\nI keď z ustanovenia § 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že pojem „odplata“ sa spôsobom\nvýpočtu aj vymedzením vstupných údajov (úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia a náklady)\n\nprekrýva s RPMN, ktorá tiež zahŕňa celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a poplatkov, v zmysle\n§ 9 ZoSU sú „odplata“ podľa písm. j) a „RPMN“ podľa písm. k) samostatnými a odlišnými náležitosťami\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere. To vyplýva aj z toho, že „odplata“ nesmie prevýšiť dvojnásobok\nRPMN podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády. Je tak zrejmé, že odplata by mohla mať v konkrétnom\nprípade zhodnú výšku s RPMN, mohla by byť aj vyššia (nesmie však prekročiť dvojnásobok RPMN),\nteda výška odplaty nie je vždy rovná RPMN a ide o dva samostatné údaje, ktoré nie sú navzájom\nsynonymom a ktoré musia byť oba samostatne uvedené v zmluve o úvere. Údaj o výške odplaty\nnie je možné nahradiť uvedením RPMN, ani v prípade, ak by boli náhodou v rovnakej výške.“ Alebo\naj Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 41CoCsp/12/2020 zo dňa 13.05.2020: „Z dôvodu absencie,\nresp. nesprávnych údajov o odplate, úroku a RPMN považoval súd prvej inštancie úver poskytnutý\nžalovanému za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských\núveroch. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu poskytnuté ho úveru.“ V Zmluve údaj o\nprípustnej odplate preto úplne absentuje z dôvodu, že žalovaný nesprávne zavádza spotrebiteľa údajom\no odplate podľa Občianskeho zákonníka vo výške 17,40% , ktoré nesprávne uvedenie podstatnej a\npovinnej náležitosti zmluvy v zmysle ZSÚ spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého\núveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala v čase uzatvorenia Zmluvy obsahovať platný údaj o\nnajvyššej prípustnej výške odplaty, v opačnom prípade sa úver z nej vyplývajúci považoval v zmysle\n§ 11 ods.1 v spojení s § 9 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.\nC: Absencia doby trvania zmluvy. V Zmluve sa vôbec nenachádza údaj o dobe trvania Zmluvy a teda\nabsentuje ďalšia z podstatných náležitostí podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s ust.\n§ 9 ods. 2 písm. f) ZSU. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. f) jasne ustanovuje,\nže okrem povinnej náležitosti vo forme konečnej splatnosti úveru je potrebné uviesť aj dobu trvania\nzmluvy. Tieto dve podstatné náležitosť sú síce obsiahnuté v jednom písmene ZSU, avšak sú to dve\nrozdielne náležitosti, pričom každá z nich musí byť v Zmluve uvedená. Nemožno tieto dve náležitosti\nspájať a ani nemožno tvrdiť, že keď je uvedená jedna náležitosť, druhá nemusí byť. Krajský súd v\nTrnave sp. zn. 23Co/138/2018 zo dňa 08.04.2019 v súvislosti s absenciou trvania zmluvy tvrdil, že:\n„Z ustanovenia teda vyplýva, že čo i len jedna absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až\nk), r) a y) spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nBola zistená absencie obsahových náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona 129/2010\nZ. z., preto je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.“ Takisto aj Krajský súd Prešov sp. zn.\n13Co/34/2019 zo dňa 24. 04. 2019 judikoval, že doba trvania Zmluvy musí byť ustanovená v Zmluve,\nkeďže ide o obligatórnu náležitosť a nemožno ju vyvodzovať z iných náležitostí zmluvy: „K námietke\nžalobcu týkajúcej sa náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, odvolací súd uvádza, že v\nzmysle predmetného ustanovenia je tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy. Tento údaj musí byť\nv zmluve výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu\nsplátok úveru).“ Alebo tiež Krajský súd Žilina sp. zn. 7Co/305/2018 zo dňa 30.1.2019: „Pokiaľ takáto\nspotrebiteľská zmluva (o povolenom prečerpaní) uvedené náležitosti neobsahovala, je možné v zmysle\n§ 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ považovať uvedený spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Z\nvýsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že minimálne zmluva o povolenom prečerpaní náležitosti\nuvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a w) ZoSÚ, t.j. uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere\na termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neobsahovala.“ Keďže z obsahu Zmluvy údaj\no dobe trvania Zmluvy nevyplýva, je zrejmé že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú povinnosť v\nzmysle ZSÚ uviesť všetky podstatné náležitosti v Zmluve. Na základe uvedeného, má žalobca za to,\nže úver zo Zmluvy vyplývajúci je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 11\nods. 2 ZSÚ, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, nie je oprávnený\nvyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Smernica 2008/48/\nES, ale i ZSÚ v ustanovení § 4 ods. 1 už v predzmluvnej fáze, v ktorej spotrebiteľ prejavuje záujem o\núverový produkt veriteľa, ukladá veriteľovi povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi v dostatočnom časovom\npredstihu pred uzavretím zmluvy najmä opis hlavných vlastností ponúkaného úverového produktu\nspolu s dobou, počas ktorej je veriteľ viazaný obsahom uvedenej ponuky. Informačná povinnosť má\numožniť spotrebiteľovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Zákonnú povinnosť veriteľ\nsplní prostredníctvom formuláru, v listinnej podobe, uvedený v prílohe ZSÚ č. 3 a 4 alebo na inom\ntrvanlivom médiu dostupnom spotrebiteľovi. Účelom formuláru je sprehľadniť podmienky získania úveru\ntak, aby tieto podmienky boli spotrebiteľovi známe ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy. (porov. napr.\nRozhodnutie SD EÚ z dňa 9. 7. 2015, sp. zn. C 348/14, Maria Bucura c/a SC Bancpost SA, alebo aj\nRozhodnutie SD EÚ z dňa 21. 4. 2016, sp. zn. C-377/14, Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová c/\na FINWAY a.s. Žalobca v konaní predkladá formulár o zmluvných podmienkach ponúkaného úverového\n\nproduktu, ktorý adresoval žalovaný žalobcovi avšak celkom zjavne nie v dostatočnom časovom predstihu\npred uzatvorením zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 10.07.2017, pričom formulár o zmluvných\npodmienkach bol žalobcovi na podpis predložený v rovnaký deň. Z uvedeného konania žalovaného\nje zrejmé, že spotrebiteľ nebol riadne o podmienkach úveru informovaný. Je potrebné dodať, že za\nposkytnutie informácií v dostatočnom časovom predstihu sa v súlade s rozhodnutím SD EU z dňa 18.\n12. 2014, sp. zn. C-449/13, CA Consumer Finance, (bod 46) v prípade úverového produktu sa nedá\npovažovať poskytnutie informácií uskutočnené až v okamihu uzatvorenia zmluvy o úvere. B: Preverenie\núverovej bonity žalobcu - hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ. Na základe uvedeného (teda\nz dôvodu preukázaného zanedbania povinností žalovaného v predzmluvnej fáze je dôvodná pochybnosť\no tom, či žalovaný dodržal ďalšiu veriteľovi zákonom uloženú povinnosť. S poukazom na ustanovenie §\n11 ods. 2 ZSÚ, účinný v čase uzatvorenia Zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §\n7 ods. 1 ZSÚ, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.\nV prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez\npoplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ sa považuje posudzovanie schopnosti\nsplácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa\nalebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich\nschopnosti splácania úverov. Pri získaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak z informácií,\nktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť,\nvyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za\ndostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať\nobjektívny obraz žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho\nžiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Konaním s odbornou starostlivosťou nie je uvedenie príjmu\nspotrebiteľa bez jeho preukázania a bez požadovania preukázania nákladov spotrebiteľa na živobytie a\nprípadných záväzkov ovplyvňujúcich jeho bonitu. Pozri bližšie rozhodnutie KS Prešov z dňa 1.6.2017,\nsp. zn. 3Co/25/2017, Rozsudok KS v Prešove z dňa 27. 10. 2016, sp. zn. 6Co/171/2016, Rozsudok KS\nv Prešove z dňa 24.01.2013 č.k. 7Co/134/2012 z dňa 24.01.2013, porovnaj aj Nejvyšší správní soud\n1. 4. 2015 č. j. 1 As 30/2015-39 alebo aj ÚS ČR z dňa 5.3.2019, TZ 26/2019. Potom podľa výkladu\nSD EÚ Rozhodnutie SDEÚ z dňa 18. 12. 2014, sp. zn. C-449/13, CA Consumer Finance proti Ingrid\nBakkaus, Charline Bonato. S poukazom na čl. 23 smernice 2008/48/ES v spojení s výkladom SD EÚ\nz 27. 3. 2014, sp. zn. C-565/12 - LCL Le Crédit Lyonnais SA v. Fesih Kalhan, porušenie povinnosti\nveriteľa overiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa stanovuje v zásade úplný zánik nároku\nveriteľa na úroky, uvedené nachádza reflexiu aj v ustanovení § 7 ZSÚ. Podľa NBS ukazovateľom\nschopnosti klienta splácať úver ukazovateľ finančnej rezervy domácnosti klienta, ktorý zohľadňuje príjmy\ndomácnosti, bežné životné náklady typické pre domácnosť žiadateľa o úver (najmä výdavky na bývanie,\nenergie, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, výdavky na starostlivosť o deti,\nvýdavky stanovené zákonnými požiadavkami a pod.) a výdavky domácnosti vyplývajúce zo všetkých\njej finančných záväzkov vrátane novo poskytovaného úveru. Odporúčanie NBS č. 1/2014 zo 7. októbra\n2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových\núverov. Napríklad aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v konaní pod sp. zn.: 11Co/117/2017 z dňa\n16. 05. 2017 vyplýva, že “... Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v zmysle\ncitovaného ustanovenia žalobca ako veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver nekonal s odbornou starostlivosťou. Účelom citovaného ustanovenia je, aby veriteľ, vynaložiac\naktívne úsilie, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,\na to na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak\nzískaných vlastnou činnosťou, napr. z bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem\nveriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu\nnávratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov\n(účelom citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať\ntak faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom). Hoci\nust. § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ukladá spotrebiteľovi povinnosť poskytnúť veriteľovi na\njeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver, nezbavuje to veriteľa povinnosti aktívne pristupovať k povinnosti uloženej v §\n7 ods. 1 citovaného zákona.“ Alebo napríklad“... Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so\nzávermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí č.k. 6Co/171/2016 v zmysle ktorých, cit.:\n„dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší\npovinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto\nsmere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať\n\nustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri\ntak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi\nvážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale\no odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto\nagenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom\nmusia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť\nbonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z\npohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal\nako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom\ntrhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne\neurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa\npovažovať za odporujúce morálke.“ Na základe uvedeného žiadame súd, aby vyzval žalovaného, aby\npredložil v konaní akým spôsobom preveroval úverovú bonitu žalobcu. Totiž za predpokladu, že žalovaný\nneunesie dôkazné bremeno v preukaze riadneho preverenia bonity žalobcu - už táto skutočnosť sama\no sebe je dôvodom (s poukazom na právnu úpravu a judikatúru SD EÚ), aby úver vyplývajúci zo\nZmluvy ktorá je predmetom tohto konania súd určil za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie\nuvedeného, má žalobca za to že úver vyplývajúci zo Zmluvy je potrebné považovať za bezúročný\na bez poplatkov. Žalobca má tak povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške\nreálne poskytnutej sumy 12.000 EUR. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 ZSÚ, spotrebiteľ sa môže pred\nsúdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Vzhľadom na uvedené nie je potrebné\nv konaní preukazovať naliehavý právny záujem, pretože ide o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm.\nd) CSP, pričom určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu (§ 11 ods. 4 ZSÚ).\nĎalej uviedol, že podľa Čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu\nustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia\nna zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k\nnedôvodným prieťahom v konaní. (Z hľadiska hmotného práva) je žalovaný nepochybne porušovateľom\nspotrebiteľských práv žalobkyne. (Z hľadiska procesného práva) porušovateľovo poukazovanie na\nvšeobecný článok 5 Civilného sporového poriadku samozrejme neobstojí, táto argumentácia sa javí ako\nzjavné nepochopenie čl. 5 CSP. Žalovaný sa v podstate domáha, aby súd sankcionoval žalobkyňu za\nlegitímne uplatňovanie práva na súdnu ochranu, resp. opodstatnené využitie procesného prostriedku\ntejto ochrany. Napokon aj Ústavný súd SR vo svojej doterajšej judikatúre už akcentoval, že povinnosťou\nvšeobecného súdu je interpretovať a aplikovať príslušné ustanovenia civilného kódexu (v súčasnosti\nCivilný sporový poriadok) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu takým spôsobom,\naby nedošlo k obmedzeniu tohto základného práva bez zákonného podkladu (m. m. II. ÚS 374/06). Z\ntoho teda vyplýva, že výklad a používanie ustanovení Civilného sporového poriadku vrátane ustanovení\nupravujúcich sankčné postihy za zneužitie práva musia v celom rozsahu rešpektovať základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 562/2018 zo 17. januára\n2019). Inštitút žaloby je v Civilnom sporovom poriadku upravený v ustanoveniach § 131 až § 147.\nCivilný sporový poriadok definuje žalobu v zmysle doktrinálnych a judikatúrnych názorov ako procesný\núkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa\nustanovenia § 11 ods.4 ZSÚ sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského\núveru žalobou. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť je civilnoprávnou sankciou, ktorú majú právomoc vo\nvýroku rozhodnutia konštatovať výlučne všeobecné súdy. Z ustanovení druhej vety čl. 5 CSP (princíp\nzákazu zneužitia práva) vyplýva právomoc súdu sankcionovať procesné úkony priečiace sa zákazu\nzneužitia práv v rozsahu ustanovenom procesno-právnym kódexom. Procesno-právny kódex pritom\nmôže sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva (i) alebo na svojvoľné\na bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (ii), alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní\n(iii). Citované pravidlo ustanovujúce 3 skupiny procesných úkonov sankcionovateľných v súlade s\npríslušnom právnou úpravou v sebe inkorporuje podružne princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyvodzovať procesné sankcie v\nprípadoch, ktoré konkrétna právna norma Civilného sporového poriadku neprezumuje (ŠTEVČEK, M.,\nFICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 43.). Žalobkyňa neporušila a neporušuje\nžiadne procesné povinnosti, koná výlučne a výhradne v záujme ochrany svojich majetkových práv a\n\nučinila podanie (žalobu), ktoré nie je ustanoveniami CSP vylúčené. Postup žalobkyne, v ktorom žiada\no poskytnutie ochrany pred žalovaným, nemôže byť preto definovaný ako zneužitie práva, nemôže\njej byť obmedzený prístup k súdu ako k priorizovanému orgánu ochrany práv (aj spotrebiteľov) a už\nvôbec nemôže byť sankcionovaný zo strany súdu. V zmysle zásady nemo turpitudinem suam allegare\npotest, ( nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania), sa žalobkyňa v podstate bráni\nproti žalovanému, ktorý voči nej eviduje neexistujúci dlh. K námietke žalovaného o (údajnom) zjavnom\nzneužití práva (bod 13 - 72 vyjadrenia) žalobkyňa uvádza, že ako nedôvodnú je potrebné vyhodnotiť\nnámietku žalovaného ohľadne nedostatku náležitostí návrhu. Z celkového znenia návrhu, je nepochybne\nzrejmé, čo je obsahom návrhu na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pričom tento návrh má všetky\nzákladné náležitosti v zmysle CSP. Súčasne i petit návrhu je vykonateľný, keď žalobkyňa žiada určiť ako\nbezúročný a bezpoplatkov úver vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 513 237 9780 uzatvorenej\nmedzi žalobcom a žalovaným dňa 10.07.2017, a teda v prípade určenia by nebola pochybnosť o tom,\nktorý úver z konkrétne špecifikovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol určený ako bezúročný a\nbez poplatkov. Súčasne aj žalobkyňou uvádzaný petit navrhovaného rozhodnutia vo veci samej je\ndostatočný, keď formuláciou určenia konkrétneho spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov\nzo Zmluvy, ktorej obsah žalobkyňa napáda je obsahom textu návrhu, a text petitu je v tomto smere\npotrebné posudzovať v priamej súvislosti so znením celkového návrhu. Z uvedených dôvodov návrh\nnie je možné neodmietnuť z dôvodu nedostatku jeho náležitostí, ale vec právne posúdiť a rozhodnúť.\nPodľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci\na podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\nV posudzovanom prípade má žalobkyňa bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným uzavrela zmluvu\no splátkovom úvere č. 513 237 9780 dňa 10.07.2017, ktorý je veriteľom v zmysle ustanovenia §\n2 písm. b ) ZSÚ, a ktorý Zmluvu koncipoval a úver z nej vyplývajúci žalobkyni poskytol (Zmluva o\nspotrebiteľskom úvere bola pripojená k žalobnému návrhu). Žalobkyňa dožadujúca sa aplikácie fikcie\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti bola tiež povinná označiť tie ustanovenia právnej úpravy v spojení s\noznačením konkrétnych vád Zmluvy (absentujúce údaje v Zmluve), pre ktoré podľa názoru žalobkyne\ndopadá na Zmluvu fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na ustanovenia § 9 ods.\n2 ZSÚ v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) d), ustanovením § 11 ods. 2 ZSÚ. Z tohto\nbremena tvrdenia mala dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy a podpis žalovaného na Zmluve,\nteda existenciu právneho vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Napokon, skutočnosť že Zmluvu\nžalovaný koncipoval, podpísal a úver z nej vyplývajúci žalobkyni poskytol ani nie je sporná. Ak sa teda\nžalovaný chce úspešne brániť, musí tvrdiť a preukázať, že Zmluva nevykazuje žalobkyňou namietané\nvady, ako aj to že postupoval v súlade s odbornou starostlivosťou pokiaľ ide o preverenie schopnosti\nspotrebiteľa splácať poskytnutý úver - a o svojich tvrdeniach ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie\nbremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje\nprávna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo\nmusí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Dôsledkom\ntoho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé)\nani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre\núčastníka nepriaznivé rozhodnutie - teda pre žalovaného, ktorý žiadne dôkazy a relevantné tvrdenia\nani neprodukoval. K absencii predpokladov použitých pre výpočet RPMN (bod 127 - 144 vyjadrenia)\nžalovaný tvrdí, že žalobkyňa neuvádza ktoré konkrétne predpoklady použité na výpočet tejto ročnej\npercentuálnej miery nákladov nie sú v zmluve uvedené. Žalobkyňa v obsahu žalobného návrhu jasne\nuviedla, že žalovaný v obsahu Zmluvy neuviedol predpoklady použité pre výpočet RPMN a v spojení s\nuvedeným tiež namietala, že RPMN v Zmluve je preto nepreskúmateľná a nie je zrejmé ako sa k výške\nRPMN žalovaný dopracoval. Teda námietka žalovaného je aj v tomto smere nedôvodná a len formálna.\nŽalovaný však poukázal na Uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo/183/2020 z dňa 24.02.2021 (ďalej len\n„Uznesenie NS SR“) v zmysle obsahu ktorého, uvádzanie konkrétneho matematického výpočtu RPMN\nv spotrebiteľskej zmluve ako jej povinnej náležitosti nepatrí medzi tie predpoklady pre výpočet RPMN v\nZmluve, tiež to že špeciálne označovanie predpokladov pre výpočet RPMN v zmluve ako predpokladov\npre výpočet RPMN, rovnako nie je potrebné označovať, nakoľko vyplývajú priamo z obsahu Zmluvy. V\ntejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že nenamietala absenciu (údaju) vzorca pre výpočet RPMN v Zmluve,\npretože takú povinnosť veriteľovi (skutočne) neukladá žiadne ustanovenie právnej úpravy ZSÚ a preto\nv tejto časti ide o právne bezvýznamnú argumentáciu žalovaného poukazujúc na Uznesenie NS SR.\nPokiaľ ide o časť Uznesenia NS SR týkajúca sa predpokladov použitých pre výpočet RPMN, žalobkyňa\npoukazuje na bod 11. Uznesenia NS SR cit.“ ... Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je indikátorom\nposúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri tomto údaji preto zákonodarca požaduje súčasne uviesť\nvšetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Dovolací súd má za\n\nto, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými\nsú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov\nna poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú.“ Z uvedeného\nzáveru NS SR potom jednoznačne vyplýva, že tie parametre, ktoré sú veriteľom uvedené v Zmluve sú\npráve tými parametrami, ktoré boli veriteľom použité pre výpočet RPMN. Uvedený záver podporuje aj\nkonštatácia NS SR v bode 12. Uznesenia NS SR, kde NS SR konštatuje, že „ ... zákon nepožaduje ani\npredpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.\nTakúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým)\nvýkladom daného zákonného ustanovenia.“ Žalobkyňa teda rešpektujúc závery jednej z najvyšších\nsúdnych autorít, súčasne vychádzajúc z vyššie uvedených záverov NS SR potom tvrdí, že v uvedenom\nsvetle treba nazerať i na Zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania. Keďže NS SR v Uznesení ( bod\n11) uviedol, že predpokladmi pre výpočet RPMN sú výška úveru, výška splátky, jej intervalu, počtu\nsplátok, uvedenie výšky úrokov, náklady na poistenie a prípadné poplatky - potom (vychádzajúc z\nobsahu Zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania) predpokladmi pre výpočet RPMN pre Zmluvu sú:\nVýška úveru : 12.000 EUR, Výška splátky : 227,09 EUR, Interval splátky : mesačne, Počet splátok :\n96, Výška úrokov,: 14,90%, Poplatky : Poplatok za poistenie k úveru - 9,99 EUR mesačne, splatní\nv termíne a periodicite platnosti Úveru. Zo splátkového kalendára (Amortizačná tabuľka) vystavená\nžalovaným dňa 26.11.2021 vyplýva, že každá splátka žalobkyne vo výške 227, 96 EUR je žalovaným\nzapočítavaná v časti na istinu a v časti na úrok (poz. žalobkyne : napríklad splátka z dňa 14.12.2021\nje súčtom sumy 116,55 EUR ako úhrady istiny úveru + 111,41 EUR ako úhrady úroku úveru = 227,\n96 EUR; samozrejme pomer sa v priebehu splácania mení). Je teda zrejmé, že v sume 227, 96 EUR\nnie je zahrnutý poplatok za poistenie k úveru vo výške 9,90 EUR mesačne. Zo Zmluvy vyplýva, že\nžalobkyňa plnila Poplatok za poistenie k úveru - 9,99 EUR mesačne, splatný v termíne a periodicite\nplatnosti Úveru. Potom je zrejmé, že žalovaný (vzhľadom k predpokladom pre výpočet RPMN) mal\npri výpočte RPMN vychádzať z mesačného plnenia ( splátka úroku a istiny - 227,09 EUR + splátka\npoplatku za poistné vo výške 9,99 EUR) t.j. zo sumy 236,99 EUR. Žalobkyňa súdu predkladá dôkaz\no výpočte RPMN prostredníctvom interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN, ktorého správcom a\nspravovateľom je Ministerstvo financií SR s použitím predpokladov použitých pre výpočet RPMN v\nZmluve. Z výsledku výpočtu RPMN po dosadení predpokladov vyplývajúcich zo Zmluvy, ktoré žalovaný\npri výpočte RPMN použil vyplýva, že RPMN predstavuje výšku 18,04 %. Žalovaný však v Zmluve uviedol\núdaj o RPMN vo výške 17,81%. S poukazom na uvedené žalobkyňa tvrdí, že v Zmluve absentuje\npodstatná náležitosť v zmysle § 9 písm. k) ZSÚ, ktorou je RPMN v Zmluve nakoľko údaj o RPMN\nuvedený žalovaným v Zmluve je nesprávny, uvedený v neprospech spotrebiteľa ( t.j. vo výške nižšej ako\nje skutočná). Z uvedeného dôvodu je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný\na bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZSU účinný v čase uzatvorenia Zmluvy.\nS poukazom na uvedené žalobkyňa tiež tvrdí, že v Zmluve absentuje podstatná náležitosť v zmysle §\n9 pís. k) ZSÚ, ktorou je údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom nakoľko údaj o celkovej čiastke\nsplatnej spotrebiteľom uvedený v čl. I. Zmluvy uvedené vo výške 21.799 EUR je nesprávny, nakoľko\nprepočet výšky mesačného plnenia 236,99 EUR a počtu splátok 96 predstavuje sumu 22.751,04 EUR.\nÚdaj uvádzaný žalovaným je nesprávny a zavádzajúci. Z uvedeného dôvodu je potrebné poskytnutý\nspotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods.\n1 písm. b) ZSU účinný v čase uzatvorenia Zmluvy. K absencii údaju o odplate v zmysle § 53 ods.6\nObčianskeho zákonníka (bod 145 - 222 vyjadrenia) - Slovenská rozhodovacia prax je jednotná v tom, že\nneurčitosť niektorej z náležitostí § 11 ods.1 ZSÚ má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva\no spotrebiteľskom úvere neobsahovala, keďže zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je\ndosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere v čase uzatvorenia zmluvy. Platným\núdajom o odplate v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 pod písm. j) ZSU podľa Súhrnných informácií o\núdajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2.\nštvrťrok 2017 je údaj vo výške 9,08%. (dôkaz pripojený k žalobe, založený v súdnom spise). Žalovaný\nv Zmluve uviedol údaj vo výške 17,40%. Žalovaný teda v Zmluve uvádza údaj nesprávny. Správnosť\núdaju nepodporil žiadnym dôkazom opaku, a rovnako ani relevantným tvrdením, ktoré by aspoň v\nteoretickej rovine spochybnilo tvrdenia žalobkyne. Je tomu tak preto, že tvrdenia žalobkyne sú správne.\nŽalovaný zrejme nepoznajúc predmet relevantnej právnej úpravy uvádza (v bode 185. vyjadrenia), že\npočas účinnosti ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., o odplate nebol zo strany NBS\nvydaný žiaden predpis na spôsob výpočtu odplaty. Žalovaný je v omyle, pokiaľ usudzuje, že údaj o\nodplate podľa vyššie označeného ustanovenia má vypočítavať sám žalovaný. Totiž údaj o odplate\nje údajom, ktorý „ vypočítava“ a zverejňuje v pravidelných časových intervaloch Ministerstvo Financií\nSR na svojej webovej stránke a zmyslom a účelom tohto ustanovenia (v spojení s ustanovením § 53\n\nods. 6 Občianskeho zákonníka) je zákonodarcom určiť „strop“ najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorú\nveriteľ od spotrebiteľa môže požadovať. Žalovaný teda tento údaj neurčuje žiadnym spôsobom - avšak,\nRPMN v Zmluve nesmie presahovať dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 nariadenia č.\n87/1995 Z. z.. Idea preferovaná žalovaným v tom zmysle, že pre splnenie zákonnom stanovených\npovinností úplne postačí uviesť akýkoľvek ( a v prípade žalovaného nesprávny ) údaj je mylný a je v\npriamom rozpore zo zmyslom a účelom zákona o spotrebiteľských úveroch. Z výkladu SD EÚ vyplýva,\nže vnútroštátny súd, pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, a predovšetkým ustanovení vnútroštátneho\nprávneho predpisu špeciálne zavedeného za účelom prevedenia smernice, je povinný vykladať svoje\nvnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, tak aby bol dosiahnutý výsledok smernice,\nktorý je v nej stanovený. (porov. Rozhodnutie SD EÚ z dňa z 10.04.1984, sp. zn. C-49/11, Sabine\nvon Colson a Elisabeth Kamann a Land Nordrhein-Westfalen, zo zákona zastúpené Bezirksregierung\nMünster, bod 26.) Vzhľadom k tomu, že zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť\npravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere v čase uzatvorenia zmluvy, i výklad a aplikácia\nustanoveníZSÚ musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. (Napríklad rozhodnutie KS\nTrnava z dňa 23.03.2016, sp. zn. 10Co/457/2015, rozhodnutie KS Žilina z dňa 12.11.2015, sp. zn.\n9Co/570/2015,rozhodnutie KS Žilina z dňa 27.01.2016, sp. zn. 7Co/694/2015, rozhodnutie KS Žilina z\ndňa 27.01.2016, sp. zn. 7Co/16/2016, rozhodnutie KS Trenčín z dňa 09.09.2015, sp. zn. 5Co/265/2015).\nVeriteľ ako autor formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v čase jej uzatvárania so spotrebiteľom\nnepochybne pozná každú jej jednotlivú obsahovú náležitosť. Je preto v súlade s potrebou zachovania\nelementárnej zmluvnej rovnováhy účastníkov zmluvy, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom časovom\nmomente nemusel odvodzovať obligatórne náležitosti zmluvy, ale ich v tom čase tiež poznal, aj s\nprihliadnutím na značný rozsah údajov obsiahnutých v zmluve, ich formuláciu, zrozumiteľnosť a to\nobsahovú aj formálnu. Napokon aj z rozsiahlej rozhodovacej praxe vyplýva, že nestačí do zmluvy\nuviesť akýkoľvek údaj o požadovanej podstatnej náležitosti, aby požiadavka ZSÚ bola len formálne\nnaplnená. Totiž, aj vyjadrenie zákonnej náležitosti, ktoré je nesprávne a preto rozporné so ZSÚ, prípadne\nzmätočné alebo neurčité, alebo vzájomne si odporujúce má za následok straty práva veriteľa na odplatu.\n(porov. napr. KS Žilina z dňa 18.05.2015, sp. zn. 11Co/169/2015, KS Trenčín z dňa 26.01.2017, sp. zn.\n19Co/33/2016, KS Žilina z dňa 18.05.2015, sp. zn. 11Co/179/2015, KS Prešov z dňa 27.02.2017, sp.\nzn. 7Co/180/2016, KS Banská Bystrica z dňa 13.12. 2017, sp. zn. 17Co/456/2016 a mnohé ďalšie.).\nZ dôvodu absencie, resp. nesprávneho údaju o odplate uvedená žalovaným v Zmluve, je potrebné\núver poskytnutý žalobkyni považovať v súlade s príslušnou právnou úpravou - za bezúročný a bez\npoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ. K absencii údaju o dobe trvania zmluvy (bod 223 - 226\nvyjadrenia) žalovaný v súvislosti s absenciou údaju o dobe trvania Zmluvy poukazuje na formuláciu\nvyplývajúcu zo Zmluvy t.j. že Zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu „ do úplného vysporiadania\nvšetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s Úverom“. Uvedenú formuláciu podľa\nnázoru žalobkyne nemožno považovať za splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. f) ZSU,\npretože z nej jasne a zrozumiteľne nevyplýva predne dokedy, resp. do ktorého okamihu uzatvorená\nzmluva má trvať. Stanovenie doby trvania zmluvy ako jednej z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej\nzmluvy totiž vyžaduje presné a jasné vymedzenie informácie. Nepostačuje, ak je spotrebiteľ povinný\nsi odvodzovať takýto údaj alebo informáciu z iných ustanovení Zmluvy. Uvedený údaj si žalobkyňa\nnemohla odvodiť ani napríklad z dátumu ku ktorému mal uhrádzať mesačné splátky, počtu splátok,\nči termínu konečnej splatnosti. Počet a výška splátok úveru predstavovali v čase uzatvorenia zmluvy\nsamostatné zmluvné náležitosti, ktorú súčasne nemožno stotožňovať s chýbajúcim, resp. neurčito a\nnejasne uvedeným údajom o dobe trvania zmluvy. (obdobne tiež Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,\nsp_zn_12CoCsp_55_2020 z dňa 27_05_ 2021). Údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nnemožno stotožňovať s v Zmluve uvedeným termínom „konečná splatnosť úveru 20.7.2025“ - toto je\nvyjadrením termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako ďalšej podstatnej náležitosti, ktorú\nZmluva musela obsahovať podľa vyššie cit. zákonného ustanovenia a splneniu uvedenia absentujúcej\nzmluvnej podmienky v Zmluve nezodpovedá ani všeobecné ustanovenie Zmluvy v bode 16. jej článku\nII., pretože uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje uvedenie konkrétneho\nčasového bodu s ohľadom na predpoklad riadneho plnenia záväzkov podľa nej a nie neurčitosť typu\n„uzatvára sa na dobu určitú až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe\nalebo v súvislosti s úverom“. Z hľadiska gramatického výkladu pojmu doba je vhodné poukázať na to, že\naj právna teória pojem doba, chápe ako presne ohraničený časový úsek, uplynutie ktorého spôsobuje\nvznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Z časového hľadiska je pevným (fixným) obdobím, ktorého\nplynutie sa na rozdiel od lehoty nepredlžuje a vyznačuje sa súvislým plynutím času tak, ako za sebou\nnasledujú jednotlivé dni, bez akéhokoľvek rozlišovania o aký deň ide. Doby dlhšie ako jeden deň sa\nnepočítajú a momento admomentum, ale podľa celých dní a končí sa vždy niektorou polnocou. (porov.\n\nBARANCOVÁ, H. SCHRONK R.: 2001. Pracovné právo. Druhé prepracované a doplnené vydanie.\nBratislava : Sprint 2 s.r.o., 2013. s. 256., alebo BARANCOVÁ, H.: 2001. Zákonník práce. Komentár.\nBratislava : Sprint, 2001. s. 112. V tejto súvislosti si žalobkyňa z internetového portálu žalovaného\nzabezpečila Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne as. s účinnosťou od 1.1.2015 (ďalej\nlen „VOP“) ako aj Produktové obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne as. s účinnosťou od 1.1.2015\n(ďalej len „POP“), ktoré v zmysle čl. III. Záverečných ustanovení majú tvoriť súčasť Zmluvy. Z definície\npojmov POP vyplýva, že (pojem) Pohľadávka Banky predstavuje - Istina, príslušenstvo pohľadávky a\nPoplatky; príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky, úroky z omeškania a náklady Banky spojené s jej\nuplatnením. Podľa čl. 5.18 POP - Posledná splátka je vo výške zostatku Pohľadávky Banky. Podľa\n4.9. POP, Ak je Dlžník v omeškaní so splácaním Pohľadávky Banky, platí Banke úroky z omeškania\nz dlžnej sumy. Dlžná suma sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania až do dňa\nbezprostredne predchádzajúceho dňu jej splatenia. Z uvedeného ustanovenia POP jasne vyplýva, že\ndochádza ku kumulácii dlhu a dochádza k úročeniu úrokov a úrokov z omeškania sumarizovaná v pojme\nPohľadávka Banky, ktorú „Pohľadávku“ podľa 5.1. POP Dlžník spláca v splátkach. Podľa 5.4. POP\npís. a) splátka sa použije na úhradu jednotlivých záväzkov Dlžníka v poradí - úroky z najskôr splatnej\nsplátky. Zhrnúc uvedené, ustanovenie čl. II bod 16. Zmluvy v spojení s označenými ustanoveniami čl.\n4.9., 5.1. 5.4 a 5.18 POP vytvára žalovanému priestor k neustálemu generovaniu dlhu žalobkyni, za\nstavu že každá žalobkyňou uhradená splátka by bola opätovne započítaná najprv na príslušenstvo\ncelkového dlhu (v zmysle POP - Dlžná suma) . Ide o stav, kedy v prípade omeškania zo splácaním\núveru dlžník môže uviaznuť v dlhovej pasci a je výlučne v dispozícii žalovaného vyčíslenie výšky\nPoslednej splátky, ktorá má predstavovať výšku zostatku Pohľadávky Banky, ale i trvanie Zmluvy. Totiž\nv prípade, že nedôjde úhrade takto vyčíslenej kumulovanej sumy dlhu - Zmluva bude s poukazom na čl.\nII bod 16. Zmluvy trvať až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v\nsúvislosti s Úverom. Ide o takú konštrukciu zmluvných ustanovení, ktorými môže žalovaný viazať dlžníka\nv zmluvnom vzťahu v podstate na dobu neurčitú - doba trvania Zmluvy je totiž výlučne na vôli žalovaného,\nktorý jediný jednostranne určuje (vyčíslením výšky dlhu) do kedy bude žalobkyňa Zmluvou viazaná.\nZhrnúc uvedené, údaj o dobe trvania Zmluvy musí byť uvedený priamo v samotnej spotrebiteľskej\nzmluve, teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Ak zákonodarca určil, že zmluva o úvere\nmusí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou žalovaného túto dobu\ntrvania zmluvy v Zmluve uviesť. Zo Zmluvy údaj o dobe trvania Zmluvy nevyplýva a preto je podľa názoru\nžalobkyne potrebné úver zo Zmluvy vyplývajúci potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V\nprvom rade je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno o splnení tejto povinnosti postupovať s odbornou\nstarostlivosťou je na poskytovateľovi úveru. Ak spotrebiteľ namieta nesplnenie tejto povinnosti zo\nstrany poskytovateľa úveru, je procesnou dôkaznou povinnosťou žalovaného preukázať splnenie týchto\npovinností. Úplne scestná je predstava žalovaného o tom, že by žalobkyňa mala vypočítavať konkrétne\n„ porušenia “ . Žalovaný ako banka je odborne spôsobilou osobou pôsobiacou na bankovom trhu\ndesaťročia a je povinný poznať svoje zákonné povinnosti aj v súvislosti s informáciami pri preverovaný\nschopnosti spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný úver. Rovnako je povinný v sporovom konaní\npreukázať, že si tieto povinnosti splnil. Je výlučne vecou žalovaného, že v uvedenej súvislosti nepredložil\nžiadne dôkazy a teda ničím právne relevantným nepreukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou\na preveroval u žalobkyne stranu príjmov ako aj stranu výdavkov pred poskytnutím spotrebiteľského\núveru. Bude to žalovaný, ktorého stihne procesná sankcia v podobe nepriaznivého následku v spore\nt.j. neunesenia dôkazného bremena, pričom nie je pochybnosť o tom, že žalovaný rozumie námietke\nžalobkyne, ktorá je jasná určitá a zrozumiteľná. Žalobkyňa si nemusí (a ani nepamätá) rozsah a\nobsah prípadne poskytovaných informácií žalovanému. Žalobkyňa napokon ani nie je oprávnená sama\nusudzovať (aj keby si tieto skutočnosti pamätala), či bol rozsah prípadne požadovaných informácií\ndostatočný. Povinnosťou žalobkyne bolo, aby žalovanému poskytla súčinnosť, v takom rozsahu ako\nbola žalovaným požadovaná pre potreby žalovaného - toto si žalobkyňa splnila, čoho dôkazom je\nposkytnutie úveru žalovaným. Pokiaľ žalovaný nepožadoval žiadne informácie od žalobkyne - je\npredsa zrejmé, že žalobkyňa žiadne poskytnúť nemusela a ani žiadne podklady k vlastným tvrdeniam\nžalovanému nepredkladala. Nebolo povinnosťou žalobkyne preverovať vlastnú bonitu - túto povinnosť\npreukázateľne ukladá právna úprava žalovanému. Žalobkyňa už v žalobe uvádzala, že vzhľadom na\npostup žalovaného v predzmluvnej fáze, ktorý v deň uzatvorenia Zmluvy poskytol žalobkyni štandardné\neurópske informácie o spotrebiteľskom úvere, pričom za poskytnutie informácií v dostatočnom časovom\npredstihu sa v súlade s rozhodnutím SD EU z dňa 18. 12. 2014, sp. zn. C-449/13, CA Consumer Finance,\n(bod 46) v prípade úverového produktu sa nedá považovať poskytnutie informácií uskutočnené až v\nokamihu uzatvorenia zmluvy o úvere. Pokiaľ teda došlo k uzatvoreniu Zmluvy v rovnakom okamihu ako\ndošlo k informovaniu spotrebiteľa o zmluvných podmienkach, dá sa logicky usudzovať, že žalovaný\n\nnijako nepreveril schopnosť žalobkyne spotrebiteľský úver splácať. Žalobkyňa preto opätovne navrhuje,\naby súd žalovaného vyzval, aby preukázal akým spôsobom žalovaný skúmal schopnosť žalobkyne\nním poskytovaný spotrebiteľský úver splácať, t.j. aby preukázal že postupoval v súlade s odbornou\nstarostlivosťou. V prípade, že žalovaný postup s odbornou starostlivosťou nie je schopný preukázať - už\nlen na základe uvedenej skutočnosti je potrebné považovať spotrebiteľský úver zo Zmluvy vyplývajúci\nza bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZSÚ. Cieľom ustanovení § 7 a §\n11 ods. 2 ZSÚ je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako\nexistujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe\ninformácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri\nposúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a\nna posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,\naká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver\nsa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o\nzískanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou\nvylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Z uvedeného je\nzrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne splácať. .(por. tiež napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp. zn.\n9CoCsp/28/2020 z dňa 27. 10. 2020). Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie\npre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v\nspolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme\nním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom\nrozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať\nsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/\ndomáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu\nžiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na\nbývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama\no sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje napríklad\nna rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp. zn. 9CoCsp/88/2020 z dňa 26. 05. 2021 z\nobsahu ktorého vyplýva, že cit.: „... Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať\nako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom\nrozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať\nsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný\na domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu\nžiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti\nnepostačuje.“ Alebo aj z rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp. zn. 23CoCsp/8/2021\nz dňa 27. 04. 2021 z ktorého vyplýva, že cit.: „... Za dostatočné sa považujú iba také informácie o\npríjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej\nsituácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.\nSchopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na\nfrekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných\nprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej\nvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako\nstranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza\niba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.“ V danej\nveci však žalovaný vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní\nbonity dlžníka nepostupoval (nezaujímali ho príjmy a ani výdavky žalobkyne a to, či po ich úhrade má\ndostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru; nepreveril žalobkyňu v úverových registroch a pod.)\nnakoľko v konaní žiadne doklady o skúmaní bonity žalobkyne nepredložil. Na základe uvedeného má\nžalobkyňa za to, že skutočne došlo k hrubému porušeniu povinností žalovaného v súvislosti s preverením\n\núverovej bonity žalobkyne s poukazom na povinnosť v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZSÚ v spojení s\nustanovením § 11 ods. 2 ZSÚ, v dôsledku čoho na Zmluvu nepochybne dopadá sankcia bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru takto poskytnutého. Napríklad aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove\nsp_zn_3Co_81_2019 z dňa 7_11_2019 vyplýva, že “... Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so\nzávermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí č.k. 6Co/171/2016 v zmysle ktorých, cit.:\n„dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší\npovinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto\nsmere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať\nustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri\ntak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi\nvážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti,\nale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je\ntakáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru,\npotom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a\nvyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav\nspotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny\ndvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na\nfinančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho\nsúdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti\nveriteľa považovať za odporujúce morálke.“ (Porov. Rozhodnutie KS Prešov sp_zn_3Co_81_2019 z dňa\n7_11_2019, Rozhodnutie KS Prešov sp_zn_5Co_33_2019 z dňa 27_02_2020). Žalobkyňa v ostatom\npopiera všetky tvrdenia žalovaného a má za to, že tieto sú len účelové a nie sú spôsobilé zhojiť žalobcom\nnamietané nedostatky Zmluvy a postupu žalovaného. V ostatnom sa žalobkyňa pridržiava všetkých\nargumentov uvedených žalobe ako aj tých uvedených v tomto podaní a má za to, že Zmluva ktorá je\npredmetom tohto konania trpí takými vadami, pre ktoré úver z nej vyplývajúci je potrebné považovať za\nbezúročný a bez poplatkov ako aj to, že žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 7 ods.1 ZSÚ a\nžiadnym spôsobom nepreveril schopnosť spotrebiteľa splácať nám poskytovaný spotrebiteľský úver, čo\nmá rovnako za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vyplývajúceho zo Zmluvy.\n7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný (domnelý) \"žalobný nárok\"\nv celom rozsahu neuznáva.4.V žalobnom návrhu je uvedených množstvo (prevažne právnych) tvrdení,\npričom je možné uviesť, že množstvo uvádzaných tvrdení, či úvah nie je len nerelevantných vo vzťahu\nk vymedzenému predmetu konania, ale že ide o tvrdenia, ktoré sú2v rozpore s právnym stavom veci\na na viacerých miestach žaloby dochádza zo strany žalobcu k tomu, že sú prezentované tvrdenia\nvyslovene nepravdivé, či zavádzajúce. Rozsah a obsah návrhu viac ako jednoznačne indikujú záver, že\nžalobca sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých\nustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj\nprávneho poriadku EÚ a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu\nsvojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného\ndôvodu. Žalobný návrh je šikanózny úkon, ignorujúci podstatnú časť relevantných právnych noriem,\npričom sú uvádzané tvrdenia, predovšetkým právne, ktoré sa samotnej žaloby(resp. jej relevantného\nprávneho odôvodnenia) týkajú len minimálne, prípadne sa uvádzajú tvrdenia (predovšetkým právne)\nnielen nedôvodné, ale priamo odporujúce kogentným právnym normám a ich ustálenému výkladu, tak\nako ho podali najvyššie súdne autority. Žaloba je kompilátom právnych tvrdení, všeobecných domnienok\na poukazov na judikatúru v podstatnej časti bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k reálnemu právnemu\n(skutkovo - právnemu) stavu. Žalobca prednáša tvrdenia, ktoré sa predmetných právnych vzťahov, resp.\npredmetu konania v podstatnej časti relevantne vôbec netýkajú, z uvedeného dôvodu - výlučne z dôvodu\nprávnej opatrnosti, pretože podľa presvedčenia žalovaného podanie pôvodcu podania nie je spôsobilou\nžalobou - žalovaný popiera všetky skutkové a právne tvrdenia en bloc. Je potrebné poukázať na čl. 5\nZákladných princípov CSP, podľa ktorého:„ Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže\nv rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne\nslúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo\nvedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“ Podanie takejto „žaloby“, so zjavne irelevantným obsahom,\nje zjavným zneužitím práva, snahou zakryť vierolomnosť dlžníka, ktorý si vyhľadáva pseudodôvody\npre ktoré sa snaží vyhnúť plneniu svojich riadne prijatých záväzkov a uvedeným spôsobom by mal\nbyť zo strany súdu i posúdený. Výlučným účelom celého konania je (dodatočné) vyhnutie sa splneniu\npovinností vyplývajúcich z postavenia žalobcu ako subjektu povinnosti. Žalobný návrh úplne zrejme\n\ncieli nie k ochrane údajne ohrozených práv žalobcu, ale je snahou vyhnúť sa plneniu svojich riadne\ndohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie a poškodzovanie oprávnených práv a záujmov\nžalovaného. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania\nuvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na\nich preukázanie a žalobný návrh. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich\nskutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 3\nCSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej\nviny pripojiť (t.j. povinnosť pôvodne sa vzťahujúca na listiny bola ešte rozšírená na ďalšie dôkazné\nprostriedky). V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1,3 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa\ntýka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie\nurobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, ak sa v lehote\nurčenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne. Ak v zmysle ustanovenia §\n132 ods. 1 CSP spôsobilá (t.j. úplná) žaloba musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich\nskutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh a ak v zmysle ustanovenia § 132\nods.2 CSP je explicitne zakázané nahrádzať opísanie rozhodujúcich skutočností odkazom na označené\ndôkazy a zároveň ak zákon stanovuje, že ak sa jedná o podanie, ktoré je neúplné alebo nezrozumiteľné\n(t.j. podanie ktoré by v prípade jeho úplnosti mohlo byť žalobou),musí byť jeho pôvodca vyzvaný na\nopravu, resp. doplnenie takéhoto nespôsobilého podania a to pod hrozbou odmietnutia podania(§ 129\nCSP) a pokiaľ podanie perfektné nie je, nie je možné o ňom konať, je nutné konštatovať, že podanie\noznačené ako žaloba nie je podaním úplným a riadnym(a teda sa nejednalo o spôsobilú žalobu), čo\nvylučuje možnosť, aby súd o uvedenom podaní ako o žalobe konal.1. Povinnosť odstraňovať vady\nneúplného podania a nemožnosti konať bez odstránenia uvedených vád vyplýva ako z citovaných\nustanovení §§ 129 a 132 CSP, tak i z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.19.Žalovaný príkladmo poukazuje na Uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 189/2010 z24.5.2011,\npodľa ktorého: \"Predvídateľnosť postupu súdu vyplýva aj v prípadoch, ak návrh na začatie konania (§79\nO.s.p.) nemá všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. je neúplný (či neurčitý),pretože v ňom chýba\nopis rozhodujúcich skutočností (resp. je nejasný),je povinnosťou súdu uznesením v zmysle § 43 ods.\n1 O.s.p. vyzvať účastníka na odstránenie vád podania a súčasne ho poučiť ako je potrebné podanie\ndoplniť vrátane poučenia o právnych následkoch nerešpektovania takejto výzvy. Predvídateľné je také\nrozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní.\"20.Ustanovenia § 43\nOSP a § 129 CSP sú v naznačenom smere obsahovo identické.21.Ak súd koná vo veci uplatnenia práva\nosoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje\nústavou zaručené právo na súdnu ochranu (napr. I. ÚS 4/94, Uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 189/2010z\n24.5.2011).22.Inými slovami povedané súkromnoprávny subjekt má vo vzťahu k postupu súdu(a tak i vo\nvzťahu k priebehu civilného sporového konania, t.j. konaniu, ktorým dochádza k realizácii základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy)v civilnom sporovom konaní legitímne očakávania\n(a tak i vo vzťahu k priebehu civilného sporového konania, t.j. konaniu, ktorým dochádza k realizácii\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy), ktorých obsahom je o.i. garancia\nčitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným\nmocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali\n(PL. ÚS 16/06).23.Orgán verejnej moci, vrátane súdu, musí postupovať predvídateľným spôsobom,\npričom obsah toho, čo je predvídateľné je neoddeliteľne späté predovšetkým s obsahom relevantných\nprávnych noriem určujúcich pravidlá správania sa konania orgánu verejnej moci.24.Ako vo vzťahu k\nuvedenému zhrňujúco uviedol Ústavný súd Českej republiky v konaní vedenom pod sp.zn. IV. ÚS\n690/01:\"Z pohledu ústavně právního je nutno v zásadě na danou problematiku nahlížet tak, že.. orgán\nveřejné moci je vázáno obecně vymezeným ústavním limitem činnosti těchtoorgánů, jímž je v principu\npředevším postulát, dle něhož může a současně je povinno činit pouze to, co stanoví zákon [čl. 2 odst.\n2 Listiny, čl. 2 odst. 3 Ústavy Českérepubliky (dále jen \"Ústava\")].Ke znakům právního státu a mezi jeho\nzákladní hodnoty patří neoddělitelněprincip právní jistoty (čl. 1 odst. l Ústavy),jehož nepominutelným\nkomponentem je nejen předvídatelnost práva, nýbrž i legitimní předvídatelnost postupu orgánů veřejné\nmoci v souladu s právem a zákonem stanovenými požadavky. Tato předvídatelnost postupu orgánů\nveřejné moci je vyjádřením maximy, na základěníž se lze v demokratickém právním státě spolehnout na\nto, že ve své důvěře v platné právo nikdo, tj. fyzická či právnická osoba, nebude zklamán. Pouze takto\npředvídatelné chování naplňuje v praxi fungování materiálně chápaného demokratického právního státu\na vylučuje prostor pro případnou svévoli. Obsah citovaných ustanovení, totiž že státní moc lze uplatnit\njen v případech, mezích a způsoby, které stanoví zákon, nelze totiž chápat jako volnou úvahu státních\norgánů, zda tak učiní či nikoliv, ale naopak jako povinnost uplatňovat tuto moc(zákonem stanoveným\n\nzpůsobem)tam, kde je to nezbytné (k tomuto srov. nález vevěci sp. zn. IV. ÚS 488/01 ze dne 11.\n7. 2002, Sbírka nálezů a usnesení Ústavníhosoudu, svazek 27, nález č. 85), neboť podřízení státní\nmoci v obou těchto směrechsvrchovanosti zákona tvoří základ právního státu.\" V zmysle ustanovenia §\n167 ods. 1 CSP ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí\nžalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk (a až po uvedenom nasleduje postup podľa\nustanovenia § 167 ods. 2 CSP, t.j. výzva na vyjadrenie. Práve na tomto mieste je potrebné poukázať\nna ustanovenie čl. 16 Základných princípov CSP - ako esenciálneho aplikačného pravidla - podľa\nktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich\nvzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Ak zákon ustanovuje náležitosti\npre podanie vo veci samej - žalobu, je z citovaných ustanovení zrejmé, že na to, aby mohla byť\nžaloba považovaná za riadnu a teda spôsobilú na prejednanie, musí obsahovať zákonom vyžadované\nnáležitosti Až riadna žaloba môže byť vo vzťahu k opačnej sporovej strane relevantná a až riadna\nžaloba sa doručuje žalovanému na vyjadrenie a to spolu so všetkými prílohami (§ 167 ods. 1 CSP).\nUvedené je plne opodstatnené charakterom sporového konania, keď prostriedkom procesnej obrany\nje popieranie skutkových a dôkazných tvrdení, t.j. na riadne splnené procesné povinnosti žalobcu\nmôže reagovať žalovaný, a nie naopak. Ak by uvedené nebolo rešpektované vo vzájomnej súvislosti,\nžalovaný by musel popierať neúplné a nepreukázané tvrdenia neúplného žalobného návrhu, bez toho,\naby bol predmet konania riadne vymedzený ako skutkovými okolnosťami, tak i riadnym, materiálne\nvykonateľným, návrhom rozhodnutia, pod hrozbou procesnej preklúzie, čo by znamenalo úplne otočenie\nporadia a charakteru procesných povinností a celého konania, keď žalobca niečo kvalifikovane tvrdí a\npreukáže a až následne žalovaný môže (a nemusí) využiť prostriedky procesného útoku a procesnej\nobrany. Ak žalovaný poukazuje na aplikáciu základného princípu postupu a rozhodovania súdu v\nsúlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so\nzákladnými princípmi (čl. 16 ods. 1 ZP CSP), robí tak preto, aby bolo zrejmé, že:-žaloba musí byť riadnačo o.i. znamená, že musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie\ndôkazov na ich preukázanie, ako aj riadny žalobný návrh, ak ktorákoľvek z uvedených požiadaviek nie\nje splnená, a podanie je tak neúplné, súd v súlade s ustanovením § 129 ods. 1,3 CSP vyzve toho,\nkto podanie urobil, aby podanie doplnil v určenej lehote,-ak neúplné podanie nie je doplnené (či už\nvo vzťahu k obsahovým náležitostiam alebo vo vzťahu k povinným prílohám), súd podanie odmietne\n(§ 129 ods. 3 CSP), -ak je podanie (žaloba) upravené a doplnené, súd podanie, vrátane príloh, doručí\nžalovanému do vlastných rúk (§ 167 ods. 1 CSP), a až po uvedenom ho môže vyzvať na vyjadrenie\nsa k úplnému žalobnému návrhu. Podanie označené ako žaloba, ktoré by v prípade jeho obsahovej\núplnosti mohlo byť žalobou, nie je podaním úplným a riadnym. Až riadna žaloba je relevantným podaním\nnielen vo vzťahu k súdu, ale i ku kontradiktórnej sporovej strane (porovnaj ustanovenie § 167 ods. 1\nCSP, doručuje sa žaloba a nie podanie, ktoré by v prípade úplnosti mohlo byť žalobou). S ohľadom\nna skutočnosť, že žalovaný je kontradiktórnou sporovou stranou, nebude uvádzať - s ohľadom na\nsvoje procesné povinnosti a rovnosť strán v konaní - žiadne ďalšie konkrétnosti (okrem tých, na ktoré\npoukáže v ďalšej časti tohto podania), je povinnosťou žalobcu, aby si splnil svoje procesné povinnosti,\nani žalovaný, ani súd, tu nie sú na to, aby uvedené plnili namiesto žalobcu a z celého podania je\nzrejmé, ktoré skutkové tvrdenia nie sú individualizované, či preukazované. Z ustanovenia § 167 ods.\n1 CSP vyplýva, že súd je povinný žalovanému doručiť riadnu žalobu a všetky prílohy k nej. Postup\npodľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP je podmienený splnením toho, čo ukladá ustanovenie § 167\nods. 1 CSP. Nedoručenie riadnej žaloby zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces\na vylučuje, aby mohla mať výzva odôvodňovaná ustanovením § 167 ods. 2CSP, reálne materiálne\núčinky, ak žalovanému nebola doručená riadna žaloba, teda nebol realizovaný postup podľa § 167\nods. 1 CSP, žalovaný ani reálne nemôže splniť požiadavku súdu odôvodňovanú ustanovením § 167\nods. 2 CSP, t.j. vyjadriť sa k žalobe. Z dôvodu zjednodušenia sa v tomto úkone používajú pojmy\nžalobca, žaloba atď.,i keď subjekt, ktorý je v podaní označený ako žalovaný, zdôvodnil, prečo sa podľa\njeho názoru nejedná o žalobu, ale o neúplné podanie, ktoré by - v prípade ak by obsahovalo všetky\nnevyhnutné náležitosti žaloby - mohlo byť žalobou a pôvodca podania riadnym žalobcom. Osobitne\nje potrebné poukázať na skutočnosť, že neexistencia podstatných tvrdení v úplnosti(čo bez ďalšieho\nimplikuje i nemožnosť uniesť procesné bremeno, keďže dokazujú sa len uvedené tvrdenia) môže byť\npodľa charakteru uvedenej vady skutočnosťou, ktorá nebráni pokračovať v konaní (s následkom v\npodobe rýchlej straty sporu), ak však podanie neobsahuje riadny žalobný návrh, ide jednoznačne o vadu,\nktorá bráni ďalšiemu postupu v konaní, keďže (i) riadnym žalobným návrhom sa vymedzuje predmet\nkonania. V riadnej žalobe musí byť uvedený riadny žalobný návrh, t.j. žalobný návrh, ktorý je dostatočne\nzrozumiteľný a určitý (a tak materiálne vykonateľný). Výrok rozhodnutia všeobecného súdu ako jediná\nčasť rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí právoplatnosti je pre účastníkov (strany)\n\na zákonom ustanovené subjekty záväzný. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho\nrozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť\ndovolený a možný. Z obsahu výroku rozhodnutia musí jednoznačne a nepochybne vyplývať dostatočne\nurčitá povinnosť / autoritatívna deklarácia, postupom iným by došlo k negácii základných princípov, resp.\npodstatných právnych noriem, ktoré tvoria legálny základ sporového konania (otázka predmetu konania,\nkompetencie, obsahu rozhodnutia, jeho záväznosti...). Zároveň sa musí jednať o povinnosť / určenie,\nktorá / ktoré vyplýva (až na stanovené výnimky) z procesného úkonu žalobcu. Uvedenému zodpovedá\npovinnosť strany formulovať návrh rozhodnutia určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne - jeho obsah musí\nbyť dovolený a možný. Súd je zásadne viazaný návrhom rozhodnutia a nesmie ho prekročiť - postup\nopačný by bol negáciou Ústavou a Dohovorom zaručených základných práv na súdnu ochranu a na\nspravodlivé súdne konanie. Uvedené je „premietnuté“ o.i. do ustanovenia § 216 CSP, podľa ktorého:\n(1)Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac,\nnež čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva\nz osobitného predpisu. Ak má byť výrok byť formulovaný určito, jasne, výstižne, zrozumiteľne a jeho\nobsah musí byť dovolený a možný, znamená požiadavka určitosti o.i. i to, že obsah výroku musí byť\ndostatočne zrozumiteľný a určiteľný i akoukoľvek treťou osobou. Je povinnosťou subjektu označeného\nako žalobca formulovať riadny žalobný návrh, osobitne poukazujeme na skutočnosť, že v porovnaní s\nustanoveniami OSP došlo k zakotveniu právne významnej zmeny, kedy požiadavka ..aby bolo zrejmé,\nčoho sa domáha v OSP (§ 79 ods. 1), bola nahradená povinnosťou presného uvedenia riadneho,\nmateriálne vykonateľného a tak o.i. i dostatočne určitého, žalobného petitu (§ 132 ods. 1 CSP), čo\nplne rešpektuje kontradiktórnosť sporového konania, s akcentovaním procesnej zodpovednosti strán\na predovšetkým berie do úvahy skutočnosť, že súd je nestranný decizívny orgán ochrany zákonnosti\na ústavnosti a nie zástupca jednej zo strán, ktorý by mal za stranu konať. V súvislosti s uvedeným\nje potrebné poukázať na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 47/05,\npodľa ktorého:\" Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom\nkonania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby\nvoči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil\nvšetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci. Právo na nestranného sudcu, ako aj právo\nna spravodlivé súdne konanie, je ústavne chránenou hodnotou a je vylúčené, aby nedôvodný výklad\njednoduchého(podústavného) práva fakticky zasahoval do práv zaručených ústavou a Dohovorom (t.j.\nprameňmi práva vyššej právnej sily). Žaloba je procesný úkon. V tejto súvislosti je potrebné poukázať\nna skutočnosť, že i v právnych vzťahoch, ktoré sú predmetom tohto civilného sporového konania platí\nto, čo je pre oblasť civilného sporového konania explicitne zakotvené v Základných princípoch CSP\n-výklad10zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné, pričom\nnikto sa nesmie dovolávať slov a viet zákona proti ich účelu a zmyslu. Uvedené závery tak nepochybne\ndopadajú i na obsah (resp. vnímanie obsahu)jednotlivých procesných úkonov, pričom obsah procesných\núkonov sa posudzuje s ohľadom na to, čo bolo prejavené platí tzv. teória prejavu (vôle), a nie teória\nvôle, ktorá je relevantná pre hmotnoprávne úkony, aj to len limitovane, uvedené platí iba v prípade,\nak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (porovnaj ustanovenie §35 ods. 1,2 OZ). Ako v\nnaznačenom smere uvádza Ústavný súd SR (nález Ústavného súdu SR z 19.júna 2013, sp. zn. I.\nÚS 223/2013):\"Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska , t. j.podľa toho,\nako bol navonok prejavený. Aj žaloba je úkonom urobeným podľa Občianskeho súdneho poriadku\na ako taká musí byť posudzovaná. ..Pri procesných úkonoch je rozhodujúci prejav vôle (platí tzv.\nteória prejavu, anie teória vôle platiaca iba na súkromnoprávne úkony).\"Požiadavka na určitosť petitu\npožiadavkou objektívnou, t.j. prejav vôle musí natoľko určitý, aby nevzbudzoval pochybnosti o jeho\nobsahu i u osôb, ktoré s daným právnym vzťahom nemajú žiadnu súvislosť. K uvedeným záverom\ndospela i súdna prax, keď sa napr. v rozsudku NS ČR z 13. 3.2007, sp. zn. 28 Cdo 2888/2005 uvádza,\nže samotná proklamácia jedného z účastníkov zmluvy o jeho vedomosti o určitosti právneho úkonu\nnemôže eliminovať objektívne hodnotenie určitosti zmluvy, ako to má na mysli ustanovenie § 37 ods. 1\nOZ(uvedené sa týka hmotnoprávneho úkonu, o to viac sa uvedené vzťahuje na úkon procesnoprávny,\nkde je dôležité výlučne to, čo bolo prejavené). Ak je obsah procesno - právneho úkonu zachytený\npísomne (čo podanie, ktoré má byť žalobou, nepochybne spĺňa), určitosť prejavu vôle je daná obsahom\nlistiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že jeho pôvodcovi je jasné, čo je predmetom procesno právneho podania, ak uvedené nie je spoznateľné z obsahu (textu) listiny. Návrh rozhodnutia (petitu)\nje neurčitý, t.j. nie je z neho dostatočne určito spoznateľný jeho obsah. Pôvodca podania sa svojím\npodaním domáha rozhodnutia o.i. s nasledujúcim obsahom: \"Súd určuje, že úver vyplývajúci zo Zmluvy\no splátkovom úvere č. 513 237 9780uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.07.2017 je\nbezúročný a bez poplatkov\". Tak ako je to i pri identifikácii účastníkov / strán i v žalobe podľa CSP,\n\nkeď nato, aby podanie (žaloba) bolo dostatočne určité z hľadiska určitosti označenia účastníka, tento\nsa neoznačuje akýmsi opisom (napr. vlastník bytu toho a toho, či veriteľ zo zmluvy), ale identifikuje\nsa (práve z dôvodu určitosti), konkrétnymi individualizačnými znakmi (porovnaj o.i. ustanovenia § 133\n- 135 CSP, § 133 : (1)Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého\npobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2)Právnická osoba sa v\nžalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie,\nak je pridelené, atď.), uvedené rovnako platí i v prípade úkonu hmotnoprávneho. Záväzný je výrok\nrozhodnutia. Hmotnoprávny účastník sa v petite neoznačuje opisom, uvedením procesného postavenia\n(\"strana sporu\", t.j. žalobca alebo žalovaný), ktoré navyše subjekt mohol reálne nadobudnúť až v čase\ndávno po uzatvorení zmluvy (keďže na to, aby tu existovala strana sporu, tu musí existovať spor,\nten tu je na základe riadnej žaloby, ktorá je podaná niekoľko rokov po uzatvorení zmluvy), t.j. v čase\nuzatvorenia zmluvy žiadne takéto procesné postavenie nemal, ale rovnako sa identifikuje uvedením\nkonkrétnych individualizačných znakov- t.j. meno, priezvisko / obchodné meno, dátum narodenia /\nIČO, bydlisko / sídlo, prípadne ďalší individualizačný znak. Pripustenie takéhoto označenia opisom by\nnapr. malo za následok to, že ak dôjde k nejakej zmene / sukcesii v prípade strán sporu, uvedené by\nmalo mať za následok, že takýto sukcesor by mal byť i stranou zmluvy, čo je zjavne bez akéhokoľvek\nvecnéhozákladu.66.Ak sa pôvodca podania svojím podaním domáha určenia, že \"Súd určuje, že úver\nvyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 513 237 9780 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným\ndňa 10.07.2017 je bezúročný a bez poplatkov\", takýto návrh zjavne uvedené nespĺňa a uvedené je bez\nakýchkoľvek pochybností neurčité. Z uvedeného nie je zrejmé:- o ktorý úver ide (t.j. komu, kedy a kým bol\nposkytnutý),- o ktorú zmluvu ide, nie sú riadne uvedení jej účastníci, ale ani predmet, nie je zrejmé, kedy\nmal byť poskytnutý (t.j. dátum). Uvedené je navyše objektívne nemožné, \"úver vyplývajúci zo Zmluvy\"\nneexistuje, úver práve naopak môže byť len prípadne poskytnutý PO uzatvorení zmluvy, úver nikdy zo\nzmluvy nevyplýva (podstatou úverovej zmluvy je budúci záväzok, že sa po jej uzatvorení úver poskytne,\nnie že úver zo zmluvy už poskytnutý, t.j. vyplývajúci, je). Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností\nzrejmé, že takýto návrh je (okrem iného) neurčitý a tak materiálne nevykonateľný a súd je povinný takýto\nnávrh -ak by nedošlo k odstráneniu jeho vád - odmietnuť. Žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť,\nže doručovanie neúplného podania označeného ako \"žaloba\" a zároveň doručenie výzvy na vyjadrenie\nje v rozpore so zákonom, že neúplné podanie nemôže vyvolávať - vo vzťahu k sporovej strane -žiadne\núčinky, že postup podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP je podmienený postupom v zmysle ustanovenia\n§167 ods. 1 CSP a uvedenému predchádza postup normovaný ustanoveniami § 132 CSP a § 129 CSP\na že postup iný by bol v rozpore so základnými princípmi CSP, o.i. v rozpore s:-čl.3 ods. 1 (Každé\nustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným\nporiadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej\nrepubliky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho\ndvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.),-čl.6 ods. 1 (Strany\nsporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany ...), -čl.7 ods. 1 (Súdne konanie sa zásadne začína\nna návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.\nčl.8 (Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť\nsvoje tvrdenia dôkazmi,..),-čl.10 ods. 1, 2 (Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa\npokynov súdu, Súd dohliada na riadny priebeh konania, ...),-čl.16 (Súd postupuje a rozhoduje v súlade s\nplatnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými\nprincípmi tohto zákona.). S ohľadom na uvedené žalovaný navrhuje:-aby súd vyzval „žalobcu“ na opravu\na doplnenie podania, o.i. v súlade s ustanovením § 132 CSP,-ak pôvodca podania uvedené povinnosti\nv určenej lehote nesplní, žalovaný navrhuje, aby súd uvedené podanie odmietol,-ak \"žalobca\" uvedené\npovinnosti v určenej lehote splní, žiadame, aby nám boli v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami\ndoručený úplný žalobný návrh a všetky prílohy k nemu a následne sa k žalobe s prílohami, ak to bude\npovažovať za potrebné, podrobnejšie vyjadrí. Žalovaný považuje za potrebné vyjadriť sa - odhliadajúc\nod všetkého už uvedeného -k procesným povinnostiam v konaní, k procesným podmienkam konania,\nresp. procesným predpokladom konania, splnenie ktorých je conditio sine qua non vo vzťahu k možnosti\nsúdu konať vo veci samej, resp. k preskúmavaniu žaloby z hľadiska prípadných hmotnoprávnych\nnárokov a možnosti žalobnému návrhu vyhovieť. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa\nokrem iného uvedie pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v zmysle ustanovenia § 132\nods. 2 CSP uvedené nemôže byť nahradené odkazom na obsah dôkazných prostriedkov a v zmysle\nustanovenia § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem\ntých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva ako primárna povinnosť\npovinnosť riadneho tvrdenia (a to tvrdenia dostatočne určitého, t.j. úplného, lebo len také môže byť\n\npre konanie relevantné). Vo vzťahu k uvedenej procesnej povinnosti žalobcu je potrebné poukázať na\nzávery vyplývajúce z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky: \"Povinnosť strany sporu\ntvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl.\n8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).\"(uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019,\nsp. zn. I. ÚS 246/2019). Žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej\nnormy, t.j. právnej normy ktorou odôvodňuje svoj údajný nárok, tvrdiť skutočnosti (a tieto preukázať\ndôkazmi), na základe ktorých môže súd (prípadne)rozhodnúť v jeho prospech. Uvedené v celom rozsahu\nakcentuje i rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, keď napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR z\n11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016 sa uvádza: \"Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností\nzaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé\nprávne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Povinnosť tvrdenia\na povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený\nrozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí\nju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť\nžalobcu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie. Ak táto\npovinnosť nie je splnená, bremeno tvrdenia nebolo unesené, súd musí dospieť v spore k rozhodnutiu\nv neprospech strany žaloby, ktorá nesplnila svoje základné procesné povinnosti a neuniesla svoje\nzákladné procesné bremeno (bremená). Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci\nsamej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre\nprocesnú nečinnosť žalobcu preukázaná, pretože nebola vôbec tvrdená stranou, ktorú také bremeno\nzaťažuje. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne, určité a\núplné skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby\n(a ktoré vymedzujú predmet konania). Ako napokon uviedol aj zákonodarca v dôvodovej správe k\nustanoveniu § 150Civilného sporového poriadku: „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť\ntvrdenia ,teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami,\npredovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Musí zároveň ísť o priame tvrdenia žalobcu a tvrdenia,\nktoré sú do konania vnesené zákonom ustanoveným postupom (t.j. výlučne písomne a prostredníctvom\ntzv. dispozičných úkonov, len takýto postup je ustanoveniami Civilného sporového poriadku pripustený).\nCivilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo\npredložené dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne\nzakazuje v ustanovení § 132 ods. 2CSP („Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť\nodkazom na označené dôkazy.“). Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných\nprostriedkov, dôkaznými prostriedkami sa preukazujú existujúce tvrdenia (t.j. z dôkazných tvrdení sa\ntvrdenia neabstrahujú, inými slovami tvrdenie sa preukazuje dôkazom, nie naopak). Bolo by v rozpore\ns úplne elementárnymi požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal\nžalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou povinnosťou žalobcu\nskutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení, a následne preukázať tvrdené skutočnosti\nv rámci dôkazného bremena (rovnako by uvedené znamenalo znemožnenie riadneho postupu súdu,\npredpokladaného zákonom, s nemožnosťou zabezpečiť plnohodnotnú realizáciu práva na súdnu\nochranu a spravodlivé súdne konanie pre každého, porovnaj napr. I. ÚS 26/94, podľa ktorého „Obsah\npráva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len\nv tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé\nkonanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného\npráva na súdnu alebo inú právnu ochranu. “). Pred tým, ako pristúpi žalovaný k vyjadreniu vo vzťahu\nk jednotlivým procesným podmienkam v konaní in concreto, považuje vo všeobecnosti za potrebné\nuviesť, že žaloba v úplnosti neobsahuje relevantné tvrdenia a relevantné dôkazné návrhy vo vzťahu\nk vymedzenému predmetu konania, resp. vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim a preukazujúcim\nopodstatnenosť uplatneného nároku. Toto civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a\nkontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť\ntvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými a predloženými dôkazmi, resp. ich vykonaním\ndôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom(jeho) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu\nku konaniu.100.Žalobca si (v procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnil ani povinnosť relevantného\ntvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a preto nemôžu uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a\nz uvedeného dôvodu musí byť žalobný návrh, ak bude vôbec prejednávaný, zamietnutý. Pre označenie\nstavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej\nprocesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom\npráve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce ,či a\n\nna základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého\nhmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vo vzťahu k celému\npredmetu sporu je nutné poukázať na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom\nplenárnom rozhodnutí PL. ÚS 11/2016judikoval: \"Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany\nspotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných\nštandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou\nsúčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov\nje nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty .\"(PL. ÚS 11/2016, ZNUÚS\n1/2018). V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať napr. na Nález ÚS ČR sp.zn. III. ÚS3725/13,\npodľa ktorého: „Princíp autonómie vôle nemôže byť nahrádzaný paternalistickými zásahmi zo strany\nštátu. Postavenie silnejšej strany nie je možné považovať samo osebe za niečo protiprávne, či dokonca\nprotiústavné. Princíp ochrany spotrebiteľa je potrebné rešpektovať, ale plynie z neho najmä požiadavka\ntransparentnosti zmluvných dojednaní... Žalobca uvádza, že žalovaný so žalobcom uzatvoril Zmluvu\no splátkovom úvere č.XXX XXX XXXX dňa 10.07.2017, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý\nspotrebiteľský úver. Žalobca uvádza ako prvý údajný dôvod sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núdajnú absenciu údajov predpokladoch použitých pre výpočet RPMN v zmysle ustanovenia § 9 ods.\n2 písm. k) ZSÚ. V zmysle predmetnej právnej normy zmluva obsahuje ročnú percentuálnu mieru\nnákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v\nčase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet\ntejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobcu v tomto smere zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom\nrozsah povinného tvrdenie je daný obsahom relevantnej hmotnoprávnej právnej normy. Ako vo svojej\nrozhodovacej praxi uvádza Najvyššieho súdu SR: \"Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností\nzaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé\nprávne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Podľa § 19\nods. 1 ZoSÚ Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca\nuvedeného v prílohe č. 2. Podľa prílohy č. 2 predmetného zákona: I. Základná rovnica vyjadrujúca\nrovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej\nzákladnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom\nzáklade celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu\nsplátok a platieb poplatkov na strane druhej, je: m m' suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl\nk=1 l=1 Význam symbolov: - X je ročná percentuálna miera nákladov, - m je číslo posledného čerpania,\n- k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m, - Ck je výška čerpania k, - tk je interval vyjadrený v rokoch a\nzlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1\n= 0, - m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, - l je číslo splátky alebo platby poplatkov, - Dl je\nvýška splátky alebo platby poplatkov, - Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom\nprvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Uvedenými právnymi normami je\ndaný rozsah povinného tvrdenia, pôvodca podanie však vôbec neuvádza ktoré konkrétne predpoklady\npoužité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov nie sú v zmluve uvedené. Vzhľadom na\nuvedené si žalobca neplní ani základnú povinnosť riadneho tvrdenia, čo vylučuje, aby uvedené mohlo\nbyť akokoľvek relevantné, ide o všeobecné a nekonkrétne úvahy, ktoré však vôbec určito netvrdia\nskutočnosti vyžadované hypotézou právnej normy. Žalobca síce v podaní uvádza teoretické konštrukcie\no povinnom uvedení všetkých predpokladov, atp., avšak napriek obsiahlosti danej úvahy sa stále\nani súd a predovšetkým žalovaný nedozvedel, o ktoré konkrétne absentujúce predpoklady ide(keďže\nsú o.i. zrejmé údaje ako počet splátok, výška splátky, istina úveru, doba splácania, atď.) Detailný\npohľad na obsah konštrukcií a úvah \"odhalí\" dôvod takéhoto procesného(ne)konania, kedy si žalobca\n\"zrazu\" z uvedenej právnej normy vyvodzuje \"závery\" o tom, že v Zmluve preukázateľne absentujú\n(neabsentujú - poznámka žalovaného, pričom žalobca si nesplnil ani najzákladnejšiu právnu povinnosť\na nepredložil zmluvu v úplnosti v na to určenom čase, ktorým je čas podania Žaloby)predpoklady pre\nvýpočet RPMN. V čl. I bod 1 Zmluvy, je uvedený iba údaj o tom, že úver bol poskytnutý okamžite a v\nplnej výške, Dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v Zmluve. Dohodnutý typ a\nvýška úrokovej sadzby platia do skončenia Úverového vzťahu za predpokladu, že Dlžník počas celého\nobdobia trvania Úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z Úrokovej sadzby uvedené\nvo Zverejnení. Z takto formulovaných predpokladov nie je žiadnym spôsobom zistiteľné, ako žalovaný k\nvýsledku o výške RPMN dospel. V zmluve je síce uvedená 25 hodnota RPMN, no nie sú v nej uvedené\npredpoklady pre jej výpočet, ktoré boli použité. V Zmluve majú byť uvedené konkrétne parametre\ntýkajúce sa predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, teda numerické uvedenie konkrétnych údajov tak, aby po\nich dosadení do vzorca pre výpočet RPMN bolo možné túto RPMN určiť, nakoľko iba takýmto spôsobom\nje možné skontrolovať správnosť údaja o RPMN. Bez doplnenia potrebných údajov nevyhnutných na\n\nuskutočnenie výpočtu v zmluve o úvere na bývanie, spotrebiteľ nemá reálnu možnosť posúdiť správnosť\nvýpočtu RPMN uvedeného v Zmluve. Uvedené je ilustratívnym príkladom vyhľadávania si \"dôvodu\" na\nakože ospravedlnenie neplnenia záväzku, hoci v zákone nič také normované nie je a nikoho nemožno\nnútiť, aby konal to, čo zákon neukladá a to ešte pod hrozbou sankcie a majetkového poškodenia. V\ntomto smere je úplne dostatočné poukázať na Uznesenie NS SR sp.zn.7Cdo/183/2020 z 24.2.2021\n(medzičasom aj publikované aj v Zbierke stanovísk vo veciach občianskoprávnych, č. 7/2021 pod R\n86/2021) v odôvodnení ktorého sa uvádza:\"9. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobkyňa za dosiaľ\ndovolacím súdom nevyriešenú považuje otázku (i)uvádzania konkrétneho matematického výpočtu\nRPMN v spotrebiteľskej zmluve ako jej povinnej náležitosti, (ii)špeciálneho označovania predpokladov\npre výpočet RPMN v zmluve ako predpokladov pre výpočet RPMN. Zastáva právny názor, že konkrétny\nmatematický výpočet RPMN v spotrebiteľskej zmluve nie je potrebné uvádzať, keďže zákon takúto\npovinnosť neukladá a pokiaľ ide o predpoklady pre výpočet RPMN, tieto je potrebné v zmluve len\nuviesť, čo dovolateľka splnila. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou\nzmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z.z. Podľa jeho ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j)zmluva o\nspotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať\nročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 11 ods. 1 písm.\na) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o\nspotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k/,r) a y) a § 10 ods. 1. V prílohe\nč. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch pod bodom I.je uvedená základná rovnica, ktorá vyjadruje\nRPMN, t.j. vyjadrujúca rovnosť26poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a\npoplatkov na strane druhej. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne\nuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nv čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Keďže táto\nsmernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom\nvnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice (čl. 22 smernice).\nAko druhý údajný dôvod sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalobca uvádzda údajnú absenciu\núdaju o odplate § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka. Uvedené je pozoruhodným tvrdením za situácie,\nkedy písomne predložená zmluva údaj o odplate podľa Občianskeho zákonníka obsahuje (strana dva\nzmluvy hore) a to vo výške 17,40%. Ako už žalovaný uviedol, tento údaj ani neabsentuje, ani nie je\nnesprávny, je uvedený v správnej výške 17,40 %. Vo väzbe na predmet sporu (určenie bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti) je nutné primárne upriamiť pozornosť na obsah relevantnej právnej normy a uviesť,\nže zákon vôbec nespája prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť s prípadnou nesprávnosťou údaju\nuvedeného údaju, ale s jeho absenciou. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 pís. j) v spojitosti\ns § 11 ods. 1 pís. b)ZoSÚ, podľa ktorej poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a\nbezpoplatkov, ak:b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)až\nl), s), z) a aa), To, že neuvedenie a nesprávnosť sú v tomto smere dve odlišné kategórie je zreteľne\nilustrovateľné i na obsahu zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý len precizoval niektoré úplne zrejmé pojmy z\neurópskej legislatívy, keď napr. § 11 ods. 1 písm. a) ab) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom r. 2010)\nuvádza, že: „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, aka) zmluva o\nspotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.\n2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b)je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná\npercentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. “. Ako v naznačenom smere uviedol Najvyšší\nsúd, v Uznesení Najvyššieho súdu SR z22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v spojitosti s inou\nnáležitosťou, tzv. rozčlenenia splátky: \"Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala\nčíselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách\nuzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný\nrozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok\na poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo\n„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu\ndospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa\nlegislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,\nktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným\nvýkladom. Žalobca si zrejme uvedomil, že uvedené tvrdenia o údajnej absencii povinných náležitostí\nnemôžu obstáť a tak pripojil do žaloby i ďalšiu všeobecnú, hypotetickú, nekonkrétnu a predmetu sporu\nsa z podstatnej časti netýkajúcu stať o rôznych modalitách (ne)zisťovania bonity. Vo vzťahu k predmetu\nsporu (určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti) je tak potrebné upriamiť pozornosť na to, že zákon\n\nspája uvedenú sankciu iba s prípadom, ak ide o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7, pričom podľa §\n11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1sa považuje posudzovanie\nschopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave\nspotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1\nsa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Žalobca však opäť vôbec konkrétne netvrdí\no aké konkrétne porušenie má ísť(netvrdí skutočnosti významné z hľadiska hypotézy právnej normy)..\nV prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez\npoplatkov.“ - pritom jednoznačne vyplýva, že základnými a kumulatívne pôsobiacimi predpokladmi jej\nuplatnenia sú:- porušenie povinnosti posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a\nto pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v\nnavýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa\nsplácať spotrebiteľský úver;- porušenie vyššie uvedenej povinnosti kvalifikovaným hrubým spôsobom\nspočívajúcom buď (i) v posudzovaní schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajovo príjmoch,\nvýdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo (ii) bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy\nalebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca,\núdajný dlžník, však vôbec netvrdí, že žiadne údaje neposkytol a to zo zrejmého dôvodu, takéto\ntvrdenie by nebolo v súlade s reálnym skutkovým stavom. Ostatné tvrdenia / úvahy sú len snahou\no \"zakrytie\" neplnenia si procesných povinností žalobcu, resp. snahou o prenos jeho procesných\npovinností na druhú sporovú stranu. Žalovaný osobitne uvádza, že predzmluvné informácie boli\nposkytnuté v čase pred uzatvorením zmluvy, v priebehu celého kontraktačného procesu, plne v súlade\n(i) s požiadavkami dlžníka, čo potvrdil i svojim podpisom na formulári \"ŠTANDARDNÉEURÓPSKE\nINFORMÁCIE O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE\".XXIV. V rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\nsa z ustanovení čl. 1 ods. 1 ústavy vyvodzuje aj garancia spravodlivosti. V právnom štáte (chápanom\nmateriálne) je povinnosťou všetkých štátnych orgánov vrátane súdov zabezpečiť reálnu a efektívnu\nmožnosť uplatnenia práv priznaných právnym poriadkom. Žaloba cieli k ústavne neakceptovateľnému\nzásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým\nspôsobom a v dohodnutom čase.\n8. Argumentáciu doplnil tak, že žalobca používa pri výpočte internetové kalkulačky, ktoré nie sú\nrelevantným zdrojom informácii. Poistné do RPMN vstupuje len vtedy, ak bolo nevyhnutnou podmienkou\npre uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle Prílohy k Zmluve č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že\nžalobca žiadal o poistenie v rozsahu Rozšírený súbor poistenia. Z uvedeného vyplýva, že poistenie bolo\ndobrovoľné, uzatvorené na žiadosť dlžníka a nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Žalobcov názor\nje na základe uvedeného nutné považovať za nesprávny. Pokiaľ ide o predpoklady RPMN, tieto sú v\nzmluve uvedené zrozumiteľne a nezameniteľne (výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej\nsplátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru a\ndátum zmluvy). Predpoklady na výpočet RPMN nemožno vnímať pod prizmou prísnej formalisticky,\nako to prezentuje žalobca, podstatný je samotný obsah zmluvy. V zmluve nemusí byť nevyhnutne\nuvedené „Predpoklady na výpočet RPMN“ s presnou špecifikáciou a vzorcom. Pokiaľ ide o námietku\nžalobcu vo vzťahu k odplate, táto je nepochopiteľná, resp. problematika odplaty je zo strany žalobcu\nnepochopená. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie\nodplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery\nv obdobných prípadoch. Prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo odôvodnené tým,\nže ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa, z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti\nodplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti,\nspôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu obsahujú hlásenia zverejňované\nštvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery.\nUstanovenie § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. stanovuje, že\nodplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej\nročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere. Pri tomto prepočte je\nsmerodajná priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných\nbánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená Ministerstvom financií\nSR (nie NB SR) podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej\nzmluvy. Úroková sadzba zo zmluvy o úvere neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá bola\n18,16% (pričom v zmluve je 17,81 %). Na základe uvedeného je námietka žalobcu aj v tomto smere\nnedôvodná. Pokiaľ ide náležitosť trvania zmluvy, názor žalobcu je nesprávny, obsolentný a judikatórne\nprekonaný. Žalovaný v tomto smere poukazuje na zjednocujúce právne závery Najvyššieho súdu z\n\n30.11.2021, sp. zn. 2Cdo/69/2020, publikovaný pod č. R16/2022 v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky: „V zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa\nzákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať\npresný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2\npísm. f/ zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno\nurčiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá.(...) Pokiaľ ide o posúdenie správnosti záveru\nodvolacieho súdu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť v zmysle § 9\nods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. (v znení v dobe uzavretia zmluvy, aktuálne ustanovenie § 9 ods.\n2 písm. d/), a preto je potrebné úver považovať za úver bezúročný a bez poplatkov, tak je potrebné\nuviesť, že eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení v dobe\nuzavretia zmluvy (30. január 2016) umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby\nzmluva o úvere obsahovala presné uvedenie požadovaných informácií vo vzťahu ku každej náležitosti (t.\nj. k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru)\nosobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom\núvere“ v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c/ Smernice (viď vyššie body 15. až 27. aj 29. tohto\nrozhodnutia)“ Najvyšší súd SR uviedol, že ak sú v zmluve uvedené údaje ako termín prvej splátky,\ntermín konečnej splatnosti, počet splátok tak umožňuje spotrebiteľovi poznať časový rozsah záväzku a\nnapĺňa to požiadavku informácie o dobe trvania Zmluvy, ktorá nemusí byť v zmluve explicitne uvedená\n(k rovnakým právnym záverom dospel aj Krajský súd v Žiline, sp. zn. 7CoCsp/25/2022 z 08.06.2022,\nale je uvedený aj v početných rozhodnutiach iných vyšších súdnych autorít). Pomerne jasná dikcia\njudikatúry tak vyvracia všetky nesprávne tvrdenia žalobcu a potvrdzuje žalovaným tvrdené a preukázané\nskutočnosti, a teda aj táto námietka žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnená. Pokiaľ ide o skúmanie\nbonity, žalovaný sa v tomto rozsahu opakovane a rozsiahlo vyjadril, pričom podľa názoru žalovaného\nnie je aj s prihliadnutím na predložené dôkazy z jeho strany právne sporné, že postupca riadne skúmal\nbonitu žalobcu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/3/2022 z 27.05.2022:\n„Z predložených dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, vyplýva, že bonitu žalovanej a spoludlžníka právna\npredchodkyňa žalobkyne pri uzatváraní zmluvy preverovala a posudzovala ich schopnosť splácať svoje\nzáväzky. K zmluve boli zo strany spotrebiteľov doložené občianske preukazy žalovanej a spoludlžníka,\ndoklad o mzde za jeden mesiac žalovanej ako aj spoludlžníka a rozhodnutie Sociálnej poisťovne\no výške invalidného dôchodku žalovanej. Z manInfo k žiadosti č. XXXXXXXXXX vyplýva, že obaja\ndlžníci nemali vyživovacie povinnosti, žalovaná mala priemerný čistý mesačný príjem 700 eur, celkovú\nvýšku mesačných splátok 220 eur, mesačné finančné výdavky 200 eur, iné mesačné výdavky 20 eur,\nspoludlžník mal priemerný čistý mesačný príjem 400 eur, celkovú výšku mesačných splátok 60 eur,\nmesačné finančné výdavky. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že postupca si splnil povinnosť\nodbornej starostlivosti a skúmanie bonity prebehlo oboma zákonom predpokladanými spôsobmi(faktické\nzisťovanie a lustrácia v databáze). Podľa názoru žalovaného sa súd vysporiadal s námietkami žalobcu\nv potrebnom rozsahu, ktoré boli vo svojej podstate nepreukázané a účelové. V konaní bolo správne\nuzatvorené, že predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy nemožno považovať za\nbezúročný a bezpoplatkov. Nakoľko napadnuté rozhodnutie je v tomto smere riadne preskúmateľné,\nžalovaný neidentifikoval žiadne vady vytknuté žalobcom ani v tomto smere.\n9. Na ostatnom pojednávaní podporil právnu argumentáciu vo vzťahu k tvrdenej absencii údajov pre\nvýpočet RPMN poukazom na závery NS SR obsiahnuté v uznesení NS SR sp. zn. 5Cdo/31/2023 z\n25.01.2024, pričom podstata spočíva v tom, že predpoklady na výpočet RPMN nemusia predstavovať\nmatematický vzorec a ani nemusia byť ako podklady explicitne označené. Rovnako pojednáva i o dobe\ntrvania zmluvy bez explicitného vyjadrenia.\n10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n11. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia\nupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech\nzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom\nalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\n\n12. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná\nv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n13. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\nnekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\n14. Podľa § 52a ods. 2 OZ ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v\nodseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z\ntýchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než\nsplnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s\nobdobnými právnymi účinkami.\n15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len\n\"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu\nplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo\nak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými\nmal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\n17. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n18. Podľa § 53c OZ ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť\nuvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí.\nZmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.\n19. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre\nspotrebiteľa priaznivejší.\n20. Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. (účinného k 10.07.2017) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí\nmať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe\nalebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.\n21. Podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí\npodľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:\na) druh spotrebiteľského úveru,\nb) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;\nak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom\nfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u\nveriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,\nc) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,\nd) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,\ne) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa\nokamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva\nk tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,\nf) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\ng) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\nh) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo\nslužby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo\nak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,\ni) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo\nreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\n\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\nj) odplatu podľa osobitných predpisov,\nk) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\nl) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom\nsa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nm) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa\namortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek\npočas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nn) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a\nnepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,\no) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú\nplatobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie\nplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,\np) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej\núpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nq) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\nr) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\ns) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,\nt) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,\nu) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení\nspotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti podľa § 16,\nv) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nw) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nx) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo\nuplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť\nčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej\nvýpočtu,\ny) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,\nz) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu\npodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;\nplatnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver\npri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej\nhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota\nročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny\nštvrťrok,\naa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.\n22. Podľa § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a\nbez poplatkov, ak\na) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,\nb) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),\nc) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie\nalebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo\nd) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v\nneprospech spotrebiteľa,\ne) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov\nna platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným\nprostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného\nspotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie\niného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu.\n\n23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou\ntejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru.\n24. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ\na) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,\nb) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o\nspotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na\núdaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet\nsa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú\nzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v\nčase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\n25. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení\n§ 7 ods. 19 až 42.\n26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným\nako veriteľom bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2017, na\nzáklade ktorej bol poskytnutý úver vo výške 12000 eur, účel úveru - čokoľvek.\n27. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022 pôvodný žalovaný postúpil pohľadávku, ktorá\npriamo súvisí s predmetom tohto konania, na EOS KSI Slovensko s.r.o. ako postupníka. O procesne\nrelevantnom návrhu žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 80 ods. 1, 2 a 3 CSP uznesením OS Galanta č.k.\n26Csp/8/2022-203 zo dňa 15.08.2022 tak, že zmenu strany sporu pripustil, pričom novému žalovanému\nsvedčí pasívna vecná legitimácia v spore.\n28. V danom prípade ide jednoznačne o zmluvu spotrebiteľskú (podľa ust. § 52 ods. 1 OZ) a zároveň o\nspotrebiteľský úver spadajúce pod režim z.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu ich uzatvorenia.\n29. Z procesného hľadiska súd považuje žalobný návrh za prípustný v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP\nv spojitosti s ust. § 3 ods. 6 z.č. 250/2007 Z.z..\n30. Vyššie uvedená zmluva formálne pozostáva z viacerých samostatných listín, pričom ide o listiny ako\nsúčasť zmluvy definované v čl. III. bod 1.\n31. Súd mal ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané, zmluva vyššie špecifikovaná obsahuje\nnáležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v zákonom požadovanej miere konkretizácie.\nSúd konštatuje, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (ich existencia ani\ntvrdená nebola).\n32. Vo vzťahu k tvrdenej absencii uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN, čo predstavuje rozpor s\nust. § 9 ods. písm. k) ZoSÚ súd udáva, že ide o tvrdenie irelevantné. Vychádzajúc z obsahu zmluvy\nmožno nepochybne konštatovať, že táto v sebe zahŕňa všetky predpoklady potrebné pre výpočet RPMN,\na to nielen ich označenie, ale aj výšku jednotlivých veličín. Predpokladmi pre výpočet RPMN sú: výška\núveru (12000 eur), počet splátok (96), termín splatnosti splátky (20. deň v mesiaci), úroková sadzba\n(16,90%, po zľave 14,90%), anuitná splátka (227,09 eur) a dátum zmluvy (10.07.2017). Zmluva obsahuje\núdaje predpokladov použitých pri výpočte RPMN podľa ust. § 9 písm. k/ z.č. 129/2010 Z.z., v opačnom\nprípade súdu nie je zrejmé, z akých vstupných hodnôt žalobca konkrétnu výšku údajne správneho\nRPMN vyrátal na 18,04% (oproti údaju v zmluve 17,81%). Sám žalobca uviedol ako predpoklady pre\n\nvýpočet RPMN podľa kalkulačky zverejnenej na internete obsiahnuté v zmluve výšku úveru, výšku\nsplátky, interval splátky, počet splátok, výška úrokov plus zahrnul sem aj poplatok poistenia 9,99 eur\nmesačne, ktorý v rozpore s legislatívou žalovaný ako údaj pre výpočet RPMN nepoužil. Súd poukazuje\nna skutočnosť, že poplatok za poistenie úveru je potrebné zahrnúť do vzorca pre výpočet RPMN v\npreukázanom prípade, že existencia poistenia úveru bola podmienkou uzatvorenia zmluvy, čo v danom\nprípade nebolo preukázané a ani tvrdené. Z obsahu Prílohy k Zmluve č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že\nžalobca žiadal o poistenie v rozsahu Rozšírený súbor poistenia. Z uvedeného vyplýva, že poistenie\nbolo dobrovoľné, uzatvorené na žiadosť dlžníka a nebolo podmienkou poskytnutia úveru, nebol zákonný\ndôvod na zahrnutie poplatku za poistenie 9,99 eur mesačne do výpočtu RPMN, v dôsledku čoho\nani nebol preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa.\nNavyše, žalobca zrejme pristúpil k nesprávnej interpretácii ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, nakoľko z\nuvedeného ustanovenia rozhodne nevyplýva nevyhnutnosť explicitného vyjadrenia predpokladov pre\nvýpočet RPMN vrátane označenia, že ide o predpoklady pre výpočet RPMN. Uvedené ustanovenie\npredpokladá existenciu všetkých veličín majúcich byť predpokladmi pre výpočet RPMN v zmluve\n(nemusia byť sústredené na jednom mieste pod hlavičkou: „toto sú údaje pre výpočet RPMN“), musia\nsa však v zmluve (čo aj nesústredene) nachádzať a logicky musia byť označené názvom veličiny a\nnásledne jej číselnou hodnotou. Uvedený záver je v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou NS\nSR obsiahnutou v uznesení sp. zn. 5Cdo/31/2023 z 25.01.2024, podľa ktorého „dovolací súd uvádza,\nže predmetná otázka bola riešená v dovolateľom uvedenom rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Cdo/183/2020\n(R 86/2021), v ktorom okrem iného dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastával názor,\nže zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve\nkonkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani\npredpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.\nTakúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým)\nvýkladom daného zákonného ustanovenia.“\n33. Vo vzťahu k údajnej nevyhnutnosti rozpisu splátok niet dôvodu nerešpektovať právny názor ÚS SR,\nobsiahnutý v Uznesení Najvyššieho súdu SR z22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v spojitosti\ns inou náležitosťou, tzv. rozčlenenia splátky: \"Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere\nobsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V\nzmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich\nuvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo\nväzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.\nz. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za\npoužitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru\nzahrňuje.\n34. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)\nna účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej\npercentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých\nspotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom\nuzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.\n35. Podľa § 1a ods. 1 NV SR č. 87/1995 Z.z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí\npeňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej\nmiery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia\nvlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší\nforme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.\n36. Podľa § 1a ods. 4 NV SR č. 7/1995 Z.z. najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa\npravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je\nposkytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.\n37. Údaj o výške odplaty podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ z.č. 129/2010 Z.z. je celkom zrejme obsiahnutý\nv úvode druhej strany zmluvy vo výške 17,40% ročne, pričom nie je preukázané, že by takto dojednaná\nodplata presahovala dvojnásobok priemernej RPMN (§ 1a ods. 1 cit. nar.). Vychádzajúc z kontextu\ntvrdení žalobcu mal súd za to, že žalobcovo tvrdenie vzniklo ako dôsledok nesprávnej interpretácie\npre vec rozhodujúcich ustanovení (vyššie citovaných). Nebolo sporným a nadôvažok zo strany žalobcu\n\nbolo i preukázaným, vychádzajúc z obsahu súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých\nspotrebiteľských úveroch za 2. štvrťrok 2017 (§ 1 ods. 4 NV SR č. 87/1995 Z.z.), že pre úver daného typu\n(trvanie od 5 do 10 rokov vrátane) bola výška RPMN 9,08%. Žalobca však následne zrejme opomenul\nexistenciu prípadne nesprávne interpretoval ust. § 1a ods. 1 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktoré determinuje\nmaximálnu prípustnú výšku odplaty dvojnásobkom takto určenej RPMN, t.j., v danom prípade bude\nmaximálnou prípustnou výškou odplaty hodnota 2 x 9,08%, teda 18,16%. Ako je už uvedené, výška\nodplaty podľa zmluvy je v danom prípade 17,40%, ktoré výška zjavne nepresahuje maximálnu prípustnú\nvýšku odplaty 18,16%, vo svetle čoho je daná čiastková argumentácia žalobcu irelevantná.\n38. Doba trvania zmluvy je pomerne nekomplikovane určiteľná konečnou splatnosťou úveru, ktorý\nje v zmluve explicitne uvedený ako deň 20.07.2025; (súd okrajovo poznamenáva, že ako kontrolný\nmechanizmus tiež slúžiaci na overenie správnosti podstatných údajov zmluvy - termín konečnej\nsplatnosti - je možné jednoduchým matematickým postupom dospieť k overeniu správnosti údaju o\ndátume konečnej splatnosti úveru pri vedomosti a aplikácii dátumu splatnosti prvej splátky, následnej\naplikácie celkového počtu splátok so zohľadnením ich periodicity). Súd znovu poukazuje na prax\nnajvyšších súdnych autorít - uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/31/2023, v zmysle záverov ktorého\n„Dovolací súd v tomto konaní dospel k záveru, že eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2\npísm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018, ktorý je v danom prípade nielen\nmožný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č.\n129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v\nnich uvádzali presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods.\n2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzalo tento pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského\núveru“), je za použitia eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie\nlen vyjadruje požiadavku na uvedenie „dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. V\nzmysle uvedeného podľa dovolacieho súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť duplicitne\nuvedenie termínu konečnej splatnosti ako aj doby trvania spotrebiteľského úveru aj pred 01. májom\n2018, no len vyžaduje požiadavku na uvedenie ,,doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom\núvere.“ V konkrétnom prejednávanom prípade nebolo sporným určenie konečnej splatnosti úveru,\nnakoľko tento údaj bol v Zmluve o splátkovom úvere uvedený. Odvolací súd posúdil formuláciu\ntrvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neurčitú a z toho titulu ju sankcionoval bezúročnosťou\na bezpoplatkovosťou. Dovolací súd s právnym posúdením odvolacieho súdu nesúhlasí. Dovolací\nsúd sa už v konaní sp. zn. 1Cdo/167/2021 zaoberal posúdením formulácie doby trvania úveru ,,do\nsplatenia všetkých záväzkov klienta podľa Zmluvy“, ktorú považoval za nejasnú na nedostatočnú\nna splnenie podmienky podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom do 30.\napríla 2018. Avšak z celkového obsahu konkrétnych dojednaní medzi zmluvnými stranami bolo možné\nzistiť údaj o dobe, či dĺžke trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere\nobsahovala okamih, dokedy je spotrebiteľ povinný najneskôr splatiť úver - termín konečnej splatnosti\nzmluvy 15. septembra 2024, úver bol rozvrhnutý na 120 mesačných splátok splatných k 15. dňu v\nkalendárnom mesiaci. Preto podľa dovolacieho súdu zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala i\nbez explicitného uvedenia údaja o dobe trvania zmluvy (v konkrétnom prípade doba trvania úveru\n120 mesiacov), primeraným a zrozumiteľným spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti z perspektívy\npriemerného spotrebiteľa informáciu pre spotrebiteľa o dĺžke jej trvania v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.\nf) zákona č. 129/2010 Z. z. ZoSÚ účinnom do 30. apríla 2018.“ Obdobne, v danom prípade zmluva\nobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru - 20.07.2025, pri počte splátok 96, splatných k 20. dňu\nkalendárneho mesiaca, ktoré sú pre potreby ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ dostatočnými údajmi pre\nurčenie doby trvania zmluvy. Preto i tento žalobcom tvrdený dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru je irelevantným.\n39. Žalovaný zároveň preukázal skúmanie bonity žalobcu v rozsahu určenom ust. § 7 ZoSÚ a kvalite\njemu zodpovedajúcej, a to overením jeho osobných a zárobkových pomerov, ktorá skutočnosť bola v\nkonaní preukázaná. Postupca si splnil povinnosť odbornej starostlivosti a skúmanie bonity prebehlo\noboma zákonom predpokladanými spôsobmi (faktické zisťovanie a lustrácia v databáze). Žalobkyňa\nako dlžník bola v pracovnom pomere s btto príjmom 608 eur mesačne v trvaní dlhšie ako 93 dní s\ndostatočným vymeriavacím základom a trvaním poistenia u zamestnávateľa. Vzhľadom na uvedené\nniet dôvodu na aplikáciu ust. § 11 ods. 2 druhej vety ZoSÚ, nakoľko nebolo preukázaným, že by zo\nstrany žalovaného resp. jeho právneho predchodcu došlo k hrubému porušeniu povinností, za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\n\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver; za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení\n§ 7 ods. 19 až 42.\n40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažuje úver za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. §\n11 ods. 1 písm. a/ z.č. 129/2010 Z.z., na základe čoho žalobu zamietol.\n41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, žalobca bol plne neúspešný,\npreto má povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie (žalobca) do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia\ncestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.", "vazby": {"stav": {"sz": "21CoCsp/32/2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "guid": "ced428e5-c7aa-42d3-974d-d4bde92ed1c5:02872887-e1d2-42c3-8272-513f88290e3b", "datum": "2025-10-29", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ussr:419cbe4b-798f-48c8-8dbe-13d28d9f61ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.562.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 562/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 562/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.562.2018.1"}, {"guid": "ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780"}, {"guid": "ussr:407b93ac-5a11-4975-8479-409c1fedb2ff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 374/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 374/06 z 22. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-22", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:407b93ac-5a11-4975-8479-409c1fedb2ff"}, {"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "6a05b646-dfd8-4eaf-b9e8-128c020e84e0:10fe80af-88e6-4b74-8970-28b549b3f3c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118216041.1", "spisova_znacka": "1Cdo/167/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/167/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118216041.1"}, {"guid": "9b545775-3341-4e15-9e29-58bd7a35ea27:bf21e5cc-4314-407b-8681-f36bdf33c3b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2517202101.1", "spisova_znacka": "2Cdo/69/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/69/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2517202101.1"}, {"guid": "436ec623-9075-4996-a84d-d423a474d583:67efe9fe-0744-41c6-8126-663a4acfaf67", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/25/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/25/2022 z 8. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-06-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/436ec623-9075-4996-a84d-d423a474d583:67efe9fe-0744-41c6-8126-663a4acfaf67"}, {"guid": "4bc00934-954b-4344-bca6-d32ead000fe3:d857cbb8-9085-4046-9e42-c0ce9c914615", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/88/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoCsp/88/2020 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4bc00934-954b-4344-bca6-d32ead000fe3:d857cbb8-9085-4046-9e42-c0ce9c914615"}, {"guid": "3e12079c-9f11-41fd-82d6-aff58fccd5e5:3d56086f-f5e3-4883-9b5f-c4ee935a65e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "23CoCsp/8/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/8/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3e12079c-9f11-41fd-82d6-aff58fccd5e5:3d56086f-f5e3-4883-9b5f-c4ee935a65e5"}, {"guid": "43edac97-2897-4d8c-a915-9b983e784f08:88b721e1-aac3-42e6-846f-57a01565198b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6918203390.2", "spisova_znacka": "13Co/34/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/34/2019 z 29. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6918203390.2"}, {"guid": "3ed69d26-3bd8-4e87-96ee-73a5c840c8c2:4f122b57-e8f8-458d-8f4c-fc5f43f14c70", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:6119295742.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/28/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoCsp/28/2020 z 26. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:6119295742.1"}, {"guid": "33d49472-8414-4f79-addb-4b1685313c77:1515ed39-6b41-4ee6-ac2f-bd334b9fe930", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6619202548.1", "spisova_znacka": "41CoCsp/12/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoCsp/12/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6619202548.1"}, {"guid": "0496d543-ec99-4ec5-9e27-08f78981d910:c862d727-cbe8-405b-a61c-435cca9b1ddf", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2316217841.1", "spisova_znacka": "23Co/138/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/138/2018 z 7. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-04-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2316217841.1"}, {"guid": "1e29314c-306b-4270-a9f8-af39f10e6ce4:0bbc123d-5bc2-4626-8939-22d5aae35994", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5617206395.1", "spisova_znacka": "7Co/305/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/305/2018 z 29. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5617206395.1"}, {"guid": "06206c4a-5adf-4368-8591-78b0638a3654:4bdf4d32-0ebb-48ba-9fb4-ad56f6cd53a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6715203967.2", "spisova_znacka": "17Co/456/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/456/2016 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715203967.2"}, {"guid": "eae042ea-e242-4d2e-bda5-7c0179b42e8f:9dea0490-2692-4c5e-9f50-8fa75d4dde64", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1", "spisova_znacka": "11Co/117/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/117/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1"}, {"guid": "54c9c8cb-c27c-4f7f-a55f-9145f10eb5a7:638363b6-3005-4697-bd83-34fdf1d02f77", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3215200806.1", "spisova_znacka": "19Co/33/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/33/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3215200806.1"}, {"guid": "868a928c-e07b-4279-9bd8-51fbe6200fb1:2f2e1cc4-de64-4217-91e0-93c01a48ba46", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2", "spisova_znacka": "6Co/171/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/171/2016 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2"}, {"guid": "f54b6b45-3c01-4bc5-8586-6b4e863980cc:0b9582a8-b5be-4184-b3e0-3580252cdb4e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214218212.1", "spisova_znacka": "10Co/457/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/457/2015 z 22. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-03-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214218212.1"}, {"guid": "5b0dc5e6-88c6-4643-ba4a-e7fa5b0c3020:e3d1ffeb-d506-4b2c-b01f-9c351b6841f4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114239201.1", "spisova_znacka": "7Co/694/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/694/2015 z 26. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-01-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114239201.1"}, {"guid": "8cc94feb-34c0-45fc-849e-3124911961c0:8d69fc4e-772e-4f71-b6e8-195bb8be4099", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111229726.1", "spisova_znacka": "7Co/134/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/134/2012 z 23. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-01-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111229726.1"}], "citovane_v": []}