Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 27C/77/2025 z 19. 1. 2026 Citácia: rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 19. januára 2026, sp. zn. 27C/77/2025, ECLI:SK:OSDS:2026:6125351533.2 Okresný súd Dunajská Streda | 27C/77/2025 | ECLI:SK:OSDS:2026:6125351533.2 | 2026-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 98/2014 Z. z., § 3 zákona č. 98/2014 Z. z., § 5 zákona č. 98/2014 Z. z., § 8 zákona č. 98/2014 Z. z., § 10 zákona č. 98/2014 Z. z., § 451 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ, § 456 OZ, § 458 OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 563 OZ, § 580 OZ, § 581 OZ, § 682 OZ, § 683 OZ, § 517 OZ, § 151 CSP, § 232 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f405f48-1158-4df9-b562-3ccf6781d4cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2026:6125351533.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Dunajská Streda 27C/77/2025 6125351533 19. 01. 2026 Mgr. Anikó Aibeková ECLI:SK:OSDS:2026:6125351533.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, B., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/ XX, G., obaja zastúpení: VAVRO LEGAL, s.r.o., IČO: 54 571 821, so sídlom Vysoká 14, Bratislava, proti žalovanej: H. A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, o zaplatenie 330,- Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 330,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 330,- Eur od 05.06.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.10.2025, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2025 domáhali zaplatenia istiny 330,- Eur s príslušenstvom. 2. Žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe tvrdili, že žalobcovia ako nájomcovia uzatvorili so žalovanou ako prenajímateľom zmluvu krátkodobom nájme bytu dňa 09.09.2024. V predmetnej zmluve bola dohodnutá peňažná zábezpeka vo výške 750,- Eur, ktorej účelom bolo zabezpečenie náhrady škody, ktorú by spôsobili žalobcovia na majetku žalovanej alebo na účely náhrady oprávnených nákladov, za ktoré by zodpovedali žalobcovia. V článku III. zmluvy bolo medzi stranami zároveň dohodnuté, že peňažná zábezpeka bude žalobcom vrátená najneskôr do 15-tich dní odo dňa odovzdania prenajatého bytu a vysporiadania nárokov súvisiacich s nájmom. Dňa 20.05.2025 došlo k ukončeniu zmluvy a odovzdaniu prenajatého bytu. Súčasťou odovzdania bytu bol aj odovzdávací protokol, ktorý neobsahoval žiadne výhrady týkajúce sa prípadného poškodenia bytu a jeho zariadenia. Následne žalovaná prostredníctvom svojho manžela e-mailovou správou informoval žalobcov, že z peňažnej zábezpeky vo výške 750,Eur im bude vrátená len suma vo výške 420,- Eur, pričom zvyšná časť zábezpeky mala byť údajne spotrebovaná na komplexné upratovanie bytu – 120,- Eur, maľovanie jednej miestnosti – 160,- Eur, opravu pokazeného ventilátora v kúpeľni – 50, - Eur. Žalobcovia uviedli, že za škodu, za ktorú by mohli niesť zodpovednosť, možno v zmysle všeobecne záväzných predpisov považovať len také poškodenie bytu, ktoré preukázateľne znižuje jeho hodnotu a bolo nimi zavinené. Za škodu však nemožno považovať náklady spojené s bežnou údržbou, ako je upratovanie, maľovanie, náklady vynaložené na odstránenie následkov bežného opotrebovania bytu a ani náklady na odstraňovanie závad, ktorých opravu by mal na svoju zodpovednosť a náklady zabezpečovať sama žalovaná. Keďže žalobcovia takúto uvedenú škodu nezavinili. Nemohla žalovanej vzniknúť ani pohľadávka, na úhradu ktorej by mohol v súlade so zmluvou použiť peňažnú zábezpeku. Žalobcovia vzhľadom na uvedené zaslali žalovanej výzvu na vrátenie peňažnej zábezpeky vo výške 750,- Eur zo dňa 20.06.2025. Žalovaná predmetnú zábezpeku žalobcom ani napriek výzve v plnom rozsahu nevrátila, keď žalobcom uhradila iba sumu vo výške 420,- Eur. Žalobcovia si v konaní nárok uplatňujú nevrátenú časť peňažnej zábezpeky vo výške 330,- Eur vrátane úrokov z omeškania. 3. Žalobcovia k žalobe priložili nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o krátkodobom nájme bytu zo dňa 09.09.2024, Protokol o odovzdaní a preberaní predmetu nájmu zo dňa 26.05.2025, Vyúčtovanie zábezpeky po skončení nájmu zo dňa 10.06.2025, Predžalobná výzva na vrátenie peňažnej zábezpeky zo dňa 20.06.2025, podací lístok, potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. o sledovaní zásielok. 4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 33Up/985/2025 zo dňa 18.09.2025, voči ktorému žalovaná podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že uplatnený nárok považuje za neopodstatnený. Poukázala na to, že byt je prenajímaný viac ako 15 rokov a počas celej doby prenájmu sa nestretla s takým mimoriadne nekorektným prístupom nájomcov, ako tomu bolo v tomto prípade. Upratovanie bolo nevyhnutné vzhľadom na stav, v akom nájomcovia byt odovzdávali – byt nebol pripravený na ďalší prenájom. Primeranosť sumy za upratovanie bytu odôvodnila tým, že bežné upratovanie dvojizbového bytu v B. sa podľa cenníkov upratovacích služieb pohybuje v rozmedzí približne 90 – 150,- Eur. V danom prípade bolo potrebné nadštandardné a hĺbkové čistenie z týchto dôvodov: výrazne znečistenie kuchyne a spotrebičov (rúra, chladnička a pod.), vrstvy mastnoty a prachu usadené v celom byte, silný zápach po fajčení, ktorý si vyžiadal hĺbkové čistenie a škody na parketách spôsobené vodou z chladničky. Suma 120,- Eur plne zodpovedá trhovej hodnote za vykonanie takéhoto rozsahu upratovacích prác a nepokrýva žiadne režijné náklady ani prirážku za zvýšenú náročnosť. Náklady boli vyvolané správaním nájomcu, nie bežným opotrebením. Maľovanie bolo nevyhnutné z dôvodu odstránenia zápachu po fajčení. V inzeráte bolo výslovne uvedené, že byt je určený len pre nefajčiarov, pričom aby mohla budúcim nájomcom garantovať nefajčiarsky byt, bolo potrebné izbu premaľovať. Primeranosť sumy 160,- Eur za vymaľovanie izby videla v tom, že bežné ceny maliarskych prác v B. sa podľa dostupných cenníkov pohybujú približne v nasledujúcich reláciách: 1,2 – 2,-Eur/ m2 pri bielej maliarskej farbe, 1,6 – 2,5 Eur/m2 pri farebných odtieňoch. Pri celkovej ploche približne 50 m2 vychádza základná cena maľovania v rozmedzí 50 – 120,- Eur. K celkovej cene je potrebné pripočítať aj ďalšie nevyhnutné položky, ako materiál cca. 30 – 40,- Eur, doprava a čas cca. 20 – 30,Eur, prirážka za malú zákazku. Celkovo sa tak suma za maľovanie pohybuje v rozmedzí 150 – 170,- Eur, čo zodpovedá bežnej trhovej hodnote. Maľovanie bolo nutné pre porušenie zákazu fajčenia, ide teda o opravu vyvolanú konaním nájomcov, nie o bežné opotrebenie. Počas trvania nájmu prestal kúpeľňový ventilátor riadne fungovať. Ventilátor sa zapína s oneskorením a dobieha aj po vypnutí: pri nepretržitej prevádzke celé hodiny až dni sa cievky statora nadmerne zohrejú, čo deformuje plastové časti okolo nich a teplo sa prenesie aj na rotor a hriadeľ. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že porucha vznikla nesprávnym používaním nájomcami. Podľa článku VI. ods. 6 zmluvy nájomca zodpovedá za škody do 50,- Eur a podľa článku VI. ods. 9 za všetky škody spôsobené jeho konaním alebo nedbanlivosťou. Náklady na opravu boli vyčíslené vo výške 50,- Eur, a to napriek tomu, že cena nového ventilátora predstavuje 119,- Eur. Žalovaná ďalej uviedla, že je pravdou, že nepredkladá na položky maľovanie a upratovanie faktúry od externej firmy. Išlo o menší rozsah prác, ktorý nie je pre profesionálne firmy ekonomicky zaujímavý, a o práce vykonané v časovej tiesni, aby bolo možné byt rýchlo pripraviť na ďalší prenájom. Práce boli preto vykonané svojpomocne. To však neznamená, že tieto práce nemajú reálnu hodnotu. Ich rozsah bol podstatný (víkend strávený prácou pre dvoch ľudí) a zahŕňal materiál, dopravu a námahu, ktorú by inak zabezpečovala externá firma. Výška nákladov vychádza z bežne dostupných cenníkov upratovacích a maliarskych firiem v B., uplatnila dokonca sumy mierne nižšie než bežná trhová cena. Zároveň platí, že tieto práce by neboli potrebné, ak by nájomcovia byt odovzdali v stave, ktorý zodpovedá bežnému opotrebovaniu a zmluvným povinnostiam. Vyúčtované sumy sú preto nielen primerané, ale aj spravodlivé. Vychádzajú z minimálnych trhových cien a v konečnom dôsledku predstavujú nižšiu hodnotu, než akú by si účtovala externú firmu. Ďalej žalovaná poukázala na to, že v septembri 2024 zverejnila inzerát na prenájom dvojizbového bytu, pričom žalobcov ako záujemcov informovala o podmienkach prenájmu a oni tieto podmienky akceptovali. Následne dňa 09.09.2024 došlo k podpisu zmluvy. Dohodli sa, že nájom začne plynúť odo dňa 01.10.2024, pričom byt mal byť odovzdaný už dňa 21.09.2024. Už pri podpise zmluvy nastali prvé problémy, keďže žalobcovia navrhli, že depozit a nájomné za prvý mesiac poskytnú až pri odovzdávaní bytu, s čím žalovaná súhlasila. Mesiac od nasťahovania žalobcov do bytu bol kľud, a to až kým nebolo potrebné platiť nájom na ďalší mesiac. Ako prejav jej dobrej vôle súhlasila so zmenou splatnosti nájomného do 20. dňa kalendárneho mesiaca. K zaplateniu nájomného napokon došlo až dňa 26.10.2024 po sérii výhovoriek a opakovaných výzvach. Pri ďalšej návšteve bytu manželom žalovanej, ten videl žalobcu kráčať domov s cigaretou v ústach, preto bol upozornený na dohodu o nefajčení v byte. Ďalej žalovaná poukázala na ďalšie problémy s neplatením nájomného riadne a včas, čím opakovane došlo zo strany žalobcov k neplneniu si základných povinností. Z jej strany bola snaha mať s nájomníkmi dobrý vzťah, promptne vybavila napríklad výmenu práčky, či žalúzia. Ďalej poukázala na sťažnosti susedov na žalobcov pre pravidelné „žúrky“ dlho do noci a aj v pracovné dni. Dňa 30.03.2025 nájomník elektronicky doručil výpoveď nájomného, avšak napriek prísľubu nájomné nezaplatil včas, neumožnil obhliadky a neodišiel včas ako sľúbil, keďže sa mal sťahovať v polovici mesiaca máj, nakoniec prišlo k odovzdaniu kľúčov a zapísaniu stavu meračov v pondelok dňa 26.05.2025. V žalobe je tento deň uvedený nesprávne ako 20.05.2025. Podľa dohody malo k odovzdaniu dôjsť približne o týždeň skôr, následne bol termín posunutý zo strany nájomcu na sobotu, potom na nedeľu a napokon až na pondelok ráno pred nástupom do práce, a to o 8:30 hod., čo prebehlo v časovej tiesni a bolo sprevádzané stresom. Samotné odovzdávanie kľúčov teda prebehlo v časovej tiesni, a to v pondelok ráno dňa 26.05.2025 približne o 09.00 hod., pred nástupom manžela žalovanej do práce. Manžel žalovanej vedel, že bude potrebovať čas na základnú kontrolu bytu, preto prevzal kľúče a zapísal ich prevzatie, pričom sa snažil postupovať čo najrýchlejšie, keďže už mal pracovné povinnosti. Vzhľadom na priebeh nájmu vedel, že je potrebné kľúče prevziať okamžite, aby sa vyhol ďalším komplikáciám. Byt v tom čase nebol ešte celkom vyprataný – zostalo v ňom zariadenie na príjem internetu a káblovej televízie, čo je objektívny dôkaz, že byt nebol odovzdaný v stave podľa zmluvy. Aj napriek tomu manžel žalobkyne súhlasil, že umožní oprávnenej osobe demontáž zariadenia dodatočne. Článok IV Protokolu o odovzdaní a prebratí nájmu je postavený tak, že nehodiace sa vyškrtne. Žalovaná nepotvrdila, že byt preberá bez zistených škôd. Ak nie je vyplnená časť o škodách, neznamená to automaticky, že žiadne škody neexistovali. Znamená to iba, že sa pri prevzatí nezapísali. Upozornila žalobcu, že toto bude predmetom vysporiadania, čo aj bolo vo vyúčtovaní zo dňa 10.06.2025. Nájomná zmluva jej dáva 15 dní na vysporiadanie zábezpeky, čo implicitne znamená, že má právo počas tejto lehoty byt skontrolovať a zistiť aj také závady, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Zdôraznila, že ona si svoje povinnosti prenajímateľa plní: umožnila skorší vstup, tolerovala omeškania, okamžite riešila poruchy na vlastné náklady a poskytla maximálnu súčinnosť. V tomto prípade však nájomcovia opakovane porušovali dohodnuté pravidlá, neodovzdali byt v riadnom stave, rušili okolie a odmietajú niesť zodpovednosť. Nežiada nič navyše, len primerané vysporiadanie reálne vynaložených nákladov a rešpekt k tomu, že dohody majú platiť pre obe strany. 5. Žalobcovia 1/ a 2/ v replike uviedli, že v plnom rozsahu rozporujú skutkové a právne tvrdenia žalovanej a v celom rozsahu s nimi nesúhlasia, pričom tvrdenia žalovanej považovali za nepreukázané relevantnými dôkazmi. Poukázali na to, že za škodu, za ktorú by mohli niesť zodpovednosť, možno v zmysle všeobecne záväzných predpisov považovať len také poškodenie bytu, ktoré preukázateľne znižuje jeho hodnotu a bolo nimi zavinené. Za škodu nemožno považovať náklady spojené s bežnou údržbou, ako je upratovanie, maľovanie, náklady vynaložené na odstraňovanie následkov bežného opotrebovania bytu a ani náklady na odstraňovanie závad, ktorých opravu by mal na svoju zodpovednosť a náklady zabezpečovať sama žalovaná. Žalovaná v odpore tvrdí, že peňažnú zábezpeku použila na úhradu nadštandardného upratovania, maľovania a opravy ventilátora. Žiadne z týchto plnení nebolo medzi žalobcami a žalovanou dohodnuté v zmluve o krátkodobom nájme bytu dňa 09.09.2024 ako účel použitia peňažnej zábezpeky. Použitie zábezpeky s odkazom na zmluvu prichádza do úvahy len v prípade, ak by žalovaná preukázala vznik škody na byte a výšku tejto škody, pričom by sa zároveň preukázalo, že škodu zavinili žalobcovia. Až v okamihu, kedy by žalobcovia zavinenie škody výslovne uznali alebo o nej právoplatne rozhodol súd, stala by sa údajná pohľadávka žalovanej z titulu náhrady škody započítateľnou, a teda až v takomto momente by žalovaná mohla zábezpeku oprávnene spotrebovať, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo. Plnenia, ktoré žalovaná označuje ako nadštandardné upratovanie a maľovanie predstavujú bežnú údržbu a odstránenie bežného opotrebovania bytu, teda žalovaná nemala právo použiť zábezpeku na ich úhradu. K oprave ventilátoru žalobcovia uviedli, že žalovaná sama vyjadrila presvedčenie, že porucha vznikla nesprávnym používaním žalobcami, pričom sa jedná o subjektívne tvrdenie žalovanej, ktoré nie je podložené žiadnym dôkazom. Okrem toho žalobcovia poukázali na to, že maľovanie bolo vykonané svojpomocne, a teda žalovanej ani žiadne preukázateľné náklady nevznikli. Žalovanou predložené fotografie nevypovedajú o tom, či a aká škoda žalovanej vznikla, ani či ju spôsobili žalobcovia. Ak by aj žalovanej škoda vznikla, mala ju uplatniť samostatným nárokom na náhradu škody. Žalobcom ani nebola daná možnosť sa k údajnej škode vyjadriť alebo možnosť zaistiť nápravu, t.j. použitie zábezpeky bolo podľa názoru žalobcov predčasné. Tvrdenia žalovanej o údajnom hluku spôsobenom nájomcami a oneskorených platbách nájomného nie sú predmetom tohto sporu a s predmetom tohto sporu nesúvisia. Žalobcovia opätovne poukázali na to, že súčasťou odovzdávania bytu bol aj odovzdávací protokol, ktorý neobsahoval žiadne výhrady týkajúce sa prípadného poškodenia bytu a jeho zariadenia. Žalobcovia mali za to, že podpísaním odovzdávacieho protokolu žalovaná potvrdila, že nezistila na predmete nájmu pri jeho odovzdávaní žiadne škody a prehlásila, že žalobcovia odovzdali predmet nájmu v stave, v akom ho prevzali s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie veci. 6. Žalovaná v duplike zotrvala na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených v odpore a žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobca správne uvádza, že za škodu možno považovať len také poškodenie bytu, ktoré preukázateľne znižuje jeho hodnotu a je spôsobené konaním nájomcu. V danom prípade však uplatnila iba tie náklady, ktoré presahovali bežné opotrebenie a vznikli v príčinnej súvislosti s užívaním bytu žalobcami. Pokiaľ ide o fajčenie, išlo tu o porušenie podmienok nájmu a preto premaľovanie bolo vyvolané správaním nájomcov. K oprave ventilátora uviedla, že drobné opravy a bežnú údržbu znáša nájomca. Navyše v zmluvnom vzťahu je oprava ventilátora výslovne kvalifikovaná ako drobná oprava do 50,- Eur, čo oznámila už pri vysporiadaní nákladov. Vo vzťahu k upratovaniu a maľovaniu zdôraznila, že nešlo o bežnú údržbu, ale o práce nevyhnutné na odstránenie následkov užívania v rozpore s dohodnutými pravidlami, aby bol byt opäť prenajímateľný. Takéto náklady nepatria medzi bežné opotrebenie a možno ich kryť zo zábezpeky. Zákon výslovne ustanovuje, že peňažná zábezpeka slúži na zabezpečenie aj pohľadávok z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení a iných pohľadávok súvisiacich s užívaním bytu, jej nevyčerpanú časť je prenajímateľ povinný po skončení nájmu vrátiť. Presne tak sa postupovalo. K procesu vysporiadania bola žalobcovi doručená písomná informácia. K svojmu postupu žalovaná poukázala na § 5 zákona č. 98/2014 Z.z. a na uzavretú zmluvu o krátkodobom nájme bytu. K tvrdeniu žalobcov, že použitie zábezpeky nie je dôvodné, kým škodu neuzná nájomca alebo o nej nerozhodne súd uviedla, že s týmto tvrdením nesúhlasí opäť s poukazom na § 5 zákona č. 98/2014 Z.z. a na čl. III ods. 1. a čl. VI. ods. 9 zmluvy. Naloženie so zábezpekou po skončení nájmu je zmluvný a zákonný mechanizmus – prenajímateľ vyúčtuje svoje už splatné nároky súvisiace s nájmom a zloženej zábezpeky a uhradí ich primeranú časť, zvyšok vráti. To nie je započítanie podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a už vôbec nie je podmienené rozsudkom. Aj keby išlo o započítanie, občianskoprávne započítanie nevyžaduje súdne rozhodnutie; vyžaduje vzájomné, rovnako druhové a splatné pohľadávky. Po odovzdaní bytu vznikli prenajímateľovi splatné nároky, ktoré boli riadne vyčíslené a oznámené. Podmienka splatnosti bola splnená, preto by započítanie bolo prípustné aj podľa Občianskeho zákonníka. To, že žalobca nároky spochybňuje, ešte nerobí použitie zábezpeky neoprávneným. V odpore uviedla, že porucha vznikla nesprávnym používaním, čo však nič nemení na dvoch objektívnych faktoch: ventilátor prestal riadne fungovať počas trvania nájmu a zmluva prenáša tieto náklady na nájomcu. To, že maľovanie vykonali svojpomocne neznamená, že im nevznikli žiadne náklady, pričom im vznikli náklady na materiál a prípravu. Výška škody sa štandardne určuje nákladmi potrebnými na uvedenie veci do pôvodného stavu, nie existenciou faktúry od externej firmy. Pritom si uplatnila iba primerané položky a v primeranom až minimálnom rozsahu. Ďalej uviedla, že vie preukázať predpoklady zodpovednosti za škodu. Existencia škody: a) maľovanie bolo nutné z dôvodu zápachu po fajčení; byt bol inzerovaný a prenajímaný len pre nefajčiarov, b) upratovanie – byt nebol odovzdaný v stave spôsobilom na ďalší prenájom – potrebné bolo hĺbkové čistenie, nie štandardné upratanie, c) ventilátor – jeho porucha sa prejavila počas trvania nájmu, pričom položka bola riešená ako drobná oprava. Zavinenie: fajčenie v byte a náklady na odstránenie následkov sú vyvolané konaním nájomcov, nie bežným opotrebením, pričom v prípade ventilátora ak by súd nehodnotil príčinu poruchy, zmluva rozdeľuje náklady objektívne – drobné opravy do 50,- Eur znáša nájomca. Výška škody: maľovanie 160,- Eur, upratovanie 120,- Eur a oprava ventilátora 50,- Eur. K odovzdaniu bytu došlo dňa 26.05.2025 a k vyúčtovaniu zábezpeky dňa 10.06.2025. Zvyšok depozitu bol v 15-dňovej lehote vrátený. Po odovzdaní bytu žalovaná prostredníctvom manžela avizovala, že prípadné vady budú predmetom následného vysporiadania. Nevyplnenie škody v protokole neznamená, že neexistovali; znamená to, že pri fyzickom preberaní v časovej tiesni neboli všetky zjavné. Žalobcovia dali výpoveď už 30.03.2025, mali teda dva mesiace na riadnu prípravu bytu a jeho odovzdanie v stave spôsobilom na ďalší prenájom. O vyúčtovaní boli žalobcovia písomne informovaní dňa 10.06.2025. Nie je preto pravda, že by žalobcom nebola daná možnosť vyjadriť sa resp. zaistiť nápravu. Informácie o hluku a o meškaní platieb boli uvedené len ako širší kontext a dôkaz celkového porušovania povinností nájomcu., pričom žiadne plnenie z titulu omeškania nájomného zo zábezpeky neuplatnili. K protokolu ďalej zdôraznila, že jeho nevyplnenie neznamená vyhlásenie o neexistencii akýchkoľvek vád, ale len to, že pri fyzickom odovzdávaní neboli bezprostredne zjavné alebo úplne preskúmateľné. V danom prípade prebehlo odovzdanie v časovej tiesni a byt nebol úplne vyprataný. Niektoré nedostatky sa objektívne prejavia až po vyvetraní, detailnom dočistení a otestovaní zariadení. To je presne dôvod, prečo si strany v zmluve a zákon pri krátkodobom nájme ponechávajú následné vysporiadanie zo zábezpeky. Použitie zábezpeky prebehlo zákonne a zmluvne, a preto je žaloba nedôvodná. 7.1. Na pojednávaní konanom dňa 19.01.2026 právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe a mala za to, že sa žalovaná bezdôvodne obohatila z dôvodu nevrátenia depozitu. Žalovaná ako prenajímateľ nepreukázala, že jej škoda na predmete prenájmu vznikla, najmä to, kedy jej škoda vznikla. Žalovaná ďalej nepreukázala ani výšku škody, pretože nebola predložená žiadna faktúra v súvislosti s upratovaním a maľovaním. V tomto smere nemožno vychádzať z cenových ponúk, najmä ak žalovaná zabezpečila upratovanie a maľovanie sama. Neboli z jej strany preukázané žiadne náklady, ktoré jej vznikli. Rovnako nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcov a spôsobenou škodou. Čo sa týka výsluchu navrhnutého svedka navrhla na navrhnutý dôkaz neprihliadať, keďže v danom prípade by išlo o zaujatého svedka. Pohľadávka, ktorú žalovaná neoprávnene započítala nespôsobila zápočet už z uvedených dôvodov, teda nepreukázanie škody a jej výšky. Mala za to, že žalovaná si svoju pohľadávku mala uplatniť na súde. Pri odovzdávaní bytu bol spísaný odovzdávací protokol, v ktorom nie sú uvedené žiadne vady. Navrhla žalobe vyhovieť. 7.2. Na pojednávaní konanom dňa 19.01.2026 žalovaná uviedla, že je majiteľkou bytu v B., ktorú nadobudla ešte za slobodna, pričom po uzavretí manželstva začala tento byt prenajímať. Celú správu zabezpečuje jej manžel. Zo zloženej zábezpeky sumy 750,- Eur si ponechala iba čiastku, ktorá bola nevyhnutne potrebná na náklady spojené s opätovným možným užívaním bytu. Čo sa týka potreby maľovania poukazuje na skutočnosť, že v byte bol značný zápach po fajčení, hoci byt bol inzerovaný ako byt pre nefajčiara. Maľovanie zabezpečovali svojpomocne, keďže náklady, ktoré by s tým vznikli boli podstatne vyššie. Naviac nebola si istá, či by sa našla firma aj na takú menšiu robotu. Čo sa týka potreby upratovania poukazuje na značné znečistenie, po odmrazení mrazničky vytekala voda na parketu, čím došlo k trvalému poškodeniu parkety. Aj v tomto smere zvažovali zavolanie firmy, avšak bolo by to drahšie. Uplatnenú sumu vypočítali podľa toho, koľko by tie do úvahy prichádzajúce firmy požadovali. Vo vzťahu k drobnej oprave ventilátora uvádza, že je presvedčená, že sa ventilátor pokazil z dôvodu jeho nesprávneho používania žalobcami. Zrejme dlhodobo nevypínaním tohto ventilátora vznikla porucha. Nežiadali od žalobcov zakúpenie nového ventilátora, ale im vyúčtovali iba sumu 50,- Eur v súlade s uzavretou zmluvou. Po ukončení nájmu sa urobilo riadne vyúčtovanie a zvyšok z peňažnej zábezpeky sa poslala žalobcom. Zdôrazňuje, že nešlo o riadnu údržbu, ale o škodu, ktorá vznikla konaním nájomcu. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Čo sa týka výsluchu jej manžela trvala na vykonaní tohto dôkazu, keďže on vykonáva správu bytu. Vo vzťahu k odovzdávaciemu protokolu a procesu odovzdávania bytu uviedla, že k tomu došlo po troch zrušených termínoch žalobcami v časovej tiesni. V čase podpísania tohto protokolu ostali ešte v byte veci. Jej manžel upozornil žalobcov na to, že byt nie je vyprataný, avšak bol ochotný odpísať stav meračov. To, že v samotnom protokole nie sú uvedené vady to ešte neznamená, že tam neboli. Poukazuje na to, že žalobcovia mali dva mesiace na to, aby byt vypratali a riadne jej odovzdali. S tvrdeniami žalobcov nesúhlasila a navrhla, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka a listinnými dôkazmi, pričom sa dôkladne oboznámil s obsahom súdneho spisu, t.j. so žalobou a jej doplneniami a prílohami (uvedené v bode 3.), platobným rozkazom č.k. 33Up/985/2025 zo dňa 18.09.2025, odporom žalovanej a jeho prílohami (príloha č. 1 – upratovanie, fotografie, príloha č. 2 – maľovanie, príloha č. 3 – ventilátor, inzerát na prenájom dvojizbového bytu v B., Zmluva o krátkodobom nájme bytu zo dňa 09.09.2024, Preberací protokol zo dňa 09.09.2024, príloha č. 6 – prvá platba, príloha č. 7 – zvyšné platby, príloha č. 8 – príkladná komunikácia, príloha č. 9 – práčka s faktúrou, príloha č. 10 – sťažnosti, príloha č. 11 – ukončenie nájmu, príloha č. 12 – posledné nájomné, príloha č. 13 – obhliadky, Protokol o odovzdaní a prebratí predmetu nájmu zo dňa 26.05.2025, príloha č. 15 – skutočné odovzdanie, príloha č. 16 – vyporiadanie nákladov, splnomocnenie, príloha č. 18 – fajčenie, replikou žalobcov, duplikou žalovanej, a jej prílohami (príloha č. 21 – upratovanie s fotografiami, príloha č. 22 – maľovanie s cenníkmi, príloha č. 23 – ventilátor, príloha č. 24 – vysporiadanie nákladov, príloha č. 25 – vyjadrenie k predžalobnej výzve, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 19.01.2026 a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 9. Strany sporu (žalovaná ako prenajímateľka a žalobcovia ako nájomcovia) uzatvorili dňa 09.09.2024 Zmluvu o krátkodobom nájme bytu, predmetom ktorej bol krátkodobý prenájom dvojizbového bytu vo vlastníctve žalovanej na dobu určitú od 01.10.2024 do 30.09.2025 za dojednané nájomné. V deň uzavretia predmetnej zmluvy žalobcovia poskytli žalovanej peňažnú zábezpeku v sume 750,Eur, ktorú skutočnosť žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila. Ku skončeniu nájmu došlo výpoveďou žalobcov, pričom k podpísaniu protokolu o odovzdaní a prebratí bytu medzi žalobcom 1/ a manželom žalovanej ako splnomocneným zástupcom žalovanej došlo dňa 26.05.2025. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 10.06.2025 zaslala žalovaná (prostredníctvom svojho manžela) žalobcovi 1/ vyúčtovanie, v ktorom oznámila vykonanie zrážok zo zábezpeky v sume 330,- Eur. Následne zvyšnú časť zábezpeky vo výške 420,- Eur žalobcom vrátila. Medzi stranami bolo sporné, či si žalovaná oprávnene ponechala časť peňažnej zábezpeky v sume 330,- Eur. Žalovaná argumentovala tým, že počas trvania nájmu bola žalobcami spôsobená škoda, a to nedodržaním vopred dohodnutých podmienok, porušením zákazu fajčenia v byte a výrazným znečistením kuchyne a kúpeľne. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné hĺbkové upratovanie, za ktoré si ponechala sumu 120,- Eur zo zábezpeky, maľovanie, za ktoré si ponechala sumu 160,- Eur zo zábezpeky. Ďalej žalovaná tvrdila, že počas trvania nájmu sa pokazil ventilátor v kúpeľni, pričom na jeho opravu si ponechala sumu 50,- Eur zo zábezpeky. Žalobcovia tvrdenia žalovanej rozporovali, poukazujúc najmä na nepreukázanie podmienok zodpovednosti za škodu žalobcami žalovanou, ako aj na nesprávne uplatnenie možných nárokov žalovanej voči žalobcom. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná podľa názoru žalobcov bezdôvodne obohatila tým, že nevrátila peňažnú zábezpeku v celej výške 750,- Eur, t.j. ponechala si sumu 330,- Eur. 10. Svedok H. I. I., nar. XX.XX.XXXX, na pojednávaní konanom dňa 19.01.2026 uviedol, že strany sporu pozná a má vedomosť o predmete sporu. Zábezpeku od žalobcov riadne obdržali v zmysle zmluvy. Táto zábezpeka sa mala vrátiť nájomníkom po ukončení nájmu po prevzatí bytu. Oni si určili čas na obhliadku bytu. Samotný proces odovzdávania bytu sa uskutočnil v pondelok ráno pred prácou, z toho dôvodu tam bol nejaký stres. V tom čase byt nebol úplne vyprataný, avšak boli spísané stavy meračov a odovzdané kľúče. Následne sa snažili dať byt do poriadku, aby ho mohli dať do prenájmu a súčasne, aby sa mohli vysporiadať so žalobcami. Čo sa týka potreby upratovania, bol tam značný zápach v spálni, a to aj po týždni vetrania, a preto išlo o nútené maľovanie. Ďalej zistili, že ventilátor je poškodený, keďže sa prehrial. Plast sa roztopil, vrtuľa sa zhodila a ventilátor prestal fungovať. Majú za to, že k tomuto poškodeniu došlo preto, lebo ten ventilátor išiel veľmi dlho, možno aj hodinu. Ventilátor opravil sám. Ďalej poukázal na potrebu upratovania, pričom v kuchyni po odtiahnutí chladničky zistili poškodenie parkety. Všetky práce vykonali svojpomocne aj kvôli času, a majú za to, že zrejme by takáto práca nebola pre firmu ani zaujímavá s finančného hľadiska. Spravil prieskum a podľa toho určil cenu vykonaných prác. Osobitne poukázal na to, že v prípade ventilátora postupovali s odkazom na samotnú zmluvu, ktorá predpokladá vykonanie drobných opráv do 50,- Eur, za ktoré zodpovedajú nájomcovia. Takto dospeli k sume 330,- Eur. So žalobcami komunikovali a poslali vyúčtovanie. Osobitne žalobcu nevyzývali, ale iba oznámili, že strhli zo zábezpeky uvedenú sumu 330,- Eur. Žalobcovia neboli vyzvaní na náhradu škody. On im povedal, že pohľadávka bude odpočítaná zo zábezpeky. Žalobca vedel o tom, že potrebujú čas na obhliadku bytu, ako aj o tom, že sú tam problémy. Následne im e-mailom poslal vyúčtovanie. Výslovne od žalobcov peniaze nepýtal. 11. Zo Zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 09.09.2024 uzavretej žalovanou ako prenajímateľkou a žalobcami ako nájomcami vyplýva, že prenajímateľka prenechala nájomcom do užívania za účelom bývania čiastočne zariadený dvojizbový byt s príslušenstvom vo výlučnom vlastníctve prenajímateľky za nájomné v sume 600,- Eur a za plnenia a služby poskytované s užívaním bytu v sume 150,- Eur. V článku III bode 1. až 3 zmluvy sa uvádza, že prenajímateľka a nájomca sa dohodli, že pri podpise zmluvy zaplatia nájomcovia prenajímateľke v hotovosti sumu 750,- Eur ako peňažnú zábezpeku určenú na vyrovnanie nákladov za spôsobené škody nájomcami na majetku prenajímateľky, prípadne iných výdavkov, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním bytu alebo na vyrovnanie nákladov súvisiacich s omeškaním úhrady nájomného. V prípade vzniku splatnej pohľadávky prenajímateľky voči nájomcom v zmysle tejto zmluvy, prenajímateľka jednostranne použije peňažnú zábezpeku na jej úhradu, o čom písomne informuje nájomcov a vyzve ich, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia doplnili peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky. Po ukončení nájmu v zmysle tejto zmluvy je prenajímateľka povinná vrátiť nájomcom nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa, keď nájomcovia vypratali byt a vysporiadali s prenajímateľkou nároky súvisiace s nájmom. V zmysle článku IV nájom bytu bol dojednaný na obdobie 1 roku počnúc dňom 01.10.2024 do 30.09.2024. V článku VI zmluvy bolo dojednané, že nájomcovia sú povinní uhrádzať drobné opravy, jednotlivo do 50,- Eur v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou. Nájomcovia plne zodpovedajú za škody v byte, na prenechanom príslušenstve a zariadení, ktoré spôsobili aj keď len svojou neopatrnosťou; a za škody, ktoré spôsobia osoby oprávnené s ním predmet nájmu užívať. Na predmetnej zmluve je ručne dopísané, že prenajímateľka potvrdzuje prevzatie kaucie 750,- Eur. 12. Z Protokolu o odovzdaní a prebratí predmetu nájmu zo dňa 26.05.2025 je zrejmé, že v článku IV nie sú uvedené žiadne zistené škody na predmete nájmu. 13. Z vyúčtovania zrážok zo zábezpeky zo dňa 10.06.2025 vyplýva, že žalobca 1/ bol manželom žalovanej informovaný o vyúčtovaní zábezpeky, ktorá bola zložená pri podpise nájomnej zmluvy. Na základe ukončenia nájomného vzťahu a následnej kontroly bytu boli identifikované nižšie špecifikované položky, ktoré boli započítané oproti zloženej zábezpeke, a to kompletné upratovanie bytu v sume 120,- Eur, maľovanie jednej miestnosti v sume 160,- Eur, pokazený ventilátor v kúpeľni v sume 50,Eur. Nedoplatok za správu a energie v sume 7,36 Eur nebol účtovaný. Zároveň bolo oznámené, že zo zloženej peňažnej zábezpeky bude odpočítaná suma 330,- Eur a zvyšná časť bude poukázaná na bankový účet, najneskôr do 15 kalendárnych dní odo dňa vysporiadania nárokov súvisiacich s nájmom. 14. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo všetkých vyššie uvedených listinných dôkazov (bližšie rozpísaných v bodoch 8., 11. až 13. odôvodnenia rozsudku), z výsluchu svedka H. I. I.. Osobitne čo sa týka výsluchu menovaného svedka, súd ho považoval za dôveryhodného, a to napriek tomu, že je blízkou osobou žalovanej (t.j. manželom žalovanej). Jeho výpoveď súd nepovažoval za klamlivú, či účelovú. Svedok, najmä s prihliadnutím na to, že konal v mene žalovanej a rokoval so žalobcami, spontánne a súvisle popísal to, čo o predmete konania vedel, jeho vzťah k stranám sporu, odpovedal na položené otázky a prezentoval skutočnosti tak ako ich on subjektívne vnímal. 15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení: Podľa § 2 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa § 3 a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu. Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1. Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak. Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Podľa § 683 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 16. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 09.09.2024, zloženie peňažnej zábezpeky žalobcami vo výške 750,- Eur, zánik nájmu výpoveďou, odovzdanie bytu ako predmetu nájmu žalovanej žalobcami dňa 26.05.2025 a vrátenie časti peňažnej zábezpeky žalovanou v sume 420,- Eur. 17. Medzi stranami vznikol spor o tom, či nastala okolnosť, ktorá by žalovanú oprávňovala ponechať si resp. započítať si proti nároku žalobcov na vrátenie peňažnej zábezpeky v sume 750,- Eur nejaký svoj nárok podľa zmluvy o krátkodobom nájme bytu. Žalovaná v konaní tvrdila, že jej vznikla pohľadávka voči žalobcom práve v sume 330,- Eur (t.j. vo výške nevrátenej časti peňažnej zábezpeky), a to titulom náhrady škody, ktorú oznámil žalobcovi 1/ dňa 10.06.2025. V predmetnom oznámení žalovaná uviedla vykonanie zrážok zo zábezpeky za komplexné upratovanie bytu v sume 120,- Eur, maľovanie jednej miestnosti v sume 160,- Eur a za pokazený ventilátor v kúpeľni v sume 50,- Eur. 18. Z tvrdení žalovanej je teda zrejmé, že si proti žalobcom započítala svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 330,- Eur, pričom uvedené oznámila e-mailom dňa 10.06.2025, ktorým vykonala započítací prejav. 19. Zmyslom inštitútu peňažnej zábezpeky je zabezpečovacia a uhradzovacia funkcia. Svojím účelom slúži v praxi v nájomných vzťahoch na zabezpečenie prípadných splatných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení, prípadne v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu. Na uplatnenie nároku voči peňažnej zábezpeke titulom náhrady škody je potrebné preukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok vzniku škody a jej náhrady vo vzťahu k nájomcovi (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie) a súčasné preukázateľné oboznámenie nájomcu so vznikom škody a uplatnením započítania pohľadávky vo vzťahu k peňažnej zábezpeke, vrátane odôvodnenia konania prenajímateľa. Pred samotným uplatnením započítania je nevyhnutné, aby prenajímateľ nájomcu na povinnosť náhrady vyčíslenej škody vyzval (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 29.11.2022). 20. Pri nároku na náhradu škody nie je čas plnenia určený dohodou, ani právnym predpisom, a preto jeho splatnosť treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, a teda škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 27.09.2012). V danom prípade tak žalovaná, ako aj svedok uviedli, že žalobcov nevyzvali na náhradu škody, teda ich pohľadávka sa nestala splatnou, pričom pokiaľ by súd žalobcami zaslané vyúčtovanie zábezpeky po skončení nájmu zo dňa 10.06.2025 považoval za výzvu, splatnosť záväzku žalobcov na náhradu škody mohla nastať najskôr dňa 11.06.2025, t.j. až po započítacom prejave žalovanej. 21. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 26.05.2010). V § 581 Občianskeho zákonníka sú taxatívne uvedené pohľadávky, proti ktorým nie je prípustné započítanie jednostranným právnym úkonom, pričom § 581 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 22. Čo sa týka argumentácie žalovanej, že v danom prípade sa nejedná o započítanie v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd s touto argumentáciou s prihliadnutím na vyššie uvedené právno-teoretické úvahy nesúhlasil. Súd však osobitne dáva do pozornosti žalovanej tak § 5 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytov, ako aj článok III samotnej zmluvy zo dňa 09.09.2024, z ktorých jednoznačne vyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne použiť peňažnú zábezpeku, ak vznikne splatná pohľadávka prenajímateľa voči nájomcom. Tak ako súd uviedol aj vyššie splatnosť nároku na náhradu škody nastane prvý deň po tom, čo veriteľ požiada škodcu o splnenie. Okamih vznik práva na náhradu škody, nie je totožný s okamihom jeho splatnosti. Ak aj vznikla žalovanej škoda spôsobená žalobcami, pohľadávka žalovanej musela byť splatná v čase jej započítania, a aby sa stala pohľadávka splatnou, mali byť žalobcovia požiadaní o splnenie. 23. Ak teda splatnosť tvrdenej pohľadávky žalovanej na náhradu škody do 10.06.2025 nenastala, potom započítací prejav obsiahnutý vo vyúčtovaní zábezpeky po skončení nájmu zo dňa 10.06.2025 nevyvoláva žiadne právne účinky, keďže si ním žalovaná voči splatnej pohľadávke žalobcov na vrátenie peňažnej zábezpeky započítala nesplatnú vlastnú pohľadávku proti žalobcom na náhradu škody. 24. Tak ako súd uviedol aj vyššie, na uplatnenie nároku voči peňažnej zábezpeke je ďalej potrebné preukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok vzniku a jej náhrady vo vzťahu k nájomcom. 25. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka je preukázať vznik škody, protiprávne konanie povinného subjektu (t.j. porušenie povinnosti správať sa určitým spôsobom vyplývajúcim zo zákona alebo zo zmluvy), zavinenie a príčinnú súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytov v spojení s § 682 Občianskeho zákonníka upravuje, v akom stave sa má vrátiť prenajatá vec prenajímateľovi, keď došlo k zániku nájomného pomeru. Predmetom vrátenia je vec, ktorá bola odovzdaná do nájmu, so všetkým príslušenstvom, pričom táto vec sa musí vrátiť v stave, v akom bola odovzdaná nájomcovi. Ak bol nájomcom pri skončení nájmu vrátený predmet nájmu v stave, ktorý nezodpovedá ustanoveniu § 682 Občianskeho zákonníka, vzniká prenajímateľovi iba právo domáhať sa náhrady škody podľa § 683 Občianskeho zákonníka; prenajímateľ nemá právo domáhať sa uvedenia predmetu nájmu do pôvodného stavu a nemôže z tohto dôvodu ani odmietnuť prevzatie predmetu nájmu (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 20.08.2013). Zákon počíta aj s tým, že výkonom užívacieho práva nájomcu môže dôjsť k opotrebeniu prenajatej veci, stupeň opotrebenia však musí zodpovedať riadnemu užívaniu veci. Prenajímateľovi vzniká právo na náhradu škody, ak bola táto spôsobená vadným používaním prenajatej veci; ide o nárok na náhradu škody z obligačného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nebola spôsobená vadným užívaním veci, znáša nájomca. Prenajímateľ je však povinný preukázať, že vec mu bola vrátená ako vadná. 26. V ustanovení § 683 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia za porušenie povinností nájomcu podľa §§ 665 a 667 Občianskeho zákonníka, spočívajúca v jeho povinnosti nahradiť škodu spôsobenú poškodením alebo nadmerným opotrebovaním prenajatej veci, t.j. zneužitím prenajatej veci. Za zneužitie prenajatej veci sa považuje každé také užívanie veci, ktoré sa prieči riadnemu užívaniu, t.j. buď dohodnutému alebo obvyklému spôsobu užívania. Predpokladom aplikácie ustanovenia § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nárok na náhradu škody skutkovo odôvodnený tým, že škoda, ktorej náhrada je požadovaná, spočíva v poškodení alebo nadmernom opotrebovaní prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, teda iného spôsobu užívania než ustanovuje § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nájomca je zodpovedný buď za priamu škodu na predmete nájmu (poškodenie/zničenie) alebo za podstatné zníženie úžitkovej hodnoty veci (opotrebenie) v dôsledku neprimeraného, resp. nadmerného užívania veci, ktoré je v rozpore s nájomnou zmluvou alebo povahou užívania veci. V ustanovení § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka je však zároveň zakotvená prekluzívna lehota na uplatnenie nároku prenajímateľa na náhradu škody vzniknutej poškodením alebo nadmerným užívaním prenajatej veci. Nárok prenajímateľa je potrebné v prepadnej šesťmesačnej lehote uplatniť na súde žalobou (viď. R ČR 47/2002), pričom rozhodným okamihom pre počítanie lehoty je okamih, kedy bola vec skutočne prenajímateľovi vrátená. Súdna prax zastáva názor, že aby mohla vôbec začať plynúť prekluzívna lehota na uplatnenie práva prenajímateľa podľa § 683 Občianskeho zákonníka, musí byť prenajímateľovi predmet nájmu ponúknutý na prevzatie. Ak ho neprevezme s poukazom na jeho poškodenie (či ako v tomto prípade na nevrátenie niektorej časti jeho príslušenstva - kľúčov), plynie prekluzívna lehota odo dňa, keď mu ho nájomca takto skutočne ponúkol na prevzatie. Inak povedané, ak ustanovenie § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka spája právo na náhradu škody spôsobenej poškodením či nadmerným opotrebením prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia s okamihom vrátenia prenajatej veci, potom šesťmesačná prekluzívna doba začne plynúť bez ohľadu na to, že túto vec prenajímateľ odmietol protokolárne prevziať od bývalého nájomcu (viď tiež H. K.: Občiansky zákonník. 4. zväzok (Záväzkové právo - zmluvy). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie). 27. Žalovaná si svoj nárok na súde neuplatnila. Pre úplnosť však súd uvádza, že ani v tomto konaní sa žalovanej nepodarilo preukázať, že byt jej bol odovzdaný žalobcami v stave nezodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, teda že by v príčinnej súvislosti s užívaním bytu žalobcami vznikla taká škoda, ktorá by nezodpovedala bežnému užívaniu bytu (t.j. v súlade s účelom nájmu), keďže v Protokole o odovzdaní a prebratí predmetu nájmu zo dňa 26.05.2025 prípadné poškodenie predmetu nájmu spôsobené žalobcami nie je zdokumentované. Rovnako tak žalobcovia neboli počas doby trvania nájmu na poškodzovanie predmetu nájmu zo strany žalovanej písomne upozornení. Čo sa týka argumentácie žalovanej, že nevyplnenie článku IV. predmetného protokolu neznamená, že ku škode na byte nedošlo, čiastočne s ňou možno súhlasiť. Nevyplnením tohto protokolu sa však žalovaná vlastným pričinením dostala do dôkaznej núdze, keďže žalobcovia jej tvrdenia o spôsobenej škode v celom rozsahu rozporovali. Súd ďalej dopĺňa, že na časovú tieseň pri odovzdávaní bytu nemožno poukazovať pri poškodeniach uvádzaných žalovanou. Zápach v byte a značné znečistenie boli okamžite zistiteľné, teda tieto nedostatky sa mohli ihneď zachytiť v protokole. Žalovaná ďalej nepreukázala ani výšku škody, ktorú nebolo postačujúce dokazovať odkazom na porovnateľné ceny externých firiem za maľovanie a upratovanie. Aj v prípade prác vykonaných svojpomocne, sa musí preukázať skutočná škoda, ktorá žalovanej mala vzniknúť, teda ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu žalovanej a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, že maľovanie a upratovanie vykonávajú externé firmy približne za sumy uvedené žalovanou, nepreukazuje skutočnú výšku škody v danom prípade. Žalovaná nepredložila žiaden iný doklad, z ktorého by vyplývali skutočné náklady na maľovanie a hĺbkové upratovanie bytu (napríklad pokladničný doklad na kúpu použitého materiálu a iné). V prípade sporného ventilátora žalovaná nepreukázala ani opravu ventilátora, ani kúpu nového – predložila iba listinu, z ktorej možno zistiť cenu nového ventilátor. Tento doklad však nepreukazuje skutočne vynaložené náklady žalovanej na jeho opravu. To, že podľa zmluvy o krátkodobom nájme bytu nájomcovia mali znášať náklady za drobné opravy do 50,Eur, ešte neznamená, že v tomto konkrétnom prípade oprava ventilátora stála 50,- Eur, teda žalovaná nepreukázala, z akých konkrétnych okolností vychádzala, keď dospela k záveru, že je potrebné práve v takejto výške nárok na opravu ventilátora vyčísliť. 28. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o dôvodnom uplatnení svojho nároku voči peňažnej zábezpeke titulom náhrady škody. Z uvedeného dôvodu súdu neostalo nič iné než konštatovať, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila, ak nevrátila žalobcom peňažnú zábezpeku v celej výške. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 330,- Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd okrem istiny priznal žalobcom aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 7,40 % ročne z dlžnej sumy od 05.06.2025, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-tich dní odo dňa prevzatia prenajatého bytu žalovanou, až do zaplatenia. 29. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 30. Na splnenie povinnosti uloženej vo výroku I. rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 CSP súd určil lehotu 3 dni od právoplatnosti rozsudku, keďže nevzhliadol žiadny dôvod na určenie dlhšej lehoty na plnenie. 31. Zároveň súd poznamenáva, že ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.). 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali v konaní plný úspech, súd priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd na strane žalovanej nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalovanou tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.