{"guid": "787eecc2-32b2-48f9-a9a3-c62aab5f5d71:7e4a0878-2cd3-4574-9e4a-83162880c913", "ecli": "ECLI:SK:OSDS:2024:2224202734.2", "spisova_znacka": "15P/137/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15P/137/2024 z 7. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 7. novembra 2024, sp. zn. 15P/137/2024, ECLI:SK:OSDS:2024:2224202734.2", "identifikacne_cislo": "2224202734", "sud": {"guid": "sud_111", "nazov": "Okresný súd Dunajská Streda", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-dunajska-streda"}, "sudca": "JUDr. Lenka Evinová", "sudca_id": 2752, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-evinova-2752", "datum_vydania": "2024-11-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Osvojenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "13CoP/65/2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "guid": "b05d3dec-395d-45ca-98b3-206b00d0d96f:b2547025-1791-4845-809a-2206b154dd1d", "datum": "2025-08-26", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-100.odsek-2", "nazov": "§ 100 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-100.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-100", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-41", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e4a0878-2cd3-4574-9e4a-83162880c913", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2024:2224202734.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSDS:2024:2224202734.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSDS:2024:2224202734.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Dunajská Streda\n15P/137/2024\n2224202734\n07. 11. 2024\nJUDr. Lenka Evinová\nECLI:SK:OSDS:2024:2224202734.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v rodinnoprávnej veci\nnavrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, G., v zast. Krivak & Co, s.\nr. o., IČO: 36 863 475, so sídlom Gajova 13, Bratislava, P. O. BOX 162, 810 00 Bratislava, o návrhu\nnavrhovateľky na osvojenie maloletého dieťaťa: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, G.,\nv konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov – matka: A. F. C.,\nD. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, G. a otec: neuvedený, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žiaden z účastníkov\n\nnemá\n\nnárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Dňa 15.08.2024 bol súdu doručený návrh na osvojenie maloletej B. C. navrhovateľkou. Návrh bol\nodôvodnený tým, že navrhovateľka sa s matkou maloletej dňa XX.XX.XXXX, t.j. ešte pred narodením\nmaloletej, zosobášila v D. republike. Manželstvo je zapísané na A. H. – I. C. A. H. J. K. L. G. J.\nM. pod číslom XXXXXX/XXXX. Podľa obsahu návrhu, navrhovateľka s matkou maloletej žijú v jednej\ndomácnosti, kde s nimi od svojho narodenia žije aj maloletá. Navrhovateľka, matka maloletej i maloletá\nmajú spoločné priezvisko. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že je prakticky druhou matkou maloletej a má\ns ňou vytvorený veľmi blízky vzťah. Navrhovateľka spolu s matkou maloletej žijú v harmonickom vzťahu\na vytváranú vo svojom spoločnom bydlisku maloletej domov a zázemie. Maloletá má taktiež vytvorené\nsilné väzby na navrhovateľku, ktorá predstavuje po biologickej matke najbližšieho človeka v jej živote.\nPotreby maloletej a osobnú starostlivosť zabezpečujú navrhovateľka spolu s matkou maloletej. Maloletá\nnemá vytvorený vzťah k otcovi, nepozná ho. Otec maloletej nemá záujem o maloletú a ani nie je uvedený\nv jej rodnom liste. Navrhovateľka ďalej v návrhu uvádza, že spĺňa podmienky na kladné rozhodnutie\no osvojení, nakoľko má plnú spôsobilosť na právne úkony, jej zdravotný stav je dobrý a tento nie je\nv rozpore s účelom osvojenia dieťaťa. Je ekonomicky aktívna a jej povahové a morálne predpoklady\nzaručujú, že osvojenie je najmä v záujme maloletej. Navrhovateľka zároveň veľmi dobre pozná zdravotný\nstav maloletej, ktorý je dobrý a nie je v rozpore s účelom osvojenia. Medzi navrhovateľkou a maloletou\nje primeraný vekový rozdiel. Matka maloletej s návrhom súhlasí. S ohľadom na uvedené navrhovateľka\nžiadala, aby súd návrhu vyhovel. K návrhu doložila: rodný list maloletej (č.l. 4), súhlas matky s osvojením\nmaloletej (č.l. 5), potvrdenie o zdravotnom stave maloletej (č.l. 6), potvrdenie o zdravotnom stave\nnavrhovateľky (č.l. 7), úradne overený preklad Výpisu zo zápisu sobáša zo dňa 31.10.2023 (č.l. 8-11).\n2. K návrhu sa písomne vyjadrila matka maloletej podaním doručeným súdu dňa 24.09.2024 (č.l. 39)\na vyslovila v ňom súhlas s návrhom v plnom rozsahu, vrátane celého obsahu podania.\n\n3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „úrad práce“ alebo „úrad“) zo dňa\n25.09.2024 (č.l. 44) zaslanej na výzvu súdu vyplýva, že úrad vykonal dňa 13.09.2024 šetrenie, pričom\nbolo zistené, že matka maloletej býva v X-XXXXXXX rodinnom dome v G., dom je moderne zariadený,\nmaloletá má zvlášť izbu, kde má všetko zabezpečené pre svoj zdravý vývoj. V čase návštevy bola čistota\na hygiena na dobrej úrovni. Domácnosť tvoria navrhovateľka, jej partnerka (manželka), ktorá je matkou\nmaloletej a dospelá dcéra matky maloletej. Počas pohovoru na úrade práce dňa 20.09.2024 matka\nmaloletej uviedla, že s partnerkou sa zosobášili v D. dňa XX.XX.XXXX, oplodnenie matky maloletej sa\nvykonalo v K., avšak matka maloletej porodila na Slovensku. Navrhovateľka úradu uviedla, že pre nich\nby bolo dôležité, aby aj ona mohla mať také isté práva a povinnosti ako matka maloletej, čiže ako prvý\nrodič. Pre nich nie je dôležité, aby bola zapísaná v rodnom liste ako druhý rodič. Súčasne oznámili, že\nod 18.11.2024 do 16.03.2025 nebudú prítomné na území Slovenskej republiky. Maloletá je zdravá, je\nevidovaná v pediatrickej ambulancii v N.. Záverom úrad konštatoval vhodnosť podmienok na výchovu\nv bydlisku maloletej.\n4.1 Dňa 28.10.2024 doručila navrhovateľka súdu podanie - vyjadrenie (č.l. 57 a nasl.). V úvodnej časti\nvyjadrenia je zachytené podrobné popísanie každodenného rodinného života zo strany navrhovateľky.\nPopisuje akým spôsobom sa spoločne s matkou maloletej podieľajú na starostlivosti o maloletú, ktorá\nmá pravidelný režim, ktorému sa tak navrhovateľka ako aj matka maloletej prispôsobujú. Navrhovateľka\npracuje z domu, čo jej umožňuje byť k dispozícii nielen pre starostlivosť o maloletú, ale aj pre chod\ndomácnosti. Poukázala na to, že je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o maloletú, čo medzi nimi\nvytvára veľmi silné puto. Maloletá je na navrhovateľku veľmi silno naviazaná a navrhovateľka ju vie\ntakmer vždy upokojiť a uspať, čo je dôkazom ich silnej vzájomnej citovej väzby. So starostlivosťou\nv prípade potreby pomáha aj (staršia) dcéra matky maloletej. Rodinná dynamika je veľmi dobre\nnastavená, pričom každá z nich prispieva k tomu, aby maloletá mala lásku a starostlivosť, ktorú\npotrebuje. Poukázala na to, že napriek tomu, že spoločne fungujú ako rodina a navrhovateľka je\nskutočnou druhou mamou maloletej, právnym rodičom nie je. Navrhovateľka podala návrh na súd,\npretože táto situácia, kedy nie je právnym rodičom, vytvára vážne právne prekážky, či už v prípade\nvycestovania do zahraničia, alebo v prípade, ak by boli v zahraničí a matke maloletej ako jedinej právnej\nzástupkyni by sa niečo stalo, a maloletá by ostala bez zákonného zástupcu, čo by jej mohlo vážne\nublížiť, napríklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, alebo riešení iných núdzových situácií. Toto\nriziko je veľmi aktuálne a stresujúce, keďže v novembri 2024 na niekoľko mesiacov spoločne odchádzajú\nžiť do K.. Tiež poukázala na to, že aktuálne nemôže maloletú plnohodnotne zastupovať, nemôže\npodpisovať potrebné súhlasy (napr. očkovania, operácie, v budúcnosti školské výlety či získanie pasu).\nBez právneho uznania rodičovstva navrhovateľky je navrhovateľka vylúčená z dôležitých rozhodnutí\no zdraví maloletej, jej vzdelaní a ďalších aspektoch jej života. Táto situácia nie je v najlepšom záujme\nmaloletej, pretože narúša bezpečnosť a stabilitu, ktorú by mala mať. Aktuálne má navrhovateľka tiež\ndobrovoľnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej, ktorá v súčasnosti funguje bez problémov, no ak\nby v budúcnosti došlo k nejakým konfliktom medzi navrhovateľkou a matkou maloletej, maloletá by\nbola právne zraniteľná. Okrem toho, pokiaľ navrhovateľka nebude právne uznaná ako matka maloletej,\nnemá maloletá ani žiadne právo na dedenie po nej. Navrhovateľka preto zhrnula, že je jednoznačne v\nnajlepšom záujme maloletej, aby navrhovateľka bola právne uznaná ako rodič maloletej a mohla sa o\nňu postarať vo všetkých aspektoch jej života a zabezpečiť jej právnu a tiež finančnú istotu.\n4.2 V ďalšej časti vyjadrenia je zachytené podrobné popísanie každodenného rodinného života zo\nstrany matky maloletej. Matka popisuje, že pred tým, ako spoznala navrhovateľku, žila so svojou dcérou\nako samoživiteľka v prenajatom byte, biologický otec jej prvej dcéry sa o ňu nikdy nestaral, otcovstvo\ndobrovoľne uznať nechcel, preukázali ho až testy DNA. Ani z jeho strany ani zo strany jeho rodičov\nnikdy podporu nemali, preto si po tejto skúsenosti matka maloletej veľmi váži, ako ich všetci príbuzní zo\nstrany navrhovateľky prijali do rodiny. Ďalej matka uvádza, že navrhovateľka si rozumie aj s jej staršou\ndcérou, rozhodli sa pre spoločné bývanie v blízkosti rodiny navrhovateľky. K umelému oplodneniu došlo\nna klinike v K., pôrod bol na E., pričom navrhovateľka bola pri pôrode a aj v pôrodnici prvé dni, takže\ns maloletou je od prvej chvíle. Matka maloletej popisuje navrhovateľku ako úžasnú, trpezlivú a starostlivú\nmatku. Matka maloletej ďalej uvádza, že ju prenasledujú rôzne desivé scenáre toho, čo sa môže prihodiť,\ni keď s homofóbiou a predsudkami sa stretávajú podľa jej vyjadrenia len veľmi ojedinele. Uviedla, že\nrady cestujú a nevyhnutne potrebujú pre maloletú získať, aby navrhovateľka bola uznaná ako rodič, pre\nprípad úrazu, choroby, hocijakého nešťastia. Matka maloletej záverom uviedla, že navrhovateľka návrh\nnepodala kvôli sebe, ale kvôli ich dcére, lebo chcú ich dieťa ochrániť pred fatálnymi situáciami, ktoré\nživot môže priniesť.\n\n4.3 V rámci predostretej argumentácie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nuviedla, že navrhovateľka a matka maloletej fakticky žijú a fungujú ako akákoľvek rodina, kde sa obaja\nrodičia s láskou spoločne starajú o maloleté dieťa. Napriek tomu, existujú významné riziká pre maloletú,\nplynúce zo stavu, že navrhovateľka je len faktickým a nie právnym rodičom. Tieto riziká sú spojené\npredovšetkým so zdravím a bezpečnosťou, pričom navrhovateľka v podaní príkladmo uvádza viaceré\nkonkrétne riziká. Navrhovateľka poukazuje na to, že všetkým prípadným rizikám, ktoré významným\nspôsobom môžu zasiahnuť život, zdravie a bezpečnosť maloletej, sa dá predísť rozhodnutím súdu,\nktorým súd jej návrhu vyhovie. Také rozhodnutie súdu je podľa navrhovateľky jediným efektívnym\nprostriedkom ako sa takýmto rizikám vyhnúť, pričom alternatívne prostriedky neexistujú. Je v najlepšom\nzáujme maloletej, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľky a priznal tým navrhovateľke postavenie rodiča\na právneho zástupcu maloletej, za ktorých okolností by žiadne z rizík viac neexistovali. Ani prípadné\nsplnomocnenie na určité právne úkony nie je dlhodobým, udržateľným a efektívnym riešením stavu,\nv ktorom sa maloletá nachádza, a veľa rokov až do dospelosti bude nachádzať. Navrhovateľka ďalej\ndôvodí, že ak by súd vyhovel návrhu a navrhovateľka by sa stala druhým právnym zástupcom maloletej,\nnavrhovateľka by mohla zariadiť všetky záležitosti, na ktoré je potrebné úkon právneho zástupcu, čím\nsa významne skvalitní rodinné prostredie a aj starostlivosť o maloletú.\n4.4 Navrhovateľka ďalej poukazuje na to, že vyhovenie jej návrhu je v súlade s právnym poriadkom\nSlovenskej republiky. Medzinárodné zmluvy ako Dohovor o právach dieťaťa, Listina základných ľudských\npráv a slobôd či Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej aj len ako „Dohovor“) sú súčasťou\nprávneho poriadku Slovenskej republiky a majú v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\nprednosť pred slovenskými zákonmi. Z týchto medzinárodných zmlúv priamo vyplývajú maloletej (a\nnapokon aj navrhovateľke a matke maloletej) základné práva, ktoré musia byť slovenskými súdmi\npri rozhodovaní rešpektované a musia prevážiť nad chýbajúcou právnou úpravou, ktorá by výslovne\numožnila navrhovateľke priosvojiť si maloletú. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukazuje najmä na právo\ndieťaťa, aby bolo pri rozhodovaní o veciach, ktorého sa ho týkajú, rozhodnuté v súlade s jeho najlepším\nzáujmom (článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), ďalej na právo na rešpektovanie súkromného a\nrodinného života (článok 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 10 ods. 2 Listiny\nzákladných ľudských práv a slobôd) a napokon aj na právo nebyť diskriminovaný (článok 3 ods. 1 Listiny\nzákladných ľudských práv a slobôd, článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach).\n4.5 Vo vzťahu k právu dieťaťa, aby bolo pri rozhodovaní o veciach, ktorého sa ho týkajú, rozhodnuté\nv súlade s jeho najlepším záujmom, navrhovateľka uvádza, že v prípade tohto konania o návrhu\nnavrhovateľky na priosvojenie maloletej, existuje právo maloletej ako maloletého dieťaťa na to, aby\nsúd rozhodol v jeho najlepšom záujme. Zároveň existuje povinnosť súdu sa najlepším záujmom\nmaloletej zaoberať, rozhodnúť v jej najlepšom záujme a posúdenie najlepšieho záujmu maloletej uviesť\nv odôvodnení rozhodnutia. K povinnosti súdu zaoberať sa najlepším záujmom dieťaťa a uprednostniť\nho pred akýmikoľvek právami, ktoré by sa s najlepším záujmom dieťaťa dostali do konfliktu poukázala\nna rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“), napríklad na rozhodnutia\nO. a P. A. O. Q. proti Luxembursku z 28.06.2007 č. 76240/01 alebo Menneson proti Francúzsku z\n26.06.2014 č. 65192/11. Ani existujúca právna úprava zákona o rodine alebo chýbajúca právna úprava,\nktorá by výslovne umožňovala navrhovateľke ako faktickému rodičovi priosvojiť si maloletú, nemôže byť\ndôvodom na to, aby súd neposudzoval najlepší záujem maloletej a nerozhodol v jej najlepšom záujme.\nNajlepší záujem maloletej je prvoradé hľadisko, na ktoré je súd povinný v zmysle Dohovoru o právach\ndieťaťa prihliadať a v súlade s ním rozhodnúť, hoc aj za situácie chýbajúcej právnej úpravy. Ak by súd\nzamietol návrh preto, že neexistuje právna úprava, ktorá by priosvojenie umožňovala, takéto rozhodnutie\nnemôže obstáť, pretože nebude v najlepšom záujme maloletej.\n4.6 Vo vzťahu k právu na rešpektovanie súkromného a rodinného života, navrhovateľka uvádza,\nže pre správny výklad relevantných ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach a Listiny\nzákladných ľudských práv a slobôd a ich správnu aplikáciu na tento prípad je potrebné vychádzať z\njudikatúry ESĽP, pričom navrhovateľka zastáva názor, že v prvom rade je potrebné posúdiť, či medzi\nnavrhovateľkou, maloletou a jej matkou existuje rodinný život v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru\no ľudských právach a článku 10 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Poukazuje na to,\nže podľa ustálenej judikatúry ESĽP, rodinný život v zmysle článku 8 Listiny základných ľudských práv\na slobôd medzi dospelou osobou a dieťaťom môže vzniknúť nielen v prípade, ak dospelá osoba je štátom\nuznaným matrikovým rodičom, ale aj v prípade existencie vzťahu rodič a dieťa de facto v každodennej\nrealite (opäť poukaz na rozhodnutie ESĽP Wagner a P. A. O. Q. proti Luxembursku z 28.06.2007 č.\n76240/01 a Mennesson proti Francúzsku z 26.06.2014). Z rozhodnutí ESĽP tiež vyplýva, že rodinný\nživot môže existovať medzi homosexuálnym párom rovnako ako medzi heterosexuálnym párom. ESĽP\nvo svojich rozhodnutiach uviedol, že homosexuálny pár v stabilnom zväzku, ktorý spolu zdieľa spoločnú\n\ndomácnosť, spadá pod pojem rodinný život v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach\n(tu poukaz na rozhodnutia ESĽP Schalk a Kopf proti Rakúsku z 24.06.2010 č. 30141/04 a Oliari a ďalší\nproti Taliansku z 21.07.2015 č. 18766/11). Navrhovateľka uvádza, že s matkou maloletej majú dlhoročný\nstabilný vzťah a od júna 2023 sú manželkami. Navrhovateľka, matka maloletej a maloletá spoločne tvoria\nrodinu a existuje medzi nimi rodinný život v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach\na článku 10 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd. To, že medzi navrhovateľkou, matkou\nmaloletej a maloletou existuje rodinný život, zistil pri šetrení aj kolízny opatrovník, ktorý to potvrdil v\nspráve. Skutočnosť, že navrhovateľka a matka maloletej sú osoby rovnakého pohlavia, je v kontexte\nposudzovania či spoločne tvoria rodinu, absolútne irelevantná. Navrhovateľka tiež poukazuje na to, že v\ntomto konaní nejde o prípad vytvorenia rodinného života do budúcna (prípad osvojenia cudzieho dieťaťa\npárom rovnakého pohlavia), ale o prípad už existujúcej faktickej reality rodinného života, ktorá však\nnie právne uznaná. Ďalej navrhovateľka poukazuje na to, že z judikatúry ESĽP (poukaz na Emonet\na ďalší proti Švajčiarsku z 13.12.2007 č. 39051/03) vyplýva, že v prípade, že medzi osobami rodinný\nživot už existuje, je povinnosťou všetkých orgánov verejnej moci konať tak, aby sa tento vzťah mohol\nrozvíjať, a musia byť stanovené právne záruky, ktoré umožňujú integráciu dieťaťa v rodine. ESĽP tiež\nzdôrazňuje (poukaz na X. a ďalší proti Rakúsku z 19.02.2013), že je dôležité, aby faktický rodinný\nživot bol právne uznaný, a tiež, že väzba medzi rodičom a dieťaťom je zásadným aspektom osobnej\nidentity jednotlivca, ktorá požíva ochranu v rámci práva na súkromný život (poukaz na Menneson proti\nFrancúzsku z 26.06.2014 č. 65192/11).\n4.7 A napokon vo vzťahu k právu nebyť diskriminovaný, navrhovateľka poukazuje na článok 3 ods.\n1 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach\na uvádza, že ak súd návrhu nevyhovie, bude to vo svojej podstate znamenať odlišné zaobchádzanie len\nz dôvodu sexuálnej orientácie, pretože maloletá sa narodila rodičom rovnakého pohlavia, ktorí nemôžu\nna Slovensku uzavrieť manželstvo, ani iný obdobný zväzok, hoci, keby mala maloletá rodičov opačného\npohlavia, ktorí uzavreli manželstvo a nebiologický rodič by podal návrh na priosvojenie, súd by bez\nproblémov návrhu vyhovel. Záverom navrhovateľka uviedla, že je v najlepšom záujme maloletej, aby\nnebola diskriminovaná len preto, že sa narodila dvom mamám, pričom návrh navrhovateľka podala preto,\naby čo najviac chránila svoje dieťa, preto žiadala súd, aby zohľadnil všetky ňou uvádzané skutočnosti\na vyhovel jej návrhu.\n5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky maloletého\ndieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä s\nrodným listom dieťaťa, s úradne overeným prekladom Výpisu zo zápisu sobáša zo dňa XX.XX.XXXX ako\naj s podstatným obsahom spisu a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav:\n6. Z rodného listu maloletého dieťaťa (č.l. 4) vyplýva, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX v N., je\ndieťaťom rodičov: matky – A. F. C., nar. XX.XX.XXXX a otca neuvedeného v rodnom liste.\n7. Z úradne overeného prekladu Výpisu zo zápisu sobáša zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 8-11) je zrejmé, že\nbol vydaný A. H. – I. C. A. H. J. K. L. G. J. M., D. republika a vyplýva z neho, že navrhovateľka a matka\nmaloletého dieťaťa sa zosobášili dňa XX.XX.XXXX v obci G. J. M..\n8. Z potvrdení o zdravotnom stave navrhovateľky (č.l. 7) a maloletého dieťaťa (č.l. 6) vyplýva, že\nzdravotný stav tak navrhovateľky ako aj maloletej je dobrý a nie je v rozpore s účelom osvojenia.\n9. Zo správy úradu práce (č.l. 44) o prešetrení pomerov v bydlisku maloletej súd zistil skutočnosti\npopísané v ods. 3 tohto odôvodenia.\n10. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 07.11.2024 vypovedala, že na podanom návrhu trvá. Uviedla,\nže doposiaľ sa nestretli s negatívnymi reakciami, na nejaké zásadné prekážky v bežnom každodennom\nživote nenarážajú a to, čo bolo doteraz potrebné riešiť, sa im vždy nejak vyriešiť podarilo. Preto si aj\nvymysleli svadbu v zahraničí, čo im s matkou maloletej pomohlo pri riešení asistovanej reprodukcie.\nUviedla, že sa rozhodli, aby možnosť, či si navrhovateľka môže maloletú osvojiť posúdil súd, pretože\nkto nič neskúša, nikam sa nepohne a ničoho sa nedočká. Aktuálne teda v súčasnosti našťastie neriešia\nnegatívne situácie, ale s matkou maloletej chcú, aby bolo aj vďaka rozhodnutiu súdu, ktorého sa\nnavrhovateľka domáha, možné vyriešiť potencionálne negatívne situácie v budúcnosti. Vypovedala, že\ntu má na mysli najmä otázky, čo s pozostalými alebo čo v situácii, keby napríklad matka maloletej\nzomrela. Vypovedala tiež, že na celú vec sa pozerá nielen z pohľadu práv, ktoré rodič má, ale aj z pohľadu\n\npovinností, ktoré plynú z rodičovstva, napríklad vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Poukázala\nna to, že z konania vyplýva, že ona si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a chce tak robiť aj\nnaďalej, ale z hľadiska ochrany práv dieťaťa nateraz nejestvuje žiaden inštitút a teda zatiaľ ani právny\nrámec, ktorý by zabezpečoval nárok maloletej na výživné od navrhovateľky ako od druhého rodiča.\nPrávom záverečnej reči prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že sa pridržiava všetkého, čo bolo\nv konaní uvádzané, pričom zdôrazňuje, že hoci na území Slovenskej republiky chýba právna úprava,\nnajlepší záujem maloletého dieťaťa musí prevážiť za každých okolností. Dôvodila, že pre každé dieťa je\nlepšie, keď má dvoch zákonných zástupcov a nie je to len o potenciálnych negatívnych situáciách, ktoré\nby možno mohli alebo nemuseli v budúcnosti nastať, je to aj pre uľahčenie bežného života a bežných\nsituácii, ktoré dennodenne nastávajú.\n11. Matka maloletej na pojednávaní dňa 07.11.2024 uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších\nvyjadrení a doplnila, že maloletá je jej druhým dieťaťom, má ešte staršiu dcéru, ktorá už je plnoletá,\npričom pri staršej dcére zažila aj súdne konanie o určenie otcovstva a rôzne iné ďalšie komplikácie.\nDnes je v situácii, že navrhovateľka chce byť rodičom a len štát tomu bráni. Uviedla, že v skutočnosti\nv technických veciach sa nestretávajú s homofóbiou alebo s nejakými väčšími problémami, napríklad\naj pediater maloletej v plnej miere akceptoval plnú moc a tak môže navrhovateľka nahliadať do\ndokumentácie maloletej a podobne. Otázka sa však vynára, čo v prípade, keby sa niečo stalo a už aj\nmyšlienka na tieto eventuality v nej vyvoláva psychický tlak. Potvrdila, že v krátkom čase plánujú na\nnejaký čas vycestovať do K. a primárnym dôvodom je ich snaha o ďalšieho potomka. Na pojednávaní\nďalej matka vypovedala, že jej rodičia sa rozviedli a v ďalšej fáze jej života bol pre ňu dôležitejší otec,\nktorý však pred dvomi rokmi zomrel, a preto matka maloletej momentálne nemá nikoho bližšieho, kto\nby sa mohol o maloletú postarať, keby to bolo potrebné. Právom záverečnej reči uviedla, že akceptuje,\naké máme právne predpisy, no na druhej strane, kým pre to niekto niečo neurobí, tak tie predpisy budú\ntaké, aké sú.\n12. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 07.11.2024 uviedla, že v priebehu konania bolo vykonané\nšetrenie v bydlisku dieťaťa s kladným výsledkom a tejto správy sa pridržiavajú, avšak úrad musí\npodotknúť, že osvojenie je možné len medzi manželmi, ktorých manželstvo je uznané v Slovenskej\nrepublike. Právom záverečnej reči na uvedenom zotrvala.\n13. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a\nosvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa\nvzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké\npráva a povinnosti ako rodičia.\n14. Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť\nna právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je\nzapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a\nživota osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.\nTáto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3. (ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého\ndieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak\ndruhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko\nprekonateľnou prekážkou).\n15. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov,\nktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo\nosvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené\npredpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.\n16. Podľa § 100 ods. 2 Zákona o rodine ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.\n17. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom\na ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo,\nrodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.\n\n18. Podľa čl. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok\nvšestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.\nHlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.\n19. Podľa čl. 2 Zákona o rodine rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti.\nSpoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.\n20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe\nich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených\ntýmto zákonom.\n21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné\nspoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.\n22. Podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na\nrešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. (ods. 1) Štátny orgán\nnemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho\nblahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany\npráv a slobôd iných. (ods. 2)\n23. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd každý má právo na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.\n24. Podľa čl. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd muži a ženy spôsobili vekom\nna uzavretie manželstva majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi\nzákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.\n25. Podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd užívanie práv a slobôd\npriznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode,\nako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo\nsociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n26. Podľa čl. 3 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd základné práva a slobody sa zaručujú\nvšetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného\nzmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine,\nmajetku, rodu alebo iného postavenia.\n27. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa\nvyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia.\n28. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri\nakejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami\nsociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.\n29. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní\nvo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa\nzohľadňuje najmä\na) úroveň starostlivosti o dieťa,\nb) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,\nc) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,\nd) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,\ne) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do\nduševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,\nf) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,\ng) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,\nh) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými\nblízkymi osobami,\n\ni) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do\nrodičovských práv a povinností.\n30. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok žiaden z účastníkov nemá nárok\nna náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.\n31. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníčky tohto konania, t.j. navrhovateľka\na matka maloletého dieťaťa, uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo v D. D.. Uvedené vyplynulo zo\nzhodných tvrdení účastníčok konania ako aj z predloženého úradného dokumentu opatreného úradným\nprekladom do slovenského jazyka - Výpis zo zápisu sobáša zo dňa XX.XX.XXXX vydaný A. H. –\nI. C. A. H. J. K. L. G. J. M., D. republika. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že jednej\nz účastníčok konania sa dňa 03.05.2024 narodilo dieťa – maloletá B.. Dieťa sa narodilo na území\nSlovenskej republiky, je občanom Slovenskej republiky. Otec maloletej v rodnom liste uvedený nie je.\nNavrhovateľka a matka maloletého dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti na adrese ich trvalého pobytu\na to vrátane maloletého dieťaťa a staršej dcéry matky maloletého dieťaťa. Domácnosť je prispôsobená\npotrebám maloletého dieťaťa po všetkých stránkach. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo,\nže navrhovateľka sa výrazným spôsobom spolupodieľa na starostlivosti o maloletú, v prípade potreby\npomôže so starostlivosťou i staršia dcéra matky maloletej. Zo zhodných tvrdení účastníčok konania\nvyplynulo, že každá z nich prispieva k tomu, aby maloletá mala lásku a starostlivosť, ktorú potrebuje\na taktiež to, že medzi maloletou a navrhovateľkou je vytvorené silné puto a citová väzba.\n32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a obsah vykonaného dokazovania súd dospel k\nzáveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľky,\na preto bolo potrebné tento zamietnuť. Je potrebné konštatovať, že manželstvo, ktoré uzavrel v cudzine\nslovenský štátny občan pred iným orgánom ako orgánom na to splnomocneným, je platné v Slovenskej\nrepublike, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzatvorené, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca\nuzatvorenie manželstva podľa kogentných ustanovení slovenského hmotného práva (tzv. výhrada\nverejného poriadku). Účastníčky tohto konania, t.j. navrhovateľka a matka maloletého dieťaťa uzatvorili\nmanželstvo v Rakúskej republike. Vyplýva to v úradnej listiny doloženej do spisu. Právny poriadok\nRakúskej republiky umožňuje osobám bez ohľadu na ich pohlavie uzatvoriť registrované partnerstvá\nuž od roku 2010 a od 01.01.2019 umožňuje uzatvoriť manželstvo aj osobám rovnakého pohlavia.\nTakto je to legislatívne nastavené vo viacerých európskych krajinách, nie však v podmienkach platného\nprávneho poriadku Slovenskej republiky. Navrhovateľka sa v tu prerokúvanej veci domáha rozhodnutia\nsúdu, ktorým by vyslovil osvojenie maloletého dieťaťa navrhovateľkou ako manželkou matky (t.j. rodiča\nmaloletého dieťaťa). V podmienkach platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné,\naby do manželstva vstúpili osoby rovnakého pohlavia. Vyplýva zo jednak z Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj z hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v Zákone o rodine (či už v základných zásadách alebo v\njednotlivých ustanoveniach tohto právneho predpisu). Je to dané tým, že manželstvo ako jedinečný\nzväzok muža a ženy požíva osobitný status. Z týchto dôvodov nie je (s odkazom aj na výhradu verejného\nporiadku) možné ani uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v krajinách, kde to možné\nje. Je tomu tak preto, že v samotnej Ústave Slovenskej republiky je v ustanovení čl. 41 ods. 1 zakotvené,\nže manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne\nchráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje\nsa osobitná ochrana detí a mladistvých. Podľa Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy,\npričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro a jeho hlavným\núčelom je založenie rodiny a riadna výchova detí (čl. 1). Rodina založená manželstvom je základnou\nbunkou spoločnosti (čl. 2). Podľa Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká\nna základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok\nustanovených týmto zákonom, pričom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,\nktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 1, ods. 2). S ohľadom na tieto závery, nie je podľa\nplatného právneho poriadku Slovenskej republiky, možné na navrhovateľku nazerať ako na manželku\nmatky maloletého dieťaťa.\n33. Pokiaľ sa týka osvojenia, toto je upravené v už vyššie citovaných ustanoveniach Zákona o rodine.\nPodľa cit. ust. § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z\nmanželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi\nalebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak\nsú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako\n\nspoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. Ustanovenie § 100 ods. 2 Zákona o rodine\nteda stanovuje, že dieťa ako spoločné si môžu osvojiť len manželia. Iné páry, bez ohľadu na pohlavie\n(napr. druh a družka), takéto oprávnenie nemajú. Ide o prejav zásady preferencie rodín založených\nmanželstvom pred inými formami rodiny. Táto skutočnosť je daná najmä úlohou, ktorú môže v zmysle\nzákona dosiahnuť len manželstvo, a to vytvorenie trvalého a harmonického spoločenstva, čo je v súlade\ns cieľom osvojenia a tým dosiahnuť najlepší záujem dieťaťa. Účastníčky tohto konania tak z pohľadu\nslovenského právneho poriadku nie sú manželmi, čo je dôvodom, pre ktorý nie je možné návrhu\nvyhovieť. Osvojiť dieťa môže len manžel alebo manželka, ktorý/ktorá žije s niektorým z rodičov dieťaťa\nv manželstve. V danom prípade toto splnené nie je. Je síce v konaní preukázané, že účastníčky konania\ns maloletým dieťaťom a so staršou dcérou matky maloletého dieťaťa spolu žijú v spoločnej domácnosti\na samé si zvolili túto formu rodiny, vzájomného fungovania a spolužitia, nakoľko to takto cítili a chceli.\nNavrhovateľka by sa však podľa platnej právnej úpravy mohla domáhať osvojenia maloletého dieťaťa\nlen ako tzv. osamelá osoba. Ako už bolo uvedené, osvojenie dieťaťa je možné len manželmi (ako\ntzv. osvojenie spoločné). Ďalej je možné, aby si manžel/manželka osvojil/a dieťa rodiča, s ktorým žije\nv manželstve (...), resp. výnimočne osamelá osoba. Takouto „osamelou“ osobou je v tomto kontexte\nkaždá osoba, ktorá nie je v manželstve. A teda aj družka/druh, resp. partner/partnerka rodiča dieťaťa.\nNo v takýchto prípadoch je následkom to, že z rodného listu dieťaťa dôjde k vymazaniu údajov o oboch\njeho rodičoch. Treba opakovane podotknúť, že slovenský právny poriadok umožňuje spoločné osvojenie\ndieťaťa len manželom. Neumožňuje ani spoločné osvojenie osobám v tzv. druhovskom vzťahu (či už by\nto boli osoby rozdielneho pohlavia, prípadne aj rovnakého pohlavia). Spoločné osvojenie umožňuje len\nmanželom a to s ohľadom na osobitný význam inštitútu manželstva. Rovnako slovenský právny poriadok\nneumožňuje tzv. priosvojenie si dieťaťa inou osobou (druhom/družkou), ale len manželom/manželkou\nrodiča dieťaťa. A to opäť s akcentom na osobitný význam manželstva. A to bez ohľadu na fakticitu\nrodinných väzieb či vzťahov. Za týchto okolností je potrebné skonštatovať, že takýmto nastavením\nokruhu osôb, ktoré môžu byť osvojiteľmi nedochádza k diskriminácii. V našom právnom poriadku je\nmožné uzatvoriť manželstvo len medzi osobami opačného pohlavia. Dohovor neukladá povinnosť štátom\numožniť osobám rovnakého pohlavia uzatvoriť manželstvo. A zároveň čl. 8 Dohovoru negarantuje právo\nna adopciu, no rozhodovanie o žiadosti však nesmie byť diskriminačné (napríklad, ak si môže osvojiť\nmaloleté dieťa osamelá heterosexuálna osoba, musí byť daná taká možnosť aj osamelej homosexuálnej\nosobe, inak dochádza k diskriminácii). Aj ESĽP uvádza, že postavenie párov rovnakého pohlavia nie je\nporovnateľné s postavením manželov a tiež, že je v právomoci štátov upraviť, či budú mať registrovaní\npartneri (...) právo na adopciu, teda štát môže určiť, kto má právo na adopciu. Platný právny poriadok\nv Slovenskej neumožňuje tzv. priosvojenie si dieťaťa inou osobou (druhom/družkou), ale len manželom/\nmanželkou rodiča dieťaťa, čo rovnako nie je diskriminačné, nakoľko k diskriminácii by dochádzalo za\nsituácie, kedy by štát umožnil adopciu nezosobášeným heterosexuálnym párom a neumožnil by ju\nnezosobášeným homosexuálom, čo ale nie je prípad nášho legislatívneho ukotvenia inštitútu osvojenia.\n34. Pokiaľ sa týka argumentácie navrhovateľky s ohľadom na judikatúru ESĽP, tak tu súd uvádza, že\ntáto sa týka určitých špecifických prípadov za iných skutkových okolností, teda skutkovo iných vecí.\nNemožno z nej vyvodzovať žiadne všeobecné právo na to stať sa osvojiteľom a zároveň z nej nie je\nmožné vyvodzovať ani žiadnu povinnosť štátu umožniť prístup k osvojeniu. V tomto smere súd poukazuje\naj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS 6/20, ktorého argumentačná sila môže byť\nvyužitá aj v podmienkach Slovenskej republiky, a kde bolo skonštatované, že ESĽP ustálene uvádza,\nže neexistuje žiadne všeobecné právo stať sa rodičom alebo počať dieťa, pričom právo stať sa rodičom\nnie je možné vyvodiť ani z čl. 8 ani z čl. 12 Dohovoru. Dovodiť z nich potom nejde ani žiadne všeobecné\nprávo na to stať sa osvojiteľom a teda nie je možné vyvodzovať žiadnu povinnosť štátu umožniť prístup\nk osvojeniu (obdobne napr. aj rozsudok ESĽP vo veci Pini a ostatní proti Rumunsku z 22.06.2004 č.\n78028/01 a 78030/01, § 140). Je možné zhrnúť, že právo osvojiť, či právo byť osvojený nie je základným\nprávom chráneným ústavným poriadkom či medzinárodnými zmluvami, ako konštatoval i Ústavný súd\nČeskej republiky v náleze sp.zn. Pl. ÚS 10/15, bod 35. V § 136 rozhodnutia X. a ďalší proti Rakúsku\nz 19.02.2013 ESĽP zdôraznil, že čl. 8 Dohovoru nezaväzuje členské štáty k rozšíreniu práva na osvojenie\ndruhým rodičom na tie páry, ktoré neuzavreli manželstvo. Odkázal pritom i na svoju predchádzajúcu\njudikatúru, kde vyslovil obdobné závery (Gas a Dubois proti Francúzsku alebo Emonet proti Švajčiarsku).\nV tomto smere súd poukazuje opätovne aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS\n10/15, kde tento konštatuje, že aj ESĽP už v minulosti uviedol, že manželstvo udeľuje tým, ktorí ho\nuzavrú, špecifický status. Výkon práva uzavrieť manželstvo je chránený čl. 12 Dohovoru a nesie so sebou\nsociálne, osobné a právne dôsledky (to bolo konštatované aj vo veci Gas a Dubois proti Francúzsku).\nSlovenský právny poriadok tak v súlade s vyššie uvedeným poskytuje manželstvu onen špecifický status\n\nodlišujúci ho od spolužitia nezosobášených párov. ESĽP sa taktiež opakovane vyslovil, že na právnu\núpravu, ktorá neumožňuje osvojenie druhým rodičom u nezosobášených párov, nie je možné nahliadať\nako na zásah do rodinného života (obdobne bod. 30 nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl.\nÚS 10/15). S ohľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že štát do rodinného života účastníčok konania\nnijakým spôsobom nezasahuje. Opäť je nutné pripomenúť, že právo osvojiť či právo byť osvojený nie je\nzákladným právom chráneným ústavným poriadkom či medzinárodnými zmluvami.\n35. Je možné zhrnúť, že inštitútu manželstva poskytuje slovenský právny poriadok osobitný status,\nktorý je umocnený jeho výslovným ústavným zakotvením a jedinečným účelom, ktorý platí aj pre účely\nosvojenia. Skutočnosť, že zákonodarca v otázke osvojovania preferuje manželský vzťah, ak stanovuje,\nže ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia (§ 100 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z.),\nresp. jeden z manželov, alebo výnimočne osamelá osoba (§ 100 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.), je podľa\nnázoru súdu nielen ústavne konformná, ale zodpovedajúca aj medzinárodným záväzkom Slovenskej\nrepubliky. Ústavný súd Českej republiky v náleze sp.zn. Pl. ÚS 7/15 zo 14.06.2016 k tomu dodal, že\nneexistuje základné právo na osvojenie dieťaťa a negatívnym rozhodnutím vo veci osvojenia nemôže\nbyť porušené ani právo na rodinný život.\n36. Súd považuje za potrebné uviesť, že vo vzťahu k manželstvám osôb rovnakého pohlavia ESĽP\nvo veci Schalk a Kopf proti Rakúsku (sťažnosť č. 30141/04, rozsudok z 24.06.2010) uviedol, že „práva\npárov rovnakého pohlavia treba vnímať ako vyvíjajúcu otázku, v ktorej neexistuje konsenzus a v ktorej\nje daný široký priestor pre voľnú úvahu členských štátov týkajúcu sa načasovania prijatia legislatívnych\nzmien“ (bod 105). Súčasne ESĽP v tej istej veci zaujal stanovisko, podľa ktorého „sú členské štáty podľa\nčl. 12 Dohovoru, rovnako ako aj čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru oprávnené obmedziť právo\nna uzavretie manželstva len na osoby opačného pohlavia“ (bod 109). K Dohovorom garantovanému\nprávu uzavrieť manželstvo (čl. 12 Dohovoru) ESĽP vo veci Schalk a Kopf proti Rakúsku tiež zdôraznil,\nže „manželstvo má hlboko zakorenené spoločenské a kultúrne konotácie, ktoré sa môžu v jednotlivých\nspoločenstvách výrazne odlišovať. Súd opätovne pripomína, že nie je jeho úlohou nahrádzať svojou\njudikatúrou rozhodnutia príslušných orgánov jednotlivých členských štátov, ktoré sú najpovolanejšie\nposúdiť potreby spoločnosti a dať na ne odpoveď“ (bod 63). Preto „článok 12 Dohovoru neukladá\npríslušnej vláde povinnosť umožniť osobám rovnakého pohlavia (...) uzavretie manželstva“ (bod 64).\nVo veci Hämäläinen proti Fínsku (rozsudok zo 16.07.2014) ESĽP rovnako vo vzťahu k právu na\nrešpektovanie súkromného a rodinného života zdôraznil, že „čl. 8 Dohovoru nemožno vykladať tak, že\nukladá povinnosť členských štátov garantovať párom rovnakého pohlavia prístup k manželstvu“ (bod\n72). Ako už bolo uvádzané vyššie, judikatúra ESĽP tiež uvádza, že čl. 8 Dohovoru negarantuje právo\nna adopciu (rozsudok z 22. januára 2008 vo veci E. B. proti Francúzsku, sťažnosť č. 43546/02, bod 43),\nno rozhodovanie o žiadosti uchádzačov o osvojenie nesmie byť diskriminačné.\n37. Súd považuje za potrebné uviesť i to, že ESĽP v rozsudku z 15.03.2012 vo veci Gas a Dubois\nproti Francúzsku (sťažnosť č. 25951/07) posudzoval prípad dvoch sťažovateliek žijúcich v registrovanom\npartnerstve, z ktorých jedna neúspešne žiadala o osvojenie biologického dieťaťa svojej partnerky.\nSťažovateľky namietali, že ich situácia bola porovnateľná so situáciou páru, ktorý manželstvo uzatvoril,\na že napriek tomu s nimi bolo diskriminačne odlišne zaobchádzané. ESĽP s odkazom na svoju\nprejudikatúru zdôraznil, že „manželstvo udeľuje špeciálne postavenie tým, ktorí ho uzavreli. Realizácia\npráva uzavrieť manželstvo je chránená článkom 12 Dohovoru a má sociálne, osobné a právne dôsledky“,\na tak „na účely adopcie druhým rodičom nie je možné považovať situáciu sťažovateliek za porovnateľnú\nso situáciou manželského páru“ (bod 69). Napokon ESĽP dodal, že „akýkoľvek pár v porovnateľnej\nprávnej situácii, ktorý vstúpil do registrovaného partnerstva, by nebol v žiadosti o jednoduchú adopciu\núspešný, preto nezistil žiadnu odlišnosť v zaobchádzaní, ktorá by bola založená na sexuálnej orientácii\nsťažovateliek“ (bod 70). Vo veci spomínanej i v rámci argumentácie navrhovateľky – X. a ďalší proti\nRakúsku (rozsudok z 19.02.2013, sťažnosť č. 19010/07) ESĽP riešil sťažnosť dvoch sťažovateliek a\nbiologického syna jednej z nich, v ktorej títo namietali, že v porovnaní s pármi opačného pohlavia boli\ndiskriminovaní, keďže v zmysle rakúskeho právneho poriadku nebola (na rozdiel od heterosexuálnych\npárov) v ich prípade možná adopcia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom bez prerušenia\nmatkiných právnych väzieb s dieťaťom. Pri posudzovaní okolností prípadu ESĽP dospel k záveru, že\nsťažovateľky sa nenachádzali v postavení porovnateľnom s postavením manželov. Podľa Dohovoru totiž\nštáty nie sú povinné umožniť osobám rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo, avšak pokiaľ umožnia\npárom rovnakého pohlavia uzavrieť registrované partnerstvo, majú pomerne širokú mieru voľnej úvahy,\naké práva registrovaným partnerom poskytnú. Postavenie manželov, a to vrátane adopcie detí, tak môže\n\nbyť upravené inak ako postavenie registrovaných partnerov, resp. nezosobášených párov. Manželstvo\nmá totiž osobitný status aj v zmysle Dohovoru a s týmto statusom sú spojené aj osobitné práva.\nRakúske právo pritom upravovalo právo na adopciu osobitne vo vzťahu manželov, táto úprava však pre\npostavenie sťažovateliek nebola vzhľadom na už uvedené skutočnosti relevantná. V danom prípade\ntak bolo skonštatované, že nedošlo k porušeniu čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru, ak bola\nsituácia sťažovateľov porovnávaná so situáciou manželských párov, v ktorých jeden z manželov si želal\nadoptovať dieťa druhého manžela. ESĽP však konštatoval porušenie čl. 14 v spojení s čl. 8 Dohovoru,\na to na podklade zistenia, že podľa predpisov rakúskeho občianskeho práva regulujúcich adopciu nič\nnebránilo jednému z partnerov v slobodnom heterosexuálnom páre (druh a družka) adoptovať si dieťa\ndruhého partnera bez prerušenia právnych väzieb medzi týmto partnerom a dieťaťom. Takýto právny\nstav však v podmienkach Slovenskej republiky nie je. ESĽP teda vychádza zo záveru, že je v právomoci\nštátov upraviť, či budú mať nezosobášené páry (opačného alebo rovnakého pohlavia), resp. registrovaní\npartneri právo na adopciu biologického dieťaťa druhého partnera. Pokiaľ však štáty takúto adopciu\numožnia nezosobášeným heterosexuálnym párom, je absolútne vylúčenie homosexuálnych párov z\ntakejto adopcie diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a porušením Dohovoru. Opätovne, ani\ntakýto právny stav v podmienkach Slovenskej republiky nejestvuje.\n38. V danom prípade ide o návrh na osvojenie maloletého dieťaťa partnerom či partnerkou jedného\nz rodičov, pri ktorom má byť nahradený, či doplnený len druhý z rodičov a kde už vznikol vzťah\nmedzi osvojencom a osvojiteľom (tzv. sociálny rodič). Za takýchto okolností medzi maloletým dieťaťom\n(potenciálnym osvojencom) a sociálnym rodičom (potenciálnym osvojiteľom) už spravidla existuje\nrodinný život. Tak je tomu i v prejednávanej veci. Právo na ochranu rodinného života chránené čl. 10\nods. 2 Listiny dopadá na široký okruh právnych vzťahov. Súd uznáva a akceptuje, že povaha vzťahov\nmedzi rodičmi a deťmi nie je primárne právna, vychádzajúc pritom i z judikatúry ESĽP, podľa ktorej\npod definíciu rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru spadajú i faktické vzťahy medzi osobami, ktoré\nsú dlhodobé a stále, bez toho, že by formálne išlo o vzťahy príbuzenské alebo o manželstvo, či o\nvzťahy formálne štátom uznané. Ak však navrhovateľka tvrdí, že v zmysle judikatúry ESĽP (uvádzané\nrozsudky zo dňa 13.12.2007, Emonet a ostatní proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 39051/03 a zo dňa\n19.02.2013, X. a ďalší proti Rakúsku, sťažnosť č. 19010/07) musí byť faktický rodinný život uznaný, ad\nabsurdum by uvedené muselo platiť aj v situáciách medzinárodného únosu dieťaťa, či obchodovania\ns deťmi alebo v situácii obchádzania (vnútroštátneho) zákona, čo je nutné odmietnuť. Nie je teda\nnamieste argumentácia navrhovateľky o nevyhnutnosti uznať faktickú životnú realitu, pretože možnosť\nči nemožnosť uznať faktickú životnú realitu (umožnením osvojiť, resp. priosvojiť) totiž plynie priamo\nz úpravy v Zákone o rodine, ktorý neumožňuje priosvojenie si dieťaťa partnerom/partnerkou rodiča\ndieťaťa, nech je faktická realita ich života akákoľvek. Medzinárodné zmluvy i rozhodovacia prax ESĽP\nplne rešpektujú právo jednotlivých štátov prijať takú úpravu osvojenia, aká jestvuje i v podmienkach\nprávneho poriadku Slovenskej republiky. Zvlášť ESĽP sa opakovane vyslovil tak, že na právnu úpravu,\nktorá neumožňuje osvojenie druhým rodičom u nezosobášených párov nie je možné nahliadať ako na\nzásah do rodinného života.\n39. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa\nvyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Dohovor o právach dieťaťa\nv čl. 3 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej\nsa detí, nech už sú uskutočnené verejnými alebo súkromnými zariadeniami (...), súdmi, správnymi\nalebo zákonodarnými orgánmi. Na toto reflektoval i platný Zákon o rodine kde v čl. 5 uvádza, že\nzáujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho\ntýkajú. Nájdenie najlepšieho („paramount“ - najvyšší, „primary“ - primárny) záujmu maloletého dieťaťa\nznamená ustáliť pre maloleté dieťa najvhodnejšiu konšteláciu jeho existujúcich potrieb a jeho životných\npodmienok. Najlepší záujem maloletého dieťaťa ako taký a jeho posúdenie majú byť vždy výsledkom\ndokazovania. Vykonaným dokazovaním vyplynulo, že aktuálne maloletému dieťaťu nechýba rodinné\nprostredie, je mu vytvárané v domácnosti jeho matky a navrhovateľky. Maloleté dieťa sa nepochybne\na preukázateľne zúčastňuje na výhodách, resp. benefitoch vyplývajúcich z toho, že žije v domácnosti\nrodiča (svojej matky) a navrhovateľky, prípadne aj staršej dcéry jeho matky. Vyplýva to z obsahu návrhu,\npísomného podania navrhovateľky, správy kolízneho opatrovníka i z výsluchu účastníčok konania.\nNajlepším záujmom maloletého dieťaťa je vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky\na porozumenia. Maloleté dieťa v konkrétnostiach daného prípadu v takomto prostredí žije a prospieva,\nzamietavé rozhodnutie súdu na uvedené tak nemá žiaden vplyv. Za tejto situácie tak s ohľadom na\nkonšteláciu existujúcich potrieb a životných podmienok maloletého dieťaťa rozhodnutie súdu v tejto veci\n\nnie je s ohľadom na všetky konkrétne okolnosti v rozpore s jeho najlepším záujmom o.i. i preto, že\nmaloletému dieťaťu v tomto prípade nechýba fungujúce rodinné prostredie a zúčastňuje sa na užívaní\nvýhod, ktoré mu plynú zo spolužitia v domácnosti matky a navrhovateľky ako aj zo starostlivosti, ktorej\nsa mu od všetkých členov domácnosti dostáva. Obavy, ktoré boli prednesené účastníčkami konania,\nresp. všetky ostatné eventuality, ktoré by v živote rodiny prípadne bolo potrebné riešiť, sú spravidla aj za\nsúčasného právneho stavu riešiteľné a je možné využitím existujúcich prostriedkov, resp. inštrumentov\nsúkromného práva dosiahnuť riešenie prevažnej väčšiny praktických problémov rodiny a vzťahov v nej.\n40. S ohľadom na všetky vyššie citované ustanovenia právnych predpisov, medzinárodných dohovorov\ni relevantnej judikatúry ESĽP na ktorú tunajší súd v odôvodnení poukázal je potrebné skonštatovať,\nže návrhu nebolo možné vyhovieť a tento bolo potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Akokoľvek, pre\nrozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, čo znamená, že skutkový (resp.\nskutočný) stav, na základe ktorého súd rozhoduje, musí existovať, resp. byť ustálený súdom v čase\nvyhlásenia rozsudku, čo sa aj udialo, poukazujúc na vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozsudku. To,\nči sa právo prizná alebo nie, je výsledkom vykonaného dokazovania a aplikácie relevantného práva\nna zistený skutkový (resp. skutočný) stav. Uvedené súd vykonal a dospel k tým skutkovým a právnym\nzáverom, ktoré vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, a to i s odkazom na relevantnú judikatúru\nESĽP. Na základe vyššie uvedeného súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.\n41. O trovách konania (výrok II.) súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný\nmimosporový poriadok (C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov\nkonania, ak tento zákon neustanovuje inak.\n42. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný\ndať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo\nsa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok ESĽP zo dňa 25.09.2012 vo\nveci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5M Cdo 8/2008). Vo vzťahu k ostatnej argumentácii účastníkov konania\nsúd uvádza, že touto sa nad rámec toho, čo je uvedené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia\nnezaoberal, keď relevantné právne otázky vyhodnotil v odôvodnení tohto rozhodnutia samostatne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd\nv Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov\nsa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.\nOdvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).\nOdvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav\nveci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "13CoP/65/2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "guid": "b05d3dec-395d-45ca-98b3-206b00d0d96f:b2547025-1791-4845-809a-2206b154dd1d", "datum": "2025-08-26", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}], "citovane_v": []}