{"guid": "26f9d793-f73c-409f-a388-da5db6325d53:12346ef1-300b-4449-833f-763b2a41246f", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200083.3", "spisova_znacka": "3Csp/1/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/1/2026 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 24. júna 2026, sp. zn. 3Csp/1/2026, ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200083.3", "identifikacne_cislo": "8226200083", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2024/108", "nazov": "zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/108", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/108-2024"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12346ef1-300b-4449-833f-763b2a41246f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200083.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200083.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200083.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n3Csp/1/2026\n8226200083\n24. 06. 2026\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2026:8226200083.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.,\nprávne zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom, so sídlom Hlavná 27, 080 01\nPrešov, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234\n176, právne zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája\n173/11, 911 01 Trenčín, pracovisko pobočky: C. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: 47 234 679, o zaplatenie\nprimeraného finančného zadosťučinenia, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 200,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a .\nIII. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej\nsumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.01.2026 domáhala, aby súd žalovanému\nuložil povinnosť titulom primeraného finančného zadosťučinenia zaplatiť jej sumu 800,- eur a nahradiť\njej trovy konania.\n2. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.\n1Csp/27/2025 o určenie neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok bola ako žalobkyňa v postavení\nspotrebiteľa, pričom dosiahla v konaní plný úspech, keď rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa\n16.10.2025 č. k. 1Csp/27/2025-53, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 17.10.2025, boli za neprijateľné\nurčené zmluvné podmienky v § 9 Hlavy 13 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home\nCredit Slovakia, a.s. k úverovej zmluve č. 3601041557 zo dňa 11.01.2006 (týkajúca sa možného\npostúpenia pohľadávky), v § 11 Hlavy 13 daných Úverových zmluvných podmienok (týkajúca sa aplikácie\nObchodného zákonníka na právne vzťahy strán), v § 17 Hlavy 13 daných Úverových zmluvných\npodmienok (vyhlásenie spotrebiteľa, že bol oboznámený s Úverovými podmienkami, že sú mu všetky\nustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný ako aj\noboznámenie sa s Metodickou príručkou) a v § 18 Hlavy 13 daných Úverových zmluvných podmienok\n(rozhodcovská doložka). V žalobe poukazujúc na § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa tvrdila, že ako spotrebiteľ uplatňuje si satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských\npráv, ktoré musela brániť v základnom konaní. Tvrdiac, že primerané finančné zadosťučinenie má mať\nsankčnú a odradzujúcu funkciu a zároveň aj funkciu relutárnu, uviedla, že ak má byť zadosťučinenie\nprimerané, teda spravodlivé, jeho výška nemôže mať len symbolický význam, nakoľko zadosťučinenie\n\nlen v symbolickej výške nemôže byť ani primeraným, ani spravodlivým. Výšku primeraného finančného\nzadosťučinenia žiadaného v sume 800,- eur odôvodnila tým, že za primeranú považuje práve túto sumu\nvzhľadom na okolnosti prípadu. Uviedla, že za každú zo štyroch určených neprijateľných zmluvných\npodmienok ako zadosťučinenie požaduje sumu 200,- eur. Poukázala na to, že na rozdiel od iných\ninštitútov v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), kde sa na prvé miesto kladie morálne\nzadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, to pri inštitúte PFZ nie je možné,\nkeď toto je možné len v peňažnej forme a má byť zároveň odmenou spotrebiteľa. Poukázala na súdne\nrozhodnutia- rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.08.2022 sp. zn. 7Cdo/80/2020 a rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.02.2018 sp. zn. 6Co/293/2017.\n3. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila rozsudok Okresného súdu\nBardejov zo dňa 16.10.2025 č. k. 1Csp/27/2025-53.\n4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Nárok žalobkyne označil\nza nedôvodný a neprimeraný. Podľa žalovaného základným predpokladom na úspešné uplatnenie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný\nsvojím konaním porušil súčasne – kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného\nprávneho predpisu, pričom žalobkyňa nepreukázala, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia zákona\no ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu mal porušiť. Predpokladom uplatnenia tohto\ninštitútu je podľa neho tiež to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo\npovinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Rozhodnutie o určení neprijateľných zmluvných podmienok\nnemožno podľa žalovaného považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností\nustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Poukázal na to, že v konaní sp.\nzn. 1Csp/27/2025 síce súd nesporne vyhlásil za neprijateľné 4 zmluvné podmienky, ale k tomu treba\nuviesť, že žalobkyňa na základe úverovej zmluvy zo dňa 11.01.2026 čerpala úver vo výške 630,35\neur, pričom poslednú splátku realizovala v roku 2007, od toho dňa si voči nej neuplatňoval žiadne\nnároky a ani neaplikoval žiadnu zo žalovaných zmluvných podmienok. Je preto podľa neho zarážajúce,\nže žalobkyňa považovala za potrebné po 18-tich rokoch od ukončenia predmetnej zmluvy vyhlásenie\nneprijateľných zmluvných podmienok, a to takých, ktoré voči nej neboli nikdy uplatnené. Právny záujem\nna určení neprijateľnosti zmluvných podmienok za daných okolností podľa neho v žiadnom prípade\nnebol naliehavý, za významné považoval aj to, že nárok uznal a súd rozhodol rozsudkom pre uznanie\nnároku, pričom žalobkyňa po 19 rokoch od ukončenia zmluvného vzťahu podáva žalobu o primerané\nfinančné zadosťučinenie za úverové podmienky, ktoré voči nej ani neboli aplikované, čo svedčí o tom,\nže ide o nepoctivého spotrebiteľa, ktorý daný inštitút využíva na svoje bezdôvodné obohacovanie\nsa. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni tu nielenže nevznikla žiadna ani potenciálna ujma, ale žiadnu ani\nneuviedla, nešpecifikovala a nezdôvodnila. Žalobkyňa podľa neho neuniesla dôkazné bremeno, lebo\nnepreukázala úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane\nspotrebiteľa a osobitnými predpismi na súde a nepreukázala ani, že jej v súvislosti s porušením práva\nalebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma\na ani, že táto ujma jej vznikla vo výške 800,- eur, ktorú požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia.\nŽalovaný uviedol, že je si treba v súvislosti so žalobkyňou uplatňovaným zadosťučinením uvedomiť, že\nbola to práve žalobkyňa, kto žiadal o poskytnutie úveru, s výškou poskytnutého úveru bola oboznámená,\nbola si vedomá, že ide o spotrebiteľský úver, z ktorého si veriteľ uplatňuje úroky a poplatky a oboznámená\nbola aj s výslednou sumou, ktorú má uhradiť a vedome a dobrovoľne s celým procesom súhlasila.\nPoukázal aj na neprimeranosť žiadanej sumy, keď požadovanie sumy 800,- eur je podľa neho v rozpore\ns cieľom normy, ktorú zákonodarca daným inštitútom sledoval, keďže žalovaný od žalobkyne požadoval\nlen plnenie povinností, ku ktorým sa slobodne a vážne zaviazala pri podpise zmluvy.\n5. Žalobkyňa v písomnej replike s tvrdeniami žalovaného nesúhlasila. Argumentácia žalovaného\npodľa nej len preukazuje opodstatnenosť žaloby a odzrkadľuje jeho prístup k rešpektovaniu ústavou\ngarantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu a princípu ochrany spotrebiteľa. Zo zákonnej\núpravy podľa nej jasne vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie sa poskytuje bez toho, aby\nporušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu\nspotrebiteľovi, k čomu poukázala na § 3 ods. 1 písm. e) súčasného zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 a rozhodnutie\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-35/22 a uviedla, že žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok\nmôže byť podaná aj z dôvodu následného získania peňažnej satisfakcie. Vzhľadom na charakter\na stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje uplatnenú\n\nvýšku zadosťučinenia za adekvátnu, zodpovedajúcu jeho účelu, pričom prípadné sankcie vyplývajúce\nz opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Odmietla tvrdenie žalovaného, že by\nmala byť nepoctivý spotrebiteľ. Zákonom predpokladaný postup, ktorý uplatnila podľa nej nemôže byť\nzneužitím práva, pričom podľa výsledku základného konania konal nezákonne práve žalovaný. K výške\nzadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.\nzn. 9Csp/10/2025, kde súd pripúšťajúc paušalizáciu náhrad, aby sa nepriznávali symbolické sumy bez\nhospodárskeho významu alebo premrštené sumy, vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov ako základnú\nsumu zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku označil sumu 100,- eur s možným posunom\noboma smermi na základe charakteru zmluvnej podmienky.\n6. Žalovaný v duplike trval na nedôvodnosti žaloby. Tvrdenia žalobkyne označil za účelové,\nnepreukázané a neopodstatnené a v rozpore s cieľom zákonodarcu, keď bola to práve žalobkyňa,\nkto si žiadal o poskytnutie úveru a presne vedela výšku úveru a výslednú sumu, čerpala úver vo\nvýške 630,35 eur a poslednú splátku realizovala v roku 2007, následne, po 18 rokoch považovala za\npotrebné vyhlásenie neprijateľných zmluvných podmienok, čomu súd vyhovel, hoci nikdy neboli tieto\npodmienky voči nej aplikované. Súd pritom nepriznal jej žiadne finančné plnenie, ani nekonštatoval\nžiadne obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Vyčíslenie sumy 200,- eur za jednu neprijateľnú\nzmluvnú podmienku označil za svojvoľné, keď žalobkyňa doposiaľ neuviedla žiadne racionálne okolnosti,\nv zmysle ktorých by jej malo prináležať finančné zadosťučinenie vo výške 800,- eur, ktorá značne\nprevyšuje samotnú výšku črpaného úveru v sume 630,35 eur. Poukázal na to, že predmetom konania\nbola úverová zmluva z roku 2006, kedy legislatíva ohľadne spotrebiteľa zďaleka nebola na takej\núrovni ako v súčasnosti a aj judikatúra v tom čase náležitosti zmlúv vyhodnocovala ako korektné,\npreto nemal pochybnosti o správnosti svojich úverových zmlúv. Funkciu účinného a odradzujúceho\nprostriedku ochrany podľa žalovaného v danom prípade splnilo už rozhodnutie v základnej veci.\nŽalovaný s poukazom na viaceré súdne rozhodnutia tvrdil, že najnovšia judikatúra Okresných aj\nKrajských súdov sa svojim prístupom snaží eliminovať zneužívanie inštitútu primeraného finančného\nzadosťučinenia a rozsah priznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v rozmedzí\n50-100 eur. Požadované zadosťučinenie preto nie je ani primerané, ani spravodlivé. Trval na zamietnutí\nžaloby v celom rozsahu.\n7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom právneho\nzástupcu na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trvala. Vyhodnotenie jednotlivých kritérií k výške\nnároku ponechala na rozhodnutí súdu. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie napriek\nriadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie\npojednávania nežiadal, preto v súlade s ust. § 180 CSP súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti\nprávneho zástupcu žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle\n§ 183 a § 184 CSP.\n8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých vyjadrení strán a vykonal dokazovanie oboznámením\nsa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov a tiež oboznámením sa s obsahom spisu\nOkresného súdu Bardejov zo základného konania sp. zn. 1Csp/27/2025 (§ 295 CSP), pričom po\nvykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:\n9. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/27/2025 súd zistil, že žalobkyňa dňa 02.06.2025\npodala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil za neprijateľné zmluvné podmienky\nnachádzajúce sa v § 9 Hlavy 13 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia,\na.s. k úverovej zmluve č. 3601041557 zo dňa 11.01.2006 (týkajúca sa možného postúpenia pohľadávky),\nv § 11 Hlavy 13 daných Úverových zmluvných podmienok (týkajúca sa aplikácie Obchodného zákonníka\nna právne vzťahy strán), v § 17 Hlavy 13 daných Úverových zmluvných podmienok (vyhlásenie\nspotrebiteľa, že bol oboznámený s Úverovými podmienkami, že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné,\npovažuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný ako aj oboznámenie sa\ns Metodickou príručkou) a v § 18 Hlavy 13 daných Úverových zmluvných podmienok (rozhodcovská\ndoložka) a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania. V žalobe uviedla dôvody, pre\nktoré považuje označené zmluvné podmienky za neprijateľné poukazujúc, pritom na viaceré súdne\nrozhodnutia, ktoré ich za neprijateľné už určili.\n10. Žalovaný po doručení mu žaloby vyjadril sa k nej vo veci sp. zn. 1Csp/27/2025 tak, že skutočnosť,\nže zákon spotrebiteľom umožňuje domáhať sa neprijateľnosti zmluvných podmienok automaticky,\nneznamená, že tieto žaloby budú umelo produkované a zneužívané bez akéhokoľvek relevantného\n\nvýznamu pre konkrétnych spotrebiteľov (čo sa už aktuálne deje). Uviedol, že nakoľko žalované zmluvné\npodmienky už boli viackrát vyhlásené súdmi za neprijateľné, uznáva nárok žalobkyne uplatňovaný\nv tomto konaní lebo nepovažuje za účelné a hospodárne konanie zbytočne predlžovať. Navrhol\nrozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku bez nariadenia pojednávania. Keďže žaloba je podľa\nneho formulárová a v časti žalovaných zmluvných podmienok maximálne účelová a nehospodárna,\nneprinášajúca žiadny pozitívny účinok pre žalobkyňu, navrhoval o trovách konania rozhodnúť podľa §\n257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať žalobkyni náhradu trov konania.\n11. Žalobkyňa následne vzhľadom na uznanie nároku žalovaným navrhla rozhodnúť spor rozsudkom\npre uznanie nároku. Vyjadrila sa tiež, prečo považuje žalobu za prípustnú, zmysluplnú a prečo podľa\nnej nemožno aplikovať § 257 CSP a nepriznať jej náhradu trov konania. K tvrdeniam žalovaného\no nezmyselnosti žaloby podanej 18 rokov po ukončení zmluvy poukázala na to, že žalovaný jej listom\nzo dňa 06.05.2019 oznámil postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na dôkaz\nčoho pripojila oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2019. O žalobe žalobkyne súd rozhodol\nrozsudkom pre uznanie nároku zo dňa 16.10.2025 č. k. 1Csp/27/2025-53, ktorým určil všetky žalované\nzmluvné podmienky za neprijateľné a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému\nv rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť.\n12. Žalobkyňa tu v spore, poukazujúc na vyššie uvedené súdne konanie a rozhodnutie má za to, že sú\nnaplnené zákonné podmienky pre priznanie jej primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3\nods. 5 veta tretia zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku požadovaného zadosťučinenia\nodôvodňuje poukazom na určené neprijateľné zmluvné podmienky.\n13. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba\nžalobkyne čo do základu je plne dôvodná a čo do výšky je dôvodná v časti. Žalobkyni podľa názoru súdu\nvzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré vo všetkých okolnostiach tu súdenej veci\nbolo dôvodné priznať jej vo výške 200,- eur (4 x 50,- eur, t. j. spolu 200,- eur za určenie neprijateľnosti\nštyroch zmluvných podmienok), a to z nasledujúcich dôvodov.\n14. Čo sa týka samotného nároku, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\nv znení účinnom do 30.06.2024 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom\nochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.\nZdruženie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania\na aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy\nspotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených\nporušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom\n(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi zodpovedá.\n15. Nakoľko podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2024\nustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024, vznik právnych vzťahov zo\nzmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych\npredpisov účinných do 30. júna 2024, súd pri právnom posúdení veci a nároku žalobkyne vychádzal\nz ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2024, čo medzi stranami ani nebolo\nsporné. Pre úplnosť súd uvádza, že právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila\npráva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne\nuplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa zachováva aj súčasný zákon\no ochrane spotrebiteľa účinný v čase podania žaloby (108/2024 Z.z.) so spresnením, že pri určovaní\nvýšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob,\nrozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany\nspotrebiteľa (§ 3 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona).\n16. Podľa názoru súdu žalobkyni právo na primerané finančné zadosťučinenie proti žalovanému\nz dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného § 3 ods. 5 veta\ntretia zákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo. Bolo preukázané, že v pôvodnom konaní vedenom\nna Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1Csp/27/2025 žalobkyňa úspešne uplatnila\nproti žalovanému určenie neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok. K argumentácii žalovaného\n\nspochybňujúcej samotný základ nároku súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Cdo/127/2017 ešte zo dňa 30.01.2019, v ktorom ten vo vzťahu k § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa uviedol (viď bod 18 odôvodnenia predmetného rozsudku), že „citované ustanovenie má\nplniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje... Pokiaľ ide\no rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení\nvýšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude\npreto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil\nrozsah finančného zadosťučinenia“.\n17. Tu v základnom konaní za neprijateľné určené boli hneď 4 zmluvné podmienky. Úverová\nzmluva tu bola uzavretá na hlavičkovom predtlačenom formulári žalovaného, teda niet pochýb, že\nzodpovednosť za predformulované neprijateľné zmluvné podmienky a stav, ktorý nastal, nesie práve\nžalovaný. Zákon o ochrane spotrebiteľa ako verejnoprávny predpis na ochranu spotrebiteľa obsahujúci\nkogentné ustanovenia predpokladá a vyžaduje odbornú starostlivosť ako úroveň osobitnej schopnosti a\nstarostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,\nzodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v\njeho oblasti činnosti. Nemožno hovoriť o dodržaní odbornej starostlivosti ak žalovaným pripravená\na predtlačená úverová zmluva obsahovala také množstvo neprijateľných zmluvných podmienok.\nUvedené porušenie práva a povinností žalovaným vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa\na Občianskeho zákonníka navyše v takej výraznej intenzite a závažnosti súd s poukazom na § 3 ods.\n5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia žalobkyni, ktorá úspešne v pôvodnom konaní na súde uplatnila svoje práva.\n18. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a\nteda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.\nTieto zákonom vyžadované osobitné náležitosti dodržané neboli. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za\nuzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na princíp neznalosť zákona neospravedlňuje\na uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských\nprávnych vzťahoch práve zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný\nako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov,\nv rozpore so zákonom naformuloval do zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky, nemôže sa teraz zbaviť\nsvojej zodpovednosti za vzniknutý stav. Jeho argumentácia, že na určení neprijateľnosti zmluvných\npodmienok absentoval právny záujem a podobne je tu už bezpredmetná, nakoľko súd je viazaný\nprávoplatným výsledkom základného konania, kde tieto za neprijateľné určené boli.\n19. Ak žalovaný bránil sa žalobkyňou uplatnenému nároku tým, že už samotný právoplatný rozsudok\nOkresného súdu Bardejov vo veci 1Csp/27/2025 nastolil rovnováhu vo vzťahu medzi stranami, tak\nani s tým sa súd nestotožňuje. Uvedená argumentácia mohla by obstáť nanajvýš vtedy, ak by išlo\no ojedinelý prípad, ojedinelý exces na strane žalovaného, avšak súd sa pri svojej činnosti už roky\nstretáva so spormi, kde žalovaný vystupuje či už v pozícii žalobcu, alebo žalovaného a stretol sa tak\ns množstvom žalovaným uzatváraných úverových zmlúv. Súdu tak z jeho činnosti, ale aj z veľkého\nmnožstva verejne dostupných súdnych rozhodnutí je známe, že nejde ani zďaleka o ojedinelý, či\nvýnimočný prípad porušenia zákonných náležitostí úverových zmlúv zo strany žalovaného, pričom je\nzrejmé, že ani doterajšie opakované súdne rozhodnutia v neprospech žalovaného nemali na neho\npreventívny a odradzujúci účinok. Ustanovenie o primeranom finančnom zadosťučinení má nepochybne\n\nza cieľ aj odradiť dodávateľov od postupov, kedy budú skúšať žiadať od spotrebiteľov nedôvodné nároky\nspoliehajúc sa na to, že nie každý spotrebiteľ sa im bude brániť. Recidívu vo svojom konaní potvrdil\nkoniec koncov aj sám žalovaný v základnej veci, keď ako jeden z dôvodov uznania nároku označil\nskutočnosť, že žalované zmluvné podmienky „už boli viackrát vyhlásené súdmi za neprijateľné“.\n20. Absolútne nenáležite potom vyznieva obrana žalovaného založená na tvrdení, že zmluva je 18 rokov\n„mŕtva“ a nič z nej nehrozí a nemôže byť použité, keďže žalobkyňa v základnej veci predložila ako dôkaz\njeho vlastnú listinu - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2019, ktorým oznámil žalovanej,\nže postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou tam posudzovanej úverovej\nzmluvy č. 3601041557 zo dňa 11.01.2026 v celkovej výške 1.416,310913 eur na obchodnú spoločnosť\nEOS KSI Slovensko, s.r.o.. Preto ak žalovaný tvrdil, že od roku 2007, od poslednej úhrady žalobkyňou\nsi voči nej „neuplatňoval žiadne nároky a neaplikoval voči nej ani žiadnu zo žalovaných zmluvných\npodmienok“, tak táto obrana neobstojí, keďže 12 rokov potom postúpil pohľadávku na vymáhačskú\nspoločnosť. Aktivita žalobkyne na ochranu jej práv preto nebola nepochopiteľná či nevyprokovaná, ako\nteraz žalovaný tvrdí v snahe vyhnúť sa plneniu zadosťučinenia. Súd pripomína, že jedna zo zmluvných\npodmienok, ktoré boli určené za neprijateľné, sa týkala práve dojednania o postúpení pohľadávky (viď\nvýrok I. rozsudku vo veci 1Csp/27/2025).\n21. Žalovaný tvrdil ľahostajnosť a nedostatok opatrnosti na strane žalobkyne v kontraktačnom procese.\nTáto obrana žalovaného neobstojí. Zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného\nzadosťučinenia je priniesť poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľskospotrebiteľských vzťahov. Dodávateľ ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, žeby musel plniť primerané\nfinančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na\nprimerané finančné zadosťučinenie, tak potom obrana poukazom na to, že „veď sa vlastne nič nestalo“\núplne ignorujúca fakt, že za účelom ochrany spotrebiteľ musel voči právne a ekonomicky silnejšiemu\ndodávateľovi podstúpiť tortúru súdneho konania alebo obrana s často sa vyskytujúcimi poukazmi na\n„neopatrnosť“ dlžníka pri uzavretí zmluvy, ktorej obsah dlžník zjavne nemohol okrem podpisu nijako\novplyvniť, je nielen alibistická, ale aj nerelevantná.\n22. Ak žalovaný tvrdil, že z jeho strany k porušeniu žiadneho práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom o ochrane spotrebiteľa či osobitnými predpismi nedošlo, tak tu súd poukazuje na to, že\nžalovaným porušenými zákonnými ustanoveniami sú napr. § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka\núčinného v čase uzavretia zmluvy alebo § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa\núčinného v tom čase zakazujúci konať v rozpore s dobrými mravmi.\n23. Ak teda žalovaný voči žalobkyni konal spôsobom, ktorý bol právoplatne posúdený ako rozporný\ns právom, je toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi.\nUvedené porušenie práva a povinností žalovanému vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa\nsúd s poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni. Preto aktuálna snaha žalovaného\nv konaní o primerané finančné zadosťučinenie relativizovať, či zľahčovať svoje pochybenia konštatované\nv základnom konaní, ktorého výsledkom je súd viazaný, neobstojí. Ak žalovaný poukazoval na\ndostatočný sankčný a satisfakčný účinok výsledku konania 1Csp/27/2025, kde bola žalobkyni priznaná\naj náhrada trov konania, tak aj táto obrana je irelevantná. Náhradou trov konania sa žalobkyni ako\nspotrebiteľovi vrátilo len to, o čo prísť nikdy nemala. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie. Trovy\nkonania jej vznikli, lebo sa domáhala súdnej ochrany. Ak by preto táto skutočnosť bola dôvodom\npre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden sankčný a odradzujúci (súčasne preventívny) účinok\nna dodávateľov, ak by pri zjavnom porušení práv spotrebiteľov mohli sa vyhnúť sankcii v podobe\nplatenia finančného zadosťučinenia len tým, že prídu o svoje nedôvodne nadobudnuté nároky a že\nlen budú musieť kompenzovať spotrebiteľovi vynaložené trovy konania. Súd preto považoval priznanie\nfinančného zadosťučinenia za dôvodné a za primeranú sumu zadosťučinenia považoval tu sumu spolu\n200,- eur.\n24. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,\nnie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je\njeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\n\nveci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ\nmal tvrdiť a dokazovať, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení či preukázaní\nvýšky požadovaného zadosťučinenia žalobkyňou. Žalobkyňa odôvodnila výšku požadovaného\nzadosťučinenia. V súvislosti s určením neprijateľných zmluvných podmienok argumentovala aj recidívou\nna strane žalovaného.\n25. K nedôvodnosti obrany žalovaného ohľadom ním tvrdenej absencie ujmy na strane žalobkyne\nsúd poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne\nkonania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej\nmajetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ,\nteda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo\npovinnosti dôjde“ (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/25/2021, ďalej k tomu\npozri napr. rozsudky KS v Prešove sp. zn. 20CoCsp/31/2021, 10CoCsp/23/2020, 20CoCsp/39/2021,\n20CoCsp/43/2020, 3CoCsp/2/2021).\n26. V tejto súvislosti je najmä potrebné dodať, že naposledy účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože\ntoto sa v jeho zmysle poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé\nprivodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vznikalo už\núspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku,\naby spotrebiteľovi bola privodená ujma nevyžaduje (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd okrem iného v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku\nuľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného\nobohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické\npreukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.\nPreukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“\n27. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 prešlo testom ústavnosti,\nv ktorom obstálo (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020), preto súd jeho závery\nmá za nespochybniteľné a plne aplikovateľné.\n28. Súd dáva do pozornosti vo vzťahu k nedôvodnosti obrany žalovaného tiež rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7Cdo/80/2020, kde bol vykonaný dovolací prieskum rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom\nodvolací súd k otázke ujmy uviedol, že samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia\nneumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,\npretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože\npostačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu a dovolacieho súdu\ntam žalovaný dodávateľ (tiež banka) podal ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením sp.\nzn. I. ÚS 544/2023 odmietol. V ústavnej sťažnosti okrem iného banka namietala, že odvolací súd\nvôbec nešpecifikoval, aká ujma mohla žalobcom hroziť, pričom hrozba takej ujmy nebola v konaní\nani len tvrdená. Ústavný súd pochybenie ústavnoprávnej intenzity v posudzovanom prípade nezistil,\nkonštatoval, že krajský súd interpretoval sporný § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. z pohľadu\nširšej ochrany spotrebiteľa, aplikujúc teleologickú výkladovú metódu. Ak sťažovateľka krajskému súdu\npredovšetkým vytýkala, že ponechal bez povšimnutia jej námietku, že žalobcom žiadna ujma nemohla\nvzniknúť, či čo i len hroziť, tak podľa ústavného súdu dostala odpovede od odvolacieho súdu na\npodstatné a najzásadnejšie argumenty. Konkrétne ústavný súd poukázal na záver (viď bod 13 jeho\nodôvodnenia), že súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože je bez právneho\nvýznamu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla. Postačuje totiž iba možnosť vzniku takejto ujmy. Ústavný\nsúd v závere dodal, že konajúce súdy v prejednávanej veci uprednostnili výklad v prospech spotrebiteľa\na jeho ochrany, pričom predostretá argumentácia sťažovateľky podľa neho tento prvok vyššieho stupňa\nochrany žalobcov ako slabšej zmluvnej strany nezohľadňuje. Súd poukazuje aj na bod 20 odôvodnenia\nuznesenia Ústavného súdu SR.\n29. Pri posúdení dôvodnosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je potom\ntreba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. V zmysle záverov bohatej súdnej\n\npraxe možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho\nvýšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu\na konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa,\nekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad\nnebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. Toto všetko tu súd zohľadnil a dospel\nako k primeranej sume zadosťučinenia k sume 200,- eur. Nutnosť domáhať sa nápravy a ochrany\npred neprijateľnými zmluvnými podmienkami cestou súdu znamenala logické obmedzenie komfortu\nspotrebiteľa, brala mu čas a kľud. Žalobkyňa sa tu musela aktívne domáhať svojho nároku, musela\nvyhľadať advokáta, ktorý ju v konaní zastupoval.\n30. K výške nároku žiadaného žalobkyňou súd uvádza, že ojedinele síce existujú súdne rozhodnutia,\nkde boli priznané tisícové sumy zadosťučinenia, ale tie už len vzhľadom na povahu nároku, ktorý je\nveľmi výrazne závislý od konkrétnych okolností každej jednej konkrétnej veci, nemožno považovať za\n„ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (čl. 2 ods. 2 CSP), keď navyše súdu z jeho\nčinnosti sú známe aj rozhodnutia, kde prisúdená bola omnoho nižšia suma finančného zadosťučinenia.\nSúd poukazuje napr. na konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 13CoCsp/32/2024,\nkde potvrdený bol rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý z požadovanej sumy zadosťučinenia za určenie\nneprijateľnosti zmluvných podmienok 900,- eur priznal sumu 100,- eur a vo veci vedenej na Krajskom\nsúde v Prešove pod sp. zn. 22CoCsp/11/2024, kde potvrdený bol rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorý z požadovanej sumy zadosťučinenia 2.319,67 eur priznal sumu 100,- eur. Vo veci vedenej na\nKrajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2CoCsp/39/2023 potvrdený bol rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorý z požadovanej sumy zadosťučinenia za určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky 122,78 eur\npriznal sumu 50,- eur. Súd poukazuje napr. aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove - rozsudok č.\nk. 9CoCsp/24/2023-182 z 8.6.2023, keď odvolací súd priznal finančné zadosťučinenie 150 eur, kde v\nzákladnom konaní bolo rozhodnuté o vydaní bezdôvodného obohatenia až 996,03 eur a o neprijateľnej\nzmluvnej podmienke ohľadom poplatku za uzatvorenie zmluvy 1.500 eur alebo napr. na rozsudok č. k.\n17CoCsp/23/2022-147 z 28.7.2022 o priznaní finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur v dôsledku\nsporu, v ktorom spotrebiteľka získala 448,23 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určená\nbola jedna neprijateľná zmluvná podmienka týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy.\n31. K poukazu žalobkyne na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/10/2025 o sume 100,eur za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku ako akomsi paušále treba uviesť, že aj samotné toto\nrozhodnutie pri 2 z neprijateľných zmluvných podmienok označilo za primeranú sumu zadosťučinenia\nsumu 50,- eur za každú a tak to urobil súd aj v tu súdenej veci.\n32. Súd pri určení výšky zadosťučinenia zohľadnil, že žalovaný nárok v základnom konaní hneď\nuznal, čo prispelo k skráteniu, nepredlžovaniu stavu neistoty žalobkyne a súdneho konania. Vec tak\nbola rozhodnutá bez pojednávania rozsudkom pre uznanie nároku. Suma primeraného finančného\nzadosťučinenia žiadaného žalobkyňou vo výške až 800,- eur podľa názoru súdu bola vzhľadom na\nokolnosti veci zjavne neprimeraná. Ide o sumu výrazne prevyšujúcu dokonca celkovú výšku úveru\nposkytnutého žalovaným žalobkyni (630,35 eur), čo je zjavne neprimerané. Súd zohľadnil napr. sumy,\nktoré sa priznávajú obetiam trestných činov, alebo pozostalým obetí pri dopravných nehodách, alebo\nsumy priznávané poškodeným pri ujmách na zdraví. Ak podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za\nbolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia napr. šok ľahkého stupňa podľa položky 246 sadzieb\nbodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch je hodnotený počtom bodov 20, čo napr. v roku 2006, teda\nv roku kedy došlo k uzavretiu úverovej zmluvy znamenalo pri hodnote bodu 345,48 SK (11,47 eur)\nbolestné vo výške 229,40 eur, tak potom podľa názoru súdu v tomto prípade, kedy neboli zistené ani\ntvrdené žiadne mimoriadne následky u žalobkyne a jej živote ani žalobkyni ako primerané finančné\nzadosťučinenie za útrapy spojené s porušením jej práv nemožno priznať sumu nad 200,- eur. Ak z iných\nobdobných sporov o primerané finančné zadosťučinenie (viď aj vyššie uvedené súdne rozhodnutia)\nsú súdu známe prípady, kde boli spotrebiteľom priznané nižšie sumy ako tu žalobkyňa žiadala, a to\naj v situácii kde dodávateľ pri vymáhaní predmetnej sumy postupoval voči spotrebiteľovi mimoriadne\nagresívne, telefonicky obťažoval príbuzných spotrebiteľa so žiadosťami o plnenie, osobne navštevoval\npri vymáhaní nedôvodného plnenia domácnosť spotrebiteľa, podával trestné oznámenia a podobne,\ntak súd v rámci proporcionality a primeranosti musel zohľadniť, že tu o žiadny taký prípad nešlo,\naspoň nič také žalobkyňa netvrdila a nepreukázala, nežiadala byť v spore ani osobne vypočutá.\nInštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu,\nrespektíve kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a\nodradzujúceho prostriedku ochrany. Na druhej strane, ani symbolické finančné zadosťučinenie nebolo\n\nby tu na mieste, nakoľko z hľadiska zákonom predpokladaného účelu by sa také zjavne minulo účinkom\na účelu zákona. Preto súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 200,- eur a vo zvyšku\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\n33. K neprimeranosti požadovanej sumy 800,- eur súd dáva do pozornosti napr. aktuálny rozsudok\nKrajského súdu v Prešove z 09.06.2026 sp. zn. 3CoCsp/9/2026, kde inému žalobcovi zastúpenému\nrovnakým advokátom, ako je žalobkyňa v tu súdenej veci (a tak právnemu zástupcovi žalobkyne dané\nrozhodnutie musí byť známe) proti tu žalovanému bola priznaná suma zadosťučinenia 400,- eur za\n4 nikdy neaplikované neprijateľné zmluvné podmienky, avšak tam bola výška úveru poskytnutého\nspotrebiteľovi až 7.380,-eur a prebiehalo voči nemu exekučné konanie, pričom najmä a hlavne žalovaný\nnárok na rozdiel od tu súdenej veci v základnom konaní neuznal. Ďalej súd poukazuje napr. na rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/12/2025, kde proti tu žalovanému bolo priznané finančné\nzadosťučinenie vo výške 500,- eur, a to v situácii ôsmich neprijateľných zmluvných podmienok určených\nv základnom konaní (6 x 50 eur + 2 x 100,- eur). Ďalej súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 17CoCsp/9/2025, kde proti tu žalovanému bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorý priznal za 8 neprijateľných zmluvných podmienok sumu zadosťučinenia 650,- eur, čo krajský súd\nzmenil tak, že priznal zadosťučinenie 400,- eur, keď zohľadnil, že základné konanie bolo iniciované po\ntom, čo žalobkyňa si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému splnila a žalovaný už nemal možnosť\nza žiadnych okolností voči žalobkyni aktívne uplatňovať akékoľvek nároky z takto ukončenej zmluvy. Za\ntohto stavu podľa odvolacieho súdu potom paušalizácia všetkých primeraných finančných zadosťučinení\nje prípustná v rozsahu 100 eur, ale len v prípade, ak aktívne bola žalobkyňa zúčastnená na obrane\nsvojich spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolala pôvodný spor, ktorý bol základom uplatneného nároku\nsama, bez ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Tiež bolo uznanie\na aj tu súd za primeranú považoval sumu 50,- eur za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku.\n34. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa tu svoj nárok na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v základnom konaní. Žalobkyňa neuviedla, či\nkonanie žalovaného viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom\nživote. Takýmito negatívnymi dôsledkami resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli\nvzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej\na sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod. (k tomu\npodporne Krajský súd v Prešove, rozsudok vo veci 13CoCsp/24/2025).\n35. Súd pri výške priznaného zadosťučinenia zohľadnil vo vzťahu k jeho sankčnej a odradzujúcej\nfunkcii v neprospech žalovaného skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad obdobného\nkonania žalovaného, čo je skutočnosť známa súdu z jeho činnosti (viď aj už spomínané konania proti\nžalovanému). Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a určovaní jeho výšky vzal\nna zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby prostredníctvom jeho priznania\nspotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov. Súd zohľadnil aj dĺžku stavu neistoty\nžalobkyne a uznanie nároku žalovaným. Z hľadiska sankčného významu zadosťučinenia viackrát\nzdôrazneného žalobkyňou súd uvádza, že z pohľadu celkovej sankcie pre žalovaného spočívajúcej\nv tom, „čo ho bude zásah do práv žalobkyne stáť“ nemožno opomenúť, že jeho majetková sféra za\nporušenie spotrebiteľských práv dotknutá je nielen platením samotného finančného zadosťučinenia\nžalobkyni, ale aj platením žalobkyni prisúdených trov konania (v základnom konaní vo výške 744,46 eur),\nk čomu treba ako zásah do majetkovej sféry žalovaného prirátať aj súdny poplatok hradený žalovaným\nv základnom konaní a pribudnú k tomu aj trovy tohto konania a súdny poplatok zaň.\n36. Súd obranu žalovaného v spore s výnimkou dôvodného tvrdenia o neprimeranej výške\nzadosťučinenia nepovažoval za dôvodnú. Súd legitímne využitie zákonného práva žalobkyne proti\nžalovanému žiadať primerané finančné zadosťučinenie v žiadnom prípade nepovažuje tu za zjavné\nzneužitie práva, ako to tvrdil žalovaný. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti prejednávanej\nveci a dospel k názoru, že je potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 200,- eur za určenie\nštyroch neprijateľných zmluvných podmienok (50 eur za každú). Podľa názoru súdu pri opodstatnených\nnárokoch spotrebiteľov uplatnených za takých okolností, ako v tu súdenej veci, nestačí len strohé\nkonštatovanie súdu o porušení práv, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej\nkompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.\n37. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobkyne\na na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje tu sumu\n\n200,- eur. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel čo do zaplatenia sumy 200,- eur\na vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.\n38. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania\npodľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods.\n2 CSP).\n39. Žalobkyňa v základe nároku bola plne úspešná, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy\nsúdu, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %\nz prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k § 255 CSP, cit „Zásadu úspechu vo veci treba\nuplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od\nznaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola\npriznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou\nzodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne\nv tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017, kde pri priznaní len\n50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada\ntrov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad\ntu prejednávanej veci.\n40. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom\nsúčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny\nvýkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom\nusporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa presne „trafil“ do úvahy\nsúdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca\nv základe plne úspešný, aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď Civilný sporový poriadok\nnemá ustanovenie totožné s ust. § 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku účinným do 30.6.2016,\nktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu mohla byť\npriznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie\nuvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy\nniet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala\nskutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu\nuplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., tak aj v súčasnosti podľa\nust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta\nv takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia (tu zo sumy 200,- eur).\n41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením\nvyššieho súdneho úradníka súd v súlade s § 2 ods. 2 a § 14 ods. 4 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vzhľadom na zákonné\noslobodenie žalobkyne od tejto povinnosti.\n42. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania a argumentáciou žalovaného súd uvádza, že nezistil\nžiadne dôvody na výnimočnú aplikáciu § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania. V prejednávanej\nveci za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať skutočnosť, podľa ktorej zmluva bola\nuzatvorená v roku 2006, pričom sporné zmluvné podmienky v súčasnosti už nie sú používané a žalobkyni\nich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. Rovnako okolnosť, podľa ktorej žalobkyni nič nebránilo,\naby si jednou žalobou uplatnila tak nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj nárok\nna priznanie finančného zadosťučinenia, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci\naplikáciu ust. § 257 CSP. Je voľbou spotrebiteľa, či si nárok na ochranu spotrebiteľských práv a nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie uplatní v jednej žalobe alebo dvoma samostatnými žalobami. Za\nzvolenú voľbu tak nemôže byť žalobkyňa ako spotrebiteľka sankcionovaná nepriznaním náhrady trov\nkonania v tomto spore, v ktorom mala úspech. Takto odmeniť žalovaného pri rozhodovaní o trovách\nkonania, ktorý do zmluvy zakomponoval neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné (k tomu pozri\nnapr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/4/2026 zo dňa 26.05.2026). Nebolo\npreukázané, žeby žalovaný po právoplatnom rozhodnutí v základnej veci akokoľvek inicioval dobrovoľné\n\nodškodnenie žalobkyne titulom zadosťučinenia za porušenie jej práv. Nestalo sa tak ani v tomto súdnom\nkonaní, kde nároku sa bránil. Preto bolo namieste priznať žalobkyni náhradu trov konania\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd\nBardejov.\nV odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:11e2ce62-b5aa-408f-8ecb-2e05a419412b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.544.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 544/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 544/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.544.2023.1"}, {"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "c117f11f-3444-4453-9784-f44e72af90d3:f597144f-6af6-4732-82ef-fc8f31e80751", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8326200052.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/9/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/9/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8326200052.1"}, {"guid": "d3d46e1d-ef23-40dd-bca0-1d53bcd8994c:9e5bba51-6820-4aab-baab-eedf31f91b10", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7123215783.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/12/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7123215783.1"}, {"guid": "5e0eb76b-71f8-40c4-8285-0a74d690f204:4838ae5d-08c7-4bd2-937a-445372950179", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125204341.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/4/2026 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125204341.1"}, {"guid": "c3b0fb22-6286-45aa-b3d3-c7beb803a622:8d3703ce-ff74-4b7e-9f59-b1d7b6fb120a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8123202359.3", "spisova_znacka": "13CoCsp/24/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/24/2025 z 21. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8123202359.3"}, {"guid": "90184fb7-96b3-4456-a3b0-4bf148f81657:4967f068-e98c-40f9-90ba-c93d053d0b44", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3124211519.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/9/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3124211519.1"}, {"guid": "a029e414-c14f-4797-9f8b-a86752684ed1:c3a81643-8f25-4fbd-b66f-3e319f2d1b03", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8123206908.1", "spisova_znacka": "13CoCsp/32/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/32/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8123206908.1"}, {"guid": "4be46cd3-2cf2-4c8c-ada2-170be602d090:3fb30f04-0344-4895-8f9c-1ff8565edc5d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122204604.2", "spisova_znacka": "22CoCsp/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/11/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122204604.2"}, {"guid": "af0edbe3-fa90-4698-b826-894373376ac8:bbb3187b-674c-4983-a146-02ad7d34d038", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/24/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/24/2023 z 11. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-04-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/af0edbe3-fa90-4698-b826-894373376ac8:bbb3187b-674c-4983-a146-02ad7d34d038"}, {"guid": "dac3a1a2-0d6b-4f83-bf56-73eb50413cc8:505edeee-5601-4e62-ba7f-ccd84e4b3e51", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/39/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/39/2023 z 25. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dac3a1a2-0d6b-4f83-bf56-73eb50413cc8:505edeee-5601-4e62-ba7f-ccd84e4b3e51"}, {"guid": "201a7871-38e5-4fea-af83-61e2c0e57af5:c280cfc4-3340-41d7-9464-9135eb523e30", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/25/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/25/2021 z 3. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-03", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/201a7871-38e5-4fea-af83-61e2c0e57af5:c280cfc4-3340-41d7-9464-9135eb523e30"}, {"guid": "de2a6d9a-e45a-4269-b7f7-29a10aab415e:2d89a64f-d3f0-49c3-a27b-15a2aecbc0da", "ecli": null, "spisova_znacka": "20CoCsp/31/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/31/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/de2a6d9a-e45a-4269-b7f7-29a10aab415e:2d89a64f-d3f0-49c3-a27b-15a2aecbc0da"}, {"guid": "35ebd6c6-ce6b-4bbe-bf6b-2f211d977b60:4db394d8-279c-402a-9099-7e55d32c854b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2", "spisova_znacka": "3Co/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/20/2017 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2"}, {"guid": "8c35b9cc-6787-4492-b311-59849013e779:2e67b24c-01ce-431c-bfb1-8a3a861890de", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3116211561.1", "spisova_znacka": "6Co/293/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/293/2017 z 25. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-02-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3116211561.1"}, {"guid": "fd1713e4-ccf7-4a81-a1ce-c771b3974d6a:05919910-b8ba-4b7d-828e-a5098766c7f5", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2025:7625201175.1", "spisova_znacka": "1Csp/27/2025", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Csp/27/2025 z 7. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2025-04-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2025:7625201175.1"}, {"guid": "41bdb73a-c897-4d94-8296-a643d59c16f1:1fae9bee-e686-4b43-884f-8eb60d21c50a", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:6124403032.2", "spisova_znacka": "9Csp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Csp/10/2025 z 2. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:6124403032.2"}], "citovane_v": []}