{"guid": "121a947d-8ee6-44e6-be0c-6d5c0678865c:d243cb63-43f8-4ef9-89b5-d70e912d0eb1", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201488.4", "spisova_znacka": "SK-4C/37/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-4C/37/2019 z 14. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Bardejov z 14. februára 2025, sp. zn. SK-4C/37/2019, ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201488.4", "identifikacne_cislo": "8619201488", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d243cb63-43f8-4ef9-89b5-d70e912d0eb1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201488.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201488.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201488.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\nSK-4C/37/2019\n8619201488\n14. 02. 2025\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2025:8619201488.4\n\nUznesenie\nOkresný súd Bardejov v spore žalobkyne A. B., C. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX\nzastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov proti\nžalovanej Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35 697 270 zastúpenej\nAdvokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o., so sídlom Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava-mestská\nčasť Nové Mesto, IČO: 46 759 875 o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv vo\nvýške X.XXX,-XXX o sťažnosti žalobkyne zo dňa 14.03.2024 a sťažnosti žalovanej zo dňa 21.03.2024\nproti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. SK-4C/37/2019-217 zo dňa 26.02.2024 takto\nrozhodol:\nM e n í uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k. SK-4C/37/2019-217 zo dňa 26.02.2024 tak, že\nžalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Ambróza\nMotyku, advokáta trovy konania vo výške XXX,XX eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto\nuznesenia.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením č. k. SK-4C/37/2019-217 zo dňa 26.02.2024, ktoré vydal vyšší súdny úradník bola\nžalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania\nvo výške XXX,XX eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Vyšší súdny úradník\nrozhodoval o výške náhrady trov konania, nárok na náhradu ktorých v rozsahu 100 % bol žalobkyni\npriznaný rozsudkom súdu zo dňa 25.04.2023, č.k.SK-4C/37/2019-155 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 10.10.2023 č.k.1Co/31/2023-193, ktorý právoplatnosť vo výroku o trovách\nkonania nadobudol dňa 09.11.2023. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ustanovenia § 251, §\n255 ods.1, § 262 ods.1 a 2, § 263 ods.1 a § 396 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku a ustanoveniami\n§ 9 ods.1, § 10 ods.8, § 13a ods.1 písm. a), b), c) a e), § 15 písm. a) a b), § 16 ods.3, § 17 ods.1 a 2\na § 18 ods.3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len\n„Vyhláška“). Ako trovy konania boli priznané trovy právneho zastúpenia žalobkyne pozostávajúce\nz odmeny za osem úkonov právnej služby ( 1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom, 2./ písomné podanie na súd – žaloba zo dňa 27.08.2019, 3./ písomné podanie na súd –\nreplika zo dňa 09.01.2020, 4./ písomné podanie na súd – vyjadrenie žalobkyne z 16.01.2020, 5./ porada\ns klientom z 20.01.2023, 6./ písomné podanie na súd – čiastočné späťvzatie žaloby z 30.01.2023, 7./\núčasť na konaní pred súdom- zastupovanie žalobkyne na pojednávaní dňa 25.04.2023, 8./ písomné\npodanie na súd- odvolanie zo dňa 24.05.2023 ) podľa § 13a ods.1 písm. a), b) c) a e) Vyhlášky pri\nzákladnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 91,29 eur, čo pri siedmich\núkonoch právnej služby odmenených plnou sadzbou a jednom úkone odmenenom polovičnou sadzbou\n( odvolanie žalobkyne voči výroku rozsudku o trovách konania ) činí spolu 684,68 eur a po zvýšení\no náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2x 9,80 eur\n( za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2019), 2x 10,62 eur ( za úkony právnej služby poskytnuté\nv roku 2020) a 4x 12,52 eur ( za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2023) spolu činí 775,60 eur.\nSúd v rámci náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne priznal aj náhradu za stratu času advokáta\n\na náhradu cestovných výdavkov, čo po zvýšení odmeny o daň z pridanej hodnoty, ktorej je advokát\nplatiteľom činilo priznanú náhradu trov konania vo výške 943,08 eur. Vyšší súdny úradník nepriznal\nodmenu a náhradu za požadovaný úkon právnej služby- písomné podanie na súd zo dňa 27.10.2022 v\nktorom sa žiadalo nariadenie termínu pojednávania a bol zhrnutý skutkový a právny stav veci z dôvodu\nneúčelnosti, čo odôvodnil tým, že termíny pojednávania si súd určuje sám, na základe hospodárnosti\na časovej primeranosti a zhrnutie skutkového a právneho stavu veci bolo súdu známe z obsahu súdneho\nspisu č.SK-4C/37/2019 a navyše tento úkon nebol urobený na základe výzvy súdu.\n2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala\nv zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že právne úvahy VSÚ považuje za\nnesprávne. Ako uviedla, je potrebné zdôrazniť, že písomné podanie na súd zo dňa 27.10.2022, ktoré je\noznačené ako „1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania, 2.Podanie žalobcu – zhrnutie skutkového\na právneho stavu veci“ bolo podané takmer po 34 mesiacoch od posledného podania žalobkyne ( replika\nz 09.01.2020), pričom za celé toto obdobie žalobkyňa neevidovala vo veci žiaden úkon. Išlo teda podľa\nnej o neodôvodnený prieťah v konaní, na ktorý reagovala krátkou žiadosťou o nariadenie termínu\npojednávania a navyše toto podanie obsahovalo novú argumentáciu, ktorá nadväzovala na ( pre vec)\nvýznamnú právnu skutočnosť, že došlo k právoplatnému skončeniu tzv. pilotnej veci prejednávanej\nna Okresnom súde vo Svidníku pod sp. zn. 6C/29/2018. Išlo o právnu vec s identickým skutkovým\na právnym základom, v ktorej 43 žalobcov si od žalovanej uplatňovalo náhradu nemajetkovej ujmy,\nktorej právnym základom bol rovnaký bezpečnostný incident z 09.02.2017. Krajský súd v Prešove totiž\nrozsudkom z 30.03.2021 č.k. 13Co/7/2021-530 potvrdil prvoinštančný rozsudok do výšky nemajetkovej\nnáhrady 110,00 eur pre každého zo žalobcov a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Podstatné pre\nvec však bolo, že odvolací súd uznal citovaný bezpečnostný incident za právny základ uplatneného\nnároku. V tomto podaní sa vyjadrila aj k ďalším skutkovým a právnym aspektom predmetnej právnej veci,\npoukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) týkajúci sa sťažnosti č. 43514/15\nvo veci Catt proti Spojenému kráľovstvu. Argumentovala taktiež Rozsudkom Mestského súdu v Prahe\nz 29.08.2019 č.j. 22Co147/2019-155 a nadväzujúcim Uznesením Ústavného súdu ČR z 09.01.2020\nsp. zn. II.ÚS 4015/19 vo veci českého internetového obchodu www.mall.cz. Rovnako v tomto podaní\nprezentovala novú právnu argumentáciu o porušení práva na informačné sebaurčenie podľa čl. 10 ods. 3\nListiny základných práv a slobôd, ktorá bola prezentovaná v Náleze pléna Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl.\nÚS 24/10 z 22.03.2011. Poukázala na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu, ktorý akceptoval\njej argumentáciu a išlo teda podľa nej o podanie účelné, obsažné a vecné s doplnenou aj novou právnou\nargumentáciou, ktorá bola napokon vyvolaná aj citovaným rozsudkom odvolacieho súdu v skutkovo\na právne identickej veci. Tvrdila, že strany v konaní majú byť aktívne a sami predkladať a navrhovať\ndôkazy, prípadne ďalšiu argumentáciu a nečakať pritom na aktivitu, ani výzvy súdu, najmä v situácii,\nkde súd bol takmer 34 mesiacov nečinný a nemal objektívny dôvod vo veci nariadiť pojednávanie.\nŽalobkyňa poukázala aj na nepresnosť vo výroku napadnutého uznesenia, pretože trovy konania by\nmali byť zaplatené do súdom stanovenej lehoty od právoplatnosti uznesenia, nie od jeho doručenia.\nPoukazujúc na vyššie uvádzané považuje napadnuté uznesenie súdneho úradníka za nesprávne a\nnavrhuje, aby ho súd zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.066,62\neur na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a žiadala priznať\njej aj náhradu trov sťažnostného konania vo výške 125,04 eur.\n3. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala včas sťažnosť aj žalovaná prostredníctvom svojho\nzástupcu, v ktorej namietala oprávnenosť niektorých úkonov právnej služby tak, ako je uvedené v bode\n18. uznesenia. Podľa žalovanej, z rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie je tomuto známe, že\nna tunajšom súde boli v skutkovo a právne identickej veci podané žaloby na ochranu osobnosti 166\nžalobcov. V týchto konaniach 166 žalobcov sa opakoval veľký počet obsahovo aj formálne tých istých\núkonov, kedy každé ďalšie podanie na súd vyžadovalo len zmenu mena, bydliska, dátumu narodenia,\nspisovej značky a dátumu podania oproti podaniu použitému v inom konaní. Takéto úkony právnej služby\nnie je podľa nej možné považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatňovanie\nalebo bránenie práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014).\nV zmysle uvedeného by preto podľa žalovanej nemala byť súdom priznaná odmena za 5 úkonov\nprávnej služby spolu s režijným paušálom, a to za úkony: písomne podanie na súd – žaloba zo dňa\n27.08.2019; písomné podanie na súd - replika zo dňa 09.01.2020, písomné podanie na súd - vyjadrenie\nžalobcu zo dňa 16.01.2020, písomné podanie na súd – čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 31.01.2023\na odvolanie žalobkyne zo dňa 24.05.2023. Žalovaná poukazujúc na § 256 ods.2 CSP uviedla, že vo\nvzťahu k odmenenému úkonu právnej služby – čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 31.01.2023 okrem\n\nuž uvedených dôvodov nemal byť odmenený aj preto, lebo podľa zásady procesného zavinenia môže\nv konaní dôjsť aj k tzv. separácii trov konania, keď náhradu trov konania môže znášať aj strana, ktorá\nmala v konaní úspech, ak protistrane vzniknú trovy procesným zavinením inak v spore úspešnej strany.\nJe podľa nej bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že k zastaveniu konania čo do sumy 4.500,-eur\ndošlo procesným zavinením žalobkyne v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti, kedy žalobkyňa od\nzačiatku absolútne účelovo a šikanózne požadovala od nej od reality odtrhnutú sumu X.XXX,-XXX, preto\npriznanie trov za tento úkon je nielen v rozpore s § 256 ods.2 CSP, ale aj úplne absurdné. Z uvedených\ndôvodov namietala aj priznanie režijného paušálu za uvedené úkony právnej služby, teda sumy 2x 9,80\neur za úkony v roku 2019, 1x 10,62 eur za úkon v roku 2020 a 2x 12,52 eur za úkony v roku 2023.\nŽiadala uznesenie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.\n4. K sťažnosti žalovanej sa dňa 02.07.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila\nžalobkyňa, ktorá uviedla, že trovy v súdnom konaní patria strane (účastníkovi konania), ktorá bola\nv konaní úspešná. Právny zástupca úspešného účastníka je stále len platobným miestom. Preto\nnerozumie, aký vplyv by mali mať na jej nárok na náhradu trov konania iné neúspešné konania žalovanej,\nktoré sa jej vôbec netýkajú. Argumentácia o opakujúcich sa a obsahovo rovnakých právnych úkonoch\nmôže podľa nej platiť len pre samotnú žalovanú, keďže práve ona je účastníkom (stranou) vo viacerých\nsúdnych konaniach s identickým skutkovým aj právnym základom a vo všetkých týchto konaniach ju\nzastupuje ten istý právny zástupca. Proti žalovanej v týchto konaniach stojí vždy iný žalobca – iná\nosoba dotknutá tým istým bezpečnostným incidentom. K písomnému podaniu – čiastočnému späťvzatiu\nžaloby uviedla, že ide o dispozičný meritórny úkon, ktorým len reagovala na prax niektorých senátov\nodvolacieho súdu a korigovala výšku pôvodne uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Išlo podľa\nnej o vec, ktorá v podmienkach slovenského justičného prostredia ešte nebola judikovaná a preto\nbolo veľmi ťažké odhadnúť primeranosť náhrady, keď ani doposiaľ odvolacie senáty Krajského súdu\nv Prešove nie sú v tejto otázke jednotné. Všetky úkony právnej služby boli podľa nej vecné a účelné,\npreto súdny úradník rozhodol správne ak priznal ich náhradu a preto neodôvodnené sú aj výhrady\nk režijnému paušálu za dané úkony právnej služby. Žalovaná podľa nej naďalej navyšuje trovy konania\ntým, že napriek desiatkam právoplatných rozsudkov v skutkovo a právne identických veciach, kde súdy\njednoznačne konštatovali danosť právneho základu nárokov bezpečnostným incidentom dotknutých\nosôb a zodpovednosť žalovanej stále popiera svoju zodpovednosť a svoju pasívnu legitimáciu\nv konaní a proti takmer každému rozhodnutiu podáva opravné prostriedky v ktorých prezentuje súdmi\nopakovane odmietnutú argumentáciu. Navrhla sťažnosť žalovanej zamietnuť a priznať jej náhradu trov\nsťažnostného konania vo výške 125,04 eur.\n5. K sťažnosti žalobkyne sa dňa 15.07.2024 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o úkon\nprávnej služby „zhrnutie skutkového a právneho stavu veci“, každý úkon a každé platenie trov konania\ntreba posudzovať samostatne, čo platí aj pre trovy právnej služby, pričom tu od vyjadrenia žalovanej\nzo dňa 15.03.2021 nedošlo k žiadnej zmene skutkového alebo právneho stavu, neboli predložené\nnové dôkazy, nenastala zmena procesného postupu strán a nedošlo ani k žiadnej inej okolnosti,\nktorá by odôvodňovala predmetné podanie žalobkyne, na ktoré táto ani nebola súdom vyzvaná\na v ktorom ani nijako nereagovala na jej vyjadrenie zo dňa 15.03.2021. Dokument s označením „zhrnutie\nskutkového a právneho stavu veci“ s rovnakým obsahom podľa nej žalobkyňa produkovala pred každým\npojednávaním na ktorom malo byť vo veci rozhodnuté a to v každej jednej prejednávanej veci na\ntunajšom súde v skutkovo s práve identických veciach žalôb na ochranu osôb ( 166 žalobcov) a to\nbez ohľadu na to, či žalovaná v konaní produkovala predtým nejaké podanie na ktoré žalobkyňa\nnezareagovala alebo nie. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa\n22.09.2016, sp. zn. 13Co/20/2016 a tvrdila, že žalobkyňa aj predtým tomu istému senátu dala do\npozornosti tie isté skutočnosti ako uvádza v podaní z 27.10.2022, napr. v podaní zo dňa 28.09.2022\nv skutkovo a právne identickej veci sp.zn.SK-4C/36/2019, predsedovi senátu by tak určite postačovalo,\nak by mu dala žalobkyňa do pozornosti uvedené skutočnosti jeden krát. Má za to, že daný úkon právnej\nslužby nebol účelne vynaložený a jeho jediným cieľom za danej situácie bolo navyšovanie trov právneho\nzastúpenia v konaní na ťarchu žalovanej. Navrhla preto sťažnosť žalobkyne zamietnuť.\n6. Podľa § 239 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.\n7. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie sťažnosti.\n\n8. Podľa § 248 a § 249 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne o\nsťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.\n9. Podľa § 250 ods.1 a 2 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť\ndôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník\nviazaný právnym názorom súdu.\n10. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a\núčelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n11. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n12. Na základe citovanej právnej úpravy, po preskúmaní podanej sťažnosti žalobkyne a podanej\nsťažnosti žalovanej, vyúčtovania trov žalobkyne a obsahu spisu súd dospel k záveru, že napadnuté\nuznesenie je potrebné zmeniť a preto ho zmenil.\n13. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti žalobkyne, tá uznesenie vyššieho súdneho úradníka napadla len\nv tom rozsahu, v ktorom nebola jej priznaná v rámci náhrady trov konania aj náhrada trov právneho\nzastúpenia ( odmena a režijný paušál) za úkon právnej služby –písomné podanie na súd zo dňa\n27.10.2022, označené ako 1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie žalobcu- zhrnutie\nskutkového a právneho stavu veci a namietala tiež vyšším súdnym úradníkom určenú lehotu na plnenie.\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti žalovanej, tá uznesenie vyššieho súdneho úradníka napadla len v tom\nrozsahu, v ktorom boli priznané trovy právneho zastúpenia ( odmena a režijný paušál) za 5 úkonov\nprávnej služby, a to za ( 1./ žalobu, 2./ repliku, 3./ vyjadrenie žalobkyne z 16.01.2020, 4./ čiastočné\nspäťvzatie žaloby, 5./ odvolanie ).\n14. V zmysle ust.§ 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len\ndo uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. Keďže v uvedenej lehote daný rozsah rozšírený nebol,\nplatí, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti bolo tu ohraničené medzami,\nv ktorých sa sťažovatelia ( tu žalobkyňa a žalovaná ) domáhali preskúmania uznesenia súdneho\núradníka ( kvantitatívna stránka sťažnosti). Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje\no sťažnosti záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom, ale\nani menšom rozsahu než je uvedené sťažnosti ( k tomu podporne pozri Veľký komentár k Civilnému\nsporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, strana 881, výklad k § 243 – 246 CSP).\n15. Úlohou súdu preto bolo preskúmať správnosť uznesenia čo do vyjadrenia lehoty na plnenie a\ndôvodnosť priznania náhrady trov konania v podobe náhrady odmeny a režijného paušálu za úkon\nprávneho zástupcu žalobkyne zo dňa 27.10.2022 1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2.\nPodanie žalobcu- zhrnutie skutkového a právneho stavu ( čo žiadala prostredníctvom svojej sťažnosti\npriznať žalobkyňa ) a tiež dôvodnosť priznania náhrady trov konania v podobe náhrady odmeny\na režijného paušálu za úkony právneho zástupcu žalobkyne 1./ žalobu, 2./ repliku, 3./ vyjadrenie\nz 16.01.2020, 4./ čiastočné späťvzatie žaloby a 5./ odvolanie ( čo žiadala prostredníctvom svojej\nsťažnosti nepriznať žalobkyni žalovaná). V ostatnom rozsahu ( čo do ustálenia výšky tarifnej odmeny za\nten ktorý úkon právnej služby, ani čo do priznanej náhrady za stratu času a náhrady cestovných výdavkov\na ani čo do priznanej náhrady odmeny a režijného paušálu za úkony právnej služby prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ďalšia porada s klientom dňa 20.01.2023 a zastupovanie\nžalobkyne na pojednávaní dňa 25.04.2023) žalobkyňa ani žalovaná uznesenie nenapadli a nenamietali.\n16. Žalobkyňa dôvodne namietala nesprávne nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej\nslužby- 1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie žalobcu- zhrnutie skutkového\na právneho stavu veci zo dňa 27.10.2022. Na druhej strane, žalovaná dôvodne namietala nesprávne\npriznanie odmeny a režijného paušálu za úkon právnej služby- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa\n31.01.2023. Záver vyššieho súdneho úradníka, že bolo dôvodné priznať odmenu len za 8 z 9-ich\npožadovaných úkonov právnej služby bol preto v konečnom dôsledku správny, akurát nesprávne priznal\n\nodmenu za úkon právnej služby za ktorý ju podľa názoru súdu priznať nemal ( čiastočné späťvzatie\nžaloby zo dňa 31.01.2023) a nesprávne ju nepriznal za úkon právnej služby za ktorý ju priznať mal\n(1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie žalobcu- zhrnutie skutkového a právneho\nstavu veci zo dňa 27.10.2022). Preto samotná výška celkovej odmeny za úkony právnej služby ( keďže\ndôvodné bolo odmenenie 8-ich úkonov právnej služby ) určená v sume 684,68 eur ( 7 x 91,29 eur\na 1x polovičná sadzba ) bola v konečnom dôsledku určená správne, nesprávne bola určená len výška\nrežijného paušálu, lebo namiesto režijného paušálu za úkon právnej služby vykonaný v roku 2023 vo\nvýške 12,52 eur ( čiastočné späťvzatie žaloby) priznaný mal byť režijný paušál za úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2022 vo výške 11,63 eur (1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie\nžalobcu- zhrnutie skutkového a právneho stavu veci zo dňa 27.10.2022). Preto súd na základe podaných\nsťažností napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil.\n17. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v\nkonaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva ( § 251 CSP) a je úlohou všeobecných súdov\npri rozhodovaní o trovách osobitne posudzovať účelnosť výdavkov zastúpenia. Kategória účelnosti trov\nvychádza zo všeobecných zásad efektivity, primeranosti sporového konania a pri jej aplikácii treba\nzohľadniť praktickú a logickú rovnováhu (podporne napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. III. ÚS 113/2023 zo dňa 11.5.2023.) Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nIII. ÚS 436/2024 zo 7. 11. 2024\n( viď bod 21 jeho odôvodnenia) posúdenie obsahu úkonov, ktoré predchádzali či nasledovali po úkonoch,\nza ktoré súd priznáva náhradu odmeny je bezosporu nevyhnutnou súčasťou posúdenia toho, či bol\núkon odôvodnene, nevyhnutne a účelne vynaložený v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nKategória účelnosti trov vychádza zo všeobecných zásad efektivity, primeranosti sporového konania a pri\njej aplikácii treba zohľadniť praktickú a logickú rovnováhu. Účelnosť a dôvodnosť úkonov treba hodnotiť\nv závislosti od toho, či sa v konaní objavili nové a podstatné skutočnosti, pre ktoré bolo uskutočnenie\núkonu nevyhnutné.\n18. Preto v prípade ďalších písomných podaní strán na súd vo veci samej, realizovaných a\nuskutočňovaných už mimo režimu podľa § 167 CSP ( teda okrem žaloby, vyjadrenia k žalobe, repliky\na dupliky ) je potrebné z pohľadu rozhodovania o trovách konania vždy precízne a podrobne skúmať\nich nevyhnutnosť a účelnosť. Zároveň platí, že v štádiu už nariadeného ústneho pojednávania by\nmali strany svoje vyjadrenia v zásade prednášať až priamo tam, čo ale neznamená že nemôže byť\nv konkrétnom prípade účelné aj vyjadrenie mimo pojednávania. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, či\npríslušné vyjadrenie robí sa na výslovnú výzvu súdu na vyjadrenie sa, alebo či ho strana činí bez takej\nvýzvy, len z vlastnej iniciatívy.\n19. Podanie zo dňa 27.10.2022 označené ako 1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie\nžalobcu- zhrnutie skutkového a právneho stavu veci síce nebolo realizované na výzvu súdu, ale\nv okolnostiach súdenej veci bolo bezosporu účelné, nakoľko neobsahovalo len žiadosť o nariadenie\ntermínu pojednávania ( tá sama osebe by nebola účelným úkonom právnej služby vo veci samej)\nale obsahovalo aj pre spor relevantnú argumentáciu reagujúcu na to, že v konaní sa objavili nové\na podstatné skutočnosti, pre ktoré bolo uskutočnenie úkonu účelné. Žalobkyňa v ňom poukázala a\nargumentačne reagovala okrem iného na to, čo nastalo až po jej vyjadrení k duplike zo dňa 16.01.2020\na po písomnej reakcii žalovanej zo dňa 23.01.2020, a síce že bolo právoplatne rozhodnuté v „pilotnej“\nveci týkajúcej sa predmetného bezpečnostného incidentu rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo\ndňa 30.03.2021 č.k.13Co/7/2021-530, konkrétne a podrobne reagovala na toto rozhodnutie ( viď strana\n10 až 12 tohto jej podania). Koniec koncov, aj samotná žalovaná následne prostredníctvom právneho\nzástupcu a rovnako bez výzvy súdu, a to dokonca už v čase nariadeného pojednávania ( na ktoré\npredvolanie prevzal jej právny zástupca dňa 14.02.2023) reagovala vo veci ďalším samostatným\npísomným vyjadrením ( zo dňa 28.03.2023) v ktorom okrem iného rovnako poukazovala na predmetné\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Podanie žalobkyne zo dňa 27.10.2022 preto bolo účelné, nešlo o pre\nspor argumentačne nepriliehavé podanie, práve naopak, vynaloženie trov naň bolo v príčinnej súvislosti\ns presadzovaním procesného postoja žalobkyne k predmetu konania, nešlo len o opakovanie predošlej\nargumentácie alebo o úkon zjavne smerujúci len k navýšeniu trov konania, preto odmena a režijný paušál\nzaň mali byť zahrnuté do náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne. Uvedené v plnej miere platí aj pre\npísomné podanie žalobkyne- repliku zo dňa 09.01.2020 realizované po doručení vyjadrenia žalovanej\nk žalobe žalobkyni zo strany súdu, a aj pre následné vyjadrenie žalobkyne k duplike žalovanej zo dňa\n16.01.2020 na ktoré navyše bola žalobkyňa osobitne vyzvaná uznesením súdu zo dňa 14.01.2020\npričom aj v tomto predostrela pre vec podstatnú a novú argumentáciu.\n\n20. To ale podľa názoru súdu rozhodne neplatí pre úkon právnej služby – čiastočné späťvzatie žaloby\nzo dňa 31.01.2023, kde žalovaná dôvodne namietala nesprávnosť jeho odmenenia. Argumentácia\nžalobkyne, že išlo o dispozičný meritórny úkon, ktorým len reagovala na prax niektorých senátov\nodvolacieho súdu a korigovala výšku pôvodne uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, lebo išlo o vec,\nktorá ešte v podmienkach slovenského justičného prostredia nebola judikovaná a bolo preto ťažké\nodhadnúť primeranosť náhrady, kde ani odvolací súd nie je jednotný nič nemení na tom, že za výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva ( § 251 CSP)\nv žiadnom prípade nemôžu byť podľa názoru súdu považované výdavky spojené s úkonom, ktorým\nžalobca žalobu berie v časti späť nie pre správanie ( plnenie žalovaného ), ale zjavne práve v dôsledku\nnedôvodnosti jej podania v danej časti. Nejde v takom prípade ani o uplatňovanie a ani o bránenie práva.\nOdmenenie úkonu, ktorým žalobca potvrdzuje nedôvodnosť žaloby a tým dôvodnosť obrany žalovaného\nnemôže obstáť, navyše v situácii, kedy nič nebránilo realizovať čiastočné späťvzatie žaloby priamo na\npojednávaní.\n21. Skutočnosť, že v danom type konania sa žalobca považuje ( čo do nároku na náhradu trov konania )\nza plne úspešného ak bolo vyhovené základu nároku neznamená, že ( čo do výšky trov konania) je\núčelným úkon právnej služby, ktorým žalobu vlastným procesným zavinením berie v časti späť.\n22. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 457/2017 z 8. novembra 2017\n( ZNau 40/2017) „Pokiaľ ide o rozhodovanie o konkrétnej výške priznaného nároku na náhradu trov\nkonania, tak aj v prípade v spore suverénne (100 %) úspešného účastníka konania mu automaticky\nnemusí byť priznaná celá výška ním uplatneného nároku na náhradu trov konania v sume 100 %\ntejto ním uplatnenej náhrady, pretože aj v tomto prípade je všeobecný súd oprávnený priznať tomuto\núčastníkovi iba účelne vynaložené trovy konania na uplatnenie alebo bránenie práva. Z uvedeného\nteda vyplýva, že percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu účastníka konania na predmete sporu pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym\nvyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku“.\n23. Súd preto na základe sťažnosti žalovanej nepriznal odmenu a režijný paušál za úkon právnej služby\n– čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 31.01.2023.\n24. V ostatnej časti sťažnosť žalovanej súd nepovažoval za dôvodnú. Priznanie náhrady trov právneho\nzastúpenia za spísanie/podanie žaloby vo veci samej, repliky, vyjadrenia k duplike a odvolania\nproti výroku rozsudku o trovách konania bolo bezosporu dôvodné a plne po práve. Žalovaná\nopakovane poukazovala na to, že podania právneho zástupcu žalobkyne boli podobné s jej podaniami\nuskutočnenými v iných veciach, pričom opakovane nesprávne zamieňa žalobkyňu s jej právnym\nzástupcom, keď tvrdí, že „žalobca“ produkoval uvedené podania aj v iných veciach. Tu žalobkyňa\npritom v žiadnej inej žalovanou uvádzanej veci nevystupuje, nakoľko spoločným prvkom konaní na ktoré\nžalovaná poukazuje nie je osoba žalobcu ( ten je v každom spore iný) ale osoba žalovanej a právneho\nzástupcu žalobcu. Žalobkyňa preto správne poukázala na to, že nárok na náhradu trov konania je vždy\nnárokom strany sporu, nie zástupcu. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú,\na aj výdavky ktoré strana vynaložila v súvislosti s jej zastúpením pri realizácii základného práva na\nprávnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl.47 ods.2 Ústavy SR sú vždy považované za výdavky strany,\na to vrátane tých individuálnych výdavkov, ktoré v rámci výkonu zastúpenia vynaložil priamo zástupca.\nZástupca sporovej strany nemá v konaní zvrchované postavenie a jeho status je determinovaný\nprocesnou pozíciou zastupovaného. Preto situácia, kedy by súd konkrétnemu individuálnemu žalobcovi,\nktorý v spore musel sám znášať trovy konania a svojho právneho zastúpenia nepriznal náhradu týchto\ntrov napriek úspechu len preto, lebo už nejakí iní žalobcovia dostali za obsahovo podobné či také\nisté podania jeho advokáta náhradu trov konania bola by nielen v príkrom rozpore s elementárnou\nspravodlivosťou a ústavným princípom rovnosti všetkých subjektov v právach ( článok 12 ods.1 Ústavy),\nale mohla by viesť k absurdnému záveru, že rovnako na právach poškodení a v spore úplne v rovnakej\nmiere úspešní žalobcovia by náhradu trov, ktoré museli platiť buď dostali alebo nedostali na základe\núplne nepredvídateľných a nimi nijako neovplyvniteľných kritérií ( o ktorom nároku by sa rozhodlo skôr,\nalebo komu by z vôle súdu náhrada priznaná bola a komu nie). Každý z rôznych žalobcov v konaniach\nna ktoré žalovaná poukazovala musí platiť trovy svojho zastúpenia a nemôže im ich náhrada byť\nnepriznaná a nemôžu niektorí z nich doplatiť svojim majetkom na úspešné vedenie sporu a ujmu na\nsvojich osobnostných právach len preto, že majú jedného advokáta ( v okolnostiach a špecifikách veci\nje pritom logické, že si všetci poškodení zvolili advokáta ktorý sa jej venuje a pozná ju).\n\n25. Preto čo sa týka sťažnosti žalovanej, že napadnuté odmenené úkony nie je možné považovať\nza trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva, lebo\nv ,,hromadných“ žalobách 166 žalobcov sa opakoval veľký počet obsahovo aj formálne tých istých\núkonov, kedy každé ďalšie podanie na súd vyžadovalo len zmenu mena, bydliska, dátumu narodenia,\nspisovej značky a dátumu podania oproti podaniu použitému v inom konaní, v tejto časti súd má\nza to, že sťažnosť žalovanej nie je dôvodná. Súd sa v tejto časti plne stotožňuje s argumentáciou\nžalobkyne, nakoľko trovy konania boli priznané strane, ktorá bola v konaní úspešná, teda žalobkyni\na nie jej právnemu zástupcovi, ten je v zmysle civilného sporového poriadku len platobným miestom.\nPreto argumentácia o opakujúcich sa a obsahovo rovnakých právnych úkonoch môže platiť len pre\nsamotnú žalovanú, keďže práve ona je stranou vo viacerých súdnych konaniach s identickým skutkovým\naj právnym základom a vo všetkých týchto konaniach ju zastupuje ten istý právny zástupca. Proti\nžalovanej v týchto konaniach stojí vždy iný žalobca. Povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom,\nže súd uloží jednej zo strán nahradiť trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už\nzaplatila. Súd má za to, že napadnuté súdom priznané právne úkony boli vynaložené účelne na riadne\nuplatňovanie a bránenie práva. Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6\nMCdo 5/2013 zo dňa 19.03.2014 a rozhodnutie Ústavného súd SR II. ÚS 739/2014 zo dňa 06.11.2014,\npričom nesprávne interpretovala závery týchto rozhodnutí. Tieto rozhodnutia sa týkali nepriznanej\nnáhrady trov konania vedľajšieho účastníka v hromadných spotrebiteľských sporoch v porovnateľných,\nskutkovo a právne (v pomerne jednoduchých) veciach, do ktorých vedľajší účastník hromadne\nvstupoval, pričom jeho pôsobenie v konaniach spočívalo len v rutinnom automatickom namietaní\npremlčania uplatneného práva, pričom nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi bolo odôvodnené ich\nnadbytočnosťou a neúčelnosťou. Išlo o rozdielnu situáciu, preto tieto rozhodnutia nie je možné aplikovať\nv tomto sťažnostnom konaní, kde proti žalovanej stojí v každom konaní iný žalobca. Len žalovaná je\npráve stranou, ktorá je v týchto hromadných konaniach opakovane.\n26. Súd má za to, že sťažnosť žalovanej ani v časti napadnutého úkonu – odvolanie žalobkyne zo dňa\n24.05.2023 nie je dôvodná. Žalobkyňa využijúc svoje právo napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie\no trovách konania odvolaním a odvolací súd jej v uznesení zo dňa 10.10.2023 priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % ( viď druhý výrok uznesenia). Na rozdiel od\nniektorých iných obdobných odvolacích konaní v skutkovo a právne identických veciach žalovanej ( napr.\nprávoplatné uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. č.k.3Co/48/2023-174, 7Co/47/2023-168 alebo\n2Co/62/2023-209 ) kde iným žalobcom náhrada trov odvolacieho konania pri obdobných odvolaniach\npriznaná z dôvodov hodných osobitného zreteľa nebola, tu žalobkyni bol priznaný nárok na plnú náhradu\ntrov odvolacieho konania. Preto polemizovať o dôvodnosti a účelnosti samotného ňou podaného\nodvolania je podľa názoru súdu bezpredmetné.\n27. Súd k námietkam žalovanej uvedeným v jej sťažnosti poukazuje na to, že zmyslom a účelom náhrady\ntrov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej\nto priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním\nmusela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo\nkonanie pred všeobecným súdom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo\ndňa 17.12.2004). V danom prípade je nutné konštatovať, že žalobkyňa nepodala nedôvodnú žalobu, z\njej strany došlo k uplatneniu svojho práva v dôsledku konania žalovanej a teda trovy konania žalobkyni\nvznikli v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Súd rovnako ako v odôvodnení rozsudku\npoukazuje na to, že k navýšeniu trov konania prispelo tu aj správanie samotnej žalovanej, ktorá ani po\nrozhodnutiach odvolacieho súdu v obdobných veciach nijako nezmenila svoj postoj a stále namietala\nnielen výšku, ale stále aj základ nároku.\n28. Vzhľadom k uvedenému súd zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo vzťahu k výške\nnáhrady trov konania tak, že tieto vyčíslil na sumu XXX,XX eur. Priznané trovy právneho zastúpenia\npozostávajú z odmeny za celkovo 8 úkonov právnej služby vo výške spolu 684,68 eur, z toho 7\nje odmenených plnou sadzbou tarifnej odmeny 91,29 eur, keď takúto výšku tarifnej odmeny za 1\núkon žalovaná v sťažnosti ani nenamietala ( 1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom, 2./ žaloba 3./ replika, 4./ vyjadrenie zo dňa 16.01.2020 k duplike, 5./ podanie žalobkyne zo\ndňa 27.10.2022, 6./ ďalšia porada s klientom dňa 20.01.2023, 7./ účasť na pojednávaní dňa 25.04.2023)\na jeden polovičnou sadzbou ( odvolanie ). Po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné\nvýdavky a miestne prepravné / režijný paušál / za 8 hore uvedených úkonov právnej služby vo výške\n90,03 eur ( 2 á 9,80 eur + 2 á 10,62 eur + 1 á 11,63 eur + 3 á 12,52 eur) podľa § 16 ods.3 tejto\n\nVyhlášky a pripočítaní stranami nenamietanej náhrady za stratu času vo výške spolu 8,35 eur a stranami\nnenamietanej náhrady cestovných výdavkov vo výške spolu 1,95 eur tak ako boli priznané a odôvodnené\nv uznesení vyššieho súdneho úradníka činí na trovách právneho zastúpenia a náhradách spolu 785,01\neur. Po zvýšení tejto odmeny a náhrad o daň z priadnej hodnoty z priznanej sumy podľa § 18 ods.3\nVyhlášky a § 9, 10 a § 27 ods.1 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( 23 % z 785,01 eur, čo sa\nrovná 180,55 eur), k tomu podporne napr. Uznesenie Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 6T/358/1994, zo\n4. januára 2012, alebo Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 4 Tz 6/2006, z 22. marca\n2006 tak celkové trovy konania v podobe trov právneho zastúpenia žalobkyne predstavujú sumu XXX,XX\neur.\n29. Trovy konania je žalovaná v zmysle ust. § 263 ods.1 CSP povinná zaplatiť k rukám advokáta\nzastupujúceho žalobkyňu.\n30. Čo sa týka trov konania o podanej sťažnosti, ktorých náhradu uplatnila si tu len žalobkyňa, o tých súd\nvôbec nerozhodoval z dôvodu nedostatku právomoci a zákonného podkladu na také rozhodnutie. Súd\nv tejto súvislosti poukazuje na aktuálne uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky ( PLz.\nÚS 2/2024-8) zo dňa 18.12.2024 zjednocujúce odchylné právne názory v súvislosti s rozhodovaním\nvšeobecných súdov o náhrade trov sťažnostného konania takto: V rozpore so základným právom na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s právom na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právny názor, podľa ktorého\nsudca súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o sťažnosti podľa § 239 Civilného sporového poriadku\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške\nnáhrady trov konania, má právomoc rozhodnúť aj o náhrade trov, ktoré stranám vznikli v súvislosti s\nrozhodovaním o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.\nAko uviedol Ústavný súd SR v predmetnom uznesení, v ustanoveniach o sťažnosti ako osobitného\nprostriedku nápravy nesprávnosti uznesení vyššieho súdneho úradníka niet žiadnych ustanovení o tom,\nže by všeobecným súdom bola daná právomoc osobitne rozhodovať o trovách „sťažnostného“ konania.\nPreto ani zo systematického pohľadu na zákonnú úpravu náhrady trov konania nemožno dospieť k\nzáveru, že CSP predpokladá alebo súdom prvej inštancie zveruje právomoc rozhodovať o náhrade trov\nsťažnosti potom, keď o náhrade trov konania prvej inštancie bolo rozhodnuté v súlade so zákonom v\nrozhodnutí, ktorým konanie na tejto inštancii všeobecného súdnictva končí. Rozhodovanie o náhrade\ntrov konania nie je cieľom sporového konania, ale zjednodušeným a koncentrovaným nástrojom na\nzabezpečenie náhrady ujmy, ktorá strane vznikla v súvislosti s uplatňovaním jej hmotného práva. Preto\nnie je dôvod na to, aby takáto sprievodná vedľajšia rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, ktoré sa\nrealizuje v jeho prvej inštancii, bola vôbec rozložená do nekonečného množstva rozhodnutí o trovách\njednotlivých štádií konania, napríklad aj v súvislosti so sťažnosťou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho\núradníka. Zo zákonnej právnej úpravy je preto zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o sťažnosti\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemá žiadny zákonný podklad na to, aby vôbec o náhrade\ntrov „sťažnostného konania“ rozhodoval. Podľa názoru Ústavného súdu je preto rozhodovanie o\nnáhrade trov konania pri rozhodovaní o sťažnosti podľa § 239 CSP proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania zjavne mylným konštruktom, ktorý je\nv rozpore so zákonom. To zakladá jeho rozpor s ústavnými právami na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. ( § 355 ods.2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b32b675-f06a-420a-b120-b488b9b35d26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2024.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2024.1"}, {"guid": "ussr:0eafb70f-6449-48c0-a347-9c670171ef34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.436.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 436/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 436/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.436.2024.2"}, {"guid": "ussr:37ea6b97-c4df-4795-96f1-ec0c2da8febb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.113.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.113.2023.2"}, {"guid": "ussr:12cffc39-4449-4f34-a11e-f034dd615bf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.1"}, {"guid": "ussr:08992a8c-8de5-4b00-9a78-87c3f347b1b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 739/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 739/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08992a8c-8de5-4b00-9a78-87c3f347b1b4"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 703, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}, {"guid": "518dbf24-a7f1-4d34-b508-8db9b6e67c35:dedf5f07-d0c1-4477-accf-73df2ff541f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/62/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/62/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/518dbf24-a7f1-4d34-b508-8db9b6e67c35:dedf5f07-d0c1-4477-accf-73df2ff541f4"}, {"guid": "d329f48b-05c3-41dc-94da-15954e70c875:65f6c721-5048-497f-8e0d-6452bed6e7f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/47/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/47/2023 z 21. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-08-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d329f48b-05c3-41dc-94da-15954e70c875:65f6c721-5048-497f-8e0d-6452bed6e7f1"}, {"guid": "731d90e0-b880-4395-874b-127707f4843d:a95077fb-2757-4ef5-9f66-f7c5ef811fd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/7/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/731d90e0-b880-4395-874b-127707f4843d:a95077fb-2757-4ef5-9f66-f7c5ef811fd2"}, {"guid": "fa2c1258-2dd8-477e-9461-9176c2a9776a:58c8bd76-0211-4882-9f07-ecb9ab6eb399", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/20/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/20/2016 z 22. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-09-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fa2c1258-2dd8-477e-9461-9176c2a9776a:58c8bd76-0211-4882-9f07-ecb9ab6eb399"}], "citovane_v": []}