{"guid": "a15f851e-dc85-438c-8e16-4361bd25d61e:972e2efd-c035-436f-8abf-e0d73c0c5e29", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201261.4", "spisova_znacka": "SK-5C/28/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-5C/28/2019 z 26. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Bardejov z 26. februára 2025, sp. zn. SK-5C/28/2019, ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201261.4", "identifikacne_cislo": "8619201261", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/972e2efd-c035-436f-8abf-e0d73c0c5e29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201261.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201261.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201261.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\nSK-5C/28/2019\n8619201261\n26. 02. 2025\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2025:8619201261.4\n\nUznesenie\nOkresný súd Bardejov v spore žalobkyne A. B., C. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F.\nzastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov proti\nžalovanej Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35 697 270 zastúpenej\nAdvokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o., so sídlom Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava-mestská\nčasť Nové Mesto, IČO: 46 759 875 o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv vo\nvýške X.XXX,-XXX, o sťažnosti žalobkyne zo dňa 30.11.2023 a sťažnosti žalovanej zo dňa 13.12.2023\nproti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. B./XX/XXXX-XXX zo dňa 16.11.2023 takto\nrozhodol:\nM e n í uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k. B./XX/XXXX-XXX zo dňa 16.11.2023 tak, že žalovaná\nj e p o v i n n á nahradiť žalobkyni k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Ambróza Motyku,\nadvokáta trovy konania vo výške XXX,XX eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia\nodôvodnenie:\n1. Uznesením č. k. B./XX/XXXX-XXX zo dňa 16.11.2023, ktoré vydal vyšší súdny úradník bola žalovanej\nuložená povinnosť zaplatiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške\n971,44 eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Vyšší súdny úradník rozhodoval\no výške náhrady trov konania, nárok na náhradu ktorých v rozsahu 100 % bol žalobkyni priznaný\nrozsudkom súdu zo dňa 28.03.2023, G./XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove\nzo dňa 11.07.2023 č.k.16Co/11/2023-183, ktorý právoplatnosť vo výroku o trovách konania nadobudol\ndňa 21.09.2023. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ustanovenia § 251, § 255 ods.1, § 262\nods.1 a 2, § 263 ods.1 a § 396 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku a ustanoveniami § 9 ods.1, §\n10 ods.8, § 13a ods.1 písm. a), b), c) a e), § 15 písm. a) a b), § 16 ods.3, § 17 ods.1 a 2 a § 18 ods.3\nVyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Vyhláška“). Ako\ntrovy konania boli priznané trovy právneho zastúpenia žalobkyne pozostávajúce z odmeny za deväť\núkonov právnej služby ( 1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2./ písomné\npodanie na súd – žaloba zo dňa 11.07.2019, 3./ písomné podanie na súd – replika zo dňa 11.12.2019, 4./\nporada s klientom z 27.01.2023, 5./ písomné podanie na súd – čiastočné späťvzatie žaloby z 30.01.2023,\n6./ účasť na konaní pred súdom- zastupovanie žalobkyne na pojednávaní dňa 03.03.2023, 7./ účasť\nna konaní pred súdom- zastupovanie žalobkyne na pojednávaní dňa 28.03.2023, 8./ písomné podanie\nna súd- odvolanie zo dňa 31.03.2023 a 9./ písomné podanie na súd- stanovisko žalobkyne zo dňa\n06.06.2023) podľa § 13a ods.1 písm. a), b) c) a e) Vyhlášky pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za\njeden úkon právnej služby vo výške 91,29 eur, čo pri šiestich úkonoch právnej služby odmenených plnou\nsadzbou a troch úkonoch odmenených polovičnou sadzbou ( zastúpenie na pojednávaní dňa 28.03.2023\nna ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku, odvolanie žalobkyne voči výroku rozsudku o trovách konania\na stanovisko žalobkyne v tomto odvolacom konaní ) činí spolu 684,69 eur a po zvýšení o náhradu\nvýdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 3x 9,80 ( za úkony právnej\nslužby poskytnuté v roku 2019) a 6x 12,52 eur ( za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2023) spolu\nčiní 789,21 eur. Súd v rámci náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne priznal aj náhradu za stratu\n\nčasu advokáta a náhradu cestovných výdavkov, čo po zvýšení odmeny o daň z pridanej hodnoty, ktorej\nje advokát platiteľom činilo priznanú náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur. Vyšší súdny úradník\nnepriznal odmenu a náhradu za požadovaný úkon právnej služby- písomné podanie na súd zo dňa\n27.10.2022 v ktorom sa žiadalo nariadenie termínu pojednávania a bol zhrnutý skutkový a právny stav\nveci z dôvodu neúčelnosti, čo odôvodnil tým, že termíny pojednávania si súd určuje sám, na základe\nhospodárnosti a časovej primeranosti a zhrnutie skutkového a právneho stavu veci bolo súdu známe\nz obsahu súdneho spisu G./XX/XXXX a navyše tento úkon nebol urobený na základe výzvy súdu.\n2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala\nv zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že právne úvahy VSÚ považuje za\nnesprávne. Ako uviedla, je potrebné zdôrazniť, že písomné podanie na súd zo dňa 27.10.2022, ktoré je\noznačené ako „1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania, 2.Podanie žalobcu – zhrnutie skutkového\na právneho stavu veci“ bolo podané takmer po 3 rokoch od posledného podania žalobkyne ( replika\nz 11.12.2019), pričom za celé toto obdobie žalobkyňa neevidovala vo veci žiaden úkon. Išlo teda podľa\nnej o neodôvodnený prieťah v konaní, na ktorý reagovala krátkou žiadosťou o nariadenie termínu\npojednávania a navyše toto podanie obsahovalo novú argumentáciu, ktorá nadväzovala na ( pre vec)\nvýznamnú právnu skutočnosť, že došlo k právoplatnému skončeniu tzv. pilotnej veci prejednávanej\nna Okresnom súde vo Svidníku pod sp. zn. 6C/29/2018. Išlo o právnu vec s identickým skutkovým\na právnym základom, v ktorej 43 žalobcov si od žalovanej uplatňovalo náhradu nemajetkovej ujmy,\nktorej právnym základom bol rovnaký bezpečnostný incident z 09.02.2017. Krajský súd v Prešove totiž\nrozsudkom z 30.03.2021 č.k. 13Co/7/2021-530 potvrdil prvoinštančný rozsudok do výšky nemajetkovej\nnáhrady 110,00 eur pre každého zo žalobcov a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Podstatné pre\nvec však bolo, že odvolací súd uznal citovaný bezpečnostný incident za právny základ uplatneného\nnároku. V tomto podaní sa vyjadrila aj k ďalším skutkovým a právnym aspektom predmetnej právnej veci,\npoukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX\nvo veci Catt proti Spojenému kráľovstvu. Argumentovala taktiež Rozsudkom Mestského súdu v Prahe\nz 29.08.2019 č.j. 22Co 147/2019-155 a nadväzujúcim Uznesením Ústavného súdu ČR z 09.01.2020\nsp.zn. II.ÚS 4015/19 vo veci českého internetového obchodu www.mall.cz. Rovnako v tomto podaní\nprezentovala novú právnu argumentáciu o porušení práva na informačné sebaurčenie podľa čl. 10 ods.\n3 Listiny základných práv a slobôd, ktorá bola prezentovaná v Náleze pléna Ústavného súdu ČR sp.\nzn. Pl. ÚS 24/10 z 22.03.2011. Išlo teda podľa nej o podanie účelné, obsažné a vecné s doplnenou aj\nnovou právnou argumentáciou, ktorá bola napokon vyvolaná aj citovaným rozsudkom odvolacieho súdu\nv skutkovo a právne identickej veci. Tvrdila, že strany v konaní majú byť aktívne a sami predkladať a\nnavrhovať dôkazy, prípadne ďalšiu argumentáciu a nečakať pritom na aktivitu, ani výzvy súdu, najmä\nv situácii, kde súd bol takmer 3 roky nečinný a nemal objektívny dôvod vo veci nariadiť pojednávanie.\nŽalobkyňa poukázala aj na nepresnosť vo výroku napadnutého uznesenia, pretože trovy konania by\nmali byť zaplatené do súdom stanovenej lehoty od právoplatnosti uznesenia, nie od jeho doručenia.\nPoukazujúc na vyššie uvádzané považuje napadnuté uznesenie súdneho úradníka za nesprávne a\nnavrhuje, aby ho súd zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.095,20\neur na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a žiadala priznať\njej aj náhradu trov sťažnostného konania vo výške 69,80 eur.\n3. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala včas sťažnosť aj žalovaná prostredníctvom svojho\nzástupcu, v ktorej namietala oprávnenosť niektorých úkonov právnej služby tak, ako je uvedené v bode\n18. uznesenia. Podľa žalovanej, z rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie je tomuto známe, že\nna tunajšom súde boli v skutkovo a právne identickej veci podané žaloby na ochranu osobnosti 166\nžalobcov. V týchto konaniach 166 žalobcov sa opakoval veľký počet obsahovo aj formálne tých istých\núkonov, kedy každé ďalšie podanie na súd vyžadovalo len zmenu mena, bydliska, dátumu narodenia,\nspisovej značky a dátumu podania oproti podaniu použitému v inom konaní. Takéto úkony právnej služby\nnie je podľa nej možné považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatňovanie alebo\nbránenie práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014). V zmysle\nuvedeného by preto podľa žalovanej nemala byť súdom priznaná odmena za 5 úkonov právnej služby\nspolu s režijným paušálom, a to za úkony: písomne podanie na súd – žaloba zo dňa 11.07.2019; písomné\npodanie na súd - replika zo dňa 11.12.2019, písomné podanie na súd – čiastočné späťvzatie žaloby zo\ndňa 30.01.2023, odvolanie žalobkyne zo dňa 31.03.2023 a stanovisko žalobkyne zo dňa 06.06.2023.\nŽalovaná namietala aj úkon právnej služby – ďalšia porada s klientom zo dňa 27.01.2023 v čase od\n09:00 hod. do 10:10 hod., nakoľko má za to, že tento úkon (ak vôbec k nemu došlo, resp. nedošlo len\nformálne) nebol účelne vynaložený a jeho jediným cieľom bolo len navyšovanie trov na ťarchu žalovanej.\n\nV konaní podľa nej nedošlo k žiadnej zmene skutkového alebo právneho stavu, neboli predložené nové\ndôkazy, nenastala zmena procesného postupu strán a nedošlo ani k žiadnej inej novej okolnosti, ktoré\nby po prvej porade s klientom odôvodňovali ďalšiu poradu, navyše v trvaní viac ako jednu hodinu.\nŽalovaná poukazujúc na § 256 ods.2 CSP uviedla, že vo vzťahu k odmenenému úkonu právnej služby\n– čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 30.01.2023 okrem už uvedených dôvodov nemal byť odmenený aj\npreto, lebo podľa zásady procesného zavinenia môže v konaní dôjsť aj k tzv. separácii trov konania, keď\nnáhradu trov konania môže znášať aj strana, ktorá mala v konaní úspech, ak protistrane vzniknú trovy\nprocesným zavinením inak v spore úspešnej strany. Je podľa nej bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,\nže k zastaveniu konania čo do sumy 4.500,-eur došlo procesným zavinením žalobkyne v dôsledku\nspäťvzatia žaloby v tejto časti, kedy žalobkyňa od začiatku absolútne účelovo a šikanózne požadovala\nod nej od reality odtrhnutú sumu 5.000,-eur, preto priznanie trov za tento úkon je nielen v rozpore s §\n256 ods.2 CSP, ale aj úplne absurdné. Z uvedených dôvodov namietala aj priznanie režijného paušálu\nza uvedené úkony právnej služby, teda sumy 2x 9,80 eur za úkony v roku 2019 a 3x 12,52 eur za úkony\nv roku 2023. Žiadala uznesenie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie\nkonanie.\n4. K sťažnosti žalovanej sa dňa 03.07.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila\nžalobkyňa, ktorá uviedla, že trovy v súdnom konaní patria strane (účastníkovi konania), ktorá bola\nv konaní úspešná. Právny zástupca úspešného účastníka je stále len platobným miestom. Preto\nnerozumie, aký vplyv by mali mať na jej nárok na náhradu trov konania iné neúspešné konania žalovanej,\nktoré sa jej vôbec netýkajú. Argumentácia o opakujúcich sa a obsahovo rovnakých právnych úkonoch\nmôže podľa nej platiť len pre samotnú žalovanú, keďže práve ona je účastníkom (stranou) vo viacerých\nsúdnych konaniach s identickým skutkovým aj právnym základom a vo všetkých týchto konaniach ju\nzastupuje ten istý právny zástupca. Proti žalovanej v týchto konaniach stojí vždy iný žalobca – iná\nosoba dotknutá tým istým bezpečnostným incidentom. K písomnému podaniu – čiastočnému späťvzatiu\nžaloby uviedla, že ide o dispozičný meritórny úkon, ktorým len reagovala na prax niektorých senátov\nodvolacieho súdu a korigovala výšku pôvodne uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Išlo podľa\nnej o vec, ktorá v podmienkach slovenského justičného prostredia ešte nebola judikovaná a preto\nbolo veľmi ťažké odhadnúť primeranosť náhrady, keď ani doposiaľ odvolacie senáty Krajského súdu\nv Prešove nie sú v tejto otázke jednotné. K namietanej ďalšej porade s klientom dňa 27.01.2023\nuviedla, že žalobkyňa podpísala plnomocenstvo právnemu zástupcovi dňa 08.07.2019 a toho istého dňa\nbola v advokátskej kancelárii vykonaná prvá porada s klientom. Dňa 11.07.2019 bola súdu doručená\nžaloba, ku ktorej sa žalovaná vyjadrila a následne boli realizované ďalšie podania strán sporu. Až\ndňa 27.01.2023 (po 3,5 roku od podania žaloby a od prvej porady) sa uskutočnila v advokátskej\nkancelárii ďalšia porada, ktorá bola vecná a účelná. Klient bol oboznámený s doterajším priebehom\nkonania, s písomnými podaniami oboch strán sporu a s rozhodovacou praxou odvolacích súdov\nv skutkovo a právne identických veciach iných žalobcov a na základe toho dal advokátovi pokyn\nna čiastočné späťvzatie žaloby po predchádzajúcej konzultácii a vysvetlení veci. Navyše, už na deň\n03.03.2023 bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie a preto mala žalobkyňa rozhodne právo\nžiadať o poradu so svojim právnym zástupcom, ktorá preto nemôže byť považovaná za neúčelnú. Všetky\núkony právnej služby boli podľa nej vecné a účelné, preto súdny úradník rozhodol správne ak priznal\nich náhradu a preto neodôvodnené sú aj výhrady k režijnému paušálu za dané úkony právnej služby.\nŽalovaná podľa nej naďalej navyšuje trovy konania tým, že napriek desiatkam právoplatných rozsudkov\nv skutkovo a právne identických veciach, kde súdy jednoznačne konštatovali danosť právneho základu\nnárokov bezpečnostným incidentom dotknutých osôb a zodpovednosť žalovanej stále popiera svoju\nzodpovednosť a svoju pasívnu legitimáciu v konaní a proti takmer každému rozhodnutiu podáva\nopravné prostriedky v ktorých prezentuje súdmi opakovane odmietnutú argumentáciu. Navrhla sťažnosť\nžalovanej zamietnuť a priznať jej náhradu trov sťažnostného konania vo výške 125,04 eur.\n5. K sťažnosti žalobkyne sa dňa 16.07.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila\nžalovaná, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o úkon právnej služby „zhrnutie skutkového a právneho stavu veci“,\nkaždý úkon a každé platenie trov konania treba posudzovať samostatne, čo platí aj pre trovy právnej\nslužby, pričom tu od vyjadrenia žalovanej zo dňa 22.01.2021 nedošlo k žiadnej zmene skutkového\nalebo právneho stavu, neboli predložené nové dôkazy, nenastala zmena procesného postupu strán\na nedošlo ani k žiadnej inej okolnosti, ktorá by odôvodňovala predmetné podanie žalobkyne, na ktoré\ntáto ani nebola súdom vyzvaná a v ktorom ani nijako nereagovala na jej vyjadrenie zo dňa 22.01.2021.\nDokument s označením „zhrnutie skutkového a právneho stavu veci“ s rovnakým obsahom podľa\nnej žalobkyňa produkovala bezprostredne pred každým pojednávaním na ktorom malo byť vo veci\n\nrozhodnuté a to v každej jednej prejednávanej veci na tunajšom súde v skutkovo s práve identických\nveciach žalôb na ochranu osôb ( 166 žalobcov) a to bez ohľadu na to, či žalovaná v konaní produkovala\npredtým nejaké podanie na ktoré žalobkyňa nezareagovala alebo nie. V tejto súvislosti poukázala na\nuznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.09.2016, sp. zn. 13Co/20/2016 a tvrdila, že žalobkyňa aj\npredtým tomu istému senátu dala do pozornosti tie isté skutočnosti ako uvádza v podaní z 27.10.2022,\nnapr. v podaní zo dňa 15.06.2022 v skutkovo a práve identickej veci B./X/XXXX, predsedovi senátu by\ntak určite postačovalo, ak by mu dala žalobkyňa do pozornosti uvedené skutočnosti jeden krát. Má za\nto, že daný úkon právnej služby nebol účelne vynaložený a jeho jediným cieľom za danej situácie bolo\nnavyšovanie trov právneho zastúpenia v konaní na ťarchu žalovanej. Navrhla preto sťažnosť žalobkyne\nzamietnuť.\n6. Podľa § 239 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.\n7. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie sťažnosti.\n8. Podľa § 248 a § 249 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne o\nsťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.\n9. Podľa § 250 ods.1 a 2 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť\ndôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník\nviazaný právnym názorom súdu.\n10. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a\núčelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n11. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n12. Na základe citovanej právnej úpravy, po preskúmaní podanej sťažnosti žalobkyne a podanej\nsťažnosti žalovanej, vyúčtovania trov žalobkyne a obsahu spisu súd dospel k záveru, že napadnuté\nuznesenie je potrebné zmeniť a preto ho zmenil.\n13. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti žalobkyne, tá uznesenie vyššieho súdneho úradníka napadla len\nv tom rozsahu, v ktorom nebola jej priznaná v rámci náhrady trov konania aj náhrada trov právneho\nzastúpenia ( odmena a režijný paušál) za úkon právnej služby –písomné podanie na súd zo dňa\n27.10.2022, označené ako 1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie žalobcu- zhrnutie\nskutkového a právneho stavu veci a namietala tiež vyšším súdnym úradníkom určenú lehotu na plnenie.\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti žalovanej, tá uznesenie vyššieho súdneho úradníka napadla len v tom\nrozsahu, v ktorom boli priznané trovy právneho zastúpenia ( odmena a režijný paušál) za 6 úkonov\nprávnej služby, a to za ( 1./ žalobu, 2./ repliku, 3./ čiastočné späťvzatie žaloby, 4./ odvolanie, 5./\nstanovisko žalobkyne v odvolacom konaní a 6./ ďalšiu poradu s klientom).\n14. V zmysle ust.§ 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len\ndo uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. Keďže v uvedenej lehote daný rozsah rozšírený nebol,\nplatí, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti bolo tu ohraničené medzami,\nv ktorých sa sťažovatelia ( tu žalobkyňa a žalovaná ) domáhali preskúmania uznesenia súdneho\núradníka ( kvantitatívna stránka sťažnosti). Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje\no sťažnosti záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom, ale\nani menšom rozsahu než je uvedené sťažnosti ( k tomu podporne pozri Veľký komentár k Civilnému\nsporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, strana 881, výklad k § 243 – 246 CSP).\n15. Úlohou súdu preto bolo preskúmať správnosť uznesenia čo do vyjadrenia lehoty na plnenie a\ndôvodnosť priznania náhrady trov konania v podobe náhrady odmeny a režijného paušálu za úkon\n\nprávneho zástupcu žalobkyne zo dňa 27.10.2022 1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2.\nPodanie žalobcu- zhrnutie skutkového a právneho stavu ( čo žiadala prostredníctvom svojej sťažnosti\npriznať žalobkyňa ) a tiež dôvodnosť priznania náhrady trov konania v podobe náhrady odmeny\na režijného paušálu za úkony právneho zástupcu žalobkyne 1./ žalobu, 2./ repliku, 3./ čiastočné\nspäťvzatie žaloby, 4./ odvolanie, 5./ stanovisko v odvolacom konaní a 6./ ďalšiu poradu s klientom ( čo\nžiadala prostredníctvom svojej sťažnosti nepriznať žalobkyni žalovaná). V ostatnom rozsahu ( čo do\nustálenia výšky tarifnej odmeny za ten ktorý úkon právnej služby, ani čo do priznanej náhrady za stratu\nčasu a náhrady cestovných výdavkov a ani čo do priznanej náhrady odmeny a režijného paušálu za\núkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a zastupovanie\nžalobkyne na pojednávaní dňa 03.03.2023 a 28.03.2023) žalobkyňa ani žalovaná uznesenie nenapadli\na nenamietali.\n16. Žalobkyňa dôvodne namietala nesprávne nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej\nslužby- 1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie žalobcu- zhrnutie skutkového\na právneho stavu veci zo dňa 27.10.2022. Na druhej strane, žalovaná dôvodne namietala nesprávne\npriznanie odmeny a režijného paušálu za úkon právnej služby- čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa\n30.01.2023. Záver vyššieho súdneho úradníka, že bolo dôvodné priznať odmenu len za 9 z 10-ich\npožadovaných úkonov právnej služby bol preto v konečnom dôsledku správny, akurát nesprávne priznal\nodmenu za úkon právnej služby za ktorý ju podľa názoru súdu priznať nemal ( čiastočné späťvzatie\nžaloby zo dňa 30.01.2023) a nesprávne ju nepriznal za úkon právnej služby za ktorý ju priznať mal\n(1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie žalobcu- zhrnutie skutkového a právneho\nstavu veci zo dňa 27.10.2022). Preto samotná výška celkovej odmeny za úkony právnej služby ( keďže\ndôvodné bolo odmenenie 9-ich úkonov právnej služby ) určená v sume 684,69 eur ( 6 x 91,29 eur\na 3x polovičná sadzba ) bola v konečnom dôsledku určená správne, nesprávne bola určená len výška\nrežijného paušálu, lebo namiesto režijného paušálu za úkon právnej služby vykonaný v roku 2023 vo\nvýške 12,52 eur ( čiastočné späťvzatie žaloby) priznaný mal byť režijný paušál za úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2022 vo výške 11,63 eur (1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie\nžalobcu- zhrnutie skutkového a právneho stavu veci zo dňa 27.10.2022). Preto súd na základe podaných\nsťažností napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil.\n17. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v\nkonaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva ( § 251 CSP) a je úlohou všeobecných súdov\npri rozhodovaní o trovách osobitne posudzovať účelnosť výdavkov zastúpenia. Kategória účelnosti trov\nvychádza zo všeobecných zásad efektivity, primeranosti sporového konania a pri jej aplikácii treba\nzohľadniť praktickú a logickú rovnováhu (podporne napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. III. ÚS 113/2023 zo dňa 11.5.2023.) Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nIII. ÚS 436/2024 zo 7. 11. 2024\n( viď bod 21 jeho odôvodnenia) posúdenie obsahu úkonov, ktoré predchádzali či nasledovali po úkonoch,\nza ktoré súd priznáva náhradu odmeny je bezosporu nevyhnutnou súčasťou posúdenia toho, či bol\núkon odôvodnene, nevyhnutne a účelne vynaložený v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nKategória účelnosti trov vychádza zo všeobecných zásad efektivity, primeranosti sporového konania a pri\njej aplikácii treba zohľadniť praktickú a logickú rovnováhu. Účelnosť a dôvodnosť úkonov treba hodnotiť\nv závislosti od toho, či sa v konaní objavili nové a podstatné skutočnosti, pre ktoré bolo uskutočnenie\núkonu nevyhnutné.\n18. Preto v prípade ďalších písomných podaní strán na súd vo veci samej, realizovaných a\nuskutočňovaných už mimo režimu podľa § 167 CSP ( teda okrem žaloby, vyjadrenia k žalobe, repliky\na dupliky ) je potrebné z pohľadu rozhodovania o trovách konania vždy precízne a podrobne skúmať\nich nevyhnutnosť a účelnosť. Zároveň platí, že v štádiu už nariadeného ústneho pojednávania by\nmali strany svoje vyjadrenia v zásade prednášať až priamo tam, čo ale neznamená že nemôže byť\nv konkrétnom prípade účelné aj vyjadrenie mimo pojednávania. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, či\npríslušné vyjadrenie robí sa na výslovnú výzvu súdu na vyjadrenie sa, alebo či ho strana činí bez takej\nvýzvy, len z vlastnej iniciatívy.\n19. Podanie zo dňa 27.10.2022 označené ako 1.Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania 2. Podanie\nžalobcu- zhrnutie skutkového a právneho stavu veci síce nebolo realizované na výzvu súdu, ale\nv okolnostiach súdenej veci bolo bezosporu účelné, nakoľko neobsahovalo len žiadosť o nariadenie\ntermínu pojednávania ( tá sama osebe by nebola účelným úkonom právnej služby vo veci samej)\nale obsahovalo aj pre spor relevantnú argumentáciu reagujúcu na to, že v konaní sa objavili nové\n\na podstatné skutočnosti, pre ktoré bolo uskutočnenie úkonu účelné. Žalobkyňa v ňom poukázala a\nargumentačne reagovala okrem iného na to, čo nastalo až po jej replike zo dňa 11.12.2019 a po\nduplike žalovanej zo dňa 22.01.2021, a síce že bolo právoplatne rozhodnuté v „pilotnej“ veci týkajúcej\nsa predmetného bezpečnostného incidentu rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.03.2021\nč.k.13Co/7/2021-530, konkrétne a podrobne reagovala na toto rozhodnutie ( viď strana 10 až 12\ntohto jej podania). Koniec koncov, aj samotná žalovaná následne prostredníctvom právneho zástupcu\na rovnako bez výzvy súdu, a to dokonca už v čase nariadeného pojednávania ( na ktoré predvolanie\nprevzal jej právny zástupca dňa 30.01.2023) reagovala vo veci dokonca hneď dvoma samostatnými\npísomnými vyjadreniami ( zo dňa 09.02.2023 a 17.02.2023) v ktorých okrem iného rovnako poukazovala\nna predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu. Podanie žalobkyne zo dňa 27.10.2022 preto bolo účelné,\nnešlo o pre spor argumentačne nepriliehavé podanie, práve naopak, vynaloženie trov naň bolo\nv príčinnej súvislosti s presadzovaním procesného postoja žalobkyne k predmetu konania, nešlo len\no opakovanie predošlej argumentácie alebo o úkon zjavne smerujúci len k navýšeniu trov konania,\npreto odmena a režijný paušál zaň mali byť zahrnuté do náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne.\nUvedené v plnej miere platí aj pre písomné podanie žalobkyne- repliku zo dňa 11.12.2019 realizované\npo doručení vyjadrenia žalovanej k žalobe žalobkyni zo strany súdu s výzvou vyjadriť s k nemu, keďže\naj v tomto predostrela pre vec podstatnú a novú argumentáciu.\n20. To ale podľa názoru súdu rozhodne neplatí pre úkon právnej služby – čiastočné späťvzatie žaloby\nzo dňa 30.01.2023, kde žalovaná dôvodne namietala nesprávnosť jeho odmenenia. Argumentácia\nžalobkyne, že išlo o dispozičný meritórny úkon, ktorým len reagovala na prax niektorých senátov\nodvolacieho súdu a korigovala výšku pôvodne uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, lebo išlo o vec,\nktorá ešte v podmienkach slovenského justičného prostredia nebola judikovaná a bolo preto ťažké\nodhadnúť primeranosť náhrady, kde ani odvolací súd nie je jednotný nič nemení na tom, že za výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva ( § 251 CSP)\nv žiadnom prípade nemôžu byť podľa názoru súdu považované výdavky spojené s úkonom, ktorým\nžalobca žalobu berie v časti späť nie pre správanie ( plnenie žalovaného ), ale zjavne práve v dôsledku\nnedôvodnosti jej podania v danej časti. Nejde v takom prípade ani o uplatňovanie a ani o bránenie práva.\nOdmenenie úkonu, ktorým žalobca potvrdzuje nedôvodnosť žaloby a tým dôvodnosť obrany žalovaného\nnemôže obstáť, navyše v situácii, kedy nič nebránilo realizovať čiastočné späťvzatie žaloby priamo\nna pojednávaní, o nariadení a termíne ktorého žalobkyňa, resp. jej právny zástupca žalobkyne v čase\nčiastočného späťvzatia žaloby už vedeli ( predvolanie prevzal jej volaný zástupca dňa 27.01.2023).\n21. Skutočnosť, že v danom type konania sa žalobca považuje ( čo do nároku na náhradu trov konania )\nza plne úspešného ak bolo vyhovené základu nároku neznamená, že ( čo do výšky trov konania) je\núčelným úkon právnej služby, ktorým žalobu vlastným procesným zavinením berie v časti späť.\n22. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 457/2017 z 8. novembra 2017\n( ZNau 40/2017) „Pokiaľ ide o rozhodovanie o konkrétnej výške priznaného nároku na náhradu trov\nkonania, tak aj v prípade v spore suverénne (100 %) úspešného účastníka konania mu automaticky\nnemusí byť priznaná celá výška ním uplatneného nároku na náhradu trov konania v sume 100 %\ntejto ním uplatnenej náhrady, pretože aj v tomto prípade je všeobecný súd oprávnený priznať tomuto\núčastníkovi iba účelne vynaložené trovy konania na uplatnenie alebo bránenie práva. Z uvedeného\nteda vyplýva, že percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu účastníka konania na predmete sporu pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym\nvyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku“.\n23. Súd preto na základe sťažnosti žalovanej nepriznal odmenu a režijný paušál za úkon právnej služby\n– čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 30.01.2023.\n24. V ostatnej časti sťažnosť žalovanej súd nepovažoval za dôvodnú. Priznanie náhrady trov právneho\nzastúpenia za spísanie/podanie žaloby vo veci samej, repliky, odvolania proti výroku rozsudku o trovách\nkonania a stanoviska v odvolacom konaní bolo bezosporu dôvodné a plne po práve. Žalovaná\nopakovane poukazovala na to, že podania právneho zástupcu žalobkyne boli podobné s jeho podaniami\nuskutočnenými v iných veciach, pričom opakovane nesprávne zamieňa žalobkyňu s jej právnym\nzástupcom, keď tvrdí, že „žalobca“ produkoval uvedené podania aj v iných veciach. Tu žalobkyňa\npritom v žiadnej inej žalovanou uvádzanej veci nevystupuje, nakoľko spoločným prvkom konaní na ktoré\nžalovaná poukazuje nie je osoba žalobcu ( ten je v každom spore iný) ale osoba žalovanej a právneho\nzástupcu žalobcu. Žalobkyňa preto správne poukázala na to, že nárok na náhradu trov konania je vždy\nnárokom strany sporu, nie zástupcu. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú,\n\na aj výdavky ktoré strana vynaložila v súvislosti s jej zastúpením pri realizácii základného práva na\nprávnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl.47 ods.2 Ústavy SR sú vždy považované za výdavky strany,\na to vrátane tých individuálnych výdavkov, ktoré v rámci výkonu zastúpenia vynaložil priamo zástupca.\nZástupca sporovej strany nemá v konaní zvrchované postavenie a jeho status je determinovaný\nprocesnou pozíciou zastupovaného. Preto situácia, kedy by súd konkrétnemu individuálnemu žalobcovi,\nktorý v spore musel sám znášať trovy konania a svojho právneho zastúpenia nepriznal náhradu týchto\ntrov napriek úspechu len preto, lebo už nejakí iní žalobcovia dostali za obsahovo podobné či také\nisté podania jeho advokáta náhradu trov konania bola by nielen v príkrom rozpore s elementárnou\nspravodlivosťou a ústavným princípom rovnosti všetkých subjektov v právach ( článok 12 ods.1 Ústavy),\nale mohla by viesť k absurdnému záveru, že rovnako na právach poškodení a v spore úplne v rovnakej\nmiere úspešní žalobcovia by náhradu trov, ktoré museli platiť buď dostali alebo nedostali na základe\núplne nepredvídateľných a nimi nijako neovplyvniteľných kritérií ( o ktorom nároku by sa rozhodlo skôr,\nalebo komu by z vôle súdu náhrada priznaná bola a komu nie). Každý z rôznych žalobcov v konaniach\nna ktoré žalovaná poukazovala musí platiť trovy svojho zastúpenia a nemôže im ich náhrada byť\nnepriznaná a nemôžu niektorí z nich doplatiť svojim majetkom na úspešné vedenie sporu a ujmu na\nsvojich osobnostných právach len preto, že majú jedného advokáta ( v okolnostiach a špecifikách veci\nje pritom logické, že si všetci poškodení zvolili advokáta ktorý sa jej venuje a pozná ju).\n25. Preto čo sa týka sťažnosti žalovanej, že napadnuté odmenené úkony nie je možné považovať\nza trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva, lebo\nv ,,hromadných“ žalobách 166 žalobcov sa opakoval veľký počet obsahovo aj formálne tých istých\núkonov, kedy každé ďalšie podanie na súd vyžadovalo len zmenu mena, bydliska, dátumu narodenia,\nspisovej značky a dátumu podania oproti podaniu použitému v inom konaní, v tejto časti súd má za\nto, že sťažnosť žalovanej nie je dôvodná. Trovy konania boli priznané strane, ktorá bola v konaní\núspešná, teda žalobkyni a nie jej právnemu zástupcovi, ten je v zmysle civilného sporového poriadku\nlen platobným miestom. Preto argumentácia o opakujúcich sa a obsahovo rovnakých právnych úkonoch\nmôže platiť len pre samotnú žalovanú, keďže práve ona je stranou vo viacerých súdnych konaniach\ns identickým skutkovým aj právnym základom a vo všetkých týchto konaniach ju zastupuje ten\nistý právny zástupca. Proti žalovanej v týchto konaniach stojí vždy iný žalobca. Povinnosť hradiť\ntrovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednej zo strán nahradiť trovy konania, ktoré v priebehu\nkonania táto druhá strana už zaplatila. Súd má za to, že napadnuté súdom priznané právne úkony\nboli vynaložené účelne na riadne uplatňovanie a bránenie práva. Žalovaná poukázala na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 zo dňa 19.03.2014 a rozhodnutie Ústavného súd\nSR II. ÚS 739/2014 zo dňa 06.11.2014, pričom nesprávne interpretovala závery týchto rozhodnutí.\nTieto rozhodnutia sa týkali nepriznanej náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v hromadných\nspotrebiteľských sporoch v porovnateľných, skutkovo a právne (v pomerne jednoduchých) veciach,\ndo ktorých vedľajší účastník hromadne vstupoval, pričom jeho pôsobenie v konaniach spočívalo len\nv rutinnom automatickom namietaní premlčania uplatneného práva, pričom nepriznanie trov vedľajšiemu\núčastníkovi bolo odôvodnené ich nadbytočnosťou a neúčelnosťou. Išlo o rozdielnu situáciu, preto tieto\nrozhodnutia nie je možné aplikovať v tomto sťažnostnom konaní, kde proti žalovanej stojí v každom\nkonaní iný žalobca. Len žalovaná je práve stranou, ktorá je v týchto hromadných konaniach opakovane.\n26. Súd má za to, že sťažnosť žalovanej ani v časti napadnutých úkonov – odvolanie žalobkyne zo dňa\n31.03.2023, stanovisko žalobkyne v odvolacom konaní zo dňa 06.06.2023 a ďalšia porada s klientom\ndňa 31.01.2023 nie je dôvodná. Žalobkyňa využijúc svoje právo napadla výrok rozsudku súdu prvej\ninštancie o trovách konania odvolaním a odvolací súd jej v uznesení zo dňa 11.07.2023 priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % ( viď druhý výrok uznesenia).\nNa rozdiel od niektorých iných obdobných odvolacích konaní v skutkovo a právne identických veciach\nžalovanej ( napr. právoplatné uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. č.k.3Co/48/2023-174,\n7Co/47/2023-168 alebo 2Co/62/2023-209 ) kde iným žalobcom náhrada trov odvolacieho konania\npri obdobných odvolaniach priznaná z dôvodov hodných osobitného zreteľa nebola, tu žalobkyni bol\npriznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Preto polemizovať o dôvodnosti a účelnosti\nsamotného ňou podaného odvolania je podľa názoru súdu bezpredmetné. Aj obsah stanoviska\nžalobkyne k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu svedčí o účelnosti tohto stanoviska. Toto vyjadrenie\nžalobkyňa činila na základe výslovnej výzvy odvolacieho súdu na vyjadrenie sa zo dňa 01.06.2023.\nKeďže s argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd stotožnil, odvolanie žalobkyne neodmietol ako\nto navrhovala žalovaná a toto stanovisko žalobkyne reagovalo okrem iného práve na argumentáciu\nžalovanej z vyjadrenia k odvolaniu že toto pre nedostatok náležitostí je treba odmietnuť, teda na nové\n\nskutočnosti, pre ktoré bolo uskutočnenie tohto úkonu dôvodné, opodstatnené, prínosné a účelné, nie je\ndôvodná námietka neúčelnosti tohto vyjadrenia. Koniec koncov, aj žalovaná následne po doručení jej\ntohto stanoviska zo strany odvolacieho súdu reagovala na neho ďalším vyjadrením ( zo dňa 12.06.2023).\n27. Súd má za to, že sťažnosť žalovanej ani v časti napadnutého úkonu – ďalšia porada s klientom\nzo dňa 27.01.2023 nie je dôvodná. Vykonanie aj obsah porady boli riadne preukázané žalobkyňou\npodpísaným záznamom o porade s advokátom, preto určite nešlo o fiktívny či vymyslený úkon, ako\nnaznačovala žalovaná ( žalobkyňa okrem iného upozornila advokáta na to, že má nový občiansky\npreukaz, upovedomila ho, že jej predvolanie na pojednávanie zo strany súdu nebolo doručované, čo\nrovnako preukazuje skutočné rokovanie a poradu ). Zo záznamu z porady s klientom zo dňa 27.01.2023\nokrem iného vyplýva, že na predmetnej porade uskutočnenej v značnom časovom odstupe od prvej\nporady pri prevzatí zastúpenia a v čase kedy od podania žaloby (11.07.2019) uplynuli viac ako tri roky bol\nklient oboznámený s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu v skutkovo a právne identických veciach\niných žalobcov a obsahom daných rozhodnutí. Výsledkom porady bolo okrem iného čiastočné späťvzatie\nžaloby, preto neúčelnosť tejto porady uskutočnenej v danom čase a pri danej skutkovej a právnej\nsituácii nie je možné dôvodne namietať. Ak preto žalovaná poukazovala na uznesenie Krajského súdu\nv Trenčíne sp.zn.11S 42/2017, tak s jeho závermi sa súd stotožňuje, ale pre žalovanú nemôžu priniesť\npriaznivejšie rozhodnutie, lebo aj tie potvrdzujú záver súdu, nakoľko tu išlo práve o prípad, že sa\nv konaní objavili také nové a závažné skutočnosti, pre ktoré bolo uskutočnenie tohto úkonu dôvodné,\nopodstatnené, prínosné a účelné.\n28. Súd k námietkam žalovanej uvedeným v jej sťažnosti poukazuje na to, že zmyslom a účelom náhrady\ntrov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej\nto priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním\nmusela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie\npred všeobecným súdom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa\n17.12.2004). V danom prípade je nutné konštatovať, že žalobkyňa nepodala nedôvodnú žalobu, z jej\nstrany došlo k uplatneniu svojho práva v dôsledku konania žalovanej a teda trovy konania žalobkyni\nvznikli v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Súd rovnako ako v odôvodnení rozsudku\npoukazuje na to, že k navýšeniu trov konania prispelo tu aj správanie samotnej žalovanej, ktorá ani po\nrozhodnutiach odvolacieho súdu v obdobných veciach nijako nezmenila svoj postoj a stále namietala\nnielen výšku, ale stále aj základ nároku.\n29. Vzhľadom k uvedenému súd zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo vzťahu k výške\nnáhrady trov konania tak, že tieto vyčíslil na sumu 994,63 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia\npozostávajú z odmeny za celkovo 9 úkonov právnej služby vo výške spolu 684,69 eur, z toho\n6 je odmenených plnou sadzbou tarifnej odmeny 91,29 eur, keď takúto výšku tarifnej odmeny za\n1 úkon žalovaná v sťažnosti ani nenamietala ( 1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej\nporady s klientom, 2./ žaloba 3./ replika, 4./ podanie žalobkyne zo dňa 27.10.2022, 5./ ďalšia porada\ns klientom dňa 27.01.2023, 6./ účasť na pojednávaní dňa 03.03.2023) a tri polovičnou sadzbou\n( účasť na pojednávaní dňa 28.03.2023 na ktorom došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku,\nodvolanie, stanovisko žalobkyne zo dňa 06.06.2023). Po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne\ntelekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / za 9 hore uvedených úkonov právnej\nslužby vo výške 103,63 eur ( 3 á 9,80 eur + 1 á 11,63 eur + 5 á 12,52 eur) podľa § 16 ods.3 tejto Vyhlášky\na pripočítaní stranami nenamietanej náhrady za stratu času vo výške spolu 16,70 eur a stranami\nnenamietanej náhrady cestovných výdavkov vo výške spolu 3,62 eur tak ako boli priznané a odôvodnené\nv uznesení vyššieho súdneho úradníka činí na trovách právneho zastúpenia a náhradách spolu 808,64\neur. Po zvýšení tejto odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty z priznanej sumy podľa § 18 ods.3\nVyhlášky a § 9, § 10 a § 27 ods.1 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( 23 % z 808,64 eur, čo\nsa rovná 185,99 eur), k tomu podporne napr. Uznesenie Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 6T/358/1994,\nzo 4. januára 2012, alebo Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 4 Tz 6/2006, z 22. marca\n2006 tak celkové trovy konania v podobe trov právneho zastúpenia žalobkyne predstavujú sumu XXX,XX\neur.\n30. Trovy konania je žalovaná v zmysle ust. § 263 ods.1 CSP povinná zaplatiť k rukám advokáta\nzastupujúceho žalobkyňu.\n\n31. Čo sa týka trov konania o podanej sťažnosti, ktorých náhradu uplatnila si tu len žalobkyňa, o tých súd\nvôbec nerozhodoval z dôvodu nedostatku právomoci a zákonného podkladu na také rozhodnutie. Súd\nv tejto súvislosti poukazuje na aktuálne uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky ( PLz.\nÚS 2/2024-8) zo dňa 18.12.2024 zjednocujúce odchylné právne názory v súvislosti s rozhodovaním\nvšeobecných súdov o náhrade trov sťažnostného konania takto: V rozpore so základným právom na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s právom na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právny názor, podľa ktorého\nsudca súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o sťažnosti podľa § 239 Civilného sporového poriadku\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške\nnáhrady trov konania, má právomoc rozhodnúť aj o náhrade trov, ktoré stranám vznikli v súvislosti s\nrozhodovaním o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.\nAko uviedol Ústavný súd SR v predmetnom uznesení, v ustanoveniach o sťažnosti ako osobitného\nprostriedku nápravy nesprávnosti uznesení vyššieho súdneho úradníka niet žiadnych ustanovení o tom,\nže by všeobecným súdom bola daná právomoc osobitne rozhodovať o trovách „sťažnostného“ konania.\nPreto ani zo systematického pohľadu na zákonnú úpravu náhrady trov konania nemožno dospieť k\nzáveru, že CSP predpokladá alebo súdom prvej inštancie zveruje právomoc rozhodovať o náhrade trov\nsťažnosti potom, keď o náhrade trov konania prvej inštancie bolo rozhodnuté v súlade so zákonom v\nrozhodnutí, ktorým konanie na tejto inštancii všeobecného súdnictva končí. Rozhodovanie o náhrade\ntrov konania nie je cieľom sporového konania, ale zjednodušeným a koncentrovaným nástrojom na\nzabezpečenie náhrady ujmy, ktorá strane vznikla v súvislosti s uplatňovaním jej hmotného práva. Preto\nnie je dôvod na to, aby takáto sprievodná vedľajšia rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, ktoré sa\nrealizuje v jeho prvej inštancii, bola vôbec rozložená do nekonečného množstva rozhodnutí o trovách\njednotlivých štádií konania, napríklad aj v súvislosti so sťažnosťou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho\núradníka. Zo zákonnej právnej úpravy je preto zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o sťažnosti\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemá žiadny zákonný podklad na to, aby vôbec o náhrade\ntrov „sťažnostného konania“ rozhodoval. Podľa názoru Ústavného súdu je preto rozhodovanie o\nnáhrade trov konania pri rozhodovaní o sťažnosti podľa § 239 CSP proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania zjavne mylným konštruktom, ktorý je\nv rozpore so zákonom. To zakladá jeho rozpor s ústavnými právami na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. ( § 355 ods.2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b32b675-f06a-420a-b120-b488b9b35d26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2024.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2024.1"}, {"guid": "ussr:0eafb70f-6449-48c0-a347-9c670171ef34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.436.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 436/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 436/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.436.2024.2"}, {"guid": "ussr:37ea6b97-c4df-4795-96f1-ec0c2da8febb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.113.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.113.2023.2"}, {"guid": "ussr:12cffc39-4449-4f34-a11e-f034dd615bf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.1"}, {"guid": "ussr:08992a8c-8de5-4b00-9a78-87c3f347b1b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 739/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 739/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08992a8c-8de5-4b00-9a78-87c3f347b1b4"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 703, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}, {"guid": "518dbf24-a7f1-4d34-b508-8db9b6e67c35:dedf5f07-d0c1-4477-accf-73df2ff541f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/62/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/62/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/518dbf24-a7f1-4d34-b508-8db9b6e67c35:dedf5f07-d0c1-4477-accf-73df2ff541f4"}, {"guid": "d329f48b-05c3-41dc-94da-15954e70c875:65f6c721-5048-497f-8e0d-6452bed6e7f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/47/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/47/2023 z 21. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-08-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d329f48b-05c3-41dc-94da-15954e70c875:65f6c721-5048-497f-8e0d-6452bed6e7f1"}, {"guid": "731d90e0-b880-4395-874b-127707f4843d:a95077fb-2757-4ef5-9f66-f7c5ef811fd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/7/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/731d90e0-b880-4395-874b-127707f4843d:a95077fb-2757-4ef5-9f66-f7c5ef811fd2"}, {"guid": "fa2c1258-2dd8-477e-9461-9176c2a9776a:58c8bd76-0211-4882-9f07-ecb9ab6eb399", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/20/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/20/2016 z 22. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-09-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fa2c1258-2dd8-477e-9461-9176c2a9776a:58c8bd76-0211-4882-9f07-ecb9ab6eb399"}], "citovane_v": []}