{"guid": "d85d88f5-b197-4b92-bfc8-d1abb540e4c2:03f6e2d1-b0d9-413b-b0b8-c1419841be73", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4", "spisova_znacka": "3Csp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/5/2025 z 13. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 13. augusta 2025, sp. zn. 3Csp/5/2025, ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4", "identifikacne_cislo": "8225200450", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-180", "nazov": "§ 180 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-180"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-180"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03f6e2d1-b0d9-413b-b0b8-c1419841be73", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n3Csp/5/2025\n8225200450\n13. 08. 2025\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcov 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. a 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX\nD. E., právne zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č.\n163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,\nso sídlom Mýtna 48, Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,eur s príslušenstvom takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 400,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov z a m i e t a .\nIII. Žalobcovia m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej\nsumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.02.2025 domáhali, aby súd žalovanému\nuložil povinnosť titulom primeraného finančného zadosťučinenia zaplatiť im sumu 1.500,- eur a nahradiť\nim trovy konania.\n2. Svoju žalobu odôvodňovali tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.\n3Csp/19/2024 boli ako žalobcovia v postavení spotrebiteľov úspešní, keď domáhali sa tam voči\nžalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 8.205,37 eur, pričom žalovaný im po podaní\nžaloby uplatňovanú sumu zaplatil, preto uznesením zo dňa 25.10.2024, právoplatným dňa 28.11.2024,\nbolo konanie na základe ich späťvzatia žaloby zastavené. V žalobe citovali časti rozhodnutia zo\nzákladného konania a poukazujúc na § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a § 53 ods. 1 aktuálneho zákona o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024 Z. z. účinného\nod 01.07.2024 s poukazom na dátum uzavretia pre vec podstatnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorou\ndošlo k porušeniu spotrebiteľských práv (dňa 22.03.2006), tvrdili, že ako spotrebitelia uplatňujú si\nsatisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré museli brániť v základnom konaní. Tvrdiac,\nže primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu a zároveň aj funkciu\nrelutárnu, uviedli, že ak má byť zadosťučinenie primerané, teda spravodlivé, jeho výška nemôže mať len\nsymbolický význam, nakoľko zadosťučinenie len v symbolickej výške nemôže byť ani primeraným, ani\nspravodlivým. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia žiadaného v sume 1.500,- eur odôvodnili\ntým, že v základnom konaní namietali, že žalovaný uviedol značne podhodnotenú výšku RPMN,\n\nčím ich uviedol do omylu ohľadne výhodnosti poskytnutého úveru, k čomu poukázali na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 z 25.04.2023 a na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 7Co/132/2019 z 28.05.2020. Vzhľadom na ich argumentáciu im žalovaný nimi požadovanú\nsumu vrátil, ale to nič nemení na tom, že sa na ich úkor bezdôvodne obohatil o značnú sumu, pri\npožadovanej výške zadosťučinenia však zohľadnili, že žalovaný im bezdôvodné obohatenie vydal aj\nbez súdneho rozhodnutia, a preto domáhajú sa ho vo výške 1.500,- eur. Poukázali na to, že na\nrozdiel od iných inštitútov v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), kde sa na prvé miesto\nkladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, to pri inštitúte\nPFZ nie je možné, keď toto je možné len v peňažnej forme a má byť zároveň odmenou spotrebiteľa.\nK možnosti žalovať primerané finančné zadosťučinenie, aj keď súd následne konanie zastavil, poukázali\nna rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/132/2019 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn.\n1Cdo/173/2022.\n3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v žalobe označili uznesenie Okresného\nsúdu Bardejov zo dňa 25.10.2024 sp. zn. 3Csp/19/2024, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7Co/132/2019 z 28.05.2020 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 z 25.04.2023.\n4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Výška uplatneného nároku\ntitulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa neho nespĺňa podmienku primeranosti. Poukázal\nna to, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť je tu na strane spotrebiteľa, výška nároku musí byť\nobjektívne preukázaná, pričom žalobcovia žiadne okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného nároku\ndôkazmi nepreukázali. Z podanej žaloby nevyplýva podľa žalovaného vznik negatívnych dôsledkov\nv súkromnom a spoločenskom živote žalobcov z dôvodu porušenia ich spotrebiteľských práv jeho\npredchodcom, t. j. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť\nna iných alebo psychická záťaž a pod. aj v nadväznosti na skutočnosť, že hrozba straty finančných\nprostriedkov žalobcov sa nenaplnila, keď požadované plnenie žalobcom vydal späť v plnej výške bez\nnutnosti vydania súdneho rozhodnutia. S názorom žalobcov, že inštitút primeraného zadosťučinenia\nmá plniť sankčnú funkciu, nesúhlasil z dôvodu občianskoprávneho charakteru tohto súkromnoprávneho\ninštitútu, ktorý nemôže plniť funkciu sankcie, k čomu poukázal na právny záver vyjadrený v uznesení\nKrajského súdu v Prešove pod sp .zn. 9Co/50/2018 zo dňa 26.06.2018. Rovnako je podľa neho\nnesprávny názor o reparačnej funkcii daného inštitútu, ktorá je typická pre iný právny inštitút, a to náhradu\nškody, pričom inštitút primeraného zadosťučinenia nemá slúžiť ako prostriedok náhrady škody a nemôže\nslúžiť na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľa.\n5. Žalobcovia v replike s tvrdeniami žalovaného nesúhlasili. Je podľa nich preukázané, že v základnom\nkonaní boli úspešní v celom rozsahu, keďže žalovaný im uhradil celú sumu bezdôvodného obohatenia,\npričom vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie v prípade zastavenia základného\nkonania po späťvzatí žaloby analogicky poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2022\na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 a 7Cdo/80/2020. Inštitút primeraného\nfinančného zadosťučinenia má mať podľa nich charakter sankcie postihujúcej toho, kto vo vzťahu\nk spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Cdo/127/2017 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/23/2013 uviedli, že argumentácia\no nevzniknutí im ujmy je nesprávna a nerelevantná. K výške zadosťučinenia uviedli, že táto nie je\nstanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu, kde jediným kritériom je primeranosť, čo tu\npri sume 1.500,- eur vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem je\nevidentne dané. Sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by podľa nich boli neporovnateľne\nprísnejšie. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia\nje podľa žalobcov výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil\nspôsobiť porušením spotrebiteľského práva a trend rozhodovacej praxe je podľa nich taký, že súdy\npriznávajú zadosťučinenie vo výške, v akej bola v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo jeho\nsnahou bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť uplatnená. Argumentáciu žalovaného považujú\nza nenáležitú a navrhli žalobe vyhovieť.\n6. Žalovaný písomnú dupliku nepodal.\n7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcovia prostredníctvom právneho\nzástupcu na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trvali považujúc žiadanú sumu zadosťučinenia za\nprimeranú. Vo vzťahu k výške nároku žiadali zohľadniť, že reálne došlo k bezdôvodnému obohateniu\n\nsa žalovaného na ich úkor, keď ten na základe uznania dlhu prijal od nich plnenie a je zrejmé, že bez\npodania žaloby by im ho nevydal, ponechal by si ho, pričom nimi žiadaná suma nie je ani polovicou danej\nsumy bezdôvodného obohatenia žalovaného, preto ju považujú za adekvátnu, primeranú a dôvodnú.\n8. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu\nnedostavil. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, preto v súlade\ns ust. § 180 CSP súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného,\nnakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. V\nospravedlnení neúčasti na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojej procesnej obrane, žalobu má za\nnedôvodnú v celom rozsahu, nevyplýva z nej podľa neho vznik negatívnych dôsledkov v súkromnom\na spoločenskom živote žalobcov z dôvodu porušenia ich spotrebiteľských práv jeho predchodcom.\n9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých vyjadrení strán a vykonal dokazovanie oboznámením\nsa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov a tiež oboznámením sa s obsahom spisu\nOkresného súdu Bardejov zo základného konania sp. zn. 3Csp/19/2024 (§ 295 CSP), pričom po\nvykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:\n10. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/19/2024 súd zistil, že žalobcovia dňa 18.06.2024\npodali na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať im\nbezdôvodné obohatenie vo výške 8.205,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo\nsumy 8.205,37 eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia sumy 8.205,37 eur\na povinnosť nahradiť im trovy konania. Odôvodnili to tým, že s právnym predchodcom žalovaného,\nspoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorili dňa 22.03.2006 spotrebiteľskú zmluvu o splátkovom\núvere číslo 0503671842, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 140.000,- Sk (4.647,15\neur), ktorý sa zaviazali žalovanému zaplatiť v splátkach vo výške 3.072,- Sk (101,97 eur), pričom\nv zmluve bola uvedená konečná splatnosť úveru 20.03.2011, úroková sadzba vo výške 10,50 % p.\na. a RPMN vo výške 5,86 %. Uviedli, že právnemu predchodcovi žalovaného na tento úver uhradili\nsumu 2.247,52 eur a žalovanému na základe uznania dlhu zo dňa 05.04.2018 sumu 10.605,- eur.\nPoskytnutý úver bol pre nedodržanie náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch - nesprávne uvedenú RPMN, uvedenú v nižšej výške, ako úroková\nsadzba, bezúročný a bez poplatkov, a preto žiadali vydať rozdiel medzi sumou, ktorú žalovanému\nuhradili (10.605,-eur) a sumou, ktorú mu mali doplatiť (2.399,63 eur) s tým, že bezdôvodné obohatenie\npozostáva tu zo splátok uhradených za obdobie od 16.09.2021 do 20.05.2024.\n11. Žalovaný po doručení mu žaloby vyjadril sa k nej tam tak, že RPMN bola uvedená v súlade s vtedy\nplatným zákonným vzorcom pre jej výpočet, napriek tomu však nárok žalobcov nerozporuje, požiadal\nich o zaslanie platobných údajov a následne žalobcom uhradil sumu 8.255,95 eur vrátane úrokov\nz omeškania dňa 21.10.2024, na dôkaz čoho predložil detail transakcie zo svojho účtu. Keďže plnením\nv danom rozsahu predmet sporu odpadol, navrhol vyzvať žalobcov na späťvzatie žaloby z dôvodu\nzaplatenia žalovanej pohľadávky.\n12. Následne žalobcovia žalobu vo veci 3Csp/19/2024 vzali v celom rozsahu späť z dôvodu splnenia\nžalovanej povinnosti po podaní žaloby, keď dňa 22.10.2024 došlo po žiadosti žalovaného, či je spor\nmožné uzavrieť mimosúdne, k úhrade žalobou uplatňovanej výšky bezdôvodného obohatenia vrátane\núrokov z omeškania, žiadali konanie zastaviť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Uznesením\nzo dňa 25.10.2024 č. k. 3Csp/19/2024-58, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 28.11.2024, súd konanie\nzastavil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodol\nvyšší súdny úradník uznesením zo dňa 17.03.2025, právoplatným dňa 09.04.2025 tak, že priznal\nžalobcom ako náhradu trov konania proti žalovanému sumu 1.330,52 eur.\n13. Žalobcovia tu v spore, poukazujúc na vyššie uvedené súdne konanie, majú zato, že sú naplnené\nzákonné podmienky pre priznanie im primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 veta\ntretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku požadovaného zadosťučinenia odôvodňujú\npoukazom na výšku vzniknutého bezdôvodného obohatenia s tým, že zohľadnili, že im ho žalovaný\nvydal aj bez súdneho rozhodnutia.\n14. Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu, na druhej strane, k samotnému základu nároku\nsa nijako nevyjadril, neuviedol žiadne tvrdenia na jeho spochybnenie, tie uviedol len vo vzťahu k výške\nnároku.\n\n15. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba\nžalobcov čo do základu je plne dôvodná a čo do výšky je dôvodná v časti. Žalobcom podľa názoru súdu\nvzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré vo všetkých okolnostiach tu súdenej veci\nbolo dôvodné priznať im vo výške 400,- eur, a to z nasledujúcich dôvodov.\n16. Čo sa týka samotného nároku, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\nv znení účinnom do 30.06.2024 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom\nochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.\nZdruženie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania\na aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy\nspotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených\nporušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom\n(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi zodpovedá.\n17. Nakoľko podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2024\nustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024, vznik právnych vzťahov zo\nzmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych\npredpisov účinných do 30. júna 2024, súd pri právnom posúdení veci a nároku žalobcov vychádzal\nz ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2024, čo žalovaný ani nesporil.\n18. Podľa názoru súdu žalobcom právo na primerané finančné zadosťučinenie proti žalovanému\nz dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného § 3 ods. 5 veta tretia\nzákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo. Rovnako ako žalobcovia, aj súd v tejto súvislosti poukazuje na\nzávery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023, podľa ktorého je\npotrebné „..za úspešné uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa považovať\núspech v konaní v materiálnom, a nie vo formálnom zmysle. V prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, v\nktorom je uplatňované porušenie práva spotrebiteľa, v dôsledku správania dodávateľa (žalovanej), ktorý\nuplatnené porušenie napraví predtým, ako dôjde k meritórnemu rozhodnutiu o ňom, a teda spotrebiteľ v\nkonečnom dôsledku fakticky (materiálne) dosiahne výsledok, ktorý žalobou sledoval, je potrebné takéto\nuplatnenie práva považovať za úspešné podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedený výklad\nje v súlade aj so zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia zákona o\nochrane spotrebiteľa. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči\nspotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať\nsa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom\nporušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany.“ Podľa vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu zároveň platí, že\nje prípustné, aby súd pri posúdení základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa posudzoval dôvodnosť žaloby spotrebiteľa v inom konaní, od\nktorého spotrebiteľ odvodzuje právo na toto primerané finančné zadosťučinenie, ak toto iné konanie\nbolo zastavené pre späťvzatie žaloby z dôvodu správania dodávateľa napriek tomu, že v rozhodnutí o\nzastavení konania (v časti rozhodnutia o povinnosti dodávateľa nahradiť spotrebiteľovi trovy konania)\nsa konštatuje, že žaloba spotrebiteľa bola podaná dôvodne a spotrebiteľ vzal žalobu späť pre správanie\ndodávateľa (t. j. pre procesné zavinenie dodávateľa).\n19. Bolo preukázané, že v pôvodnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod spisovou\nznačkou 3Csp/19/2024, žalobcovia boli úspešní, nakoľko došlo tam k zastaveniu konania, v ktorom\nbolo uplatňované porušenie práva spotrebiteľa, v dôsledku správania dodávateľa (žalovaného), ktorý\nuplatnené porušenie napravil predtým, ako došlo k meritórnemu rozhodnutiu o ňom, a teda spotrebitelia\n(žalobcovia) v konečnom dôsledku fakticky (materiálne) dosiahli výsledok, ktorý žalobou sledovali,\na teda, ako uviedol najvyšší súd, je potrebné takéto uplatnenie práva považovať za úspešné podľa § 3\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.\n20. Pokiaľ ide o výšku nároku, tvrdenie žalovaného o neprimeranosti výšky nároku súd mal za čiastočne\ndôvodné.\n\n21. Spochybňovanie sankčnej funkcie zadosťučinenia žalovaným neobstojí, k čomu súd poukazuje\nna závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, ktorý vo vzťahu k § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z. jasne konštatoval (viď bod 18 odôvodnenia daného rozhodnutia), že „Citované\nustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým\nodradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako\nprostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom\nv prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú.“\n22. Žalovaný síce tvrdí, že hrozba straty finančných prostriedkov sa nenaplnila, čo však odporuje\nskutočnosti, lebo je nepochybné, že peňažné prostriedky od žalobcov prijal. Jeho tvrdenie by platilo len\nvtedy, ak by odmietol ich prijatie, čo nie je tento prípad, keďže žalobcovia v dobe od septembra 2021 (od\nkedy začalo vznikať bezdôvodné obohatenie žalovaného) až do ich vrátenia disponovať nimi nemohli,\na teda poškodení preukázateľne boli. Preto súd zohľadnil, že nebyť podanej žaloby žalobcov, tak sa\nk sume bezdôvodného obohatenia žalovaného (8.205,37 eur ) zjavne späť nedostanú.\n23. Zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je priniesť\npoctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov.\nDodávateľ ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, žeby musel plniť primerané finančné zadosťučinenie.\nAk ale sám niečo poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie,\ntak potom obrana poukazom na to, že „veď sa vlastne nič nestalo, bezdôvodné obohatenie bolo vrátené“\núplne ignorujúca fakt, že za účelom jeho vrátenia spotrebiteľ musel voči právne a ekonomicky silnejšiemu\ndodávateľovi podstúpiť tortúru súdneho konania alebo obrana s často sa vyskytujúcimi poukazmi na\n„neopatrnosť“ dlžníka pri uzavretí zmluvy, ktorej obsah dlžník zjavne nemohol okrem podpisu nijako\novplyvniť je nielen alibistická, ale aj nerelevantná.\n24. Ak žalovaný poukazoval na dostatočný satisfakčný účinok výsledku konania 3Csp/19/2024 (kde bola\nžalobcom priznaná aj náhrada trov konania), tak aj táto obrana je irelevantná. Vrátením bezdôvodného\nobohatenia a náhradou trov konania sa žalobcom ako spotrebiteľom vrátilo len to, o čo prísť nikdy\nnemali. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie. Trovy konania im vznikli, lebo sa museli domáhať vydania\nbezdôvodného obohatenia a vrátené bezdôvodné obohatenie, ani náhrada trov nie je ich príjem, či\nzisk, ale len kompenzácia nedôvodného zmenšenia majetku. Ak by preto táto skutočnosť bola dôvodom\npre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden sankčný a odradzujúci (súčasne preventívny) účinok\nna dodávateľov, ak by pri zjavnom porušení práv spotrebiteľov mohli sa vyhnúť sankcii v podobe\nplatenia finančného zadosťučinenia len tým, že prídu o svoje nedôvodne nadobudnuté nároky a že\nlen budú musieť kompenzovať spotrebiteľovi vynaložené trovy konania. Súd preto považoval priznanie\nfinančného zadosťučinenia za dôvodné.\n25. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalobcami odvodzovanej od výšky\nbezdôvodného obohatenia treba uviesť, že výška primeraného finančného zadosťučinenia sa vôbec\nnemusí (i keď môže) odvíjať od výšky bezdôvodného obohatenia.\n26. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,\nnie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je\njeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\nveci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ mal\ntvrdiť a dokazovať, neobstojí obrana žalovaného o nedostatočnom odôvodnení či preukázaní výšky\npožadovaného zadosťučinenia žalobcami. Žalobcovia odôvodnili výšku požadovaného zadosťučinenia,\nkeď uviedli, že odvodzujú ju od výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného zohľadniac fakt, že toto\nim vydal bez potreby súdneho rozhodnutia. Úvaha zvolená žalobcami pri stanovení výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia odvodzujúca ho od sumy, o ktorú sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne\nobohatil, nepochybne má určitú logiku vo vzťahu k preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného\nfinančného zadosťučinenia, nakoľko odradiť dodávateľa od recidívy môže práve jeho uvedomenie\nsi, že čím vyššiu sumu od spotrebiteľa bude nedôvodne žiadať, či nedôvodne ju prijme, tým vyššie\nfinančné zadosťučinenie v prípade úspešného uplatnenia ochrany spotrebiteľom následne bude musieť\nposkytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu k tomu, aby sa žalovaný v budúcnosti nedomáhal na\n\nspotrebiteľoch nedôvodných plnení v takej výške, môže byť práve v takom prípade naplnený. To ale\nneznamená, že výška zadosťučinenia musí byť nevyhnutne matematicky zhodná so sumou, alebo\ns nejakou časťou sumy, o ktorú sa veriteľ chcel obohatiť či obohatil. Súd v okolnostiach veci za primeranú\nsumu zadosťučinenia považoval sumu 400,- eur.\n27. K nedôvodnosti obrany žalovaného ohľadom ním tvrdenej absencie ujmy na strane žalobcov\na k nedôvodnosti tvrdenia, že ujma bola kompenzovaná už vrátením bezdôvodného obohatenia,\nsúd poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne\nkonania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej\nmajetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ,\nteda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo\npovinnosti dôjde“ (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/25/2021, ďalej k tomu\npozri napr. rozsudky KS v Prešove sp. zn. 20CoCsp/31/2021, 10CoCsp/23/2020, 20CoCsp/39/2021,\n20CoCsp/43/2020, 3CoCsp/2/2021).\n28. V tejto súvislosti je najmä potrebné dodať, že v naposledy účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože\ntoto sa v jeho zmysle poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé\nprivodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vznikalo už\núspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku,\naby spotrebiteľovi bola privodená ujma, nevyžaduje (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd okrem iného v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením\npodľa § 3 ods. 5 zákona č .250/2007 Z. z. konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku\nuľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného\nobohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické\npreukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.\nPreukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“\n29. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 prešlo testom ústavnosti,\nv ktorom obstálo (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020), preto súd jeho závery\nmá za nespochybniteľné a plne aplikovateľné.\n30. Súd dáva do pozornosti vo vzťahu k nedôvodnosti obrany žalovaného tiež rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7Cdo/80/2020, kde bol vykonaný dovolací prieskum rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom\nodvolací súd k otázke ujmy uviedol, že samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia\nneumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,\npretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla,\npretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu a dovolacieho\nsúdu tam žalovaný dodávateľ ( banka) podal ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením\nsp. zn. I. ÚS 544/2023 odmietol. V ústavnej sťažnosti okrem iného banka namietala, že odvolací súd\nvôbec nešpecifikoval, aká ujma mohla žalobcom hroziť, pričom hrozba takej ujmy nebola v konaní\nani len tvrdená. Ústavný súd pochybenie ústavnoprávnej intenzity v posudzovanom prípade nezistil,\nkonštatoval, že krajský súd interpretoval sporný § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. z pohľadu\nširšej ochrany spotrebiteľa, aplikujúc teleologickú výkladovú metódu. Ak sťažovateľka krajskému súdu\npredovšetkým vytýkala, že ponechal bez povšimnutia jej námietku, že žalobcom žiadna ujma nemohla\nvzniknúť, či čo i len hroziť, tak podľa ústavného súdu dostala odpovede od odvolacieho súdu na\npodstatné a najzásadnejšie argumenty. Konkrétne ústavný súd poukázal na záver (viď bod 13 jeho\nodôvodnenia), že súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože je bez právneho\nvýznamu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla. Postačuje totiž iba možnosť vzniku takejto ujmy. Ústavný\nsúd v závere dodal, že konajúce súdy v prejednávanej veci uprednostnili výklad v prospech spotrebiteľa\na jeho ochrany, pričom predostretá argumentácia sťažovateľky podľa neho tento prvok vyššieho stupňa\nochrany žalobcov ako slabšej zmluvnej strany nezohľadňuje. Súd poukazuje aj na bod 20 odôvodnenia\nuznesenia Ústavného súdu SR.\n31. Pri posúdení dôvodnosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je potom\ntreba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. V zmysle záverov bohatej súdnej\n\npraxe možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho\nvýšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu\na konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa,\nekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad\nnebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. Toto všetko tu súd zohľadnil a dospel\nako k primeranej sume zadosťučinenia k sume 400,- eur. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej\nfunkcie primeraného finančného zadosťučinenia, niet pochýb o tom, že zaplatenie nedôvodných nárokov\nžalovanému zo strany žalobcov logicky znamenalo zásah do majetkovej sféry žalobcov. Následná\nnutnosť domáhať sa nápravy až cestou súdu znamenala logické obmedzenie komfortu spotrebiteľa,\nbrala mu čas a kľud. Žalobcovia sa tu museli aktívne domáhať svojho nároku, museli vyhľadať advokáta,\nktorý ich v konaní zastupoval. Na druhej strane, vo vzťahu k výške zadosťučinenia a k tomu, že nemožno\nju automaticky rovnať sume bezdôvodného obohatenia, nemožno opomenúť, že žalobcovia pri vstupe do\núverového vzťahu s právnym predchodcom žalovaného (bankou) logicky museli rátať s tým, že s úverom\nza normálnych okolností sú spojené určité úroky a poplatky, teda že budú musieť hradiť nielen istinu,\nale aj určitú odplatu za poskytnutie úveru.\n32. Zároveň súd prihliadol (a premietol do zníženia žalobcami požadovanej sumy) na to, že podľa\núverovej zmluvy s bankou mali byť poskytnuté peňažné prostriedky (minimálne vo výške istiny)\nžalobcami vrátené (konečná splatnosť úveru bola) dňa 20.03.2011, pričom sami žalobcovia v žalobe\nv základnom konaní 3Csp/19/2024 potvrdili, že k vráteniu poskytnutej istiny úveru došlo až v roku\n2021, teda po viac ako 10 rokoch, od kedy sa tak stať malo. Toto súd považuje v okolnostiach\nveci za mimoriadne vážnu skutočnosť odôvodňujúcu zníženie žalobcami požadovaného primeraného\nfinančného zadosťučinenia na sumu 400,- eur, ako maximálne možnú čiastku, ktorú možno označiť\nv danom prípade za primeranú aj vzhľadom na výšku pôvodne im poskytnutého úveru (4.647,15 eur).\n33. K výške nároku žiadaného žalobcami a k ich poukazu na viaceré súdne rozhodnutia súd uvádza,\nže ojedinele síce existujú súdne rozhodnutia, kde boli priznané tisícové sumy zadosťučinenia, ale\ntie už len vzhľadom na povahu nároku, ktorý je veľmi výrazne závislý od konkrétnych okolností\nkaždej jednej konkrétnej veci, nemožno považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\nautorít“ (čl. 2 ods. 2 CSP), keď navyše súdu z jeho činnosti sú známe aj rozhodnutia, kde prisúdená\nbola omnoho nižšia suma finančného zadosťučinenia. Súd poukazuje napr. na konanie vedené na\nKrajskom súde v Prešove pod sp. zn. 22CoCsp/11/2024, kde potvrdený bol rozsudok súdu prvej\ninštancie, ktorý z požadovanej sumy zadosťučinenia 2.319,67 eur priznal sumu 100,- eur. Súd poukazuje\naj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove - rozsudok č. k. 9CoCsp/24/2023-182 z 8.6.2023, keď\nodvolací súd priznal finančné zadosťučinenie 150 eur, kde v základnom konaní bolo rozhodnuté o\nvydaní bezdôvodného obohatenia 996,03 eur a o neprijateľnej zmluvnej podmienke ohľadom poplatku za\nuzatvorenie zmluvy 1.500 eur alebo napr. na rozsudok č. k. 17CoCsp/23/2022-147 z 28.7.2022 o priznaní\nfinančného zadosťučinenia vo výške 100 eur v dôsledku sporu, v ktorom spotrebiteľka získala 448,23\neur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určená bola jedna neprijateľná zmluvná podmienka\ntýkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy. Z vecí týkajúcich sa žalovaného súd poukazuje na rozsudok\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/71/2020, kde pri úspechu spotrebiteľa v základnom konaní čo\ndo sumy 4.399,60 eur priznané bolo primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur.\n34. K poukazu žalobcov na rozhodnutia, kde priznané boli tisícové sumy zadosťučinenia, súd uvádza,\nže tieto v žiadnom prípade nemožno považovať za ustálenú súdnu prax. To právnemu zástupcovi\nžalobcov musí byť známe, k čomu súd poukazuje na aktuálny rozsudok Krajského v Prešove sp. zn.\n10CoCsp/10/2025, kde žalobkyňa zastúpená bola rovnakým právnym zástupcom a kde potvrdený bol\nrozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby nad priznanú sumu finančného zadosťučinenia vo\nvýške 88,94 eur v situácii, kedy v základnom konaní spotrebiteľ úspešný bol čo do zaplatenia sumy\n1.578,89 eur spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a v časti určenia jednej\nneprijateľnej zmluvnej podmienky. Primerané finančné zadosťučinenie tam teda bolo určené na 5 %\nzo sumy bezdôvodného obohatenia, a to v situácii, že v základnom konaní jednalo sa na rozdiel od tu\nprejednávanej veci o niekoľkoročný súdny spor a kde žalobkyňa poukazovala okrem iného na to, že ako\nstarobná dôchodkyňa sa musela zaktivizovať a vyhľadať právnu pomoc advokáta.\n35. Suma primeraného finančného zadosťučinenia žiadaného žalobcami vo výške až 1.500,- eur\npodľa názoru súdu bola vzhľadom na okolnosti veci zjavne neprimeraná. Súd zohľadnil napr. sumy,\nktoré sa priznávajú obetiam trestných činov, alebo pozostalým obetí pri dopravných nehodách, alebo\nsumy priznávané poškodeným pri ujmách na zdraví. Ak podľa zákona č. 437/2004 Z .z. o náhrade za\n\nbolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia napr. šok ľahkého stupňa podľa položky 246 sadzieb\nbodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch je hodnotený počtom bodov 20, čo napr. v roku 2018,\nteda v roku podpisu žalobcami v základnom konaní napádaného „uznania dlhu“ žalobcami znamenalo\npri hodnote bodu 19,08 eur bolestné vo výške 381,60 eur, tak potom podľa názoru súdu v tomto\nprípade, kedy neboli zistené ani tvrdené žiadne mimoriadne následky u žalobcov a ich živote (nad rámec\ntoho, čo logicky vyplýva z toho, že nedôvodne prišli na istú dobu o časť finančných prostriedkov), ani\nžalobcom ako primerané finančné zadosťučinenie za útrapy spojené s porušením ich práv nemožno\npriznať sumu nad 400,- eur. Ak z iných obdobných sporov o primerané finančné zadosťučinenie sú\nsúdu známe prípady, kde boli spotrebiteľom priznané nižšie sumy, ako tu žalobcovia žiadali, a to aj\nv situácii, kde dodávateľ pri vymáhaní predmetnej sumy postupoval voči spotrebiteľovi mimoriadne\nagresívne, telefonicky obťažoval príbuzných spotrebiteľa so žiadosťami o plnenie, osobne navštevoval\npri vymáhaní nedôvodného plnenia domácnosť spotrebiteľa, podával trestné oznámenia a podobne, tak\nsúd v rámci proporcionality a primeranosti musel zohľadniť, že tu o žiadny taký prípad nešlo, aspoň nič\ntaké žalobcovia netvrdili a nepreukázali, nežiadali byť v spore ani osobne vypočutí. Inštitút primeraného\nfinančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu\njeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku\nochrany. Na druhej strane, ani symbolické finančné zadosťučinenie nebolo by tu namieste, nakoľko\nz hľadiska zákonom predpokladaného účelu by sa také zjavne minulo účinkom a účelu zákona. Preto\nsúd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 400,- eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\n36. Súd, ako už bolo uvedené, musel zohľadniť aj výšku úveru, skutočnosť, že k vráteniu jeho istiny\ndošlo žalobcami s viac ako desaťročným omeškaním a zohľadnil aj to, že ujma žalobcov čo do absencie\ndispozičnej možnosti so sumou obohatenia čiastočne bola reparovaná žalovaným uhradenými úrokmi\nz omeškania (cca 50,- eur), ako vyplýva zo spisu základného konania.\n37. Súd pri výške priznaného zadosťučinenia zohľadnil vo vzťahu k jeho sankčnej a odradzujúcej\nfunkcii v neprospech žalovaného skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad obdobného\nkonania žalovaného, čo je skutočnosť známa súdu z jeho činnosti. K tomu súd podporne poukazuje\nnapr. na rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/39/2021 z 31.05.2021 (viď najmä\nbody 53 až 57 jeho odôvodnenia), v ktorom obdobná dohoda o uznaní dlhu vo veci tu žalovaného,\nako tá, na základe ktorej bolo tu inkasované plnenie od žalobcov vyhodnotené ako bezdôvodné\nobohatenie, bola označená za nekalú obchodnú praktiku. Ako je zrejmé z dátumu vyhlásenia daného\nprávoplatného rozsudku (31.05.2021), stalo sa tak dávno predtým, ako žalovaný napriek tomu prijímal\nod žalobcov od septembra 2021 do mája 2024 plnenie zakladajúce jeho bezdôvodné obohatenie.\nPreto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a určovaní jeho výšky vzal na zreteľ\naj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby prostredníctvom jeho priznania\nspotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov. Čo sa týka dĺžky trvania neistoty\nžalobcov, súd zohľadnil to, čo vyplýva zo spisu základného konania, a síce, že žalobcovia hradili splátky\nžalovanému až do 20.05.2024 a následne už v júni 2024 domáhali sa ich vrátenia titulom bezdôvodného\nobohatenia (od splátky splatnej v septembri 2021) a už 22.10.2024 došlo k úhrade žalovanej sumy\nžalovaným. Nemožno zároveň opomenúť, že dĺžka neistoty a omeškanie žalovaného tu boli čiastočne\nkompenzované žalobcami priznaným úrokom z omeškania z bezdôvodného obohatenia.\n38. Z hľadiska žalobcami opakovane zvýrazňovaného sankčného významu zadosťučinenia a k ich\ntvrdeniu, že prípadné sankcie dohľadných orgánov boli by podstatne vyššie, súd uvádza, že z pohľadu\ncelkovej sankcie pre žalovaného spočívajúcej v tom, „čo ho bude zásah do práv žalobcov stáť“, nemožno\nopomenúť, že jeho majetková sféra za porušenie spotrebiteľských práv dotknutá je tu nielen platením\nsamotného finančného zadosťučinenia žalobcom, ale aj platením žalobcom prisúdených trov konania\n(v základnom konaní tieto trovy boli žalobcom priznané vo výške 1.330,52 eur a pribudnú k tomu aj trovy\ntohto konania a súdny poplatok zaň).\n39. Súd obranu žalovaného v spore s výnimkou dôvodného tvrdenia o neprimeranej výške\nzadosťučinenia nepovažoval za dôvodnú. Súd legitímne využitie zákonného práva žalobcov proti\nžalovanému žiadať primerané finančné zadosťučinenie v žiadnom prípade nepovažuje tu za zjavné\nzneužitie práva, ako to naznačovala obrana žalovaného. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti\nprejednávanej veci a dospel k názoru, že je potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 400,- eur.\nPodľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov uplatnených za takých okolností, ako\nv tu súdenej veci, nestačí len strohé konštatovanie súdu o porušení práv a vydanie bezdôvodného\n\nobohatenia, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu,\nktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.\n40. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobcov\na na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje tu sumu\n400,- eur. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobcov vyhovel čo do zaplatenia sumy 400,- eur\na vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.\n41. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania\npodľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods.\n2 CSP).\n42. Žalobcovia v základe nároku boli plne úspešní, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy\nsúdu, preto súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %\nz prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k § 255 CSP, cit. „Zásadu úspechu vo veci treba\nuplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od\nznaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola\npriznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou\nzodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne\nv tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017, kde pri priznaní len\n50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada\ntrov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad\ntu prejednávanej veci.\n43. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom\nsúčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny\nvýkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom\nusporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa presne „trafil“ do úvahy\nsúdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca\nv základe plne úspešný, aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď Civilný sporový poriadok\nnemá ustanovenie totožné s ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinným do 30.6.2016,\nktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu mohla byť\npriznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie\nuvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy\nniet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala\nskutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu\nuplatneného nároku. Pričom tak, ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p., tak aj v súčasnosti\npodľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny\nadvokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia (tu zo sumy 400,- eur).\n44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením\nvyššieho súdneho úradníka súd v súlade s § 2 ods. 2 a § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vzhľadom na zákonné\noslobodenie žalobcov od tejto povinnosti.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd\nBardejov.\nV odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:11e2ce62-b5aa-408f-8ecb-2e05a419412b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.544.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 544/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 544/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.544.2023.1"}, {"guid": "ussr:36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2"}, {"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "146bf88c-7475-4606-a990-6769f2867e70:238eeb71-a80a-4c56-b1d3-10f05b261d1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1120211826.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/10/2025 z 26. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1120211826.1"}, {"guid": "4be46cd3-2cf2-4c8c-ada2-170be602d090:3fb30f04-0344-4895-8f9c-1ff8565edc5d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122204604.2", "spisova_znacka": "22CoCsp/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/11/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122204604.2"}, {"guid": "af0edbe3-fa90-4698-b826-894373376ac8:bbb3187b-674c-4983-a146-02ad7d34d038", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/24/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/24/2023 z 11. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-04-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/af0edbe3-fa90-4698-b826-894373376ac8:bbb3187b-674c-4983-a146-02ad7d34d038"}, {"guid": "201a7871-38e5-4fea-af83-61e2c0e57af5:c280cfc4-3340-41d7-9464-9135eb523e30", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/25/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/25/2021 z 3. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-03", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/201a7871-38e5-4fea-af83-61e2c0e57af5:c280cfc4-3340-41d7-9464-9135eb523e30"}, {"guid": "de2a6d9a-e45a-4269-b7f7-29a10aab415e:2d89a64f-d3f0-49c3-a27b-15a2aecbc0da", "ecli": null, "spisova_znacka": "20CoCsp/31/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/31/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/de2a6d9a-e45a-4269-b7f7-29a10aab415e:2d89a64f-d3f0-49c3-a27b-15a2aecbc0da"}, {"guid": "eea27340-12fe-4a48-938d-4d4118210884:33f51caa-bf88-4a55-b6c8-1cb2a38fc653", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8619200139.1", "spisova_znacka": "7Co/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/132/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8619200139.1"}, {"guid": "caef5f99-97d3-484a-ab44-f8cfd1c587c6:cda9480c-0975-493d-b524-f8c435cce556", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117216549.2", "spisova_znacka": "9Co/50/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/50/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117216549.2"}, {"guid": "35ebd6c6-ce6b-4bbe-bf6b-2f211d977b60:4db394d8-279c-402a-9099-7e55d32c854b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2", "spisova_znacka": "3Co/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/20/2017 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2"}, {"guid": "f771c93a-4117-4be2-be70-ab17b3c7ebdf:2d1b3156-91c5-4a7f-b734-630ccfeae421", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8211200385.1", "spisova_znacka": "7Co/23/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/23/2013 z 27. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211200385.1"}, {"guid": "d64a43f9-ad42-42fb-b0ea-6124bf87c721:4c606bba-986d-4998-a484-e8b9efe718dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Csp/19/2024", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Csp/19/2024 z 5. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2024-04-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d64a43f9-ad42-42fb-b0ea-6124bf87c721:4c606bba-986d-4998-a484-e8b9efe718dd"}, {"guid": "4d78a8ae-3f39-4430-991f-e0a746064dab:c16e1c92-51fe-4d2e-8b17-5371b4f1cb0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Csp/39/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/39/2021 z 31. 5. 2021", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4d78a8ae-3f39-4430-991f-e0a746064dab:c16e1c92-51fe-4d2e-8b17-5371b4f1cb0e"}, {"guid": "372a681a-324d-4ec3-b36e-210f03a0bb7e:5a15c3e5-583b-4402-a19e-48ece6ce26cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Csp/71/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/71/2020 z 11. 3. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/372a681a-324d-4ec3-b36e-210f03a0bb7e:5a15c3e5-583b-4402-a19e-48ece6ce26cd"}], "citovane_v": []}