Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/33/2024 z 1. 8. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Bardejov z 1. augusta 2025, sp. zn. 3C/33/2024, ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202335.2
Okresný súd Bardejov | 3C/33/2024 | ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202335.2 | 2025-08-01 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/3/353
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cf93235-348d-4840-8b2e-ce9e1b79f6df
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202335.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Bardejov
3C/33/2024
8224202335
01. 08. 2025
Mgr. Tomáš Saraka
ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202335.2

Uznesenie
Okresný súd Bardejov vo veci písomného podania žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX
XX D. zo dňa 19.08.2024, označeného ako „Žaloba o bezdovodne obohatenie sa podľa § 451 odst.1Oz,
a o nahrade škody podľa § 420 odst.1 Oz, v sume 124 €“, v spojení s podaním žalobcu súdu doručeným
dňa 17.01.2025 takto
rozhodol:
I. Podanie žalobcu zo dňa 19.08.2024 označené ako „Žaloba o bezdovodne obohatenie sa podľa § 451
odst.1Oz, a o nahrade škody podľa § 420 odst.1 Oz, v sume 124 €“ v spojení s podaním žalobcu súdu
doručeným dňa 17.01.2025 o d m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 19.08.2024 doručil A. B., nar. XX.XX.XXXX súdu podanie označené ako „Žaloba o bezdovodne
obohatenie sa podľa § 451 odst.1Oz, a o nahrade škody podľa § 420 odst.1 Oz, v sume 124 €.“ Toho,
voči komu podanie - žaloba smeruje (žalovaného ) označil takto: E. E., F. G. XXXX, XXX XX D.. V podaní
tvrdil, že z tam uvedených dôvodov požaduje od E. E., ktorá zamestnáva p. H., zaplatenie sumy 124,eur.
2. Keďže žalobca pri podaní žaloby neuviedol jednoznačne a nezameniteľne všetky identifikačné znaky
na identifikáciu subjektu žalovaného, aby súd mohol jednoznačne určiť, či žalobca mieni stanoviť ako
žalovaný subjekt organizačnú zložku banky sídliacu v Bardejove alebo banku ako právnickú osobu
sídliacu v Bratislave, a bez uvedeného nie je možné v konaní pokračovať, lebo nemožno posúdiť
splnenie procesných podmienok, uznesením zo dňa 07.01.2025 súd žalobcu vyzval na odstránenie
uvedeného nedostatku podania.
3. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu
v konaní (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 221/2007, 3Cdo 126/2011). Ak
žaloba neobsahuje základné zákonom stanovené náležitosti, čo je prípad podania žalobcu, má vady,
o odstránenie ktorých sa v súčinnosti so žalobcom musí súd pokúsiť postupom podľa § 129 Civilného
sporového poriadku.
4. Keďže podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 19.08.2024 bolo z vyššie uvedených dôvodov neúplné,
neurčité a nezrozumiteľné, v súlade s ust. § 129 Civilného sporového poriadku súd uznesením zo dňa
07.01.2025, č. k. 3C/33/2024-6, doručeným žalobcovi dňa 16.01.2025, žalobcu vyzval, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil toto svoje podanie tak, aby obsahovalo všetky
zákonom stanovené náležitosti. V uvedenom uznesení súd uviedol, v čom je podanie žalobcu neúplné,
neurčité a nezrozumiteľné a ako treba opravu a doplnenie podania vykonať, pričom vo výroku súd jasne
uviedol, že je potrebné, aby žalobca jasne, určito a zrozumiteľne uviedol, proti komu toto podanie smeruje
(kto má byť žalovaným), teda či vôľou žalobcu je žalovať organizačnú zložku (pobočku) označenej
banky sídliacu v Bardejove alebo banku ako právnickú osobu sídliacu v Bratislave, v takom prípade je

potrebné uviesť obchodné meno, adresu sídla a identifikačné číslo (IČO) banky tak, ako sú zapísané
v obchodnom registri.
5. Súd poučil žalobcu, že v prípade ak uvedené podanie nebude v určenej lehote riadne doplnené, súd
ho odmietne. Súd zároveň v zmysle ust. § 160 ods. 2 CSP žalobcu poučil, že má právo v konaní dať sa
zastúpiť advokátom, či obrátiť sa na advokáta za účelom kvalifikovanej právnej pomoci pri odstránení
vád podania alebo spísaní žaloby so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami a poučil ho tiež
o práve žiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta.
6. Na uvedené žalobca reagoval podaním súdu doručeným dňa 17.01.2025, v ktorom osobu žalovaného
označil takto, cit. „ Žalovana : pani H., bytom ul. C. XX, XXX XX D., zamestnana v E. I., ul. Partizanska
2850, 085 01 Bardejov“. V ďalšom obsahu podania zopakoval skutočnosti uvedené v žalobe a uviedol,
že žiada aby súd rozsudkom rozhodol, že Slovenska šporiteľňa na ul. G. XXXX, D. je povinná zaplatiť
sumu 124 eur ktorú spôsobila zamestnankyňa p. H. svojim neetickým, zavádzajúcim chovaním voči
nemu a sestre.
7. Po oboznámení sa s obsahom tohto vyjadrenia žalobcu má súd zato, že žalobca v ňom nedostatok
svojho podania (chýbajúce jasné, určité a zrozumiteľné uvedenie proti komu smeruje, kto má byť
žalovaným) neodstránil, práve naopak, len viac svoje podanie znejasnil, keď oproti pôvodnému podaniu,
z ktorého nebolo zrejmé, či vôľou žalobcu je žalovať organizačnú zložku (pobočku) označenej banky
sídliacu v Bardejove alebo banku ako právnickú osobu sídliacu v Bratislave, tentokrát v časti označenia
strán označil ako žalovanú fyzickú osobu, pani H. (bez uvedenia mena), zamestnanú v banke a na druhej
strane v časti navrhovaného výroku rozsudku povinnosť plniť žiadal uložiť E. E., na ulici G. XXXX D.. Ani
po doplnení podania žalobcom tak vôbec nie je zrejmé, kto má byť žalovaným a označenie žalovaného
nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti.
8. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak sa v lehote určenej súdom
podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedená nedostatok možno
v konaní pokračovať.
9. Podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu
v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu
o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
10. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná
zodpovednosť strany za obsah svojho podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje
súdu vecne vymedziť subjekty a predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom
individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy dotvárať podanie strany.
11. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom civilného súdneho konania je nachádzanie
(hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi stranami. S touto požiadavkou sa
žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté očakáva a má na to právo aj
strana žalovaná, ktorá požíva rovnaké ústavné právo na súdnu ochranu ako žalobca. Proces skúmania
náležitostí žaloby a odstraňovanie jej vád preto musí byť na jednej strane veľmi dôsledný, ale zároveň
citlivý, nesmie byť prepiato formalistický, aby neobmedzoval základné právo žalobcu na súdnu ochranu
(viď napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 1/2002 a I. ÚS 139/2002). Nesmie byť ale ani
preferenčný, porušovať zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Pri odstraňovaní vád
podania neprípustné je preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej
strany sporu.
12. Súd ďalej považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk, ktoré mali vplyv
na právny základ jeho rozhodovania o podaní žalobcu zvýrazniť, že samotná zákonná procesná
úprava prešla v posledných rokoch podstatnými zmenami, ktoré mali dopad aj na posudzovanie
náležitostí žaloby a odstraňovanie vád podaní, pričom novou procesnou úpravou reprezentovanou
Civilným sporovým poriadkom účinným od 01.07.2016 zákonodarca zásadne, úmyselne a cielene
zmenil koncepciu civilného procesu v tom zmysle, že zaviedol dôslednú koncentráciu procesu, zvýšil
požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán a tak samé strany sporu (nie súd) sú procesne
zodpovedné za výsledok sporu a znášajú sankčné dôsledky svojej procesnej pasivity (na čo treba
pamätať aj pri aplikácii judikatúry vychádzajúcej z procesného právneho stavu účinného do 30.06.2016 ).

13. Právnym predpisom, ktorým sa v podmienkach SR riadilo civilné súdne konanie, do 30.06.2016 bol
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Osp“). Ten až do 31.8.2003 postup odstraňovania vád podania
súdom a následky ich neodstránenia upravoval tak, že ak sa napriek výzve súdu podanie neopravilo
alebo nedoplnilo a v konaní nebolo možné pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastavil,
pričom proti uzneseniu o zastavení konania nebolo v zmysle § 202 ods. 3 písm. l) Občianskeho
súdneho poriadku prípustné odvolanie a keďže išlo o prvostupňové rozhodnutie, nebolo prípustné
ani dovolanie. Za účinnosti práve takejto, pre žalobcov veľmi prísnej právnej úpravy (ktorú neskôr
sám zákonodarca označil za rozpornú s ústavou) boli vydané nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS 1/2002 a I. ÚS 139/2002, čo je pri korektnom a úplnom odkazovaní na ne v podmienkach
súčasnej (podstatne zmenenej) procesnej právnej úpravy nevyhnutné spomenúť. Nehovoriac o tom,
že nový procesný kódex na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ako už bolo uvedené, zaviedol
úplne novú koncepciu konania, keď úplne opustil princíp materiálnej pravdy a zaviedol striktne princíp
kontradiktórnosti sporového konania a prejednací princíp - zásady formálnej pravdy a jasne zvýšil
nároky na kvalitu samotnej žaloby. Zákonom číslo 353/03 Z.z. bola zákonná úprava odstraňovania
vád podania v Občianskom súdnom poriadku počnúc dňom 1.9.2003 zmenená tak, že ak účastník
podanie neopravil alebo nedoplnil a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd
odmietal podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Proti uzneseniu
o odmietnutí podania vzhľadom na zmenu § 202 ods. 3 písm. l) O.s.p. už bolo odvolanie prípustné.
Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu táto zmena vyvolaná bola tým, že dovtedy platná právna
úprava, na základe ktorej nebolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým zastavil konanie ak
sa napriek výzve podanie neopravilo alebo nedoplnilo, bola v rozpore s ústavou. V praxi dochádzalo k
situáciám, keď sudca zastavil konanie aj z dôvodov, ktoré nemali oporu v zákone. Posudzovanie otázky
či účastník reagoval na doplnenie svojho podania podľa požiadaviek súdu v celom rozsahu môže byť
poznačené subjektívnym názorom príslušného sudcu. Z uvedeného dôvodu zákonodarca zaviedol, aby
v prípade, ak súd prvého stupňa považuje doplnenie návrhu za nedostatočné, rozhodol odvolací súd,
ktorý uznesenie o odmietnutí potvrdí alebo zruší, ak doplnenie bude považovať za úplné. K ďalšej zmene
zákonnej úpravy došlo na základe zákona č. 428/2004 Z.z., a to zavedením možnosti, aby v prípade ak
bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením ktorým bol podávateľ
vyzvaný na odstránenie jeho vád najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o
odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu mohol rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. Od účinnosti
uvedeného zákona teda podávateľ podania má v podstate až 3 možnosti na správne, riadne, zákonu
zodpovedajúce uvedenie všetkých náležitostí podania, čo platí aj v súčasnosti, keďže Civilný sporový
poriadok v § 129 prevzal túto úpravu.
14. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k novému Civilnému sporovému poriadku „Jedným
z hlavných cieľov predkladateľa bolo zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je i zvýšenie požiadaviek na
procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami
v prípadoch procesnej pasivity. Pre prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, stratí možnosť úkon
urobiť neskôr (tzv. procesná preklúzia)“.
15. V zásade teda platí, že všetky zákonom vyžadované náležitosti podania má toto obsahovať už
v čase jeho doručenia na súd (vychádzajúc z § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov Slovenskej
republiky a tam obsiahnutej nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnych predpisov, teda že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka). Ak tomu tak nie je a podanie má vady ktoré
bránia jeho prejednaniu, súd postupom podľa 129 ods. 1 a 2 CSP vyzýva na opravu a doplnenie podania
s povinnosťou riadne uviesť, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, ako ho treba doplniť alebo
opraviť s poučením o možnosti podanie odmietnuť (druhá možnosť uviesť správne náležitosti podania).
Ak sa tak nestane a pre nemožnosť pokračovať v konaní je podanie odmietnuté, jeho podávateľ má
stále možnosť (v poradí tretiu) vady podania v súlade s výzvou súdu opraviť alebo doplniť najneskôr do
uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, pričom v takom prípade
súd, ktorý vydal uznesenie o odmietnutí podania o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí podania môže
rozhodnúť sám, zrušiť uznesenie a pokračovať v konaní.
16. Nemožno tiež opomenúť, že zatiaľ čo žalobca v prípade odmietnutia jeho podania má možnosť
podať opäť riadnu novú žalobu, žalovaný, ktorý by sa mal brániť voči neúplnej a nezrozumiteľnej žalobe,
možnosť ďalšieho konania nemá.

17. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II.ÚS 258/05 uviedol, že súčasťou ustálenej judikatúry ústavného
súdu sú rozhodnutia, ktorými ústavný súd prikazuje posudzovať žalobný návrh prísne, aby mohlo byť
riadne rozhodnuté vo veci, ale nie prehnane formalisticky (IV. ÚS 1/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
V inom svojom rozhodnutí (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 372/2018
z 20. júna 2018) k odstraňovaniu vád podania súdom uviedol, že odstránenie vád podania zo strany
súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu
a rozhodnutiu vo veci. Jeho účelom ale nemôže byť ani „pomoc“ súdu adresovaná strane konania
smerujúca k takej úprave jej postupu vo veci, aby bola v konaní úspešná.
18. Z obsahu podania žalobcu možno s určitosťou vyvodiť len to, že jeho vôľou bolo podať žalobu.
Podanie žalobcu je však neprejednateľné, lebo nie je z neho zrejmé, proti komu smeruje. Presná
špecifikácia a označenie žalovaného boli tu nevyhnutnou podmienkou meritórneho konania o podaní,
nakoľko sú potrebné pre posúdenie procesných podmienok. Z podania žalobcu po jeho doplnení nie je
zrejmé, či žalobca mienil žalobu smerovať voči fyzickej osobe (pani H.) alebo voči právnickej osobe. Ak
voči fyzickej osobe, potom je označenie takejto osoby nedostatočné a neúplné, lebo žalobca neuviedol
ani len meno danej fyzickej osoby, len priezvisko, čo nestačí. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická žaloba
sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia
alebo iným identifikačným údajom. Dané údaje v označení chýbajú. Z podania tak nie je zrejmé, kto
má byť stranou sporu na žalovanej strane, ak by ňou mala byť právnická osoba (Slovenská sporiteľňa),
chýbalo jej označenie zákonom predpísanými údajmi (obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo
- IČO tak, ako sú zapísané v obchodnom registri).
19. Súd preto musel podanie žalobcu odmietnuť, lebo nie je zrejmé, kto má byť žalovaným. Pre úplnosť
treba uviesť, že ak by žaloba žalobcu mala smerovať voči E. E., i tak by nebolo možné pokračovať
v konaní a v takom prípade by namiesto odmietnutia podania súd musel konanie tak či tak zastaviť,
nakoľko žalobca napriek výzve a poučeniu súdu uviedol len údaje a označenie organizačnej zložky, ktorá
nemá právnu subjektivitu a nemôže byť stranou tohto sporu.
20. Uvedené neumožňuje súdu ani len realizovať prvotné úkony, ako sú posúdenie podmienok konania
(vrátane procesnej subjektivity strán sporu), vyrubenie súdneho poplatku za žalobu a úkony v zmysle
§ 167 ods. 2 CSP, nakoľko možnosť zaujať relevantné stanovisko k žalobe vyžaduje predovšetkým
vedomosť, komu ju vlastne súd má doručiť a od koho vlastne sa ňou plnenie žiada. Vzhľadom k tomu, že
žalobca svoje podanie napriek výzve súdu nedoplnil tak, aby toto malo zákonom požadované náležitosti
a bolo možné v konaní o ňom pokračovať, v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP súd podanie žalobcu
odmietol.
21. Súd si nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať, voči komu má smerovať jeho podanie, ani
ho opätovne vyzývať na odstránenie vád, keďže ich neodstránenie po výzve súdu je dôvodom na
odmietnutie podania. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán
sporu a zásady kontradiktórnosti. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným
zvýhodňovaním jednej strany.
22. Odmietnutie podania nebráni žalobcovi podať riadnu, novú žalobu so všetkými požadovanými
náležitosťami. Súd žalobcu opätovne poučuje, že má právo dať sa zastúpiť advokátom, či obrátiť sa na
advokáta za účelom kvalifikovanej právnej pomoci pri spísaní žaloby so všetkými zákonom predpísanými
náležitosťami. Súd poučuje žalobcu tiež o práve žiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok nemá
osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa odmieta podanie. Keďže však
v tomto prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná,
rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Pre odmietnutie podania žalobcovi
náhradu trov konania priznať nemožno a nakoľko nie je zrejmé kto by vôbec mal byť žalovaným a nikomu
takému preukázateľné trovy konania nevznikli, súd nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému
uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo
rozhodol tak, že náhradu trov tohto konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania,
o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.