{"guid": "0a0dc7f9-a041-4111-8e24-924e989c02fb:37b46f87-012a-4c59-91e6-e7b6246ba204", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202090.2", "spisova_znacka": "3Csp/35/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/35/2024 z 17. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 17. januára 2025, sp. zn. 3Csp/35/2024, ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202090.2", "identifikacne_cislo": "8224202090", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37b46f87-012a-4c59-91e6-e7b6246ba204", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202090.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202090.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202090.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n3Csp/35/2024\n8224202090\n17. 01. 2025\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2025:8224202090.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,\na.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne\nzastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:\n36 715 352, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 478,33\neur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 387,-eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 387,-eur od 21.09.2023 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 49,66 %, o výške ktorých\nrozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť mu sumu 478,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.12.2021\ndo zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa\n18.12.2020 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku\nvo výške 492,-eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (nábytok) tak, že kúpna\ncena tovaru bola 558,-eur, žalovaná pri podpise zmluvy uhradila z nej akontáciu vo výške 66,-eur a na\nzvyšok kúpnej ceny bola jej poskytnutá pôžička - viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mala žalovaná\npodľa tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 15,-eur až do celkovej\nsumy pôžičky vo výške 720,-eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila\nlen sumu 105,-eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami\nriadne a včas, dňa 22.10.2021 ju žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných\nsplátok a upozornil ju, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver\nzosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 20.12.2021 žalobca\núver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.12.2021- oznámením o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby\npredstavuje 478,33 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom\n10.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu\nk splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.\n2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné\npodmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).\n\n3. Výzvou zo dňa 05.08.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote\n15 dní doplnil rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím\nzmluvy skúmaná bonita žalovanej, jej schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola skúmaná,\nak bola skúmaná a aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita\nžalovanej.\n4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že uviedol údaje, z ktorých vychádzal pri prepočte schopnosti\nsplácať úver, kde vychádzal z akceptovaného príjmu 576,-eur preukázaného Rozhodnutím ÚPSVaR\no peňažnom príspevku na opatrovanie. Uviedol, že vychádzal zo životného minima žiadateľa 214,83 eur,\nživotného minima všetkých nezaopatrených detí 0,-eur, mesačných splátok existujúcich úverov vo výške\n126,-eur zistených dopytom do registra a finančnej rezervy (príjem – výdavky ) 235,17 eur. Podľa tvrdenia\nžalobcu, nakoľko výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej\nsplátky, žiadosť bola schválená. Poukázal na to, že žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala ho\no zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru a nebola z jej\nstrany ani prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a dohodol\nso žalovanou nové podmienky splácania. Tiež poukázal na pasivitu žalovanej v spore.\n5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s vyjadrením žalobcu, prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa\nk nej do vlastných rúk doručená bola dňa 04.12.2024, písomne nevyjadrila.\n6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové\ntvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého\nprávneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd\nv súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 17.01.2025, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.\n3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 10.01.2025 a súčasne na webovej stránke súdu\nna webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.\n7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa\ns obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich\nnebolo žalovanou namietané, ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné a sama žalovaná\nžiadne dôkazy neoznačila, ani nepredložila, oboznámením sa s obsahom odpovede na lustráciu\nžalovanej v REGOB SR (§ 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:\n8. Žalovaná, ktorej žaloba bola riadne doručená, nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy\na poskytnutí jej tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust. § 151 ods. 1\nCSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2020\npredloženej žalobcom (č.l. 21 až 23 spisu) súd zistil, že žalobca zastúpený sprostredkovateľom OKAY\nSlovakia, spol. s r.o. a žalovaná uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného\nspotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 492,-eur za účelom úhrady časti kúpnej ceny za žalovanou\nkupovaný tovar. Kúpna cena tovaru bola 558,-eur, žalovaná z nej pri uzavretí zmluvy hradila akontáciu\nvo výške 66,-eur a na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 492,-eur bol jej poskytnutý úver. Žalovaná\nmala tento úver podľa zmluvy splatiť 48 mesačnými splátkami. V zmluve je uvedené, že splátky sú vo\nvýške 15,-eur a že splatnými sú vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou 20.01.2021 a že\ncelková čiastka je 720,-eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 228,-eur. Súčet žalovanej poskytnutej\nsumy 492,-eur a celkových nákladov spotrebiteľa 228,-eur zodpovedá sume uvedenej ako celková\nsuma, t. j. sume 720,-eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 22,47 % s tým, že ide o sadzbu\nfixnú, ako RPMN je tam uvedené 22,47 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené – poštová\npoukážka. Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola podpísaná dňa 18.12.2020.\n9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že tá predkladala pri jej\nuzavretí ako doklady len občiansky preukaz, rozhodnutie o priznaní (alebo znížení/zvýšení) príspevku za\nopatrovanie a potvrdenie z pošty dokladujúce príjem opatrovateľského príspevku. V zmluve je uvedené,\nže žalovaná je vydatá, že nemá žiadne nezaopatrené dieťa, že býva vo vlastnom byte/dome, že je\nopatrovateľka a že jej príjmom je suma 576,-eur mesačne. Žiaden priestor pre vyplnenie údajov o výške\nmesačných finančných výdavkov (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) a iných mesačných výdavkov\nžalovanej (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú.\n\n10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX predloženého žalobcom súd\nzistil, že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovanou, pričom\nz neho vyplýva, že žalovaná na samotný úver zaplatila okrem akontácie len 7 splátok po 15,-eur, a to\nprvú dňa 21.01.2021 a poslednú dňa 21.07.2021. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa\n20.12.2021. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanej boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“\nvo výške 72,10 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil.\n11. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 22.10.2021, ktorý podľa dokladu o\ndoručovaní na rube č.l. 63 spisu žalovanej doručený bol dňa 28.10.2021, žalobca žalovanej oznámil, že\nna zmluve zo dňa 18.12.2020 číslo XXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 45,eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.12.2021 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver\nzosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2021\nžalobca žalovanej oznamoval, že jej dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz s tým,\nže dlžná suma je 478,39 eur.\n12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,\nže žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)\nzapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne\nuvedené, bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd\npri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej\núpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).\n13. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr\notázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil,\nže premlčané nie je.\n14. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110).\n15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť\npremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n17. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach, z ktorých prvá\nsplatná bola 20.01.2021, pričom žalovaná uhradila len splátky za január až júl 2021 a ďalšie splátky\nuž neuhradila a žaloba bola podaná dňa 25.07.2024, je zrejmé, že prvou nezaplatenou splátkou, pre\nnesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh (a ktorá sa aj samostatne mohla premlčať\nako prvá), je splátka splatná dňa 20.08.2021, teda splátka za august 2021, nárok na zaplatenie ktorej\nmohol žalobca na súde uplatniť najskôr dňa 21.08.2021. Preto žaloba bola dňa 25.07.2024 podaná pred\nuplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie je. Žalobe však nebolo\nmožné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom prípade o bezúročný\na bezpoplatkový úver.\n18. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku\ndňu uzavretia zmluvy 18.12.2020 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona\nje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme\npôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n19. Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o\nspotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o\nkúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný\ncelok.\n\n20. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho\nzákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).\n21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou\ntejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru.\n22. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné\na pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie\nje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok\nustanovených osobitným zákonom.\n23. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch\na úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.\n24. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na\nzáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery\na) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a\nb) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne\npreukázať.\n25. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ\na) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,\nb) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o\nspotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na\núdaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet\nsa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú\nzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v\nčase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\n26. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ vpodľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.\nNa výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:\na) čistý príjem spotrebiteľa,\nb) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ\nvyživovaciu povinnosť,17ta)\nc) výška splátky spotrebiteľského úveru a\nd) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.\n27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne\ninformácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,\nvoči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške\ncelkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o\npríjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných\nzdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.\na), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na\nsplnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku\n19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v\nSociálnej poisťovni,17ab), a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1\npísm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s\npríjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať\n\nspotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči\nktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné\nminimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.\n28. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa\nschopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu\nočakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.\n29. Podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí\npodľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,\nktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery\nnákladov.\n30. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak\nb) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),\nd) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v\nneprospech spotrebiteľa.\n31. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 18.12.2020 ak veriteľ nekonal s odbornou\nstarostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie\nspotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za\nbezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie\nschopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave\nspotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa\npovažuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n32. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať\nz fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to jednak s poukazom na § 11 ods. 1 (pre nesprávne\nuvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona\nč. 129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského\núveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť\nriadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny,\núrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým\nna základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení\núverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,\nči spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný\núver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre\nrozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj\nv spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto\nzískané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých\nje veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto\nnepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho\nvyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.\n33. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade veriteľ poskytol\nžalovanej úver napriek tomu, že nepreukázal, že by mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou\npreverenú výšku jej výdavkov a rodinný stav. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať úver\nu žalovanej, pri ktorom vychádzal z toho, že žalovaná je slobodná a nemá žiadne nezaopatrené dieťa,\na preto vychádzal z výšky životného minima na jednu osobu (žalovanú) 214,83 eur, čím podľa žalobcu\nžalovaná vzhľadom na jej akceptovaný príjem 576,-eur bola dostatočne bonitná na splácanie úveru.\nŽalobca však neuviedol, nepreukázal, ale ani netvrdil, na základe čoho mal za to, že žalovaná je\nslobodná a nemá žiadne nezaopatrené dieťa, keď v zmluve je údaj, že je vydatá, čomu zodpovedá aj\nobsah odpovede na lustráciu žalovanej v Registri obyvateľov SR (§ 295 CSP), z ktorej zároveň vyplýva,\nže žalovaná v čase uzavretia zmluvy mala 4 maloleté deti (roky narodenia 2012, 2013, 2015, 2020).\n\nMinimálne o jednom z nich (maloletý B., nar. v roku 2013) žalobca aj preukázateľne vedel, lebo je\nto uvedené v Rozhodnutí ÚSVaR v Bardejove, ktoré sám predložil na dôkaz výšky opatrovateľského\npríspevku poberaného žalovanej, ktorá ho poberala práve za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého\nmaloletého syna. Keďže napriek týmto žalobcovi známym údajom (že žalovaná je vydatá a že má\nminimálne jedno dieťa) nezohľadnil výdavky na tieto osoby (aspoň životné minimum) do výdavkov\nžalovanej, nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo,\nže údaj o nulovom počte nezaopatrených detí uviedla mu sama žalovaná. Z dokladov predložených\nžalobcom absolútne nevyplýva, žeby žalovaná bola dopytovaná na svoj rodinný stav, počet detí a svoje\nvýdavky. Žiadne také údaje v dokladoch predložených žalobcom nie sú. Keďže žalobca nepreukázal ani\nlen dopyt na tieto údaje týkajúce sa rodinného stavu a výdavkov žalovanej, relevantné pre posúdenie\nbonity, resp. akceptoval vzájomne sa vylučujúce údaje, že je vydatá a na druhej strane, že nemá\nžiadnu spoločne posudzovanú osobu na účely životného minima, je vylúčený záver o postupe veriteľa\ns odbornou starostlivosťou (k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia). Aj vzhľadom na uvedené rozpory bolo mimoriadne dôležité\npreverenie deklarovaných údajov. Žalobca nepredložil žiadnu listinu, z ktorých by vyplývalo, že dané\núdaje mu uviedla žalovaná, teda aby bolo verifikované, že neboli zahrnuté do prepočtu len preto, aby\nmohol byť poskytnutý úver. Nakoľko podľa žalobcom predloženého výpočtu aj pri údaji o životnom\nminime len na jednu osobu (žalovanú) ostávala jej finančná rezerva iba 235,17 eur, bolo mimoriadne\ndôležité preveriť každú jednu zložku povinne preverovaných údajov, nakoľko pri zohľadnení skutočnej\nvýšky životného minima na žalovanú, jej manžela a jej 4 nezaopatrené deti (214,83 eur ako životné\nminimum žalovanej, 149,87 eur ako životné minimum na ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú\nosobu a 4 x 98,08 eur ako životné minimum na jej nezaopatrené deti ) by údaj o výdavkoch (757,02\neur) vzhľadom na akceptovaný príjem žalovanej (576,-eur) signalizoval, že žalovaná nie je bonitná\nna splácanie splátky úveru 15,-eur mesačne. Žalobca navyše predložil výsledky dopytu do SRBI,\nz ktorých vedel, že žalovaná mala 7 odmietnutých žiadosti o úver (aj na úvery v sume nižšej ako\nbol nakoniec poskytnutý), preto bola mimoriadna odborná starostlivosť pri preverení bonity kľúčová.\nPre súkromný subjekt je preverovanie rodinného stavu spotrebiteľa zaiste vo veľkej miere viazané na\núdaje poskytnuté mu k tomu samotným spotrebiteľom, práve preto však bolo kľúčové, aby žalobca\npreukázal že sa na tieto údaje u žalovanej dopytoval a že údaj o nulovom počte nezaopatrených\ndetí, ktorý je uvedený v zmluve pochádza od žalovanej a že nebol do zmluvy uvedený len preto,\naby žalovanej úver mohol byť poskytnutý. Keďže to preukázané nebolo, nebola preukázaná náležitá\nodborná starostlivosť pri preverovaní výdavkovej zložky a rodinného stavu žalovanej. Hoci si v zásade\nkaždý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru\npodnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých\nokolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa,\npričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie\nschopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave\nspotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto\npostupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).\n34. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca, podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný\nlen príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch\na rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez\nakýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na\núdaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy veriteľ od žalovanej žiadne doklady\no výdavkoch nežiadal. Vychádzanie len z príjmu a navyše nezohľadnenie vyživovacej povinnosti je\nvo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovanej nepostačujúce. Nebol produkovaný žalobcom\njediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky žalovanej (nielen finančné).\nZa hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver\nveriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť\nschopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods.1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný\npotrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods.2 ZoSÚ), preto žalobca mal preukázať,\nže skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovanej a že tieto aj náležite preveril. Zo žalobcom predložených\nlistín nevyplýva, či a aké mala žalovaná výdavky. Žalobca vychádzal len z toho, že žalovaná má aktuálne\niné úvery a splátky vo výške 126,-eur, ale neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skúmanie ostatných\nvýdavkov a rodinného stavu žalovanej pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ nepozná\n\ncelkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať\npožadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia\n35. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie rodinného stavu a iných ako finančných výdavkov žalovanej.\nJe preto namieste záver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval\nakési údaje (príjem žalovanej a splátky iných úverov), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše\nich zjavne reálne vôbec nevyhodnocoval.\n36. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce\nzhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si\nna základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti\nžalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií\no klientovi a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti\nvyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť\nreálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať\ndlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný\nďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,\nkeď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte\ndostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku\nv predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci\nrozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o\núver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.\nOdvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o\nskúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie\nvýdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov, nie je ani dostatočné. Tieto databázy\nnemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky\nsúvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver\no tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“\n37. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona\nčíslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho\nschopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti\nposkytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky\na tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,\nže je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných\na majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si\nveriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo\n33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze\nIII. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má\njednoznačne povinnosť preveriť spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver. Je možné poukázať zároveň aj na\nrozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA\nproti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť\ndlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť\nzabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,\nže by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej, keďže súdu nebol\npredložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil akékoľvek výdavky žalovanej, jej manžela a jej\nnezaopatrených detí, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ.\n38. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú\nzložku žalovanej, pokiaľ ide o ekonomický status žalovanej, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť,\nže konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov a rodinného\nstavu žalovanej. Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si\ntieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru\nsúdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovanej. Iba\nvzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný\na či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný\nplniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne\n\nformalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak\nžalobca nepreukázal.\n39. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove\nv rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia\nbonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou\nstarostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2\nzákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie\ngenerálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom\nporušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym\npredmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú\nplatbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda\nobzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia\nexistovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť\nbonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z\npohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal\nako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom\ntrhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne\neurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa\npovažovať za odporujúce morálke.“\n40. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/\nES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia\nna podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný\ncharakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a\nvzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení\ntýkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,\naby veritelia neposkytovali\núvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty\nvykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na\nsankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom\nriziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a\nvykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly\núverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol\nspotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného\nvzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj\nspotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.\n41. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských\nzmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho\ndvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK), podľa ktorého\nČlánky 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách\no spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že\nvnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej\nv článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,\npod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.\n42. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a\nvyhodnotil bonitu žalovanej v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7\nods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.\n43. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. g) a h) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej\nsadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že\nuvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka\nRPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN (22,47 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve\n\n(pri dátume úveru a jeho čerpania 18.12.2020, výške 492,-eur, dátume prvej splátky 20.01.2021, výške\nsplátky 15,-eur, počte splátok 48, dni splátky 20. v mesiaci ) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 22\n%, čo znamená, že údaje (RPMN, celkové náklady spotrebiteľa) nie sú uvedené zrozumiteľne, určito\na vzájomne si neodporujúc, pričom ako výška ročnej úrokovej sadzby je tam uvedená hodnota 22,47\n%, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne je uvedený buď údaj o RPMN, alebo\no ročnej úrokovej sadzbe, nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia ako RPMN. Keďže dané údaje nie sú\nuvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa\nna ne, ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia).\nParagraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce\nsa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti\nzodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby\npožiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon\njednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 – vymedzenie pojmov, pričom aj z §\n4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby\núčel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec\nkoncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. b)\nsankcionuje jednak neuvedenie RPMN vôbec (kam patrí logicky aj prípad, kedy je údaj o nej síce\nv zmluve uvedený, ale neurčito, nezrozumiteľne a vnútorne rozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1\nObčianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa naň hľadí, ako keby tam uvedený nebol vôbec, čo je tento\nprípad) a zároveň v zmysle d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov, ak je\nv zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech\nspotrebiteľa, čo je iný prípad.\n44. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d), e) g) až i), l) a p) znamená,\nže je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanej poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nZnamená to, že žalovaná mala veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t.j. 492,-eur. Žalovaná\nv konaní nijako nespochybnila, že vyplatená bola jej suma 492,-eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie\nžalobcu súd má za nesporné a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru, kde\nžalovaná hradila akontáciu a zaplatila aj časť následných mesačných splátok, niet pochýb, že úver bol\njej vyplatený. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že\nna nároky z úverovej zmluvy žalovaná doposiaľ uhradila okrem akontácie len sumu 105,-eur. Súd preto\nmal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu úverovej istiny vo výške 387,-eur.\n45. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy\n478,33 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 387,-eur a vo zvyšku žalobu\nzamietol.\n46. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n478,33 eur od 28.12.2021 do zaplatenia.\nXX. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,\nje v omeškaní.\n48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n49. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je\nNariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka.\n50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov\nvyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s\nplnením peňažného dlhu.\n\n51. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe, určil začiatok omeškania žalovanej, od ktorého požadoval\núrok z omeškania, na deň 28.12.2021 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov\núver dňa 20.12.2021 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.\nXX. Zosplatnenie tvrdené žalobcom tu nebolo platné, a preto naň súd neprihliadol. Nedôsledné skúmanie\nbonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona\nč.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny\núkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka by bol absolútne neplatný.\n53. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala na tento\núver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 492,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver,\nktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.01.2021 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne\na zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 15,-eur, potom žalovaná úver (len vo výške reálne jej\nposkytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 33 splátkach (492,-eur : 15 eur), a teda poslednú\nsplátku by hradila po 33 mesiacoch v mesiaci september 2023, konkrétne 20.09.2023. Keďže sa\ntak nestalo, dňa 21.09.2023 žalovaná už bola preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného\nzostatku úverovej istiny. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dňa 21.09.2023 preukázateľne bola\nv omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 387,-eur a jej omeškanie trvá, uložil jej súd\nspolu so sumou 387,-eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 387,-eur\nod 21.09.2023 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované\nnároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto\nv časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd\nžalobu zamietol.\n54. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3\nveta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty\nna zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.\nŽalovanej bola žaloba riadne doručená, tá napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako\nna ňu nereagovala, nevyjadrila sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod\nna určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Uvedené žalovanej nebráni,\naby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo\nna žalobcu.\n55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil\npodľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je\ntaký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti\núspešní, v časti neúspešní.\n56. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ\nna jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok\nz omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo\n1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo\nuznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom\nprezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech\nžalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej\npohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech\" (citované z\nRozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).\n57. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej\nprávnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj\nna rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne\npozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:\nC.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje\nsa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.\n\n58. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán\npodľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti s názorom, že\naj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť\nho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.\n59. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§\n217 ods.1 veta prvá CSP) činí 551,52 eur (478,33 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 73,19 eur ako\nku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 478,33 eur od 28.12.2021).\n60. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou sumou 387,-eur s úrokom z omeškania kapitalizovaným\nku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 412,71 eur (387,-eur ako prisúdená istina\n+ 25,71 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 387,eur od 21.09.2023).\n61. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 74,83 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 25,17\n%.\n62. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 25,17 % od úspechu žalobcu v rozsahu 74,83 % vznikol\nvo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n49,66 %.\n63. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru\núspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom\nvýroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu\n49,66 %.\n64. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po\nprávoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.\nV odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:2a3b5cf3-bc28-4dad-9c14-6019189212be", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a3b5cf3-bc28-4dad-9c14-6019189212be"}, {"guid": "83a5475e-d2f4-4807-af9b-e80979a51ce0:d19522b5-c21c-4c73-b73f-27a3d6b61401", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8621201646.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/10/2023 z 4. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8621201646.1"}, {"guid": "dbd5b441-c0f1-402b-ae55-867ef70180cb:1c2f8ecc-ce77-45b6-b6a2-d8c49096db2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "20CoCsp/39/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/39/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dbd5b441-c0f1-402b-ae55-867ef70180cb:1c2f8ecc-ce77-45b6-b6a2-d8c49096db2f"}, {"guid": "73029006-7b8b-44ec-81ba-bb0659799405:12186b8b-b502-4fc0-ace8-e325ea1d3d8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/30/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/30/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/73029006-7b8b-44ec-81ba-bb0659799405:12186b8b-b502-4fc0-ace8-e325ea1d3d8c"}, {"guid": "58df372b-c08c-4f4d-a2dd-25c2a8737498:8524a009-14d5-4a11-b9c4-8096950deaa3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8716207104.1", "spisova_znacka": "10Co/27/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/27/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8716207104.1"}, {"guid": "ef0f9e5a-68c3-4f05-9898-4fb7c6c189b6:696c3245-03b0-4d30-93d2-be09c7af9990", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8416200925.1", "spisova_znacka": "16Co/18/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/18/2017 z 11. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8416200925.1"}, {"guid": "bbb30060-cbfe-43e4-9279-2eca01ee3b8d:0486e2fe-0395-47ea-b97a-2834439cb5f3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3616204195.2", "spisova_znacka": "4Co/114/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/114/2017 z 27. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3616204195.2"}, {"guid": "868a928c-e07b-4279-9bd8-51fbe6200fb1:2f2e1cc4-de64-4217-91e0-93c01a48ba46", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2", "spisova_znacka": "6Co/171/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/171/2016 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2"}], "citovane_v": []}