Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/27/2025 z 15. 8. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Bardejov z 15. augusta 2025, sp. zn. 3Csp/27/2025, ECLI:SK:OSBJ:2025:6125216558.2
Okresný súd Bardejov | 3Csp/27/2025 | ECLI:SK:OSBJ:2025:6125216558.2 | 2025-08-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 151 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5bb3a90-f5dd-45a3-ba45-a80b89c2e744
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:6125216558.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Bardejov
3Csp/27/2025
6125216558
15. 08. 2025
Mgr. Tomáš Saraka
ECLI:SK:OSBJ:2025:6125216558.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. (D. E.), o zaplatenie 3.538,60 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22.01.2025 návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „žaloba“), v ktorom žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť mu sumu 3.538,60 eur, úrok vo výške 83,37 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3.538,60 eur od 24.05.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 14.02.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom a na základe Žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 07.02.2024 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému
z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy, o čom bol žalovaný upovedomený písomným
oznámením postupcu. V žalobe tvrdil, že postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 18.05.2016 pod číslom úverového účtu XXXXXXXXXX a reg. číslom
XXXXXXXXXXXXXXX úver vo výške 5.160,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok. Podľa žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy jeho
právny predchodca, Všeobecná úverová banka, a.s. v zmysle ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.
posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu,
na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukazuje výstupom zo
Spoločného registra bankových informácií a preverením príjmu žalovaného. Podľa žalobcu v rozpore so
zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky
neplnil riadne a včas, na dôkaz čoho označil predložený výpis z úverového účtu, a preto ho banka
vyzvala na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve banky svoj dlh
z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, banka v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej
zmluvy a s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej
splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru zo strany veriteľa)“ vyhlásila ku dňu 12.05.2022 predčasnú
splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 27.01.2022. V žalobe
tvrdil, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie

dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 16.05.2022 v súlade s čl. Všeobecných obchodných
podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“ a keďže žalovaný v poskytnutej 7-dňovej
lehote od doručenia tohto oznámenia dlžnú sumu nezaplatil, dostal sa dňa 24.05.2022 do omeškania
so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Podľa tvrdení žalobcu napriek výzve jeho právneho
zástupcu na zaplatenie dlžnej sumy žalovaný k úhrade nepristúpil, preto uplatňuje nárok súdnou
cestou, pričom uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo
výške 3.538,60 eur s príslušenstvom a zmluvných úrokov vo výške rozdielu medzi celkovými nákladmi
spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.02.2025 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému
nepodarilo doručiť do vlastných rúk a nakoľko žalobca po výzve súdu navrhol v súlade s § 10 zákona
o upomínacom konaní pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku,
platobný rozkaz sa zrušil a Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.05.2025 postúpil vec podľa § 10 ods.
3 uvedeného zákona na prejednanie tunajšiemu súdu, kde konanie je vedené pod spisovou značkou
3Csp/27/2025.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu vzhľadom na nemožnosť zistiť jeho skutočný pobyt, bola v súlade s
§ 116 ods. 2 CSP doručovaná oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu písomne
nevyjadril.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil
s tým, že súhlasí, aby súd rozhodol v zmysle jeho podaní aj bez jeho účasti a na pojednávanie sa
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil ani žalovaný, ktorý neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že
pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko nebol daný
návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu
vyzval na doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení tak, že uvedie, akú sumu
peňažných prostriedkov žalovaný celkovo reálne uhradil od uzavretia zmluvy doposiaľ (súčet všetkých
uskutočnených úhrad) a skutočnosti, na základe ktorých má zato, že žaloba je podaná včas, že nie
je tu zákonná prekážka pre vymáhanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy v podobe premlčania (§ 54a
Občianskeho zákonníka). Zároveň ho vyzval, aby vzhľadom na tvrdenie o postúpení pohľadávky banky
odôvodnil a preukázal splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky banky v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o bankách a preukázal splnenie zákonných podmienok
pre predčasné zosplatnenie úveru.
7. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 07.08.2025, v ktorom vyjadril sa aj k zosplatneniu
úveru, kde uviedol, že nakoľko žalovaný ani napriek predchádzajúcej výzve omeškané splátky neuhradil,
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 12.05.2022, a to pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 27.01.2022. Žalovaný sa podľa neho dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 27.01.2022
a k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo po uplynutí troch mesiacov od uvedeného dátumu
a zároveň v čase do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. K vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru došlo podľa žalobcu v súlade so zákonnými požiadavkami a ide o riadny a platný právny
úkon. Občiansky zákonník podľa žalobcu nestanovil ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti pohľadávky z úveru podmienku uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu,
k čomu podporne poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/123/2022. Úver zosplatnený podľa žalobcu bol za splnenia oboch podmienok v zmysle
§ 53 ods.9 OZ, teda po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky splatnej dňa 27.01.2022 a za
súčasného upozornenia žalovaného na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Poukázal na ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho
úkonu. Čo sa týka jeho aktívnej vecnej legitimácie, poukázal na výzvy svojho právneho predchodcu banky zo dňa 07.04.2022 (tretia upomienka) a 12.05.2022 (oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru) doručované žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve o úvere, ktoré podľa neho preukazujú
splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17
ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil na svoj
záväzok celkovo sumu 3.915,68 eur, pričom v konaní uplatnená istina 3.538,60 eur je rozdielom medzi

sumou poskytnutého úveru (5.160,- eur) a sumou splátok uhradených žalovaným započítanou na istinu
(1.621,40 eur). Premlčacia doba podľa žalobcu začala tu plynúť dňa 28.04.2022, a preto žaloba podaná
bola pred uplynutím premlčacej doby.
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keď vykonanie
žiadneho z dôkazov nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento
skutkový stav :
9. Zo žalobcom predloženej Žiadosti o flexipôžičku - bezúčelová a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“ číslo XXXXXXXXXXXXXXX, v ktorej ako veriteľ je označená Všeobecná úverová
banka, a.s., súd zistil, že na základe žiadosti žalovaného o spotrebiteľský úver vo výške 11.000,- eur
bola medzi žalovaným a uvedenou bankou dňa 18.05.2016 uzavretá písomná zmluva o poskytnutí
bezúčelového spotrebiteľského úveru, v ktorej sa banka zaviazala za podmienok dohodnutých
v tejto zmluve a k nej prislúchajúcich Všeobecných obchodných podmienkach poskytnúť v prospech
žalovaného ako dlžníka spotrebiteľský úver v sume 5.160,- eur a dlžník sa zaviazal, že poskytnutý
úver banke vráti, zaplatí úroky a poplatky a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. V Základných
podmienkach zmluvy je uvedené, že úver je poskytovaný za úrokovú sadzbu vo výške 11,70 % bez
zľavy, resp. 9,70 % p. a. so zľavami, ak boli poskytnuté, že ročná percentuálna miera nákladov je
10,86 %, resp. 13,12 % bez zľavy z voliteľnej služby a že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť,
je 7.533,15 eur, resp. 8.063,25 eur bez zľavy z voliteľnej služby. Výška poplatku za poskytnutie úveru
bola 103,20 eur. Žalovaný bol povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných
splátkach po 78,21 eur (bez zľavy z voliteľnej služby 83,79 eur) tak, že prvú splátku mal zaplatiť dňa
27.06.2016 a poslednú dňa 27.04.2024, čo bol termín konečnej splatnosti úveru, celkový počet splátok
bol 95 a lehota splatnosti 96 mesiacov. Podľa článku I bod 5 písm. b) Zmluvy v prípade nesplácania
úveru bola banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru,
ak bol dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho
než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.
10. Žalobca tvrdil, že pre nesplácanie úveru žalovaným bol úver po neúspešnej výzve na
úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
pohľadávky z dôvodu neplatenia predčasne zosplatnený a pohľadávka veriteľa následne na základe
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod
pohľadávky zo dňa 07.02.2024 (nachádzajúcich sa spolu s prílohami na č. l. 38 až 58 spisu) postúpená
na žalobcu.
11. Z Listu označeného ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa
12.05.2022 (č. l. 68 spisu) súd zistil, že VÚB, a.s. ním žalovanému oznámila, že nakoľko napriek
predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky zo zmluvy, vyhlásila banka predčasnú
splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 3.777,21 eur, z čoho istina je 3.538,60 eur, úroky
sú 229,31 eur, sankčné úroky 1,30 eur a poplatky sú 8,00 eur a vyzvala ho na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní do doručenia tejto výzvy s tým, že v prípade neuhradenia
pohľadávky banky v uvedenej lehote pristúpi k vymáhaniu využitím dostupných právnych prostriedkov.
12. Žalobca vo svojom vyjadrení k otázke predčasného zosplatnenia úveru za upozornenie v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, predchádzajúce vyššie uvedenej výzve, označil list - výzvu banky zo dňa
07.04.2022, označený ako Tretia upomienka - pokus o zmier (č. l. 66 spisu), v ktorom banka žalovanému
oznamovala, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neuhradil záväzky plynúce z uvedenej
zmluvy o úvere, a preto banka eviduje pohľadávku po lehote splatnosti v nasledovnej výške (328,29
eur), z čoho istina je 140,68 eur, úroky sú 179,36 eur, úroky z omeškania sú 0,25 eur a poplatky sú 8,00
eur s tým, že ak okamžite nezaplatí dlžnú sumu, bude banka požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve o úvere.
13. Žalobca uplatnený nárok právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie spotrebiteľského
úveru. Keďže pôvodný veriteľ bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov
podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom v zmluve aj
priamo je uvedené, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, niet pochýb, že žalobou uplatňuje sa právo zo
spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej

uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku (§ 52 a nasl.).
14. Žalobca v spore tvrdil, že pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanému nadobudol postúpením,
pričom ako na dôkaz odvolával sa na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohami a na žiadosť
o postúpenie a prevod pohľadávky a ako dôkaz predložil tiež oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 12.02.2024 (č. l. 71 spisu).
15. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalobu mal za nedôvodnú v celom rozsahu,
a preto ju zamietol. Podľa názoru súdu neboli v spore preukázané zákonné podmienky postupiteľnosti
pohľadávky a aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému,
či čo i len jej časti na žalobcu. Z uvedeného dôvodu súdu neostávalo iné, než žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo bezpredmetné
zaoberať sa skúmaním dôvodnosti výšky nároku (či boli dodržané náležitosti zmluvy, či vznikol nárok na
tvrdené úroky, či nejednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový úver a podobne), nakoľko žalobca podľa
názoru súdu vôbec nie je oprávnený uplatňovať od žalovaného pohľadávku zo zmluvy, a to v žiadnej
výške. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore súd musí skúmať vždy, ex offo, preto nie je podstatné,
či ju žalovaný sporil alebo nie.
16. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra
2021, sp. zn. 4Cdo 162/2020 (publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod
č. R 6/2022), podľa ktorého v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona
o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s
tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Rovnako vo vzťahu k ust. § 151 CSP súd dáva do pozornosti
aktuálne uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.10.2024 sp. zn. 24CoCsp/26/2024, kde tento
jasne uviedol (viď bod 59 odôvodnenia) cit. „V zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky v
uznesení I.ÚS 246/2019-14 zo dňa 11.6.2019 pasivita protistrany nemôže mať za následok (aplikáciou §
151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok. Naviac súd je v súdnom konaní povinný vždy prihliadať na absolútnu neplatnosť ex offo aj bez
námietky strany (R 60/2018). Táto odvolacia námietka žalobcu bola preto nedôvodná.“
17. Súd žalobcu pred pojednávaním vyzval odôvodniť a preukázať splnenie zákonných podmienok
postupiteľnosti pohľadávky a odôvodniť a preukázať splnenie zákonných podmienok pre predčasné
zosplatnenie úveru. Bolo tomu tak preto, lebo základnou otázkou, ktorú musel skúmať aj ex offo, bez
námietky žalovaného bola otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či bolo preukázané splnenie
zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17
zákona o spotrebiteľských úveroch, či išlo o pohľadávku splatnú, či nepostupoval sa živý úver, či boli
splnené zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru. Skúmanie daných podmienok pre
právne zastúpeného žalobcu (keďže skúmať sa musia vždy, ex offo) odhliadnuc od vyššie uvedenej
výslovnej výzvy súdu na ich preukázanie nemôže byť v žiadnom prípade prekvapivé, nehovoriac o tom,
že žalobcom je spoločnosť zaoberajúca sa práve hromadným vymáhaním postúpených pohľadávok,
a preto jeho aktívnou vecnou legitimáciou sa súdy dlhodobo zaoberajú v každom jednom spore
a podmienky, za ktorých preto jedine môže byť žalobca v tomto smere úspešný, tak už boli súdmi, ako
bude zrejmé aj z prehľadu súdnych rozhodnutí uvedeného ďalej, nespočetnekrát judikované.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým žalovaný uzavrel úverovú zmluvu, na základe
ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka, nebol žalobca, ale spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s. a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému bola mu postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávok, preto základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné vyriešiť
skôr než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku, skúmaniu, či vznikol nárok na úroky
a poplatky z úveru a jeho súdnej vymáhateľnosti, bolo vyriešiť si otázku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Zodpovedanie uvedenej otázky súdom je, ako už bolo uvedené, nevyhnutné vždy, a to ex offo,
teda aj bez námietky a bez ohľadu na postoj žalovaného, teda bez ohľadu na to, či sám žalovaný nárok
voči nemu uplatnený sporí alebo nie (k tomu podporne pozri aj rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 21Co/83/2017 alebo 18Co/101/2017, z ktorých cit.“ Súd prvej inštancie správne preskúmaval vecnú
legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnu (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), ktorá je imanentnou súčasťou civilného procesu (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom
prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu
otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo
viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1
ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález
Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014.)“
19. Vzhľadom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok
postupiteľnosti pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a skutočnosť, že aktívnu vecnú legitimáciu súd
musí skúmať vždy, a to ex offo, je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov
postúpených mu zmluvou o postúpení pohľadávok preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti
pohľadávky. Teda označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia týchto zákonných podmienok.
Táto skutočnosť je samozrejmá, jasná a všeobecne známa, nejde o žiadne prekvapivé právne
posúdenie, postup, či prekvapivý názor súdu (podporne viď napr. rozsudky Krajského súdu Prešove
sp. zn. 3CoCsp/11/2021 alebo 7CoCsp/38/2020). Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7CoCsp/38/2020 otázka „či na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní na žalobcu, už nie je otázka skutkových tvrdení strán, ale
otázka právneho posúdenia veci. Ide pritom o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci„.
20. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá
v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou
úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Zákonné
predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré museli byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky, upravoval ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky (teda ku dňu 07.02.2024,
podľa oznámenia o postúpení pohľadávky) § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto zákonného
ustanovenia ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú
dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného
predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak
klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
k 07.02.2024 práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
(2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
22. V zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2018 bol pod číslom R 60/2018
publikovaný judikát so záverom, cit. „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon.“ Uvedené logicky rovnako platí pre postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore s § 17 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené a tiež z dôvodov, ktoré súd rozvedie ďalej, nemôžu
byť podľa názoru súdu žiadne pochybnosti, že zákonom o bankách a Zákonom o spotrebiteľských
úveroch sú odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení pohľadávky v Občianskom zákonníku
sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk a veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery
na iné subjekty. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené všetky
podmienky upravené v uvedených ustanoveniach. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách predovšetkým
a najmä pohľadávka, alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná, a to až po
predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Podľa § 17 Zákona o spotrebiteľských
úveroch postúpiť možno len pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo
pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
23. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa preto
takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť
postupníka, nehovoriac o tom, že v tu súdenom spore postupníkom je obchodná spoločnosť
špecializujúca sa práve na hromadné vymáhanie postúpených pohľadávok, ako je súdu známe z jeho
činnosti.
24. S poukazom na vyššie uvedené žalobe žalobcu nemohlo byť vyhovené už len preto, lebo žalobca
nepreukázal zákonné podmienky postupiteľnosti pohľadávky v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8
zákona o bankách a § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má zato, že pohľadávka v čase
postúpenia nebola splatná (čím nebola splnená zákonná podmienka postupiteľnosti pohľadávky podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a ani podľa § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch.) Ako vo svojom
aktuálnom rozsudku zo dňa 27.08.2024 sp. zn. 17CoCsp/22/2024 v obdobnej veci uviedol Krajský
súd v Prešove (viď bod 16 odôvodnenia) „Živý úver nemôže byť predmetom postúpenia, a to ani
čiastočne. Preto úvaha prvoinštančného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu
je správna“. Žalobca v tu súdenom spore navyše podľa názoru súdu nepreukázal ani relevantnú písomnú
výzvu banky tak, ako ju má na mysli § 92 ods. 8 zákona o bankách.
25. Keďže podľa zmluvy išlo o úver so splatnosťou 96 mesiacov (8 rokov) a s prvou splátkou splatnou
dňa 27.06.2016, pričom podľa zmluvy termín konečnej splatnosti úveru bol dňa 27.04.2024 (po dodatku
k zmluve zo dňa 28.11.2017 a povolení odkladu niekoľkých splátok žalovanému sa dátum splatenia
úveru posunul nakoniec až na 27.04.2025, viď č. l. 124 spisu) a k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť
už dňa 07.02.2024, na to aby išlo o pohľadávku splatnú, musela by byť platne predčasne zosplatnená,
čo sa tu nestalo. Súd predčasné zosplatnenie úveru nepovažuje za platný právny úkon z dôvodu, že
podľa názoru súdu toto vôbec nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 37 a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka.
26. Zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, v čase kedy malo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti dôjsť (12.05.2022), upravoval § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Pokiaľ ide o samotné predčasné zosplatnenie pohľadávky, toto musí spĺňať zákonné znaky,
náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Musí spĺňať požiadavku jasnosti, určitosti
a zrozumiteľnosti. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje napr. na Veľký komentár k Občianskemu
zákonníku autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.
Občiansky zákonník I. § 1 – 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. 636 s. z ktorého cit. “Keďže

predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranným adresovaným hmotnoprávnym
úkonom, je nevyhnutné, aby tento obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné
skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu
spotrebiteľského záväzku. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka
práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve
titulom, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale
aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Požiadavka na
odôvodnenie jednostranného konania dodávateľa, ktoré napĺňa znaky jednostrannej zmeny zmluvných
podmienok, plynie aj z ostatnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne z rozsudku vo veci C-92/11,
RWE Vertrieb AG v.Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen EV, a rovnako z rozsudku Súdneho
dvora v spojených veciach C-359/11 a C-400/11, Alexandra Schulz v.Technische Werke Schussental
GmbH und Co.KG a Josef Egbinghoff v.Stadtwerke Ahaus GmbH. Medzi uvedenými situáciami vidíme
nevyhnutnú analógiu, ktorú medzičasom z hľadiska nevyhnutnosti odôvodnenia vyhlásenia predčasnej
splatnosti potvrdzuje aj súdna prax.“
28. Žalobca vo svojom vyjadrení k otázke zosplatnenia odvolával sa na to, že v tu súdenej veci došlo
k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, lebo zákon podľa neho nikde nestanovuje povinnosť
veriteľa vo výzvach podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uviesť, pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, k čomu poukázal na viaceré rozhodnutia krajských
súdov a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022.
29. S touto argumentáciou žalobcu súd nesúhlasí a nakoľko uvedená otázka bola aktuálne riešená
a definitívne vyriešená najvyššou súdnou autoritou všeobecného súdnictva v SR (Najvyšším súdom
SR), súd nižšie poukáže na závery Najvyššieho súdu SR k uvedenej otázke (viď aj článok 2 ods. 2
základných princípov CSP).
30. Tu upozornenie pred zosplatnením (ktorým podľa tvrdení samotného žalobcu bol list - tretia
upomienka - pokus o zmier zo dňa 07.04.2022 ) neobsahovalo identifikáciu splátky, pre ktorú má dôjsť
k zosplatneniu (k tomu pozri aktuálne rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 či 5Cdo/188/2023).
Keďže upozornenie pred zosplatnením je pre chýbajúcu identifikáciu splátky, pre ktorú má dôjsť
k zosplatneniu, absolútne neplatné, nemôže byť ani platnou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
a tou nemôže byť ani samotné oznámenie o zosplatnení.
31. Krajský súd v Prešove už v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp. zn. 6Co/26/2017 vo vzťahu
k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že “taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu, by
mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol
využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať
premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre
rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh, je na úkor určitosti nejasný,
vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ)“.
32. Uvedený názor opakovane potvrdený bol aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove
(viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp. zn. 20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia) a zotrváva na
ňom aj aktuálna rozhodovacia prax Krajského súdu v Prešove (viď napr. aktuálne rozhodnutia sp. zn.
7CoCsp/23/2023 alebo 22CoCsp/30/2023).
33. Nakoľko sa za súčasť ustálenej judikatúry považuje až názor opakovane vyjadrený Najvyšším súdom
Slovenskej republiky (viac v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/88/2017
zo dňa 19.03.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 65/2018), súd poukazuje na to, že tento v dvoch úplne aktuálnych rozhodnutiach - a to
v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, ale aj v uznesení sp. zn. 2Cdo/149/2021 potvrdil,
že podmienkou platného predčasného zosplatnenia úveru je „potreba identifikácie splátky, pre ktorú
nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53
ods. 9 OZ“ (citované z bodu 14.2 odôvodnenia unesenia sp.zn.2Cdo/149/2021).
34. O uvedenom by nemali byť žiadne pochybnosti, nakoľko v už spomínanom uznesení zo dňa
24.01.2024 sp. zn. 5Cdo/2/2023 Najvyšší súd v poslednej vete bodu 14.2 odôvodnenia výslovne a jasne
uviedol, že cit. “V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa

nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“
35. Podľa úplne aktuálneho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024
(dovolanie týkalo sa práve veci, kde žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie aktívnej vecnej
legitimácie v dôsledku neplatného predčasného zosplatnenia úveru a neurčitej, neplatnej výzvy pred
postúpením) Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva)
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh.
Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.
36. Aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.
37. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému odlišnému uzneseniu najvyššieho súdu a vývoju rozhodovacej
praxe najvyššieho súdu súd poukazuje na to, že relevantnosť a zjednotenie uvedených záverov
najvyšším súdom sú v súčasnosti jednoznačne potvrdené, keďže v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR 3/2025 bolo pod číslom 34/2025 publikované uznesenie Najvyššieho súdu z 13.02.2025
sp. zn. 6Cdo/152/2022, podľa ktorého právnej vety bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
38. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť v listine
vedúcej k zosplatneniu uvádzať špecifikáciu splátky, súd uvádza, že aj s uvedenou argumentáciou
sa najvyšší súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí vysporiadal, k čomu súd poukazuje na bod 11 jeho
odôvodnenia, kde k tomu výslovne uviedol, cit. „dovolací súd argumenty dovolateľky na podporu
jej tvrdenia o neexistencii žiadneho právneho podkladu pre vyžadovanie uvedenia tiež konkretizácie
splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu (v žiadosti o jednorazové splatenie, resp. v upozornení
na hodlané využitie práva tejto predchádzajúcom) nepovažuje za udržateľné...“. Následne v bode 12
odôvodnenia svojho rozhodnutia najvyšší súd vysvetlil dôvody, pre ktoré je potrebná identifikácia splátky
a uviedol, že na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon
obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej
absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).
39. V tu súdenej veci oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru neobsahovalo identifikáciu
tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu
a takisto upozornenie - Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 07.04.2022 obsahovala len uvedenie
súhrnnej výšky bankou evidovanej dlžnej sumy (tu 328,29 eur) s uvedením, koľko z nej je istina,
koľko úroky, koľko úroky z omeškania a koľko poplatky, avšak vôbec neuvádzalo a nemožno z neho
vôbec zistiť, ktoré konkrétne splátky sú nezaplatené, s ktorými konkrétne má byť žalovaný v omeškaní
a podobne. Platobná história predložená žalobcom (č. l. 65 spisu) a tvrdenie samotného žalobcu,
že žalovaný spolu uhradil sumu 3.915,68 eur, potvrdzujú, že žalovaný spočiatku úver splácal, nešlo
teda o prípad, že by nezaplatil napr. ani prvú splátku, preto ak veriteľ po takmer šiestich rokoch od
splatnosti prvej splátky úveru oznámil mu iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia
celého úveru, jednoznačne mohol byť ako spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností
spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve tým, aby sa
spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale aby sa mohol
vo vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Ak nie je uvedená splátka,
pre nezaplatenie ktorej sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, potom
spotrebiteľ nevie posúdiť splnenie zákonných podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru, nevie sa
voči nemu adekvátne brániť, nevie, kedy vzhľadom na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začne

plynúť premlčacia doba celého zročného dlhu. Ak by stačilo urobiť vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej
splatnosti úveru oznámením tejto vety s poukazom na nejaké porušenie (ktoré si spotrebiteľ má len sám
odvodiť štúdiom ďalších dokumentov) bez konkrétneho uvedenia, ktorá splátka je tou splátkou, s ktorou
spotrebiteľ podľa dodávateľa je viac ako 3 mesiace v omeškaní a pre ktorú sa právo zosplatnenia úveru
využíva, potom by to bol sám spotrebiteľ a v prípade súdneho sporu až súd, ktorý by mal ex offo vykonať
audit stavu skutkového a právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a vyhľadávať dôvod oprávnenosti
tohto úkonu, pričom by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré dodávateľ pri vykonaní tohto úkonu ani
nepomyslel, čo je neprípustné. Súd preto už z uvedených dôvodov oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a jemu predchádzajúce upozornenie považuje za absolútne neplatný právny úkon. Ako taký
preto nemôže byť ani platnou výzvou banky vyžadovanou § 92 ods. 8 zákona o bankách. A keďže žiadnu
inú výzvu z času pred postúpením pohľadávky okrem uvedených absolútne neplatných výziev žalobca
nepredložil, nie je splnená ani podmienka platnej písomnej výzvy banky.
40. Súdu je z jeho činnosti známa argumentácia žalobcov v obdobných prípadoch označujúca právny
záver o nemožnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a preto nemožnosti platného postúpenia
pohľadávky za nesprávny z dôvodu, že súd sa nezaoberal extenzívnym výkladom ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ
zohľadňujúcim platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky, ktorý by mal byť v súkromnoprávnych
vzťahoch preferovaný, keď podľa častého tvrdenia žalobcov v týchto sporoch pohľadávkou je aj
samostatná splatná a neuhradená splátka. Podľa daného názoru v takom prípade nebol by priestor pre
zamietnutie žaloby v celom rozsahu, a žalobcovi by mal prináležať nárok na zaplatenie splátok úveru,
ktoré nadobudli splatnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP).
41. Ani s uvedeným názorom sa stotožniť nemožno. Súd tu do pozornosti dáva aktuálny rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/29/2024 z 19.06.2025, kde napriek uvedenej argumentácii
iného žalobcu v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre neplatné predčasné
zosplatnenie úveru a tým pádom nesplnenie podmienok postupiteľnosti pohľadávky vedúce k nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bol odvolacím súdom potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Podľa
odvolacieho súdu (viď bod 30 odôvodnenia jeho rozsudku) žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu
vecnú legitimáciu, pretože nebol daný základný predpoklad platného postúpenia pohľadávky podľa ust.
§ 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, ktorej sa žalobca domáha, a ktorým bola splatnosť postupovaného záväzku
pred termínom konečnej splatnosti (lehota splatnosti 96 mesiacov od uzavretia zmluvy uplynie v máji
2026 ). Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu bol tak
podľa odvolacieho súdu vecne správny.
42. Argumentácia, že priznať sa v prípade záveru o neplatnosti predčasného zosplatnenia majú
splátky splatné samostatne do vyhlásenia rozsudku bola odmietnutá aj v mnohých iných rozhodnutiach
odvolacích súdov naprieč republikou (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
28CoCsp/4/2024, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/7/2025, najmä bod 22 a 23 jeho
odôvodnenia, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024, najmä bod 33 jeho
odôvodnenia, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoCsp/10/2023, najmä bod 31 jeho
odôvodnenia, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoCsp/31/2024, najmä body 54, 55 a 58 jeho
odôvodnenia). Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9CoCsp/6/2024 (viď bod 12 jeho odôvodnenia )
k tomu jasne uviedol, že cit. „Odvolací súd má zato, že v prípade postúpenia pohľadávky podľa § 17 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z., musí ísť o pohľadávku splatnú v celosti, čo plynie z obsahu a logiky
výkladu § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z“.
43. V súvislosti so zákonnými podmienkami postupiteľnosti bankovej pohľadávky aj Najvyšší súd SR
v obdobnom spore (viď bod 24 odôvodnenia jeho uznesenia 9Cdo/90/2023) uviedol, že dané zákonné
špeciálne podmienky musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu
(nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym
predpisom.
44. V konaniach o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam súdov, ktoré zamietli obdobné
žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, teda už mnohokrát boli preskúmavané početné
námietky k záverom súdov, že pre neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, je právny úkon
zosplatnenia pre neurčitosť neplatný a že preto nemohlo ani dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.
Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj aktuálne rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.
14CoCsp/7/2024 zo dňa 22.10.2024 alebo sp. zn. 6CoCsp/22/2024 zo dňa 26.09.2024, kde táto
nesúhlasná argumentácia bola odmietnutá a závery súdov prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie pre neplatné postúpenie živého úveru boli potvrdené.

45. Z rozhodnutí iných odvolacích súdov k danej otázke a aktívnej vecnej legitimácii súd poukazuje napr.
na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.10.2024 sp. zn. 7CoCsp/24/2024, kde ten vo
vzťahu k upozorneniu a zosplatňujúcej výzve (§ 53 ods. 9 OZ) uviedol, cit. „z predmetných úkonov musí
byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke výzva a spoplatnenie smeruje (tomuto záveru zodpovedá
aj súčasná rozhodovacia prax všetkých odvolacích senátov Krajského súdu v Žiline)“.
46. Súd poukazuje aj na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/46/2023 zo dňa
06.12.2023, kde najvyšší súd uviedol (viď bod 13 odôvodnenia), že cit.“ Na základe vyššie uvedeného,
najvyšší súd konštatuje, že súdy oboch inštancii postupovali správne, keď v spotrebiteľskom spore
preskúmali spotrebiteľskú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj existenciu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a správne dospeli k názoru, že žalobca v danom prípade nie je
aktívne vecne legitimovaný, keďže nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, a teda ani k
následnému postúpeniu pohľadávky žalobcovi, čím neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách.“
47. Nemali by byť navyše žiadne pochybnosti o potrebe uprednostniť výklad v prospech spotrebiteľa
a jeho ochrany (podporne napr. bod 22 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS
69/2023).
48. Súd sa naviac nestotožňuje s názorom žalobcu uvedeným v jeho odpovedi na výzvu súdu, že
podmienka písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách mohla by tu byť vôbec splnená
vo forme výzvy banky zo dňa 07.04.2022 (tretia upomienka) a zo dňa 12.05.2022 (oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru). K uvedenému súd uvádza, že rozhodovacia prax všeobecných súdov
vrátane Najvyššieho súdu SR nie je jednotná v názore, či ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
predpokladá osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného
dlhu alebo či je za takúto výzvu možné považovať aj výzvu realizovanú podľa ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že
ich obsahom bola výzva dlžníkovi na zaplatenie (nakoľko pre platné zosplatnenie pohľadávky museli byť
kumulatívne splnené dve podmienky - omeškanie dlžníka so zaplatením splátky minimálne 3 mesiace
a písomné upozornenie dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva).
49. Súdu sú známe v súvislosti s názorom žalobcu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/154/2022 a 9Cdo/165/2022, avšak tie nateraz ťažko možno považovať za ustálenú rozhodovaciu
prax Najvyšších súdnych autorít, ak v iných rozhodnutiach - v rozsudku sp. zn. 2Cdo/266/2020 a v
uznesení sp. zn. 4Cdo/75/2020 - práve Najvyšší súd SR vyslovil, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“, a že preto nemôže súd za
účelom preukázania splnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách za takú
výzvu akceptovať veriteľom realizovanú výzvu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
či vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022 v konkrétnostiach uviedol, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách vyplýva „reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky.
Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce
sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré
trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú
a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“
50. Súd v súvislosti so svojím názorom, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá
„výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“, poukazuje aj na rovnaké závery pracovného stretnutia
občianskoprávneho kolégia KS v Prešove a sudcov súdov v jeho obvode zo dňa 29.04.2024 za účasti
predsedníčky občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, kde jedným z bodov programu bola
práve rozdielna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke. Súd poukazuje aj na aktuálne
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/23/2023 zo dňa 19.02.2024 a Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 41CoCsp/1/2024 potvrdzujúce tento názor.
51. Bez ohľadu na uvedené, ako už súd uviedol, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 12.05.2022 a tretiu upomienku - pokus o zmier zo dňa 07.04.2022 pre chýbajúcu

identifikáciu splátky nemožno vôbec považovať za platné právne úkony, a ako také preto nemôžu
byť výzvami podľa zákona o bankách. Tam špecifikované sumy záväzku dlžníka voči banke vôbec
nezodpovedali skutočnosti. Uvedený záver potvrdil aj Najvyšší súd SR vo veci 9Cdo/90/2023, kde v bode
30 odôvodnenia svojho uznesenia vysporiadavajúc sa so svojím skorším rozhodnutím 9Cdo/165/2022
uviedol, že „Na rozdiel od konania 9Cdo/165/2022 v konaní sp. zn. 9Cdo/90/2023 bolo rozhodujúcou
skutkovou okolnosťou to, že žalobkyňou predložené výzvy na zaplatenie pohľadávky banky voči
žalovanému boli posúdené ako neplatný právny úkon, nakoľko neboli splnené podmienky zosplatnenia
úveru, preto ani špecifikované sumy záväzku dlžníka voči banke nezodpovedali skutočnosti, a teda
obsah výzvy neobstál predovšetkým z materiálneho hľadiska“.
XX. Súd poukazuje tiež na závery aktuálneho rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18CoCsp/1/2025 z 19.06.2025, ktorý poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/266/2020, 4Cdo/75/2020 , 9Cdo/165/2022 a 9Cdo/90/2023 rovnako uzavrel, že neobstojí tvrdenie
žalobcu, že za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno považovať aj výzvu banky zo dňa
11.09.2018 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.11.2018, lebo tieto síce boli
dlžníkom doručené a bankou realizované ešte pred postúpením pohľadávky (12.10.2020), avšak na
úplne inom právnom základe, a to na podklade § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie
na podklade § 92 ods. 8 ZoB, pretože jedná sa o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého
úveru, ako aj samotné mimoriadne zosplatnenie úveru, a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému
subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB.
53. Rovnaké závery vyslovené boli v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/28/2024
(viď bod 34 odôvodnenia) a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoCsp/1/2025 (viď bod 31
odôvodnenia).
54. Pokiaľ ide o predložené oznámenie o postúpení pohľadávky, tak k tomu súd uvádza nasledovné.
Súdu je dobre známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001, podľa ktorého
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Avšak toto rozhodnutie je tu nepoužiteľné,
lebo týkalo sa postúpenia pohľadávky pri zmluve o dielo v obchodnom záväzkovom vzťahu a nie
postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt v spotrebiteľskom vzťahu v nadväznosti na
posudzovanie dodržania zákonných podmienok § 92 ods. 8 zák. o bankách. Koniec koncov, rovnaký
názor k uvedenej otázke zaujal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/147/2017, v ktorom vo
vzťahu k uvedenému judikátu uviedol, že jeho závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti
spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako
právo obchodné. Podľa Najvyššieho súdu uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť
(denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu
záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli,
že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa OZ obsahuje
ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v
rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení
pohľadávky dlžníkovi.
55. K poukazu žalobcu na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 súd uvádza, že jeho
závery nie sú tu použiteľné, ako to výslovne vyplýva z novšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/98/2023. V ňom sa najvyšší súd vo veci podobnej tejto nestotožnil s argumentáciou dovolateľky, že
určenie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu, je otázkou právneho posúdenia. Uviedol,
že určenie (označenie) splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ uplatňuje právo na predčasné zosplatnenie
celého dlhu, je výlučne skutkovou otázkou - je to jednoznačne veriteľ, kto sa rozhodne, či právo na
predčasné zosplatnenie využije, kedy a za akých skutkových okolností ho využije. Ide o jeho subjektívne
rozhodnutie, ktoré však musí aj navonok manifestovať a primerane odôvodniť. Teda len veriteľ môže
v zosplatňujúcom úkone ako skutkovú otázku označiť tú konkrétnu splátku, pre nezaplatenie ktorej sa
on sám rozhodol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Okrem toho poukázal najvyšší súd na rozhodnutie
Súdneho dvora - rozsudok z 9. novembra 2023 vo veci C-598/21 F. G. D.. Teda vzhľadom na uvedené je
irelevantné, že tu žalobca ako postupník pohľadávky až v žalobe tvrdí splátku, pre ktorú k zosplatneniu
malo dôjsť. Toto nemôže zhojiť neplatnosť daných úkonov, pretože tieto úkony veriteľa ju neobsahovali.
56. Žaloba tak zo všetkých horeuvedených dôvodov musela byť zamietnutá bez ďalšieho, keďže
žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu (splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti

pohľadávky). Súd opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
17CoCsp/22/2024, kde krajský súd uviedol (viď bod 16 odôvodnenia) „Živý úver nemôže byť predmetom
postúpenia, a to ani čiastočne.“ Súd musel prihliadnuť na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
nakoľko vymáhanie pohľadávky a uplatnenie práv v právnom štáte musí mať a má svoj právny rámec,
zákonný postup a ani prípadná existencia dlhu dlžníka nemôže ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom
prípade sa navyše plnenia domáha profesionál znalý práva proti neprofesionálovi - spotrebiteľovi, preto
nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle osobitných ustanovení zákona tu
ide na ťarchu veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti dlžníka splácať úver, keďže dlžník na
neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu žiadnu vinu nenesie a nijako túto neplatnosť nezavinil.
Navyše nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom nemá žiaden súvis a vplyv na to, či existuje
(a trvá) alebo neexistuje záväzok žalovaného z pôvodnej zmluvy o úvere, keďže postúpenie pohľadávky
týka sa len zmeny v osobe veriteľa a nie pohľadávky ako takej. Ako uviedol Krajský súd v Trnave v
obdobnej veci sp. zn. 28CoCsp/25/2024 (viď bod 16 odôvodnenia jeho rozsudku) „Konečne k poznámke
žalobcu, že veriteľovi nebola vrátená ani istina spotrebiteľského úveru odvolací súd pripomína,
že napadnutý rozsudok sa nezakladá na konštatovaní neexistencie práva veriteľa (postupcu) na
vrátenie istiny spotrebiteľského úveru, ale na nedostatku oprávnenia žalobcu (postupníka) tento
nárok uplatňovať vo vlastnom mene“.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. V danom
prípade plný úspech v spore mal žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá, preto podľa § 255 ods. 1 CSP
mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania
neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle
§ 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by
v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.