Rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/74/2024 z 24. 4. 2025
Citácia: rozhodnutie Okresného súdu Bardejov z 24. apríla 2025, sp. zn. 1Csp/74/2024, ECLI:SK:OSBJ:2025:6124372202.3
Okresný súd Bardejov | 1Csp/74/2024 | ECLI:SK:OSBJ:2025:6124372202.3 | 2025-04-24 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 39 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6679899-f026-41b4-96ec-51e740fe12cd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:6124372202.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Bardejov
1Csp/74/2024
6124372202
24. 04. 2025
JUDr. Tomáš Dulina
ECLI:SK:OSBJ:2025:6124372202.3

Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému:
Radko Billý, nar. 11.09.1993, trvale bytom Gerlachov 209, zastúpenému: RIEDL advokátska kancelária
s. r. o., so sídlom Slovenská 46, Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 1 182,82 eur s príslušenstvom,
takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 794,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65
% ročne zo sumy 794,11 eur od 21.03.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,28 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 07.09.2024 Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci
upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1182,82 eur spolu
s úrokom vo výške 88,53 eur a úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1182,82 eur od
15.03.2024 do zaplatenia. Žalobca zároveň navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa
11.11.2022 Úverovú zmluvu č. 7211067821 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“), ktoré obsahujú Sadzobník
poplatkov. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 1350.00
Eur zo strany žalobcu žalovanému, tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalobca
upriamuje pozornosť, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je
dlžníkovi (žalovanému) poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje
mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do
výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej
výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou (v tomto odseku žalobca zhrnul
hospodársku kauzu tzv. otvoreného zmluvného vzťahu). Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej
zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré boli zasielané na adresu žalovaného
v listinnej forme informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového
rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte.
Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných
splátkach v súlade s ÚZ, ÚZP. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď

splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.01.2024
vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou
upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v
lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil
k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa
28.02.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20.11.2023. Žalobca poskytol žalovanému
lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto
si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z
omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 9.5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 15.03.2024
navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 07.08.2024
žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu
neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných
troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý
revolvingový úver spolu vo výške 247.34 Eur a žalobcovi uhradil čiastku 586.29 Eur. Žalobca v tomto
bode návrhu odkazuje na prílohu, v ktorej je špecifikovaná žalovaná suma 1271.35 Eur a pozostáva
zo súčtu: Istina vo výške 1080.77 Eur, táto suma prestavuje istinu 12.-16. Splátky spolu vo výške
1080.77 Eur. Úrok vo výške 32.45 Eur, táto suma prestavuje úrok 12.-16. Splátky spolu vo výške
32.45 Eur. Opravné úroky - grace period vo výške 0.66 Eur, CoC istina vo výške 102.05 Eur, CoC
úrok vo výške 52.55 Eur, Úrok zrušeného splátkového programu vo výške 2.87 Eur. Žalobca zároveň
predložil súdu listiny, z ktorých obsahu vyplýva, že žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010
Z. z.: 1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok
bývania žalovaného. 2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti
žalovaného splácať spotrebiteľský úver, V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju
zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré
zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková
stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je
vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je
využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov
zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické
premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre
zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného
skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na
základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém
s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť
žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované
rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne
ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení
žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového
účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca
kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie
príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre
NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška,
historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné
považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu
veriteľov - dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich
na trhu.
3. Prílohu žaloby tvoria: predžalobná výzva zo dňa 22.04.2024, epotvrdenky, zmluva o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 11.11.2022, úverové podmienky, dokument označený ako „Posúdenie schopnosti klienta
splácať spotrebiteľský úver“, výpis žalovaného z úverového registra, výzva na zaplatenie dlžnej sumy
zo dňa 22.01.2024, výzva k splateniu celého úveru zo dňa 28.02.2024, výpis čerpania splátok a úhrad.
4. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe v plnom rozsahu platobným rozkazom sp. zn.
26Up/1520/2024 zo dňa 11.09.2024.

5. Žalovaný podal voči predmetnému platobnému rozkazu včas odpor, v dôsledku čoho sa
platobný rozkaz zo zákona zrušil. Žalovaný odôvodnil podaný odpor tým, že význam revolvingového
úveru je podľa žaloby ten, že sa jedná o dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je
dlžníkovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať
po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky
nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške,
pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou (v tomto odseku žalobca zhrnul hospodársku
kauzu tzv. otvoreného zmluvného vzťahu). Žalobca svoj nárok odôvodnil tak, že prostredníctvom
úverovej karty žalovaný čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 247,34 eur a žalobcovi
uhradil čiastku 586,29 eur. Z toho dôvodu nie je jasné, ako dospel k dlžnej sume spolu 1 182,82 eur.
Suma, ktorú žalovaný nevyčerpal, ostala po zosplatnení úveru v dispozícii žalobcu. Žalobca nastavil
úrokovú sadzbu na mesačnej báze vo výške 2,19 %, čo predstavuje hodnotu 26,28 % ročne. Priemerné
úrokové miery z nových obchodov - spotrebiteľských úverov, prezentované NBS, boli v novembri 2022
so splatnosťou do 1 roka – 6,67 % p.a. Je zrejmé, že úroková sadzba uvedená Zmluve dosahuje
štvornásobok priemeru na trhu, čo nezodpovedá zákonnom vyžadovanému prístupu dodávateľa k
spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a konaniu v súlade s dobrými mravmi. V závere odporu
poukázal na ust. § 39a OZ. Navrhol preto, aby súd podanú žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania. K odporu žalovaný priložil tabuľku priemerných úrokových mier z úverov za rok
2022.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že právny názor žalovaného o neplatnosti časti právneho
úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi nie je správny s ohľadom na to, že nemá oporu
v ustanoveniach právneho poriadku SR. Výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových
zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu a 11.11.2022 ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú
výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. a ust. §
1a ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. S ohľadom na uvedené, maximálnu výšku odplaty upravuje
zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou pre kreditné karty 46,84 % a táto hodnota odplaty
nebola prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve RPMN 32,7 % , a teda čo je v súlade
so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca pripája - Súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok
2022 Žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhuje pokračovanie v konaní na príslušnom
súde podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca sa nebráni tomu, aby sa konanie po postúpení veci
skončilo súdnym zmierom, ak žalovaný vyjadrí súhlas (alebo podá protinávrh) v znení: Žalovaný sa
zaväzuje uhradiť žalobcovi sumu istiny 1 182,82 eur, úroku k 88,53 eur, spolu s úrokom z omeškania a
9,5 % ročne zo sumy 1 182,82 eur od 15.5.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 100 eur,
a to všetko v mesačných splátkach po 47 eur, splatných vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca, počnúc
splatnosťou prvej splátky do dňa 25.4.2025 a následne až do zaplatenia, pod následkom straty výhody
splátok neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas. Žalobca k vyjadreniu priložil výpis čerpania,
splátok a úhrad úveru a tabuľku najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
za 2. štvrťrok 2022.
7. Dňa 06.12.2024 bola vec postúpená na ďalšie prejednanie tunajšiemu súdu.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.02.2025 na základe výzvy súdu uviedol, že žalovaný čerpal úver
nasledovne: dňa 22.07.2023 sumu 16,02 eur, dňa 19.07.2023 sumu 203,30 eur, dňa 19.07.2023
sumu 8,72 eur, dňa 13.07.2023 sumu 13,01 eur, dňa 22.05.2023 sumu 6,29 eur a dňa 11.11.2022
sumu 1318,77 eur. Žalovaný v prospech žalobcu vykonal na predmetný úver nasledovné úhrady:
dňa 19.12.2023, 21.11.2023 a 23.10.2023 sumu 50 eur, dňa 10.11.2023, 21.02.2023, 25.01.2023,
03.12.2022 sumu 47,60 eur, dňa 20.07.2023, 16.05.2023, 18.04.2023, 16.03.2023 sumu 48 eur, dňa
11.07.2023 sumu 53,89 eur.
9. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.04.2025. Na pojednávaní súd prejednal vec v súlade
s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu,
zástupcu a tiež v neprítomnosti žalovaného, a teda iba za prítomnosti zástupcu žalovaného.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to predžalobnou výzvou zo dňa 22.04.2024,
epotvrdenky, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.11.2022, úverovými podmienkami,

dokumentom označeným ako „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“, výpisom
žalovaného z úverového registra, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.01.2024, výzvou
k splateniu celého úveru zo dňa 28.02.2024, výpisom čerpania splátok a úhrad, oboznámil sa so
skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Ďalej uviedol,
že z tvrdení žalobcu vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému bola uhradená. Z predložených listín
nevyplýva, že by žalobca s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu žalovaného. Poukazuje na to, že
výstup lustrácie z úverového registra je v českom jazyku a nie je zrejmé, z akých údajov sa vychádzalo.
Dojednaná sadzba úrokov z úveru je v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalobca nemohol platne
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Tiež má za to, že dlh žalovaný uhradil žalobcovi v celom rozsahu.
Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.11.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere –
revolvingový úver, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca
1350 eur. Podľa ustanovení zmluvy bola výška úverového rámca (kreditného limitu): 1350 eur /ročná
úroková sadzba: 26,28 %, mesačná úroková sadzba 2,19/ RPMN: 32,7 %, Celková čiastka splatná
spotrebiteľom: 1560,06 eur. Výška minimálnej mesačnej splátky: 4 % z dlžnej sumy (min 12 eur).
Frekvencia splátok predstavuje 20. deň v mesiaci.
13. Z časti zmluvy (POTVRDENIE TRANSAKCIE) vyplýva, že žalovaný svojim podpisom zmluvy o úvere
žiada o prvé čerpanie úveru v uvedenej výške prevodom na účet osoby predávajúcej nižšie špecifikovaný
tovar. Výška čerpania úveru predstavovala sumu 1318,77 eur.
14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom strany sa v časti
DôSLEDKY NESPLÁCANIA ÚVERU dohodli, že v prípade, že sa dlžník oneskorí s platením aspoň troch
splátok, alebo sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený úver
z karty zosplatniť.
15. Listom 28.02.2024 v nadväznosti na výzvu zo dňa 22.01.2024 mal veriteľ vyhlásiť okamžitú splatnosť
všetkých splátok a vyzvať žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 1360,35 eur.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 2 ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne

označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný
alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide
o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme
odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i)
výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a
podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a
úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov,
na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s
poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami
vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu
zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a
spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia
výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia
sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku
za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky
plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)

ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.
20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie
s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez
zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej
výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu

dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v
čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom
alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia
záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať
sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je
v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie
zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa,
aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy
možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ
poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje
jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
27. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa § 53 ods. 9 OZ a ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
29. Podľa § 517 ods. 1 OZ ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
32. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
33. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
34. Súd konštatuje, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobca vystupuje v právnom vzťahu so žalovaným v rámci svojej

podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalovaný vystupuje mimo podnikateľskej činnosti ako fyzická
osoba - spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver.
35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je toto dojednanie neplatné.
36. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
37. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
38. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
39. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
40. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
41. Súd mal v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo forme revolvingového úveru, ktorý umožňoval žalovanému
opakované čerpanie úveru vo výške úverového rámca 1350 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver
žalobcovi splácať vo výške ako je to uvedené v zmluve a to splátkami vo výške 4 % z dlžnej sumy. Suma
splátky bola uvedená len ako minimálna vo výške 12 eur, čo pri charaktere revolvingového úveru, ktorý
je postupne čerpaný je nepresné.
42. Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný reálne vyčerpal úver
vo výške 1566,11 eur a v prospech veriteľa uhradil finančné prostriedky vo výške 586,29 eur.
43. Súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
44. Súd z úradnej moci preskúmal žalobcom predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel
k záveru, že dojednaná úroková sadzba vo výške 26,28 % ročne je v rozpore s ustanovením § 39

Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerné úrokové sadzby z obdobných úverov pri nových úveroch
nad 5 rokov boli v tom čase vo výške 8,37 % ročne, teda dohodnutá výška úrokov v danom prípade
o viac ako 100 % prevyšuje úrokové sadzby, za ktoré poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda
v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil dojednaný úrok za neplatný, pre jeho
rozpor s dobrými mravmi.
45. Čo sa týka inštitútu dobrých mravov, tento nie je v zákone definovaný, avšak v súdnej praxi bol
tento inštitút ustálený ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavania je častokrát zabezpečované aj právnymi normami ale zároveň tieto zásady sú obsiahnuté
aj v mimoprávnom súbore pravidiel správania sa, ktorý je všeobecne uznávaný vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Na základe uvedeného
je potrebné ustáliť, že právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak odporuje takým pravidlám
správania sa, ktoré samé osebe nemusia mať povahu právnych noriem ale sú v rozpore so všeobecne
uznávanými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, kde tento
konštatoval, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
46. Rozhodovacia prax súdov vyhodnotila výšku úrokov ako priečiacu sa dobrým mravom v prípadoch,
ak tieto prevyšovali úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Cdo/26/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/133/2014 zo dňa 25.6.2015,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/79/2016 zo dňa 26.10.2016, rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove 7Co/53/2016 zo dňa 29.8.2016 a iné).
47. Súdna prax taktiež ustálila, že za rozporné s dobrými mravmi sa považuje poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami. (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5.11.2014, sp.zn.
8CoCsp/20/2022 zo dňa 30.6.2022, sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014, rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 9Co/77/2017 zo dňa 14.3.2018, rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
13Co/114/119 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 15Co/276/2018 zo dňa 13.3.2019 a iné).
48. Vzhľadom na uvedené závery súd konštatuje, že posudzovanie výšky dojednaných úrokov nie je
vyňaté zo súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 a § 39 ods. 1 OZ. Ako vyplýva z uvedeného, súdnou
praxou bolo ustálené, že priečiacou sa dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto
úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a
odporuje dobrým mravom, a to aj v prípade nebankových spoločností. Poukazujúc na skutočnosť, že v
prejednávanom prípade bola výška dohodnutých úrokov úveru v sadzbe 26,28 % ročne, táto prevýšila
viac ako o 100 % hodnotu úrokových sadzieb nových spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami
nad 5 rokov, ktoré banky poskytovali v novembri 2022 (vo výške 8,37 % ročne), vzhľadom na uvedené
vyhodnotil súd výšku dojednaného úveru ako odporujúcu dobrým mravom, a teda neplatnú podľa § 39
OZ. Pre neplatné dojednanie úrokovej sadzby je nevyhnutné skonštatovať, že žalobcom poskytnutý úver
bol bezúročný.
49. Pokiaľ by žalobca namietal, že výšku úrokovej sadzby nemožno posudzovať izolovane bez toho,
aby súd prihliadal na to, že celková výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa §
53 ods. 6 OZ neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
súd uvádza, že predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne
ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý
sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva

uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 OZ môže byť v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie
odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia
posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti. (rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/53/2016 zo dňa 28.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31. mája 2018 ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
9CoCsp/22/2020 z 22. 10. 2020). Vzhľadom na uvedené závery súd osobitne, bez ohľadu na výšku
dojednanej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, posudzoval výšku dohodnutej úrokovej
sadzby a dospel k záveru o tom, že táto odporuje dobrým mravom, a teda je neplatná podľa § 39 OZ.
50. Súd mal po preskúmaní zmluvy ďalej za to, že v zmluve chýba uvedenie výšky splátky, náležitosti
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, čo spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Poprad z
25.06.2024 sp.zn. 22Csp/25/2023.
51. Pokiaľ by aj žalobca tvrdil, že konkrétnu výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej
zmluvy oznamoval žalovanému vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných
peňažných prostriedkov, súdu nedoložil o tom žiadny relevantný doklad.
52. Súd dáva do pozornosti k týmto záverom závery odvolacieho súdu na ktoré odkazuje rozhodnutie
Okresného súdu Poprad vo vyššie citovanom rozhodnutí prijaté napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 9Co 123/2019 zo dňa 11.07.2019: „9) ... Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy
bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o
výške splátky, pričom predložená zmluva o revolvingovom úvere takúto konkrétnu výšku neobsahovala.
Zo žalobcom predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že výška mesačnej splátky je min.
5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Takýto spôsob uvedenia výšky
mesačnej splátky je nejednoznačný, pripúšťajúci rôzny výklad a v spotrebiteľských úverových vzťahoch
neprípustný. Výška mesačnej splátky má byť uvedená konkrétnou vyčíslenou sumou a nie uvedením
ako splátku vypočítať prostredníctvom matematických operácií, ktorých vypočítanie je navyše nejasné.
Spotrebiteľ tak hneď pri podpise zmluvy nevie bez väčších komplikácií, v akej konkrétnej výške bude
povinný čerpaný úver splácať a ani si výšku splátky jednoznačne odvodiť, čím v danom momente
nevie posúdiť rozsah svojho záväzku, a tak nemá možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými
úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že výška splátky je koncipovaná ako minimálna, pričom nie je
uvedené, za akých okolností (a o koľko) môže byť aj vyššia. Ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že v
prípade revolvingového úveru nemohol v zmluve uviesť výšku mesačnej splátky inak, než to v Zmluve o
revolvingovom úvere uviedol, nemôže privodiť iný záver odvolacieho súdu ako ten, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak prislúcha len právo na vrátenie poskytnutého
úveru bez úrokov a poplatkov, ktorého výška nebola sporná. Ak zákon vyžaduje, aby každá zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, potom niet dôvodu,
prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre
tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. 10) Pre úplnosť odvolací súd konštatuje,
že pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a na
eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzali rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky), je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie
nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že v Zmluve o revolvingovom úvere absentoval tento rozpis splátok,
ale na závere, že dojednanie o výške mesačnej splátky spôsobom, ako žalobca uviedol, spôsobuje jeho
neplatnosť a zároveň bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Ak aj žalobca v odvolaní
uviedol, že konkrétnu výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval
žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov, o
tom nedoložil žiadny relevantný doklad.“. Porovnaj tiež napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
5Co 19/2017 zo dňa 28.02.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 32Csp 36/2019 zo dňa
24.07.2019, a ďalšie). V súlade s citovanými závermi rozhodnutia má súd v prejednávanej veci za to,
že v zmluve absentuje jednoznačné uvedenie výšky mesačnej splátky poskytnutého úveru, čo má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

53. Žalobca ako veriteľ bol podľa § 7 ods. ZoSÚ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri
posudzovaní úverovej schopnosti žalovaného bol žalobca povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovaného a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 ZoSÚ zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej
schopnosti dlžníka vychádza z informácii a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom
a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ
pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať
takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie
posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať
ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom
finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský
úver v predpokladanej výške.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca
k skutkovým tvrdeniam o riadnom skúmaní úveruschopnosti žalovaného doložil interný dokument
ohľadom zistených skutočností týkajúcich sa pomerov žalovaného. Zároveň žalobca predložil výstup
dopytu do NRKI. Súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepredložil súdu dôkazy,
ktorými by preukázal dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ.
55. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že veriteľ zisťoval a relevantne overoval príjem žalovaného
(napr. výplatnými páskami) a vychádzal výhradne z vlastných zistení uvedených v zmluve o úvere
a v internom súhrne zistených pomerov žalovaného.
56. Žalobca zisťoval úverovú zaťaženosť žalovaného v úverovom registri, avšak zákonodarca uložil
veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená
povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný
zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje
ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.
57. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu
dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné
pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať
aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov
klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Zmluva
o úvere neobsahuje uvedenie žiadnych výdavkov žalovaného. Žalobca dôsledne neskúmal výdavky
spotrebiteľa, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho
používaním má, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch
spojených s užívaním nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie,
ošatenie, čo žalobca vôbec neskúmal.
58. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov
taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku

v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere riadne zisťoval nielen príjmy spotrebiteľa, ale ani jeho výdavky.
59. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský
úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že žalobca nekonal s
odbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver, čo vedie k nemožnosti veriteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru podľa § 11 ods. 2 prvá veta ZoSÚ. Zároveň na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že
žalobca ako veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver posudzoval
s prihliadnutím k jeho pravidelným mesačným výdavkom (s výnimkou preverenia úverového zaťaženia
žalovaného).
60. Hrubé porušenie zákonnej povinnosti banky, spôsobilo v prejednávanej veci okrem bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru aj ďalší dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej ZoSÚ, a to ten, že nie
je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon veriteľa o zosplatnení je preto v rozpore s týmto
ustanovením, a preto podľa § 39 OZ je absolútne neplatný.
61. Súd vykonaným dokazovaním zároveň zistil, že žalobca nepreukázal súdu doručenie vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru osobne do rúk žalovanému. Súdu nedoručil ani doručenku z predžalobnej
upomienky, v ktorej upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný.
62. Súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno je v tomto smere na strane žalobcu. Svoje tvrdenie, že obe
listiny boli žalovanému riadne doručené žalobca musí súdu preukázať, čo v predmetnej veci neurobil.
Nepostačuje na preukázanie tejto skutočnosti predložiť kópiu poštového podacieho hárku, nakoľko kópie
poštových podacích hárkov doručenie týchto listín nepreukazuje.
63. Žalobca, veriteľ musí preukázať doručenie oboch listín, a to jednak upozornenia na vyhlásenie
predčasnej splatnosti ako aj samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti osobne do rúk všetkým
dlžníkom, čo v danom príde neurobil. Keďže nebolo preukázané doručenie upozornenia na vyhlásenie
predčasnej splatnosti dlhu nebola splnená podmienka zákona pre platné vyhlásenie predčasnej
splatnosti.
64. Žalobca nepreukázal doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a upozornenie na túto
možnosť do vlastných rúk žalovanému. Podľa súdu preto vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné
a nemá právne účinky predpokladané zákonom. Žalobca, veriteľ musí preukázať doručenie oboch listín
osobne do rúk žalovaného, čo neurobil, preto žalobca nemôže požadovať jednorazové splatenie celého
dlhu.
65. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3CoCsp/45/2021, z 2.2.2022 podľa
ktorého: „20. Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany
Všeobecnej úverovej banky, a. s. bola dodržaná. Dôkaz o tom, aby výzva bola žalovanej doručená,
žalobca nepredložil, a preto v konaní túto skutočnosť žalobca nepreukázal. Žalobca nepredložil
výzvu, ktorá by bola adresovaná žalovanej a za splnenie podmienky predchádzajúcej výzvy nemožno
považovať ani „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 24.01.2018. V súvislosti s
písomnou výzvou je potrebné uzavrieť, že vo vzťahu k tejto listine v konaní nebolo preukázané, aby táto
bola žalovanej doručená. Nepredložením dôkazu o doručení výzvy v zmysle ust § 92 ods. 8 zákona o
bankách žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania
je aktívna legitimácia žalobcu, a preto žalobca nemôže byť aktívne legitimovaný v tomto konaní, keďže
nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Je potrebné poukázať na to, že žalobca musí preukázať,
žetúto výzvu aj skutočne banka žalovanej doručila.
66. Súd tiež poukazuje na aktuálne rozhodnutia, a to rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
10CoCsp/12/2022, z 28.02.2022 podľa ktorého: ...v prejednávanej veci - odvíjajúcich sa od skutkových

tvrdení obsiahnutých v žalobe, ktorými je konajúci súd viazaný - tak žalobcu zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázania, že došlo k platnému zosplatneniu „celého dlhu“. Okresný súd zdôraznil, že
žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. (a ani oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti) žalovanej do vlastných rúk; teda nepreukázal, že došlo k účinnému zosplatneniu
pohľadávky. Práve doručenie takejto výzvy je totiž podmienkou, aby bolo možné „zákonným spôsobom
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vo všeobecnosti. Nadväzne okresný súd uzavrel, že žalobcovi
právo na zaplatenie „celého dlhu“ nevzniklo. Vzhľadom na tieto skutočnosti „žalobu v celom rozsahu
bez ďalšieho zamietol so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu“. O trovách konania
rozhodol tak, že v spore plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu
100%. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že doručenie, či už výzvy v zmysle
§ 53 ods. 9 Obč. zák. alebo samotného zosplatnenia nie je prípustné preukazovať len predložením
podacích hárkov, prípadne iných dokladov potvrdzujúcich iba odoslanie písomností. Relevantným je
totiž (až) preukázanie, že dotknutá písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry adresáta; bližšie napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2020 z 15.12.2020“ a rozsudok Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 3CoCsp/45/2021, z 2.2.2022.
67. Ďalším dôvodom prečo nemohlo ísť o platné predčasné zosplatnenie úveru je dôvod, na ktorý
poukázal opakovane už v minulosti aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp.zn.
6Co/26/2017 kde vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že „taký právny úkon, akým je
zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky,
pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti
tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene
konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil
celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods.
1 OZ)“. Uvedený názor bol potvrdený aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove (viď napr.
rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn. 20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia).
68. Zo strany žalobcu podľa názoru súdu došlo k absolútne neplatnému zosplatneniu celého úveru. V
zosplatnení úveru v liste zo dňa 28.02.2024 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k
zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 22.01.2024, ktorým upozornil žalovaného dlžníka na omeškanie
nie je uvedené s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania.
69. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych
úkonov menila. Ako je to vyššie citované v aktuálnych súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie
špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa súdu
nebolo. Z obsahu predložených listín, nemožno jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal
žalovaný do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. To
tiež nie je možné preskúmať.
70. Podľa názoru súdu preto vyhlásenie žalobcu o predčasnej splatnosti nie je platné a nemá právne
účinky predpokladané zákonom. Preto žalobca nemôže požadovať jednorazové splatenie celého dlhu
ale len splatných splátok a keďže žalobcovi neprináleží nárok na zaplatenie úrokov ani poplatkov,
žalobca má právo len na vrátenie istiny poskytnutého úveru.
71. Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru a na konštatovanú
nemožnosť okamžitého zosplatnenia úveru v prejednávanej veci žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
len nevrátenú časť splatnej istiny úveru. Súd mal žalobcom predloženými listinami (výpis čerpania,
splátok a úhrad) za preukázané, že žalovaný vyčerpal celkom sumu 1566,11 eur, pričom na úverový
účet zaplatil 586,29 eur. Zároveň mal súd za preukázané, že úver mal žalovaný splácať predpísanými
splátkami pôvodne vo výške 47,60 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že
žalovaný má poskytnutý úver vo výške 1566,11 eur splácať mesačnými splátkami vo výške 47,60 eur,
čo pri splatnosti prvej splátky dňa 20.12.2022 znamená konečnú splatnosť úveru po úhrade 33 splátok
úveru (32x47,60 eur + 1x42,91 eur), teda dňa 20.09.2025. Ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia tak boli
splatné splátky úveru v súhrnnej výške 1 380,40 eur (29 splátok), z čoho žalovaný uhradil celkom sumu
586,29 eur. Celkový dlh žalovaného na neuhradenej splatnej istine tak predstavuje sumu 794,11 eur, na
ktorého úhradu súd zaviazal žalovaného a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

72. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, podľa ktorej mala byť uplatnená pohľadávka
žalobcu uhradená. Z predložených listinných dôkazov, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu v podaní zo
dňa 10.02.2025 vyplýva, že žalobca na základe zmluvy o úvere čerpal úver v súhrnnej výške 1 566,11
eur, z čoho uhradil sumu 586,29 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, podľa ktorých má
žalobca nárok na úhradu splatných splátok úveru v rozsahu nesplatenej istiny vo výške 1 380,40 eur,
z ktorých žalovaný uhradil celkom sumu 586,29 eur, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané, súd
dospel k záveru, že žalovaný žalobcovi neuhradil celkom sumu 794,11 eur, na úhradu ktorej súd zaviazal
žalovaného.
73. Žalovaný v predmetnej veci odkazoval na ustanovenie § 39a OZ. Súd k tomu uvádza, že ustanovenie
§ 39a OZ, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.06.2014, zaviedlo do nášho právneho poriadku inštitút
tzv. súkromnoprávnej úžery ako osobitný dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Objektívnou
stránkou tejto skutkovej podstaty je plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere. Za neprimerané sa nemôžu považovať úroky vo výške obvyklej na
danom trhu, náklady spojené s poskytnutím úveru, manipulačné poplatky ani iné hotové výdavky
(aj keď vznikli), keďže tie by mali byť nahradené úrokom. Obvyklý úrok sa viaže výlučne na úroky
požadované peňažnými ústavmi, a to aj v prípade, ak v danom segmente trhu je obvyklým úrokom iný
úrok. Subjektívnou stránkou konania osoby sú tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky. Tieseň predstavuje
mimoriadne ťaživú situáciu poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň
vlastnú), vyvolaná je určitou, hoci aj prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v
možnostiach poškodeného. Pod pojmom „tieseň“ však nie je možné rozumieť menej priaznivé majetkové
pomery a v tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, no
nemá ich k dispozícii okamžite. Dôverčivosťou môžeme rozumieť stav a konanie osoby, ktorá objektívne
nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie prezentovaných skutočností a ktorá nedisponuje takou
mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práv. Preukázanie tejto stránky konajúcej osoby
je náročné, preto tento dôvod sám osebe bez preukázania ďalších okolností správania konajúcej osoby
ako dôvod neplatnosti neobstojí.
74. Súd má za to, že je to práve poškodený, ktorý je povinný preukázať splnenie subjektívnej podmienky
úžery. Žalovaný však v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal subjektívnu stránku
úžery, t.j. jeho konanie vo finančnej tiesni a jej dôverčivosť voči veriteľovi, ktorú mal zneužiť pri
poskytnutí svojho plnenia. Keďže v predmetnom prípade nie sú kumulatívne splnené ako objektívne tak
aj subjektívne podmienky na aplikáciu § 39a OZ, súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného o
absolútnej neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy), v dôsledku čoho by žalobcovi vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a teda by sa uplatnila aj odlišná premlčacia doba.
75. Keďže súd mal za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neplatné, k tomuto dňu ako
žalobca žiadal nemohol byť žalovaný v omeškaní s úhradou celej dlžnej sumy. Žalobca žiadal priznať
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1182,82 eur od 15.03.2024 do zaplatenia. Žalobca
nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal
úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorazovo, čo súd vzhľadom na dispozičný princíp nemohol
prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď sa celý aktuálny
dlh žalovaného stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž bolo v rozpore
s dispozičnou zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP.
76. Vzhľadom k tomu, že súd úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu nezaplateného splatného zostatku poskytnutej istiny vo výške 794,11
eur v rozsahu splátok splatných počnúc 20.12.2022 končiac 20.04.2025. Splatnosť poslednej splatnej
splátky teda nastala dňa 20.04.2025. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 7,65 %
ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 21.04.2025 preukázateľne bol v omeškaní
so zaplatením nevrátenej úverovej istiny úveru vo výške 794,11 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu
súd spolu so sumou 794,11 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške 7,65 % ročne
zo sumy 794,11 eur od 21.04.2025 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na
ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani
do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej

úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania
požadovaného nad rámec v akom bol žalobcovi tento nárok priznaný.
77. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
79. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
80. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil. O nároku na
náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 1182,82 eur, pričom úspech mal v časti
o zaplatenie 794,11 eur, t.j. v rozsahu 67,14 % a neúspech v rozsahu 32,86 % (388,71 eur). V zmysle §
255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok
na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 34,28 % (67,14 % - 32,86 %). O samotnej výške týchto trov
konania bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.