{"guid": "fc0c5451-547c-4825-b09b-1dd6debbef97:4a1e3d85-82d7-4956-bd9c-ca85b427141f", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8617200364.20", "spisova_znacka": "SK-8C/7/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-8C/7/2017 z 28. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 28. júna 2024, sp. zn. SK-8C/7/2017, ECLI:SK:OSBJ:2024:8617200364.20", "identifikacne_cislo": "8617200364", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a1e3d85-82d7-4956-bd9c-ca85b427141f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8617200364.20", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2024:8617200364.20", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2024:8617200364.20/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\nSK-8C/7/2017\n8617200364\n28. 06. 2024\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2024:8617200364.20\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. A., B. C.,\nnar.XX.XX.XXXX, bytom D. E.XX, XXX XX F. zastúpenej JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom,\nadvokátom, so sídlom Dlhý rad č.16, 085 01 Bardejov proti žalovaným 1./ G. A. H., nar.XX.XX.XXXX,\nC. XXX/X, XXX XX F. zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o., so sídlom\nSovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO:53 156 871, 2./ A. A., nar.XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX\nF., doručovacia adresa J. E. K. XXX/X, XXX XX L. X, 3./ A. M., B. H., nar.XX.XX.XXXX, N. E.XX, XXX XX\nL., 4./ J. B., B. I., nar.XX.XX.XXXX, E. XXXX/X, XXX XX C., 5./ H. H., B. I., nar.XX.XX.XXXX, C. E.XXXX/\nX, XXX XX C., 6./ G. A. F., nar.XX.XX.XXXX, D. E.XX, XXX XX F., 7./ J. J., B. B., nar.XX.XX.XXXX, C.\nE.XXX/X, XXX XX F. a 8./ O. A. B., nar.XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX C. o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam takto\nrozhodol:\nI. Žalobu žalobkyne z a m i e t a .\nII. Náhradu trov konania stranám sporu\n\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 31.01.2017 na Okresnom súde Svidník ( z ktorého výkon\nsúdnictva prešiel dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď zákon č.150/2022 Z.z. o zmene\na doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších\npredpisov) domáhala, aby súd titulom vydržania určil, že je výlučnou vlastníčkou novo vytvorených\nparciel GP č.49/2016 č.XX o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č.XX o výmere XXX m2 zastavané\nplochy a nádvoria a č.XX o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty z pôvodných parciel EKN č.18 o výmere\nXXXX m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanej v LV č.XXX a EKN č.XX o výmere XXXX m2 zastavané\nplochy a nádvorie zapísanej\n2\n\nSK-8C/7/2017\n\nna LV č.XXX, všetko k.ú. D. a aby jej priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n2. Žalobu odôvodňovala tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s.č.XX stojaceho na parcele\nč.11 zapísaného na LV č.XXX v k.ú. D., ktorý postavili v roku XXXX jej nebohý manžel A. A. spolu\nso svojou matkou A. A. na mieste pôvodného rodinného domu, ktorý zhorel koncom 2.svetovej vojny\na ktorý vlastníckym právom patril G. A. B. P., matke A. A.. Tvrdila, že podľa geometrického plánu č.XX/\nXXXX rodinný dom s.č.XX, resp. zhorený dom počas 2.svetovej vojny bol postavený na pôvodných\nEKN č.XX patriacej vlastníckym právom žalovaným v 6./ a 7./ rade a EKN č.XX patriacej vlastníckym\nprávom žalovaným v 1./ až 5./ rade, všetko k.ú. D.. Podľa tvrdení žalobkyne v žalobe niet pochýb\n\no tom, že ešte pred 2. svetovou vojnou novo vytvorené parcely GP č.49/2016 č.10 o výmere XXX m2\ntrvalé trávne porasty, č.XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a č.XX o výmere XXX m2\ntrvalé trávne porasty najskôr užívala ako svoje vlastné G. A., B. P. ešte pred 2.svetovou vojnou a po\nnej A. A., B. A. po skončení 2.svetovej vojny a od roku XXXX A. A. a od roku XXXX aj žalobkyňa,\nktorá sa vydala v roku XXXX za A. A., kedy sa prisťahovala za svojim manželom. Na parcele č.10\na 11 sú postavené vedľajšie stavby ako odpadová šachta a studňa a na parcele č.70 sú vysadené\novocné stromy, ktoré vysadil nebohý manžel žalobkyne, pričom novo vytvorené parcely sú oplotené.\nŽalobkyňa v žalobe poukazovala na obsah notárskej zápisnice č.N XXX/XX, Nz XXX/XX pri ktorej bol\nspracovaný geometrický plán E. a na obsah notárskej zápisnice č. M. XXX/XX, M. XXX/XX pri ktorej\nbol spracovaný geometrický plán č.XXX/XX podľa ktorých časť pôvodných parciel mpč.XX a XX bola\nponechaná v prospech novovytvorených parciel č.70 a č.11, na ktorej stojí jej rodinný dom. Žalobkyňa\nuviedla, že žalovaní nemohli platne nadobudnúť svoje podiely, lebo nikdy reálne v prírode vyčlenené\nneboli a chýba písomná forma prevodných úkonov. Tvrdila, že ona ich dobromyseľne vydržala, reálne\nich v prírode užíva nikým nerušene tak, ako jej právni predchodcovia pred rokom XXXX G. A. B. P. a po\nnej A. A., B. A. po skončení 2.svetovej vojny a od roku XXXX žalobkyňa spolu s manželom A. A. do roku\nXXXX, kedy zomrel dňa XX.XX.XXXX a od nasledujúceho dňa po úmrtí jej manžela držby až do dnes\nsa ujala žalobkyňa a preto žiada žalobe vyhovieť.\n3. Žalovaný v 1./ rade, ktorým pôvodne bol L. A. H., nar.XX.XX.XXXX a po jeho smrti v priebehu\nkonania, v zmysle právoplatného uznesenia súdu o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom zo dňa\n10.11.2023 jeho syn G. A. H., nar.XX.XX.XXXX so žalobou nesúhlasil. Žalobkyňa podľa neho zákonné\npodmienky vydržania nepreukázala, nepredložila žiadne hodnoverné doklady, ktoré by osvedčovali\ndobromyseľnosť jej a jej právnych predchodcov. Tvrdenie, že na mieste, kde dnes stojí rodinný dom\nsúpisné číslo XX stál do 2.svetovej vojny dom patriaci H. ( G.) A. a jej dcére A. je podľa neho lož, ako\nvyplýva aj zo zápisov z dedičského konania po Helene ( Ilone) A. B. P. a A. A., títo nikdy nevlastnili\nv obci žiadny pozemok a na mieste kde dnes stojí dom s.č.XX stáli iba hospodárske budovy ( stajňa\na bojisko) ktoré patrili právnym predchodcom žalovaného v 1./ rade. Podľa neho H. A., B. P. prišla na\nhospodárstvo jeho predchodcov ako nádenník, pracovala tam, čiže musela si byť vedomá tohto svojho\nvzťahu podriadenosti ku gazdovi, zamestnávateľovi a nemohla sa ani\n3\nSK-8C/7/2017\nlen domnievať, že má k tomuto majetku nejaký podiel. Uviedol, že jeho predchodcovia iba akceptovali\npožiadavku vtedajšieho vedenia obce, aby si nebohá A. A., B. A.- svokra žalobkyne postavila v rokoch\nXXXX-XXXX na časti ich pozemku rodinný domček, pretože išlo o bezzemka a slobodnú matku so synom\nbez akýchkoľvek prostriedkov, majetku a zamestnania, pričom stavba domu, ktorý je svojou výmerou\nnajmenší v obci a bol postavený ako posledný sa realizovala za pomoci ostatných obyvateľov obce\na prevažne z darovaných zvyškov ich stavebného materiálu. Tvrdil, že Ján Rodák, ktorý sa niekoľko\nrokov po vojne odsťahoval z obce Belejovce so Svidníka len umožnil nebohej H. A. a jej dcére A. A.\ns maloletými deťmi, medzi ktorými bol aj nebohý manžel žalobkyne len užívať časť jeho rodinného domu,\nnikdy však žiadnym spôsobom neprejavil ani len zámer previesť na nich akékoľvek právo, ktoré by im čo\ni len umožňovalo sa domnievať, že sú vlastníkmi nehnuteľností, t.j. domu a priľahlého pozemku, pričom\nani počas života Jána Rodáka a ani po jeho smrti až do podania žaloby si nik nerobil akýkoľvek nárok\nna jeho podiel na pozemku. Ján Rodák pozemok až do svojej smrti aj intenzívne využíval za účelom\nchovu včiel, keď aj v súčasnosti sú tam ešte pozostatky jeho úľov. Čo sa týka stromov vysadených na\nparcele č.70, súhlas s ich výsadbou dostal nebohý A. A. od pôvodného žalovaného v 1./ rade, ktorého\nvlastnícke právo nikdy on, ani jeho právne predchodkyne nespochybňovali a ktorý minimálne do roku\nXXXX bol vo veľmi priateľskom vzťahu so žalobkyňou, pomáhal jej s údržbou okolia jej domu a žalobkyňa\nsi nikdy a pred nikým nenárokovala na vlastníctvo k pozemku pod domom a ani k priľahlému pozemku.\nPodľa žalovaného v 1./ rade žalobkyňa veľmi dobre vie, že nikdy sa ona ani jej právni predchodcovia\nnemohli čo i len domnievať, že by im pozemky patrili, o oprávnenosti žalobného nároku nesvedčí\nžiaden hodnoverný písomný záznam, je tiež potrebné sa zamyslieť nad tým, prečo za života pôvodných\nvlastníkov sa nikdy ani len nepokúsili usporiadať majetkové vzťahy okolo rodinného domu s.č.XX, k.ú.\nD., ktorého je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou. Podľa žalovaného v 1./ rade žaloba vychádza z tvrdení,\nktoré nie sú podstatné pre preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobromyseľnej\ndržby, žalobkyňa v žalobe neuvádza, na základe akého právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti,\npri ktorej sa mohla domnievať, že žalovaný pozemok jej patrí vstúpili do držby jej právni predchodcovia\na tiež ona. Takisto neuvádza, kedy H. A., B. P. mala vstúpiť do držby a v akom rozsahu, keď žalobu\nopiera len o to, že mala rodinný dom, ktorý vo vojne vyhorel, lenže ten mal len malú výmeru a ona sa\n\nteraz domáha pozemkov vo výmere XXXX m2. Poukázal na to, že vlastník nestratí vlastnícke právo\npreto, že pozemok neužíva a len samotné užívanie, ktoré tu prezentuje žalobkyňa nestačí na vstup do\ndobromyseľnej držby, nakoľko musí existovať aj nejaká objektívna skutočnosť, na základe ktorej by sa\nmohol užívateľ domnievať, že mu vec patrí. Tu žiadna taká skutočnosť ani ospravedlniteľný omyl nie\nje, už pri výstavbe domu museli vedieť, že stavajú rodinný dom na cudzích pozemkoch a aj samotná\nžalobkyňa musela sa to dozvedieť najneskôr pri dedičských konaniach, preto žalobu žiadal zamietnuť.\n4. Žalovaný v 2./ rade so žalobou nesúhlasil poukazujúc na to, že svoj spoluvlastnícky podiel na spornej\nparcele zapísanej na LV č.XXX právoplatne zdedil v dedičskom konaní po\n4\nSK-8C/7/2017\nsvojej matke, ktorá to zdedila po svojej nebohej matke. V priebehu konania, pri obhliadke na mieste\nsamom dňa 06.06.2019 síce uviedol, že je ochotný svoj podiel prenechať v prospech žalobkyne,\nv ďalšom priebehu konania, a aj na poslednom pojednávaní však opätovne prezentoval svoje\nnesúhlasné stanovisko k žalobe.\n5. Žalovaná v 3./ rade vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 21.11.2018 uviedla, že nakoľko si\nuž nepamätá presne na všetky skutočnosti týkajúce sa sporných nehnuteľností a nemá záujem sa so\nžalobkyňou súdiť, súhlasí s tým, aby za vlastníčku jej podielu bola určená žalobkyňa a aby sa vo veci\nkonalo v jej neprítomnosti.\n6. Žalovaná v 4./ rade so žalobou nesúhlasila poukazujúc na to, že svoj spoluvlastnícky podiel na spornej\nparcele zapísanej na LV č.XXX právoplatne zdedila v dedičskom konaní dňa 08.11.2002 po svojej\nnebohej matke. V priebehu konania, pri obhliadke na mieste samom dňa 06.06.2019 síce uviedla, že je\nochotná sa svojho podielu vzdať v prospech žalobkyne, v ďalšom priebehu konania, a aj na poslednom\npojednávaní však opätovne prezentovala svoje nesúhlasné stanovisko k žalobe.\n7. Žalovaná v 5./ rade so žalobou nesúhlasila poukazujúc na to, že svoj spoluvlastnícky podiel na spornej\nparcele zapísanej na LV č.XXX právoplatne zdedila v dedičskom konaní dňa 08.11.2002 po svojej\nnebohej matke. V priebehu konania, pri obhliadke na mieste samom dňa 06.06.2019 síce uviedla, že je\nochotná sa svojho podielu vzdať v prospech žalobkyne, v ďalšom priebehu konania, a aj na poslednom\npojednávaní však opätovne prezentovala svoje nesúhlasné stanovisko k žalobe.\n8. Žalovaný v 6./ rade so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasné\nstanovisko odôvodnil podobne ako žalovaný v 1./ rade. Žalobkyňa podľa neho zákonné podmienky\nvydržania nepreukázala, nepredložila žiadne hodnoverné doklady, ktoré by osvedčovali dobromyseľnosť\njej a jej právnych predchodcov. To, že žalobkyňa vedela že jej predmetné pozemky nepatria dokazuje\npodľa neho aj to, že keď si budovala studňu- šachtu pre potrebu čerpania potočnej vody na parcele\nEKN č.18 v roku XXXX, on osobne na to dával súhlas p. L. F., ktorý jej tieto práce na dome a kúpeľni\nvykonával, čo potvrdili aj ďalšie osoby. Uviedol, že je ochotný svoj podiel žalobkyni odpredať za sumu\n6,-eur za m2.\n9. Žalovaná v 7./ rade so žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobkyňa podľa\nnej zákonné podmienky vydržania nepreukázala, nepredložila žiadne hodnoverné doklady, ktoré by\nosvedčovali dobromyseľnosť jej a jej právnych predchodcov. Uviedla, že rovnako ako žalovaný v 6./ rade\nje ochotná svoj podiel žalobkyni odpredať za sumu 6,-eur za m2\n10. Žalovaná v 8./ rade so žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobkyňa podľa\nnej zákonné podmienky vydržania nepreukázala, nepredložila žiadne hodnoverné doklady, ktoré by\nosvedčovali dobromyseľnosť jej a jej právnych predchodcov.\n5\nSK-8C/7/2017\n11. Súd vec na pojednávaní prejednal v neprítomnosti žalovaných v 3./ a 8./ rade, keďže tie sa na žiaden\nz nariadených termínov pojednávania napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili a nežiadali\npojednávanie odročiť.\n12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán, ako aj s obsahom písomných\npodaní v konaní navrhnutých svedkov O. A. ( č.l.553-554 spisu) a JUDr. Márie Peráčkovej ( č.l.497\n\nspisu), vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a výsluchom žalovaných v 1/, 2./, 4./, 5./, 6./ a 7./\nrade, tiež výsluchom svedkov O. A. a O. A. L., obhliadkou na mieste samom a oboznámením sa\ns obsahom všetkých stranami predložených listinných dôkazov označených a predložených mu do\nvyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, ako aj s obsahom listín a dedičských spisov vyžiadaných\nna návrh strán súdom.\n13. Súd pre úplnosť uvádza, že všetkým dôkazným návrhom strán, na ktorých strany v priebehu\nvykonávania dokazovania trvali vyhovel. Vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov nezamietol. Pokiaľ\nide o pôvodne navrhovaný osobný výsluch žalovaných v 3./ a 8./ rade, ten nebol vykonaný len z dôvodu,\nže na ňom ostatné strany po nedostavení sa žalovaných v 3./ rade ( nedostavenie sa odôvodnila\nvysokým vekom a zlým zdravotným stavom) a v 8./ rade na pojednávanie netrvali a pokiaľ ide o výsluch\npôvodne navrhovaných svedkov O. B. a O. H., ten nebol vykonaný len preto, že podľa vyjadrenia právnej\nzástupkyne žalovaného v 1./ rade, ktorý ich výsluch pôvodne navrhol, títo už zomreli.\n14. Čo sa týka písomného vyjadrenia žalobkyne súdu doručeného až po skončení dokazovania,\npred vyhlásením rozsudku, dňa 20.06.2024 a k nemu pripojených listinných dôkazov ( poštových\npoukazov o platení dane a listiny označenej žalobkyňou ako ROEP), na tieto súd prihliadať nemohol.\nPodľa § 154 Civilného sporového poriadku upravujúceho zákonnú koncentráciu konania prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré v zmysle § 149 tohto zákona patria aj\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov či námietky\nk návrhom protistrany na vykonanie dôkazov možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým\nsa dokazovanie končí. Tu bolo dokazovanie skončené uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa\n31.05.2024 potom, čo na pojednávaní prítomné strany, resp. ich zástupcovia, vrátane kvalifikovaného\nprávneho zástupcu žalobkyne sami vyhlásili, že nemajú žiadne ďalšie vyjadrenia ani dôkazné návrhy\na žiadajú pristúpiť k meritórnemu rozhodnutiu. Preto v situácii, ak po viac ako 7-ich rokoch trvania sporu\nžalobkyňa, ktorá v konaní a aj na poslednom pojednávaní bola po celý čas zastúpená advokátom,\npredloží vyjadrenie a ďalšie dôkazy až potom, čo súd dokazovanie v prítomnosti jej kvalifikovaného\nzástupcu vyhlásil za skončené, nebol žiaden dôvod v dokazovaní pokračovať a uznesenie o vyhlásení\ndokazovania za skončené rušiť. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas a samé strany ( nie súd) sú zodpovedné za svoj výsledok sporu. Na vyjadrenia\na predkladanie, či označenie dôkazov mala tu žalobkyňa k dispozícii viac ako 7 rokov, po celý čas bola\nkvalifikovane právne zastúpená, preto súd vzhľadom na zásadu koncentrácie konania na jej vyjadrenie\na dôkazy predložené po skončení dokazovania, až dňa 20.06.2024 neprihliadal. Pre úplnosť treba uviesť,\nže vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby uvedené ďalej by ani prihliadnutie na toto vyjadrenie a\ndôkazy na výsledku sporu nič nezmenilo.\n6\n\nSK-8C/7/2017\n\n15. Pokiaľ ide o tvrdenia niektorých žalovaných ( žalovaný v 6./ rade, žalovaná v 8./ rade) o nemožnosti\nprihliadať na osvedčenia o vydržaní predložené ako dôkazy žalobkyňou z dôvodu, že má ísť o dôkazy\nzískané nezákonným spôsobom, k tomu súd uvádza, že nemal za preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý\nby nemal prihliadnuť na uvedené listinné dôkazy. Napokon, aj samotní žalovaní, ktorí túto námietku\nvzniesli súčasne uviedli v nej, že nakoľko nejedná sa o žalobu o určení ich vlastníctva, obsah týchto\nnotárskych zápisníc ani nie je pre spor dôležitý.\n16. V súvislosti s navrhnutým výsluchom JUDr. Márie Peráčkovej ako svedkyne sa súd najskôr musel\nvysporiadať s otázkou, či je jej výsluch ako svedka v spore vôbec možný vzhľadom k tomu, že v konaní\npôvodne vystupovala ako splnomocnená zástupkyňa žalovaných v 1./, 6./, 7./ a 8./ rade, za ktorých\npodávala písomné vyjadrenia k žalobe a následne, po rozhodnutí súdu v uznesení zo dňa 07.02.2019,\nže nie je spôsobilá na riadne zastupovanie a že ju súd ako ich zástupcu nepripúšťa súd s ňou\nkonal ako s intervenientom na strane žalovaného v 1./ rade, a to až do vydania uznesenia zo dňa\n24.09.2019, že jej vstup ako intervenienta na strane žalovaného v 1./ rade sa nepripúšťa. Súd dospel\nk záveru, že samotná skutočnosť, že O. L. vyhotovovala za označených žalovaných písomné vyjadrenia\nk sporu, bola ich zástupca a následne vystupovala v konaní ako intervenient na strane žalovaného\nv 1./ rade a bola teda už vopred podrobne oboznámená so skutkovými a ostatnými okolnosťami sporu\na vyjadreniami a postojmi strán nie je skutočnosťou, ktorá by automaticky bránila jej výsluchu ako\nsvedka. Podľa názoru súdu uvedená skutočnosť nemôže sa prejaviť v nepripustení výsluchu takej osoby\nako svedka, ale súd na ňu musí prihliadať pri hodnotení takéhoto dôkazu z hľadiska vierohodnosti\n\nvýpovede svedka. Uvedený názor súdu podporuje aj právna teória a judikatúra, podporne viď napr.\nVeľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2.vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022 a tam citované\nrozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.21Cdo/3341/2006, ktoré riešilo otázku, či ako svedok môže byť\nvypočutý advokát účastníka konania so záverom, že vypočutý ako svedok taký zástupca môže byť, ale\nak vypovedá zástupca účastníka konania v tom istom konaní ako svedok o skutočnostiach o ktorých\nsa dozvedel pri tomto zastúpení, je vierohodnosť jeho výpovede už z dôvodu tejto skutočnosti výrazne\noslabená a súd musí pri hodnotení tohto dôkazu k tejto okolnosti prihliadať, pričom citujúc z uvedeného\nrozhodnutia „spravidla bude taký dôkaz len súčasťou logického dôkazného reťazca, ktorý nenarušuje,\nnie však dôkazom rozhodujúcim“.\n17. Súd pri hodnotení dôkazov riadil sa ust.§ 191 CSP, tieto hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadajúc na všetko čo vyšlo\npočas konania najavo.\n18. Vo vzťahu k skutkovému základu rozsudku, dokazovaniu a zistenému skutkovému stavu treba\nuviesť, že civilný proces sporový sa riadi ( okrem iného) princípmi dispozičným a prejednacím, princípom\nkontradiktórnosti, princípom koncentrácie a ( s ním spojeným) princípom formálnej pravdy. Pre úspech\nv sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred\nsúdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Unesenie dôkazného\nbremena, ako predpoklad úspechu strany sporu v konaní, je dôležitým definičným znakom civilného\nsporového konania. Za „svoj“ výsledok konania je takto plne zodpovedná sporová strana. Rovnako\ndôležitým znakom sporového procesu, ktorý ho diferencuje od procesu mimosporového, je uplatnenie\nprejednacieho princípu, podľa ktorého súd ( až na výnimky\n7\nSK-8C/7/2017\nuvedené v § 185 a v sporoch s ochranou slabšej strany, o žiaden taký prípad tu ale nejde) nemôže\nvykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Práve tento aspekt výrazne ovplyvňuje rozsah skutkového\nzákladu rozhodnutia vo veci samej. V klasickom spore je uvedenie a preukázanie relevantných\nskutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec\nje „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané,\nale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala ( resp. premeškala príležitosť) „posúvať“\nspor k ďalším skutkovým zisteniam. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho\nvyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali\nsporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie\n„objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite\nsporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie proces\nvytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak\nv konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo\nv súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok ( procesná sankcia) nedostatočnej\nprocesnej aktivity strany sporu. ( k tomu bližšie pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému\nporiadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 z ktorého súd citoval, strana 798, výklad k\n§ 215 CSP). Nenavrhnutie všetkých, resp. dostatočných dôkazov v sporovom kontradiktórnom konaní\nteda nie je dôvodom na nerozhodnutie o žalobe. Dôkazná iniciatíva strán a z toto plynúce unesenie,\nči neunesenie ich bremien ( bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno) prejaviť sa môže len vo výsledku\nkonania, t.j. v rozhodnutí vo veci samej.\n19. Z vyjadrení strán a výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami nebolo\nskutkovo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou domu F. E. XX L. M. L. E. XX zapísaného na\nLV č.XXX pre k.ú. D., pričom ako titul nadobudnutia jej podielu 1 pod B1 uvedená je žiadosť Z 71/03 §\n127 vyhl.č.79/1996 Z.z. Oznámenie obce a ako titul nadobudnutia zvyšného podielu 1 pod B2 uvedené\nje Osvedčenie o dedičstve 1D/541/2002, Z 391/03. Sporným nebolo ani tvrdenie žalobkyne, že podľa\ngeometrického plánu č.XX/XXXX ( čl.16 a 17 spisu) dom postavený je na časti pôvodných EKN č.XX\nvo vlastníctve ( spoluvlastníctve) žalovaných v 6./, 7./ a 8./ rade ( LV č.XXX) a EKN č.XX vo vlastníctve\n( spoluvlastníctve) žalovaných v 1./ až 5/ rade ( LV č.XXX ).\n\n20. Žalobkyňa žalobou žiadala určiť ju za výlučnú vlastníčku novo vytvorených parciel Q. č.49/2016 č.10\no výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č.XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a č.XX\no výmere XXX m2 trvalé trávne porasty z pôvodných parciel K. č.18 o výmere XXXX m2 zastavané\nplochy a nádvoria zapísanej v LV č.XXX a EKN č.XX o výmere XXXX m2 zastavané plochy a nádvorie\nzapísanej na LV č.XXX, všetko k.ú. D., a to z dôvodu vydržania. V žalobe tvrdila, že reálne ich užíva\nnikým nerušene tak, ako jej právni predchodcovia pred rokom XXXX G. A., B. P., po nej A. A., B. A.\npo skončení 2. svetovej vojny a od roku XXXX žalobkyňa spolu s manželom A. A. do roku XXXX, kedy\nzomrel dňa XX.XX.XXXX a od nasledujúceho dňa po úmrtí jej manžela držby až do dnes sa ujala ona.\n21. Keďže žalobkyňa žiadala priamo seba určiť za výlučnú vlastníčku daných nehnuteľností ( nežalovala,\nže tieto, alebo ich časť/podiel na nich patria do dedičstva po jej predchodcoch či manželovi), súd musel\nskúmať, či preukázala vo vzťahu k sebe splnenie\n8\nSK-8C/7/2017\nvšetkých zákonných podmienok vydržania k daným nehnuteľnostiam ( práve v danej výmere a daných\nhraniciach ) a bolo tak na žalobkyni, aby vzhľadom na zvolený druh žaloby uniesla dôkazné bremeno,\nže práve ona splnila zákonné podmienky vydržania, vrátane titulu dobromyseľného vstupu do držby, čo\nsa nestalo a preto súdu neostávalo iné, než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť.\n22. Podľa § 129 ods.1 a 2 aktuálneho Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) držiteľom je ten, kto s\nvecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré\npripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.\n23. Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec\nalebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.\n24. Podľa § 134 ods.1 až 4 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe\npo dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno\nnadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu\nbyť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku\n1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie\ndoby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.\n25. Žalobkyňa v konaní opakovane poukazovala na to, že dané nehnuteľnosti reálne v prírode\ndobromyseľne užívali ešte jej predchodcovia ( matka a stará matka jej manžela) už pred 2.svetovou\nvojnou ( jej zástupca uviedol, že už od roku XXXX), potom aj po druhej svetovej vojne a od roku XXXX do\nsmrti manžela v roku XXXX ona s manželom. Napriek opakovaným námietkam žalovaných, ktoré sa tiahli\ncelým konaním, že samotné užívanie veci na vydržanie nestačí a že žalobkyňa ani len netvrdí žiaden\ntitul, ktorý by v nej mohol objektívne vyvolať presvedčenie o oprávnenosti držby žalobkyňa žiaden taký\ntitul počas celého trvania sporu neoznačila a nepreukázala. Jej pôvodný právny zástupca bez bližšieho\nzdôvodnenia tvrdil dávnu reálnu deľbu ešte v roku XXXX ( viď rub č.l. 275 spisu). Pri výsluchu samotnej\nžalobkyne na pojednávaní dňa 27.03.2019 táto na výslovnú otázku súdu na základe akého titulu vstúpili\njej právni predchodcovia do užívania predmetných nehnuteľností uviedla, že nevie, že ešte ani nebola na\nsvete. Na otázku prečo sa situáciu pozemkov rozhodla riešiť podanou žalobou až v roku 2017 žalobkyňa\npri výsluchu neodpovedala.\n26. Titul vstupu žalobkyne do držby nebol uvedený ani na otázku súdu na pojednávaní dňa 27.03.2024 na\nprávneho zástupcu žalobkyne, že čo malo byť titulom vstupu do držby, kedy mala začať plynúť a uplynúť\nvydržacia doba, keď zástupca žalobkyne uviedol len to, že tým, že mala tam postavený dom, kde nie\nje podstatné, či mal alebo nemal stavebné povolenie, lebo kataster to tam na základe nejakých listín\nzapísal a tým, že platila dane, tak že na základe toho užívala nehnuteľnosti v dobrej viere že jej patria. Na\nďalšiu otázku súdu, kedy mala začať plynúť vydržacia doba a komu a prečo teda práve žalobkyňa má byť\nurčená za vlastníčku, zástupca žalobkyne uviedol, že vydržacia doma začala plynúť od postavenia domu\nžalobkyne. V žalobe žalobkyňa uvádzala, že dom jej nebohý manžel postavil so svojou matkou v roku\nXXXX na mieste pôvodného rodinného domu, ktorý zhorel koncom 2. svetovej vojny a ktorý vlastníckym\nprávom patril G. A., B. P.. Na pojednávaní dňa\n9\n\nSK-8C/7/2017\n\n27.03.2019 zástupca žalobkyne tvrdil začiatok stavby ( 1954) a dokončenie druhého domu v roku XXXX\na samotná žalobkyňa tvrdila pri výsluchu postavene domu v roku XXXX.\n27. Súd vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobkyne poukazuje na to, že aj súčasná právna úprava\nvydržania účinná od 01.01.1992 až doteraz, ktorá bola zavedená zákonom č.509/1991 Zb. a ktorá\numožňovala do vydržacej doby započítať aj dobu držby uskutočnenú pred 01.01.1992 ( § 872 ods.6 OZ )\nuž v momente smrti manžela žalobkyne A. A. ( zomrel XX.XX.XXXX) platila viac ako 10 rokov. Preto sa\nsúd musel najskôr zaoberať tým, či by aj za predpokladu dôvodnosti, pravdivosti a preukázania tvrdení\nžalobkyne o dobromyseľnom užívaní pozemkov jej predchodcami už od roku XXXX mohol určiť práve ju\nza výlučnú vlastníčku daných nehnuteľností vzhľadom na ňou zvolenú žalobu, ktorou bol súd viazaný.\nVychádzajúc z tvrdení samotnej žalobkyne dospel k záveru, že ak by aj žalobkyňa preukázala tieto svoje\ntvrdenia, i tak by súd takejto jej žalobe vyhovieť nemohol a preto ju musel bez ďalšieho zamietnuť.\n28. Vzhľadom na zvolenú žalobu žalobkyne a opakované a obsiahle poukazy žalovaných na zákonné\npredpoklady vydržania, vrátane nutnosti preukázania titulu dobromyseľného vstupu do držby a potrebu\nskúmať otázku vydržania v časových súvislostiach a aj v nadväznosti na jednotlivé dedičské konania\nsúd, za účelom jednak uvedenia všeobecných východísk o ktoré sa jeho rozhodnutie opiera, ako aj za\núčelom zdôraznenia, že tieto východiská, ktoré mali vplyv na právny záver súdu o nemožnosti žalobe\nvyhovieť nie sú nijako nové, či prekvapivé, ale vychádzajú z rokmi ustálenej právnej teórie a súdnej\npraxe považuje za potrebné najskôr uviesť konkrétne názory právnej teórie a súdnej praxe k jednotlivým\notázkam relevantným podľa neho pre tu súdený spor.\n29. Súd preto vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o tom, kedy ešte a kým mala začať tu držba sporných\nnehnuteľností ( uvádza rok 1924) poukazuje napr.na publikáciu JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky\nzákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION,\nmáj 2015, strana 1073, komentár § 134 OZ a tam uvedený záver, že „Pre započítanie skoršej doby je\nvýznamné napr. aj to, že nie je možné započítať žalobcovi, ktorý je držiteľom veci dobu skoršieho držiteľa\nza stavu, ak došlo k vydržaniu vlastníctva alebo iného práva už skorším držiteľom. Uvedenú skutočnosť\nsi súdy často neuvedomujú. Ak totiž došlo k vydržaniu veci právnym predchodcom držiteľa, následný\ndržiteľ sa môže stať vlastníkom len vtedy, ak sám splnil všetky predpoklady pre vydržanie alebo je daný\niný právny dôvod pre nadobudnutie jeho vlastníctva“.\n30. „Námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal už jeho právny predchodca, nemôže mať pozitívny\nvplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je držiteľ, ak právny predchodca na držiteľa\nsporný pozemok nepreviedol ( neoznačil ho v zmluve)...“ ( opäť JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky\nzákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj\n2015, k § 134, strana 1080, rozhodnutie NS ČR 22Cdo/2831/2008.\n31. „Charakter držby nehnuteľnosti sa zmenil po 1.1.1993, keď nadobudla účinnosť novela Občianskeho\nzákonníka – zákon č.264/1992 Zb. ktorým sa v ustanovení § 133 ods.2 OZ zaviedol konštitutívny\ncharakter zápisov do evidencie nehnuteľností. Vzhľadom na to, že zápis do katastra nehnuteľností\nmá nielen konštitutívny účinok, ale požíva aj verejnú vieru, možno vyvodiť, že ten, kto je držiteľom\nnehnuteľnosti, ale nie je zapísaný v katastri\n10\nSK-8C/7/2017\nnehnuteľností ako vlastník, nemôže byť v dobrej viere, že s nehnuteľnosťou nakladá ako s vlastnou,\nibaže zápis v katastri nezodpovedá skutočnému právnemu stavu“ ( citované z publikácie JUDr. Imrich\nFekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová, Občiansky zákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava\n2012 strana 285, komentár k § 129 OZ).\n32. „Ten, kto nie je vlastníkom veci, sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera\no nejaký právny titul ( iný ako vlastnícky), a príp. aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý\nprávny titul ( napr. o neplatnú zmluvu, na základe ktorej nadobudol vec). V opačnom prípade ide\no neoprávneného držiteľa...Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby,\nale v celom jej priebehu “ ( citované z publikácie JUDr. Imrich Fekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová,\nObčiansky zákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 286, komentár k § 130 OZ).\n\n33. Ďalej súd poukazuje na Veľký komentár k Občianskemu zákonníku autorov Števček, M., Dulak, A.,\nBajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1– 450, 2. vydanie,\nPraha: C.H.Beck, 2019. s.940 komentár k § 130) „Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať\npredovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy\nsa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom,\nže mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení\no svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu\ntakouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo\nverejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby.“ Vo vzťahu k domnienke\ndobromyseľnosti sa tam zároveň uvádza ( viď s.942) že „V prípade preukazovania vydržania však\ndôkazné bremeno viazne na tom, kto tvrdí, že nadobudol vlastníctvo vydržaním.“\n34. K záveru, že dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam\nveci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo súd\npoukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/150/2014 a 4Cdo/287/2006.\n35. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 12/2010 „Aj keď právni predchodcovia žalobcov\nmohli mať subjektívny pocit, že im nehnuteľnosť patrí, len takýto subjektívny pocit držiteľa nemôže\nbyť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne\nnasvedčujúcimi oprávnenosti držby; v danom prípade však okolnosti nasvedčujúce oprávnenosti držby\nneboli zistené. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola\npreukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti,\npreto nepostačovala pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“\n36. „Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na\nvšetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ\nnie je v tomto zmysle dobromyseľný (dobromyseľnosť chýba, ak dôvodom držania veci je právny titul, na\nzáklade ktorého je zrejmé, že nejde o držbu, ale len o detenciu...Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený\no svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu alebo musia byť\nznáme skutočnosti, z ktorých\n11\nSK-8C/7/2017\npri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o vydržanie ktorého ide“.\n( citované z publikácie JUDr. Imrich Fekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová, .Občiansky zákonník,\nprehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 304, komentár k § 134 OZ).\n37. Súd poukazuje aj na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č 6/2015,\na rozhodnutie publikované v nej pod č. R č.74 ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.\njanuára 2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012) podľa ktorého „ Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu\nžalobcov do držby pozemku (v roku 1975) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval.\nMožnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou\nzákonom č. 131/1982 Zb., ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však\nobmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov\nvydržania (napríklad nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom). Novelou Občianskeho\nzákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1. januára 1992 boli tieto obmedzenia\nodstránené. Predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom\n1992. Ak držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992\npodmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j.\nbol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto\ndňu vlastníctvo pozemku vydržaním. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením\nnadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu\nnestačí. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce\nsa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým\nokolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa,\nale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva.\nDobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj\nna titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný.\nPostačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Nie je vylúčené,\n\naby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu. Je ale potrebné\nposúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného\nprípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo\nprávo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide\npritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa\npostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od\nkaždého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti\nalebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho\nposúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne\nzdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného\na zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď aj ďalšie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3\nMCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona\nneospravedlňuje – pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so\nzákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať\nna všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá\n12\nSK-8C/7/2017\nje predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi\ndo držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola\nuzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,\nže mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť\ndržiteľom oprávneným (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej\nzmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci,\ni keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva\npostačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti\n(viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 137/2011).V preskúmavanej veci žalobcovia nepreukázali,\nže so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, predovšetkým nepreukázali riadny vstup do držby.\nSamotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani ich nerušené užívanie pre dobromyseľnosť nepostačuje.\nOdvolací súd preto správne uzavrel, že žalobcovia nesplnili jeden zo zákonných predpokladov vydržania\n– dobromyseľnosť držby.“\n38. „Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné\nprávo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu ( titulu) ktorý by mohol mať za následok vznik práva; titul\nnadobudnutia držby tu síce nemusí byť, držiteľ však musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej\nviere, že jeho držba sa o taký titul opiera...Pre záver o tom, či je držiteľ oprávnený alebo neoprávnený\nmá osobitný význam aj výkladové pravidlo procesného charakteru v ustanovení § 130 ods.1 veta druhá,\npodľa ktorej v pochybnostiach, či je držba oprávnená alebo neoprávnená sa predpokladá, že držba\nje oprávnená. Na druhej strane, je to držiteľ, ktorý musí v konaní preukazovať existenciu dobrej viery.\nUvedené výkladové pravidlo totiž platí len v prípade pochybností o oprávnenosti.“ ( JUDr. Jaroslav\nKrajčo, Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo\nEUROUNION, máj 2015, strana 1023, komentár § 129 OZ).\n39. Súčasne platí, že nikto si nemôže sám meniť dôvod držby ( nemo causam sibi possessionis\nmutare potest), preto osoba, ktorá pozemok užíva z dôvodu privolenia jeho vlastníka ( výprosy)\nnemôže na základe svojho, objektívnymi skutočnosťami nepodloženého vnútorného presvedčenia\nnaďalej oprávnene držať pozemok ako jeho vlastník „Ak nebola určená doba ani účel užívania veci,\nnevzniká skutočná zmluva, ale nezáväzná výprosa, pričom vlastník veci môže kedykoľvek požadovať\njej vrátenie. Užívateľ nemôže takú vec vydržať“ JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax\n( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, strana 1027,\nrozh. NS ČR 22Cdo/421/2001.\n40. Vzhľadom na zákonnú úpravu vydržania od 01.01.1992, tvrdenia žalobkyne a skutočnosť, že\nmanžel žalobkyne zomrel dňa XX.XX.XXXX súd poukazuje na to ( opäť podporne JUDr. Jaroslav\nKrajčo, Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo\nEUROUNION, máj 2015, strana 1023 a 1026, komentár § 129 OZ a tam uvedené rozhodnutie NS ČR\n22Cdo/4709/2009 a 22Cdo/92/2008, že „ak drží jeden z manželov v dobrej viere v zmysle § 130 ods.1 OZ\nurčitú vec, ktorá by podľa spôsobu jej nadobudnutia mala patriť do BSM, prichádza do úvahy vydržanie\n\nveci len do BSM. Je vylúčené, aby za uvedených predpokladov vlastníctvo k veci vydržaním nadobudol\niba jeden z manželov“.\n13\n\nSK-8C/7/2017\n\n41. Zároveň platí, že v spore ako je tento dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať\nvlastníctvo zaťažuje toho, kto nie je v evidencii nehnuteľností ( katastri nehnuteľností ) zapísaný ako\nvlastník, teda tu žalobkyňu.\n42. Zhrnúc všetko vyššie uvedené, nakoľko vydržaním sa nadobúda vlastníctvo bez ďalšieho, samotným\nuplynutím vydržacej doby bez toho, aby bol k tomu potrebný ešte ďalší právny úkon či rozhodnutie a\nna vydržanie musí súd resp. iný orgán prihliadať aj bez návrhu ( k tomu podporne viď napr. Fekete,\nI.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex, 2011, komentár k § 134 strana 306)\nžalobkyňa pri podávaní žaloby mala sa preto v daných časových okolnostiach tohto sporu vysporiadať\npredovšetkým s otázkou, či v prípade dôvodnosti jej tvrdení nedošlo k vydržaniu pozemkov ešte\njej právnymi predchodcami, resp. ešte za života manžela. Keďže žalobkyňa svoju žalobu založila\nna tvrdeniach o desaťročiach trvajúcej dobromyseľnej držbe ešte právnych predchodcov jej manžela\n( matky a starej matky) a následne po ich smrti seba a manžela ( od 01.01.1992 do smrti manžela\nuplynulo viac ako 10 rokov) a nepreukázala, ale ani netvrdila vôbec žiaden titul, na základe ktorého by\nmala nadobudnúť predmetné pozemky od daných predchodcov ona ( napríklad darovanie a podobne),\npričom ako vyplýva z dedičských spisov, tieto predmetom dedenia ani v jednom prípade neboli, potom\nsúd musel žalobu zamietnuť už len z toho dôvodu, že ak by aj boli pravdivé tvrdenia žalobkyne, potom\nnemôže ísť o správne zvolenú žalobu.\n43. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaných, že žalobkyňa najneskôr od smrti svojho manžela sama\nnemohla byť dobromyseľná, keďže predmetom dedičstva po ňom bol z nehnuteľností len rodinný dom\ns.č.12 a iba ten ( nie pozemky) bol aj predmetom oceňovania znalkyňou Ing. Tatianou Zdraveckou v jej\nznaleckom posudku č.31/2003. Ako vyplýva z dedičského spisu a aj osvedčenia o dedičstve, najneskôr\nv tomto dedičskom konaní, ktorého sa žalobkyňa zúčastnila a v rámci ktorého bol zabezpečený aj list\nvlastníctva k domu, z ktorého bolo jasne zrejmé, že dané pozemky k nemu nepatria musela zistiť, že\nsporné pozemky im nepatria, že sú vo vlastníctve iných osôb a najneskôr od vtedy sama nemohla byť\ndobromyseľná.\n44. Podanej žalobe žalobkyne preto nemožno vyhovieť. Za daných okolností, pri tých tvrdeniach\nžalobkyne, na ktorých zakladala svoje právo totiž, ak by aj k vydržaniu skutočne došlo, muselo by ísť\nv závislosti od okamihu uplynutia vydržacej doby buď o žalobu, že také nehnuteľnosti patrili do dedičstva\npo predchodcoch jej manžela, alebo že títo poručitelia boli ku dňu svojej smrti ich vlastníkom, resp. o\nžalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a poručiteľa- jej nebohého manžela. Nie je\ntotiž možné obísť dedičské konanie. Z predložených dedičských spisov vyplýva, že pozemky pod domom\na okolo neho neboli predmetom dedičského konania. Nie je preto možné obísť nesporové dedičské\nkonanie a žalobkyňu v tomto sporovom konaní určiť na základe dedenia za vlastníčku daných parciel,\nak táto sama uvádza skutkové tvrdenia, ktorým by aj v prípade ich preukázania mohol svedčiť jedine\nzáver o vydržaní dávno pred smrťou jej manžela.\n45. „Občiansky zákonník ( pozn. vo svojej Siedmej časti upravujúcej dedenie - § 460 a nasl.) vychádza\npri úprave dedičského práva z princípu, podľa ktorého zanechaný majetok prechádza na dediča\nokamihom poručiteľovej smrti ( ipso iure). Napriek tomu zachováva princíp úradnej ingerencie pri\nnadobúdaní dedičstva. Súdna ingerencia do nadobúdania dedičstva má význam pre právnu istotu a pre\nzabezpečenie súladu dedičských právnych\n14\nSK-8C/7/2017\nvzťahov s hmotným právom“ ( Veľký komentár k Občianskemu zákonníku autorov Števček, M., Dulak,\nA., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. akol. Občiansky zákonník I., 2. vydanie, Praha:\nC.H.Beck, 2019. s.1815 komentár k § 481).“\n46. Právna úprava dedičského práva teda vychádza zo zásady ingerencie štátu pri nadobúdaní\ndedičstva. Predpokladá okrem iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané\n\na rozhodnuté, že konanie o dedičstve môže začať aj bez návrhu a že v konaní o dedičstve musí byť\nprejednaný aj majetok, ktorý pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve nebol známy ( nebol\nzistený).\n47. „Právna úprava dedičského práva spočíva v obligatórnosti dedičského konania a ingerencii štátu do\ndedičských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či o to dedičia žiadajú.“ (k tomu pozri Smyčková, R.,\nŠtevček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1.vydanie.\nBratislava. : C.H.Beck, 2017, komentár k § 174, 634 s.)\n48. Právna teória aj súdna prax ( opäť viď JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax,\nkomentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k § 481, strana 2106\na tam citované rozhodnutie NS ČR 22Cdo 1198/2011 a rozsudok NS ČR 22Cdo 1826/2004 publikovaný\nv Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu, CH Beck, pod č.C 2954) sú pritom\nzajedno v tom, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom sporných\nnehnuteľností, ak vlastníctvo k nim doteraz nebolo prejednané v dedičskom konaní po poručiteľovi,\nod ktorého žalobca svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvodzuje a podľa ustálenej judikatúry\nani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou určenia, že je vlastníkom veci patriacej do\ndedičstva, ak táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom nej mu nebolo potvrdené\nnadobudnutie vlastníctva.\n49. Preto ak by aj došlo k vydržaniu, ktoré tvrdí žalobkyňa, muselo by k nemu v daných okolnostiach veci\ndôjsť najneskôr za života manžela žalobkyne, podiel manžela mohla by preto žalobkyňa nadobudnúť iba\nprávnym titulom dedenia po ňom. V konaní o dedičstve po ňom ale uvedený spoluvlastnícky podiel nebol\n( pozemky vôbec) neboli prejednané. Žalobe preto nemožno vyhovieť ( podporne rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach sp.zn.6Co/55/2023, alebo Krajského súdu v Trenčíne 17Co/38/2022).\n50. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.3.2014 sp.zn.3MCdo 4/2013\npublikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 3/2015 podľa ktorého „zo skutkových tvrdení\nprezentovaných v konaní žalobkyňou 1/ vyplýva, že k vydržaniu malo dôjsť ešte za života jej manžela. Ak\nby to tak bolo, stal by sa predmet vydržania predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a\njej manžela. Na daný prípad by preto dopadali úvahy a závery, ktoré vo väzbe na ustanovenia § 143 a §\n149 Občianskeho zákonníka a § 175l O.s.p., uviedol najvyšší súd v bode 1. Ak nebol zachovaný postup\nupravený ustanoveniami § 175a až § 175 zd Občianskeho súdneho poriadku, nemožno ho obchádzať\nžalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je (spolu) vlastníkom veci patriacej\ndo dedičstva“.\n51. Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/4/2013 je stále aplikovateľné, aktuálne\nsa k nemu v súvislosti s nemožnosťou riešenia otázky vlastníckeho\n15\nSK-8C/7/2017\npráva právneho nástupcu poručiteľa k neprededenej nehnuteľnosti v konaní o určenie vlastníckeho\npráva prihlásil napr. Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 145/2024 - viď body 56, 57 odôvodnenia. Podľa\nnázoru súdu preto ak by tu aj k vydržaniu skutočne došlo, mohlo by k nemu vzhľadom na tvrdenia\nsamotnej žalobkyne dôjsť najneskôr ešte za života manžela žalobkyne ( sama žalobkyňa od smrti\nmanžela dobromyseľná nemohla byť, žiaden titul dobromyseľného vstupu do držby netvrdila a ani\nžiaden iný titul nadobudnutia vlastníctva). Ak by to tak bolo, stal by sa predmet vydržania predmetom\nbezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela, ktoré smrťou manžela žalobkyne zaniklo\na bolo ho potrebné vyporiadať (viď § 149 Občianskeho zákonníka). Bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov, ktoré zaniklo smrťou niektorého z bezpodielových spoluvlastníkov, sa vyporiadava v\ndedičskom konaní po zomrelom bezpodielovom spoluvlastníkovi.\nXX. Osvedčenie nadobudnutia vlastníctva žalobcom v nesporovom dedičskom konaní nemôže\nsubsumovať všeobecný súd v sporovom konaní o určenie vlastníctva (Uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. III. ÚS 309/2016-10 zo dňa 17. mája 2016). Súd poukazuje aj na aktuálnu\npublikáciu FICOVÁ, S., IVANČO, M., RAKOVÁ, K., a kol., Dedičské právo v hmotnoprávnych a\nprocesnoprávnych súvislostiach, 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, 126 s „V praxi\nsa v takýchto prípadoch občas stáva, že dedič poručiteľa podá žalobu o určenie, že vec patrí do jeho\nvlastníctva, prípadne dedičia spoločne podajú žalobu o určenie, že vec patrí do ich spoluvlastníctva\n\npodľa veľkosti ich dedičských podielov. Pritom však ich vecná argumentácia nesmeruje k preukazovaniu\nich vlastného vlastníckeho práva, ale k vlastníckemu právu ich právneho predchodcu. Takejto žalobe\nsúd nemôže vyhovieť, aj keby bolo vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov preukázané bez\nakýchkoľvek pochybností. Išlo by totiž o obchádzanie dedičského konania. Ak vo vzťahu k nejakej veci\nneprebehlo dedičské konanie, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa\ndomáha určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Teda aj keby bol žalobca jediným\ndedičom poručiteľa, nemôže žiadať určenie svojho vlastníctva, ale musí žalovať určenie, že vec patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi; samozrejme, s výnimkou, ak preukáže vlastný nadobúdací titul (napr.\nvydržanie)“.\n53. Žiaden vlastný nadobúdací titul, ani vydržanie ňou samou žalobkyňa podľa názoru súdu\nnepreukázala. Ani z ustanovení Občianskeho zákonníka o započítaní vydržacej doby predchodcu\nnevyplýva možnosť akéhosi „reťazenia vydržaní“, teda záveru, že ak podmienky vydržania boli už\nsplnené u právneho predchodcu, je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých\ndôvodov, kvôli ktorým bola oprávnená u právneho predchodcu, a môže uňho viesť k opätovnému\nvydržaniu veci. Naopak, oprávnenosť držby každého z držiteľov je potrebné posudzovať samostatne.\nMožná dobromyseľná oprávnená držba predkov účastníka nezakladá vydržiteľovi/vydržiteľke dôvod\nna to, aby „pokračovanie v dobromyseľnej a oprávnenej držbe“ týchto pozemkov mohlo byť považované\nza právny dôvod oprávnenej držby v zmysle § 130 OZ ( rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nSR sp.zn.32D/13/2022). Z hľadiska započítania držbou právneho predchodcu sa nerozumie vlastnícka\ndržba ( NS ČR 22Cdo/3387/2021).\n54. K poukazu žalobkyne na to, že nehnuteľnosti užíva, stará sa o ne súd uvádza, že správne uviedli\nžalovaní, že samotné užívanie nehnuteľností alebo ich neužívanie vlastníkom na vydržanie nestačí.\nSamotná skutočnosť, že niekto sa správa vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah\nvlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného\npráva. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n16\nSK-8C/7/2017\nv rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 09.\n2010, vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj\nokolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Rovnako smrť poručiteľa\nnie je takýmto titulom, ak dané nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva ( k tomu podporne aj\nuznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn.2Co/1/2022 alebo 20Co/14/2023). Žiaden spôsobilý titul\nsvojho dobromyseľného vstupu do držby žalobkyňa nepreukázala ani netvrdila. K poukazu žalobkyne\nna to, že žalovaní pozemky neužívali súd uvádza, že na platné vzdanie sa vlastníctva vlastníka musel\nby tu byť platný písomný právny úkon, čo nebol, nič také sa netvrdí. Aj argumentácia žalobkyne\nvýstavbou, či zápisom domu do katastra bola vzhľadom k tomu, kedy k nim malo dôjsť vo vzťahu\nk žalobkyňou zvolenej žalobe z dôvodov už vyššie uvedených irelevantná. Navyše žalovaní správne\npoukázali na to, že žalobkyňa nedomáhala sa určenia vlastníckeho práva len k pozemku pod domom,\ntaký návrh neurobila, ani geometrickým plánom nevymedzila pozemok pod domom. Vzhľadom na už\nsúdom uvedené dôvody samotná otázka užívania domu žalobkyňou nijako neosvedčuje podmienky\nvydržania u nej samej a jej oprávnenú držbu okolitých pozemkov ( spolu vo výmere až 1.615 m2).\nŽalobkyňa do skončenia dokazovania nepreukázala ani tvrdenie o platení dane za celú výmeru ňou\nžiadaných pozemkov, z dokladov oboznámených na pojednávaní dňa 31.05.2024 vyplýva jej platenie\nlen za výmeru 158 m2 a 597 m2 a stavbu vo výmere 50 m2, ale aj keby osvedčila platenie dane za celú\nvýmeru, i tak by to vzhľadom na už súdom uvedené časové súvislosti a žalobkyňou zvolený druh žaloby\nnič nemenilo na tom, že chýba u nej titul objektívne dobromyseľného vstupu do držby ( napr. kúpna,\ndarovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a podobne). Aj domnelým právnym titulom môže byť\nlen právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva,\ndohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodnutie štátneho\norgánu a pod. ( rozh. NS ČR sp.zn.26Cdo/4024/2010). Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať\ntaké nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za\ndržanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo\no dar ako bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení).\nVeľký senát Najvyššieho súdu SR aktuálne v rozhodnutí 1VCdo/1/2024 konštatoval, že právny titul je len\njedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok\npre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude,\n\nči držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné\ndohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Tu ale nič také žalobkyňa\nnepreukázala ani netvrdila. Jej poukaz na rozhodnutie Ústavného súdu o vydržaní na základe ústnej\nzmluvy je bezpredmetný, keďže žiadnu ústnu zmluvu netvrdila.\n55. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaní nemohli platne osvedčeniami osvedčiť svoje vlastníctvo sú pre\ndaný spor a vo vzťahu k danej žalobe žalobkyne vzhľadom na už súdom uvedené dôvody pre ktoré\nžalobe nebolo možné vyhovieť bezpredmetné. Predmetom konania nebolo tu určenie, že vlastníkmi nie\nsú žalovaní, ale určenie, že vlastníkom je práve a len žalobkyňa. Bolo preukázané, že žalované pozemky\nsú zapísané ako vlastníctvo žalovaných. Pokiaľ žalobkyňa chcela spochybniť stav zapísaný v katastri\nnehnuteľností, ona musela dokázať nesprávnosť a nepravdivosť tohto zápisu a že výlučným vlastníkom\nje ona. Dôkazy vykonané v konaní takýto záver v prospech žalobkyne nepotvrdzujú. Dôkazy, ktoré\nnavrhla žalobkyňa a ktoré boli vykonané, nesvedčia o tom, že práve žalobkyňa nadobudla vlastnícke\nprávo k týmto pozemkom. Pokiaľ by aj malo dôjsť k vydržaniu, vydržaním by vlastnícke\n17\nSK-8C/7/2017\nprávo k predmetu sporu nadobudli právni predchodcovia žalobkyne ( resp. manžel), a preto správne\nby žaloba musela znieť o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch\nžalobkyne, resp. o žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a poručiteľa- jej\nnebohého manžela. Už samotná formulácia žalobného petitu bola dôvodom na zamietnutie žaloby.\n56. Preto pri danej žalobe žalobkyne sú aj jej tvrdenia, že vlastnícke právo bolo konkludentne uznané\nnadobúdateľmi v osvedčeniach o vydržaní v 90-ych rokoch ( za života manžela) bezpredmetné, nijako\nnepreukazujú výlučné vlastníctvo žalobkyne z dôvodu vydržania, ktorého sa tu svojou žalobou domáha.\nAni obecné svedectvo obce Belejovce vyhotovené O. A. dňa 09.06.1997 ( č.l.96) nedokazuje vlastníctvo\na podmienky vydržania u samotnej žalobkyne. Nezodpovedaný ostal zo strany žalobkyne aj opakovaný\ndotaz žalovaných na to, že ak sa považovala za vlastníčku, prečo neosvedčila si vlastníctvo skôr, za\nživota pôvodných vlastníkov, či v čase, keď svedčila pri osvedčovaní ostatným a tiež prečo by žiadala\no súhlas na výstavbu studne v roku 2009, keby mala v tom čase za to, že ide skutočne o jej pozemky.\nSkutkové tvrdenie žalovaného v 1./ a 6./ rade, že dávali žalobkyni súhlas na výstavbu studne ( viď\nzápisnica o obhliadke zo dňa 06.06.2019 na č.l.316 spisu) žalobkyňa nepoprela, toto sa v zmysle § 151\nods.1 CSP preto považuje za nesporné. Ani listina – zoznam vlastníkov parciel, o ktoré má záujem\no vyvlastnenie H. O. ( čl.438) vyhotovená O. A. dňa 24.11.2008, ktorý na pojednávaní dňa 27.03.2024\nsám potvrdil jej autenticitu nedokazuje dobromyseľnosť žalobkyne v danom čase ( po smrti manžela). Vo\nvzťahu k už uvedenému záveru, že samotná žalobkyňa po smrti manžela nemohla byť dobromyseľná,\nže jej dané pozemky patria treba poukázať aj na ňou samotnou vyhotovený zápis v obecnej kronike\n( vyhotovený po smrti manžela, keďže jeho smrť tam spomína, a to, že to písala žalobkyňa potvrdil\nna pojednávaní dňa 27.03.2024 svedok O. A.) kde uvádza, že žili biedne, nemali ničoho, ani záprahu,\nchodili robiť ľuďom aby im priviezol niekto aspoň drevo, pričom pomery predchodcov manžela opísala\ntak, že „ostali jak holij v terňu taj takij mali život“.\n57. Keďže žalobkyňa vzhľadom na ňou zvolenú žalobu nepreukázala svoje výlučné vlastníctvo a\nsplnenie podmienok vydržania u seba a je podľa názoru súdu preukázané a nepochybné, že ju samu za\nvýlučnú vlastníčku daných nehnuteľností určiť absolútne nemožno, že ona byť dobromyseľná a vydržať\nich sama pre seba nemohla, nebolo dôvodné a možné zaoberať sa ďalej podrobnejšie argumentáciou\nsmerujúcou len k možnému vydržaniu jej predchodcov, či manžela, keďže tá by mohla byť predmetom\nlen inej žaloby. Z tohto dôvodu boli tu vo vzťahu k žalobkyni zvolenej žalobe bezpredmetné napr. poukazy\nžalobkyne na zápisy o vojnovej škode a podobne. Súdu preto neostalo iné, než žalobu žalobkyne bez\nďalšieho zamietnuť.\n58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 257 CSP podľa ktorého\nvýnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\n59. Podľa výsledku konania a pomeru úspechu vo veci ( § 255 ods.1 CSP) nárok na náhradu trov konania\nvznikol žalovaným, keďže žaloba voči nim bola zamietnutá. Keďže žalovaní v 2./, 4./, 5/. 6./ a 7./ rade\nna pojednávaní dňa 31.05.2024 zhodne vyhlásili, že náhradu trov konania nežiadajú, u nich vzhľadom\nna dispozičný princíp a vzdanie sa nároku na náhradu trov konania nebol dôvod priznať náhradu trov\nkonania voči žalobkyni.\n\n18\n\nSK-8C/7/2017\n\nU žalovanej v 3./ rade zo spisu žiadne preukázateľné, vyčísliteľné trovy konania nevyplývajú,\nnezúčastnila sa žiadneho z pojednávaní ani obhliadky na mieste samom, preto ani jej súd náhradu trov\nkonania nepriznal. Žalovaní v 1/ a 8./ rade uplatnili nárok na náhradu trov konania, zo spisu vyplýva\nvznik trov na ich strane ( žalovaná v 8./ rade sa síce nezúčastnila žiadneho z pojednávaní, ale zúčastnila\nsa ohliadky), preto súd u nich musel rozhodnúť o tom, či im náhradu trov konania prizná, či neprizná.\nMajúc za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a že nepriznaním trov konania vzhľadom na ich\nvýšku nebude neprimeraným spôsobom zasiahnutá majetková sféra týchto žalovaných im súd náhradu\ntrov konania nepriznal.\n60. Zo znenia ustanovenia § 257 CSP je zrejmé, že jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným\nokolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, čo potvrdzuje aj ustálená súdna\nprax ( viď napr. R 34/1982). Použitie uvedeného ustanovenia, umožňujúceho súdu neuložiť neúspešnej\nstrane sporu, resp. strane ktorá procesne zavinila zastavenie konania povinnosť nahradiť trovy konania\núspešnej strane sporu, resp. strane ktorá zastavenie konania procesne nezavinila pritom nie je viazané\nna návrh, teda strana ktorá by inak mala povinnosť nahradiť trovy konania sa nemusí použitia uvedeného\nustanovenia osobitne dovolať. Ak súd existenciu výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa zistí\nsám, tak ak má naplniť svoje poslanie strážcu spravodlivosti a vyváženosti, musí ho aplikovať aj bez\nnávrhu.\n61. Teória aj súdna prax sa zhodli, že k aplikácii ustanovenia § 257 CSP môže dôjsť aj vo vzťahu\nk určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod\nje daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Okolnosti hodné osobitného\nzreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní ( k tomu podporne pozri\nnapr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Veľký komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 941 s.) Pri posudzované dôvodov hodných\nosobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých\nstrán sporu, teda nielen strany sporu, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť\nnahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady\ndotknutá, pričom všímať si je treba aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich\npostoj v konaní ( R 24/1964).\n62. Súd vzhľadom na majetkové a sociálne pomery žalobkyne, v dôsledku ktorých jej aj bolo priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu ( uznesením súdu zo dňa 22.02.2017), keď táto má\ntakmer 77 rokov, je dôchodkyňa, poberá len starobný a vdovský dôchodok a vzhľadom na konkrétne\nokolnosti veci, keď nebola spochybnená samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa určitým spôsobom starala\no dané nehnuteľnosti, udržiavala ich, čo malo byť v minulosti podľa výpovede svedkyne O. L. so\nsúhlasom pôvodne žalovaného v 1./ rade, a že z toho dôvodu za ich časť aj platila dane, by bolo priznanie\nnáhrady trov konania proti žalobkyni neprimerane prísne, preto súd náhradu trov konania ani žalovaným\nv 1./ a 8./ rade proti žalobkyni nepriznal.\n63. Vzhľadom na uvedené súd v druhom výroku tohto rozsudku v zmysle § 255 ods.1 v spojení s § 257\nCSP rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, lebo neúspešnej žalobkyni nárok\nna ich náhradu nevznikol, žalovaným v 1./ a 8./ rade z dôvodov\n19\n\nSK-8C/7/2017\n\nhodných osobitného zreteľa ich náhradu priznať nemožno a ostatní žalovaní si nárok na ich náhradu\nneuplatnili.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\n\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n\n20\n\nSK-8C/7/2017\n\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9977fbdb-1a64-4885-9bd5-78e983a35302", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.145.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 145/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 145/2024 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.145.2024.1"}, {"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:b02bb5d2-7169-4b0b-9e9a-f79e09ae62e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.309.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.309.2016.1"}, {"guid": "7fd72622-8c1d-47b3-aeb0-4acc731e81aa:01466bd3-c873-4bcc-b94e-778c5aea0222", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1"}, {"guid": "0dabf6bd-4107-4ba2-b1fc-aa9d0fbc13b7:1c4ded68-2f5f-4b10-8533-ad92e4bf302f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1", "spisova_znacka": "4Cdo/150/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/150/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1"}, {"guid": "b6610ca8-78f7-4c2c-8469-f65845db0918:df9548c0-65dd-4f19-9f79-e7b215d45cde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8709212992.1", "spisova_znacka": "3MCdo/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8709212992.1"}, {"guid": "e129751f-1a57-48b7-8f9d-81e589830675:0627f421-95dc-4208-b41e-f96150a32dbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Co/14/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/14/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e129751f-1a57-48b7-8f9d-81e589830675:0627f421-95dc-4208-b41e-f96150a32dbb"}, {"guid": "01f363ac-1a72-42d6-b3a8-9817fbf91aee:6651327e-7097-4bb3-99a3-a504d48935d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/38/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/38/2022 z 30. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/01f363ac-1a72-42d6-b3a8-9817fbf91aee:6651327e-7097-4bb3-99a3-a504d48935d7"}], "citovane_v": []}