{"guid": "a9772e2c-57f6-4074-88df-6c81beb2338b:381ba1e9-da4b-49d4-8a14-42e0d722a37f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126328012.2", "spisova_znacka": "40Ek/1582/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1582/2026 z 12. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 12. augusta 2026, sp. zn. 40Ek/1582/2026, ECLI:SK:OSBB:2026:6126328012.2", "identifikacne_cislo": "6126328012", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-08-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-249", "nazov": "§ 249 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-249", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/335", "nazov": "zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/335-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/335/#paragraf-73.odsek-3", "nazov": "§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/#paragraf-73.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/335-2014/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-248", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-249", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250", "/SK/ZZ/2014/335#paragraf-73", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/381ba1e9-da4b-49d4-8a14-42e0d722a37f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126328012.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6126328012.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6126328012.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n40Ek/1582/2026\n6126328012\n12. 08. 2026\nJUDr. Katarína Šablová\nECLI:SK:OSBB:2026:6126328012.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova\n25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom\nMajerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190 proti povinnému: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A. XXX, XXX XX A., o vymoženie 372,30 eura s príslušenstvom,\no sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1582/2026 zo\ndňa 17.07.2026, takto\nrozhodol:\nI. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1582/2026 zo\ndňa 17.07.2026 z a m i e t a.\nII. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.\nodôvodnenie:\n1.\nOprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.05.2025 domáhal\nod povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 372,30 eura s príslušenstvom na základe\nexekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 08421/08 zo dňa 02.09.2008, ktorý vydal\nStály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský\nrozsudok“).\n2. Uznesením sp zn. 40Ek/1582/2026 zo dňa 17.07.2026 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie\nzamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Predmetné uznesenie\nsúd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie\nna podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom\nrozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa\n01.02.2008. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské\nzmluvy súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy\no úvere, v zmysle ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou\ntrvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazuje. V dôsledku toho, že právny vzťah\nzaložený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu\nustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho\nči nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods.\n3 písm. f) Exekučného poriadku a to v kontexte aj na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka\no ochrane práv spotrebiteľa.\nSúd ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul\nrozsudok rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a\nzároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods.\n3 písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname\nrozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred\n\nstálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie\nrozhodovať spotrebiteľské spor, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský\nrozsudok spĺňaj podmienky podľa osobitných predpisov a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné.\nAk súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh\noprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže\ntotiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;\nabsolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak\nnedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom\nprípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok\nvydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný\ntým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského\nsúdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za\nnásledok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Vyšší súdny úradník\nv napadnutom uznesení ďalej poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012.\nPre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci\nsúdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať\nna ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011\nz 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného\naj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že\nsúd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.\nAk nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom\nprípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V nadväznosti na uvedené sa tak exekučný súd v\nprvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na\nvydanie exekučného titulu, spĺňala podmienky podľa osobitných predpisov. Rozhodcovská doložka v\nprejednávanej veci je obsiahnutá v bode 17 VOP. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá ku\ndňu uzatvorenia zmluvy o úvere (k01.02.2008), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona\nč. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.\njanuárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014.\nV zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé,\nže na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienku písomnej\nformy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente\npodpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom\nalebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej\nzmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o\núprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna\npodmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd\nSR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá\nso spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom\nslobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi\nviacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).\nVzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatoval, že v danom prípade nebola rozhodcovská\ndoložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný súd mal za\nto, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva, resp. doložka\nbola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených VOP, ktorých\nobsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami\npodpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné\nstrany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám\nuzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Zároveň oprávnený nepreukázal,\nže s obsahom VOP povinného aj skutočne oboznámil. Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené\nvyhlásenie povinného o tom, že súhlasí s VOP, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať,\nuvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal\nskutočnú vedomosť o tom, že obsahom VOP je aj rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd\npovažoval postup oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do VOP bez toho,\naby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že\n\npredpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje\ntoho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č.\n244/2002 Z. z. exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie\npísomnej formy.\nNapokon pozornosti exekučnému súdu neuniklo ani to, že v danej veci by rozhodcovská doložka\nneobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné súd považoval to,\nže rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok.\nSpotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie\ns ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť\nsa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.\nVyšší súdny úradník poukázal na ďalej na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 105/2011 zo dňa\n10.10.2012 „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe\nneplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných\nprávnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012: „Rozhodcovský\nrozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská\nzmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá\nprávomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v\nspotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“\nV nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatoval, že nedostatok právomoci rozhodcovského\nsúdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci\nza následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobilo, že\npredmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý\nexekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.\n3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote\nsťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený\nv postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 01.02.2008 zmluvu o úvere č. 4570295,\nna základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 663,88 eur. Je podľa\nnázoru oprávneného nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným\nje tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa\nochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z\ntohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne\nv rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba podľa oprávneného hodnotiť v čase\njeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho\nuzavretí. Dôležité teda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje\nspotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité,\nčo sa môže stať v budúcnosti. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou\nsúčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strane\nzmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie\núveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich\ndodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej\nstrane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné\núdaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ\nsú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich\nmateriálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,\nresp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere\njednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy\no úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do\núvahy. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú\npovinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy\no úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom\nz nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom\npred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská\ndoložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná nebude dotknutá ust. § 53 ods.\n4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na\n\nktorom orgáne uplatnil svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť\nrovnaká možnosť na uplatnenie jeho práva na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského\nkonania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie Stálemu rozhodcovskému súdu v zásade\nplatí, že s podrobujú predpisom tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti\nrokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ust. zákona\no rozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom\npostupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní\npredkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby\na najmú právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Prípustnosti rozhodcovských doložiek\nv spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci\nzo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia\nrozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v\nzmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku\nz úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v\nspotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov\npotvrdená o. i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33\nCdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn.\n19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.\njúna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom\nspore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre\nvedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa\nmá svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a\nnezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd\nČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho\nsúdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej\nzmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore\nrozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Odborná literatúra použitie\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom oprávnený odkazuje na: Hulmák, M. Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom\na spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.:\nSpotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.. Oprávnený má z\nuvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade\ns právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno\nmať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská\ndoložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach\na povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému\nkonaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou\nbola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom\nrozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ust. § 250 CSP napadnuté\nuznesenie zrušil.\n4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,\nkoncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,\nak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.\nPojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.\n6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,\nktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n\n8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n9. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n10. Podľa ust. § 73 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,\nrozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.\n11. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č.. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do\n31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej\ndoložky k zmluve.\n12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,\nrozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je\nrozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne\nvymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)\nktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.\n13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia\npojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná\ndôvodne, a preto ju zamietol.\n14. V danom prípade jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný v zmysle § 9 ZoUNEK.\nV prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už\npodľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie. Návrh\nna vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ust. § 53 Exekučného poriadku, pričom je irelevantné, či\nide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou posudzovania dôvodnosti\nuplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd je\nv zmysle § 53 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či možno exekúciu na\npodklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie súdnemu exekútorovi).\nAj keď zákonodarca dal možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie,\ndomáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu, samotný\nZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie automaticky\nvydané poverenie na vykonanie exekúcie len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je vyjadrené\nv ust. § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora, ktorý\nvydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce\nk zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii). Súd tak aj po podaní tzv. „nového“ návrhu\nna vykonanie exekúcie zo strany oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť\nexekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996), kde jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti\nexekučného titulu je aj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č.k. IV. ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02.\n2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29. 03. 2011; č.k. I. ÚS\n456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo\ndňa 05. 11. 2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997;\n3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011\nzo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22. 05. 2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného\nrozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený\na zároveň povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie\ntakéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje\na hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ teda\n\noprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,\nje exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nuzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či\nrozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný\nsúd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný\nzamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej\nokolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.\n15. S poukazom na vyššie uvedenú ustálené možno jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd\nzistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je\noprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná\nstrana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Rozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako\npredmet prieskumu zo strany exekučného súdu (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku) a za\nnevykonateľný sa považuje aj rozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej)\nrozhodcovskej zmluvy, pričom samotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu\n(§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia\nzároveň konštatoval, že vyšší súdny úradník vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý\npredložený exekučný titul vydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej\npraxi vyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka,\nod ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená. Súd zároveň dodáva, že\nv konaní nebolo preukázané písomné dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže z predložených VOP,\nktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami\npodpísaný a súčasne neplatnosť rozhodcovskej doložky bola daná i tým, že sa jedná o neprijateľnú\nzmluvnú podmienku v dôsledku toho, že nebola s povinným individuálne dojednaná.\n16. Súd konajúci sudcom dopĺňa, že z ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,\núčinných v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej\ndoložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku jej písomnej formy. Písomná forma predmetnej\nrozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP však (ako už bolo uvedené) splnená nie je. Základná\npodmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k\nzmluve je totiž písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom\nzmluvnými stranami. Na základe VOP je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda\nže by došlo k podpisu uvedených VOP obidvoma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú\ndoložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VOP obsahujúcich rozhodcovskú doložku má\ntak za následok, že z VOP nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú nepochybný prejav\nvôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP. Uvedené podľa názoru\nsťažnostného súdu v žiadnom prípade nenahrádza ani prípadné vyhlásenie povinného v zmluve o úvere\no tom, že sa s obsahom VOP oboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie je nevýrazne\nuvedené v texte zmluvy, a teda sťažnostný súd nadobudol pochybnosti o tom či si povinný bol skutočne\nvedomý toho, čo je obsahom VOP. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom, že\nrozhodcovská doložka je prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného\npreukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní.\n17. Sťažnostný súd tiež dodáva, že v prípade predmetnej rozhodcovskej doložky sa jedná o neprijateľnú,\na teda neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka,\nktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s\ndodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský\nrozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie\nexekúcie. Sťažnostný súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou\nmožnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej\ndoložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu,\nnemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť vyjednania\nspočíva v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu\ndodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo\ndňa 16. 01. 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná\nako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom\nslobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom,\n\nčo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne\ndojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred\npodpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa\nzmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne\ndojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne\nvyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred\npripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.\n18. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v rámci VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok.\nSpotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej\nsplynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť\nalebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal\ndodávateľ. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka,\nže zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rámci spotrebiteľského\nvzťahu sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Bolo tak úlohou\noprávneného ako dodávateľa preukázať, že rozhodcovská doložka ako zmluvné ustanovenie bola medzi\nním a povinným individuálne dojednaná, pretože právnu domnienku v zmysle uvedeného ustanovenia\nnie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd, ale práve dodávateľ. Vychádzajúc z podaného návrhu na\nvykonanie exekúcie, podanej sťažnosti ako i predloženej rozhodcovskej doložky však súd prvej inštancie\nmusí konštatovať, že oprávnený bez pochybností nepreukázal individuálne dojednanie rozhodcovskej\nzmluvy, a preto s poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie musel prijať záver\no tom, že v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej\nzmluvy nedošlo.\n19. Ďalej sťažnostnému súdu neuniklo pozornosti, že hoci zo znenia rozhodcovskej doložky ďalej\nvyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom\nkonaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi,\nktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v\nrozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú doložku naformuloval. O doložku,\nktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce\nspotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa\ntejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky, ktorá je svojou podstatou\ntaktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred\nvšeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred\nvybranom rozhodcovskom súde. Tu súd prvej inštancie zdôrazňuje, že znenie rozhodcovskej doložky\nneodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,\naby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).\n20. Je potrebné zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvolá nepomer v spotrebiteľskej\nzmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka až v hrubom\nnepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej\nspotrebiteľskej zmluvy, ktorý je právnou teóriou aj praxou navyše označený za fakticky nerovný a\nnevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobým\nmravom. V tomto smere aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011\nkonštatoval, že: „zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne\nneplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví\no plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou\nbola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore\ns dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský\nrozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice\n- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí\nnezaťažovali“. Súd nechráni spotrebiteľa do tej miery, aby neplnil záväzok, ktorý uzavrel, súd poskytuje\nochranu spotrebiteľovi ako už bolo uvedené, iba pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nie všetky\nzmluvné podmienky.\n21. Pokiaľ oprávnený poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd predovšetkým\nzdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl.144 ods. 1 Ústavy SR\n\nsudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene\npráva, ktoré je povinný suda rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu\nSR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto\nvymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125\nods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v\nkonkrétnej veci. Sťažnostný súd ďalej poukazuje na to, že aj v podmienkach Slovenskej republiky\nexistuje rozsiahla rozhodovacia činnosť súdov v exekučných veciach v oblasti ochrany spotrebiteľa,\nktorá sa postupne vyvíjala, pričom postupný vývoj bol reflexiou danej doby, a následne aj reflexiou\nprijatých legislatívnych zmien. Bez ohľadu však na logický a kontinuálny vývoj právneho názoru súdov a\nich posudzovania spotrebiteľských práv, sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka\nvychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou praxou\naktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými\nslovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP, na ktorých absentuje\npodpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle byť danou\nrozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi\nautoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.\n22. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05\nzo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.\n23. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul\nrozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko\ntáto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Exekučný titul vydaný orgánom,\nktorý nemal právomoc na jeho vydanie totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé,\nničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt\nsa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného\nporiadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto návrhu\nna vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného\ntitulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu sp. zn. 40Ek/1582/2026 zo dňa\n17.07.2026 bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.\n24. Podľa ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je\núčastníkom konania oprávnený.\n25. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol súdom zamietnutý, pričom do vydania poverenia na\nvykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, súd rozhodol, že tento nemá nárok na\nnáhradu trov sťažnostného konania. Naviac oprávnený nebol vo veci podaného návrhu na vykonanie\nexekúcie úspešný a to ani v časti podanej sťažnosti, pričom v tomto štádiu konania je účastníkom\nexekučného konania výlučne oprávnený a teda ani niet subjektu, ktorého by bolo možné v prípade\núspechu oprávneného k náhrade trov konania zaviazať. Povinný sa stáva účastníkom exekučného\nkonania až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a\ntaxatívnym spôsobom vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania. Na strane oprávneného sú\nto výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie\na v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok\na hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Tieto trovy v zmysle § 199b\nExekučného poriadku platí oprávnený. Na ich náhradu od povinného má však nárok len v prípade, že súd\nvyhodnotí jeho návrh na vykonanie exekúcie ako dôvodný a teda vydá poverenie na vykonanie exekúcie,\nv ktorom sa tieto trovy uvedú a na jeho základe vymáhajú. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku\nmá totiž oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom\nkonaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie. Argumentum\na contrario ak teda súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydá, pretože návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie zamietne ako nedôvodný, oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného\n\nkonania, ktoré platil. Na ich náhradu teda nemá nárok, keďže úspech v konaní nemal a neexistuje\nsubjekt, ktorého by bolo možné na náhradu trov zaviazať.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 483, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}