{"guid": "b60e821b-343c-4539-b7f9-f806947125c3:989b343c-9ba9-4f11-8159-98411722bfaf", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125341868.2", "spisova_znacka": "58Ek/1775/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1775/2025 z 18. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 18. augusta 2026, sp. zn. 58Ek/1775/2025, ECLI:SK:OSBB:2026:6125341868.2", "identifikacne_cislo": "6125341868", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/335/#paragraf-73.odsek-3", "nazov": "§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/#paragraf-73.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/335-2014/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-248", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250", "/SK/ZZ/2014/335#paragraf-73", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/989b343c-9ba9-4f11-8159-98411722bfaf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125341868.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6125341868.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6125341868.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n58Ek/1775/2025\n6125341868\n18. 08. 2026\nJUDr. Janka Borošková\nECLI:SK:OSBB:2026:6125341868.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova\n25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, so\nsídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 664,16 EUR s príslušenstvom,\no sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1775/2025 zo\ndňa 04.03.2026, takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1775/2025\nzo dňa 04.03.2026 z a m i e t a.\nII. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 58Ek/1775/2025 zo dňa 04.03.2026.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1775/2025 zo dňa 04.03.2026 vyššia\nsúdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3\npísm. f) bod 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný\nporiadok“), keď dospela k záveru, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný\ntitul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc\nvo veci konať a rozhodovať. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh\npovažovala za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského\nrozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor\nzo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 17. 07. 2006 a ktorú vyhodnotila ako\nzmluvu spotrebiteľskú. Poukázala na to, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí\nza exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd\noprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené\nv § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný\nv zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol\nvydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania\nmal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a\nrozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie\nje vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok,\nnávrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu\nspočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia\nvydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti\nspotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a\nneskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský\nrozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Vzhľadom na uvedené a\n\npo preskúmaní veci vyššia súdna úradníčka ďalej konštatovala, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo\nVšeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) spôsobuje značnú nerovnováhu medzi\núčastníkmi právneho vzťahu. Uvedená nerovnováha spočíva predovšetkým v tom, že rozhodcovská\ndoložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Keďže rozhodcovská doložka mala byť\nuzavretá dňa 17.07.2006 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia\n§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská\nzmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, vyššia\nsúdna úradníčka posudzovala platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky bolo potrebné\nsplniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská\nzmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených\nlistoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú\nzachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v\nzákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti\nextenzívneho výkladu avšak formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola\n(porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Vyššia súdna\núradníčka konštatovala, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože\nnebolo preukázané jej písomné dojednanie. Vyhodnotila, že písomná forma by bola zachovaná len v\nprípade, ak by rozhodcovská zmluva resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma\nzmluvnými stranami. Z predložených VPPÚ, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, bolo\nvšak zrejmé, že dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy\nide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre\nzmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby\nboli priložené k návrhu zmluvy. Zároveň zistila, že oprávnený nepreukázal, že s obsahom VPPÚ\npovinného aj skutočne oboznámil. Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného\no tom, že súhlasí s VPPÚ, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, uvedené\nnie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom\nVPPÚ je aj rozhodcovská doložka. Naopak považovala postup právneho predchodcu oprávneného za\nneštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do VPPÚ bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol\naspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných\npodmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti\ntýchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. dospela k záveru\no neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy. Ďalej uviedla, že nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky\nmá vo veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo\nspôsobilo, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať\nza spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nulitný akt\nnikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Vyššia súdna úradníčka preto návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská\nzmluva nespĺňala podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietla (I. výrok ). O trovách\nkonania rozhodla tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznala (II. výrok).\nPoukázala na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia\nna vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a preto z uvedeného\ndôvodu trovy exekučného konania oprávnenému nepriznala. Povinný a ani exekútor v tomto momente\nneboli účastníkmi konania, a preto nebolo možné objektívne pri jednom účastníkovi konania rozhodnúť\no náhrade trov, nakoľko tento inštitút si vyžadoval aspoň potenciálne oprávnený subjekt na náhradu trov\na povinný subjekt.\n2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť\na žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Sťažnosť odôvodnil tým, že oprávnený v postavení\nveriteľa uzavrel s Povinným v postavení dlžníka dňa 17.07.2006 zmluvu o úvere č. 4022971, na\nzáklade ktorej sa Oprávnený zaviazal Povinnému poskytnúť úver vo výške 464,71 EUR. Poukázal\nna to, že podľa neho rozhodcovská zmluva je v spotrebiteľských zmluvách prípustná a nie je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď je možnosť riešenia sporov aj pred všeobecným súdom.\nJe nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.\nnevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany\n\nsvojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto\npohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne\nv rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v\nsúlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu\nnemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodcovská\ndoložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach\na povinnostiach. Rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc Rozhodcovského súdu, a\npreto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu Exekučného titulu.\n3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,\nje prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n8. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská\nzmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.\n9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,\nrozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.\n10. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,\nrozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je\nrozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne\nvymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4)\nktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.\n11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia\npojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná\ndôvodne, a preto ju zamietol.\n12. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,\npre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie zamietla, a preto naň v podrobnostiach\nodkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné,\npričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými\nskutočnosťami.\n13. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z\nčoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\n\nprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania\nuplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS\n329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).\n14. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,\nže zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde\nk zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom\nopätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ\nbolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEKu a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že\npohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí\nskôr ako ubehne rok. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie\nexekúcie, exekučný súd aj v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu\noprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej\npovinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi,\nt.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996),\nkde jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc, orgánu,\nktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 78/2011-17\nzo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa\n09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29. 03. 2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11.\n2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019,\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008\nzo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa\n23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22. 05. 2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného\nrozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený\na zároveň povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie\ntakéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje\na hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ teda\noprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,\nje exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nuzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či\nrozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný\nsúd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný\nzamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej\nokolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.\n15. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno\njednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená\nna základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z\npríslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.\nRozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného\nsúdu (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj rozhodcovský\nrozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom samotná\nrozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného\nporiadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky konštatuje,\nže táto náležite vykonala prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predložený exekučný titul\nvydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych\nautorít, v súlade s ktorou vyššia súdna úradníčka dospela správne k právnemu záveru, že rozhodcovská\ndoložka, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená, pretože sa jedná\no neprijateľnú zmluvnú podmienku v dôsledku toho, že nebola s povinným individuálne dojednaná\na zároveň ďalším dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky je, že nebolo preukázané jej písomné\ndojednanie, keďže z predložených VPPÚ, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé,\nže tento dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný.\n\n16. V konaní nebolo sporné, že zmluva o úvere uzatvorená dňa 17. 07. 2006, ktorá založila právny vzťah\nmedzi oprávneným a povinným, je zmluvou spotrebiteľskou. Vyššia súdna úradníčka preto správne\npostupovala v zmysle právnej úpravy zaručujúcej povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv.\n17. K námietke ohľadom právneho posúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej\npodmienky sťažnostný súd uvádza, že rovnako súhlasí so záverom prezentovaným vyššou súdnou\núradníčkou v napadnutom uznesení, že v prípade predmetnej rozhodcovskej doložky sa jedná o\nneprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvná\npodmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,\naby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný\nrozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom\npre vykonávanie exekúcie. Sťažnostný súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom\nkonaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v\nzmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného\nrozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.\nIndividuálnosť vyjednania spočíva v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej\nzmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej\nvôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi\nviacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník v\nustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal\nspotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade\nnepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom\na spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).\nPredpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné\npodmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný\nprípad.\n18. V danom prípade, vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení správne poukázala na to, že\nrozhodcovská doložka bola obsiahnutá v rámci VPPÚ, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok.\nSpotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej\nsplynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v VPPÚ, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť\nalebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal\ndodávateľ. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že\nzmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rámci spotrebiteľského vzťahu\nsa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Bolo tak úlohou oprávneného\nako dodávateľa preukázať, že rozhodcovská doložka ako zmluvné ustanovenie bola medzi ním a\npovinným individuálne dojednaná, pretože právnu domnienku v zmysle uvedeného ustanovenia nie je\npovinný vyvracať spotrebiteľ ani súd, ale práve dodávateľ. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie\nexekúcie, podanej sťažnosti ako i predloženej rozhodcovskej doložky však súd prvej inštancie musí\nkonštatovať, že oprávnený bez pochybností nepreukázal individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy,\na preto s poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie musel prijať záver o tom,\nže v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy\nnedošlo.\n19. Ďalej sťažnostnému súdu neuniklo pozornosti, že hoci zo znenia rozhodcovskej doložky ďalej\nvyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom\nkonaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi,\nktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v\nrozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú doložku naformuloval. O doložku,\nktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce\nspotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa\ntejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky, ktorá je svojou podstatou\ntaktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred\nvšeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred\nvybranom rozhodcovskom súde. Tu súd prvej inštancie zdôrazňuje, že znenie rozhodcovskej doložky\n\nneodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,\naby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).\n20. Je potrebné zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvolá nepomer v spotrebiteľskej\nzmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka až v hrubom\nnepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej\nspotrebiteľskej zmluvy, ktorý je právnou teóriou aj praxou navyše označený za fakticky nerovný a\nnevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobým\nmravom. V tomto smere aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011\nkonštatoval, že: „zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne\nneplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví\no plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou\nbola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore\ns dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský\nrozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice\n- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí\nnezaťažovali“. Súd nechráni spotrebiteľa do tej miery, aby neplnil záväzok, ktorý uzavrel, súd poskytuje\nochranu spotrebiteľovi ako už bolo uvedené, iba pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nie všetky\nzmluvné podmienky.\n21. Sťažnostný súd tak sumarizuje, že rozhodcovská doložka v danom prípade nebola individuálne\ndohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie\nrozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a\npodrobiť sa tak všetkým podmienkam zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa\nv porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej\nsily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho nútila, aby pristúpil na vopred\npripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah.\nZa toho stavu potom takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s\npožiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nstrán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej\nrozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.\n4 Občianskeho zákonníka neplatná.\n22. Zároveň, sťažnostný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená\naj z dôvodu absencie jej písomnej formy. Z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní, účinných v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, je totiž zrejmé, že na platnú existenciu\nrozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku jej písomnej formy. V prejednávanej\nveci však písomná forma predmetnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ podľa názoru\nsťažnostného súdu splnená nebola. Treba zdôrazniť, že písomná forma je zachovaná, ak je\nrozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne\nvymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,\nktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava\nobsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je\nstriktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade\ndodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).\nVšeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo\nniektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom\nvzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu\nrozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom\nprávom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch\nzmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a\ninformácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).\n23. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VPPÚ, je zrejmé, že tieto nespĺňajú náležitosti,\nktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VPPÚ obidvoma zmluvnými stranami, čím\nby založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VPPÚ obsahujúcich\nrozhodcovskú doložku má tak za následok, že z VPPÚ nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú\n\nnepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VPPÚ.\nUvedené podľa názoru sťažnostného súdu v žiadnom prípade nenahrádza ani vyhlásenie povinného v\nzmluve o úvere o tom, že sa s obsahom VPPÚ oboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie je\nnevýrazne uvedené v texte zmluvy, a teda sťažnostný súd nadobudol pochybnosti o tom či si povinný bol\nskutočne vedomý toho, čo je obsahom VPPÚ. Naopak sťažnostný súd považuje postup oprávneného\nza neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do VPPÚ bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol\naspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných\npodmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto\npodmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. tak sťažnostný súd dospel k\nzáveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.\n24. Pokiaľ oprávnený poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd predovšetkým\nzdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl.144 ods. 1 Ústavy SR\nsudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene\npráva, ktoré je povinný suda rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu\nSR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto\nvymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125\nods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v\nkonkrétnej veci. Sťažnostný súd ďalej poukazuje na to, že aj v podmienkach Slovenskej republiky\nexistuje rozsiahla rozhodovacia činnosť súdov v exekučných veciach v oblasti ochrany spotrebiteľa,\nktorá sa postupne vyvíjala, pričom postupný vývoj bol reflexiou danej doby, a následne aj reflexiou\nprijatých legislatívnych zmien. Bez ohľadu však na logický a kontinuálny vývoj právneho názoru súdov\na ich posudzovania spotrebiteľských práv, sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky\nvychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou praxou\naktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými\nslovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ, na ktorých navyše\nabsentuje podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle\nbyť danou rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími\nsúdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.\n25. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné\ndodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého\nexekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh\nneponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a\nsťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\nvo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V\nsúvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.\nÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.\n303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n26. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul\nrozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko\ntáto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Exekučný titul vydaný orgánom,\nktorý nemal právomoc na jeho vydanie totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé,\nničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt\nsa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného\nporiadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto návrhu\n\nna vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného\ntitulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.\n27. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262\nods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným\npodanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom\nrozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do\nvydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného\nporiadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 483, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}