Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/172/2025 z 19. 5. 2026 Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 19. mája 2026, sp. zn. 76Ek/172/2025, ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.2 Okresný súd Banská Bystrica | 76Ek/172/2025 | ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.2 | 2026-05-19 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6495a609-a2b6-4d86-af20-a5a833a439ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Banská Bystrica 76Ek/172/2025 6125213617 19. 05. 2026 Mgr. Andrej Mistrík ECLI:SK:OSBB:2026:6125213617.2 Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: FARMA SPP, s.r.o., so sídlom 776, 972 41 Koš, IČO 36 302 350, právne zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO 47 256 907, proti povinnému 1/ EKO-Produkt, s.r.o., so sídlom 29, 967 01 Kremnické Bane, IČO 36 403 628, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. D. XXX/XX, XXX XX E., obaja právne zast.: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO 52 826 791, o vymoženie 27670,72 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 83EX 64/25, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 83EX 64/25 z a m i e t a. II. Oprávnenému voči povinným p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 286,73 Eur. III. Súd povinným n e p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému. odôvodnenie: 1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.01.2025, domáhal od povinných vymoženia 27670,72 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL. M., sp. zn. R 207/2024 zo dňa 07.01.2025. 2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd poverením zo dňa 30.01.2025, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 83EX 64/25. 3/ Súdny exekútor dňa 11.03.2025 predložil súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie. Povinní v celom rozsahu spochybňujú zákonnosť a oprávnenosť vedenia exekúcie voči nim na podklade exekučného titulu, pričom z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že súčasťou rozhodcovského rozsudku je aj schválený zmier. V prvom rade si povinní dovoľujú uviesť, že k žiadnemu uzatvoreniu zmieru medzi účastníkmi nedošlo. Povinní ďalej namietajú právomoc rozhodcu rozhodnúť daný spor, na základe čoho podali na Okresný súd Banská Bystrica žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá je vedená pod 67Cr/1/2025. Povinní majú za to, že sa jedná o exekučný titul, ktorý bude v uvedenom konaní zrušený. 4/ K dôvodnosti podaného žalobného návrhu uviedli povinní zásadné skutočnosti, ktoré majú vplyv aj na toto exekučné konanie a tieto skutočnosti sú podkladom dôvodnosti na zastavenie exekučného konania. Povinní ďalej poukazujú na obsah predmetnej žaloby a to nasledovne: „1. Nedošlo k platnému zatvoreniu Dohody o zaplatení dlhu. „Z dohody, ktorá bola predložená zo strany žalobcu v rozhodcovskom konaní vyplýva, že sa jedná o dohodu o zaplatení dlhu v splátkach. Uvedenú dohodu podpísala za stranu veriteľa spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657. Podpis veriteľa, žalovaného v tomto konaní, na uvedenej dohode nefiguruje. Žalobcovia majú za to, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o zaplatení dlhu v splátkach a teda ani k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Táto dohoda nebola podpísaná oprávnenou osobou. Bola podpísaná osobou, ktorá k danému úkonu nemala splnomocnenie, t. j spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o.. V prípade, ak by daná spoločnosť mala oprávnenie k danému hmotnoprávnemu úkonu, toto oprávnenie musí byť neoddeliteľnou prílohou dohody. O skutočnosti, že by mala spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. oprávnenie na uzatvorenie hmotnoprávneho úkonu, t.j. dohody o zaplatení dlhu v splátkach, žalobcovia nemali a nemajú vedomosť“. „Taktiež predložené znenie dohody, ktorú žalobcovia považujú za neplatnú na základe vyššie uvedených dôvodov, je možné charakterizovať aj ako dohodu, ktorej obsahom sú nekalé obchodné praktiky, neprijateľné zmluvné podmienky a v neposlednom rade je to dohoda, ktorá je podpísaná zo strany veriteľa neoprávnenou osobou, nemajúcou oprávnenie k takému hmotnoprávnemu úkonu, z ktorého by mohli nastať účinky. Taktiež je v celom rozsahu spochybnený podpis dlžníka, ktorý nie je jeho vlastným“. „Rozhodca bol povinný skúmať platnosť/neplatnosť rozhodcovskej doložky, a podľa názoru žalobcov rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská doložka. Predmetná rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v súlade s právnom poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko bola uzatvorená neoprávnenou. Uvedeným konaním je podľa žalobcov založený žalobný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 3 ZRK. V súlade s uvedeným žalobcovia označujú výroku pod označeným I. – V. rozhodcovského rozsudku za arbitrárne a nepreskúmateľné. Celá dohoda je okrem vyššie uvedených skutočností aj v rozpore s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku“. 2. Pristúpenie povinného 2 k záväzku povinného 1. „Skutočnosť, pre ktorú je platnosť dohody o zaplatení dlhu v splátkach a rozhodcovská zmluva namietaná a sporná je skutočnosť, že je v nej obsiahnuté pristúpenie k záväzku, ktoré je nepochopiteľným a „skrytým“ spôsobom uvedený v dohode a to v bode 2.4. Údaje žalobcu 2 sú dopísané v predmetnej dohode rukou, pričom v danom prípade je žalobca 2 označený ako konateľ/zástupca dlžníka, nie ako pristupujúci dlžník. Taktiež absentuje podpis pristupujúceho dlžníka, a to z dôvodu nepoctivého zámeru žalovaného. Dohoda označujúca zmluvné strany je nejasná a nezrozumiteľná. Z označenia strán nachádzajúcich sa v dohode nemožno vyvodiť to, že žalobca 2, ktorý ako konateľ zastupoval žalobcu 1 sa stal účastníkom rozhodcovskej zmluvy a je zmluvnou stranou ako fyzická osoba. Preto je nutné považovať rozhodcovskú doložku pre jej neurčitosť za absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohla byť založená právomoc rozhodcu rozhodnúť spor“. „V rozhodcovskom konaní sa žalobca 2 nemohol k žalobe vyjadriť, pretože táto mu nebola doručená pričom namieta dohodu o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 13.11.2024, v ktorej má byť obsiahnutá rozhodcovská doložka, a predovšetkým namieta to, že ju podpísal ako fyzická osoba vo svojom mene a na svoj účet s vedomím a voľou pristúpiť k záväzku alebo založiť právomoc rozhodcu JUDr. Milana Vojteka rozhodovať o právach a povinnostiach. Pri podpisovaní dohody konal len v mene a na účet žalobcu 1., ktorej je konateľom. Nebolo jeho vôľou ani úmyslom konať vo svojom mene, sám za seba. Žalobcovi 2 nebola žaloba doručená, nakoľko tento sa nachádzal mimo územia SR. Keďže rozhodca skrátil odbernú lehotu na 5 dní, nebolo v možnostiach a schopnostiach žalobcu 2 sa k zásielke dostať (v dôsledku čoho nastala fikcia doručenia). Uvedené platí aj pre žalobcu 1. Podľa žalobcu 2 rozhodca opomenul použitie § 116 Civilného sporového poriadku ako osobitného ustanovenia o doručovaní žaloby fyzickej osobe, ktorej je súd povinný doručovať písomnosti podľa § 106 a tiež § 116 Civilného sporového poriadku“. 3. Rozpor rozhodcovského konania s právnym poriadkom „Rozhodca môže na návrh nariadiť predbežné opatrenie, ak je obava, že by výkon rozhodcovského rozhodnutia bol ohrozený. Rozhodca, ani samotný žalovaný svojím žalobným návrhom nepreukázali dôvodnosť tohto návrhu a nepreukázali, že by došlo k samotného ohrozeniu výkonu. Ba práve naopak, žalobca 1 dňa 02.12.2024 uhradil sumu vo výške 1.000,- EUR a mal záujem na pokračovaní úhrad. Tieto mu však boli znemožnené zablokovaním bankových účtov, hoci na zablokovanie týchto účtov nebol daný žiadny právny dôvod. Rozhodca na základe neodôvodneného návrhu vydal uznesenie, čím úplne diskvalifikoval žalobcu 1 na úhradu záväzkov a zablokoval mu bankové účty. Navyše z rozhodcovského uznesenia nevyplýva, o ktorého žalovaného sa vo výroku jedná, kedy len vo výroku rozhodca uviedol nasledovné: „Rozhodca zakazuje žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami .....“. Ďalším rozporom v priebehu rozhodcovského konania je rozpor s ust. § 22 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, môže rozhodcovský súd nariadiť predbežné opatrenie len vtedy, ak bol návrh na jeho vydanie doručený druhému účastníkovi rozhodcovského konania a bola mu poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie k návrhu.“ Žalobcovi 1 nebol doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia, nebol mu poskytnutý dostatočný časový úsek na vyjadrenie sa k návrhu, čím došlo k porušeniu jeho práv. Tak ako je uvedené, žaloba spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia bola doručená rozhodcovi dňa 12.12.2024. Na samotných vydaných rozhodcovských uzneseniach, ktoré boli vydané dňa 12.12.2024 je riadne vyznačená doložka vykonateľnosti, a to dňa 12.12.2024, t.j. v deň, kedy bola žaloba spolu s návrhom doručená rozhodcovi“.“ 5/ Tak ako povinní uviedli, na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedie konanie pod sp. zn. 67Cr/1/2025 o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V uvedenom konaní sa povinní domáhajú určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) obsiahnutej v článku III Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 0061/2024 zo dňa 13.11.2024 (ďalej aj ako „dohoda“) medzi povinnými ako žalobcami v danom súdnom konaní a oprávneným ako žalovaným v danom súdnom konaní, ako aj neplatnosti samotnej dohody o zaplatení dlhu v splátkach. Súdne konanie ku dňu podania tohto návrhu prebieha, a teda nie je právoplatne skončené. Podkladom tohto exekučného konania je exekučný titul vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., pričom rozhodca odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi účastníkmi práve z rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v III Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 0061/2024 zo dňa 13.11.2024. Tak ako je uvedené vyššie povinní sa domáhajú určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky ako aj celej dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 67Cr/1/2025 o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je potrebné v danom prípade vychádzať zo skutočnosti, že predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul, ktorým je len také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého nútený výkon sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a lehota na plnenie, ktorá v ňom bola stanovená, uplynula. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej plnenie. V tomto rozsahu musí exekučný súd skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na návrhu účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Povinní zároveň poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.2007. 6/ V danom prípade je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval z rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorej platnosť je povinnými napadnutá určovacou žalobou. Ak Okresný súd Banská Bystrica v konaní 67Cr/1/2025 určí, že rozhodcovská zmluva (doložka) bola dojednaná neplatne, rozhodca nemal právomoc predmetný spor medzi účastníkmi konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. V prípade určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) bude potrebné uzavrieť, že predmetný rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Táto skutočnosť by zakladala dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie. Nakoľko povinní napadli určovacou žalobou platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), z ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania a vydať rozhodnutie, ktoré je tejto veci exekučným titulom, môžeme z vyššie uvedených dôvodov očakávať, že predmetná exekúcia bude zastavená. Preto majú povinní za to, že je dôvodné povoliť odklad exekúcie a to až do času právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 67Cr/1/2025, nakoľko v tomto čase ešte nie je možné posúdiť, či povinní budú alebo nebudú v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešní. Tento návrh povinní podporujú aj o právny názor uvedený v uznesení Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 1/09-29 zo dňa 15.01.2009, podľa ktorého „povolenie odkladu exekúcie v zmysle Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie. Pred povolením odkladu exekúcie by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie“. Povolením odkladu exekúcie súd poskytne účastníkom exekučného konania rovnocennú dočasnú ochranu, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného alebo navodenia takého stavu, keď by uspokojenie pohľadávky oprávneného bolo zmarené, prípadne vzniku nárokov na náhradu škody, keď v exekučnom konaní je návrat do predošlého stavu vylúčený. Povinní navrhujú, aby súd povolil odklad exekúcie, a to do času právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 67Cr/1/2025. Povinní vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné dôvody vylučujúce pokračovanie predmetnej exekúcie navrhujú, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil. 7/ Súdny exekútor dňa 11.03.2025 predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Povinní v prvom rade uvádzajú, že spochybňujú zákonnosť a oprávnenosť vedenia exekúcie voči nim na podklade exekučného titulu, pričom z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že súčasťou rozhodcovského rozsudku je aj schválený zmier. K tomu oprávnený uvádza, že exekučným titulom, je rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovský zmier, pokiaľ je v upovedomení o začatí exekúcie uvedený ako exekučný titul - rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného č. R 207/2024 zo dňa 07.01.2025, je to preto, že formulár návrhu na začatie exekúcie pri exekučnom titule ktorým je rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovský zmier ponúka pri označení typu exekučného titulu túto možnosť spolu. Jedná sa teda len o formálnu záležitosť vyplývajúcu zo štruktúry formuláru návrhu na začatie exekúcie. Povinní ďalej namietajú právomoc rozhodcu predmetný spor rozhodnúť na základe čoho podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukazujú na dôvody, ktoré uvádzajú v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom podľa ich názoru tieto predstavujú zároveň dôvody na zastavenie exekúcie. V súvislosti s uvedeným namietajú platnosť uzatvorenia dohody o zaplatení dlhu v splátkach, pristúpenie povinného 2 k záväzku povinného 1 a rozpor rozhodcovského konania s právnym poriadkom. Záverom povinní navrhujú odklad exekúcie, a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený v prvom rade uvádza, že podľa jeho názoru nie sú dané povinnými tvrdené dôvody na zastavenie exekúcie, ani žiadne ďalšie dôvody na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinní podali žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedená skutočnosť nepredstavuje v žiadnom prípade dôvod na zastavenie exekúcie. V súvislosti s návrhom povinných na odklad exekúcie, a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený uvádza, že v danom prípade neexistuje zákonný dôvod na odklad exekúcie, pokiaľ sa ho povinní chceli domáhať, mali tak spraviť v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde mohli zároveň podať návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Ak tak povinní nespravili, nie je podľa názoru oprávneného povinnosťou exekučného súdu nahrádzať ich procesnú pasivitu. Oprávnený má ďalej za to, že v exekučnom konaní nie je exekučný súd oprávnený ani povinný skúmať hmotnoprávne aspekty konania, v rámci ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu preto taktiež nemôže obstáť procesná obrana povinného. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že pokiaľ sa povinní domáhajú zastavenia exekúcie, mali svoje prioritne hmotnoprávne námietky uplatňovať v rozhodcovskom konaní, nakoľko v rámci exekučného konania je prieskum exekučného titulu obmedzený na formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Skutkové tvrdenia uvádzané povinnými prezentované v tomto konaní predstavujú prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré mali riadne uplatniť v základnom konaní, teda v rozhodcovskom konaní vedenom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. pod sp. zn. R 207/2024. Samotná skutočnosť, že povinní boli v rozhodcovskom konaní pasívni, neodôvodňuje následný prieskum samotného hmotnoprávneho nároku v exekučnom konaní, pričom takýto hmotnoprávny prieskum je v exekučnom konaní v zásade vylúčený. S poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), ak povinní chceli uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, mohli resp. mali tak urobiť v rozhodcovskom konaní, a to najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. 8/ Oprávnený ďalej uvádza, že povinní dňa 13.11.2024 dobrovoľne uzavreli predmetnú Dohodu, ktorá obsahovala uznanie dlhu voči veriteľovi, pričom jednoznačne špecifikovala ich vzájomné práva a povinnosti, a na podklade rozhodcovskej doložky uvedenej v predmetnej Dohode bola daná aj právomoc rozhodcu JUDr. Milana Vojteka LL.M. vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Tvrdenie povinného 2/, že jemu ako fyzickej osobe z Dohody nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti neobstojí, vzhľadom ku skutočnosti, že v zmysle bodu 2.4. Dohody sa povinný 2/ ako fyzická osoba zaviazala, že v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka splní za dlžníka jeho záväzky vyplývajúce z Dohody. Podľa názoru oprávneného je Dohoda formulovaná jasne, určito a zrozumiteľne, pričom rovnako jasne a zrozumiteľne je formulovaná samotná rozhodcovská doložka. Predmetná Dohoda je jednoduchým právnym úkonom, pozostávajúcim z jedného listu A4 formátu, ktorý je zrozumiteľne a jasne rozčlenený do jednotlivých štrnástich bodov. Povinní bez akýchkoľvek námietok podpísali Dohodu, čím výslovne urobili prejav vôle. Dohoda obsahuje všetky podstatné náležitosti a je riadne podpísaná. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právny úkon platný vtedy, keď obsahuje náležitosti v tomto ustanovení taxatívne vymedzené. Povinní mali pred podpisom Dohody možnosť riadne sa oboznámiť s obsahom Dohody a v prípade akýchkoľvek výhrad tieto v Dohode poznamenať, resp. vyčiarknuť ustanovenia Dohody, s ktorými nesúhlasili. Oprávnený dôvodne predpokladal, že povinní obsahu Dohody porozumeli a s jej obsahom súhlasili. Dohoda bola v rozhodcovskom konaní vyhodnotená ako platná a účinná a z tohto dôvodu je rovnako platná aj jej rozhodcovská doložka. Právomoc rozhodcu vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok bola daná na podklade rozhodcovskej doložky uvedenej v samostatnom článku III Dohody, pričom táto sa bezpochyby vzťahuje aj na povinného 2/. Uvedené je zrejmé z textácie Dohody, kde v záhlaví je jednoznačne identifikovaný povinný 1/ údajmi v rozsahu obchodné meno, sídlo, IČO, a povinný 2/ svojimi osobnými údajmi v rozsahu meno priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko a číslo OP. Povinný 2/ je ďalej v Dohode jasne identifikovaný ako pristupujúci dlžník a z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že táto sa vzťahuje aj na prípadné spory medzi oprávneným a pristupujúcim dlžníkom 9/ S ohľadom na s tým súvisiace tvrdenie povinných o skutočnosti, že medzi oprávneným a povinným 2/ nedošlo k platnému uzatvoreniu Dohody, teda že povinný 2/ nikdy nebol a nie je zmluvnou stranou uvádza oprávnený nasledovné. Oprávnený sa nestotožňuje s uvedeným tvrdením povinných, pretože skutočnosť, že na strane dlžníka je len jeden podpis bez ďalšieho neznamená, že by konateľ spoločnosti nekonal aj vo vlastnom mene a na vlastný účet. Povinný 2/ je navyše v predmetnej Dohode riadne označený, pričom v jej záhlaví sú ako účastníci špecifikovaní nielen oprávnený ako splnomocnenec veriteľa a samotný veriteľ ale rovnako aj povinný 2/ ako konateľ a zástupca povinného 1/, t. j. dlžníka. S odkazom na vymedzenie účastníkov v samotnom záhlaví Dohody je zrejmé, že bola podpísaná tak za povinného 1/ ako aj povinného 2/. Oprávnený v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn 1 Obdo V 87/2007, rozsudok Najvyššieho súdu 4Obdo/29/2022 zo dňa 08.11.2023. V zmysle ustálenej judikatúry vyplýva, že postačuje jeden podpis konateľa, ak podpisuje za spoločnosť i za seba. 10/ Povinný 2/ sa svojimi tvrdeniami pokúša navodiť dojem jeho postavenia ako spotrebiteľa, čo však oprávnený považuje s ohľadom na charakter ich právneho vzťahu za neprijateľné. Povinný 2/ nepožíva ochranu ako spotrebiteľ a rovnako tak na neho nie je možné aplikovať priemernú výšku úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na spotrebiteľské vzťahy. Zmluvný vzťah veriteľa a dlžníka (povinného 1/) je vzťahom obchodnoprávnym, ktorý vznikol v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti oboch subjektov. Pristúpením povinného 2/ k záväzku povinného 1/ sa charakter zmluvného vzťahu nemení. V tomto smere poukazuje oprávnený na rozhodnutie NS SR vo veci č. 6Mcdo 4/2012, v ktorom bol vyslovený právny záver, že v zmysle § 261 ods. 4 Obch. zákonníka, sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Podľa neho treba vychádzať z princípu, že ak je hlavný záväzok obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení obchodného práva, tak aj od neho odvodené akcesorické vzťahy, ktorými sú aj právne vzťahy zo zabezpečenia nárokov veriteľa z hlavného záväzku, je vždy potrebné posudzovať prednostne podľa ustanovení obchodného práva, a len v otázkach, ktoré by neboli v obchodnom práve upravené, je možné takéto vzťahy posudzovať podľa občianskeho práva. V zmysle uvedeného povinného 1/ a 2/ nemožno považovať za spotrebiteľa. Oprávnený poukazuje na to, že exekučný titul, na základe ktorého bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie, je vykonateľným rozhodnutím a spĺňa všetky predpoklady tak po formálnej ako aj materiálnej stránke rozhodnutia, na základe ktorého bolo oprávnene vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že exekučný súd nemôže zasahovať do exekučného titulu a posudzovať skutkové a hmotnoprávne námietky povinného. Predpokladom na to, aby sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným je dodržanie všetkých formálnych aj materiálnych náležitostí, vrátane ustanovení o doručovaní. Keďže rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čo je podmienkou na to, aby na jeho základe ako exekučného titulu bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, oprávnený má za to, že v rozhodcovskom konaní boli splnené všetky náležitosti na to, aby sa rozhodcovský rozsudok stal podkladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný a preto žiada súd, aby bol v celom rozsahu zamietnutý. Oprávnený si zároveň uplatňuje trovy konania vo výške 286,73 Eur. 11/ Súdny exekútor sa k návrhu povinných bližšie nevyjadril. 12/ Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 13/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 14/ Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 15/ Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 16/ Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným doručené dňa 14.02.2025. Návrh povinných na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.02.2025. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že návrh povinných bol podaný v zákonom stanovenej lehote. 17/ Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 18/ Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. 19/ Súd preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam. 20/ Zo skutočností uvedených v návrhu povinných na zastavenie exekúcie je zjavné, že povinní podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K uvedenému súd uvádza, že samotné podanie žaloby nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Súd je toho názoru, že exekúcia je vedená na podklade rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a teda je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že zo strany povinných došlo k podaniu žaloby žiadnym spôsobom neovplyvňuje exekučný titul a nespôsobuje jeho zánik, prípadne zastavenie exekúcie. Povinní nepreukázali, že by exekučný titul na podklade ktorého je vedená exekúcia je zrušený. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. 21/ Povinní svojím návrhom namietajú právomoc rozhodcu rozhodnúť spor, ktorý viedol ku vzniku exekučného titulu. Na základe uvedeného, povinní podali žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. 22/ Exekúcia v predmetnom exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL. M., sp. zn. R 207/2024 zo dňa 07.01.2025. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že charakterom zmluvného vzťahu sa rozhodca zaoberal a tento vyhodnotil ako obchodnoprávny. Z uvedeného preto vyplýva, že oprávnený si v danom prípade uplatnil nárok, ktorý nepochádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Práve v nadväznosti na nespotrebiteľský charakter rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom, súd dopĺňa, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľskej veci. Uvedené potvrdzujú najmä posledné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (napr. sp. zn. II. ÚS 300/2018, sp. zn. II. ÚS 395/2019, sp. zn. IV. ÚS 22/2020, sp. zn. I. ÚS 265/2020, sp. zn. IV. ÚS 282/2020, sp. zn. II. ÚS 298/2020, nález ÚS SR IV. ÚS 139/2021 - 81 z 13. júla 2021, či nález ÚS SR II. ÚS 43/2022 z 24. mája 2022). Súd pre úplnosť dodáva, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011). 23/ Povinní ďalej poukazujú na obsah žaloby, ktorá je predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica, pod sp. zn. 67Cr/1/2025. Povinní uvádzajú niekoľko bodov, a to: „1. Nedošlo k platnému uzatvoreniu Dohody o zaplatení dlhu; 2. Pristúpenie povinného 2 k záväzku povinného 1; 3. Rozpor rozhodcovského konania s právnym poriadkom.“ Z uvedeného preto bez pochýb vyplýva, že povinní namietajú skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 24/ Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“ 25/ Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 26/ Povinní majú ďalej za to, že je dôvodné povoliť odklad exekúcie a to až do času právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 67Cr/1/2025. Nahliadnutím do spisu má súd za preukázané, že tunajší súd uznesením, sp. zn. 67Cr/1/2025 zo dňa 23.06.2025 odložil vykonateľnosť exekučného titulu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2025. V súvislosti s týmto návrhom povinných, súd poukazuje na § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého vydáva upovedomenie o odklade exekúcie súdny exekútor. Z uvedeného preto vyplýva, že rozhodovaciu právomoc má v tomto prípade súdny exekútor a nie exekučný súd. 27/ Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností uvedených v odôvodnení, a dospel k záveru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Povinní nepreukázali súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. 28/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 29/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 30/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 31/ Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 32/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. 33/ V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený. 34/ Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 07.03.2025 uplatnil náhradu trov exekučného konania vo výške 286,73 Eur. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinným náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinných na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej odmeny vo výške 436,54 Eur, odmena za polovičný úkon predstavuje sumu 218,27 Eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 218,27 Eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2025 (1 x 14,84 Eur) tak predstavujú celkovo sumu 233,11 Eur plus 23% DPH, pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. 35/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.