{"guid": "96730b7f-795f-4abb-a739-15080f455be3:3ea0ef31-208d-4f4b-89a6-2884a1508bc6", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124413554.2", "spisova_znacka": "7C/70/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/70/2024 z 26. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 26. januára 2026, sp. zn. 7C/70/2024, ECLI:SK:OSBB:2026:6124413554.2", "identifikacne_cislo": "6124413554", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ea0ef31-208d-4f4b-89a6-2884a1508bc6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124413554.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124413554.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124413554.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n7C/70/2024\n6124413554\n26. 01. 2026\nJUDr. Eva Segečová\nECLI:SK:OSBB:2026:6124413554.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu KURTA\nspol. s r.o., IČO: 31 592 490, so sídlom Partizánska 89, 974 01 Banská Bystrica, 974 01 Banská\nBystrica, právne zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, IČO: 53 351 550, so sídlom\nKomenského 3, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom JUDr. Andrejom Staroňom, advokátom,\nproti žalovanej 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, 976 11 Selce a proti žalovanej\n2/ D. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. F. XXXXX/XXX, XXX XX F. F., obidve právne zastúpené\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., IČO: 47 254 491, so sídlom Bakossova 14464/3C, 974\n01 Banská Bystrica, konajúca konateľom JUDr. Radovanom Szárszoiom, advokátom, v konaní o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobca j e povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%, v lehote troch\ndní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2024, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal\nurčenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Banská Bystrica,\nkatastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie F. F., ako dom so súpisným číslom 35,\npostavený na parc. reg. „C-KN“ č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2621 m2 a pozemok\nparc. reg. „C-KN“ č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2621 m2. Domáhal sa tak ochrany\nsvojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uplatnil si nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%.\n2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, v podiele\n11/16 k celku, k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi predmetných\nnehnuteľností, sú na LV č. XXXX zapísané žalovaná 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/32 k celku\na žalovaná 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/32 k celku. Ďalej žalobca uviedol, že v minulosti bol\nzapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica\npod sp. zn. 17C/21/2010 v právnej veci žalobcov: 1/ G. B., H. F., trvale bytom I. J. X, XXX XX I. B.,\n2/ D. K., H. F., trvale bytom I. XX, XXX XX F., 3/ J. F., trvale bytom B. X, XXX XX F., 4/ L. M., trvale\nbytom B. E. XX, XXX XX I. M., 5/ D. F., trvale bytom A. X, XXX XX F. a 6/ G. F., nar. H. F., trvale\nbytom B. X, XXX XX F. proti žalobcovi v postavení žalovaného, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,\nOkresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 12.12.2013, sp. zn. 17C/21/2010-194 rozhodol tak,\nže návrh žalobcov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol (ďalej len „Rozsudok OS\nBB“). Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 28.10.2015, sp. zn. 17Co/473/2014-282 Rozsudok\nOS BB zmenil tak, že G. B. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho\n\npodielu 5/16, D. K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu\n1/16, J. F. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/48,\nL. M. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/48, D.\nF. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/48 a G. F.\nje podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/48 (ďalej len\n„Rozsudok KS BB 1/“). Na základe tohto Rozsudku KS BB 1/, (neskôr zrušeného uznesením NS SR),\nboli ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaní na LV č. XXXX, pre k. ú. F. F., G. B. o veľkosti\npodielu 5/16, D. K. o veľkosti podielu 1/16, J. F. o veľkosti podielu 3/48, L. M. o veľkosti podielu 4/48,\nD. F. o veľkosti podielu 4/48 a G. F. o veľkosti podielu 4/48. Dňa 20.10.2018 došlo k úmrtiu G. B., ktorej\nspoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, prešiel na základe uznesenia o dedičstve č. 5D/155/2018-25\nna jej dedičov, a to N. B., H. B., trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX F. – B., o veľkosti spoluvlastníckeho\npodielu 5/32 a na O. B., H. B., trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX F. – B. F., o veľkosti spoluvlastníckeho\npodielu 5/32. (Stav podľa LV č. XXXX zo dňa 25.7.2016). Následne, Najvyšší súd SR, rozsudkom zo\ndňa 28.6.2017, sp. zn. 3Cdo/115/2016 dovolanie žalobcu (v postavení žalovaného) voči Rozsudku KS\nBB 1/ zamietol (ďalej len „Rozsudok NS SR“). Ústavný súd SR nálezom zo dňa 26.1.2021, sp. zn. IV.\nÚS 65/2019-63 rozhodol, že Rozsudkom NS SR boli porušené základné práva žalobcu (v postavení\nžalovaného) a Rozsudok NS SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej len „Nález ÚS SR“).\nNajvyšší súd SR, na základe Nálezu ÚS SR, uznesením zo dňa 14.12.2022, sp. zn. 1Cdo/38/2021\nrozhodol tak, že Rozsudok KS BB 1/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej len „Uznesenie NS\nSR“). Po zrušení Rozsudku KS BB 1/, Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 24.4.2024, sp. zn.\n17Co/4/2023-506 rozhodol tak, že Rozsudok OS BB potvrdil (ďalej len „Rozsudok KS BB 2/“). Rozsudok\nOS BB, nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2024.\n3. Ďalej žalobca tvrdil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.\n7C/101/2010, v právnej veci žalobcu QUATRO, spol. s r.o., so sídlom Námestie Š. Moyzesa 7, Banská\nBystrica, IČO: 31 586 171, proti žalobcovi v postavení žalovaného, o určenie vlastníckeho práva,\nOkresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 24.10.2012, sp. zn. 7C/101/2010-214 rozhodol\ntak, že spoločnosť QUATRO, spol. s r.o. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 5/16 (ďalej len „Rozsudok OS BB QUATRO 1/“). Krajský súd Banská Bystrica,\nuznesením zo dňa 17.12.2013, sp. zn. 16Co/74/2013-312, Rozsudok OS BB QUATRO 1/ zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie (ďalej len „Uznesenie KS BB QUATRO 1/“). Následne, Okresný súd Banská\nBystrica rozsudkom zo dňa 30.6.2014, sp. zn. 7C/101/2010-346 rozhodol tak, že žalobu zamietol (ďalej\nlen „Rozsudok OS BB QUATRO 2/“). Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 31.3.2016, sp.\nzn. 16Co/1038/2014-384, Rozsudok OS BB QUATRO 2/ zmenil tak, že určil, že spoločnosť QUATRO,\nspol. s r.o. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/16 (ďalej\nlen „Rozsudok KS BB QUATRO“). Na základe uvedeného Rozsudku KS BB QUATRO, bola spoločnosť\nQUATRO, spol. s r.o. zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. F. F. ako podielový spoluvlastník Nehnuteľností o\nveľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/16. Spoločnosť QUATRO, spol. s r.o. následne darovacou zmluvou\npod č. V-4255/2016 zo dňa 1.7.2016, previedla spoluvlastnícky podiel na Nehnuteľnostiach o veľkosti\n5/16 na D. P., H. P., trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX F. F.. (Stav podľa LV č. XXXX zo dňa 25.7.2016).\nNajvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 8Cdo/84/2017 zrušil Rozsudok KS BB QUATRO\na vec vrátil Krajskému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie (ďalej len „Uznesenie NS SR QUATRO“).\nPo vrátení veci na Krajský súd Banská Bystrica, spoločnosť QUATRO, spol. s r.o. zobrala žalobu voči\nžalobcovi v postavení žalovaného, v celom rozsahu späť a Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo\ndňa 28.11.2019, sp. zn. 16Co/171/2018-462 pripustil späťvzatie žaloby, Rozsudok OS BB QUATRO 2/\nzrušil a konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/101/2010 zastavil (ďalej\nlen „Uznesenie KS BB QUATRO 2/“). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.1.2020.\nŽalované 1/, 2/, následne nadobudli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, každá o veľkosti 5/32\nk celku, na základe darovacej zmluvy č. V-6159/2019 zo dňa 23.10.2019, od D. P. ako darcu.\n4. Ďalej, žalobca poukázal na to, že D. K., J. F., L. M., D. F. a G. F., boli zapísaní ako podieloví\nspoluvlastníci nehnuteľností na základe už právoplatne zrušeného Rozsudku KS BB 1/ a N. B. a O.\nB. na základe uznesenia o dedičstve č. 5D/155/2018-25 po G. B., ktorej spoluvlastnícky podiel na\nNehnuteľnostiach bol taktiež zapísaný na základe už právoplatne zrušeného Rozsudku KS BB 1/.\nŽalované 1/, 2/, sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností na základe darovacej zmluvy\npod č. V-6159/2019 zo dňa 23.10.2019 uzatvorenej s D. P. ako darcom, ktorý nadobudol spoluvlastnícky\npodiel o veľkosti 5/16 darovacou zmluvou pod č. V-4255/2016 zo dňa 01.07.2016 od spoločnosti\nQUATRO, spol. s r.o., pričom spoločnosť QUATRO, spol. s r.o. bola zapísaná ako podielový spoluvlastník\n\nNehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/16 k celku na základe už právoplatne zrušeného\nRozsudku KS BB QUATRO. Žalobca tak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, V dôsledku súdnych\nkonaní vedených na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C/21/2010 a 7C/101/2010 dočasne\n„stratil“ a domnelí vlastníci boli zapísaní na LV č. XXXX, k. ú. F. F. ako podieloví spoluvlastníci na základe\nrozhodnutí súdov, ktoré boli následne zrušené, teda ich tituly nadobudnutia vlastníckeho práva boli\nzrušené súdne rozhodnutia, resp. zmluvy od pôvodne zapísaných spoluvlastníkov na základe zrušených\nsúdnych rozhodnutí. Po právoplatnom ukončení súdnych konaní vedených na Okresnom súde Banská\nBystrica pod sp. zn. 17C/21/2010 a 7C/101/2010 je tak zrejmé, že žalobca bol počiatku výlučným\nvlastníkom sporných nehnuteľností. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor listom zo dňa\n16.7.2024, č. Z 2954/2024 označeným ako „Oznámenie a výzva“ oznámil žalobcovi, že dňa 11.9.2024\nbol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe\nlistiny Z-2954/2024 (Rozsudku KS BB 2/) na nehnuteľnosti v prospech žalobcu ako vlastníka, a to v\npodiele 11/16 k celku s tým, že spoluvlastnícky podiel 5/32 na nehnuteľnostiach ostáva na žalovanú 1/\na spoluvlastnícky podiel 5/32 ostáva na žalovanú 2/, ktoré nadobudli na základe darovacej zmluvy V\n6159/2019 zo dňa 23.10.2019. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor poukázal na to, že na\nzáklade Uznesenie KS BB QUATRO 2/ súd pripustil späťvzatie žaloby, Rozsudok OS BB QUATRO 2/\nzrušil a konanie vedené na Okresnom súdu Banská Bystrica pod sp. zn.: 7C/101/2010 voči žalobcovi ako\nžalovanému zastavil, avšak z dôvodu, že Nehnuteľnosti už nie sú vo vlastníctve spoločnosti QUATRO,\nspol. s r.o., Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor nemôže vykonať zápis listiny v celosti\nna žalobcu. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor zároveň v predmetnom liste žalobcovi\noznámil, že dňa 11.9.2024 vykonal zápis poznámky v zmysle § 36a ods. 3 Zákona č. 162/1995 Z. z.\no katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších\npredpisov, a to na dobu dvoch mesiacov odo dňa zápisu poznámky a vyzval o. i. aj žalobcu v lehote dvoch\nodo dňa zápisu poznámky na podanie žaloby na súd o určenie práva k Nehnuteľnostiam a následne o\npredloženie potvrdenia súdu o začatí súdneho konania, čím by sa zmenila poznámka na LV č. XXXX\nna poznámku o začatí súdneho konania. Žalobca tak nie je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti\nlen z toho dôvodu, že na základe Rozsudku KS BB QUATRO, ktorý bol však neskôr zrušený Uznesením\nNS SR QUATRO, bola spoločnosť QUATRO, spol. s r.o. dočasne zapísaná na LV č. XXXX, pre k. ú. F.\nF. ako podielový spoluvlastník o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/16, ktorá ho previedla darovacou\nzmluvou (č. V-4255/2016 zo dňa 1.7.2016) na D. P., a ten následne darovacou zmluvou (č. V-6159/2019\nzo dňa 23.10.2019) na žalované 1/, 2/, každej o veľkosti podielu 5/32. K veci samej žalobca napokon\npoukázal na to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti mal daný naliehavý právny záujem, pretože\njeho právne postavenie je neisté a zmyslom určovacej žaloby je vniesť istotu do neistých právnych\nvzťahov, pričom k náprave nemožno dospieť inak. Žalované 1/, 2/, sú v katastri nehnuteľností zapísané\nako podielové spoluvlastníčky, každá o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/32 k celku. Určovacia\nžaloba je jediným právnym prostriedkom na odstránenie neistoty žalobcu v jeho právnom postavení.\nPoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/51/2009 z ktorého citoval. „V konaní o\nurčenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto\nspoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konania\nnetýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne\npomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym\nrozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu.“ Poukázal\naj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 1 Cdo 56/2003, podľa ktorého: „Ak je žalovaný zapísaný v\nkatastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení\nsvojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny\nzápisu v katastri nehnuteľností.“ a na rozsudok Najvyššieho súdu SR, 6Cdo/179/2010: „V predmetnej\nveci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom\npre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.“\n5. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy, a to plnú moc pre právneho zástupcu zo dňa 30.10.2024,\nvýpis z LV č. XXXX (zo dňa 24.10.2024, aktuálny), výpis z LV č. XXXX zo dňa 2.10.2012, rozsudok OS\nBB sp. zn. 17C/21/2010-194 zo dňa 12.12.2013, rozsudok KS BB 1/ sp. zn. 17Co/473/2014-282 zo dňa\n28.10.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.6.2017, Nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS\n65/2019-63 zo dňa 26.1.2021, uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/38/2021 zo dňa 14.12.2022, rozsudok\nKS BB 2/ sp. zn. 17Co/4/2023-506 zo dňa 24.4.2024, výpis z LV č. XXXX zo dňa 25.7.2016, rozsudok\nOS BB sp. zn. 7C/101/2010-214 zo dňa 24.10.2012, uznesenie KS BB sp. zn. 16Co/74/2013-312 zo\ndňa 17.12.2013, rozsudok OS BB sp. zn. 7C/101/2010-346 zo dňa 30.6.2014, rozsudok KS BB sp. zn.\n16Co/1038/2014-384 zo dňa 31.3.2016, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/84/2017 zo dňa 28.3.2018,\n\nuznesenie KS BB sp. zn. 16Co/171/2018-462 zo dňa 28.11.2019, Oznámenie a výzvu Okresného úradu\nBanská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa 16.7.2024.\n6. Žalované 1/, 2/, vo vyjadrení k žalobe vzniesli námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu\nv spore, na uplatnenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu 5/16 na predmetných, im patriacich\nnehnuteľnostiach. Žalobca tvrdil, že je právnym nástupcom J. K., ako údajného pôvodného vlastníka\npredmetných nehnuteľností, čo však nie je pravdou, pretože K. K. previedol tieto nehnuteľnosti na\nzáklade kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1948 na manželov F.. Platnosť tejto zmluvy a ani právoplatné\nrozhodnutie súdu o intabulácii vlastníckeho práva, J. K. nikdy kvalifikovane na súde nepoprel. Uvedená\nkúpna zmluva aj právoplatné intabulačné rozhodnutie súdu sú tak do dnešného dňa platné, podľa\nprávnych noriem platných v čase uskutočnenia uvedených úkonov v roku 1948, teda podľa uhorského\nobyčajového práva. J. K. po uzavretí kúpnej zmluvy, preto už nebol oprávnenou osobou na vydanie\npredmetných nehnuteľnosti v rámci reštitučných nárokov. Poukázali pritom na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Cdo 219/2011 z 26. 1.2012. str.20-25. Ďalej tvrdili, že ich právny predchodca, QUATRO\nspol. s.r.o. sa v tomto konaní nemohol brániť, keďže ako podielový spoluvlastník účastníkom konania\nnebol, avšak ním mal byť. V tomto smere poukázali na rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp.\nzn. 17C 21/2010-194 z 12.12.2013, na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/115/2016-350 z 28.\njúna 2017 a nadväzujúci nález Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 65/2019-63 z 26.1.2021 s tým, že sa ich\núčinky týchto rozhodnutí preto ani nedotýkajú. Naopak, mali za to, že podstatné sú konania, v ktorých sa\nriešila otázka oprávnenosti nárokov J. K. (právneho predchodcu žalobcu) o vydanie nehnuteľnosti podľa\nreštitučných predpisov. Išlo o konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 20C/80/92,\nkonanie o odvolaní vedené na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12Co 45/2003, konaní\nvedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3Cdo 3/2006 a konanie o ústavnej sťažnosti vedené na\nÚstavnom súde SR pod sp. zn. III. ÚS 303/07. Nálezom ÚS SR III. ÚS 303/07 z 15. mája 2008 boli\nvšetky predchádzajúce rozhodnutia všeobecných súdov zrušené a bolo všeobecným súdom určené,\naby zistili riadne skutkový stav a zaoberali sa námietkami spoločnosti QUATRO spol sr.o., keďže sa\nstala podielovým spoluvlastníkom podľa kúpnej zmluvy z 24. júla 2001, uzatvorenej so správkyňou\nkonkurznej podstaty a toto vlastníctvo jej bolo odňaté bez toho, aby bola účastníčkou súdneho konania.\nŽalované 1/, 2/ ďalej popreli aj dobromyseľnosť žalobcu pri kúpe nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 26.\nnovembra 2007. K tomu tvrdili, že na žiadosť žalobcu, sa v septembri 2007 uskutočnilo stretnutie\nv priestoroch reštaurácie QUATRO, na Námestí Š. Moysesa v Banskej Bystrici, v prítomnosti žalobcu\na konateľov spoločnosti P. B. a M. B. a ich N. M. F. R.. Na tomto stretnutí žalobca uviedol, že má\nvedomosť o prebiehajúcich súdnych sporoch o predmetné nehnuteľnosti a ich procesnom stave a chcel\nvedieť názor prítomných, či má nehnuteľnosti kúpiť. Všetci prítomní mu kúpu neodporučili a informovali\nho o tom, že dňa 8.10.2007 podala spoločnosť QUATRO spol. s r.o. ústavnú sťažnosť z dôvodu, že\njej bolo odňaté spoluvlastnícke právo bez toho, aby sa zúčastnila predmetného súdneho konania, na\nzáklade ktorého bola vykonaná zmena zápisu v katastri nehnuteľností. Išlo o rozsudok Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 20C 80/92-368 z 19.11.2002, v znení opravného uznesenia sp. zn. 20C 80/92\n- 475 zo 4.11.2003 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 45/03\n- 404 z 22.5.2003 v znení opravných uznesení sp. zn. 12Co 45/03 - 429 31.7.2003 a sp. zn. 12 Co\n45/03 - 493 z 23.3. 2004, právoplatný dňa 30.7.2003. Dobromyseľnosť žalobcu preto spochybňuje\njeho postup, keď uzavrel kúpnu zmluvu 26.11.2007, ktorej vklad bol povolený dňa 30.11.2007, teda\n3 dni po podaní návrhu na vklad, pričom bola podaná ústavná sťažnosť na Ústavný súd SR už\n2.10.2007 a už 6.11.2007 bola prijatá na ďalšie konanie. Kúpna zmluva tak bola uzavretá v čase prijatia\nústavnej sťažnosti, o čom bol konateľ žalobcu informovaný aj M. S. P., právnou zástupkyňou ostatných\npodielových spoluvlastníkov a teda nekonal s primeranou opatrnosťou a nebol ani dobromyseľný. Táto\nskutočnosť vyvracia skutkové závery uvedené v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 65/2019 z\n21.1.2021, v bodoch 28 a 29 o údajnej dobromyseľnosti žalobcu. Teda, žalované 1/, 2/ poukázali na to, že\nvlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu nadobudli kúpnou zmluvou v konkurznom konaní, podľa zák. č.\n328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pričom nadobudnutie vlastníctva v konkurznom konaní je originálnym\nspôsobom nadobudnutia, čo znamená že nadobúdateľ sa stáva pôvodným vlastníkom. Nadobúdateľ\nako pôvodný vlastník teda neodvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka, ale stáva\nsa pôvodným vlastníkom, čím je vylúčené použitie zásady „nemo plus iuris ad alium transfere protest,\nquam ipse habet“. V tomto smere poukázali na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 289/08 a\nrozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1229/2003, 22Cdo 3093/2005 a 20Cdo 5177/2007.\nZdôraznili, že ak J. K. tvrdil, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, mal a mohol uplatniť svoje\npráva v konkurznom konaní, čo neurobil a preto spoločnosť QUATRO spol. s r. o. a následne aj žalované,\nnadobudli vlastníctvo raz a navždy, bez možnosti zmeny na iné osoby.\n\n7. K vyjadreniu k žalobe, žalované 1/, 2/ pripojili odpoveď okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny\nodbor zo dňa 20.2.2025.\n8. Žalobca v replike v poprel skutkové tvrdenia žalovaných 1/, 2/. Poukázal na rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/4/2023-506 zo dňa 24.4.2024, ktorý už v konaní predložil, ktorý\nsa týkal sporných nehnuteľností, ktorý zhrnul skutkový a právny stav konania vedeného na Okresnom\nsúde Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1992, na ktoré poukazovali žalované 1/, 2/, nasledovne: „Podľa\nskutkových okolností vyplývajúcich z konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod\nsp. zn. 20C/80/1992, pôvodný vedľajší účastník (J. K.) ako neplnoletý vlastník sporných nehnuteľností\nuzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 2.2.1948 s M. F. a D. F. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod okrem\niného aj sporných nehnuteľností. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol v pozemkovej knihe povolený a\nvykonaný zápis kupujúcich ako vlastníkov prevádzaných nehnuteľností. Podľa zákona č. 115/1948 Zb. zo\ndňa 28.4.1948 došlo k znárodneniu sporných nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 2.2.1948\na v ďalšom tieto patrili do vlastníctva štátu. Neskôr, podľa zák. č. 87/1991 Zb. si uplatnili reštitučné nároky\nna vydanie sporných nehnuteľností v zákonnej lehote tvrdiac, že sú oprávnenými osobami tak pôvodný\nvedľajší účastník (J. K.), ako aj právni nástupcovia kupujúcich M. F. a D. F.. Sporné nehnuteľnosti boli\npodľa § 5 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. povinnou osobou vydané právnym nástupcom M. F. a D. F.\nuzavretím dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 17.10.1991 a nie pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi\n(J. K.), ktorý sa preto podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. žalobou na súde domáhal vydania sporných\nnehnuteľností od subjektov, ktorým boli tieto vydané. V priebehu konania nebolo sporným, že sú splnené\nzákonné podmienky na prinavrátenie vlastníctva k znárodneným nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet\nkúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1948. Spornou zostala otázka, kto je vo vzťahu k označeným znárodneným\nnehnuteľnostiam oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. V\npriebehu uvedeného súdneho konania o žalobe pôvodného vedľajšieho účastníka (J. K.) bolo ustálené,\nže platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1948 sa vzhľadom na dátum jej uzavretia posudzuje podľa\nuhorského obyčajového práva. V konaní bol ustálený aj záver o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa\n2.2.1948 ako aj vkladového povolenia z dôvodu neplnoletosti pôvodného vedľajšieho účastníka pri\nvykonaní týchto právnych úkonov. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam je dôležité uviesť, že v uvedenom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 20C/80/1992 bol pôvodný vedľajší účastník (J. K.) na strane žalovaného\nnajskôr úspešný a dosiahol vydanie rozsudku, ktorý ukladal žalobcom (resp. ich právnym predchodcom)\npovinnosť vydať pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi (J. K.) sporné nehnuteľnosti (konkrétne ide o\nrozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/80/1992-368 zo dňa 19.11.2002 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/45/2003-404 zo dňa 22.05.2003 v znení\nopravných uznesení právoplatný dňa 30.07.2003, ktorý bol aj podkladom pre zápis vlastníckeho práva\npôvodného vedľajšieho účastníka do katastra nehnuteľností. Dovolanie podané proti rozsudku krajského\nsúdu, Najvyšší súd SR zamietol (rozsudkom sp. zn. 3Cdo/3/2006 zo dňa 24.05.2007). Následne\nÚstavný súd SR, nálezom sp. zn. III. ÚS/303/2007 zo dňa 15.5.2008 zrušil uvedené rozhodnutie\nnajvyššieho súdu z dôvodu porušenia základného práva žalobcov vlastniť majetok podľa článku 20\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods.\n1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3Cdo/211/2008 zo dňa 11.12.2008 zrušil\nrozsudok krajského súdu č.k. 12Co/45/2003-404 zo dňa 22.05.2003 v znení opravných uznesení a\nvrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd rozsudkom č.k. 15Co/6/2009-729 zo\ndňa 17.06.2009 (právoplatným dňa 22.07.2009) rozsudok okresného súdu č.k. 20C/80/1992-368 zo\ndňa 19.11.2002 v znení opravného uznesenia zmenil v podstate tak, že návrh pôvodného vedľajšieho\núčastníka na vydanie sporných nehnuteľností zamietol. Dovolanie podané proti rozsudku krajského\nsúdu najvyšší súd zamietol (rozsudkom sp. zn. 3Cdo/328/2009 zo dňa 29.11.2010). Následne ústavný\nsúd nálezom sp. zn. I.ÚS/244/2011 zo dňa 24.08.2011 zrušil uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu z\ndôvodu porušenia základného práva pôvodného vedľajšieho účastníka na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd SR v náleze sp. zn. I.ÚS/244/2011 zo dňa 24.08.2011 uviedol: „Sťažovateľ (J. K.) ako\nneplnoletý vlastník nehnuteľností uzatvoril 2. februára 1948 kúpnu zmluvu s M. F. a D. F. ako kupujúcimi,\npredmetom ktorej bol prevod nehnuteľností. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol v pozemkovej knihe\npovolený a vykonaný zápis kupujúcich ako vlastníkov prevádzaných nehnuteľností. Podľa zákona č.\n115/1948 Zb. z 28. apríla 1948 došlo k znárodneniu nehnuteľností označených v kúpnej zmluve z 2.\nfebruára 1948 a v ďalšom tieto patrili do vlastníctva štátu. Podľa zákona č. 87/1991 Zb. si uplatnili\nreštitučné nároky na uvedené nehnuteľnosti v zákonnej lehote tvrdiac, že sú oprávnenými osobami\n\ntak sťažovateľ (J. K.), ako aj právni nástupcovia kupujúcich M. F. a D. F.. Označené nehnuteľnosti\nboli podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona povinnou osobou vydané právnym nástupcom M. F. a D. F.\nuzavretím dohody o vydaní nehnuteľností zo 17. októbra 1991, a nie sťažovateľovi (J. K.). Sťažovateľ\n(J. K.) sa preto podľa § 5 ods. 5 reštitučného zákona žalobou podanou Okresnému súdu Banská\nBystrica (ďalej len „okresný súd“) domáhal vydania sporných nehnuteľností od subjektov, ktorým boli\ntieto vydané. V priebehu súdneho konania o žalobe sťažovateľa sa nesporne ustálilo, že platnosť kúpnej\nzmluvy z 2. februára 1948 uzavretej medzi sťažovateľom (J. K.) ako predávajúcim a M. F. a D. F.\nako kupujúcimi sa vzhľadom na jej dátum uzavretia posudzuje podľa uhorského obyčajového práva.\nNesporne bol v konaní ustálený aj záver o neplatnosti kúpnej zmluvy z 2. februára 1948 a „vkladového\npovolenia“ z dôvodu neplnoletosti sťažovateľa (J. K.) pri vykonaní týchto právnych úkonov. Taktiež\nbol nesporne ustálený záver, že údaje evidované v pozemkovej knihe odporovali skutočnému stavu\nvlastníctva nehnuteľnosti, keďže v pozemkovej knihe boli ako vlastníci na základe týchto neplatných\nprávnych úkonov evidovaný M. F. a D. F., ktorí vlastníkmi nehnuteľností v skutočnosti neboli.“ Dôvodom\nzrušenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/328/2009 zo dňa 29.11.2010 bola v podstate\nskutočnosť, že ústavný súd (nález sp. zn. I.ÚS/244/2011 zo dňa 24.08.2011) právny názor najvyššieho\nsúdu, podľa ktorého za oprávnené osoby v reštitučnom konaní, t.j. za osoby, ktorým boli znárodnené\nnehnuteľnosti a ktorým tým bola spôsobená majetková krivda v zmysle zákona č. 87/1991 Zb., považoval\nosoby, ktoré boli v čase znárodnenia 28.4.1948 zapísané ako vlastníci v pozemkovej knihe, resp. ich\nnástupcov, z dôvodu, že správnosť tohto zápisu nebola v súdnom konaní o výmaz sťažovateľom (J.\nK.) spochybnená, hoci bolo preukázané, že k zápisu došlo na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo\ndňa 2.2.1948 a skutočným vlastníkom znárodnených nehnuteľností bol pôvodný vedľajší účastník (J.\nK.), považoval za právny názor, ktorý je formalistický a popiera účel reštitučného zákona. Následne\nnajvyšší súd uznesením sp. zn. 3Cdo/219/2011 zo dňa 26.01.2012 v relevantnej časti zrušil rozsudok\nkrajského súdu č.k. 15Co/6/2009-729 zo dňa 17.06.2009 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom\nkonaní krajský súd rozsudkom č.k. 15Co/41/2012-897 zo dňa 30.05.2012 v znení opravného uznesenia\nrozsudok okresného súdu č.k. 20C/80/1992-368 zo dňa 19.11.2002 v znení opravného uznesenia zmenil\nv podstate tak, že žalobu pôvodného vedľajšieho účastníka (J. K.) na vydanie sporných nehnuteľností\nopätovne zamietol, keď rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2012. Dôvodom\nopätovného zamietnutia návrhu pôvodného vedľajšieho účastníka bola v podstate skutočnosť, že aj\nkeď pri viazanosti rozhodnutím ústavného súdu ako aj zrušujúcim rozhodnutím najvyššieho súdu, podľa\nktorých bol pôvodný vedľajší účastník (J. K.) na strane žalovaného oprávnenou osobou na vydanie\nsporných nehnuteľností, v čase rozhodnutia krajského súdu neboli žalovaní už vlastníkmi sporných\nnehnuteľností, a preto chýba základná podmienka pre vydanie veci, keď nárok podľa § 5 ods. 5 zákona\nč. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách je možné úspešne uplatniť len proti osobám, ktorým sa\nvec vydala.“\n9. Žalobca teda uviedol, že tvrdenia žalovaných 1/, 2/ o tom, že žalobca nie je právnym nástupcom\nJ. K., z dôvodu, že J. K. nikdy nepoprel neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1948, sú nepravdivé\na nesprávne. Rovnako tak aj pokiaľ ide o jeho dobromyseľnosť, ktorou sa už zaoberal Ústavný súd\nSR v náleze sp. zn. I.ÚS/65/2019 zo dňa 21.1.2021, ktorý konštatoval, že žalobca bol pri nadobúdaní\nsporných nehnuteľností od J. K. dobromyseľný. Názor ústavného súdu vyslovený v náleze nie je možné\nspochybňovať argumentáciou žalovaných 1/, 2/. Žalobca napokon poprel aj tvrdenie žalovaných 1/, 2/\no tom, že nehnuteľnosti nadobudli v konkurze, pričom poukázal na výpisy z LV, podľa ktorých sú žalované\n1/, 2/ zapísané ako podielové spoluvlastníčky na základe darovacej zmluvy pod č. V-6159/2019 zo dňa\n23.10.2019 uzatvorenej s D. P. ako darcom, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/16,\ndarovacou zmluvou č. P./2016 zo dňa 1.7.2016 od spoločnosti QUATRO, spol. s r.o., pričom spoločnosť\nQUATRO, spol. s r.o., bola zapísaná ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností o veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 5/16, na základe právoplatne zrušeného rozsudku Krajského súd Banská\nBystrica zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 16Co/1038/2014-384.\n10. Žalované 1/, 2/ v duplike trvali na platnosti kúpnej zmluvy medzi J. K. a manželmi Beňušovcami\nz 2.2.1948, keďže jej neplatnosť im nebola preukázaná právoplatným rozhodnutím súdu. Mali za to,\nže nepostačuje poukázať na dôvody rozhodnutí všeobecných súdov a ústavného súdu, ktoré sú pre\nposúdenie platnosti či neplatnosti zmluvy právne irelevantné. Navyše nebolo prihliadané na výnimky\nplnoletosti u J. K. podľa uhorského obyčajového práva.\n11. V podaní doručenom súdu dňa 17.7.2025, žalované 1/, 2/ doplnili návrhy na vykonanie dokazovania\na na preukázanie originárneho nadobudnutia nehnuteľnosti predložili kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi\n\nM. P. P. ako správkyňou konkurznej podstaty a spoločnosťou QUATRO spol. s.r.o. zo dňa 24.7.2001.\nV ostatnom trvali na tom, že žalobca nepreukázal neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1948, ktorá bola\nriadne intabulovaná. Žalobca neuniesol k tomuto tvrdeniu dôkazné bremeno. Trvali na zamietnutí žaloby.\n12. Žalobca v podaní zo dňa 11.8.2025, v reakcii zdôraznil, že tvrdenia o neplatnosti kúpnej zmluvy medzi\nJ. K. a manželmi F. už konštatovali súdy v predchádzajúcich konaniach, a to Ústavný súd SR v náleze\nsp. zn. I. ÚS/244/2011 zo dňa 24.8.2011, Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/328/2009 zo dňa\n29.11.2010, ale aj Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/80/1992. Akékoľvek\núvahy, či hypotézy žalovaných 1/, 2/ ohľadne platnosti/neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy preto\npovažoval za irelevantné. K tvrdeniam žalovaných 1/, 2/ o nadobudnutí vlastníckeho práva v konkurznom\nkonaní dodal, že pokiaľ žalované 1/, 2/ predložili súdu kúpnu zmluvu uzatvorenú správkyňou konkurznej\npodstaty so spoločnosťou QUATRO spol. s.r.o. (nie so žalovanými 1/, 2/), potom podľa § 19 ods. 2\nzákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.12.2005 platilo: „Súd uloží\ntomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti\nsprávcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa,\nže vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.“ Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6MCdo/1/2011 zo dňa\n30.4.2012 uviedol: „Interpretáciu ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. podal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky už v rozsudku z 11. septembra 2009 sp. zn. 5 Cdo 194/2008, ktorý bol publikovaný\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky zošit 3/2010 pod č.\n25. Vyslovil v ňom názor, že právna domnienka podľa uvedeného ustanovenia, že vec je do súpisu\nzahrnutá oprávnene, nastáva iba ak ten, kto uplatňuje, že vec sa nemala do súpisu zaradiť, nepodá v\nsúdom určenej lehote proti správcovi vylučovaciu žalobu, hoci bol konkurzným súdom poučený o tom,\nže vec bola zapísaná do súpisu a o právnych dôsledkoch nepodania žaloby. Ak vo vzťahu k takejto\nosobe uznesenie nebolo vydané, právne dôsledky v zmysle tohto ustanovenia nenastávajú, pričom\nnie je významné z akého dôvodu takto konkurzný súd nepostupoval (napríklad preto, že tretia osoba\nsa nedozvedela, že jej vec bola zapísaná do súpisu podstaty). Takýto výklad znamená, že pokiaľ v\npreskúmavanej veci žalobca nevedel, že pozemky, ktoré považuje za svoje vlastníctvo, boli zapísané do\nsúpisu konkurznej podstaty úpadcu, a nebol vyzvaný konkurzným súdom na podanie vylučovacej žaloby\nv určenej lehote, nemohla nastať nevyvrátiteľná právna domnienka, že tento majetok bol zaradený do\nsúpisu podstaty oprávnene. Platnosť speňaženia týchto pozemkov ich predajom žalovanej preto nebolo\nmožné vyvodzovať z uvedeného ustanovenia. To však nevylučuje bez ďalšieho platnosť speňaženia\nmajetku zaradeného do súpisu konkurznej podstaty v situácii, keď pred speňažením spísaného majetku\nnevyšlo najavo, že je tu osoba, ktorá k tomuto majetku uplatňuje právo vylučujúce súpis, resp. keď\ndošlo k speňaženiu majetku bez toho, aby tretia osoba mohla – z objektívneho hľadiska – domáhať sa\nvylúčenia tohto majetku z konkurznej podstaty. No v takomto prípade možno speňaženie považovať za\nplatné, len ak tu nie sú okolnosti spochybňujúce zaradenie veci do súpisu. Pokiaľ tu takéto okolnosti\nsú, je povinnosťou správcu konkurznej podstaty podľa § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. zapísať\n(zaradiť) vec do súpisu s poznámkou o dôvodoch, ktoré toto zaradenie spochybňujú. Ak by to správca\nneurobil, je povinnosťou konkurzného súdu, vykonávajúceho dohľad nad činnosťou správcu, dať mu\npokyn, aby takto postupoval. Následne je povinnosťou konkurzného súdu v zmysle § 12 zákona č.\n328/1991 Zb. vykonať potrebné zistenia na odstránenie pochybností o zaradení veci do súpisu, alebo\ndať v tomto smere správcovi príslušné pokyny. V prípade nedodržania tohto postupu je kúpna zmluva,\nktorou správca konkurznej podstaty speňažil majetok vo vlastníctve osoby odlišnej od úpadcu, absolútne\nneplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zákonníka).“ Z obsahu kúpnej zmluvy medzi M. P. P.,\nsprávkyňou konkurznej podstaty O. T. U. a spoločnosťou QUATRO spol. s.r.o. vyplýva, že na O. T. U.\nbol uznesením KS BA sp. zn.: 4K/109/1999 zo dňa 27.09.1999 vyhlásený konkurz. Uvedený konkurz\nbol vyhlásený v čase, kedy si J. K. ako právny predchodca žalobcu, už uplatňoval vlastnícke právo\nk sporným nehnuteľnostiam (v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1992).\nO. T. U., ako úpadca, mala v súlade s § 17 Zákona č. 328/1991 Zb. povinnosť oznámiť správkyni\nkonkurznej podstaty skutočnosť, že k jej spoluvlastníckemu podielu na sporných nehnuteľnostiach sa\nvedie spor na Okresnom súde Banská Bystrica. Na strane druhej správkyňa konkurznej podstaty bola\nv súlade s § 8 ods. 2 Zákona č. 328/1991 Zb. povinná pri výkone funkcie postupovať s odbornou\nstarostlivosťou, pričom v prípade takéhoto postupu by aj sama zistila, že vlastnícke právo O. T. U., k\nspoluvlastníckemu podielu dotknutým nehnuteľnostiam, je sporné. Právny predchodca žalobcu J. K.\nnepodal v súlade s § 19 ods. 2 Zákona č. 328/1991 Zb. vylučovaciu žalobu voči správcovi z dôvodu,\nže konkurzný súd ho k tomu nevyzval a on sám nemal vedomosť, že spoluvlastnícky podiel k sporným\nnehnuteľnostiam bol zapísaný do konkurznej podstaty. S poukazom na to, že správkyňa konkurznej\npodstaty nezapísala spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam s poznámkou o dôvodoch,\n\nktoré dané zaradenie do súpisu konkurznej podstaty spochybňujú a konkurzný súd nevyzval právneho\npredchodcu žalobcu na podanie žaloby v súlade s § 19 ods. 2 Zákona č. 328/1991 Zb., je kúpna zmluva\nuzatvorená medzi správkyňou konkurznej podstaty O. T. U. a spoločnosťou QUATRO spol. s.r.o. zo\ndňa 24.07.2001, s odkazom na právny názoru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2011, neplatná\npre rozpor so zákonom. Ďalej žalobca považoval za významné, že spoločníkmi v spoločnosti QUATRO\nspol. s.r.o. boli M. B. a P. B., otcovia oboch žalovaných, napriek tomu, že spoločnosť QUATRO spol.\ns.r.o. bola účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica 7C/101/2010, predmetom\nktorého bolo určenie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, účelovo previedli podiel\nna sporných nehnuteľnostiach na osobu D. P., darovacou zmluvou pod č. V-4255/2016 zo dňa\n1.7.2016, a ten následne previedol sporný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalované, dcéry\nbývalých spoločníkov spoločnosti QUATRO spol. s.r.o. darovacou zmluvou pod č. V-6159/2019 zo dňa\n24.10.2019. Žalované 1/, 2/ tak pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam\nnepostupovali dobromyseľne ale naopak spolu so spoločnosťou QUATRO spol. s.r.o. účelovo tak, aby\nzmarili zápis žalobcu ako riadneho vlastníka sporných nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Takéto\nkonanie preto nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.\n13. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu úplný výpis z OR SR spoločnosti QUATRO spol. s.r.o..\n14. Súd konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v prítomnosti sporových strán.\n15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, aj na už uvedenej právnej\nargumentácii. Zdôraznil, že neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, na základe ktorého by\nžalobca stratil svoje vlastnícke právo. Podotkol, že spoločnosť QUATRO s.r.o. dočasne, na základe\nrozhodnutia súdu, ktoré bolo následne zrušené, nadobudla vlastnícke právo a následne zobrala žalobu\nspäť. Konanie bolo zastavené súdom. K ďalšiemu prevodu došlo zo spoločnosti QUATRO na fyzickú\nosobu a následne, ďalším prevodom na žalované 1/, 2/. Nakoľko okresný úrad, katastrálny odbor nebol\nschopný vyznačiť mu vlastnícke právo, podal žalobu, ktorej žiadal vyhovieť a priznať náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%\n16. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ rovnako, v celom rozsahu trval na už uvedených skutočnostiach.\nMal za to, že v konaní ide iba o otázku právnu, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.\nzn. IV.ÚS 65/2019, ktorý hovorí o procesnom prelomení zásady nemo plus iuris. Poukázal aj na §\n456 CSP s tým, že právne vzťahy niekoho iného než strany sporu nemôžu byť novým rozhodnutím\ndotknuté. V tomto prípade, spoločnosť QUATRO s.r.o. previedla vlastnícke právo v čase právoplatného\nrozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici o tom, že je vlastníkom danej nehnuteľnosti. Vzhľadom\nna tieto skutočnosti žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol a priznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%.\n17. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči trval na dôvodnosti žaloby a na tom, že žalobca, nikdy, na\nzáklade žiadneho súdneho rozhodnutia nestratil vlastnícke právo a napriek tomu, je v súčasnom stave\nna liste vlastníctva napísaný ako podielový spoluvlastník.\n18. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ v záverečnej reči opätovne poukázal na Nález Ústavného súdu\nSR, sp. zn. IV. ÚS 65/2019 zo dňa 26.1.2021 a na § 456 CSP. Žalobu žiadal zamietnuť.\n19. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva\nneoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.\n20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou\nalebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností\nustanovených zákonom.\n21. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov(ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je\nalebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,\nak vyplýva z osobitného predpisu.\n\n22. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.\n23. Podľa § 456 CSP, právne vzťahy niekoho iného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.\n24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n25. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania.\n26. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré\nstrana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\n27. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť\nnajneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\n28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n30. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou\n(č.l. 2-5 súdneho spisu), plnou mocou pre právneho zástupcu zo dňa 30.10.2024 (č.l. 6), výpisom z\nLV č. XXXX pre k.ú. F. F. (zo dňa 24.10.2024, aktuálny) (č.l. 8), výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. F.\nF. zo dňa 2.10.2012 (č.l. 9), rozsudkom OS BB sp. zn. 17C/21/2010-194 zo dňa 12.12.2013 (č.l.\n10-16), rozsudkom KS BB sp. zn. 17Co/473/2014-282 zo dňa 28.10.2015 (č.l. 17-25), rozsudkom NS\nSR sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.6.2017 (č.l. 26-34), Nálezom ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 65/2019-63\nzo dňa 26.1.2021 (č.l. 35-45), uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/38/2021 zo dňa 14.12.2022 (č.l. 46-51),\nrozsudkom KS BB sp. zn. 17Co/4/2023-506 zo dňa 24.4.2024 (č.l. 52-65), výpisom z LV č. XXXX zo\ndňa 25.7.2016 (č.l. 66-67), rozsudkom OS BB sp. zn. 7C/101/2010-214 zo dňa 24.10.2012 (č.l. 69-75),\nuznesením KS BB sp. zn. 16Co/74/2013-312 zo dňa 17.12.2013 (č.l. 76-82), rozsudkom OS BB sp.\nzn. 7C/101/2010-346 zo dňa 30.6.2014 (č.l. 83-89), rozsudkom KS BB sp. zn. 16Co/1038/2014-384 zo\ndňa 31.3.2016 (č.l. 90-97), uznesením NS SR sp. zn. 8Cdo/84/2017 zo dňa 28.3.2018 (č.l. 98-105),\nuznesením KS BB sp. zn. 16Co/171/2018-462 zo dňa 28.11.2019 (č.l. 106-108), Oznámením a výzvou\nOkresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa 16.7.2024 (č.l. 109), vyjadrením žalovaných\n1/, 2/ k žalobe (č.l. 137-138), odpoveďou okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa\n20.2.2025 (č.l. 139), replikou žalobcu (č.l. 144-146), duplikou žalovaných 1/, 2/ (č.l. 154), podaním\nžalovaných 1/, 2/ zo dňa 16.7.2025 (č.l. 162), kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi M. P. P. ako\nsprávkyňou konkurznej podstaty a spoločnosťou QUATRO spol. s.r.o. zo dňa 24.7.2001 (č.l. 163-164),\npodaním žalobcu zo dňa 11.8.2025 (č.l. 169-170), úplným výpisom z OR SR spoločnosti QUATRO\nspol. s.r.o. (č.l. 171-172), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Súd vykonal\ndokazovanie aj pripojenými spismi Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1992, sp. zn.\n17C/21/2010 a sp. zn. 7C/101/2010 a rovnako aj pripojenými spismi Okresného úradu Banská Bystrica,\nkatastrálny odbor č. V 4255/2016 a č. V 6159/2019. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov strán\nna pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:\n31. V konaní bolo sporné a predmetom sporu bolo určenie, komu patrí vlastnícke právo\nk spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 5/16 k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Banská\nBystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie F. F., ako dom so súp. č. XX,\npostavený na parc. reg. „C-KN“ č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2621 m2 a pozemok\nparc. reg. „C-KN“ č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2621 m2, ktorý spoluvlastnícky\npodiel bol evidovaný v prospech žalovanej 1/ o veľkosti 5/32 a v prospech žalovanej 2/ o veľkosti 5/32.\n\n32. S poukazom na predmet sporu, sa súd v konaní nezaoberal otázkou nadobudnutia vlastníckeho\npráva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 11/16 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (t.j. ani\njeho dobromyseľnosťou, ktorú rozporovali žalované 1/, 2/), nakoľko otázka nadobudnutia vlastníckeho\npráva žalobcu nebola predmetom tohto súdneho konania. V tomto smere súd preto nevykonal ani\nžalovanými 1/, 2/ navrhované dokazovanie.\n33. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalované 1/, 2/ boli na LV č. XXXX, pre katastrálne územie F.\nF., evidovaní ako podieloví spoluvlastníci domu so súp. č. XX, postaveného na parc. reg. „C-KN“ č. XXXX\n– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2621 m2 a pozemku parc. reg. „C-KN“ č. XXXX – zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 2621 m2, žalobca v podiele o veľkosti 11/16, žalovaná 1/ v podiele o veľkosti\n5/32 a žalovaná 2/ v podiele o veľkosti 5/32.\n34. Vlastnícke právo žalobcu bolo odvodené od kúpnej zmluvy č. V 7076/2007 zo dňa 30.11.2007-čz\n2439/2007 a z rozsudku Krajského súdu v B. Bystrici č. 17Co/4/2023 zo dňa 24.4.2024-čz.2047/2024.\nVlastnícke právo žalovanej 1/ a rovnako aj žalovanej 2/ bolo odvodené od darovacej zmluvy č.\nV 6159/2019 zo dňa 23.10.2019 – čz 5794/2019v 904/2016 zo dňa 1.3.2016-čz 897/2016. Uvedené\nskutočnosti mal súd preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. F. z 24.10.2024,\npredloženého žalobcom.\n35. V konaní bola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorú rozporovali žalované 1/, 2/.\n36. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,\npovažoval za danú. Ako už súd vyššie uviedol, súd v tomto konaní nepovažoval za sporné, že žalobca\nje podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/16. Keď\nsa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom výlučným a uvádzal v tomto smere skutkové tvrdenia, ku\nktorým predkladal aj dôkazy, potom bol nositeľom subjektívneho práva, ktoré si v konaní uplatňoval, o\nktorom mal súd rozhodnúť. Pokiaľ žalované 1/, 2/ tvrdili a vzniesli námietku nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu z toho dôvodu, že žalobca nebol podľa ich názoru právnym nástupcom J. K., ktorý\nbol pôvodným a výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, potom súd\npovažoval za potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva od J. K. ako predávajúceho, na žalobcu,\nako kupujúceho, bol riešený v iných súdnych konaniach, ukončených právoplatnými rozhodnutiami,\nktoré súd v tomto konaní nebol oprávnený nijakým spôsobom meniť či spochybňovať, iba z nich mohol\nvychádzať.\n37. Z predložených listinných dôkazov a to predovšetkým z rozhodnutí súdov dvoch inštancií, ako aj\nrozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR v konaniach vedených pred Okresným súdom\nBanská Bystrica pod sp. zn. 20C/80/1992, sp. zn. 17C/21/2010 a sp. zn. 7C/101/2010, súd považoval\nza preukázané, že J. K., sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.\n20C/80/1992, domáhal vydania veci (nehnuteľností, ktoré sú predmetom aj tohto konania) od manželov\nD. a M. F. (resp. ich B.), ktorým tieto nehnuteľnosti, (ktoré on sám nadobudol ako maloletý po svojich\npredkoch v roku 1943), previedol z dôvodu ochrany tohto majetku pre jeho triedny pôvod a národnosť,\nbezprostredne pred tým, ako došlo k ich znárodneniu (podľa zák. č. 115/1948 Zb. zo dňa 28.4.1948), a to\nkúpnou zmluvou zo dňa 2.2.1948 (bez uvedenia dátumu jeho narodenia na kúpnej zmluve, viď č.l. 454\nspisu sp. zn. 20C//0/1992), bez zaplatenia kúpnej ceny. Kúpnu zmluvu uzatvoril ako neplnoletý, preto\nsa na jej platnosť sa vyžadovalo schválenie poručenského súdu, bez ktorého bola zmluva absolútne\nneplatná od počiatku (absolútna neplatnosť zmluvy bola konštatovaná už v roku 1993, napr. v rozsudku\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/92 -110 zo dňa 18.11.1993 a ďalší dôvod neplatnosti\nbol uvedený vo vyjadrení Povereníctva výživy zo dňa 28.1.1950, na č.l. 452 spisu sp. zn. 20C/80/92).\nV reštitúcii, hoci si vydanie majetku riadne uplatnil, boli sporné nehnuteľnosti vydané manželom F.. Po\nviacerých súdnych rozhodnutiach v rámci konania sp. zn. 20C/80/1992, bol s konečnou platnosťou prijatý\nzáver a z konečného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/41/2012-897 zo dňa\n30.05.2012 vyplýva, že skutočným vlastníkom znárodnených nehnuteľností bol J. K., ktorému mali byť\nnehnuteľnosti v rámci reštitúcie vydané ako oprávnenej osobe, ale v danom konaní (sp. zn. 20C/80/1992)\nmu už vydané nemohli byť z dôvodu, že manželia F. už neboli ich vlastníkmi. Teda, v predmetnom\nrozsudku odvolacieho súdu, sp. zn. 15Co/41/2012-897 zo dňa 30.5.2012, napriek viazanosti súdu\nrozhodnutím Ústavného súdu SR (nálezom sp. zn. I.ÚS/244/2011 zo dňa 24.8.2011, v ktorom bola\nkonštatovaná nespornosť záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy z 2.2.1948 a „vkladového povolenia“,\nz dôvodu neplnoletosti J. K. pri realizácii týchto právnych úkonov a taktiež ustálenosť záveru, že\n\núdaje evidované v pozemkovej knihe odporovali skutočnému stavu vlastníctva nehnuteľnosti, keďže v\npozemkovej knihe boli ako vlastníci na základe neplatných právnych úkonov evidovaní M. F. a D. F., ktorí\nvlastníkmi nehnuteľností v skutočnosti neboli), bola žaloba J. K., na vydanie sporných nehnuteľností\nzamietnutá. Ako už súd uviedol, stalo sa tak z dôvodu, že manželia F., už neboli vlastníkmi sporných\nnehnuteľností, čím chýbala základná podmienka pre vydanie veci, keď nárok podľa § 5 ods. 5 zákona\nč. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách je možné úspešne uplatniť len proti osobám, ktorým sa\nvec vydala.\n38. Odhliadnuc od uvedeného, v prejednávanom spore nebolo medzi stranami sporné a z predložených\nlistinných dôkazov (z LV č. XXXX zo dňa 24.10.2024) mal súd preukázané, že vlastnícke právo si\nžalobca odvodzoval od kúpnej zmluvy č. V 7076/2007 zo dňa 30.11.2007 a z rozsudku Krajského súdu\nv B. Bystrici, sp. zn. 17Co/4/2023 zo dňa 24.4.2024. Dňa 30.11.2007 J. K. previedol vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam, kúpnou zmluvou na žalobcu. K prevodu vlastníckeho práva z J. K. na žalobcu\ndošlo v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 20C/80/1992 a to po rozsudku Okresného súdu\nBanská Bystrica, sp. zn. 20C/80/1992-368 zo dňa 19.11.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n30.7.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/45/2003-404 zo dňa\n22.5.2003 v znení opravných uznesení a v štádiu konania, po zamietnutí aj mimoriadneho opravného\nprostriedku, t.j. dovolania proti rozsudku krajského súdu, ktoré Najvyšší súd SR zamietol rozsudkom\nsp. zn. 3Cdo/3/2006 zo dňa 24.05.2007. Kúpna zmluva medzi J.. K. a žalobcom bola uzatvorená dňa\n30.11.2007 (ide o titul nadobudnutia vlastníckeho práva uvedený na LV č. XXXX, svedčiaci žalobcovi,\no veľkosti podielu 1/1). Kúpna zmluva sa nachádza na č.l. 139 pripojeného spisu Okresného súdu\nBanská Bystrica, sp. zn. 7C/101/2010.\n39. Od výsledku konania sp. zn. 20C/80/1992 bolo závislé rozhodnutie v konaní vedenom Okresným\nsúdom Banská Bystrica pod sp. zn. 17C/21/2010, v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu\nBanská Bystrica, sp. zn. 17C/21/2010-194, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2024 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/4/2023-506 tak, že žaloba žalobcov 1/ až\n6 bola zamietnutá, na základe čoho vlastnícke právo patrilo žalobcovi. Ide o ďalší titul nadobudnutia\nvlastníckeho práva žalobcu, uvedený na LV č. XXXX.\n40. Uvedené rozhodnutie je pritom podporené a vychádza z Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.\nÚS 65/2019 zo dňa 26.1.2021, ktorý je publikovaný aj v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR, č. 12/2021, v ktorom ústavný súd, vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu (v danom\nkonaní v postavení žalovaného) prijal záver, podľa ktorého platí procesne ustanovená výnimka zo\nzásady „nemo plus iuris“, a to: „Civilný sporový poriadok v § 456 ustanovuje, že právne vzťahy niekoho\niného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Z označenej právnej úpravy vyplýva, že v\nprípade, ak na právne pomery účastníkov súdneho konania ukončeného právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím, aj keď neskôr na základe inštančného postupu zrušeným, nadväzujú ďalšie právne vzťahy,\ntieto nadväzujúce právne pomery tretích osôb už nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Inými\nslovami, tretími osobami už nadobudnuté práva a povinnosti po vydaní právoplatného a vykonateľného\nrozhodnutia nemôžu byť ovplyvnené tým, že toto pôvodné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie bolo\nzrušené a v následnom konaní boli tieto pôvodné právne pomery autoritatívnym spôsobom usporiadané\nodlišne od pôvodného rozhodnutia. Označená procesná právna úprava predstavuje ďalšiu systémovú\nvýnimku zo zásady súkromnoprávnej regulácie, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv,\nnež sám má (nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet), a tým rozširuje možnosti\ndobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, prostredníctvom ktorej sa priznáva\nochrana tretím osobám pri jeho nadobúdaní (v koncepčnej nadväznosti na nález ústavného súdu č. k.\nI. ÚS 510/2016 z 19. januára 2021 - bod 53 označeného nálezu ústavného súdu).“\n41. Práve na základe záverov z uvedených súdnych konaní, sa žalobca domáhal určenia výlučného\nvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.\n42. Okrem uvedených dvoch súdnych konaní (sp. zn. 20C/80/1992 a sp. zn. 17C/21/2010), bolo pred\nOkresným súdom Banská Bystrica vedené aj konanie pod sp. zn. 7C/101/2010, o určenie vlastníckeho\npráva, žalobcu QUATRO, spol. s.r.o. (ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam\no veľkosti 5/16 kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.2001, od správkyne konkurznej podstaty O. T. U., žalovanej\n4/ v konaní sp. zn. 20C/80/1992), proti J. K. a KURTA, spol. s r.o. (žaloba podaná dňa 14.6.1010,\nt.j. ešte v čase prebiehajúceho konania sp. zn. 20C/80/1992 a aj sp. zn. 17C/21/2010), skončilo bez\n\nmeritórneho rozhodnutia z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť, dňa 28.11.2019, po tom, ako Najvyšší\nsúd SR uznesením sp. zn. 8Cdo/84/2017 zo dňa 28.3.2018, zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici, sp. zn.16Co/1038/2014-384 zo dňa 31.3.2016. Súd poznamenáva, že v čase späťvzatia žaloby\nuž žalobca nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, keďže predtým, darovacou zmluvou zo dňa 1.7.2016\n(V-4255/2016), previedol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 5/16 na D. P.. Žalobca\ntak urobil v štádiu konania vedeného pod sp. zn. 7C/101/2010, po rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici, sp. zn. 16Co/1038/2014-384 zo dňa 31.3.2016 a v čase pred rozhodnutím o dovolaní, na\nzáklade ktorého Najvyšší súd SR, uznesením sp. zn. 8Cdo/84/2017 zo dňa 28.3.2018, zrušil predmetný\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici. Následne, D. P., darovacou zmluvou č. V 6159/2019, zo\ndňa 23.10.2019, previedol spoluvlastnícky podiel na žalované 1/, 2/, každej o veľkosti podielu 5/32.\n43. K vyššie uvedeným súdnym konaniam súd pre úplnosť dodáva, že už od 25.3.1992 bolo vedené\nkonanie sp. zn. 20C/80/1992, ktorého premetom bolo vydanie nehnuteľností ako celku, t.j. v podiele 1/1\nJ. K., ktorý nehnuteľnosti ako celok previedol dňa 30.11.2007 žalobcovi, pričom ešte v čase, kedy toto\nkonanie nebolo definitívne ukončené, konkrétne od 8.2.2010 prebiehalo konanie sp. zn. 17C/21/2010\na od 14.6.2010 aj konanie sp. zn. 7C/101/2010, obidva o určenie vlastníckeho práva k rovnakým\nnehnuteľnostiam, avšak každé viedli iní spoluvlastníci k iným podielom na nehnuteľnostiach. V konaní\nsp. zn. 20C/80/1992 bolo predmetom konania vydanie nehnuteľností ako celku.\n44. Súd považuje za potrebné ďalej poukázať aj na skutočnosť, že nie je zrejmé, z akého dôvodu\nspoločnosť QUATRO, spol. s r.o., nevystupovala v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/80/1992 ako strana\nsporu, keď spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam o veľkosti 5/16 (1/4 + 1/16) mala nadobudnúť dňa\n24.7.2001 od O. T. U., ktorá bola v konaní 20C/80/1992 v postavení žalovanej 4/ a to napriek tejto\nskutočnosti, až do právoplatného rozhodnutia vo veci (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica,\nsp. zn. 20C/80/1992-368 zo dňa 19.11.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2003 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/45/2003-404 zo dňa 22.5.2003 v znení\nopravných uznesení, v štádiu konania, aj po zamietnutí mimoriadneho opravného prostriedku rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/3/2006 zo dňa 24.05.2007), po ktorom bol na LV zapísaný ako\nvýlučný vlastník o podiele 1/1 J. K., ktorý následne previedol nehnuteľnosť v podiele 1/1 na žalobcu,\nkúpnou zmluvou P. XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2007 (viď LV č. XXXX pre k.ú. F. F. zo dňa 1.2.2010, na\nč.l. 5 spisu sp. zn. 17C/21/2010).\n45. Teda, žalobca bol vedený ako výlučný vlastník celej nehnuteľnosti v podiele 1/1, od 30.11.2007 až\ndo 1.7.2016.\n46. V priebehu konania sp. zn. 20C/80/92, konkrétne dňa 19.7.2001 oznámila O. T. U. súdu, že na jej\nmajetok bol vyhlásený konkurz (č.l. 301 spisu sp. zn. 20C/80/92) a dňa 4.10.2002 súdu oznámila, že\njej spoluvlastnícky podiel bol predaný QUATRO, spol. s r.o. (č.l. 250 spisu sp. zn. 20C/80/92), o čom\nsa v spise sp. zn. 20C/80/92 na č.l. 352 nachádza aj LV č. XXXX, pre k.ú. F. F. zo dňa 9.10.2002.\nNásledne, rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 20C/80/1992-368 zo dňa 19.11.2002, bola žaloba voči\nžalovanej 4/ zamietnutá, avšak rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/45/03-404\nzo dňa 22.5.2003, bol rozsudok okresného súdu zmenený a žalovaná 4/ bola zaviazaná nehnuteľnosti\nvydať K. K., keďže na QUATRO spol. s r.o. previedla viac práv, ako sama mala, čo odporuje § 39\nObčianskeho zákonníka. Spoločnosť QUATRO, spol. s r.o. následne viedla samostatné súdne konanie\nproti žalobcovi a J. K. (sp. zn. 7C/101/2010, žaloba bola podaná dňa 14.6.2010). Správkyňa konkurznej\npodstaty majetku O. T. U., o prebiehajúcom spore vedela, čo mal súd preukázané aj zo spisu z konania\nsp. zn. 7C/101/2010 (viď str. 3 rozsudku Okresného súdu sp. zn. 7C/101/2010-2140 zo dňa 24.10.2012),\nnapriek tomu dňa 24.7.2001, v mene žalovanej 4/ jej spoluvlastnícky podiel predala tretej osobe.\n47. V konaní sp. zn. 20C/80/92, Ústavný súd SR, v náleze sp. zn. III. ÚS/303/2007 (na č.l. 11 spisu\nsp. zn. 7C/101/2010), konštatoval porušenie základného práva QUATRO spol. s r.o. (a iných) podľa čl.\n20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 3/2006 z 24.5.2007 z dôvodu, že sa sním\nnekonalo ako s účastníkom konania. Pre úplnosť súd uvádza, že v rovnakom konaní, sp. zn. 20C/80/92,\nÚstavný súd SR, v náleze sp. zn. I. ÚS/244/2011-50 (na č.l. 845 spisu sp. zn. 20C/80/92, aj na č.l.\n80 spisu sp. zn. 7C/101/2010), konštatoval porušenie základného práva aj u J. K., podľa čl. 46 Ústavy\nSR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to rozsudkom Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Cdo 328/2009 z 29.11.2010. Ústavný súd v uvedenom náleze konštatoval, že v konaní\n\nbol ustálený záver o neplatnosti kúpnej zmluvy z 2.2.1948 aj vkladového povolenia, a to z dôvodu\nneplnoletosti predávajúceho J. K. pri vykonaní daných právnych úkonov a rovnako bol ustálený aj záver,\nže údaje evidované v pozemkovej knihe odporovali skutočnému stavu vlastníctva nehnuteľnosti, keďže\nv pozemkovej knihe boli ako vlastníci evidovaní M. F. a D. F., ktorí vlastníkmi nehnuteľností v skutočnosti\nneboli.\n48. Predmetom konania, v prejednávanom spore, bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam\no veľkosti 5/16. K jeho nadobudnutiu, súd z pripojených súdnych spisov zistil:\n49. Z dôvodu, že žalobca bol vedený ako výlučný vlastník celej nehnuteľnosti v podiele 1/1, od\n30.11.2007 (až do 1.7.2016), hoci spoločnosť QUATRO spol. s. r.o., nadobudla vlastnícke právo kúpnou\nzmluvou ešte zo dňa 24.7.2001, bola nútená domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva v ďalšom\nkonaní, vedenom pod sp. zn. 7C/101/2010, žalobu podala dňa 14.6.2010. V priebehu konania sp.\nzn. 7C/101/2010, ako už súd uviedol, darovacou zmluvou zo dňa 1.7.2016 (V-4255/2016), QUATRO\nspol. s r.o. previedla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 5/16 na D. P.. Stalo sa tak\nv štádiu konania, po rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/1038/2014-384 zo dňa\n31.3.2016, (10 dní po nadobudnutí jeho právoplatnosti). Z pripojeného spisu Okresného úradu Banská\nBystrica, z vkladového konania V4255/2016, z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice\nN 160/2016, NZ 23576/2016, spísanej na Notárskom úrade M. D. V., notára so sídlom v Brezne, dňa\n30.6.2016, súd zistil, že darca bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/16 titulom práve\nvyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/1038/2014-384 zo dňa\n31.3.2016, právoplatným dňa 20.6.2016, pričom na LV č. XXXX pre k.ú. F. F., bol pod poradovým č. 2\nevidovaný ako vlastník žalobca (KURTA spol. s r.o.). Následne, darovacou zmluvou, spísanou taktiež\nvo forme notárskej zápisnice N 180/2019, NZ 32452/2019, rovnako na Notárskom úrade M. D. V.,\nnotára so sídlom v Brezne, dňa 6.10.2019, previedol D. P. predmetný spoluvlastnícky podiel o veľkosti\n5/16, žalovaným 1/, 2/, každej o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/32. Uvedené skutočnosti mal súd\npreukázané z pripojených spisov Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, V 4255/2016\na V6159/2019.\n50. Súd prvej inštancie nie je oprávnený preskúmavať postup ani rozhodnutia iného súdu v inom,\nprávoplatne ukončenom súdnom konaní a to ani v prípade, ak by sa v ňom vyskytli akékoľvek (procesné,\nči iné) nedostatky. Rovnako súd nehodností ani úkony sporových strán v iných súdnych konaniach. Je\nvšak nepochybné, že o jednej a tej istej nehnuteľnosti, je vedené v poradí už štvrté súdne konanie,\npričom predmetom ani jedného z nich nebolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 2.2.1948 (výrokom\nsúdu), táto právna otázka bola riešená iba ako predbežná.\n51. K predmetu sporu v tomto konaní, je v každom prípade potrebné poukázať na skutočnosť, že\nNálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 65/2019 zo dňa 26.1.2021, ktorý je publikovaný aj v\nZbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, č. 12/2021, na ktorý už súd v odôvodnení poukazoval,\nz ktorého vyplýva, že platí procesne ustanovená výnimka zo zásady „nemo plus iuris“. S poukazom\nna § 456 CSP, ak na právne pomery účastníkov súdneho konania ukončeného právoplatným a\nvykonateľným rozhodnutím (aj keď neskôr, na základe inštančného postupu by boli pôvodné právne\npomery autoritatívnym spôsobom usporiadané odlišne, iným rozhodnutím), nadväzujú ďalšie právne\nvzťahy, tieto nadväzujúce právne vzťahy tretích osôb už nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Ide\no vyriešenie kolízie medzi princípom právnej istoty a s tým súvisiacej požiadavky stability právnych\nvzťahov a sekundárne aj ochrany práv, o ktorých bolo autoritatívne rozhodnuté, prípadne ochranou už\nnadobudnutých práv na jednej strane a princípom spravodlivého súdneho konania, na strane druhej.\nPri posudzovaní dobromyseľnosti nadobúdateľa, je preto nevyhnutné vychádzať práve z ustanovenia\n§ 456 CSP (§ 243d ods. 2 OSP) a podľa tejto úpravy treba chápať dobromyseľnosť ako opierajúcu\nsa o právoplatné rozhodnutie súdu v spore o právo (ktorého právoplatnosť by inak z hľadiska právnej\nistoty nemala reálny význam). Ústavný súd SR v tomto náleze výslovne uviedol, že: „...v prípade, ak\nv období medzi právoplatnosťou meritórneho rozhodnutia a jeho zrušením dôjde k prevodu práva,\nktorého spornosť bola v tomto medziobdobí odstránená účinkami právoplatného rozhodnutia, teda jeho\nkonečnosťou, záväznosťou a zásadnou nezmeniteľnosťou, a následne v priebehu nového konania,\nprípadne v rámci inštančne spätne orientovaného posúdenia daného právneho pomeru dôjde k jeho\nodlišnému vyriešeniu ako v pôvodnom konaní, nastane stav, keď pôvodne úspešná strana nebude\nmôcť vrátiť tú istú individuálne určenú vec alebo právo, pretože v období po právoplatnom ukončení\npôvodného konania došlo k jej/jeho prevodu. Za daných okolností pôvodný predmet sporu nebude\n\nmožné vydať tomu, na úkor koho bola pôvodným rozhodnutím autoritatívne deklarovaná právna pozícia\nk nemu, a preto sa pôvodné strany sporu musia medzi sebou vysporiadať podľa zásad o vydávaní\nbezdôvodného obohatenia (§ 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov). Na túto zmenenú hmotnoprávnu situáciu musí aktívnym spôsobom reagovať dotknutá\nprocesná strana, a to podľa okolností konkrétnej veci zmenou pôvodnej žaloby, vzájomnou žalobou\nalebo podaním novej žaloby.“\n52. Takáto situácia nastala v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/80/1992, predmetom ktorého boli sporné\nnehnuteľnosti v podiele 1/1, keď žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti v podiele 1/1, titulom kúpnej\nzmluvy č. V 7076/2007 zo dňa 30.11.2007, uzatvorenej v štádiu konania po rozsudku Okresného\nsúdu Banská Bystrica, sp. zn. 20C/80/1992-368 zo dňa 19.11.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n30.7.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/45/2003-404 zo\ndňa 22.5.2003 v znení opravných uznesení, dokonca v štádiu konania, aj po zamietnutí dovolania proti\nrozsudku krajského súdu, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/3/2006 zo dňa 24.5.2007.\nK dobromyseľnosti nadobúdateľa súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 65/2019\nzo dňa 26.1.2021.\n53. Súčasne takáto situácia nastala aj v priebehu konania vedenom pod sp. zn. 7C/101/2010,\npredmetom ktorého boli sporné nehnuteľnosti v podiele 5/16, kedy spoločnosť QUATRO, spol. s r.o.,\ndarovacou zmluvou č. V 4255/2016 zo dňa 1.7.2016 previedla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu\npodielu o veľkosti 5/16 na D. P., v štádiu konania po rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nsp. zn. 16Co/1038/2014-384 zo dňa 31.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2016, t.j.\nbezprostredne po nadobudnutí jeho právoplatnosti (viď spis OÚ Banská Bystrica, katastrálny odbor,\nV 4255/2016). K dobromyseľnosti nadobúdateľa súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR, sp.\nzn. IV. ÚS 65/2019 zo dňa 26.1.2021. D. P. následne, darovacou zmluvou č. V 6159/2019 zo dňa\n23.10.2019, previedol spoluvlastnícky podiel na žalované 1/, 2/, každej o veľkosti podielu 5/32.\nV čase uzatvorenia druhej darovacej zmluvy, bolo konanie vedené pod sp. zn. 7C/101/2010 v štádiu\nbezprostredne (cca 1 mesiac) pred rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré malo\nnasledovať po tom, ako Najvyšší súd SR zrušil predchádzajúce, zmeňujúce rozhodnutie Krajského súdu\nsp. zn. 16Co/1038/14-384, pričom na pojednávaní, dňa 28.11.2019, zobral žalobca QUATRO, spol. s r.o.,\nžalobu o určenie vlastníckeho práva späť. V danom čase už vlastníkom nehnuteľností nebol. Meritórne\nsa o predmete sporu nerozhodlo.\n54. Teda, po posúdení veci, súd aplikáciou vyššie citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový\nstav, vychádzajúc pri tom z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 65/2019 zo dňa 26.1.2021, od\nktorého záverov sa súd, v prejednávanom spore, neodklonil, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie\nje dôvodná.\n55. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti podľa ust. § 126 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, v zmysle ktorého žalobou možno\npožadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.\nNaliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti vyplýval\nzo skutočnosti, že vo verejnom registri obsahujúcom súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach\nk nim, ktorým je kataster nehnuteľností, bolo uvedené, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým\nurčenia vlastníckeho práva sa domáhal žalobca, patrí v podiele o veľkosti 5/16, žalovaným 1/, 2/ (každej\no podiele 5/32). Tvrdené vlastnícke právo žalobcu tak bolo neisté. K odstráneniu právnej neistoty žalobcu\nnebolo možné dôjsť inak, ako na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva\nk predmetným nehnuteľnostiam.\n56. Súd po preskúmaní veci uvádza, že vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie právo k veci, ktoré\nje absolútne a nepremlčuje sa. Absolútna povaha vlastníckeho práva spočíva v tom, že všetci sú\npovinní ho rešpektovať a nikto nesmie vlastníka rušiť pri jeho výkone. Obsahom vlastníckeho práva\nje právo vec držať, užívať, požívať jeho plody a disponovať ním. Vlastnícke právo možno nadobudnúť\nkúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe\niných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvo možno\nnadobudnúť buď originárne, keď vlastník neodvodzuje svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva\nskoršieho vlastníka, napríklad vytvorením novej veci, alebo derivatívne tak, že vlastník odvodzuje\nsvoje vlastnícke právo od práva skoršieho vlastníka, napríklad prevodom, titulom kúpnej zmluvy. Pri\n\nderivatívnom nadobudnutí vlastníckeho práva scudzovacou zmluvou, platí zásada rímskeho práva\nuplatňujúca sa aj v súčasnom práve „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, ktorá\nznamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má.\n57. Vo vzťahu k tejto základnej zásade, súd v odôvodnení už uviedol procesne ustanovenú výnimku zo\nzásady „nemo plus iuris“, s poukazom na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 65/2019 zo dňa\n26.1.2021, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, pod č. 12/2021.\n58. V posudzovanom prípade žalované 1/, 2/ (aj žalobca, avšak nadobudnutie jeho vlastníckeho práva\nnebolo predmetom tohto konania), vlastnícke právo nadobudli derivatívnym spôsobom. Žalované 1/,\n2/, nadobudli spoluvlastnícke právo titulom darovacej zmluvy a nie titulom nadobudnutia v konkurze,\nako to v konaní tvrdili. Toto ich tvrdenie bolo v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, preto ho súd\npovažoval za nepreukázané. Dôkaz o opaku žalované 1/, 2/ nepredložili.\n59. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že vyššie popísaným derivatívnym\nspôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pri aplikácii záverov z nálezu Ústavného súdu SR, sp.\nzn. IV. ÚS 65/2019 zo dňa 26.1.2021, mohlo dôjsť k platnému uzavretiu darovacej zmluvy medzi\nspoločnosťou QUATRO, spol. s r.o. a D. P.. Následne nebola daná žiadna právna prekážka na\nuzatvorenie darovacej zmluvy medzi D. P. a žalovanými 1/, 2/. Darovacia zmluva medzi QUATRO,\nspol. s r.o. a D. P., bola uzatvorená po právoplatnom rozhodnutí súdu, týkajúcom sa vlastníckeho\npráva spoločnosti QUATRO, spol. s r.o.. (Pre úplnosť súd poznamenáva, že rovnakým spôsobom bola\nuzatvorená aj kúpna zmluva medzi J. K. a žalobcom). Z pohľadu ústavného rozhodnutia o procesnej\nvýnimke zo zásady „nemo plus iuris“, bolo bez právneho významu, či bola takýmto spôsobom\nkonštatovaná domnienka dobromyseľnosti nadobúdateľa, hneď prvý deň po nadobudnutí právoplatnosti\nsúdneho rozhodnutia, alebo 1 rok po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Pre rozhodnutie súdu v tomto\nkonaní nebolo rozhodujúce ani to, že v dvoch súdnych konaniach, prebiehajúcich súbežne a týkajúcich\nsa jednej a tej istej nehnuteľnosti, bolo súdmi rozhodnuté s opačnými závermi, pretože súd v tomto\nkonaní nebol oprávnený meniť ani rozporovať iné súdne rozhodnutia, resp. vybrať si jedno za správne.\nSúd mohol z ich záverov, resp. z strán úkonov vykonaných v ich priebehu, iba vychádzať.\n60. V tejto súvislosti, súd k argumentácii žalobcu, že jeho vlastnícke právo nezaniklo žiadnym\nzo zákonných spôsobov, poukazuje na rozhodnutie súdu v konaní 7C/101/2010, kedy na základe\nprávoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1038/2014-384, nadobudla\nvlastnícke právo k podielu 5/16 spoločnosť QUATRO spol. s.r.o.\n61. Teda, s poukazom na uvedené skutočnosti a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2019\nzo dňa 26.1.2021, od ktorého záverov sa neodklonil, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je\ndôvodná a zamietol ju.\n62. Súd je toho názoru, že rozhodnutie, ku ktorému súd dospel, nie je v rozpore ani s rozhodnutím\nveľkého senátu obchodnoprávneho kolégia, uznesením NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa\n27.4.2021, predovšetkým s poukazom na právnu vetu III. a na ustanovenie § 456 CSP: „I. Na základe\nabsolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že\nna jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom\nna právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris\nad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na\ninú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností\nako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda\nod vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených\nprípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne\nupravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka\ns poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995\nZ. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),\nktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia\nvlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je\nvlastník.“ V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd poukazuje na výnimky zo zásady „nemo plus iuris“,\npričom okrem iných, výslovne poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS /65/2019. Pokiaľ\nide o výnimky zo zásady „nemo plus iuris“, najvyšší súd uvádza: „Výnimky zo zásady nemo plus iuris,\n\nuprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými\nprávnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka, §\n446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona\no cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) [resp. § 140\nods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017].“ Ďalej\nnajvyšší súd uvádza, že: „Pokiaľ ide o výnimky zo zásady nemo plus iuris, možno poukázať aj na nález\nústavného súdu z 26. januára 2021, sp. zn. IV. ÚS 65/2019, v ktorom ústavný súd vyvodil možnosť\njej prelomenia z ustanovení procesného práva. V citovanom náleze išlo o situáciu, kedy o vlastníckom\npráve k nehnuteľnostiam bolo právoplatne rozhodnuté súdom v sporovom konaní, a následne osoba, o\nktorej vlastníckom práve súd rozhodol právoplatným rozsudkom, tieto nehnuteľnosti previedla na ďalší\nsubjekt. Nadobúdateľ tak nadobudol nehnuteľnosti od osoby, ktorá bola ako vlastník zapísaná v katastri\nnehnuteľností a zároveň od osoby, ktorá v skutočnosti (v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu) bola\nich vlastníkom. Následné zrušenie právoplatného rozhodnutia dovolacím súdom (v predmetnej veci\ndokonca po zrušujúcom rozhodnutí ústavného súdu – pozn. veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia)\ntak nemohlo mať vplyv na právne postavenie (dobromyseľného) nadobúdateľa, a to aj s poukazom\nna znenie ustanovenia § 456 CSP. Uvedené znamená, že ani v situácii, ak po zrušení právoplatného\nrozhodnutia o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam rozhodnutím dovolacieho súdu, rozhodne\nsúd o tom, že vlastnícke právo v skutočnosti svedčí inej – než pôvodne určenej - osobe, nemôže\ndôjsť k zmene právneho postavenia ďalšieho nadobúdateľa nehnuteľností, ktoré nadobudol v čase\npred právoplatným rozhodnutím dovolacieho súdu, a k strate jej vlastníckeho práva k nadobudnutým\nnehnuteľnostiam. Predmetný záver však nemusí platiť vtedy, ak nadobúdateľ už v čase uzavretia zmluvy\nvedel o prebiehajúcom dovolacom konaní (k tomu viď aj I. ÚS 259/2016)“.\n63. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalovanými 1/, 2/ a to M. B., P. B.,\nM. S. P.. ktorí sa mali vyjadriť k dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí jeho vlastníckeho práva\nz dôvodu, že predmetom tohto konania nebolo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. Výsluchy\nuvedených svedkov súd preto považoval za nehospodárne a nadbytočné, bez vzťahu k prejednávanej\nveci. Súd nevykonal ani dokazovanie navrhnuté žalovanými 1/, 2/, pripojením spisu Krajského súdu\nv Bratislave, sp. zn. 4K 109/99, týkajúceho sa konkurzného konania na majetok dlžníčky O. T. U., T., D.\nX, F. R. F., v ktorom sa malo nachádzať opatrenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4K 109/99- 191 z\n2.7.2001 o súhlase konkurzného súdu s predajom spoluvlastníckeho podielu úpadcu, z dôvodu, že ho\npovažoval za nadbytočné, keď nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu spoločnosťou QUATRO spol.\ns r.o. v konkurze, nebolo sporné. V konaní tak nešlo o spornú skutočnosť, pričom súd k nesporným\nskutočnostiam dokazovanie nevykonáva.\n64. Súd pre úplnosť poznamenáva, že súd sa nemusí vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a tvrdeniam\nsporových strán. Ústavný súd konštantne, vo viacerých rozhodnutiach uvádza, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) vychádza z toho, že súdne rozhodnutia musia v\ndostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (L. H. V. W. z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na\nspravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a\nnávrhmi na vykonanie dôkazov strán, avšak s výhradou, že tieto majú význam pre rozhodnutie vo veci\n(Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 410/06, či Nález ÚS SR, sp.\nzn. I. ÚS 736/2016).\n65. O trovách konania rozhodol súd v zmysle §262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa\npomeru úspechu. V spore boli v celom rozsahu úspešné žalované 1/, 2/ a preto súd priznal žalovaným\n1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne, po\nprávoplatnosti rozsudku, vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Banská Bystrica.\nOdvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie\nmôže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu\nrozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa\ndodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie\npodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov\ns prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší\nsubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd\nvyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné\nnáležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním\nsleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie\nspisovej značky tohto konania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\n1. neboli splnené procesné podmienky,\n1. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n1. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\n1. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n1. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\n1. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n1. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\n1. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto\nvada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)\nukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať\nexekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3fc6c382-afb6-4854-b648-2f188923353b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.65.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2019 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.65.2019.1"}, {"guid": "ussr:419b7a90-8e8c-4e9e-a2f9-e64f3e477f9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 510/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1"}, {"guid": "ussr:d051049b-fd62-47f6-97d2-fba35c1eb2bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.736.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 736/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.736.2016.1"}, {"guid": "ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 289/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:9fc5431c-7f1b-4725-9a9d-c995dc7c8a41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 303/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/07 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fc5431c-7f1b-4725-9a9d-c995dc7c8a41"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "3c0d6691-ba72-40a6-a6e8-9ee6afec8c25:509a3bc4-e915-43e8-ac25-945139a19958", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6110212897.2", "spisova_znacka": "8Cdo/84/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/84/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6110212897.2"}, {"guid": "f5083e1d-657f-4633-bf39-a679a066a518:1af04a3e-3d28-4a5d-801d-4188ca1a55d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7208208907.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2011 z 29. 4. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-04-29", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7208208907.1"}, {"guid": "fc230b98-e034-48fc-b079-d82a32f0f593:bd86a523-094c-4b13-bed9-a930e96615be", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/4/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/4/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fc230b98-e034-48fc-b079-d82a32f0f593:bd86a523-094c-4b13-bed9-a930e96615be"}, {"guid": "7c85c756-4370-411f-935e-4a95e88823f5:93289cfd-7d2c-4636-90c4-d75a2db04b61", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6110212897.8", "spisova_znacka": "16Co/171/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/171/2018 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6110212897.8"}, {"guid": "90b9c0b7-8293-494c-ba1c-7990bacf7ae4:b863cfce-ee0a-4342-ade6-dffc7a32806b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6110212897.4", "spisova_znacka": "16Co/1038/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1038/2014 z 30. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6110212897.4"}, {"guid": "a118e621-4721-45fd-b2c4-0a679b36ba0e:f75f3a42-577b-4f69-9fcc-793e9ba645d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/473/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/473/2014 z 28. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a118e621-4721-45fd-b2c4-0a679b36ba0e:f75f3a42-577b-4f69-9fcc-793e9ba645d7"}, {"guid": "cc55cc6c-ca6a-468d-92cf-d4dffcb0f6d4:5e77e438-62be-4b0b-8fee-d3f1bd3f94e7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8211200455.1", "spisova_znacka": "16Co/74/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/74/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211200455.1"}, {"guid": "5586854b-fb8f-4fe1-9d79-26e6b78c91c4:4e9efbb9-b13d-4f4d-a71f-557251765380", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8611208050.1", "spisova_znacka": "15Co/41/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/41/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8611208050.1"}], "citovane_v": []}