{"guid": "fdcfae34-e49a-4d8f-b314-5c2ff35c00a2:1f30f35b-8801-44c9-a840-47f445f1587e", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124342591.2", "spisova_znacka": "74Ek/1598/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1598/2024 z 20. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 20. februára 2026, sp. zn. 74Ek/1598/2024, ECLI:SK:OSBB:2026:6124342591.2", "identifikacne_cislo": "6124342591", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2026-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f30f35b-8801-44c9-a840-47f445f1587e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124342591.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124342591.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124342591.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n74Ek/1598/2024\n6124342591\n20. 02. 2026\nJUDr. Dominika Rošková\nECLI:SK:OSBB:2026:6124342591.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so\nsídlom Mlynské nivy 4959/48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnému: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom 991 35 Sucháň, o vymoženie sumy vo výške 378,41 Eur s príslušenstvom,\no sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1598/2024 zo\ndňa 04. 09. 2024, takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1598/2024\nzo dňa 04. 09. 2024 z a m i e t a .\nII. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 74Ek/1598/2024 zo dňa 04. 09. 2024.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 08. 07. 2024 domáhal od\npovinného vymoženia pohľadávky v podobe istiny vo výške 378,41 Eur s príslušenstvom na základe\nexekučného titulu - rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. Cb 309/99-43 zo dňa 18. 10. 1999,\n(ďalej len „exekučný titul“), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 12. 1999.\n2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 74Ek/1598/2024 zo dňa 04. 09. 2024 návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie v časti príslušenstva istiny voči povinnému, konkrétne úrok z omeškania vo výške\n25 % ročne zo sumy 378,41 Eur od 16. 09. 1998 do zaplatenia zamietol.\n3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní nároku priznaného Exekučným titulom zo dňa\n18.10.1999 zistil, že výška úrokov z omeškania nebola priznaná v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vyšší súdny úradník tiež zistil, že\noprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým súd uložil odporcom,\naby do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatili navrhovateľovi sumu 11.400,00- Sk (378,41\nEur), úrok z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 11.400,00 Sk, (378,41 Eur) od 16. 09. 1998\ndo zaplatenia a trovy konania vo výške 500,00 Sk (16,60 Eur). Exekučný titul predložený oprávneným\nbol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný\ntitul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 12. 1999. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že\núčastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne\nod zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods.\n3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne\nje stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z\nomeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§\n3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk\nsúdov SR pod C. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje\n\nhornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným\nprávnym úkonom. Keďže v období od 16. 09. 1998 (t.j. v období kedy sa povinný dostal do omeškania)\nbola základná úroková sadzba NBS vo výške 17,60 %, tak úprava úroku z omeškania, tak ako je\nuvedená v exekučnom titule, t.j. 25 % ročne predstavuje výrazne viac než je zákonná úroková miera v\nobčianskoprávnych vzťahoch pre úroky z omeškania v čase, kedy sa povinný dostal do omeškania. Vyšší\nsúdny úradník zastával názor, že nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený\núrok z omeškania podstatným spôsobom presahuje obvyklú úrokovú mieru stanovenú Národnou bankou\nSlovenska pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania\nz exekučného titulu bol priznaný v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3\nNariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 MObdo 5/2009 zo dňa 26. 11. 2009. Záverom vyšší súdny úradník\nkonštatoval, že záväzok obsiahnutý v exekučnom titule zo dňa 18. 10. 1999, v časti úroku z omeškania\nvo výške 25 % ročne je neprimeraný, predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami, a\nteda odporuje zákonu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením Vlády SR č.\n87/1995 Z. z..), a zároveň sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na vyššie uvedené, vyšší súdny úradník\nkonštatoval, že v tomto exekučnom konaní je v časti uplatneného úroku z omeškania daný dôvod na\nzamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.3 písm. e) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj\nako „Exekučný poriadok“), pretože takto vyčíslený úrok z omeškania je nezákonný a exekučný súd ho\nvyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.\n4. Oprávnený podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v zákonom stanovenej lehote sťažnosť,\nv ktorej uviedol, že podľa jeho názoru mal byť návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý\nlen čiastočne, a to v rozsahu, v akom uplatnené príslušenstvo presahovalo obvyklú úrokovú mieru\nstanovovanú Národnou bankou Slovenska pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch v\nobdobí vzniku omeškania povinného. Z uvedeného dôvodu oprávnený vzal návrh na vykonanie exekúcie\nzo dňa 08. 07. 2024 čiastočne späť, a to v časti príslušenstva istiny spočívajúcej vo výške úroku z\nomeškania. Namiesto pôvodne uplatneného úroku z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 378,41\nEur od 16. 09. 1998 do zaplatenia si oprávnený uplatňuje úrok z omeškania vo výške 17,60 % ročne zo\nsumy 378,41 EUR od 16. 09. 1998 do zaplatenia.\n5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta\nsťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca\nstotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.\n7. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,\nje prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n12. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak\nbol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné\nzmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý\nvznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.\n\n13. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením\npeňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa\ntohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania\nustanovuje vykonávací predpis.\n14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) v znení účinnom do 31. 12. 1998, výška úrokov\nz omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému\ndňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n15. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že\nvyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj\nsprávny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sudca sa v danej právnej veci v\ncelom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.\n16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia v prvom rade pripomína, že v prejednávanej veci oprávnený\nuplatňoval k vymoženiu aj nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 25 % ročne\nzo sumy 378,41 Eur od 16. 09. 1998 do zaplatenia na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku\nOkresného súdu vo Zvolene sp.zn. Cb 309/99-43 zo dňa 18. 10. 1999, (ďalej len „exekučný titul“). V\ntomto smere sudca len na okraj uvádza, že v prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa\njednalo o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení\nniektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), kde\ndal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať\nsa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený\nmohol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie\nukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného.\nJe potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekučný\nsúd v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí\nskúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte\npred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím\nexekúcie, pričom ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na\nktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný, je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť (v\ncelom rozsahu alebo v časti). Vyšší súdny úradník, po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, s\npoukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku v spojitosti s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku\nnávrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania 25 % ročne zo sumy 378,41 Eur\nod 16. 09. 1998 do zaplatenia zamietol, keď konštatoval, že uplatnené úroky z omeškania vychádzajú z\nneprijateľnej zmluvnej podmienky. Oprávnený podal sťažnosť voči tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho\núradníka a žiadal priznať aspoň výšku zákonných úrokov z omeškania – 17,60 % ročne.\n17. Sudca ďalej poukazuje na to, že hoci Občiansky zákonník v čase podpisu zmluvy o úvere\nneobsahoval ešte takú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, ako ju poznáme dnes. Treba uviesť, že\nu takej zmluvy ako je úverová zmluva zo dňa 03. 11. 1997 (teda uzatvorenej v čase, kedy absentovala\nvýslovná právna úprava zakotvujúca prednosť ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské vzťahy\npred ustanoveniami Obchodného zákonníka) súdna prax už v rámci rozhodovacej činnosti venovanej i\nvýkladu pojmov „spotrebiteľský úver“ a „spotrebiteľská zmluva“ a vzájomnému pomeru takýchto pojmov\nuzavrela, že normy obchodného práva (keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom) sú použiteľnými\nlen vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských\nvzťahov v Občianskom zákonníku, ďalších právnych predpisoch a predpisoch vydaných na ich\nvykonanie. Hoci teda v čase uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy právna úprava nevylučovala použitie\nObchodného zákonníka, podľa ustálenej rozhodovacej praxe by v súčasnej dobe výlučná aplikácia\nObchodného zákonníka znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v\nObčianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú\nvoči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou (lex specialis). Inak\npovedané, Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v spotrebiteľskej\nprávnej úprave a vo vykonávacích predpisoch k nim; to musí platiť i v prípade posudzovania súladu\nzmluvy s normami spotrebiteľského práva. Keďže právny vzťah založený úverovou zmluvou zo dňa 03.\n\n11. 1997 bol správne posúdený ako vzťah spotrebiteľský, vyšší súdny úradník ďalej správne postupoval\nv zmysle právnej úpravy zaručujúcej povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a v konečnom\ndôsledku tak v prejednávanej veci ohľadom sporného úroku z omeškania dal správne prednosť právnej\núprave Občianskeho zákonníka pred právnou úpravou Obchodného zákonníka.\n18. Sudca mal ďalej za preukázané, že v exekučnom titule, ktorý je podkladom pre výkon predmetnej\nexekúcie nebol vykonaný prieskum nekalých podmienok a tak nebola zavŕšená ochrana spotrebiteľa,\nktorým povinný je a tento prieskum nebol ani stručne odôvodnený. V zmysle judikatúry Súdneho dvora\nje súd, ktorý zistí, že nebolo prihliadnuté na nekalé podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinný bezodkladne takýto\nprieskum vykonať a to bez ohľadu na to, či ide o nové exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na\nzáklade opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Judikatúra Súdneho dvora zároveň nedáva dôraz\nna obsadenie súdu (sudca, VSÚ, súdny tajomník). Podstatné je podľa judikatúry to, či sa posúdenie\nneprijateľnosti zmluvných podmienok uskutočnilo, či o tomto prieskume preukázateľne mohol vedieť\naj spotrebiteľ, pretože rozhodnutie bolo aspoň stručne v časti týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvných\npodmienok odôvodnené a zároveň či bol spotrebiteľ poučený, že pri nepodaní námietky v lehote\nstanovenej vnútroštátnym právom bude nemožné uplatniť prípadnú nekalú povahu týchto podmienok\n(Nález ÚSSR č. II. ÚS 252/2024 – 33).\n19. V prejednávanej veci tak vyšší súdny úradník správne posudzoval zmluvné dojednanie ohľadom\núrokov z omeškania. V tomto smere totiž sudca poukazuje na to, že v danom prípade dojednaný\núrok z omeškania predstavoval výšku 25,00 % ročne oproti zákonnému úroku z omeškania v sadzbe\n17,60 % ročne (v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy). Dojednaná výška úroku z omeškania tak\nbola v zjavnom rozpore s § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s §\n3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré kogentne stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania\nv občianskoprávnych vzťahoch, ktorým spotrebiteľský vzťah jednoznačne je, pričom prekročenie tejto\nhranice nie je prípustné. Sudca tak má bez pochybností za to, že presah sadzby zmluvných úrokov z\nomeškania v spotrebiteľskej zmluve nad sadzbu ustanovenú predpismi občianskeho práva spôsobuje\nneprijateľnosť a neplatnosť takéhoto dojednania ako celku, v dôsledku čoho treba nesporne konštatovať\nvecnú správnosť napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka.\n20. K námietke oprávneného, aby súd moderoval uplatnený úrok z omeškania, sudca uvádza, že\nexekučný súd alebo oprávnený nemôže moderovať, resp. zmeniť daný úrok z omeškania priznaný\nexekučný titulom na zákonný, ako to požadoval oprávnený, nakoľko úrok z omeškania bol v exekučnom\ntitule priznaný nie ako zákonný úrok z omeškania, ale ako dohodnutý úrok z omeškania vychádzajúci\nz neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd v tomto smere poukazuje aj na odôvodnenie nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 23/2024-38 zo dňa 10. 04. 2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci\nuviedol, cit.: „Sťažovateľ sa tak vlastne dovoláva svojho práva na to, aby v návrhoch na vykonanie\nexekúcie mohol ďalej uplatňovať zjavne neprijateľnú zmluvnú podmienku bez účinnej sankcie tak, že mu\nbude priznaný úrok z omeškania v sadzbe ustanovenej podľa zákona a vykonávacieho nariadenia. V\npodstate z predpokladu tohto svojho práva ďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky vyvodzuje\nzjavný právny omyl namietaných uznesení okresného súdu. Z toho však nemožno vyvodiť zjavný\nprávny omyl záverov namietaných uznesení.“ Tiež na záver Súdneho dvora Európskej únie, ktorý\nk otázke možnej moderácie neprijateľných zmluvných podmienok súdom, uviedol, cit.: „Pokiaľ by\ntotiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, mohlo by sa tým ohroziť splnenie\ndlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice 93/13. Takáto právomoc by totiž mohla prispieť\nk odstráneniu odstrašujúceho účinku na podnikateľov tým, že sa takéto nekalé podmienky voči\nspotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, pretože podnikatelia by zostali v pokušení použiť tieto podmienky\ns vedomím, že aj keby boli vyhlásené za neplatné, vnútroštátny súd môže zmluvu upraviť v nevyhnutnom\nrozsahu tak, že bude chrániť záujem uvedených podnikateľov (rozsudky Banco Espanol de Crédito,\nEU:C:2012:349, bod 69, ako aj Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, bod 79).“. Rozhodnutie\nSúdneho dvora Európskej únie C-482/13 (rozsudok Unicaja Banco SA, EU:C:2015:21) sa dotýkalo\nobdobnej skutkovej situácie, keď išlo o vykonávacie konanie (bod 18), vnútroštátny súd tiež považoval\nzmluvné podmienky týkajúce sa úrokov z omeškania o ktorých rozhodoval, za „nekalé“ (bod 27).\nVnútroštátnymi právnymi predpismi bola upravená maximálna výška úrokov z omeškania (bod 16).\n21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd\nsťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n22. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262\nods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným\npodanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že\nkonanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v\nuvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov\nsťažnostného konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:359d0d3f-4ee9-41df-a8ac-b550e08345e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.252.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 252/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/2024 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.252.2024.1"}, {"guid": "ussr:5a98b561-06ec-411d-98c0-1f5259a379ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.23.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.23.2024.2"}], "citovane_v": []}